1948 június 11-én látott napvilágot a szlovák belügyi megbízott A-311/16-II/3-1948 számú rendelete, amely "megszüntetett" több mint 700 ősi település-elnevezést Dél-Szlovákiában. A rendelet az egyik utolsó magyarellenes intézkedés volt, miután szovjet nyomásra enyhülni kezdett a csehszlovák kisebbség-ellenes politika. A képen látható úr Dr. Daniel Okáli belügyi megbízott, azelótt a Budapesten működő Csehszlovák Áttelepítési Bizottság vezetője, baloldali értelmiségi, aki a háború előtt egy ideig ügyvédi segéd-fogalmazóként ténykedett Érsekújvárott. Sok háború utáni magyarellenes intézkedés az ö beteges személyiségének jellemvonásait viseli magán (D. Okáli árva gyermekként szeretet-ínséges körülmények között nevelkedett).
Chronológia máj-júl r. 1948 / 1948 május-július kronológiája:
2014-04-26 20:18:41 Admin
Milý Willis, vieš ponúknuť (u Okáliho, ale napr. aj u Clementisa) iné vysvetlenie, než traumy z detstva? len podotýkam, že rovnako násilnícky a zločinne ako proti felvidéckym Maďarom si počínali aj voči dolnozemským Slovákom: http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2231
2014-04-26 13:32:39 Willis
Nechápem prečo treba v článku ktorí sa snaží o serióznosť argumentovať minulosťou osoby - jej ´dectvom ktoré síce môže ale vôbec nemusí súvisieť s tým čo a ako rozhodoval.
2013-06-19 18:40:19 František Daniel
Nemal som v úmysle vstupovať do tejto debaty (nie je to moja parketa), ale predsa len poviem svoj laický názor. Zákon „1898. évi IV. törvénycikk a község és egyéb hehynevekról“ som pozorne prečítal 10 krát. Je jasný, stručný ma 6 § a má 30 riadkov. Prvý paragraf prikazuje:
1.§. Minden községnek csak egy hivatalos neve lehet.
Čo znamená, že každá obec môže mať iba jedno úradné meno a to znamená, že zo zákona je zakázané použivať iné než úradne stanovené meno obce. Nebudem sa ďalej rozširovať, ale pri hľadaní rodného miesta vojakov, ktorí zahynuli v 1.svetovej vojne som narazil na veľmi smutné skutočnosti.
2013-06-19 13:37:52 Ladislav Moravík
Zrejme je Oti zbytočné sa škriepiť na stránke "Watsonu" o tom, čo je pravda.
Opierať sa ako o jediný zdroj, ktorým je kniha pani Mary Heimann je nie veľmi profesionálne. Monografia spomínanej historičky bola podrobená značnej kritike, hlavne v zahraničí. Vyčítajú jej hlavne neznalosť a povrchné hodnotenie a čerpanie zo sekundárnych zdrojov. Takýchto lapsusov by sa erudovaný historik dopúšťať nemal.
Samozrejme, nikomu nie je zabránené, aby jej uvedeným argumentáciám veril. Tým sa ale dostávame z oblasti historiografie do spirituálnej roviny v ktorej je nosným pilierom nie výskum, ale viera. A tá je tak široká a hlboká, ako sama obrazotvornosť človeka.
2013-06-19 11:14:46 Admin
Možno by aj p. Hajko urobil lepšie keby si prečítal zákon samotný - nečítal ho, ale hodnotí ho opierajúc sa nepochybne o rovnako dobrý zdroj, ako je ten Tvoj :-)
Ako na potvoru Iványi pri Trnave uvádza nasledovné: Mesto vzniklo ako maďarsko-nemecká kolónia v 12. storočí. Jeho meno je doložené z Privilégia Bélu IV. z r. 1238 ako Zombathely. nemecké meno Tyrnau sa začalo používať neskôr alternujúc maďarské. Cítim, že s tým Iványim budú ešte problémy :-)
2013-06-19 07:51:28 Ladislav Moravík
Milý Oti. Naozaj nie je pravda, že Okáliho vyhláška rušila historické názvy obci. Áno, bola účelová a nezmyselná, tak ako aj uhorský zákon z r. 1898. O násilnom pomaďarčovaní miest výstižne píše Jozef Hajko:
"V roku 1898 parlament schválil zákon, ktorý nariaďoval povinné pomaďarčenie všetkých miestnych názvov v Uhorsku. Z máp zmizli posledné nemaďarské pomenovania a nahradili ich čisto úplne nové názvy. Aj preto sa dodnes nachádzajú v anglickej a nemeckej literatúre názvy slovenských obcí v maďarskom prepise, hoci tie pôvodné sú oveľa staršie. Rovnako maďarský autori neradi uvádzajú slovenské pomenovania. Staré mesto Trnava tak nájdeme ako Nagyszombat, Trenčiansku Teplú ako Hőlak, Smižany Szepessümeg." (Hajko, 2011, Odsúdení na dohodu, s.225)
Máme Oti dve možnosti, buď sa pridržiavať faktov, alebo umelo vytvárať martyrológie a pocit ukrivdenosti.
