Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-04-16   170
Pred 100 rokmi, 16. apríla 1917 dorazil na fínske nádražie Petrohradu vlak s hŕstkou emigrantov-boľševikov, ktorí sa cez Nemecko a Švédsko vracali zo švajčiarskeho exilu do vlasti. Podľa plánov nemeckého generálneho štábu, ktorý ich cestu na podnet dánskeho sociálneho demokrata Parvusa zorganizoval, mala táto najradikálnejšia skupina ruských revolucionárov vystupňovať chaos, ktorý v Rusku po februárovej revolúcii zavládol. Tento kalkul Nemcom aj vyšiel a Rusko po prevzatí moci boľševikmi podpísalo 3. marca 1918 v Brest-Litovsku separátny mier. Celkový výsledok vojny to však nezmenilo, iba urýchlilo vstup USA do vojny.  


 
Boľševici od apríla do novembra dokázali za nemecké peniaze vybudovať mohutnú propagandistickú mašinériu a zosilneli do tej miery, že mohli v novembri prevziať moc od dezorganizovanej stredo-ľavej vlády A. Kerenského. Začali uskutočňovat svoj utopistický projekt bezriednej spoločnosti, univerzálnym nástrojom k dosiahnutiu ktorej slúžilo násilie. Bezuzdnou sociálnou demagógiou šírenou medzi negramotnými masami dokázali zmobilizovať silu, ktorá im zabezpečila víťazstvá na frontoch občianskej vojny.
 
A hoci porážka Tuchačevského pod Varšavou zmarila plány na expanziu a svetovú revolúciu, prostredníctvom Kominterny Sovieti naďalej šírili komunistickú propagandu do celého sveta.
 
Militarizovaná krajina s prakticky nevyčerpateľnými ľudskými a prírodnými zdrojmi dokázala poraziť v 2. sv. vojne nacistické Nemecko a stalo sa popri Spojených štátoch svetovou veľmocou č. 2. Svoje zriadenie a nadvládu vnútila i ďalším krajinám, ktoré sa po Jalte dostali do jej sféry vplyvu.
 
Ku kolapsu komunistického systému doślo až koncom 80-tych rokov vplyvom hospodárskeho zaostávania, straty informačného monopolu a niektorých ďalšich priaznivých faktorov.

Podľa výpočtov A. Jakovleva stál komunistický experiment život 60 miliónov sovietskych ľudí. Prakticky tretina populácie zahynula počas občianskej vojny, kolektivizácie, hladomoru, represálií a v dôsledku bojov 2. sv. vojny.
 
 


 

 

Pokojný uličný ruch v Zurichu ničím nepripomína, že tu pred sto rokmi začala cesta vodcu proletariátu, ktorá priviedla boľševikov k moci.


Pamätná tabuľa na dome v ktorej býval V. I. Lenin a N. Krupská pred odjazdom do Ruska


 
Dom na  Spiegelgasse 14 vyhľadávajú predovšetkým turisti z Ruska


O tom ako poklesol význam voľakedajšieho vodcu proletariátu svedčí ponuka suvenírov vo vitríne domu na Spiegelgasse 14. Žiadna pamätná izba, ani múzeum nepripomína životnú dráhu jedného z najväčších avanturistov XX. storočia.
 
 

 
 

 
V chronológii na Watson.sk sme spracovali životopisné údaje V. I. Lenina tak ako boli publikované v 5. vydaní jeho Zobraných spisov. V prehľade uvádzame udalosti za obdobie od marca po máj 1917.


 
 
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 17,830 MODIFIED: 2017.04.23 22:39:01.MD5: e686b00631fd28381e5745cc91093f1c STATUS: OK