Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2014-01-06   3,629
2. augusta 1945 prezident ČSR Edvard Beneš podpísal Dekrét č. 33 o pozbavení občianstva všetkých obyvateľov ČSR nemeckej a maďarskej národnosti. Nariadenie sa vzťahovalo na 691.621 obyvateľov maďarskej menšiny. Následne sa začalo niečo také, čo... Povedzme si len, že keby v ZSSR vládol v tom čase miesto Stalina Beneš, dnes by žiadne Lotyšsko neexistovalo...  



"Menšiny tu nebudú mať žiadne práva..."

Od začiatku 2. svetovej vojny sa Beneš zapodieval ideou povojnového totálneho vyčistenia ČSR  od národností. V r. 1943 odovzdal v Moskve ministretsvu zahraničných vecí memorandum "O vysídlení časti obyvateľstva Československa". V ňom sa predpokladalo, že "v krajine neostane žiadna obec, v ktorej by Češi a Slováci netvorili 67% obyvateľov".

V roku 1944, vzápätí potom ako vstúpil na oslobodené územie Slovenska, vyhlásil: "Náš štát bude národným štátom Čechov a Slovákov - a nikoho iného!".
Nakoniec, v prejave 9. mája 1945 povedal: "Po vojne menšiny nebudú mať žiadne práva. Hneď po potrestaní všetkých vinníkov z našej krajiny musí odísť prevažná väčšina Nemcov a Maďarov".

Je treba povedať, že pre zahraničie Češi spočiatku používali miernejšie formulácie. Minister zahraničných vecí Jan Masaryk na konferencii v San Francisku sľuboval "potrestať len tých Maďarov, ktorí sa zúčastnili na sprisahaní proti Československej republike... Všetci ostatní môžu ostať v krajine a užívať občianske práva". Po víťazstve však boli tieto sľuby zabudnuté. A 3. júna Praha rozposlala spojencom nótu o svojom zámere vysídliť 2,5 mln. Nemcov a "okolo 400 tisíc" Maďarov.

"Esterházyho zoznam"

So sudetskými Nemcami bolo všetko jasné: ich sympatie k Hitlerovskému Nemecku sa stali faktorom, ktorý umožnil nacistom v r. 1938 rozdeliť Československo. Ale slovenskí Maďari boli prevažne lojálni k republike. A komunistická strana Československa, napríklad, mala pred vojnou oveľa väčší vplyv medzi Maďarmi (medzi ktorými bolo veľa proletárov), ako medzi Slovákmi.
Samotný Beneš vo svojich memoároch priznával: "Proti mne stál vnútorný front, takzvané hnutie sudetských Nemcov, a potom front Slovákov". Áno-áno, práve Slováci, ktorí vyhlásili v marci 1939 nezávislosť, roztrhli krajinu. Na ďalśí deň hitlerovci obsadili Čechy.

No Beneš z politických dôvodov nemohol za krach 1. ČSR obviniť Slovákov, veď štát sa volal Československo a to by znamenalo priznať neúspech celého experimentu majúceho za cieľ vytvorenie nového národa (ten nastane až v r. 1992, keď sa Česko a Slovensko opäť rozídu).
Preto sa na Slovensku z idologických dôvodov do role vinníkov postavili Maďari. "Tradiční" vinníci - Židia sa tu nehodili zo známych dôvodov - všetci československí Židia boli cez vojnu pobití.
Tu stojí za zmienku, že jediný poslanec Slovenského snemu, ktorý v r. 1942 hlasoval proti deportáciám Židov do nacistických koncentrákov bol ... predseda Maďarskej strany na Slovensku János Esterházy. "Hanbím sa za vládu krajiny, ktorej členovia sa považujú za zbožných katolíkov", — vyhlásil Esterházy. V r. 1944 Esterházy zachránil stovky Židov, Čechov, Slovákov a Poliakov. Gestapo po ňom vyhlásilo pátranie.

To všetko nezabránilo Čechom zatknúť grófa zdržiavajúceho sa na Slovensku. Esterházy bol odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v r. 1957.

