Kým jedni žijú vo vzrušenom očakávaní blížiaceho sa klobáskového festivalu a rozhodujú sa, tričko ktorého súťažného mužstva im najviac pristane, iní si nedajú pokoja a stále zapárajú, ak rovno nechrlia blen. Naše mesto je už raz také. Nevieme sa spolu tešiť z každodenných radostí, i za najnevinnejšími vecami hľadáme hneď nejaký zádrhel, prípadne politiku. Nevieme si vážiť úspech suseda, tobôž susedky a miesto prajnej žičlivosti prejavujeme žlč až závisť. Prečo je to tak?! Prečo sa nevieme zomknúť a kráčať svorne napred, alebo aspoň sa potichu tešiť z úspechu iných, schopnejśích a šikovnejších?!
Mohli by sme si vychutnať posledné slnečné lúče v roku, veď nie náhodou je súťaž v plnení "buřtů" organizovaná práve v tento pekný jesenný čas.
Přinesl srpen září od západu, trs aster kvete pod jeřabinami, zubaté slunce bije do výkladů, do stánků s buřty, květy, novinami. Len keby niektorí jedinci nevírili zbytočne emócie. Zoberme si napr. takého Tibora Kurinu. Kladie provokatívne otázky, presnejšie kladie dookola stále tú istú otázku o financovaní digitálneho vysielača NZTV. Pritom mu verbálnou i neverbálnou cestou bolo už neraz jasne povedané, že NEPOVEDIA a on sa stále pýta, ako keby ni po slovensky nerozumel. Miesto aby sa staral do svojich vecí a vlastného biznisu, stará sa do biznisu cudzieho a hasí čo ho nepáli. Obťažuje jednu z nemnohých pozitívnych osobností nášho mesta, nežnú labuť.
Několik bláznů na trh kůži nese a časný podzim marně čeká na sníh, do cizích věcí nevměšujeme se - - a ještě méně - vlastně - do těch vlastních. Nevedno prečo sa Tibor tak upriamil práve na kúpu digitálneho vysielača a údajný predaj mestskej nehnuteľnosti, z ktorej mal byť financovaný. Nehnuteľností sa za posledných 10 rokov predalo neúrekom a nikoho to nezaujímalo a dnes si na ne nikto už ani nespomenie. Nepamätajú sa už ani hlavní aktéri týchto káuz. Nepamätajú sa kupujúci - napr. poslanci, ktorí si v r. 2003 kúpili od mesta parcely "zadarmo" a nepamätajú sa ani predávajúci - takto si na onú vec nepamätá Mesto Nové Zámky, keď si pýtame dokumentáciu k odpredaju parciel č. 6660/7, 5405/1, 5405/5 podľa uznesenia MsZ č. 124/161203 zo dňa 16.1.2003: "Nakoľko archivačná doba na vyžiadané materiály už uplynula, nevieme Vám poskytnúť požadované informácie"...
A mraky jako Karavely plují od nebe k nebi přerozličných vlastí, odvaha váhá, váhá nad propastí, paměti těch, kdo sotva pamatují. S pamäťou je v našom meste všeobecne veľký problém. Niektorí kandidáti sa musia takto pred voľbami pripomínať obrovskými billboardmi, aby sa na nich nezabudlo. Medzi nimi práve aj jeden z tých, ktorých vedno s ich parcelami "zarchivovali". Vrátiť sa "z archívu" totiž nie je jednoduché ani lacné, i keď sa stačí vrátiť nakrátko - do volieb.
Několik bláznů na trh kůži nese a časný podzim marně čeká na sníh, do cizích věcí nevměšujeme se - - a ještě méně - vlastně - do těch vlastních. Napriek všetkému povedanému sme my v tomto nerovnom zápase predsa len na strane Tiborov Kurinov. A tým, čo sa do cudzích - a vlastne ani vlastných - vecí neradi miešajú, prajeme v sobotu pekné počasie, dobrú chuť. Usilovným labúťkam, ktoré sa vôbec neplašia, želáme, nech sa im aj v tomto roku urodí tá najdlhšia klobáska v tomto najzanedbanejšom meste!
Oto Psenak 
13-10-08 
2,505 
Kým jedni žijú vo vzrušenom očakávaní blížiaceho sa klobáskového festivalu a rozhodujú sa, tričko ktorého súťažného mužstva im najviac pristane, iní si nedajú pokoja a stále zapárajú, ak rovno nechrlia blen. Naše mesto je už raz také. Nevieme sa spolu tešiť z každodenných radostí, i za najnevinnejšími vecami hľadáme hneď nejaký zádrhel, prípadne politiku. Nevieme si vážiť úspech suseda, tobôž susedky a miesto prajnej žičlivosti prejavujeme žlč až závisť. Prečo je to tak?! Prečo sa nevieme zomknúť a kráčať svorne napred, alebo aspoň sa potichu tešiť z úspechu iných, schopnejśích a šikovnejších?!
