Vloženie nového záznamu / Új bejegyzés felvitele     From:To:
carnogursky:[367]gabc-nagym:[242]nov_89:[1447]selecky:[236]slusovice:[95]ukraine:[434]zatk_89:[948]like:

Por	Datum	Text
1	1988.03.25	Sviečková manifestácia veriacich v Bratislave sa stala jedným z najvýraznejších a najväčších prejavov odporu proti komunistickému režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR) do 17. novembra 1989. Patrila medzi udalosti, ktorými sa Bratislava zaradila k spoločenskému pohybu v Prahe, Varšave a Budapešti s cieľom dosiahnuť slobodu a demokraciu. Pre Slovensko nastal čas svitania k demokracii a slobode. Podnetom k manifestácii sa stala kritická situácia v katolíckej cirkvi kriminalizovaním humánnych prístupov kňazov a laikov, neobsadené biskupské stolce, ako aj často tvrdá štátna kontrola nad cirkvami a najmä znevažovanie náboženského cítenia a porušovanie náboženských a ľudských práv a slobôd. Tieto obhajoval a presadzoval helsinský proces Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorej signatárom bola aj ČSSR od roku 1975, no jej komunistický režim ich permanentne porušoval, hoci v roku 1976 ratifikoval pakty Organizácie spojených národov (OSN) o občianskych a politických právach, ako aj o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Na pokojnom zhromaždení na Hviezdoslavovom námestí sa zúčastnilo niekoľko tisíc občanov (odhad bol spolu s priľahlými ulicami až 10-tisíc osôb, podľa Komisie Slovenskej národnej rady pre vyšetrenie udalosti 3500 osôb na námestí). Veriaci so zapálenými sviečkami požadovali dodržiavanie ľudských práv a náboženských slobôd. Napriek tomu, že sa nevyskytli protištátne prejavy či žiadne transparenty, pod zámienkou nedostatočných záruk zachovania verejného poriadku štátna moc zhromaždenie zakázala. Oficiálnym ohlasovateľom manifestácie bol František Mikloško, no štátne orgány prijali rozhodnutia, ktoré jej mali zabrániť. Na námestí sa pred zhromaždením sústredili príslušníci Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí sa snažili potom rozohnať zhromaždených. Časť zhromaždených surovo natlačili pred blízky kostolík Notre Dáme. Proti veriacim brutálne zasiahli príslušníci, ked použili obušky, vodné delá a zadržali po manifestácii niekoľko desiatok osôb. Problémy so zadržaním a obmedzovaním osobnej slobody mali aj spoluorganizátori zhromaždenia František Mikloško aján Čarnogurský, ako aj Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Ján Ch. Korec a ďalší. Manifestácia sa predsa len uskutočnila a na scény tvrdého postupu brachiálnej moci sa pozerali jej predstavitelia, členovia politickej komisie (člen Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Gejza Šlapka, minister kultúry SSR Miroslav Válek, minister vnútra SSR Štefan Lazar, pracovníci ÚV KSS, funkcionári Zboru národnej bezpečnosti a iní) za oknami blízkeho hotela Carlton. Brutálny zásah proti veriacim, ktorého sa zúčastnilo okolo tisíc príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, odsúdila verejnosť nielen doma, ale aj v zahraničí, najmä v susednom Rakúsku, Maďarsku či Poľsku. No komunistický denník Pravda napísal, že medzi organizátormi akcie boh aj ľudia blízki „slovenskému klérofašistickému štátu“ a z ilegálnej tajnej cirkvi, pritom sa zmienil aj o slovenskom poprednom hokejistovi a výkonnom predsedovi Svetového kongresu Slovákov, žijúcemu v zahraničí, Mariánovi Šťastnom. Význam udalostí, ktoré sa odohrali na Hviezdoslavovom námestí, a ktoré oslabovali pozície režimu, lebo tvrdo udrel na náboženské a humanitné tradície slovenskej spoločnosti, si práve v tomto smere, uvedomib mnohí občania Slovenska. Pražský kardinál František Tomášek vyzdvihol manifestáciu ako výrazný krok k dosiahnutiu náboženskej slobody a ľudských práv v Československu. Kardinál vyzval už 4. januára 1988 všetkých veriacich v republike, aby podporili petíciu moravských katolíkov za náboženské slobody, ktorí v 31 bodoch podali návrh „Podnety katolíkov na riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR“. Z podpísaných 501 590 osôb bolo 291 284 zo Slovenska a 210 306 z Čiech a Moravy. Bol to jeden z najrozsiahlejších prejavov kritického vzťahu časti občanov k politike komunistickému režimu a stal sa najrozsiahlejšou podpisovou akciou v krajinách strednej a východnej Európy. Na podnet biskupa Jána Chryzostoma Korca začali aktivisti tajnej cirkvi zbierať po celom Slovensku svedectvá účastníkov bratislavskej manifestácie a dostupné údaje. Z nich bola v Rakúsku vytlačená kniha Bratislavský veľký piatok. Vznikla zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988. V júni 1988 bol náklad kníh prepašovaný z Rakúska cez Maďarsko na Slovensko. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
2	1988.03.30	V Maďarsku 37 vysokoškolákov založilo opozičný Zväz mladých demokratov - Fidesz. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
3	1988.03.31	Vláda Československej socialistickej republiky prijala v rámci „ekonomickej prestavby“ návrhy zákonov: návrh zákona o štátnom podniku, návrh zákona o poľnohospodárskom družstevníctve, návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, návrh zákona o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, návrh novely Hospodárskeho zákonníka a návrh novely zákona o hospodárskej arbitráži a návrh zákona o hospodárskych stykoch so zahraničím. Návrhy utvárali legislatívny rámec pre potrebné zmeny v mechanizme riadenia ekonomiky. Návrhy schválilo Federálne zhromaždenie ČSSR 14.-16. júna. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
4	1988.04.08	Na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) sa rokovalo o postupe KSČ v podmienkach prestavby hospodárskeho mechanizmu a rozvoji socialistickej demokracie. Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš však považoval výzvy na spoločenské a politické zmeny za neprijateľné. Vedúca úloha strany sa mala naopak rozširovať, a pritom sa len viac oddelili jej úlohy od úloh vlády. Návrhy zákonov pokladalo vedenie KSČ (medzi novozvolenými členmi Ústredného výboru KSČ boli konzervatívny ideológ a podporovateľjakeša Jan Fojtík, onedlho prvý tajomník ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) Ignác Janák, ktorý nahradil Jozefa Lenárta, Miloslav Zavadil, Miroslav Štépán, Rudolf Hegenbart, Štefan Rybár, Ondrej Šaling, Ivan Knotek, Vasil Mohorita a ďalší) za ďalší krok v „prestavbe“ ekonomiky ČSSR. Z vedenia KSČ odišiel konzervatívec a jeden zo signatárov „pozývacieho listu“ k okupácii v auguste 1968 Antonín Kapek a slovenský ideológ a konzervatívec Ľudovít Pezlár. Z funkcií tajomníkov ÚV KSČ uvoľnili Josefa Hamana, Josefa Havlína a Jindricha Poledníka, ktorí neskrývali svoj rezervovaný postoj k riešeniu problémov česko-slovenskej federácie, ako aj k prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi. Na zasadnutí ÚV KSČ sa rozhodlo o nahradení skompromitovaného Jána Feješa vo funkcii generálneho prokurátora ČSSR Jánom Pješčakom, ktorý bol Husákovým stúpencom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
5	1988.04.08	Po tom, čo vládnuca Maďarská socialistická robotnícka strana (MSRS) vylúčila so svojich radov viacerých proreformných intelektuálov, zdvihla sa vlna kritiky a zo strany vystúpilo okolo 40-tisíc členov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
6	1988.04.11	Generálny tajomník ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Michail S. Gorbačov pri stretnutí s prezidentom ČSSR Gustávom Husákom, ktorý oficiálne navštívil Sovietsky zväz, ocenil jeho uvážlivé kroky pri zmene vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ v decembri 1987 za Miloša Jakeša. Najmä preto, že sa aspoň navonok nezvyšovalo politické napätie v ČSSR, hoci nastala výmena politického „centristu“ za „konzervatívca“. Gorbačov však uviedol, že vedenie KSSZ nemení svoje hodnotenie na reformné spoločenské kroky v roku 1968, ba ani na následnú normalizačnú politiku vedenia KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
7	1988.04.14	Na zasadaní ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Lenárt rezignoval na funkciu 1. tajomníka, člena Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSS, do funkcie 1. tajomníka a člena Sekretariátu ÚV KSS bol zvolený Ignác Janák. Patril k relatívne mladším, no rovnako konzervatívnym funkcionárom, ktorí sa v tom čase dostávali do vedúcich funkcií v KSČ i KSS. Z funkcie člena Predsedníctva, Sekretariátu a tajomníka ÚV KSS odstúpil Ľudovít Pezlár, tajomníkom ÚV KSS a členom Sekretariátu ÚV KSS sa stal Gejza Šlapka, tajomníkom ÚV KSS, členom Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSS Ivan Knotek. Politická línia vedenia KSS zostala v podstate nezmenená, čo onedlho potvrdili aj okresné konferencie KSČ a KSS napriek tomu, že v celoštátnom meradle bolo zvolených 39 % nových členov a kandidátov okresných výborov, ktorí viac vnímali kroky sovietskej prestavby a uvedomovali si nevyhnutnosť postupu strany za liberalizáciu vnútropolitických pomerov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
8	1988.04.17	Federálny predseda vlády Ladislav Adamec sa pri návšteve Nemeckej demokratickej republiky (NDR) vyjadril o nevyhnutnosti vzájomnej spolupráce pri znížení hrozivej ekologickej situácie na česko-východonemeckom pohraničí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
9	1988.04.19	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo dohodu medzi ČSSR, Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a NDR o inšpekciách v súvislosti so zmluvou medzi ZSSR a Spojenými štátmi americkými (USA) o likvidácii jadrových rakiet stredného a kratšieho doletu. Vychádzalo sa z dohody medzi najvyšším predstaviteľom Sovietskeho zväzu Michailom S. Gorbačovom a americkým prezidentom Ronaldom Reaganom z 8. decembra 1987 o úplnej likvidácii rakiet stredného doletu (500 až 5000 kilometrov), čo sa vzťahovalo na sovietske rakety SS-20, umiestnené aj na území Československa, ďalej na americké Pershingy 2 a riadené strely s plochou dráhou letu Cruise Missile. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
10	1988.04.23	Kardinál František Tomášek, arcibiskup-metropolita pražský, požiadal v liste predsedu federálnej vlády Ľubomíra Štrougala o začatie dialógu o urovnaní vzťahov štátu a katolíckej cirkvi, pričom pripomenul petíciu „Podnety katolíkov na riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR“ z prelomu rokov 1987 a 1988, ktorú podporoval a ohradil sa voči tomu, že sa proti nej rozpútala dezinformačná oficiálna kampaň, hoci žiadny štátny orgán petíciu nezakázal. Petícia však poukázala na nesúhlas katolíkov s cirkevnou politikou štátu, ktorá niesla výrazné stopy ideológie stalinizmu a ani len náznaky ospravedlnenia sa za perzekúcie veriacich a cirkvi v 50. rokoch, ako aj po roku 1969. Podľa Tomášeka podobná situácia nastala ohľadom prístupu k sviečkovej manifestácii v Bratislave 25. marca 1988, keď sa otvorene prejavilo, že „vzťah štátu k cirkvi sa ocitol v kríze. Doterajšia cirkevná politika môže pokračovať len za cenu násilia“, ktoré krízu prehlbovalo a katolíci, súc si vedomí svojich práv, sú odhodlaní prinášať obete. Preto netreba ísť cestou konfrontácie, ale dialógu o dosiahnutí rovnoprávnosti občanov. Kardinál si prial nápravu a nehodlal mlčať k prejavom bezprávia. Veriaci mu ešte aj v ten deň prejavili podporu po pontifikálnej omši k pocte sv. Vojtecha, ako aj tajomníkovi poľského episkopátu Jerzymu Dambrowskému. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
11	1988.04.26	V Leninovom kombináte v Novej Huti pri poľskom Krakove začal štrajk za zvýšenie miezd a vzniesla sa požiadavka, aby sa aktivisti zakázanej odborovej organizácie Solidarita znovu prijali do práce. Títo boli perzekvovaní už za svoje protirežimové postoje od začiatku 80. rokov, kedy vznikla v Poľsku vážna spoločensko-politická kríza. Patrila medzi najvýraznejšie vystúpenia za reformu socializmu sovietskeho typu, lebo mu boli vlastné silné totalitné prvky, v celej existencii trvania sovietskeho bloku a politiky Moskvy voči nemu a zaradila sa medzi také udalosti, akými sa stali reformná československá jar roku 1968 či ľudová revolúcia v Maďarsku roku 1956. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
12	1988.04.27	Sekretariát ÚV KSČ pripravil pre základné organizácie KSČ v celom štáte informáciu „O niektorých ilegálnych štruktúrach protisocialistických síl“. Materiál obsahoval konkrétne údaje o Charte 77, VONS (Výbore na ochranu neoprávnene stíhaných) a ďalších opozičných skupinách, pôsobiacich v českých krajinách. Predstavitelia slovenského disentu sa v materiáli neuviedli. Demonštrácia veriacich z 25. marca v Bratislave vznikla podľa tejto informácie na podnet Svetového kongresu Slovákov (SKS). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
13	1988.04.27	Federálny cenový úrad vydal vyhlášku č. 77/1988 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu. Bytová výstavba, kvalita bytového fondu a kultúra bývania na Slovensku zápasila s viacerými problémami. Komunistická tlač priznávala problémy s kvalitou a úrovňou bývania. Články apelovali na zvýšenie kvality a na vyriešenie problémov, ktoré znižovali užívateľskú hodnotu bytov. Vyzývali k väčšej pozornosti opravám a modernizácii bytového fondu. Pre nové byty a panelové domy bola typická nižšia kvalita a úroveň technického prevedenia a vybavenia. Išlo najmä o nedostatky pri výrobe obvodových plášťov budov a o všeobecne nízku kvalitu dokončovacích prác, ako tapetovanie, lepenie podlahových krytín, kachličkovanie atď. Zvlášť kriticky bola hodnotená nízka kvalita stavebno-stolárskych výrobkov a prác, ako boh bytové okná, dvere, lodžiové steny atď. Napríklad pri vybavení bytov sa používali bytové tzv. umakartové jadrá na báze ľahkej prefabrikácie, ktoré si mnohí užívatelia bytov svojpomocne odstraňovali a nahrádzali murovanými. Problémy pretrvávali aj v technickej infŕaštruktúre sídiel. Zaostávala a nebola dostatočne riešená, čo vo viacerých oblastiach Slovenska spôsobovalo kritickú situáciu najmä v zásobovaní pitnou vodou a v čistení odpadových vôd. Celkovému architektonickému stvárneniu bytových domov chýbal výraznejší prejav, ako členitosť fasády, tvarovosť objektu a farebnosť, polyfunkčnosť. Tak vznikali typické „socialistické“ sídliská s panelovými sivými uniformnými domami. Intenzívna bytová výstavba pozmenila architektonický a urbanistický vzhľad miest a dedín. Užívateľskú hodnotu nových obývaných sídlisk znižovala nedostatočná výstavba základnej občianskej a technickej vybavenosti. S postupným uspokojovaním dopytu po bytoch vzrastali požiadavky obyvateľstva na vyššiu bytovú kultúru, bytový komfort a architektonické riešenie obytného prostredia. Komplexnosť bytovej výstavby bola nedostatočná. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
14	1988.05.01	Prvomájové oslavy, ktoré mali silné protirežimové prejavy vo Vratislavi, Varšave, Novej Huti a v Gdaňsku, rozohnala milícia. Nasledujúci deň začal štrajk v Leninových lodeniciach v Gdaňsku. Proti opozícii vo viacerých mestách tvrdo zasahovala milícia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
15	1988.05.03	Opozičné združenie Charta 77 vydalo nekrológ a prehlásenie k úmrtiu obhajcu ľudských práv Pavla Wonky, ktorý 26. apríla vo veku 35 rokov zomrel vo väznici v Hradci Králové ako obeť nezákonného súdneho a väzenského postupu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
16	1988.05.06	Predsedníctvo ÚV KSS prerokúvalo „Správu o porušovaní zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny za roky 1983 - 1987“. Napriek viacerým opatreniam vzrástol počet prípadov rozkrádania, špekulácie a obohacovania. Vo výrobe spotrebných predmetov na bežnú potrebu obyvateľstva sa nedosiahla potrebná kvalita, pretrvávali nedostatky v obchode, v službách, v kvalite odovzdaných bytov a pod. „Fuškárenie“ predstavovalo až 50 - 60 % z objemu poskytovaných služieb. Na Slovensku bolo v rokoch 1983 - 1987 za rozkrádanie a prečiny rôzneho druhu obžalovaných 150 429 osôb. Na rozkrádaní a iných prečinoch a trestných činoch sa podieľal pomerne široký okruh ľudí na rôznych úrovniach. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
17	1988.05.06	Sekretariát ÚV KSČ vydal list nižším straníckym zložkám o „aktivizácii síl vnútorného a vonkajšieho protivníka“. V liste sa uviedlo, že v súvislosti s výročiami v priebehu roku 1988 sa aktivizujú sily nepriateľské socializmu, preto treba zaktivizovať stranu a zvýšiť jej akcieschopnosť. Zároveň mobilizovať každého komunistu k politickému a ideologickému zápasu v procese prestavby a demokratizácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
18	1988.05.08	Opätovným prezidentom Francúzska sa stal socialista a zástanca dodržiavania ľudských práv v krajinách sovietskeho bloku Fran90is Mitterrand. Jeho pozíciu zvýraznili predčasné parlamentné volby v polovici júna, v ktorých zvíťazila Socialistická strana. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
19	1988.05.11	Osobitné vládne právomoci, ktoré odhlasoval poľský Sejm, mali viesť k zníženiu inflácie a vláde prislúchali aj rozhodnutia o výške miezd a cien. Boli to reakcie na vlnu štrajkov za zvýšenie miezd a za prijatie robotníkov prepustených z práce zakázanej Solidarity. Jej predstaviteľ Lech Walesa pritom vyzval štrajkujúcich, aby na policajné zásahy odpovedali celoštátnym štrajkom. Celková hospodárska situácia v Poľsku sa naďalej zhoršovala a zvyšovalo sa sociálne napätie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
20	1988.05.14	V desiatich krajoch ČSSR, ako aj v Prahe a Bratislave, sa uskutočnili krajské a mestské konferencie KSČ. Vyše 22 % členov predsedníctiev, zvolených väčšinou v tajných voľbách, bolo nových. Až 68 % všetkých členov malo vysokoškolské vzdelanie, z ktorých mnohí zvažovali kroky vedenia KSČ za spoločenskú prestavbu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
21	1988.05.15	Z Afganistanu začali podlá dohody zástupcov ZSSR, USA, Afganistanu a Pakistanu, ktorú podpísali vo švajčiarskej Ženeve 14. apríla, odchádzať sovietske vojská. Zmluva napriek tomu, že nezaručovala koniec občianskej vojny v Afganistane, aspoň čiastočne riešila utečeneckú otázku a zmierňovala medzinárodné napätie a studenú vojnu medzi Východom a Západom vôbec. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
22	1988.05.19	Popredný slovenský disident Miroslav Kusý sa v článku „Inštitucionálna revolúcia po dvadsiatich rokoch“ zamýšľal nad dôsledkami normalizačného procesu a nad možnosťami „prestavby“ v ČSSR. Dôsledky procesu ťažko dopadli na spoločnosť a politika komunistického režimu nedávala záruky, aby sa niečo podstatnejšie vo vnútropolitickej situácii zmenilo. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
23	1988.05.20	Na mimoriadnej konferencii vládnucej Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSRS) odvolali z funkcie jej generálneho tajomníka Jánosa Kádára, ktorý bol v najvyššej politickej funkcii 32 rokov a s ktorým sa spojili určité liberálne trendy Maďarska od začiatku 70. rokov, najmä v oblasti ekonomiky, oproti ostatným krajinám sovietskeho bloku. Kádára nahradil Károly Grósz. Z vedenia strany odišlo 8 konzervatívnych členov a nastúpil okrem iných stúpenec dôslednej liberalizácie Imre Pozsgay. Predmetom konferencie bolo aj väčšie oddelenie právomocí štátu a strany a zamerala sa aj na posilnenie postavenia samosprávnych orgánov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
24	1988.05.24	Predsedníctvo ÚV KSS prerokúvalo materiál Výboru ľudovej kontroly SSR o vykonaní previerky skúseností z účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny za roky 1983 až 1987, ktorá zachytávala oblasť investičnej výstavby, akosti výrobkov, bytovej výstavby, zdravotníctva atď. Predsedníctvo konštatovalo značné poručovanie zásad. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
25	1988.05.29	Začal päťdňový summit prezidenta USA Ronalda Reagana a generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova v Moskve, počas ktorého si vymenili ratifikovanú Zmluvu o jadrových silách stredného doletu z decembra 1987 a podpísali dvojstranné zmluvy o jadrových skúškach. Pre ČSSR bolo zvlášť významnou skutočnosťou, že 16. marca 1988 sovietska armáda v súvislosti s dohodami medzi ZSSR a USA, ukončila sťahovanie operačno-taktických rakiet SS 12 z územia ČSSR. R. Reagan a M. Gorbačov sa však na stretnutí nedohodli na polovičnom znížení medzikontinentálnych rakiet a na znížení konvenčných zbraní. Reagan sa pred novinármi vyjadril, že Sovietsky zväz už nepovažuje „za ríšu zla“ (výrok z prvej polovice 80. rokov), a naznačil zbližovanie postojov oboch štátov v oblasti ľudských práv. Gorbačov sa po nástupe do funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ v marci 1985 stretával s Reaganom každý rok (v Ženeve, Reykjaviku a Washingtone). U Gorbačova sa práve od Reykjaviku prejavoval posun v chápaní dôležitosti riešenia ľudských práv a slobôd. Obom štátnym predstaviteľom nechýbali vzájomné ústretové postoje, hoci Reagan od programu amerického protiraketového štítu SDI neustúpil. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
26	1988.05.29	V úvodnom manifeste nezávislej iniciatívy České deti sa zdôraznilo, že jej najvyšším cieľom bolo uznanie Svätováclavskej koruny a Českého kráľovstva. Žiadala návrat cirkevného majetku a majetku šľachty, obnovu kláštorov a rehoľných rádov, ekonomický odklon od zaťažujúceho ťažkého priemyslu, ktorý pohlcoval zdroje pre rast spotrebného priemyslu, upozornila, že sa neriešili problémy ekológie poľnohospodárstva a podlá iniciatívy sa mali získať tzv. čisté energetické zdroje, ktoré by aspoň čiastočne zmiernili katastrofálnu situáciu na česko-východonemeckom pohraničí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
27	1988.06.??	Za kvalitu výroby na Slovensku zodpovedalo vyše 300-tisíc riadiacich pracovníkov a viaceré kontrolné orgány v rámci jednotlivých rezortov. Najvyššie stranícke a štátne orgány konštatovali, že akosť výrobkov nepatrí „k tromfom výrobných organizácií“. V priebehu roka prináša tlač kritické články na adresu kvality výrobkov. V denníku Pravda (116/1988) bol napríklad publikovaný článok, v ktorom sa píše: „dennodenne sa presviedčame, že s akosťou našich výrobkov to ani zďaleka nie je tak, ako by sme potrebovali. Hoci existuje množstvo predpisov a nariadení zaväzujúcich vyrábať kvalitne, hoci máme množstvo múdrych a ochotných ľudí... Výrobcovia u nás ešte stále nemajú výrazný ekonomický motív na zvyšovanie akosti. Inakšie by sa nemohli správať tak, ako sa správajú - neriešiť požiadavky svojho odberateľa... Povedané však s Leninom, každý, a nielen kapitalistický monopol, vedie k zahnívaniu. U nás prostredníctvom toho, že odberateľ sa musí prispôsobiť výrobcovi, nie naopak. A výrobca sa v tejto situácii neveľmi má k zvyšovaniu akosti. “ Nedostatočná kvalita dlhodobo pretrvávala aj v terciárnej sfére. V 80. rokoch pokračoval rozvoj terciárneho sektora, nespĺňal však kritéria doby a požiadavky obyvateľstva. Jeho nedostatočný rozvoj súvisel s dlhodobou preferenciou investícií do výrobnej sféry a s nedocenením významu služieb. Zaostalá odvetvová štruktúra mala okrem ekonomických aj sociálne dôsledky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
28	1988.06.??	Vyšlo prvé číslo samizdatového časopisu Bratislavské listy, ktoré redigoval jeden z predstaviteľov katolíckej opozície Ján Čamogurský. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
29	1988.06.02	Vláda Československej socialistickej republiky vydala nariadenie č. 109/1988 Zb. o zriadení medaily Za zásluhy o Československú ľudovú armádu, čím sa mala zvýšiť jej spoločenská prestíž. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
30	1988.06.03	Tajomník ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRS) Stanislav Cionek informoval riaditeľa tlačového oddelenia episkopátu kňaza Alojzyho Orszulika o možnosti vytvorenia Senátu ako druhej komory parlamentu, v ktorom by mala zastúpenie opozícia. Výmeny názorov naznačovali možnosť rešpektovať postavenie katolíckej cirkvi v poľskej spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
31	1988.06.09	Fenomenálny atlét Sergej Bubka, reprezentant ZSSR, na atletickom mítingu Pravda -Televízia - Slovnaft (Grand Prix IAAF) v Bratislave vytvoril svetový rekord v skoku o žrdi výkonom 605 cm. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
32	1988.06.12	V Trnave bol za titulárneho biskupa - apoštolského administrátora trnavskej arcidiecézy vysvätený Ján Sokol. O deň skôr vysvätili v Prahe dvoch pomocných biskupov pre pražskú arcidiecézu Jana Lebedu a Františka Lišku. Vysviacka nových biskupov sa uskutočnila po 15 rokoch a bola výsledkom obnovených rokovaní s Vatikánom. Svätú stolicu na vysviacke J. Sokola v Trnave zastupoval arcibiskup Francesco Colasuonno. Napriek odpútavacím akciám režimu sa počet prítomných veriacich na vysviacke odhadoval na 25-30-tisíc. Podľa hodnotenia úradov vysviacka prebehla „v atmosfére vypätej katolíckej triumfálnosti a prezentácie požiadaviek rímskokatolíckej cirkvi voči ČSSR“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
33	1988.06.14	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo s účinnosťou od 1. augusta zákon o štátnom podniku, ktorý však stratil pôvodnú razanciu, korešpondujúcu s návrhmi z roku 1969, ktoré vyjadrovali pokus o ekonomickú reformu. Zákon obsahoval klauzulu o vedúcej úlohe KSČ a znemožňoval volný výstup a vstup podnikov z výrobno-hospodárskych jednotiek. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
34	1988.06.16	Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 103/1988 Zb. o zmenách v nemocenskom zabezpečení. Československý sociálny systém poskytoval obyvateľstvu sociálne istoty. Sociálne zabezpečenie a skromné, ale stabilné pracovné príjmy pre všetkých občanov, dávali obyvateľstvu pocit určitej miery sociálneho bezpečia. Záruka zamestnanosti, relatívne lacné bývanie, základná zdravotná starostlivosť, doprava, verejné stravovanie atď. boh zárukou istej miery sociálneho pohodlia občanov. Na druhej strane práve tento systém bol nástrojom sankcionovania politicky nepohodlných občanov. Niektoré skupiny obyvateľstva žili čo sa týka spotreby základných životných potrieb na úrovni existenčného minima, resp. chudoby. Sociálne istoty mali zabezpečiť lojalitu obyvateľstva voči komunistickej moci. Väčšina obyvateľstva bola zabezpečená základnými životnými potrebami. Problematická však bola ich kvalita. Možnosti spotreby boli obmedzené. Redistribučný systém prinášal občanom istotu, mal však rôzne nedostatky. V zásade nepodnecoval iniciatívu občanov a nevytváral konkurenčné prostredie. V komunistickom režime nebolo možné uplatniť verejnú kontrolu. Rozšírená bola korupcia a podplácanie, rozdeľovanie na základe protekcie, osobných známostí a za protislužby. Postupovalo sa tak často napríklad pri získavaní bytov, v zdravotníctve a v školstve. Existovali napríklad „lepšie“ nemocnice, byty, služby, špeciálne predajne, ktoré boli pre radové domácnosti nedostupné. Úroveň poskytovaných služieb nebola rovnaká a tiež možnosť získať kvalitnejšie služby nebola všetkým občanom rovnako dostupná. Typická bola centralizácia poskytovaných neplatených alebo čiastočne platených služieb a nízka úroveň a uniformita služieb. Sociálna infraštruktúra dlhodobo a kontinuálne zastarávala. Vysoká životná úroveň bola typická pre príslušníkov komunistickej nomenklatúry. Niektorí občania si zvyšovali životnú úroveň pomocou aktivít v sivej ekonomike. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
35	1988.06.16	V Budapešti sa konali spomienkové akcie k 30. výročiu popravy predstaviteľa maďarskej ľudovej revolúcie roku 1956 Imre Nagya. Proti účastníkom zasiahla polícia. Predseda vlády Károly Grósz neskôr odsúdil tieto akcie, ktoré podnecovali k „šovinizmu a iredente“ a prehlásil, že sa sovietskym zásahom roku 1956 zabránilo občianskej vojne, a postavenie Nagya pred súd považoval za správny krok. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
36	1988.06.17	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo správu Ministerstva zahraničných vecí ČSSR o československej iniciatíve k „vytvoreniu pásma dôvery, spolupráce a dobrých susedských vzťahov na línii dotyku členských štátov Varšavskej zmluvy a NATO“, ktorú podporili členské štáty zmluvy. Severoatlantická aliancia (NATO) sa oficiálne nevyjadrila k iniciatíve, no viaceré štáty, vrátane Spolkovej republiky Nemecko, ju privítali. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
37	1988.06.17	Krajský súd v Banskej Bystrici pod predsedníctvom Arnošta Škorpila odsúdil katolíckeho disidenta Ivana Polanského za rozvracanie republiky a za vydávanie samizdatov pod názvom Historický zborník. Jeden bol venovaný Andrejovi Hlinkoví, pričom vraj vyzdvihol ľudácke aktivity za prvej republiky. Obžaloba znela: Najneskôr od roku 1984 do 5. novembra 1987 vo svojom byte v Novej Dubnici a na svojom pracovisku v ZŤS Dubnica nad Váhom napísal a sčasti rozmnožil nelegálne písomnosti, najmä časopisy... robil zvukový záznam relácií na stanici Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Rádio Vatikán a písomne ich rozširoval“ Súd odsúdil Polanského na štyri roky v prvej nápravnovýchovnej skupine vo väzení v Ružomberku. Proti rozhodnutiu sa odvolal a 15. júla požiadal aj o prepustenie z väzby. Krajský súd to zamietol. Bol ustanovený Výbor solidarity s Ivanom Polanslcým (Václav Benda, Ján Čarnogurský, Jiŕí Gruntorád a ďalší). K solidarite sa prihlásilo 91 samizdatových publicistov. Odsúdenie vyvolalo veľký medzinárodný ohlas a pobúrenie. Polanský bol vo väzení do konca októbra 1989. Vtedy mu prezident udelil amnestiu a odpustil zvyšok väzenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
38	1988.06.17	Predsedníctvo ÚV KSČ riešilo aj vážne zlyhávanie v zásobovaní trhu toaletným papierom. Problémy so zásobovaním domáceho trhu boli permanentným problémom. Pretrvával deficit mnohých druhov výrobkov a služieb a ich nízka kvalita. Tzv. podpultový tovar a dlhé rady zákazníkov čakajúcich pred obchodmi pri nákupoch tovarov dennej potreby i iných druhov tovarov boli súčasťou každodenného života. V dôsledku nedostatku mnohých druhov tovarov a služieb a v dôsledku ich malej rozmanitosti bolo obyvateľstvo odkázané na úzku ponuku, z čoho pramenila príznačná „socialistická uniformita“ a „stereotypnosť“. Štát umelo vytváral cenové relácie, čo deformovalo ponuku tovarov a služieb a ovplyvňovalo tak spotrebné správanie obyvateľstva. Okrem toaletného papiera boli nedostatky v zásobovaní hygienickými potrebami a tiež inými tovarmi. Medzi nedostatkový tovar patrili rôzne druhy potravín, automatické práčky, kuchynské spotrebiče, autá atď. Vo vtedajšej dobe nadštandardné výrobky a služby bolo možné získať iba na neoficiálnom trhu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
39	1988.06.17	Vláda Československej socialistickej republiky vydala nariadenie č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnania do I. а II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Pracovné kategórie boh dôležitým činiteľom, ktorý mal vplyv na vznik nároku na dôchodok a na určenie jeho sumy. Na účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania zaraďovali do troch pracovných kategórií, pričom I. а II. pracovná kategória sa nazývali tzv. preferovanými pracovnými kategóriami, pretože so zaradením zamestnania do nich sa spojili určité výhody. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
40	1988.06.19	V Poľsku sa zúčastnilo komunálnych volieb len 56 percent oprávnených voličov. Proti demonštrantom v Gdansku a v Novej Huti zasahovali milície. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
41	1988.06.22	Poslanec Vladimír Mináč vystúpil v pléne Slovenskej národnej rady (SNR) s kritikou veľmi problémového stavu v oblasti práce národných výborov, kultúry, informovanosti a ekológie. Uviedol, že: „Kradli by sme si čas, keby sme opakovali naše žiale a naše žaloby pokiaľ ide o kultúru riadenú národnými výbormi. Zmeny, ktoré sa udiali za obdobie, ktoré sa snažíme kontrolovať, sú zanedbateľné, vlastne sa nič nového nestalo okrem niekoľkých centrálnych finančných injekcií. Samotná prestavba nie je kultúre vôbec, a ku kultúre na národných výboroch osobitne, obrátená zvlášť prítulnou tvárou. Naopak, zatiaľ sa v oblasti kultúry v súvislosti s prestavbou šíri iba panika“. Vyslovil obavy, že: „na niektorých okresných národných výboroch rozmýšľajú, ako spojiť odbory kultúry s odbormi školstva. To by bol začiatok konca riadenia miestnej kultúry“. Ekonomickú situáciu národných výborov považoval za „katastrofálnu“ a navyše pracovali s nepresnými a neoverenými údajmi, ktoré nedávali adekvátny podklad pre ich postup. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
42	1988.06.22	Kritika V. Mináča akoby pripomenula poslancom publikáciu „Bratislava/Nahlas“ z októbra 1987, ktorá vznikla z radov ekologických aktivistov na Slovensku (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská, Peter Kresánek, Peter Tatár atď). Autori už v úvode upozorňovali, že v Bratislave boh problematické základné podmienky života. Znečistenie ovzdušia ohrozovalo zdravie obyvateľov, ekologické stavby prakticky neexistovali, v meste sa vyskytovala nadmerná hlučnosť, historické stavby sa búrali, v meste bol nedostatok zelene, občianska vybavenosť a hromadná doprava nestačila požiadavkám obyvateľstva. Aktivisti vyzvali k verejnej diskusii o riešení problémov: „Podčiarkujeme, že cieľom materiálu nie je existujúce problémy samoúčelné škandalizovať, ale ich pomenovať, a tak začať riešiť." Iniciatíva bratislavského Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny našla ohlas u slovenskej verejnosti, ako aj v zahraničných médiách, ktoré jej dodali politický podtext. Publikáciu, ktorá vyšla v niekoľkotisícovom náklade, nazval český spisovateľ a disident Václav Havel slovenskou Chartou“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
43	1988.06.23	Slovenská národná rada schválila zákon č. 106/1988 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení. Prijatý bol aj zákon č. 108/1988 Zb. o vnútornom obchode. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
44	1988.06.25	Predstavitelia Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) podpísali v Luxemburgu spoločné vyhlásenie o nadviazaní vzájomných oficiálnych vzťahov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
45	1988.06.26	Predsedníctvo ÚV KSČ hodnotilo návštevu spolkového kancelára (Franz Vranitzky), ktorý sa počas nej stretol s prezidentom ČSSR Gustávom Husákom, generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom a predsedom federálnej vlády Ľubomírom Štrougalom, ako úspešnú, lebo prispela k utváraniu politiky dôvery a dobrých susedských vzťahov. Rakúska delegácia sa kladne vyjadrila k medzinárodnej politike Československa a zaujímala sa predovšetkým o hospodársku spoluprácu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
46	1988.06.27	V Budapešti sa konala demonštrácia asi 50 - 70-tisíc osôb proti politike rumunského najvyššieho politického predstaviteľa Nicolae Ceaufesca voči národnostným menšinám. Maďarsko bolo pritom viazané s Rumunskom viacerými dohodami v rámci Varšavskej zmluvy, no maďarskí občania protestovali proti krokom rumunskej vlády, ktoré viedli k rumunizácii maďarských škôl, búraní štvrtí, obývaných Maďarmi, siahali na ich kultúru a ich pôdu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
47	1988.06.30	Vláda Československej socialistickej republiky vydala nariadenie č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku. Nariadenie nadväzovalo na § 176 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a upravovalo podmienky mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku občanom, ktorí boli počas účinnosti tohto nariadenia uvoľnení z dovtedajšieho zamestnania v súvislosti „s organizačnou prestavbou národného hospodárstva, ústredných a iných orgánov". Išlo o priznanie starobného dôchodku pred dovŕšením potrebného veku, ktorým vznikal nárok na starobný dôchodok. Občan mal nárok na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a ak mu do dovŕšenia veku potrebného pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení chýbali najviac dva roky a ak mu príslušný národný výbor nemohol zaistiť zamestnanie zodpovedajúce jeho duševným a telesným schopnostiam, zdravotnému stavu, osobným a rodinným pomerom a primerané jeho kvalifikácii. Pre koniec 80. rokov bola typická vysoká miera ekonomickej aktivity občanov v poproduktívnom veku, ktorá súvisela s nízkymi dôchodkovými dávkami. Mnoho občanov v poproduktívnom veku pokračovalo po dosiahnutí dôchodkového veku v ekonomickej aktivite v zamestnaniach za mzku mzdu. Pracujúci dôchodcovia boh dôležitým zdrojom lacnej pracovnej sily. Politická moc preferovala populačnú politiku orientovanú na mladú generáciu. Reálna hodnota dôchodkových dávok klesala a priemerné dôchodky boli koncom 80. rokov relatívne nízke. V roku 1985 bola ich priemerná výška 1339 Kčs a v roku 1990 1440 Kčs. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
48	1988.06.30	Z poverenia ÚV KSČ sa pracovníci aparátu ÚV KSS Jan Švéda a Eugen Ujvári stretli v Bratislave s Alexandrom Dubčekom, ktorý trval na kladnom hodnotení reforiem z roku 1968. Hodnotenie uverejnil v časopisoch L Unita a Life na začiatku roku 1988. Dubček ďalej žiadal svoju rehabilitáciu a sťažoval sa na sústavné sledovanie ŠtB. Pracovníci jeho žiadosť o vyjadrenie sa v oficiálnych oznamovacích prostriedkoch odmietli. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
49	1988.07.01	Maďarské Národné zhromaždenie ustanovilo komisiu pre prípravu novej ústavy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
50	1988.07.01	Maďarsko a Svetová banka podpísali úverovú zmluvu na 200 miliónov dolárov, ktoré sa určili na zmenu odvetvovej štruktúry priemyslu a 50 miliónov na technologický rozvoj. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
51	1988.07.01	Bývalý minister obrany Spolkovej republiky Nemecko Manťred Woerner sa stal po lordovi Petrovi Alexandrovi Carringtonovi generálnym tajomníkom NATO, čo zvýšilo váhu politiky Bonnu v stredoeurópskom priestore. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
52	1988.07.02	Na tradičnej katolíckej púti v Levoči sa zišlo asi 70-tisíc veriacich. Púť bola významnou súčasťou náboženského života na Slovensku ako prejav odporu či nesúhlasu s komunistickým režimom a jeho politikou voči veriacim. Počas púte nedošlo k provokáciám, lebo podľa ideologického tajomníka ÚV KSČ Jana Fojtíka boli jej organizáciou poverení „lojálni duchovní“. Ďalšie púte sa počas roka konali v Šaštíne (účasť asi 50-tisíc veriacich), v Gaboltove (asi 100-tisíc), v auguste bola gréckokatolícka púť do Lutiny (50-tisíc) a ďalšie púte boli v Trnave, Starých Horách, Nitre a Marianke. Viaceré z nich vychádzali z dlhodobých kresťanských tradícií. Púte sledovala Štátna bezpečnosť. Štátne orgány v informácii konštatovali, že: „Účasťveriacich na tohtoročných púťach bola oproti minulosti značne zvýšená [...], najmä organizované skupiny mladých ľudí boli na púťach najaktívnejšie s dôsledne premysleným a vopred nacvičeným programom“. J. Fojtík však neuviedol, že v prípade „zneužitia púte v Nitre-Kalvárii došlo k neochote spolupráce zo strany Biskupského úradu a miestneho správcu farského úradu, čím bol nepriamo poskytnutý priestor v priebehu noci na zneužitie púte na protispoločenské prejavy, propagáciu predstaviteľov klérofašistického štátu, slovenského nacionalizmu a náboženského fanatizmu“. Komunistickí predstavitelia od druhej polovice 80. rokov s nevôľou vnímali rozširovanie aktivít cirkevnej politickej a nepolitickej opozície voči politike a krokom komunistického režimu na Slovensku, ktorá potláčala náboženské práva a slobody, ako aj snahy o posilnenie pozícií gréckokatolíckej cirkvi (svedčí o tom snaha zaradiť do programu Šaštínskej púte gréckokatolícku liturgiu), ba dať púťam širší charakter so snahou zahraničnej účasti (Šaštín). Pomerne široká základňa opozície vznikala od 50. rokov, keď komunistický režim tvrdo potlačoval náboženské slobody a činnosť cirkví. Podporu hľadal v náboženskom vysielaní Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, kde vystupoval páter Anton Hlinka a ďalší. V 80. rokoch sa rozšírila nielen masová základňa cirkevnej opozície, ale aj štruktúra tajnej cirkvi, ku ktorej patril Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, František Mikloško, Anton Srholec, Vladimír Jukl a ďalší. Avšak ďalšie skupiny obyvateľstva, ktoré mali prinajmenšom rezervované postoje k politike komunistického režimu, najmä v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, ako aj možnosti reformovať spoločenský systém, boli ešte pomerne úzke. Početnú skupinu skôr s charakteristikou opozičných postojov tvorila časť obyvateľstva z rôznych vrstiev, ktorá bola postihnutá normalizáciou. Cirkevná opozícia na Slovensku dávala vývinu spoločnosti trocha odlišný charakter ako v českých krajinách. Mali samozrejme aj viaceré spoločné črty a prejavy, a to nielen v odmietavom vzťahu k politike komunistickému režimu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
53	1988.07.05	V Prahe sa konalo 44. zasadnutie RVHP, ktoré prijalo „Kolektívnu koncepciu medzinárodnej deľby socialistickej práce na roky 1991 - 2005“. Týmto bolo schválené rozhodnutie o vzniku tzv. jednotného trhu v rámci RVHP, v ktorom mal byť umožnený voľný pohyb tovarov a služieb, no i finančných prostriedkov a pracovných síl medzi jednotlivými členskými krajinami. Týmto spôsobom mali byť fakticky odstránené ekonomické hranice vo vnútri spomínaného spoločenstva. Zasadaniu predchádzala návšteva predsedu sovietskej vlády Nikolaja Ryžkova, ktorého prijali najvyšší československí predstavitelia. Podľa predsedníctva ÚV KSČ sa návšteva vyznačovala „jednotou názorov a hlbokým vzájomným porozumením“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
54	1988.07.14	Opozičná Charta 17 vyzvala občanov vo svojom prehlásení k 20. výročiu okupácie Československa v auguste 1968, aby sa zbavili strachu a vyjadrili svoj názor na normalizačnú politiku KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
55	1988.07.15	Vo Varšave politickí predstavitelia Varšavskej zmluvy (VZ) prijali vyhlásenie o znížení stavu armád a výzbroje v Európe, čo sa vzťahovalo aj na členské štáty tejto zmluvy. V januári 1989 sa Rada obrany štátu (ČSSR) uzniesla, že tento stav armády a výzbroje sa zníži o 10-15 %. Na stretnutí najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail S. Gorbačov pri hodnotení vtedajšieho vývoja americko-sovietskych vzťahov navrhol posilnenie obranného charakteru Varšavskej zmluvy a zníženie stavu sovietskych vôjsk v strednej Európe o 70-tisíc vojakov. Návrhy sa vzťahovali aj na zbrojnú výrobu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
56	1988.07.15	Zbrojná výroba na Slovensku kulminovala roku 1988, keď dosiahla najvyšší objem za 70. a 80. roky. V spomínanom roku predstavovala hodnotu 19,3 miliardy Kčs, čo predstavovalo dve tretiny objemu celoštátnej výroby. Na Slovensku sa v rokoch 1976 1988 vyrobila vojenská technika za 144,5 miliárd Kčs. Export tvoril 83,3 miliardy Kčs. Do štátneho rozpočtu sa odviedlo 51 miliárd Kčs. Konverziou v nasledujúcich rokoch poklesla zbrojárska výroba tak, že roku 1990 dosiahla 9,8 mld. Kčs a roku 1991 už len 3,5 mld. Kčs. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
57	1988.07.28	19. všezväzová konferencia KSSZ v Moskve začala program politických, ústavných a právnych reforiem. Konferencia, ktorej sa zúčastnilo až 5 tisíc delegátov, sa vyznačovala ostrou polemikou, najmä medzi tajomníkom ÚV KSSZ, konzervatívcom Jegorom Ligačovom a radikálnym reformátorom, prvým tajomníkom Moskvy Borisom Jeľcinom, ktorý obvinil Ligačova z brzdenia reforiem. Veľa delegátov dokonca žiadalo, aby z postu predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR odstúpil skoro 80-ročný Andrej Gromyko, ktorý už „nestačil tempu a požiadavkám doby“. Hlavný kurz sovietskych komunistov na konferencii vytýčil generálny tajomník ÚV KSSZ Michail S. Gorbačov, podlá ktorého sa mali uskutočniť rozsiahle zmeny v organizácii a riadení štátu, ako aj v pôsobení komunistickej strany. Žiadal urýchlenie reforiem a podrobil kritike nedostatky v realizácii záverov XXVII. zjazdu KSSZ v zabezpečovaní potravín, bytov, sociálnom rozvoji dediny, v obnove vnútrostraníckej demokracie a pod., pričom sa podlá neho podcenila hĺbka deformácií z predchádzajúcich rokov. Veľa priestoru venoval práci straníckych orgánov a zdôraznil, že sa pristúpilo k prezidentskému systému, podľa ktorého by sa zlúčila najvyššia politická a štátna funkcia. Podobne by prví tajomníci straníckych orgánov mohli byť aj predsedami štátnych orgánov - sovietov. Predpokladalo sa, že sa na začiatku roku 1989 uskutočnia voľby na zjazd ľudových poslancov, z ktorého by potom vzišiel Najvyšší soviet. Volby sa mali uskutočniť na základe viac mandátových volebných obvodov. Sovietsku „glasnosť“ vyjadrila formulácia „ústavného práva na informácie“. M. Gorbačov upriamil značnú pozornosť na duchovnú sféru, pričom zdôraznil: „Presadzujeme názorový pluralizmus, zavrhujeme duchovný monopol“. Vo všetkom treba vychádzať „od človeka, riadiť sa záujmami ľudu, upevňovať humanistické hodnoty socializmu. Tak sa zabezpečí čisté morálne ovzdušie v spoločnosti, intenzívna práca tvorivého myslenia i skutočný rozkvet kultúry“. Netreba „slepú vieru vo svetlú budúcnosť“, ale vedeckú prognózu. Zároveň treba dospieť k novej, humánnej a demokratickej podobe socializmu. Gorbačovova situácia však nebola jednoduchá, lebo značná časť konzervatívnych delegátov zjazdu vyslovovala obavy, aby strana nestratila svoj vplyv na štát a spoločnosť, čo by mohlo „ohroziť“ nastúpené reformy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
58	1988.07.31	S účinnosťou od 31. júla 1988 bola vykonaná „úprava maloobchodných cien“. Za týmto slovným spojením sa v danom čase skrývalo v podstate zvyšovanie cien. Táto „úprava“ bola daná uznesením vlády ČSSR z 13. júla 1988. Zníženie cien malo za rok dosiahnuť úroveň 235,6 mil. Kčs a zvýšenie 896,6 mil. Kčs. Zníženie sa dotýkalo niektorých druhov textilného a ostatného priemyselného tovaru a zvýšenie niektorých potravinárskych výrobkov (mrazený tovar, DLA konzervy, kúpeľné oblátky), kúpeľnej liečby hradenej z vlastných prostriedkov obyvateľstva a nafty. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
59	1988.08.06	Podľa Ústredného štatistického úradu rapídne stúpala v Maďarsku inflácia, od roku 1980 až o 80 percent. O 6 dní tajomník ÚV MSRS Miklós Németh vyhlásil, že kľúčovým bodom ekonomického programu by mala byť reforma vlastníckych vzťahov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
60	1988.08.13	Na púti v Nitre-Kalvárii, konanej na záver Mariánskeho roku, vyhláseného pápežom Jánom Pavlom II., sa zúčastnilo okolo 100-tisíc veriacich. Mariánsky rok posilňoval pozície tzv. tajnej cirkvi a laických katolíckych aktivistov a disidentov už len tým, že tretinu pútnikov predstavovala mládež a celkový ich počet stúpal. Úrady si boli vedomé úsilia laických aktivistov a tzv. tajnej cirkvi dať púti celoslovenský charakter, a preto venovali jej príprave zvýšenú pozornosť. Napriek prijatým opatreniam tu vystúpil tajne vysvätený biskup Ján Ch. Korec a zazneli viaceré „negatívne prejavy a požiadavky“, najmä vymenovať nových biskupov či povoliť slobodnú činnosť reholí. Odsúdeného aktivistu Ivana Polanského označili za „trpiteľa cirkvi“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
61	1988.08.13	Priebehom púti v Nitre-Kalvárii a ďalších pútí sa zaoberalo Predsedníctvo ÚV KSS na svojej schôdzi 23. augusta 1988, kde prerokúvalo správu Sekretariátu vlády SSR pre veci cirkevné. V správe sa okrem iného konštatovalo, že od roku 1985 účasť na púťach, najmä mládeže, prudko narástla. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
62	1988.08.18	Predsedníctvo ÚV KSČ sa zaoberalo návrhmi k uplatneniu záverov 19. všezväzovej konferencie KSSZ v podmienkach Československa. Zhodlo sa na tom, že treba správne a nedeformované chápať vedúcu úlohu KSČ, oddeliť politické funkcie od štátnych a hospodárskych, lebo len vtedy môže strana uplatniť „poznávaciu, programátorskú, organizačnú, ideovo-výchovnú a kontrolnú činnosť“. Zároveň treba „obnoviť leninskú zásadu kolektívnych diskusií a rozhodovania“, zvýšiť informovanosť členov strany a aktivitu straníckych orgánov. Ďalšie prerokované otázky sa vzťahovali na ekonomickú reformu, oblasti ideológie, medzinárodných vzťahov a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
63	1988.08.18	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo materiál Úlohy národných výborov v rozvoji socialistickej demokracie a v prestavbe hospodárskeho mechanizmu, v ktorom sa rátalo s určitou decentralizáciou právomocí v rámci štruktúry národných výborov na strediskové obce a na miestne národné výbory v oblasti štátnej správy a riadenia miestneho hospodárstva. Vychádzalo sa z toho, že disponovali len 17 percentami rozpočtu národných výborov, a celkovo bolo treba presunúť rozhodovaciu právomoc na volené pléna a rady, ktoré sa už oficiálne nazývali samosprávnymi orgánmi. Tieto sa mali zakomponovať do nových zákonov o národných výboroch, ktoré sa mali prijať roku 1990. Predstaviteľ KSČ Miloš Jakeš chcel premietnuť skúsenosti z činnosti národných výborov do celej spoločenskej prestavby, a tak pred verejnosťou ukázať nielen prípravu ústavy, ale aj „rozširovanie“ socialistickej demokracie. Dokonca požadoval, aby ústava zakotvila prestavbové „revolučné“ zmeny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
64	1988.08.18	Minister zahraničných vecí ČSSR vydal vyhlášku č. 143/1988 Zb. o Dohovore proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Tento dohovor, prijatý 10. decembra 1984 v New Yorku, bol Československou socialistickou republikou podpísaný v New Yorku 8. septembra 1986. Koncom apríla 1988 vo veku tridsaťpäť rokov zomrel politický väzeň, obhajca ľudských práv Pavel Wonka vo väznici v Hradci Králové ako obeť nezákonnej súdnej a väzenskej praxe. Zomrel v dôsledku neľudského a krutého zaobchádzania a zanedbania lekárskej starostlivosti. Okresným súdom vjihlave boh 9. marca 1989 odsúdení Ivan Jirous a Jiŕí Tichý za petíciu, v ktorej označili za smrť Pavla Wonku zodpovedné štátne orgány. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
65	1988.08.20	Na území katovického vojvodstva v Poľsku začali štrajky v 10 baniach. Výbor obrany krajiny vzhľadom aj na predchádzajúce štrajky vo viacerých mestách začal prípravy na vyhlásenie výnimočného stavu, no najskôr chcel prikročiť k politickým krokom. Konzultácie s opozíciou o návrhoch na odborársky a spoločensko-politický pluralizmus, ako aj na celkovú reformu politického systému skutočne začali, no 22. augusta znovu prepukli štrajky v siedmich vojvodstvách Poľska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
66	1988.08.20	Nasledujúci deň predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o politickej situácii v Poľsku. V správe Vasil Biľak konštatoval, že môže dôjsť k určitým rozhovorom medzi vládnou Poľskou zjednotenou robotníckou stranou a opozičnou Solidaritou. Predpokladal ďalšie „rozšírenie platformy politických síl do široko chápanej politiky národného porozumenia“. Nevylúčil ani niektoré systémové zmeny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
67	1988.08.21	V Prahe sa z podnetu Nezávislého mierového združenia a Českých detí konala demonštrácia k 20. výročiu okupácie ČSSR. Niekoľkotisícové zhromaždenie občanov, ktoré sa zišlo napriek silnej oficiálnej proti kampani a zásahom proti opozičným aktivistom, žiadalo odchod sovietskych vôjsk, pravdivé zhodnotenie československej jari 1968, zrušenie cenzúry, slobodné volby, prepustenie politických väzňov, dodržovanie ľudských práv a pod. Oficiálne spravodajstvá tvrdili, že reforma roku 1968 nemala spoločné črty so sovietskou prestavbou, napriek tomu, že sa z viacerých strán v Sovietskom zväze ozvali hlasy, aby sa prehodnotil jeho postoj k roku 1968. Demonštráciu rozohnala Verejná bezpečnosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
68	1988.08.21	Jedna z ďalších opozičných skupín, (Československá) Demokratická iniciatíva, vydala vyhlásenie k 20. výročiu „vstupu vôjsk Varšavskej zmluvy do Československa,“ v ktorom odsúdila politiku normalizácie a perzekúcie občanov: „Dôsledky augustových udalostí roka 1968 sú dobre známe. Politicky potlačené a neslobodné Československo, odtrhnuté od sveta, od vlastnej a európskej minulosti, zbavené kontaktu s hospodárskym, kultúrnym i sociálnym rozvojom medzinárodného spoločenstva zachvátila postupne všeobecná produktivná a morálna kríza. Česi a Slováci žijú už dlhší čas z podstaty, a to nielen hospodárskej. Dvadsať rokov po augustových udalostiach sa tak ešte ďalej vyostruje vnútropolitické napätie, stupňované nevyberanými kampaňami masmédií proti Alexandrovi Dubčekovi, jeho stúpencom i proti státisícom demokraticky zmýšľajúcich ľudí postihnutých v minulom dvadsaťročí represáliami.“ Vo vnútropolitických pomeroch sa nedostatočne reagovalo na nástup nového sovietskeho vedenia a iniciatíva žiadala odchod sovietskych vôjsk z ČSSR, odvolanie Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ z decembra 1970, odchod predstaviteľov KSČ Gustáva Husáka, Vasila Biľaka a ďalších, ako aj rehabilitáciu Alexandra Dubčeka a ďalších postihnutých poaugustovými perzekúciami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
69	1988.08.23	Predsedníctvo ÚV KSS prerokovalo správu Sekretariátu vlády SSR o púti v Nitre a o ďalších púťach na Slovensku, spolu s návrhom opatrení na rok 1989. Podlá správy boh „útoky“ proti cirkevnej politike komunistickej strany pripísané „exponentom tajnej cirkvi“. Podľa správy účasť na púťach od roku 1985 prudko narastala, najmä mládeže. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
70	1988.08.24	Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rokovalo o „Správe o výsledkoch zapojenia československej ekonomiky vrátane ekonomiky SSR do socialistickej ekonomickej integrácie a medzinárodnej socialistickej deľby práce za rok 198T, pričom sa konštatovalo, že vývoz špecializovanej a kooperovanej produkcie vzrástol o 11,3 %, no nedostatočný progres vedecko-technického rozvoja a štrukturálnych zmien nepriaznivo ovplyvnil efektívnosť vývozu a širší rozvoj kooperácie. V roku 1987 bol podiel Slovenska na zahraničnom obchode ČSSR zhruba 25%. Neznižovala sa náročnosť materiálovej výroby a výrazne sa nezvyšovala efektívnosť vývozu ČSSR vo výmenných reláciách v zahraničnom obchode s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Na druhej strane sa značne prekračoval objem obchodu voči Sovietskemu zväzu. Na Slovensku sa neplnila plánovaná tvorba zisku, znižovanie náročnosti materiálovej výroby, pomaly sa uplatňoval vedecko-technický rozvoj, v dôsledku čoho podstatnejšie nerástla výkonnosť a efektívnosť ekonomiky Slovenska, čo sa však celkovo vzťahovalo aj na ekonomiku ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
71	1988.08.25	Predsedníctvo ÚV KSČ v súvislosti s informáciou Miloša Jakeša a Karla Hoífmana o stave prác na príprave novej ústavy ČSSR prerokovalo zloženie komisie KSČ a Národného frontu ČSSR pre prípravu novej Ústavy ČSSR, ako aj Pracovnej komisie predsedníctva ÚV KSČ. Predsedom komisie KSČ a NF ČSSR bol M. Jakeš, členmi komisie z predsedníctva ÚV KSČ G. Husák, L. Štrougal, A. Indra, K. Hoffman, L. Adamec, P. Colotka, I. Janák, J. Kempný kandidát predsedníctva M. Zavadil, predseda SNR V. Salgovič, predseda ÚV SZM V. Mohorita, podpredseda ÚV NF ČSSR T. Trávniček a ďalší. Predsedníctvo rozhodlo, že sa vypracuje projekt tzv. trojjedinej ústavy podľa záverov zjazdu KSČ a predsedníctva ÚV KSČ z mája 1987, čo sa odôvodnilo odstránením opakovania viacerých článkov v ústavách federácie a republík. Mal to byť projekt: „jediný a jednotný, ktorý upraví ústavné pomery tak v ČSSR, ako i v oboch republikách, ktorý vychádza z pokrokových československých ústavných tradícií “Nerátalo sa však s hlbšou úpravou štátoprávnych vzťahov, ktoré si po deformačných zákonoch z decembra 1970 vyžadovali nápravu a poslanec Anton Blažej sa v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia ČSSR v decembri 1988 dokonca spýtal: „ako to vyzerá s prípravou zákona o novej ústave. Naposledy sme hovorili, že existuje politická komisia. Sú už pripravené zásady pre túto novú ústavu. Alebo ako vyzerá súčasný stav?“ Ukázalo sa, že ústavné rozdelenie kompetencií medzi oboma republikami a federáciou spôsobovalo stále vážne problémy: Rozdielne názory v pracovných skupinách [pracovnej komisie] viedli nakoniec k vypracovaniu dvoch variantov. Prvý variant plne rešpektuje doterajšie usporiadanie, len s tou zmenou, že aj kompetencie republík budú v ústave výslovne a vecne uvedené. Druhý variant nerozlišuje medzi kompetenciami, ktorá je spoločná pre federáciu a republiky a tou, ktorá je výlučne patriaca republikám a navrhuje len dva okruhy pôsobností - a to pre federáciu a republiky ľ No práve príliš všeobecné vymedzenie spoločnej kompetencie federácie a republík vyvolávalo problémy a následné spory za celej existencie česko-slovenskej federácie. (Druhý variant sa uplatnil v tzv. kompetenčnom zákone v decembri 1990.) Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
72	1988.08.25	Predsedníctvo ÚV KSČ, keď sa zaoberalo informáciou Miloša Jakeša a Karla Hoffmana o vnútropolitických udalostiach od 15. do 22. augusta 1988, sa zhodlo v názore, že „vnútorní nepriatelia“, podnecovaní zo zahraničia, zvyšujú svoju aktivitu, i keď len udalosti v Prahe si vyžadovali mocenský zásah. V ďalšom materiáli o činnosti Ľudových milícií sa uviedlo, že tieto mali vyše 88-tisíc členov a predpokladala sa ich zvýšená spolupráca so Zborom národnej bezpečnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
73	1988.08.28	Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek uviedol vo svojej správe pre predsedníctvo ÚV KSČ, že jeho stretnutie s ministrom zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko Hansom-Dietrichom Genscherom a spolkovým kancelárom Helmutom Kohlom prispelo k dobrým vzťahom medzi oboma štátmi, najmä v hospodárskej oblasti. Stretnutie bolo konštruktívne a realistické. Podobné názory sa ukázali na situáciu v Európe, ako aj na vzťahy medzi Východom a Západom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
74	1988.08.28	Politické byro ÚV PZRS vyjadrilo súhlas so schôdzou ministra vnútra poľskej vlády Ceslawa Kiszczaka, ktorý deň predtým navrhol stretnutie s predstaviteľmi rôznych spoločenských kruhov za „okrúhlym stolom“, s predstaviteľom opozičnej Solidarity s techom Walesom a ďalšími. Byro si dalo podmienku, aby Walesa zastavil demonštrácie. Obidvaja sa stretli vo vile ministerstva vnútra vo Varšave, kde Walesa zdôraznil význam legalizácie Solidarity, čo stranícky aparát začal spochybňovať. Minister pri opätovnom stretnutí 15. septembra sľúbil odvolať represie, ktoré nasledovali po demonštráciách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