Biele nášivky na rukávoch pre ne-občanov

Vojna ešte trvala, keď československé vedenie začalo s "čistením územia". 3. mája začali v Bratislave  chytať Maďarov, ktorých zatvárali do koncentrákov s odôvodnením "s ohľadom na národnú bezpečnosť". Rovnako postupovali s nemnohými Židmi, ktorí sa vrátili z koncentrákov, ale úrady ich registrovali ako "hovoriacich po maďarsky". Hovoriť po maďarsky na verejných miestach bolo zakázané pod sankciou straty zamestnania a to i zatknutia.
Jedna z typických správ veliteľstva 2. ukrajnského frontu: "V Nových Zámkoch riaditeľstvo  závodu Baťa, v ktorom pracuje 90% Maďarov, vyhlásilo zákaz používania maďarčiny a prikázalo odstrániť maďarskojazyčné transparenty "Nech žije Maršal Stalin!" a "Nech žije Červená armáda!" A pokračuje: "Krasnoarmejci sa z vlastnej iniciatívy pokúšajú zabrániť v používaní hrubých foriem násilia (грубых методов) proti maďarskému obyvateľstvu". Reč je o tých istých krasnoarmejcoch, ktorých vo východnej Európe dnes radi obviňujú zo všetkých smrteľných hriechov...
A nakoniec, 2. augusta 1945 nasledoval Dekrét č. 33. Beneš predpokladal, že majúc podporu ZSSR môže podnikať čo si zmyslí - známa situácia, však?
Dokonca bolo ruśené členstvo Maďarov v komunistickej strane. Maďarská tlač prestala vychádzať, boli zatvorené maďarské školy, duchovných prepúšťali a všetky služby božie sa mohli viesť "výlučne v štátnom jazyku".

Veci došli tak ďaleko, že ne-občania, rovnako ako Židia v rokoch nacistickej okupácie, museli nosiť označenie — biele nášivky na rukávoch.

Toto Vy nazývate demokraciou?

V susednom Maďarsku boli komunisti z vývoja v ČSR šokovaní. "A táto krajina sa nazýva demokratickou?" — pýtal sa vodca maďarských komunistov Rákosi. A skutočne, veď do roku 1948 žiadny komunistický režim v ČSR nebol. Pri moci bola koalícia buržoáznych strán, sociálnych demokratov a komunistov. Prezidentom bol Edvard Beneš, jeden zo zakladateľov prvej republiky  (1918–1938) — žiadny komunista. Podľa všetkých európskych štandartov tu teda vládla pravá demokracia, žiadna totalita. Ale ako sa potvrdilo, to vôbec nebolo prekážkou politiky "rasovej nenávisti", ako ju nazvali v Budapešti.

"Beneš organizuje kampaň útokov na Maďarov v nádeji, že Slováci budú mať v takom prípade menšie pretenzie voči Čechom", — vysvetľoval Rákosi Dimitrovovi. "Rozpaľovanie nenávisti voči Maďarom môže slúžiť ako všeobecná platforma pre spoluprácu od komunistov až po slovenských nacionalistov, ktorí len neochotne súhlasili s opätovným začlenením do Československa", — opakoval minister zajraničných vecí Gyöngyössi v rozhovore so Stalinom.

Praha sa medzitým pokúsila primäť Budapešť vykonať "výmenu" obyvateľstva , ale rovnocenná výmena sa neuskutočnila - v Maďarsku žilo menej ako 100 tisíc Slovákov.
"Ak sa Slovensko v záujme svojej budúcej bezpečnosti želá zbaviť všetkých Maďarov, potom stačí opraviť hraničnú čiaru a nebudú potrebné žiadne neľudské presuny státisícov obyvateľov z ich domovov", - vyhlásil Gyöngyössi.
Na tomto mieste nezaškodí spomenúť, ako sa Maďari vôbec ocitli v Československu. Keď v r. 1918 vo Versailles víťazné mocnosti prvej svetovej vojny rysovali nové hranice, zakladateľ nového Československa Tomáš Masaryk vyhlásil: hranice nemožno stanoviť na etnickom princípe, lebo na juhu Slovenska nežijú Maďari. A kto tam žije? - veď tu sú výsledky sčítania obyvateľstva! Tie sú sfaľšované Budapeštou, - odpovedal on. Tam žijú "pomaďarčení Slováci", ktorých mi spätne poslovenčíme. Tak nakoniec Československo získalo dokonca Pressburg - dneśnú Bratislavu, v ktorej v r. 1918 žilo 15% Slovákov, a zbytok tvorili Nemci, Maďari, Židia.

