List 322. A. P. Záturecký S. H. Vajanskému

V Brezne dňa 12/11 1888

Blahorodný Pane!

Skoro sa obávam, že sa stanem naivným, ale sa nemôžem zdržať, aby som Vám ku menu Vášmu, ktoré temer každého týždňa tri razy svätíte, negratuloval. Ako sú nám „Nár. noviny“ vôbec každodenným chlebom, tak zvláště Vaše články; Vaše vzletné, hromobleskné, kvetnaté, často hlboko do filozofie, histórie zasahujúce články sú pravý pospas, ale taký, ktorý dvíha už-už klesajúcu dušu. Výťahy z časopisov sú tiež znamenite podávané. Besednica je — pravda — nie vždy na rovnakej výške, ale — hľadiac na okolnosti — to sa musí s uznalosťou prepáčiť.

Čo sa ale týka „Chýrnika“, po ktorom mnohí najskôr siahajú, bo mnohí krem neho nič nečítajú, tu už, bohužiaľ, musím vysloviť, že sa podobá síce „vrši puštené do moře a ze všelikého plodu shromažďující“, ale sa nemôže vzťahovať naň ďalšie slovo: „kteroužto když naplněna byla, vytáhše na breh a sedíce vybírali, což dobrého bylo do nádob, a což bylo zlého, přeč zamítali“. (Mar. 13, 47 . 48)[1511]

Nádoba táto ovšem nemôže obsahovať samé tučné pstruhy a kapry, ale aj menšie rybičky, často aj raky. Jestliže sa ale chytí dáka pľuhavá morská potvora, tá patrí inam, nie do nádoby Chýrnika nášho. Aby som ďalej v podobenstve nemluvil, račte prečítať v Chýrniku č. 132 „Tiež oficier“.[1512]

A už — prosím Vás — práve preto, že z „Národných novín“ temer jedine dýcha celý väznený duch národa nášho, tedy všetko staré — mladé siaha po nich. Čo myslíte o tom, keď to prečíta naša panna, náš útly žiak? Moja manželka sa zhrozila nad tým, že to Nár. nov. — a ešte s takými podrobnosťami — mohli uverejniť, a ja som — poneváč už nebolo možno číslo skryť, mojej (d)cére doprosta musel povedať: „to nečítaj!“ — čo je ale zase len tiež fatálno.

Obraciam sa tedy na Vaše Blahorodie s prosbou, aby ste ráčil v tomto ohľade tak vlívať, žeby sme pre podobné veci Nár. noviny so strachom neotvárali, alebo práve v umení prekrývania a v lhaní pred deťmi cvičiť sa nemuseli.

Pre všetko spravodlivé Vás ale prosím, neráčte ma vyzradiť, že toto ja píšem, lebo dosť už mám všakového toho nepriateľstva pre rozličné „ohlášanie sa“.

Nechať všetko ísť svojou cestou, alebo mysleť si, „keď inakší ľudia čušia, čuš i ty“, je síce veľmi pohodlné, podľa toho: hovoriť je striebro, ale mlčať zlato, ale korektné je predsa len hovoriť podľa svedomia. Keď i ja žížnim za tým pohodlím, aby som mal pokoj, ale pri tom túžim za pravým ako „jelen rve dychtě po tekutých vodách“.

Dúfam ale, že pri mlčanlivosti Vašej, hore vyprosenej, neprinesie mi list tento žiaden nový nepokoj.

Nech Vás tam Boh všetkých, i pána redaktora zvlášte, s ktorým som, bohužiaľ, rozdvojený, chráni, posilňuje a pomáha Vám, aby ste neustali prikladať na vatru národniu. Čože by sme bez Vás robili?!

Zbohom!

Vášmu Blahorodiu

s hlbokou úctou oddaný A. P. Záturecký

(SAPL)



[1511] Ide o omyl. Biblický text nie je z Evanjelia Sv. Marka, ale z Evanjelia Sv. Matúša, kapitola 13, verš 47, 48.

[1512] Noticka sa dotýka poručíka Fridricha Richtera z Viedne a jeho ľúbostných avantúr.