List č. 12

„M. V.“, 1908, č. 104, 6. (19.) mája, s. 3 — 4

(Od nášho dopisovateľa)

Prenasledovanie Slovákov dosiahlo bod varu. Zrejme v Pešti a v strediskách oblastí nevládne rozum, ale mánia a vášne. Národné noviny, hlavný slovenský tlačový orgán existujúci 50 rokov, ktorý vyniká serióznym tónom, šľachetnosťou a umierneným, duchaplným poučovaním národa, ktorému je cudzia demagógia a šovinizmus, sa dostali do ohniska politického prenasledovania. Mali už 12 tlačových procesov. Prvý súd sa konal 4. mája pred budapeštianskym súdom za nevinný článok Hesslerov klobúk, v ktorom sa kritizuje pomaďarčovanie miestnych názvov obcí a osád. V niektorých župách sa ani miestny obyvateľ nevie zorientovať: staré historické mená sa zamenili za fantastické, hlúpe výmysly župných pisárov, za skutočné jazykové absurdá, ktoré obyvateľ ani nevysloví. Napríklad obec „Jahodníky“ pri Turčianskom Sv. Martine sa oficiálne premenovala na Eperfalu atď. A za tento skromný protest proti nerozumu súd odsúdil autora Andreja Obucha na tri mesiace žalára a 300 korún pokuty.

6. mája ten istý súd odsúdil na 1200 korún pokuty a dva mesiace žalára syna známeho spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského Vladimíra Hurbana len za to, že preložil článok Björnsona[48] uverejnený v Národných novinách, hoci tento článok, uverejnený v Neue Freie Presse[49], prebrali maďarské noviny.

8. mája ten istý súd odsúdil Národné noviny za článok Krutosť zo strachu,[50] v ktorej sa dokazuje, že národnosti sú obetným baránkom zakaždým, keď sa vláde vo Viedni nedarí, chce ukázať energiu a zatvoriť ústa maďarskej opozícii. Zodpovednosť za tento článok vzal na seba Martinčan Jozef Cipár, odsúdený na štyri mesiace väzenia a 300 korún pokuty.

Národné noviny čaká ešte deväť takýchto procesov. Vysoké pokuty majú za cieľ zničiť noviny materiálne. A pomoci sa od nikoho nedostáva.

4. mája prešporský tlačový súd odsúdil Andreja Hlinku za dva články na pol druha roka väzenia a 300 korún pokuty. 5. mája ten istý súd odsúdil I. Ciferského na tri mesiace väzenia a 200 korún pokuty a 6. mája Jozefa Vachalka na tri mesiace odňatia slobody a 60 korún pokuty.

5. mája v Kovačici odsúdili 90 obyvateľov, mužov a žien na prísny žalár od 14 dní do 4 mesiacov len za to, že vo svojom čisto slovenskom evanjelickom kostole nechceli počúvať maďarskú kázeň a spievať po maďarsky, ale spievali po slovensky. A pritom táto cirkevná obec si sama vydržuje kňaza a učiteľa a slovenčina je v nej uznaná za úradný jazyk. Peňažné pokuty v tomto čudnom procese dosiahli sumu 6800 korún! Tu máte slovenské májové oslavy! a to sú všetko, jeden za druhým, justičné zločiny!

A okrem týchto do neba volajúcich urážok, nespočetné množstvo urážok potichúčky: farárov a kňazov, ktorí len čo ústa otvoria po slovensky, vyháňajú z kostolov, prekladajú, suspendujú, učiteľom berú chlieb a miesta, žiakov vyhadzujú zo škôl, ak len prehovoria po slovensky alebo si prečítajú slovenskú knihu. Na gymnáziách si samotní učitelia držia bandy špicľov z radov žiakov, ktorým nariaďujú ako vlasteneckú povinnosť udávať svojich kamarátov, ak hovoria po slovensky alebo čítajú slovenskú knihu.

Anglický spisovateľ Scotus Viator venoval týmto vzťahom anglickú knihu, ktorá vyšla vo Viedni v nemeckom preklade pod názvom Politische Verfolgungen in Ungarn.[51] V tejto knihe vymenúva tieto útrapy Slovákov: 1. Slovenský jazyk vylúčili zo všetkých škôl od univerzity po ľudové školy a fröberské sirotince. 2. Slovenský jazyk nemá právo pred súdom. 3. Slovenská literatúra je prenasledovaná. 4. Slovenská periodická tlač je brutálne prenasledovaná. 5. Slovákom odňali právo zhromažďovania a utvárania spolkov. 6. Slovenských kňazov prenasledujú, násilne zavádzajú maďarské bohoslužby. 7. Slováci nemajú slobodné voľby ani do župy ani do snemu.

Za desaťročie od 1896 roku do r. 1907 Slováci boli odsúdení len za novinové články na 80 rokov väzenia a k pokutám v sume 31 691 korún.

A zatiaľ prokurátori na každom procese hovoria členom poroty: „Maďari sú veľkodušní dobrodinci národností, dali všetkým slobodu a majetok; nekynožia ich tak ako by mohli, lebo dobyli krajinu mečom a vládnu v nej; ale národnosti sa za to odplácajú čiernym nevďakom, poburujú národ, sejú nenávisť voči Maďarom; do väzenia s ním“! To sú stereotypné slová na každom procese.

Ale podľa iných príznakov v Uhorsku vládne politická nepríčetnosť. Štyroch rumunských poslancov zbavili imunity za to, že vo Várade[52] organizovali rumunskú národnú stranu. Poslanca Vajdu zbavili imunity preto, že jeho krava vbehla do lesa maďarského magnáta! To nie je vtip, ale číra pravda. I troch slovenských poslancov zbavili imunity snemu. Iba politickí desperados môžu robiť takúto politiku.

V-skij



[48] Článok Björnstjerne Björnsona — ide o článok Najväčší priemysel Uhorska (Černová), ktorý bol uverejnený v Národných novinách 38, 1907, č. 137. Dôvodom k odsúdeniu bolo, že bol odtlačený bez komentára.

[49] Neue Freie Presse — viedenské noviny liberálnej buržoázie

[50] Krutosť zo strachu — článok vyšiel v Národných novinách 38, č. 143 z 3. 12. 1907

[51] Politische Verfolgungen in Ungarn — kniha Scota Viatora o politickom prenasledovaní v Uhorsku vyšla roku 1908 a Národnie noviny 39, č. 53 — 54 z 5. a 7. 5. 1908 uverejnili z nej pohotovo z príležitosti tlačových procesov slovenských novín, o ktorých práve informovali, úryvok s názvom Tlačové právo v Uhorsku.

[52] Vo Várade — dnes Oradea v Rumunsku

Troch slovenských poslancov zbavili imunity — išlo o poslancov Skyčáka, Ivanku a Blahu. Imunity boli zbavení na zasadnutí uhorského snemu 3. 2. 1908. Pre Ivanku súd znamenal aj stratu mandátu.