Vloženie nového záznamu / Új bejegyzés felvitele     
[227][170][12][28][21][473][21][119][11242][23345][2499][2421][23][55][175][36][92][41][241][99][49][46][1253][109][11315][316][8594][46][1][796][84][110][195][13][116][14][270][5][7529][23][1098][4][105][84][75][531][19][111][756][7][1][1586][7][3380][109][68][658][2][587][1671][11258][760][720][133][2][589]
Por Datum Text  
1 1783.03.23 Prešporské noviny (vtedy Presspůrské nowiny). V poradí druhé slovenské a prvé noviny v slovenčine (slovakizovanej bibličtine). Najstaršie slovenské noviny boli Nowiny o rolnim a polním hospodáŕstwL Vychádzali v češtine. Ich prvé číslo vyšlo 15. marca 1783. Po neúspechu sa 23. marca 1783 ohlásilo tlačou, že budúv Bratislave vychádzať nové slovenské tzv. Prešpurské noviny. Ich prvým redaktorom bol Štefan Leška (1757 Vrbovce - 1818 Kiskörös).
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
2 1785.??.?? Staré noviny literního umění. Slovenský kultúrny mesačník a prvý literárno-náučný časopis na Slovensku. Bol ovplyvnený francúzskymi encyklopedistami. Vydávala ho v rokoch 1785 - 1786 v Banskej Bystrici učená spoločnosť Soctetas Slavica založená v roku 1785 Ondrejom Plachým.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
3 1792.??.?? Slovenské učené tovarišstvo. Prvá celoslovenská, katolícka organizácia vznikla v prvej fáze slovenského národno-emancipačného hnutia. Organicky súvisela so šírením osvety a literatúry v bernolákovskom spisovnom jazyku. Založili ju poslucháči generálneho seminára v Bratislave v roku 1792. Sídlo mala v Trnave, pobočky v Bratislave. Nitre, Rovnom. Banskej Bystrici. Spišskej Kapitule. Solivare. Košiciach, Rožňave. Jágri. Ostrihome a Viedni. Vedúcou osobnosťou bol A. Bernolák. archivárom a pokladníkom J. Fándly. Na centrálnej úrovni zanikla začiatkom 19. storočia.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
4 1801.??.?? Vznikol Prešporský Spolek literatúry slovenské ako ohlas na trnavské Tovarišstvo. V roku 1803 Spolek založil pri evanjelickom lýceu Stolicu reči a literatúry československé pod vedením Juraja palkoviča. Na jej pôde vznikla v r. 1829 Společnost česko-slovanská, po jej zakázaní v r. 1837 na ňu nadviazal Ústav reči a literatúry českoslovanské (Slovanský ústav)
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
5 1808.??.?? Učená spoločnosť malohontská (solennisti). Založená v roku 1808 v Nižnom Skálniku (okres Rimavská Sobota) z iniciatívy evanjelikov Jána Feješa a Mateja Holku. Združenie racionalisticko-osvietensky orientovaných vzdelancov s cieľom aktivizovať sebavzdelávanie a napomáhať literárnu činnosť. Jej členovia sa zaoberali filozofiou,pedagogikou, národopisom, históriou, literárnou históriou atď. Svoje racionalistické a humanistické filozofické diela publikovali v zborníku Solennia (prvý vydali pri príležitosti prvého výročia založenia spoločnosti: do roku 1842 vyšlo spolu 25 ročníkovs prestávkou v rokoch 1832 - 1840).
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
6 1810.??.?? Na začiatku 19. storočia vznikla na Slovensku ďalšia regionálna učená spoločnost - Učená spoločnosť banského okolia, resp. Societas Slavica založená v roku 1810 z iniciatívy Bohuslava Tablica. Zanikla po jeho smrti v roku 1832. Podobné aktivity vidíme v celom Uhorsku: ich vyvrcholením bolo založenie Uhorskej akadémie viedv roku 1825. zo slovenského hľadiska to bol vznik Tatrína. Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
7 1834.??.?? Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834-1850). Literárny spolok, prvá celonárodná organizácia. Vznikla z iniciatívy Slovákov žijúcich v Budíne a Pešti (A. Ottmayer, J. Kollár, M. Hamuljak) s cieľom zjednotiť prívržencov spisovnej češtiny a bernolákovčiny a posilniť tak slovenské národné hnutie. Predsedom bol Ján Kollár,po jeho odchode Martin Hamuljak. ktorý ho orientoval na vydavateľskú činnosť.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
8 1834.08.01 V Budíne z iniciatívy Martina Hamuljaka začal činnosť Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Jeho predsedom sa stal Ján Kollár. Bol snahou o prekonanie náboženského a jazykového rozdelenia národného hnutia Slovákov. Hlavnou úlohou spolku bolo vydávanie almanachu, ktorý si mal zachovať čisto literárny a kultúrny ráz. Spolok získal najväčší význam morálnou aj hmotnou podporou tvorby Jána Hollého
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I, Veda Brat. 2014
  
