Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Na tradičnej katolíckej púti v Levoči sa zišlo asi 70-tisíc veriacich. Púť bola významnou súčasťou náboženského života na Slovensku ako prejav odporu či nesúhlasu s komunistickým režimom a jeho politikou voči veriacim. Počas púte nedošlo k provokáciám, lebo podľa ideologického tajomníka ÚV KSČ Jana Fojtíka boli jej organizáciou poverení „lojálni duchovní“. Ďalšie púte sa počas roka konali v Šaštíne (účasť asi 50-tisíc veriacich), v Gaboltove (asi 100-tisíc), v auguste bola gréckokatolícka púť do Lutiny (50-tisíc) a ďalšie púte boli v Trnave, Starých Horách, Nitre a Marianke. Viaceré z nich vychádzali z dlhodobých kresťanských tradícií. Púte sledovala Štátna bezpečnosť. Štátne orgány v informácii konštatovali, že: „Účasťveriacich na tohtoročných púťach bola oproti minulosti značne zvýšená [...], najmä organizované skupiny mladých ľudí boli na púťach najaktívnejšie s dôsledne premysleným a vopred nacvičeným programom“. J. Fojtík však neuviedol, že v prípade „zneužitia púte v Nitre-Kalvárii došlo k neochote spolupráce zo strany Biskupského úradu a miestneho správcu farského úradu, čím bol nepriamo poskytnutý priestor v priebehu noci na zneužitie púte na protispoločenské prejavy, propagáciu predstaviteľov klérofašistického štátu, slovenského nacionalizmu a náboženského fanatizmu“. Komunistickí predstavitelia od druhej polovice 80. rokov s nevôľou vnímali rozširovanie aktivít cirkevnej politickej a nepolitickej opozície voči politike a krokom komunistického režimu na Slovensku, ktorá potláčala náboženské práva a slobody, ako aj snahy o posilnenie pozícií gréckokatolíckej cirkvi (svedčí o tom snaha zaradiť do programu Šaštínskej púte gréckokatolícku liturgiu), ba dať púťam širší charakter so snahou zahraničnej účasti (Šaštín). Pomerne široká základňa opozície vznikala od 50. rokov, keď komunistický režim tvrdo potlačoval náboženské slobody a činnosť cirkví. Podporu hľadal v náboženskom vysielaní Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, kde vystupoval páter Anton Hlinka a ďalší. V 80. rokoch sa rozšírila nielen masová základňa cirkevnej opozície, ale aj štruktúra tajnej cirkvi, ku ktorej patril Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, František Mikloško, Anton Srholec, Vladimír Jukl a ďalší. Avšak ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré mali prinajmenšom rezervované postoje k politike komunistického režimu, najmä v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako aj možnosti reformovať spoločenský systém, boli ešte pomerne úzke. Početnú skupinu skôr s charakteristikou opozičných postojov tvorila časť obyvateľstva z rôznych vrstiev, ktorá bola postihnutá normalizáciou. Cirkevná opozícia na Slovensku dávala vývinu spoločnosti trocha odlišný charakter ako v českých krajinách. Mali samozrejme aj viaceré spoločné črty a prejavy, a to nielen v odmietavom vzťahu k politike komunistickému režimu.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open