Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Vo vnútri KSS sa stále výraznejšie aktivizoval prúd, ktorý bol za prestavbu, za spoločenský dialóg a za demokratické posuny v spoločnosti. Pri orientácii na sociálnodemokratický typ strany treba spomenúť najmä Petra Weissa a Pavla Kanisa, no pri samotnej transformácii KSS aj Ladislava Balleka, Vladimíra Mináča, Viliama Plevzu a iných. Transformácia komunistickej strany, myšlienkové prúdy v jej vnútri, podnety, ktoré z neho vychádzali napríklad v publicistike, sa stali jedným z dôležitých faktorov politického vývinu Slovenska. Mnohí členovia komunistickej strany, nielen na úrovni riadenia podnikov, ale aj z vedeckej a kultúrnej obce, mali kontakty s opozičnými skupinami, napríklad s aktivitami filozofa Borisa Zalu. Vypracoval politický program „Základy politickej reformy a humanizácie spoločnosti“ v spolupráci s Miroslavom Čížom, Vladislavom Dzúrikom, Jozefom Kučerákom, Vladimírom Ondrušom, Františkom Mikloškom a Lászlom Nagyom. Text konzultoval s viacerými smermi opozície, ktoré sa podlá B. Zalu mali spojiť na základe širokého konsenzu s cieľom dosiahnuť prechod spoločnosti na Slovensku do demokratických pomerov (odstránenie monopolu KSČ, slobodné voľby, obnova demokracie). Táto línia, podobne ako u reformných komunistov postihnutých normalizáciou, bola charakteristická postupnými a umiernenými krokmi na premenu spoločnosti. Od druhej polovice 80. rokov sa začalo výraznejšie formovať a aktivizovať opozičné socialistické zoskupenie (Ivan Laluha, Alexander Dubček, Hvezdoň Kočtúch, Ján Uher a iní), ktorí inklinovali k chápaniu socializmu v zmysle demokratického socializmu. Pozostávalo z reformných komunistov, postihnutých normalizáciou (čistkami v KSČ). Reformní komunisti sa postupne sformovali v 80. rokoch, najmä po nástupe Michaila Gorbačova do vedenia ZSSR. Zoskupenie fakticky vzniklo až na konci roka 1989 ako „Klub slovenská obroda 68 - 89“ a oficiálne bolo zaregistrované v januári 1990. Niektorí vylúčení komunisti (Oto Outrata, Viliam Ciklamini) mali kontakty s českou Obrodou a patrili k spoluzakladateľom Klubu. V Obrode boli bývalí predstavitelia štátu a KSČ z roku 1968, ľudia politicky a existenčne postihnutí normalizáciou. Tým, že boh postihnutí (vyčleňovali sa napríklad v zamestnaní a neodvolávali svoje názory), stali sa pre okolie symbolom úsilia o nápravu. Jadro ich činnosti tvorila kritika normalizácie. Obhajovali a požadovali prehodnotenie reformného procesu v roku 1968, spolupracovali s Chartou 77 a ďalšími opozičnými skupinami, spojenie s A. Dubčekom a ďalšími slovenskými reformistami uskutočňovali Václav Slávik, Oldŕich Jaroš a Milan Húbl. V rámci zoskupenia okolo A. Dubčeka vystupovali ďalej Ján Uher, Teodor Baník, Ladislav Ťažký, Anton Ťažký, čiastočne Viktor Pavlenda, Michal Kováč, Róbert Harenčár, Július Strinka a Mária Sedláková. V trenčianskej skupine Vladimír Krajči, Karol Podoba a Vladimír Mečiar, v košickej, napojenej na pražských disidentov, Slavomír Stračár a Ivan Germanič, v Poprade Ivan Mudronček a iní. Postihnutí reformisti od prelomu rokov 1987 - 1988 až do jesene 1989 vydávali samizdatový časopis „Myšlienka a čin“, s podtitulom Rosa (hlavným iniciátorom bol Hvezdoň Kočtúch, ďalej A. Dubček, Ivan Laluha, Ivan Tirpák).
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open