Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  2014-12-02   3,194
... je názov knižky Jozefa Štefánika z roku 2000 (vydavateľstvo AEP Bratislava 2000), ktorá je na Slovensku prvým a dodnes jediným pokusom zmapovať otázky súvisiace s viacjazyčnosťou. Viacjazyčnosť nebola práve preferovanou témou (česko)slovenskej jazykovedy, civilizačný regres sprevádzajúci vznik Československa sa azda najviac prejavil na postupnom potieraní jazykovej a kultúrnej pestrosti spoločenského života. Príslovie "Koľko jazykov vieš..." bolo postupne vytlačené heslom"Na Slovensku po slovensky!" a štát urobil mnohé kroky pre elimináciu menšín i ich jazykov, ktoré boli nositeľmi ich tradícií, kultúry a odlišných civilizačných hodnôt.  


Až nová doba opäť otvorila otázku bilingvizmu v súvislosti slovensko-anglickej dvojjazyčnosti, prípadne v súvislosti s otázkou rýchleho strácania slovenčiny v rodinách, ktoré sa hromadne vysťahovali do zahraničia.
Kniha Jozefa Štefánika, hoci vyšla pred 14-mi rokmi, je stále jedinou svojho druhu. Autor cítiac, po akej citlivej téme siahol, sa hneď v úvode ponáhľa ubezpečiť čitateľa, že "ambíciou tejto knihy (ani žiadej inej - pozn. watson.sk) nie je riešiť jazykovú politiku vlád  vo vzťahu k národnostným a jazykovým menšinám", predsa sa však na rôznych miestach knihy epizodicky stretneme so životnými situáciami charakteristickými pre príslušníkov menšín.
Bilingvizmus autor definuje ako schopnosť alternatívneho používania dvoch jazykov pri komunikácii v závislosti od situácie a prostredia, v ktorom komunikácia prebieha.
Autor predovšetkým vyvracia zažité predstavy o tom, že výchova k bilingvizmu spôsobuje nejaké poruchy v osobnostnom vývoji dieťaťa, naopak zdôrazňuje, že bilingválne deti si skôr uvedomujú, že vzťah medzi tým, ako sa nejaká vec volá a vecou samotnou je arbitrárny, dohodnutý. Dieťa pochopí, že jazyk je vlastne nástrojom komunikácie a že rovnaké veci sa v rôznych jazykoch označujú rôzne. Viacjazyčné dieťa má čo porovnávať, môže hľadať ekvivalenty - "hrať" sa s jazykom, cvičiť si intelekt a rozvíjať tvorivosť...
Pre špecifický prípad detí zo zmiešaných manželstiev vo vzťahu k menšinovým jazykom autor uvádza, že znalosť menšinového jazyka napomáha komunikácii so širšou rodinou, pomáha zachovať rodinné príbehy, tradície a utužiť rodinu. V prípadoch zmiešaných manželstiev, keď jeden z rodičov neovláda materinský jazyk partnera, upevňuje súdržnosť manželstva, ak je dieťa schopné komunikovať s oboma rodičmi v ich rodných jazykoch,
Z metód výchovy k bilingvizmu autor  uvádza na poprednom mieste dodržiavanie zásady "jedna osoba-jeden jazyk"  francúzskeho lingvistu Granmonta z r. 1908, ktorá metóda ponúka pre dieťa prirodzené jazykové vzory.
V ďalšom uvedieme dva krátke úryvky z knihy a slovníček pojmov zo záverečnej kapitoly.


Úloha materských škôl vo výchove k bilingvizmu

Materská škola hrá dôležitú úlohu v živote dieťaťa a v jeho výchove k bilingvizmu. Jej prostredie môže zmeniť pomer a vzájomný vzťah už existujúcich jazykov, ktorými dieťa rozpráva. V situácii, keď si dieťa druhý jazyk začne osvojovať až v materskej škole, môže tento jazyk niekedy dokonca oslabiť pozíciu prvého jazyka. Pozrime sa preto na rôzne možnosti, ktoré sa môžu vyskytnúť a ktoré rodičia budú musieť riešiť.

