List 51. M. Dula S. H. Vajanskému

V T. Sv. Martine 22/5 1878

Milý priateľu!

Iste si i Franciscimu, i mne chybnú adresu poslal, bo prvé naše jednoducho poslané listy naspäť prišli, že vraj vo Viedni Albertsplatzu niet. Keď ale aj Janko Kisely v jeho dnes mi doručenom liste Tebou označenú adresu opätuje a ju len bližším označením „Alservorstadt“ doplňuje, idem ešte raz a to s rekomandovaným listom šťastia pokúšať.

Čo my po všestrannom uvážení veci o Tvojom redaktorstve[311] pri „Orlovi“ a „Černokňažníkovi“[312] myslíme, je Ti skrze Janka už zdelené. Černokňažníka, ačkoľvek pri nedbalosti Černianského neomylne sám od seba zahynie, považujeme do toho času za jeho vlastnosť; o Orlovi len toľko vieme, že posiaľ lebo nič, alebo veľmi málo donášal. Truchlý na viacstranné vyzvanie posiaľ ani len zoznam predplatiteľov neposlal. Pri týchto okolnostiach by sa Orol len čo nový podnik vydávať mohol[313] — lebo by nový vydavateľ sotva chcel Orla dosavádnym predplatiteľom posielať, keďby jejich predplatky nedostal.

Keď sa ale aj nad tieto prekážky povznesieme a dopustíme, žeby sa ku pr. s 1. júnom vo vydavaní Orla čo novým podnikom pokračovať mohlo, — že by si s 1. júlom aj red. Černokňažníka prevzal, — nedocielime behom r. 1878 pre Teba väčší dôchodok jako okolo mesačných 50 zl. r. č. Čo Ty s tým počneš! A i dôchodok ten je dubiózny, zvlášte jestli by už vopred nebolo isté, že Ty v jeseni 1878 od redakcie neodstúpiš. Nám by ťažko bolo oduševniť sa za podnik, v ktorom po Tvojom odchode nebude mať kdo pokračovať, všeliakými skúsenosťami poučené i tak biedne obecenstvo naše nemá veľkej dôvery k pokusom — nezabezpečeným.

A tak, milý priateľu, nezbýva snáď iné jako profesúra v Rusku, alebo advokácia dakde na Dolnej zemi[314] v slov. obci. Francisci hovorí, že si Ty na omyle, keď sa domnievaš, že by si Ty len v jaseni známe štipendium obdržať mohol. Dľa neho môžeš hneď zakročiť o prijatie, a kade Ťa primú, vstúpiš do úžitku samého štipendia. On keď počiatkom t. m. vo Viedni bol sa strany toho i s Lamanským rozprával, a Lamanský prisľúbil vraj všetko čo len možné bezodkladne v záujme Tvojom podniknúť!

Jestli by ale toto možné nebolo a Ty na advokáciu na dolniakoch nepomýšľaš, vtedy perse prospešnejšie bude, keď Viedeň čím skôr opustíš a na naše strany čím skorej prídeš. Do jesene sa len nejako pretarmoníš, zvlášť ak Jankom Kiseľom mne a iste aj Tebe zdelenú tretiu alternatívu odobrieš, t. j. snáď do dákej kancelárie pôjdeš a pritom snáď Orla vydávať budeš. Keďby Ti nič iné nezbývalo a keď by si sa s remeselníctvom martinskej advokácie oboznámiť chcel, môžem Ti aj ja a rád s jednou ofertou slúžiť, totiž: príď na tých niekoľko mesiacov ku mne a pomáhaj mne v kancelárii mojej. Čo som mojím dosavádnym koncipientom platil a dľa okolností i niečo viac budem vďačne Tebe platiť, a pri tom môžeš aj s Orlom šťastie sprobovať.

Teraz som Ti už všetko zdelil, čo mi len na jazyk prišlo. To jedno Ti len ešte dokladám, že sa tu nikto mena Tvojho nebojí, že my všetci úplne presvedčení sme o tom: že ak kto Ty by si mohol i Orla, i Černokňažníka povzniesť, a že keď Ťa veľmi ku Orlovi nenahovárame, sa len preto deje: lebo z podniku toho, schaut nicht viel heraus.

Prosím Ťa: aby si mi na list tento bezodkladne odpovedal, a menovite, ak hneď z Viedne neodchodíš, i istú adresu poslal.

Na každý pád pred odchodom z Viedne dohovor sa o všetkom možnom s Rajevským.

Bozkávam Ťa

Tvoj brat a kolega Matúš

(SAPL)



[311] S. H. Vajanský — sa rozhodol pre redaktorskú prácu

[312] Černokňažník — Humoristicko-satirický časopis. Vychádzal v rokoch 1876 až 1910 v Turč. Sv. Martine ako mesačník. Zodpovedný redaktor Štefan Pinka (G. Zechenter). Od roč. IV. (1879) zodp. red. Juraj Sv. Čajda. Svetozár Hurban redaktorom Černokňažníka nebol, iba s ním spolupracoval. Redakčnej práce sa aktívne zúčastňoval Andrej Černianský, ktorý dokonca v rokoch 1908 — 1914 redigoval sám humoristicko-satirický mesačník Rarášek. Pozri dr. Michal Potemra, c. d., 66 — 67.

[313] Orol zanikol jedenástym ročníkom 1880. Posledným redaktorom bol Mikuláš Štefan Ferenčík, no pomáhali mu aj mladí: Zachej a Hurban. Od r. 1881 vychádzali obnovené Slovenské pohľady (Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku), redigované spočiatku Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym.

[314] Vajanský sa advokácie vzdal. (Do advokátske] komory v Prešove bol zapísaný 12. 12. 1877 pod č. 596/1877. Doklad opatruje pi. Mária Lacková v Lipt. Mikuláši.)