Úvod / Nyitóoldal
   
 
Martin Výžinkár  2016-11-08   1,090
V lokálnej tlači sa objavili informácie o projekte Požičovne bicyklov - BikeSharing-u v Nových Zámkoch. Pripravuje sa budovanie siete požičovní a spoluúčasť nášho mesta na projekte schválili poslanci na októbrovom zastupiteľstve. V meste by sa mali vybudovať dve stanice na preberania a odovzdávanie verejných bicyklov, jedna na námestí pred Železničnou stanicou a druhá na Hlavnom námestí. Napríklad v MY/NAŠE NOVOSTI z 24.10.2016 sa objavil takýto titulok: „Cyklisti majú dôvod na radosť. Mesto zriadi požičovne bicyklov.“ V článku pod týmto titulkom sa možno dočítať veci ako: „....zlepší sa dopravná situácia v meste, bude sa šetriť životné prostredie, budovať fyzická kondícia....príde k zlepšeniu cezhraničných dopravných služieb“, dokonca.
   

Ono to znie na prvé počutie pekne, v meste pribudne čosi čo je vo svete trendom - hlavne vo veľkých mestách no možno to vidieť aj neďaleko od nás (Ostrihom & Gyor) - teda to bude asi fajn.  Alebo sú prvé komentáre nadnesené?

Som človek ktorý sa po meste zvyčajne a rád pohybuje na bicykli, preto ma táto informácia zaujala, no tým dôvodom na radosť som si nie tak istý. Tak teda „Cyklisti majú dôvod na radosť....“  - naozaj?
Skôr ako tu poviem svoj názor na tento projekt Mesta, skúsim si predstaviť aké by to bolo v realite: prídem do Nových Zámkov, vyjdem z budovy železničnej stanice, požičiam si BikeSharing bicykel a idem na Hlavné námestie. Zdá sa mi, že to nebude až tak jednoduché a príjemné. Nestačilo si cestu na bicykli predstavovať – treba to vyskúšať v realite.

Takže von zo stanice, rozhliadnuť sa a vybrať si trasu do mesta:


 
Ak chcem ísť bicyklom zo Železničnej stanice na Hlavné námestie núkajú sa mi asi tieto tri trasy:
 
  1. Od stanice pôjdem vľavo popred Poštu, po ulici M. R. Štefánika cez križovatku s Kapisztóryho ulicou  smerom na Gymnázium a hore do centra mesta.
  2. Z Námestia republiky sa vydám po ulici Ľ. Štúra smerom na Autobusovú stanicu, cez Lécku ulicu prejdem na Podzámsku, odtiaľ znova hore do centra mesta.
  3. Od Železničnej stanice  pôjdem vpravo popred bývalú Elektrotechnickú školu, po ulici T. G. Masaryka  sa popri Bernolákovom parku a cez Petofiho ulicu dostanem na Hlavné námestie.


Ide sa teda skúšať čo naše mesto ponúkne návštevníkovi na BikeSharing-ovom bicykli. Pokúsim sa ísť vždy len po ceste, nepoužiť žiadny chodník – pretože slovo chodník je odvodené od slova chodec a tým dnes nebudem.

Trasa č.1:


 
Akosi si nie som istý tým, či sem na bicykli patrím - premávka je hustá, autá súvisle parkujúce popri krajnici. Ulica je široká dosť, no na nič iné ako na autá sa tu nemyslí.


 
Celá ulica rovnaká - ak si odmyslím autá odložené v súvislej línii popri chodníku videl by som širokú ulicu na ktorej je miesta dosť aj pre cyklotrasu – no realita je iná: okraj cesty je len parkovisko. Blížim sa ku križovatke, premávka hustá, pruhy sa zužujú. Pocit: nie, tu nikto nepredpokladá pohyb na bicykli.
 

Som za križovatkou, blížim sa do centra mesta. Pocit podobný, možno ešte viac stiesnenejší: ulica = parkovisko. Budem dúfať že nikoho nenapadne znenazdania otvoriť dvere na aute alebo bez smeroviek vyjsť z parkovacieho miesta.



Ďalšia križovatka – priamo hore popred Gymnázium nemôžem pretože je to jednosmerná ulica  – síce široká a v inej krajine by to možno bola príjemná mestská  obchodná ulica– no tu je dôležité ponúknuť parkovanie po oboch stranách cesty na každej ulici. Takže vpravo smer Podzámska ulica a tržnica. Príchod do centra mesta v NZ znamená časté stretávanie sa rôznymi prekvapujúcimi situáciami v odkladaní áut – no tu to človek musí čakať a chápať – je to predsa náš folklór. Tu napríklad vodič nasadil masku zásobovania: auto odložil priamo medzi priechody pre chodcov, zapol všetky štyri smerovky a všetko je v poriadku. Tak sa naučil, sankcia nebola a on si rýchlo zvykol. Zásobuje (sa). Treba teda vojsť hlboko do križovatky, obísť „zásobovanie“ a veriť že auto v protismere sa bude pohybovať len vo svojom pruhu.



Smerom do centra mesta sa uličky mierne zužujú, no v pocite z cesty sa nič zásadné nemení.


 
Trasa č.2:
Toto je trasa mierne problematická – pôjde cez autobusovú stanicu kde je prejazd zakázaný a tiež cez pešiu zónu. No bude sa maximálne vyhýbať autám a to je pre mnohých ľudí pohybujúcich sa mestom zaujímavé. Návštevník z inej krajiny na to môže byť dokonca zvyknutý a môže to považovať za vec bežnú.