Už v kapitole venovanej rozličným metódam výchovy k bilingvizmu sme uviedli, že jedným z najznámejších a najúspešnejších spôsobov ako docieliť, aby si dieťa osvojilo dva jazyky bez problémov, je od narodenia používať výlučne jeden jazyk v prostredí rodinv a druhý jazyk uviesť okolo tretieho alebo štvrtého roku veku dieťaťa. V tomto období má už dieťa pevne vybudované základy jedného jazyka a tak si v odlišnom prostredí s inými ľuďmi môže začať osvojovať druhý jazyk. Mohlo by sa zdať, že takáto situácia je zdanlivo bezproblémová a netreba jej venovať ďalej pozornosť. Opak je však pravdou a postoj rodičov k tomu, či vôbec dieťa do materskej školy prihlásiť a ak áno, aký jazyk by v nej dieťa malo používať, závisí častokrát od toho, či sú členmi národnostnej a jazykovej menšiny alebo patria k väčšinovému národu.

V prípade, ak rodičia komunikujú v jazyku, ktorým sa rozpráva väčšia časť spoločnosti, nemusia sa obávať, že prípadný druhý jazyk, kto- j rý by si dieťa malo začať v škôlke osvojovať, by teraz alebo v budúcnosti mohol nejakým spôsobom oslabiť postavenie prvého (materinského) jazyka dieťaťa. Takýmto druhým jazykom môže byť napríklad jazyk národnostnej menšiny žijúcej na tom území. Pre takéto riešenie sa rodičia môžu rozhodnúť z toho dôvodu, že chcú umožniť svojmu dieťaťu v budúcnosti ovládanie tohto jazyka a chcú pri tom využiť relatívne prirodzené prostredie materskej školy, kde si dieťa v spoločnosti učiteliek a iných detí, pre ktoré je tento jazyk ich materinským jazykom, osvojí svoj druhý jazyk. Iný prípad je, ak takýmto druhým jazykom je napríklad niektorý zo svetových jazykov. V súčasnosti na Slovensku už existujú viaceré materské školy, v ktorých sa na komunikáciu používa nemčina alebo angličtina. Aj keď vo viacerých prípadoch je väčšina detí Slovákov, v prípade, ^k sú učiteľky a aspoň niektoré z detí rodenými hovoriacimi týchto jazykov, slovenské deti zaradené do takejto škôlky majú pomerne veľkú šancu v priebehu troch rokov jej navštevovania osvojiť si tento jazyk na relatívne dobrej úrovni. Kvalita osvojenia tohto jazyka samozrejme závisí od viacerých faktorov, pričom k najdôležitejším patrí koľko rokov a na koľko hodín denne dieťa do škôlky chodí, počet rodených hovoriacich z radov detí a učiteliek a vzťah samotného dieťaťa k tomuto jazyku a jeho motivácia.

Ak však rodičia patria k jazykovej menšine a v materskej škôlke sa používa väčšinový jazyk, môžu sa rozhodovať, či vôbec svoje dieťa do takejto škôlky prihlásia. Dôvodom niekedy býva strach z prípadného oslabenia postavenia dovtedy dominantného jazyka dieťaťa v dôsledku jeho osvojenia si väčšinového jazyka.] Tento jazyk je typický pre väčšiu časť médií, kultúrneho i spoločenského života a v prípade, ak dieťa neskôr začne chodiť do školy s vyučovacím jazykom väčšinovým, rodičia sa môžu obávať postupného oslabovania pozície menšinového jazyka u dieťaťa. Z toho dôvodu viacerí rodičia z národnostnej a jazykovej menšiny sa v takomto prípade rozhodnú svoje dieťa do takejto škôlky neprihlásiť a jeden z nich s ním zostáva doma (ak im to samozrejme ich ekonomická situácia umožňuje). Vo väčšine prípadov takíto rodičia využijú aj ďalšiu možnosť a svoje dieťa prihlásia do materskej škôlky s vyučovacím jazykom menšinovým. Väčšinový jazyk si v takomto prípade dieťa začne osvojovať iba postupne od svojich rovesníkov na detskom ihrisku či na ulici alebo až počas školskej dochádzky na základnej škole. Dôležité je upozorniť, že'aj v prípade, ak by dieťa s menšinovým jazykom začalo navštevovať materskú školu s vyučujúcim jazykom väčšinovým, neznamená to ešte automaticky stratu dovtedy dominantného menšinového jazyka. Veľmi dôležitá je motivácia dieťaťa a aj jeho rodičov komunikovať v tomto jazyku, ich vzťah k tomuto jazyku, ku kultúre a k tradíciám, ktoré reprezentuj e a ktoré pomáha zachovávať.



