"Darovaná sloboda sa neváži. Darovaná sloboda nie je vybojovaná. Darovaná sloboda nemá takú hodnotu ako sloboda, za ktorú sa preleje krv. Toto sú důsledky tej pretvárky pokiaľ ide o Čechov, ich švejkovania. To je švejkovský národ, ktorý zo seba, keď treba, urobí hlupáka, urobí blbca, vyhlási sa za štátom úradne uznaného blbca. A tak to proste funguje. Bohužiaľ. Je to česká povaha a tá sa veľmi výrazne prejavila vo vyhnaní sudetských a karpatských Nemcov... Protinemecký šovinizmus sa do českej krvi, do českého národa dostal hlavne týmto spôsobom. 7 miliónov Čechov dostalo k dispozícii majetok 3.5 milióna Nemcov. " znejú úvodné vety rozhovoru s Mlynárikom. |
Vzali jsme si tenkrát nejtěžśí úkol na sebe. Byli jsme stát, který měl nejvyśśí procento menśin - 33 % kromě Čechoslováků byli ti ostatní. To v Evropě druhý takový stát nebyl. Když se na to podíváte do roku 1929, tak se to vůbec nevyvíjelo špatně. A nebýt svétové hospodárské krize a nástupu nacizmu, tak je docela dobře možné, že by jsme to byli zvládli. Všechno co se dělo po roce 1929 byli již vlivy z vnéjšku, které jsme prosté nemohli přesílit, nemohli ovlyvnit. |
Všetci sme sa v tom socialistickom mlyne zamúčili... |
Keď som videl ten hlinený dom z nepálených tehál, tak som si uvedomil, prečo bol otec v tom 48-om takým skalným komunistom, zväzákom, pretože takú chudobu som ešte nevidel. |
Marxisticky-leninský režim, ktorý mal len jedinú "správnu ideológiu a jediný správny pohľad na svet, limitoval všetkých historikov. Jednak tým, že určité témy boli tabuizované - vôbec nebolo možné o nich písať ani tak ani inak, a pre určité uzlové body moderných dejín bol stanovený záväzný výklad... |
Keď som pripravoval diplomovú práce v 5. ročníku, tak som napísal takú štúdiu o robotníckom hnutí na Slovensku v r. 1928-29, kde som sumarizoval svoje názory na 5. zjazd KSČ a na postalinčenie, pokremeľčenie KSČ tými gottwaldoskými chlapcami... Proces boľśevizácie KSČ vyvrcholil 5. zjazdom na začiatku roku 1929, keď sa moci ujali karlínští hoši, to jest Gottwald, Kopecký a celá táto parta. To boli proste Stalinovi chlapci, ktorí boli verní Moskve. Gottwald vtedy vystúpil v parlamente a rozprával ako sa chodia učiť do Moskvy buržoázii zakrútiť krkom a rozvrátiť štát... Ja som to vtedy poslal Kropilákovi do Historického ústavu, ten mi to rýchlo vrátil späť, aby som to radšej schoval a nikde sa s tým nechválil, že to nemôžem obhájiť. Počas vojenskej prípravy sme boli v centre Šumavy. Perfektné asfaltové cety viedli strašidelným krajom, v ktorom nádhera hôr šumavských hrebeňov tak príkro kontrastovala so smrťou ľudských sídiel. Táto pečať pustošenia nás ohúrila a vniesla do nás strach.... Zničili sme Jablonec, ako aj iné dediny, aby sa sem Nemci už nikdy nevrátili... Ničili sme tie dediny, strhávali ich tankami, delostreľci ich rozstreľovali z dieľ a mínometov. Bolo to neuveriteĺné. Naśi doma nemajú ani strechu nad hlavou a tuná sa ničia celé dediny. Tuná sa ničia stovky, tisíce krásnych domov, krásnych stavení. Aj zo Slovenska chodili tam zlatokopovia,do českého pohraničia a privážali nábytok... Karel Čácha bol inžinier, ktorý v Aši zastával národného správcu veľkej továrne. Priśiel prehovárať otca, aby išiel do Ašu a robil tam dielovedúceho... Otec hovorí: ja tam nemám čo robiť. Ja som ten dom nepostavil. Ja na ukradnutý majetok nepôjdem.... Zhodou okolností som trávil som leto 1968 v Bedřichově ako každý rok a so správou o okupácii ma vyhnali z postele. Prekvapilo ma, že obyvatelia blízkeho Liberca nijako radostne nevítali "druhé oslobodenie" hoci by sa to od nich - pretože najmä zásluhou Rusov získali nový domov - rozhodne patrilo. Obyvateľstvio Liberca spontánne žiadalo neutralitu krajiny. Bývalé Sudety trpeli protiruskou nenávisťou. Kam sa podelo slovanské bratstvo založené na antigermánstve? ... Rok po okupácii a 1/2 roka po dosadení dr. Husáka do vedenia śtátu nám psychopat minister školstva Jaromír Hrbek rozpustil katedry spoločenských vied na vśetkých VŠ vrátane Akadémie múzických umení kde som učil. Tak v r. 1970 som sa ocitol v rámci reorganizácie bez miesta. Bola zostavená aj zvláštna oficiálna listina 20 najväčších zločincov v historiografii. Bol som v poradí tretí, ako Slovák prvý... |
