Priebežná správa o čerpaní dotácií z Plánu obnovy v okrese Nové Zámky
Oto Psenak 
26-09-01 
305 
Plán obnovy a odolnosti SR je eurofondový program v hodnote 6,4 miliardy eur, ktorý mal krajine pomôcť prekonať dôsledky pandémie COVID-19 a odstrániť dlhodobé systémové slabiny ekonomiky. Na rozdiel od klasických eurofondov (Program Slovensko) sa peniaze uvoľňujú potom, čo štát splní vopred dohodnuté míľniky a ciele. Program práve vstúpil do finále - 31. augusta 2026 bol posledný termín na splnenie všetkých míľnikov a cieľov, konečné platby sa musia zrealizovať do 31. decembra 2026. Keďže tento eurofondový program je v skutočnosti pôžičkou, bude splácať až do roku 2058. Slovensku bolo z balíka dosiaľ vyplatených približne 3,96 miliardy eur (62 %), po schválení siedmich žiadostí o platbu má dosiahnuť zhruba 5,2 miliardy eur (81 %) a o zvyšných 1,2 miliardy sa uchádza poslednými dvoma žiadosťami. Distribúcia dotácií z Plánu obnovy a odolnosti podľa okresov (mierka je lineárna okrem Bratislavy, ktorá konzumuje nepomernú časť všetkých zdrojov)
Prvý pohľad na mapu potvrdzuje to, čo pri centralizovaných programoch vídame opakovane: peniaze tečú tam, kde sídlia inštitúcie, ktoré ich rozdeľujú. Samotná Bratislava (všetky obvody spolu) viaže približne 55 % celého objemu naviazaného na nevyradené projekty. Dva obvody – Bratislava I (zhruba 1,95 mld. eur, 22 %) a Bratislava III (1,76 mld. eur, 20 %) – prevalcujú zvyšok republiky; nasledujú s veľkým odstupom Banská Bystrica (0,60 mld.), Bratislava II (0,56 mld.), Martin (0,41 mld.), Bratislava V a Košice I (po 0,36 mld.). Ide o efekt sídla veľkých rezortov, štátnych organizácií, univerzít a nemocníc, ktoré žiadosti podávajú centrálne. Podotýkame že skutočné miesto realizácie projektov môže byť iné než kam smerujú peniaze.
Na opačnom konci rebríčka 79 okresov končia s objemom pod 2,5 milióna eur okresy ako Sobrance (necelý milión), Košice III, Kysucké Nové Mesto, Poltár či Medzilaborce. Rozdiel medzi prvým a posledným okresom je vyše dvetisícnásobný.
Kde v tomto rebríčku stojí okres Nové Zámky? Približne uprostred. So sumou 31,4 milióna eur na 75 podporených projektov obsadzuje 29. miesto z 79 okresov – tesne nad celoštátnym mediánom (26 mil. eur). Vo vlastnom Nitrianskom kraji je to však slabšie umiestnenie: okres skončil až piaty zo siedmich, za Nitrou (199 mil.), Levicami (94 mil.), Komárnom (70 mil.) aj za oveľa menšími Zlatými Moravcami (35 mil.). Pred Nové Zámky sa dostali aj okresy s výrazne menším počtom obyvateľov, čo naznačuje, že aktivita miestnych žiadateľov tu zaostáva za potenciálom okresu.
Distribúcia dotácií z Plánu obnovy a odolnosti v obciach okresu Nové Zámky (nastavením okresu v rolovacom menu je možné preskúmať aj akýkoľvek iný okres)
Vo vnútri okresu sa opakuje ten istý vzorec koncentrácie, len na menšej mierke. Z 24 obcí, ktoré evidujú aspoň jednu žiadosť, si samotné mesto Nové Zámky ukrojilo takmer polovicu – 14,55 milióna eur (46 %) v 41 projektoch, teda viac ako polovicu všetkých projektov okresu. Prvé tri obce (Nové Zámky, Palárikovo a Strekov) spolu viažu 73 % objemu celého okresu; na zvyšných dvadsať obcí ostáva necelá tretina.
Za väčšinou obcí mimo okresného mesta stojí jediný veľký projekt. Palárikovo (4,59 mil. eur) drží prakticky celú sumu na jednom zámere – zariadení „Šťastný domov". Strekov (3,67 mil.) aj Dvory nad Žitavou (2,74 mil.) figurujú v štatistike vďaka jednému sociálno-zdravotnému zariadeniu. Nasledujú Kamenica nad Hronom (1,38 mil.), Dubník (1,31 mil.) a Svodín (1,13 mil.). Vidiek okresu teda z Plánu obnovy neťaží plošne, ale bodovo – tam, kde sa našiel jeden aktívny žiadateľ s veľkým projektom.