Predsudok č. 6: Bilingvizmus bude mať negatívny vplyv na výsledky dieťaťa v škole

Slabšie výsledky bilingválneho dieťaťa v škole bývajú iba veľmi zriedkakedy zapríčinené jeho schopnosťou komunikovať so svojím okolím v dvoch jazykoch. V prípade, že dieťa začne mať v škole problémy a v porovnaní s ostatnými deťmi zaostáva, v prvom rade je treba zistiť, či má pre svoje napredovanie vytvorené v škole i doma vhodné podmienky. Dôvody jeho zlého prospechu môžu byť rôzne a okrem iných môžu vyplývať z týchto faktorov:
-    Dieťa je príslušníkom jazykovej menšiny, ku ktorej sa členovia väčšinovej komunity nesprávajú priateľsky/a preto dieťa môže byť terčom posmeškov a zosmiešňovania zo šfrany ostatných spolužiakov. Výsledkom je strach dieťaťa z kolektívu i zo samotného školského prostredia premietajúci sa do averzie a celkového odmietania školy.
-    Vyučujúcim jazykom v škole je jazyk väčšinového národa, ktorý dieťa ako príslušník jazykovej menšiny neovláda na dostatočnej úrovni. Z toho dôvodu nie je schopné dostatočne rýchlo a kvalitne prijímať a spracovávať informácie. Za takýto stav však nie je zodpovedné dieťa, ani jeho bilingvizmus, ale skôriškolský systém, ktorý núti dieťa vzdelávať sa v jazyku, ktorý dostatočne neovláda j[Riešením najmä v prvých rokoch školskej dochádzky obyčajne býva zmena školy tak, aby sa dieťa zo začiatku mohlo vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, prípadne individuálny edukačný plán, v ktorom by sa rešpektovali jazykové schopnosti dieťaťa.
-    Existuje dokonca aj možnosť, že zlé školské výsledky bilingválneho dieťaťa nie sú ojedinelé a že rodičia pri bližšom oboznámení sa so školou zistia, že podobné problémy majú aj iné deti a že'^hybu treba skôr hľadať v osobe učiteľa, resp. jeho vyučovacích metóďj
-    i Dieťa samotné môže byť podobne ako niektoré monolingválne deti
typom pomalšie sa učiaceho jedinca. Takýchto detí je pomerne dosť aj v monolingválnej populácii a bilingvizmus samotný preto nie je ani v tomto prípade príčinou. Dieťa zvyčajne postupne zvládne celé učivo podľa učebných osnov, na rozdiel od ostatných spolužiakov mu to však dlhšie trvá.
Bilingvizmus ako príčina slabších výsledkov v škole prichádza do úvahy v tom prípade, ak ide o situáciu, keď by ani jeden z jazykov dieťa nemalo dostatočne osvojenýjVtedy by pravdepodobne mohlo dôjsť ku situácii, že nie je schopné udržať krok so svojimi spolužiakmi a nutne za nimi zaostáva. Ani tu však nie je na vine samotné dieťa, či podstata bilingvizmu ako takého. Problém je v nedostatočnom kontakte dieťaťa s primeranými jazykovými vzormi v oboch jazykoch a v nedostatočnom priestore na komunikáciu. Riešenie nie je v odbúram jedného z jazykov, ale skôr v urýchlenom zabezpečení dostatočných príležitostí na komunikáciu v tomto jazyku doma, na ulici v spoločnosti kamarátov alebo v škole.



Slovníček základných termínov a odborných výrazov z oblasti bilingvizmu

Alternácia kódov - striedanie jazykov, resp. striedavé používanie dvoch (alebo viacerých) jazykov v prehovoroch v rámci viet alebo celej konverzácie.
Arbitrárnosť jazykového znaku - skutočnosť, že až na niektoré zriedkavé výnimky (napr. pri zvukomalebných slovách tik-tak, kukuk, čľup, bum a pod.) je vzťah medzi predmetom a jeho označením dohodnutý, nevyplýva z povahy či tvaru konkrétnej veci. Preto sa môže napríklad tá istá vec v rozličných jazykoch nazývať rôzne.
