Súhrn doterajších prekvapujúcich návrhov ako meniť naše mesto bez citu pre mieru a mierku:

1. MsZ, 10.12.2018: Garáže Lastovičia, neskôr tento projekt vystupoval pod krycím názvom Revitalizácia Lastovičia – išlo ale vždy o to isté, premeniť vnútroblok ulíc Lastovičia-Podzámska na komplex súkromných garáži podľa vzoru z Hradnej ulice.
 
2. MsZ, .06.03.2019: nekonalo sa, teda žiadny nestihol byť prezentovaný.
 
3. MsZ, 19.03.2019: Zriadenie strediska osobnej hygieny a nízko prahového denného centra na Cyrilometódskej ulici. Ako miesto na jeho vybudovanie bola určená zelená plocha medzi bytovými domami neďaleko od železničnej stanice, čo je lokalita ktorá už teraz trpí rôznymi neduhmi zanedbaného mesta a  dlhodobo neriešenými problémami ktoré na kvalite života v tejto časti mesta vôbec nepridávajú (doprava, neregulované parkovanie, stav verejných priestranstiev, verejný poriadok a podobne). Podobné zariadenie mesto potrebuje, o tom debata nebola. Otázkou je, prečo stavať novú budovu keď sa v meste nachádza viacero nevyužívaných  budov či už vo vlastníctve Mesta NZ alebo štátu (VÚC) ktoré by bolo pre tento účel možné adaptovať.
Na tomto zasadnutí mestského zastupiteľstva sa témou diskusie stal aj zámer firmy ANGERS postaviť na pozemku na ulici pri Gymnáziu rezidenčný dom - tu sa na prekvapenie časti poslancov a mnohých obyvateľov Gogoľovej ulice plánovaná budova prevalila cez okraj bývalého detského ihriska určeného na zastavanie a jej plocha sa zdvojnásobila – spolu s pôvodne navrhovanou stavebnou parcelou totiž Mesto predalo aj obrovský kus zelenej plochy priamo pod oknami bytov na Gogoľovej ulici. Písalo sa tu...

4. MsZ, 05.06.2019: zástupca firmy ktorá uvažovala (vraj) o rekonštrukcii starého bytového domu na Kasárenskej ulici prezentoval zámer získať časť pozemku Nábrežnej školy a premeniť ho na rezidenčné parkovisko pre budúcich obyvateľov domu ktorý (vraj) zrekonštruujú. Získanie časti školského pozemku bolo prezentované ako podmienka rekonštrukcie bytového domu.
 
5. Na koniec rokovacieho programu bol primátorom mesta zaradený bod týkajúci sa výstavby športového areálu na Sihoti. Tento plán, ktorý je prezentovaný pod názvom Nové Zámky 2022, sa zaoberá

A.) predajom pozemkov pod futbalovým štadiónom Ladislava Gancznera a

B.) investíciami do vybudovania veľkého futbalového areálu v priestore atletického štadióna a na pozemkoch parku Sihoť. Predstava ktorá bola na MsZ prezentovaná uvažovala s výstavbou parkoviska s parametrami parkovacej plochy pred Tescom medzi Mlynským náhonom a atletickým/futbalovým štadiónom.
Jedným z bodov niektorého z najbližších Mestských zastupiteľstiev bude aj návrh na spôsob akým budú v budúcnosti využívané športové areály pre futbal – otázkou je ako využívať dva najväčšie športové futbalové areály, a to Futbalový štadión Ladislava Gancznera ktorý je sídlom mestského futbalového klubu a areál Atletického štadiónu na Sihoti na ktorom sa tiež nachádza futbalové ihrisko.
Predstava s ktorou prichádza jeden z poslancov a s ktorou sa stotožnila časť poslancov mestského zastupiteľstva je predaj pozemkov pod Futbalovým štadiónom Ladislava Gancznera. Získané finančné prostriedky by mali tvoriť časť investície, ktorá by premenila Atletický štadión na Sihoti na veľký športový komplex a sídlo novozámockého futbalu.


