Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na zákone č. 188/1988 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Zákonník práce. Táto novelizácia priniesla posilnenie právomoci vedúcich pracovísk. Skúšobná doba nových pracovníkov bola tri mesiace. Mohla byť však aj kratšia, ak sa v pracovnej zmluve vopred dohodla. Dohodnutá skúšobná doba nemohla byť dodatočne predlžovaná. Zjednodušilo sa prepúšťanie z práce, výpovedná doba sa ustálila na dva mesiace. Práca nadčas nesmela v prípade pracovníka činiť viac než osem hodín v jednotlivých týždňoch. V kalendárnom roku bolo možné nariadiť pracovníkovi maximálne 150 hodín nadčasovej práce. Základná výmera dovolenky činila tri týždne. Pracovníci, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšia aspoň pätnásť rokov pracovného pomeru po osemnástom roku života, mali nárok na štyri týždne dovolenky. Učitelia mali osem týždňov dovolenky. Učiteľky v materských školách, vychovávatelia a majstri odbornej výchovy mali nárok na šesť týždňov dovolenky v kalendárnom roku. V rámci zákona sa okrem iného pripájalo ustanovenie, ktoré hovorilo o potrebe zabezpečovať prijatie „včasných a účinných opatrení k ochrane majetku v socialistickom vlastníctve a oznamovať príslušným štátnym orgánom podozrenie z trestnej činnosti pracovníkov spáchanej pri výkone práce alebo v súvislosti s ním.“ Problém ochrany „socialistického majetku“ bol aktuálny a pretrvávajúci problém. V oblasti kontroly bola koncom roka 1970 uskutočnená zmena, ktorou bola zriadená sústava orgánov ľudovej kontroly. Vrcholným orgánom ľudovej kontroly bol Výbor ľudovej kontroly ČSSR a výbor v každej republike podriadený príslušnej vláde. Na Slovensku to bol Výbor ľudovej kontroly SSR (zákon SNR č.150/1970 Zb. z 28.12. 1970). Tieto inštitúcie sa v roku 1990 transformovali na ministerstvá kontroly. Výbory ľudovej kontroly uskutočňovali previerky v rôznych oblastiach. Jedna správa referovala o vážnych problémoch na pracoviskách, ako sa vyskytovali napríklad nedostatky pri ochrane majetku, nedôsledná evidencia, beztrestné plytvanie materiálom, zneužívanie postavenia jednotlivcov k osobnému obohacovaniu, skresľovanie údajov o plnení úloh s cieľom získavania prémií, nedodržiavanie pracovnej doby atď. Pre komunistické pracovné zákonodarstvo bola príznačná ochrana pred nezamestnanosťou. Občania mali istotu zamestnania, hoci trh práce mal obmedzené kapacity. Váčšina obyvateľstva mala prístup k odbornej príprave smerujúcej k získaniu zamestnania. Väčšina občanov bola zamestnaná v štátnych podnikoch a inštitúciách. Politická moc tak mohla rozhodovať o ich prijatí a prepustení z pracovného pomeru. Bola to právomoc, ktorú využívala napríklad na postihy „politicky nespoľahlivých“ občanov. Nepružné a neefektívne riadenie hospodárstva sa v sociálnej oblasti odrážalo konkrétnymi dôsledkami. Prehlbujúce sa technologické a ekonomické zaostávanie zapríčiňovalo napr. pretrvávanie prezamestnanosti vo výrobnej sfére, uplatňovanie „antivýkonových“ rozdeľovacích a prerozdeľovacích procesov, nedostatočný a pomalý rozvoj terciárneho sektora, nedostatočné využívanie kvalifikovanej pracovnej sily, prehlbovanie nesúladu medzi profesijnou kvalifikáciou pracovníkov a ich profesijnými pozíciami a mzdami. Pri získavaní postu často nebola nutná kompetentnosť, ale politická príslušnosť a konexie. Mzdy nezodpovedali kvalifikačnej úrovni pracovníkov a ich výkonnosti, ale záviseli od demografických charakteristík (vek a pohlavie), pracovného miesta, odvetvia a postavenia v riadiacej hierarchii. Na výšku mzdy mal vplyv aj politický profil pracovníkov (členstvo v KSČ), ktorý bol často dôležitejší ako kompetencia a kvalifikácia pracovníkov. Nivelizácia miezd, ktorá bola typickým prvkom socialistického hospodárenia, neviedla k hlásanej sociálnej spravodlivosti. Jej výsledkom v praxi bola nerovnosť v jej uplatňovaní.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open