Asimilácia - 1. spodobovanie (napr. vo výslovnosti - ovplyvňovanie výslovnosti jednej hlásky druhou hláskou a z toho vyplývajúca zmena napr. znelej hlásky na neznelú pod vplyvom nasledujúcej nezne-lej hlásky, napr. v písme je vták, ale vyslovíme [fták]); 2. - proces, počas ktorého dochádza u jednotlivca alebo skupiny ľudí ku strate rodného (materinského) jazyka a kultúry a k ich nahradeniu jazykom a kultúrou dominantnej skupiny.
Asymetrický bilingvizmus - schopnosť lepšie hovoriť nejakým jazykom ako mu rozumieť.
Bilingválne prostredie - prostredie, v ktorom sa na komunikáciu striedavo používajú dva jazyky.
Bilingvista - jednotlivec majúci schopnosť alternatívneho používania dvoch (alebo viacerých) jazykov pri komunikácii s ostatnými v závislosti od situácie a prostredia, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje. Niekedy sa zdôrazňuje, že takýto človek musí používať tieto jazyky vo svojom každodennom živote.
Bilingvizmus - schopnosť alternatívneho používania dvoch (alebo viacerých) jazykov pri komunikácii s ostatnými v závislosti od situácie a prostredia, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje, charakterizuje jazykové vedomie u indivídua.
Cieľový jazyk - jazyk, do ktorého sa prekladá alebo ktorý sa jednotlivec učí.
Cudzí prízvuk - odchýlky vo zvukovej stránke ústnych prejavov zväčša podmienené vplyvom fonologického systému iného (napr. materinského) jazyka.
Cudzí jazyk - ďalší jazyk, ktorým rodený hovoriaci hovorí, je to jazyk inej krajiny, ktorý potrebuje na komunikáciu s touto inou krajinou alebo so svetom (pórov, druhý jazyk). Ide o jazyk, ktorého rodení hovoriaci v danej krajine netvoria rečovú komunitu.
Detský bilingvizmus - taký typ bilingvizmu, v ktorom druhý jazyk si
dieťa začne osvojovať od troch rokov veku. Dialekt - pozri Nárečie.
Diglosia - dva jazyky, resp. dve variety (tzv. vysoká a nízka) jedného jazyka existujú spoločne v rámci jednej spoločnosti či štátu a pritom každý z nich sa používa v iných situáciách a plní inú funkciu pri dorozumievaní a ich prekrývanie alebo miešanie je minimálne. V slovenskej jazykovede sa tento termín používa na charakteristiku existencie a striedavého používania dialektov a spisovného jazyka, resp. rôznych variet (foriem) slovenského jazyka.
Dominantný jazyk - jazyk, ktorý jednotlivec ovláda na vyššej úrovni.
Dospelý bilingvizmus - taký typ bilingvizmu, v ktorom druhý jazyk si jednotlivec osvojí až v dospelosti.
Druhý jazyk - 1. slabší a menej používaný jazyk; 2. jazyk, ktorý nie je „materinským jazykom"; 3. jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí neskôr ako prvý jazyk (prvé jazyky) v prostredí, v ktorom sa týmto jazykom prirodzene hovorí (pórov, rozdiel „cudzí jazyk"); 4. oficiálny jazyk krajiny, v ktorej rodený hovoriaci žije a potrebuje ho na existenciu v tejto krajine, t.j. na absolvovanie školskej dochádzky, prípadne na štúdium na VŠ, pri kontakte s oficiálnymi inštitúciami, úradmi, v obchodoch a pod.
Dvojjazyčnosť - pozri Bilingvizmus.
Dvojjazykovosť - stav v istej spoločnosti (napr. bývalé Československo), v ktorej sa popri sebe striedavo používajú dva geneticky príbuzné jazyky.
Fluentnosť, fluencia - plynulosť vo vyjadrovaní.
Fonetika - vedná disciplína zaoberajúca sa zvukovou rovinou reči. Skúma, ako sa jednotlivé hlásky vyslovujú, ako znejú a ako ich vnímame.
