Doma aj cez víkend obyčajne vstávam ako prvý a kým sa zobudili ostatní členovia domácnosti, ešte som si prezrel kandidátov a uvažoval som, čo urobím. Pustil som si svoju obľúbenú skupinu vzal do ruky PDA a na svojom profile na Facebooku som začal pri akciách s názvom „Voľby“, postupne zaškrtávať slovo „Nie“. Kým som tak urobil, dlho som rozmýšľal, či svoj názor do večera nezmením. Ale nestalo sa. Takže voliť som nešiel. Nemal som koho.
Pred časom som dostal ponuku od istej strany, kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva, ako nezávislý. Potešilo ma to, ale odmietol som, hoci som sa s myšlienkou, že to prijmem, pohrával dosť dlho. Aj rodina ma podporovala, že to mám vziať, ale povedal som si, že ešte nenastal ten správny čas. A urobil som dobre. Ako teraz vidím, neboli zvolení ani niektorí moji priatelia, ktorí ma na ich kandidátke chceli mať. Ak by náhodou boli zvolili mňa a ich nie, mal by som z toho nepríjemný pocit. Keby sme boli na jednej lodi a nezvolili by ani jedného z nás, uvažoval by som na čo to bolo dobré. Teraz podobné starosti nemám. A veľmi ma to teší.
A prečo som nebol voliť? Z kandidátov, ktorých mi ponúkala kandidačná listina v mojom obvode, som niektorých poznal. Tí ma však v minulosti buď sklamali alebo teraz boli v takých stranách a koalíciách, ktoré mi boli proti srsti. A tých, ktorí boli v stranách mne blízkych, som nepoznal. Povedal som si, že svoj hlas len tak hocikomu nedám.
Súčasné voľby, resp. bizarné červeno-modré koalície, dokonca na národnostnom princípe iba v plnej nahote odhalili skutočné pozadie niektorých strán a hnutí nielen v našom okresnom meste. Celkom mi nie je jasné, ako členovia takejto koalície budú po voľbách spolupracovať, ak jeden čihi a druhý hota. To, že sa SDKÚ spojilo v koalícií so SMER-om, by som ešte ako tak pochopil, ale že v tej koalícii bolo aj KDH, nad tým súdnemu človeku musí rozum zastať. Ale v politike je možné všetko a tú regionálnu nevynímajúc. Je tu však potom namieste otázka, koho záujmy budú reprezentovať členovia tzv. slovenskej koalície. Iba záujmy Slovákov? Alebo iba svoje osobné? Nuž po voľbách je skôr pravdepodobná druhá možnosť. Prečo si to myslím? Nuž príkladov z minulosti je viac než dosť.
Volebný zákon je potrebné čím skôr novelizovať a to tak, aby sa v mestách nemuseli vytvárať volebné obvody, resp. ak by sa aj vytvorili, tak iba preto, aby volič vedel, kto za jeho obvod kandidoval. Voličovi by však malo byť umožnené voliť kohokoľvek a nielen tých, ktorí kandidujú v jeho obvode. Veď po zvolení poslanec predsa nebude rozhodovať len o veciach týkajúcich sa jeho obvodu, ale celého mesta. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som voliť nakoniec nešiel. Hlúpy zákon mi nadiktoval koho môžem  resp. musím voliť. V iných obvodoch som poznal ľudí, ktorým by som hocikedy dal svoj hlas, ale túto možnosť som nemal. Tak som sa rozhodol radšej nevoliť. Totiž, voliť menšie zlo ma už akosi prestalo baviť.
