Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Sviečková manifestácia veriacich v Bratislave sa stala jedným z najvýraznejších a najväčších prejavov odporu proti komunistickému režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR) do 17. novembra 1989. Patrila medzi udalosti, ktorými sa Bratislava zaradila k spoločenskému pohybu v Prahe, Varšave a Budapešti s cieľom dosiahnuť slobodu a demokraciu. Pre Slovensko nastal čas svitania k demokracii a slobode. Podnetom k manifestácii sa stala kritická situácia v katolíckej cirkvi kriminalizovaním humánnych prístupov kňazov a laikov, neobsadené biskupské stolce, ako aj často tvrdá štátna kontrola nad cirkvami a najmä znevažovanie náboženského cítenia a porušovanie náboženských a ľudských práv a slobôd. Tieto obhajoval a presadzoval helsinský proces Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorej signatárom bola aj ČSSR od roku 1975, no jej komunistický režim ich permanentne porušoval, hoci v roku 1976 ratifikoval pakty Organizácie spojených národov (OSN) o občianskych a politických právach, ako aj o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Na pokojnom zhromaždení na Hviezdoslavovom námestí sa zúčastnilo niekoľko tisíc občanov (odhad bol spolu s priľahlými ulicami až 10-tisíc osôb, podľa Komisie Slovenskej národnej rady pre vyšetrenie udalosti 3500 osôb na námestí). Veriaci so zapálenými sviečkami požadovali dodržiavanie ľudských práv a náboženských slobôd. Napriek tomu, že sa nevyskytli protištátne prejavy či žiadne transparenty, pod zámienkou nedostatočných záruk zachovania verejného poriadku štátna moc zhromaždenie zakázala. Oficiálnym ohlasovateľom manifestácie bol František Mikloško, no štátne orgány prijali rozhodnutia, ktoré jej mali zabrániť. Na námestí sa pred zhromaždením sústredili príslušníci Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí sa snažili potom rozohnať zhromaždených. Časť zhromaždených surovo natlačili pred blízky kostolík Notre Dáme. Proti veriacim brutálne zasiahli príslušníci, ked použili obušky, vodné delá a zadržali po manifestácii niekoľko desiatok osôb. Problémy so zadržaním a obmedzovaním osobnej slobody mali aj spoluorganizátori zhromaždenia František Mikloško aján Čarnogurský, ako aj Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Ján Ch. Korec a ďalší. Manifestácia sa predsa len uskutočnila a na scény tvrdého postupu brachiálnej moci sa pozerali jej predstavitelia, členovia politickej komisie (člen Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Gejza Šlapka, minister kultúry SSR Miroslav Válek, minister vnútra SSR Štefan Lazar, pracovníci ÚV KSS, funkcionári Zboru národnej bezpečnosti a iní) za oknami blízkeho hotela Carlton. Brutálny zásah proti veriacim, ktorého sa zúčastnilo okolo tisíc príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, odsúdila verejnosť nielen doma, ale aj v zahraničí, najmä v susednom Rakúsku, Maďarsku či Poľsku. No komunistický denník Pravda napísal, že medzi organizátormi akcie boh aj ľudia blízki „slovenskému klérofašistickému štátu“ a z ilegálnej tajnej cirkvi, pritom sa zmienil aj o slovenskom poprednom hokejistovi a výkonnom predsedovi Svetového kongresu Slovákov, žijúcemu v zahraničí, Mariánovi Šťastnom. Význam udalostí, ktoré sa odohrali na Hviezdoslavovom námestí, a ktoré oslabovali pozície režimu, lebo tvrdo udrel na náboženské a humanitné tradície slovenskej spoločnosti, si práve v tomto smere, uvedomib mnohí občania Slovenska. Pražský kardinál František Tomášek vyzdvihol manifestáciu ako výrazný krok k dosiahnutiu náboženskej slobody a ľudských práv v Československu. Kardinál vyzval už 4. januára 1988 všetkých veriacich v republike, aby podporili petíciu moravských katolíkov za náboženské slobody, ktorí v 31 bodoch podali návrh „Podnety katolíkov na riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR“. Z podpísaných 501 590 osôb bolo 291 284 zo Slovenska a 210 306 z Čiech a Moravy. Bol to jeden z najrozsiahlejších prejavov kritického vzťahu časti občanov k politike komunistickému režimu a stal sa najrozsiahlejšou podpisovou akciou v krajinách strednej a východnej Európy. Na podnet biskupa Jána Chryzostoma Korca začali aktivisti tajnej cirkvi zbierať po celom Slovensku svedectvá účastníkov bratislavskej manifestácie a dostupné údaje. Z nich bola v Rakúsku vytlačená kniha Bratislavský veľký piatok. Vznikla zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988. V júni 1988 bol náklad kníh prepašovaný z Rakúska cez Maďarsko na Slovensko.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open