75	1988.08.29	Občianska ochranárska iniciatíva (Mikuláš Huba, Juraj Mesík, Pavel Škemer, Juraj Holčík) adresovala ústredným politickým a štátnym orgánom ČSSR „Dunajské vyhlásenie“, v ktorom sa kriticky vyjadrila k stavu životného prostredia na Dunaji a k výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Vyhlásenie podpísalo asi 10-tisíc ľudí. V Budapešti o deň neskôr protestovalo proti výstavbe okolo tritisíc vysokoškolákov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
76	1988.08.29	Opačný názor zastávala slovenská strana, keď Predsedníctvo SNR už 25. november 1987 prerokúvalo Správu o plnení výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, v ktorej vláda SSR mapovala stav výstavby vrátane ekologickej situácie. Výstavba sa uskutočňovala na základe Dohody medzi vládou ČSSR a vládou Maďarskej ľudovej republiky (MLR) o vzájomnej pomoci pri výstavbe Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977, resp. jej doplnkov z roku 1983. Sústava vodných diel mala predstavovať komplexné viacúčelové využitie úseku Dunaja v celkovej dĺžke 220 medzi Bratislavou a Dunajom. Hlavný národohospodársky prínos sa mal prejaviť tým, že ročne by sa priemerne vyprodukovalo 3675 GWh elektrickej energie, z toho 1525 GWh špičkovej elektrickej energie. Tým by sa nahradilo 3,8 milióna ton hnedého uhlia, resp. 1 mil. ton nafty. Náklady na výstavbu sústavy vodných diel mali dosiahnuť z československej strany 18,5 miliárd Kčs, čo predstavovalo 50 % celkových nákladov stavby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
77	1988.08.31	Prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák predložil Predsedníctvu ÚV KSS informáciu o listoch občanov, ktoré poslali ÚV KSS. Občania Slovenska poslali za 2 mesiace 598 listov. Okrem rôznych individuálnych sťažností a žiadostí listy obsahovali kritické názory na spoločenské pomery a na funkcionárov KSČ. Občania žiadali odchod sovietskych vôjsk, zníženie straníckeho aparátu o 60 %, zrušenie spoločenských organizácií a krajských národných výborov, zníženie stavu ŠtB o 70 % a Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) o 50 %. Zaujímavý bol názor štátneho úradníka na vybavovanie sťažností občanov: „Môžeš robiť (občan) čo len chceš, písať sťažnosti, podávať odvolania a dovolávať sa svojho práva, môžeš písať až pánu Bohu, či Husákovi do Prahy, i tak to príde do našich rúk a my ti za pravdu nedáme.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
78	1988.09.01	Najvyšší poľský predstaviteľ Wojciech Jaruzelski prehlásil, že je pripravený rokovať s politikmi „konštruktívnej opozície“ vzhľadom na vážnosť vnútropolitickej a hospodárskej situácie, ktorá kvárila Poľsko. Vyjadrenie Jaruzelského bolo výrazom hľadania politického východiska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
79	1988.09.03	V Maďarsku vzniklo opozičné Maďarské demokratickéfórum, ktoré vznieslo požiadavku utvorenia politického systému viacerých strán a uskutočnenia ďalších spoločenských reforiem. Fórum predstavovalo jednu z opozičných skupín, ktoré sa začali formovať v Maďarsku a ktoré nadobúdali značnú spoločenskú silu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
80	1988.09.06	Ústredná rada odborov vydala vyhlášku č. 147/1988 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení a vyhlášku č. 148/1988 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom vo zvláštnych prípadoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
81	1988.09.11	Potom, čo Najvyšší soviet Estónska prijal štatút úradného jazyka estónčiny na území republiky, podobná situácia onedlho nastala aj na území Litvy, v ktorej sa v druhej polovici októbra konal kongres Litovského hnutia za prestavbu - Sajudis. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
82	1988.09.12	Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy ČSSR vydalo vyhlášku č. 155/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov a vyhlášku č. 156/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov. V druhej uvedenej vyhláške sa píše: „V záujme zlepšenia uspokojovania potrieb vnútorného trhu a stabilizácie dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahov uzatvárajú organizácie prípravné zmluvy, ktorými sú zmluvy o príprave dodávok alebo zmluvy o spolupráci.“ V prípravných zmluvách mali organizácie najmä dohodnúť okrem iného aj podmienky vzájomnej koordinácie a spolupráce pri prieskume trhu. Napriek tomu v praxi spotrebiteľ často pociťoval nedostatok základných potravín. Chlieb a pečivo boh dostupné zväčša iba v dopoludňajších hodinách, popoludní sa vypredali. Pred sviatkami sa z chleba a pečiva stával nedostatkový tovar, na ktorý museli občania čakať od skorých ranných hodín v dlhých radoch. Nákup bol kusovo obmedzený. Viacpočetné rodiny preto vysielali do obchodov viacerých členov, aby mala rodina dostatok tejto základnej potraviny. Medzi nedostatkové potraviny patrili aj cukríky, sušienky, keksíky, tropické ovocie (mandarínky, pomaranče, banány atd.), mäsové výrobky atď. Slabé zásobovanie a nedostupnosť tovarov boli pretrvávajúcimi problémami. Dlhé rady, predzásobovanie sa obyvateľstva, časovo náročné zháňanie rôznych tovarov boli typickou súčasťou „socialistického spôsobu“ života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
83	1988.09.16	Predstavitelia poľskej vládnucej PZRS, ďalej Zjednotenej lúdovej strany, Demokratickej strany, oficiálnych odborov, cirkvi a Solidarity sa stretli za „okrúhlym stolom“, no ukázali sa rozdielne stanoviská k legalizácii Solidarity. Dňa 19. septembra však bola odvolaná poľská vláda Zbigniewa Messnera počtom 359 poslancov Sejmu, 17 sa zdržalo hlasovania a len jeden bol proti. Dňa 27. septembra sa stal novým predsedom vlády Mieczyslaw F. Rakowski, no zástupcovia nezávislých kruhov odmietli do nej vstúpiť. Onedlho vláda prikročila k likvidácii gdanských Leninových lodeníc a tento krok zmrazil rozhovory za „okrúhlym stolom“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
84	1988.09.17	V Soule (Kórejská republika) sa začali XXIV. letné olympijské hry. Československí športovci získali tri zlaté medaily( Jozef Pribilinec, Miloslav Mečíŕ, Miroslav Varga), tri strieborné a dve bronzové medaily. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
85	1988.09.17	Francúzsky minister zahraničných vecí Roland Dumas pri svojej oficiálnej návšteve ČSSR hovoril so signatármi Charty 77 Milošom Hájkom, Jiŕím Hájkom, Václavom Malým a Petrom Uhlom o dodržiavaní ľudských práv, o postavení kresťanov v spoločnosti, ako aj o vývoji v krajinách východnej Európe v posledných rokoch. V niektorých z nich sa začali čoraz výraznejšie prejavovať liberalizačné tendencie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
86	1988.09.21	Časopis Zväzu slovenských spisovateľov Literárny týždenník, ktorý sa svojou koncepciou veľmi podobal legendárnemu Kultúrnemu životu, začal vychádzať pod vedením Vincenta Šabíka. Sekretariát viedol Igor Cibula, v redakcii sedel okrem iných aj Ľuboš Jurík, Darina Šimečková, Edmund Hladký. Redakčnú radu viedol Vojtech Mihálik, členmi boli Alfonz Bednár, Ľubomír Feldek, Lajoš Grendel, Ján Solovič, Viliam Plevza, Rudolf Sloboda, Peter Valček a ďalší. Časopis rýchlo zaujal svojou širokospektrálnosťou - ponúkal nielen literárne témy, dával priestor osobnostiam slovenskej literatúry (Peter Karvaš, Pavol Bunčák, Edmund Ťažký a i.), ale otváral aj otázky štátoprávne, národnostné, ekologické a kultúrne. Dal priestor recenziám nových filmov, výtvarných prúdov, hudobných vystúpení, polemikám o smerovaní slovenskej kultúry, rozhovorom mladých výskumníkov o budúcnosti vedy. V časopise publikovali Ján Budaj, Milan Lasica, Jaro Filip rovnako ako politik Bohuš Chňoupek, ekonóm Hvezdoň Kočtúch či filozofka Etela Farkašová, vychádzali tu prevzaté články i tzv. západnej proveniencie o ochrane prírody, ale aj o demokracii a jej podstate (Andreja I. Solženicyna, Joschku Fischera), takisto diskusie o vývine spoločnosti (napríklad Ladislav Ballek, Peter Zajac, Milan Šútovec, Rudolf Chmel, Ľubomír Feldek, Ján Štrasser). Viacerí z nich tvorili redakčný kruh mesačníka Slovenské pohľady, napríklad R. Chmel, J. Štrasser, L. Balleka iní, alebo sa zaoberali slovenskou otázkou a vypracovaním ústav (Ján Ferianc, Peter Jaroš, Vladimír Mináč, Pavol Kanis, Viliam Plevza, Anton Hrnko a ďalší). Rubrika Fórum čitateľov prekvapovala fundovanými príspevkami, nezriedka aj odborníkov z rôznych oblastí života spoločnosti. Týždenník tohto charakteru bol výnimkou i v českých krajinách a osobne ho odoberal i spisovateľ a disident Václav Havel. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
87	1988.09.23	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo správu federálneho ministra vnútra Vratislava Vajnara o súčasných aktivitách vnútorného protivníka, v ktorej uviedol, že opozičné zoskupenia sa usilujú o „destabilizáciu socialistického spoločenského zriadenia“ a o nastolenie pluralitného politického systému. Predpokladal stupňovanie „konfrontačných vystúpení“ opozície, ktoré sa môžu vzťahovať aj na akcie k 70. výročiu vzniku Československej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
88	1988.09.24	Na celoštátnej odborovej konferencii zvolili za predsedu Revolučného odborového hnutia (ROH) Miroslava Zavadila. Na konferencii sa schválili zmeny v Zákonníku práce a v Stanovách ROH, ktoré podporovali jeho spoločenské postavenie a jeho úlohu v „rozširovaní“ socialistickej demokracie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
89	1988.09.28	Predsedníctvo Slovenského kongresu Slovákov v Ríme vyhlásilo, že kongres bude podporovať záujmy „slovenských spoločenstiev“ vo svete a Slovákov v „Slovenskej federatívnej republike“. Zároveň sa bude stavať na obranu záujmov Slovákov ako národa alebo keďpôjde o prípady porušovania ľudských práv. Ďalej sa bude domáhať politickej „výmeny vo vedení národov“ v krajinách tzv. sovietskeho bloku, kde sa občanom odopierali politické a náboženské práva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
90	1988.10.01	Generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila S. Gorbačova zvolili za predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, čím sa v jeho rukách sústredila politická a štátna moc. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
91	1988.10.01	Prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák predložil Predsedníctvu ÚV KSS správu o listoch občanov. Občania Slovenska poslali ÚV KSS 218 listov. Politický obsah listov bol len v anonymoch (proti zásahom bezpečnosti 25. marca v Bratislave, odsúdenie náboženského aktivistu Ivana Polanského a porušovanie zákonnosti funkcionármi KSS a štátu). Objavil sa dôvetok „strácate pôdu pod nohami.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
92	1988.10.05	V maďarskom parlamente sa ozvali hlasy proti dostavbe vodnej sústavy na Dunaji Gabčíkovo - Nagymaros, pričom sa uviedli ekologické a ekonomické dôvody. Obhajcovia dostavby trvali na pokračovaní stavebných prác vzhľadom na ich pokročilosť, potrebu zvýšiť výrobu elektrickej energie a na dodržanie medzinárodných prác. Po búrlivej diskusii parlament schválil napokon pokračovanie výstavby stupňa Nagymaros. V nasledujúcich týždňoch sa proti tomu konali viaceré protesty, ktoré nadobudli medzinárodný kontext. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
93	1988.10.10	Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš sa na zasadaní ÚV KSČ zaoberal politickou líniou prestavby a za kľúčovú otázku považoval aktivizáciu strany a jej organizácií, ako aj organizácií Národného frontu. Podľa Jakeša treba skvalitniť operatívne informácie o aktuálnych politických a ideologických otázkach a dosiahnuť širokú informovanosť. No v postupe prestavby sa často prejavovala polovičatosť a formálnosť. M. Jakeš rozoberal prácu národných výborov a reagoval na zahraničnú politiku Sovietskeho zväzu v oblasti odzbrojovania. Odporúčal konanie XVIII. zjazdu KSČ v prvom polroku 1990, rozšírenie počtu komisií ÚV KSČ a ustanovenie Výboru pre riadenie straníckej práce v Českej socialistickej republike, do čela ktorého zvolili Karla Urbánka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
94	1988.10.10	Prezident ČSSR Gustáv Husák menoval 12. októbra na post predsedu vlády ČSSR Ladislava Adamca, ktorý vymenil Ľubomíra Štrougala napriek tomu, že mal k prezidentovi pomerne blízko. To znamenalo ďalšie oslabenie pozícií skupiny „stredu“ vo vedení štátu a komunistickej strany. Návrh politického technokrata Adamca na odvolanie G. Husáka z najvyššej politickej funkcie v decembri 1987 a jeho nahradením Milošom Jakešom podporil V. Biľak a ďalší tvrdý zástanca socializmu sovietskeho typu Karel Hoffrnan. Odstúpili však aj iní tvrdí normalizátori Antonín Kapek, Josef Haman a Josef Havlín. Jakešovo vedenie odsunulo tých, ktorí váhali s rozdelením funkcií prezidenta a generálneho tajomníka KSČ a volili miernejšiu podobu normalizačnej politiky, napríklad podpredsedov federálnej vlády Petra Colotku, Karola Laca či ministra zahraničných vecí ČSSR Bohuslava Chňoupka, ktorého nahradil Jaromír Johanes. Odchod oboch Slovákov z popredných funkcií česko-slovenského štátu bol motivovaný aj tým, že krátko po svojom nástupe L. Adamec ukázal nepriaznivý vzťah k Slovensku. Sám Husák sa vyjadril v súvislosti s prípravou návrhu novej ústavy a celoštátneho riadenia ekonomiky, že: ,/idamec nemal rád Karola Lacu, podľa neho držal so Slovákmi, a preto sa ho zbavil“. Dôsledkom toho sa zvýraznilo minoritné zastúpenie Slovákov vo federálnej vláde. Miloš Jakeš sa obával „hýbať“ so slovenskou otázkou, no spolu s predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR konzervatívcom a odporcom riešenia otázky Aloisom Indrom prispel k odstaveniu Josefa Korčáka a Štrougala z funkcií predsedov českej a federálnej vlády, ktorí mali pre riešenie slovenskej a českej otázky pochopenie. L. Štrougala a P. Colotku zároveň uvoľnili z Predsedníctva ÚV KSČ. Tam nastúpili Ignác Janák a Jan Fojtík. Napriek „neokonzervatívnej“ skupine vo vedení KSČ sa dostalo do vlád viacero pragmatických „technokratov“ medzi ktorých možno zaradiť aj predsedov vlád. Personálne zmeny vo vedení štátu a KSČ vyvolali na Slovensku a v českých krajinách značné rozpaky, ani oficiálne uvádzané dôvody neuspokojili a z týchto „ pseudopohybov“ nastali skôr sklamania vo verejnosti. Navyše v tej dobe sa pociťoval akútny nedostatok viacerých spotrebných tovarov a stúpala nespokojnosť obyvateľstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
95	1988.10.10	Jeden z najbližších spolupracovníkov Michaila Gorbačova Georgij Šachnazarov mu v liste zdôraznil, že Sovietsky zväz by sa predsa nemal vzdať „prvého miesta medzi rovnými“ v krajinách sovietskeho bloku: „Vzdali sme sa síce právomocí staršieho brata v socialistickom svete, ale nemôžeme sa zrieknuť vedúcej úlohy, ktorá bude vždy prináležať Sovietskemu zväzu ako najmocnejšej krajiny socializmu, kolísky Októbra“. Pritom Šachanazarov navrhol Gorbačovovi, aby bral vážne americké návrhy na riešenie vnútropolitickej situácie v krajinách východnej Európy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
96	1988.10.12	Predsedom vlády na Slovensku sa stal Ivan Knotek. Predsedom českej vlády sa namiesto Ladislava Adamca stal František Pitra. Novými podpredsedami federálnej vlády boli Pavol Hrivnák, Bohumil Urban a Karel Juliš. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
97	1988.10.13	Pri zostupe z Mount Everestu tragicky zahynuli štyria slovenskí horolezci, Dušan Becík, Peter Bôžik, JaroslavJaško ajozefjust. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
98	1988.10.15	Vzniklo politicky orientované Hnutie za občiansku slobodu (jeho skratka HOS vyjadrovala - Humanizmus, Občianstvo, Slobodu). V radoch hnutia, ktorého zakladateľmi boli predstavitelia českej a moravskej opozície Rudolf Battek, Václav Benda, Stanislav Devátý, Jiŕí Dienstbier, Václav Havel, Eva Kantúrková, Ladislav Lis, Jaroslav Šabata, František Šamalík, Jiŕina Šiklová, Petruška Šustrová, Ludvík Vaculík, Alexander Vondra a ďalší, boh aj predstavitelia opozície zo Slovenska (Ján Carnogurský, Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký, Tibor Novotka, Ján Trstenský, Ján Langoš, JozefJablonický, Vladimír Maňák, Viliam Kováčik, Ivan Hoffman, Ján Szóllos, Juraj Kohutiar a iní). Hnutie v ten deň zverejnilo súčasne v Prahe, Brne a Bratislave manifest Demokraciu pre všetkých, v úvode ktorého sa zdôraznilo, že: „Výsledná bilancia sedemdesiatročnej existencie československého štátu nie je radostná. Žijeme v čase hlboké mravného úpadku celej spoločnosti, žijeme v nedemokratických pomeroch, v pomeroch obmedzenej národnej a štátnej suverenity; upadáme hospodársky a technologicky; tvorčípotenciál spoločnosti je trvalé dusený centrálnou manipuláciou; životné prostredie je u nás stále odpudivejšie; príslušníci nových a nových generácií znechutení opúšťajú svoju vlasť; naša krajina, kedysi jedna z najvyspelejších v Európe, klesá dnes medzi najzaostalejšie“. Hnutie chce preto vstúpiť do spoločensko-politického diania, opierajúc sa o demokratické tradície a v ich duchu by mala byť vypracovaná nová ústava, vyjadrujúca okrem iného i slobodu cestovania. Odmietlo sa zakotvenie pyramídy moci v podobe vedúcej úlohy KSČ v návrhu ústavy ČSSR. Táto mala zaručiť všetkým občanom rovnosť pred zákonom a všetky základné občianske práva, ako aj zaviesť inštitút referenda o niektorých otázkach závažného celospoločenského významu a zriadenie ústavného súdu. V manifeste sa zvýraznil význam nastolenia politického a ekonomického pluralizmu, demokratických princípov, slobody duchovného a náboženského života, národná svojbytnosť, dosiahnutie hospodárskej prosperity a riešenie ekologických problémov, zapojenie Československa do integračných európskych procesov a pod. HOS kládlo značný dôraz na obnovu právneho poriadku, ako aj súkromného podnikania. Podporovalo družstevníctvo a rôzne typy vlastníctva. Veľký dôraz sa kládol na duchovný život a kultúru. V manifeste sa žiadal odchod sovietskych vôjsk z ČSSR. Hnutie nerátalo so socialistickou alternatívou vývoja. Manifest vyšiel ako tlačová brožúra v ČSSR a v exile v náklade 500 kusov. Postupne sa hnutie rozčlenilo na niekoľko ideových prúdov. Oproti iným opozičným skupinám, ktoré vznikli v českom prostredí, malo popri Charte 77 väčší vplyv na opozičné skupiny na Slovensku. HOS vydávalo dva samizdatové časopisy Spravodaj HOS a Alternatívu. Celkove proti 126 signatárom Manifestu začal komunistický režim uskutočňovať represívne opatrenia a člen predsedníctva ÚV KSČ Karel Urbánek zhodnotil vznik HOS-u ako pokus o „integráciu jednotlivých opozičných štruktúr do jednotnej opozičnej politickej strany“, ktorá by začala „boj proti KSČ a proti jej vedúcemu postaveniu v spoločnosti“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009), Manifest Demokraciu pre všetkých, Archív Alternatíva, Archív Spravodaj HOS
99	1988.10.20	Skupiny maďarskej opozície na Slovensku vydali Memorandum Maďarov v Československu 1988 k 70. výročiu vzniku ČSR. Podpísalo ho 266 ľudí. V memorande bola výzva k zápasu za občianske a menšinové práva a za demokratické pomery na Slovensku. Memorandum zmapovalo postavenie maďarskej menšiny za posledných 20 rokov a vo svojej druhej časti nastolilo požiadavku nielen nápravy menšinových krívd, ale aj prijatia zákona o referende, demokratického zákona o práve zhromažďovať sa a združovacom práve. Konštatovalo, že výkon ľudských a občianskych práv a slobôd je možné zabezpečiť jedine v podmienkach zastupiteľskej demokracie, založenej na slobodných voľbách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
100	1988.10.21	Federálny minister vnútra František Kincl predložil Predsedníctvu ÚV KSČ „Informáciu o aktivitách nepriateľského prostredia k výročiu vzniku Československej republiky“, v ktorej uviedol, že nezávislé iniciatívy boli pripravené k „dôslednej koordinácii“ opozičných aktivít. Tieto rozdelil do dvoch kategórií: demonštrácie zamerané proti režimu a legalizácia opozície, vrátane jej postavenia v medzinárodnopolitickej oblasti, pričom spomenul akcie v nadchádzajúcich dňoch. Minister odporučil predsedníctvu pripraviť opatrenia, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku a pritom by sa nasadili jednotky Verejnej bezpečnosti. Generálny tajomník ÚV KSČ a vrchný veliteľ Ľudových milícií Miloš Jakeš vydal v tejto súvislosti rozkaz Ľudovým milíciám, aby sa pripravili na potlačenie aktivít opozície. Predsedníctvo sa dokonca vyslovilo za „tvrdý postup“. Priebeh demonštrácií vyhodnotilo na svojom zasadaní 4. novembra 1988. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
101	1988.10.24	Maďarsko ako prvý štát východného bloku umožnil Komisii OSN pre ľudské práva, aby na jeho území vykonala sociologický prieskum. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
102	1988.10.27	Prezident Gustáv Husák vyhlásil k 70. výročiu vzniku Československej republiky amnestiu. Bolo prepustených 4665 osôb, 630 osobám bol skrátený trest, pri 15 339 obvinených bolo zastavené trestné stíhanie. Amnestovaní boli aj vybraní občania, ktorí sa bez povolenia zdržiavali v zahraničí, s podmienkou, že „neprejavovali nepriateľský vzťah k štátnemu zriadeniu“. Emigrantov štátna moc odsúdila v neprítomnosti. Trest im bránil vrátiť sa späť do krajiny. Preto sa mnohí nemohli napríklad zúčastniť ani pohrebov svojich rodičov. Nedovolené opustenie republiky ostávalo naďalej trestným činom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
103	1988.10.28	Prezident ČSSR Gustáv Husák mal k výročiu vzniku Československej republiky roku 1918 prejav na slávnostnom zasadaní ÚV KSČ, predsedníctiev ÚV Národného frontu a Federálneho zhromaždenia a vlády ČSSR, v ktorom hodnotil vývoj spoločného štátu Čechov a Slovákov od roku 1918. Sám sa zasadzoval za to, aby bol 28. október vyhlásený za štátny sviatok, k čomu aj podlá rozhodnutia federálnej vlády zo septembra 1988 došlo. Požiadavka návratu k tejto tradícii žila v spoločnosti už dlhšie a nastolila ju aj Charta 77. Vedenie režimu vo všeobecne napätej situácii ju už nemohlo ignorovať, no usilovalo sa udržať všetky podujatia súvisiace so 70. výročím vzniku ČSR pod kontrolou a usmerňovať ich podlá svojich záujmov. Oficiálne sa organizovali slávnosti a ďalšie podujatia. Prezident G. Husák sa v prejave pred predstaviteľmi štátu a KSČ vrátil k 28. októbru 1918, ako aj k sociálnym podmienkam obyvateľstva v medzivojnovom období. Pripomenul, že v dôsledku Mníchovskej dohody zo septembra 1938 „jednostranná orientácia na západné dohodové mocnosti, ako ukázali tragické udalosti rokov 1938 a 1939, nezabezpečila našu štátnu existenciu“. Svoju úlohu tu zohrali postoje Francúzska a Anglicka, no G. Husák poukázal na to, že v čase druhej svetovej vojny rozhodujúcou silou, ktorá rozdrvila hitlerovský fašizmus a priniesla slobodu Československu, bol sovietsky ľud a jeho slávna Červená armáda. Vyzdvihol víťazstvo pracujúceho ľudu vo februári 1948, hoci pripustil dôsledky kultu osobnosti, porušovanie socialistickej demokracie a zákonnosti v nasledujúcich rokoch, ako aj nedoriešenie vzájomných vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. O roku 1968 tvrdil, že sa: “Podcenilo nebezpečenstvo pravice a činnosti protisocialistických síl“. Pripustilo sa vraj „narušenie ideovej a organizačnej jednoty strany, oslabenie jej akcieschopnosti a vedúcej úlohy spoločnosti“. „Internacionálna pomoc“ 21. augusta 1968 pravici zabránila uskutočniť jej plány а XIV. zjazd KSČ sa niesol v znamení víťazstva nad ňou a viedol k sociálnemu a hospodárskemu vzostupu. G. Husák v závere poukázal na rozsah a hĺbku prestavby vo všetkých sférach spoločenského života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
104	1988.10.28	V Bratislave odhalili v rámci oficiálnych osláv pred Slovenským národným múzeom na Vajanského nábreží pomník československej štátnosti - pylón s levom a československým štátnym znakom zo Štefánikovho pomníka, ktoré boh odstránené roku 1940 ako predzvesť celkovej likvidácie tohto monumentu v 50. rokoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
105	1988.10.28	Opozičné sily sa usilovali 70. výročie vzniku ČSR využiť na pripomenutie si demokratickej tradície prvej republiky a na vznesenie požiadaviek smerujúcich k všestrannej demokratizácii režimu a spoločnosti a bolo vyvolávané meno prvého prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka. Vládna moc sa obávala demonštrácií, preto preventívne pozatýkala najznámejších disidentov a zastrašovala protirežimových aktivistov. Oficiálna manifestácia v predvečer výročia vzniku republiky sa v Prahe skončila fiaskom, ale na druhý deň sa v Prahe, Bratislave i iných mestách konali spontánne manifestácie. V Prahe rozháňala polícia účastníkov vodnými delami a v Prahe, Bratislave a Brne bolo zatknutých asi 100 členov opozičných skupín. Situácia však bola natoľko vážna, že predseda českej vlády Ladislav Adamec sa v júni pred generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom vyjadril, že ak „ak s tým nebudeme niečo robiť, do dvoch rokov to bude riešiť ulica“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
106	1988.10.28	Predseda maďarskej vlády Károly Grósz prehlásil v rozhovore pre denník Magyar Hírlap, že udalosti v roku 1956, ktoré výrazne poznačili nasledujúci vývin Maďarska, nadobudli kontrarevolučné črty. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
107	1988.11.08	Vznikajúci Československý helsinský výbor sa prihlásil k helsinskému Záverečnému aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z 1. augusta 1975. Za svoju úlohu si stanovil dodržiavanie zásad a ustanovení konferencie, najmä v oblasti ľudských práv a slobôd. Predsedom výboru bol bývalý minister zahraničných vecí ČSSRJiŕí Hájek, členmi sociológ Rudolf Batték, právnici Ján Čarnogurský a Zdenék Jičínský, spisovatelia Václav Havel a Eva Kantúrková, novinárka Anna Marvanová a iní. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
108	1988.11.08	Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon č. 171/1988 o odvodoch do štátneho rozpočtu a zákon o dôchodkovej dani, zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani, zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou, zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach, zákon č. 175/1988 Zb. o Štátnej banke československej. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
109	1988.11.09	Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky vydalo vyhlášku č. 220/1988 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Hoci aj v nasledujúcom roku boli vydané ďalšie vyhlášky o chránených krajinných oblastiach na Slovensku, v oblasti ochrany životného prostredia sa nekonali potrebné opatrenia a táto oblasť bola dlhodobo zanedbávaná. Zaostávanie ochrany životného prostredia kritizovali ochranári. Na Slovensku činnosť ochrancov prírody prekročila čisto ochranársky rámec už na začiatku roku 1988 a zmenila sa na občiansku iniciatívu za zmenu kvality života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
110	1988.11.11	Slovenskí účastníci Hnutia za občiansku slobodu, na čele s Jánom Čarnogurským, sa stretli v Bratislave. Zo stretnutia vydali 15 účastníci informáciu. Na úvod zazneli dva referáty; o politickej situácii a o bezpečnostných otázkach účastníkov hnutia. V politickom referáte sa hovorilo o neschopnosti vedenia štátu odpútať sa od starých „breinevovských“ praktík. Uvedomili si potrebu vytvorenia širokej demokratickej platformy a všetci účastníci uznali, že účasť v hnutí ich spája s kresťanským presvedčením. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
111	1988.11.12	Člen Politického byra ÚV KSSZ Alexander Jakovlev pri rokovaní s členmi Predsedníctva ÚV KSČ Vasilom Biľakom, Janom Fojtíkom, Ignácom Janákom, Milošom Jakešom a ďalšími informoval o stave sovietskej prestavby. Odmietol niektoré tvrdenia, že v Sovietskom zväze existovali opozičné skupiny. Nebol zástancom tvrdých opatrení a chcel skôr pripraviť dobrý právny poriadok. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
112	1988.11.13	Najstaršia európska univerzita v Bologni slávnostne udelila bývalému prvému tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dubčekovi, symbolu spoločenských reforiem roku 1968, čestný doktorát politických vied za jeho zápas o demokraciu a humanizáciu politiky. Čestný titul, navrhnutý fakultou politických vied, prevzal z rúk rektora Fabio Reversi Monaco. Na slávnostnej akcii sa okrem predstaviteľov miest, osobností politického, kultúrneho a spoločenského života, zúčastnilo asi 800 hostí a 450 talianskych a zahraničných zástupcov oznamovacích prostriedkov. V prejave sa Dubček prezentoval ako politik a štátnik európskeho rozmeru, ktorému sú blízke humanistické tradície európskej politiky a kultúra Talianska a poukázal na ich súvislosť s demokratizačnými reformami v roku 1968 v Československu. Všímal si ľudské hodnoty a zdôraznil potrebu vzájomnej dôvery a porozumenia medzi národmi. Pripomenul, že roku 1968 išlo o demokratizáciu slovenskej a českej spoločnosti a o nastolenie „socializmu s ľudskou tvárou“, keď sme začali „demokratizáciu - slovami i činmi pred tvárou všetkého ľudu. A inak nemožno konať ani dnes. Tým skôr, že uplynulých dvadsať rokov nás poučilo prehĺbením hospodárskeho zaostávania, neplodnosťou a nevyčísliteľnými morálnymi stratami. Ešte o jednej veci som dlhé mesiace premýšľal. Aj dnes sa o tom u nás zoširoka hovorí. K demokracii patrí kultúrnosť politickej diskusie, tolerantnosť, citlivosť, dialóg. Nechcem tvrdiť, že sa nám v tejto oblasti vždy darilo, i keď sme sa o to snažili“. Ďalej zdôraznil: „Vôbec to hlavné a najdôstojnejšie dnes je, že sa z rôznych dôvodov a pohnútok popiera alebo jednoducho nevníma existencia československého problému v medzinárodných vzťahoch. Na zastieranie otvorenosti tohto problému vedie nielen apologetika intervenčnej politiky, ale chtiac-nechtiac aj prehliadanie, nedoceňovanie traumy, ktorá na československej spoločnosti stále leží“. A. Dubček sa počas svojho pobytu v Taliansku stretol s pápežom Jánom Pavlom ÍL, s predsedom socialistov B. Craxim a generálnym tajomníkom komunistov A. Occhettom. Dubčekova cesta do Bologne vyvolala negatívne reakcie československých politických a štátnych orgánov. Jan Fojtík v informácii pre Predsedníctvo ÚV KSČ uviedol, že: „Cesta A. Dubčeka za účelom prevzatia čestného doktorátu politických vied univerzity v Bologni bola antikomunistickými centrálami dlhodobo pripravovaná. Svedčí o tom obsah ohováračskej kampane v buržoáznych masmédiách od prvého oznámenia o udelení čestného doktorátu 29.2.1988 až do jej vyvrcholenia v dňoch 9. - 20.11.1988... Aj keď Dubčekova cesta bola antikomunistickými centrami propagandistický široko využitá, nedosiahli sa nimi vopred vytýčené zámery. Celá kampaň neprispela k posilneniu pozícii Dubčeka samotného, ani disidentského hnutia.“ Bagatelizovalo sa aj jeho stretnutie s pápežom Jánom Pavlom IL, no celkovo Dubčekova cesta do Talianska našla širokú odozvu v slovenskej a českej spoločnosti, ako aj v zahraničí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
113	1988.11.13	Viaceré maďarské nezávislé iniciatívy sa sformovali do Zväzu slobodných demokratov. Dňa 18. novembra sa obnovila v Maďarsku povojnová Nezávislá maloroľnícka strana. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
114	1988.11.14	Portugalsko a Španielsko podpísali Zmluvu o pristúpení k Západoeurópskej únii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
115	1988.11.17	Generálny tajomník ÚV KSČ a predseda Národného frontu ČSSR Miloš Jakeš sa v prejave zaoberal aktivizáciou Národného frontu pri zabezpečovaní hospodárskej a spoločenskej prestavby, pričom „ide o revolučný krok, ktorý, ako každý veľký prelom v spoločenskom rozvoji, prináša i rad ťažkostí a problémov, ktoré je nevyhnutné spoločným úsilím, aktívne, húževnato a cieľavedome prekonávať. V tomto by mal práve Národný front zohrať významnú úlohu. M. Jakeš sa zaoberal krokmi v ekonomickej oblasti, žiadal podporu politickej bnii prestavby a v podstate sa v prejave dotkol všetkých oblastí spoločenského života. V ideologickej práci sa malo pružne reagovať na spoločenské zmeny a nové požiadavky doby a treba, aby sa správne chápala a uplatňovala sociálna spravodlivosť podľa zásady socializmu: každému podľa množstva a kvality vykonanej práce. Národný front by mal byť zjednocujúcou pôdou pre všetkých občanov. Dôležitou oblasťou spoločenského života sa podľa M. Jakeša stala príprava novej ústavy v intenciách XVII. zjazdu KSČ. Zároveň upozornil na aktivity niektorých „protisocialistických skupín“, ktoré vyvolávah napätie a nepokoj v spoločnosti a „narúšajú a brzdia proces demokratizácie a prestavby“. Z Predsedníctva Národného frontu ČSSR uvoľnili Josefa Kempného, Jozef Lenárta a Tomáša Trávnička. Na ich miesta prišli Karol Urbánek, Ignác Janák a Rudolf Rohlíček. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
116	1988.11.21	Predseda slovenskej vlády Ivan Knotek na aktíve vlády SSR s funkcionármi národných výborov zdôraznil prehĺbenie ich samosprávneho charakteru, ako aj súvislosti s poslednými zasadaniami ÚV KSČ, ktoré sa dotýkali ich práce. Pozornosť venoval aj realizácii zámerov komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu a ekonomickým aktivitám národných výborov, rozvíjaniu služieb v oblasti miestnej hromadnej dopravy, ďalej ekológii a investičným plánom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
117	1988.11.23	Tajomník ÚV KSČ Vasil Biľak, ktorý bol na návšteve Nemeckej demokratickej republiky (NDR), sa v rozhovore s predsedom Štátnej rady a predstaviteľom východonemeckých komunistov Erichom Honeckerom zhodol na „veľmi dobrých“ bilaterálnych vzťahoch. Kritizovali niektoré momenty v politike Michaila Gorbačova, pričom sa všeobecne nemôže tvrdiť, že „perestrojka a glasnosť sú potrebné pre celý svet“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
118	1988.11.24	Maďarské Národné zhromaždenie zvolilo proreformného Miklósa Németha za predsedu vlády. Jeho predchodca Károly Grósz zostal v najvyššej politickej funkcii vládnucej MSRS. Grósz o niekoľko dní prehlásil, že v Maďarsku prebieha „triedny boj“ a strana sa „nedokáže postaviť proti opozičným, kontrarevolučným silám“. V štáte vraj vládne anarchia a je treba udržať systém jednej strany. Práve v tom čase však svoj vznik oznámili Nezávislá maloroľnícka strana, Národná roľnícka strana, Strana maďarských komunistov a Sociálnodemokratická strana Maďarska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
119	1988.11.30	K tomuto dátumu ukončil Sovietsky zväz rušenie rozhlasových staníc Sloboda, Slobodná Európa a Deutschlandfunk. Následne, k 16. decembru, tak urobilo aj Československo. Tento krok sa propagandistický využil na schôdzi Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) vo Viedni, ktorá sa uskutočnila neskôr v januári 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
120	1988.11.30	Prvý raz od vyhlásenia výnimočného stavu v Poľsku mohol prehovoriť v televízii predák zakázanej odborovej organizácie Solidarita Lech Wal^sa, ktorý za velkého záujmu verejnosti diskutoval s predstaviteľom komunistických odborov Alfrédom Miodowiczom o odborovom pluralizme. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
121	1988.12.01	Komisia ÚV KSČ pre politický systém dospela k názoru, že sa v rámci koncipovania politiky KSČ táto uzatvárala do presvedčenia, že „demokratizácia“ volebného systému podľa sovietskeho vzoru sa stane jednou z opôr prestavby politického systému. V komisii sa uvažovalo o oddelení volieb do miestnych orgánov štátnej moci a správy - národných výborov - od volieb do federálneho zhromaždenia a národných rád. Tento model sa uplatňoval v iných socialistických krajinách. Ďalším novým prvkom volebného systému mali byť, podobne ako predpokladal návrh už z roku 1968, viacmandátové volebné obvody s počtom kandidátov prevyšujúcich počet mandátov, aby volebné právo reprezentovalo spektrum občanov. O získam mandátu u kandidátov, ktorí dosiahnu nadpolovičný počet hlasov, malo rozhodovať poradie na kandidátskej listine. Napriek obmedzeniam, Národný front mal zahrňovať tvorivé zväzy, spolky a ďalšie masové organizácie, ktoré v ňom dovtedy neboli, resp. sa považovali dovtedy za politicky nežiaduce. Kandidátske listiny by sa tak rozšírili o kandidátov mimo Národného frontu. To by otvorilo možnosť pre kandidátov z radov opozície, a tým by sa vytvárali určité prvky plurality. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
122	1988.12.02	Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec v Predsedníctve ÚV KSČ pri Analýze sociálneho a hospodárskeho rozvoja po XVII. zjazde KSČ rozoberal najmä tie ekonomické faktory, ktoré zapríčinili nedostatočné presadenie intenzívneho typu hospodárskeho rozvoja. Hospodársky mechanizmus preto nemohol dosiahnuť „potrebnú motivačnú účinnosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
123	1988.12.05	Návšteva prvého tajomníka ÚV KSS Ignáca Janáka na Ukrajine sa zamerala na hospodárske vzťahy so Slovenskom. Dohodli sa na vytváraní spoločných podnikov pre potravinársky priemysel. Konštatovalo sa to v správe I. Janáka pre Predsedníctvo ÚV KSS. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
124	1988.12.05	Najvyšší predstaviteľ vládnucej PZRS Vojciech Jaruzelski na zasadaní sekretariátu ÚV PZRS prehlásil, že sa zmenil pohľad na opozičného predáka Lecha Walesu, ako aj na prístup k Solidarite, ktorý by otváral priestor pre politické rozhovory. O päť dní Walesa navštívil Francúzsko, čo bola jeho prvá zahraničná cesta od roku 1981. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
125	1988.12.07	Najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail S. Gorbačov oznámil na Valnom zhromaždení OSN jednostranné obmedzenie sovietskych konvenčných síl, čo o deň neskôr privítali ministri zahraničných vecí krajín NATO v záujme posilnenia konvenčnej stability, dôvery a bezpečnosti. Z územia NDR, ČSSR a Maďarska sa malo do roku 1991 stiahnuť 50-tisíc sovietskych vojakov. Gorbačov v polovici januára 1989 prišiel s návrhom, že Sovietsky zväz zníži o 14,2 % výdavky na obranu a o 19,5 % náklady na výrobu zbraní a vojenských zariadení. Aj keď Gorbačov oznámil zníženie stavu sovietskej armády o pol milióna mužov, vojenskí predstavitelia NATO upozorňovali, že Sovietsky zväz si stále udržuje početnú vojenskú prevahu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
126	1988.12.07	Denník Pravda uverejnil v januári 1989 článok, v ktorom uviedol, že pozemné vojská, vzdušno-výsadkové vojská a vojenské letectvo Varšavskej zmluvy malo 1, 823 milióna vojakov (z toho Sovietsky zväz 1, 187 milióna, ČSSR 128-tisíc, Poľsko 169-tisíc, NDR 103- tisíc), kým v rámci NATO bolo 2,115 milióna vojakov. Vo vojenskom námorníctve bol tento pomer 338 : 685-tisíc vojakov (pritom u veľkých hladinových lodí z hľadiska počtu 102 : 499). Varšavská zmluva mala 7876 bojových lietadiel a NATO 7130. U tankov bol tento pomer 59 470 ku 30 690 kusov. M. Gorbačov sa sám ako najvyšší predstaviteľ štátu ocitol v ťažkej situácii, keď sa v ten deň dozvedel o ničivom zemetrasení na Kaukaze, pri ktorom zahynulo okolo 50-tisíc ľudí. Navyše išlo o oblasť Arménska, Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu, ktorou zmietali národnostné konflikty. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
127	1988.12.08	Francúzsky prezident Fran^ois Mitterrand, ktorý sa vo svojom oficiálnom prejave zaoberal francúzsko-československými vzťahmi po roku 1918, sa stretol s vedením československého štátu a KSČ. Prichádzal s prianím „obnovy“ dobrej spolupráce medzi ČSSR a Francúzskom a rozvíjaním vzájomného kultúrneho dedičstva. Mitterrand o oblasti dodržiavania ľudských práv nechcel dávať „žiadne návody“, hoci pripustil možnosť potreby uplatnenia slobody slova či pohybu aj v ČSSR. Francúzskeho prezidenta sprevádzal 9. decembra v Bratislave prezident ČSSR Gustáv Husák, ktorý poukázal na prínos Francúzska v československo-francúzskych vzťahoch, ako aj na podnety Československa k vytvoreniu pásma dôvery, spolupráce a dobrých susedských vzťahov „na línii dotyku štátov Varšavskej zmluvy a NATO“. Ďalej pripomenul kroky, ktoré by viedli k dynamike sociálno-ekonomického rozvoja jeho intenzifikáciou. Francúzsky prezident v prejave vyzdvihol zásluhy Milana R. Štefánika na utvorení ČSR v roku 1918a ocenil celkový vývoj Československa v posledných rokoch a tiež veľkolepé privítanie v Bratislave. F. Mitterrand sa v Prahe vyjadril, že bude rešpektovať želanie vedenia KSČ nestretnúť sa s A. Dubčekom. Prezident však zdôraznil, že Pražská jar roku 1968 mala vo Francúzsku mimoriadny ohlas. Stretol sa aj s viacerými predstaviteľmi nezávislých iniciatív (Václav Havel, Petr Uhl, Miloš Hájek, Rudolf Batték a Jiŕí Dienstbier a ďalší), ktorým vyjadril svoju podporu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
128	1988.12.10	Opozičné združenia Hnutie za občiansku slobodu, České deti, Charta 77, Nezávislé mirové združenie a Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných usporiadali so súhlasom štátnych orgánov manifestáciu pri príležitosti Dňa ľudských práv a slobôd v Prahe. Niekoľko tisíc ľudí žiadalo prepustenie politických väzňov, zastavenie perzekúcie nezávislých iniciatív, zosúladenie právneho poriadku ČSSR s medzinárodnými paktmi o ľudských právach a začatie diskusie o novej ústave. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
129	1988.12.10	Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na zákone č. 188/1988 Zb., ktorým sa mení a doplňuje Zákonník práce. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
130	1988.12.11	Pohár federácie (Fedcup) - svetová súťaž národných tímov v ženskom tenise - vyhrali československé tenistky v zložení: Jana Novotná, Jana Pospíšilová, Helena Suková a Radka Zrubáková. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
131	1988.12.14	Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na zákone č. 188/1988 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Zákonník práce. Táto novelizácia priniesla posilnenie právomoci vedúcich pracovísk. Skúšobná doba nových pracovníkov bola tri mesiace. Mohla byť však aj kratšia, ak sa v pracovnej zmluve vopred dohodla. Dohodnutá skúšobná doba nemohla byť dodatočne predlžovaná. Zjednodušilo sa prepúšťanie z práce, výpovedná doba sa ustálila na dva mesiace. Práca nadčas nesmela v prípade pracovníka činiť viac než osem hodín v jednotlivých týždňoch. V kalendárnom roku bolo možné nariadiť pracovníkovi maximálne 150 hodín nadčasovej práce. Základná výmera dovolenky činila tri týždne. Pracovníci, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšia aspoň pätnásť rokov pracovného pomeru po osemnástom roku života, mali nárok na štyri týždne dovolenky. Učitelia mali osem týždňov dovolenky. Učiteľky v materských školách, vychovávatelia a majstri odbornej výchovy mali nárok na šesť týždňov dovolenky v kalendárnom roku. V rámci zákona sa okrem iného pripájalo ustanovenie, ktoré hovorilo o potrebe zabezpečovať prijatie „včasných a účinných opatrení k ochrane majetku v socialistickom vlastníctve a oznamovať príslušným štátnym orgánom podozrenie z trestnej činnosti pracovníkov spáchanej pri výkone práce alebo v súvislosti s ním.“ Problém ochrany „socialistického majetku“ bol aktuálny a pretrvávajúci problém. V oblasti kontroly bola koncom roka 1970 uskutočnená zmena, ktorou bola zriadená sústava orgánov ľudovej kontroly. Vrcholným orgánom ľudovej kontroly bol Výbor ľudovej kontroly ČSSR a výbor v každej republike podriadený príslušnej vláde. Na Slovensku to bol Výbor ľudovej kontroly SSR (zákon SNR č.150/1970 Zb. z 28.12. 1970). Tieto inštitúcie sa v roku 1990 transformovali na ministerstvá kontroly. Výbory ľudovej kontroly uskutočňovali previerky v rôznych oblastiach. Jedna správa referovala o vážnych problémoch na pracoviskách, ako sa vyskytovali napríklad nedostatky pri ochrane majetku, nedôsledná evidencia, beztrestné plytvanie materiálom, zneužívanie postavenia jednotlivcov k osobnému obohacovaniu, skresľovanie údajov o plnení úloh s cieľom získavania prémií, nedodržiavanie pracovnej doby atď. Pre komunistické pracovné zákonodarstvo bola príznačná ochrana pred nezamestnanosťou. Občania mali istotu zamestnania, hoci trh práce mal obmedzené kapacity. Váčšina obyvateľstva mala prístup k odbornej príprave smerujúcej k získaniu zamestnania. Väčšina občanov bola zamestnaná v štátnych podnikoch a inštitúciách. Politická moc tak mohla rozhodovať o ich prijatí a prepustení z pracovného pomeru. Bola to právomoc, ktorú využívala napríklad na postihy „politicky nespoľahlivých“ občanov. Nepružné a neefektívne riadenie hospodárstva sa v sociálnej oblasti odrážalo konkrétnymi dôsledkami. Prehlbujúce sa technologické a ekonomické zaostávanie zapríčiňovalo napr. pretrvávanie prezamestnanosti vo výrobnej sfére, uplatňovanie „antivýkonových“ rozdeľovacích a prerozdeľovacích procesov, nedostatočný a pomalý rozvoj terciárneho sektora, nedostatočné využívanie kvalifikovanej pracovnej sily, prehlbovanie nesúladu medzi profesijnou kvalifikáciou pracovníkov a ich profesijnými pozíciami a mzdami. Pri získavaní postu často nebola nutná kompetentnosť, ale politická príslušnosť a konexie. Mzdy nezodpovedali kvalifikačnej úrovni pracovníkov a ich výkonnosti, ale záviseli od demografických charakteristík (vek a pohlavie), pracovného miesta, odvetvia a postavenia v riadiacej hierarchii. Na výšku mzdy mal vplyv aj politický profil pracovníkov (členstvo v KSČ), ktorý bol často dôležitejší ako kompetencia a kvalifikácia pracovníkov. Nivelizácia miezd, ktorá bola typickým prvkom socialistického hospodárenia, neviedla k hlásanej sociálnej spravodlivosti. Jej výsledkom v praxi bola nerovnosť v jej uplatňovaní. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
132	1988.12.15	ÚV KSČ sa na svojom zasadnutí zaoberal správou generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša o činnosti predsedníctva strany a správou predsedu federálnej vlády Ladislava Adamca o plnení plánu hospodárskeho a sociálneho vývoja za rok 1988. Adamec v svojom vystúpení zdôraznil, že československá ekonomika má pred sebou budúcnosť len v tom prípade, ak sa skutočne uvoľní priestor pre vedecko-technický pokrok a účinnejšie sa bude stimulovať inovačná politika. Nepochyboval o nutnosti urýchlenia štrukturálnych premien v ekonomike. I celá prestavba ekonomického hospodárskeho mechanizmu sa mala urýchliť o jeden rok - pôsobila by od 1. januára 1990. M. Jakeš spomenul, že línia prestavby dosiahla podporu organizácií strany a občanov, ktorú malo aj programové vyhlásenie federálnej vlády. Jakeš očakával v každej straníckej organizácii slobodu diskusie, a tieto by správne pochopili a realizovali prestavbové zmeny. Sociologické výskumy však ukázali, že „v očiach mnohých nečlenov, ale i členov strany nemajú niektorífunkcionári autoritu“, čo si Jakeš vysvetlil zakoreneným názorom, že sa zneužívajú stranícke funkcie. Na druhej strane sa pracuje na kádrových poriadkoch, novelizoval sa Zákonník práce a znížil sa počet pracovníkov v centrálnych štátnych orgánoch. No existovali značné problémy na vnútornom trhu a pôsobili sily, ktoré za podpory niektorých kruhov zo Západu „narúšajú proces prestavby a demokratizácie“. Tento chcú zneužiť na protisocialistické ciele, ako tomu bolo pri príležitosti 70. výročia vzniku ČSR a pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Proces prestavby však podporovali masové organizácie Národného frontu a Jakeš zastával názor, že sa zvýšila zahraničnopolitická aktivita ČSSR. ÚV KSČ venoval veľkú pozornosť príprave straníckych materiálov a rozhodol, že sa XVIII. zjazd KSČ bude konať v máji 1990 a do roku 1996 sa mal vypracovať nový program KSČ. Z Predsedníctva ÚV KSČ uvoľnili Vasila Biľaka a Josefa Kempného a z funkcie tajomníka ÚV KSČ Mikuláša Beňa. Tieto zmeny sa hodnotili v radoch straníckych organizácií pozitívne, i keď neboli menované osoby, ktoré sa dopustili chýb v straníckej činnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
133	1988.12.18	Viceprezident USA George Bush, a už zvolený prezident, v rozhovore s bývalým ministrom zahraničných vecí USA Henry Kissingerom za prítomnosti vtedajšieho ministra zahraničných vecí Jamesa Bakera si od Kissingera vypočul názor: „Stanete (sa) prvým prezidentom so skutočnou príležitosťou ukončiť studenú vojnu. Prečo by sme sa s nimi [sovietskym vedením] nemohli diskrétne dohodnúť? Gorbačov sľúbi, že nepoužije násilie k potlačeniu reforiem a liberalizácie vo východnej Európe, a my mu za to sľúbime, že nebudeme využívať ekonomické a politické zmeny, ktoré sa tam dejú, proti legitímnym bezpečnostným záujmom Sovietskeho zväzu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
134	1988.12.18	V podzemí varšavského kostola Božieho milosrdenstva bol ustanovený zo zástupcov Solidarity Občiansky výbor predsedu Nezávislého samosprávneho odborového zväzu Solidarita, ktorý mal spomedzi 15 výborov výbor pre odborový pluralizmus, pre politické reformy, pre právo a výkon spravodlivosti, pre hospodársku politiku a pre územnú samosprávu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
135	1988.12.19	Na zasadaní ÚV KSS uvoľnili Miroslava Válka z funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS a z funkcie člena Sekretariátu ÚV KSS Jozefa Ďuricu. Po demisii Miroslava Válka ho vo funkcii ministra kultúry SSR nahradil Pavol Koyš. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
136	1988.12.21	Predsedníctvo SNR prerokovalo „Správu vlády SSR o analýze československej výchovno-vzdelávacej sústavy“ v ktorej sledovalo stav školstva v poslednom období. Konštatovalo výrazný rast vzdelanosti, výrazný rast počtu vysokoškolákov, ako aj vhodnosť vybudovanej štruktúry škôl, i keď ich výstavba celkom nepokrývala potreby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
137	1988.12.22	Denník Rudé právo uverejnilo rozhovor s ministrom zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Eduardom Ševarnadzem o potrebe zosúladiť sovietske zákonodárstvo s medzinárodným zákonodarstvom, pričom treba „preskúmať medzinárodné štandardy a záruky ľudských práv a posúdiť možnosti, ako ich priblížiť štandardom platných v našej krajine“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
138	1988.12.23	Poľský Sejm schválil zákony O realizácii hospodárskej činnosti a O hospodárskej činnosti s podielom zahraničných subjektov, ktoré značne liberalizovali hospodárske vzťahy. V januári nasledujúceho roku sa začali úvahy o predčasných volbách do Sejmu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
139	1989.??.??	Vo vnútri KSS sa stále výraznejšie aktivizoval prúd, ktorý bol za prestavbu, za spoločenský dialóg a za demokratické posuny v spoločnosti. Pri orientácii na sociálnodemokratický typ strany treba spomenúť najmä Petra Weissa a Pavla Kanisa, no pri samotnej transformácii KSS aj Ladislava Balleka, Vladimíra Mináča, Viliama Plevzu a iných. Transformácia komunistickej strany, myšlienkové prúdy v jej vnútri, podnety, ktoré z neho vychádzali napríklad v publicistike, sa stali jedným z dôležitých faktorov politického vývinu Slovenska. Mnohí členovia komunistickej strany, nielen na úrovni riadenia podnikov, ale aj z vedeckej a kultúrnej obce, mali kontakty s opozičnými skupinami, napríklad s aktivitami filozofa Borisa Zalu. Vypracoval politický program „Základy politickej reformy a humanizácie spoločnosti“ v spolupráci s Miroslavom Čížom, Vladislavom Dzúrikom, Jozefom Kučerákom, Vladimírom Ondrušom, Františkom Mikloškom a Lászlom Nagyom. Text konzultoval s viacerými smermi opozície, ktoré sa podlá B. Zalu mali spojiť na základe širokého konsenzu s cieľom dosiahnuť prechod spoločnosti na Slovensku do demokratických pomerov (odstránenie monopolu KSČ, slobodné voľby, obnova demokracie). Táto línia, podobne ako u reformných komunistov postihnutých normalizáciou, bola charakteristická postupnými a umiernenými krokmi na premenu spoločnosti. Od druhej polovice 80. rokov sa začalo výraznejšie formovať a aktivizovať opozičné socialistické zoskupenie (Ivan Laluha, Alexander Dubček, Hvezdoň Kočtúch, Ján Uher a iní), ktorí inklinovali k chápaniu socializmu v zmysle demokratického socializmu. Pozostávalo z reformných komunistov, postihnutých normalizáciou (čistkami v KSČ). Reformní komunisti sa postupne sformovali v 80. rokoch, najmä po nástupe Michaila Gorbačova do vedenia ZSSR. Zoskupenie fakticky vzniklo až na konci roka 1989 ako „Klub slovenská obroda 68 - 89“ a oficiálne bolo zaregistrované v januári 1990. Niektorí vylúčení komunisti (Oto Outrata, Viliam Ciklamini) mali kontakty s českou Obrodou a patrili k spoluzakladateľom Klubu. V Obrode boli bývalí predstavitelia štátu a KSČ z roku 1968, ľudia politicky a existenčne postihnutí normalizáciou. Tým, že boh postihnutí (vyčleňovali sa napríklad v zamestnaní a neodvolávali svoje názory), stali sa pre okolie symbolom úsilia o nápravu. Jadro ich činnosti tvorila kritika normalizácie. Obhajovali a požadovali prehodnotenie reformného procesu v roku 1968, spolupracovali s Chartou 77 a ďalšími opozičnými skupinami, spojenie s A. Dubčekom a ďalšími slovenskými reformistami uskutočňovali Václav Slávik, Oldŕich Jaroš a Milan Húbl. V rámci zoskupenia okolo A. Dubčeka vystupovali ďalej Ján Uher, Teodor Baník, Ladislav Ťažký, Anton Ťažký, čiastočne Viktor Pavlenda, Michal Kováč, Róbert Harenčár, Július Strinka a Mária Sedláková. V trenčianskej skupine Vladimír Krajči, Karol Podoba a Vladimír Mečiar, v košickej, napojenej na pražských disidentov, Slavomír Stračár a Ivan Germanič, v Poprade Ivan Mudronček a iní. Postihnutí reformisti od prelomu rokov 1987 - 1988 až do jesene 1989 vydávali samizdatový časopis „Myšlienka a čin“, s podtitulom Rosa (hlavným iniciátorom bol Hvezdoň Kočtúch, ďalej A. Dubček, Ivan Laluha, Ivan Tirpák). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
140	1989.01.05	Programový dokument nezávislej Demokratickej iniciatívy konštatoval, že autoritatívny režim v Československu bol zo zahraničnopolitických a vnútorných príčin oslabený. Iniciatíva chcela široký dialóg o demokratickom vývoji spoločnosti, demokratickú úpravu právneho poriadku vrátane ústavy, uplatnenie osobných slobôd a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
141	1989.01.07	Zástupcovia 149 krajín sa zúčastnili Medzinárodnej konferencie o chemických zbraniach a ich likvidácii v Paríži. Prijali vyhlásenie o zákaze ich zneužitia. Tento sa už neviazal na jadrové odzbrojenie, čím by sa urýchlili opatrenia voči Iraku, ktorý vo vojne proti Iránu a proti Kurdom použil chemické zbrane. Vláda ČSSR sa v podobnom duchu vyjadrila už S. januára 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
142	1989.01.07	Vláda SSR prijala uznesenie, v ktorom hodnotila využívanie výrobného potenciálu a prostriedkov, vynakladaných na spoločenskú a osobnú spotrebu v SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
143	1989.01.11	V Maďarsku prijalo Národné zhromaždenie zákony o práve na zhromažďovanie sa a o združovacom práve, ktoré umožnili vytváranie nových politických subjektov. O deň neskôr 25 alternatívnych iniciatív žiadalo návrat ku „kossuthovskému“ erbu Maďarska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
144	1989.01.13	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo materiál s názvom Analýza skladných vývojových trendov ovplyvňujúcich devízové pozície ČSSR“. Analýza bola vypracovaná Štátnou plánovacou komisiou ČSSR, priniesla i stručné hodnotenie hospodárskeho vývoja krajiny v rámci 8. päťročnice, t.j. obdobia po roku 1985. Očakávalo sa urýchlenie sociálno-ekonomického vývoja ČSSR, ktorý mal byť založený na intenzifikačných faktoroch rastu, pričom sa počítalo s efektívnejším zapojením do medzinárodnej delby práce. Z analýzy však vyplývalo, že vývoj za tri roky päťročnice sa výrazne odlišoval od jej pôvodných cieľov. V každom z troch rokov sa dosiahol národný dôchodok o päť miliárd Kčs nižší, ako bol plánovaný a prechod ekonomiky na intenzívny rozvoj bol hodnotený ako zdĺhavý. V zahraničnom obchode s tzv. socialistickými krajinami bolo za problémové považované značné aktívum voči ZSSR. Jedným z najväčších problémov v československom zahraničnom obchode sa však javil vývoj v oblasti efektívnosti celkového exportu, ten bol zreteľný predovšetkým v obchode s kapitalistickými krajinami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
145	1989.01.13	Predsedníctvo ÚV KSČ sa zaoberalo správou o problémoch, ktoré vznikli pri zabezpečení výroby osobného auta Škoda 781 Favorit. Správu predkladal federálny minister hutníctva, strojárstva a elektrotechniky Karel Juliš. Uviedol, že celý proces nábehu výroby nového automobilu bol zdĺhavý a nedôsledne riešený jednotlivými riadiacimi inštitúciami. Od začiatku príprav výroby Škody Favorit sa prejavovali problémy, od sklzov pri vývojových prácach, cez oneskorené odovzdávanie stavebných kapacít, až po nedostatky v dodávkach technologických zariadení z dovozu. Limitujúcim faktorom rozbehu výroby na plnú kapacitu v roku 1989 bolo podľa správy v danom čase „zabezpečovanie kapacít na výrobu príslušenstva a ďalších subdodávok“. Z dôvodov nedostatočne zvládnutého procesu nábehu výroby Škody Favorit sa počítalo s produkciou starších modelov. V priebehu výstavby sa tiež ukázala potreba ďalšieho dovozu technologického zariadenia z tzv. nesocialistických krajín, ako i dovozu ďalších komponentov. Preto sa v správe uvádzalo, že aby mohol byť nový automobil kompletizovaný podľa pôvodných predpokladov, je potrebné doviezť v priebehu rokov z tzv. nesocialistických krajín zariadenia asi v hodnote 1060 mil. Kčs. S týmito finančnými problémami sa vôbec nerátalo, a tak by ich bolo možné zabezpečiť len mimoriadnymi formami alebo na úkor zvýšenia zadlženosti krajiny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
146	1989.01.15	Potom, čo úrady nepovolili pietne zhromaždenie občanov k 20. výročiu sebaupálenia študenta Jana Palacha, symbolu vzdoru proti okupácii Československa v auguste 1968, ako aj proti normalizačnej politike komunistického režimu, na Václavskom námestí v Prahe, časť demonštrantov sa presunula do okolitých ulíc. Polícia a Ľudové milície však proti nim brutálne zasiahli, použili vodné delá, obušky, psy a zranili mnoho ľudí. Napriek tomu manifestácie vyvrcholili púťou k hrobu J. Palacha do Všetat 21. januára, no aj tu došlo k represiám proti stovkám občanov. Zatkli viacerých predstaviteľov československých nezávislých iniciatív, vrátane Václava Havla. Demonštrácie však ukázali silnejúcu opozíciu v ČSSR, ktorá sa vo viacerých prúdoch začala formovať najmä od roku 1988, čomu chceli zabrániť predstavitelia režimu. Proti brutálnemu postupu bezpečnostných síl, ktorému sa nevyhli ani ženy, protestovali viaceré svetové agentúry, medzinárodné organizácie, parlamenty, ako aj svetové osobnosti kultúrneho a politického života. Kardinál František Tomášek upozornil v liste predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi z 20. januára, že cirkev síce víta prihlásenie sa Československa k záverom helsinskej konferencie vo Viedni, ale brutálne zásahy proti demonštrantom hlboko otriasli dôverou veriacich, ako aj veľkej časti obyvateľstva. Demonštranti v túžbe o dosiahnutie slobody si chceli uctiť pamiatku J. Palacha, pričom bezpečnostné orgány prekročili hranice svojich právomocí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