Vytvárela se tady taková intelektuální slupka lidí, kteří byli odevśud vyhozeni, protože se nebáli říct, že to byla okupace. To byla hlavní otázka u těch prověrek, "Jaký je váś poměr k tomu, co se stalo 21. srpna 1968. Když ten človék připustil, źe to byla bratrská pomoc, resp. to podepsal na papíře, tak měl vlastné pokoj. A ti lidi, kterí to nechtéli udélat, byli vyhozeni." |
Bola snaha, aby to obyvateľstvo bolo v neustálom napätí. Keď ste niekde povedali anekdotu 100x nič sa Vám nestalo a toho 101. potrestali. Prostriedok to bol veľmi efektívny, lebo potom nikto nevedel, čo sa vlastne môže a čo nemôže. Ak si vyberiete jedného - celkom náhodne, ktorého potrestáte, a tých ostatných necháte byť, tak to pôsobí veľmi efektívne z hľadiska toho režimu, lebo vśetci si začnú klásť otázky prečo on, prečo nie ja. Normalizácia je založená na takej nepísanej sociálnej zmluve, na takom nemravnom Contract Sociale. Toto bola podstata stability toho normalizačného režimu...Tichá lojalita obyvateľov k režimu výmenou za slušnú životnú úroveň... |
V 1977-om roku na jeseň som napísal tézy o vysídlení čs Nemcov. Schoval ich ich veľmi pečlivo a pol roka, alebo rok som sa tým nikde nechválil, pretože to bola výbuśná téma, to bol ekrazit. Vo vtedajšej dobe, kedy oficiálne vedenie KSČ zdôrazňovalo, že odsun bol v poriadku, že bol po práve, dokonca schválený postupimskou konferenciou... Ale asi po roku prišiel k nám VONS, som povedal Havlovi - ja mám tam pre vás niečo... Tak som mu dal tie Tézy, o ktorých mi potom povedal, že ich Charta vydá ako dokument. Nejakým spôsobom sa to dostalo k Tygridovi do Paríža a v 78-om tie tézy uverejnil... |
On vědel, co to způsobí, a samozřejmě že vědel, že za pár dní bude celá Praha vědet, kdo je Danubius. Myslím, že to byl tak závažný vstup do těch bolavých československých dějin, že to prosté nemá obdoby. To byla taková událost, a bylo to důležité, že to vyšlo ve Svědectví, protože to rozbourilo tak domácí disidentský svét tak exil. |
To že k tomu doślo, k tomu odsunu, že to prezident Beneš dopustil a že se připojil k té myślence, že to prosadil a prosazoval, tak to Mlynárik považoval za chybu. Vlastně argumentoval v tom článku, že to byla příčina toho Únoru. Protože nejdřív zbavíte jednu vrstvu néjakých prav a pak zbavíte vrstvu druhou na základe toho, že jsou třeba majetní... Takto se vlastně postupuje proti určitým třídám. A Únor potom byl již pokračováním této zhoubné politiky. |
"Dnes je však mimořádně vážná příležitost, abychom zdůraznili dovršení svého národního osvobození. Z republiky právě odcházejí poslední vlaky s bývalými německými obyvateli tohoto státu." |
Odsun Nemcov bol odsúhlasený veľmocami. zato ako sa to dial a za tie brutálnosti už veľmoci samozrejme nemohli, mohli za to miestni potentáti odhora až nadol. Niečo podobné sa dialo, hoci v menšom rozmere aj na Slovensku a to bola snaha rovnakým spôsobom sa vysporiadať s maďarskou otázkou, tak ako v Čechách s nemeckou. Lenže našťastie tu zasiahli veľmoci a povedali "na tomto sme sa nedohodli"... |
Bohužiaľ čaká aj našu republiku za 10, 20, 30 rokov, že trebárs Anglicko, alebo nejaký štát vyhlási, źe popieranie genocídy a vyhnania Nemcov je trestné... |