Deportácie a reslovakizácia

V časoch prvej republiky sa nepodarilo pretvoriť Maďarov na Slovákov. Zato v r. 1946 sa do "reslovakizácie" pustili úrady s plným nasadením. Ľudí jednoducho postavili pred voľbu: alebo sa prihlásite za Slovákov, alebo vás vysídlime do 24 hodín. Výsledok: 326 979 obyvateľov zmenilo národnosť.

V októbri 1946 začala operácia, oficiálne nazvaná "rozptyľovanie nespoľahlivého obyvateľstva". Maďarov začali deportovať do Sudet vyprázdnených po vyhnaní Nemcov na vykonanie "pracovnej povinnosti".
Prebiehalo to nasledovne: dedinu obkľúčilo vojsko, všetkym "nereslovakizovaným" rodinám prikázali zobrať si veci. "Nakladalo sa násilím, na mnohých miestach za pomoci slovenských kolonistov, ktorí vzápätí obsadzovali vyprázdnené domy a hospodárstva" — hovoria dokumenty.  — V mnohých prípadoch dochádzalo k fyzickému násiliu a bitiu obyvateľov… "Deportovaných prevážajú v 20-stupňových mrazoch v nevykúrených vagónoch určených na prevoz dobytka".

Do opustených domov sa hneď nasťahovávali Slováci. A v cieľových staniiciach maďarské rodiny rozsídľovali, kontakty medzi nimi sa značne sťažili. Predpokladalo sa, že sa takto rýchlejšie "čechizujú".

Celkovo sa plánovalo vysídliť 150 tisíc ľudí. Za rok ich stihli vyviesť 44 tisíc, potom bolo nutné operáciu prerušiť kvôli zahraničným protestom iniciovaných Budapešťou.

USA a Veľká Británia, ktoré v r. 1945 súhlasili s deportáciou Nemcov, nechceli použitiť rovnaký postup aj proti Maďarom, považujúc za "nesprávne nakladať s predstaviteľmi národnostnej menšiny ako so zločincami, ktorých chcú výlučne na základe etnického pôvodu vyhnať z ich domovov".

Zmierlivú pozíciu zaujala aj Moskva, ktorá radila "presídliť v rámci výmeny s Maďarskom 200 tisíc Maďarov a ostatným, ktorí zostanú  na teritóriu Československa, priznať menšinvé práva".

Písmeno "S" navyše, zachraňuje Maďarov

Napriek postoju veľmocí v období 1948-49 Češi naplánovali "Akciu Juh" na ďalšie rozptýlenie Maďarov, snažiac sa stoj čo stoj dosiahnuť pôvodne naplánovanú kvótu 150 tisíc.

K stalinskej národnostnej politike môže byť mnoho pretenzií, ale ak by sa v Lotyšsku po vojne uskutočňovala národnostná politika Benešova - z Lotyškska by sotva ostalo viac, než názov…

A Maďarov na Slovensku zachránil… komunistický prevrat vo februári 1948. Z ČSR sa stala ČSSR [v tomto detaile sa autor mýli, názov ČSSR je z roku 1960 - pozn. Watson.sk] a krajina vzala kurz na výstavbu socializmu. Na prediskutovanie maďarskej otázky bolo na 19. júla 1948 zvolané úžšie vedenie ÚV KSČ, ktoré pod predsedníctvom Gottwalda dospelo k záveru, že predchádzajúca vláda to s Maďarmi prehnala. Nemalú úlohu v zmene postoja hral Sovietsky zväz, ktorému studená vojna medzi Československom a Maďarskom už poriadne liezla na nervy.

Potom, ako sa k moci dostali komunisti, bolo Maďarom najprv vrátené občianstvo. Od mája 1949 začali vychádzať maďarskojazyčné noviny a boli otvorené prvé maďarske triedy v školách.  Maďarom dovolili návrat zo Sudet (i keď majetok im vrátený nebol). "Reslovakizovaným" dovolili zapísať si do občianskych preukazov skutočnú národnosť. Z toho vyplýva, že nie pre všetkých obyvateľov ČSR bolo víťazstvo komunistov v Československu prehrou.

"Podlosť nemôže priviesť ku skutočnej demokracii, aj keby sa s ňou stotožnila prevažná väčšina", — napísal kedysi český filizof Emanuel Rádl.  Toto by mohlo slúžiť skutočným epitafom Československa Edvarda Beneša. Politika, ktorý si umienil vybudovať demokraciu na nenávisti.