147	1989.01.15	Vo Viedni podpísal minister zahraničných vecí ČSSRJaromír Johanes Záverečný dokument Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorý v rámci helsinského procesu zaväzoval signatárske štáty k rešpektovaniu ľudských práv a občianskych slobôd. Prijatie Záverečného dokumentu zahrňovalo nové vyjednávanie o Zvyčajných ozbrojených silách v Európe a o Opatreniach na posilnenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
148	1989.01.15	Vláda ČSSR prijala uznesenie, v ktorom konštatovala prekonanie „historicky vzniknutých rozdielov v podmienkach hospodárskeho života“ a takisto aj to, že sa dosiahol „rozhodujúci pokrok vo vyrovnaní ekonomickej úrovne jednotlivých oblastí i v živote obyvateľov ČSR a SSR“. To sa údajne docielilo na základe vyššieho investovania a rýchlejšej dynamiky spoločenskej výroby v SSR oproti ČSR. Určité diferencie však pretrvávali vo výkonnosti a efektívnosti. Osobná spotreba na Slovensku v prepočte na 1 obyvateľa dosiahla zhruba 91% úrovne dosiahnutej v ČSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
149	1989.01.16	Na zasadaní pléna poľskej vládnucej PZRS časť členov pléna nesúhlasila s legalizáciou opozičnej Solidarity. Na to členovia politbyra Wojciech Jaruzelski, Ceslaw Kiszczak, Mieszyslaw Rakowski a F. Siwicki pohrozili demisiou. Ústredný výbor napokon odhlasoval dôveru politbyru v dovtedajšom zložení. Za legalizáciu Solidarity hlasovalo 143 členov ústredného výboru, 32 bolo proti a 14 sa zdržalo hlasovania. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
150	1989.01.16	V čase, keď pražská polícia tvrdo zasiahla proti demonštrantom, ktorí si pripomínali tragickú smrť Jana Palacha pred 20 rokmi, bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger, a stále činný v politickom medzinárodnom dianí, navrhol v Kremli dohodu, v ktorej by USA „neurobili nič, čo by urýchľovalo zmeny na Východe“. Toto vyhlásenie v podstate znamenalo potvrdenie rozdelenia Európy z Jalty a rešpektovanie záujmov veľmocí, hoci M. Gorbačov a R. Reagan v Moskve dva roky predtým pripustili možné spoločenské zmeny v krajinách sovietskeho bloku a dohodli sa na tom, že nebudú zasahovať do ich vnútorných záležitostí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
151	1989.01.18	Na zasadaní ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany sa ukázal posun v postoji voči opozícii a viacerí jeho členovia už avizovali ústretové postoje, vrátane premiéra Mieszyslawa Rakowského a prvého tajomníka Wojciecha Jaruzelského. Už sa otvorenejšie pripúšťal politický pluralizmus a možnosť spoločenského dialógu, čo uvoľnilo politické napätie v Poľsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
152	1989.01.20	George H. W. Bush sa stal 41. prezidentom USA. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
153	1989.01.20	V Budapešti sa zišli predstavitelia vlády a opozičného Demokratického fóra. Predmetom ich stretnutia bola vnútropolitická situácia v Maďarsku a možnosti jej riešenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
154	1989.01.23	Poľsko, Maďarsko, Nemecká demokratická republika, Československo a Bulharsko oznámili ďalšie obmedzenie konvenčných ozbrojených síl a vojenských rozpočtov, čo súviselo s nedávnym vyjadrením Michaila Gorbačova o týchto krokoch zo strany Sovietskeho zväzu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
155	1989.01.24	Minister zahraničných vecí ČSSR Jaromír Johanes na zasadaní Komisie ÚV KSČ pre zahraničnú politiku považoval za dôležité v tejto oblasti prispieť „k vytvoreniu pásma dôvery, spolupráce a dobrých susedských vzťahov na línii dotyku štátov Varšavskej zmluvy a NATO“. Podľa neho ČSSR a ďalšie socialistické štáty prispeli k rozpracovaniu záverečného dokumentu v januári 1989 vo Viedni a vyslovil presvedčenie, že: „Československá zahraničná politika bude čerpať z filozofie nového politického myslenia, ktoré rozvoj medzinárodných vzťahov chápe v kontexte mnohotvámosti a rozporuplnosti súčasného sveta pri jeho rastúcej prepojenosti a celistvosti. Pre prax to znamená vychádzať z priority všeľudských hodnôt, z primátu medzinárodného práva a zo zásady, že medzinárodnú bezpečnosť je možné zabezpečiť len politickými prostriedkami“. Avšak v čase brutálneho zásahu proti demonštrantom „palachiády“ vnímalo demokratické zahraničie Johanesovo vyjadrenie ako prinajmenšom „nepresvedčivé“. HUEf ŽATKUUAK 6 KOL Členmi komisie boli tajomník ÚV KSČ pre ideológiu a zahraničnú politikujozef Lenárt, ktorý na tomto poste nahradil Biľaka, ďalej člen ÚV KSČ Václav Dávid, bývalý člen Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biíak, bývalý minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek a jeho nástupca Jaromír Johanes, námestník ministra vnútra ČSSR Alois Lorenc, prvý podpredseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Ján Marko, vedúci medzinárodného oddelenia ÚV KSČ Michal Štefaňák a minister obrany ČSSR Milán Vádavík. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
156	1989.01.24	V maďarskom Národnom zhromaždení vznikla skupina nezávislých poslancov počas predsedníctva Istvána Fodora. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
157	1989.01.25	Minister obrany maďarskej vlády Ferenc Kárpáti oznámil stiahnutie jednej sovietskej divízie do polroka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
158	1989.01.26	Nezávislé hnutie Iniciatíva kultúrnych pracovníkov protestovalo v prehlásení predsedovi vlády ČSSR Ladislavovi Adamcovi proti zatknutiu predstaviteľa Charty 77 Václava Havla a vyzvalo, aby sa začal politický dialóg, ktorý by viedol k prepusteniu zatknutých počas demonštrácií k 20. výročiu smrti Jana Palacha. Prehlásenie podpísalo 692 osobností oficiálnej a neoficiálnej kultúry. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
159	1989.01.27	Predstaviteľ poľskej vlády Ceslaw Kiszczak a predstaviteľ opozičnej Solidarity Lech Walesa sa vo varšavskej vile Magdalenka dohodli o okolnostiach začatia rozhovorov za „okrúhlym stolom“. Zároveň dohodli, že 20 zástupcov bude mať opozícia, 6 oficiálne odbory, 2 cirkev a 14 zástupcov bude mať vládnuca koalícia. Nasledujúci deň tajomník ÚV PZRS Jozef Czyrek prehlásil pre francúzsky denník Le Monde, že v nastávajúcich voľbách do Sejmu vytvorí vláda s „konštruktívnou opozíciou“ spoločnú volebnú platformu. Predpokladal, že opozícia získa 30 - 40 poslaneckých mandátov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
160	1989.01.29	Predstaviteľ vládnucej Maďarskej socialistickej robotmckej strany Imre Pozsgay oznámil výsledok šetrenia historickej subkomisie, ktorá udalosti roku 1956, vyjadrujúce snahy o revíziu stalinského modelu socializmu, označila ako ľudové povstanie. Vo vedení strany však prevládal nejednotný názor a podobne aj na postavu Imre Nagya, ktorého exhumáciu pozostatkov schválila vláda 26. januára. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
161	1989.01.31	V Bratislave zomrel vo veku nedožitých 78 rokov významný slovenský režisér a herec Jozef Budský (nar. 11.6.1911 Praha). Do slovenského divadelníctva priniesol údernosť, razanciu, expresionizmus a racionalitu. Vo svojej režijnej tvorbe sa pokúsil o syntézu slovenskej a európskej dramatickej tradície. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
162	1989.02.??	Ústav ekonomiky svetovej socialistickej sústavy Akadémie vied ZSSR v analýze o zmenách v krajinách východnej Európy a o ich vplyve na Sovietsky Zväz zdôraznil vyostrovanie vnútorných konfliktov a stupňovanie sociálno-politického napätia, ktoré „možno povedú k prevratom“. V krajinách sa spomalil hospodársky rast a zvýšilo sa hospodárske zadlžovanie, ba v Poľsku a Juhoslávii narastala vysoká inflácia. Podlá materiálu sa oslabovala pozícia vládnucich komunistických strán, zužovala sa ich sociálna základňa a v Poľsku a Maďarsku prijímali koaličnú formu vlády. Ideologická sféra komunistických strán stagnovala a radikalizovali sa jednotlivé spoločenské skupiny, vrátane Československa. Aj tu počítačová technika vytvárala podmienky pre vznik nezávislej kultúry. Krízové javy, oproti ostatným krajinám, sa považovali za „otvorené“ v Poľsku, Maďarsku a Juhoslávii, kde poklesla životná úroveň početných skupín obyvateľstva. Vedenia vládnucich strán neboli schopné adekvátne reagovať na sociálno-politické procesy a príprava reforiem za nimi zaostávala. Ďalej sa v materiáli uviedlo, že v ČSSR možno očakávať prudké zosilnenie napätia na jar alebo na jeseň toho roku pre násilné potlačenie demonštrácií a slabé výsledky ohlasovaných ekonomických krokov. Možnosti spoločenských zmien sa videli v značnej výmene garnitúry Miloša Jakeša a v širokej demokratizácii. V materiáli sa spomenul aj význam novej politickej sily - Klubu za socialistickú prestavbu Obroda v českých krajinách, ktorú práve v tom čase založila skupina bývalých členov a funkcionárov KSČ na čele s aktérmi obrodného procesu roku 1968, Vojtéchom Menclom, Josefom Domaňským, Václavom Kuralom, Čestmírom Cisárom, Oldnchom Černíkom, Antonínom Benčíkom, Milušou Fischerovou, Vénčkom Šilhánom, Milošom Hájkom a ďalšími. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
163	1989.02.01	Prvý tajomník ÚV PZRS a predseda Štátnej rady Poľska Wojciech Jaruzelski navštívil ČSSR. V rozhovore s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom sa vyjadril, že si je síce vedomý hrozieb nátlaku opozície, ale chce, aby táto bola pohltená „naším systémom“. Išlo by o veľký dejinný experiment, ktorý môže presiahnuť hranice Poľska, no konštatoval, že Poľsko sa ocitlo v „hybridnom stave“ a nevyhnutne treba prikročiť k reformám. Kríza trvala od vyhlásenia výnimočného stavu v roku 1981. Vzrástla sila opozičnej Solidarity a jej predstaviteľa techa Walesu. Na druhej strane sa oslabili pozície vládnucej Poľskej zjednotenej robotníckej strany. Spoločenská atmosféra sa v Poľsku natoľko zmenila, že nemožno pokračovať v represívnej politike, konštatoval Jaruzelski. Vyjadril značnú podporu dianiu v Sovietskom zväze. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
164	1989.02.01	Člen Predsedníctva ÚV KSČ Jan Fojtík počas trojdňovej návštevy NDR rokoval s predstaviteľom východonemeckých komunistov Erichom Honeckerom o hospodárskej a politickej situácii v NDR. Honecker spomenul, že sa v NDR odmieta voľba riaditeľov podnikov podľa sovietskeho vzoru. Tvrdil, že NDR zaznamenáva stály hospodársky rast, a preto sa netreba sústavne zaoberať porovnávaním so SRN. Nepáčilo sa mu, že na viedenskej schôdzke KBSE ustúpili socialistické krajiny požiadavkám západných krajín, pričom len NDR a Rumunsko zaujali odmietavý postoj. Podľa Honeckera sa vzťahy medzi Západom a Východom nezlepšili. Spolu s Fojtíkom boli za energický postup voči propagande, ktorá útočila proti základom socializmu. Fojtík zdôraznil, že vedenie KSČ nepristúpi k prehodnoteniu udalostí roku 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
165	1989.02.02	Nová nezávislá iniciatíva pod názvom Petícia československých občanov, ktorá bezprostredne vznikla ako priama reakcia na udalosti z 15. - 21. januára, oznámila najvyšším štátnym orgánom ČSSR, že jej protestný text podpísalo do 31. januára vyše 2100 osôb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
166	1989.02.02	V materiáli „Informácia o nepriateľských aktivitách nelegálnych skupín“, ktorý vznikol na pôde Predsedníctva ÚV KSČ, sa konštatoval vplyv asi 20 nezávislých iniciatív na verejnú mienku, pričom sa zaznamenali „závažné zmeny v štruktúre a zameraní činnosti nelegálnych skupín smerom k výraznejšiemu vplyvu na verejnú mienku“. Opozícia vraj mala asi tisíc sympatizantov a asi 500 aktivistov, predovšetkým v českých krajinách. Vedenie komunistickej strany chcelo proti opozícii bojovať „politickými prostriedkami“. No už 27. januára predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo rozsiahle „Opatrenia k účinnému pôsobeniu proti nepriateľským aktivitám nelegálnych štruktúr“. Tie sa mali hneď realizovať a vzťahovali sa v podstate na všetky sféry verejného života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
167	1989.02.02	Najúspešnejší slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela zomrel na AIDS v západonemeckom Mannheime vo veku 38 rokov (narodil sa 1. januára 1951 v Bratislave). Nepela bol niekoľkonásobný majster sveta a Európy, neskôr pôsobil, už počas emigrácie, v ľadovej revue. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
168	1989.02.03	Predsedníctvo ÚV KSČ konštatovalo v „Informácii o postupe KSČ v medzinárodnom komunistickom a robotníckom hnuď, že toto hnutie drží pohromade len spoločný ideologický základ a vlastne jeho spoločný program neexistuje. Bolo treba nájsť taký „model vedúcej úlohy strany“, ktorý dosiahne reálnu podporu obyvateľstva. Okrem iného preto, že zoslabla „príťažlivosť socializmu“. V informácii sa tvrdilo, že stále existovali „triedne záujmy a triedny boj“, no treba podporovať mierové spolužitie štátov s rozdielnym spoločenským zriadením. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
169	1989.02.03	Členovia kongresu USA D. De Concini a S. Hoyer navrhli, aby bola Václavovi Havlovi udelená Nobelova cena mieru za rok 1989. Nezávislé iniciatívy v Československu ustanovili Výbor na podporu udelenia Nobelovej ceny mieru V. Havlovi, čo do leta 1989 podporilo vyše 4300 občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
170	1989.02.06	V Miestodržiteľskom paláci vo Varšave sa začali rokovania medzi vládnou koalíciou a opozíciou za „okrúhlym stolom“. Rokovalo sa v skupinách o hospodárskej a sociálnej politike (za koalíciu Wladyslaw Baka, za Solidaritu Witold Trzeciakowski), o politických reformách, Janusz Reykowski a Brinoslav Geremeki) a o odborárskom pluralizme (Aleksandr Kwašniewski, Tadeusz Mazowiecki a ďalší). Rozhovorov v skupinách a podskupinách sa zúčastnilo celkovo 452 osôb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
171	1989.02.11	Ústredný výbor Maďarskej socialistickej robotnickej strany schválil postupný prechod k pluralitnému politickému systému a udalosti z 23. októbra 1956 považoval za ľudové povstanie. Vo výbore sa diskutovalo tiež o modernizácii maďarskej ústavy tým spôsobom, aby akceptovala pluralitný politický systém, čo onedlho privítali nezávislé politické organizácie a strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
172	1989.02.12	Vyše 650 odborných pracovníkov, najmä z vedeckých ústavov Československej akadémie vied (ČSAV) v Prahe, v Brne a SAV v Bratislave, odsúdilo v liste predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi policajné zákroky proti demonštrantom v tzv. Palachovom týždni a následné rozsiahle represie voči nim. Odpoveďou boli snahy o vypátranie organizátorov akcie po ústavoch akadémií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
173	1989.02.14	Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky vydalo zákonné opatrenie č. 10/1989 k ochrane verejného poriadku. „Vzáujme ochrany verejného poriadku“ toto zákonné opatrenie definovalo ako prečin vyhotovenie, umožnenie vyhotovenia alebo rozšírenie tlačovín, ktoré svojím obsahom narušujú záujem socialistického štátu na zachovávaní verejného poriadku“. Trestanie osôb za tlač, šírenie a vydávanie samizdatov, za účasť na proti režimových podujatiach a pod. bola typickou praxou pre celých štyridsaťjeden rokov vlády KSČ až do novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
174	1989.02.15	Sovietsky zväz ukončil stiahnutie svojich ozbrojených síl z Afganistanu. Odchod 115-tisícovej armády ukončil deväťročnú vojenskú intervenciu Sovietskeho zväzu, ktorá eskalovala studenú vojnu medzi Východom a Západom. Občiansku vojnu v Afganistane, počas ktorej zahynul asi jeden milión Afgáncov, však naďalej Sovietsky zväz vojensky podporoval a podobne sa správali USA. Predsa len sa napätie studenej vojny odchodom sovietskych vôjsk zmiernilo. V Afganistane padlo 14-tisíc sovietskych vojakov, čo spôsobilo značné rozčarovanie a traumy verejnosti v Sovietskom zväze. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
175	1989.02.15	Na pôde Slovenskej národnej rady sa zaoberali stavom „využívania a efektívnosti výrobného potenciálu a prostriedkov, ktoré sa vynakladali na spoločenskú a osobnú spotrebu v ČSR a SSR“ v zmysle konštatácie XVII. zjazdu KSČ, že „sociálno-ekonomická úroveň oboch našich národov sa v podstate vyrovnala.“ Táto konštatácia nebola náhodná, lebo v politike komunistickej strany bola jedným z hlavných zámerov od prevzatia moci vo februári 1948 línia ekonomického a sociálneho vyrovnania medzi Slovenskom a českými krajinami. Vplyvom viacerých politických a ekonomických faktorov sa však často hovorilo o „doplácaní“ na Slovensko, čo vyjadrovali aj postoje predsedu federálnej vlády Ladislava Adamca. Podlá materiálov federálnej vlády ČSSR a vlády SSR predstavovali v roku 1987 investície na 1 obyvateľa v SSR 11 350 korún a v ČSR 11415 korún, pomer v osobnej spotrebe bol 18 185 : 19 805 korún, národný dôchodok vytvorený na 1 obyvateľa bol v SSR 35 381 korún, v ČSR 40 583 korún. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
176	1989.02.16	Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec rokoval s predsedom Rady ministrov ZSSR Nikolajom Ryžkovom o hospodárskej spolupráci. Podpísali dokumenty Koncepcia hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi ČSSR a ZSSR na nasledujúcich 15 - 20 rokov, ďalej Protokol z rokovaní predsedov vlád a dokument Dohoda medzi vládami ČSSR a ZSSR o spolupráci v oblasti ochrany životného prostredia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
177	1989.02.16	Generálny tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany Károly Grósz sa v rozhovore s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom vyjadril, že zásah sovietskej armády do udalostí v Maďarsku roku 1956 bol správny, avšak nové vedenie maďarskej strany sa nezjednotilo v názoroch na hodnotenie tohto roku. Člen vedenia strany Imre Pozsgay však zastával názor, že udalosti boli „ľudovým protitotalitným povstaním“, a teda nešlo o „kontrarevolúciu“. Podľa K. Grósza maďarská tlač získala „mocenské“ pozície, ktoré sa už vymykali kontrole strany, politicky sa aktivizovala humanitná inteligencia a vážnym javom bol vzrastajúci počet odchádzajúcich členov z radov strany, ktorá sa začala predsa len transformovať na sociálnodemokratickú stranu, ba čoraz viac sa uvažovalo o spoločenských reformách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
178	1989.02.17	Národné rady SSR a ČSR prijali mesiac po „Palachovom týždni“, vraj „v záujme zachovania verejného poriadku“ zákonné opatrenia s okamžitou účinnosťou. Toto opatrenie prijalo Federálne zhromaždenie už 14. februára 1989. V ňom sa za účasť „na nepovolenom verejnom zhromaždeníza poburovanie proti záujmom socialistického štátu a za rozširovanie tlačovín zvyšovala trestná sadzba, oproti zákonným opatreniam z augusta 1969 zo 6 mesiacov na 1 rok, podmienečný trest z 3 na 6 mesiacov a pokuta z 5- na 20-tisíc korún. Keďplénum SNR schvaľovalo opatrenia v apríli 1989, nikto z poslancov neprotestoval. Proti opatreniam, ktoré predložil predseda Federálneho zhromaždenia Alois Indra a boh schválené predsedníctvom ÚV KSČ už 3. februára, sa zdvihla ďalšia vlna občianskeho odporu, žiadajúca ich zrušenie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
179	1989.02.17	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh časti Ústavy ČSSR o spoločenskom zriadení, ktoré sa zakladalo na „vyjadrení suverenity ľudu ako jediného zdroja moci, ktorú ľud uskutočňuje formou socialistickej demokracie - zastupiteľskými zbormi. KSČ si mala zachovať vedúcu úlohu v spoločnosti. Kultúra, vzdelanie a výchova sa mala viesť v duchu marxizmu-leninizmu. Nemenil sa politický systém Národného frontu, v platnosti zostali princípy demokratického centralizmu, socialistického spoločenského zriadenia a plánovitého riadenia národného hospodárstva. Popri socialistickej demokracii návrh ústavy predpokladal „konzultatívnu“ demokraciu v podobe verejnej diskusie, ako aj priamu vo forme referenda, čo bolo nóvum. Odôvodnilo sa to snahou o charakterizovanie ČSSR „nielen ako socialistický, ale aj ako novo demokratický štát“, ako aj potrebou zosúladenia návrhu ústavy s prestavbou hospodárskeho mechanizmu. Pokiaľ išlo o druhy a formy vlastníctva, návrh obsahoval „vlastníctvo spoločenských a iných organizácie. Pripustilo sa drobné podnikanie. V návrhu sa nanovo formulovalo postavenie spoločenských organizácií a národných výborov, čím sa podľa návrhu rozširovali formy socialistickej demokracie. Zásady štátnej, hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky „zodpovedali cieľom prestavby“, ba zvýrazňovali dodržiavanie noriem medzinárodného práva a záväzkov“. Takto reagovalo Predsedníctvo ÚV KSČ na závery následnej schôdzky KBSE vo Viedni. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
180	1989.02.17	Výbor SNR prijal uznesenie k správe „O stave plnenia vecných a systémových opatrení ku komplexnej prestavbe hospodárskeho mechanizmu.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
181	1989.02.24	Poľský Sejm schválil zákon O niektorých podmienkach konsolidácie národného hospodárstva, ktorý umožnil preberanie štátneho majetku do užívania súkromným osobám formou prenájmu, prepožičania či jeho vkladu do súkromno-štátnej spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
182	1989.02.24	V poľskom Krakove došlo k vážnym pouličným stretom medzi demonštrantami a políciou. Na oboch stranách bolo veľa ranených. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
183	1989.02.24	Prezidiálna rada rozhodla o pripojení Maďarska k ženevským dohovorom o utečencoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
184	1989.02.27	Na stretnutí delegácie pracovníkov propagandy a agitácie ÚV KSČ s funkcionármi ideologického oddelenia a medzinárodného oddelenia ÚV KSSZ v Moskve odznela podpora sovietskych komunistov vedeniu KSČ a jej politike, ako aj to, že vedenie KSSZ nezreviduje svoje stanovisko ku krízovému obdobiu v ČSSR v rokoch 1968 - 1969. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
185	1989.02.27	Federálny štatistický úrad pripravil správu o vývoji národného hospodárstva ČSSR v roku 1988. V danom roku boli uskutočnené prvé kroky na ceste k prestavbe hospodárskeho mechanizmu. Podľa správy bol rast národného dôchodku vyšší ako v roku 1987, no zámery 8. päťročnice sa nedarilo splniť. Údajne sa znížila materiálová a energetická náročnosť pri tvorbe národného dôchodku - v porovnaní s predchádzajúcim rokom. No na druhej strane prišlo k zväčšeniu nesúladu medzi sortimentom, kvalitou a technickou úrovňou výrobkov s potrebami spoločnosti. Vzrastalo napätie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, pretrvávali problémy v oblasti realizácie výrobkov na zahraničných trhoch, ako i prehĺbenie sortimentnej nerovnováhy na domácom trhu. Na ňom sa tiež prejavovali snahy skrytým spôsobom zvyšovať ceny tovarov a služieb - na druhej strane hladina maloobchodných cien zostávala relatívne stabilná. V oblasti zahraničného obchodu sa nedosiahli žiadané efekty, nepodarilo sa znížiť narastajúce aktívum v obchode s tzv. socialistickými krajinami, naďalej rástli pohľadávky po lehote splatnosti v obchode s rozvojovými krajinami a navyše sa zvýšilo napätie v devízovej platobnej oblasti, najmä v obchode s kapitalistickými krajinami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
186	1989.03.02	Vo Varšave sa konalo stretnutie medzi predstaviteľmi vládnej koalície a opozície o rozdelení mandátov v budúcom Sejme, o prezidentských právomociach, ďalej reforme právneho systému a o registrácii nezávislého študentského združenia. Vznikol návrh na úplne slobodné volby do Senátu. O dva dni sa predmetom rokovaní častí pracovných skupín za „okrúhlym stolom“ stali úpravy zmien v ústave a neskôr podoba volebného systému. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
187	1989.03.02	V Budapešti okolo 1500 manifestantov vyjadrilo solidaritu s Václavom Havlom a ďalšími politickými väzňami v ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
188	1989.03.03	Predstaviteľ reformného krídla Maďarskej socialistickej robotníckej strany Miklós Németh sa v rozhovoroch so sovietskymi predstaviteľmi vyjadril, že Maďarsko pristupuje k budovaniu parlamentnej demokracie so systémom viacerých politických strán. Maďarskí komunisti by tak už netrvali na vedúcej úlohe strany a o vnútropolitickom vývoji by rozhodli slobodné voľby. O ich voľnejšej podobe sa uvažovalo aj v Sovietskom zväze, no vedúca úloha strany sa mala zachovať. Napriek tomu Németh nenarazil na odmietavé stanovisko sovietskych predstaviteľov, ktorí už nechceli zasahovať do vnútropolitického vývinu Maďarska. M. Gorbačov už krátko po svojom nástupe do najvyššej politickej funkcie v marci 1985 odmietol na stretnutí v Moskve s vedúcimi delegácií štátov Varšavskej zmluvy tzv. Brežnevovu doktrínu „o obmedzenej suverenite“ štátov sovietskeho bloku a spomenul samostatný prístup v ich rozhodovaní. Toto konštatovanie sa chápalo ako „stereotyp sovietskych vodcov“, ktorý treba prekonať. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
189	1989.03.05	Na podklade rokovaní M. Németha v Moskve tajomník ÚV MSRS Gyôrgy Fejti diskutoval s predstaviteľmi už existujúcich opozičných strán, z ktorých bolo najsilnejšie Maďarské demokratické fórum. Títo si však ešte neujasnili vzťahy s niektorými maďarskými komunistami. Na rokovaní sa predsa len dohodlo, že by sa v roku 1990 mali konať slobodné voľby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
190	1989.03.06	Bol odvysielaný päťdielny televízny seriál Kríž v osídlach moci, ktorý 14. marca 1989 zakončila beseda o „klerikalizme a klérofašizme“. Seriál pripravila Československá televízia v Bratislave a bol produktom pracovníkov Ústavu vedeckého ateizmu SAV. Jeho cieľom bolo za každú cenu kompromitovať katolícku cirkev. Proti takejto urážke veriacich protestovali viacerí kňazi a laici. Biskup Ján Ch. Korec poslal 9. apríla 1989 Československej televízii v Bratislave rozsiahly list, v ktorom uviedol: „Cieľ bol jasný - vyvíjať tlak na dnešných veriacich. Vnútiť im myšlienku, že cirkev bola žriedlom všetkého zla na Slovensku, a že veriaci musia preto mlčať.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
191	1989.03.06	Predsedníctvo ÚV KSS prerokúvalo správu federálneho ministra vnútra Františka Kincla o štátno-bezpečnostnej situácii na Slovensku za rok 1988, v ktorej sa uviedlo, že „narastá aktivita vonkajších a vnútorných nepriateľov“ a vedie „k narušovaniu vnútropolitickej stability.“. Správa ako výraz úsilia o politické zjednotenie opozície hodnotila signovanie manifestu Hnutia za občiansku slobodu Demokracia pre všetkých. Zo signatárov dokumentu zo Slovenska uvádzala Jána Čarnogurského, Milana Šimečku, Jozefa Jablonického, Miroslava Kusého, Ivana Hoffmana, Jána Langoša a Vladimíra Maňáka. Správa pripomínala aj aktivity Alexandra Dubčeka s jeho „nezávislým postavením“, ktorý stále kládol dôraz na rehabilitáciu reforiem roku 1968. Ďalšou skupinou „vnútorných nepriateľov“ boli tí, čo „vedú útoky proti národnostnej politike KSČ s cieľom zneužiť národné cítenie občanov Slovenska maďarskej národnosti“, no ich mená sa neuvádzali. Ako viacmenej nová skupina „nepriateľov“ sa objavilo nezávislé ekologické hnutie a jeho kampane proti výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, proti prevádzke jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice atd.; konkrétne sa uvádzali mená Pavol Šremer, Mikuláš Huba a Peter Tatár. Mimoriadne obsiahlou časťou správy bolo hodnotenie „cirkevnopolitickej situácie“. Hovorilo sa o úsilí „domácej reakčnej katolíckej hierarchie spolitizovať vzťahy medzi cirkvou a štátom a organizačne i ideovo zjednotiť všetky cirkevné štruktúry“. V tejto súvislosti sa spomínalo hnutie Focolare, úloha rádov a reholí, kampaň podpisov pod 31 bodov Augustína Navrátila, sviečková manifestácia v Bratislave 25. marca 1988, aktivity pri pútiach, najmä v Nitre, Levoči a v Gaboltove, tlak na prorežimové hnutie ZKD (Združenie katolíckeho duchovenstva) - Pacem in terris atd. Správa hodnotila štátno-bezpečnostnú situáciu na Slovensku ako „stabilizovanú“ a vrátali sa k tomu, že jedinou výnimkou vraj bola sviečková manifestácia v Bratislave v marci 1988, ktorú pripravili „exponenti nelegálnej cirkvi a laického apoštolátu, za širokej publicity Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy“. Napriek týmto aktivitám sa štátno-bezpečnostná situácia označila za stabilizovanú. Za hlavné metódy ŠtB sa naďalej považovali preventívne opatrenia na rozklad „vnútorného nepriateľa.“ Vo vnútrostraníckej informácii z 8. marca sa uviedlo, že názory komunistov a ostatnej verejnosti na udalosti z „Palachovho týždňa“ boli „diferencované a rozporné“. Oficiálne masovo komunikačné prostriedky nereagovali pružne a čoraz viac sa vo verejnosti dospieva k názoru o stúpajúcom vplyve opozičných skupín. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
192	1989.03.06	Ministri zahraničných vecí členských štátov KBSE potvrdili vo viedenskom Hojburgu otvorenie nového kola vyjednávania o Konvenčných ozbrojených silách v Európe medzi 23 členskými krajinami NATO a Varšavskej zmluvy, ako aj o Opatreniach na posilnenie vzájomnej dôvery a bezpečnosti, ktoré sa vzťahovali na všetkých 35 účastníckych štátov KBSE, vrátane Československa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
193	1989.03.08	Proreformný Mátyás Szurôs bol zvolený za predsedu maďarského Národného zhromaždenia. Poslanci schválili koncepciu novej ústavy, v ktorej sa namiesto Prezidiálnej rady zaviedla funkcia prezidenta republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
194	1989.03.09	Slovenská vláda odovzdala návrhy a námety na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo záverečného dokumentu viedenskej následnej schôdzky KBSE predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi s tým, aby ich vláda ČSSR prijala. Návrhy sa dotýkali širokého okruhu otázok ľudských práv, životného prostredia, informácií, školstva a iných sfér. Proti nedodržiavaniu týchto práv vystupovali disidenti a opozičné sily. Do pádu komunistického režimu sa tieto návrhy, najmä legislatívneho charakteru, nesplnili. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
195	1989.03.10	Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš prijal člena politbyra a tajomníka ÚV KSSZ Jegora Ligačova, ktorého informoval o prestavbe v oblasti hospodárstva a o „demokratizácii politického života a rozvoji verejnej informovanosti.“ Podľa Jakeša by snahy o politickú rehabilitáciu Alexandra Dubčeka viedli „k rozkladu KSČ a s nevôľou spomenul, že sa zvyšoval spoločenský tlak na sovietske vedenie, aby odsúdilo vstup vôjsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
196	1989.03.10	Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo dokument „Dlhodobá koncepcia propagandy do zahraničia“, ktorý predložili Jan Fojtík a Jozef Lenárt. Dokument obsahoval snahu o opustenie „zastaraných foriem a metód“ v práci strany a vychádzal z možnosti mierovej koexistencie a vzájomného pôsobenia dvoch spoločenských sústav - socializmu a kapitalizmu, pričom pôjde o „súperenie ideí“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
197	1989.03.11	Opozičné Maďarské demokratické fórum prijalo na svojom prvom celoštátnom zhromaždení stanový a program. Postavilo sa za národné sebaurčenie, parlamentnú demokraciu, hospodársku obrodu a obhajobu všeobecných záujmov „maďarstva“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
198	1989.03.11	Denník Smená sa zaoberal prestavbou školstva. V tejto súvislosti treba uviesť, že do konca 80. rokov Slovensko dosiahlo výrazný posun v stupni vzdelanosti. Napriek tomu, že sa nevyhlo problémom (ešte stále bolo takmer 37 000 pracovníkov vo vyšších riadiacich funkciách s predpísaným VŠ vzdelaním bez maturity). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
199	1989.03.13	Rada národnej bezpečnosti USA prijala tajný dokument o cieľoch rokovania americkej vlády s predstaviteľom Sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom, v ktorých údajne nepôjde ani tak o poskytnutie pomoci, ale dosiahnuť takú „súčinnosť so ZSSR, aby dochádzalo k jeho posúvaniu v smere, ktorý je pre nás výhodný“. Americkej vláde vyhovovala ústupčivosť Gorbačova, ktorý pre vnútropolitické problémy sa snažil vyvážiť ich relatívnymi úspechmi v zahraničnopolitickej oblasti, vrátane odzbrojovacích procesov a vypracovania európskeho systému bezpečnosti, ktoré sa dotýkali aj ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
200	1989.03.14	Vedenie Maďarskej socialistickej robotníckej strany prerokovalo návrhy na zriadenie Ústavného súdu, k čomu by malo dôjsť skôr, ako sa prijme osnova zákona o politických stranách. Podľa vedenia základom hospodárskej politiky by bolo otvorenie sa svetovému hospodárstvu, pričom sa predpokladala hospodárska liberalizácia a korektúry v orientácii Maďarska na RVHP. Vedenie sa k týmto otázkam vrátilo 21. marca, reagujúc na poradu ekonomických tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín RVHP v Prahe, ktorá sa konala 6. - 7. marca. RVHP sa malo otvoriť svetovému hospodárstvu, uvoľniť vnútorné vzťahy v Rade a zvýšiť úlohu jej členských štátov. Hovorilo sa o budovaní trhových pomerov zdola, pričom by sa údajne najskôr utvorili národné trhy a modernizoval by sa vnútorný ekonomický mechanizmus. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
201	1989.03.15	V Budapešti manifestovali desaťtisíce ľudí pri príležitosti výročia revolúcie roku 1848 a požadovali plnú obnovu jej historických tradícií, ako aj hlbšie súčasné spoločenské reformy. Manifestácia sa vyznačovala spontánnosťou a verejne vyjadrovala zmýšľanie maďarského obyvateľstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
202	1989.03.16	Na stretnutí vedúcich oddelení medzinárodných stykov ÚV KSČ Michala Štefaňáka a východonemeckej ÚV Jednotnej socialistickej strany (SED) Gerda Siebera v Prahe sa tento vyjadril za prehodnotenie situácie v RVHP podľa vzoru Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Vedenie východonemeckých komunistov sa obávalo o „ďalší vývoj socializmu“, pričom západoeurópske štáty zosilnili vplyv na verejnú mienku v Nemeckej demokratickej republike. Sieber považoval situáciu v Poľsku za „bezperspektívnu“, Maďarsko sa ocitlo v zložitej hospodárskej situácii, pomery u maďarských komunistov boh znepokojujúce a v Bulharsku existovali hlboké rozpory voči presadzovaniu prestavby. Viedenská schôdzka Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe vraj donútila krajiny východnej Európy k ústupkom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
203	1989.03.20	Osem nezávislých iniciatív zaslalo poslancom Federálneho zhromaždenia ČSSR list, v ktorom ich vyzvalo, aby neschválili zákonné opatrenie Predsedníctva FZ ČSSR zo 14. februára toho roku. Toto opatrenie však poslanci nasledujúci deň schválili. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
204	1989.03.21	Federálne zhromaždenie ČSSR sa pri rokovaní o záverečnom dokumentu KBSE z Viedne ohradilo proti „vnucovaniu“ predstáv o ľudských právach a o demokracii druhými krajinami. Podobne sa záväzkami zaoberala vláda ČSSR 20. apríla 1989, ktorá upozornila na údajné zneužívanie Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 opozíciou. Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo uznesenie vlády ČSSR z 20. apríla o rokovaní KBSE vo Viedni 5. mája. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
205	1989.03.21	Senát Mestského súdu v Prahe zmiernil za prítomnosti viacerých zahraničných agentúr rozsudok Odvodného súdu v Prahe v prípade Václava Havla z 9 na 8 mesiacov väzenia. Na začiatku apríla bol založený Výbor na podporu Václava Havla, ktorý do značnej miery vznikol na základe podpornej petičnej iniciatívy niekoľko tisíc kultúrnych a vedeckých pracovníkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
206	1989.03.22	Noviny talianskych komunistov Ľ Unita uverejnili pozdravný list bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka zjazdu talianskych komunistov, v ktorom sa menom členov KSČ vylúčených po roku 1968 vyjadril, že pre všetkých komunistov a iné ľavicové sily, i demokratov, je dôležitý úspech sovietskej prestavby. Zasadzoval sa za budovanie socializmu na univerzálnych hodnotách ako sloboda a pluralizmus. V liste A. Dubček ocenil úlohu Komunistickej strany Talianska pri podpore a obrane reformného procesu v Československu roku 1968 a vyzdvihol jej novátorský, dogmatizmu sa zbavujúci prístup k teórii a praxi socializmu. Dubček konštatoval, že československý problém sa stal medzinárodnou záležitosťou, avšak nie vinou orgánov ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
207	1989.03.22	Federálne ministerstvo financií vydalo vyhlášku č. 40/1989 Zb. o vydaní pamätných strieborných sto korún k 50. výročiu udalostí 17. novembra 1939. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
208	1989.03.22	V Budapešti sa začali rokovania predstaviteľov ôsmich najväčších disidentských skupín. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
209	1989.03.23	Juhoslovanská republika Srbsko dosiahla zmenou ústavy väčší vplyv v autonómnej oblasti Kosovo, prevažne obývaného albánskym obyvateľstvom (87 %, Srbi 10 % a ostatní). Nátlak Srbska obmedzil právomoci polície a pri obsadzovaní do vyšších orgánov v správnych orgánoch. Vypukli však nepokoje a došlo k stratám na životoch. Aj v ostatných zväzových republikách Juhoslávie sa stupňovalo národnostné napätie. Každá z republík bola značne národnostne pestrá, v Bosne-Hercegovine bolo 39,5 % moslimov, 32% Srbov a 28,5% ostatných. V samotnom Srbsku bolo 66,4% Srbov, 14% Albáncov a 19,6% ostatných. Najvyššiu dominanciu vo svojej republike mali Slovinci, až 90,5-percentný podiel. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
210	1989.03.24	Predsedníctvo ÚV KSČ prijalo uznesenie k „Správe o nepriaznivom vývoji zahraničných vývozných pohľadávok voči oblasti nesocialistických krajín..ľ, ktorú pripravil kolektív odborníkov z Ministerstva zahraničného obchodu ČSSR, Výboru ľudovej kontroly ČSSR a Štátnej banky československej. Správa konštatovala, že od polovice 80. rokov sa výrazne zhoršila devízová návratnosť československého vývozu. Táto skutočnosť sa prejavovala najmä tým, že značne vzrástol objem pohľadávok za československý export, ktorý nebol v dohodnutom čase zahraničným odberateľom zaplatený. Takto splatné pohľadávky dosiahli roku 1986 úroveň 12,4 mld. Kčs (čo bol takmer trojnásobok skutočnosti z roku 1985) a roku 1987 vzrástli už na 17 mld. Kčs. Zo správy tiež vyplývalo, že do značnej miery sa poskytli na tieto pohľadávky vládne úvery, predovšetkým na vývoz tzv. špeciálnej techniky (teda išlo o produkciu zbrojárskeho priemyslu). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
211	1989.03.25	Klub za socialistickú prestavbu Obroda zaslal Federálnemu zhromaždeniu ČSSR memorandum, v ktorom vyzýval, aby v prípade, že budú v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom Gustáva Husáka uvažovať o novom prezidentovi, zvážili možnosť kandidatúry Alexandra Dubčeka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
212	1989.03.26	Po 70-tich rokoch sa v Sovietskom zväze konali voľby do Kongresu ľudových poslancov, v ktorých mohli občania rozhodnúť medzi viacerými kandidátmi. Nimi politická reforma dosiahla výrazný úspech a na rozdiel od komunistickej moci v Československu, ktorá o volbách vo viac mandátových volebných obvodoch uvažovala v tom čase len v rámci návrhu novej ústavy, tieto sa v Sovietskom zväze už uskutočnili. V Moskve zvíťazil radikálny reformátor Boris Jeľcin. Konzervatívci prehrali aj v Kyjeve. Z 2250-miestneho Kongresu dve tretiny volili občania a jednu tretinu delegovali spoločenské organizácie. Z neho sa volil Najvyšší soviet, 54-členný parlament a prezident Sovietskeho zväzu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
213	1989.03.28	Výbory SNR a následne aj jej predsedníctvo sa zaoberalo vývojom národného hospodárstva v SSR, ktorý však nezodpovedal predpokladanému plneniu 8. päťročného plánu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
214	1989.03.30	V Prahe rokovalo ÚV KSČ o úlohách školstva v podmienkach prestavby spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
215	1989.03.30	Nezávislé mierové hnutie adresovalo Federálnemu zhromaždeniu výzvu na uzákonenie náhradnej vojenskej služby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
216	1989.04.03	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo postup prác na návrhu časti politicko-právnych zásad novej ústavy ČSSR. V nich sa vyzdvihoval princíp vedúcej úlohy KSČ, pritom však mala byť oproti minulosti viazaná ústavou. Opierala sa tiež o princíp demokratického socializmu, o socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov, o štátne plánovanie a o uplatnenie marxizmu-leninizmu aj v časti o právach a povinnostiach občanov. Na ideológiu marxizmu sa viazala kultúrna politika, vzdelanie a výchova. Návrh ústavy si kládol za ciel posilniť postavenie Národného frontu a národných výborov v rámci rozširovania socialistickej demokracie. Táto časť návrhu ústavy sa konkrétnejšie zaoberala súdmi, prokuratúrou, hospodárskou arbitrážou a advokáciou, ako aj Federálnym ústavným súdom. Predsednictvo ÚV KSČ navrhovalo v systéme všeobecných volieb viacmandátové volebné obvody, ako sa navrhovali už roku 1968, s počtom kandidátov prevyšujúcim počet mandátov. Volby do Federálneho zhromaždenia ČSSR a národných rád, podobne ako roku 1968, by sa časovo oddelili od volieb do národných výborov, pasívne volebné právo sa malo upraviť na 18 rokov do národných výborov a na 21 rokov do zákonodarných zborov. Predpokladalo sa, že sa volby uskutočnia v roku 1991 (po schválení návrhu ústavy). Ďalej sa predpokladalo ustanovenie o všeobecnosti, rovnosti, priamosti volieb, tajnosti hlasovania a neprístupnosti kontroly prejavu vôle občanov, ako aj ustanovenie o nezlučiteľnosti niektorých funkcií s mandátom poslanca. Avšak kandidáta mohla navrhovať predovšetkým komunistická strana, a potom organizácie Národného frontu. Predsedníctvo ÚV KSČ ďalej svojím uznesením odobrilo vládny návrh zákona o národohospodárskom plánovaní. Návrh vypracovala Štátna plánovacia komisia a v danej dobe bol už schválený všetkými tromi vládami. Jeho cieľom bolo v právnej podobe zakotviť také metódy tvorby plánu a organizácie plánovacieho procesu, ktoré by zodpovedali požiadavkám prestavby hospodárskeho mechanizmu v ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
217	1989.04.03	Vo Varšave tajne rokovali pracovné skupiny za predsedníctva opozičného predáka L. Walesu a člena vlády C. Kiszczaka o dosiahnutí kompromisu v rozsahu kompetencií prezidenta, v úprave vzťahov medzi Sejmom a Senátom. Dohodli sa na rozdelení mandátov v budúcom Sejme: 65 % pre členov vládnucich PZRS, Zjednotenej socialistickej strany, Demokratickej strany a pre tri prevládne katolícke organizácie, a ostávajúcich 35 % mandátov mali obsadiť nezávislí kandidáti. Sejm previedol úpravy v ústave 7. apríla 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
218	1989.04.04	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo materiál s pracovným názvom „Návrh vecného a časového postupu zabezpečujúceho čo najširšie uplatnenie nového hospodárskeho mechanizmu od 1. januára 1990“. Tento materiál prerokovala vláda ČSSR koncom februára 1989. Návrh na jednej strane stanovoval zodpovednosť jednotlivých centrálnych orgánov, a na druhej strane prinášal časový harmonogram, podľa ktorého sa mali pripravovať zákonné normy v súvislosti so zavádzaním nového hospodárskeho mechanizmu. Jednou z najpodstatnejších jeho priorít malo byť zavádzanie samofinancovania jednotlivých podnikov od 1. januára 1990. V skutočnosti však v danej dobe neujasnilo, ako sa takýto radikálny krok komplexne prejaví v celej ekonomike a ako ovplyvní makroekonomické dáta. Počítalo sa s tým, že dôchodková situácia podnikov sa bude významným spôsobom diferencovať. Koncom júna 1989 sa mali v súvislosti so zavádzaním nového hospodárskeho mechanizmu pripraviť alebo novelizovať zákonné normy o odvodoch a daniach, o finančnom hospodárení i pravidlá o usmerňovaní mzdových prostriedkov. Koncom septembra zasa zákonné normy o finančne ekonomických nástrojoch v zahraničnom obchode, predpisy v oblasti cenovej, ako i predpisy o zahraničnoobchodnej činnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
219	1989.04.05	Poslanec Slovenskej národnej rady Vladimír Mináč v diskusii o správe vlády SSR o plnení úloh v tvorbe a ochrane životného prostredia v pléne SNR upozornil na potrebu uskutočniť rozhodné kroky v tomto smere, lebo aj Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré mali výrazné ekologické problémy. Veľa znečisťujúcich podnikov malo vládne výnimky, asi tretina lesov bola poškodená a na mnohých plochách obsahovala pôda škodlivé látky. Časť obyvateľstva, vrátane detí, mala pod vplyvom škodlivín značné zdravotné problémy. K najviac znečisteným miestam patrili Bratislava, Istebné, Jelšava, Košice, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Sereďa ďalšie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
220	1989.04.05	Vo Varšave podpísali vládni a opoziční rokovatelia zmluvy, ktoré otvárali politické reformy a ktoré by umožnili slobodné volby a registráciu zakázaného odborového zväzu Solidarita. Zároveň sa mali začať široké spoločenské reformy a podiel Solidarity na spolurozhodovaní o chode štátu. Dohodami sa dosiahla obnova funkcie prezidenta republiky, ujasnenie si charakteru ekonomickej reformy a rozdelenie mandátov vládnej koalície a opozície pri voľbách do Sejmu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
221	1989.04.05	Politické byro vládnucej Maďarskej socialistickej robotníckej strany prijalo stanovisko o nezasahovaní štátu do vnútorných záležitostí cirkví. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
222	1989.04.08	V Prahe sa uskutočnilo prvé stretnutie zástupcov nezávislej Demokratickej iniciatívy z celej republiky a vyjadrili potrebu novelizovať, respektíve zrušiť viaceré zákony, ktoré boli v protiklade so záverečným dokumentom viedenskej schôdzky KBSE. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
223	1989.04.08	Z iniciatívy Maďarskej socialistickej robotníckej strany sa konali v Budapešti rozhovory so zástupcami siedmich politických a spoločenských organizácií o vytvorení rozhovorov za „okrúhlym stolom“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
224	1989.04.08	V Ostrave sa uskutočnila prvá súťaž Miss ČSSR po takmer 20 rokoch, ktorá tak, ako v predjarí roku 1968, prichádzala spolu s politickými pohybmi a spoločenským uvoľnením. Opäť získala titul Slovenka (Ivana Christová), ktorú čakala kariéra úspešnej medzinárodnej modelky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
225	1989.04.10	Delegácia Vatikánu na čele s arcibiskupom Francescom Colasuonnom rokovala so zástupcami československého štátu o obsadení viacerých biskupských stolcov, avšak zástupcovia štátu vyslovili voči viacerým kandidátom, navrhovaných Vatikánom, výhrady. Dohodli sa len na obsadení litoméŕickej diecézyJosefom Kouklom, olomouckej Františkom Vaňákom a na menovaní trnavského biskupa Jána Sokola arcibiskupom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
226	1989.04.13	V správe Komisie ÚV KSČ pre politický systém sa uviedlo, že „problém opozičných síl u nás existuje“, a sú „snahy o konštituovanie opozičných politických strán“. Vo výskume verejnej mienky pri Federálnom štatistickom úrade respondenti uviedli, že do Národného frontu by sa mali zaradiť i organizácie, ktoré nesúhlasili s oficiálnymi názormi (rozhodne súhlasilo 20 % a skôr súhlasilo 18 % respondentov). Bolo zaujímavé, že v tom čase komisia navrhovala, aby sa všeobecné volby uskutočnili podobne ako roku 1968 vo viac mandátových volebných obvodoch. Podľa výsledkov výskumu sa vedúca úloha KSČ správne realizovala len podľa 6 % (!) opýtaných (v roku 1986 to bolo 20 %), za skôr áno na otázku, ako sa úloha uplatňuje, sa vyslovilo 28 %, a za skôr nie 34 %, ba rozhodne nie 15 % respondentov. Tieto výsledky viedli na inom mieste k upozorneniu, že v spoločnosti bolo asi 25 % nositeľov silných liberalizačných tendencií, čo naznačovalo jej posun k zmene spoločenských pomerov. Pritom: „KSČ je jednoznačne považovaná za rozhodujúci subjekt moci. Pri jej rozhodovaní v spoločnosti však ľudia často chápu komunistickú stranu nie ako celok, ale spravidla ako ÚV KSČ alebo jej vedenie (obdobne i vládu a parlament)”. KSČ rozhodovala o všetkom podľa 40 % respondentov v českých krajinách a podľa 34 % na Slovensku. Skôr rozhodovala - súhlasilo v pomere 37:33 percent. Podobne tomu bolo v otázke plnenia úlohy Národného frontu, ako aj vo vyjadrení, že len „opozičná strana zabezpečí demokraciu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
227	1989.04.17	Vystúpenia Alexandra Dubčeka v maďarskej televízii v dvoch častiach, s menom ktorého sa spájali spoločensko-politické reformy roku 1968, vyvolali značnú odozvu v západných oznamovacích prostriedkoch aj preto, že dostal možnosť vystúpiť v štátnej inštitúcii v krajine socialistického tábora. Dubček vo svojich vystúpeniach obhajoval reformy z roku 1968 v ČSSR a bránil sa proti obvineniam, najmä Kremľa, že išlo o kontrarevolúciu. Pripomenul, že intervencia vôjsk Varšavskej zmluvy do ČSSR pribrzdila reformy v krajinách východného bloku. A. Dubček vysvetľoval vtedajšiu politiku KSČ a kriticky sa vyjadroval k vtedajším postojom Jánosa Kádára, ako aj poľského komunistického vodcu Wladislava Gomulku. Na vystúpenia A. Dubčeka negatívne reagovali masmediálne prostriedky v ČSSR, dokonca obvinili Maďarsko z „neprípustného zasahovania do vnútorných záležitostí Československa“. Maďarské vedenie nepodniklo žiadne kroky, hoci československá strana žiadala, aby A. Dubček už druhýkrát nevystúpil v televízii. Odôvodnilo to tým, že masovokomunikačné prostriedky v Maďarsku boh už slobodné. Západné agentúry pripomínali, že práve v tom čase bol v Moskve generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš, ktorý na tlačovej konferencii odmietol rehabilitáciu A. Dubčeka a označil ho za „súkromnú osobu“. Podobne M. Jakeš odmietol podobnosť reforiem z roku 1968 s perestrojkou a uviedol, že KSČ nechce zaviesť plurálitný politický systém. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
228	1989.04.17	Vojvodský súd vo Varšave zaregistroval nezávislý samosprávny odborový zväz Solidarita, čím sa dosiahla jeho legalizácia, ktorá sa stala predmetom rokovaní vládnej koalície a opozície za „okrúhlym stolom“. Vládna koalícia nakoniec ustúpila požiadavkám opozície na návrat Solidarity do politického diania, tá dosiahla masovú podporu a podiel na voľbách do Sejmu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
229	1989.04.18	Najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov počas návštevy generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša v Moskve povedal, že Poľsko a Maďarsko sa ocitli na „hranici rozkladu spoločnosti“ a hrozil v nich politický chaos. Gorbačov označil volby do Zjazdu ľudových poslancov ZSSR za veľké víťazstvo proreformných síl a zaujímavé bolo, že sovietsku prestavbu považoval za zložitejšiu preto, že Sovietsky zväz na rozdiel od Československa nedisponoval „buržoáznymi demokratickými skúsenosťami“. Vyjadril sa, že vedenie KSČ malo prepracovanú koncepciu prestavby a podporil ho v tom, aby neprehodnocovalo rok 1968 a Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ ponechalo v platnosti. Podlá Jakeša, ak by k tomu došlo, viedlo by to k „rozkladu strany“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
230	1989.04.19	Politické byro Maďarskej socialistickej robotníckej strany rokovalo o možnosti vytvorenia dvojkomorového Národného zhromaždenia, o zásadách zákona na zriadenie postu prezidenta republiky a o návrhu volebného poriadku poslancov. Zaoberalo sa aj informáciou o pripravovanom pohrebe predstaviteľa ľudovej revolúcie roku 1956 Imre Nagya. Maďarská opozícia začala rozhovory s MSRS o právnych zásadách prechodu k demokracii a o termíne volieb do Národného zhromaždenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
231	1989.04.20	Staronovým predsedom federálnej vlády sa stal Ľubomír Štrougal, ktorý patril medzi „realistické“ krídlo G. Husáka vo vedení KSČ. Ten bol naďalej prezidentom ČSSR, za ktorého ho zvolili v máji 1975 a ostal ním aj v ďalších volebných obdobiach. Pritom sa od polovice 80. rokov vo vedení KSČ, vo federálnych a národných orgánoch formovali viaceré názorové prúdy. Napriek tomu, že značná časť predstaviteľov nerátala so širším spoločenským pohybom v intenciách helsinského procesu a nástup Michaila S. Gorbačova do funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v marci 1985 prijímala skôr verbálne. Avšak Gorbačov, keď sa krátko po svojom nástupe do najvyššej politickej funkcie v marci 1985 stretol v Moskve s vedúcimi delegácií štátov Varšavskej zmluvy, odmietol tzv. doktrínu Leonida I. Brežneva „o obmedzenej suverenite“ týchto štátov z roku 1968 a spomenul samostatný prístup v ich rozhodovaní, ba spočiatku podporoval tak Husáka, ako aj Štrougala. Podľa navrhovanej redukcie ústredných štátnych orgánov sa znížil počet členov federálnej vlády z dvadsaťšesť na dvadsať. Sedem ministrov z vlády odišlo. Mariána Čalfu menovali do funkcie ministra pre legislatívne otázky, keď Predsedníctvo ÚV KSČ na zasadaní 4. mája 1987 schválilo návrh na začatie prác na novej ústave a zriadilo si pracovnú komisiu, v čele ktorej bol spočiatku podpredseda vlády Karol Laco, ktorý však pre svoje trvanie na vypracovaní troch ústav, t.j. federácie a národných ústav v zmysle ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z októbra 1968, predsedníctvu nevyhovoval. Napriek tomu sa črtala možnosť otvoriť v návrhu ústavy viaceré akútne problémy spoločensko-politického a štátoprávneho usporiadania Československa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
232	1989.04.20	Predsedníctvo ÚV KSČ ustanovilo Pracovnú komisiu ÚV KSČ a Národného frontu pre prípravu návrhu ústavy na čele s Milošom Jakešom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
233	1989.04.20	Predsedníctvo SNR prijalo demisiu piatich členov národnej vlády. Z funkcie podpredsedov odišli Július Hanus, Milan Rusňák a Jaroslav Kánský, z postov ministrov Jaroslav Zelko a Ján Pješčak. Počet členov vlády sa znížil z 18 na 15 (podobne u vlády ČSR z 20 na 17), novým podpredsedom vlády SSR sa stal Štefan Murín a ministrom spravodlivosti Milan Čič. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
234	1989.04.20	Federálna vláda schválila Uznesenie o opatreniach k zabezpečeniu realizácie záverov viedenskej následnej schôdzky KBSE, podľa ktorého by sa Ústava ČSSR zosúladila s medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa ČSSR zaviazala. Uznesenie sa vzťahovalo aj na súdnu ochranu občianskych práv a slobôd, na oblasti, ktoré vymedzoval Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Celkovo išlo o 68 námetov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
235	1989.04.20	Podľa „Informácie o vývoji bezpečnostnej situácie v ČSSR“, ktorú vypracovalo ministerstvo vnútra ČSSR, pôsobilo v štáte 23 opozičných skupín, vydávajúcich 80 samizdatov. Vzrástla aktivita „vonkajších a vnútorných nepriateľov“ a medzi radikálne opozičné skupiny patrili Charta 77, Nezávislé mierové združenie, Demokratická iniciatíva, Hnutie za občiansku slobodu atd. Tieto si vytvárali vlastné štruktúry a usporiadali protirežimové demonštrácie. Ďalšia skupina pozostávala z reformného prúdu z roku 1968, ako Klub za socialistickú prestavbu Obroda a pod. Iniciatíva, hnutie a klub sa snažili o vznik opozičných politických strán. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
236	1989.04.21	Maďarský Zväz komunistickej mládeže na svojom kongrese ukončil činnosť a vznikol Maďarský demokratický mládežnícky zväz. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
237	1989.04.21	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo materiál „Návrh správy o stave československej ekonomiky pre rokovanie Federálneho zhromaždenia ČSSR“. Predkladal ju Ladislav Adamec, predseda federálnej vlády. V programovom vyhlásení federálnej vlády zo dňa 8. novembra 1988 zaznel totiž sľub vypracovať podrobnejšiu správu o stave hospodárstva. V správe sa konštatovalo, že prebiehajúca prestavba hospodárskeho mechanizmu odhaľuje okrem už všeobecne známych nedostatkov „i nemálo skrytých a doteraz zbytočne utajovaných disproporcií, rad prejavov ekonomickej neefektívnosti a nerozvážnosti“. Materiál upozorňoval na také závažné dôsledky, ako napríklad v uplynulých dvoch desaťročiach neschopnosť československej ekonomiky vyrovnať sa s vážnymi problémami, ktorými prechádzala svetová ekonomika. ČSSR sa snažila o „najľahšiu cestu“ keď chcela využiť dostupné rezervy. Spomaľovalo sa však tempo rastu, ba aj obchod s tzv. socialistickými krajinami nevytváral náročné požiadavky na technickú úroveň výroby. Navyše na rozdiel od väčšiny vyspelých krajín s novými výzvami sa ČSSR vyrovnávala „pri zachovaní investične, materiálovo a energeticky náročných štruktúr, metód riadenia i spôsobov myslenia“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
238	1989.04.26	Maďarská vláda vytvorila komisiu expertov trestného práva a historikov k revízii politických monsterprocesov z 50. rokov, ktoré sa udiali aj v československých podmienkach. Roku 1968 československá vláda schválila zákon o súdnych rehabilitáciách, ktorý počítal s odškodnením okolo 100-tisíc osôb a pripravoval sa zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorý zahŕňal tiež okolo 100-tisíc osôb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
239	1989.04.28	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh časti politicko-právnych zásad novej Ústavy ČSSR o základných právach, slobodách a povinnostiach občanov najmä voči socialistickému štátu. Vychádzalo sa z premisy, že ČSSR „je socialistickým právnym štátom založeným na socialistickom humanizme a konkrétnom vymedzení právnych záruk jeho naplňovania“, pričom každý československý občan má na celom území Československej socialistickej republiky rovné práva a rovné povinnosti. Základné práva občanov sa rozširovali o právo na bezpečnosť a ochranu pri práci, právo na bývanie, na majetok v osobnom vlastníctve, právo obrátiť sa na súd, ďalej o právo na ochranu osobnosti a na slobodu tvorivej vedeckej, technickej a umeleckej činnosti. Zakotviť sa tiež mala sloboda prejavu, sloboda pohybu a pobytu občanov, ich právo na právnu pomoc pred súdom, pričom nikto nemal byť stíhaný mimo rámca zákonov. Povinnosti občanov sa rozširovali o povinnosti vernosti republike a prispievať k tvorbe a ochrane životného prostredia, prírodného bohatstva, historických a národných kultúrnych pamiatok. Povinnosti štátnych orgánov spočívali vo vytváraní pracovných príležitostí občanom, podmienok pre ďalšie vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie, práva na mzdu zaručujúcu slušný život, práva na sociálne zabezpečenie pri nezavinenej strate zamestnania a pod. Zásada 14 priamo zakotvila, že: lfMaterstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu. Riadna výchova detí je právom a najmä povinnosťou rodičov. Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola základom úspešného rozvoja detí a mládeže. Štát poskytuje pri výchove detí všestrannú pomoc“. Návrh ústavy sa zaoberal aj právami etnických menšín, vrátane zákazu všetkých foriem smerujúcich k odnárodňovaniu, ako i roznecovania národnostnej a rasovej nenávisti. No v predsedníctve sa vyskytli viaceré pripomienky vo veci väčšieho koncepčného doladenia viacerých článkov návrhu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
