Úvod / Nyitóoldal
   
 
Martin Výžinkár  2017-04-12   859
Prečo? Pre všeličo. No hlavne preto aby nás to vrátilo naspäť do normálneho života a vnímania svojho mesta a krajiny.  Skúsim vysvetliť prečo to tak je.  Dobré miesto pre hľadanie dôvodu „Prečo áno“ je chodník vedúci po korune hrádze rieky počas víkendu alebo popoludnia. Za pekného počasia je dôvod ešte jasnejší. Odkedy je koruna hrádze od Zúgova cez Nábrežie až po malý most pri Berku súvisle vyasfaltovaná sa toto miesto poriadne zmenilo.  


Teda zmenilo sa množstvo ľudí čo tu možno vidieť. Vlastne si už ani neviem predstaviť že to bolo inak. Aká bola koruna hrádze predtým?  Bol v niektorej časti asfaltový chodník aj predtým? Aspoň pri štadióne na Sihoti, či pri rybníkoch pod kúpaliskom? Neviem. A nechce sa mi hľadať staré fotografie. Takto je to úplne prirodzený stav, takto to má byť. Popoludní počas týždňa sú na chodníku na korune hrádze bežci, ľudia venčiaci psov, rodičia s deťmi, cyklisti rôzneho druhu....dalo by sa možno povedať, že ľudí dokopy je tam až príliš. Že si navzájom zavadzajú. Napchať na jeden chodník široký menej než dva metre ľudí na prechádzke, rodičov s kočíkmi, pobehujúce deti, in-line korčuliarov a rôzne typy cyklistov nie je úplne ideálna situácia. A predsa tam víkend čo víkend, pekné popoludnie čo popoludnie počas týždňa títo ľudia chodia. Bude to asi tým, že miesto podobného typu, teda miesto bez áut ľudia chcú a potrebujú. Navyše, nič podobné chodníku/cyklotrase/in-line trase tu v meste nie je. Možno Sihoť by mohla poskytnúť viac – ak by sa tak spravila. Žiadne cyklotrasy tu ale neexistujú.  Ani v meste ani na okolí. Vždy keď vidím množstvo ľudí na hrádzi som presvedčený, že by to vyzeralo podobne na cyklotrase do Komoče (ak by existovala) – veď sa stále nájde dosť Novozámčanov ktorí sa chodia k Váhu kúpať, či by v letný podvečer možno radi zašli na pivo na pláž pri Váhu.
 
Ak by sme sa bezpečne dostali do Komoče k Váhu po hrádzi to smerom na juh do Komárna tiež nie je ďaleko. Alebo na cyklotrase do Palárikova popri Dlhom kanály (Cergáte ako ho v Palárikove volajú) – možno by cieľom aktívnejších rodín bol Wellnes alebo park okolo kaštiela. Do Palárikova to je kúsok. Môj syn tam na bicykli dokázal prísť keď mal päť rokov. Cyklotrasa do Palárikova by mohla viesť cez Andovce, na úseku NZ – Andovce by mala potom viac dopravnú ako rekreačnú funkciu (NZ-Andovce = 5 km z centra do centra!). Možno by podobne vyzerala, teda ak by existovala, cyklotrasa do Dvorov nad Žitavou – aj tento región má čo ponúknuť. Za Dvormi začína vinohradnícka oblasť a cez Branovo a Veľké Lovce nie je ďaleko ani do Podhájskej. Len by museli existovať skutočné cyklotrasy. Nielen vymyslené a fiktívne – žiadna hrádza s vyjazdenými koľajami, žiadna cesta kde jazda s autami budí u väčšiny ľudí strach o svoj život či zdravie. Vždy keď sa stavia popri ceste nová čerpacia stanica, alebo sa za mestom začína výstavba novej ulice myslím na nevybudované cyklotrasy. Zvyčajným dôvodom je komplikovanosť prípravy projektov a nevyriešené či ťažko riešiteľné vlastnícke vzťahy (viem že nemožno porovnávať komplikovanosť prípravy bodovej stavby s líniovou, no predsa). Niekedy to problém je (cyklotrasy), inokedy zasa nie (výstavba cesty, pumpy, čohokoľvek). Prínos siete cyklotrás spájajúcich mesto s blízkym okolím by bol pre nás Novozámčanov obrovský. Otvorilo by nám to krajinu a to čo nám blízke okolie ponúka. Myslím si, že práve toto je dôležité. Poznať a vnímať krajinu blízkeho okolia. A poznať ju možno len pohybom v nej. Ísť niekam autom nestačí. Tento spôsob pohybu popiera vnímanie krajiny. V aute sme od okolitého oddelený. Nevnímame, nespoznávame, nevytvárame si s krajinou okolo žiadny vzťah. Ak nie je vzťah, tak nie je ani záujem. Nevnímame to ako čosi hodnotné. Ako domov na ktorom záleží....asi som zašiel ďaleko? Príliš moralizujem a vymýšľam si súvislosti ktoré sú pritiahnuté sa vlasy? Možno. No nemyslím si to. Ja to takto vnímam a som presvedčený, že tá neexistencia vzťahu medzi nami a našim mestom/krajinou problémom je.

