| Por |
Datum |
Text |
|
Vloženie nového záznamu / Új bejegyzés felvitele
1 |
1945.06.05 |
Štátnu moc v Nemecku a kontrolu nad vývojom v totálne porazenej krajine prevzala Spojenecká kontrolná rada. Tvorili ju hlavní velitelia štyroch okupačných mocností: americký generál Dwight D. Eisenhower, sovietsky maršal Georgij J. Žukov, britský maršal Bernard L. Montgomery a francúzsky generál J. de Lattre de Tassigny.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
2 |
1945.07.17 |
17. júl - 2. august. V Postupime sa uskutočnila konferencia šéfov vlád ZSSR, USA a Veľkej Británie (Harry S. Truman, Josif V. Stalin a Winston Churchill, od 28. 7. Clement R. Attlee) o najdôležitejších otázkach povojnového vývoja v Európe. Okrem iného schválila odsun nemeckej menšiny z Československa, Maďarska a Poľska.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
3 |
1948.06.24 |
Sovietske okupačné orgány v Nemecku prerušili cestné, železničné a riečne spojenie medzi Berlínom ležiacim v sovietskom okupačnom pásme a okupačnými pásmami západných veľmocí. Zároveň prerušili dodávky elektriny do západnej časti Berlína a urobili i ďalšie opatrenia sťažujúce každodenný život ich obyvateľov. Začala sa tzv. Berlínska kríza. Postup sovietskych okupačných orgánov bol odvetou za menovú reformu v západných pásmach, ale zároveň i testom odhodlania západných mocností udržať si dovtedajšie pozície v západných častiach Berlína i v nimi okupovaných pásmach v Nemecku. USA, Veľká Británia a Francúzsko odpovedali na kroky sovietskych okupačných orgánov vytvorením tzv. leteckého mosta, pomocou ktorého zásobovali Západný Berlín všetkými životne dôležitými komoditami. Berlínsky letecký most trval až do konca leta 1949 a podľa niektorých údajov išlo celkovo o 227 264 letov, pomocou ktorých bolo prepravených približne 2 343 315 ton nákladov.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
4 |
1949.10.07 |
Na území sovietskej okupačnej zóny bola vyhlásená Nemecká demokratická republika, čím sa zavŕšilo povojnové rozdelenie Nemecka. Vzniku nového štátu predchádzalo schválenie Ústavy Nemeckej demokratickej republiky Nemeckým ľudovým kongresom vo východnom Berlíne 3. mája 1949. Suverenita nového štátu bola obmedzená prítomnosťou sovietskych okupačných síl na jej území a celou škálou opatrení, ktorými ZSSR účinne kontroloval politický, hospodársky, kultúrny život vo „východnom Nemecku“.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
5 |
1949.10.18 |
Československá republika diplomaticky uznala Nemeckú demokratickú republiku (NDR), ktorá 7. októbra vznikla na území sovietskej okupačnej zóny v Nemecku.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
6 |
1952.07.19 |
V nadväznosti na Schumanov plán vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré združovalo Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolkovú republiku Nemecko a Taliansko a vytváralo spoločný trh s výrobkami produkovanými uvedenými odvetviami.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
7 |
1955.05.14 |
Vo Varšave podpísali zástupcovia Albánskej ľudovej republiky, Bulharskej ľudovej republiky, Československej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej ľudovej republiky a ZSSR Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Oficiálnym cieľom Varšavskej zmluvy (VZ) bola koordinácia zahraničnej politiky účastníckych štátov a ich vojenská spolupráca pri obrane socializmu. V skutočnosti sa však vzhľadom na dominantné mocenské postavenie ZSSR v strednej a vo východnej Európe zmluva stala nástrojom jeho mocenských záujmov. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol Politický poradný výbor, najvyšším vojenským orgánom Spojené velenie ozbrojených síl. Obidva orgány sa vo svojej činnosti riadili pokynmi Kremľa. Prvým hlavným veliteľom Spojených ozbrojených síl členských štátov VZ sa stal maršal Sovietskeho zväzu Ivan S. Konev, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1955 - 1960. Ďalšími hlavnými veliteľmi Spojených ozbrojených síl členských štátov Varšavskej zmluvy boli: Andrej A. Grečko (1960 - 1967), Ivan I. Jakubovskij (1967 1976), Viktor G. Kulikov (1977 - 1989) a Piotr Lušev (1989- 1991).