2013-06-18 21:30:27 Admin
Vladka, myslím že Vami spomínané okolností, za akých dochádzalo ku zmenám názvov, sú vyslovene zavádzajúce v kontexte Okáliho vyhlášky. Aké opodstatnenie má v tomto kontexte spomínať "rôzne modifikácie latinčiny", "tradície používania jazykových výrazov" a pod. Ak Mary Heimann z tej diaľky dokázala pochopiť o čo ide (http://www.watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=921) - s trochou šťastia - sa to azda podarí aj nám...
2013-06-18 20:30:51 vladimira kotruszova
bez toho, ze by som sa chcela vyjadrit k ucelovosti akcie D.Okaliho, v mojej pamiatkarskej praxi som sa stretla s neuveritelnym mnozstvom zmien nazvov osidleni na uzemi ci kralovstva/monarchie. Vyvoj nazvov je velmi komplikovana, badatelsky narocna archivna praca medzinarodnych timov. Tvrdenie o zachovani historickych nazvov od 10.storocia je nepravdive. Napr. uz v stredoveku sa pouzivalo niekolko modifikacii latinciny, niekolko jazykov, ich dialektov, rozne formy tradicii a pouzivania jazykovych vyrazovych prostriedkov, nehovoriac o vplyve vlastnika tej ktorej lokality ... dokazy poskytuju rozne badatelske vyskumy o hodnovernosti rozlicnych listin, napr. donacnych, lokalitne nazvy sa ustalovali najma z dovodov danovych supisov. Ludske vlastnosti su nemenitelne, aj v minulosti dopustali roznych premenovavani, zmien, falzifikacii kvoli majetkom ...
2013-06-18 14:20:58 Admin
Milý Laci,
môžem len dedukovať, že Svätý Kríž nad Hronom premenovali v r. 1955 z iných pohnútok, než obce v r. 1948. Dokonca aj do zoznamu v r. 1948 chlapci primiešali celkom "nevinné" prípady - ale nepochybujem, že Tvoj ostrovtip ľahko rozpozná že Hámry Dolnie (Dolné Hámry) sú principiálne iný prípad, než Gúta (Kolárovo), či Parkan (Štúrovo). Ja si práve myslím, že premenovanie historických názvov je veľmi nezvyklá prax a nikdy pred rokom 1918 sa na našom území nevyskytovala. Štyri články dozadu nájdeš prácu Dr. Bélu Iványiho založenú na tom, že historické názvy jedn. obcí sú zachované od 10. storočia...
2013-06-17 17:59:24 Ladislav Moravík
Milý Oti, neviem, či je možné označiť premenovanie názvu obce, či mesta za genocídu. Na Slovensku (a nielen v našej republike) bolo počas histórie premenovaných množstvo miest, či obcí.
Napr. mesto Žiar nad Hronom nieslo do r. 1955 názov Svätý Kríž nad Hronom.
Aj na obyvateľoch tohto mesta bola spáchaná genocída?
2013-06-17 05:22:29 Admin
Milý Laci, Tebou spomínaný zákon (nájdeš ho na http://www.1000ev.hu) je dostatočne samovysvetľujúci, večná škoda, že Okáli na žiadne vysvetľovanie nemal čas. Necháva nás v mučivej neistote, aké pohnútky ho viedli - folklórne, milléniové, alebo ešte nejaké iné. Dovoľ vysloviť vlastnú domnienku, že v jeho prípade šlo o pokus o deštrukciu kolektívnej pamäte príslušníkov menšiny v rámci koordinovaného plánu rôznych akcií smerujúcich k ich eliminácii. A teraz sa dostávame ku základnému problému, milý Laci: o čom svedčí, ak niekto nevie rozlíšiť folklórne úmysly od genocídnych?
2013-06-16 20:01:37 lalika
ngyon tetszik a cikk !
2013-06-16 19:27:14 Ladislav Moravík
Premenovávanie obcí, miest či ulíc patrí už do folklóru našich dejín. Vyhláška povereníka vnútra v r. 1948 nie je preto ničím nezvyčajná.
Zarazilo ma však Oti Tvoje konštatovanie, že sa týmto rozhodnutím "zrušilo" viac ako 700 historických názvov obcí prevažne na južnom Slovensku. Nie je celkom tomu tak. Názvy obcí a miest sa menili ešte v roku 1898, konkrétne Zák.čl. 4/1898 (IV. Törvény-cikk a közsék- és egyéb helynevekröl. Magyar törvényczikkek. Budapest 1899, s. 19-20.)
Tam boli položené základy pomaďarčovania názvov obcí pri príležitosti Miléniových osláv.
Okáli sa možno inšpiroval týmto zákonom.