List č. 36

„M. V.“, 1908, č. 254, 1. (14.) novembra, s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Uhorská volebná reforma je dôležitá nielen pre Uhorsko a jej národnosti ale aj pre celú Rakúsko-Uhorskú monarchiu. Toto výborne chápu aj maďarskí politici, a preto chcú z nej získať výhody. Ako vieme, Maďari nikdy neochoreli na chorobu celej monarchie, naopak, každé jej nešťastie vedeli využiť vo svoj prospech. Priamo očakávajú celorakúske trampoty, aby si z nich urobili prameň sily. Porážka pri Sadovej v r. 1866 im priniesla nielen autonómiu, ale aj štátnosť a odovzdala do ich rúk Slovákov, Chorvátov, Rumunov, Srbov a Nemcov na základe zlopovestného dualizmu. Teraz sa viedenská zahraničná politika stala aktívnou, a pri aktívnom vystúpení je celkom možné, že sa Rakúsko ocitne v ťažkostiach. Na takéto zahraničnopolitické ťažkosti čakajú Maďari ako na blahodarný dážď, ktorý zúrodní pole ich maďarského šovinizmu. Vodcovia rakúskej diplomacie, ale najmä sám cisár František Jozef si nič tak vrúcne neželajú ako pokoj v krajine a poriadok v oboch poloviciach štátu. Maďari chcú teraz zo všetkých síl dosiahnuť od koruny predbežný súhlas s Andrássyho reformou s pluralitou a verejným hlasovaním, čo by bola veľká záruka ich hegemónie, lebo vedia, že v dôsledku zahraničných ťažkostí sa cisárovo srdce vo vzťahu k nim obmäkčí. Nám, nemaďarským národnostiam, zostáva len želať úspech rakúskej zahraničnej politike na Východe, lebo čím slabšie bude Rakúsko, tým väčšmi budú vystrkovať rožky oligarchovia, tým hroznejší bude útlak, pod ktorým úpejú nemaďarské národy. Nám je milé aj najmenšie zmierenie bolesti a uľachčenie dychu ako chorému, ktorý sa zvíja od bolesti. Nech sa tá úľava dostaví po morfiu, po jede, predsa je to len úľava. Pravda, úplne zdravý človek nás ťažko pochopí.

Veľmi smutný pohľad poskytuje Chorvátsko. Od r. 1867, pri relatívne širokej autonómii by sa dal očakávať pokrok a stmelenie národa. Ale kdeže! Národ schudobnel; úrodu predávajú ešte na koreni, víno vo viniciach — Židom, ktorí bohatnú a zmocňujú sa Záhrebu. Nepotrvá dlho a Záhreb bude takým istým židovským mestom ako Budapešť. Veľká časť dvoranov sa diplomaticky pomaďarčuje a bratríčkuje sa s nepriateľmi chorvátskeho národa. Strana a frakcie prekvitajú; nesvár a nenávisť medzi Srbmi a Chorvátmi kazí jadro národa, bez ohľadu na srbsko-chorvátsku koalíciu. Z tohto hľadiska je skutočným nešťastím frakcia Jozefa Franka, pôvodom Žida. „Srbskej hydre treba odrezať hlavu,“ povedal na poslednej konferencii starčevičovcov! A povedal to v tom čase, keď nanútený bán Rauch tyranizuje Chorvátov aj Srbov a celé Chorvátsko je vo výnimočnej situácii — ľudí zatvárajú do väzenia, noviny konfiškujú, trestným stíhaním terorizujú celú krajinu! Chorvátsko, ktoré dávalo Rakúsku najlepších a najschopnejších vojvodcov — Jelačiča, Filipoviča, Radiča a iných, a v ktorom sa zrodili takí bohatieri ducha ako Strossmayer, Rački, Preradovič a iní, je teraz zmietané svárom, upadá duchom aj charakterom.

Jóbova zvesť nakoniec prišla! Ako píšu z Pešti, predbežný súhlas k návrhu volebnej reformy Andrássyho už dali alebo ho dajú dnes-zajtra. Oficiálne oznamujú, že v stredu 29. októbra (11. novembra) sa bude konať zasadanie uhorského snemu, na ktorom Andrássy predloží návrh volebného zákona, čo by nemohol urobiť, keby nemal predbežný súhlas koruny. Toto spôsobilo veľké prekvapenie.

Nedá sa ani pomyslieť, že by cisár nedodržal sľub; to nie je možné. Intrigy zohrali svoju úlohu; cisárovi predložili projekt bez plurality. Tento návrh predložia v sneme 29. októbra. Snem ho zmení natoľko, že z opráv bude zasa pluralita. Návrh pošlú do hornej snemovne (magnátov), táto zruší trojité hlasy a ponechá len dvojité. V takomto prípade vysvitne, že cisár nezrušil dané slovo, a predsa všeobecné volebné právo prekrútili a národy oklamali v ich právach. Horribile dictu!

Je to politické vydieračstvo na účet najvyššie postavenej osoby. Je to gaskonáda,[115] akú svet ešte nevidel, ale okolnosti sú také, že sa musí podariť! Čo na to povedia národy, nevieme, iba to, že už teraz sa šíri všeobecná nespokojnosť, vláda však týmto šarlatánstvom môže predĺžiť svoju existenciu, ale pádu sa nevyhne, a bude to pád do veľkej hĺbky! V šovinizme už nemôže ďalej zachádzať, riskovala už všetko, využila všetky extrémy, a nemá nijaké rezervy. Dúfame v boha, že vláda vo svojej agónii nebude mať čas a silu, aby úplne vyhubila nemaďarské národnosti, hoci slovenské príslovie hovorí: „Skapínajúci kôň najviac kope“.