Foto:

V roku 1938 Češi sľubovali vytrvať. Ale nevytrvali. A po vojne sa začali mstiť tým, ktorých označili za "zradcov"


Beneš sa rozhodol vybudovať novú demokraciu na nenávisti k národnostným menšinám


Hranice Slovenska mali viesť oveľa severnejšie, ale v r. 1918 bol Masaryk príliš chamtivý. A
dostala sa mu 700 tisícová maďarská menšina.
 


Doslovný preklad článku  Константин Гайворонский: Неграждане одной демократии publikovaného 02.08.2012. «Вести Сегодня», № 108.
2014-01-15 15:59:43 Juro
Vy opat fantazirujete. Nikto neprenasa vinu na jedineho poslanca.

Miesto sustavneho vymyslania si vyrokov, ktore z mojich ust neodzneli, odpovedzte celkom konkretne:
1. Hlasoval Esterhazy opakovane za zakony, ktorymi boli Zidia pozbaveni majetku a obcianskych prav?
2. Podporoval ich aktivne svojimi prejavmi?
3. Schvaloval a verejne podporoval nariadenia vlady, za ktore nemal moznost hlasovat?
4. Dialo sa tak aj v case najtvrdsich perzekucii?
5. Boli deportacie systematickym dosledkom toho, ze boli Zidia pozbaveni majetku a nie nahodnym vycinom "radikalov"?
6. Bola 15.5.1942 bola uz polovica Zidov deportovanych pred povstanim v koncentrakoch?
8. Nesie poslanec zodpovednost za svoje verejne prejavy a hlasovanie?

Odpovedzte a potom sa kludne tiez spytajte co chcete.
2014-01-15 15:16:23 Admin
To Laci:
"Ak by sa na historické udalosti pozerali Vašou optikou, za zlo napáchané Nemcami na území bývalého Československa by mohol N. Chamberlain" Nie na území ČSR, len na území Sudet! A to "zlo" sa týkalo sudetských Nemcov, ktorí to myslím Chamberlainovi vôbec nezazlievali :-)
To Jaro:
Myslím, že môžeme túto otázku uzavrieť, a Vašimi argumentmi i listom aktivistov už vieme dostatočne ilustrovať mechanizmy, ako sa snažíte preniesť zodpovednosť za deportácie na jediného poslanca, ktorý za ne nehlasoval. Vieme menovite, kto všetko je za ten zákon zodpovedný a žiadne hlasovanie v inej veci - za zmocňovací zákon, za samostatnosť, atď. nezakladá vinu za deportácie a smrť Židov v koncentrákoch. A žiadne akcie pomoci prenasledovaným nie sú podobné výnimkám udeľovaných tými, ktorí za samotné deportácie hlasovali, alebo ich podpisovali.
2014-01-15 12:27:30 Juro
to Admin:
> Celkom adresná vina sa odrazu distribuuje svojvoľne na hocikoho, napríklad práve na jediného poslanca, ktorý hlasoval proti.

Ta vina je velmi adresna. Naopak, vy sa ju snazite nejak rozptylit inymi smermi. Ak niekto hlasoval za konkretny zakon alebo tie opatrenia aktivne podporil svojimi vyhlaseniami a verejne ich schvaloval, tak nesie celkom konretny podiel viny. Hlasoval za ne? Schvaloval ich a aktivne podporoval? Ano alebo nie?

P.S.: Tezy o "hlasovani proti" alebo dokonca "jediny, co hlasoval proti" existuju len v hlavach jeho obhajcov, nic take seriozny vedecky vyskum nepozna.
2014-01-15 12:16:02 Ladislav Moravík
Samozrejme, že svedectvá sú konfrontované a porovnávané s ďalšími zdrojmi. Preto som ako príklad uviedol svedeckú výpoveď Dr. Neuwirta. Môžem ponúknuť aj inú zdokumentovanú výpoveď lekára Dr. G. Hoffmanna, či učiteľky A. Léhrovej, ktorá listom ďakovala prezidentovi za udelenie výnimky a tento dokument je stále uložený v SNA.
Slovenských historikov nepodceňujem. Veď holokaust na Slovensku mapujú poväčšine slovenskí historici. Zahraničná historiografia sa tejto téme venuje len zriedkavo a okrajovo.
Najvyšší predstaviteľ štátu, nemusí byť zároveň aj najväčším vinníkom. Môžeme hovoriť o politickej zodpovednosti, nie však trestnoprávnej.
Ak by sem sa na historické udalosti pozerali Vašou optikou Juro, za zlo napáchané Nemcami na území bývalého Československa by mohol N. Chamberlain ktorý politikou appeasementu vydlážil cestu Hitlerovi, priateľsky sa s ním potľapkával, vyjednáva a podpísal Mníchovskú dohodu. A to úplne dobrovoľne.
2014-01-15 11:29:15 Juro
Je trochu naivne si mysliet, ze podobne svedectva este nikto nekonfrontoval a neporovnal s dalsimi zdrojmi. Zas tych historikov, ktory skumaju slovensky holokaust nepodcenujte.