Na čo v okrese peniaze idú. Tematicky je čerpanie mimoriadne jednostranné. Drvivú väčšinu objemu tvoria sociálne služby a zariadenia pre seniorov: dvanásť takýchto projektov viaže spolu 22,7 milióna eur – približne 72 % celého objemu okresu. Najväčšie zámery sú výhradne z tejto oblasti:
- Novostavba zariadenia pre seniorov (ZSS) – Kapisztory Grand Park n.o., Nové Zámky – 5,04 mil. eur (zatiaľ v stave „predložená")
- „Šťastný domov" Palárikovo – 3,72 mil. eur (splnené podmienky)
- Zariadenie pre seniorov „AKO DOMA" – Mesto Nové Zámky – 3,68 mil. eur (splnené podmienky)
- Sociálno-zdravotné nízkokapacitné zariadenie v obci Strekov – 3,67 mil. eur (splnené podmienky)
- Dom seniorov Claritas – 2,74 mil. eur (splnené podmienky)
Čo čísla prezrádzajú o úspešnosti. V okrese evidujeme 106 žiadostí, z ktorých 89 zatiaľ nebolo vyradených; desať skončilo so stavom „nesplnené podmienky", dve žiadatelia stiahli a päť sa neposudzuje. Osobitnou kategóriou je dvadsať žiadostí s nulovou sumou – prevažne digitálne vouchery, medzi ktorými nájdeme aj kuriozity ako „Analýza a vypracovanie návrhu na digitalizáciu šipkárskych turnajov". Objemovo bezvýznamné, no ilustrujú šírku nástroja.
Dáta odhaľujú aj slabé miesta prípravy projektov. Obec Svodín podala ten istý zámer – „nízkokapacitné pobytové sociálne služby s kapacitou do 12 miest" – hneď trikrát, pričom jedna verzia bola späťvzatá, druhá sa neposudzuje a tretia neprešla pre nesplnené podmienky; úspešná bola napokon až iná žiadosť obce, na obnovu viacúčelovej budovy (1,13 mil.). Podobne zostali „na papieri" veľké zariadenia pre seniorov v Dubníku a Bardoňove (po 1,34 mil. eur), ktoré neprešli posúdením. Takéto opakované a neúspešné podania sú typickým znakom toho, že menší žiadatelia zápasia s administratívnou náročnosťou mechanizmu.
Záver. Okres Nové Zámky vychádza z Plánu obnovy ako priemerný čerpateľ, ktorý navyše ťaží najmä z jednej témy – sociálnych služieb – a z jedného centra, okresného mesta. V rámci vlastného kraja zaostáva a jeho vidiek profituje len bodovo. V posledných mesiacoch programu, keď sa rozhoduje o konečných platbách do 31. decembra 2026, bude kľúčové, koľko z projektov v stave „predložená" a „prijatá" reálne dospeje k preplateniu – vrátane najväčšieho zámeru okresu, päťmiliónového zariadenia pre seniorov, ktoré je zatiaľ len na začiatku schvaľovacieho procesu.
Morálny hazard: zisk je súkromný, účet verejný
Na záver sa dostávame k jadru celého mechanizmu — a k jeho základnému fígľu. Dotácie z Plánu obnovy dostávajú aj podnikateľské a súkromné subjekty: firmy cez „digitálne vouchery", neziskové organizácie cez zariadenia sociálnych služieb. Lenže tie isté subjekty, ktoré peniaze dostanú a majetok či prospech si ponechajú, ich nikdy nebudú splácať. Splatia ich daňoví poplatníci — všetci spoločne, dnešní aj budúci. Prospech je teda súkromný, náklad verejný. A to je klasická definícia morálneho hazardu: keď ten, kto rozhoduje a berie výhodu, nenesie riziko ani cenu svojho rozhodnutia, mizne akákoľvek motivácia správať sa obozretne.
V praxi to znamená, že sa vytráca tá najdôležitejšia otázka — „oplatí sa tento projekt?" — a nahrádza ju otázka „ako sa k tým peniazom dostať?". Keď je pre žiadateľa dotácia v podstate zadarmo a nemá v hre vlastnú kožu, prestáva záležať na tom, či zámer prinesie reálnu hodnotu; záleží len na tom, či prejde sitom výzvy. Tento skrytý stimul vysvetľuje mnohé z toho, čo vidno aj v novozámockých dátach: opakované podávanie tých istých projektov (obec Svodín trikrát), kuriozity typu „digitalizácia šipkárskych turnajov". Nie sú to náhodné excesy — sú to prirodzené symptómy systému, v ktorom je žiadať lacné a splácať je starosťou niekoho iného.
Nejde o to, že verejná podpora podnikania je vždy zlá — pri skutočných verejných statkoch a zlyhaniach trhu má zmysel. Problém je v tom, že tu chýba spätná väzba, ktorá by projekty držala pri zemi: väzba medzi tým, kto peniaze míňa, a tým, kto ich vracia. Kým sa dotácie rozdávajú ako „darček z Bruselu" a účet sa odkladá na roky 2028 až 2058 a na plecia daňových poplatníkov, ktorí o tom nikdy nerozhodovali, bude tento nástroj vždy priťahovať viac tých, čo chcú peniaze získať, než tých, čo ich vedia zmysluplne zhodnotiť.
Téme sme sa venovali:
2026-03-24 Chronológia Plánu obnovy a odolnosti SR
Plán obnovy v chronológii Watson.sk: