Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a 50. výročia tragických udalostí roku 1939 sa konalo v Prahe na Albertove zhromaždenie študentov, ktorého časť sa po oficiálnej manifestácii začala presúvať do centra mesta. Na Národní tríde ich zastavili už pripravené jednotky špeciálnych zložiek polície a brutálne sprievod asi 15 000 ľudí rozohnali. Bolo zranených 568 ľudí, následne, v skorých ranných hodinách vyhlásili študenti DÁMU prvý štrajk. Na druhý deň odvysielala rozhlasová stanica Slobodná Európa správu o prvej ľudskej obeti policajného zásahu - študentovi Martinovi Šmídovi, napriek tomu, že v tom čase správu dementovala matka študenta priamo v Realistickom divadle, kde v tom čase už sídlilo disidentské vedenie (M. Žantovský V. Havel) budúcej „zamatovej revolúcie“. Práve nepravdivá správa o smrti študenta bola spúšťacím mechanizmom nastávajúcich nepokojov v krajine. Účasť Štátnej bezpečnosti na akcii 17. novembra 1989 nebola do dnešných dní uspokojivo vysvetlená, čo je základom konšpiračných teórií o počiatkoch udalostí spätých s „nežnou revolúciou“. Neskôr nezávislá vyšetrovacia komisia zistila totožnosť domnelého študenta Smida, ktorým bol agent ŠtB Ludvík Živčák, ktorý bol pod menom Rúžička jedným z hlavných organizátorov a vodcov osudnej demonštrácie. Napriek tomu 17. november 1989 otvoril priestor pre systémové zmeny v slovenskej a českej spoločnosti. Občania dostali možnosť vykročiť na cestu k demokracii, politickej a ekonomickej pluralite, ako aj k náprave vlastníckych vzťahov. Uznanie ľudských práv a slobôd sa stalo súčasťou verejného života. V demokratických podmienkach sa riešili štátoprávne vzťahy medzi slovenským a českým národom. Duchovná a sociálna sféra, verejný život, kultúra a školstvo, dostali nové impulzy. Rozsiahle spoločenské reformy, vrátane ekonomických a vlastníckych, menili celý spoločenský systém. Kodifikoval sa právny štát a nový právny poriadok. Prikročilo sa k rehabilitáciám celých spoločenských skupín, ktoré postihli politické perzekúcie komunistického režimu. Začali sa uplatňovať princípy parlamentarizmu a pluralitného politického systému s možnosťou prepojenia na nový volebný systém a obnovy občianskej a miestnej samosprávy. Utváranie občianskej slovenskej a českej spoločnosti sa stalo základom sformovania demokratickej štruktúry štátu a jeho nového politického systému. Bipolárny svet a jeho,železná opona“ sa rozpadávali. Demokratická transformácia Československa, a jeho rovnoprávnej súčasti Slovenskej republiky, mu umožnila zaradiť sa medzi demokratické krajiny Európy a do jej integračných štruktúr. Uskutočnili sa zásadné zmeny v zahraničnej a bezpečnostnej politike ČSSR.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open