V Moskovských vedomostiach[116] ste oznámili (č. 245) odhalenie Reichpostu o Františkovi Kossuthovi. Kossuth všetko priamo popiera, hoci u nás už aj vrabce na streche čvirikajú o Kossuthových akciách u Srbov a Chorvátov; veď to ani nebolo tajomstvo. A telegram, ktorý poslal do hlavného iredentistického spolku, nazýva Kossuth len zdvorilostným aktom. Pekná zdvorilosť, keď sa v ňom hovorí o revolúcii a o odtrhnutí Triestu a Tridentu od Rakúska, aby sa pripojili k Taliansku!

Pohár sa napĺňa, napĺňa sa! So zatajeným dychom čakáme, kedy pretečie. Všetko nám zobrali, pritisli nás k čiernej zemi, ale vieru v nás nevyhubili a nádej nepotlačili.

P. S. Alea iacta est![117] Gróf Gyula Andrássy 10. novembra (podľa rus. kal.) predloží v sneme svoj návrh volebnej reformy, čo znamená: „Lasciate ogni speranza“! Cisár dal predbežný súhlas k návrhu zákona, a snem všetko odhlasuje — veď im ide o vlastnú kožu! Posledná nádej — cisárova neochvejnosť — nás sklamala! Národy Uhorska znova padnú za obeť skupiny vykorisťovateľov, stavovského parlamentu a režimu. Maďari opäť využili ťažkú situáciu Rakúska. Veď vo Viedni podporujú toho, koho sa boja, ako povedal slovenský biskup Štefan Moyzes. Povráva sa, že Andrássy sľúbil cisárovi urobiť zmeny v návrhu a on to, samozrejme, aj urobí; ale snem obnoví pôvodný návrh s celou nespravodlivosťou a ten sa stane zákonom. Najsmutnejšie je to, že podľa maďarských novín tento návrh schválil aj následník trónu František Ferdinand. Najviac budú postihnutí Rumuni. Premýšľajú o pasívnej opozícii, t. j. že ľud vôbec nebude hlasovať. Ale to je politika zúfalstva. Aký úžitok by priniesla pasivita! Deväť voličov si zvolí poslanca. Vina sa zvalí vždy na neprítomného.

Dokedy bude ešte márne každé úsilie našich národností! Ešte príde čas, keď krachne maďarská oligarchia. Ale čo všetko musíme dovtedy prežiť! Boh je s nami…

Beckovo ministerstvo v Rakúsku konečne padlo. Je to čiastočne víťazstvo Čechov, ale plody tohto víťazstva asi neužijú.

Škandalózny proces Polónyiho a Lengyela, ktorý trval celý mesiac a odhalil všetky Polónyiho prečiny, zrušil uhorský snem (kúria). Vyhlásil rozsudok všetkých členov poroty za neplatný a celý škandalózny proces bývalého Kossuthovho ministra sa ešte raz bude konať pred verejnosťou.

S Chorvátmi bude zle. Konferencie ich štátoprávnej strany vyvolali veľké pobúrenie v Pešti. Oficiálne kruhy sa vyhrážajú, že pošlú maďarské pluky, aby odtrhli od Chorvátska Sriem a Veroviticu a pripojili ich k Uhorsku, dosadia do Záhrebu vládneho komisára a zavedú stanné právo.

A to všetko len preto, že na konferencii starčevičovej strany vyjadrili želanie pripojiť k Chorvátsku Bosnu a Hercegovinu a ešte Medzimurie ako územia, obývané Chorvátmi. Maďari akosi vystrkujú rožky. Ak koruna s konečnou platnosťou vypustí z rúk veľký tromf všeobecného práva, nebude mieru na Dunaji.

V-skij



[115] Gaskonáda — chvastúnstvo

[116] V Moskovských vedomostiach ste oznámili — V čísle 245 bola táto noticka: „Rakúsko-Uhorsko. Kossuthovci v úlohe veľkosrbských agitátorov. Viedenské antisemitské noviny Reichpost (podľa všeobecnej mienky orgán následníka trónu arcikniežaťa Františka Ferdinanda) a Deutsches Volksblatt súčasne uverejnili túto senzačnú správu: ,Uhorská koalícia‘, píše Reichpost, za ministra generála Fejerváryho pokúsila sa nadviazať spojenie s oficiálnym Srbskom, pomôcť pri veľkosrbskej agitácii… Agentom kossuthovcov v Chorvátsku bol vraj novinár a poslanec viedenského snemu Supilo. V roku 1905 Chorváti následkom tejto agitácie prijali v Rjeke rezolúciu o pripojení sa k strane nezávislých (kossuthovcov). Na príkaz vodcov tejto strany Kossutha, Apponyiho a Justha poslanci Lovássy a Kovács boli sprostredkovateľmi medzi stranou nezávislých a tlačovým úradom srbského ministerstva zahraničia. Sám Kossuth šesť dní pred získaním kresla ministra obchodu sa vraj odobral s tajným poslaním do Belehradu, aby rokoval so srbskou vládou. Vtedy veľkosrbská propaganda za pomoci kossuthovcov vyvolala niekoľko revolučných výbuchov v okupovaných oblastiach. Vraj sa potvrdilo, že v máji 1906 maďarskí patrioti za podpory Kossutha a grófa Battyányiho darovali vodcom veľkosrbskej propagandy veľké sumy a dokonca zbrane. Toto odhalenie spôsobilo v Rakúsko-Uhorsku veľke prekvapenie. Podľa všeobecnej mienky ich na to naviedol následník trónu, aby zdiskreditoval kossuthovcov pred cisárom.“ (L)

[117] Alea iacta est — Kocky sú hodené, to znamená, že sa už rozhodlo a nemožno cúvnuť.