Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2014-01-25   2,930
Najpopulárnejší slovenský obrázkový týždenník "Plus 7 dní" dlhodobo plní akúsi vyrovnávaciu  funkciu voči slovenskej verejnej mienke. Svojim rekordným nákladom 200 tis. ex. a dosahom na pol milióna čitateľov udržiava zdravú kritičnosť voči štátnej moci, v miere primeranej "ide po korupcii" a v neposlednom rade pomáha ľuďom približovať i konsenzuálny obraz minulosti. Kapitoly z histórie vychádzajú zhruba z poznania na úrovni školských učebníc, tu i tam málo popraviac, niečo doplniac. Význam týchto článkov je v tom, že utvára "obecné povedomie" o dejinných postavách a udalostiach, keď väčšina čitateľov sa o nich buď neučila, alebo učila  z iných učebníc inú históriu.  


V septembri 2013 na 75. výročie Mníchovskej dohody redakcia vydala špeciálne 100 stranové číslo "Plus 7 dní Špeciál - Slovenský štát (1939-1945)" s podnadpisom "Začalo to Mníchovom" pod kuratelou osvedčeného tandemu historikov z HÚ SAV (D. Kováč, K. Hradská, I. Kamenec). Pod mnohými článkami sú podpísaní i stáli spolupraccovníci časopisu: P. Getting, L. Švihran, P. Hudák, M. Syrný, atď. Veľmi pekne graficky spracovaná a bohato ilustrovaná publikácia pripomína učebnice histórie pre základné a stredné školy - nie náhodou, ak zoberieme do úvahy mená zúčastnených historikov...

Koncepcia publikácie vychádza z toho, že mozaika článkov na vybrané témy vytvorí obraz doby a jej aktérov. Autori-historici predstavujú dnešný mainstream v slovenskej historiografii, každý z článkov ilustruje jednu alebo niekoľko ich téz.
Niektoré z článkov boli aj samostatne publikované v časopise pri iných príležitostiach.

Nemožno si nevšimnúť ani mnoho zhodných čŕt publikácie s príslušnými kapitolami dvojzväzkovej Kroniky Slovenska (Fortuna Print Bratislava 1999, Ed. D. Kováč).

Obsah publikácie:
  1. Začalo sa to Mníchovom. Bol slovenský štát slepou uličkou či vyvrcholením dejín?
  2. Najdôležitejšie udalosti - Zaujímavé dátumy rokov 30. jan. 1933 až 14. nov. 1945
  3. Hitlerov komplot. Po nástupe k moci začal vodca systematicky budovať „svoju" Tretiu ríšu. Čo bola Tretia ríša? Hitlerove sľuby. Farárova návšteva.
  4. Fanatik. Franz Karmasin bol na Slovensku obávanou Hitlerovou predĺženou rukou
  5. Šialenci. Elita Tretej ríše podliehala mysticizmu
  6. Autoritatívny štát.  Pri vyhlasovaní samostatného Slovenska mali mnohí poslanci v očiach slzy. Hlinkova garda. Pod "nemeckou ochranou". Cirkvi a štát.
  7. Popravený prezident. „Slováci veria farárom. Tiso je farár a Tiso verí mne!" vyjadril sa Hitler. Posledný prejav.
  8. Karierista. Tuku súd dvakrát uznal za vinného za to, že pracoval proti záujmom národa
  9. Naivný? Ďurčanský pocítil Hitlerov odpor. Zahalený.
  10. Prerátal sa. Karol Sidor bol premiéram iba štyri dni
  11. Únik spod šibenice. Alexander Mach šíril strach
  12. Vzorný satelit. V nacistických plánoch hrala Slovenská republika úlohu „vzorového štátu"
  13. Vojnový rozkvet? Slovenské hospodárstvo v čase vojny. Imrich Karvaš.
  14. Vojna za záujmy Hitlera. Nemci vraj v prípade víťazstva so Slovenskom nerátali
  15. Boj o moc. Slogan Tiso - Tuka jedna ruka bol iba propagačným trikom
  16. Múzy odolávali. Ako vyzeral každodenný život. Vzdor.
  17. Židovská otázka. Najtemnejšia stránka režimu. Tiso a Židovský kódex. Pracovné tábory. Bratislava bez Židov.
  18. Konečné riešenie. „Mne je národ viac ako Židia!" hlásal prezident Tíso. Prosba rabínov. Rómsky holokaust. Prvé mŕtve dievča. Augustín Morávek. Anton Vašek.
  19. Povstanie. Nemecké porážky na frontoch druhej svetovej vojny inšpirovali aj Slovákov. Povstalecká SNR. Hospodárske zabezpečenie. Postavenie Slovenska v ČSR. Medzinárodné. Excesy partizánov. Komunisti a demokrati
  20. Ústup do hôr. Nemci sa kruto pomstili za pomoc partizánom. Kto bol Nižňanský? Zverstvá jednotky Edelweiss. Umrel posledný?
  21. Koniec štátu. Tiso ešte aj na jeseň roku 1944 stále dúfal v zázračný ohrat vo vojne. Komplikované oslobodzovanie. 226 dní bojov. Mladoľudáci.  Z dobových dokumentov.
  22. Slovenský Norimberg. Sedemnásti obžalovaní dostali trest smrti
  23. Kontroverzná téma. Je slovenský štát udalosťou, ktorá rozdeľuje slovenskú spoločnosť?