 
Aj keď to podľa rázu ulice nie je zrejmé, blížim sa do centra mesta – okraje cesty naznačujú čosi iné, no návštevník sa nemôže nechať zmýliť. Hlavné námestie je neďaleko. Ešte pár metrov cez pešiu zónu a na Podzámskej ulici doprava ako v trase č.1


 
Trasa č.3:
Cez zanedbané námestie, cez rozbitý chodník a spustnutý park sa vymotám na ulicu T. G. Masaryka:



Znovu, ulica je veľmi široká no nikto okrem áut tu vítaný nie je. Križovatka človeka zneistí, zmestím sa tam?
 
 
Ulica T. G. Masaryka je frekventovanou cestou a tak mnohí stratia trpezlivosť a v strachu o svoje zdravie zvolia radšej chodník. Aj ja tu tak spravím. Prechod cez križovatku po zmiznutej krajnici je dosť nebezpečný – môj osud je tu v rukách vodiča za mnou. Všimne si ma? Čo ak nie? Z cesty teda na chodník ktorý je prekvapivo široký. Časť chodníka je zarastená, chodník je teda málo používaný. Možno si to raz niekto všimne, chodník vyčistí, možno trochu rozšíri a vytvorí bezpečnú cyklotrasu.
 


Popri parku je na chodníku viac ľudí a tak naspäť kam patrím, teda na cestu.



Zo všetkých troch trás mám zlý pocit. Ani jedna z nich neponúka možnosť bezpečnej cesty na bicykli. Áno, my Novozámčania ich používame. Sme na ne zvyknutí, podľa svojho zvyku a odvahy volíme okraj cesty alebo chodník, občas vojdeme do protismeru. Berieme čo je. Toto ponúkneme aj turistom (či kto bude BS používať)???? Predstavme si, že príde človek-cudzinec  zo susednej krajiny (západ od nás napríklad Viedeň, alebo príde z juhu, z Gyoru) a požičia si bicykel na cestu na Hlavné námestie (stále neviem prečo by to robil). Asi bude šokovaný. Možno získa pocit že ho tu nechceme, že ho chceme zabiť.
   Preto si myslím, že celý tento projekt je márnenie energie. Tu sa ide od konca, pretože najprv treba v meste vytvoriť možnosti pre bezpečné použitie bicykla ako dopravného prostriedku. Tu sa neurobilo dlhé roky nič a teraz skáčeme rovno do ponúknutia BikeSharing-u pre cezhraničných turistov. Najprv sa v meste ale musia cítiť dobre jeho obyvatelia a potom možno prídu aj nejaký turisti. Potom bude mať (možno) zmysel aj BikeSharing. Lenže toto je ťažká cesta. Pomalá. Dnes máme predsa rôzne fondy z ktorých je možné robiť projekty. Projekty zdanlivo veľkolepé, v skutočnosti márne. Toto je jeden z tých márnych.
 
  Zdieľanie bicyklov je možnosť veľmi zaujímavá. Vo veľkých mestách a iných kultúrach je to pre mesto, jeho návštevníkov či obyvateľov vec bez diskusie prínosná. Vyžaduje si to ale nejaké predpoklady a východiská. Myslím že z tých skutočne dôležitých sú to tieto dve: sieť bezpečných cyklotrás v meste a určitá úroveň cyklistickej kultúry v meste. Cyklistickou kultúrou myslím vnímanie človeka na bicykli ako spôsobu dopravy úplne rovnocennej s autom či chodcom. U nás nie je ani prvé ani druhé. Cyklotrasy v meste nie sú. Pre posúdenie úrovne cyklistickej kultúry v meste možno nájsť mnoho príkladov. Použijem príklad ktorý som zachytil počas testu trasy č.3  ŽS - Hlavné námestie po ulici TGM:


 
Mamička s dieťaťom v sedačke niekam ide, samozrejme používa chodník pretože si váži život dieťaťa a svoj, keď križuje cestu z bicykla schádza pretože chodník končí obrubníkom a nie plynulým zjazdom, schádza a zastavuje pretože z vedľajšej cesty prichádza  auto, vodič ju (predpokladám) videl no nezastavil a nedal jej prednosť, načo veď ona počká, takže mamička počkala a pretlačila bicykel s dieťaťom cez priechod, bicykel vyložila na chodník pretože znova obrubník, vysadla naň a prešla pár desiatok metrov  cesty po križovatku TGM a Šafárikovej, tam zažila podobné znova. Toto je úroveň cyklo-kultúry v NZ. Na jednej strane mi je veľmi sympatické vidieť mamičku s dieťaťom pohybovať sa mestom na bicykli. Na druhej strane som prekvapený prečo to robí a premýšľam ako sa cíti.
 
   Tak ma nakoniec napadá otázka: bol si niekto z poslancov vyskúšať čo odsúhlasil a čo ponúkne návštevníkovi mesta? Ak áno, zaujímalo by ma ako sa cestou cítil. Ak nie, mal by to skúsiť. Môže byť poučné zažiť realitu.

Martin Vyžinkár, 8.november 2016
 
 
 

The index.php: SIZE[b]: 20,280 MODIFIED: 2017.11.07 21:02:28.MD5: 6524a2f9a562497f53e5508fd98f73c1 STATUS: OK