240	1989.04.28	Do novozostavenej maďarskej vlády prišlo 6 ministrov, vrátane nového ministra zahraničia, proreformného Gyula Horná. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
241	1989.05.??	Federálny štatistický úrad pripravil faktografický materiál s názvom „Základné problémy vývoja národného hospodárstva ČSSR v 8. päťročnici“. Okrem iného sa v ňom konštatovalo, že XVII. zjazd KSČ prišiel so strategickou líniou urýchlenia sociálno-ekonomického vývoja krajiny, a to predovšetkým cestou zvýšenia efektívnosti ekonomiky. Predpokladal sa ročný rast národného dôchodku na úrovni 3,5 %. Z dokumentu vyplývalo, že v priebehu prvých troch rokov 8. päťročnice sa dosahoval tento rast len asi z troch štvrtín. Hlavnou príčinou údajne bolo, že „sa nedarí plniť zámery v racionalizácii výrobnej spotreby.“ Stále bola vysoká surovinová a energetická náročnosť pri tvorbe národného dôchodku. Nielenže sa neplnila plánovaná tvorba zdrojov, no navyše časť produkcie nebola vytvorená v potrebnej štruktúre, kvalite, sortimente a technickej úrovni. Tak sa prehlbovali problémy v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, čo sa negatívne odrazilo v zahraničnoobchodnej výmene. Podlá materiálu sa naďalej prejavovali „rozsiahle systémové i vecné deformácie reprodukčného procesu...založené v pôsobení existujúceho hospodárskeho mechanizmu“. Z medzinárodného porovnania ukazovateľov stavu ekonomiky sa prejavovala „jasná“ tendencia zaostávania československej ekonomiky za najvyspelejšími krajinami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
242	1989.05.01	Počas oficiálnych prvomájových osláv na Václavskom námestí v Prahe sa na jeho hornej časti zhromaždila väčšia skupina občanov, ktorí niesli transparenty s výzvami na prepustenie politických väzňov. Polícia túto skupinu vytlačila z námestia a proti ďalšej skupine brutálne zasiahla. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
243	1989.05.01	Pri nezávislých prvomájových oslavách v poľskom Gdaňsku a vo Vratislavi došlo k stretom medzi demonštrantami a políciou. Poľský episkopát vyzval katolíkov k volebnej účasti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
244	1989.05.02	Maďarsko začalo odstraňovať hraničné zátarasy s Rakúskom, čím ako prvá krajina Varšavskej zmluvy uvoľnilo „železnú oponu“ so Západom. Otváranie hraníc poskytovalo aj ostatným občanom východného bloku možnosť emigrácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
245	1989.05.04	Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva zverejnila vo Frankfurte nad Mohanom správu, v ktorej kriticky upozornila na sústavné porušovanie ľudských práv v ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
246	1989.05.05	Pracovník medzinárodného oddelenia ÚV KSSZ Vadim Zagladin informoval generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila S. Gorbačova o rozpornej situácii vo vedení KSČ, pokiaľ išlo o možnosti politických zmien. Podlá neho sa dokonca v Československu obmedzilo šírenie sovietskej tlače. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
247	1989.05.07	Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu (Anton Selecký, Ján Čarnogurský, Hana Ponická a ďalší), aby si uctili pamiatku Milana R. Štefánika. Výzvy na stretnutie odvysielala rozhlasová stanica Hlas Ameriky. Usporiadali zhromaždenie, ktorého sa zúčastnilo asi 6-tisíc ľudí. Keď štátne orgány zistili, že výzvy majú u občanov ohlas, zorganizovali oficiálne oslavy. Na zásah bola pripravená ŠtB, dokonca aj pohotovostný oddiel s vodnými delami. Keď bola rozprestretá slovenská zástava, štátne orgány ju zhabali. J. Čarnogurský žiadal úplnú rehabilitáciu Milana R. Štefánika a navrátenie slovenských národných symbolov. H. Ponická, ktorá mala predostrieť žiadosť o navrátenie slovenského znaku do štátneho znaku republiky, vyzdvihla prostredníctvom vystúpenia J. Čarnogurského Štefánikov boj za národné a ľudské práva Slovákov. Žiadala, aby sa po ňom pomenovali ulice. Neskôr, 4. júla, bolo v Predmieri pri Bytči, kde sa vtedy nachádzala jediná neodstránená socha M. R. Štefánika, stretnutie asi 30 disidentov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
248	1989.05.07	V komunálnych voľbách v NDR hlasovalo za kandidátov Národného frontu 98, 85% občanov, no vzniklo podozrenie z falšovania volebných výsledkov, čo vyjadrilo aj protestné zhromaždenie vo Východnom Berlíne 7. júna. Okolo 120 ľudí bolo na krátku dobu zadržaných. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
249	1989.05.08	Ústredný výbor Maďarskej socialistickej robotníckej strany v Budapešti uvoľnil zo zdravotných dôvodov svojho najvyššieho predstaviteľajánosa Kádára z funkcií v strane. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
250	1989.05.08	V Poľsku vyšlo prvé číslo opozičného časopisu Gazeta Wyborcza v náklade 150-tisíc výtlačkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
251	1989.05.10	Vzťah občanov k politickému systému zisťoval Ústav pre výskum verejnej mienky v prieskume verejnej mienky. Takmer polovica respondentov nepovažovala politický systém v Československu za demokratický, tretina opýtaných uviedla, že môže slobodne vyjadrovať svoje názory. Približne polovica respondentov vyslovila súhlas alebo tolerantný prístup k demonštráciám v priebehu tzv. Palachovho týždňa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
252	1989.05.10	Zomrel významný literárny kritik a spisovateľ Dominik Tatarka, popredný disident a ostrý kritik komunistického režimu. Jeho diela od roku 1956 vyvolávali značnú nevôľu u jeho predstaviteľov, preto ho sústavne perzekvovali. Na pohrebe sa zúčastnili predstavitelia opozície zo Slovenska, vrátane A. Dubčeka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
253	1989.05.12	Bola zverejnená kandidatúra Wojciecha Jaruzelského na úrad prezidenta Poľskej ľudovej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
254	1989.05.13	Maďarská vláda na mimoriadnom zasadaní rozhodla o prerušení výstavby vodného diela na Dunaji na stupni Nagymaros, čo výrazne skomplikovalo výstavbu stupňa v Gabčíkove, a ani vedenie vládnucej MSRS sa nepostavilo proti tomuto rozhodnutiu, ktoré našlo podporu aj v občianskych iniciatívach. Československá vláda prehlásila, že tento krok Maďarska je v rozpore s bilaterálnou dohodou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
255	1989.05.15	Vláda ČSSR a Predsedníctvo vlády SSR rokovali o rozhodnutí vlády Maďarska o „dočasnom“ zastavení vodného diela v Nagymarosi. V ten istý deň prijal minister zahraničných vecí ČSSR v Prahe maďarského veľvyslanca M. Barityho s tým cieľom, aby ho oboznámil so stanoviskom československej vlády, ktoré zaujala k rozhodnutiu vlády MĽR z 13. mája 1989. Z neho vyplývalo, že okamžite sa mali na dobu dvoch mesiacov zastaviť práce na výstavbe spoločného diela na Dunaji, na stupni Nagymaros. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
256	1989.05.15	Najvyšší politický predstaviteľ Sovietskeho zväzu Michail S. GorbaČov sa stretol v Pekingu so svojím náprotivkom Teng Tsiao-phingom, čo bola prvá návšteva na tejto úrovni po 30 rokoch. Gorbačov si vytýčil cieľ normabzovať vzťahy Sovietskeho zväzu s Čínou, no jeho pobyt komplikovali demonštrácie a hladovka tisícov študentov na pekinskom Námestí nebeského pokoja, ku ktorým sa v rozhovoroch vôbec nevyjadril. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
257	1989.05.16	Právna komisia ÚV KSČ prerokovala materiál Právne a ideologické aspekty realizácie výsledkov Viedenskej následnej schôdzky KBSE, ktorý si vytýčil cieľ zhodnotiť základné otázky vzťahu právneho poriadku a medzinárodných záväzkov ČSSR a súvisel s problematikou ľudských práv. Uviedlo sa v ňom, že sa ČSSR jednoznačne prihlásila ku koncepcii socialistického právneho poriadku, ktorý údajne právne garantoval práva a slobody občanov a došlo k zladeniu poriadku s medzinárodnými záväzkami československého štátu a k jeho internacionalizácii, vrátane práva na zhromažďovanie, právnu ochranu životného prostredia, na slobodu pobytu a pohybu, náboženského vyznania a petičné právo. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
258	1989.05.17	Do Prahy priletel na oficiálnu návštevu najvyšší predstaviteľ Rumunska Nicolae Ceau$escu, ktorý tvrdil, že v Rumunsku bola dobrá hospodárska situácia. Dokonca sa vyjadril, že ciele sovietskej perestrojky v oblasti organizácie štátu, demokratického systému, samosprávy a „chozrasčotu“ už Rumunsko dosiahlo. Nepáčil sa mu spôsob volieb do Zjazdu ľudových poslancov a samotná sovietska prestavba vraj nezlepšuje hospodársku situáciu Sovietskeho zväzu. Odmietol zasahovanie západných štátov do vnútorných záležitostí štátov Varšavskej zmluvy. Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš považoval politickú situáciu v Československu za „stabilnú“ a protirežimovú opozíciu za „nepočetnú“. Umožní sa vraj návrat niektorých vylúčených členov KSČ práve preto, aby ich nezískala opozícia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
259	1989.05.17	Poľský Sejm schválil zákony, ktoré upravovali náboženské vzťahy, O zárukách slobody svedomia a vyznania a O vzťahu štátu ku katolíckej cirkvi, čím sa dosiahlo právo na vytváranie cirkevných a katolíckych organizácií. Cirkev získala majetkové práva, ako aj daňové a colné úľavy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
260	1989.05.17	Obvodný súd pre Prahu 4 rozhodol o podmienečnom prepustení Václav Havla z výkonu trestu po uplynutí jeho polovice. Zvyšok trestu mu bol odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd sa zišiel na podnet rodiny V. Havla a petičnej akcie na jeho podporu, ktorú podpísalo vyše 3300 občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
261	1989.05.19	Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o návrhu zásad právnej úpravy o drobnom podnikaní občanov. O tejto problematike sa začínalo verejne diskutovať v snahe o prestavbu hospodárskeho mechanizmu v česko-slovenskom federatívnom štáte, čo bolo zvlášť dôležité pre fungovanie ekonomík oboch národných republík. Pritom prioritnou mala byť v každom prípade téza, že drobné podnikanie občanov bude založené na vlastnej práci občanov a členov ich rodiny s vylúčením možnosti námezdnej práce. Rozhodujúcimi ekonomickými subjektmi v oblasti služieb (práve v tejto oblasti sa totiž predovšetkým malo umožňovať drobné podnikanie) mali byť i do budúcnosti socialistické organizácie, riadené národnými výbormi, výrobné, bytové či spotrebné družstvá, ale i ďalšie organizácie ústredne riadené, JRD a zariadenia spoločenských organizácií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
262	1989.05.21	Tajne vysvätený biskup Ján Ch. Korec poslal Katolíckym novinám list k štyridsaťročnej činnosti mierového hnutia katolíckych kňazov. Reagoval tak na Katolícke noviny z 23. apríla 1989, ktoré v rozšírenom vydaní priniesli správu o slávnostnom zasadaní Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris. V štyridsaťstranovom liste J. Ch. Korec kriticky opísal údel prenasledovanej katolíckej cirkvi a lojalitu Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva, neskôr ZDK (Združenie katolíckeho duchovenstva) Pacem in terris. Z listu sa stal samizdatový „bestsellerlebo dovtedy sa nikto neodvážil takto charakterizovať ťaživú situáciu cirkvi a pre režimové aktivity mierového hnutia kňazov. List sa dal na vedomie pražskému arcibiskupovi kardinálovi Františkovi Tomášekovi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
263	1989.05.22	Predsedníctvo ÚV KSČ dostalo k dispozícii „Správu o vývoji národného hospodárstva za 1. štvrťrok 1989“. Konštatovalo sa v nej, že od začiatku roka sa začali uplatňovať princípy prestavby hospodárskeho mechanizmu. V tej súvislosti sa zmenili odvodové povinnosti podnikovej sféry a uplatnili sa devízové normatívy v oblasti zahraničného obchodu. Podlá nových zásad začali hospodáriť organizácie v poľnohospodárstve a vo vnútornom obchode, pokračovalo zakladanie štátnych podnikov. Od 1. januára 1989 bola vykonaná prestavba veľkoobchodných a nákupných cien. V tej súvislosti sa za 1. štvrťrok index veľkoobchodných cien v priemysle znížil o 0,7 %. V správe sa tiež konštatovalo, že v národnom hospodárstve pretrvávali problémy známe z uplynulých rokov, či už v oblasti investičnej výstavby, zahraničného obchodu, alebo v oblasti zásob a vnútorného trhu. Časť vytvorených zdrojov ostávala umŕtvená v zásobách a v často nepredajných výrobkoch. Za 1. štvrťrok mal podľa odhadov dosiahnuť rast hrubého národného dôchodku úroveň asi 1,8 %. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
264	1989.05.22	Predstavitelia Varšavskej zmluvy navrhli NATO, aby sa postupne zrušili oba vojenské bloky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
265	1989.05.25	Generálny tajomník ÚV KSSZ Michail S. Gorbačov sa stal predsedom Najvyššieho sovietu ZSSR. Bol tak nielen najvyšším predstaviteľom KSSZ, ale aj hlavou štátu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
266	1989.05.25	V návrhu nových Stanov KSČ adresovaných skôr novým kandidátom, ktorých počet však v druhej polovici 80. rokov sústavne klesal, sa uviedlo, že: „V otázkach členstva v $trane [treba] vytýčiť základné rysy aktívneho a bojového charakteru členstva v strane, osobnú príkladnosť, angažovanosť a zodpovednosť komunistov pri realizácii úloh”. Cieľom KSČ bolo „vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti” a v strane nemali byť žiadne frakcie, a tak prvoradá ostávala jej jednota a uplatňovanie princípu demokratického centralizmu. Členovia strany mali bojovať proti „antikomunizmu, oportunizmu, revizionizmu, sektárstvu, dogmatizmu a nacionalizmu“, čo predurčilo vylúčenie iných názorov na posudzovanie vedúcej úlohy KSČ. Všeobecne sa v článku S1 návrhu Stanov uviedlo, že KSČ vraj pôsobila „v súlade s ústavou a právnym poriadkom ČSSR”. Komisii ÚV KSČ pre otázky vnitorného života strany, ktorá prerokovala prvý variant návrhu nových Stanov KSČ, predsedal tajomník ÚV KSČ Karel Hoffman, jej členmi boh napríklad aj tajomník ÚV KSČ Mikuláš Beňo, Jozef Ďurica (za mládežnícke organizácie), podpredseda SNR Jozef Gajdošík, vedúci oddelenia štátnej administratívy ÚV KSČ Rudolf Hegenbart, Ignác Janák (prvý tajomník ÚV KSS), predseda Snemovne národov FZ ČSSR Ján Janík. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
267	1989.05.26	V dokumente Demokratickej iniciatívy Helsinská iniciatíva k demokratizácii a vytvoreniu právneho československého poriadku sa odmietla oprávnenosť rozhodovať o novej ústave zhora naoktrojovanou komisiou či nedemokraticky zvoleným Federálnym zhromaždením ČSSR. Československý štát sa pritom zaviazal „Zabezpečovať na svojom území každému, kto spadá pod jeho jurisdikciu, ľudské práva a základné slobody bez akýchkoľvek rozdielov či už ide o rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické di iné presvedčenie, národnostný alebo spoločenský pôvod, majetkové pomery, miesto narodenia alebo iné okolnosti“. Najmä preto sa verejná diskusia mala vzťahovať na základné ľudské práva a slobody, ako aj na uplatnenie referenda. Odporúčalo prijať mimoriadny volebný zákon. Po jeho prijatí ústavodarné zhromaždenie malo roku 1990 pripraviť návrh novej demokratickej ústavy. O nej by rozhodlo ľudové hlasovanie 28. októbra 1991. K tomu treba, aby vzniklo prechodné demokratizačné obdobie do roku 1992 a dodržiavali sa zásady záverečného dokumentu KBSE z Viedne. Zrušiť treba právne predpisy, ktoré perzekvujú občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
268	1989.05.26	Politické byro Maďarskej socialistickej robotníckej strany sa vyslovilo za predčasné voľby, za dvojkomorový parlament a prijalo informáciu o príprave pohrebu predstaviteľa ľudovej revolúcie roku 1956 Imre Nagya, keď sa rátalo s jeho celkovou rehabilitáciou, ako aj osôb, ktoré postihli politické perzekúcie v rokoch 1949 - 1953. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
269	1989.05.29	Prezident USA George Bush oznámil na summite Severoatlantickej rady NATO v Bruseli nové podnety na obmedzenie konvenčných síl v Európe. Rada prijala koncepciu kontroly zbrojenia a odzbrojenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
270	1989.05.30	Československá vláda usporiadala v Prahe konferenciu o problémoch životného prostredia v strednej Európe, ktorej sa zúčastnili ministri pre životné prostredie z okolitých štátov. Dohodli sa na sedembodovom memorande, ktoré by ukazovalo cestu k zlepšeniu životného prostredia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
271	1989.05.31	Prezident USA George Bush počas návštevy Spolkovej republiky Nemecko predložil návrhy na podporu slobodných volieb a utvorenia pluralitného systému v krajinách východnej Európy, ako aj na odstránenie Berlínskeho múru. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
272	1989.06.01	Prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák predložil Predsedníctvu ÚV KSS informáciu o listoch občanov. Občania Slovenska poslali ÚV KSS 772 listov so žiadosťami a sťažnosťami. Z toho bolo 136 anonymov, v ktorých vyjadrili kritiku a nesúhlas s politikou KSČ. Obsah týchto listov bol zameraný na kritiku televízneho seriálu „Kríž v osídlach moci“ (o Slovenskej republike 1939 - 1945 a jej predstaviteľoch). Jeden list označil autorov seriálu a pracovníkov ÚV KSS za „luteránov, rozoštvávajúcich Slovákov proti sebe“ V listoch vzrástla kritika a požiadavky vzťahujúce sa na náboženské slobody. Časť listov žiadala zrušiť ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ a stranícky aparát označili za „skorumpovaný a diktátorský, pretože obhajuje svoje záujmy na úkor spoločnosti.“ . Polícia rozohnala stretnutie asi sedemdesiatich aktivistov Hnutia za občiansku slobodu v pražskej reštaurácii Na Hadovce. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
273	1989.06.03	V Pekingu spôsobili ozbrojené sily značné straty na ľudských životoch pri podačení masových demonštrácií študentov a občanov za demokraciu a ľudské práva na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-mien). Podlá niektorých odhadov zahynulo 3- až 5-tisíc ľudí a asi 60-tisíc bolo zranených. Čínsky vodca Teng Siao-pching, zástanca tvrdej línie, a ozbrojené sily siahli po bezohľadnom zásahu, aby čo najviac podačil snahy študentov a občanov o rehabilitáciu bývalého reformne orientovaného predsedu strany Chu Jaopanga, o riešenie hospodárskych problémov, o uznanie nezávislých študentských spolkov a o odstránenie korupcie. Následné čistky však po masakre zasiahli tisíce osôb a asi 120-tisíc zatkli, čím sa násilne zastavili snahy o politickú liberalizáciu pomerov v Číne. Proti čistkám a masakre, počas ktorej mnohí ľudia boh prejdení tankami, protestovali mnohé krajiny a tiač sveta, ako aj nezávislé iniciatívy, vrátane Charty 77. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
274	1989.06.04	Slobodné voľby do poľského Senátu a čiastočné aj do Sejmu priniesli veľký úspech opozičného odborového zväzu Solidarita a jej politického Občianskeho výboru. Prvý raz po vyše 40-tich rokoch bolo umožnené kandidovať aj opozícii, ktorá dosiahla výrazné víťazstvo nad komunistickou Poľskou zjednotenou robotníckou stranou (PZRS). Veľa jej kandidátov neprešlo ani prvým kolom, ktorého sa zúčastnilo 62 % oprávnených voličov, druhého 25 % voličov. Solidarita obsadila 18. júna 92 miest v 100- člennom Senáte a všetkých 160 voliteľných miest v Sejme. Ostatných 300, na základe iného kľúča, obsadila PZRS, Poľnohospodárska strana a Demokratická strana. Tieto sa čoskoro rozhodli pre spoluprácu s Občianskym výborom, čo umožnilo voľbu nekomunistického predsedu vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
275	1989.06.09	Kardinál František Tomášek, arcibiskup pražský, v liste prezidentovi republiky Gustávovi Husákovi napísal, že katolícky postoj k štátu je síce kladný, no pre veriacich občanov je neprijateľné, aby podlá platnej ústavy všetka kultúrna politika, vzdelávanie, výchova a vyučovanie sa viedli v duchu marxizmu-leninizmu, čo protirečilo medzinárodným paktom, ktoré umožňovali náboženskú a mravnú výchovu detí podľa náboženského a mravného presvedčenia svojich detí. Postoj 600-tisíc veriacich z Čiech, Moravy a Slovenska vyjadrili v petícii moravských katolíkov za náboženské slobody, ktorí prišli s návrhom v 31 bodoch na „Podnety katolíkov na riešenie situácie veriacich občanov v ČSSR“. Podľa kardinála treba v ústave stanoviť právo každého občana žiť podľa svojej viery a zároveň právo cirkvi slobodne pôsobiť podľa svojho poriadku. Protestoval proti tomu, že v Komisii pre prípravu novej ústavy sa nevyskytoval skutočný legitímny zástupca katolíkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
276	1989.06.10	Na festivale populárnej hudby Bratislavská lýra vystúpila ako hosť známa americká folková speváčka a aktivistka za ľudské práva Joan Baezová. Do jej vystúpenia však zasiahla ŠtB, keď na svojom koncerte privítala prítomných aktivistov Charty 77, vrátane Václava Havla a venovala im a ostatným československým disidentom pieseň. Po tom, čo na pódium pozvala „zakázaného“ pesničkára Ivan Hoffmana, aby mu umožnila vystúpiť, usporiadatelia vypli mikrofón a zhasli svetlo. Svoj koncert predčasne ukončila piesňou, ktorú zaspievala s hudobníkom Vladimírom Mertom . Po koncerte pripravenú tlačovú konferenciu riaditeľ festivalu Peter Lipa zrušil. Baezová sa onedlho streda s disidentmi v hoteli Fórum. Víťazom festivalu sa stal slovenský spevák Richard Míiller. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
277	1989.06.10	Poľský arcibiskup Bronislav D^rowski sa stretol s ministrom vnútra generálom C. Kiszczakom a v rozhovore uviedol, že ak by dovtedajší najvyšší predstaviteľ Poľska W. Jaruzelski „nebol zvolený za prezidenta, hrozí nám ďalšia destabilizácia a celý proces politických zmien by musel byť ukončený“. V podobnom duchu sa vyjadril aj 13. júna 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
278	1989.06.12	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo Správu vlády ČSSR o stave národného hospodárstva. Podľa platného uznesenia bolo uložené L. Adamcovi, predsedovi vlády, správu dopracovať podlá tých pripomienok, ktoré odzneli v diskusii. Správa mala byť v podstate konkretizáciou Programového vyhlásenia vlády z novembra 1988. Správa vymenovala pozitíva, ktoré vyplynuli z „hlbokých revolučných premien posledných štyroch desaťročí“, no konštatovala tiež, že v porovnaní s vyspelými štátmi „sme nedokázali dostatočne zhodnotiť bohatstvo pokrokových tradícií kultúrnosti, demokratizmu, technickej tvorivosti a remeselnej zručnosti“. Keďže sa nedostatočne využívali zdroje a v úzadí zostávali historické zvláštnosti Československa, vznikali vážne problémy v riadení, no i v štruktúre a výkonnosti ekonomiky, čo v svojich dôsledkoch závažným spôsobom spomaľovalo celkový spoločenský pokrok, tvrdilo sa v dokumente. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
279	1989.06.12	Predsedníctvo ÚV KSS okrem iného schválilo „Zásady zriaďovania, riadenia a využívania expozícií revolučných tradícií v masovopolitickej práci“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
280	1989.06.13	V Prahe sa konalo posledné zasadanie komisie na vypracovanie návrhu Zásad programu KSČ. Spory okolo programu KSČ boh obrazom celkových veľmi komplikovaných vzťahov vo vedení komunistickej strany. Jej konzervatívne krídlo nechcelo meniť ani program a ani dovtedajší postup v prestavbe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
281	1989.06.14	Predsedníctvo ÚV KSČ posudzovalo materiál o uplatňovaní leninskej zásady „otvorenej informovanosti“ v masovokomunikačných prostriedkoch. Celková stratégia informovanosti sa zameriavala na zvýšenie činnosti strany a jej politiky, no usúdilo sa, že v hospodárskej a v štátnej sfére sa „chápe zjednodušene“. Bolo treba zlepšiť prácu straníckych organizácií s novinármi, na týchto „cieľavedome politicky pôsobiť a „vyzbrojovaťich informáciami a argumentmi o aktuálnych otázkach politiky strany“. Pritom „trvalým problémom zostáva nízka úroveň ekonomickej propagandy v podnikoch“. Tlač, rozhlas a televízia mali „dôsledne plniť povinnosť byť skutočnou školou demokracie“ a socialistického hospodárenia a v tomto smere pôsobiť na široké vrstvy spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
282	1989.06.15	Exilový novinár a spisovateľ Pavel Tigrid vyzval v rozhlase Slobodnej Európy Václava Havla, aby prijal politickú úlohu, postavil sa otvorene za slobodu a demokraciu v ČSSR a nevystupoval len ako spisovateľ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
283	1989.06.16	Pohreb telesných pozostatkov popraveného ministerského predsedu Maďarska Imre Nagya v tajnom procese roku 1958, vodcu ľudového povstania v roku 1956, ktoré sa stalo jedným z najvýraznejších pokusov o vymanenie sa zo sovietskeho modelu socializmu v krajinách sovietskeho bloku, vyústil v celonárodnú udalosť. Na budapeštianskom Námestí hrdinov sa ho za účasti predsedu vlády Miklósa Németha a predsedu Národného zhromaždenia Mátyása Szúrôsa zúčastnilo okolo 300-tisíc ľudí. Predseda vlády M. Németh a minister Imre Pozsgay držali pri rakvách Nagya a jeho ďalších štyroch popravených spolupracovníkov čestnú stráž. Zhromaždenie, ktoré sprevádzali občianske prejavy za rehabilitáciu postihnutých, podporili cirkvi existujúce v Maďarsku a 14. júna vydal Kongres USA prehlásenie, v ktorom sa uviedlo, že „maďarská revolúcia v roku 1956 bola medzníkom v najnovšej histórii a prvým dôležitým znamením nevyhnutného zrútenia sa stalinizmu“. Pohreb I. Nagy priniesol pre vládnucu Maďarskú socialistickú robotnícku stranu citeľnú politickú prehru. V Maďarsku vzrastal počet opozičných politických strán a komunisti sa čoraz viac prikláňali k ochote s nimi spolupracovať. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
284	1989.06.19	Minister federálnej vlády Marián Čalfa v predsedníctve Federálneho zhromaždenia ČSSR v súvislosti s prípravou návrhu ústavy vyzdvihoval zachovanie princípu suverenity lúdu ako jediného zdroja moci a princípu vedúcej úlohy KSČ, čím vymedzil jej cestu v záujme zachovania moci. Napriek tomu, že sa KSČ spoliehala na prestavbu a demokratizáciu. Zakrývala sa skutočnosť, že nová ústava na niektorých miestach mohla svojím profilom, potvrdzujúcim hierarchiu a štruktúry politickej a štátnej moci, pôsobiť proti prestavbovým zámerom, ba nedokázala riešiť akútne problémy slovenskej a českej otázky vo federatívnom usporiadaní republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
285	1989.06.19	V Ženeve obnovili rokovania o obmedzení strategických jadrových zbraní (ŠTART). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
286	1989.06.20	Socialistická internacionála prijala na svojom VIII. kongrese Deklaráciu princípov Socialistickej internacionály, v ktorej sa okrem iného hovorilo o zlučiteľnosti socializmu a kresťanstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
287	1989.06.21	V Bratislave člen vedenia Maďarskej socialistickej robotníckej strany Mihály Jassó informoval člena Predsedníctva ÚV KSČ Miroslava Stepána o politickej situácii v Maďarsku. Vedenie strany nepredpokladalo tak rýchly vývoj udalostí. Strana sa vyznačovala nejednotnosťou a problémom bol aj pohľad na historický rok 1956. V Maďarsku vystupovalo viacero opozičných skupín. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
288	1989.06.22	Na zasadaní ÚV KSS uvoľnili Ivana Knoteka z funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS, Miroslava Hruškoviča z funkcie člena Predsedníctva, Sekretariátu a tajomníka ÚV KSS, za člena Predsedníctva, Sekretariátu a tajomníka ÚV KSS zvolili Pavla Bolvanského a za člena Predsedníctva ÚV KSS Pavla Hrivnáka. Novým predsedom vlády SSR sa namiesto Ivana Knoteka stal Pavol Hrivnák. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
289	1989.06.22	Na pražských vysokých školách vzrastala aktivita študentských fór, ktoré často kritizovali politiku režimu. Pýtali sa na januárové udalosti, prečo sa nevyjadrujú učitelia a kultúrni pracovníci k politickému dianiu a chceli informácie vrátane informácií o politických procesoch v 50. rokoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
290	1989.06.23	Vo Washingtone sa československí predstavitelia zúčastnili na predbežných rokovaniach o podmienkach prijatia ČSSR do Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
291	1989.06.23	Na zasadaní Ústredného výboru Maďarskej socialistickej robotníckej strany bolo zvolené proreformné štvorčlenné predsedníctvo (Károly Grósz, Miklós Németh, Rezsô Nyers a Imre Pozsgay). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
292	1989.06.23	Bývalý prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček v otvorenom liste ústrednému výboru a predsedníctvu KSČ kritizoval politiku komunistickej strany v rokoch normalizácie 1970 - 1985 a obhajoval reformný proces z roku 1968. Ten mal podľa neho svoje podobnosti so sovietskou prestavbou. Akčný program KSČ z apríla 1968 navrhol nápravu deformácií socializmu a dostal nebývalú podporu občanov, i keď: „snaha po obnove, obrode, renesancii, demokratizácii, humanizácii bola proti ústavným orgánom štátu, ÚV KSČ a hlavne proti vôli ľudu tejto krajiny vojenským zásahom piatich krajín Varšavskej zmluvy zmarená“. Dubček žiadal zrušenie platnosti „Poučenia z krízového vývoja..! a zbavenia sa dedičstva normalizácie, lebo: „Tak našu spoločnosť, socializmus, KSČ postihla doma i vo svete deformácia s nedozernými stratami. Dôsledky nesúhlasu zasahujúcich vedení strán a štátov dopadli na státisíce reformných komunistov - stúpencov akčného programu, ako aj odborných, mládežníckych, ženských, umelecko-kultúrnych pracovníkov, vrátane ďalších štyroch politických strán so všetkými dôsledkami dopadajúcimi na ich sociálne postavenie, vrátane deď. A. Dubček osobitne kritizoval ideológov Vasila Biľaka a Jana Fojtíka. Upozorňoval na stratu dôveryhodnosti vedenia KSČ, čo podmienilo opustenie politiky Národného frontu, v ktorom sa umŕtvili aktivity ostatných politických strán a jeho ďalších zložiek. Nasledovala stagnácia v rokoch 1970 - 1985 a prišla sovietska prestavba, ktorá poukázala na stratu dôvery ľudu v politiku KSČ. Treba nápravu, lebo: „Socializmus a humanizmus sú rovnako neodlučiteľné ako demokracia a socializmus“. V reformnom pohybe sa dostalo do popredia Maďarsko a Poľsko a v Československu bolo nevyhnutné dosiahnuť obrodu strany, socializmu a zefektívnenie hospodárstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
293	1989.06.24	V Bratislave otvorili 21. medzinárodný chemický veľtrh Incheba, ktorý sa tešil veľkému záujmu občanov. Mohli na ňom vidieť produkty domácich a zahraničných firiem, vrátane firiem z krajín Západu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
294	1989.06.26	Dôraz na vznik demokratického spoločenského zriadenia kládlo Hnutie za občiansku slobodu, keď predložilo dokument Princípy novej ústavy. V ňom zvýraznilo dosiahnutie parlamentnej demokracie s politickým pluralizmom, oddelenie moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, usporiadanie slobodných volieb, ktorým sa v Poľsku a v Maďarsku venovala značná pozornosť a ustanovenie základných ľudských práv a slobôd. Pritom ÚV vládnej Maďarskej socialistickej robotníckej strany už vo februári 1989 netrval na ústavnom zakotvení jej vedúcej úlohy v novej ústave. Podľa hnutia by Ústava mala stanoviť pomer medzi občanom a štátom a deklarovať práva občanov a súčasne autoritu štátu. Budúca ústava mala „plniť svoju funkciu základného kameňa demokratickej, spravodlivej a na humanitných princípoch založenej spoločnosti (...) Ústava nesmie zakotvovať privilegované postavenie žiadnej strany ani inej organizácie. Československo je federáciou dvoch národných republík, Českej a Slovenskej. Doterajšiu ústavná právomoc oboch republík nie je možné obmedzovať pod žiadnymi zámienkami. Naopak by bolo vhodné, keby vedľa československej ústavy existovali i ústavy oboch republík. Všeobecnej deklarácii doterajšej ústavy o dobrovoľnom zväzku dvoch rovnoprávnych národov by mal byť daný reálny právny základ ústavným postulovaním práva na sebaurčenie až po eventuálne odtrhnutie“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
295	1989.06.28	Na schôdzi SNR sa v rámci jej kontrolnej činnosti prerokovala informácia o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Konštatoval sa v nej výrazný posun v rozsahu stavebných prác a podstatné plnenie zámerov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
296	1989.06.28	Maďarská televízia odvysielala rozsiahlejšie interview s disidentom Václavom Havlom, ktorý vyslovil svoj kritický názor na vnútropolitickú situáciu v ČSSR a na nedodržiavanie ľudských práv a slobôd. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
297	1989.06.29	Rozhlasová stanica Slobodná Európa a ďalšie médiá zverejnili výzvu Nékolik vét, v ktorej sa žiadalo začatie slobodnej diskusie o problémoch vývinu Československa. Signatári výzvy (Stanislav Devátý, Václav Havel, Jirí Križan, Václav Benda, Venek Šilhán, Alexandr Vondra, Ján Čarnogurský, Milan Kňažko a ďalší, spočiatku asi 1800 signatárov) žiadali prepustenie politických väzňov, novú ústavu, skutočnú ekonomickú reformu a postavili sa za uplatnenie petičného a práva na zhromažďovanie, rešpektovanie náboženských slobôd, prepustenie politických väzňov a žiadali verejnú diskusiu nielen k 50. rokom, ale aj k roku 1968 a následnej normalizácii. Upozornili na hrozbu spoločenskej krízy, z ktorej politická moc nemôže vyjsť bez predloženia účtu pred českú a slovenskú spoločnosť za porušovanie ľudských práv a slobôd a za pokrivenie pohľadu na reformný proces roku 1968. Bolo potrebné legalizovať nezávislé iniciatívy a ustanoviť nezávislé a objektívne informujúce masovo-oznamovacie prostriedky. Výzvu podpísalo do novembra asi 40 tisíc občanov, čo predstavovalo značnú spoločenskú silu. V komunistickom vedení nastal po uverejnení výzvy rozruch (napríklad článok „Kto seje vietor“). Podľa komunistickej dače bola výzva konfrontáciou so socialistickým spoločenským zriadením, vraj „rozvracala prestavbu“, chcela uznanie Charty 77, rozbíjala jednotné odbory a znamenala by návrat k súkromnému podnikaniu. Naopak, podľa výzvy ČSSR stratí poslednú šancu, ak sa nechce dostať zo slepej uličky. Avšak Marián Čalfa, minister federálnej vlády tvrdil, že ČSSR je právnym štátom a nemožno zasahovať do jeho vnútorných záležitostí. Proti mnohým signatárom výzvy zasiahla polícia, ktorá využila perzekučné zákonné opatrenia FZ ČSSR a národných rád oboch republík federácie z februára 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
298	1989.06.30	Na konferencii KBSE v Paríži „o ľudskej dimenzii helsinského procesu“ kritizovali ministri zahraničných vecí Veľkej Británie, USA, Holandska, Rakúska, Luxemburska, Talianska a Švédska vlády ČSSR, NDR, Rumunska a Bulharska za nedodržiavanie medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv a občianskych slobôd (ohľadom ČSSR postup moci počas tzv. Palachovho týždňa a za prijatie zákonných opatrení FZ ČSSR a národných rád), no predsa len väčšina delegácií označila konferenciu za užitočný nástroj k ďalšiemu rozvíjaniu celoeurópskeho procesu a posilňovania dôvery medzi štátmi. Pritom sa nemohlo konferencie zúčastniť niekoľko predstaviteľov nezávislých iniciatív z ČSSR. Na konferencii prepukol ostrý spor medzi delegáciami Maďarska a Rumunska o osud maďarskej menšiny v Rumunsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
299	1989.06.30	Minister zahraničných vecí ČSSRJaromír Johanes pritom v informácii pre sekretariát ÚV KSČ z 19. júla 1989 hodnotil Parížsku konferenciu KBSE v porovnaní s minulosťou ako prínosnú pre jej vecný a konštruktívny duch. J. Johanes tvrdil, že vláda ČSSR zodpovedne a systematicky pristúpila k plneniu výsledkov viedenských rokovaní, ktoré by zabezpečili „náš platný právny poriadok“. Minister sa už na konferencii vyjadril, že československá vláda sa usiluje o „hlbokú prestavbu a demokratizáciu všetkých oblastí spoločenského života“. Súčasne spomenul prípravu novely volebného a tlačového zákona, pripravované právne úpravy v oblasti postavenia cirkví, úpravy trestného zákonodarstva, otvorenia možností cestovania občanov do zahraničia, udeľovania víz a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
300	1989.06.30	Tajomník ÚV KSČ pre medzinárodné otázky Jozef Lenárt sa na zasadaní tajomníkov pre medzinárodné otázky ústredných výborov komunistických a robotníckych strán v bulharskej Varne v septembri 1989 vyjadril, že „proces KBSE, ktorý sa rozvíja už druhé desaťročie, nesporne preukázal životaschopnosť a priniesol svoje plody. Nové impulzy a dynamiku dalo celému procesu zavŕšenie viedenskej následnej schôdzky“. Uviedol však, že sa nebude ustupovať Západu v otázke ľudských práv. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
301	1989.06.30	Na skutočnú situáciu, v porovnaní s vyjadreniami ministra J. Johanesa, poukázal jeden zo vtedajších výskumov verejnej mienky v ČSSR, keď na otázku, ako sa zabezpečovali ľudské práva a slobody, odpovedalo 9 % respondentov, že úplne (ČSR 10% a SSR 8 %), z väčšej časti 32 % (ČSR 30 a SSR 38), z menšej časti 34 - 33 % respondentov, vôbec nie 16 % (ČSR 18 a SSR 11) a nevedelo posúdiť zhodne 9 percent respondentov. Situáciu najviac kriticky hodnotili robotníci (54 %), mládež (53 %), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (60 %) a obyvatelia veľkých miest (63 %). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
302	1989.06.30	Viaceré poľské radikálne antikomunistické organizácie žiadali odchod Wojciecha Jaruzelského z najvyšších politických a štátnych funkcií. Tento prehlásil, že nebude kandidovať na prezidenta Poľska a odporučil ÚV PZRS, aby kandidoval generál C. Kiszczak. Jaruzelski však 18. júla súhlasil s kandidatúrou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
303	1989.07.01	Slávnostnej bohoslužby v katedrále sv. Víta v Prahe k deväťdesiatke narodenín kardinála Františka Tomáška sa zúčastnilo asi 5-tisíc veriacich, tri desiatky kardinálov a biskupov zo zahraničia. Osobne mu priali aj Václav Havel a Alexander Dubček. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
304	1989.07.01	Právoplatnosť nadobudla vyhláška ministerstiev financií ČSR a SSR, ktorá doplnila vyhlášku č.136/1985 Zb. Podľa vyhlášky sa zvýšila štátna sociálna podpora mladých manželstiev. Príspevok na individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov narástol z 35 000 na 50 000 Kčs, pre poberateľov do 35 rokov až do 70 000 Kčs. Spolu s finančným zvýhodnením na budovanie studní, septikov, vodovodov a kanalizácie vo výške 10 000 Kčs, pri dokončení rodinného domu do 3 rokov + 20 000 Kčs (mladým do 4 rokov výstavby 30 000 Kčs, príspevok sa pre nich vyšplhal až na 150 000 Kčs). Príspevok sa už predtým násobil v prípade, ak bol rodinný dom riešený ako dvojgeneračný. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
305	1989.07.03	Predstavitelia viacerých nezávislých občianskych iniciatív (Charta 77, Demokratická iniciatíva, Hnutie za občiansku slobodu, České deti, Mierový klub Johna Lennona a ďalšie) vyzvali vedenia štátov, ktorých vojská okupovali v auguste 1968 ČSSR, aby sa od tohto násilného činu dištancovali. Súčasne kritizovali postoje politického vedenia ČSSR k petícii Nekolik včt. Rozpor medzi oficiálnou politikou vedenia komunistickej strany a stavom slovenskej a českej spoločnosti sa stal podľa iniciatív jednou z hlavných príčin, že dokumenty ČSSR a európske právne normy o ľudských právach, ako aj faktické ignorovanie výziev nezávislých prúdov, nedosiahli potrebný vnútropolitický vplyv na riešenie problémov každodenného života obyvateľstva. O deň neskôr poslal podobný list Klub za socialistickú prestavbu Obroda. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
306	1989.07.04	Na zasadaní oboch komôr poľského parlamentu sa stal maršálkom Sejmu Mikolaj Kozakiewicz z nekomunistickej Zjednotenej ľudovej strany a maršálkom Senátu Andrzej Stelmachowski z Občianskeho parlamentného klubu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
307	1989.07.06	V deň, keď Predsedníctvo rady maďarského Najvyššieho súdu zrušilo rozsudok nad Imre Nagyom a jeho spolupracovníkmi, zomrel dlhoročný najvyšší komunistický predstaviteľ János Kádár, ktorého 14. júla pochovali za účasti niekoľko desiatok tisíc ľudí. Ministerstvo spravodlivosti uverejnilo, že v súvislosti s udalosťami spojenými s rokom 1956 bolo popravených 277 osôb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
308	1989.07.06	Najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail S. Gorbačov vo svojom prejave v Európskej rade v Štrasburgu uviedol, že sa vyskytla možnosť „vytvorenia európskeho pásma na základe zhodných názorov a prístupov, ktorých môže v oblasti ľudských práv pribúdať. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
309	1989.07.07	Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Bukurešti sa generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš vyjadril o aktivizácii „rôznych opozičných síl" v ČSSR, ktoré sa podľa neho usilovali o prehodnotenie udalostí roku 1968 a žiadal zúčastnených predstaviteľov, aby neodpovedali na list bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka a predsedu vlády Oldŕicha Čemíka z roku 1968, snažiacich sa o odsúdenie okupácie ČSSR v auguste 1968. Poradný výbor v súvislosti s vnútropolitickým vývojom v Poľsku a Maďarsku vylúčil použitie násilia, pričom treba „rešpektovať nezávislosť bratských strán“. Sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov zdôraznil, že každá krajina východného bloku dosiahla právo ísť svojou cestou a tzv. Brežnevova doktrína o „obmedzenej suverenite“ krajín sovietskeho bloku sa už neuplatňuje. Sovietsky zväz sa pritom v tom čase neustále zmietal v národnostných a hospodárskych problémoch. Gorbačov onedlho po štrajku okolo 300-tisíc baníkov, najmä na Ukrajine, vyhlásil, že tento ohrozuje politiku perestrojky. Predpokladal však, že socialistický systém bude pokračovať nielen v Sovietskom zväze, ale po výmene garnitúr aj v ostatných krajinách sovietskeho bloku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
310	1989.07.14	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo Návrh politicko-právnych zásad časti novej ústavy. Hľadali sa alternatívy štátnych symbolov česko-slovenskej federácie a národných republík. Prvý variant znel : „Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít v tvare husitskej pavézy s päicípou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostový lev nesúci na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a s vatrou zlatej farby. Kresba znaku je zlatá“: Druhý variant hovoril toto : „Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený polený štít, v ktorom je vpravo biely dvojchvostový lev, vľavo je symbol Slovenskej socialistickej republiky. Štít je lemovaný zlatou stuhou, dole bielo-červenou-modrou stuhou s viazanými lipovými ratolesťami, medzi vrcholmi ktorých je vsadená červená päťcípa hviezda“. Predsedníctvo však bolo najmä z ekonomických dôvodov proti druhému variantu. Garantmi návrhu časti ústavy o štátnych symboloch sa stali Ladislav Novotný a Viliam Plevza, ktorý požadoval priamo náhradu dovtedajšieho štátneho znaku znakom poleným. Garanti sa obrátili na expertov - heraldikov Jana Filipa, Jiŕího L. Bílého a Jozefa Nováka. V podstate zhodnom podklade, ktorý legislatívne pripravili prví dvaja, sa rešpektovalo štátoprávne usporiadanie a dodržanie heraldických pravidiel. J. Novák sa vo svojom politickom vyjadrení jednoznačne prihovoril za prekonanie dovtedajšieho stavu štátnej symboliky: „Pre národné republiky je potrebné obnoviť ich historické znaky. Znak ČSSR možno vytvoriť iba spojením dvoch historických národných symbolov. Pri vzájomnom usporiadaní národných symbolov sa možno rozhodnúť medzi dvoma variantmi: buď budú obidva znaky v rovnocennej pozícii (na štepenom štíte v prvom poli český lev, v druhom slovenský historický znak), alebo bude slovenský symbol - tak ako doteraz vždy - umiestnený na prsiach českého leva”. Novákov návrh sa však neakceptoval. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
311	1989.07.14	V informácii XII. správy Štátnej bezpečnosti o štátnobezpečnostnej situácii na Slovensku sa uviedlo, že: „Základné tendencie podvratnej činnosti vonkajšieho protivníka proti ČSSR naďalej odrážajú platnú stratégiu USA a ďalších krajín NATO dosiahnuť cestou politickej a ekonomickej destabilizácie našej spoločnosti mocensko-politického zvratu a likvidácie socializmu v ČSSR“. Protivník sa sústreďoval na získavanie informácií, ktoré využíval pri koncipovaní politiky kapitalistických štátov voči ČSSR a pri realizácii nátlakových akcií, ako aj zisťovaní obranyschopnosti jej armády, pričom sa zameriaval na sovietske jadrové prostriedky na území štátu, prvosledové jednotky armády, objekty a závody v Trenčíne, Komárne, Nových Zámkoch atď Podľa správy vonkajší protivník podporoval exponentov opozície Miroslava Kusého, Milana Šimečku, Jána Čarnogurského, Antona Seleckého a ďalších. Vzrástol dovoz škodlivej literatúry. Správa práve po línii vnútorného protivníka konštatovala, že: „Tendencie v prostredí vnútorného protivníka smerujú k vytvoreniu politickej základne, prvkov štruktúry a riadenia opozičnej činnosti smerujúcej k vytvoreniu širokej masovej základne pre protisocialistickú činnosť a k vzniku politickej opozície, čo by v ďalšej etape umožnilo protivníkovi prejsť k frontálnemu útoku proti základom socializmu v ČSSR“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
312	1989.07.14	Radoví komunisti a ďalší občania kritizovali zlé zásobovanie potravinami, liekmi a tovarmi dennej potreby. Vyplýva to zo správ krajských a mestských výborov KSČ a KSS, ktorými sa zaoberalo Predsedníctvo ÚV KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
313	1989.07.14	Minister zahraničných vecí SRN Hans-Dietrich Genscher počas oficiálnej návštevy Československa prejavil záujem o prehĺbenie hospodárskej spolupráce oboch krajín, no reakciu oficiálnych kruhov na petíciu Nékolik vét považoval za „nepochopiteľnú“. (V tom čase prichádzali na ÚV KSČ stovky písomných stanovísk, ktoré odsudzovali „pamfleť a vyjadrovali „podporu politike strany“.) Minister vyzval československú vládu, aby sa pripojila k tým štátom východnej Európy, kde sa začali rešpektovať ľudské práva. Stretol sa s Václavom Havlom, bývalým ministrom zahraničných vecí Jinm Hájkom a s kardinálom Františkom Tomáškom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
314	1989.07.15	Najvyspelejšie západné štáty sa na svojej vrcholnej schôdzi v Paríži rozhodli podporiť liberalizačné hnutia v krajinách sovietskeho bloku a poskytnúť hospodársku pomoc Poľsku a Maďarsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
315	1989.07.19	Národné zhromaždenie zvolilo jediného kandidáta - predstaviteľa komunistickej PZRS a generála Wojciecha Jaruzelského za prezidenta Poľskej ľudovej republiky. Z 544 poslancov a senátorov kladne hlasovalo 270, 233 bolo proti a 34 sa zdržalo hlasovania, 7 hlasov bolo neplatných. Predstaviteľ opozičnej Solidarity vyhlásil 25. júla, že táto nevstúpi do veľkej vládnej koalicie a treba, aby sa vláda odovzdala tým silám, ktoré by podporila väčšina spoločnosti. Sejm však 2. augusta potvrdil kandidatúru Czeslawa Kiszczaka za predsedu rady ministrov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
316	1989.07.20	Maďarská vláda týmto dňom oficiálnym spôsobom zastavila práce na spoločnom vodnom diele na Dunaji. V tomto období boli stavebné práce plánované československou stranou dokončené približne na 85 - 90%. Predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec sa v Budapešti vyjadril pri rokovaniach s maďarským premiérom M. Némethom a predsedom maďarských komunistov R. Nyersom za dostavbu vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Maďarskí predstavitelia ho upozornili, že o týchto otázkach rozhoduje maďarský parlament, ktorý podporil maďarskú vládu v uznesení o zastavení stavby vodného diela. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
317	1989.07.21	Poľskí aktivisti Solidarity sa stretli v Československu o. i. s Václavom Havlom, kardinálom Františkom Tomáškom a Alexandrom Dubčekom, aby si vymenili názory na vnútropolitickú situáciu v Poľsku a Československu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
318	1989.07.23	Vystúpenie českého hudobníka Michaela Kocába v Československej televízii v programe TKM (Televízny klub mladých) o „ znovunadobudnutí práv a slobôd“ znepokojilo a pobúrilo štátne orgány. Začali proti týmto „ deštruktívnym aktivitám“ riadenú propagandistická kampaň, ktorej súčasťou boli režimom zorganizované protesty pracujúcich z rôznych oblastí hospodárstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
319	1989.07.26	Pápež Ján Pavol II. vymenoval v Ríme za arcibiskupa rímsko katolíckej cirkví na Slovensku Jána Sokola. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
320	1989.07.30	Najvyšší soviet Lotyšska oznámil vo svojom prehlásení požiadavku na štátnu samostatnosť tejto zväzovej republiky Sovietskeho zväzu. V druhej polovici augusta vytvorili občania pobaltských štátov mnohokilometrovú živú reťaz za ich nezávislosť. Reagovali tak na zmluvu medzi ministrami zahraničných vecí Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachimom von Ribbentropom a Viačeslavom Molotovom z augusta 1939, ktorá sa stala základom pripojenia pobaltských štátov Litvy, Lotyšska a Estónska k Sovietskemu zväzu. Účastníci reťaze ju však považovali za porušenie medzinárodného práva. Predstavitelia Sovietskeho zväzu požiadavku osamostatnenia štátov v marci 1990 odmietli. Slovenská menšina v Békešskej Čabe (Békéscaba) reagovala na program maďarskej televízie venovaný maďarskej menšine v ČSSR a upozornila listom maďarské médiá a predsedu parlamentu na neporovnateľne horšiu situáciu slovenskej menšiny v Maďarsku. Kritizovala absenciu skutočne funkčného národnostného školstva, nové územné rozdelenie obcí a školských obvodov, ktoré poškodzujú práva Slovákov v Maďarsku, nedostatočné vybavenie škôl, kultúrnu izoláciu, absenciu TV signálu, ktorý by im umožnil bližší kontakt s domovskou krajinou, rodným jazykom, kultúrou, ale aj aktuálne informácie o nej a jej hlbšie poznávanie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
321	1989.08.??	Na FFP leto 89 (Filmový festival pracujúcich) uviedli premiéru filmu režiséra Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre. Scenár filmovej feérie z obdobia bezvládia panujúceho po skončení vojny spolu s ním napísal Jozef Paštéka. Premiéru tu mal aj hudobný film scénaristu Borisa Filana, režiséra Dušana Rapoša Rabaka, zostavený z piesní populárnej slovenskej rockovej skupiny Elán. Ešte začiatkom roku prišiel do kín vynikajúci film režiséra Miloslava Luthera venovaný 45. výročiu SNP Chodník cez Dunaj, v ktorom exceloval jeden z hlavných predstaviteľov Roman Luknár. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
322	1989.08.??	V Phjongjangu, kam prišli vyslaní redaktori Pravdy Jozef Leikert a Karol Ježík, sa na XIII. Festivale mládeže a študentstva zúčastnilo 600 účastníkov. Pri tejto príležitosti prijal najvyšší predstaviteľ Kórejskej republiky, jeden z najstarších žijúcich reprezentantov najortodoxnejšieho komunistického totalitného režimu z 50. rokov Kim Ir Sen, jedného z predstaviteľov vedenia KSČ Miroslava Štépána. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
323	1989.08.01	Na schôdzi práve sa obnovujúceho českého Реп-klubu v Prahe zadržala ŠtB aj spisovateľa Milana Šimečku. Za založením klubu nielen tam, ale aj na Slovensku (pozri október 1989) boh „oficiálni“ a „neoficiálni“ publicisti (Martin M. Šimečka, Hana Ponická, Ivan Kadlečík, Viliam Klimáček, Miloš Žiak a iní). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
324	1989.08.01	V Prahe sa konalo zhromaždenie funkcionárskeho aktívu KSČ, príslušníkov Ľudových milícií a Zboru národnej bezpečnosti, na ktorom predniesol prejav člen Predsedníctva ÚV KSČ a vedúci tajomník Mestského výboru KSČ v Prahe Miroslav Štépán. Výzvu Nékolik vét označil za pamflet, za „protiprestavbový a kontrarevolučný program“. Pohrozil použitím sily k ochrane verejného poriadku, najmä v súvislosti s blížiacim sa výročím intervencie v roku 1968, na ktoré sa vraj nezávislé iniciatívy pripravujú. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
325	1989.08.01	Predsedníctvo ÚV KSS prerokúvalo informáciu o listoch občanov adresovaných ÚV KSS. Konštatovalo sa v nej, že z celkového počtu 400 listov bola jedna pätina anonymných. V nich občania vyjadrili svoje politické postoje nesúhlasom „s ideologickou ofenzívou voči pamfletu Nékolik véť,‘ zastrašovaním občanov a nechýbali ani „útoky na stranu a jej aparát“, ktorý bol označený za „príživníkov národa“. V neanonymných listoch občania vyjadrili znepokojenie v súvislosti s problémami s výstavbou vodného diela na Dunaji a nad požiadavkami maďarskej menšiny v školskej politike. Počet anonymných listov v nasledujúcich mesiacoch narastal. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
326	1989.08.02	Poľský Sejm schválil kandidatúru Czeslawa Kiszczaka do funkcie predsedu vlády 237 hlasmi poslancov, proti bolo 173 poslancov. Predstaviteľ poľskej opozičnej Solidarity Lech Walesa vyhlásil 7. augusta, že monopolná vláda komunistickej PZRS a Kiszczakovo „premiérovanie“ neznamená posun vpred pre spoločnosť, čo skomplikovalo zostavovanie vlády z jeho strany. Walesovo vyjadrenie vyvolalo vlnu kritiky a Kiszczak vydal 14. augusta vyhlásenie, v ktorom sa vzdal svojho postu v prospech predstaviteľa Zjednotenej ľudovej strany Romana Malinowského. Po konzultáciách s prezidentom W. Jaruzelským došlo k dohode na kandidatúre Tadeusza Mazowieckého na post predsedu poľskej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
327	1989.08.08	Slovenskí disidenti Hana Ponická, Ján Čarnogurský, Anton Selecký a Vladimír Maňák požiadali Mestský národný výbor vo Zvolene „aby v deň výročia SNP 29.8.1989 o 18,00 hod. boli položené kvety v blízkosti pôvodného miesta pomníka generálov [Rudolfa] Viesta a [Jána] Golianapri severnej strane zámku vo Zvolene oproti hotelu Poľana“, no odbor vnútorných vecí ONV vo Zvolene im dňa 18. augusta 1989 dal odmietavú odpoveď. Viest a Golian predstavovali hlavných vojenských veliteľov Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944, ktoré sa zaradilo k najdôležitejším protifašistickým vystúpeniam v okupovaných krajinách počas druhej svetovej vojny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
328	1989.08.10	Nezávislé iniciatívy Charta 77, České deti, Mírový klub Johna Lennona, Společenstvípraté/ USA a ďalšie sa vyjadrili k významu nadchádzajúceho výročia okupácie Československa v auguste 1968 a upozornili na možnosť represií zo strany štátnej moci. Z tohto dôvodu si nepriali akcie, ktoré by ohrozili bezpečnosť občanov a odporučili pokojné korzovanie v uliciach miest. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
329	1989.08.10	O päť dní na to disident Václav Havel varoval v rozhlasovom vysielam Slobodnej Európy pred možnosťami vyvolania konfrontácií zo strany štátnej moci, ktorá by chcela potlačiť akcie nezávislých iniciatív. Podľa neho ešte nenastala situácia, ktorá by si vyžiadala veľké riziká. Reagoval tak na zvýšenie perzekúcií občanov Štátnou bezpečnosťou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
330	1989.08.10	Po prvý raz sa konala vernisáž výstavy amerického umelca slovenského pôvodu, významného predstaviteľa pop-artu, Andyho Warhola v Bratislavskej mestskej galérii v Páljfyho paláci. Výstava bola otvorená do 1. septembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
331	1989.08.10	Denník Pravda publikoval prejav novinára a básnika Ladislava Novomeského v roku 1968 na konferencii Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave v hoteli Dukla. Jej priebeh charakterizovali rozporuplné postoje spisovateľskej obce k reformnému dianiu v Československej jari. Keďže L. Novomeský sa na nej hlásil ku konzervatívnemu krídlu, ktoré kritizovalo „anarchiu“ a ohrozenie samotnej podstaty socialistického systému, išlo o zneužitie mena mŕtveho básnika na účelovú podporu režimu v čase narastajúcich kritických aktivít disentu, cielených na prebudenie pasívnej českej a slovenskej verejnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
332	1989.08.15	Politický výkonný výbor Maďarskej socialistickej robotníckej strany oznámil v stanovisku k vojenskej intervencii Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968, že sa s touto intervenciou „nestotožňuje“ a podlá neho bolo hodnotenie roku 1968 záležitosťou ľudu Československa a KSČ. Vedenie maďarských komunistov pripomenulo, že pôvodne zastávalo cestu politického riešenia, no ukázalo sa, že od leta 1968 narastal tlak Moskvy na uskutočnenie vojenského zásahu. Výbor prijal opatrenia, aby sa uzavrela dohoda o volebnom zákone a zákone o politických stranách, ako aj o tom, aby inštitút prezidenta republiky schválilo referendum. Nesúhlasil so zrušením straníckych organizácií na pracoviskách s tým, aby možnosť ich zakladania dostali aj ostatné politické strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
333	1989.08.17	Sejm a Senát Poľska prijali vyhlásenie k udalostiam v Československu v auguste 1968, ktoré sa približovalo k stanovisku odborového zväzu Solidarita. Odsúdili v ňom inváJWlf ŽXTKVLUK k KOI. ziu do ČSSR, čo bolo hodnotenie, ktoré sa dovtedy v stanoviskách štátov zúčastnených na invázii nevyskytovalo. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
334	1989.08.17	V tých istých dňoch vydali vláda ČSSR a Federálne zhromaždenie ČSSR výzvu k občanom, aby podporili prestavbu a demokratizáciu spoločnosti a odsúdili pripravované akcie opozície na 21. august. Obvinili Poľsko a Maďarsko z hrubého zasahovania do vnútorných záležitostí ČSSR a odmietli stanoviská Senátu a Sejmu Poľska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
