Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Najstaršia európska univerzita v Bologni slávnostne udelila bývalému prvému tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dubčekovi, symbolu spoločenských reforiem roku 1968, čestný doktorát politických vied za jeho zápas o demokraciu a humanizáciu politiky. Čestný titul, navrhnutý fakultou politických vied, prevzal z rúk rektora Fabio Reversi Monaco. Na slávnostnej akcii sa okrem predstaviteľov miest, osobností politického, kultúrneho a spoločenského života, zúčastnilo asi 800 hostí a 450 talianskych a zahraničných zástupcov oznamovacích prostriedkov. V prejave sa Dubček prezentoval ako politik a štátnik európskeho rozmeru, ktorému sú blízke humanistické tradície európskej politiky a kultúra Talianska a poukázal na ich súvislosť s demokratizačnými reformami v roku 1968 v Československu. Všímal si ľudské hodnoty a zdôraznil potrebu vzájomnej dôvery a porozumenia medzi národmi. Pripomenul, že roku 1968 išlo o demokratizáciu slovenskej a českej spoločnosti a o nastolenie „socializmu s ľudskou tvárou“, keď sme začali „demokratizáciu - slovami i činmi pred tvárou všetkého ľudu. A inak nemožno konať ani dnes. Tým skôr, že uplynulých dvadsať rokov nás poučilo prehĺbením hospodárskeho zaostávania, neplodnosťou a nevyčísliteľnými morálnymi stratami. Ešte o jednej veci som dlhé mesiace premýšľal. Aj dnes sa o tom u nás zoširoka hovorí. K demokracii patrí kultúrnosť politickej diskusie, tolerantnosť, citlivosť, dialóg. Nechcem tvrdiť, že sa nám v tejto oblasti vždy darilo, i keď sme sa o to snažili“. Ďalej zdôraznil: „Vôbec to hlavné a najdôstojnejšie dnes je, že sa z rôznych dôvodov a pohnútok popiera alebo jednoducho nevníma existencia československého problému v medzinárodných vzťahoch. Na zastieranie otvorenosti tohto problému vedie nielen apologetika intervenčnej politiky, ale chtiac-nechtiac aj prehliadanie, nedoceňovanie traumy, ktorá na československej spoločnosti stále leží“. A. Dubček sa počas svojho pobytu v Taliansku stretol s pápežom Jánom Pavlom ÍL, s predsedom socialistov B. Craxim a generálnym tajomníkom komunistov A. Occhettom. Dubčekova cesta do Bologne vyvolala negatívne reakcie československých politických a štátnych orgánov. Jan Fojtík v informácii pre Predsedníctvo ÚV KSČ uviedol, že: „Cesta A. Dubčeka za účelom prevzatia čestného doktorátu politických vied univerzity v Bologni bola antikomunistickými centrálami dlhodobo pripravovaná. Svedčí o tom obsah ohováračskej kampane v buržoáznych masmédiách od prvého oznámenia o udelení čestného doktorátu 29.2.1988 až do jej vyvrcholenia v dňoch 9. - 20.11.1988... Aj keď Dubčekova cesta bola antikomunistickými centrami propagandistický široko využitá, nedosiahli sa nimi vopred vytýčené zámery. Celá kampaň neprispela k posilneniu pozícii Dubčeka samotného, ani disidentského hnutia.“ Bagatelizovalo sa aj jeho stretnutie s pápežom Jánom Pavlom IL, no celkovo Dubčekova cesta do Talianska našla širokú odozvu v slovenskej a českej spoločnosti, ako aj v zahraničí.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open