Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2017-10-17   206
Peter Frankl je autor prakticky neznámy mimo úzkeho kruhu židovskej komunity na Slovensku. Pritom jeho kniha poviedok Byť žida, byť židom je katarktické čítanie, ktorému sa v slovenskej literatúre vyrovná máločo. Ak niekto doteraz hľadá na Slovensku majstra pera triedy I. Kertésza, možno ho objaví v autorovi 12 krátkych textov zrkadliacich rôzne typy neuróz u detí, ktorých rodičia prežili genocídu a ostali žiť a vychovávať potomkov v kruhu tých, ktorí sa v lepšom prípade ich nešťastiu nezúčastnene prizerali, ak z neho rovno neprofitovali.  


Žilinský rodák, ktorého prarodičia putovali z Moravy na Horniaky a starí rodičia tesne pred 1. svetovou vojnou zakotvili na strednom Slovensku, kreslí autentické psychologické typy ľudí ohrozených, skrývajúcich identitu, utekajúcich pred minulosťou, žijúcich v zlej predtuche zopakovania katastrofy. Verne sú vykreslení aj príslušníci majority, často malí ľudia, ktorí by v normánych pomeroch žili svoje malé životy vo všetkej počestnosti a vo všetkej úcte voči svojim úspešnejším spoluobčanom inej rasy či viery či národnosti. Nenormálna doba však drobnému slovenskému človeku ponúkla opciu navyše a ten ju často aj využil - prosperovať na úkor druhého, urvať väčśí krajec chleba za cenu ľudského nešťastia, hoci aj cez mŕtvoly. Frankl sa mýli iba v tom, že začiatok nenormálnej doby datuje rokom 1938. V skutočnosti ona nastala o nejakých 20 rokov skôr...

 
Pozorný čitateľ, ktorý si prečíta obe knihy však nájde aj jemné disonancie, ktoré naznačia, že Peter Frankl predsa len nie je Imre Kertész. Predovšetkým mozaika poviedok, hocijako tragická, je neúplná. P. Frankl mohol nič nevedieť o prísluśníkoch Obranného spravodajstva Svobodovej armády, či vyśetrovateľoch ŠTB z 50-tych rokov. Koniec koncov mohol počas pobytu v Izraeli nestretnúť ľudí, ktorých tam stretol J. Jablonický. Ale prečo vynechal svoj vlastný príbeh? Absolvent ekonomickej vysokej školy, ktorý obhájil disertáciu na tému maďarských reforiem bol neskôr korešpondentom ČSTK v Prešove, Budapešti, Kábule a od r. 1987 v Bonne. Toto sa oveľa viac podobá na príbeh nomenklatúrneho novinára než na osudy tragických hrdinov jeho poviedok. Mohol nevedieť korešpondent v Kábule posielajúci bodré reportáže o budovaní socializmu v Afganistane o smrti dvoch až troch miliónov miestnych ľudí v dôsledku bojových akcií sovietskych vojsk?
 


V knihe "História nielen nášho rodu" sa zoznamujeme s históriou rodu Franklovcov. Autor žijúci v samote pražského panelákového bytu spomína, oboznamuje s výsledkami svojho pátrania v archívoch a na jednotlivých štáciách putovania Frenklovcov z Moravy až do Žiliny. Peter Frankl sa na mnohé pamätá a jeho vybrúsené novinárske pero sprostredkuje mnoho útržkov pamäti i životnej filozofie, ktorá rámcuje spomienky. Hoci narodený po vojne, dobre si pamätá, že nie Monarchia, ale Masarykovo Československo bolo príkladom tolerantného spolunažívania národností... Obyvateľ pražského bytu je stále lojálny k ČSR. Až do roku 1938 sa veci vyvíjali skvele. Len potom sa pokazili, ktovie prečo. Zato v Maďarsku bol prijatý zákon Numerus Clausus už v r. 1920, pravda obdobný zákon podľa P. Frankla zaviedla aj Kanada. Ironicky poznamenáva, ako sa Maďarom ich zákon vypomstil, keď prinútil absolventov elitných budapeśtianskych gymnázií odísť študovať do zahraničia a tak Maďari prišli o objav atómovej bomby... Charakteristický antimaďarizmus je ostatne u autora, ktorého maďarskojazyční starí rodičia sa po slovensky nikdy poriadne nenaučili, hlboko zakódovaný.

Popri tom všetkom Peter Frankl píše nesmierne zaujímavo, zoširoka a s nevśedným spisovateľským fortieľom. Zaujímavé knihy, oplatí sa ich čítať.
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,280 MODIFIED: 2017.11.07 21:02:28.MD5: 6524a2f9a562497f53e5508fd98f73c1 STATUS: OK