List 24. S. Hurban J. M. Hurbanovi

Na deň Jozefa, dňa 19. brezna 1868

Drahý môj Apko!

Chcejúc Ti radosť nejakú spôsobiť a sladkú pamiatku Mena Tvojeho bár len skrovnou lineou v denníku mojej činnosti zaznačiť, posielam Ti tu prácu moju:[144] ovocie to tichých hodín večerných, v ktorých som sa vždy v blízkosti Tvojej cítil. Pripojujem k nej všetke tie priania synovského srdca, ktoré od detinstva srdcom mojím hýbali, a predstupujem pred Hospodina s vrúcou modlitbou, za blaho všech nás, a za naše spasenie. Pri[j]mi to odo mňa vďačne a zabudni v sviatočnej tejto chvíli na mnohé slabosti moje a poklesky, ktoré iste neraz starostlivé srdce Tvoje v žiale uvrhli. Ja Ti sľubujem nezlomne, po stezkách, na ktoré ma napravila milá ruka Tvoja, kráčať. Bože náš, zmiluj sa nad nami!

Prítomná práca je d[i]elo ešte nedokončené, a len na prehliadnutie Tvoje spoliehajúc sa, opovážil som sa Ti dačo neukončeného poslať! Myšlenka, v básni vyvinutia dôjsť majúca, dávno už bola povstala vo mne. Je to ideálna postava kajúceho Svatoboja, predmet, ktorý sa už viac básnikov feriruvať[145] pokúsilo — no ale všetko je to slabé! Asi pred troma týždni vzal som si pred seba predmet tento, do devatenásteho v báseň zložiť. Plán bol rozvrhnutý — začal som pracuvať. Jaj, ale matéria natoľko zriastla, že na dohotovenie nebolo ani pomyšlenie. Ja som chcel kratšu baladu, a ona mi nechtiačky zrostla v celý epos. No jak v práci mojej kde-tu iskerka poézie živorí — ja viem, že Ty hu z popola vydúchaš a mňa k ďalšej práci posilníš.

Čo je v nej temné, to sa len neskôr objasní, a nechcem Vám vyjavením plánu ten kúštik interesu, ktorý asnáď peseň moja pre Vás mať bude, zničiť! Len to poznamenávam, že môj pustevník ešte nieto v štádiume opravdového pokánia. Naopak, v beznádejnom zúfalstve a v oslobodení od tohoto, obrátenie sa k opravdivému kresťansko-morálnemu pokániu, bude sa zakladať básnické ukončenie a opravdivá poézia básni mojej. Či toto psychologicky budem vstave vyvinúť, to je, pravda, ešte otázka, ja aspoň s obzvláštnou obľubou a s pravým nábožným oduševnením k práci sa chytám, jako som to i v predspeve povedal.

Teda prijmi, apko môj premilý, toto dietko mojej mladej múzy, a spoj otcovské srdce s prísnosťou kritika. Ja túžebne očakávam Tvoj najbližší list. Ešte raz Ti zavolávam plamenným srdcom: Živ Ťa milý pán na mnogaja i blagaja ljeta!

Na Veľkú noc, jako som úfal, nebudem môcť domov prísť, lebo nemáme ani len jednoho dňa krome sviatkov. Zato nám dajú o pár týždňov neskôr ale štrnásť dní. No potom prijachám.

S Mudroňom[146] nenie pravda dobre, ale o dákej zvláštnej udalosti my nič nevieme. To bude dáka valovičovská nitrianska klebeta. Má vraj veľa dlhov a to je stará vec.

Bobula[147] písal Červeňovi, aby mu dopisoval z Prešporku. Ten mu odpovedal, že nemôže: 1/ nemá času 2/ ale a hlavne, že on z jeho pobalamutenou politikou v ničom nesúhlasí. To je náš chlapina!

Všetky Vaše listy som poriadne prijal a svedectvo frekventatívne per recepiss[148] poslal. Myslím, že ste ho poriadočno dostali.

Čo sa zdravia týka, to mi dobre slúži, len dakedy ma taká divná slabosť napadá, najmä keď dlžej jedno po druhom sedím.

Bôrik[149] Ťa dá pozdravovať, taktiež Kutlík[150] a dr. Peukert.[151] S Bôrikom obedúvam v jednom a tom samom pajzli.

Ani sám neveríš, jako ma to mrzí, že mosím ešte všetko od Teba žiadať. Už som aj hľadal, aj našiel hodiny, ktoré boli s veľmi dobrými vymienkami — ale všade sa žiada perfektibilita v maďarčine. Tak som nič nemohol prijať.

Vedomosti latiny, gréčtiny, francúzštiny, literatúr, filozofie to sú mŕtve kapitále, jedine zlaté teľa, z ktorého sa peniaze kujú: je maďarčina.

Bozkávam mamušenku, moje dva kramfleky a celú ostatniu kompániu.

A Tebe, apenko, vinšujem z celého srdca všetko požehnanie dobrého neba!

Požoň dňa 17. brezna 1868

Tvoj verný syn Svetozár Miloslav

(LAMS)



[144] Báseň Svatoboj — mala byť, podľa Pražákovho tvrdenia, veľkým eposom a mala v postave kajúcnika vyjadrovať vnútorné intelektuálne krízy mladého Svetozára. A. Pražák, c. š., 102 — 103.

[145] feriruvať (z franc. férir) — udrieť, v prenesenom význame zápasiť s témou, zbásňovať

[146] Dr. Michal Mudroň (1835 — 1887) — advokát v Bratislave, obhajca slovenských národovcov. Jeho manželka pochádzala zo starej, ale skrachovanej rakúskej dôstojníckej šľachty von Siegenfeldovcov. Jej dvaja bratia dôstojníci narobili veľké dlhy a Michal Mudroň ich splácal. Tieto trampoty spôsobili, že umrel mladý, 52-ročný. Údaje z rukopisu dr. Pavla Halašu v Martine.

[147] Ján Nepomuk Bobula (1844 — 1903) — staviteľ v Budapešti, jeden z politických predstaviteľov tzv. Novej školy

[148] per recepiss (lat.) — na základe potvrdenky

[149] Karol Bôrik (1820 — 1896) — notár v Beckove

[150] Vendelín Kutlík (1834 — 1904) — advokát v Trnave, neskôr v Bratislave

[151] Nepodarilo sa zistiť, o koho ide.