Význam publikácie je predovšetkým v samotnom fakte, že vznikla a to aj napriek tomu, že niektoré z téz sú chybné, čo potom zákonite vykoľají aj obsah príslušných článkov. 

Hoci sa publikácia nominálne venuje Slovenskému štátu (1939-1945) chronológia je od jan. 1933 a východzia téza hovorí o fundamentálnej roli Mníchova.  Slovenský Štát bol Slovákom nanútený v Mníchove. Tuka bol takisto Slovákom nanútený Berlínom, so svojim silným maďarským prízvukom vyvolával nevôľu a posmešky vo verejnosti: "Aká gramatika, taká politika!"
Tento nechcený štát (charakterizovaný v texte ako autoritatívny, deravo-totalitný (nie vśak faśistický) v rámci svojich obmedzených možností dosiahol mnoho pozitívneho najmä v kultúre a národnom hospodárstve. Literáti pracovali v štátnom aparáte i vládnych tlačovinách, múzy však odolávali.

Holokaust bol najtemnejšou stránkou režimu. Kým predvojnmový antisemitizmus HSĽS bol nerasový a latentný, do ľudáckej ideológie i praktickej činnosti rýchlo prenikali prvky antisemitizmu a xenofóbie. Tiso nepodpísal Židovský kódex (šlo o vládnu vyhlášku), ale argument protisovských historikov, že nebol antisemita neobstojí, lebo podpísal iné zákony (o žid. podnikoch 113/1940, zmocňovací 210/1940, deportačný 68/1942.)
Povstanie vypuklo, lebo sa zmenila situácia na bojiskách 2. sv. vojny a podarilo sa presunúť materiálne zdroje na stredné Slovensko. Na západe a východe povstanie zlyhalo. Jedným z výsledkov SNP bolo nastolenie otázky nového postavenia Slovenska v novej ČSR. Z hľadiska spojencov bolo Slovensko okupovanou krajinou a jeho vláda kolaboranstkou klikou.