Takže treba si premyslieť odpoveď na dve otázky:
1.)    Predať pozemok pod Futbalovým štadiónom Ladislava Gancznera a stratiť možnosť priamo ovplyvňovať a plánovať rozvoj tejto časti mesta?
2.)    Prebudovať Sihoť a zmeniť jej funkciu z verejného parku na Futbalový štadión s dostatkom parkovacích miest?





Predstava o premene Sihoti z mestského parku na futbalové centrum je naozaj veľkolepá, na pomery mesta Nové Zámky skôr megalomanská. Zo situácie ktorá bola poskytnutá poslancom MsZ a ktorá sa už vďaka fb stala známou aj pre verejnosť vyplýva:

1.)    Veľká časť plochy parku bude premenená na parkovacie plochy. Sihoť má poskytnúť zhruba 300 parkovacích miest, z toho 60 priamo v areály štadióna, ďalších 170 po obvode štadióna a 70 parkovacích miest v línii cesty ktorá prechádza popri detskom ihrisku smerom k železničnej trati.

Pre upresnenie predstavy čo by realizácia plánu priniesla:

-    Po väčšinu roka bude veľká časť parku na Sihoti premenená na prázdne parkovacie plochy, či už ti budú plochy asfaltové, betónové alebo dláždené, vždy to bude parkovisko využívané len sporadicky.

-    Príde k výrubu mnohých dospelých a životaschopných stromov ktoré lemujú severnú a severozápadnú stranu atletického štadióna.

-    Parkovacie plochy prilákajú vodičov áut – a tak prechádzka Sihoťou, hra na detskom ihrisku alebo bezpečná jazda detí na bicykloch získa zrazu úplne nový rozmer – je rozdiel byť v parku, obklopený lúkou a zdravými dospelými stromami alebo sa hrať na okraji parkoviska. V skutočnosti sa zvyšok parku na Sihoti stane „predzáhradkou“ parkoviska a futbalového štadióna.

2.)    Sihoť prestane byť priechodná smerom k železničnému mostu – na východnej strane Sihoti sa plánuje vytvorenie dvoch tréningových ihrísk a vybudovanie telocvične. Pre ich výstavbu bude zabratá plocha až po násyp železničnej trate.

Môj pohľad na mesto sa zásadne odlišuje od predstavy ktorá je prezentovaná na priloženej situácii. Som presvedčený o tom, že miesta ako Sihoť by mali zostať verejným parkom ktorý ponúka rôzne možnosti na trávenie voľného času. Stále sa pozerám na Sihoť ako na miesto ktoré uniká pozornosti vedenia mesta. Sihoť má obrovský potenciál – je to veľká zelená plocha v kontakte s rôznymi časťami mesta, od vstupu nad Starou nemocnicou je v priamom kontakte s Nábrežím, pri Mlyne sa na Sihoť vstupuje od sídliska Bašty a od centra mesta, ďalej na Tyršovej ulici je park na Sihote v kontakte so starým sídliskom na Prednádraží.
Park na Sihoti ohraničuje v celej jeho dĺžke Mlynský náhon a vodná nádrž – tečúca voda a rozľahlá plocha vodnej nádrže sú prvky s ktorými dokážu robiť v meste architekti divy. Len je dôležité to, aby pri plánovaní mesta dostali slovo tí správni ľudia.

Občas sa stane Sihoť centrom podujatia ktoré priláka väčšie množstvo ľudí, a vtedy by sa celkom bez pochýb hodila možnosť zaparkovať tu väčšie množstvo osobných áut alebo autobusov. Ale je nutné dať im možnosť parkovať priamo na Sihoti a tým navždy odkrojiť z jej plochy v prospech betónu a asfaltu?