335	1989.08.17	Denník Neues Deutschland v NDR odôvodnil vojenský zásah r. 1968 vtedajšou zostrenou medzinárodnou situáciou a vnútropolitickými pomermi v ČSSR, čím sa ignorovali snahy viacerých štátov o politiku détende a demokratizačný charakter československej jari. Internacionálna pomoc sa ukázala „ako jediné účinné východisko“. Podobne sa vyjadrilo bulharské Rabotničesko delo, ktoré obvinilo niektoré kruhy (aj NATO) zo skresľovania udalostí v auguste 1968 a zostrovania situácie v ČSSR roku 1989. V sovietskom denníku lzvestija Kirill Mazurov, roku 1968 člen politbyra ÚV KSSZ a prvý podpredseda Rady ministrov ZSSR a organizátor udalostí v Prahe, vysvetľoval zásah ťažkou a zložitou medzinárodnou situáciou a hrozbou vojny. Ivan Pavlovskij, ktorý velil vojskám Varšavskej zmluvy, sa vyslovil podobne. Neuviedli však politické a najmä vojenskostrategické záujmy ZSSR, ktoré boli príčinou okupácie ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
336	1989.08.17	V Bratislave sa začalo stíhanie vo veci trestného činu poburovania proti slovenským disidentom tzv. bratislavskej pätky Jánovi Čarnogurskému, Miroslavovi Kusému, Hane Ponickej, Antonovi Seleckému (neskôr aj Vladimírovi Maňákovi), ktorých pozatýkala Štátna bezpečnosť 14. augusta za to, že vyzvali občanov Slovenska k účasti na pokojných manifestáciách k výročiu augusta 1968. Položili kvety obetiam okupácie na Námestí SNP (Peter Legner) a na Šafárikovom námestí (Danka Košanová). Zloženie „bratislavskej päťky“ bolo typické pre túto dobu. Selecký a Čamogurský predstavovali katolíckych aktivistov, Hana Ponická bola spisovatelka a evanjelička, Kusý a Maňák boli z radov bývalých členov KSS. Ich obhajcom bol Tibor Bôhm, neskorší generálny prokurátor po Novembri 89. Na J. Čarnogurského a M. Kusého uvalili väzbu. Perzekúcia tzv. bratislavskej päťky vyvolala vlnu odporu v ČSSR a v zahraničí. K protestom sa pripojila svetová intelektuálna elita, Yves Montand, Julles Martinet, Gunter Grass, Graham Greene, Tom Stoppard, Friedrich Dúrrenmatt, Arthur Miller a ďalší. Za ich prepustenie sa angažovali napríklad aj vtedajší ministri zahraničných vecí Rakúska a USA - Alois Mock a James Baker. Disident a spisovateľ Václav Havel požiadal o podporu predstaviteľa radikálneho reformného krídla MSDS Imre Pozsgaya a budúceho poľského premiéra T. Mazowieckého. Disident a spisovateľ Milan Šimečka napísal otvorený list Michailovi S. Gorbačovovi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
337	1989.08.17	Nezávislé iniciatívy Hnutie za občiansku slobodu a Demokratická iniciatíva zdôraznili nebezpečenstvo zásahu orgánov štátnej moci proti manifestujúcim občanom a odporučili svojim členom a stúpencom, aby sa 21. augusta len prechádzali v centre Prahy po pešej zóne. Iniciatívy poukázali na to, aby československý štát dodržiaval ľudské práva, ktoré vyjadroval helsinský proces. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
338	1989.08.18	Riaditeľ odboru Ministerstva zahraničných vecí ČSSR Milan Vétrovec prijal v Prahe chargé ď affaires MĽR v Československu J. Hanka. Pri tejto príležitosti mu odovzdal diplomatickú nótu, ktorá obsahovala stanovisko československej vlády k výstavbe vodných diel na Dunaji. Táto nóta akcentovala rozhodnutie vlády ČSSR z 15. mája 1989, ktorým sa rozhodla trvať na dodržaní zmluvy o výstavbe vodného diela. Poukázalo sa v nej zároveň na tie škody, ktoré vznikajú v súvislosti s oneskorením stavebných prác s tým, že zo strany ČSSR sa bude žiadať ich náhrada. V nóte sa tiež zdôraznilo, že všetku zodpovednosť za dôsledky jednostranných rozhodnutí z maďarskej strany ponesie výhradne vláda MĽR, pretože sa uskutočnili v rozpore s medzinárodným právom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
339	1989.08.18	Podľa „Informácie o bezpečnostnej situácii a ďalších úlohách proti vnútorným nepriateľom“, ktorú predložil Predsedníctvu ÚV KSČ federálny minister vnútra František Kincl, sa domáce a zahraničné nezávislé iniciatívy chystali na demonštráciu k výročiu 21. augusta 1968, ktoré považovali „za príležitosť ku konfrontácii zo štátnou mocou“. V prípade ostrejších prejavov bude pripravená poriadková jednotka, uviedol minister. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
340	1989.08.21	V Prahe na Václavskom námestí sa konalo niekoľkotisícové protestné zhromaždenie občanov, ktorí si pripomenuli tragické udalosti z 21. augusta 1968. Proti občanom brutálne zasiahla polícia a bolo zadržaných okolo 300 československých občanov. Manifestácie sa zúčastnili aj politickí aktivisti najmä z Maďarska, Holandska, Poľska a Talianska. Časť z nich tiež zadržala polícia. Proti ich účasti o dva dni neskôr protestovalo Ministerstvo zahraničných vecí ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
341	1989.08.21	Okolo tisíc občanov NDR prekročilo madärsko-rakúske hranice. Postupne nasledovali ďalší a o tomto probléme rokoval predseda maďarskej vlády Miklós Németh v Bonne. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
342	1989.08.23	Marián Čalfa, minister vlády ČSSR v rozhovore pre denník Práce zdôraznil, že považuje za samozrejmé v novej ústave zakotviť vedúcu úlohu KSČ a v prípade Československa, na rozdiel od Sovietskeho zväzu, netreba hovoriť o „budovaní právneho štátu“ lebo už sa vytvorili jeho atribúty, ako zvrchovanosť zákona, podriadenie výkonných orgánov zastupiteľským atď. Tvrdil, že ČSSR je právnym štátom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
343	1989.08.24	Kandidát Občianskeho výboru Solidarity Tadeusz Mazowiecki, po získaní 378 hlasov zo 423 prítomných poslancov Sejmu, sa stal predsedom prvej nekomunistickej vlády v Poľsku po 40-tich rokoch. Poľsko sa stalo prvou krajinou východného bloku, v ktorej vznikla takto zložená vláda, ktorá ohlásila vo svojom prvom vyhlásení reformy a potrebu prekonania hospodárskej krízy, hoci USA vyhlásili, že Poľsko nemôže očakávať okamžitú hospodársku pomoc. Poľská zjednotená robotnícka strana si vo vláde udržala 4 kreslá z celkových 23 kresiel. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
344	1989.08.25	Predsedníctvo ÚV KSČ sa zaoberalo návrhom Rumunska, aby viaceré štáty sovietskeho bloku vyjadrili nesúhlas so zostavením poľskej vlády predstaviteľom opozičnej Solidarity. Poľský veľvyslanec informoval člena vedenia KSČ Jozef Lenárta o podpore ÚV PZRS, čo sa týka vstupu komunistov do vlády vytvorenej Solidaritou. Potom vedenie KSČ odmietlo rumunský návrh, lebo zloženie poľskej vlády „je v suverénnej kompetencii poľského ľudu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
345	1989.08.27	Minister vnútra ČSSR František Kincla a vysokí funkcionári Štátnej bezpečnosti rokovali na návšteve Sovietskeho zväzu s predsedom Výboru Štátnej bezpečnosti pri Rade ministrov ZSSR Vladimírom Krjučkovom a ďalšími predstaviteľmi KGB. Minister Kincl zdôraznil, že štátna moc v Československu nezačne dialóg s opozíciou, lebo táto nedosiahla podporu robotníkov a roľníkov a má silnejšie pozície len v Prahe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
346	1989.08.27	Podľa opozičných skupín Hnutie za občiansku slobodu, Demokratická iniciatíva a Sdružení T. G. Masaryka ich výzvy na vystúpenia občanov k výročiu augustovej okupácie korešpondovali s postojmi občianskej verejnosti a „nastal čas“ aktivity smerujúcej k utvoreniu demokratickej a pluralitnej spoločnosti. Preto bolo treba, aby sa opozičné skupiny zjednotili v spoločnom postupe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
347	1989.08.29	Výkonný výbor socialistického klubu Obroda vydal vyhlásenie na obranu tzv. bratislavskej päťky, ktorej aktivity súviseli s výročím augustovej invázie do ČSSR. Protestoval proti zatknutiu jej členov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
348	1989.08.30	Viacerí predstavitelia opozície a inteligencie na Slovensku adresovali prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi protestný list, v ktorom naňho apelovali, aby zvážil zatknutie členov tzv. bratislavskej päťky, lebo: „Trestné stíhanie a uväznenie menovaných nás napĺňa obavami. Ich oznámenie položiť kvety na pamiatku mŕtvych nebolo trestným činom, lež ľudsky dôstojným zámerom, na ktorý má občan právo podľa svojho presvedčenia“. (Mali na mysli Dánku Košanovú a Petra Legnera). Odvolávak sa na právnu normu z roku 1976, ktorá bola reagenciou na helsinský záverečný akt z roku 1975, ako aj na pakty OSN o ľudských a iných právach a slobodách, ktoré komunistický režim sústavne porušoval. Odpor proti zatknutiu zblížil rôzne opozičné skupiny. List podpísali reformní komunisti Alexander Dubček, Ivan Laluha, Hvezdoň Kočtúch, Ján Uher, Július Strinka, katolícki aktivisti Ján Ch. Korec, Silvester Krčméry a František Mikloško, disidenti Milan Šimečka, Martin M. Šimečka, Ivan Kadlečík, Ludvík Vaculík a Ivan Hoffman, literárni historici Milan Hamada a Michal Gáfrik, ochranári Ján Budaj, Mikuláš Huba, Peter Tatár a Ladislav Snopko, herci Magda Vášáryová, Milan Lasica a Milan Kňažko, literáti Katarína Lazarová, Andrej Ferko, Ľubomír Feldek, Ján Štrasser, Peter Zajac, Roman Kaliský a sociológovia Soňa Szomolányi, Fedor Gál, Pavol Frič a Martin Bútora. Protest 33 osôb odvysielalo Rádio Slobodná Európa práve 30. augusta 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
349	1989.08.30	V Rytierskej sieni Bratislavského hradu otvorili výnimočnú výstavu Národné kultúrne pamiatky v archívoch SSR, zostavenej so skvostov kultúry na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
350	1989.09.??	Formovala sa slovenská časť prípravného výboru na založenie Európskeho kultúrneho klubu, ktorý spájal najmä výtvarníkov a spisovateľov. Organizátorom bol Ladislav Snopko, výbor tvorili Martin M. Šimečka, Milan Kňažko, Jozef Jankovič, Milan Lasica, Ivan Hoffman, Rudolf Sikora, Ľubomír Feldek, Alex Mlynarčík a Miloš Žiak. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
351	1989.09.??	Základ Реп-klubu spisovateľov a literátov maďarskej národnosti na Slovensku vytvorili László Nagy, Lajos Grendel, Károly Tóth a ďalší. Jej vznik podporili kluby v Prahe aj v Budapešti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
352	1989.09.??	Najmä v druhej polovici 80. rokov sa výtvarná obec na Slovensku aktivizovala aj cez nevládnu organizáciu celosvetového charakteru Servas Internacionál. Po tejto línii bol činný najmä Juraj Mihálik. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
353	1989.09.??	Medzinárodná porota Bienále ilustrácií Bratislava (B1B) udelila „Zlaté jablko“ Viere Gergeľovej za ilustrácie v knihe Čertov mlynček a „Plaketu BIB“ Kataríne Šutekovej za Riekanky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
354	1989.09.??	Svetový kongres Slovákov vyzval Slovákov v zahraničí k solidarite s prenasledovanými členmi tzv. bratislavskej päťky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
355	1989.09.01	Zástupcom ČSSR odovzdali na Ministerstve zahraničných vecí v Budapešti nótu, ktorá sa zaoberala problematikou výstavby spoločného vodného diela na Dunaji. Nároky československej strany na odškodnenie sa v nej označili za „nepodložené“. Uvádzalo sa v nej tiež, že ak v súvislosti so zastavením stavebných príprav na prevedenie toku Dunaja do nového riečiska pri Dunakiliti na československej strane vznikali idey o prípadných technických protiopatreniach, tieto by boli na maďarskej strane pokladané za porušenie zmluvy o výstavbe vodných diel a ich prevádzke. Podľa nóty by z takéhoto procesu vznikali medzinárodnoprávne spory, ba za všetky škody ekologického charakteru mala niesť údajne zodpovednosť výhradne československá strana. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
356	1989.09.03	Bývalý prvý tajomník ÚV KSČ z roku 1968 Alexander Dubček sa v článku pre taliansky komunistický denník ĽUnita vyjadril k výročiu okupácie Československa v auguste 1968 a k udalostiam, ktoré nasledovali po nej, zamyslel nad jej príčinami, a to najmä v kontexte s akútnym stavom v slovenskej a českej spoločnosti i v okolitých krajinách sovietskeho bloku. Podľa Dubčeka politický vývoj v nich súvisel s pôsobením dvoch tendencií: po prvé, pozitívnej, ktorá mala pôvod o. i. v kritike diktátorských metód riadenia spoločnosti po XX. zjazde komunistov Sovietskeho zväzu v roku 1956 a po druhé, tendencii, ktorú nazval stereotypne dogmatickou. Táto stála za porážkou československej jari v roku 1968. Dubček privítal, že v lete 1989 došlo k pozitívnym zmenám v Poľsku a Maďarsku, kde politické a štátne orgány prehodnotili ich odmietavý postoj k obrodnému procesu v Československu z roku 1968. Podobné tendencie sa objavovali aj v Sovietskom zväze. Dubček usúdil, že vývoj smeruje k „rozuzleniu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
357	1989.09.04	Predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec počas návštevy Rumunska vyjadril jeho predstaviteľom znepokojenie nad situáciou v Poľsku a Maďarsku. Informoval ich o návrhu generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša zvolať poradu komunistických a robotníckych strán na najvyššej úrovni o súčasných vzťahoch „medzi socialistickými krajinami“. Tento návrh poslal najvyššiemu sovietskemu predstaviteľovi Michailovi S. Gorbačovovi, ktorý s ním 8. septembra predbežne súhlasil. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
358	1989.09.05	Vedenie Maďarskej socialistickej robotníckej strany uvažovalo o skoršom termíne volieb ako bol december 1990. Nová ústava mala zakotviť inštitúciu Ústavného súdu a inštitút prezidenta republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
359	1989.09.08	V Prahe sa začala celoštátna konferencia učiteľov, ktorá reagovala na problematický stav v školstve a vo výučbe, ako aj na úlohy, ktoré vyplývali z procesu prestavby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
360	1989.09.09	Podpredseda vlády ČSSR Pavol Hrivnák v Bratislave rokoval s námestníkom predsedu rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky P. Medgyessym. Cieľom rokovaní bola príprava stretnutia predsedov vlád Československa a Maďarska, na ktorom by hovorili predovšetkým o sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Predstaviteľ Maďarska sa po stretnutí s P. Hrivnákom vyjadril v tom zmysle, že „stanoviská oboch strán sa ...nepohli z miesta, len sa upresnili“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
361	1989.09.09	V Spišskej Kapitule bol za diecézneho biskupa vysvätený František Tondra. Za biskupa ho vymenoval pápež Ján Pavol II. 26. júla 1989. Na konci 70. rokov pôsobil na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, potom v Tvrdošíne a Levoči. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
362	1989.09.11	Maďarsko vypovedalo zmluvu s NDR o pravidlách cestovania, pričom sa odvolávalo na závery konferencií KBSE vo Viedni a Paríži z prvej polovice roku 1989. Maďarsko zmluvou reagovalo na masové úteky občanov NDR, z ktorých väčšina prekročila maďarsko-rakúsku hranicu potom, čo boli na nej odstránené zátarasy. K útekom prispelo aj to, že okolo 20-tisíc východných Nemcov preniklo do objektov západonemeckých veľvyslanectiev v Prahe a Varšave a potom viacerými cestami emigrovali na Západ. Maďarsko umožnilo, aby do Rakúska odcestovalo okolo 12-tisíc východonemeckých občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
363	1989.09.11	V NDR sa vytvorilo celoštátne opozičné reformné hnutie Nové fórum. K jeho zakladateľom patrili Bärbel Bohleyová ajens Reich, ku ktorým sa pripojilo okolo 1500 občanov, medzi nimi aj členovia vládnucej SED. Onedlho však ministerstvo vnútra označilo fórum za „nepriateľa štátu“, ako aj ilegálne združenie. Jeho žiadosť o oficiálne povolenie činnosti zamietlo. Podobné problémy mali zástupcovia cirkvi v združení Demokratické vzplanutie (Rainer Eppelmann, Rolf Heirich a ďalší), ako aj zástancovia dodržiavania ľudských práv v Demokracii teraz. V NDR pribúdali masové demonštrácie, silne podporované evanjelickými veriacimi, ako napríklad v Lipsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
364	1989.09.12	V poľskej vláde Tadeusza Mazowieckého obsadila opozičná Solidarita 12 miest, po štyri Zjednotená ľudová strana a PZRS, tri posty mala Demokratická strana a jeden člen vlády bol nezávislý. Poľský Sejm odhlasoval novú vládu počtom 402 poslancov a 13 poslancov sa zdržalo hlasovania. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
365	1989.09.12	Na pôde SNR sa rokovalo o návrhu zákona vlády ČSSR o Štátnej banke československej, ktorá mala v bankovej sfére výsostné monopolné postavenie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
366	1989.09.13	Podľa vnútrostraníckej komunistickej „Informácie o politickej situácii v krajoch“ v ČSSR mali mnohí občania obavy z „destabilizácie a chaosu“, ktorý vraj existoval v Poľsku a v Maďarsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
367	1989.09.14	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo materiál o nekomunistických stranách Národného frontu, kde prebiehala rozporná názorová stratifikácia. Menej v Československej socialistickej strane, viac v Československej strane lidovej. Strana slobody čelila dáku z východu Slovenska, aby viac dbala na záujmy veriacich a v Strane slovenskej obrody sa v Bratíslave vytvorila opozičná skupina. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
368	1989.09.14	Predsedníctvo ÚV KSČ sa ďalej zaoberalo materiálom s názvom „Návrh pravidiel usmerňovania vývoja ekonomiky“. Prerokovával sa v súvislosti s prechodom na nový spôsob riadenia ekonomiky, ktorý sa mal uplatniť od januára 1990. Tento návrh pravidiel mal predstavovať súbor nástrojov a postupov, ktoré by malo riadiace centrum využívať predovšetkým na korekciu takého vývoja ekonomiky, ktorý by sa odlišoval od plánovaného. Podľa ďalších analytických materiálov však daný návrh neposkytoval dostatočné záruky na to, „že nástroje usmerňovania vývoja ekonomiky nebudú uplatnené tak, aby nepotlačovali nové prvky riadenia obsiahnuté v ostatných dokumentoch prestavby“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
369	1989.09.15	Nezávislá (Československá) Demokratická iniciatíva vo svojom programovom vyhlásení upozornila na akútnosť súčasnej spoločenskej krízy, do ktorej patrila aj kríza československej štátnosti, kríza vládnutia, potlačovanie ľudských a náboženských práv, obmedzovanie slobody vedy, kultúry a umenia, vzdelávania a vyučovania. Zvyšovala sa kríza životnej úrovne a zhoršovalo sa životné prostredie. Iniciatíva videla nápravu v dodržiavaní medzinárodných paktov a vo vypracovaní demokratickej ústavy. Žiadala zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti, uskutočnenie slobodných volieb a dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
370	1989.09.16	Diskusné vystúpenie generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša na funkcionárskom aktíve Západočeského kraja na Červeném Hrádku zo 17. júla, ktorého časti odvysielala rozhlasová stanica Slobodná Európa, sa pre jeho nesúvislé a torzovité vyjadrenia stalo predmetom mnohých vtipov. Bolo prejavom jeho intelektuálnej a politickej úrovne i značnej izolácie, do ktorej sa dostalo stranícke a štátne vedenie v ČSSR. Oficiálna televízia Jakešov prejav na Červeném Hrádku radšej neodvysielala. O chartistoch sa napríklad vyjadril: „Neverte tomu, že se nevi, jak se dole myslí, jak se jedná, na со se nadává, s čímjsou lidé nespokojený. A teďještč píšou ty chartisti, všichni tihle lide‘. Ďalej „milá holka Zagorová“ príliš veľa zarába. Strana plnila vôľu ľudu „a ne prosté, aby my jsme tam byli sami jak kul v plote“. Ľud mu ten kôl „nezabudol“ a vyvodil z toho dôsledky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009) Video
371	1989.09.20	Zástupcovia petície Nčkolik včt v liste predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi ho upozornili, že desaťtisíce občanov, ktorí petíciu podpísali, predstavovali značnú spoločenskú silu a preto by vláda mala začať spoločenský dialóg o požiadavkách, ktoré predostrela petícia. Kardinál František Tomášek sa ponúkol, že tento dialóg sprostredkuje, ale na jeho list predseda vlády neodpovedal. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
372	1989.09.26	Na schôdzke ideologických tajomníkov komunistických strán štátov Varšavskej zmluvy v bulharskej Varne, ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia strán Kuby, Mongolska, Laosu, Vietnamu a Severnej Kórey, sa skonštatovalo, že treba rozhodne bojovať s antikomunizmom, ideológiou imperializmu a s protisocialistickou propagandou. Podľa tajomníka ÚV KSČ Jozefa Lenárta sa porada konala v napätej a kontroverznej atmosfére, najmä medzi východonemeckou a maďarskou delegáciou ohľadom utečencov, poľskou a rumunskou delegáciou v otázke úlohy strany a pod. Lenárt bol ďalej toho názoru, že komunistické strany si prehodnocujú pohľad na „internacionalizmus“ a skôr si všímajú vlastné vnútropolitické záujmy. Podľa neho treba prejsť k „zrelšiemu modelu socialistickej spoločnosti, ktorý by zodpovedal dosiahnutej technologickej a kultúrnej úrovni ľudskej civilizácie“. Účastníci porady sa zaoberali aj vytvorením bezjadrových pásiem, vrátane strednej Európy, ako aj pásma dôvery, možnosťami spolupráce a dobrých susedských vzťahov „na línii dotyku štátov Varšavskej zmluvy a NATO“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
373	1989.09.28	Začalo sa vrcholné hudobné podujatie na Slovensku - Bratislavské hudobné slávnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
374	1989.09.28	Maďarské Národné zhromaždenie sa dištancovalo od vojenskej intervencie do Československa roku 1968 a odsúdilo vyslanie maďarských vojenských jednotiek bez jeho schválenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
375	1989.09.29	Predsedníctvo ÚV KSČ sa zaoberalo komplexným návrhom novej Ústavy ČSSR, ČSR a SSR, predloženým ministrom federálnej vlády Mariánom Čalfom. Začiatok preambuly zahrňoval vyjadrenie „My ľud československý“. V hlave prvej návrhu ústavy ČSSR, ČSR a SSR o spoločenskom zriadení sa vychádzalo z toho, že zdrojom všetkej moci je ľud (čl. 2). Najdôležitejšie otázky celospoločenského významu sa predkladali občanom na posúdenie formou verejnej diskusie a mohli byť predložené všetkému ľudu na hlasovanie (čl. 5). ČSSR sa vyhlasovala za právny štát, ktorý sa riadi zvrchovanosťou ústavy a zákonov (čl. 11). Články 37 až 46 obsahovali sociálne práva, 47 až 53 politické práva (sloboda tvorivej vedeckej, technickej a umeleckej činnosti, združovacie právo, sloboda zhromažďovania). Nasledovali články o osobnej slobode s rešpektovaním medzinárodných záväzkov, a to aj pod vplyvom konferencií KBSE vo Viedni a Paríži, ku ktorým ČSSR pristúpila (právo občana obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, právo ochrany občana, pokiaľ ide o jeho osobný a rodinný život, česť, dôstojnosť a meno, ďalej nedotknuteľnosť osoby občana, prezumpcia neviny atď). Články 63 až 65 upravovali práva národnostných menšín (na kultúrny rozvoj, právo na vzdelanie v ich jazyku, ktorý možno používať v úradnom styku v oblastiach obývaných príslušnou národnostnou menšinou, zákaz všetkých foriem nátlaku smerujúcich k odnárodňovaniu, roznecovanie národnostnej a rasovej nenávisti atď.). Podobne článok 66 zakazoval roznecovanie náboženskej neznášanlivosti, pričom sa zaručovala sloboda svedomia a vyznania. Články 67 až 72 vymedzovali povinnosti občanov, napríklad občania mali prispievať k tvorbe a ochrane životného prostredia, ochrane zdravia, prírodného bohatstva, historických a národných kultúrnych pamiatok krajiny. Komplexný návrh ústavy mala predložiť pracovná komisia predsedníctva ÚV KSČ do 20. októbra 1989 a mal byť zverejnený v marci 1990, keď sa mala o ňom začať široká diskusia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
376	1989.09.30	Minister zahraničných vecí SRN Hans-Dietrich Genscher po príchode do Prahy oznámil východonemeckým utečencom, že môžu odcestovať do Západného Berlína na základe dohody oboch nemeckých štátov, ktorá sa vzťahovala na šesťtisíc osôb. Okrem nich odcestovalo zo západonemeckých veľvyslanectiev v Prahe a Varšave okolo štyritisíc osôb. Na veľvyslanectvách vznikla napätá situácia pre veľký počet utečencov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
377	1989.10.??	Konala sa ustanovujúca schôdza slovenského Реп-klubu, hlavným iniciátorom bol literát Peter Zajac. Členovia klubu v rámci svojich aktivít protestovali proti zatknutiu tzv. bratislavskej päťky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
378	1989.10.01	Minister zahraničných vecí USA James Baker v rozhovore s ministrom zahraničných vecí ČSSRJaromírom Johanesom uviedol na pôde valného zhromaždenia OSN v New Yorku, že zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami v mnohom záleží od rešpektovania ľudských práv v ČSSR. Podľa Bakera ekonomická prestavba nebude mať úspech bez potrebných zmien v politickej sfére. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
379	1989.10.01	Do obehu bola zavedená stokorunová bankovka s portrétom prvého komunistického prezidenta republiky Klementa Gottwalda, počas éry ktorého došlo k najhrubším nezákonnostiam a k porušovaniu ľudských a občianskych práv a slobôd občanov, vrátane justičných vrážd. Stretlo sa to s nevôľou verejnosti, deklarovanou privátne i verejne. Dňa 25. októbra sa na pražskej pešej zóne konalo zhromaždenie na protest proti zavedeniu tejto bankovky. Asi dvestočlenné zhromaždenie rozohnala policajná jednotka. Bankovky neboli v obehu dlho, stiahnuté boh približne po roku. Nahradili sa bankovkou ľudovo nazývanou Zelené Hradčany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
380	1989.10.02	Vlády ČSSR, SSR a ČSR sa zišli v Prahe, aby posúdili stav prestavby hospodárskeho mechanizmu, ktorý sa mal realizovať od januára 1990. Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o dopracovaní „Návrhu hlavných smerov sociálneho a hospodárskeho rozvoja ČSSR na roky 1991-1995 a výhľad do roku 2005“ tak, aby dosiahol podporu občanov. Naďalej sa mala uplatňovať vedúca úloha KSČ a nepredpokladala sa zmena spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
381	1989.10.07	Spisovateľ a disident Václav Havel sa vyslovil v samizdatových Lidových novinách o nezávislých iniciatívach, ktoré sa ešte nedostali do pozície skutočnej politickej opozície. Protirežimové demonštrácie podľa neho netreba preceňovať a žiadalo by sa viac venovať drobnej politickej práci. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
382	1989.10.08	Na mimoriadnom zjazde Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSRS) 1202 jeho delegátov odsúhlasilo zmenu názvu strany na Maďarská socialistická strana. Proti bolo 152 delegátov. Táto zmena otvorene signalizovala, že už pôjde o stranu sociálnodemokratického typu. Bol to bezprostredný dôsledok zasadania MSRS v Kecskeméte (Kecskemét) 6. októbra 1989, kde sa rozhodlo o jej samorozpustení. Predsedom strany sa stal Rezsô Nyers a v novom vedení boli dve tretiny členov bez predchádzajúcich vedúcich funkcií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
383	1989.10.09	Mestská prokuratúra v Bratislave vzniesla obžalobu na Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého, Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
384	1989.10.10	Podlá Komisie ÚV KSČ pre politický systém komunisti v Poľsku strácali vedúce pozície: „Pokiaľ ide o sociálny základ politického vývoja v Poľsku, väčšina rozborov, vykonaných poľskými i zahraničnými sociológmi svedčí o tom, že strana stratila sociálny základ v robotníckej triede. Bezprostredným impulzom roztržky strany a robotníckej triedy sa potom stala situácia, v ktorej dôsledky ekonomických reforiem najviac pocítili práve početné vrstvy robotníckej triedy“. Uviedlo sa to najmä preto, že na začiatku 80. rokov sa stali sociálne príčiny vážnou rozbuškou občianskych vystúpení. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
385	1989.10.11	V Prahe sa konalo 15. zasadanie ÚV KSČ, ktoré sa zaoberalo otázkami ochrany životného prostredia. Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš v správe predsedníctva ÚV KSČ hodnotil politickú situáciu v krajine ako „stabilizovanú“ a uviedol, že politika komunistickej strany sa „teší podpore ľudu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
386	1989.10.11	Na zasadaní ÚV KSS odstúpil z funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS Peter Colotka, z funkcie tajomníka a člena Sekretariátu ÚV KSS uvoľnili Ivana Knoteka. Do funkcie tajomníka, člena Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSS zvolili Ondreja Šalinga, za členov Predsedníctva ÚV KSS Kolomana Dudása a Štefana Rybára. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
387	1989.10.11	Predseda madärskej vlády Miklósz Németh rokoval v Prahe so svojím česko-slovenským náprotivkom Ladislavom Adamcom o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci, o zriadení Kultúrneho a informačného strediska v Bratislave a o vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros. M. Németh sa tiež vyjadril v tom zmysle, že v súvislosti s transformáciou madärskej ekonomiky treba v nasledujúcom období zúčtovávať vzájomný obchod v dolároch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
388	1989.10.12	Stretnutie zástupcov nezávislých občianskych iniciatív Hnutia za občiansku slobodu, Demokratické iniciatívy, Obroda a Nezávislého mírového sdružení v krátkom čase prerušila Štátna bezpečnosť a zadržala ich. Nasledovali výsluchy a po niekoľkých hodinách ich prepustila. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
389	1989.10.13	Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o vnútropolitickej situácii v súvislosti s blížiacimi sa oslavami výročia vzniku Československa v roku 1918. Hlavné závery z rokovania sa zhrnuli do listu generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša krajským a okresným výborom KSČ. V liste sa uvádzalo, že tzv. nezávislé skupiny v čele s chartistami sa pokúsili zjednotiť sily a utvoriť jednotnú opozičnú stranu. Vzrastal počet nezávislých iniciatív, ktoré prenikali do oficiálnych štruktúr. Opozičné sily sa vraj pripravovali na zneužitie výročia a pripustilo sa, že „sa pokúsia o otvorenú konfrontáciu so štátnou mocou! Pritom M. Jakeš žiadal prísne tresty pre komunistov, ktorí podporia rôzne nelegálne akcie. Ďalej predsedníctvo venovalo pozornosť uplatňovaniu vedúcej úlohy strany v československej armáde, ktorá „zvýšila“ svoju bojaschopnosť a prehĺbil sa v nej vplyv komunistickej strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
390	1989.10.14	Asi 500 ľudí z radov opozične zmýšľajúcich ochranárov, hercov, spisovateľov sa zúčastnilo na podujatí Archa na tému Bratislava bez bariér. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
391	1989.10.14	Druhý zjazd opozičného maďarského Zväzu mladých demokratov rozhodol, že sa zatiaľ nezmení na politickú stranu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
392	1989.10.16	Alexander Dubček v otvorenom liste protestoval proti obvineniam Miroslava Štépána (vedúceho tajomníka Mestského výboru KSČ v Prahe a člena Predsedníctva ÚV KSČ) voči bývalému ministrovi zahraničných vecí ČSSR z roku 1968 Jiŕímu Hájkovi, ktorý vtedy vyvíjal aktivity na pôde OSN, aby tam vzniesol protest proti intervencii do ČSSR. Na postoji Kirilla Mazurova, ktorý sa podľa Dubčeka na nej podieľal, bolo vidieť, kam až siahali vykonštruované stanoviská vtedajšieho vedenia ÚV KSSZ, aby odôvodnili protiprávne vojenské potlačenie obrodnej reformnej politiky, ucelene vyjadrenej v akčnom programe strany. A. Dubček žiadal slobodu tlače v súčasnom období. Na adresu vedenia KSČ uviedol: „Ak to nedokážete, prečo vedenie štátu podpisuje medzinárodné dokumenty, ktoré nepremietne do zákonov a najmä nedodržuje v praxi“. Okrem iného Dubček v liste spomenul a plne podporoval aj článok spisovateľa Ľubomíra Feldeka, uverejnený v Literaturnej gazete, ako i článok Jiíího Hanzelku v moskovskej Komsomolskej pravde, v ktorých sa obaja kriticky vyjadrili k normalizačnej politike KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
393	1989.10.17	Slovenská národná rada prerokovala správu o plnení úloh 8. päťročnice na Slovensku, v ktorej sa konštatovalo nedostatočné plnenie úloh v hospodárskej a sociálnej sfére. Pritom sa plán orientoval na znižovanie materiálovej a celkovej nákladovosti. Iba čiastočne sa uskutočnili štrukturálne zmeny v priemysle či v bytovej výstavbe, čo ovplyvnilo rast životnej úrovne. Hospodárstvo SSR disponovalo základnými prostriedkami v hodnote vyše 1,3 bilióna korún, z toho vo výrobnej sfére vo výške 787 miliárd korún. V priemysle pracovalo z celkového počtu zamestnaných osôb 2 milióny 498-tisíc okolo 842-tisíc, v poľnohospodárstve 316-tisíc, v školstve 173-tisíc, vo vede a výskume 60-tisíc, v kultúre 35-tisíc atď V správe sa konštatovalo, že spoločenská spotreba obyvateľstva rástla rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Index spoločenskej spotreby v oblasti školstva vzrástol oproti roku 1985 na 122 %, v oblasti zdravotníctva na 127 % a v sociálnom zabezpečení na 108 %. V školstve sa prešlo na desaťročné stredné vzdelanie všetkej mládeže. Vyšlo 9300 titulov kníh, hoci ich nákladovosť klesla. V zdravotníckych zariadeniach bolo k júni 1989 skoro 60-tisíc postelí, no neplnil sa plán výstavby zariadení. Za tri a pol roka objem dávok sociálneho zabezpečenia dosiahol 97 miliárd korún. Za ten čas sa zvýšili o 8,4 %. Od októbra 1988 sa zvyšovali priemerné dôchodky, starobné dôchodky z 1 353 korún na 1 506 korún u pracovníkov a družstevných roľníkov z 1041 na 1 207 korún, čo bolo relatívne málo. Slovensko stále trpelo znečistením životného prostredia, klesala kvalita vody, lesov a pod. Vzťahovalo sa to najmä na Bratislavu, Žiar nad Hronom, Ružomberok, oblasť Strážske - Vranov, Hornú Nitru a región Sereď- Šaľa. Meškala výstavba čističiek odpadových vôd. Slovenská národná rada neprijala k správe uznesenie, ale konštatovala zložité vnútorné a vonkajšie podmienky ekonomického vývoja a uviedla, že sa podarilo „minimalizovať výpadky v plnení úloh 8. päťročného plánu. Pritom sa Predsedníctvo SNR vyjadrilo v marci 1989, že celkové plnenie päťročnice bolo ohrozené a vo vývoji národného hospodárstva prevládal stále extenzívny charakter. Navyše pretrvávala vysoká platobná neschopnosť mnohých podnikov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
394	1989.10.18	. Podľa správy krajských a mestských výborov KSČ a KSS bola nálada u radových komunistov kritická. Predmetom najväčších obáv bol osud socialistického zriadenia vo východnej Európe „v dôsledku“ zahraničnej politiky Michaila S. Gorbačova. Okrem toho správa obsahovala kritiku radových členov komunistickej strany na adresu zásobovacích výhod vysokých straníckych a štátnych funkcionárov, ktoré porovnávajú s nedostatkom sortimentu tovarov základnej potreby v bežnej obchodnej sieti. Žiadali vládu, aby prijala okamžité opatrenia na zamedzenie hromadného vykupovania obchodov poľskými, maďarskými a juhoslovanskými turistami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
395	1989.10.18	Generálneho tajommka Socialistickej zjednotenej strany (SED) Ericha Honeckera, ktorý bol vo funkcii od roku 1971, nahradil Egon Krenz, ktorý sa 24. októbra stal aj predsedom Štátnej rady NDR. Došlo k tomu v čase politických demonštrácií a emigrácie ďalších tisícov občanov NDR. Voľba Krenza však vyvolala nevôľu obyvateľstva, pretože zastával nielen konzervatívnu líniu SED a odporoval reformám, ale nezabudlo sa ani na podozrenie z jeho možnej manipulácie volebných výsledkov v komunálnych voľbách v máji 1989. Pri hlasovaní 24. októbra sa vyskytli aj hlasy proti volbe Krenza, čo bol jeden z ďalších prejavov nesúhlasu poslancov proti politike režimu, podobne ako k tomu onedlho došlo na pôde SNR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
396	1989.10.19	Na oslavách 70. výročia založenia Univerzity Komenshého, na ktorej v tom čase pôsobilo okolo dvetisíc pedagógov a v dennom štúdiu bolo okolo desaťtisíc poslucháčov, sa zdôraznil význam univerzity pre slovenskú spoločnosť, ako aj jej pedagogicko-vedeckej činnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
397	1989.10.23	Predseda maďarského parlamentu Mátyás Szúrôs vyhlásil presne v deň, keď vypuklo maďarské povstanie roku 1956, novú Maďarskú republiku ako slobodný, demokratický, nezávislý právny štát. Smerovala k parlamentnej pluralitnej demokracii a ku korektúram v zahraničnej politike, najmä k odklonu od Varšavskej zmluvy a RVHP. Maďarsko sa začalo otvorenejšie angažovať v zjednotení dvoch nemeckých štátov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
398	1989.10.23	Predseda Slovenskej strany obrody Jozef Šimúth nesúhlasil v predsedníctve Federálneho zhromaždenia ČSSR so spôsobom schvaľovania návrhu na vydanie ústavného zákona o prijatí ústavy. Ohradil sa proti formálnemu podpisu návrhu, ktoré vylučovalo možnosť zaujatia stanoviska so znalosťou pozadia a povedal: „došiel som k záveru, že vlastne ide o zrušenie článku 142, odstavca 2, prvej vety ústavného zákona o Československej federácii,“ teda išlo o existenciu ústav národných republík. Obrátil sa na generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša a predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR Aloisa Indru so žiadosťou o odloženie „schvaľovania návrhu uvedeného zákona v pléne ČNR a SNR. Zrušenie tak závažného zákona o čs. federácii, ako je existencia Ústavy ČSSR a ústav národných republík je tak závažné, že tomu musí predchádzať seriózna príprava a musí sa zabezpečiť verejná informovanosť". A práve verejnosť ani netušila, čo sa prakticky pripravuje. Dokonca Predsedníctvo FZ ČSSR prerokúvalo návrh ako svoj posledný bod programu z 13 bodov. Návrh predložil Mariána Čalfa a A. Indra mal zabezpečiť jeho prerokovanie vo Federálnom zhromaždení ČSSR v decembri 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
399	1989.10.23	Predsedníctvo ÚV KSS prerokovalo správu o štátno-bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorú vypracovalo federálne ministerstvo vnútra. Správa hovorila o „relatívne stabilizovanej situácii“ no pripomínala aj javy, ktoré „môžu vytvoriť potenciálny základ prípadnej väčšej protispoločenskej akcie“. Pozornosť si podľa správy vyžadovali najmä tieto prípady: propagácia „pamfletu“ Nékolik vét-, aktivity na zastavenie trestného stíhania Jána Čarnogurského a Miroslava Kusého; ďalej „narušená situácia“ vo Zväze slovenských spisovateľov, kde „nežiaduce aktivity Ľubomíra Feldeka a niektorých ďalších získali podporu aj v základnej organizácii KSS“; ohlas „provokačných vystúpení“ Joan Baezovej na Bratislavskej lýre 89 a Jana Buriana na Bratislavských hudobných slávnostiach-, výskyt Výzvy za obrodu ideálov socializmu, adresovanej ÚV KSČ a hodnotiacej doterajších 40 rokov socializmu v Československu, najmä obdobie „normalizácie“ atď. Takáto správa o štátno-bezpečnostnej situácii na Slovensku bola posledná pred pádom komunistického režimu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
400	1989.10.24	Predseda federálnej vlády ČSSR Ladislav Adamec počas oficiálnej návštevy Rakúskej republiky, kde sa stretol so spolkovým kancelárom Franzom Vranitzkym a prezidentom Kurtom Waldheimom, vyslovil názor, že signatári Charty 77 a jej prví hovorcovia disident Václav Havel a bývalý minister zahraničných vecí ČSSR z roku 1968 Jiŕí Hájek sú „politické nuly“. Adamec tvrdil, že rakúske masovokomunikačné prostriedky informovali o dianí v ČSSR neobjektívne, no na druhej strane hodnotil svoju návštevu ako veľmi úspešnú. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
401	1989.10.28	Proti asi desaťtisíc demonštrantom v Prahe na Staroméstském námestí, ktorí žiadali prepustenie politických väzňov a slobodné voľby, brutálne zasiahla polícia a Ľudové milície. Až 359 aktívnych účastníkov demonštrácie zadržali. K manifestácii k 71. výročiu vzniku ČSR roku 1918 vyzvali občianske iniciatívy Charta 77, Hnutie za občiansku slobodu, Demokratická iniciatíva, Obroda a Nezávislé mírové sdružení, ktoré tak vyjadrili svoj odpor proti politike komunistickému režimu v ČSSR. K zadržaniu účastníkov demonštrácií došlo aj v ďalších mestách ČSSR. V novembri uverejnili samizdatové Ľudové noviny komentár disidenta Jana Rumia Hra s číslami, v ktorom sa autor zamýšľal nad situáciou v spoločnosti. Reagoval na „nízku“ účasť občanov na protirežimovej demonštrácii 28. októbra 1989. No približne tridsaťsedemtisíc občanov bolo v deň výročia vzniku prvej Československej republiky v uliciach českých a slovenských miest. Článok reflektoval aj udalosti v okolitých krajinách „socialistického bloku“. J. Rumí usúdil: „Budíme úprimní: spoločnosť precitá iba veľmi zvolna. V podstate bez záujmu prijíma priame a nehanebné provokácie režimu“. Článok uzatvoril obavou, aby sa československý štát nestal nakoniec slobodným bez pričinenia vlastného obyvateľstva: ,/c časom to trebárs dôjde tak ďaleko, že nás ani nikto strážiť nebude a my s hrôzou zistíme, že bez vlastného pričinenia sme už tiež slobodní“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
402	1989.10.30	Novým predsedom maďarského Národného zhromaždenia sa stal István Fodor. Zhromaždenie rozhodlo o konečnom zastavení výstavby vodného diela v Nagymarosi. Československá vláda prehlásila, že bude požadovať náhradu škody. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
403	1989.10.31	Hlavným bodom rokovania Slovenskej národnej rady bolo prerokovanie návrhu skupiny poslancov Federálneho zhromaždenia ČSSR na vydanie ústavného zákona o spôsobe prijatia novej ústavy ČSSR, ČSR a SSR. Problém vyplýval z dôsledného nenaplnenia ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z októbra 1968, ktorý v článku 142 uvádzal, že spolu s prijatím ústavy Československa prijmú obe jeho zväzové republiky vlastné ústavy, čo 20 rokov komunistická moc splniť odmietala. Predseda SNR Viliam Šalgovič, popredný normalizátor a jeden z hlavných kolaborantov pri okupácii v auguste 1968, sa vyjadril za spoločnú ústavu. Značná časť poslancov sa odmietavo postavila k návrhu zákona. Napríklad Vladimír Mináč vyslovil presvedčenie, že nové ústavy by mali potvrdiť základnú samostatnosť národných republík vo všetkých oblastiach. Pritom predložený návrh zabraňoval diskusii, ba vylučoval alternatívy a protidemokraticky oktrojoval novú podobu ústavy pred všeľudovou diskusiou. Spočiatku Ústavnoprávny výbor SNR (predseda Andrej Bajcura), Výbor pre obchod, služby a dopravu (predseda Dezider Krocsány bol jediný, ktorý spočiatku bol za prijatie návrhu zákona, ostatní poslanci návrh odmietli!), Výbor pre národné výbory a národnosti (predseda Július Filler) a Výbor SNR pre plán a rozpočet (predseda Ján Gregor) zaujali odmietavé postoje k prijatiu návrhu zákona. Teda až 4 výbory z 9 sa postavili „na odpor“, ale pod hrozbou straníckych trestov zo strany V. Salgoviča a Mariána Čalfu, prvého podpredsedu vlády ČSSR boh opoziční poslanci „spacifikovanľ. Predsa len sa v hlasovaní 118 poslancov vyjadrilo za prijatie a napriek uvedenej situácii si „dovolilo“ ešte 7 poslancov hlasovať proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Odmietavé postoje poslancov boli veľmi zriedkavým javom v „hlasovacej mašinérii“ komunistického režimu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
404	1989.10.31	Maďarský parlament schválil návrh vlády na zastavenie výstavby stupňa Nagymaros na sústave vodných diel na Dunaji. Zároveň ju splnomocnil znemožniť prevádzkovanie stupňa Gabčíkovo na špičkovú úroveň výroby elektrickej energie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
405	1989.11.05	Charta 77, Hnutie za občiansku slobodu, Obroda, Československý helsinský výbor a ďalšie nezávislé iniciatívy vyzvali ministra zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Eduarda Sevardnadzeho, aby odsúdil vojenskú okupáciu Československa v roku 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
406	1989.11.07	Východonemecká vláda Williho Stopha podala demisiu pod tlakom masových demonštrácií, ktorých účastníci žiadali slobodné volby a zrušenie komunistického monopolu moci. O deň neskôr rezignovalo vedenie vládnucej SED. Dňa 13. novembra sa stal novým ministerským predsedom Hans Modrow, ktorý ako jeden z mála predstaviteľov SED dosiahol podporu obyvateľstva, aj keď sa nechcel vzdať vedúcej úlohy SED, postavil sa za reformy a za vyvedenie NDR z krízy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
407	1989.11.09	Padol Berlínsky múr, ktorý obsadili tisíce občanov a začal kolaps východonemeckého komunistického režimu, ako aj výrazný pád „železnej opony“ medzi Východom a Západom. Ministerská rada NDR rozhodla, že občania NDR môžu voľne cestovať do zahraničia bez zvláštnych dokladov. Prispela k tomu miliónová demonštrácia vo Východnom Berlíne a dohoda vlád NDR, SRN a ČSSR o priamom vycestovaní občanov NDR cez ČSSR bez ďalších formalít. Tisíce východonemeckých občanov smerovalo do Západného Berlína a našli podporu nielen miestneho obyvateľstva, ale aj poslancov Spolkového snemu v Bonne. Nasledujúci deň spolkový kancelár Helmut Kohl, ktorý 9. novembra pri návšteve Poľska podporil nemecko-poľské zmierenie, minister zahraničných vecí SRN Hans Dietrich Genscher, čestný predseda SPD Willy Brandt a ďalší prehovorili v Berlíne na veľkej manifestácií občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
408	1989.11.10	Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo expertízu Vývoj sociálno-triednej štruktúry a rozvoja socialistickej demokracie v ČSSR, ktorá ukázala na výrazný rast vzdelanosti obyvateľstva, jeho sociálne podmienky a možnosti uplatnenia vo verejnom živote. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
409	1989.11.10	Ústredný výbor Bulharskej komunistickej strany odvolal rozdielom jedného hlasu z najvyššej politickej funkcie Todora Živkova. Jeho nástupcom sa stal predchádzajúci minister zahraničných vecí Petar Mladenov, ktorý mal podporu Sovietskeho zväzu oproti „stalinistickému“ Živkovovi. Nasledovali ďalšie zmeny vo vláde. Mladenov uskutočnil kroky k uvoľneniu vnútropolitických pomerov, vrátane otvorenia žiadostí o dodržiavanie ľudských práv a prisľúbil konanie slobodných volieb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
410	1989.11.11	V Tepliciach, Litvínove, Moste a Déčíne sa konali spontánne demonštrácie proti katastrofálnemu životnému prostrediu. Rýchlo nadobudli protirežimový charakter a tento ekologický prúd sa stal jedným z dôležitých momentov v aktivitách českej spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
411	1989.11.12	Na vlnách rádia Slobodná Európa pokračovala diskusia o situácii v českej a slovenskej spoločností. Téma politickej pasivity obyvateľstva bola už niekoľko týždňov čoraz viac aktuálna a v dňoch bezprostredne pred 17. novembrom sa nenašiel v dennej tlači ani náznak predzvesti prevratných udalostí. Noviny, ako napríklad Pravda, Práca a Smená, písali o bežných udalostiach, ktoré obvykle a dlhodobo zapĺňali ich stránky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
412	1989.11.12	V Ríme bola za účasti predstaviteľov katolíckej cirkvi v ČSSR a niekoľko tisíc českých a slovenských pútnikov z domova a z exilu kanonizovaná Anežka Pŕemyslovna, sestra českého kráľa Pŕemysla Otakara I. Kanonizácie sa zúčastnila aj delegácia vlády ČSSR, vedená Vladimírom Janku, námestníkom ministra a riaditeľom Sekretariátu vlády ČSSR pre veci cirkevné. V dňoch 14. - 16. novembra 1989 rokovala s delegáciou Vatikánu, vedenou arcibiskupom Francescom Colasuonnom, pápežským nunciom s osobitým poslaním o vzájomných vzťahoch medzi Vatikánom (Svätou stolicou) a ČSSR a o menovaní nových biskupov po 20-tich rokoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
413	1989.11.14	Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon č. 128/1989 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
414	1989.11.14	Pred Justičným palácom v Bratislave sa konala spontánna demonštrácia občanov proti poslednému politickému procesu na Slovensku s tzv. bratislavskou päťkou. Občania žiadali oslobodenie ešte stále zadržiavaných členov a z ich podnetu mal pred palácom prvé verejné vystúpenie po dlhom čase na domácej pôde Alexander Dubček. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
415	1989.11.14	Sekretariát Mestského výboru KSČ v Prahe schválil politicko-organizačné zabezpečenie akcie v súvislosti so spomienkovou manifestáciou študentov k 17. novembru 1939. Uložil náčelníkovi Správy ZNB hlavného mesta Prahy a Stredočeského kraja plukovníkovi Chmelíčkovi a vedúcemu oddeleniu štátnej administratívy MV KSČ Kašparovi „pripraviťpostup k zamedzeniu eventuálnych provokácií skupín študentov, ktorí by chceli postupovať inou trasou (Opletalova ulica)“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
416	1989.11.14	Proreformný Hans Modrow bol zvolený za predsedu východonemeckej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
417	1989.11.15	V Justičnom paláci bol vynesený oslobodzujúci rozsudok nad členmi tzv. bratislavskej päťky H. Ponickou, V. Maňákom a A. Seleckým. M. Kusý dostal „symbolický“ trest. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
418	1989.11.15	Na aktíve študentov Divadelnej akadémie múzických umení bola vznesená požiadavka zrušenia Socialistického zväzu mládeže, ktorý vraj nemal právo zastupovať mládež ako celok. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
419	1989.11.16	Zhromaždenie študentov na Mierovom námestí v Bratislave pôvodne zorganizované pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva sa zmenilo na protestnú demonštráciu proti pomerom v štáte. Jej účastníci sa presunuli pred budovu Ministerstva školstva, kde s nimi prišiel osobne diskutovať ideologický tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka. Zo strany vládnej moci pozorne sledovaná akcia prebehla bez väčších konfliktov napriek tomu, že nespokojnosťou to medzi študentmi vrelo. Hoci predseda Slovenskej národnej rady a dlhoročný funkcionár najstaršej straníckej garnitúry Viliam Šalgovič ich protest na druhý deň zbagatelizoval, v skutočnosti sa stal úvodným aktom udalostí „nežnej“ revolúcie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
420	1989.11.16	Ústredný výbor KSS, krajské a okresné výbory KSČ, Hlavná politická správa Československej ľudovej armády (ČSĽA) a ďalšie stranícke a štátne orgány boli informované zahraničným oddelením ÚV KSČ o situácii v Maďarsku a Bulharsku. Kým novovznikajúca Maďarská socialistická strana bola hodnotená ako strana, ktorá mala tendenciu prispôsobiť maďarskú politiku a hospodárstvo západoeurópskym pravidlám, Bulharská komunistická strana, kde Todora Živkova vystriedal na čele Peter Mladenov, sa hodnotila ako „stabilná“ a schopná na rozdiel od Maďarska eliminovať pomerne slabú opozíciu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
421	1989.11.17	Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a 50. výročia tragických udalostí roku 1939 sa konalo v Prahe na Albertove zhromaždenie študentov, ktorého časť sa po oficiálnej manifestácii začala presúvať do centra mesta. Na Národní tríde ich zastavili už pripravené jednotky špeciálnych zložiek polície a brutálne sprievod asi 15 000 ľudí rozohnali. Bolo zranených 568 ľudí, následne, v skorých ranných hodinách vyhlásili študenti DÁMU prvý štrajk. Na druhý deň odvysielala rozhlasová stanica Slobodná Európa správu o prvej ľudskej obeti policajného zásahu - študentovi Martinovi Šmídovi, napriek tomu, že v tom čase správu dementovala matka študenta priamo v Realistickom divadle, kde v tom čase už sídlilo disidentské vedenie (M. Žantovský V. Havel) budúcej „zamatovej revolúcie“. Práve nepravdivá správa o smrti študenta bola spúšťacím mechanizmom nastávajúcich nepokojov v krajine. Účasť Štátnej bezpečnosti na akcii 17. novembra 1989 nebola do dnešných dní uspokojivo vysvetlená, čo je základom konšpiračných teórií o počiatkoch udalostí spätých s „nežnou revolúciou“. Neskôr nezávislá vyšetrovacia komisia zistila totožnosť domnelého študenta Smida, ktorým bol agent ŠtB Ludvík Živčák, ktorý bol pod menom Rúžička jedným z hlavných organizátorov a vodcov osudnej demonštrácie. Napriek tomu 17. november 1989 otvoril priestor pre systémové zmeny v slovenskej a českej spoločnosti. Občania dostali možnosť vykročiť na cestu k demokracii, politickej a ekonomickej pluralite, ako aj k náprave vlastníckych vzťahov. Uznanie ľudských práv a slobôd sa stalo súčasťou verejného života. V demokratických podmienkach sa riešili štátoprávne vzťahy medzi slovenským a českým národom. Duchovná a sociálna sféra, verejný život, kultúra a školstvo, dostali nové impulzy. Rozsiahle spoločenské reformy, vrátane ekonomických a vlastníckych, menili celý spoločenský systém. Kodifikoval sa právny štát a nový právny poriadok. Prikročilo sa k rehabilitáciám celých spoločenských skupín, ktoré postihli politické perzekúcie komunistického režimu. Začali sa uplatňovať princípy parlamentarizmu a pluralitného politického systému s možnosťou prepojenia na nový volebný systém a obnovy občianskej a miestnej samosprávy. Utváranie občianskej slovenskej a českej spoločnosti sa stalo základom sformovania demokratickej štruktúry štátu a jeho nového politického systému. Bipolárny svet a jeho,železná opona“ sa rozpadávali. Demokratická transformácia Československa, a jeho rovnoprávnej súčasti Slovenskej republiky, mu umožnila zaradiť sa medzi demokratické krajiny Európy a do jej integračných štruktúr. Uskutočnili sa zásadné zmeny v zahraničnej a bezpečnostnej politike ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
422	1989.11.17	Člen vedenia KSSZ Georgij Ch. Šachnazarov napísal generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ Michailovi S. Gorbačovovi list, v ktorom uviedol, že prijal riaditeľa Ústavu štátu a práva Československej akadémie vied (ČSAV) Josefa Blahoža, ktorý vyslovil znepokojenie tvorivej inteligencie, spojenej s KSČ, nad snahami jej vedenia oddialiť reformy, ktoré by mohli viesť pri ich odmietaní k podobnému vývoju ako v NDR. Podľa Blahoža, ktorý pôsobil v Komisii ÚV KSČ pre politický systém, sa neuskutočnili ani rehabilitácie desiatky tisíc postihnutých po roku 1968, čo ešte zvyšovalo spoločenské napätie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
423	1989.11.18	Študenti v Prahe vrátane tých, proti ktorým zasiahla polícia v predchádzajúci deň, vstúpili do štrajku, ku ktorému sa pripojili divadelníci a ďalší predstavitelia kultúrnej obce. Protestujúci navrhli, aby sa 27. novembra uskutočnila generálny štrajk. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
424	1989.11.18	Bratislavské Štúdio S, v ktorom pôsobili najmä protagonisti satiry na Slovensku herci Milan Lasica a Július Satinský, dostalo správu z pražského divadla Semafor o vstupe pražských divadiel do štrajku. Zároveň sa oboznámili s textami rezolúcie študentov z Divadelnej akadémie múzických umení (DÁMU), ktorí už 15. novembra zrušili svoju fakultnú organizáciu SZM a tiež aktívu pražských divadelníkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
425	1989.11.18	V Šali vznikla Maďarská nezávislá iniciatíva ako demokratické politické zoskupenie maďarskej menšiny na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
426	1989.11.19	V dopoludňajších hodinách sa zišli v byte akademického maliara Miroslava Cipára viacerí predstavitelia slovenskej kultúry: Vladimír Kompánek, Rudolf Sikora, JánJankovič, Karol Lacko, Ľ. Longauer, Daniel Fischer, Ladislav Carný, P. Horváth, Ľubomír Feldek, M. Holý. Z ich podnetu sa konalo o 17. hodine v Umeleckej besede v Bratislave verejné zhromaždenie za účasti asi 500 osôb, kde Ľ. Longauer prečítal rezolúciu odsudzujúcu brutálny zásah polície proti študentom v Prahe a žiadajúcu očistu verejného života od „stalinských živlov“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
427	1989.11.19	V Prahe vzniklo v Realistickom divadle Občianske fórum (OF), v ktorom sa združili predstavitelia Charty 77, Československého helsinského výboru, nezávislí študenti, zástupcovia cirkví, členovia nekomunistických politických strán, ako aj členovia KSČ, ktorých postihla normalizácia. Vo vyhlásení OF sa zdôraznilo, že jeho snahou bude vyjadrovanie požiadaviek verejnosti, vrátane odstúpenia predstaviteľov normalizačnej politiky KSČ (Gustáva Husáka, Karla Hoffmana, Miloša Jakeša, Aloisa Indru, Jan Fojtíka a ďalších). Generálny štrajk sa mal konať 27. novembra, prepustiť sa mali politickí väzni a žiadalo sa ustanovenie vyšetrovacej komisie na zásah proti občanom 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
428	1989.11.19	Herec Milan Kňažko, ktorý sa práve vrátil z Prahy, prečítal Vyhlásenie bratislavských divadelných umelcov, ktorí sa pripojili k výzve pražských hercov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
429	1989.11.19	Zástupcovia študentov bratislavskej Vysokej školy múzických umení (VŠMU) prečítali list z partnerskej pražskej DÁMU. Všetci prítomní na zhromaždení uvedené dokumenty podpísali. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
430	1989.11.19	Na návrh literáta Petra Zajaca sa ustanovil koordinačný výbor pre vznikajúce občianske iniciatívy. Večer v byte Jána Langoša (Ján Budaj, Oleg Pastier, Martin M. Šimečka, Miloš Žiak) vzniklo pomenovanie - Verejnosť proti násiliu(VPN). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
431	1989.11.19	Vedenie KSČ a štátu zamlčovalo brutálny zásah polície proti študentom zo 17. novembra a vyslovilo sa, že ich manifestácia mala „protisocialistický charakter“. Predseda českej vlády František Pitra sa dokonca vyjadril, že manifestácia bola zneužitá niektorými domácimi a zahraničnými kruhmi, ktoré chceli vyvolať vnútropolitický rozvrat. Vedenie KSČ vyslalo výzvu krajským a okresným výborom strany, aby „odmietli nepriateľské snahy“ a zabezpečili „plynulosťpráce, pokoja a poriadku“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
432	1989.11.19	Maďarská nezávislá iniciatíva vydala vyhlásenie k udalostiam po 17. novembri 1989 a žiadala nastúpenie cesty k demokracii a slobode. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
433	1989.11.19	Československá demokratická iniciatíva žiadala demisiu federálnej vlády do 25. novembra. Navrhla, aby vo vláde bob predstaviteha štátu z roku 1968 na čele s Alexandrom Dubčekom, ako aj predstaviteha opozičného hnutia s Václavom Havlom. Táto prechodná vláda by vypracovala demokratický volebný zákon, ktorý by umožnil uskutočniť voľby vo februári 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
434	1989.11.20	V divadle Malá scéna Slovenského národného divadla (SND) sa po prvý raz zišiel koordinačný výbor vznikajúceho občianskeho hnutia, aby sformuloval vyhlásenie, ktoré sa večer deň predtým prednieslo vyše 500 účastníkom verejného zhromaždenia na pôde Umeleckej besedy. Konštatovali v ňom rastúcu nespokojnosť ľudí, deformácie v politickom aj hospodárskom živote, hlbokú morálnu krízu spoločnosti a žiadali nevyhnutné demokratické zmeny, ktoré vyvedú krajinu zo stagnácie a úpadku. Vyzvah ľudí, aby sa aktívne zapojili do hnutia za nový dôstojný život. Večer pokračovali v Malej scéne SND, kde herec Martin Huba oznámil divákom štrajk divadelníkov. Súbežne prebiehali zhromaždenia divadelníkov aj študentov, ktorí vyhlásili okupačné štrajky. V divadlách sa prestalo hrať a na ich pôde začali dialógy s verejnosťou. V Bratislave sa na prvej schôdzke koordinačného výboru vo foyeri Malej scény Slovenského národného divadla prijal názov pre občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v ktorého radoch boh spočiatku najmä osobnosti z kultúrnej a vedeckej obce a disidenti. Verejnosť proti násihu sa postavila do čela demokratických zmien na Slovensku. 017. hodine sa konalo v Umeleckej besede zhromaždenie, na ktorom Martin Bútora prečítal prvé vyhlásenie vznikajúcej Verejnosti proti násihu. Na jeho zostavení sa z poverenia koordinačného výboru VPN podieľali Miroslav Cipár, Milan Šimečka, Fedor Gál, Ján Budaj, Ľubomír Feldek, Vladimír Mikula, Milan Kňažko, Peter Zajac, Martin Bútora, Peter Tatár, Anton Zimmermann. Vyjadrili v ňom znepokojenie nad deformáciami v spoločenskom živote, kritizovali zlý stav ekonomiky, klesajúcu úroveň sociálnej a zdravotníckej starostlivosti, školstva a kultúry, devastáciu životného prostredia a pod. Podľa vyhlásenia zlyhali dovtedajšie spôsoby riešenia spoločenských problémov. Preto členovia výboru žiadali ich demokratické riešenia a obrátili sa na občanov, aby sa stali iniciátormi spoločenských zmien. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