Fonéma - najmenšia zvuková jednotka jazyka, ktorá má schopnosť rozlišovať významy slov, napr. s, z, p a ď sú samostatné fonémy, pretože ich zámenou vzniká nové slovo alebo sa toto slovo stáva nezrozumiteľným (kosa - koza - kopa - *koda). Zvyčajne sa zapisujú v šikmých zátvorkách (/s/, /z/, /p/ a /ď/).
Fonetická transkripcia - súbor písomných znakov na presný záznam zvukovej reči. V texte sa označuje hranatou zátvorkou. Aby sa mohli zapísať všetky zvuky reči, fonetická transkripcia obsahuje podstatne viac znakov, ako je v konkrétnom jazyku písmen. Mäkkosť ť, d, ň, ľ vo výslovnosti sa vždy označuje, používa sa napríklad odlišný znak pre n v slove rana a n v slove ranka (pretože sa nevyslovujú rovnako), y a i sa zapisujú ako i, pretože znejú rovnako, pre niektoré hlásky, napr. ch, dz, dž sa používajú osobitné znaky, aby sme sa vyhli označovaniu jedného zvuku dvoma znakmi... Napríklad slová banka, deti, chytiť, sa vo fonetickej transkripcii zapíšu takto: [barjka, ďeťi, xiťiť]. V slovenčine sa používa upravená podoba medzinárodnej fonetickej transkripcie API.
Fonológia - vedná disciplína zaoberajúca sa zvukovou rovinou jazyka, okrem iného skúma, ktoré zvukové jednotky majú schopnosť rozlišovať významy slov.
Graféma - písmeno.
Grammontov princíp - pozri Jedna osoba - jeden jazyk.
Hláska - najmenšia artikulačná a akustická jednotka reči. Hlások je v jazyku viac ako foném, pretože v závislosti od prostredia, v ktorom sa vyskytne, sa jedna fonéma môže realizovať ako viacero hlások, napr. /n/ sa môže vysloviť ako hlásky [n], v slovách rana, banka a bronchitída.
Hypotéza kritického obdobia - hypotéza, podľa ktorej existuje určité obdobie života (približne prvých desať rokov veku), kedy si jednotlivec musí osvojiť svoj prvý jazyk. Niektorí psycholingvisti sa domnievajú, že určité oblasti osvojovania si jazyka (napr. schopnosť rozprávať bez cudzieho prízvuku ako rodený hovoriaci) nemožno nikdy úplne dosiahnuť, ak sa neosvojili v tomto období.
Individuálny bilingvizmus - bilingvizmus na úrovni jednotlivcov, nie celej spoločnosti (pórov, spoločenský bilingvizmus).
Infantný bilingvizmus - taký typ bilingvizmu, v ktorom druhý jazyk si dieťa začne osvojovať hneď od narodenia, prípadne ešte pred dosiahnutím tretieho roku veku.
Intenčný bilingvizmus - bilingvizmus u detí, ktorý vznikne, keď sa jeden z rodičov rozpráva s dieťaťom od jeho narodenia jazykom, ktorý nie je jeho materinský jazyk.
Interferencia - pozri Transferencia.
Jazyk - abstraktný systém jazykových znakov, ktorý nejaká spoločnosť používa na dorozumievanie.
Jazyková forma - súbor hlások alebo písmen slúžiaci na označenie nejakého predmetu alebo deja objektívnej reality.
Jazyková kompetencia -1. vnútorná reprezentácia jazyka; 2. ovládanie konkrétneho jazyka; 3. neuvedomovaná schopnosť posúdiť gramatickú správnosť/nesprávnosť výpovede.
Jazyková komunikácia - výmena informácií medzi dvoma (alebo viacerými) účastníkmi (vysielateľom a prijímateľom).
Jazyková komunita - skupina alebo spoločenstvo všetkých ľudí hovoriacich jedným jazykom (pórov, rečová komunita).
Jazyková menšina - skupina alebo spoločenstvo ľudí hovoriacich jedným jazykom, ktorý je v pozícii menej frekventovaného, resp. slabšieho jazyka v určitej spoločnosti.
Jazyková minorita - pozri Jazyková menšina.
Jazyková performancia - aktuálne použitie jazyka, konkrétny rečový výkon.
Jazykové schopnosti - všeobecné dispozície osvojiť si jazyk na potrebnej úrovni.
Jazykové zručnosti - štyri základné jazykové zručnosti sú čítanie, písanie, rozprávanie a počúvanie s porozumením.