9 1836.??.?? Hronka. Almanach, ktorý v rokoch 1836 - 1838 vydával v Banskej Bystrici Karol Kuzmány. pričom v ňom dal priestor romantickým ideám a hodnotám s cieľom rozčeriť stojaté literárne vody.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
10 1837.06.?? V Pešti vyšlo po nemecky dielo Jána Kollára O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanskými, v ktorej teoreticky zdôvodnil myšlienku slovanskej vzájomnosti
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I, Veda Brat. 2014
  
11 1839.02.27 List F. C. Kampelíka A. B. Vrchnovskému: Tu, vo Viedni, hovorí, istí maďarskí dvomi radcovia hučia vláde do uší, že Slováci sa ustavične ohliadajú po Rusku a že Rusov skôr či neskôr privábia sem.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
12 1840.10.31 List K. Zaia Ľ. Štúrovi: „...Keby Poľsko ešte trvalo silné a samostatné, možno rozvoj slovanského jazyka - alebo ako sa to teraz ľúbi nazývať-jeho kultúra, sotva by prichodilo do úvahy: keď však táto hradba európskej inteligencie a slobody padla, ked priepasti náboženské, jazykové a ústavné - okyptené - javia sa ako pomník krásnej minulosti, ale zároveň aj ako výstraha pre budúcnosť, je teda už teraz na Uhorsku rad zachytiť tento svetodejinný moment a nastúpiť na oné opustené miesto, k čomu ho pomáha povznášať i samostatný živel maďarizmu, nemecká kultúra, ba i zemepisná poloha. Aby však bolo možné tejtoúlohe dostať predovšetkým sa treba vyhnúť všetkému i sebevzdialenejšiemu súvisu s oným nepriateľským živlom a treba pomaďarčiť tých, ktorí sú nevedomými nositeľmi tomu súvisu. Teda uhorských Slovanov. Ak sa to zamešká, čoskoro by mohol zvolať i cár, podobne ako kedysi Ľudovít XII. Nie sú tu Pyreneje, a potom nám už neostane nič iné, len nadobro sa rozlúčiť s kultúrou, slobodou, protestantizmom... Záujmy nielen protestantizmu, ale i pospolito-ľudskej osvety a vzdelanosti musia pracovať s plným úsilím pre veľký cieľ: Uhorsko pomaďarčiť."
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
13 1842.10.2? Koncom októbra prisľúbili turčianski zemania pod vedením Ďorďa Košuta Štúrovi svedectvo súhlasu na žiadosť o slovenské noviny.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
14 1842.11.22 22. novembra 1842. prijal slovenských vyslancov v školských a cirkevných záležitostiach palatín Jozef. Superintendantovi Jozefirnu sa dostalo ohľadne záštity slovenských evanjelikov proti šovinistickým prechmatom za hrsť povrchných sľubov.Po niekoľkých mesiacoch, 25. apríla 1843, oznámil Jozefimu palatín úradným listom, že k niektorým vyslancami predneseným sťažnostiam nariadené sú „otázky a napomenutia".
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
15 1843.01.?? Majláth, vydavateľ konzervatívneho Nemzeti Ujság uverejnil začiatkom roka 1843 Štúrov článok Szlávok sérelmei (Krivdy Slovanov). Neskôr, keď sa Viedeň zdala slovenskému ruchunaklonená, sa maďarskí konzervatívci radi blýskali v dvorných kruhoch vo svetle národnej nepredpojatosti.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
16 1843.01.2? Koncom januára zastavuje uhorská cenzúra pôvodne po česky písané vydanie almanachu Nitra. Cenzorom bol Anton Tilles z Banskej Bystrice. Štúr ho neskôr (1847) nazýva "našim najlepším cenzorom".
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
17 1843.01.28 Ján Francisci píše výzvu a ohlasuje rozpad čs. rečovej a literárnej jednoty, lebo tá je podobne neživotaschopná ako ilýrska
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
18 1843.02.?? Stúr má v rukách list 148 trenčianskych zemanov v prospech slovenských novín
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
19 1843.02.23 Francisci píše prvý list po slovensky-foneticky
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
20 1843.03.07 Francisci oznamuje, že Štúr odmietol prijímať od Šafárika ďalšie peňažné dary
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
21 1843.03.08 Kwěty, č. 20 z 8. marca 1843: O potrebe novín dalo vysvedčenie nitrianske biskupstvo s podpismi 43 kňazov; v mene troch evanjelických superintendencií traja superintendenti: Jozefi. Stromský, Seberíni. Gašpar Fejérpataky zložil na kauciu pre ne štyritisíc zlatých v striebre. Turčianske zemianstvo dalo 148 podpisov, ostatná inteligencia zo stolice ešte ďalších päť. Latinská turčianska adresa sa končí týmito slovami: „Ukájame sa veľkou nádejou, nielen my, ktorí sme svoje mená podpísali na toto vysvedčenie, ale všetci Slováci, že naše úctivé a spravodlivé túžby slávna kŕ. rada vyplní, tobôž, že sú týmto dobrodením obdarené všetky národy Uhorska. Ak by sme mali byť zanedbaní my tvoriaci v našom kráľovstve najvýznačnejšiu časť ako by nás tu ani nebolo, bolesťou by sa preplnili naše srdcia."
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
22 1843.09.?? Na jeseň je spis Ľ. Štúra o potrebe písania v slovenskom nárečí hotový v rukopise. Spis obsahuje 30 hárkov, pripravoval ho od jari-leta 1843.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
23 1845.08.01 Začnú v Bratislave vychádzať Slovenskje Národňje Novini pod redakciou Ľ. Štúra
augusztus 1. Megindul Pozsonyban a Slovenskje Národnje Novini, a szlovák nemzeti mozgalom politikai lapja; szerkeszti: Ludovít Stúr.
Magyarország történeti kronológiája II. szerk. Benda Kálmán, Bp. 1983
  