435	1989.11.20	Vo večerných televíznych novinách vláda ČSSR, ako aj česká a slovenská vláda, vydali proti vôli jej federálneho predsedu Ladislava Adamca vyhlásenie, ktoré podporilo Predsedníctvo ÚV KSČ. Označilo hnutie študentov a verejnosti ako konfrontačné a vedené protisocialistickými silami. Demagogicky „privítali“ podnety k procesu prestavby socialistickej spoločnosti a dokonca sa vyslovili za „čestnú a poctivú politiku“. Schválili opatrenia na obnovenie poriadku, ochrany majetku a života občanov, lebo „odmietali provokácie a nechceli ísť cestou konfrontácií“. Vlády vraj „nestrpia porušovanie“ ústavy a zákonov. Vyhlásenie bolo konzultované s niektorými pracovníkmi sovietskeho veľvyslanectva, no títo odmietli akýkoľvek zásah, čím dala Moskva najavo, že nebude zasahovať do vnútropolitických pomerov Československa. Predsedníctvo ÚV KSČ vyzvalo na okamžité obnovenie výučby na školách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
436	1989.11.20	Na Václavskom námestí v Prahe žiadalo okolo 150-tisíc občanov výrazné politické reformy a protestovali proti zákroku bezpečnostných síl na Národní tŕíde. K nim sa pridali pražskí vysokoškoláci, ktorí vyzvali k usporiadaniu generálneho štrajku na 27. november. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
437	1989.11.20	V aule Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa v dopoludňajších hodinách konalo zhromaždenie študentov Filozofickej fakulty, jej vedenie však po búrlivej diskusii nepodporilo požiadavku študentov na vstup do štrajku. Študenti manifestačné odišli na VŠMU. Na jej pôde študenti obidvoch škôl prijali rozhodnutie o vstupe do štrajku. Zhromaždenia študentov sa konali aj na ďalších školách, najmä na Strojníckej a Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
438	1989.11.20	Vo večerných hodinách sa konalo niekoľkotisícové zhromaždenie občanov na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, na ktorom herec Milan Kňažko oboznámil občanov s programovým vyhlásením VPN, ktoré spontánne prijali. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
439	1989.11.20	Opera SND a Štúdio S v Bratislave sa pripojili k štrajku českých kolegov a činohry SND. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
440	1989.11.20	Maďarská nezávislá iniciatíva vydala vyhlásenie k svojmu vzniku, v ktorom sa zasadila za spoločenské reformy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
441	1989.11.20	Československá nezávislá iniciatíva, ktorá už pôsobila v rámci Občianskeho fóra, vystúpila s návrhom na rozpustenie federálneho parlamentu a ustanovenia nového začiatkom februára 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
442	1989.11.20	Na masových demonštráciách v Lipsku bola vyslovená požiadavka zjednotenia NDR a Spolkovej republiky Nemecko. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
443	1989.11.21	V Umeleckej besede sa konalo verejné zhromaždenie zvolané Koordinačným výborom VPN. Fedor Gál prečítal stanovisko VPN k vyhláseniu troch vlád, v ktorom ich žiadala, aby prehodnotili svoje postoje k udalostiam 17. novembra, aby sa vytvorila nezávislá vyšetrovacia komisia Federálneho zhromaždenia ČSSR, nastúpil otvorený dialóg a prepustili sa politickí väzni a takisto aby sa umožnil vstup do masmédií a k rokovaniam s predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky. Spisovateľ Ľubomír Feldek prečítal Vyhlásenie radových komunistov, v ktorom odznela výzva na zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
444	1989.11.21	Na mimoriadnom zasadnutí sa zišlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, na ktorom jej predseda Viliam Šalgovič žiadal pripojenie sa k stanoviskám Predsedníctiev ÚV KSČ, ÚV KSS a troch vlád. Dokonca upozornil na vzrastajúcu aktivitu študentov a VPN a za základnú úlohu považoval „držať závody, dediny a tie mocenské pozície, ktoré boli za prestavbu a za demokratizáciu spoločnosti. V tejto súvislosti Predsedníctvo SNR považovalo zásah policajných síl proti manifestácii 17. novembra za opodstatnený (!) a udalosti na Slovensku v rozpore so záujmami socializmu. Podľa V. Šalgoviča ho demonštrácie ohrozovali a situácia na Slovensku sa kvalifikovala ako „politický boj“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
445	1989.11.21	Člen Koordinačného výboru VPN Peter Zajac sa v Prahe stretol s predstaviteľom OF Václavom Havlom a priniesol od neho príhovor k Bratislavčanom, v ktorom označil VPN za „slovenský náprotivok“ OF a vyslovil sa za zmenu „federalizovanej totality “ na „demokratickú federáciu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
446	1989.11.21	Študenti vysokých škôl vystupovali podobne ako VPN, ich štrajky zasiahli už vysoké školy po celom Slovensku v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Zvolene, Martine, Žiline, Nitre a Trnave. Pridali sa k stanoviskám pražských vysokoškolákov, k výzvam ku štrajkom a vyslovili nesúhlas so stanoviskami troch vlád a zároveň aj nedôveru vedeniu Socialistickému zväzu mládeže, hoci tento vyslovil požiadavku zriadenia komisie FZ ČSSR na prešetrenie udalostí 17. novembra a vytvorenie pôdy pre celospoločenský dialóg. K výzvam študentov sa pripojili Predsedníctvo Zväzu slovenských dramatických umelcov, ďalšie organizácie, priemyslové podniky, kultúrne inštitúcie atď. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
447	1989.11.21	Predsedníctvo ÚV KSS sa zaoberalo situáciou na Slovensku. Vyjadrilo podporu stanoviskám vlád a bolo za „obnovu poriadku, pokoja v spoločnosti a výučby na školách“. Predsedníctvo tým reagovalo aj na stanoviská organizácií KSČ, štátnych orgánov a organizácií Národného frontu, ktoré odmietli výzvy na protestné štrajky študentov a divadiel. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
448	1989.11.21	Rozšírené predsedníctvo Slovenskej odborovej rady sa prihlásilo k stanovisku Predsedníctva ÚV KSČ, Predsedníctva ÚV KSS, federálnej a oboch národných vlád o vnútropolitickej situácii. Odmietlo destabilizačné snahy „síl nepriateľských socializmu“, usilujúcich sa o politický zvrat. Predsedníctvo Ústrednej rady odborov sa vyjadrilo obdobným spôsobom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
449	1989.11.21	Ministri vnútra ČSSR František Kincl, ČSR Václav Jireček a SSR Štefan Lazar apelovali na aktivitu ozbrojených zložiek svojich rezortov, keďže udalosti posledných dní považovali za cieľavedomé snahy „protisocialistických sň“, podporovaných zo zahraničia, „na presadenie ich deštrukčných zámerov.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
450	1989.11.21	Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš vyhlásil v televízii, že KSČ neustúpi od „socialistickej cesty rozvoja“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
451	1989.11.21	Na Václavskom námestí v Prahe sa konala ďalšia manifestácia, ktorú usporiadalo OF. Manifestácie sa zúčastnilo asi 200-tisíc osôb. VPN sa stotožnilo so stanoviskami Občianskeho fóra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
452	1989.11.21	Jeden z predstaviteľov Občianskeho fóra Jan Rumí predložil návrh na rezignáciu prezidenta Gustáva Husáka, čo podporili nielen OF, ale aj VPN. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
453	1989.11.21	Večer sa stretlo na Gottwaldovom námestí v Bratislave (teraz Námestie slobody) asi 20-tisíc mladých ľudí. Na pokyn jedného z predstaviteľov VPN Jána Budaja prešli cez mesto na Hviezdoslavovo námestie, kde pokračovali v diskusii s hercami a inými osobnosťami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
454	1989.11.21	Študenti VŠMU v Bratislave vyhlásili okupačný štrajk. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
455	1989.11.21	Solidaritu so študentmi v ČSSR vyjadrili aj demonštrujúci v Moskve. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
456	1989.11.21	Na mimoriadnom aktíve Činoherného súboru SND v Bratislave sa zúčastnil diskusie člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka a minister kultúry Pavol Koyš, ktorí však vyjadrili svoje rezervované postoje k občianskym aktivitám hercov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
457	1989.11.21	Pražský arcibiskup kardinál František Tomášek bezprostredne po návrate z Ríma, kde sa zúčastnil kanonizácie Anežky Pŕemyslovny, vydal vyhlásenie „Všemu lidu Československa“. Vyhlásil v ňom, že nesmie mlčať v situácii, keď sa ľudia zjednotili k protestom proti násiliu, ktoré na nich štátna moc páchala štyridsať rokov. V mene katolíckej cirkvi podporil demokratizačné hnutie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
458	1989.11.21	Bohoslovci Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave napísali list arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, v ktorom vyjadrili potrebu postaviť sa na stranu „utláčaných a bitých“. Arcibiskup Sokol ešte v ten istý deň vydal vyhlásenie, ktoré bolo dané na vedomie bohoslovcom, dekanátu a rektorátu CMBF a všetkým ordinárom Slovenska. Podporil demokratizačné hnutie a pridal sa k tým, ktorí odsúdil zásah proti študentom 17. novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
459	1989.11.21	Predsedníctvo Ústredného výboru Strany slobody vydalo stanovisko k politickej situácii po 17. novembri 1989. Pripojilo sa k požiadavke, aby bol objektívne a pravdivo vyšetrený zásah poriadkových síl proti mladým ľudom a urýchlene sa aplikovab medzinárodné záväzky v spoločenskej praxi. Požadovalo urýchlené schválenie nového zákona o združovaní a dačového zákona. Naďalej zotrvávalo na báze „prehlbovania socialistickej demokracie a zdokonaľovania nášho politického systému“, ako aj uplatňovania „humanistických a demokratických ideí socializmu“. Výbor sa postavil za nevyhnutné politické reformy v spoločnosti a za komplexnú prestavbu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
460	1989.11.21	Vedenie Socialistického zväzu mládeže s jeho predstaviteľom Vasilom Mohoritom odsúdilo zásah bezpečnostných síl na Národní tnde ako tvrdý, neadekvátny a politicky neuvážený a žiadalo prešetrenie zásahu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
461	1989.11.21	Predseda maďarskej vlády Miklós Németh oficiálne v parlamente oznámil, že zahraničná hrubá zadlženosť Maďarska sa bude ku konci roku pohybovať na úrovni 20 miliárd dolárov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
462	1989.11.22	Zástupcovia VPN sa uzniesli na zložení Pracovného koordinačného výboru VPN: maliar Miroslav Cipár, spisovateľ Ľubomír Feldek, herec Milan Kňažko, ekológ Ján Budaj, prognostik Fedor Gál, dramaturg Ladislav Snopko, novinár Eugen Gindl, literárny vedec Peter Zajac, sochár a maliar Vladimír Kompánek, sociológ Martin Bútora a maliar Rudolf Sikora. Zároveň sa utvorila skupina tzv. rokovateľov. Hlavným hovorcom VPN sa stal Ján Budaj, užšie politické vedenie tvorili Milan Kňažko, Peter Zajac, Ján Budaj, Fedor Gál a Martin Bútora. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
463	1989.11.22	Na zhromaždení asi 100-tisíc občanov na Námestí Slovenského národného povstania privítali hlavní moderátori mítingov, herec Milan Kňažko a „ekologický“ disident Ján Budaj zástupcov VPN, Študentského koordinačného výboru, Strany slovenskej obrody, ochranárov, Zväzu výtvarných umelcov, spisovateľov, divadelných umelcov a bratislavských robotníkov. Ich vyhlásenia mali politický charakter a podnietili u občanov „ľudovú tvorivosť v reakciách“. Občania však vyjadrili na svojom prvom povolenom zhromaždení túžbu po spoločenských zmenách, hoci ešte ráno primátor Bratislavy Štefan Barták varoval pred udalosťami, na podľa neho nepovolenom zhromaždení. Vyhlásenie členov Slovenského národného divadla prečítala Magda Vášáryová. Prečítali aj pozdravný list Václava Havla. J. Budaj prečítal Výzvu občanov, v ktorej sa v 7 bodoch formulovali požiadavky na podporu študentov. Okrem toho sa vo Výzve žiadalo otvorenie diskusie o spoločenských reformách v rokoch 1968 - 1969 a o okupácii Československa v auguste 1968, ďalej rehabilitácia nespravodlivo prenasledovaných osôb, prijatie zákona o zhromažďovaní a spolčovaní, účasť občanov pri kontrole slobodných volieb a vstup do masmédií, ako aj prepustenie politických väzňov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
464	1989.11.22	Posledná požiadavka mala svoju konkrétnu podobu v zhromaždení asi 15-tisíc osôb pred Justičným palácom v Bratislave, ktorí žiadali slobodu pre katolíckeho disidenta Jána Čarnogurského, posledného obvineného z rozvracania komunistického režimu z tzv. bratislavskej päťky. Spevom náboženských piesní, transparentmi a výkrikmi prejavovali mienku o procese a vieru, že J. Čamogurský bude oslobodený. Na zhromaždení prečítali list kardinála Františka Tomáška, vylilásenie VPN a vylilásenia štrajkových výborov bratislavských študentov. Prehovorili aj zástupcovia poslucháčov bohosloveckej fakulty a cirkevných činiteľov. Pretože senát nevyhovel požiadavke prenášať dianie v súdnej sieni reproduktormi na ulicu, spisovateľka a disidentka Hana Ponická čítala priebežné správy, posielané zo sály. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
465	1989.11.22	Zástupcovia bratislavskej vysokoškolskej mládeže sa stretli na Úrade vlády SSR s predsedom vlády SSR Pavlom Hrivnákom, ministrom školstva Ľudovítom Kilárom a tajomníkom ÚV KSS Gejzom Šlapkom, rektormi SVŠT, UK a VŠMU. Predseda vlády sa zasadzoval o zachovanie pokoja a poriadku, upozornil na nebezpečenstvo narušenia výroby a zásobovania pod vplyvom štrajkov. Spoločenský dialóg sa síce začal, ale požiadavky študentov boh prakticky odmietnuté. Vo Vyhlásení študentov slovenských vysokých škôl sa žiadalo utvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie, odstúpenie skompromitovaných osôb z vládnych a politických funkcií, uplatnenie politického pluralizmu a slobodných volieb, seriózny spoločenský dialóg, sprístupnenie masovokomunikačných prostriedkov a legalita študentského hnutia. V prípade nesplnenia týchto požiadaviek, študenti požiadali občanov o podporu formou generálneho štrajku 27. novembra. K tejto výzve sa pripojili študenti Univerzity Komenského, SVŠT a Vysokej školy ekonomickej (VŠE), stredné školy v Bratislave, Vysokej školy dopravnej (VŠD) v Žiline atď. Študenti v Košiciach a Prešove vstúpili do štrajku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
466	1989.11.22	V pražskom divadle Disk bol za účasti študentov z Prahy, Brna, Ostravy, Hradca Králové a Žiliny založený Československý koordinačný a informačný štrajkový výbor študentov vysokých škôl. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
467	1989.11.22	Na schôdzi zahraničných výborov snemovní FZ ČSSR oznámil prvý námestník federálneho ministerstva vnútra Alojz Lorenc, že ministerstvo disponuje dôkazmi o 17. novembri ako vyprovokovanej akcii, z ktorej ťažia protisocialistické sily. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
468	1989.11.22	Predseda SNR a člen predsedníctva ÚV KSS Viliam Šalgovič prijal veľvyslanca ZSSR v Československu Viktora Lomakina, s ktorým hovoril o situácii v krajine a označil ju ako „nebezpečnú pre socializmus“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
469	1989.11.22	Trnavský arcibiskup Ján Sokol v liste, ktorý následne publikovali viaceré periodiká, hovoril o naliehavej potrebe riešiť problémy, ktoré sa vo verejnom živote nahromadili za posledných štyridsať rokov. Pripojil sa k protestom proti hrubému násiliu bezpečnostných zložiek 25. marca 1988 a 17. novembra 1989. Požadoval, aby na čele štátu stáli ľudia slobodne a demokraticky zvolení, ktorí by zabezpečili politickú a náboženskú slobodu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
470	1989.11.22	Predsedníctvo ÚV Československého zväzu novinárov odsúdilo zásah ozbrojených zložiek proti študentom 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
471	1989.11.22	Predsedníctvo ÚV Národného frontu ČSSR sa postavilo za „prehlbovanie socialistickej demokracie“ po 17. novembri. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
472	1989.11.22	Pracovníci a členovia SND ponúkli divadelné priestory pre verejnú diskusiu a prijali stanovisko k politickej situácii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
473	1989.11.23	Od 16. hodiny sa konal na námestí SNP v Bratislave už druhý míting, ktorého sa zúčastnilo asi 100-tisíc ľudí. Jeho hlavnou požiadavkou prostredníctvom Milana Kňažka bol prístup do televízie a tlače. Na mítingu prehovoril predstaviteľ reforiem roku 1968 Alexander Dubček o potrebe „obrody“ spoločnosti: „Jeden z mnohých faktorov je ten, že ak si ľud osvojí ideu, akou bol a je socializmus s ľudskou tvárou, potom táto idea je vlastníctvom ľudu nášho národa,“ s dopadom aj na mladú generáciu. Pripojil sa k hnutiu VPN. Člen vedenia OF Jiŕí Dienstbier pozdravil zhromaždených v mene Charty 77 a Lidových novín. Vladimír Ondruš z VPN odsúdil „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“ z decembra 1970, jeden z hlavných normalizačných dokumentov. Spevák Miro Žbirka ocenil prínos Michaila Gorbačova pre demokratizačné procesy v krajinách východnej Európy. Martin Bútora vyzýval, aby sa spoločnosť na Slovensku zbavila strachu a obáv. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
474	1989.11.23	Trestný senát Mestského súdu v Bratislave oslobodil JUDr. Jána Čarnogurského spod obvinenia z trestného činu rozvracania republiky, pričom aj v ten deň žiadalo niekoľko tisíc ľudí pred Justičným palácom jeho prepustenie z väzenia. K tomu došlo až o dva dni. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
475	1989.11.23	Na Václavskom námestí v Prahe sa konala asi 300-tisícová demonštrácia ľudí za požiadavky občianskych iniciatív. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
476	1989.11.23	Po porade na Ministerstve národnej obrany ČSSR minister Milán Václavík prijal opatrenie, na základe ktorého bolo na Slovensku v pohotovosti 2033 dôstojníkov a vojakov, 110 áut, 38 obrnených transportérov, 63 tankov a 18 vozidiel špeciálnej techniky. Tieto ozbrojené útvary boh pripravené na vojenský zásah proti opozícii a zhromaždeniam občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
477	1989.11.23	Mestský výbor KSS v Bratislave sa zaoberal politickou situáciou v meste. Vedúci tajomník MV KSS Štefan Rybár sa vyjadril v tom zmysle, že spoločnou črtou vývoja je snaha o „zneužitie“ študentského hnutia rôznymi skupinami, otvorenie priestoru pre boj o politickú moc a o zvrat spoločenského zriadenia. V tomto zmysle sa vypracovalo aj stanovisko Mestského výboru KSS. Rovnaké stanovisko vyjadril Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, v podobnom duchu bolo aj spoločné vyhlásenie predsedníctiev Revolučného odborového hnutia, Českej a Slovenskej odborovej rady. Odmietli výzvu na generálny štrajk, hoci súhlasili s vyšetrením udalostí 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
478	1989.11.23	Predsedníctvo Ústredného výboru Národného frontu SSR vyzvalo na urýchlené prekonanie krízy „v záujme prestavby a socializmu“ a vyjadrilo obavy zo zneužitia demonštrácií „protisocialistickými silami“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
479	1989.11.23	Zasadanie Predsedníctva Ústredného výboru Strany slovenskej obrody nesúhlasilo s „krutým zákrokom poriadkových síl voči študentom“ 17. novembra 1989 a podporilo prebiehajúce manifestácie. Požadovalo urýchlené schválenie zákona o slobodnom zhromažďovaní. Zasadajúci nastolili otázku, kto dal súhlas k násiliu v Bratislave 25. marca 1988 a v Prahe 17. novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
480	1989.11.23	Publikované bolo „Vyhlásenie demokraticky zmýšľajúcich komunistov“, v ktorom sa títo vyslovili za spoločenský dialóg a demokratické zmeny v SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
481	1989.11.23	Arcibiskup Ján Sokol protestoval v liste proti prejavom násilia v ČSSR, akým bol 25. marec 1988 v Bratislave a 17. november 1989 v Prahe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
482	1989.11.23	Odmietavé reakcie verejnosti vyvolalo televízne vystúpenie ministra kultúry SSR Pavla Koyša, v ktorom znevážil umelcov za ich postoje k riešeniu spoločenskej situácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
483	1989.11.23	V ten deň bola uverejnená aj výzva „Za obrodu pôvodných socialistických ideálov“, ktorá sa koncentrovala na obranu reforiem roku 1968 a kritiku obdobia normalizácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
484	1989.11.24	Veriaci rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku vydali vo Vrútkach vyhlásenie, v ktorom žiadali nezasahovanie štátu do vecí cirkvi, aby mohli zastávať funkcie vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života, vrátane školstva, ukončenie všeobecnej diskriminácie žiakov, ako aj študentov, slobodu vydávania náboženskej literatúry a slobodu vyučovania náboženstva na školách, obnovu reholí a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
485	1989.11.24	V Bratislave sa na námestí SNP konal tretí míting, opäť zvolaný VPN. Odzneli tu viaceré výzvy, napríklad vyjadrenie solidarity robotníkov z CHZJD so študentským hnutím. Za ochranárov prehovoril Mikuláš Huba. Ján Budaj okrem iného zdôraznil: „Naša revolúcia nie je revolúcia násilia, je to revolúcia porozumenia, zmierenia, lásky a dôvery.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
486	1989.11.24	V Košiciach vyvrcholil týždenný štrajk študentov. Zúčastnilo sa na ňom asi 15- tisíc mladých ľudí. V Prešove skončil štrajk študentov Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Na demonštrácii v centre mesta študenti odmietli generálny štrajk a vyslovili sa za iné formy protestu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
487	1989.11.24	V bratislavskej televízii sa vo večerných hodinách konal prvý otvorený dialóg za účasti predstaviteľov VPN - Jána Budaja, Vladimíra Ondruša, Fedora Gála, Milana Kňažka, ktorí odmietli vedúcu úlohu KSČ a hodnotenie augusta 1968 komunistickým režimom. Dialógu sa zúčastnili aj zástupcovia študentov, riaditelia závodov a zástupca KSS Peter Weiss. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
488	1989.11.24	Na mimoriadnom zasadnutí ÚV KSČ po dlhej diskusii, v ktorej rezonoval odmietavý postoj k pohybu v českej a slovenskej spoločnosti, a dokonca minister obrany ČSSR hovoril o možnosti použitia ozbrojených zložiek, odstúpil z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloš Jakeš a na jeho miesto bol zvolený Karel Urbánek. Odstúpilo celé predsedníctvo a sekretariát strany. Vo vedení však ostali skompromitovaní funkcionári Miroslav Štépán, Miroslav Zavadil a Jozef Lenárt, ako aj ďalší medzi kandidátmi predsedníctva, čo vyvolalo búrku nevôle u verejnosti. Vo vedení KSČ boli zo Slovenska okrem Lenárta, Ignác Janák, Ivan Knotek a Ondrej Šaling. Vedenie odporučilo predložiť na všeľudovú diskusiu návrhy zákonov o zhromažďovaní a ďalších občianskych slobodách, o vysokých školách atď. Vyjadrilo poľutovanie nad udalosťami 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
489	1989.11.24	Maďarský časopis Szabad kapacitás publikoval Zásady a programové vyhlásenie Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá odmietla „všetky formy totalitárnej ideológie“ vrátane nacionalizmu a stalinizmu. Iniciatíva považovala za svoje základné hodnoty slobodu indivídua, toleranciu a solidaritu. Žiadala zabezpečenie suverenity štátu, vytvorenie parlamentnej demokracie v systéme viacerých politických strán, oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, zaručenie vytvorenia samosprávy a občianskych združení, rovnoprávnosť všetkých foriem vlastníctva, slobodu podnikania a vznik trhového hospodárstva a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
490	1989.11.24	Na štvrtom mítingu OF na Václavskom námestí v Prahe prvý raz vystúpil Alexander Dubček, pričom zhromaždení skandovali „Dubček na Hrad“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
491	1989.11.24	Celoštátny koordinačný štrajkový výbor študentov vysokých škôl rozhodol o pokračovaní študentského štrajku. V Prahe vyšlo vyhlásenie Medzinárodného zväzu študentstva na podporu študentského hnutia v ČSSR. Bol publikovaný Politický program Koordinačného výboru slovenských vysokých škôl. V Bratislave pokračovali mítingy na vysokých školách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
492	1989.11.24	Vedenie odborov ČSSR a národných republík súhlasilo s vyšetrením príčin udalostí 17. novembra, no odmietlo generálny štrajk. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
493	1989.11.24	Na zasadnutí Ústredného výboru Strany slovenskej obrody predstavil predseda strany a podpredseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Jozef Šimúth Princípy činnosti Strany slovenskej obrody v procese demokratizácie spoločnosti v zmysle I. zjazdu SSO. Boli založené na európskych kultúrnych a morálnych hodnotách a tradíciách, na demokratickom usporiadaní spoločnosti. Strana sa vyslovila za demokratický a právny štát. Zasadanie uložilo Predsedníctvu ÚV SSO začať prípravné práce na zvolanie II. zjazdu SSO. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
494	1989.11.24	Vláda SSR sa zaoberala vnútropolitickou a bezpečnostnou situáciou na Slovensku. Vyzvala k zachovaniu rozvahy, ako predpokladu k „prestavbe“ hospodárstva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
495	1989.11.24	Predsedníctvo ÚV KSS, napriek napätej vnútropolitickej situácii, rokovalo len o úlohách Národného frontu SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
496	1989.11.25	VPN a Koordinačný výbor slovenských vysokoškolákov vydali spoločné Programové vyhlásenie. Malo 12 bodov, v ktorých sa žiadalo: reorganizácia SNR, sloboda tlače, podnikania, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia a iné občianske práva a slobody, zrušenie vedúcej úlohy KSČ v ústave, odideologizovanie školstva a kultúry, utvorenie právneho štátu, odluka cirkví od štátu, slobodné odborové hnutie a nezávislé študentské organizácie, zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva, dôsledná demokratická federácia a práva pre národnosti na princípe rovnoprávnosti, právo na zdravé životné prostredie, rovnaká šanca pre všetkých pri voľbe životnej dráhy. Obidve slovenské občianske zoskupenia najmä tým, že žiadali zrušenie mocenského monopolu KSČ, predstihli požiadavky OF. Zoskupenia podporilo zhromaždenie občanov na Námestí SNP v Bratislave (asi 70-tisíc ľudí). Privítalo odstúpenie Miloša Jakeša z politických funkcií a zvolenie Karla Urbánka na post generálneho tajomníka ÚV KSČ, ale celkovo považovalo dovtedajšie zmeny v politických a štátnych orgánoch len za kozmetické úpravy. Podobne sa k staronovému zloženiu vedenia KSČ vyjadrilo aj OF. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
497	1989.11.25	Vláda ČSSR odporučila ÚV Národného frontu, aby prezident dal návrhy na doplnenie vlády o predstaviteľov iných politických strán a o nestraníkov. Aj ďalšie návrhy smerovali k uvoľneniu politických pomerov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
498	1989.11.25	Na piatej manifestácii OF na Letenskej pláni v Prahe sa zúčastnilo asi 800-tisíc ľudí. Jej priamy televízny prenos sledovali milióny občanov ČSSR. Alexander Dubček tu vystúpil po týždňovej chorobe, ktorá ho vo vtedajších hektických dňoch vyradila z verejného života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
499	1989.11.25	Koncepčná komisia OF pod vedením právnika a podpredsedu ČNR z roku 1968 Zdeňka Jičínského a jedného zo signatárov Charty 77 pripravila vyhlásenie o návrhu kandidatúry Alexandra Dubčeka na funkciu prezidenta republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
500	1989.11.25	Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec oznámil prepustenie politických väzňov a uskutočnenie radikálnych zmien v politickej a ekonomickej oblasti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
501	1989.11.25	Prezident ČSSR Gustáv Husák zastavil trestné stíhanie proti Jánovi Čarnogurskému, Miroslavovi Kusému, Janu Rumlovi a Petrovi Uhlovi. J. Čarnogurský bol v ten deň prepustený z väzenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
502	1989.11.25	V Prahe vydali Stanovisko československého Mierového výboru o jeho postavení v novej spoločenskej situácii, v ktorej mohlo prispieť k ustanoveniu ľudských práv a slobôd v rámci helsinského procesu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
503	1989.11.26	Na mimoriadnom zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska zaznelo, že „strana a celá naša spoločnosť stoja na historickej križovatke“. Oproti predchádzajúcemu zasadaniu, ktoré spolu s vedením KSČ odmietlo spoločenský pohyb po 17. novembri a pripravilo materiál o použití pohtických prostriedkov proti domácim a zahraničným protisociakstickým silám, dokonca príčiny svojho marazmu videlo v „oslabení spojenia strany s pracujúcimi“, ako aj v „neochote hovoriť ľuďom vždy plnú pravdu“, ba tiež v „nerešpektovaní mnohých základných princípov politického vedenia“. O tom skôr hovorilo Slovo k radovým komunistom zo strany spisovateľa Ľubomíra Feldeka, ako suché vyjadrenie prvého tajomníka ÚV KSS Ignáca Janáka, že sa „naša strana začala meniť z politického predvoja na mocenský orgán“, hoci práve ten spôsobil rozsiahle a hlboké spoločenské škody. Na mimoriadnom zasadaní ÚV KSS uvoľnili Ondreja Šalinga a Gejzu Šlapku z funkcie člena Predsedníctva, Sekretariátu a tajomníka ÚV KSS, Elenu Litvajovú, Štefana Rybára a Viliama Šalgoviča z funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS. Do funkcií členov Predsedníctva ÚV KSS zvolili Annu Abelovičovú, Michala Blanára, Vladimíra Cirbesa, Milana Pružinca a Rudolfa Schustera. Zasadanie sa skončilo prijatím Akčných opatrení na riešenie súčasnej situácie. Komunistická strana, nepripravená a zaskočená vývojom po 17. novembri, situáciu začala riešiť personálnymi zmenami - odchodom Miloša Jakeša, Gustáva Husáka, Aloisa Indru, Vasila Biľaka, Jana Fojtíka, Karla Hoffmana, Miloslava Hruškoviča, Jozefa Lenárta, Mateja Lúčana, Ondreja Šalinga, Josefa Kempného, Antonína Kapeka a ďalších, ktorí niesli spoluzodpovednosť za 20 rokov normalizačnej politiky. Vnútrostranícka operatívna informácia z 26. novembra pritom hodnotila vtedajšiu politickú situáciu ako „veľmi zložitú a napätú“, i keď vraj väčšina komunistov podporovala nového generálneho tajomníka ÚV KSČ Karla Urbánka. Žiadala však „zásadný obrat v straníckej práci“. Miesto komunistickej strany vo vznikajúcom pluralitnom politickom systéme hľadal Ladislav Adamec, ktorý zohral významnú úlohu v pokojnom odovzdaní moci opozícii za okrúhlymi stolmi, ďalej Peter Weiss, Pavol Kanis, Milan Ftáčnik a ďalší. Tieto kroky boli spojené s akčnými programami strany a to podmieňovalo aspoň čiastočné vyrovnanie sa s jej normalizačnou politikou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
504	1989.11.26	V divadle Laterna Magika v Prahe sa uskutočnila dačová konferencia s Alexanderom Dubčekom a Václavom Havlom o možnostiach a perspektívach uplatnenia demokracie v Československu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
505	1989.11.26	V Prahe sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Občianskeho fóra a vlády ČSSR Václava Havla a Ladislava Adamca. OF žiadalo okamžité prepustenie všetkých politických väzňov, odstúpenie skompromitovaných politikov, rezignáciu prezidenta G. Husáka a zostavenie nezávislej vyšetrovacej komisie k udalostiam 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
506	1989.11.26	Na Námestí SNP v Bratislave sa konal piaty míting organizovaný VPN. V stanovisku VPN k vtedajšej situácii sa zdôraznili najmä dve požiadavky - zrušenie ústavného zakotvenia vedúcej úlohy KSČ a urýchlené vyhlásenie slobodných volieb. Ďalej VPN žiadala, aby sa predstavitelia Slovenska k týmto požiadavkám vyjadrili a nepredlžovali politickú krízu. Vyslovilo plnú podporu Občianskemu fóru, požiadavkám študentov a umelcov, pričom člen koordinačného výboru VPN Milan Kňažko bol zároveň členom koordinačného výboru OF. VPN vyzvala občanov, aby vzali svoje záležitosti do vlastných rúk a podporili splnenie požiadaviek občianskych iniciatív generálnym štrajkom 27. novembra 1989 od 12.00 do 14.00. Na mítingu už prehovoril „oslobodený“ Ján Čamogurský. P. Valo predniesol stanovisko redaktorov Pravdy a Nového slova, ktorí sa pripojili k iniciatíve VPN. Na mítingu prvýkrát zaznela pieseň Ivana Hofímana „Sľúbili sme si lásku“, ktorá sa stala symbolom „nežnej revolúcie“ na Slovensku. Literát Martin Šimečka sa vyslovil za slobodu literatúry a za odstránenie cenzúry, sochár a maliar Vladimír Kompánek z vedenia VPN za odstránenie,železnej opony“. Napriek tomuto spoločenskému pohybu viaceré odborové organizácie a štruktúry KSS vyjadrovali stále podporu Karlovi Urbánkovi a Ladislavovi Adamcovi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
507	1989.11.26	Nový generálny tajomník ÚV KSČ K. Urbánek na mimoriadnom zasadaní ÚV KSČ vytýčil za najdôležitejšiu úlohu strany „stanovenie jasnej a zrozumiteľnej orientácie strany pre najbližšie obdobie“. Oboznámil členov výboru s personálnymi zmenami. Navrhol zvolať mimoriadny zjazd KSČ na 26. január 1990, ktorý mal schváliť konkrétny akčný program. Bol za dialóg s politickými stranami, Klubom za socialistickú prestavbu Obroda či Občianskym fórom. Národný front žiadal otvoriť pre širokú koalíciu politických strán, spoločenských organizácií a ďalších občianskych združení, no len tým, ktorým „ide o socializmus“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
508	1989.11.26	Študenti Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave vydali stanovisko k udalostiam v ČSSR. Vyjadrili jednoznačný súhlas s požiadavkami slovenských vysokoškolských študentov, odmietli uplatňovanie „nanútenej“ marxisticko-leninskej ideológie a vyjadrili podporu Občianskemu fóru a Verejnosti proti násiliu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
509	1989.11.26	Strana slovenskej obrody vydala Vyhlásenie k vnútropolitickej situácii, v ktorom podporila požiadavky verejnosti a prebiehajúci spoločenský pohyb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
510	1989.11.26	V Maďarsku sa konalo prvé referendum, ktorého sa zúčastnilo 58 percent oprávnených voličov. Rozhodlo, že sa bude konať voľba prezidenta po parlamentných voľbách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
511	1989.11.27	V celej ČSSR sa uskutočnil dvojhodinový manifestačný generálny štrajk, prvý od roku 1948, ktorý bol vtedy za nastolenie komunistického režimu, nov novembri 1989 občania žiadali práve jeho povalenie a podporovali demokratické požiadavky VPN, OF, študentov a umelcov. Demokratická revolúcia v československom štáte naberala na sile. Štrajk mal rôzne podoby, od zhromaždení v závodoch, napríklad v Slovnafte v Bratislave, VSŽ v Košiciach, až po veľké mítingy v centrách miest, ako Trenčín (20-tisíc), Banská Bystrica, Prešov (10-tisíc) a Bratislava. Študenti žiadali na celoštátnom stretnutí v Prahe prepustenie pohtických väzňov, ďalej zrušenie vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti, nový vysokoškolský, tíačový a volebný zákon. Slovenskí vysokoškoláci sa opierali o podobný politický program. Privítali odstúpenie Miloša Jakeša z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ. Občania na mítingoch na námestiach miest Slovenska politické „zmeny“ považovali za nedostatočné a vyslovili sa za zrušenie mocenského monopolu KSČ a za uskutočnenie slobodných volieb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
512	1989.11.27	Na Námestí SNP v Bratislave sa konal šiesty míting zvolaný VPN. Občania dali najavo svoju nespokojnosť s uskutočnenými zmenami v ÚV KSS a v ÚV KSČ a predstavitelia Koordinačného výboru VPN sa vyslovili za zosilnenie tlaku na štátnu moc. Na mítingu Milan Kňažko oznámil začatie dialógu medzi občianskymi iniciatívami a slovenskou vládou. Na mítingu okrem iných vystúpili český herec Pavel Landovský a spisovateľ Pavel Kohout. Pokus podpredsedu vlády SSR Štefana Murína vystúpiť na mítingu občanov neuspel, z ich radov sa ozývali výkriky: „Nikto vám neverí“, „Odstúpiť!". Chcel vystúpiť „v mene štátneho a straníckeho vedenia na Slovensku.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
513	1989.11.27	Na Václavskom námestí v Prahe sa konala siedma manifestácia OF za demokratické spoločenské zmeny a nabádalo k ich urýchleniu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
514	1989.11.27	Alexander Dubček znova vystúpil na manifestácii OF na Letenskej pláni v Prahe, kde opäť hovoril o ideáloch „socializmu s ľudskou tvárou“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
515	1989.11.27	Biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Eugen Mikó sa postavil na podporu aktivít mládeže. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
516	1989.11.27	Československú sociálnu demokraciu obnovili ako politickú stranu, čo začalo výrazne meniť politickú scénu v českých krajinách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
517	1989.11.27	Pracovníci Ministerstva kultúry SSR sa vyjadrili za demokratické zmeny v ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
518	1989.11.27	Minister školstva, mládeže a telesnej výchovy Ľudovít Killár sa na stretnutí zo zástupcami Koordinačného výboru slovenských vysokých škôl zaoberal poskytnutím záruk študentom, ktorí sa zúčastňovali politického diania. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
519	1989.11.28	Zástupca VPN Ján Čarnogurský sa zúčastnil rokovaní medzi OF, VPN a delegáciami vlády ČSSR a ÚV Národného frontu ČSSR. OF na čele s Václavom Havlom a VPN žiadali demisiu vlády ČSSR, zrušenie článkov ústavy o monopolnom postavení KSČ, záruky občianskych slobôd a práv, prepustenie pohtických väzňov, odstúpenie prezidenta Gustáva Husáka atď. Zástupcovia OF a VPN zároveň vyhlásili, že sa nebudú podieľať na zostavení novej vlády. Premiér vlády Ladislav Adamec predložil návrh, že do 3. decembra podá návrh na zostavenie novej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
520	1989.11.28	Vzhľadom na to, že sa nesplnili požiadavky študentov, Celoštátny koordinačný štrajkový výbor študentov vysokých škôl rozhodol o pokračovaní štrajkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
521	1989.11.28	V Bratislave sa konalo zasadnutie Predsedníctva SNR. Najprv sa držalo vopred stanoveného programu, z čoho bolo zrejmé, že si neuvedomuje závažnosť spoločenského pohybu na Slovensku a skôr obhajovalo dovtedajší politický systém. Predsedníctvo sa nakoniec vyslovilo za urýchlené zvolenie pléna SNR, pretože v dovtedajšom zložení stratilo akcieschopnosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
522	1989.11.28	Na celoštátnom aktíve KSČ v Prahe bol vyslovený súhlas s návratom bývalých členov, ktorí boh vylúčení zo strany po roku 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
523	1989.11.28	Zasadnutie Slovenského ÚV Socialistického zväzu mládeže podporilo požiadavky študentov, ako aj zrušenie vedúcej úlohy KSČ v ústave a vyhlásenie slobodných voheb. Kritizovala sa izolovanosť straníckeho a štátneho vedenia a jeho neschopnosť uskutočniť pozitívne, celou spoločnosťou na Slovensku očakávané zmeny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
524	1989.11.28	Skončila sa plenárna schôdza Slovenskej odborovej rady (SOR). Prijala uznesenie, v ktorom podporila zrušenie vedúcej úlohy KSČ v ústave a vypísanie slobodných volieb. Žiadala zakotviť v Stanovách Revolučného odborového hnutia princíp nezávislosti ROH od politických strán a zvolanie mimoriadneho všeodboro /ého zjazdu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
525	1989.11.28	V Bratislave zasadalo Predsedníctvo ÚV NF SSR, ktoré rokovalo o vnútropolitickej situácii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
526	1989.11.28	V Košiciach sa uskutočnilo rokovanie KV KSS a Strany slobody, na ktorom sa vyslovili za obrodenie Národného frontu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
527	1989.11.28	Vo vyhlásení Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR sa oznámilo zrušenie predmetu občianska náuka ako maturitného predmetu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
528	1989.11.28	V pražskom Paláci kultúry sa uskutočnil neverejný celoštátny aktív KSČ. Rezonovala na ňom obhajoba existujúceho modelu socializmu, odhodlanie nevzdať sa monopolu moci, zachovať Ľudové milície a „vedúcu úlohu“ KSČ v spoločnosti. KSČ mala spolupracovať len so „socialisticky orientovanými“ politickými silami. Účastníci aktívu vyslovili súhlas s návratom bývalých členov, vylúčených po roku 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
529	1989.11.29	Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok číslo 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a na základe zmien v ďalších ústavných článkoch sa odstránilo monopolné postavenie KSČ v Národnom fronte a monopolné postavenie marxizmu-leninizmu vo výchove a vzdelávaní, čím sa dosiahol podstatný krok demokratickej revolúcie k odstráneniu komunistického režimu a k nastoleniu nového demokratického a pluralitného spoločenského systému. Zamatová revolúcia sa uskutočňovala nenásilne za okrúhlymi stolmi (rokovania medzi L. Adamcom а V. Havlom a ďalšími), keď predstavitelia komunistickej moci ju odovzdali formujúcej sa opozícii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
530	1989.11.29	Predstavitelia OF a VPN (Milan Kňažko, Ján Budaj, Vladimír Ondruš, Miroslav Kusý, Peter Zajac a Martin Bútora) si v Prahe vyjasnili vzájomné postavenie ako „suverénnych reprezentantov českého a slovenského občianskeho hnutia.“ Spoločným cieľom OF a VPN bola „zmena Československa na demokratickú federáciu, v ktorej budú Česi a Slováci spolu s ostatnými národnosťami žiť vo vzájomnom priateľstve a porozumení.Prezident ČSSR Gustáv Husák sa pri návšteve komunistických poslancov FZ ČSSR vyjadril o svojom zotrvaní v úrade, ktoré záviselo od stanovísk federálneho parlamentu, vedenia komunistickej strany a Národného frontu. Uviedol, že v ČSSR prebieha politický zápas a vyslovil sa za všeobecný dialóg, ktorého výsledky bude rešpektovať. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
531	1989.11.29	Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec sa zaoberal v televíznom vystúpení vnútropolitickou situáciou v Československu, ktorú považoval za zložitejšiu, než ako ju hodnotili oficiálne kruhy. Predpokladal, že v krátkom čase oboznámi občanov so stavom československej ekonomiky a otvoril posúdenie otázky augusta 1968 a rokovania so ZSSR o „dočasnom pobyte“ jeho vôjsk na území ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
532	1989.11.29	Z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR odstúpil Alois Indra, jeden z najpoprednejších komunistických konzervatívcov a realizátorov politiky normalizácie v ČSSR po auguste 1968. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
533	1989.11.29	V Bratislave sa v budove Slovenského národného divadla stretli zástupcovia OF a VPN za účasti zástupcov štrajkových výborov z celého Slovenska. Po prvý raz v Bratislave prehovoril Václav Havel. « Prvý podpredseda vlády SSR Štefan Murín sa stretol s delegáciou VPN. Koordinačný výbor VPN vo vydaných dokumentoch vyjadril, že „VPN sa nechce podieľať na moci, nechce sa orientovať na politické boje. Ide skôr o kontrolu výkonu tejto moci, o konfrontáciu medzi slovami a činmi ,“ a to aj preto, že VPN nebola politickou stranou, ale občianskym hnutím. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
534	1989.11.29	FZ ČSSR zvolilo komisiu pre dohľad nad vyšetrovaním udalostí zo 17. novembra na Národní tríde. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
535	1989.11.29	Denník Rudé právo uverejnilo Programové zásady Občianskeho fóra. Dňa 30. novembra urobila to isté aj Pravda, no napr. denník Strany slovenskej obrody Ľud ich zverejnil už 28. novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
536	1989.11.29	Uskutočnili sa viaceré personálne zmeny vo vedení Strany slobody. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
537	1989.11.29	Mnohé národné výbory, vtedajšie miestne orgány štátnej moci a správy, nadviazali dialóg s občianskymi iniciatívami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
538	1989.11.29	VPN vydala Návrh pre prácu akčných skupín VPN, ktoré sa stali podkladom pre utvorenie jej štruktúr. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
539	1989.11.3?	Komunistickí funkcionári museli vstúpiť do dialógu s nekomunistickými kolegami a vzdať sa svojho monopolu pri riadení pracovísk. Základné organizácie KSČ na pracoviskách strácali svoj vplyv. Kľúčové pozície dovtedy zastávali komunistické kádre a stranícki nominanti. Na pracoviskách dochádzalo postupne v tomto smere k demokratizácii. Nie vždy však hladko a rýchlo. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
540	1989.11.30	V Bratislave sa konala 17. schôdzka SNR. Poslanci vzali na vedomie žiadosť predsedu SNR Viliama Šalgoviča o odstúpenie z funkcie predsedu a člena Predsedníctva SNR, z ktorých ho odvolali. Novým predsedom SNR sa stal Rudolf Schuster, poslanec SNR za KSS. Predseda vlády SSR Pavol Hrivnák, informoval poslancov o úlohách vlády a vyjadril sa za jej reorganizáciu, uvoľnenia priestoru pre podnikateľskú činnosť, rozvoj kultúry a školstva, fungovania právneho socialistického štátu, vypracovania nových zákonov o občianskych právach a slobodách. V jeho vystúpení však absentovala požiadavka zavedenia trhového hospodárstva, ako aj reakcia na už sa utvárajúce zárodky pluralitného politického systému. Skupina poslancov vypracovala Vyhlásenie SNR k súčasnej vnútropolitickej situácii, v ktorom sa uviedlo, že národná rada „je presvedčená, že jedine právny štát, budovaný na socialistickom základe, zabezpečí nové rozmery vzťahov orgánov socialistického štátu s ďalšími zložkami politického systému ... Jedine právny poriadok, tvorený na mnohosti názorov všetkých vrstiev spoločnosti môže vytvoriť skutočné predpoklady na uplatnenie demokracie, humanizmu, sociálnej spravodlivosti, občianskych práv a slobôd, uplatňovanie rovnoprávnosti národov a národností v Slovenskej socialistickej republike“. Diskusia k vyhláseniu bola pre jeho nejasné formulácie z hľadiska budúceho smerovania Slovenska dosť rozpačitá a skôr sa v nej odrážali postoje poslancov na obranu socializmu, napriek tomu, že sa vyjadrili i postoje za pluralitný politický systém a za vypracovanie novej ústavy. Zároveň na pôde SNR vznikla komisia na prešetrenie udalostí z 25. marca 1988. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
541	1989.11.30	Na Úrade vlády SSR sa zišli predseda vlády Pavol Hrivnák, jej podpredseda Štefan Murín a minister spravodlivosti Milan Čič s predstaviteľmi VPN Jánom Budajom, Ľubomírom Feldekom, Máriou Filkovou, Fedorom Gálom, Eugenom Gindlom, Milanom Kňažkom, Jánom Langošom, Františkom Mikloškom, Milanom Šimečkom a ďalšími. Rokovania sa dotýkali praktického premietnutia dôsledkov zrušenia vedúcej úlohy KSČ do štátnej správy, návrhu na zrušenie štátneho dozoru nad cirkvami, reorganizácie vlády a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
542	1989.11.30	V Prahe sa zišla na pôde Federálneho zhromaždenia ČSSR jeho komisia na prešetrenie zákroku polície proti študentom 17. novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
543	1989.11.30	Výzvu na založenie kresťanskodemokratických klubov podpísali Ján Čarnogurský, Hana Ponická, Miroslav Ťahy, Konštantín Viktorín, Ivan Čarnogurský, Anton Selecký, Ivan Hoffman a iní. Kluby sa neskôr stali základom vzniku Kresťansko-demokratického hnutia (KDH), ktoré sa malo ideovo zamerať na ekumenický kresťanský svetonázor, trvalo by na zárukách plnej náboženskej slobody a dodržiavam ľudských práv, rovnoprávnosti všetkých foriem vlastníctva a podpory súkromného podnikania a zároveň by podporovalo pevné rodinné vzťahy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
544	1989.11.30	Predsedníctvo ÚV NF SSR prerokovalo postup príprav rekonštrukcie slovenskej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
545	1989.11.30	Ustanovila sa koordinačná skupina na založenie Strany demokratického socializmu, zložená z bývalých komunistov, postihnutých normalizáciou, tzv. reformných komunistov v KSS a nestraníkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
546	1989.11.30	Orientácia VPN na riešenie vážnych ekologických problémov, pretvorenie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) na demokratickú organizáciu a utvorenie Strany zelených (SZ) boli predmetom spoločného vyhlásenia SZOPK a prípravného výboru SZ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
547	1989.11.30	V Bratislave rokovalo vyše 200 zástupcov štrajkových výborov VPN z celého Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
548	1989.11.30	Odstúpilo Predsedníctvo a sekretariát Mestského výboru KSS v Bratislave. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
549	1989.11.30	Zasadalo Predsedníctvo Ústredného výboru Strany slobody. Schválilo Programové zásady Strany slobody, ktoré budú predložené na vnútrostranícku diskusiu, a návrh Akčného programu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
550	1989.11.30	Predsedníctvo Ústredného výboru Strany slovenskej obrody požadovalo rešpektovanie neodnímateľných práv človeka a slobody zodpovedných občanov rozhodovať o osudoch vlastného národa a štátu. Navrhlo, aby 10. december ako Deň ľudských práv a slobôd sa stal dňom politického zmierenia. Vyjadrilo podporu generálnemu štrajku ako všeľudovému referendu o zásadných politických zmenách a požadovalo vytvorenie komisie na prešetrenie udalostí 25. marca 1988. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
551	1989.12.??	Podľa tvorby národného dôchodku bola na Slovensku nasledujúca štruktúra ekonomiky : priemysel - 57,3 %, stavebníctvo - 11,6 %, poľnohospodárstvo - 9,5 %, obchod a verejné stravovanie - 7,9 %, nákladná doprava - 4,5 %. Vytvorený národný dôchodok na 1 obyvateľa na Slovensku dosahoval 86,59 % úrovne dosiahnutej v českých krajinách. Pre celkový prednovembrový ekonomický systém a odvetvovú štruktúru zamestnanosti konca 80. rokov 20. storočia v Československu bol typický relatívne vysoký podiel zamestnancov s „modrými goliermi“ a relatívne nižší podiel pracovníkov s „bielymi goliermi“. V kontexte rýchleho technologického pokroku to bolo dôkazom zaostávania socialistického ekonomického systému v porovnaní s vyspelejšími ekonomikami západných štátov. Roku 1989 sa na Slovensku dokončilo 33 437 bytov v novostavbách, čo tvorilo 33,78 % z celoštátneho počtu. V Bratislave - v Ústave aplikovanej kybernetiky SAV sa uviedlo do prevádzky prvé prepojenie vtedajšieho Československa so sieťou elektronickej pošty UUPC. K sieti sa postupne pripájali aj ďalšie pracoviská výskumného a akademického charakteru. Sieť pracovala s rýchlosťou 2,4 kbit/s. Počet obyvateľov na Slovensku dosiahol v roku 1989 5 276 186, z toho 4 585 418 bolo slovenskej národnosti, 577 614 maďarskej, 64 273 českej, moravskej a sliezskej, 38 797 rusínskej a ukrajinskej, 2 641 nemeckej, 2 562 poľskej, 2 536 ruskej a 13 724 inej národnosti. V roku 1989 tvorili obyvatelia Slovenska 33,7 % z celkového počtu obyvateľov Československa. V porovnaní s rokom 1948 došlo k nárastu podielu obyvateľov Slovenska v spoločnom štáte. V roku 1948 bol podiel slovenského obyvateľstva v rámci Československa 27,9 %. Tieto čísla svedčia o demografickom vývoji po roku 1948, keďbol vývoj pôrodnosti na Slovensku vyšší ako v českých krajinách. V oboch častiach štátu prebiehal odlišný populačný vývoj, ktorý sa odrazil v odlišnej vekovej štruktúre obyvateľstva. Tá sa zasa prejavila v počte osôb v produktívnom veku a v počte ekonomicky aktívnych osôb. Od roku 1980 sa zaznamenal pokles pôrodnosti, hoci sa prijímali niektoré opatrenia v prospech rodín. Mali však väčšinou kompenzačný charakter, vyrovnávali infláciu, ale neovplyvnili zvýšenie pôrodnosti. Vývoj pôrodnosti v 80. rokoch determinovala zhoršujúca sa ekonomická situácia, limitujúcim faktorom bol relatívny nedostatok bytov, vysoká zamestnanosť žien a nedostatočné služby pre zamestnané matky. Vysoká zamestnanosť žien bola dôsledkom finančnej situácie domácností, ale súvisela tiež s vyšším vzdelaním žien a širšou ponukou pracovných miest pre ženy. Zamestnanosť žien súvisela s mnohými faktormi, ktoré ovplyvňovali spôsob života rodín a komunít. V roku 1989 pracovalo na Slovensku 1 134-tisíc žien, čo bolo 45,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva Slovenska. Vysoká miera feminizácie bola typická najmä pre školstvo, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, cestovný ruch, peňažníctvo, komunálne služby atď. Rok 1989 znamenal pre občanov Slovenska konečne aj slobodu pohybu, ktorú reálne okúsili slobodným prekročením a vycestovaním na západ, najmä do Rakúska. Prvé návštevy sprevádzala eufória na oboch stranách hranice. Pre mnohých Slovákov išlo vôbec o prvú návštevu Západu v ich živote. Bola to živá konfrontácia rozdielnych životných úrovní. Obyvateľstvo vedelo napriek cenzúre informácií o zaostávaní socialistickej spoločnosti oproti západným krajinám, ktoré boh na porovnateľnom stupni rozvoja pred uchopením moci komunistickou stranou v roku 1948 v našej krajine. Návštevy sa spojili s nákupmi v obchodoch so širokým sortimentom tovarov, o čom mnohí dlhé roky iba snívali. Občania si tak mohli zadovážiť tovary, ktoré v domácej obchodnej sieti chýbali. Po desaťročia sa zväčšujúci rozdiel medzi socialistickým systémom a vyspelými západnými krajinami v oblasti ekonomickej a civilizačnej úrovne potvrdzujú analýzy z konca 80. rokov 20. storočia, ale aj živá skúsenosť. Nedostatočné personálne, materiálne, prístrojové, technologické a iné vybavenie dominovalo vo všetkých sférach spoločnosti. Komunistické vedenie a jeho celková koncepcia riadenia krajiny nedokázala adekvátne reagovať na rastúce nároky na rozvoj spoločnosti. Výrazne sa tieto skutočnosti odrazili v oblasti vedy, výskumu a vývoja v súvislosti s informatizáciou a novými technológiami, kde sa koncom 80. rokov vyostrené prejavovalo zaostávanie. V časti spoločnosti prevládala eufória spojená s napätím z ďalšieho vývoja. Dobová tlač zrkadlila náladu v spoločnosti. Objavovali sa v nej necenzurované články, rubriky, ankety. Žurnalisti využívali slobodu slova. Občania zakúšali novonadobudnuté slobody. Naopak v inej časti spoločnosti, spojenej s komunistickým mocou (členovia KSČ, spolupracovníci ŠtB a občania lojálni komunistickej moci) vládla neistota z budúceho vývoja. Koncom 80. rokov sa zlepšovalo vybavenie domácností štandardnými výrobkami dlhodobej spotreby. Dopyt po najmodernejšom vybavení domácností sa však nepokryl. Takmer každá domácnosť vlastnila chladničku a televízor. Narastal počet domácností, ktoré mali osobný automobil. Na trhu dostupný počet výrobcov, resp. značiek áut bol však nízky. Kúpa auta bola pre domácnosti vysokou investíciou, na ktorú sa šetrili financie mnohé roky. Vozový park bol zastaraný a opotrebovaný. Nové autá boli nedostatkovým tovarom, čo vytváralo priestor pre korupciu. Na niektoré značky áut sa robili poradovníky. Občania stáli dlhé hodiny, neraz aj celú noc, pred predajňami áut v neistote, či sa im vozidlo ujde. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
552	1989.12.01	Vláda ČSSR prijala rozhodnutie o zrušení ženijno-technických zátarás na hraniciach s Rakúskom. Bol to jeden z významných krokov k odstráneniu „železnej opony“ medzi Československom a Rakúskom. Odstraňovanie zátarás sa dialo za emotívnej podpory obyvateľstva, ktoré sa zúčastňovalo nielen ako divák, ale aj ako ochotný pomocník. Mnohí občania si kúsky ostatého drôtu brali domov ako spomienkový suvenír. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
553	1989.12.01	Koordinačné centrum (КС) OF na čele s Václavom Havlom rokovalo s českým premiérom Františkom Pitrom o rekonštrukcii vlády Českej socialistickej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
554	1989.12.01	Na Námestí SNP v Bratislave sa znova konal míting za účasti desať tisícov občanov. Bol venovaný augustu 1968 a preto sa na ňom zúčastnili aj rodiny niektorých obetí okupácie, vrátane matky zastrelenej Dánky Košanovej. Míting pozdravil primátor Viedne Helmut Zilk. Mítingy sa konali aj v ďalších mestách Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
555	1989.12.01	Primátor Bratislavy pridelil VPN šesť miestností v Mozartovom dome (vtedy Jiráskova ulica, dnes Ventúrska), kde predtým paradoxne sídlila Večerná univerzita marxizmu-leninizmu. Dovtedy petície občanov, adresované VPN, dochádzali do budovy na Markušovej ulici (dnes Mariánska), kde bola organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
556	1989.12.01	Členovia ústavnoprávnych výborov snemovní FZ ČSSR prerokúvali návrh tzv. trojjedinej ústavy ČSSR, ČSR a SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
557	1989.12.01	V Bratislave sa konalo mimoriadne zasadnutie Ústredného výboru Strany slovenskej obrody. Odsúdilo štyridsaťročné paralyzovanie činnosti strany a podalo návrh na obnovu pôvodného názvu strany pred štátnym prevratom vo februári 1948 - Demokratická strana. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
558	1989.12.01	Predsedníctvo ÚV KSS sa zaoberalo prípravou mimoriadneho zjazdu KSS. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
559	1989.12.01	Predsedníctvo ÚV KSČ zverejnilo návrh akčného programu KSČ „Za demokratickú socialistickú spoločnosť v ČSSR“, v ktorom sa prihlásilo k ideálom socializmu, k politickému pluralizmu v rámci obnoveného Národného frontu ČSSR a odsúdilo okupáciu ČSSR v auguste 1968 ako chybnú a neopodstatnenú. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
560	1989.12.01	Sekretariát SOR sa vyjadril k požiadavkám základných organizácií a pracovných kolektívov na zmeny v odborovom hnutí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
561	1989.12.01	Vo VSŽ v Košiciach bolo ustanovené miestne OF za účasti asi 500 ľudí. Podobné OF boh ustanovené aj na iných miestach východného Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