Jazykový obsah - význam, ktorý označuje jazyková forma.
Jazykový vzor - osoba hovoriaca určitým jazykom, s ktorou prichádza jednotlivec učiaci sa tento jazyk do kontaktu a ktorá mu slúži ako vzor na používanie tohto jazyka.
Jedna osoba - jeden jazyk - metóda bilingválnej výchovy dieťaťa, systém používania jazykov v rámci rodiny i mimo nej tak, že dve osoby (napr. rodič a dieťa) používajú pri vzájomnej komunikácii vždy ten istý jazyk.
Kontext - situácia, prostredie a okolnosti, v ktorých sa uskutočňuje komunikácia.
Komunikácia - pozri Jazyková komunikácia.
Koordinovaný bilingvizmus - typ bilingvizmu, v ktorom jednotlivec disponuje dvoma oddelenými, odlišnými a funkčne nezávislými jazykovými systémami. Pokiaľ ide o vzťah jazykového obsahu („významu") a jazykovej formy („označenia"), t.j. čo si v mysli predstavujeme a ako to vyjadríme, jednému obsahu zodpovedá jedna forma.
Lexikálna duplikácia - opakovanie rovnakých slov, resp. slov s rovnakým významom v rámci jednej výpovede.
Lexikón - slovník, slovná zásoba v určitom jazyku (vrátane toho, ako sa jednotlivé slová vyslovujú, zapisujú a aký majú význam).
Lexikológia - náuka o slovnej zásobe určitého jazyka.
Lingvistika - veda skúmajúca jazyk, jeho stavbu, štruktúru i fungovanie.
Materinský jazyk - 1. jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí od svojej matky;
2.    silnejší z dvoch (alebo viacerých) jazykov, ktoré jednotlivec ovláda;
3.    prvý jazyk, ktorý si jednotlivec v živote osvojí bez ohľadu na to, od koho; 4. jazyk, ku ktorému má jednotlivec najbližší a najužší vzťah; 5. jazyk, ktorý jednotlivec najčastejšie používa (pórov, druhý jazyk).
Menšinový jazyk - jazyk, ktorý je z hľadiska počtu jeho používateľov, frekvencie používania v spoločnosti alebo spoločenskej prestíže v niektorom štáte na nižšej úrovni.
Miešanie kódov - používanie slov z viac ako len jedného jazyka v rámci jednej výpovede (pričom tieto slová, resp.ich stavba alebo výslovnosť bývajú často ešte aj príslušne upravené).
Modálne slovesá - slovesá vyjadrujúce povinnosť, schopnosť, možnosť alebo vôľu niečo robiť, resp. konať dej, napr. musieť, chcieť, môcť, vedieť a pod.
Monolingvista - jednotlivec, ktorý ovláda a používa iba jeden jazyk.
Monolingvizmus - ovládanie a používanie iba jedného jazyka.
Morfológia - jazykovedná disciplína zaoberajúca sa slovnými druhmi, tvarmi slov a ich významami.
Multilingvista - jednotlivec majúci schopnosť používať na dorozumievanie tri a viac jazykov.
Multilingvizmus - ovládanie a používanie troch a viac jazykov.
Nárečie - zemepisná alebo sociálna varieta jazyka, ktorú používajú na komunikáciu obyvatelia určitého územia alebo príslušníci nejakej spoločenskej vrstvy.
Neverbálna inteligencia - inteligencia neopierajúca sa o jazyk a nevyžadujúca používanie jazyka pri riešení úlohy (myslenie bez jazyka).
Neverbálna komunikácia - komunikácia bez slov prostredníctvom gest, mimiky tváre, očného kontaktu, pohybov rúk, hlavy a trupu, postoja a držania tela, tónu hlasu.
Ortoepia - náuka o zvukových normách spisovného jazyka. Pravidlá o správnom tvorení, používaní a znení zvukových prejavov v spisovnom jazyku.
Ortografia - náuka o písomných normách spisovného jazyka. Princípy a pravidlá o označovaní zvukovej stránky jazyka písomnými znakmi (grafémami).
Osvojovanie si jazyka - 1. prirodzený a spontánny proces nadobúdania vedomostí a zručností, ktorý sa uskutočňuje v prirodzenom prostredí napr. doma v prostredí rodiny; 2. nadobúdanie jazyka.
