Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Podľa tvorby národného dôchodku bola na Slovensku nasledujúca štruktúra ekonomiky : priemysel - 57,3 %, stavebníctvo - 11,6 %, poľnohospodárstvo - 9,5 %, obchod a verejné stravovanie - 7,9 %, nákladná doprava - 4,5 %. Vytvorený národný dôchodok na 1 obyvateľa na Slovensku dosahoval 86,59 % úrovne dosiahnutej v českých krajinách. Pre celkový prednovembrový ekonomický systém a odvetvovú štruktúru zamestnanosti konca 80. rokov 20. storočia v Československu bol typický relatívne vysoký podiel zamestnancov s „modrými goliermi“ a relatívne nižší podiel pracovníkov s „bielymi goliermi“. V kontexte rýchleho technologického pokroku to bolo dôkazom zaostávania socialistického ekonomického systému v porovnaní s vyspelejšími ekonomikami západných štátov. Roku 1989 sa na Slovensku dokončilo 33 437 bytov v novostavbách, čo tvorilo 33,78 % z celoštátneho počtu. V Bratislave - v Ústave aplikovanej kybernetiky SAV sa uviedlo do prevádzky prvé prepojenie vtedajšieho Československa so sieťou elektronickej pošty UUPC. K sieti sa postupne pripájali aj ďalšie pracoviská výskumného a akademického charakteru. Sieť pracovala s rýchlosťou 2,4 kbit/s. Počet obyvateľov na Slovensku dosiahol v roku 1989 5 276 186, z toho 4 585 418 bolo slovenskej národnosti, 577 614 maďarskej, 64 273 českej, moravskej a sliezskej, 38 797 rusínskej a ukrajinskej, 2 641 nemeckej, 2 562 poľskej, 2 536 ruskej a 13 724 inej národnosti. V roku 1989 tvorili obyvatelia Slovenska 33,7 % z celkového počtu obyvateľov Československa. V porovnaní s rokom 1948 došlo k nárastu podielu obyvateľov Slovenska v spoločnom štáte. V roku 1948 bol podiel slovenského obyvateľstva v rámci Československa 27,9 %. Tieto čísla svedčia o demografickom vývoji po roku 1948, keďbol vývoj pôrodnosti na Slovensku vyšší ako v českých krajinách. V oboch častiach štátu prebiehal odlišný populačný vývoj, ktorý sa odrazil v odlišnej vekovej štruktúre obyvateľstva. Tá sa zasa prejavila v počte osôb v produktívnom veku a v počte ekonomicky aktívnych osôb. Od roku 1980 sa zaznamenal pokles pôrodnosti, hoci sa prijímali niektoré opatrenia v prospech rodín. Mali však väčšinou kompenzačný charakter, vyrovnávali infláciu, ale neovplyvnili zvýšenie pôrodnosti. Vývoj pôrodnosti v 80. rokoch determinovala zhoršujúca sa ekonomická situácia, limitujúcim faktorom bol relatívny nedostatok bytov, vysoká zamestnanosť žien a nedostatočné služby pre zamestnané matky. Vysoká zamestnanosť žien bola dôsledkom finančnej situácie domácností, ale súvisela tiež s vyšším vzdelaním žien a širšou ponukou pracovných miest pre ženy. Zamestnanosť žien súvisela s mnohými faktormi, ktoré ovplyvňovali spôsob života rodín a komunít. V roku 1989 pracovalo na Slovensku 1 134-tisíc žien, čo bolo 45,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva Slovenska. Vysoká miera feminizácie bola typická najmä pre školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, cestovný ruch, peňažníctvo, komunálne služby atď. Rok 1989 znamenal pre občanov Slovenska konečne aj slobodu pohybu, ktorú reálne okúsili slobodným prekročením a vycestovaním na západ, najmä do Rakúska. Prvé návštevy sprevádzala eufória na oboch stranách hranice. Pre mnohých Slovákov išlo vôbec o prvú návštevu Západu v ich živote. Bola to živá konfrontácia rozdielnych životných úrovní. Obyvateľstvo vedelo napriek cenzúre informácií o zaostávaní socialistickej spoločnosti oproti západným krajinám, ktoré boh na porovnateľnom stupni rozvoja pred uchopením moci komunistickou stranou v roku 1948 v našej krajine. Návštevy sa spojili s nákupmi v obchodoch so širokým sortimentom tovarov, o čom mnohí dlhé roky iba snívali. Občania si tak mohli zadovážiť tovary, ktoré v domácej obchodnej sieti chýbali. Po desaťročia sa zväčšujúci rozdiel medzi socialistickým systémom a vyspelými západnými krajinami v oblasti ekonomickej a civilizačnej úrovne potvrdzujú analýzy z konca 80. rokov 20. storočia, ale aj živá skúsenosť. Nedostatočné personálne, materiálne, prístrojové, technologické a iné vybavenie dominovalo vo všetkých sférach spoločnosti. Komunistické vedenie a jeho celková koncepcia riadenia krajiny nedokázala adekvátne reagovať na rastúce nároky na rozvoj spoločnosti. Výrazne sa tieto skutočnosti odrazili v oblasti vedy, výskumu a vývoja v súvislosti s informatizáciou a novými technológiami, kde sa koncom 80. rokov vyostrené prejavovalo zaostávanie. V časti spoločnosti prevládala eufória spojená s napätím z ďalšieho vývoja. Dobová tlač zrkadlila náladu v spoločnosti. Objavovali sa v nej necenzurované články, rubriky, ankety. Žurnalisti využívali slobodu slova. Občania zakúšali novonadobudnuté slobody. Naopak v inej časti spoločnosti, spojenej s komunistickým mocou (členovia KSČ, spolupracovníci ŠtB a občania lojálni komunistickej moci) vládla neistota z budúceho vývoja. Koncom 80. rokov sa zlepšovalo vybavenie domácností štandardnými výrobkami dlhodobej spotreby. Dopyt po najmodernejšom vybavení domácností sa však nepokryl. Takmer každá domácnosť vlastnila chladničku a televízor. Narastal počet domácností, ktoré mali osobný automobil. Na trhu dostupný počet výrobcov, resp. značiek áut bol však nízky. Kúpa auta bola pre domácnosti vysokou investíciou, na ktorú sa šetrili financie mnohé roky. Vozový park bol zastaraný a opotrebovaný. Nové autá boli nedostatkovým tovarom, čo vytváralo priestor pre korupciu. Na niektoré značky áut sa robili poradovníky. Občania stáli dlhé hodiny, neraz aj celú noc, pred predajňami áut v neistote, či sa im vozidlo ujde.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open