562	1989.12.01	Vedenie pravoslávnej cirkvi v ČSSR vydalo proklamáciu. Prihlásilo sa „k zodpovednému budovaniu nového života v spoločnosti, ktorá už nebude spútavať osobné a náboženské slobody veriacich“. Vyslovilo presvedčenie, že cirkvi v nových podmienkach budú môcť pôsobiť vo väčšej miere spoločensky a kultúrne, ako aj v náboženskej výchove detí, cirkevnom zameraní mládeže a v charitatívnej službe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
563	1989.12.02	Na Malte sa stretli najvyšší predstavitelia ZSSR a USA Michail Gorbačov a George Bush, za prítomnosti ministrov zahraničných vecí Eduarda Sevardnadzeho a Jamesa Bakera, kde hovorili najmä o situácii v štátoch strednej Európy a o možnostiach jej usporiadania. Tiež diskutovali o otázkach odzbrojenia, ako aj o vzájomných sovietskoamerických vzťahoch. V pozadí rozhovorov sa črtala aj možnosť zjednotenia Nemecka. Gorbačov k nemu zaujal pomerne opatrný postoj, hoci sa objavili myšlienky o budúcom osude NATO a Varšavskej zmluvy a uviedol, že sa priamo potvrdila neplatnosť a zastaranosť doktríny Leonida I. Brežneva o „obmedzenej suverenite“ krajín sovietskeho bloku, ktorá sa prejavila v roku 1968 práve v súvislosti s okupáciou československého štátu. Predstavitelia ZSSR a USA sa zároveň dohodli, že ZSSR nebude zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín sovietskeho bloku, ako aj na tom, že rozhovory sa nezverejnia. Na druhej strane USA sa zaviazali, že nebudú komplikovať vzťahy Sovietskeho zväzu k týmto krajinám. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
564	1989.12.02	VPN vydala Vyhlásenie, v ktorom definovala svoje postavenie v spoločnosti a úlohy, ktoré si kládla do budúcnosti ako občianske hnutie založené na širokom spektre názorov a na princípe plurality. VPN spomedzi svojich 12 požiadaviek považovala za najdôležitejšie odstránenie vedúcej úlohy strany v spoločnosti a uskutočnenie slobodných volieb. Úlohou VPN bolo riešiť nahromadené problémy na miestnej úrovni cestou verejných dialógov a chcela naďalej ostať širokým občianskym hnutím. Nevyhýbala sa politickej zodpovednosti za spoločenský vývoj a chcela zmenu volebného zákona. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
565	1989.12.02	Mimoriadny aktív Mestskej organizácie Strany slobody v Bratislave vydal výzvu k súčasnému dianiu. Požadoval zmenu stanov Strany slobody ako nemarxistickej a nezávislej politickej strany, založenej na princípe slobody, zasadzoval sa za slobodné voľby, rovnoprávne spolunažívanie Čechov a Slovákov, ochranu práv všetkých národnostných menšín, návrat historických symbolov Slovenska (znak a zástava) a pozdvihnutie národnej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
566	1989.12.02	V Banskej Bystrici vznikla nová politická strana - Trend tretieho tisícročia - so zameraním na riešenie ekologických problémov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
567	1989.12.02	Skončil sa IX. zjazd jednotných roľníckych družstiev. V jeho priebehu oznámil Pavol Delinga založenie prípravného výboru Československej strany poľnohospodárov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
568	1989.12.02	V Prahe sa konalo zasadanie celoštátneho predstavenstva klubu Obroda - za demokratický socializmus, a to aj so slovenskou účasťou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
569	1989.12.03	Federálna vláda ČSSR odsúdila okupáciu republiky 21. augusta 1968, ktorou intervenčné krajiny porušili medzinárodné právo, Chartu OSN a vzťahy medzi zvrchovanými štátmi. Vláda poverila svojho predsedu Ladislava Adamca, aby s týmto stanoviskom oboznámil sovietsku vládu, s ktorou by sa začali rokovania o medzivládnej dohode. Odchod sovietskych vôjsk by sa uskutočnil v „súlade s postupom celoeurópskeho odzbrojovacieho procesu“. Najvyšší sovietsky predstaviteľ Michail S. Gorbačov sa však pri návšteve Prahy a Bratislavy v apríli 1987 neospravedlnil za okupáciu a až do začiatku decembra 1989 sovietska strana neprikročila k prehodnoteniu udalostí roku 1968, čo so sklamaním vnímala väčšina slovenskej a českej spoločnosti. Federálne zhromaždenie ČSSR 3. decembra 1989 priamo žiadalo po vyhlásení federálnej vlády odsun sovietskych vôjsk, ktorý by sa stal súčasťou celoeurópskeho odzbrojovacieho procesu : „Poslanci Federálneho zhromaždenia ČSSR vyjadrujú podporu zahraničnopolitickým jednaniam, ktoré vedie československá vláda v záujme právneho vyriešenia otázok spojených s odsunom sovietskych vôjsk z územia ČSSR tak, aby bola v náväznosti na helsinský proces garantovaná stabilita a rovnováha záujmov členských štátov Varšavskej zmluvy, Severoatlantického paktu a neutrálnych štátov na európskom kontinente.“ Odsun sa začal po návšteve V. Plavia v Moskve vo februári 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
570	1989.12.03	OF a VPN vyjadrili vo svojom vyhlásení nespokojnosť so zložením novej vlády ČSSR, ktorú vymenoval prezident republiky Gustáv Husák, lebo z 20 kresiel obsadili až 1S členovia KSČ. Zástupcov mali socialisti a lidovci, traja členovia vlády boh bez straníckej príslušnosti. Žiadali odchod ministrov zahraničia a ďalších rezortov, ktorých považovali za „nedostatočne kompetentných“ pre svoje nedávne postoje. Podľa OF a VPN mala KSČ vyvodiť dôsledky z toho, že stratila vedúce postavenie v slovenskej a českej spoločnosti. Pritom Predsedníctvo ÚV KSČ vyjadrilo podporu novej vláde. Slovenský koordinačný výbor vysokých škôl a zástupcovia umelcov zaujali kritické stanovisko k zloženiu federálnej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
571	1989.12.03	Občianske iniciatívy vyslovili požiadavky, aby prezident ČSSR Gustáv Husák prepustil všetkých politických väzňov a odstúpil z funkcie 10. decembra - na Deň ľudských práv. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
572	1989.12.03	Vo vyhlásení Národného frontu ČSSR na podporu spoločenských zmien po 17. novembri sa zdôraznilo nové jeho poňatie, pričom Národný front by bol „zbavený chýb a nedostatkov minulosti“. Tvoril by otvorenú spoločensko-politickú základňu politických strán, spoločenských organizácií, sociálnych a záujmových skupín a iniciatív. V Národnom fronte sa mali uplatňovať princípy „otvorenosti, dobrovoľnosti a rovnosti“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
573	1989.12.03	V NDR odstúpilo celé vedenie vládnucej SED s Egonom Krenzom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
574	1989.12.04	Predstavitelia štátov Varšavskej zmluvy (Michail Gorbačov, Peter Mladenov, Rezsó Nyers, Hans Modrow, Wojciech Jaruzelski, Nicolae Ceaušescu, Karel Urbánek) vyhlásili ozbrojený zásah proti ČSSR 21. augusta 1968 za protiprávny, neopodstatnený a chybný, ktorý prerušil demokratickú obnovu ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
575	1989.12.04	Generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov rokoval s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Karlom Urbánkom a predsedom vlády ČSSR Ladislavom Adamcom o podmienkach pobytu sovietskych vôjsk v Československu. Vo Vyhlásení sovietskej vlády bola odsúdená invázia do ČSSR v auguste 1968. Táto „akcia znamenala zasahovanie do vnútorných vecí ČSSR, ktoré je nezlučiteľné s normami vzťahov medzi zvrchovanými štátmi“. Vtedajšie sovietske vedenie zvolilo „jednostranný, nevyvážený, neadekvátny prístup a zásah do záležitostí spriatelenej krajiny“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
576	1989.12.04	V Bratislave sa konal ôsmy míting na námestí SNP zvolený VPN. Odznelo na ňom deň predtým vydané spoločné vyhlásenie VPN a OF, ako aj protesty proti zloženiu vlády ČSSR. Ak by neboli požiadavky splnené, mal byť vyhlásený generálny štrajk na 11. decembra 1989. Za štrajk sa vyslovil aj Slovenský koordinačný výbor vysokých škôl. Žiadal demisiu federálnej vlády a vyslovil nedôveru slovenskej vláde. Podobné stanovisko zaujal aj Sekretariát SOR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
577	1989.12.04	V Prahe, Bratislave a iných mestách ČSSR demonštrovali stá tisíce ľudí proti zloženiu vlády ČSSR. Na manifestácii OF na Václavskom námestí v Prahe predniesol z vedenia OF Václav Malý vyhlásenie КС OF a KV VPN k politickej situácii, v ktorom sa hovorilo, že základným cieľom oboch občianskych hnutí bola záruka slobodných volieb, ktoré sa mali uskutočniť najneskôr do júla 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
578	1989.12.04	Ústredný výbor Národného frontu ČSSR vydal vyhlásenie k spoločensko-politíckému vývoju. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
579	1989.12.04	Predsedníctvo ÚV KSS prerokovalo návrh na svoje odstúpenie (!), ako aj ustanovenie akčného výboru na prípravu mimoriadneho zjazdu KSS. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
580	1989.12.04	V Trnave bolo prijaté Programové vyhlásenie kňazov Slovenska, ktorí sa tu zišli na čele s arcibiskupom Jánom Sokolom. Požadovali zrušenie dozoru štátu nad cirkvou, ukončenie činnosti Združenia katolíckeho duchovenstva - Pacem in terris, odstúpenie a odvolanie tých predstaviteľov katolíckych inštitúcií, ktorí stratili dôveru cirkvi. Kňazi sa pripojili k požiadavkám bohoslovcov CMBF (Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte) v Bratislave. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
581	1989.12.04	V Prešove sa zišlo celodiecézne zhromaždenie 150 gréckokatolíckych duchovných. V prijatom vyhlásení podporili požiadavky Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu a stotožnili sa s požiadavkami ostatných cirkví zrušiť štátny dozor nad cirkvami a udeľovanie štátneho súhlasu pre duchovnú činnosť. Pre svoju cirkev žiadali to, o čo usilovali už dlhý čas, t. j. plnú rehabilitáciu cirkvi a biskupa Pavla Gojdiča, vrátenie majetku a zrušenie všetkých nariadení, súvisiacich s tzv. prešovským soborom v roku 1950. Súčasne sa dožadovali vytvorenia priaznivých podmienok na činnosť cirkvi v oblasti výstavby chrámov, výchovy, vzdelávania, mužských a ženských rádov a reholí a všetkých pastoračných potrieb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
582	1989.12.04	Vo väčšine podnikov na Slovensku nemali vplyv odborové organizácie, ale už štrajkové výbory. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
583	1989.12.05	České OF navrhlo federálnemu predsedovi vlády Ladislavovi Adamcovi, že zostaví novú vládu pod vedením fóra. Navrhlo Jiŕího Dienstbiera, Petra Millera, Václava Klausa, Jána Čarnogurského a ďalších. Adamec to však odmietol, že „nejde o odborníkov“ a pohrozil demisiou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
584	1989.12.05	Predsedníctvo ÚV NF SSR prerokovalo informáciu Pavla Hrivnáka o rekonštrukcii slovenskej vlády. Súhlasilo s tým, že nasledujúci deň P. Hrivnák predloží predsedníctvu návrh na zloženie novej vlády SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
585	1989.12.05	V Prahe predstavili novú českú vládu na čele s Františkom Pitrom. Vo vláde bolo 8 komunistov, po dvoch zástupcoch mali socialisti a lidovci a 5 bolo nestranníkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
586	1989.12.05	Predseda SNR Rudolf Schuster sa z vlastnej iniciatívy stretol so zástupcami koordinačných výborov VPN a vysokoškolákov na Slovensku. Rokovali o reorganizácii slovenských národných orgánov - národnej rady a vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
587	1989.12.05	V Bratislave sa konalo mimoriadne zasadnutie Slovenskej odborovej rady. Odstúpilo celé jej predsedníctvo a sekretariát. Na poste predsedu bol namiesto Ivana Goňku poverený vedením Cyril Strelecký. Nové predsedníctvo nesúhlasilo so zložením federálnej vlády a vyzvalo ku generálnemu štrajku na 11. december. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
588	1989.12.05	Predsedníctvo ÚV NF SSR podalo návrh 57 kandidátov na zvolenie sudcov z povolania (od najvyššieho súdu až po okresné súdy), čím vyjadrilo potrebu personálnych zmien v týchto funkciách justície. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
589	1989.12.05	V nitrianskej diecéze sa rímskokatolícki kňazi vyjadrili k vnútropolitickým udalostiam. Podporili stanoviská kardinála Františka Tomáška a arcibiskupa Jána Sokola z 21. a 22. novembra 1989, požadovali zrušenie diktátu komunistickej strany, demokratický systém vlády a uskutočnenie slobodných volieb, zrušenie dozoru štátu nad cirkvami atď. Objavila sa aj požiadavka na odluku cirkvi od štátu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
590	1989.12.05	K demokratickým zmenám sa vyjadrovali aj základné organizácie KSS v podnikoch a v iných inštitúciách. Žiadali kádrové zmeny vo vedení KSČ a KSS, vyšetrenie udalostí 17. novembra v Prahe, odmietnutie intervencie do ČSSR v auguste 1968 a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
591	1989.12.06	Na štvrtom rokovaní OF a VPN (Vladimír Ondruš, Miroslav Kusý, Ján Budaj, Milan Kňažko, Ján Čamogurský) s predsedom federálnej vlády Ladislavom Adamcom o reorganizácii vlády predložili hnutia tieto návrhy: Vladimír Dlouhý mal byť podpredsedom pre ekonomickú reformu, Ján Čamogurský prvým podpredsedom pre legislatívu, Miroslav Kusý podpredsedom pre politický systém a mocenské nástroje, Jiŕí Dienstbier ministrom zahraničných vecí (iná alternatíva M. Kusý), Václav Klaus ministrom financií, Gyula Popely ministrom bez kresla so zameraním na národnostné menšiny atď. Neskôr OF a VPN odporučili v liste predsedovi vlády, aby J. Čamogurský bol jedným z prvých podpredsedov vlády. Rokovaniu predchádzalo stretnutie КС OF a KV VPN, na ktorom Ján Budaj uviedol, že VPN podporuje Rudolfa Schustera na post predsedu SNR, pretože ako jeden z mála bol schopný viesť s opozíciou dialóg. Podobne mal byť slovenským premiérom Milan Čič. J. Budaj vyslovil aj počudovanie nad tým, že OF rokuje s L. Adamcom, čo Václav Havel odôvodnil tým, že Adamec bol schopný na prechodnú dobu preklenúť problémy, k čomu zasadal aj krízový štáb OF. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
592	1989.12.06	Na 18. schôdzi SNR sa uskutočnila rekonštrukcia Predsedníctva SNR a výborov SNR. V novom predsedníctve bolo 8 členov KSČ, po 3 členoch mali Strana slobody (SS1) a Strana slovenskej obrody (SSO) a 7 bolo bez politickej príslušnosti. Za podpredsedov SNR boh zvolení Jozef Širotňák (SS1), Ján Majer (SSO), Kazimír Nagy (KSS) a Janka Blažejová (bezpartajná). Predseda SNR R. Schuster medzi úlohy najvyššieho štátneho orgánu Slovenska v začiatkoch formovania pluralitného spoločenského systému zaradil prípravu slovenskej ústavy: „V ďalšom pôjde predovšetkým o prípravu zákonov o zhromažďovaní, spolčovaní, o tlačovom a petičnom zákone, zákonov o všeobecných voľbách do zastupiteľských orgánov. Naliehavou úlohou je aj zintenzívniť prípravu novej ústavy a vytvoriť podmienky pre prípravu Ústavy SSR [ešte Slovenskej socialistickej republiky] tak, aby dôsledne vyjadrovala princípy československej federácie, predovšetkým originálnu pôsobnosť republiky a suverenitu národa“. SNR pri príprave národnej a federálnej ústavy zdôraznila, že práve ony sa stanú základom nového právneho poriadku, pluralitnej demokracie a sebaurčenia slovenského národa v rámci Slovenska a Československa, spojených s obnovou parlamentarizmu, vznikom politického pluralizmu či reformy volebného systému, pričom sa v rámci zásady právnej kontinuity spočiatku doplňovali a novelizovali právne normy. Uznesenie Slovenskej národnej rady zo 6. decembra 1989 zrušilo uznesenia SNR z 31. októbra 1989 o spôsobe prijatia návrhu novej Ústavy ČSSR, ČSR a SSR, ktorý nerešpektoval federatívne princípy usporiadania štátoprávnych vzťahov medzi slovenským a českým národom pod tlakom komunistického monopolu moci. Slovenská národná rada zrušila zákonné opatrenie Predsedníctva SNR č. 18/1989 Zb. zo 17. februára 1989 o priestupku proti opatreniam na upevnenie verejného poriadku, ktoré po tzv. Palachovom týždni využila štátna moc komunistického režimu na potlačenie aktivít opozičných skupín a občanov v ČSSR. ieZHŽJITKBLlMAItOL SNR si vypočula informáciu predsedu slovenskej vlády Pavla Hrivnáka o postupe pri príprave návrhu novej vlády. Vzhľadom na zásadné pripomienky nebol P. Hrivnák schopný predložiť návrh na zloženie novej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
593	1989.12.06	Na mimoriadnom zasadnutí ÚV KSS bol uvoľnený z funkcie 1. tajomníka ÚV KSS Ignác Janák, odstúpilo celé Predsedníctvo a Sekretariát ÚV KSS. Na prípravu mimoriadneho zjazdu KSS zvolili 24-členný Akčný výbor KSS v zložení: Anna Abelovičová, Michal Blanár, Pavol Bolvanský Vladimír Cirbes, Milan Čič, Herbert Ďurkovič, Ján Garaj, Beáta Kače j o vá, Jozef Kiss, Pavol Kanis, Jozef Kováčik, Ľubomír Kubaščík, Vladimír Mináč, Viliam Plevza, Milan Pružinec, Peter Sitányi, Ladislav Sklenár, Alexander Szabó, Júlia Trnavská, Jozef Vaculík, Helmut Vácha, Osvald Záhradník, Jozef Zselenák, Peter Weis; vedením Akčného výboru poverili Pavla Bolvanského. Dňa 7. decembra 1989 rezignoval na členstvo v Akčnom výbore Helmut Vácha a Osvald Záhradník, namiesto nich kooptovali Vladimíra Jakubáča a Jozefa Pribilinca. Dňa 10. decembra 1989 bol z Akčného výboru KSS uvoľnený Milan Čič. Mimoriadny zjazd KSS bol zvolaný na 17. decembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
594	1989.12.06	Po prvý raz sa uskutočnilo stretnutie delegátov občianskych iniciatív s delegáciou KSČ vedenou Karlom Urbánkom. Hlavnou témou rokovaní bola praktická realizácia zrušeného ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
595	1989.12.06	Miloš Jakeš publikoval vyhlásenie, v ktorom odmietol politickú zodpovednosť za udalosti 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
596	1989.12.06	Bratislavskí vysokoškoláci utvorili živú reťaz na hrade Devín na protest proti zloženiu federálnej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
597	1989.12.06	Výbor Matice slovenskej, ktorej činnosť obmedzil komunistický režim a ako národná ustanovizeň slovenského národa nemohla plniť svoju funkciu, sa rozhodol obnoviť činnosť svojich miestnych odborov a pobočiek. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
598	1989.12.06	Na mimoriadnom zasadnutí ÚV Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v ČSSR - Csemadoku s predsedom Zoltánom Sidóom boli rehabilitovaní vylúčení členovia ústredných orgánov po rokoch 1968 - 1969 a vrátilo sa im členstvo. Bolo zvolené nové predsedníctvo zväzu. Schválili sa návrhy na zastúpenie maďarskej národnostnej menšiny v slovenskej vláde. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
599	1989.12.06	Predsedníctvo ÚV Československého zväzu novinárov sa dištancovalo od dokumentu z mája 1969 „Slovo do vlastných radov“, ktoré prispelo k nenahraditeľným škodám v radoch novinárov v období normalizácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
600	1989.12.06	Odstúpilo prezídium ČSAV, v novom prezídiu bolo 11 nestraníkov a 8 členov KSČ. Malo byť doplnené o 6 nových členov SAV. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
601	1989.12.06	Z Bratislavy do Košíc bol vypravený vlak „nežnej revolúcie“. Na zastávkach v mestách sa konali mítingy občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
602	1989.12.06	Predsedníctvo SOR nesúhlasilo so zložením novej vlády ČSSR a vyslovilo sa za nezávislé odbory. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
603	1989.12.06	Egon Krenz odstúpil z funkcie predsedu Štátnej rady NDR, keď predtým rezignoval na funkciu generálneho tajomníka ÚV SED. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
604	1989.12.06	Po rokovaniach medzi Medzinárodným menovým fondom a Maďarskom bol ohrozený úver vo výške jednej miliardy dolárov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
605	1989.12.07	Predseda federálnej vlády Ladislav Adamec podal demisiu a zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa. OF akceptovalo tento postup s tým, že prezidentom bude Cech a nestraník. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
606	1989.12.07	Na tlačovej konferencii VPN oznámil jeden z jeho popredných predstaviteľov Ján Budaj nespokojnosť so zložením slovenskej vlády. Jej predseda P. Hrivnák oznámil, že na nasledujúci deň podá nový návrh. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
607	1989.12.07	Najvyšší soviet Litovskej SSR zrušil 6. článok litovskej ústavy o vedúcej úlohe strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
608	1989.12.07	Zástupcovia z 23 fakúlt a vysokých škôl na Slovensku sa zišli na rokovaní, ktorého cieľom bola koordinácia postupu pri demokratizácii pomerov na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
609	1989.12.07	Na znak nespokojnosti so zložením vlády SSR sa pred jej úradom ustanovila nepretržitá študentská hliadka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
610	1989.12.07	V Bratislave sa konal mimoriadny zjazd Zväzu slovenských spisovateľov. Vo Vyhlásení k verejnosti podporil zmeny v spoločnosti. Od zväzu sa odčlenila Obec spisovateľov Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
611	1989.12.07	Pod vedením Pavla Bolvanského sa v Bratislave zišiel Akčný výbor KSS. Dištancoval sa od postupu bývalého vedenia ÚV KSS. Akčný výbor prerokoval výzvu ku komunistom a slovenskej verejnosti a zaslal list generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ Karlovi Urbánkovi, v ktorom sa zasadzoval o väčšiu samostatnosť KSS v rámci jednotnej KSČ v tom zmysle, že považovalo za nesprávne, aby ÚV KSČ riadil priamo krajské a okresné výbory komunistickej strany na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
612	1989.12.07	Predsedníctvo ÚV KSČ vylúčilo bývalého generálneho tajomníka Miloša Jakeša z radov komunistickej strany a tiež Miroslava Štépána, vedúceho tajomníka MV KSČ v Prahe, za hrubé politické chyby a to najmä pre ich postoje k udalostiam 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
613	1989.12.07	V Prahe sa konala celoštátna porada predsedov základných organizácií ROH. Predseda ÚRO Karel Heneš uviedol, že odborové orgány svojou nepružnosťou a dogmatickosťou vyvolali nespokojnosť členskej základne. Vznikol Akčný výbor odborového hnutia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
614	1989.12.07	Sekretariát Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris (PIT) SSR oznámil katolíckej verejnosti, že bola oficiálne ukončená činnosť ZKD Pacem in terris SSR. Tento dátum bol dohodnutý v rámci ZDK Pacem in terris ČSSR. Skutočnosť zobralo na vedomie Združenie ordinárov Slovenska 11. decembra 1989. K ukončeniu činnosti dňa 7. decembra 1989 boli priestory a zariadenie Sekretariátu ZDK PIT dané k dispozícii Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
615	1989.12.08	Zástupcovia OF, VPN, KSČ, českých a slovenských nekomunistických strán, ktoré vytvorili „rozhodujúce politické sily“, rokovali s delegáciou Národného frontu ČSSR o zložení federálnej vlády. Podporili kandidatúru Václava Havla na post prezidenta a VPN Valtra Komárka ako člena vlády pripravujúceho ekonomickú reformu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
616	1989.12.08	Prezident ČSSR Gustáv Husák prijal rozhodnutie o amnestii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
617	1989.12.08	Koordinačný výbor VPN na rokovaniach s predsedom SNR Rudolfom Schusterom, Milanom Čičom, zástupcami KSS, Strany slobody, Strany slovenskej obrody dospel k dohode o pomere v zastúpení členov komunistickej strany, Strany slobody, Strany slovenskej obrody a nestraníkov v budúcej vláde (6:1:1: 9). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
618	1989.12.08	Predsedníctvo SNR rokovalo o demisii slovenskej vlády. Odvolalo z funkcie jej predsedu Pavla Hrivnáka, ktorý spočiatku odmietal podať demisiu na žiadosť VPN, SS1 a SSO, a prijalo demisiu ostatných členov vlády (medzi inými Vladimíra Lexu, Antona Molnára, Štefana Urbana, Júliusa Vargu, Vladimíra Margetína, Františka Mišejeho, Ľudovita Killára, Štefana Lazara, Kazimíra Nagya, Štefana Ferenceieho). Zostavením novej vlády poverilo dovtedajšieho ministra spravodlivosti Milana Čiča. Ďalej Predsedníctvo SNR schválilo rezignáciu 11 poslancov SNR, medzi ktorými bol aj jej bývalý predseda Viliam Šalgovič. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
619	1989.12.08	Minister zahraničných vecí Jaromír Johanes predložil federálnej vláde návrh na odvolanie 21 veľvyslancov zo zastupiteľských úradov ČSSR v zahraničí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
620	1989.12.08	Generálny prokurátor ČSSR Ján Pješčak bol uvoľnený z funkcie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
621	1989.12.08	Akčný výbor (AV) KSS vydal Výzvu delegátom okresných a obvodných konferencií. AV KSS považoval dokument „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“ za neplatný. Navrhol pozastaviť členstvo v KSČ Vasilovi Biľakovi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
622	1989.12.08	V Bratislave sa konalo mimoriadne zasadanie Ústredného výboru Strany slobody. Predseda SS1 Kamil Brodziansky predniesol žiadosť predsedníctva a sekretariátu strany o uvoľnení. Za člena Ústredného výboru kooptovali Dušana Metoda Janotu, dlhodobo zaznávaného zo strany niekdajších vedúcich funkcionárov strany. Dušan M. Janota bol zvolený za predsedu SS1, podpredsedami sa stali Dominik Búry, Emil Kucharovic a Jozef Širotňák, ústredným tajomníkom Silvester Minarovič. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
623	1989.12.08	Celoštátny koordinačný štrajkový výbor študentov vysokých škôl vo svojom vyhlásení upozornil, že napriek výraznému posunu v demokratizačnom procese východné Slovensko zaostávalo a preto vyzvalo najskompromitovanejších funkcionárov národných výborov v kraji, aby odstúpili. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
624	1989.12.08	Účastníci prvého stretnutia Fóra ochrancov a tvorcov životného prostredia na Slovensku sa vyslovili za utvorenie nadrezortného orgánu vo federálnej (v jeho čele mal byťjosef Vavroušek) a v slovenskej vláde (Mikuláš Huba). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
625	1989.12.08	Predsedníctvo Slovenského ÚV Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva vzalo na vedomie žiadosť Viliama Šalgoviča o uvoľnenie z predsedníckej funkcie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
626	1989.12.08	Vznikla národne orientovaná záujmová organizácia - Štúrova spoločnosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
627	1989.12.09	Predstaviteľ Občianskeho fóra Václav Havel, ako aj poprední pracovníci Prognostického ústavu ČSAV Valtr Komárek a Václav Klaus, mali asi trojhodinový rozhovor u prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Vo večernom televíznom vystúpení oznámil, že po vymenovaní federálnej vlády odstúpi zo svoje funkcie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
628	1989.12.09	O novej federálnej vláde rokovali zástupcovia OF, VPN, Československej strany lidovej (ČSL), Československej strany socialistickej (ČSS), Obrody a KSČ s designovaným premiérom federálnej vlády Mariánom Čalfom. Spoločnými kandidátmi OF a VPN sa stali Ján Čamogurský, Miroslav Kusý, Valter Komárek, Peter Miller, Václav Klaus, Vladimír Dlouhý a Jiŕí Dienstbier. Obe hnutia upustili od kandidatúry Miklósa Duraya na post ministra pre menšinové záležitosti a Richarda Sachera do funkcie ministra vnútra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
629	1989.12.09	Na námestí SNP sa konal deviaty míting, ktorý sa niesol v očakávaní zmien vo vedení štátu, t.j. prezidenta a federálnej vlády. Okrem iných vystúpil na ňom spevák Karel Kryl a mím Milan Sládek. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
630	1989.12.09	V Bratislave na Pasienkoch sa stretli predstavitelia VPN so zástupcami Koordinačných výborov VPN z organizácií a inštitúcií z celého Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
631	1989.12.09	Na Slovensku sa začali mimoriadne okresné a obvodné konferencie KSS, na ktorých sa volili delegáti na zjazd KSS. Odzneli požiadavky, aby sa strana rozišla s tými, ktorí poškodili jej meno. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
632	1989.12.10	Gustáv Husák abdikoval z funkcie prezidenta republiky. Príznačne bolo, že k tomu došlo v Deň ľudských práv a slobôd. Pri svojej demisii prehlásil, že chyby, ktoré sa stali, boli chybami ľudí, a nie základných myšlienok socializmu, ktorým zostáva naďalej verný. V súvislosti s nástupom Michaila S. Gorbačova na čelo sovietskej komunistickej strany povedal, že: „po apríli 198S som mohol vystúpiť za historickú pravdu o roku 1968. Mohol som zverejniť aj skutočné príčiny a dôsledky 21. augusta. Bolo by to však moje posledné vystúpenie. Boli by ma zvrhli, a to som nechcel.“ Neospravedlnil sa však za okupáciu a stal sa symbolom a predstaviteľom normalizačnej politiky KSČ, spojenej, i keď nepatril k politickým radikálom, nielen s konzervatívnym krídlom KSČ a politickými čistkami, ale najmä s najvyšším predstaviteľom komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonidom I. Brežnevom a jeho typom socializmu. Gustáv Husák, rozporný pragmatik moci, no politický realista a štátnik, spočiatku reformista roku 1968, bol od augusta 1968 do apríla 1969 prvým tajomníkom ÚV KSS, v rokoch 1969 - 1971 prvým tajomníkom a 1971 - 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ a v rokoch 1975 - 1989 prezidentom ČSSR. Bol jediným Slovákom - prezidentom od vzniku spoločného štátu slovenského a českého národa v roku 1918. Zároveň bol zástancom riešenia slovenskej otázky a spolutvorcom česko slovenskej federácie ako zväzku dvoch rovnoprávnych a rovných národných republík, ktorú však onedlho podriadil, do značnej miery pod sovietskym tlakom, svojim politickým zámerom na dosiahnutie centralizácie moci. G. Husák podporil kandidatúru Mariána Čalfu, ktorý nepatril medzi reformných komunistov, za predsedu federálnej vlády. Tým znemožnil kandidatúru Alexandra Dubčeka za prezidenta ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
633	1989.12.10	Gustáv Husák, skôr než rezignoval z prezidentskej funkcie, odvolal federálnu vládu. Následne menoval novú vládu ČSSR. Predsedom vlády sa stal Marián Čalfa, prvými podpredsedami Valtr Komárek a Ján Čamogurský. Ďalej podpredsedami boli: Josef Hromádka, František Pitra, Vladimír Dlouhý (zároveň sa stal predsedom Štátnej plánovacej komisie), Oldŕich Burský a František Reichel (tiež predseda Štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj). Ministrom zahraničia sa stal Jiŕí Dienstbier, financií Václav Klaus, práce a sociálnych vecí Petr Miller, obrany Miroslav Vacek, zahraničného obchodu Andrej Barčák, dopravy a spojov František Podlena, hutníctva, strojárstva a elektrotechniky Ladislav Vodrážka, palív a energetiky František Pinč, poľnohospodárstva a výživy Oldŕich Burský, predsedníčkou Výboru ľudovej kontroly sa stala Kvétoslava Koŕínková, predsedom Federálneho cenového úradu Ladislav Dvoŕák a ministrami bez kresla Róbert Martinko a Richard Sacher. Po zostavení slovenskej vlády sa podpredsedom stal aj Milan Čič, keďže stále platilo v zmysle ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z roku 1968, že predsedovia národných vlád sa automaticky stávajú podpredsedami federálnej vlády. Pri jej ustanovení 10. decemIBSF ÍATKUUAX k KOI. bra 1989 bolo v nej 9 členov KSČ, 2 za ČSS, 2 za ČSL a 7 členov vlády bolo bez straníckej príslušnosti. Noví členovia vlády vykonali sľub predpísaný socialistickou ústavou z roku 1960, vrátane vernosti Československej socialistickej republike. V Prahe sa uskutočnilo prvé zasadanie novej federálnej vlády. Jej predseda Marián Čalfa zdôraznil, že československá spoločnosť stojí pred zásadnými zmenami s dosahom na transformáciu štruktúry politického systému, ako aj hospodárskeho života. Ekonomika si podľa neho žiada mimoriadne opatrenia, pomocou ktorých sa dostane na cestu rovnováhy a trvalého rastu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
634	1989.12.10	V tento medzinárodný Deň ľudských práv a slobôd v zmysle deklarácie OSN, sa vyše 100-tisíc Bratislavčanov a ďalších občanov Slovenska vydalo na manifestačný pochod (Ahoj Európa) do rakúskeho mestečka Hainburgu. Takto slobodne si pozreli historický hrad Devín z druhej strany Dunaja. Pochodom demonštrovali a symbolizovali slovenský pád „železnej opony“ a prvý voľný priechod hranice bez cestovných doložiek a bez pasov v túžbe za slobodou cestovania. Rieka už nerozdeľovala, ale spájala. Pochod sa zároveň zaradil medzi masové občianske vystúpenia za dosiahnutím slobody a demokracie, akým sa stal pád Berlínskeho múru či spoločenský pohyb v Poľsku alebo Maďarsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
635	1989.12.10	OF a VPN oznámili kandidatúru Václava Havla na funkciu prezidenta republiky. K možnostiam svojej kandidatúry, ktorú podporili viaceré slovenské politické subjekty, sa vyjadril Alexander Dubček, najmä ku kontinuite ponovembrového spoločenského pohybu s rokom 1968. Považoval súčasný vývoj „ za nezvratný, pretože dnes neexistuje, tak ako pred 20-timi rokmi, vážna vonkajšia prekážka. Dnes je a bude naozaj ľud rozhodujúcim tvorcom ďalšieho vývoja“. Privítal, že dosiahol značnú občiansku podporu na kandidatúru za prezidenta, vrátane Predsedníctva ÚV NF SSR : „Chcel by som ubezpečiť všetkých tých, čo moju kandidatúru podporujú, že tak, ako za uplynulých 21 rokov, budem pevne stáť na stanovisku a pôsobiť v smere rozvoja eticky opodstatnenej, hospodársky výkonnej, právne konsolidovanej, demokratickej a sociálne spravodlivej spoločnosti“. Viaceré okresné konferencie KSČ kandidovali na post prezidenta Ladislava Adamca. Sekretariát ÚV SZM a ďalšie organizácie v Prahe podporili kandidatúru Čestmíra Císařa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
636	1989.12.10	Uskutočnil sa mimoriadny zjazd Strany slovenskej obrody. Zvolil nové Predsedníctvo strany v zložení: Fedor Beniač, Ivan Bmdiar, Jozef Dubmček, Karol Hranai, Peter Mattoš, Stanislav Novák, Jozef Šimúth. Zjazd schválil návrh na obnovu pôvodného názvu strany - Demokratická strana, prihlásil sa k programu a tradíciám z rokov 1944 - 1948. Dôraz sa kládol na budovanie občianskej spoločnosti, samosprávu, slobodu jednotlivca, európske civilizačné a demokratické hodnoty a trhovú ekonomiku. Staronovým tlačovým orgánom strany sa stal týždenník Čas. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
637	1989.12.10	Miroslav Kusý sa stal predsedom Federálneho úradu pre tlač a informácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
638	1989.12.11	Občianske fórum odmietlo návrh KSČ na voľbu prezidenta vo všeľudovom hlasovaní a presadilo volbu hlasovaním vo Federálnom zhromaždení ČSSR. Pritom okresné výbory KSČ odporúčali Ladislava Adamca na post prezidenta. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
639	1989.12.11	Pokračovali rokovania o zložení novej slovenskej vlády. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
640	1989.12.11	Predseda SNR rokoval s predstaviteľmi VPN o volbách do SNR a jej doplnení na miesta tých, ktorí sa vzdali mandátu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
641	1989.12.11	V Bratislave začala pracovať Komisia poslancov SNR na dohľad na prešetrenie zásahu Zboru národnej bezpečnosti proti zhromaždeniu veriacich dňa 25. marca 1988 v Bratislave, o ktorej konštituovaní rozhodla schôdza SNR 30. novembra 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
642	1989.12.11	Na zhromaždení občanov, postihnutých normalizáciou po roku 1968, sa rozhodlo o založení občianskeho združenia „Klub slovenská obroda 68 - 89“. Bol vydaný Manifest klubu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
643	1989.12.12	Predsedníctvo SNR na návrh predsedu ÚV Národného frontu SSR Dušana M.Janotu vymenovalo do funkcie premiéra slovenskej vlády Milana Čiča (KSS). Prvým podpredsedom vlády sa stal Jozef Markuš (bezpartajný) a podpredsedami vlády sa stali Vladimír Ondruš (VPN), Alexander Varga (bezpartajný) a Vladimír Lexa (KSS), ďalej boli zvolení za ministra kultúry Ladislav Chudík, priemyslu Ján Ducký, financií Michal Kováč, školstva Ladislav Kováč, lesného a vodného hospodárstva Ivan Veselý, obchodu a cestovného ruchu Matej Roľko, poľnohospodárstva a výživy Miroslav Belanský, spravodlivosti Ladislav Košťa, výstavby a stavebníctva Ivan Steis a ministerka Mária Kolaííková. Predpokladalo sa, že vláda bude mať 9 bezpartajných členov a 6 členov za KSS, no ostali neobsadené funkcie ministrov vnútra a zdravotníctva, ako aj post predsedu Výboru ľudovej kontroly. Koordinačný výbor VPN vo svojom vyhlásení k zloženiu slovenskej vlády vyjadril presvedčenie, že na viaceré posty sa dostali odborníci, niektoré zostali neobsadené a niektoré sa obsadili narýchlo. Z KV VPN bol jediným zástupcom V. Ondruš, ktorý sa mal zaoberať životným prostredím a popritom plniť úlohu tzv. pozorovateľa. Popoludní na Bratislavskom hrade v Sieni federácie zložila vláda ústavou predpísaný sľub do rúk predsedu SNR Rudolfa Schustera. Vláda na svojom prvom zasadnutí prerokúvala program, s ktorým mala predstúpiť pred SNR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
644	1989.12.12	Predsedníctvo SNR sa dištancovalo od stanoviska k vnútropolitickej situácii, ktoré prijalo predchádzajúce predsedníctvo 21. novembra a so súhlasom členov ho zrušilo. Bol podaný návrh na utvorenie komisie SNR, ktorá mala preskúmať uznesenia SNR po 21. auguste 1968. Ďalej posúdilo možnosti obhajoby záujmov Slovenska pri zostavovaní federálnej vlády, v ktorej chýbali zástupcovia VPN a KSS. Väčšinou hlasov schválilo návrh kandidatúry Alexandra Dubčeka na post prezidenta ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
645	1989.12.12	V Predsedníctve FZ ČSSR stratil komunistický režim ďalšie posty, keď rezignovali dogmatickí normalizátori. Odstúpili podpredsedovia FZ Ján Marko a Ján Janík, na členstvo v predsedníctve rezignovali Vasil Biľak, Jozef Fekete, Jozef Lenárt a ďalší. Za nového predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Stanislav Kukrál (bezpartajný), za predsedu Snemovne národov Anton Blažej (KSS), za predsedu Snemovne ľudu Josef Bartončík (ČSL), za prvého podpredsedu FZ Jozef Stank (KSS), za podpredsedov ďalej Bohuslav Kučera (ČSS), Jozef Šimúth (SSO-DS) a Ján Pampúch (SS1). Predseda Snemovne národov Anton Blažej predložil návrh, aby prezidenta nevolilo zhromaždenie, ale bol zvolený formou všeľudového hlasovania na základe výberu viacerých kandidátov. Nešlo však o poslaneckú iniciatívu a podnet nenašiel podporu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
646	1989.12.12	Predsedníctvo ÚV Národného frontu SSR predložilo návrh kandidatúry Alexandra Dubčeka na funkciu prezidenta ČSSR, ktorý podporili Demokratická strana, Strana slobody, Akčný výbor KSS a spoločenské organizácie na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
647	1989.12.12	V Českej socialistickej republike vymenovali novú vládu na čele s Františkom Pitrom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
648	1989.12.12	Slovenské národné divadlo v Bratislave ukončilo skoro mesiac trvajúci štrajk. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
649	1989.12.12	Predsedníctvo ÚV Slovenského zväzu novinárov rehabilitovalo všetkých postihnutých novinárov, vylúčených po roku 1968 z politických dôvodov (Juraja Vereša, Juraja Alnera, Jána Čomaja, Martina Hrica a ďalších). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
650	1989.12.12	Na 12. plenárnej schôdzi SOR rezignovali jej predsedníctvo a sekretariát. Bol ustanovený Akčný výbor ROH na Slovensku a jeho vedením bol poverený Cyril Strelecký. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
651	1989.12.13	Do rúk predsedu FZ ČSSR Stanislava Kukrála zložil sľub na funkciu podpredsedu federálnej vlády predseda slovenskej vlády Milan Čič. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
652	1989.12.13	Pokračovala 17. spoločná schôdza snemovní Federálneho zhromaždenia ČSSR, ktorá sa väčšinou zaoberala hospodárskou a bankovou sférou, no k značným rozporom došlo ohľadom spôsobu voľby prezidenta ČSSR. Podľa výskumu Ústavu pre verejnú mienku sa za všeľudovú volbu prezidenta vyslovilo vyše 80 % respondentov. Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu, zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani, zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach, zákon č. 159/1989 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal trestný zákon, zákon o prečinoch a trestný poriadok. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
653	1989.12.13	Predstaviteľ КС OF Petr Pithart sa vo vyhlásení vyjadril o neprijateľnej priamej volby prezidenta a priklonil sa za volbu zrekonštruovaným federálnym zhromaždením. Reagoval tak na pomerne vyhranené názory na volbu prezidenta, napríklad na pôde Federálneho zhromaždenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
654	1989.12.13	Gustáv Husák požiadal listom generálneho tajomníka ÚV KSČ Karla Urbánka o uvoľnenie z funkcie člena ÚV KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
655	1989.12.13	Predstaviteľ KV VPN Ján Budaj odmietol výzvy niektorých exilových kruhov, ktoré sa vyjadrili za osamostatnenie Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
656	1989.12.13	Formuje sa nový politický subjekt - Kresťanskodemokratické hnutie, na čele s Jánom Čarnogurským. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
657	1989.12.14	Koordinačný výbor VPN sa vyjadrilo k voľbe prezidenta ČSSR s tým, že podporuje Václava Havla, ktorý sa v rozhlasovej besede vyslovil, že funkciu prezidenta je ochotný vykonávať len dočasne. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
658	1989.12.14	Občianske hnutie učiteľov a pracovníkov vysokých škôl na Slovensku sa zjednotilo na novej platforme s názvom Akademické fórum Slovenska. Prijalo programové vyhlásenie, v ktorom sa hlásilo k cieľom hnutia VPN a OF a vysokoškolských študentov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
659	1989.12.14	Podľa prvého podpredsedu vlády ČSSR Jána Čarnogurského sa dostala Štátna bezpečnosť pod kontrolu. No situácia sa naďalej javila ako neprehľadná, čo naznačili protesty študentov v Bratislave pred Najvyšším súdom proti účelovej likvidácii archívnych dokumentov ministerstva vnútra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
660	1989.12.15	Novovymenovaná slovenská vláda vydala vyhlásenie k udalostiam 17. novembra v Prahe, v ktorom sa dištancovala od spoločného vyhlásenia bývalých vlád ČSSR, SSR a ČSR z 20. novembra a odsúdila brutálny zásah poriadkových jednotiek proti pokojnej demonštrácii študentov. Predseda federálnej vlády Marián Čalfa inicioval tajnú schôdzku s Václavom Havlom, na ktorej došlo k dohode, že on bude kandidovať za prezidenta a za predsedu federálneho zhromaždenia Alexander Dubček. Skoordinovali si kroky, vrátane kooptácie A. Dubčeka do zhromaždenia s tým, ako tento cieľ dosiahnuť do konca roku 1989. Čalfa navrhol Havlovi podporu pri presvedčovaní komunistických poslancov vo federálnom zhromaždení. V. Havel odmietol z viacerých dôvodov referendum, aby sa okrem iného utvorili podmienky pre usporiadanie slobodných volieb. Vzrastala obava u oboch demokratických hnutí - OF a VPN, že priama voľba prezidenta pre kandidatúry Čecha a Slováka by mohla skíznuť do nacionalistickej roviny. No následné kooptácie poslancov nemali úplný demokratický ráz a zloženie Federálneho zhromaždenia ČSSR tak stále nezodpovedalo demokratickému pohybu v Československu, ktoré tak nevyjadrovalo ani predstavy slovenského a českého národa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
661	1989.12.15	Tlačovým orgánom VPN sa stala Verejnosť, jej šéfredaktorom Eugen Gindl. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
662	1989.12.15	Vláda Československej socialistickej republiky vydala nariadenie č. 177/1989 Zb., ktorým sa zvyšovala sadzba odvodu zo zisku a sadzba dôchodkovej dane. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
663	1989.12.15	V rumunskom Temešvári (Timosoare) sa pokúsila tajná polícia Securitate zatknúť a deportovať maďarského kalvínskeho kňaza László Tôkésa, ktorý vyjadroval záujmy maďarskej národnostnej menšiny v Sedmohradsku. Keď sa obyvateľstvo postavilo na jeho obranu, zasiahli proti nemu armáda a bezpečnosť. O deň neskôr v Arade už desaťtisíce demonštrantov žiadali odstúpenie rumunského komunistického vodcu Nicolae Ceajescu. Pri krvavom zásahu armády a Securitate za použitia tankov a vrtuľníkov umrelo údajne asi 5-tisíc demonštrantov. Prišlo k rumunskému krvavému „ Námestiu nebeského pokoja“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
664	1989.12.15	Vláda NDR rozhodla o ukončení činnosti Bojových oddielov robotníckej triedy, ktoré boli obdobou Ľudových milícií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
665	1989.12.16	Predstaviteľ OF Václav Havel v príhovore k občanom v Československej televízii ako kandidát na funkciu prezidenta vyzdvihol zástoj študentov a kultúrnej obce v novembrových dňoch. Vyslovil sa, že by chcel byť prezidentom do júnových parlamentných volieb. Úzka spolupráca OF a VPN je podľa neho zárukou životaschopnosti autentickej federácie, zárukou svojbytnosti našich národov i všetkých národnostných menšín a etnických skupín. Zároveň vyhlásil, že vedľa neho vo vysokej štátnej funkcii by mal byť Alexander Dubček, ktorý však pre taliansky denník La Republica potvrdil, že bude naďalej kandidovať na post prezidenta republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
666	1989.12.16	Predsedníctva ÚV NF SSR a SNR znovu vyjadrili svoju podporu kandidatúre A. Dubčeka na post prezidenta republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
667	1989.12.16	Slovenská tlač uverejnila protest reformných komunistov Hvezdoňa Kočtúcha, Ivana Laluhu a Augustína M. Húsku proti odsúvaniu kandidatúry Alexandra Dubčeka na post prezidenta ČSSR zo strany VPN a študentov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
668	1989.12.16	Prvý podpredseda vlády ČSSR Ján Čarnogurský rokoval v Bratislave s predsedom SNR Rudolfom Schusterom a slovenským premiérom Milanom Čičom o situácii okolo voľby prezidenta. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
669	1989.12.16	V Bratislave sa zišlo 155 zástupcov vysokých škôl na mimoriadnej celoslovenskej vysokoškolskej konferencii SZM. Založili Slovenský vysokoškolský spolok (SVS) a schválili jeho stanový ako dobrovoľnej spoločenskej organizácie, nezávislej od politických strán. Zástupcovia fakultných štrajkových výborov vysokých škôl sa dohodli na utvorení Slovenskej vysokoškolskej únie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
670	1989.12.16	Predstaviteľ KV VPN Ján Budaj v denníku Smená vyhlásil, že VPN nezodpovedala za poriadok v krajine, ale sa snažila o sprostredkovanie hlasov zdola. Podľa neho bol značný rozdiel medzi situáciou v Bratislave a ostatnými oblasťami Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
671	1989.12.16	V Gabčíkove demonštrovalo niekolko sto občanov proti dostavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
672	1989.12.16	Podnikateľ Tomáš Baťa sa stretol v Bratislave s predsedom slovenskej vlády Milanom Čičom a usporiadal v hoteli Fórum tlačovú besedu o svojich zámeroch pôsobenia na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
673	1989.12.17	V Bratislavskom Parku kultúry a oddychu sa uskutočnil mimoriadny zjazd KSS. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia bývalých členov KSS, ktorých zo strany vylúčili pri čistkách v rokoch 1969 - 1970. Zjazd zvolil nový 93-členný ÚV KSS a Výkonný výbor ÚV KSS v zložení: Milan Ftáčnik, Vladimír Jakubáč, Pavol Kanis, Ján Kasper, Ladislav Krajňák, Jozef Olej, Dušan Podhorský, Vladimír Raučina, Božena Ruttkayová, Ján Široký a Peter Weis. Predsedom Výkonného výboru sa stal Ján Široký. Členstvo v strane pozastavili Ignácovi Janákovi, Viliamovi Šalgovičovi, Gejzovi Šlapkovi, Elene Litvajovej, Ivanovi Goňkovi a ďalším. Zjazd schválil nasledujúce dokumenty: Akčný program KSS, Akčný postup KSS do riadneho zjazdu KSS a Stanovisko mimoriadneho zjazdu k rehabilitácii bývalých členov KSS. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
674	1989.12.17	Ministri zahraničných vecí Československa a Rakúska Jiŕí Dienstbier a Alois Mock na hraničnom priechode medzi Hatémi a Kleinhaugsdorfom symbolicky prestrihli hraničné drôty medzi obidvoma krajinami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
675	1989.12.17	Predstavitelia miestnych organizácií Maďarskej nezávislej iniciatívy na Slovensku sa stretli v Dunajskej Strede, aby posúdili postavenie občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
676	1989.12.17	Predstaviteľ VPN Ján Budaj vo svojom televíznom vystúpení v Aktualitách poprel, že VPN zabránila kandidatúre Alexandra Dubčeka do funkcie prezidenta republiky, ako to uverejnil denník Pravda. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
677	1989.12.17	Východonemecká SED (Jednotná socialistická strana Nemecka) sa na zjazde v Berlíne premenovala na SED - Strana demokratického socializmu (SED - PDS). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
678	1989.12.18	Koordinačný výbor VPN sa vo svojom vyhlásení vyjadril k voľbe prezidenta republiky. Zdôraznilo, že v tejto dobe „máme naraz dvoch kandidátov na post prezidenta, oboch s dôverou občianstva“, no podľa centra sa môže stať, že pre niektoré kruhy by to mohol byť spôsob, ako vraziť „klin do jednoty demokratických síl“. Preto KV VPN zastavuje kampaň za akéhokoľvek kandidáta vo volebnej kampani. Predstaviteľ KV VPN Ján Langoš informoval na zasadnutí rady КС OF v Prahe o situácii na Slovensku a uviedol, že skoro všetky politické a štátne štruktúry podporovali Alexandra Dubčeka na post prezidenta republiky. Aj z neskoršej diskusie s členmi predsedníctva FZ ČSSR vyplynula potreba účasti tých slovenských politických subjektov pri „okrúhlom stole“, ktoré ho podporovali. Václav Havel sa vyjadril, že neúčasť Dubčeka vo vysokej politike by slovenský národ zrejme pobúrila. Uviedol, že za určitých okolností by A. Dubček bol ochotný vzdať sa kandidatúry a spýtal sa predstaviteľov Federálneho zhromaždenia ČSSR, či by bola možná jeho kandidatúra na post jeho predsedu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
679	1989.12.18	Vláda SSR schválila návrh svojho programového vyhlásenia, s ktorým mala predstúpiť pred SNR. Zároveň chcela požiadať SNR, aby sa namiesto prerokovania návrhu štátneho rozpočtu na rok 1990 pristúpilo k rozpočtovému provizóriu do 31. marca 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
680	1989.12.18	Slovenský premiér Milan Čič sa zhodol s ministrom zahraničných vecí ČSSRJiŕím Dienstbierom na zahraničnopolitickej orientácii ČSSR, ktorá by rešpektovala jeho začlenenie do európskych integračných štruktúr, ako aj na širšej účasti Slovenska v zahraničných službách a na zriadení konzulárnych úradov USA a Kanady v Bratislave. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
681	1989.12.18	Novým predsedom Českej národnej rady sa stal Jaroslav Šafarík. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
682	1989.12.18	Maďarské Národné zhromaždenie vyzvalo po protivládnej demonštrácii v rumunskom Temešvári rumunskú vládu, aby rešpektovala záväzky, ktoré obsahovali medzinárodné zmluvy a rešpektovala demokratizačné požiadavky kňaza László Tôkésa. Avšak toho o dva dni zatkli a demonštrácie v Temešvári rumunská polícia krvavo podačila. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
683	1989.12.19	FZ ČSSR vyslovilo dôveru federálnej vláde Mariána Čalfú, ktorá predstúpila pred parlament s programovým vyhlásením a prijalo zmeny v ústave, vzťahujúce sa na voľbu prezidenta ČSSR. Čalfa vyjadril presvedčenie, že vo vtedajšej dobe bude najprijateľnejšou alternatívou voľba Václava Havla na post prezidenta. Tá by platila do slobodných všeobecných volieb, z ktorých by vzišiel nový parlament. Alexander Dubček sa pritom vyjadril, že s V. Havlom „nestoja proti sebe, ale vedľa seba“. Federálne zhromaždenie schválilo ústavný zákon číslo 161, ktorým sa zrušila voľba prezidenta tajným hlasovaním. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
684	1989.12.19	Predsedníctvo ÚV NF SSR sa oboznámilo s návrhom Programového vyhlásenia vlády SSR a vyslovilo mu svoj súhlas a podporu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
685	1989.12.19	V Bratislave sa konala 19. schôdza SNR. Jej predseda Rudolf Schuster predstavil poslancom vládu „národného porozumenia“. Jej predseda Milan Čič predniesol Programové vyhlásenie vlády SSR. Okrem iného ocenil v ňom postoje mládeže od 17. novembra, vyslovil sa za ekonomickú reformu a pluralitný politický systém. Podľa neho sa za kľúčovú oblasť ďalšieho vývoja Slovenska považovala oblasť ekonomiky. Vo vyhlásení bola predstavená koncepcia ekonomickej reformy, ktorá by sledovala : ozdravenie financií a meny; urýchlenú demonopolizáciu zahraničnoobchodnej činnosti ako i demonopolizáciu vo vnútri ekonomiky, v ktorej sa mali vytvárať podmienky na konkurenciu a slobodné podnikanie; otváranie ekonomiky voči okolitému svetu; zrovnoprávnenie rôznych vlastníckych foriem vrátane súkromného podnikania; rozvinutie trhu (vrátane devízového trhu a trhu cenín); plné uplatnenie ekvivalentnej výmeny tovaru služieb tak vo vnútri ekonomiky, ako i na medzinárodnej scéne. Poslanci SNR schválili programové vyhlásenie. SNR v uznesení konštatovala, že slovenská vláda sa hlási k „nekompromisnému presadzovaniu skutočných potrieb a záujmov nášho ľudu“ a k snahe uplatňovať vysokú odbornosť, mravnosť, toleranciu a porozumenie „s využitím najskúsenejších odborníkov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť a svetonázor“. Vláda chcela zároveň „dôsledne presadzovať oprávnené záujmy a potreby slovenského národa a príslušníkov národnostných menšín“. Postavila si za cieľ do všeobecných volieb „zabezpečiť sociálnu, ekonomickú a existenčnú stabilitu na základe uplatňovania princípu zákonnosti a právneho štátu“. V pléne vystúpil poslanec Emil Kucharovič (SS1), ktorý kritizoval VPN za nedostatočné zastúpenie slovenských politikov vo federálnej vláde. Slovenská národná rada schválila zákon č. 175/1989 Zb., ktorým sa mení a dopĺňal zákon Slovenskej národnej rady č. 41 /1972 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti sociálno-ekonomických informácií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
686	1989.12.19	Česká národná rada zrušila svoje uznesenie z konca októbra 1989 o prijatí návrhu tzv. trojjedinej ústavy ČSSR, ČSR a SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
687	1989.12.19	Predstavitelia OF a VPN na tlačovej besede v Laterne Magike odsúdili násilie v Rumunsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
688	1989.12.19	Novým predsedom Slovenského ÚV ZČSSP sa stal Juraj Mravík. V novom programovom vyhlásení zväzu sa zmenili jeho úlohy a ciele, keď sa prihlásilo k programovým cieľom VPN a študentského hnutia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
689	1989.12.19	V nápravnovýchovnom zariadení v Želiezovciach v okrese Levice odmietlo nastúpiť do práce asi 650 z 850 odsúdených. Vyhlásili hladovku a žiadali zlepšenie sociálnych podmienok a zdravotníckeho zabezpečenia. Na druhý deň sa však život dostal do obvyklých koľají. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
690	1989.12.19	V Prahe na Vysokej škole ekonomickej mal prednášku profesor Ota Šik, jeden z hlavných tvorcov ekonomickej reformy zo 60. rokov 20. storočia. Najväčším problémom je, že Československo prepáslo napojenie sa na modernú technológiu. Z vlastných síl nebude schopné dohnať aspoň stredne vyspelé európske štáty“, takto vyznela jedna z hlavných téz jeho referátu. Z hľadiska budúcnosti československej ekonomiky za dôležité považoval osamostatnenie podnikov, pričom by v nich podľa neho mohli mať ich zamestnanci účasť na kapitáli. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
691	1989.12.20	Mimoriadny zjazd KSČ vyhlásil za neplatné „Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“ z decembra 1970, o ktoré vedenie KSČ opierala svoju normalizačnú politiku a politickú moc nad slovenskou a českou spoločnosťou a po 20 rokoch rehabilitoval svojich postihnutých členov z obdobia normalizácie. Delegáti zjazdu vydali Vyhlásenie k občanom ČSSR. Zrušili sa jednotky Ľudových milícií, ktoré zohrali v potlačení demonštrácií v rokoch 1969,1988a 1989 neblahú úlohu. Za nového predsedu strany zvolili Ladislava Adamca a prvým tajomníkom sa stal Vasil Mohorita. Z KSČ vylúčili Vasila Biľaka, pozastavené členstvo mali Gustáv Husák, Peter Colotka, Bohuslav Chňoupek, Mikuláš Beňo, Miroslav Hruškovič, Ľudovít Pezlár, Ladislav Luhový, Viliam Šalgovič, Jozef Lenárt, Ignác Janák a ďalší. Na zjazde zvolili nový ústredný výbor. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
692	1989.12.20	Pápež Ján Pavol II. menoval Jána Hirku za sídelného biskupa prešovskej gréckokatolíckej diecézy s pôsobnosťou pre celé územie Československa. Biskupskú vysviacku prijal v Prešove 17. februára 1990 z rúk kardinála Jozefa Tomku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
693	1989.12.20	Štúrova spoločnosť prijala Programové vyhlásenie, v ktorom zdôraznila, že si „v duchu európskych kultúrnych tradícií kladie za úlohu v slovenskom národe rozvíjať najpokrokovejšie hodnoty národného povedomia“. Spoločnosť chcela podporovať kultúrnu a národnoosvetovú činnosť zahraničných Slovákov, zasadzovala sa za prinavrátenie slovenských národných symbolov, žiadala objektívny a neskreslený výklad slovenských dejín, rehabilitáciu Milana R. Štefánika, postihnutých vedcov a publicistov a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
694	1989.12.20	Vláda ČSSR prijala vyhlásenie, v ktorom odsúdila násilie v Rumunsku. Ďalej zriadila svoju Hospodársku radu a zaoberala sa hospodárskymi, sociálnymi a integračnými otázkami (členstvo ČSSR v Medzinárodnom menovom fonde a v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
695	1989.12.20	Predseda federálnej vlády Marián Čalfa a jej podpredsedovia Ján Čarnogurský a Valtr Komárek zastavili činnosť Správy vyšetrovania ŠtB a dohodli sa na rozpustení jej útvarov do úrovne krajov. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bola skutočnosť, že funkcia ministra vnútra ostala doposiaľ neobsadená a ministerstvo vnútra spoločne riadili jeho vysokí funkcionári. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
696	1989.12.20	V Moskve rokoval federálny premiér Marián Čalfa a minister zahraničných vecí Jiŕí Dienstbier so svojimi náprotivkami Nikolajom Ryžkovom a Eduardom Ševarnadzem o odchode sovietskych vôjsk z ČSSR. Dohodli sa na postupnosti krokov, ako aj na príprave zmluvy o odchode. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
697	1989.12.20	Na zasadnutí slovenskej vlády sa ustanovilo jej predsedníctvo, v ktorom boli Milan Čič, Jozef Markuš, Vladimír Lexa, Vladimír Ondruš, Alexander Varga a Michal Kováč. Vláda sa zaoberala riešením aktuálnych personálnych otázok v štátnej správe a v hospodárskej sfére. Zdôraznila pritom uplatňovanie zásad odbornosti a morálnej bezúhonnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
698	1989.12.20	Alexander Dubček prijal spravodajcov Československej tlačovej kancelárie a Československého rozhlasu, ktorým poskytol vyhlásenie k svojej kandidatúre na funkciu prezidenta ČSSR, ktoré tlač nasledujúci deň publikovala. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
