Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2012-04-15   1,060
V apríli 2010 publikoval slovenský historik Roman Holec článok Trianonské rituály, v ktorom pri príležitosti 90. výročia Trianonu upozornil na nezdravé tendencie u našich južných susedov. Maďarov, ktorí sa neustále vracajú k Trianonu, nazval "najväčšími lúzrami Európy", ktorí pred ťaživou realitou unikajú do minulosti, kým maďarskú spoločnosť označil za "chorú dejinami". Tento stav kladie za vinu maďarským historikom, ktorým chýba sebareflexia, empatia k susedom.  K histórii pristupujú "bodovým" sposobom a merajú ju dvojitým metrom.  

Renomovaným maď. historikom vytýkal, že neumlčali, resp. neukričali radikálne pravicové populárno-historické magazíny ako "Nagy Magyarország" a "Trianoni Szemle", a že niektorí z nich dokonca v týchto magazínoch publikujú.
Holecov článok bol publikovaný na jar 2010 na Slovensku a po slovensky, čím sa dá vysvetliť, že trvalo takmer dva roky, kým našiel svojich adresátov - ak pravda adresátmi mali byť maďarskí historici (čo vôbec nie je také zrejmé, ako sa na prvý pohľad zdá).  Reakciu Csabu Zahorána publikovali v Maďarsku i na Slovenku (aj v slovenskom preklade). Maďarský preklad Holecovho článku bol publikovaný  šamorínskym inštitútom Fórum.

22. marca usporiadal Maďarský inštitút v Bratislave odborný seminár historikov, kde nosnou témou bola práve diskusia o Holecovom článku. Prakticky v rovnakej diskusii a v podobnej zostave sa pokračovalo na druhý deň v Slovenskom inśtitúte v Budapešti.

Z diksusie predovšetkým vyplynulo, že článok nebol celkom ideálnym podkladom pre takúto výmenu názorov. Prof. Holec vysvetlil svoju motiváciu k výčitkám na adresu maďarskej historickej obce tým, že ho "vytočili" nové maďarské magazíny, ktoré sa mu dostali do rúk. Maďarskí historici boli zarazení, že autor nijako nerozlišoval medzi kritickou akademickou a populárnou historiografiou a svoje výčitky adresov historickej obci ako takej. Podľa ich slov dokonca zvažovali, či uverejnia Zahoránovu reakciu v akademickej tlači, do tej miery sa necítili byť adresátmi Holecových všeobecných výčitiek.

Vysvitlo tiež, že slovenskí historici z HÚ SAV požívajú medzi svojimi maďarskými kolegami veľkú vážnosť (možno väčšiu než doma) keďže sa vysoko cení ich angažovanie sa proti rôznym mystifikáciám typu "Starých Slovákov",  Svätoplukových sôch, či poslovenčovania uhorských historických priezvisk. Je zrejmé, že zahraničie vníma konkurenčný boj v slovenskej hstorickej obci o zdroje a príležitosti chybne a omylom ho považuje za zápas o hodnoty a historickú pravdu. O to viac sú potom zahraniční historici prekvapení zdanlivo nevysvetliteľnými postojmi a prejavmi našich akademických historikov v niektorých iných otrázkach.

Opakovane sa snažili napríklad prísť na koreň Holecovmu vyhláseniu o tom, že na Slovensku Trianon "nie je témou", čím prof. Holec dával najavo svoje očakávanie, aby tomu tak nebolo ani v Maďarsku, prípadne, aby sa Trianon traktoval spôsobom obvyklým v maďarskej marxistickej historiografii spred r. 1989.

Zo spätného pohľadu sa zdá, že Holecova úvaha bola akýmsi povinným cvikom, ktorým sa slovenská historiografia tradične prezentuje pri výročiach Trianonu. Autora zrejme samého prekvapilo, že si niekto dal námahu a článok preložil a dokonca o ňom chel viesť vecnú polemiku. Možno prof. Holec len chcel zaujať uvoľňujúce sa miesto dr. Deáka v roli univerzálneho média pre vykladanie snáh maďarskej iredenty, aj tak to však nebol dobrý nápad začať generálne ostreľovať maďarských historikov an-bloc obvineniami, ktoré sú relevantné práve a v oveľa väčšej miere voči slovenskej historiografii, než k tej maďarskej. Predstaviteľovi historiografie, ktorej trvalo 90 rokov dospieť k poznaniu, že "nie všetci Slováci vítali v r. 1918 zánik Uhorska"[1], a ktorej potrvá možno ďalšich 90 rokov kým zistí, že "nie všetci" znamená "prakticky žiadni" (ak nepočítame masarykovu agentúru), nesvedčí poučovať iných o tom, ako (ne)písať o dejinách. Ak prof. Holec toleroval kolegovi vydanie monografie o "Mužoch deklarácie" v ktorej ten zabudol uviesť práve "mužov deklarácie", potom by mal zľaviť aj z požiadaviek na maďarských historikov.
Keď vo svojej monografii o Černovej vynechal Hodžov budapeštiansky parlamentný prejav k Černovej, potom nemôže zazlievať maďarskej popularizujúcej historiografii, že postupuje podobne selektívne. Ono celkovo budí rozpaky, ak predstaviteľ popularizujúcej historiografie (akú na Slovensku pestujú i univerzity a SAV) vehementne útočí na kritickú historiografiu inej krajiny. Čo si môže pomyslieť taký I. Romsics, keď ho slovenský kolega veľmi vehementne tlačí k nájdeniu  vinníka za rozpútanie 1. svetovej vojnyv radoch uhorskej pol. reprezentácie?! Je zvláštne, že ak Holec našiel dôkazy o vine Istvána Tiszu za vypuknutie 1. svetovej vojny, tieto neaplikuje do dôsledkov - možno by sa I. Tisza mohol prekvalifikovať i za zakladateľa 1. ČSR, dokonca za strojcu boľśevistickej revolúcie v Rusku...

Ozveny konferencie sme zachytili v slovenských i maďarských médiách.

Denník SME prevzal správu o konferencii zo servisu TASR.
V článku na blogu Imricha Fühla "Oslovma.hu" sa stretnutiu historikov v Bratislave venoval publicista Ferdinand Vrábel.
Na stránkach Magyar Nemzet Online publikoval svoj názor na priebeh diskusie v Slovenskom inštitúte v Budapešti publicista Levente Bucsi.
Časopis .týždeň publikoval celostránkovú úvahu známeho publicistu a psychiatra Pétera Hunčíka. Jej najzaujímavejšou časťou je záver, ktorý je opäť  pokusom o vytvorenie ilúzie symetrie o veľmi nesymetrickej realite:

 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,280 MODIFIED: 2017.11.07 21:02:28.MD5: 6524a2f9a562497f53e5508fd98f73c1 STATUS: OK