Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
16. - 17. december. Časť uhorskej šľachty, ktorá sa zišla na sneme v Bratislave, zvolila za uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Smrťou kráľa Ľudovíta II. pri Moháči sa uvoľnil uhorský trón, na ktorý si robili nároky sedmohradské knieža Ján Zápoľský i arciknieža Ferdinand I. Habsburský, brat kráľovnej Márie, manželky Ľudovíta II. Ferdinand si nárokoval svoje nástupníctvo na základe dohody uzavretej medzi Jagelovcami a Habsburgovcami v Bratislave a vo Viedni roku 1515. Ján Zápoľský sa odvolával na rozhodnutie uhorského snemu z roku 1505, ktoré zabraňovalo cudzincom uchádzať sa o uhorský trón. Volba dvoch kráľov bola počiatkom skoro desať rokov trvajúcej občianskej vojny, do ktorej aktívne zasiahla aj Osmanská ríša. Ani jeden z oboch kráľov nemal dostatok prostriedkov na porážku protivníka a preto sa snažili získať pomoc aj udeľovaním majetkov príslušníkom šľachty, ktorí často podľa úspechov jednej alebo druhej strany prechádzali z jedného tábora do druhého. Nerozhodnú situáciu využili tzv. lúpežní rytieri, ktorí pustošili majetky šľachty, mešťanov i poddaných. Občiansku vojnu ukončil až mier vo Velkom Varadíne z 3. februára 1538, ktorý znamenal rozdelenie Uhorska na tri časti.
HU:
Ref:
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open