Vždy je užitočné pozrieť sa na mesto v širších súvislostiach. Keď sa pozrieme na mapu mesta a na Sihoť s jej najbližším okolím, mnohí si všimnú blízkosť Atletického štadióna a železničnej stanice. A priamo medzi nimi sa nachádza plocha starej kotolne – teraz ruina a skládka stavebného odpadu. Táto plocha sa neustále ponúka, svojou polohou a rozlohou, ako ideálne centrálne parkovisko pre ľudí ktorí prichádzajú na železničnú stanicu, v budúcnosti možno aj na novú autobusovú stanicu. Stačí postaviť lávku pre peších ponad Mlynský náhon a rovnaké parkovisko môže byť zázemím pre všetky podujatia ktoré sa dejú na Sihoti a na Atletickom (možno aj futbalovom) štadióne. Načo uberať z plochy mesta a budovať pri každej verejnej budove obrovské parkovacie plochy, keď je možné v blízkej vzdialenosti (pár minút chôdze) vyriešiť parkovanie pre viacero príležitostí – parkovisko v lokalite Starej kotolne je ideálne pre ŽS/AS a Sihoť, už aj pre úplne odlišné termíny kedy ich budú jednotlivé ciele využívať, ŽS/AS počas pracovných dní, Atletický či nejaký iný štadióna zasa skôr počas víkendov. Len tu je háčik a to prenájom pozemku Starej kotolne pre fy. Arriva na 50 rokov - čo zasa hovorí o nekoncepčnom prístupe Mesta k jeho vlastným pozemkom. Na pozemku starej kotolne sa dalo „zabiť veľa múch jednou ranou“, len či tu ešte ako mesto máme možnosť niečo riešiť. Ak sa mýlim, a v krátkom čase tu Arriva vybuduje parkovisko, bude to pre okolie ŽS len dobré.

Mnoho otázok sa ponúka pri pohľade na plánik prerobenia Sihote ako veľkého a významného mestského verejného priestoru na v podstate mono-funkčný priestor športového areálu obklopeného troma stovkami parkovacích miest.

Skúsme si len predstaviť situáciu, keď sa po vstupe na Sihoť od mosta na Tyršovej ulici pred nami neotvára pohľad na veľkú otvorenú plochu mestského parku ale na parkovisko a bránu Futbalového štadióna. Rozdiel, však.

Nie je to tak dávno, čo sa partia nadšených mladých architektov, profesionálov vo svojej oblasti a ľudí nadšených pre zmenu mesta, snažila ponúknuť svoje predstavy o možných zmenách verejných priestorov. Jednou z lokalít ktorou sa ich plány zaoberali bola aj Sihoť. Ich pohľad bol ale odlišný, namiesto privatizácie priestoru Sihote so všetkými jej možnosťami (priestor, voda,  staré stromy a mestská zeleň) sa pokúsili drobnými zásahmi zvýšiť atraktivitu pre všetkých jej návštevníkov. Písalo sa tu...


Napríklad takéto nápady pre Sihoť nám boli ponúknuté:



Zdroj: In(tér)vencie, autor: Lucia Balogová a Katarína Urbanská
Názov projektu: Zelené odrazy  (uverejnené so súhlasom autora projektu)         

 

Zdroj: In(tér)vencie, autor: toito architekti, Tomáš Szoke
Názov projektu: stégIKON   (uverejnené so súhlasom autora projektu)      
 

Zdroj: In(tér)vencie, autor: toito architekti, Tomáš Szoke
Názov projektu: stégIKON  (uverejnené so súhlasom autora projektu)      
 


Zdroj: In(tér)vencie, autor: toito architekti a Katarína Urbanská, Lucia Balogová, Martin Slobodník
Názov projektu: KER (uverejnené so súhlasom autorov projektu)       


Pre nás všetkých ktorý v Nových Zámkoch žijeme by bolo užitočné zamyslieť sa nad otázkou budúceho využitia Sihote -  či ju premeniť v podstate na monofunkčný športový areál ktoré oplotenie a hranice úplne zmenia ráz miesta alebo na verejný park poskytujúci svojim návštevníkom rôzne možnosti využitia.

Na Sihoť by sme sa mali pozrieť ako na časť mesta ktorá stagnuje a je možné zlepšiť ju, len sa treba obrátiť na správnych ľudí. Ja by som otázku ako na to, ponechal radšej architektom (a urbanistom) ako športovcom. Malé zásahy môžu priniesť veľa nového a dobrého, obrovská investícia môže zasa zasadiť smrteľnú ranu....

Martin Vyžinkár
24.07.2019