P.S.: Bachar v koncentraku tiez nerozhodol o jeho existenci ani o tom, ci nejaky holokaust bude a ako prebehne. To neznamena, ze je to ospravedlnenie jeho konkretnych cinov.
2014-01-15 11:01:21 Ladislav Moravík
Áno Juro, karty sa miešali aj na Slovensku, ale ako som napísal, nie v Sneme, ani v prez. paláci, to ste ani sám nespochybnili.
Tiso sa viackrát pred svedkami vyjadril, že je kňaz a s tzv. riešením židovskej otázky nechce mať nič spoločné. Prezident aktívne pri jej riešení nevystupoval. Aj vďaka umiernenému krídlu HSĽS sa do VN č.198 z r. 1941 dostal § 255, ktorý umožňoval prezidentovi udeľovať výnimky. Dr, Tiso ich v hojnej miere aj udeľoval o čom sú svedectvá od jeho tajomníkov Dr. Murína a Dr. Neumanna, ktorému táto agenda priamo bola pridelená. Osobné svedectvo vydal aj bývalý poslanec SNR dr. Anton Neuwirt.
O židovskom holokauste som si prečítal aj iné práce, ako od Dr. Mičeva. Myšlienka finančného ožobráčenia Židov z ktorého sa neskôr stane sociálny problém skrsla v hlave nie A. Morávka, ale berátera D. Wislicenyho.
2014-01-15 10:57:52 Admin
Juraj nám, ak tomu rozumiem dobre, zčasti vysvetľuje a zčasti domýšľa logiku, ktorú sledujú autori denunciačného listu z 19.12.2011. Pätica aktivistov v liste definuje určité mravné postuláty, na základe ktorých posudzuje otázku viny za holokaust na Slovensku ako aj otázku zásluh o záchranu rasovo prenasledovaných.
Logický (a asi aj morálny) defekt celej argumentácie je v tom, že zodpovední za deportácie majú byť nie tí, ktorí ich odhlasovali plus tí čo zákon následne podpísali (Tiso, Sokol, Tuka, Mach, Pružinský, Sivák, Medrický, Fritz, Čatloš), ale (aj, a možno hlavne) iní. Celkom adresná vina sa odrazu distribuuje svojvoľne na hocikoho, napríklad práve na jediného poslanca, ktorý hlasoval proti.
Ak chce niekto skúmať, "kto mlyn roztáčal" nikdy neskončí, a zodpovednosť postupne rozdistribuuje na celé ľudstvo včítane obetí: ak boli deportácie len dôsledkom zmocňovacieho zákona, potom ten bol len dôsledkom 14. marca 1939, ktorý bol len dôsledkom 6. októbra 1938 (v tomto bode sa medzi vinníkmi ocitne už aj pražská vláda a parlament). Aut. snem ale volili všetci občania na Slovensku, takže vinní sú už úplne všetci včítane bud. obetí. Asociovať môžeme aj ďalej do histórie - na pogromistické prejavy Šrobárove v r. 1919, na Hlinkov antisemitizmus, na protižidovské pogromy v stredoveku atakďalej donekonečna...
2014-01-15 08:23:17 Juro
pre Laci:
Ako je medzi historikmi notoricky známe, Tiso ziadny tzv. Zidovsky kodex podpisovat nemusel, pretoze slo o vladne nariadenie s mocou zakona. Mimochodom bol vydany na zaklade tu uz spominaneho zmocnovacieho zakona, za ktory nas maly poloboh J. E. hlasoval.

