267. Hviezdoslav Škultétymu

Jožko môj!

Ešte sotva máš včerajšiu zásielku v rukách, a už prichádzam s opravou. Nemaj však strachu, bude ona prvá i ostatná. V ostatnej básni,[524] ak sa nemýlim, v predposlednej sloke tretí riadok počína sa takto: „smiech jej i plač…“ Do tejto vety, prosím Ťa, vsuň písmenu „v“, že bude znieť: „smiech jej i v plač…“ Cele to síce správne nenie, áno, „smiech mi je“ sa hovorí, no „ide mi do plaču“ sa pýta; ale už darmo, „kaczag és sír“[525] pôvodiny ináč v krátkosti podať nejde pre rozmer verša.

Odpusť vyrušovanie. So srdečným pozdravom som

Tvoj Pavol

V D. Kubíne 17/VII 1907

NB. A ešte ktorýsi verš začína sloku[526] takto: „Palote postav tmy naložil tvár atď.“, kdežto znelo by to zretedlnejšie: „Palotu postav v čerň zahalil chmár atď.“ Však pravda? Uváž.



[524] Týka sa prekladu Aranyovej básne Pohona pred máry (SP 1907, č. 7); oprava sa nerealizovala.

[525] Smeje sa i plače.

[526] Ide o začiatok piatej strofy tej istej básne Pohona pred máry; oprava sa nerealizovala.