Korupčná kauza z éry socializmu a jej súvislosti: Prípad Babinský

Oto Psenak

23-12-25

7,273

Počas socializmu bol postoj ku korupcii ambivalentný. Korupcia v beztriednej spoločnosti už nemala mať živnú pôdu a mala odumrieť sama od seba. Na druhej strane zle fungujúca plánovaná ekonomika vytvorila paralelný "čierny" trh cez ktorý prúdila časť tovarov a služieb. Pojmy ako "podpultový tovar", "fušky", "známosti" - dnešným mladým už nič nepovedia. Rovnako by asi nerozumeli pranierovaniu buržoáznych prežitkov, "neduhov" a malomeštiactva, ktoré bolo jedinou tolerovanou formou spoločenskej kritiky. V období reálneho socializmu bolo celkom neobvyklé, aby sa odhalila a zverejnila korupcia na vyšších poschodiach moci. A práve takým prípadom bola aféra "kráľa Oravy" Babinského.

O čom bola aféra "Babinský"?

V bývalom Československu sa presadil typ "podnikavých súdruhov" ktorý sa vďaka svojim organizačným schopnostiam a schopnosti nadväzovať známosti úplatkami dokázali presadiť v chaotickom a neprajnom prostredí socialistickej ekonomiky. V Čechách bol najznámejším selfmademanom František Čuba z JZD Slušovice a na Slovensku Stanislav Babinský. Ten začal v drobnej prevádzke pri MNV Čimhová s ručnou výrobou dreveného nábytku, neskôr si presadol do kresla riaditeľa Okresného priemyselného podniku v Trstenej a v roku 1984 na stoličku predsedu Jednoty Trstená. Babinský bol aj predsedom miestneho poľovného združenia a stranícke kádre si zaväzoval poľovačkami, obdarúvaním nedostatkovým tovarom a all-inclusive zábavami. Ochrannú ruku nad Babinským držali slovenský premiér Peter Colotka, minister zahraničných vecí Chňoupek a námestník federálneho ministra vnútra gen. Ján Kováč.

Prečo sa kauzu nepodarilo ututlať?

Legenda hovorí, že Babinskému sa stala osudnou náhoda - kamión piva od riaditeľa trenčianskeho pivovaru, ktorého "stratu" začal vyšetrovať prokurátor Ladislav Haniker a neúplatný policajt z Trenčína. Kto neverí v náhody, ten by za stíhaním Babinského mohol vidieť skôr vnútrostranícky zápas v Československu a mocný impulz, ktorý prišiel so ZSSR kde začalo protikorupčné ťaženie J. V. Andropova. V straníckom aparáte a represívnych zložkách, ktoré sa mali navzájom strážiť, prirodzene vznikali trenia a napätia, najčastejšie medzi verejnými orgánmi moci a tajnými službami. Na Slovensku navyše prebiehal skrytý boj o moc medzi federálnymi a národnými orgánmi. Medzi čelnými funkcionármi prebiehal konkurenčný boj a svoje aparáty používali v mocenských hrách voči sebe.

"Patronát" (po rusky "крыша - strecha) bol kľúčovým pojmom režimov organizovaných na spôsob mafie. Mať patróna bolo podmienkou pre prežitie akéhokoľvek podnikavca. Domnievame sa, že aj v prípade Babinského zlyhali patróni v čase, keď sa v Sovietskom Zväze prevalila tzv. "Bavlnená kauza" (хлопковое дело). Išlo o najväčšiu korupčnú kauzu v dejinách ZSSR - sfaľsovanie štatistík výroby bavlny v Uzbekistane o 1.5 mil. ton, v rámci ktorej bolo zatknutých niekoľko tisíc funkcionárov a ktorá vyvolala sériu samovrážd a padli 2 smrteľné rozsudky v najvyššom vedení Uzbekistanu. Aj tam prvý kameň domina spadol keď smrťou Brežneva uzbecký stranícky šéf Šafar Rašidov stratil patróna... Veľmi podobný príbeh sa odohral aj v Poľsku, kde predseda TV rady Maciej Szczepanski bol v roku 1982 obvinený z korupcie a odsúdený na 5 rokov vzápätí po páde svojho patróna - prvého tajomníka Edwarda Giereka.

Kauza Babinský v chronológii Watson.sk