24 1845.12.02 Štúr ako stály spolupracovník novín Augsburger Zeitung sa zaplietol do polemiky s istým Lukácsom. Tento maďarský exponentpoprel známu komárňanskú udalosť z roku 1826. Tam sa odohralabeštialita proti slovenskému jazyku. Štyria cirkevníci podaliv Lajoškomárne [obec v Stoličnobelehradskej župe v Maďarsku]sťažnosť, nevediac však inak než po slovensky, predniesli ju. pri-rodzene, vo svojej materinskej reči. Maďarskí sluhovia Boží videliv slovenskom príhovore znak slovenskej národnej tvrdošijnosti.dali slovenských sedliakov v železách odvliecť do Vesprímu a tam ich maďarsky súd uväznil a potrestal telesným trestom: 64, prípad-ne 50, 40 a 24 palicami. Štúr napísal proti maďarskému zapieraniučlánok s dôkazmi a poslal ho augsburským novinám. Tie mu hovšak neuverejnili a tak spracoval článok v rámci obšírnejšiehopojednania a spis vydal ako brožúrku pod názvom Das neunzehnteJahrhundert und der Magyarismus [Devätnáste storočiea maďarizmus]
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
25 1846.02.07 XII. Jan Kollár B) Odpowěď Jana Kollára na psaní Ľudewíta Štúra ode dne 7 Unora 1846
Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Moravany a Slowáky. Praha České museum 1846 Dok. 16
  
26 1846.05.?? V Prahe vyšiel z iniciatívy Jána Kollára polemický zborník Hlasové o potrebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, namierený proti novej spisovnej slovenčine. Obsahoval 34 príspevkov, ale najostrejší tón mal Kollárov príspevok.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I, Veda Brat. 2014
  
