Medzitým toto vydavateľstvo pribralo medzi svojich autorov aj maďarských emigrantov pôsobiacich začiatkom 30-tych rokov v Prahe a tak sa ich dielka z obdobia po potlačení Maďarskej republiky rád predkladajú dnes zdezorientovanému slovenskému čitateľovi s názvami ako "Maďarské vraždenie" [1] či "Krvilační Maďari" [2].
A kiadó bevette közben szerzői közé azokat a magyar emigráns írókat-publicistákat is, akik a Tanácsköztársaság leverése után Prágában időztek és a 30-as évek elején propaganda-könyvecskéket adtak ki a fehérterror rémtetteiről. Ezeket most új címekkel - úgy mint "A magyar gyilkosságok" [1], "A vérszomjas magyarok" [2] - adja ki az Eko-Konzult a témában teljesen járatlan szlovák olvasók számára.


Ide o pochybné reedície pod zmenenými "krvavými" názvami  publikácií maďarských emigrantov, ktorí sa po potlačení Republiky Rád Bélu Kuna uchýlili do Viedne a Prahy a zásobovali "muníciou" každého, kto mal nejaké nevyrovnané účty s Horthym. Obe publikácie sa venujú tzv. bielemu teroru s primerane plastickým zobrazením zverstiev, tak, ako to bolo v r. 1930-31 v ČSR žiadúce na vyváženie Rothemerovskej akcie. Človek sa nevdojak chytá za hlavu, načo je dobré slovenského čitateľa kŕmiť týmito propagandistickými surogátmi navyše načisto znehodnotenými sprievodnými textami "prekladateľa" Júliusa Handžárika, keď existuje nepreberné množstvo kvalitných štúdií maďarských autorov na túto - pre slovnského čitateľa celkom neznámu - tému [3]. Ak chceme celú Handžárikovskú fantazmagóriu uviesť na pravú mieru jedinou vetou, povieme len, že Horthyho "biely teror" bol dostatočne hroznou epizódou plne porovnateľnou s "červeným terorom" B. Kuna, ktorý mu predchádzal, a mal aj porovnateľný počet obetí - 500-600 ľudí. Mimochodom navlas rovnaký počet robotníkov postrieľali čsl. jednotky počas komárňanského povstania v máji 1919...

Treťou publikáciou je kompilát pod názvom "Vraždenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku", ktorý sa snaží znovapoužiť falzum vydané Slovenskou ligou v Amerike v r. 1918 pod názvom "Vraždenie Slavjanov v Rakúsko-Uhorsku". Jej anonymní autori použijúc fotodokumentáciu rakúskeho vojenského kata z Bosny tvrdili, že zobrazujú popravy slovenských civilistov. Robili to s cieľom "podojiť" dôverčivých rodákov za oceánom a vyžmýkať z nich nejaký dolár na masarykovskú akciu. Do vlastných lží sa postupne zamotali do tej miery, že obrázky z tej-istej popravy uviedli raz ako popravu moravských sedliačok, inokedy ako popravu sedliačok slovenských.
Tento nehorázny spis-štek, ktorého vznik možno azda pochopiť - nie však ospravedlniť! - zákonitosťami vojnovej propagandy, dnes - v čase mieru - nasadzuje vydavateľstvo Eko-konzult proti "neozbrojeným civilistom"!

Názov pôvodnej štvavej brožúrky - bez uvedenia autora, miesta a roku vydania

Na str. 10 vidíme popravu Moravaniek

Tá istá poprava na str. 16 je už popravou slovenských sedliačok

Trocha nesúrodo až nezmyselne pôsobí rozhodnutie editora doplniť do tohoto dielka z r. 1918 kapitoly zo súčasnosti napísané podpráporčíkom v zálohe JUDr. Mariánom Ďurinom, "generálnym sekretárom Českej a Slovenskej obce delostreleckej", ktorý v nich vytýka slovenskej vláde, že sa nevenuje dostatočne vojnovým hrobom, vojnovým cintorínom a dokonca nebola schopná spočítať "slovenské" vojnové straty v 1. sv. vojne (M. Ďurina sa o podobné počty pookúša) ...
Ďalšou publikáciou je "Vzbura proti Maďarizácii. Obec Lúčky v rokoch 1906-1911" autora Leopolda Moravčíka. Kniha sa väzbou i úrovňou líši od predchádzajúcich, ide takpovediac o inú triedu (predsa len autor bol agent Štb a nielen nejaký majiteľ konšpiračného bytu ako J. Handžárik). Poteší množstvom faktografie a informácií keď autor spracoval korešpondenciu Vavra Šrobára uloženú v Martine. Žiaľ, žiadny súdny človek ju ale nemôže považovať za dôveryhodnú, keďže trpí syndrómom "Černová", t.j. tendenčným selektívnym výberom faktov a celkom neadekvátnym ahistorickým kontextom v ktorom takto "preosiate" fakty interpretuje...

