List 17. Andrzej Kucharski

[278] (16. II. 1828)

V Pešťi 16. unora 1828

Velébný pane!

V tych dňoch bol som v Ostryhome i dostal som od pána kanovnika Palkoviča Vaše popisáňé Belohorcov, písnički sloveňské i poznamenaňé Vašich spisov, zač Vám nejponižeňejše skladám ďeki. Velmi tu všeckych dobrych Slovan ťeší, že sťe tak mnoho pro jazyk i literaturu sloveňskú učinili. Když ale z rozmluvaňa z panem kanovnikem poznal som, že na tlačeňé Vašej Enejdy ňemóže vynakladať; račťe sa ohlasiť p. Jeľinkovi v Trnave, aby on ju tlačil na predplaceňé čili prenumeracý. Nech ľen prišľe ňekolko eksemplarov tlačenej ohlaški do Pešťi i Prahy a ňech buďe istý, že sa mu dobre poveďe. Mám za to, že i pán kanovnik Palkovič na ňekoľko eksemplarov Enejdy rad predplaťí, když mu račite napisať i ohlašku prešľeťe. Pro bóh Vás prosím, aby sťe na vytlačeňé Vašej Enejdy dovoľili. Toho ňe ľen ja, aľe všeccy Slovane, kterí poznaľi Vaše basňe, žadaju po Vás. Svatopluk Vaš tak velice sa tu ľúbil, že jeden pán prisľibil dať 100 zlátych na jeho vytlačeňé,[279] o čem Vás p. Hamuľak i p. Kollar zavedomi. Ja som obšel cele už Uhry pólnocne, kďe ľen byvaju Slovane i sebral som dosťi spívanek. Bol som v Nitre, Šťavnici i Bystrici, v stolici Liptovskéj, Oravskej i Spiskej, v Levoči, Košicach i Prešove, v Ungvare i Munkači i na Potok i Jager, prišel som do Pešťi i Budina. Tu nakupil som knih sloveňskích i jedu zejtra do Vidňa. Pričem sa Vám poručam i ešče ráz prosim, aby sťe na vytlačeňé Enejdy dovolili. Jestli by sťe ale na to z Vašej stranki dovoliťi pre čo ňemysľiľi, aby bola v Trnave tlačená, tehdy dovolťe rukopisu do Pešťi a vytlačena buďe od Slovan tak, jako by sťe sami korrekturu drželi. Prosí Vas o to Vaš

nejponižeňejší služebnik Ondrej Kucharski Polak.

Všecky tyto prosby a žádosti potvrzuje a svoje srdečné pozdravení připojuje Váš dávný ctitel Jan Kollár v Pešti.



[278] List sa zachoval v Hamuljakovej pozostalosti v LAMS. Je to len Hamuljakov odpis. Na vrchnom okraji listu na prvej strane je táto adresa:

Velebnému a vysoce učenému mužu, Pá-

nu Janovi Hollem kňezovi cirkve

katolickej ve Madunicach.

Na tomto istom papieri je aj Hamuljakov koncept listu Hollému zo 17. marca 1828 (tu list 19).

[279] Ako sa to potvrdzuje v liste 23, týmto podporovateľom bol Ján Koiš (1783 — 1839), narodený v Trstenej. Koiš bol úradníkom Kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, kde aj umrel. V rukopise zanechal veľký všeslovansko-nemecko-latinský slovník. (M. Hayeková, Dielo neznámeho slovenského slovnikára, SR XXIII, 1958, s. 279 — 289.)