Straty počas 226 dní bojov o oslobodenie Slovenska boli: 70 tis. Sovietov, 10 tis. Rumunov, 2.5 tis. prísl. Čsl. arm. zboru. Po vojne sa pred Národným súdom v období od 6. júla 1945 do 31. dec. 1947 ocitlo 83 obžalovaných, z nich 17-im vymerali trest smrti. Niektorým boli neskôr tresty smrti zmiernené. Medzi popravenými boli Nemci D. Wiszliczeny, D. Höffle, H. Ludin).
V záverečnom Resumé sa D. Kováč pýta, či téma slovenského štátu rozdeľuje spoločnosť. Prichádza k záveru, že o dejinách treba diskutovať, nie je však žiadny argument, ktorý by povrdzoval, že vojnová SR bola vyvrcholením tisícročného úsilia o vlastnú štátnosť.  Slováci sa oň v drvivej väčšine neusilovali, šlo o vedľajší produkt Hitlerovej agresie proti ČSR, čo bol Hitlerov revanš za 1. sv. vojnu.
Podstatná teda je otázka, na akej strane kto bol - na Hitlerovej alebo na strane protihitlerovskej koalície? To platí rovnako pre oficiálnych predstavi­teľov slovenského štátu, ako aj pre odboj a Povstanie v auguste 1944. Ak si nepoložím takúto základnú otázku, nemôžem hodno­tiť udalosti. Môžem možno niečo opisovať, môžem bádať v archíve, ale to je pre his­toriografiu málo. Ak si ujasním charakter vojny, potom mi musí byť jasné aj to, na akej strane bojovali slovenskí vojaci a za koho položili svoje životy. Keď sa hovorí o tem­ných stránkach režimu slovenského štátu, nestačí povedať iba, že sú to desaťtisíce slo­venských Židov. Treba k tomu pripočítať aj padlých slovenských vojakov, ktorých bolo, podľa výskumov vojenských historikov, viac ako dvetisíc.
Z vyšśieuvedeného vyplýva náročnosť historikovej práce - ak nepozná vopred odpoveď, ľahko sa môže stratiť... D Kováč končí svoju úvahu:
Profesionalita historikovej práce je po­stavená na dvoch základných pilieroch. Po prvé, historik musí vidieť a interpretovať veci vo všetkých časových a priestorových súvislostiach. A po druhé, musí dokázať od­líšiť podstatné od nepodstatného, dôležité od druhoradého. Ak by sme vždy, aj v dis­kusiách, dokázali dodržať tieto základné princípy, potom zrejme prestane byť téma slovenského štátu až taká kontroverzná.
Nám sa naopak zdá, že viac než na uvedených pilieroch stojí práca histoorika predovšetkým na úcte k pravde a k sebe.
Nevieme si predstaviť, že by solídny histoik mohol začínať rozpletať príbeh vojnového slovenského štátu Mníchovom a nie sarajevským atentátom a mierovými zmluvami v r. 1919-20. Neveieme si predstaviť, že by si nepostavil otázku, kto nanútil Slovákom ČSR, veď Slováci sa vo svojej drvivej väčšine o tento štát neusilovali. Nemohol nájsť nikde nijaký seriózny argument či dokument, ktorý by dokazoval niečo iné.

Ak hrala Mníchovská dohoda takú fatálnu úlohu v ďalšom vývoji, ako k nej mohlo dôjsť? Či nie nemožné ožobračenie Nemecka vojnovými  reparáciami priviedlo Htlera k moci? A či nie evakuácia USA z európskej politiky umožnila Hitlerovi ziskať prevahu na kontinente? Či môže historik zabudnúť na vyhlásenie autonómie 6. okt. 1938? A hlavne či sa môže vyhnúť otázke, prečo slovenskí politici neostali verní ČSR, demokracii, pluralitnému parlamentnému systému? A ak to neurobili politici, prečo tak neurobila slov. inteligencia? Prečo bola tak malá rezistencia proti zlu, prečo nikto nehlasoval proti deportáciám židovského obyvateľstva (v publikácii sa meno Esterházy vôbec nevyskytuje)....
2014-02-01 14:35:35 Juro
> Nevieme si predstaviť, že by solídny histoik mohol začínať rozpletať príbeh vojnového slovenského štátu Mníchovom a nie sarajevským atentátom
Tuto podmienku na solidneho historika definoval kto?

