Tieto riadky napísal Nikolaj Gogoľ v r. 1841.  O 170 rokov neskôr,  21. marca 2011 sa Levičan Eugen Wirth vybral na matriku aby požiadal o vystavenie rodných listov svojich zosnulých rodičov a starých rodičov. Matrika mu ich aj bez problémov vystavila. Jediná chybička krásy bola, že na výpisoch neboli mená jeho rodičov, ale mená skomolené - "poslovenčené".
Takto vyzerala matrika:

A takto ich uviedla úradníčka - odvolávajúc sa na zákon 154/1994 - na novovystavenom rodnom liste:
Eugen Wirth (v matrike je Jenő Wirth)
Režó Wirth (v matrike je Rezső, režó znamená v maďarčine piecku-dvojplatničku)
Albina Wirthová rodená Szászová (v matrike Albina Wirth rodená Szász)
Eugen With odmietol takto upravený doklad prevziať a tým započal jeho zápas so slovenským právnym systémom. V podstate nejde o nič viac, ale ani o nič menej, než o zachovanie identity jeho už nežijúcich rodičov vyjadrenej v ich menách a priezviskách.
Zo zákona o matrikách č. 154/1994 Z. z. sa rýchlo dozvedel, že o zmenu zápisu v matrike môže požiadať iba žijúca osoba:
§ 19 ods. 3 Zákona o matrikách: "V rodnom liste osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej meno nebolo do 31. decembra 1993 zapísané v matrike v jej materinskom jazyku, ale v slovenskom ekvivalente, sa uvedie v jej materinskom jazyku latinkou, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí písomný záznam. Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie o národnosti žiadateľa. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia sa vyhotovia s takýmto tvarom mena".
§ 19 ods. 4 Zákona o matrikách:"Osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, môže požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení. Matričný úrad je povinný tejto žiadosti vyhovieť."
To p. Witha neznepokojilo, veď v jeho prípade bol zápis v matrike správny, on nechcel zmenu, iba úradný výpis, a na ten mal podľa § 3  ods. 3 toho istého zákona nárok:
§ 3  ods. 3 Zákona o matrikách: "Úradný výpis obsahuje údaje ustanovené týmto zákonom o skutočnostiach zapísaných v matrike, ktoré sa týkajú zapísanej osoby, podľa stavu v deň jeho vyhotovenia."
Lenže omyl p. Witha spočíval v tom, že uvedený paragraf nehovorí nič o jazyku, v akom treba úradný výpis vystaviť - preto sa aj na tento prípad vzťahuje všeobecná právna norma, a tou je  zákon č. 270/1995 Z. z. (jazykový zákon)!
V právnickom slangu to znie takto:  Zákon o matrikách v ust. § 3 ods. 3 upravuje, že úradný výpis obsahuje údaje ustanovené týmto zákonom o skutočnostiach zapísaných v matrike, ktoré sa týkajú zapísanej osoby, podľa stavu v deň jeho vyhotovenia, a Zákon o štátnom jazyku v § 3 ods. 3 upravuje formu poskytnutia týchto údajov. A zákon o štátnom jazyku hovorí:
§ 3 ods. 3 zákona o štátnom jazyku: "V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny okrem vysvedčení vydávaných školami, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín alebo v cudzom jazyku; spôsob vydávania takých vysvedčení ustanovuje osobitný predpis"
A aby § 3  ods. 3 Zákona o matrikách bol ešte väčšmi spochybnený, možno uviesť i to, že zákon  v ust. § 3 ods. 2 rozlišuje medzi úradným výpisom a doslovným výpisom z matriky. Ergo úradný výpis nie je doslovným výpisom z matriky.
Zhrnuté a podčiarknuté, keďže v prípade p. Wirtha nejde o žijúce osoby,  §§ 19 ods. 3 a 4. Zákona o matrikách sa nedajú využiť a úradný doklad musí byť vydaný v štátnom, teda slovenskom jazyku!  Úmrtný list (kde možno s určitosťou vylúčiť, že by šlo o živú osobu)  na Slovensku nemôže obsahovať iné než slovenské meno, ergo všetci nebožtíci na Slovensku sú Slováci! Hľa na čo Gogoľ nepomyslel!
Našťastie to je len jedna interpretácia, žiaľ práve touto sa riadila pracovníčka matriky.
Máme k dispozícii vyjadrenie právnickej kancelárie, ktorá ponúka inú interpretáciu a iné závery: Podľa nej cudzojazyčné mená a priezviská osôb nie sú textami, ktoré zákon umožňuje prekladať a vydávanie verejných listín v štátnom jazyku v žiadnom prípade neznamená prekladanie cudzojazyčných mien a priezvisk do slovenského jazyka.