27 1846.10.?? List Štúra Zochovi. Štúr na jeseň 1846 prejavuje ochotu k ústupkom, až nakoniec, výslovne pod tlakom nepriaznivej slovanskej kritik, prijíma „y". Na ďal-šie zmeny nepomýšľa.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
28 1847.01.?? Začiatkom roka vydáva Hodža Epigenes Slovenicus. Okremdôkladnej úvahy o dejinnom a jazykovednom postavení slovenčiny,ako potom vyšla spracovaná i vo Vetíne, prináša etymologicky zdôvodnené návrhy na zmeny. Žiadal upustiť od ..písania podľa ucha", od fonetiky. a navrhol pravopis podľa vedecky zisteného vzniku hlások, foriem a slov. Tým sa celý nástroj reči premenil na základy etymológie.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
29 1847.08.10 Katolícko-evanjelická zhoda, spečatená v Čachticiach 10. augusta 1847. nebola "kompromisom" medzi dvoma krajnými stanoviskami, ale víťazstvom najkrajnejšieho zmiernená naliehaním za podstatné opravy štúrovčiny. ktoré vlieval do vedeckých foriem Hodža a neskôr potvrdil Hattala.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
30 1847.08.10 10. augusta 1847 sa v Čachticiach začala historická schôdzka, štvrtá „sednica" Tatrína. Účasť bola značná. Pod predsedníctvom „prednostu" Tatrína. Michala M. Hodžu. sa na porade zúčastnilo 57 „najčelnejších národovcov, jak katolíkov, tak evanjelikov". Zhromaždenie sa uznieslo „opraviť slovenčinu na základe Hodžovho Epigenesa". Súčasne sa Tatrín uzniesol vydať Radlinského latinskú gramatiku [Grammatica linguae Slavicae...], napísanú na vyrovnanie slovenčiny s bernolákovčinou. Členmi výboru boli pod Štúrovým predsedníctvom traja bernolákovci (Ondrej Caban. Eugen Gerometta. Jozef Ščasný) a traja Novoslováci (Ctiboh Zoch, Samuel Bohdan Hroboň a Martin Hattala).Štúr už nemohol zamedziť náhly a potom už trvalý obrat k zásadám Epigenesa a etymológie, na ktorých sa pevne zakotvila v roku 1850. navzdory jeho neochabujúcemu odporu, celá gramatická sústava slovenskej spisovnej reči.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
31 1847.12.26 Michal Miloslav Hodža vydal knihu Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo, polemicky zameranú proti spisu Jána Kollára Hlasové o potrebe jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Kniha významne prispela k posilneniu pozícií slovenského spisovného jazyka.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov I, Veda Brat. 2014
  
32 1851.??.?? Sl. pohľady 1851 s. 215-220Keď vyšla Hattalova Grammatika Štúr uverejnil proti nej v Sl. Pohľadoch ostrú kritiku. Vyčítal mu, že jeho tvaroslovná náuka protirečí tvarom stredno-slovenským.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
33 1859.??.?? V časopise katolíckeho školstva, v Priateľovi školy a literatúry vyzýva „J-h, farár v O [Jozef Kohút; v roku 1859] Dr. Andreja Radlinského, aby tak, ako kedysi vo Viedni za češtinu, zakročil teraz v mene slovenského katolíctva pre všetky školy a učebnice za samostatnú slovenčinu. Koncom roka 1859 a v januári 1860 dostal Radlinský splnomocnenia ktoré ho žiadali, aby predložil ministerstvu vnútra, v najhlbšej oddanosti, nasledujúcu prosbu: Aby ministerstvo milostivo zbaviť ráčilo platnosť nariadenia češtiny pre Slowenské Nowiny zo dňa 21. decembra 1849, ktoré vtedy vzniklo ..na žiadosť Kollára a niekoľkých Čechov a Čechistov" Táto prosba sa predkladá ..v zmysle všeobecného želania slovenského ľudu". „Nárečie české. Slovákom cudzie", požadujú nahradiť nárečím Slovákom vlastným, zvaným „slovenčinou", a to podľa jazykovedných diel M. M. Hodžu a Martina Hattalu na tom vývojovom stupni, na akom sa používav cirkevnom časopise Cyrill a Method a v jeho prílohe Priateľ školya literatúry. Text splnomocnení je napísaný podľa Radlinského návrhu, ako ho podal Priateľovi, odvolávajúc sa pritom na „najvyššie výnosy" z 9. septembra 1857 a konkrétne navýnos z 20. júla 1859, na základe ktorého má byť ten jazyk, „kuktorému náleží Z mimonemeckého obyvateľstva prevažná časť, nagymnáziách náukozdieľnou rečou".
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
34 1881.??.?? Od r. 1881 sme svedkami veľkého podujatia obnoviť Štúrovu národno-politickú ideu. Na čele akcie stoja Hurban otec a syn.
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
35 1913.??.?? Škultéty Jozef: Nepravdou proti slovenčine. Polemika s článkom Antona Štefánka v brnianskych Lidových novinách 31. 01. 1913
Slovenské pohľady 1913, s.124-127
  