Pantomíma - nemohra.
Pasívna slovná zásoba - slová, ktoré sú jedincovi zrozumiteľné, ale v bežnej reči ich nepoužíva.
Pasívny bilingvizmus - pozri Receptívny bilingvizmus.
Posunková reč - forma realizácie posunkového jazyka.
Posunkový jazyk - abstraktný a od (zvukového) jazyka počujúcej populácie nezávislý systém posunkov slúžiaci na komunikáciu nepočujúcich.
Prahová teória - teória, podľa ktorej sa prípadné kladné účinky bilingvizmu môžu objaviť až vtedy, keď jednotlivec dosiahne určitý stupeň (prah) zvládnutia oboch jazykov.
Prepínanie kódov - prechod z jedného jazyka (alebo jeho variety) do druhého v rámci vety alebo celej konverzácie pričom slová zostávajú vo svojej pôvodnej, do druhého jazyka neupravenej podobe.
Prevzatie - slovo alebo celý výraz prebratý z jedného jazyka a často zvukovo i tvarovo upravený a použitý v druhom jazyku (používa sa aj termín „výpožička").
Prirodzený bilingvizmus - bilingvizmus, ktorý sa vyvinul prirodzeným spôsobom v bilingválnom prostredí. Jednotlivec si osvojuje dva jazyky buď naraz, alebo postupne v bilingválnej komunite alebo v bi-lingválnej rodine v každodenných kontaktoch s rodenými hovoriacimi toho ktorého jazyka (ako náprotivok k termínu „školský bilingvizmus").
Prízvuk - 1. silové a melodické zvýraznenie jednej slabiky slova (slovný prízvuk - v slovenčine býva na prvej slabike slova) alebo celého slova vo vete (vetný prízvuk, resp. dôraz); 2. súhrn zvukových charakteristík ústnych prejavov typických pre určitý konkrétny jazyk, ak sa prejavuje v inom jazyku (ako interferencia) hovoríme o cudzom prízvuku).
Produktívny bilingvizmus - implikuje schopnosť jednotlivca rozprávať jazykmi, rozumieť im a spravidla v nich vedieť aj čítať a písať.
Prvý jazyk - 1. prvý jazyk v poradí, ktorý si jednotlivec osvojil; 2. silnejší jazyk; 3. materinský jazyk; 4. jazyk, ktorý jednotlivec používa najčastejšie (pórov, druhý jazyk).
Psycholingvistika - vedná disciplína skúmajúca jazykovedné a psychologické aspekty rečovej činnosti. Zaoberá sa vzťahom myslenia a jazyka, bilingvizmom, patológiou reči i mechanizmami osvojovania si reči.
Receptívny (pasívny) bilingvizmus - taký typ bilingvizmu, v ktorom jednotlivec je schopný rozumieť druhému jazyku v jeho zvukovej alebo písomnej podobe často bez toho, aby týmto druhým jazykom rozprával alebo v ňom písal (buď preto, lebo to nevie alebo nechce).
Reč -1. schopnosť človeka vydávať artikulované zvuky a ich pomocou sa dorozumievať; 2. konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému, ktorý existuje vo vedomí jednotlivca, resp. celého národa.
Rečová komunita - menšia jednotka ako jazyková komunita, skupina ľudí hovoriacich rovnakým jazykom (napr. rečová komunita Slovákov v Chicagu).
Rodený hovoriaci - jednotlivec, ktorý má určitý jazyk ako svoj prvý (a často jediný) jazyk.
Sémantika - jazykovedná disciplína skúmajúca význam a zmeny významu slov, slovných spojení, viet a textov.
Simultánny bilingvizmus - stav, keď si dieťa osvojuje dva jazyky súčasne od začiatku alebo keď si začne druhy jazyk osvojovať pred dovŕšením vekovej hranice troch rokov.
Sociolingvistika - vedná disciplína skúmajúca konkrétny stav a používanie jazyka v spoločnosti.
Spoločenský bilingvizmus - bilingvizmus na úrovni celej spoločnosti, je tvorený spoločenstvom ľudí s individuálnym bilingvizmom.
