O povojnových protižidovských násilnostiach v Nových Zámkoch sa doteraz nevedelo, alebo iba veľmi málo. Jednou vetou sa o udalosti v kaviarni Unger hovorí v publikácii historika K. Kaplana z r. 1993, ale podrobný opis udalostí nájdeme až v článku mladého historika ÚPN Pavla Makynu. Na rozdiel od iného nedávno uvedeného autora rovnakého periodika P. Makyna rozumie dobovým súvislostiam a bezchybne zasadzuje povojnové protižidovské násilnosti do dobového sociálno-psychologického kontextu:
Násilnosti namierené voči Židom, ktoré sa odohrali v nedeľu večer 4. augusta 1946 v Nových Zámkoch, boli pokračovaním protižidovských výtržností účastníkov partizánskeho zjazdu v Bratislave... Z táborov smrti sa do svojich pôvodných domovov vracala len hŕstka tých, ktorým sa podarilo prežiť utrpenia holokaustu. Nepáčilo sa to najmä tým obyvateľom, ktorí v predchádzajúcom období arizáciou alebo krádežou nadobudli do svojho vlastníctva pôvodný židovský majetok. Nespokojní boli i tzv. národní správcovia židovských majetkov, bývalí partizáni a iní príslušníci odboja, ktorí boli takto odmeňovaní za svoje zásluhy.