Posledná publikácia "Nové myslenie Slovákov" od Jána Seleckého je stručnejšou variantou predchádzajúcej knižky autora. Na 65 stranách známy odborník na mliekarenstvo J. Selecký formuluje svoje originálne hypotézy - o sv. Štefanovi ako prvom maďarizátorovi, o Masarykovi a neskôr KSČ ako o jeho pokračovateľoch. Ján Selecký obhajuje právo Slovákov na jednorečový národný štát a vyzýva slovenské orgány, aby pozvali späť do lona národa obyvateľov Maďarska - v skutočnosti pomaďarčených Slovákov. "Šialené!" - poviete si, ale autor si v tomto šialenstve udržiava určitý systém a veľmi sviežo pôsobia i rôzne žiadosti a memorandá, ktoré so svojimi druhmi adresoval napr. účastníkom šurianských zhromaždení...

Výzva účastníkom šurianskeho stretnutia doplniť prijaté  memorandum

---

[1] Halmi, József: Pomoc! Vrahové!, Praha 1931 / Segístég! Gyilkosok! Prága 1931
[2] (?) András Gábor, Černá kniha, Praha 1930 / Fekete könyv, Prága 1930
[3] Konok Péter, Az erôszak kérdései 1919–1920-ban. Vörösterror–fehérterror / Prípady násilia v r. 1919-1920. Červený teror a Biely teror.

2012-08-14 05:59:23 Pavol Rusnák
V západnej historiografii je všeobecne prijímaná téza o 3 FÁZACH VZNIKU MODERNÉHO NÁRODA. Posledná fáza sa v podmienkach Uhorska začala v roku 1848, kedy padli posledné bariery pre vznik moderných národov na jeho území (vrátane maďarského). Jej dovŕšenie predpokladá o. i. vytvorenie národných inštitúcií, na čo Slováci až do roku 1918 nemali možnosť. Preto sa ukončenie tejto fázy kladie za rok 1918 ... s rozdieľom niekoľkých desaťročí oproti dajme tomu Maďarom alebo trebárz Nemcom. Nejde teda o nič, nad čím by sa bolo treba pohoršovať, alebo si z toho demagogicky robiť posmešky ...

2012-08-13 16:31:57 Ladislav Moravík
Spisovná slovenčina bola kodifikovaná na zasadnutí Tatrína 26.-28.augusta 1884 v Liptovskom sv.Mikuláši. (J.Mistrík et al.-Encyklopédia jazykovedy, Obzor, 1993, ISBN 80-215-0250-9, s.441)
Ak existoval spisovný jazyk, musel jestvovať aj národ. Štúrovci, S.H.Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín a mnohí iní tvorili svoje diela v slovenčine, či maďarčine?
Tentoraz milý Oti, Ty si si zamenil príbeh o slovenčine s príbehom o najväčšom Maďarovi I. Széchenyimu, ktorý sa maďarčinu učil už ako dospelý a poriadne sa ju nikdy ani nenaučil.
Každý súdny človek si na Dr. D.Kováča urobí svoj názor. Ak sa niekto "doformoval", tak len on po r.1989 z uvedomelého marxistu na demokrata.
Ale aj napriek tomu, aký pán Kováč je, pochybujem že sa mohol takto vyjadriť, lebo vo svojej knihe Dejiny Slovenska (1998) považuje Memorandum národa slovenského z r. 1861 za "zásadný štátoprávny slovenský program, lebo išlo najmä o uznanie Slovákov za svojbytný politický národ."