Na primátorské kreslo kandidovali štyria uchádzači. Výsledky sú známe a ďalší traja popri víťazovi nemali šancu. To bolo jasné už vopred. Napokon vyhral „nezávislý“ s tichou podporou SMK. Ostatní traja boli relatívne bez šance už aj preto, lebo v tejto funkcii nemali žiadne skúsenosti a trúfam si povedať, že aj preto, že boli pomerne jednostranne orientovaní buď na slovenského alebo maďarského voliča. Byť primátorom takého mesta, akým sú Nové Zámky a nemať rovnaký vzťah k obom národnostiam je na politickú samovraždu. Inými slovami, ak na post primátora Nových Zámkov kandiduje človek, ktorý neovláda na slušnej úrovni oba jazyky, ktoré sa tu bežne používajú, teda slovenčinu aj maďarčinu a svoju predvolebnú kampaň robí len v jednom jazyku, resp. pasuje sa do role veľkého Slováka, či veľkého Maďara, nemá šancu na zvolenie. Voliť zmenu nestačí. Ak už zmenu, potom by mala byť kvalitatívne lepšia ako to, čo by mala vystriedať.
Tým však nechcem povedať, že staronový primátor nemá svoje chyby. Práve naopak. Robí presne to isté, čo robí drvivá väčšina politikov a to nielen v tejto krajine. Pred voľbami občanom pečie štrúdle,  rozosiela dotazníky s prosbou, aby mu voliči písali, ako zlepšiť život v meste. Prejde pár mesiacov po voľbách a možno sa bude riadiť heslom „Otca národa“, ktorého bonmot „je po voľbách, zvynite si“, už stihol zľudovieť.
Aspoň jeden príklad za všetky. Začiatkom roku 2009 mi v hlave skrsla myšlienka, pozvať v rámci osláv 20-ho  výročia Nežnej revolúcie, do Nových Zámkov dvoch ľudí. Ich mená – Komjáthy György a B. Tóth László asi nemusím nikomu, kto počúval hudobné relácie maďarského rozhlasu pred rokom 1989, nijako zvlášť predstavovať. Myslel som si, že by to bola nádherná symbolika, pretože títo dvaja páni, hoci si to možno neuvedomujú, veľmi výrazným spôsobom prispeli k tomu, že aj mnohí Slováci, ktorí nevedeli po maďarsky ani „zaťať“, počúvali ich relácie a pomáhali im v socializme slušne prežiť.   O Maďaroch, žijúcich na Slovensku ani nehovoriac. Tí ich relácie priam hltali.
Napísal som teda pánovi primátorovi o svojom pláne. Na e-mail, ktorý evidentne prišiel na jeho sekretariát, sa mi do dnešného dňa neunúval odpovedať. Ak by sa pán primátor chcel vyhovárať, že sa k nemu nedostal, nech vymení sekretárku, pretože potvrdenie o tom, že prišiel tam, kam mal, mám odložené.
Uviedol by som možno aj druhý príklad, a síce náš slávny nový Lidl, ale k nemu nemám dostatok informácii na to, aby som ich mohol publikovať. Nechce sa mi však veriť, že celá transakcia sa udiala bez vedomia pána primátora.
Vážený pán primátor, vážené poslankyne, vážení poslanci. Hoci som vás nevolil, blahoželám vám k vášmu mandátu. Uvedomte si prosím, že ste služobníkmi svojich voličov a dokonca aj tých, ktorí vás nevolili. Správajte sa vo svojich funkciách zodpovedne a najmä komunikujte s občanmi aj inokedy, ako len pred voľbami. Prestaňte sa konečne deliť na veľkých Slovákov a veľkých Maďarov, ak to je potrebné, zahoďte svoje politické tričká a robte všetko v záujme občanov tohto mesta.
Ste predovšetkým Novozámčania a až potom Slováci, Maďari, členovia strán a hnutí.  
Jediná strana, ktorá to tvrdila aj v predvolebnom boji, je na politickej mape mesta nováčikom.
Správajte sa podľa tohto jej sloganu a možno ma k budúcim voľbám dostanete. Ale buďte si vedomí, že môj hlas má minimálne cenu vášho mandátu. A ten asi lacný nebol.

Jozef Klucho
občan mesta Nové Zámky