Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Do Bratislavy boli povolaní evanjelickí a kalvínski kňazi, rektori, učitelia, ba aj niekoľkí študenti (z vyše 300 predvolaných bolo asi 250 evanjelikov a zvyšok boli kalvíni). Súd postupoval podobne ako pri prvom procese. Veľa obvinených podpísalo tzv. reverzál, čestné vyhlásenie, že odídu do vyhnanstva. Tí, ktorí neboli vo väzbe, odišli na územia ovládané Turkami alebo na majetky evanjelických zemepánov. Obvinení, ktorí odmietli podpísať reverzál či prijať katolícku vieru, boli uväznení na Bratislavskom hrade. Aj tu sa na nich vykonával všemožný nátlak a mnohí z nich sa rozhodli pre odchod do cudziny. Tých, čo sa nepoddali, odsúdili na smrť, ale sudcovia trest smrti zmenili na doživotný žalár. Odsúdených odtransportovali do väzníc v Leopoldove (35 osôb), Komárne (19), Šarvári (15), Kapuvári (7), do zámku v Malinové (6) a na hrad Branč (5). Vo väzení ich nútili prestúpiť na katolicizmus, čo niekoľkí urobili. Väzňov z Leopoldova a Branča v marci 1675 odviedli do talianskeho prístavu Neapol. Cestou viacerí zahynuli a ostatných predali ako galejníkov na španielsku loď. Po 9-mcsačnom trápení sa podarilo protestantských kňazov vyslobodiť zásluhou holandského admirála Adriana de Ruytera. Takmer polovica sa však slobody nedožila. Uväznených v ostatných žalároch mal stihnúť podobný osud. V júli 1675 ich odviedli do Terstu, ale nikto ich nechcel kúpiť. V máji 1676 boli na rozkaz kráľa Leopolda I. oslobodení.
HU:
Ref:
Ján Lukačka a kol., Chronológia starších slovenských dejín, Prodama Brat. 2008
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open