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
8 |
1973.12.11 |
V Prahe podpísali Zmluvu o vzťahoch medzi SRN a ČSSR. Uvádzalo sa v nej, že „Mníchovská dohoda z 29. septembra 1938 bola Československej republike vnútená pod hrozbou sily nacistickým Nemeckom“. Preto ju obe krajiny považujú za „nulitnú“, t. j. neplatnú od samého začiatku. Zmluva potvrdzovala neporušiteľnosť hraníc vytvorených po druhej svetovej vojne a vytvárala predpoklady na normálne susedské vzťahy medzi oboma štátmi. Obe krajiny nadviazali diplomatické styky. Zmluvu podpísal za Československo predseda vlády Ľubomír Štrougal a minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek, za Spolkovú republiku Nemecko spolkový kancelár Willy Brandt a minister zahraničných vecí Walter Scheel. Nadobudla platnosť 19. júla 1974 po výmene ratifikačných listín.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
9 |
1974.10.17 |
V Prahe bola podpísaná Deklarácia o upevňovaní priateľstva a prehĺbení bratskej spolupráce medzi KSČ a Jednotnou socialistickou stranou Nemecka a medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
10 |
1985.10.09 |
Sdělení VONS č. 477 Případ André Jablokoffa z NDR“ o zadržení východoněmeckého občana Andrého Jablokoffa při pokusu o přechod československé hranice do Rakouska a o jeho předchozí perzekuci v Německé demokratické republice za působení v mírovém hnutí.
Výbor na ochranu nespravodlivě stíhaných 1978-1989. Ed. Jaroslav Pažout a kol. (Academia Praha 2014) Doc. 480 (p. 1525),  Doc. 480 |
|
11 |
1988.04.17 |
Federálny predseda vlády Ladislav Adamec sa pri návšteve Nemeckej demokratickej republiky (NDR) vyjadril o nevyhnutnosti vzájomnej spolupráce pri znížení hrozivej ekologickej situácie na česko-východonemeckom pohraničí.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
12 |
1988.11.23 |
Tajomník ÚV KSČ Vasil Biľak, ktorý bol na návšteve Nemeckej demokratickej republiky (NDR), sa v rozhovore s predsedom Štátnej rady a predstaviteľom východonemeckých komunistov Erichom Honeckerom zhodol na „veľmi dobrých“ bilaterálnych vzťahoch. Kritizovali niektoré momenty v politike Michaila Gorbačova, pričom sa všeobecne nemôže tvrdiť, že „perestrojka a glasnosť sú potrebné pre celý svet“.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
13 |
1989.02.01 |
Člen Predsedníctva ÚV KSČ Jan Fojtík počas trojdňovej návštevy NDR rokoval s predstaviteľom východonemeckých komunistov Erichom Honeckerom o hospodárskej a politickej situácii v NDR. Honecker spomenul, že sa v NDR odmieta voľba riaditeľov podnikov podľa sovietskeho vzoru. Tvrdil, že NDR zaznamenáva stály hospodársky rast, a preto sa netreba sústavne zaoberať porovnávaním so SRN. Nepáčilo sa mu, že na viedenskej schôdzke KBSE ustúpili socialistické krajiny požiadavkám západných krajín, pričom len NDR a Rumunsko zaujali odmietavý postoj. Podľa Honeckera sa vzťahy medzi Západom a Východom nezlepšili. Spolu s Fojtíkom boli za energický postup voči propagande, ktorá útočila proti základom socializmu. Fojtík zdôraznil, že vedenie KSČ nepristúpi k prehodnoteniu udalostí roku 1968.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
14 |
1989.03.16 |
Na stretnutí vedúcich oddelení medzinárodných stykov ÚV KSČ Michala Štefaňáka a východonemeckej ÚV Jednotnej socialistickej strany (SED) Gerda Siebera v Prahe sa tento vyjadril za prehodnotenie situácie v RVHP podľa vzoru Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Vedenie východonemeckých komunistov sa obávalo o „ďalší vývoj socializmu“, pričom západoeurópske štáty zosilnili vplyv na verejnú mienku v Nemeckej demokratickej republike. Sieber považoval situáciu v Poľsku za „bezperspektívnu“, Maďarsko sa ocitlo v zložitej hospodárskej situácii, pomery u maďarských komunistov boh znepokojujúce a v Bulharsku existovali hlboké rozpory voči presadzovaniu prestavby. Viedenská schôdzka Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe vraj donútila krajiny východnej Európy k ústupkom.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
