Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2018-01-04   388
Existencia národnostných menšín v nástupníckych štátoch bola dedičstvom mnohonárodnej monarchie. Vzťahy medzi majoritou a minoritami po r. 1918 nadobúdali rôzne formy od majorizácie po elimináciu podľa aktuálnych politických podmienok v jednotlivých štátoch. Po uvoľnení pomerov v novembri 1989 a  rozpade Československa v r. 1992 sa aj na Slovensku vytvorili politické mantinely ktoré vymedzovali možnosti menšinovej politickej reprezentácie a rétorické šablóny, ktoré určovali tón spoločenského diskurzu a témy, o ktorých sa nehovorilo. Zaujímavým pokusom o štruktúrovaný dialóg o situácii menšín bol projekt ročenky, ktorú od roku 2003 realizoval šamorínsky inštitút Fórum za peniaze z menšinových dotácií vlády. Ročenka vyšla celkom 6 krát a zanikla v druhom roku prvej Ficovej vlády v čase eskalácie protimaďarskej kampane koalície SMERU-SNS-HZDS.  

 
Ročenka bola koncipovaná ako dokument mapujúci demografické, školské, hospodárske a kultúrne pomery príslušníkov menšín doplnený o chronologickú časť - tzv. Kroniku spoločenského života za daný rok. Od začiatku bola smerovaná na vedecký výskum situácie menšín, ktorý sa mal odzkadliť v úvodnej analytickej časti, kde mali byť publikované śtatistiky a štúdie zo života národnostných menšín.
 
V úvode k prvému zväzku autori sformulovali svoje krédo nasledovne:
 
Na Slovensku - podobne ako v iných krajinách strednej Európy, ktorých búrlivé dejiny 20. storočia neumožnili demokratické usporiadanie postavenia menšín, ba nebola možnosť ani na odborný, odideologizovaný výskum tejto sústavne sa meniacej (a väčšinou sa zhoršujúcej!) situácie - po zmene politického systému neboli vhodné podmienky na rýchle usporiadanie uvedeného okruhu otázok. Čoraz ťažšie ovládateľné problémy národnostných menšín, ktoré komunistický režim zmietol pod koberec, a negatívne predsudky väčšinového národa, ktoré vznikali často na základe historických poloprávd a na nedostatku informácií, a živili sa z nespracovanej národnej traumy, indukujú na Slovensku žiaľ dodnes etnicko-politické napätie.
Ak však existuje istý zdroj napätia, môžeme si byť istí, že sa na politickej scéne objavia aj také strany, ktoré postavia svoju ideológiu práve na živení daného zdroja napätia. Ak tieto extrémistické politické sily - v danom prípade pravicové - ani nezískajú väčšiu voličskú základňu, toľko predsa len dosiahnu, že svojím neustálym huckaním ovplyvňujú verejnú mienku, a tak deformujú celé politické spektrum. Žiaľ, v takejto emocionálne vybičovanej atmosfére ani umiernenejšie väčšinové politické strany nedokážu v každej situácii odolať pokušeniu hlboko zlomyseľného nacionalistikého populizmu. A umelo udržiavané napätie zákonite vyvoláva ďalšie napätia.

Následkom toho všetkého je, že sa z verejných politických diskusií nedajú vypustiť tie umelé problémy, ktoré odčerpávajú neuveriteľné množstvo energie od úsilia hľadať zodpovedné, eurokonformné riešenia závažných problémov národnostných menšín a od riešenia tých skutočných problémov, ktoré sa týkajú všetkých občanov bez ohľadu na národnú príslušnosť. Okrem toho však mlátenie slamy ústiace do arogantných politických diskusií spôsobuje v rámci medzinárodného posúdenia krajiny nesmierne škody, čo môže ľahko privodiť aj hospodárske následky.

Zastaviť vyššie opísané negatívne procesy a predísť eskalácii nacionalistickej demagógie sa dá jediným spôsobom: vedeckým výskumom postavenia národnostných menšín, odborným sledovaním procesov pomocou najnovších teoretických metodík a tieto získané poznatky sprístupniť čo najširšej verejnosti. Všetky publikácie, ktoré sledujú tento šľachetný cieľ - a v záujme dosiahnutia svojho cieľa sú schopné zhromaždiť duchovný kapitál -, uskutočňujú takú misiu, ktorá z hľadiska udržania a obohatenia menšinových kultúr i z hľadiska rastu väčšinového národa, modernizácie národného povedomia ako i z hľadiska politickej stability krajiny, čiže z hľadiska duchovného a hospodárskeho rozvoja Slovenska si zasluhujú zvýšenú pozornosť a prioritu.


 
Uvedené formulácie editora Róberta Dohányosa síce odzrkadľujú určitú bezradnosť pri triedení príčin a  dôsledkov "národnostného napätia", ale nebola to bezradnosť autorov, na ktorú projekt skonal.
Vláda nacionálnych populistov R. Fica nemala najmenší dôvod financovať podobný výskum ani publikačnú činnosť - práve živenie negatívnych predsudkov a jatrenie nespracovaných národných tráum  bolo ideologickou clonou pre privatizačné manévre v pozadí.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,316 MODIFIED: 2018.01.23 22:11:49.MD5: 261c2f536b3ed3c76a2e24cc5dec0d98 STATUS: OK