  Podľa mňa úplne to isté ako som napísal vyššie platí aj pre meradlo mesta. Aby sme tu mohli (znova) normálne žiť – v meste potrebujeme čo najskôr vybudovať sieť bezpečných a funkčných cyklotrás. Predsa nie je možné stavať dopravu v meste so vzdialenosťami do 3-4 km len na individuálnej automobilovej doprave. Ulice mesta sú dosť široké na bezpečné a od motorovej dopravy oddelené cyklopruhy. Ak cyklopruhy nemožno vložiť do cestného profilu (po jeho zúžení alebo regulácii parkovania po okrajoch cesty/ulice), je možné cyklotrasy riešiť v zelených pásoch popri ceste či chodníku. Plochy ulíc sú veľkorysé – často je to pozostatok socialistického plánovania sídlisk. Len treba ponúkajúce sa plochy rozumne využiť.

  Ak sa človek začne mestom pohybovať inak ako autom, úplne sa mu zmení perspektíva vnímania. Viac vidí. Viac vníma detaily. Viac mu záleží na veciach typických pre človeka v meste – normálny chodník, normálne prechody cez cestu na ktorých má prioritu (alebo je aspoň rovnocenným k autu) chodec či cyklista, detaily ulice, mestská zeleň....všetko veci ktoré sa len mihajú okolo auta, alebo sú preň obmedzením. Mnoho problémov mesta v súvislosti s parkovaním a dopravou je úplne umelých – pramenia len s prílišného fixovania sa na jediný spôsob dopravy v meste a to osobné auto. Budovanie siete mestských cyklotrás by ľuďom dalo možnosť otvorenia očí a iného vnímania mesta. Potrebujeme to čo najskôr. Problém s parkovaním nie je tak veľký ako ho zvyčajne v Nových Zámkoch vnímame. Problém je to, že auto je v meste preferovaným módom dopravy a na inú možnosť nie sú vytvorené žiadne podmienky.

    Som presvedčený o tom, že v meste je obrovské množstvo ľudí ktorí by využívali iné spôsoby dopravy ako auto + jeden človek v ňom. Treba začať v centre – dva pruhy na mestskom okruhu upraviť – jeden z nich nech zostane pre autá (a striktne dodržiavanú maximálnu rýchlosť 20 km/h) a z druhého pruhu by sa stala bezpečná cyklotrasa. Toto by malo byť prvé. Z centrálneho mestského cyklookruhu by sa potom mohla postupne odvíjať sieť, ktorá by časom obsiahla celé mesto (s prepojením na okolie).
   Som si vedomý, že som otázku a problém trochu zúžil. Mesto má problém s husto zastavanými sídliskami (ale možnosť riešenia poprelo samo vedenie mesta predajom voľných pozemkov v týchto oblastiach!) a s tranzitom priamo cez stred mesta.

  No a nakoniec prečo som vlastne toto všetko potreboval napísať: Mesto ako inštitúcia za posledné roky pre túto vec neurobilo nič. Dokonca sa mi zdá, že ide akoby proti. Príkladom sú kľúčové miesta mestskej dopravnej infraštruktúry a to kruhové objazdy – predpokladal by som, že do nich budú zakomponované cyklopruhy napriek tomu že cyklotrasy ešte nemáme – ak by Mesto malo v tejto oblasti nejaké ciele. Nie sú a Mesto teda ciele v tejto oblasti asi nemá. Nekoná. Mešká. Druhým príkladom zlého prístupu Mesta je postupná premena cestných okrajov na súvislú líniu parkovísk (S. H. Vajanského, Komárňanská ulica, ulica Gábora Bethlena, Cyrilometódska ulica, M. R. Štefánika a T. G. Masaryka pod železničnou stanicou, nehovoriac o centre sídliska Juh – Jazdecká a priľahlé ulice). Čo raz autá zaberú a na čo si ich majitelia zvyknú bude ťažké zobrať späť a Mesto tak svojou apatiou vytvára ďalšiu bariéru ktorú bude musieť (ak k cyklotrasám nakoniec príde) prekonávať. No a tretí príklad ako bez záujmu a nezodpovedne koná Mesto je výstavba nových ulíc, do ktorých nevedú dokonca ani chodníky. Takže len tak čakať, že raz snáď príde aj k výstavbe cyklotrás je asi málo.
  Ako teraz vidí mesto deväťročné dievčatko ktoré sa občas ulicami pohybuje na bicykli a nerado vykladá bicykel na obrubník: „....tie otrasné obrubníky, keby som mohla vzala by som veľkú mapu a všade kde sú obrubníky by som nakreslila hrubé čierne čiary a museli by ich prerobiť!".
 
 

 
Martin Vyžinkár 11. apríl 2017
 

The index.php: SIZE[b]: 17,830 MODIFIED: 2017.04.23 22:39:01.MD5: e686b00631fd28381e5745cc91093f1c STATUS: OK