15 |
1989.09.?? |
September. Turisti z Nemeckej demokratickej republiky obliehali veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko v Prahe a snažili sa dostať na jeho pôdu. Maďarsko im povolilo prechod cez svoje územie do Rakúska.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
16 |
1989.09.21 |
Dokument vydaný mluvčími Charty 77 Václavem Havlem, Tomášem Hradílkem a Danou Němcovou a Výborem na obranu nespravedlivě stíhaných Solidarita s vězněnými aktivisty v Lipsku obsahující vyjádření solidarity s východoněmeckými občany vězněnými za účast na mírové modlitbě před Mikulášským kostelem v Lipsku, informaci o dalších policejních represích a výzvu demokratické veřejnosti v dalších státech východní Evropy k solidaritě s vězněnými v Lipsku (sděleni VONS č. 1077, dokument Charty 77 č. 60/89).
Výbor na ochranu nespravodlivě stíhaných 1978-1989. Ed. Jaroslav Pažout a kol. (Academia Praha 2014) Doc. 1081 (p. 2983), Doc. 1081 |
|
17 |
1989.09.30 |
Minister zahraničných vecí SRN Hans-Dietrich Genscher po príchode do Prahy oznámil východonemeckým utečencom, že môžu odcestovať do Západného Berlína na základe dohody oboch nemeckých štátov, ktorá sa vzťahovala na šesťtisíc osôb. Okrem nich odcestovalo zo západonemeckých veľvyslanectiev v Prahe a Varšave okolo štyritisíc osôb. Na veľvyslanectvách vznikla napätá situácia pre veľký počet utečencov.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
18 |
1989.10.?? |
Október. Občania Nemeckej demokratickej republiky cez veľvyslanectvá Nemeckej spolkovej republiky (NSR) v Prahe a Budapešti po tisíckach odchádzali do NSR.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
19 |
1989.10.04 |
Vláda Nemeckej demokratickej republiky rozhodla s okamžitou platnosťou dočasne pozastaviť bezpasové (na tzv. doložku k občianskemu preukazu alebo na kolektívnu súpisku) a bezvízové výjazdy svojich občanov do Československej socialistickej republiky. Urobila tak v súvislosti s množiacimi sa prípadmi žiadosti o azyl na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko v Prahe.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
20 |
1989.11.04 |
Na základe medzivládnej dohody Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Nemeckej spolkovej republiky (NSR) a Československej socialistickej republiky (ČSSR) smeli občania NDR voľne cestovať cez ČSSR do NSR. V tento deň sa na demonštrácii v Berlíne zúčastnilo asi milión ľudí.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
21 |
1989.11.07 |
Východonemecká vláda Williho Stopha podala demisiu pod tlakom masových demonštrácií, ktorých účastníci žiadali slobodné volby a zrušenie komunistického monopolu moci. O deň neskôr rezignovalo vedenie vládnucej SED. Dňa 13. novembra sa stal novým ministerským predsedom Hans Modrow, ktorý ako jeden z mála predstaviteľov SED dosiahol podporu obyvateľstva, aj keď sa nechcel vzdať vedúcej úlohy SED, postavil sa za reformy a za vyvedenie NDR z krízy.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
22 |
1989.11.09 |
