Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Staronovým predsedom federálnej vlády sa stal Ľubomír Štrougal, ktorý patril medzi „realistické“ krídlo G. Husáka vo vedení KSČ. Ten bol naďalej prezidentom ČSSR, za ktorého ho zvolili v máji 1975 a ostal ním aj v ďalších volebných obdobiach. Pritom sa od polovice 80. rokov vo vedení KSČ, vo federálnych a národných orgánoch formovali viaceré názorové prúdy. Napriek tomu, že značná časť predstaviteľov nerátala so širším spoločenským pohybom v intenciách helsinského procesu a nástup Michaila S. Gorbačova do funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v marci 1985 prijímala skôr verbálne. Avšak Gorbačov, keď sa krátko po svojom nástupe do najvyššej politickej funkcie v marci 1985 stretol v Moskve s vedúcimi delegácií štátov Varšavskej zmluvy, odmietol tzv. doktrínu Leonida I. Brežneva „o obmedzenej suverenite“ týchto štátov z roku 1968 a spomenul samostatný prístup v ich rozhodovaní, ba spočiatku podporoval tak Husáka, ako aj Štrougala. Podľa navrhovanej redukcie ústredných štátnych orgánov sa znížil počet členov federálnej vlády z dvadsaťšesť na dvadsať. Sedem ministrov z vlády odišlo. Mariána Čalfu menovali do funkcie ministra pre legislatívne otázky, keď Predsedníctvo ÚV KSČ na zasadaní 4. mája 1987 schválilo návrh na začatie prác na novej ústave a zriadilo si pracovnú komisiu, v čele ktorej bol spočiatku podpredseda vlády Karol Laco, ktorý však pre svoje trvanie na vypracovaní troch ústav, t.j. federácie a národných ústav v zmysle ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z októbra 1968, predsedníctvu nevyhovoval. Napriek tomu sa črtala možnosť otvoriť v návrhu ústavy viaceré akútne problémy spoločensko-politického a štátoprávneho usporiadania Československa.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open