Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Vzniklo politicky orientované Hnutie za občiansku slobodu (jeho skratka HOS vyjadrovala - Humanizmus, Občianstvo, Slobodu). V radoch hnutia, ktorého zakladateľmi boli predstavitelia českej a moravskej opozície Rudolf Battek, Václav Benda, Stanislav Devátý, Jiŕí Dienstbier, Václav Havel, Eva Kantúrková, Ladislav Lis, Jaroslav Šabata, František Šamalík, Jiŕina Šiklová, Petruška Šustrová, Ludvík Vaculík, Alexander Vondra a ďalší, boh aj predstavitelia opozície zo Slovenska (Ján Carnogurský, Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký, Tibor Novotka, Ján Trstenský, Ján Langoš, JozefJablonický, Vladimír Maňák, Viliam Kováčik, Ivan Hoffman, Ján Szóllos, Juraj Kohutiar a iní). Hnutie v ten deň zverejnilo súčasne v Prahe, Brne a Bratislave manifest Demokraciu pre všetkých, v úvode ktorého sa zdôraznilo, že: „Výsledná bilancia sedemdesiatročnej existencie československého štátu nie je radostná. Žijeme v čase hlboké mravného úpadku celej spoločnosti, žijeme v nedemokratických pomeroch, v pomeroch obmedzenej národnej a štátnej suverenity; upadáme hospodársky a technologicky; tvorčípotenciál spoločnosti je trvalé dusený centrálnou manipuláciou; životné prostredie je u nás stále odpudivejšie; príslušníci nových a nových generácií znechutení opúšťajú svoju vlasť; naša krajina, kedysi jedna z najvyspelejších v Európe, klesá dnes medzi najzaostalejšie“. Hnutie chce preto vstúpiť do spoločensko-politického diania, opierajúc sa o demokratické tradície a v ich duchu by mala byť vypracovaná nová ústava, vyjadrujúca okrem iného i slobodu cestovania. Odmietlo sa zakotvenie pyramídy moci v podobe vedúcej úlohy KSČ v návrhu ústavy ČSSR. Táto mala zaručiť všetkým občanom rovnosť pred zákonom a všetky základné občianske práva, ako aj zaviesť inštitút referenda o niektorých otázkach závažného celospoločenského významu a zriadenie ústavného súdu. V manifeste sa zvýraznil význam nastolenia politického a ekonomického pluralizmu, demokratických princípov, slobody duchovného a náboženského života, národná svojbytnosť, dosiahnutie hospodárskej prosperity a riešenie ekologických problémov, zapojenie Československa do integračných európskych procesov a pod. HOS kládlo značný dôraz na obnovu právneho poriadku, ako aj súkromného podnikania. Podporovalo družstevníctvo a rôzne typy vlastníctva. Veľký dôraz sa kládol na duchovný život a kultúru. V manifeste sa žiadal odchod sovietskych vôjsk z ČSSR. Hnutie nerátalo so socialistickou alternatívou vývoja. Manifest vyšiel ako tlačová brožúra v ČSSR a v exile v náklade 500 kusov. Postupne sa hnutie rozčlenilo na niekoľko ideových prúdov. Oproti iným opozičným skupinám, ktoré vznikli v českom prostredí, malo popri Charte 77 väčší vplyv na opozičné skupiny na Slovensku. HOS vydávalo dva samizdatové časopisy Spravodaj HOS a Alternatívu. Celkove proti 126 signatárom Manifestu začal komunistický režim uskutočňovať represívne opatrenia a člen predsedníctva ÚV KSČ Karel Urbánek zhodnotil vznik HOS-u ako pokus o „integráciu jednotlivých opozičných štruktúr do jednotnej opozičnej politickej strany“, ktorá by začala „boj proti KSČ a proti jej vedúcemu postaveniu v spoločnosti“.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009), [http://watson.sk/NZONLINE/docs/zpravodaj-hos_1988_mim-cislo_manifest_ocr.pdf Manifest Demokraciu pre všetkých], [https://scriptum.cz/cs/periodika/alternativa Archív Alternatíva], [https://scriptum.cz/cs/periodika/zpravodaj-hos Archív Spravodaj HOS]
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open