269. Hviezdoslav Vajanskému

Sveto môj,

ďakujem Ti pekne, žes’ pamätal na mňa so srbským prekladom Tvojej slávnej „Suchej ratolesti“.[530] Hľa-hľa, ako si dobývajú svet rad-radom Tvoje diela! Hja, bohatier s plamenným ducha mečom — kto by sa Ti vyrovnal!? — Gratulujem Ti úprimne i k tomuto úspechu.

Ináče ako sa mi máš? Ufám sa, pri obstojnom zdraví. Ja už len hliviem nadobre, ale predsa zabraný od mesiacov do lektúry; ponuku k práci niet, myslím, došiel som všetkému na koniec, staroba tu so všetkou svojou obidou —

Poručeno Bohu! — Zdravstvuj a slavstvuj!

Tvoj úprimný súdruh

[Pavol Országh][531]

D. K. 7/XII 1907



[530] Vyšiel pod názvom Sucha grana r. 1907 v Novom Sade nákladom Matice srbskej. Prekladateľom bol Jovan Vučerić, ktorý už predtým bol preložil do srbčiny Vajanského novelu Búrka v zátiší (vyšla r. 1906 v Mostare).

[531] Vizitka.