Úprava záznamu
Ste prihlásený ako:
Ord:
Id:
Changed:
Date:
Owner:
SK:
Gustáv Husák abdikoval z funkcie prezidenta republiky. Príznačne bolo, že k tomu došlo v Deň ľudských práv a slobôd. Pri svojej demisii prehlásil, že chyby, ktoré sa stali, boli chybami ľudí, a nie základných myšlienok socializmu, ktorým zostáva naďalej verný. V súvislosti s nástupom Michaila S. Gorbačova na čelo sovietskej komunistickej strany povedal, že: „po apríli 198S som mohol vystúpiť za historickú pravdu o roku 1968. Mohol som zverejniť aj skutočné príčiny a dôsledky 21. augusta. Bolo by to však moje posledné vystúpenie. Boli by ma zvrhli, a to som nechcel.“ Neospravedlnil sa však za okupáciu a stal sa symbolom a predstaviteľom normalizačnej politiky KSČ, spojenej, i keď nepatril k politickým radikálom, nielen s konzervatívnym krídlom KSČ a politickými čistkami, ale najmä s najvyšším predstaviteľom komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonidom I. Brežnevom a jeho typom socializmu. Gustáv Husák, rozporný pragmatik moci, no politický realista a štátnik, spočiatku reformista roku 1968, bol od augusta 1968 do apríla 1969 prvým tajomníkom ÚV KSS, v rokoch 1969 - 1971 prvým tajomníkom a 1971 - 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ a v rokoch 1975 - 1989 prezidentom ČSSR. Bol jediným Slovákom - prezidentom od vzniku spoločného štátu slovenského a českého národa v roku 1918. Zároveň bol zástancom riešenia slovenskej otázky a spolutvorcom česko slovenskej federácie ako zväzku dvoch rovnoprávnych a rovných národných republík, ktorú však onedlho podriadil, do značnej miery pod sovietskym tlakom, svojim politickým zámerom na dosiahnutie centralizácie moci. G. Husák podporil kandidatúru Mariána Čalfu, ktorý nepatril medzi reformných komunistov, za predsedu federálnej vlády. Tým znemožnil kandidatúru Alexandra Dubčeka za prezidenta ČSSR.
HU:
Ref:
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
NZ:
Keywords:
Docs:
Keep open