Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Hlavným bodom rokovania Slovenskej národnej rady bolo prerokovanie návrhu skupiny poslancov Federálneho zhromaždenia ČSSR na vydanie ústavného zákona o spôsobe prijatia novej ústavy ČSSR, ČSR a SSR. Problém vyplýval z dôsledného nenaplnenia ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z októbra 1968, ktorý v článku 142 uvádzal, že spolu s prijatím ústavy Československa prijmú obe jeho zväzové republiky vlastné ústavy, čo 20 rokov komunistická moc splniť odmietala. Predseda SNR Viliam Šalgovič, popredný normalizátor a jeden z hlavných kolaborantov pri okupácii v auguste 1968, sa vyjadril za spoločnú ústavu. Značná časť poslancov sa odmietavo postavila k návrhu zákona. Napríklad Vladimír Mináč vyslovil presvedčenie, že nové ústavy by mali potvrdiť základnú samostatnosť národných republík vo všetkých oblastiach. Pritom predložený návrh zabraňoval diskusii, ba vylučoval alternatívy a protidemokraticky oktrojoval novú podobu ústavy pred všeľudovou diskusiou. Spočiatku Ústavnoprávny výbor SNR (predseda Andrej Bajcura), Výbor pre obchod, služby a dopravu (predseda Dezider Krocsány bol jediný, ktorý spočiatku bol za prijatie návrhu zákona, ostatní poslanci návrh odmietli!), Výbor pre národné výbory a národnosti (predseda Július Filler) a Výbor SNR pre plán a rozpočet (predseda Ján Gregor) zaujali odmietavé postoje k prijatiu návrhu zákona. Teda až 4 výbory z 9 sa postavili „na odpor“, ale pod hrozbou straníckych trestov zo strany V. Salgoviča a Mariána Čalfu, prvého podpredsedu vlády ČSSR boh opoziční poslanci „spacifikovanľ. Predsa len sa v hlasovaní 118 poslancov vyjadrilo za prijatie a napriek uvedenej situácii si „dovolilo“ ešte 7 poslancov hlasovať proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Odmietavé postoje poslancov boli veľmi zriedkavým javom v „hlasovacej mašinérii“ komunistického režimu.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open