Padol Berlínsky múr, ktorý obsadili tisíce občanov a začal kolaps východonemeckého komunistického režimu, ako aj výrazný pád „železnej opony“ medzi Východom a Západom. Ministerská rada NDR rozhodla, že občania NDR môžu voľne cestovať do zahraničia bez zvláštnych dokladov. Prispela k tomu miliónová demonštrácia vo Východnom Berlíne a dohoda vlád NDR, SRN a ČSSR o priamom vycestovaní občanov NDR cez ČSSR bez ďalších formalít. Tisíce východonemeckých občanov smerovalo do Západného Berlína a našli podporu nielen miestneho obyvateľstva, ale aj poslancov Spolkového snemu v Bonne. Nasledujúci deň spolkový kancelár Helmut Kohl, ktorý 9. novembra pri návšteve Poľska podporil nemecko-poľské zmierenie, minister zahraničných vecí SRN Hans Dietrich Genscher, čestný predseda SPD Willy Brandt a ďalší prehovorili v Berlíne na veľkej manifestácií občanov.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
23 |
1989.11.13 |
"Mám rád všetkých ľudí!" Prejav Ericha Milke, predsedu Stasi vo východonemeckom parlamente
Video |
|
24 |
1989.11.14 |
Proreformný Hans Modrow bol zvolený za predsedu východonemeckej vlády.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
25 |
1989.11.20 |
Na masových demonštráciách v Lipsku bola vyslovená požiadavka zjednotenia NDR a Spolkovej republiky Nemecko.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
26 |
1989.12.17 |
Východonemecká SED (Jednotná socialistická strana Nemecka) sa na zjazde v Berlíne premenovala na SED - Strana demokratického socializmu (SED - PDS).
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
27 |
1990.02.10 |
Sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov sa pred nemeckým kancelárom Helmuthom Kohlom v Moskve vyjadril, že Sovietsky zväz nebude zasahovať do rozhodnutia Nemcov, aby sa zjednotili do jedného štátu.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
28 |
1990.03.18 |
V NDR vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby so 48-percentným ziskom hlasov konzervatívna Aliancia pre Nemecko, podporovaná vládnucou konzervatívnou CDU v SRN. CDU získala 40 percentný podiel na celkovom zisku. Druhé miesto obsadila sociálna demokracia a tretie miesto obsadila nástupkyňa SED - Strana demokratického socializmu. Nová vláda s Lotharom de Maiziérom (CDU) si vytýčila cieľ zjednotiť Nemecko. Dňa S. apríla bol zostavený nový parlament so 400 poslancami a jeho predsedníčkou sa stala Sabine Bergmann-Pohlová z CDU.
Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) |
|
29 |
1990.08.31 |
V Berlíne predstavitelia Spolkovej republiky Nemecko (minister vnútra Gunther Schäuble) a Nemeckej demokratickej republiky (štátny tajomník Wolfgang Krause) podpísali štátnu zmluvu, na základe ktorej sa oba nemecké štáty zjednotili. Zmluva vstúpila do platnosti 3. októbra 1990.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
30 |
1990.09.12 |
Účastníci rokovaní o znovu-zjednotení Nemecka (tzv. rozhovory 2 + 4), ministri zahraničných vecí ZSSR, USA, Veľkej Británie, Francúzska, Spolkovej republiky Nemecko a Nemeckej demokratickej republiky, podpísali Zmluvu o konečnom usporiadaní vzťahov s Nemeckom, ktorá záväzne určila medzinárodné aspekty súvisiace s nastávajúcim zjednotením Nemecka k 3. októbru.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
31 |
1990.10.03 |
Nemecká demokratická republika sa stala súčasťou Nemeckej spolkovej republiky.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
32 |
1991.12.23 |
V Bratislave prevzal nemecký automobilový koncern Volkswagen priestory nového závodu bývalého podniku Bratislavské automobilové závody a založil novú spoločnosť Volkswagen Slovakia, ktorá mala začať s výrobou prevodoviek a montážou osobných automobilov VW Passat.
Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kol.: Chronológia dejín Slovenska a Slovákov II, Veda Brat. 2014 |
|
Total 32 records.