Subordinovaný bilingvizmus - podľa staršieho delenia bilingvizmu na koordinovaný, zložený a subordinovaný je to taký druh bilingvizmu, pri ktorom existuje jeden jazykový obsah („význam", jeden sémantický systém) pre dve jazykové formy (dva spôsoby realizácie, dve „označenia"), ale tento jazykový obsah je vlastne jazykovým obsahom „silnejšieho" (dominantného) jazyka. Neskôr sa zlúčil so zloženým bilingvizmom.
Subtraktívny bilingvizmus - taký typ bilingvizmu, v ktorom osvojením si druhého jazyka stratí dovtedy prvý jazyk svoje dominantné postavenie. Vzniká v prostredí, keď jeden z jazykov nie je podporovaný zo strany spoločnosti (pórov, aditívny bilingvizmus).
Sukcesívny bilingvizmus - stav, keď si dieťa začne osvojovať druhý jazyk po uplynutí tretieho roku veku.
Svetový jazyk - niektorý z jazykov, ktorými hovorí značná časť svetovej populácie (angličtina, nemčina, španielčina, francúzština).
Syntax - 1. vetná skladba; 2. jazykovedná disciplína skúmajúca skladanie slov do spojení, jednoduchých viet a súvetí a stavbu textu.
Školský (kultúrny) bilingvizmus - bilingvizmus, ktorý vznikol v umelo vytvorenom školskom prostredí, jednotlivec sa učí druhý jazyk v škole, pričom mimo školského prostredia nemá veľa možností komunikovať v tomto jazyku (pórov, termín prirodzený bilingvizmus - podstatný rozdiel je nielen v prostredí, v ktorom sa tento proces uskutočňuje (umelo vytvorené versus prirodzené), ale aj v spôsobe zvládnutia druhého jazyka (učenie sa versus osvojovanie si jazyka).
Štylistika - jazykovedná disciplína zaoberajúca sa výberom, usporiadaním a použitím jazykových prostriedkov.
Transfer (prenos) - akýkoľvek prípad transferencie.
Transferencia - prenos elementov (napr. hlások alebo slov), pravidiel a systémových javov z jedného jazyka do druhého. Vyskytuje sa v reči bilingvistov ako výsledok ich poznania (ovládania) viac ako jedného jazyka. Môže sa uskutočňovať na zvukovej úrovni, na úrovni slov, vetnej stavby alebo na významovej úrovni (podľa toho potom hovoríme o fenologickej, lexikálnej, syntaktickej a sémantickej trans-ferencii). V odbornej literatúre sa často používa aj termín interferencia, najmä na označenie negatívneho vplyvu jedného jazyka na druhý.
Trilingvizmus - podobne ako bilingvizmus, ale zahŕňajúci tri jazyky.
Učenie sa jazyka - cieľavedomá a zámerná činnosť uskutočňujúca sa v umelo vytvorenom (obyčajne školskom) prostredí s využitím učebných pomôcok a formalizovaných učebných postupov s cieľom dosiahnuť určitú úroveň ovládania nejakého jazyka.
Umelý bilingvizmus - pozri Intenčný bilingvizmus.
Väčšinový jazyk - jazyk, ktorý je z hľadiska počtu jeho používateľov, frekvencie používania v spoločnosti alebo spoločenskej prestíže v niektorom štáte na vyššej úrovni v porovnaní s inými jazykmi.
Verbálna inteligencia - inteligencia opierajúca sa o využívanie jazyka pri riešení úloh (myslenie v jazyku).
Vetná skladba - spôsob a poradie usporiadania slov vo vete.
Výpožička - pozri Prevzatie.
Vyvážený bilingvista - človek, ktorý úplne „dokonale" a na rovnakej úrovni ovláda oba svoje jazyky. Je to však iba ideálny prípad. Bilingvisti používajú svoje jazyky na rozličné účely a v odlišných situáciách, a preto aj ich slovná zásoba v oboch jazykoch nie je identická.
Zložený (zmiešaný) bilingvizmus - typ bilingvizmu, v ktorom jednotlivec má pre dve jazykové formy (dva rozdielne spôsoby realizácie, dve „označenia") jeden spoločný jazykový obsah (jediný sémantický systém, jeden „význam"), ktorý je splynutím (zmiešaninou) dvoch pôvodných jazykových obsahov.
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,123 MODIFIED: 2017.07.20 08:58:20.MD5: f85cef47c050bee155b3a3e8340b4542 STATUS: OK