List č. 31

„M. V.“, 1908, č. 225, 28. septembra (11. októbra), s. 3.

(Od nášho dopisovateľa)

Gróf Gyula Andrássy objasnil v klube strany nezávislosti (kossuthovskej) hlavné zásady svojho návrhu volebnej reformy. V krátkosti: gramotný muž, ktorý dovŕšil 24 rokov má právo voliť poslanca snemu. Podmienky: Desaťročné uhorské štátne občianstvo, jeden rok stáleho pobytu vo volebnom obvode. To by znelo celkom liberálne. Ale je tu ešte ďalší bod: pluralita, t. j. 2 a 3 hlasy, na ktoré majú právo voliči s vyšším vzdelaním, hoci nespĺňajú daňové podmienky a gramotní daňoví poplatníci, ktorí platia ročne od 20 do 100 korún priamych daní. Negramotní nemajú priame hlasovacie právo: desať negramotných volí jedného voliča.

Z toho vidieť, že volebné právo v Uhorsku nebude ani všeobecné, ani nezávislé na majetkových pomeroch, ani tajné a voľby sa neuskutočnia podľa obcí. Je to úder pre Slovákov, o Rusoch ani nehovoriac. Rusi sú teraz skoro úplne pozbavení volebného práva.

Slováci budú niekoľkonásobne ukrátení dvoma a tromi hlasmi, ktoré dostanú Židia a odrodilci.

Ale najviac ukrivdili slovenskej národnosti rozdelením volebných obvodov, ktoré sa neviažu na územie. Práve k slovenským obvodom sú pripojené časti maďarských obvodov, aby mohli získať prevahu nad Slovákmi aj v rýdzo slovenských obvodoch.

Vieme si živo predstaviť, aké budú zoznamy voličov. A ako sa budú konať voľby pri takomto zložitom systéme! Slovom, bude to priam satira na tzv. volebné právo. Máme jedinú nádej, že národ sa pozvoľna prebúdza.

Slovenská ľudová strana má „Ústredný výbor“ v Turčianskom Sv. Martine. 2. októbra (podľa rus. kal.) tento výbor z podnetu slovenských poslancov uhorského snemu Milana Ivanku, Milana Hodžu a Metoda Bellu sa rozhodol pripojiť k bloku strán, ktoré bojujú za všeobecné, rovné a tajné hlasovacie právo. Blok tvoria tieto strany: 1. radikálna zjednotená strana (Maďari a čiastočne Nemci), 2. Rumuni, 3. nemecká ľudová strana, 4. sociálnodemokratická strana, 5. slovenská ľudová strana. Tieto strany sa vzájomne zaväzujú, že budú bojovať za všeobecné volebné právo na zhromaždeniach, v tlači a v sneme; v ostatných otázkach — cirkevných, národných, hospodárskych a sociálnych — zostávajú slobodné a nezávislé. Doteraz sa k tomuto bloku pripojili Rumuni a Slováci. Jeho organizácia sa skončí do 18. októbra (podľa rus. kal.), keď sa bude v Pešti konať protikoaličná demonštrácia.

Pýtate sa, prečo nepíšem o tom, že sa k bloku pridali Srbi, ktorí majú také výnimočné postavenie. Ach, to je smutná história. Uhorskí Srbi sú v najvyššej miere nespoľahlivý element. A pritom sú veľmi silní: sú bohatí, vlastnia úrodnú zem v Dolnom Uhorsku, nájdu sa medzi nimi zámožní kupci, obchodujúci s dobytkom, hodvábom, obilím. Srbi majú predovšetkým vlastnú autonómnu pravoslávnu cirkev s veľmi bohatými biskupstvami, majú svojho vlastného patriarchu v Karlovci, ktorého vydržujú z obrovských majetkov v cene do 90 miliónov zlatých.

Srbi majú veľmi bohaté ustanovizne, štipendiá, majú „Srbskú Maticu“, disponujúcu veľkým kapitálom, majú tzv. Tökölianum[103] v Pešti — kaštieľ, kostol, veľký kapitál, ktorý odkázali srbskej mládeži, majú aj vlastné gymnázium v Novom Sade, bohoslovecký seminár a učiteľský ústav, majú bohaté kláštory.

A napriek tomu sú Srbi slabí, prisluhovači, slovom, sú v područí Maďarov, sluhovia maďarizácie, zradcovia príbuzných Slovákov a Rumunov, s ktorými majú spoločnú vieru. Napríklad srbskí poslanci síce vstúpili do Klubu národností pri sneme, ale iba formálne, ale len na hanbu, lebo do Klubu nechodili, našich bojujúcich poslancov nepodporovali, nechodili na ľudové zhromaždenia, držali sa za rukáv kossuthovcov a apponyiovcov — slovom, dali sa do maďarských služieb. Klub národností (Rumuni a Slováci) ich do dnešného dňa vyzýva, aby vystúpili z klubu, t. j. vyháňa ich formálne. Títo radikáli koketujú s Maďarmi a prijímajú od nich almužny. Srbský ľud je dobrý a čestný, ale jeho vodcovia sú načisto skazení v dôsledku svojho pôžitkárstva a materializmu.

Aj medzi nimi sa, pravda, nájdu výnimky, napr. dr. Mihajlo Polit-Desančič, starec, ktorý teraz bojuje za svoj národ sám. Na Srboch sa splnili Kristove slová: „Nielen chlebom je človek živý“.

My, chudobní Slováci, nemáme ani biskupa, ani školy, ani Maticu, ani zámožných kňazov — o kapitalistoch sa nedá ani hovoriť — a napriek tomu sme pre Maďarov silným kameňom úrazu, na ktorom si ešte doráňajú nohy. U nás prekvitá literatúra, kým u Srbov v tejto oblasti nevidieť nijaké úspechy.

Ale čo je ešte horšie: Srbi vymierajú aj fyzicky, dôsledkom toho, že majú len po jednom dieťati, lebo srbské ženy nechcú mať deti. Dovolil by si snáď mravný národ nanútiť za patriarchu takého Bogdanoviča? Uhorskí Srbi vyhynú, ale ich nespasia ostatné slovanské národy!

V-skij



[103] Tökölianum — inštitúcia nazvaná podľa Savu Tö(e)kö(e)liho z Vizera a Kezermesa (1761 — 1842) mecéna srbského národného hnutia. Zameraná bola na podporu študentov.