Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-02-04   615
Nenávistné antisemitské komentáre poslanca ĽSNS  Mizíka na adresu laureátov štátneho vyznamenania v zárodku zničili akúkoľvek diskusiu o tohtoročných nomináciách - žiadny demokraticky zmýśľajúci občan nemohol neprotestovať proti výpadom Kotlebovho poslanca.
My sa však trochu pristavíme pri jednom z ocenených - historikovi Ivanovi Kamencovi, ktorému  sme sa venovali  na týchto stránkach aj v minulosti.  


Nemyslíme si, źe bolo správne udeliť štátne vyznamenanie pre dnes 79-ročného historika, hoci uznávame, źe to bolo nevyhnutné. Ivan Kamenec by nemohol vyznamenanie nedostať ani keby nedošlo ku zmene trežimu, dokonca je ceklkom možné, źe na štátnu cenu Kl. Gottwalda by - vzhľadom na niektoré špeciálne zásluhy na poli vedy i štátnej bezpečnosti - ani nemusel tak dlho čakať.
 
Prezident udelil historikovi Rad Ľ. Štúra 1. triedy za "dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj historických vied." Je nesporné, že Ivan Kamenec si kvôli svojmu pôvodu užil veľa ústrkiov. Nebolo ľahké profesne prežiť v nie práve žičlivom prostredí normalizačného HÚ SAV,  kde miestami prepukali antisemitské váśne, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani vedecké kádre Slovákśtátu. V prípade Kamenca došlo dokonca k fyzickému stretu s kolegom dr. H.
Vedenie HÚ SAV nachádzalo aj iné spôsoby ako "osladiť" život talentovaného historika. Dostal stranícku úlohu napísať monografiu o počiatkoch neexistujúcej slovenskej marxistickej historiografie. Úlohy, ktorá by  menej fortieľnemu bádateľovi zničila profesnú reputáciu, sa Kamenec zhostil majstrovsky. Vedecky dokázal, že pri zrode marxistickej historiografie na Slovensku stáli vtedajší prezident Husák plus Novomestský a Clementis.
 
Po revolúcii 1989 čakali doktora histórie nové výzvy.  Správny nadhľad a dostatočne vyváženú pozíciu sa podarilo nájsť nie hneď. Prvý dialóg s ľudáckymi historikmi v bratislavskej mestskej knižnici neskončil dobre. "Kolegovia" vrátivśí sa z emigrácie javili malý záujem o historické ňuansy, zato o to viac sa venovali integrite svojho oponenta, ktorý sa napokon porúčal s plačom.
 
Neskôr sa začalo dariť viac. Konečne mohla vyjsť knižne práca o osude slovenských židov počas 2. sv. vojny, ktorú autor pôvodne obhájil ako disertačnú prácu ešte v r. 1971. I. Kamenec sa stáva najväčším  expertom na tému Holokaustu na Slovensku a spolueditorom rozsiahleho mnohozväzkového dokumentačného projektu Nadácie M. Šimečku.
 
Kamenec sa zaslúžil aj o elimináciu vplyvu ľudáckeho historika Ďuricu, ktorého objemnú chronológiu Mečiarova vláda za prispenia ministerky školstva zo SNS začala distribuovať na školy ako učebnú pomôcku. Kamenec bol spoluautorom listu HÚ SAV, ktorý vyvracal tendenčné bludy popísané excentrickým profesorom padovskej univerzity.
 
Najväčšie zásluhy v očiach verejnosti však získal, keď dôvtipne dokázal, že János Esterházy, ktorý ako jediný poslanec Slovenského snemu v r. 1942  nehlasoval za deportácie Židov a neskôr pomáhal rasovo prenasledovaným, nie je o nič menší antisemita, ako napr. prezident Jozef Tiso. Tým zabránil obnoveniu procesu s Esterházym aj tomu, aby nebodaj vysvitol potupný fakt, že jediným antifašistom  spomedzi predstaviteľov Slovenského śtátu bol maďarský gróf.
 
Kamenec je aj vynikajúci štylista, jeho texty ovplývajú ľahkosťou a iróniou. Vtipne glosuje nezdravé tendencie minulosti (viď napr. text "Rošády na piedestáloch")  aj zlyhania historickej obce. Skôr vysvetľuje a delí sa so svojimi pochybnosťami, než rezolútne hodnotí. V poslednom čase napr. Jozefa Tisa pojíma  už skôr ako tragickú postavu kňaza a politika, než ako vojnového zločinca. Zrejme to súvisí aj s terminologickou evolúciou v HÚ SAV, kde režim 1. SR už nenazývajú fašistickým, ale "deravou totalitou".
 
Kamenec v r. 2005 obvinením z plagiátorstva naštrbil povesť kolegu historika Jána Mlynárika, autora knihy "Dějiny Židů na Slovensku". Bývalý bratislavský profesor histórie, ktorý po r. 1969 pracoval ako kulisár v pražskom divadle, podpísal Chartu 77 a za svoj článok o vyhnaní sudetských Nemcov sedel v Husákovom väzení, bol vskutku antipódom nášho hrdinu. Vyznamenanie mu nehrozilo za žiadneho režimu...
 

Články na watson.sk:

2014-05-04   Chronológia polemických príspevkov k Ďuricovej knihe "Dejiny Slovenska a Slovákov"
2014-02-13   Kniha týždňa: Ján Mlynárik, Dějiny Židů na Slovensku (2005)
2014-01-25   Plus7dní Špeciál zo septembra 2013: Slovenský štát 1939-1945
2014-01-20   Ako sa hrať na schovávačku s dejinami... / Hogyan lehet bújócskázni a történelemmel...
2013-11-15   Viedenská arbitráž a jej dôsledky - neznámy príbeh židovskej komunity na juhu Slovenska
2013-07-12   "Ja som za západonemecké marky nekupoval svojej žene nohavičky..." Z polemiky režimových a disidentských historikov počas normalizácie...
2013-02-21   Pred 35 rokmi uverejnil historik Ján Mlynárik svoju štúdiu "Tézy o vysídlení československých Nemcov""
2013-01-09   Spory slovenských historikov / Szlovák történészviták
2012-06-20   Slovensko a fenomén Ďurica. Pred 15 rokmi vrcholila kauza okolo kontroverzného teológa-historika Ďuricu
2011-03-16   Kto sa bojí Jánosa Esterházyho? / Ki fél Esterházy Jánostól?
2011-03-05   Riešenie Esterházyho rébusu / Az Esterházy rébusz megfejtése
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,123 MODIFIED: 2017.07.20 08:58:20.MD5: f85cef47c050bee155b3a3e8340b4542 STATUS: OK