> kto nanútil Slovákom ČSR, veď Slováci sa vo svojej drvivej väčšine o tento štát neusilovali.
To nie. ale nezda sa, ze by sa vo svojej "drvivej vacsine" snazili o zachovanie Uhorska.

> prečo slovenskí politici neostali verní ČSR...
Vacsina slovenskych politikov v marci 1939 ziadnu samostatnost nechcela. Netusim, odkial mate opak.

> ...demokracii, pluralitnému parlamentnému systému?
Lebo v stave ohrozenia bola predstava "zjednotenia" prilis lakava a lahko predatelna.

> Prečo bola tak malá rezistencia proti zlu
Lebo aj dnes su ludia, ktori nie su schopni rozlisit rozdiel medzi starym a novym rezimom, alebo medzi pozemkovou reformou a arizaciami. Na tych si propaganda zgustla.
2014-01-28 19:42:48 Admin
Od historika možno nie, ele ekonóm John Maynard Keynes písal o ekonomických dôsledkoch mierových zmlúv vcelku jasne "The Economic Consequences of the Peace (1919)"
2014-01-28 17:40:57 Pavol Rusnák
Nemožno od žiadneho seriózneho historika, kdekoľvek na svete, očakávať, aby vzostup Hitlera dával do priameho súvisu s mierovými zmluvami z rokov 1919-20. Ide o mýtus ignorujúci obdobie konsolidácie za G. Stresemanna, ktorý zastavil hiperinfláciu, dosiahol významné zmiernenie podmienok reparácií (Dawesov plán), naštartovalo sa vďaka medzinárodným úverom hospodárstvo a doviedlo sa zbližovanie s Francúzkom do takej fázy, až má človek pocit, či by nemohla EU vzniknúť o nejaké to desaťročie skôr. Hitlerova NSDAP prepadla za jeho vlády zo 6% na 2,8%, hoci vykrikovali to isté, čo aj neskôr. Skutočným prielomom bola hospodárska kríza a všeobecná dezilúzia z demokracie a politikov neschopných vytvoriť stabilnú vládu. Rad za radom padali aj v iných krajinách parlamentné demokracie a priestor získavali ľudia tvdiaci, že majú lepšie riešenie. ČSR zišla z cesty demokracie po Mníchove, preto je logické odvodzovať ďalšie dianie od vzniku 2. ČSR.
2014-01-26 08:46:14 Moravík Ladislav
Týždenník Plus 7 dní, ako aj denník Plus jeden deň, vydávaný tým istým vydavateľom Spoločnosťou 7 plus rozhodne nemožno zaradiť medzi seriózne periodiká. Jedná sa o typický bulvár, navyše s pochybnou a komunistickou minulosťou vedenia spoločnosti.
Nebezpečenstvo týchto periodík je v tom, že hoci ich články majú pochybnú hodnotu a neraz v súdnych sporoch neuspeli, snažia sa vystupovať mienkotvorne a vytvárať "obecné povedomie".Typickým príkladom je vydaný špeciál Slovenský štát (1939-1945).
Jeho úlohou nie je približovať ľuďom kosenzuálny obraz minulosti, ale balamutiť hlavy menej historicky znalému čitateľovi. Hlavnými zostavovateľmi sú nomenklatúrne, normalizačné kádre pod vedením pána D. Kováča, ktoré sa "zabetónovali" v HÚ SAV a dodnes podávajú svoj pokrívený obraz našich dejín.
Je tragédiou národa, ak sa odborný výklad jeho dejín ponechá na bulvárnu tlač a historikom "všetkéhoschopným", len nie profesionálnej vedeckej práce.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,950 MODIFIED: 2018.10.25 22:50:42.MD5: b1c4d25bc67f9fd280407e9f596c55ef STATUS: OK