2012-08-13 14:34:32 Admin
Samozrejme milý Laci, v prípade Kálmána Tiszu je to čistá invektíva :-) O neexistencii slovenského národa predsa vládol v tom čase i neskôr široký konsenzus - spomeň si na Kollára, Šafaříka, Masaryka, Beneša, Dérera, Šrobára, Hlasistov či martinských deklarantov... Len nedávno som počul D. Kováča, že slovenský národ sa DOFORMOVAL až počas 1. ČSR... ergo v r. 1875-m nemohol existovať..., či? :-)

2012-08-13 13:19:02 Ladislav Moravík
Milý Oti. Nejedná sa o protimaďarské invektíva, ale o reálne fakty. Prípad, ktorý som uviedol, sa udial v r. 1887 a nemá nič spoločné s epidémiou cholery.
Úprimne sa Ti divím, že akýkoľvek argument, ktorý je podopretý faktami, na ktoré sa odvolávajú aj erudovaní historici, ak Ti nezapadá do Tvojej koncepcie, pokladáš za invektíva a pritimaďarské štvanie. Je niekedy až úsmevné, ako sa historicky neodškriepiteľné skutočnosti snažíš bagatelizovať, alebo vyhlasovať za "legitimizačné bludy".
Samotní maďarskí seriózni historici napr.Cs.Záhoran, P.Lendvai, J.Demmel, alebo mnou uvedený O.Jászi potvrdzujú maďarizačné snahy vtedy vládnucich kruhov a ostro ich kritizujú.
Po konfiškácii majetku Matice slovenskej-spolu asi 200 tis.korún v r.1875 min.predseda K.Tisza na interpeláciu poslanca Dr.Polita na pôde parlamentu povedal:
"Nijaký slovenský národ neexistuje."
Aj táto veta patrí do kategórie protimaďarských invektív??

2012-08-13 07:49:01 Admin
Milý Laci, nemôžeš brať za bernú mincu každú protimaďarskú invektívu, ktorú Ťa v škole naučili. Obzvláśť musíš byť opatrný s tzv. legitimizačnými bludmi, ktoré si niektorí motivovaní jedinci dodatočne navymýšľali v snahe ospravedlniť lúpeže, násilenstvá a etnické čistky konané na maď. obyvateľstve po r. 1918. "Deti z chudobných rodín" boli v skutočnosti siroty po obetiach epidémií cholery z r. 1831-1874 a scénu "predaja otrokov na trhu" si autor požičal z príbehov Maďarov deportovaných do Čiech r. 1946...

2012-08-12 08:36:04 Ladislav Moravík
Súhlasím s tebou Oti, že uvedené publikácie majú veľmi malú výpovednú hodnotu a nemožno ich zaradiť do serióznej historiografie.
To, že intenzívna maďarizácia po odchode znechuteného Deáka z politiky r.1875 existovala, niet pochýb. Poukazovali na to samotní maďarskí politici L.Mocsáry, O. Jászi a i.
Smutne známu úlohu zohral tzv. Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), ktorý zabezpečoval presun detí z chudobných slovenských rodín na Dolnú zem, pod zámienkou, že sa o nich nové maďarské rodiny dobre postarajú a stanú sa z nich "páni". Realita však bola omnoho smutnejšia. Seton-Watson opisuje, ako takéto putovanie končilo:
"V meste Senteši vypustili deti na trhovisko, ľudia prichádzali a vyberali si podľa krásy a sily, hoci sestru a brata oddeliac. Samotný jeden maďarský časopis vtedy napísal, že deti tu predávali ako prasiatka."

2012-08-12 08:22:14 Pavol Rusnák
Nuž, kým bude existovať dopyt, alebo snahy takýto dopyt vytvoriť, zatiaľ budú takéto knihy vychádzať. Nič sa s tým asi nedá robiť...

Každopádne fantázia ani Vám nechýba, keď bez mihnutia oka obranu Komárna z 1. mája 1919 pred útokom dobre ozbrojených milicionárov z Maďarska, podporovaných delostreleckou paľbou z druhej strany Dunaja, porovnáte s bielym alebo červeným terorom a ešte to celé označíte za povstanie. :-) Lebo v každom príspevku treba aspoň tou jednou vetou šťuchnúť, že áno ...
[url]http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b7/Komaromi_Lapok_19190510.jpg[/url]
[url]http://www.valka.cz/clanek_11120.html[/url]