36 1917.06.14 Josef Borovička, Slovensko v politickém odkazu Palackého, Národ 1, č. 11   
37 1919.01.?? Václav Chaloupecký, Český a slovenský program. Cesta čtení zábavné a poučné. Týdeník pro literaturu, život a umění 01/1919   
38 1919.09.15 Václav Chaloupecký, Kde vznikla idea československého státu, Slovenský denník 1919.09.15   
39 1919.11.?? Vychádza v Martine kniha Milana Hodžu Československý rozkol
Milan Hodža, Československý rozkol, Martin 1919
  
40 1920.08.?? V Martine vychádza kniha Škultétyho "Stodvadsaťpäť rokov slovenského života" ako odpoveď na Hodžov "Československý rozkol"   
41 1920.08.20 Slovenský denník: Milana Hodža, Niekoľko poznámok na Jozefa Škultétyho kritiku o "Československom Rozkole"
Slovenský denník 20. 08. 1920, 21. 08. 1920, 22. 08. 1920
  
42 1921.11.14 Milan Hodža bol vymenovaný za profesora novovekých slovanských dejín bratislavskej univerzity. V skutočnosti sa okrem poberania profesorského platu zúčastňoval akademického života minimálne, alebo vôbec.   
43 1922.??.?? Albert Pražák i „Dějiny spisovné slovenštiny po dobu Štúrovu.
V sbierke „Okna", nákladom Gustava Voleského, Praha 1922. Str. 476.
Recenzia Pavel Bujnák Prúdy 03/1923 doc1
  
44 1922.12.29 Václav Chaloupecký menovaný za profesora československých dejín bratislavskej univerzity   
45 1923.03.?? Anton Štefánek, Slovensko a autonomia
Prúdy 1923/03 Časť 1. doc1
  
46 1924.??.?? Rapant Hodžovi, nedatováno (začátek roku 1924) o možnosti získať miesto hlavného archivára Bratislavy "ak by z polit, dôvodov predsa len musel ustúpiť" dr. Faust
170 SNA, os. spis 22 - Anton Štefánek, k. 4, i. č. 279. Rapant Hodžovi, nedatováno (začátek roku 1924).doc1
  
47 1924.04.?? Václav Chaloupecký, Staré Slovensko X. Kmenová území
Prúdy 04/1924 doc1
  
48 1924.06.?? Václav Chaloupecký, Tisícročná poroba? Článok c časopise Prúdy 06/1924
Prúdy 06/1924 s. 337-342 doc1
  
49 1924.09.?? Albert Pražák, Slováci a čeština I. Tisícročná poroba
Prúdy 09/1924 doc1
  
50 1924.10.?? Univ. prof. dr. Václav Chaloupecký: Staré Slovensko. Táto kniha, dávno očakávaná, je pravou senzáciou, lebo je to začiatok moderného vedeckého spracovania slovenskej historie.
Nákladom filoz. fakulty Komenského univerzity v Bratislavě. Strán 420 a franc. resumé.
  
51 1924.10.?? Daniel Rapant, Národ a dejiny.
Prúdy 10/1924 doc1
  
52 1925.??.?? Škultéty Jozef: Polemika s článkom Chaloupeckého Tisícročná poroba?
Slovenské pohľady 1925 s. 56-62
  
53 1937.02.?? Václav Chaloupecký, Přítomnost učitelkou minulosti. První sjezd čsl. historiků 1937. Přednáśky a debaty. Praha 1938."Také historie se vytváří teprve tradicí"...
tiež: Věda a život 02/1937
  
54 1938.08.26 Milan Hodža uverejňuje svoj návrh slovenskej autonómie, ktorý sa prakticky ničím nelíšil od ľudáckeho   
55 1938.08.26 Milan Hodža uverejňuje svoj návrh slovenskej autonómie, ktorý sa prakticky ničím nelíšil od ľudáckeho. Benešom bol odvolaný z premiérskej funkcie 22. septembra 1938.   
Total 55 records.