§ 2 ods. 2 Zákona o štátnom jazyku: „Kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo kultúry") na svojej internetovej stránke.“

V súčasnosti je kodifikovaná podoba štátneho jazyka upravená tretím upraveným a doplneným vydaním Pravidiel slovenského pravopisu z roku 2000, vydaných Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (ďalej len „Pravidlá slovenského pravopisu“). Medzi hlavné zásady písania slov cudzieho pôvodu ustanovené Pravidlami slovenského pravopisu patrí zásada, podľa ktorej sa v slovenčine všeobecne prejavuje tendencia písať aj slová cudzieho pôvodu po ich zdomácnení podľa zásad, ktoré sa uplatňujú pri písaní slov domáceho pôvodu. Základnou podmienkou písania slov cudzieho pôvodu, medzi ktoré patria aj cudzie vlastné mená, podľa zásad uplatňovaných pri písaní slov domáceho pôvodu je zdomácnenie takýchto slov cudzieho pôvodu.

Kapitola III. časti 1 bod 3 písm. a) Pravidiel slovenského pravopisu: „Nezdomácnené sú predovšetkým vlastné mená, a to osobné mená, t. j. rodné (krstné) mená a rodinné mená (priezviská)“.

Kapitola Prehľad tvorenia ženských priezvisk, časti 2.1: „Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, ženské priezviská sa tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách“.

Pravidlá slovenského pravopisu, na ktoré sa odvoláva Zákon o štátnom jazyku teda neumožňujú prekladať cudzie vlastné mená, teda osobné mená, s výnimkou ženských priezvisk, ktorých zmena je Pravidlami slovenského pravopisu podrobne upravená. Vydanie verejnej listiny, a teda aj vyhotovenie úradného výpisu z matriky v štátnom jazyku znamená, že orgán verejnej správy je povinný vydať úradný výpis, ktorý obsahuje ženské priezvisko cudzieho pôvodu s koncovkou slovenského prechyľovania.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v konkrétnom prípade p. Wirtha bolo správne uvedené iba ženské priezvisko (s koncovkami slovenského prechyľovania), pričom orgán verejnej správy nebol oprávnený meniť, resp. poslovenčovať uvedené mužské mená a priezviská cudzieho pôvodu.

---

Tento prípad, o ktorom medzičasom referovali aj maďarskojazyčné médiá, dodnes nie je uzatvorený.  Situáciu zneprehľadňuje jednak právna džungľa, ktorá bola na Slovensku okolo menśinových práv postupne vytvorená nacionálnymi populistami a udržiavaná pravicovými vládami, jednak do nej vstupujú úradníci a úradníčky, ktorí - súc sami často príslušníkmi menšiny, alebo asimilantmi - sa úzkostlivo snažia dodržiavať navzájom si protirečiace predpisy zo strachu o zamestnanie. Dôležitejśie, než akékoľvek zákony (v ktorých sa ťažko môžu zorientovať aj právni experti) sú pre nich metodické usmernenia z ministertva vnútra, často zastaralé a už dávno neplatné. Alibizmus ministerských úradníkov - ktorí sú takisto len ľudia - dobre  ilustruje poznámka, ktorú píšu pod každé svoje usmernenie: "nejde o právne záväzný výklad, iba informáciu".
V snahe vniesť jasno do neprehľadnej situácie iniciovali poslanci Gábor Gál a  Szilárd Somogyi
novelu zákona o Matrikách, kde navrhujú doplniť  § 19 o odseky 10 a 11, ktoré znejú:

(10) Ak ide o zomretú osobu, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší úradný výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky v pôvodnom znení, ak o to písomne požiada člen rodiny, ktorým je manžel alebo deti zomretej osoby, a ak ich niet, rodičia zomretej osoby.

(11) Matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky s menom v pôvodnom znení aj v prípade, ak osoba, ktorej sa zápis týka, alebo člen jej rodiny preukáže, že k zápisu mena v slovenskom ekvivalente došlo až dodatočne, bez súhlasu osoby, ktorej sa zápis týka.
Budeme veriť, že úsilie poslancov Gála a  Somogyiho nestroskotá, zatiaľ však Eugenovi Wirthovi neostáva než viesť svoju súkromnú vojnu. Bojuje nielen za seba, ale aj za dôstojnosť ostatných Maďarov na Slovensku, ktorí by si radi zachovali svoju národnosť. Podľa možnosti aj po smrti.
Ono niekto si povie, že ide o nepodstatný detail. Samozrejme po druhej sv. vojne, v čase keď bola maďarská menšina ako celok postavená mimo zákon a šlo jej o holé prežitie, by sa človek nad takou drobnosťou ani nepozastavil. Ani v časoch komunistickej diktatúry, keď ministerstvo vo svojom met. usmernení z r. 1959 predpisovalo  používať "slovenský ekvivalent" mena, nikto neprotestoval. A dokonca ani donedávna nie, hoci popisované komolenie mien trvá minimálne od r. 1995...