Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Na dunajskú hranicu medzi pevnosťou Arrabona (Ráb, dnešný Gyór v Maďarsku) a Brigetiom preniklo germánskym územím 6 000 longobardských (germánsky kmeň žijúci v tom čase na dolnom Polabí) a obijských bojovníkov (kmeň neznámeho pôvodu) s ciefom zaútočiť na Panóniu. Podnetom k akcii boli popri inom zrejme aj správy o oslabení rímskej obrany v pohraničných pevnostiach po odchode niektorých jednotiek do Orientu. Skôr, ako útočníci stihli prebrodiť rieku na dnes už neidentifikovanom mieste medzi ústím Moravy a Váhu do Dunaja, objavili sa na rímskej strane hraníc príslušníci jazdeckých oddielov z Arrabony a Adiavu (pevnosť ležiaca na východ od Brigetia) v čele s veliteľom M. Macrinusom Vindexom. Spolu s pechotou z légie I. Adiutrix ich útok v zárodku zastavili a prinútili k úteku. Markomanský kráľ Ballomarius bol predvolaný pred hornopanónskeho legáta M. Iallia Bassu. K legátovi sa dostavil na čele zástupcov jedenástich podunajských kmeňov. Museli sa zodpovedať za porušenie dohody, podľa ktorej Germáni nesmeli dovoliť cudzím bojovníkom prejsť cez ich územie smerom na Panóniu. Kráľ odprisahal, že podobné porušenie zmluvy sa nezopakuje. V skutočnosti však Germáni zo slovenského územia útok podporovali a v zálohe pripravovali s Longobardmi a Obijmi ďalší pokus o násilné prebrodenie Dunaja. Okamžite po návrate Ballomara za Dunaj všetky germánske kmene, žijúce severne od stredodunajskej hranice, spolu so spojencami spoza Karpát, z Českej kotliny, ako aj z území ležiacich východne od Karpát a dokonca aj z dnešného Bavorska, mohutnými útokmi prerazili na viacerých miestach Limes Romanus a zaplavili Panóniu. Vypukli tzv. markomanské vojny, charakterizované po ich skončení samotnými Rimanmi ako najťažšie boje v ich dejinách hneď po troch ničivých vojnách s Kartágom.
HU:
Ref:
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open