Karty sa poriadne zamiesali tu na Slovensku. Ked spominate Moravka, precitajte si jeho zivotopis od Miceva, tam uvidite ako ten process prebehol. Uz v case arizacie ako clovek, ktory ju riadil (a ktoru Esterhazy podporil) upozornil, ze po zhabani majetku musia byt Zidia deportovani, ziadna ina cesta nie je a taka "socialna zataz" sa inak riesit neda, lebo na to nie su ani peniaze (inak by im ich nemuseli brat) ani kapacity.
2014-01-15 04:45:19 Juro
V case, ked sa prvy krat "spamatal", tie deportacie uz davno bezali. Viac nez polovica Zidov deportovanych pred povstanim uz bola v koncentrakoch. To, ze sukromne vyhladal niekoho ineho a neverejne mu oznamil, ze za zakon o deportaciach nebude hlasovat im bolo platne ako mrtvemu zimnik, lebo uz mali na sebe paskovane handry, na nohach drevaky a krmili sa polievkou zo zhnitej repy.

Keby im nebol zhabany majetok (Esterhazy hlasoval uz za prvy arizacny zakon a uz par mesiacov pred nim sa zmohol akurat na kritiku toho, kolko malo Madarov je dosadenych za spravcov zidovskeho majetku), neexistoval by ziadny socialny problem, co so Zidmi.

Vase porovnavanie Zatka ako clena ilegalnej SNR a cloveka, ktory pripravoval SNR s Esterhazym je zaroven odpoved na vasu otazku, ci tam bol niekto lepsi.
2014-01-14 23:31:35 Ladislav Moravík
Na Slovensku sa našlo pár aktívnych prisluhovačov fašizmu. A dá sa povedať, že to nerobili na nátlak Nemcov, ale dobrovoľne a radi.
Niektorým skupinám najviac oči kole Dr. Tiso, iným J. Eszterházy. Ani jeden z uvedených pánov, nie je hlavný vinník holokaustu a iniciátorom deportácií. Prvý Židovský kódex nepodpísal, druhá za zákon o vysídlení nehlasoval.
O vinníkoch sa vtedy vedelo a každý priemerne zorientovaný občan SR poznal, kto za "riešením židovskej otázky" a arizáciou stál.
Mená ako A. Morávek, Dr. Vašek, Dr. Finka, Dr. Farkaš v období prvej SR rezonovali viac. Dnes sa o nich vie veľmi málo, mnohí, ako Augustín Morávek s ulúpeným a arizovaným majetkom utiekli nevednom kam. To sú hlavní vinníci holokaustu na Slovensku, nie Eszterházy, či ďalší poslanci Slovenského Smenu. Karty sa milý Juro miešali na inom mieste, ako v Sneme, či prezidentskom paláci.
2014-01-14 22:52:43 Admin
Áno Juraj, myslím že Vám rozumiem, medzi Tisom, Sokolom, Sivákom a Esterházym zrejme naozaj nebude žiadny veľký rozdiel a na jednom hlasovaní vlastne nezáleží (aj keď iślo o deportácie do koncentrákov - či už s pasmi, alebo bez). Ani záchrana pár životov nezaváži, veď práve najväčší zločinci ich - ako píšete - zachránili najviac - zachránili prakticky všetkých, ktorých neposlali na smrť... I tak ale nemôžem uveriť, že považujete všetkých poslancov Slov. snemu za zločincov a to už od vyhlásenia samostatnosti 14. marca (veď práve tam sa zakladal systém, ktorý potom zomlel toľkých ľudí) - a možno už od vyhlásenie autonómie.... Naozaj sú rovnakí zločinci ako Esterházy aj tí dejatelia, čo sa o nich učia deti v školách? Karvaš, Zaťko, E.B. Lukáč, M. Vančo, P. Čarnogurský, kanonik Buday... Veď mnohých vôbec neodsúdili, iných neskôr rehabilitovali...
2014-01-14 20:11:21 Juro
Pan Psenak, oni na neho "neutocia". Iba upozornuju na zname a nesporne skutocnosti akymi je napr. jeho prinos k vytvoreniu systemu, ktory tych Zidov nakoniec "zomlel". Hlasoval za tie protizidovske zakony? Podporil ich aktivne svojimi vystupeniami? Schvaloval ich verejne este aj v case, ked im zobrali pasy a donutili odovzdat supis majetku aby ich mohli okradnut? Ano alebo nie? Co si myslel, ze s nimi bude dalej?

Samozrejme, ze aj medzi ostatnymi cinitelmi 1.SR boli ludia, ktorych Zidov "chranili". Ved tu malo rozne vynimky 20.000 Zidov. O zastavenie deportacii sa snazil napr. predseda snemu Sokol alebo minister Sivak. Kopec "vynimiek" udelil sam Tiso. Ale NIKTO z historikov, ktory sa holokaustom realne systematicky zaoberaju mu to ako zasluhu nedava. Ak skusa na Slovensku niekto ospravedlnovat inych cinitelov 1.SR (ked uz ich spominate) v momente je okolo toho medialna burka. Historici, co tak robia su okrajovi. Porovnajte si to s madarskym zbozstovanim Esterhazyho.
2014-01-14 18:58:23 Admin
Hmmm Juro, takže aj všetci ostatní poslanci slov. snemu boli zločinci? A ja som si myslel, že poznáte niekoho, kto urobil viac pre rasovo prenasledovaných ako Esterházy, prípadne hlasoval za menej zlých zákonov ako on ... reku len si v rýchlosti neviete spomenúť. Dúfam, že aspoň pisatelia Vami citovaného listu niekoho poznajú, lebo inak je to potom poriadny śkandál... že útočia práve na neho...
2014-01-14 11:59:19 Juro
... nehovoriac o tom, ze aj tento clanok je tradicne plny nezmyslov.

Februar 1948 nebol ziadnym zlomom ani zachranou madarskej mensiny. Komunisti zasadne ovplyvnovali dynamiku vnutropolitickej sceny davno pred tym a perzekuciach sa pokracovalo aj potom (ako je nakoniec zrejme aj z clanku).

A vyroky v style "Češi (?) naplánovali "Akciu Juh". No neviem. Ved kazdemu sudnemu cloveku, ktory o teme nieco vie musi byt zrejme, ze ide o ciry nezmysel. Ako by to spravili bez slovenskych organov, vsakze.

Je tolko dobrej literatury aj o holokauste, aj o perzekuciach Madarov, akurat tuto priatel Admin si vzdy vyberie nejaku exemplarnu h....u a berie to ako slovo bozie.
2014-01-14 11:51:31 Juro
Pan Psenak, vy si ste demagog "par excellence". Kde som oznacil ostatnych poslancov, ktory hlasovali za protizidovske zakony za "statocnych Slovakov"? Antisemitov tu obhajujete vy, nie ja.

K panovi Moravikovi.... Holokaust sice Esterhazy ani Tiso nevymysleli, na druhej strane je nepopieratelne, ze obaja tyto pani podporili protizidovske zakony, ktore k ich tragedii viedli. Lebo ked ich uz zbavili majetku, obcianskych prav a povyhadzovali ich z prace, co uz s nim. Len deportovat. Predstava, ze ich stat bude zivit socialnymi davkami po takej kampani aka sa proti nim viedla (a tu sa aj Esterhazy viac krat zapojil), je predsa len naivna a pracovne tabory taku kapacitu nemali a ani nemohli mat, ak mali byt aspon trosku humane.

Aj Esterhazy spravil nadpracu. Co si taky priemerny Madar mal o Zidoch po takychto jeho vyhlaseniach mysliet. Ved aj jeho reprezentat tie protizidovske opatrenia verejne vital, schvaloval ich a hlasoval za ne.
2014-01-14 10:21:27 Admin
Ak tomu dobre rozumiem Juraj, Esterházymu zazlievate, že v marci 1939 odhlasoval samostatnosť a v sept. 1940 zmocňovací zákon rovnako ako všetci poslanci Slovenského snemu - vo Vaśom ponímaní zrejme napospol statoční Slováci... Sledujúc Vašej logike by sme nemohli oceniť zásluhy N.S.Chruščova na odhalení klultu osobnosti, veď bol účastný na Stalinovej vláde...
V stanovisku, ktoré ste prilinkoval je veľavravný aj kosý jazyk: "Pred národný súd boli v r. 1946-47 postavení všetci predstavitelia vojnového slovenského śtátu..." z čoho by jeden predpokladal, že boli všetci aj odsúdení...
2014-01-14 10:16:52 Ladislav Moravík
Milý pán Juraj, János Eszterházy, ani Vami spomínaný Jozef Tiso holokaust nevymysleli. Myšlienka "konečného riešenie židovskej otázky" skrsla v hlavách iných pánov.
Pre národy, ktoré sa dostali do politickej a vojenskej sféry vplyvu hitlerovského Nemecka nezostávalo nič iné, ako ťahať čas a dúfať, že Nemecko prehrá vojnu a ich šialené plány sa neuskutočnia.
Gróf Esterházy možno nebol demokrat podľa dnešného bruselského strihu, ale nebol ani antisemita, za akého sa ho snažíte vydávať. Bol obeťou neľahkej doby, ktorá zomlela nielen jeho, ale aj iné významné osobnosti, ktoré v snahe zachrániť, čo sa dá, prijali rolu Murína s vedomím, že nakoniec budú sami zavrhnutí, ako "zradcovia".
Ako príklad nám môže poslúžiť Henri Philippe Pétain vo Francúzsku, či Emil Hácha v Čechách.
2014-01-13 19:00:48 Juro
Myslim, ze citatelia lahsie pochopia nasledovne, nez vase pokusy o "inotaje":
"Všeobecne je tu reč o tom, že Židov treba z hospodárskeho života čo najskorej vypojiť a zdá sa, že slovenská vláda činí v tomto smere skutočne a rýchle opatrenia. Ctená snemovňa! S našej strany to s radosťou pozdravujeme."
Tesnopisecká zpráva o 46. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 8. októbra 1940

Janos Esterhazy mesiac po tom, co podporil zmocnovaci zakon, ktorym vlada na rok ziskala pravo prijimat vsetky opatrenia potrebne na vyradenie Zidovzs hospodarskeho a spolocenskeho zivota. Na zaklade neho bola Zidom ulozena povinnost odovzdat na obecnych notarskych uradoch supis svojho majetku a boli im zabavene pasy, cim prisli o poslednu moznost uteku. V case jeho vyroku vysoko aktualne veci.
2014-01-13 15:59:00 Admin
Súhlasím, Vami linkovaný dokument je najvýstižnejší. Ak čitateľ rozumie tomuto žánru (pozri list Ehrenburga proti sionizmu z 21. 9. 1948, alebo jeho článok do Pravdy namierený proti Izraelu z 3. 2. 1953) vie, že podobné sebaokiadzačské listy sa rodia v krajnej núdzi... Autori listu nepochybne dobre poznajú krajinu v ktorej žijú včítane Jurov vždy pripravených ich zachrániť...
2014-01-13 12:53:12 Juro
Uspokojivo ako uspokojivo. Myslim, ze najvystiznejsie je asi toto:
[url]http://www.parameter.sk/sites/default/files/downloads/201201_eszterhazysvk.pdf[/url]
To, ze hlasoval za protizidovske zakony, aktivne ich svojimi vystupeniami podporil, a este 3 tyzdne po tom, ako museli Zidia odovzdat pasy, prisli o vodicaky a 2 tyzdne po tom, ako bola zriadena Ustredna Zidov s radostou vital tieto "ryhcle a ucinne opatrenia", je zdokumentovane az prilis dobre.

A zachrana... asi nie je zachrana ako zachrana. Aj Tiso "ochranoval" Zidov a to dokonca v miere s Esterhazymi neporovnatelnej a aj dalsi. Len ich fanusikovia nejak nechcu vidiet to, ze keby svojimi verejnymi prejavmi nepomahali roztacat tu spiral nenavisti proti Zidom a nepodielali sa na prijimani zakonov proti nim, nikoho by nebolo treba chranit. Pomer je asi taky, ze na jedneho "ochraneneho" dalsich par tisic v plyne. Aj vdaka zakonom, ktore obaja podporili.
2014-01-13 12:00:31 Admin
Zdá sa, že opak toho, čo tvrdí Juraj je zdokumentované predsa len dôveryhodnejšie:-)
http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=480
A rébus o Jurajoch a ich motívoch v súvislosti s Esterházym sme myslím už tiež uspokojivo vysvetlili:
http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=456
2014-01-13 04:40:59 Juro
Povojnove perzekucie Madarov su sice siroko dokumentovana udalost, ale rolu Esterhazyho ako zachrancu Zidov vyvratili uz asi vsetci historici, ktori sa holokaustom na Slovensku zaoberaju, rovnako ako je zdokumentovany jeho aktivny podiel na tom, aby boli ZIdia pozbaveni obcianskych prav a majetku.
2014-01-06 19:30:18 Ladislav Moravík
Plán vysídlenia Nemcov bol prijatý na Postupimskej konferencii a Československo nebolo jeho strojcom.
Komunista Rákosi sa síce čudoval demokracii v ČSR, ale aj Maďarsko pod jeho vedením veselo vysídľovalo občanov nemeckej národnosti. To mu zrejme nevadilo.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,414 MODIFIED: 2018.06.10 13:28:21.MD5: c02334ce96713ec2382c9504b68e1856 STATUS: OK