699	1989.12.20	Václav Havel, kandidát na prezidenta ČSSR, spolu s Milanom Kňažkom, Mariánom Čalfom a ďalšími navštívil dve východoslovenské centrá, Košice a Prešov, kde sa stretol s občanmi na mítingoch. V Bratislave sa stretol aj s A. Dubčekom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
700	1989.12.20	Predstavitelia VPN oboznámili na brífingu novinárov so svojím stanoviskom k udalostiam v Rumunsku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
701	1989.12.22	Vo Valdštejnskom paláci v Prahe sa dohodli OF, VPN, KSČ, NF, ČSL, DS, SS1 a zástupcovia študentov na kandidatúre Václava Havla za prezidenta a Alexandra Dubčeka za predsedu federálneho parlamentu. Voľba prezidenta sa mala uskutočniť na jeho pôde Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
702	1989.12.23	Vláda ČSSR rokovala udalostiach v Rumunsku, kde došlo k ďalšiemu krviprelievaniu v jeho hlavnom meste Bukurešti. Proti polícii Securitate, stále vernej diktátorovi, sa postavilo obyvateľstvo a značná časť armády. Masakry sa udiali aj v ďalších mestách. Svet reagoval na udalosti pobúrením a podporou. V Bratislave sa na Námestí SNP konal míting Za slobodné Rumunsko, ktorého účastníci reagovali na udalosti v tejto krajine. Začali zbierky potravín, šatstva a liekov pre obyvateľov Rumunska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
703	1989.12.23	Slovenský premiér a predstavitelia ďalších štátnych rezortných orgánov sa stretli so zástupcami odsúdených v Leopoldove. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
704	1989.12.23	V Prahe bol do vyšetrovacej väzby vzatý bývalý vedúci tajomník MV KSČ v Prahe Miroslav Štepán pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, čo sa vzťahovalo najmä na udalosti zo 17. novembra. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
705	1989.12.24	Predseda vlády SSR Milan Čič navštívil Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, aby si vymenili názory na vnútropolitický vývoj. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
706	1989.12.24	Prvý podpredseda vlády ČSSR Ján Čarnogurský a slovenský premiér rokovali zo zástupcami KV VPN o situácii v nápravnovýchovných ústavoch, keď časť väzňov začala protestnú hladovku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
707	1989.12.25	V Rumunsku bol na trest smrti zastrelením odsúdený pred zvláštnym vojenským tribunálom komunistický diktátor Nicolae Ceaujescu (aj jeho manželka Elena), ktorého zvrhlo ľudové povstanie 22. decembra. V žalobe sa uviedli zločiny genocídy voči rumunskému ľudu, ktorá si údajne vyžiadala viac ako 60-tisíc mŕtvych. Takto krvavo zanikol posledný komunistický režim v satelitných krajinách Varšavskej zmluvy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
708	1989.12.25	V niektorých nápravnovýchovných zariadeniach v českej i slovenskej časti republiky (na Slovensku najmä v Leopoldove) začali nepokoje a protestné vystúpenia väzňov. Časť odsúdených sa domáhala urýchleného zrušenia § 41 trestného zákona o obzvlášť nebezpečnej recidíve a neodôvodnene očakávala, že sa v rámci amnestie dostanú všetci na slobodu. Nepokoje sa podarilo utlmiť, no v marci 1990 prerástli práve v Leopoldove do otvorenej vzbury. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
709	1989.12.27	Alexander Dubček sa stal nositeľom Ceny Andreja Sacharova, nedávno zosnulého významného sovietskeho fyzika a bojovníka za presadzovanie ľudských práv. Práve Sacharov odmietal porušovanie ľudských práv v krajinách sovietskeho bloku a odsúdil okupáciu Československa v auguste 1968, no výhrady mal aj k sovietskej prestavbe Michaila S. Gorbačova. Roku 1975 sa stal držiteľom Nobelovej ceny za mier. A. Dubčekovi udelil cenu Európsky parlament. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
710	1989.12.27	Koordinačný výbor VPN prijalo Stanovy Verejnosti proti násiliu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
711	1989.12.27	КС OF a KV VPN vyjadrili vo svojom stanovisku súhlas so vznikom samostatných republikových organizácií vysokoškolákov v českých krajinách a na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
712	1989.12.27	КС OF sa obrátilo na exulantov z ČSSR, aby sa radou a pomocou podieľali na utvorení demokratického zriadenia vo svojej vlasti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
713	1989.12.27	Vláda ČSSR sa začala zaoberať možnosťami konvertibility československej meny, čím chcela reagovať na vysoký nárast rakúskych a nemeckých turistov, ktorí nakupovali v československom pohraničí základné potraviny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
714	1989.12.28	Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo ústavný zákon č. 183/1989 Zb. o voľbe nových poslancov zákonodarných zborov. Zákon stanovil, že ak sa uprázdnilo poslanecké miesto vo FZ, doplňovacie voľby sa nekonali a FZ samo doplnilo počet svojich členov vlastnou voľbou. Návrhy na nových poslancov predkladali politické strany po vzájomnej dohode s OF (v ČSR) a VPN (v SSR). Ústavný zákon zmenil text sľubu prezidenta. V ten deň bolo na uvoľnené mandáty kooptovaných 23 nových poslancov, vrátane A. Dubčeka. Predsedom FZ ČSSR sa stal namiesto Stanislava Kukrála Alexander Dubček, ktorého okrem VPN, OF a časti študentov, navrhovali ostatné politické sily, Predsedníctvo SNR a v značnej miere občania na Slovensku na post prezidenta. Spory o prezidenta medzi slovenskou a českou politickou reprezentáciou a verejnou mienkou avizovali prvé rozpory v slovensko-českých vzťahoch. A. Dubček vo svojom televíznom prejave okrem iného pripomenul, že: „Obroda našej spoločnosti prebieha v čase hlbokej politickej krízy, hospodárskej stagnácie, ale za priaznivých vonkajších podmienok. Som presvedčený, že za týchto okolností má náš ľud dostatok síl, kultúrnosti i vyspelosti na prekonanie tohto stavu. Navyše, spájajú sa tu minulé reformné sily s dnešným hnutím do spoločného úsilia nájsť novú cestu demokratického vývoja Československa. Československo musí znova zaujať dôstojné miesto v srdci Európy. To sa však dá dosiahnuť iba v prirodzenej a dejinami potvrdenej jednote českého a slovenského národa a národností žijúcich v našej drahej vlasti. Tu je i koreň toho, že Václav Havel i ja stojíme vedľa seba v záujme dovŕšenia víťazného obrodenia našej spoločnosti Predsedom Snemovne národov FZ ČSSR sa stal namiesto Antona Blažeja Jozef Stank (KSS). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
715	1989.12.28	Ministerstvo vnútra a životného prostredia SSR vydalo „rozhodnutie o povolení vytvorenia zvláštneho združenia s názvom Verejnosť proti násiliu.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
716	1989.12.29	Na stretnutí КС OF a KV VPN, ktoré predchádzalo rozhovorom v paláci, Václav Havel predložil harmonogram prípravy voľby prezidenta. Do 27. decembra mali inštitúcie, ktoré podporovali kandidatúru Alexandra Dubčeka, túto kandidatúru odvolať, 28. decembra by sa vo federálnom zhromaždení prijal zákon o kooptácii nových poslancov a o zmene sľubu prezidenta. Predpokladalo sa, že na nadväzujúcej schôdzi parlamentu by mal byť zvolený za predsedu A. Dubček, za podpredsedov Stanislav Kukrál, Jozef Stank a okrem Antona Blažeja, ktorého mal nahradiť Zdenékjičínský, by ďalší podpredsedovia zostali vo funkciách. Z KV VPN boli prítomní Ján Budaj, Ján Langoš, Milan Kňažko, László Szigeti a Martin Bútora, ktorý oboznámil prítomných členov КС OF s atmosférou na Slovensku ohľadom kandidatúry A. Dubčeka, ktorá naznačovala, že časť slovenskej spoločnosti dosť rozčaroval scenár voľby prezidenta. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
717	1989.12.29	Predsedníctvo SNR prerokovalo návrhy na vydanie ústavného zákona o sľube prezidenta ČSSR a ústavného zákona o voľbe nových poslancov zákonodarných zborov. Súhlasilo s vydaním oboch zákonov a dohodlo sa, že vyberať poslancov budú politické strany, spoločenské organizácie a občianske iniciatívy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
718	1989.12.29	V Bratislave sa stretli s členmi slovenskej vlády funkcionári krajských a okresných národných výborov a primátori Bratislavy a Košíc. Cieľom porady bolo zjednotenie ich vzájomného postupu pri riešení spoločenských problémov a úloh do uskutočnenia slobodných volieb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
719	1989.12.29	V rumunskej Bukurešti tisíce vysokoškolákov a robotníkov vyhlásili generálny štrajk. Potom, čo bezpečnostné jednotky uzavreli priestory okolo budov televízie a prezidentského paláca, spustili príslušníci polície Securitate strelbu z guľometov. Časť vojakov a príslušníkov sa však pridala na stranu demonštrantov, pričom utrpeli straty na životoch. Demonštranti pred prezidentským palácom žiadali odchod Nicolae Ceaujescua z postu prezidenta, spolu s manželkou ho zachránil len vrtuľník. Pod vedením bývalého ministra zahraničných vecí Rumunska Comelia Manesca prevzal moc v Rumunsku Front národnej spásy, ktorého Rada zrušila komunistický monopol moci. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
720	1989.12.29	Vo Vladislavskom sále Pražského hradu sa konala slávnostná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSSR, na ktorej sa mal zvoliť nový prezident. Návrh na voľbu Václava Havla predniesol federálny premiér Marián Čalfa. Napriek tomu, že v zhromaždení bola ešte väčšina komunistických poslancov, títo jednomyseľne zvolili V. Havla za prezidenta ČSSR. K zhromaždeným občanom na nádvorí Pražského hradu sľúbil, že: „nesklamem vašu dôveru a dovediem túto krajinu k slobodným voľbám. Musí sa to stať slušným a pokojným spôsobom, aby nebola pošpinená čistá tvár našej revolúcie. Je to úloha pre nás všetkých.“ Voľbou prezidenta a predsedu federálneho zhromaždenia sa ukončila prvá etapa pokojného prechodu politickej moci do rúk demokratických síl v Československu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
721	1989.12.29	Predstaviteľ Celoštátneho koordinačného štrajkového výboru študentov vyhlásil, že zvolenie Václava Havla a Alexandra Dubčeka do vysokých funkcií „je vyvrcholením obrodného procesu, ktorý sme v novembri začali.“ Zároveň sa končili študentské štrajky a vysoké školy prechádzali na štrajkovú pohotovosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
722	1989.12.29	Za poradcu prezidenta V. Havla vymenovali Milana Kňažka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
723	1989.12.30	Na zasadnutí КС OF v Prahe upozornil Josef Vavroušek na nedoriešenie problému občianskych fór na Slovensku a to v súvislosti s podaním návrhov uskutočnenia volieb, resp. utvorením politických subjektov pred, alebo po voľbách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
724	1989.12.30	Ministrom vnútra ČSSR ša stal Richard Sacher (ČSL). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
725	1990.01.01	Prezident republiky Václav Havel udelil rozsiahlu amnestiu, ktorá sa na Slovensku vzťahovala na 7 210 osôb z 10 850 odsúdených a trestne stíhaných. Do funkcie generálneho prokurátora ČSSR menoval Pavla Sitára. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
726	1990.01.02	Prezident ČSSR Václav Havel pri návšteve oboch nemeckých štátov otvoril otázku česko-nemeckých vzťahov z obdobia druhej svetovej vojny. Vyjadril poľutovanie nad divokým odsunom Nemcov v roku 1945. V Československu sa však jeho vyjadrenia nestretli so všeobecným súhlasom, skôr naopak. Aj z toho dôvodu, že niektoré nemecké kruhy žiadali československú vládu, aby sa ospravedlnila za odsun. Tiež preto, že tieto kruhy žiadali návrat majetku vysídlených. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
727	1990.01.03	Predsedovia slovenských národných orgánov Rudolf Schuster a Milan Čič rokovali so zástupcami KV VPN o uplatnení ústavného zrušenia vedúcej úlohy komunistickej strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
728	1990.01.04	Výbor Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave rehabilitoval spisovateľov, literárnych kritikov či básnikov zbavených členstva po roku 1968. Medzi nimi boli Ivan Kadlečík, Ladislav Mňačko, Hana Ponická, Dominik Tatarka, Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Milan Hamada, Rudolf Dobiáš, Jozef Cíger Hronský, Ladislav Ťažký, Anton Hykisch, Milan Šimečka, Peter Karvaš, Milan Jurčo, Ladislav Hanus, Anton Habovštiak, Rudolf Lesňák a ďalší. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
729	1990.01.05	V memorande Medzinárodného oddelenia ÚV KSSZ K novej koncepcii vzťahov medzi ZSSR a štátmi strednej a východnej Európy sa skonštatovalo, že koncom 80. rokov sa kríza neostalinského modelu socializmu v týchto krajinách stala všeobecnou a nahromadené rozpory spôsobili reťazovú reakciu. Nastal koniec straníckych štátov, komunistické strany stratili riadiacu úlohu a moc sa preniesla na štátne orgány. Administratívny systém riadenia národného hospodárstva sa dostal do slepej uličky. V krajinách sa formoval politický pluralizmus a podľa memoranda v krajinách dôjde k rozsiahlym reformám a uvoľnia sa väzby vo vnútri Varšavskej zmluvy. Memorandum sa zaoberalo vývojom vzťahov v 80. rokoch a chybami v zahraničnej politike Sovietskeho zväzu, ktorý síce chcel ukončiť konfrontáciu so Západom, no obával sa oslabenia vplyvu v krajinách strednej a východnej Európy. Treba pritom udržať pás spriatelených štátov na západnej hranici, ktoré budú suverénne a samostatné. Memorandum uviedlo ako jednu z možných variant, že sa rozpadne NATO a Varšavská zmluva v dovtedajšej podobe. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
730	1990.01.05	V Prahe rokovali OF, VPN, KSČ a české a slovenské strany Národného frontu o rekonštrukcii najvyšších zákonodarných orgánov. Rekonštruovať sa mali formou kooptácií. Politické subjekty mali samé uvoľniť svojich skompromitovaných zástupcov. KSČ by sa vzdala svojho väčšinového zastúpenia v zboroch. Volebný systém by vyjadril pomerný princíp zastúpenia politických subjektov a voľby sa mali konať v júni 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
731	1990.01.05	Koordinačný výbor VPN sa v liste predsedovi SNR Rudolfovi Schusterovi vyjadril k zrušeniu vedúcej úlohy KSČ s tým, aby prijal konkrétne opatrenia za týmto účelom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
732	1990.01.06	Predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček sa v Československej televízii vyjadril k zmenám spoločenského systému. V úvode zdôraznil, že sa zrútil „neživotný systém stalinského typu riadenia a ovládania spoločnosti. Politický pluralizmus nastoľuje podmienky pre demokratickú správu a demokratický vývoj vo všetkých sférach našej činnosti. Politické a hospodárske reformy, ak majú byť trvalé a nezvratné, nemôžu sa dotýkať iba ústredných orgánov štátnej správy a štátnej moci a hospodárskych inštitúcií, ale musia byť v prísnej logike zabezpečené aj v územnom členení československého štátu“. Mládež by mala dostať šancu uplatniť sa a hospodárstvo by malo viac rešpektovať životné prostredie. Cieľom by sa stalo vytvorenie demokratického systému na základe legislatívnych podmienok tak, aby sa v júni uskutočnili slobodné voľby. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
733	1990.01.07	Člen rady КС OF JosefVavroušek podal návrh na zásadnú rekonštrukciu zákonodarných zborov (federálneho zhromaždenia a národných rád) pred voľbami. Návrh prijal Václav Havel i Petr Pithart, ale najprv ho odmietla VPN a postupne ďalšie politické sily. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
734	1990.01.08	Československá koruna devalvovala voči západným menám a zároveň sa uskutočnila jej revalvácia v porovnaní s menami krajín východnej Európy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
735	1990.01.08	V Maďarsku sa drasticky zvýšili ceny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
736	1990.01.09	V Bratislave rokovali zástupcovia KV VPN na čele s Jánom Budajom s delegáciou КС OF pod vedením Petra Pitharta. Dohodli sa na spoločnom postupe pri rekonštrukcii zákonodarných zborov. Snemovňa národov FZ ČSSR nemala byť majorizovaná a bol podaný návrh, aby vznikla nepriamou volbou z národných rád po 75 poslancoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
737	1990.01.09	Na základe zákona o odvolaní poslancov bolo v SNR odvolaných 45 a zvolených 42 poslancov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
738	1990.01.09	Štúrova spoločnosť a Czemadok sa vyjadrili za riešenie názorových sporov cestou konštruktívneho dialógu v masmédiách. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
739	1990.01.09	Predseda maďarskej vlády sa vyjadril na vrcholnej schôdzke RVHP o možnosti jej zániku, ak sa netransformuje. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
740	1990.01.11	Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa vo svojom vyhlásení k zmenám v politickom systéme a k zrušeniu vedúcej úlohy KSČ vyjadrilo, že: „Slovenská národná rada ako vrcholný orgán štátnej moci v SSR s plnou zodpovednosťou aktívne pôsobí na demokratické zmeny ako výraz politických zmien v našej spoločnosti. Vychádzajúc z rozhodnutia Federálneho zhromaždenia ČSSR o zrušení článku 4 Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ, SNR rekonštruovala Predsedníctvo SNR tak, aby jeho zloženie zodpovedalo súčasnému reálnemu stavu rozloženia politických síl. Zároveň robí a bude robiť opatrenia, aby sa plne rešpektoval záujem a vôľa ľudu aj v celom zložení poslancov SNR“. Predsedníctvo za týmto účelom vytvorilo komisiu a zásadné zmeny politickej situácie sa mali rýchlejšie premietať aj v rekonštrukcii zloženia národných výborov. Predsedníctvo SNR prijalo uznesenie, ktorým súhlasilo s návrhom zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSSR na zmenu zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských obcí štátom, ktoré mu boli v celom období trvania komunistického režimu v tejto oblasti podriadené. Táto oblasť, zvlášť významná pre pomery v spoločnosti na Slovensku, sa legislatívne upravovala podlá demokratických a kresťanských princípov. Predsedníctvo SNR vymenovalo do funkcie ministra vnútra a životného prostredia slovenskej vlády Vladimíra Mečiara (bezpartajný), do funkcie ministra zdravotníctva a sociálnych vecí Stanislava Nováka (Demokratická strana - DS), predsedom Výboru ľudovej kontroly sa stal Silvester Minarovič (SS1). Predsedníctvo SNR vydalo Vyhlásenie o realizácii zrušenia 4. článku Ústavy ČSSR v praxi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
741	1990.01.11	V Prahe rokovali predstavitelia hlavných politických subjektov o možnostiach prechodu na pomerný volebný systém. VPN nesúhlasila s návrhom OF na okamžitú rekonštrukciu zákonodarných zborov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
742	1990.01.11	Generálnym prokurátorom SSR sa stal namiesto Pavla Kissa Tibor Bóhm. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
743	1990.01.12	Na oficiálnu pracovnú návštevu Bratislavy prišiel prezident Václav Havel, ktorého privítali predstavitelia slovenských národných orgánov Rudolf Schuster a Milan Cic a tisíce Bratislavčanov. V rámci svojho bohatého programu vyhlásil na pôde Bratislavského hradu (v Sieni federácie), že aj jeho cieľom je utvorenie „skutočnej“ česko-slovenskej federácie. Prezident sa vyjadril, že treba vytvoriť systém slobodného života oboch národov. Pri Pamätníku československej štátnosti na Vajanskom nábreží položil kyticu kvetov a ospravedlnil sa, že na Slovensko prišiel až teraz. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
744	1990.01.12	Na 20. schôdzi SNR bolo do jej pléna kooptovaných 19 nových poslancov. SNR prijala uznesenie a vydala vyhlásenie k návrhu prípravy Ústavy SSR a novej Ústavy ČSSR, v ktorom si vytýčila naplnenie článku 142 ústavného zákona číslo 143 o česko-slovenskej federácii z 27. októbra 1968, v ktorom sa zakotvilo vypracovanie ústav jej zväzových republík. Preto: „ Ústava Slovenskej socialistickej republiky ako základný zákon Slovenskej socialistickej republiky bude zakotvovať najdôležitejšie spoločenské vzťahy vo všetkých oblastiach štátneho, politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Osobitný dôraz položí na realizáciu práva na sebaurčenie slovenského národa v rámci Slovenskej socialistickej republiky a v rámci Československej socialistickej republiky na základe dobrovoľného spojenia s českým národom v československej federácii. Ústava Slovenskej socialistickej republiky zakotví široké práva národností žijúcich v Slovenskej socialistickej republike. Ide tiež 0 vytvorenie vhodných podmienok na fungovanie právneho štátu na demokratickom základe. Ústava Slovenskej socialistickej republiky má vyjadrovať štátoprávne, politicky a hospodársky silnú národnú slovenskú republiku, čím sa vytvorí predpoklad na skutočný federatívny štát dvoch rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov a národností žijúcich v Československej socialistickej republike“. Predsedníctvo SNR za účelom vypracovania slovenskej ústavy navrhlo vymenovať komisiu, za predsedu ktorej bol vymenovaný prof. Karol Plank. SNR prijala zákon o Slovenskej akadémii vied, ktorý jej umožňoval autonómne postavenie a slobodu vedeckého bádania. Plénum SNR zvolilo Karola Planka za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
745	1990.01.12	Slovenská vláda schválila ústavný zákon o mimoriadnom doplnení národných výborov o nových poslancov, aby sa tak vytvorili zákonné predpoklady a podmienky na aktívnu prácu národných výborov v duchu demokratických zásad našej revolúcie. Občania dostali právo a možnosť „odvolať neaktívnych a skompromitovaných poslancov funkcionárov národných výborov a doplniť tieto orgány o schopných, odborne pripravených a bezúhonných spoluobčanov“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
746	1990.01.13	Predstavitelia Maďarska a Sovietskeho zväzu sa dohodli na urýchlenom stiahnutí sovietskych vôjsk z Maďarska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
747	1990.01.13	Uskutočnil sa mimoriadny zjazd Strany slobody, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Jozef Širotňák. Zjazd stanovil základné politické ciele do volieb a schválil program a stanový SSl. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
748	1990.01.15	V Prahe sa začali Československo - sovietske rokovania o odchode sovietskych vôjsk z ČSSR, na ktorých sa vypracúval jeho harmonogram. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
749	1990.01.15	ČSSR oficiálnym spôsobom požiadala o prijatie do Medzinárodného menového fondu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
750	1990.01.15	VPN, SS1, KSS a DS rokovali o ďalšej etape rekonštrukcie federálneho a slovenského parlamentu. Na ďalších rokovaniach sa mali zúčastniť aj zástupcovia KDH. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
751	1990.01.15	Predstaviteľ KV VPN Fedor Gál uverejnil v dennej tlači svoju predstavu o politickom pôsobení VPN, ktorá by neprevzala moc, ale by ju len kontrolovala. VPN si stavala za cieľ doviesť slovenskú spoločnosť k slobodným volbám a dbať o vytvorenie demokratických štruktúr. VPN by ostala hnutím a netransformovala by sa na politickú stranu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
752	1990.01.15	Bývalý federálny predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal sa v rozhovore pre ČSTK vyjadril o uplynulých 20 rokoch v tom zmysle, že pôvodné myšlienky Akčného programu KSČ sa po okupácii štátu v auguste 1968 nedodržali a základná príčina spočívala v direktívnom uplatňovaní vedúcej úlohy KSČ. Nepodarilo sa udržať ekonomické reformy a väčšina vo vedení strany to nemyslela vážne ani v 80. rokoch. Odmietal masové politické čistky od roku 1969. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
753	1990.01.15	Vo Východnom Berlíne sa konali demonštrácie za rozpustenie štátnej bezpečnosti NDR - Stasi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
754	1990.01.15	V niektorých častiach Azerbajdžanu bol po krvavých násilnostiach voči Arménom vyhlásený výnimočný stav. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
755	1990.01.16	Predseda KSČ Ladislav Adamec a tajomník KSČ Vasil Mohorita rokovali so zástupcami straníckych organizácií v Bratislave o možnosti strany prevziať politickú iniciatívu po jej očistení. Zároveň by obhajovala sociálne „istoty“ občanov a udržala si v hospodárskych orgánoch svojich členov, ak by išlo o vysokokvalifikovaných odborníkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
756	1990.01.16	Minister vnútra ČSSR Richard Sacher zbavil príslušníkov ŠtB riadiacich funkcií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
757	1990.01.17	Alexander Dubček si bol osobne prevziať Cenu Andreja Sacharova za rok 1989 na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde uviedol, že je: „synom národa, ktorý si svoju štátnosť začal budovať v siedmom storočí. V deviatom storočí na území Veľkomoravskej ríše Konštantín a Metod vytvárali hlásaním tolerancie a lásky k blížnemu aj vo východnej Európe predpoklady pre vzájomné obohacovanie vtedajších civilizácií a postupný vznik jednotnej vysoko humánnej európskej kultúry“. Čo sa týka nedávnych premien, zdôraznil, že udalosti „v Československu, nachádzajúcom sa v priesečníku vzťahov medzi Východom a Západom, prispievajú k novej situácii v Európe. Bolo by iste potrebné, aby sme sa teraz všetci spoločne mohli prepracovať k riešeniu, ktoré by začalo úspešnú etapu koexistencie na našom starom a v histórii tak ťažko skúšanom kontinente, etapu, ktorá by v histórii predstavovala kvalitatívne novú epochu európskej civilizácie“. A. Dubček spomenul potlačenie reformného procesu v Československu roku 1968, no predovšetkým zdôraznil jeho demokratické tradície a miesto, ktoré mu patrí v novom demokratickom usporiadaní Európy. Cenu mu odovzdal Enrique Barón Crespo, predseda Európskeho parlamentu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
758	1990.01.18	Vo Viedni podpísali ministri zahraničných vecí Rakúska a Československa dohodu o bezvízovom styku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
759	1990.01.18	Rozhodnutím ÚV KSČ vylúčili zo strany jej bývalého generálneho tajomníka Gustáva Husáka, bývalého slovenského predsedu vlády Petra Colotku, bývalého predsedu FZ ČSSR Aloisa Indru, bývalých prvých tajomníkov slovenských komunistov Ignáca Janáka a Jozefa Lenárta a ďalších za odcudzenie strany od ľudu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
760	1990.01.18	•K práci slovenskej vlády a k demokratickým pohybom na Slovensku sa vyjadril v Československej televízii a rozhlase jej predseda Milan Čič. Vláda je „za pevnú československú federatívnu republiku, ktorá sa bude rozvíjať ako samostatný, zvrchovaný, slobodný, demokratický, hospodársky prosperujúci, bez zvyšovania ekologickej záťaže životného prostredia, národne a sociálne spravodlivý štát, v duchu humanistických tradícií a československej vzájomnosti“. Zároveň zdôraznil, že: „Základnými kritériami hodnotenia doterajšej práce aj výsledkov vedúcich pracovníkov musia byť odbornosť, kompetentnosť a morálne kvality, nie vzťah k politickým stranám či občianskym hnutiam. Každej personálnej zmene musí predchádzať všestranné zhodnotenie výsledkov doterajšej činnosti príslušného pracovníka, jeho mravnej bezúhonnosti a schopnosti pracovať s ľuďmi“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
761	1990.01.18	Skupina slovenských historikov vyjadrila predsedovi vlády SSR M. Čičovi znepokojenie nad niektorými javmi v spoločenskom živote a vo fungovaní česko-slovenskej federácie. V liste, ktorého autormi boli Jozef Žatkuliak a Anton Hrnko a ďalšími signatármi Valerián Bystrický, Ján Lukačka, Eva Kowalská, Dušan Škvarna, Richard Marsina, Milan Podrimavský, Július Mésároš a ďalší, uviedli, že si dovoľujú „ vysloviť svoje obavy o realizáciu a podobu federatívneho usporiadania nášho štátu v súčasnom politickom dianí, o stav, v ktorom sa nachádza slovenská národná štátnosť. Zatláča sa základný ústavný princíp nášho štátu, a to, že Československo je spoločným štátom dvoch národov - Čechov a Slovákov, ktoré sa dobrovoľne združili do spoločného štátneho útvaru. Vznikajú organizácie, spolky a politické strany, ktoré nerešpektujú federáciu, nevytvárajú si republikové organizácie.“. Ďalej zdôraznili, že: „Ak sa má dôsledne dodržiavať federatívne usporiadanie štátu, aj zákony by mali organizačne vyjadriť pôsobenie politických strán, vytváranie nových organizácií a spolkov na republikovom základe. V tomto môže vláda SSR a SNR ako štátotvorný činiteľ zohrať významnú úlohu a prijať k tomu vyhlásenie. To si však vyžaduje dodržiavanie suverénnych práv SNR, vlády SSR a suverenity SSR. Pri tvorbe nového štátneho znaku dôsledne heraldicky vyjadriť, že Československo je štátom dvoch národov, teda aby bol štátny znak polený a jedna celá polovica patrila historickému slovenskému národnému symbolu“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
762	1990.01.20	V Prešove sa konal zjazd Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich (Rusínov-Ukrajincov), na ktorom bola ustanovená organizácia Zväz Rusítiov-Ukrajincov ČSSR. Predsedom sa stal Michal Hirjak. Delegáti zjazdu schválili programové vyhlásenie, dočasný štatút a memorandum adresované FZ ČSSR, SNR a vláde SSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
763	1990.01.20	V Ríme navštívila československá delegácia, v ktorej boli prezident Václav Havel, podpredseda federálnej vlády Ján Čarnogurský, minister zahraničných vecíjiŕí Díenstbier a ďalšie osobnosti cirkevného a verejného života, pápeža Jána Pavla II. Bola to prvá oficiálna návšteva Vatikánu po 42 rokoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
764	1990.01.21	Za predsedu Výkonného výboru ÚV KSS bol zvolený Peter Weiss. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
765	1990.01.21	VPN a Maďarská nezávislá iniciatíva vydali spoločné vyhlásenie o spolužití národov, národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku, ktoré by malo byť založené na vzájomnej tolerancii, rešpektovaní a porozumení. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
766	1990.01.21	Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Konfederáciu politických väzňov Slovenska, ktorá združovala ľudí postihnutých perzekúciami komunistického režimu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
767	1990.01.22	Politické subjekty na Slovensku - VPN, KSS, KDH, SS1 a DS - prerokovali návrhy na uvoľnenie poslancov zo slovenského a federálneho parlamentu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
768	1990.01.22	Denník Pravda uverejnil ospravedlnenie KSS adresované Matici slovenskej „za deformácie v jej pôsobení a jej členom za prenasledovanie,“ ktoré sa viazalo najmä na 50. roky, keď boli jej pobočky likvidované. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
769	1990.01.22	Vláda ČSSR prijala nariadenie č. 17/1990 Zb. o zmene doby trvania základnej služby. Doba trvania základnej vojenskej služby sa skrátila z 24 mesiacov na 18 mesiacov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
770	1990.01.22	Medzinárodné oddelenie ÚV KSSZ sa o situácii v krajinách východnej Európy vyjadrilo, že Sovietsky zväz má záujem na dobrých vzťahoch s nimi a že z ich strany nemôže dôjsť k nejakej možnosti hrozby, ktorá by ohrozovala jeho bezpečnosť. Nechce konflikty a odchod sovietskych vôjsk by mal plne rešpektovať ich potreby. Predpokladalo sa zachovanie východoeurópskeho ekonomického regiónu a zlepšenie súčinnosti s jednotlivými krajinami, hoci prestáva fungovať RVHP a dokonca sa v materiáli uviedlo, že sa do konca roku rozpadne Varšavská zmluva. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
771	1990.01.23	Prezident Václav Havel podal návrh vo FZ ČSSR na odstránenie prívlastku „socialistická“ v názvoch ČSSR, ČSR a SSR. Zároveň vo svojom prvom prezidentskom prejave hovoril o potrebe „autentickej“ federácie a o sociálne spravodlivej republike. Aj z týchto dôvodov konštatoval, že: „Možno bude nutné zasiahnuť do dnešnej ústavy ešte hlbšie a do istej miery zmeniť i samotnú štruktúru zastupiteľských zborov, aby volbami nebola na celé ďalšie volebné obdobie mumifikovaná ich dnešná nevyhovujúca podoba. Doterajšia štruktúra republikových i federálnych zastupiteľských zborov je totiž nepružným, neekonomickým a prebyrokratizovaným výrazom starého centralizmu, pre ktorý bola myšlienka federalizácie len administratívne komplikovanejším spôsobom totalitného vládnutia“. Podlá prezidenta slovo socializmus stratilo zmysel a ideológia nepatrí do názvu štátu: „Demokratický štát proste nemá právo interpretovať či komentovať svoje vlastné bytie v duchu akejkoľvek politickej doktríny“. Ďalej v prejave uviedol: „Budúcnosť ukáže, či budeme republikou ľudskou, demokratickou, mierumilovnou a prosperujúcou, alebo či ňou nebudeme. Avšak tým, že si dáme do názvu ten či onen prívlastok, ešte nezabezpečíme, že budeme štátom lepším, ako sme. Preto som odovzdal vášmu predsedovi návrh ústavného zákona, podľa ktorého by sa mali naše národné republiky volať Česká republika a Slovenská republika a náš spoločný štát Československá republika." Prezident československý štátny znak ako päťcípovú hviezdu nad hlavou českého leva, na hrudi ktorého sa od roku 1960 uzákonili plamienky namiesto tradičného slovenského znaku, považoval za heraldický nezmysel. No návrat k znaku z roku 1920 nepovažoval za vhodný. Preto sa podľa neho treba vrátiť k tradičnému českému dvojchvostovému levovi a k tradičnému slovenskému trojvršiu s dvojitým krížom. Na záver prezident pripomenul, že všetky štátoprávne úpravy si vyžiadajú veľa trpezlivosti a času, aby vyhoveli predstavám českého a slovenského národa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
772	1990.01.23	Predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček sa vyslovil o poslaní zhromaždenia tak, že „všetky naše programové vyhlásenia, heslá a túžby ľudu vyjadríme zákonnými normami. Aj ja v novom postavení predsedu parlamentu budem konať tak, aby všetky medzinárodné dohody a pakty, počnúc Chartou OSN o ľudských a občianskych právach cez Helsinský záverečný protokol i následnú viedenskú konferenciu [KBSE], boli vyjadrené v zákonoch mojej krajiny". Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
773	1990.01.23	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo ústavný zákon č. 14/1990 Zb. o odvolávaní poslancov zastupiteľských zborov a volbe nových poslancov národných výborov, ďalej schválilo zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách, ktorý umožňoval vznik politického pluralizmu a ustanovenie či vznik nových politických hnutí a strán. Stanovil podmienky vzniku politických strán a zaviedol novú kategóriu politických hnutí ako právnických osôb - mohli byť v nich politické strany, spoločenské organizácie a jednotliví občania. Zároveň už vzniknuté subjekty ako ČSL, ČSS, DS, KSČ, SS1 vyhlásil za politické strany a za politické hnutia OF a VPN. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
774	1990.01.23	FZ ČSSR schválilo návrh o neplatnosti zmluvy o podmienkach pobytu sovietskych vôjsk na území ČSSR, ktorú ratifikovalo Národné zhromaždenie 18. októbra 1968. Federálne zhromaždenie schválilo zákon č. 16/1990 Zb., ktorým sa menil zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom. Zmena nastala najmä v tom, že sa vypustili tie ustanovenia, ktoré podmieňovali výkon duchovnej činnosti „štátnou spoľahlivosťou“ a tým, že príslušná osoba musela mať predbežný štátny súhlas a zložiť predpísaný sľub. Vo Federálnom zhromaždení ČSSR na miesta poslancov, ktorí sa vzdali mandátu (102 poslancov), alebo boh odvolaní (35 poslancov), bolo zvolených 120 nových poslancov, ktorých väčšinu navrhli Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
775	1990.01.23	V Bratislave sa stretli zástupcovia utvárajúcich sa nových politických strán na Slovensku - Strany demokratického socializmu, Sociálnodemokratickej strany na Slovensku, Strany nezávislých demokratov, Strany zelených, strany Trend tretieho tisícročia, Liberálnodemokratickej strany a Čs. strany poľnohospodárskej. Žiadali svoje zastúpenie na politických rokovaniach, účasť na príprave zákonov, najmä volebného zákona, záruky na politickú, materiálnu a ekonomickú rovnoprávnosť všetkých politických subjektov a umožnenie ich vstupu do masmédií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
776	1990.01.23	Sudcovia Najvyššieho súdu SSR sa vyjadrili za nastolenie právneho poriadku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
777	1990.01.23	VPN upozornila na problémy „nenásilnej revolúcie“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
778	1990.01.24	Slovenská vláda pri rozbore a vyhodnotení prestavby organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne na štátne podniky vyjadrila znepokojenie „nad prílišnou koncentráciou a nezdravou monopolizáciou výrobnej základne priemyslu!“ Prijala uznesenie na podporu decentralizačných a proti monopolizačných smerov moderného ekonomického vývoja, ako aj pravidlá na vyčlenenie vnútorných organizačných jednotiek zo štátneho podniku. Zároveň prijala uznesenie na zabezpečenie úloh z uznesenia vlády ČSSR k správe o osobných dôchodkoch, ktoré upravovala najviac do výšky 3800 korún mesačne. Slovenská vláda sa vyjadrila k Vyhláseniu vlády ČSSR o právnych princípoch jej činnosti v oblasti politických, občianskych, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré bolo schválené ku Dňu ľudských práv a slobôd s cieľom utvoriť demokratický právny poriadok v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ešte z roku 1966, tak ako to vyžadoval helsinský proces v záveroch jeho dokumentov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
779	1990.01.25	ČSSR podala oficiálnu žiadosť, ktorou sa uchádzala o členstvo v Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
780	1990.01.26	Vznikajúce politické subjekty na Slovensku sa postavili za rovnoprávnosť všetkých politických strán, a dohodli sa, že: „Nové registrované politické strany musia byt“ zastúpené na všetkých politických rokovaniach na úrovni republiky a federácie. Zákonom treba zakotviť ustanovenie, na ktorých pracoviskách nemôžu byť zamestnanci členmi politických strán. Žiada sa vymedziť iba skutočne nevyhnutné sféry, v ktorých má platiť toto obmedzenie. Zaručiť politické, materiálne a ekonomické zrovnoprávnenie politických strán existujúcich pred 17. novembrom 1989 s novými politickými stranami a občianskymi hnutiami. Nové politické strany sa musia priamo podieľať na legislatívnom procese, predovšetkým na príprave nového volebného zákona, ktorý by sa mal stať predmetom verejnej diskusie občanov. Umožniť novým politickým stranám vstup do prostriedkov masovej informácie za rovnakých podmienok ako ostatným.“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
781	1990.01.26	Na zasadaní Predsedníctva Demokratickej strany bol za jej predsedu zvolený Martin Kvetko, jeden z popredných predstaviteľov predfebruárovej Demokratickej strany a zástanca pluralitnej demokracie, ktorý sa vrátil na Slovensko z viac ako štyridsaťročnej emigrácie. Po druhej svetovej vojne bol poslancom Dočasného a Ústavodarného Národného zhromaždenia, zástancom riešenia slovenskej otázky, povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a členom Predsedníctva Demokratickej strany. Odmietol komunistický prevrat vo februári 1948 a stal jedným z popredným predstaviteľom československého exilu v Rade slobodného Československa v USA a od roku 1969 bol predsedom Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
782	1990.01.27	V Bratislave sa zišiel prvý celoslovenský snem VPN, ktorý rokoval o politickom vývine Slovenska. Ján Budaj sa vyjadril, že VPN nechce posudzovať KSS podľa princípu kolektívnej viny, no požiadal komunistov o rozpustenie svojej strany pre jej ideológiu a založenie novej. Zástupcovia VPN sa mali na miestnych úrovniach dohodnúť s komunistami a ostatnými politickými zástupcami na rekonštrukcii miestnych štátnych orgánov - národných výborov v rámci rokovaní „za okrúhlymi stolmi“. Mestský výbor KSS v Bratislave však obvinil VPN z uzurpovania si absolútnej moci a snažil sa zabrániť vynúteným odchodom komunistov z hospodárskych funkcií. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
783	1990.01.27	V Banskej Bystrici sa zišiel ustanovujúci zjazd Strany zelených, ktorá sa orientovala na riešenie ekologických otázok. Formovala sa sčasti z radov ochranárov v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny z druhej polovice osemdesiatych rokov. Svoj politický program postavila na novej ekologickej morálke, rovnováhe človeka s prírodou a na utvorení zdravej spoločnosti. Jej predsedom sa stal Juraj Mesík, k ďalším predstaviteľom strany patrili Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská, Z. Tóthová, Peter Sabó a iní. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
784	1990.01.27	Zakladajúci zjazd Strany nezávislých demokratov v Bratislave obvinil OF a VPN z presadzovania nového monopolu moci. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
785	1990.01.27	•Štúrova spoločnosť sa odmietavo vyjadrila proti využitiu novostavby SNR ako stredoeurópskej univerzity. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
786	1990.01.29	V Poľsku bola na svojom zjazde rozpustená komunistická Poľská zjednotená robotnícka strana a namiesto nej vznikla Sociálna demokracia Poľskej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
787	1990.01.30	Po rozsiahlych zmenách v zložení Federálneho zhromaždenia ČSSR bolo 152 poslancov bezpartajných, 138 za KSČ, po 18 za ČSL a za ČSS, 5 za SS1,4 za DS, 3 za ČSSD, po 2 za KDS a ČSDI, po 1 za MNI a SZ a 6 mandátov ostalo neobsadených. Okrem iných zmien sa stal podpredsedom Snemovne ľudu Ján Langoš (VPN). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
788	1990.01.30	Československá strana socialistická sa stala federálnou politickou stranou. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
789	1990.01.30	V Bratislave sa konala oblastná konferencia Československej strany socialistickej na Slovensku. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
790	1990.01.30	Federálny premiér Marián Čalfa vystúpil z KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
791	1990.02.??	Denník Zmena priniesol reportáž z obchodov v uliciach Bratislavy, v ktorých rakúski občania utrácali vysoké sumy peňazí za veľké nákupy, pretože pre nich bolo Slovensko cenovo veľmi výhodné. „Čo je pre našinca nedostupné - to je pre Rakúšana výhodné,“ napísala Zmena. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
792	1990.02.01	V Bratislave sa uskutočnilo prvé zasadanie Rady pre národohospodársku politiku Slovenskej socialistickej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
793	1990.02.01	Minister vnútra ČSSR Richard Sacher oznámil zrušenie Štátnej bezpečnosti, čo КС OF považovalo za úspech svojho zásadného postoja. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
794	1990.02.02	Predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček v otvorenom liste Larise Bogorazovej, Natalii Gorbanevskej, Konstantinovi Babickému, Vadimu Delone, Vladimírovi Dremljugovi, Viktorovi Fajnbergovi a Pavlovi Litvinovovi, ktorí 25. 8. 1968 na Červenom námestí námestí v Moskve protestovali proti vstupu vôjsk Varšavskej zmluvy do Československa, vyjadril vďaku: Niektorí z nich už nie sú medzi nami. Aj im by som však chcel vzdať hold za ich statočný, slobodomy$eľný čin. A k žijúcim sa obraciam: nezabudli sme na váš hrdinský, hlboko ľudský skutok. P/e mnohých - aj v Sovietskom zväze - sa stal 21. august 1968 zlomom v živote. Spomínam na slová Andreja Sacharova, ktoré mi napísal krátko pred svojou smrťou 10. decembra 1989. „Hŕstka inak zmýšľajúcich čerpala v Pražskej jari silu k nadchádzajúcemu dlhoročnému ťažkému boju, ktorého jedinou zbraňou bola glasnosf. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
795	1990.02.02	Výkonný výbor ÚV KSČ sa dištancoval od „boľševického modelu strany“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
796	1990.02.02	Ústredným riaditeľom Československého rozhlasu sa stal po Karlovi Starom František Pavlíček. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
797	1990.02.03	V Bratislave sa konal po 42 rokoch obnovujúci zjazd Sociálnodemokratickej strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
798	1990.02.03	Na štvrtom sneme КС OF bol ostro kritizovaný kabinetný spôsob prerokúvania volebného zákona. Nevôľu vyvolali aj utajované zmeny vo vedení КС OF. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
799	1990.02.06	Predsedom českej vlády sa stal jeden z popredných predstaviteľov OF Petr Pithart, ktorý nahradil člena KSČ Františka Pitru. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
800	1990.02.06	Rekonštrukcia SNR bola predmetom rokovaní VPN, KJDH, SSDS, SDS, SS1, KSS a DS. V rekonštruovanej 200-člennej ČNR ostalo KSČ 82 mandátov a OF kooptovala 50 nových poslancov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
801	1990.02.06	Občianske združenie Štúrova spoločnosť sa. vyslovilo za polený štátny znak ČSSR s tradičným slovenským dvojkrížom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
802	1990.02.06	Pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa Nitrianskej diecézy Jána Chryzostoma Korca, ktorý patril v katolíckom disente medzi jeho najvýznamnejších predstaviteľov. V októbri 1950 bol tajne vysvätený za kňaza a v 50. rokoch pôsobil v utajenej pastierskej činnosti. V máji 1960 bol odsúdený na 11 rokov väzenia, z ktorého bol prepustený v rámci amnestie až vo februári 1968. Aktivizoval sa v obrodnom procese, no aj za to mu v decembri 1974 odobrali štátny súhlas na výkon duchovnej činnosti. Neprestal však pôsobiť v katolíckom disente na Slovensku, najmä v druhej polovici 80. rokov, keď protestoval proti televíznemu seriálu Kríž v osídlach moci a bol jedným z aktérov sviečkové; manifestácie v Bratislave v marci 1988. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
803	1990.02.07	Generálni prokurátori ČSSR a ČSR Pavol Sitár a Pavel Rychetský, námestník generálneho prokurátora SSR Ján Bechler a hlavný vojenský prokurátor Rudolf Tomašovič sa zhodli v Prahe na odpolitizovaní práce prokuratúry. Do toho času bolo v českých krajinách odvolaných 46 prokurátorov a na Slovensku 24 prokurátorov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
804	1990.02.08	Podľa Predsedníctva SNR viaceré návrhy zákonov federálneho zhromaždenia prekračovali jeho kompetencie na úkor legislatívnych kompetencií národných rád, pričom sa zdôraznilo, že „kompetencia federácie je delegovaná a odvodená od kompetencie republík“. Predsedníctvo vychádzalo z vyjadrenia Legislatívnej rady SSR. Prestavba československého právneho poriadku sa mala uskutočňovať v rámci ústavného zákona o česko-slovenskej federácii a pri rešpektovaní ústavnej pôsobnosti medzi republikami a federáciou. Predsedníctvo SNR schválilo zloženie Komisie pre prípravu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Jej predsedom bol ústavný právnik Karol Plank, podpredsedom právnik Marián Posluch, tajomníkom právnik Dušan Nikodým, členmi právnici Jaroslav Balko, Jaroslav Chovanec, Michal Gašpar, Ján Filko, Jozef Prusák, Ivan Gašparovič a Jozef Moravčík, ekonómovia Michal Baránik, Milan Šikula, Jozef Košnár a Hvezdoň Kočtúch, spisovateľ Milan Ferko, historici Ľudovít Haraksim, Ján Bobák, zástupcovia cirkví Miroslav Kýška a Vladimír Filko a ďalší. Komisia mala spolu 42 členov. Predsedníctvo SNR odvolalo z funkcie predsedu SAV akademika Ivana Hrivnáka a do tejto funkcie vymenovalo akademika Ladislava Macha. Zmeny sa vykonali na základe voľby nového Predsedníctva SAV Radou vedcov 23. januára 1990. Nové Predsedníctvo SAV navrhlo v tajných voľbách o dva dni neskôr vymenovať do funkcie SAV L. Macha. Zmeny vo vedení SAV boli súčasťou smerovania tejto najvýznamnejšej vedeckej inštitúcie k demokratickému odpolitizovanému autonómnemu postaveniu a samospráve. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
805	1990.02.08	Predsedníctvo SNR prijalo uznesenie k Memorandu Rusínov-Ukrajincov Československa, ktoré vzišlo zo zasadnutia ich zjazdu 20. januára 1990 v Prešove. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
806	1990.02.09	Predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček zdôraznil na pôde SNR dôsledky normalizačného vývoja po 21. auguste 1968: To čo nasledovalo, dobre viete perzekúcie, upevnenie starých poriadkov, znehodnocovanie vysokých ideálov ľudstva, pasivita spoločnosti, prehĺbenie krízy. V roku 1974 som preto napísal list Federálnemu zhromaždeniu a Slovenskej národnej rade, v ktorom som upozorňoval, požadoval a poukázal na nezdravý stav vtedajšieho vývoja“. Pritom rok 1968 a rok 1989, „hoci rozdielne, predsa sú spojené v životnosti základných ideí demokracie, humanizmu, slobody, suverenity. Dochádza k novému evolučnému procesu, v ktorom by mala vzrastať medzinárodná autorita Československa, ktorého prestíž z roku 1968 zostala v povedomí svetovej verejnosti i popredných politikov a nikdy neprestala pôsobiť. A. Dubček pripomenul, že: „Nový obsah činnosti by mala mať aj naša federácia, ak má byť dobrovoľným spolunažívaním dvoch rovnoprávnych národov v jednom štáte na základe vzájomnej dohody bez byrokratických obmedzení. Poslanec SNR Milan Šimečka sa podobne obrátil na poslancov s výzvou, aby sa pristúpilo k dôslednému vyjadreniu postavenia Slovenska, lebo sa ukázalo, že „dvadsať rokov federácie sa skutočne premrhalo v byrokratických procedúrach a že slovenský národ sa za tú dobu o nič viac ako predtým nedostal do povedomia Európy. A z toho vychádza moja základná myšlienka, že teraz v otvorenej situácii, keď sa veľmi často hovorí o vstupe do Európy, by Slovensko malo usilovať autonómne, bezfederálnych procedúr, aby sa v Európe prezentovalo svojimi tradíciami, svojou odlišnosťou, osudom národnostných menšín, krajinou a mnohými vecami, ktoré k Slovensku patria“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
807	1990.02.09	Predseda slovenskej vlády Milan Čič sa stretol za účasti predstaviteľov KV VPN so svojím českým náprotivkom Petrom Pithartom, aby prerokovali otázky postavenia národných republík vo federácii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
808	1990.02.09	ČSSR nadviazala diplomatické styky s Izraelom, ktoré boli prerušené pred 23 rokmi. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
809	1990.02.09	Maďarsko a Vatikán obnovili diplomatické vzťahy, ktoré boli prerušené roku 1945. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
810	1990.02.09	Uskutočnila sa ďalšia rekonštrukcia 100 člennej Slovenskej národnej rady, keď bolo kooptovaných 42 nových poslancov. VPN mala v SNR len 19 poslancov a KDH 7. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
811	1990.02.10	Sovietsky predstaviteľ Michail Gorbačov sa pred nemeckým kancelárom Helmuthom Kohlom v Moskve vyjadril, že Sovietsky zväz nebude zasahovať do rozhodnutia Nemcov, aby sa zjednotili do jedného štátu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
812	1990.02.10	V Bratislave sa konal 2. celoslovenský snem VPN, na ktorom boh schválené stanový hnutia. Predsedom 21-člennej Slovenskej rady VPN sa stal Ján Budaj. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
813	1990.02.10	V atómovej elektrárni v Jaslovškých Bohuniciach (okres Trnava) prišlo k prevádzkovej havárii, no obišla sa bez zranenia osôb či iných následkov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
814	1990.02.10	Bola vydaná výzva k členom Klubu Slovenská obroda 68 - 69. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
815	1990.02.12	. Predstavitelia КС OFJan Urban, Ivan Gabal, PetrUhl,Jana Ryšlinkovájan Štern, Petr Kučera, za KV VPN Jozef Kučerák, Ján Langoš a László Szigeti v spoločnom memorande prezidentovi Václavovi Havlovi deklarovali svoje presvedčenie, že treba občanov republiky oboznámiť s jej „skutočným stavom“. Všetky tri vlády by mali uskutočniť opatrenia, ktoré by viedli k začatiu „národnej obnovy“ v krátkom čase. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
816	1990.02.12	Federálna vláda sa prejavovala ako vnútorne nejednotná, nevypracovala si program ekonomickej reformy, zatiaľ čo verejnosť ČSSR strácala na trpezlivosti a stúpala jej nespokojnosť, ba hrozila štrajkami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
817	1990.02.13	Slavomíra Stračára, s ktorým sa v radoch VPN rátalo ako s novým slovenským premiérom, menovali za ministra hutníctva, strojárstva a elektroniky ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
818	1990.02.13	Valné zhromaždenie Slovenskej historickej spoločnosti sa vyjadrilo k štátnej symbolike a názvu štátu. Postavilo sa za polený štátny znak Česko-slovenskej federácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
819	1990.02.14	Vláda ČSSR prijala rozhodnutie o vystúpení ČSSR z RVHP. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
820	1990.02.14	Vláda SSR navrhla namiesto názvu Československá republika (návrh prezidenta) názvy „Republika Česko-Slovensko“ a „Federácia Česko-Slovensko“. Spor o názov spoločného štátu dostal pomenovanie „pomlčková vojna“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
821	1990.02.14	Vláda SSR uznesením zrušila Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné a sekretariáty pre veci cirkevné na národných výboroch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
822	1990.02.14	Na tlačovej konferencii v Bratislave kritizoval predseda SNR Rudolf Schuster zasahovanie Federálneho zhromaždenia ČSSR do kompetencií národnej rady. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
823	1990.02.14	Štátna banka československá vydala vyhlášku č. 42/1990 Zb. o druhom vydaní bankoviek po 100 Kčs. Dňom 1. marca 1990 sa vydávali do obehu bankovky po 100 Kčs vzoru 1961 - (tvaru II), druhého vydania. Išlo o stokorunáčky, ľudovo prezývané „Zelené Hradčany“, s drobnými úpravami oproti „stokorunáčkam prvého vydania“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
824	1990.02.15	Federálny minister vnútra Richar Sacher svojím rozkazom č. 16/1990 k tomuto dátumu formálne zrušil Štátnu bezpečnosť. ZI. správy ZNB - rozviedky sa stal Úrad pre zahraničné styky a informácie. Kontrarozviedka (II. а XII. správa ZNB) sa zmenila na Úrad na ochranu ústavy a demokracie. III. správa ZNB - vojenská kontrarozviedka prešla pod ministerstvo národnej obrany pod novým názvom Vojenské obranné spravodajstvo. Predstavitelia a spolupracovníci zrušenej ŠtB však prenikali do nových demokratických inštitúcií. Problematika ich zotrvávania v dôležitých článkoch štátu a prenikania do nových organizácií a zoskupení ostávala neustále aktuálna počas roku 1990. Richarda Sachera za to opakovane kritizovali spoločenské organizácie a ľudia podporujúci demokratizačný proces a jeho opatrenia voči príslušníkom Štátnej bezpečnosti hodnotili ako „neúčinné a nedostatočne“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
825	1990.02.17	V Nitre sa konal zakladajúci zjazd Kresťansko-demokratického hnutia (KDH). Od svojho založenia sa stalo druhým najsilnejším politickým subjektom na Slovensku. Program KDH bol postavený na kresťanských princípoch. Cieľom bolo konzervatívnodemokratické usporiadanie občianskej spoločnosti so sociálnou a národnou orientáciou, pri obmedzenom vplyve štátu. Nadväzoval na široké aktivity katolíckej opozície z 80. rokov, laického hnutia a tzv. tajnej cirkvi. Program KDH bol pomerne široko koncipovaný, s výraznými prvkami antikomunizmu. Zároveň sa vyslovil pomerne rezolútne za riešenie slovenskej národnej otázky a postavenia miestnych samospráv. Predsedom KDH sa stal Ján Čarnogurský. Tlačovým orgánom hnutia bol Slovenský denník. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
826	1990.02.17	ÚV KSČ zhodnotil politickú zodpovednosť za krízový vývoj v strane a spoločnosti. Z KSČ bolo vylúčených 22 bývalých straníckych predstaviteľov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
827	1990.02.19	Prezident ČSSR Václav Havel začal štátnu návštevu USA. V 70-člennej delegácii bolo len 9 Slovákov. Prezident hovoril v Kongrese USA o postavení československého štátu a o jeho zámeroch vrátiť sa medzi demokratické krajiny, čo okrem iného zdôvodnil tým, že možnosť návratu zastavila už okupácia štátu v auguste 1968 a dôsledky rozdelenia bipolárneho sveta, na ktoré zvlášť jeho občania doplatili od februára 1948. Prezident V. Havel však zdôraznil, že Sovietsky zväz síce komplikovane, ale predsa smeruje k demokracii a podporuje odchod svojich vôjsk z územia československého štátu. Pripomenul, že: „Bez globálnej revolúcie vo sfére ľudského vedomia sa nezmení nič k lepšiemu ani vo sfére ľudského bytia, a cesta tohto sveta ku katastrofe, či už ekologickej, sociálnej, populačnej alebo celkove civilizačnej, bude neodiratná“. Preto bolo dôležité, aby sa Československo aktívne zúčastnilo helsinského procesu, prekonania rozporov bipolárneho sveta a zdôraznil postavenie človeka v popredí diania, za čo by mali politické štruktúry niesť zodpovednosť. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
828	1990.02.20	V Košiciach sa uskutočnila demonštrácia obyvateľov, ktorí protestovali proti výstavbe atómovej elektrárne v Kecerovciach. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
829	1990.02.21	SNR prerokovala predbežnú správu Komisie SNR na dohľad prešetrenia zásahu ZNB proti zhromaždeniu veriacich 25. marca 1988 v Bratislave, v ktorej sa uviedla jej dovtedajšia činnosť a materiály, ktoré dostala k dispozícii. Zároveň vypočula bývalých politických, štátnych a bezpečnostných funkcionárov, ktorí boh priamo zainteresovaní do udalostí (Gejza Šlapka, člen Predsedníctva ÚV KSS, Štefan Lazar, minister vnútra SSR, Miroslav Válek, minister kultúry, pracovníci ÚV KSS Ladislav Sádovský a Ján Švéda, ako aj pracovníci Zboru národnej bezpečnosti Štefan Homola, František Budaváry, Anton Faťol a predstavitelia ministerstva vnútra ČSSR Václav Vajnar a Alojz Lorenc). Správa sa zaoberala aj cirkevnou politikou štátu a KSČ pred marcom 1988 a priamo uviedla porušovanie ľudských a náboženských práv a slobôd, čo popieral napríklad bývalý ideologický tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlár. Zároveň uviedla aj značné počty nasadených príslušníkov ozbrojených zložiek a vojenských a iných vozidiel, vrátane vodných diel. SNR hodnotila správu Komisie SNR na posúdenie pôsobenia Slovenskej národnej rady a jej orgánov v rokoch 1968 - 1970. Táto konštatovala, že „spoločensko-politické premeny začaté v roku 1968 znamenali veľkú nádej pre náš národ. Vyjadrovali tiež pozitívny pracovný vklad obrodne a demokraticky zmýšľajúcich poslancov SNR do uskutočňovaných pokojných demokratických premien spoločnosti, násilne prerušených vstupom spojeneckých armád piatich krajín Varšavskej zmluvy v auguste 1968“. SNR na základe stanoviska komisie rehabilitovala 35 poslancov SNR (František Barbírek, Rudolf Belan, Štefan Brenčič, Ladislav Dobos, Baltazár Dubeň, Alexander Dubček, Irena Ďurišová, Samuel Falťan, František Gacík, Ernest Gajdoš, Vojtech Hatala, Vladimír Haviar, Róbert Harenčár, Vincent Horváth, Jozef Karcol, Jolana Kašičková, Hvezdoň Kočtúch, Ľudovít Kozár, Augustín Machata, Viktor Pavlenda, Imrich Platnica, Ladislav Pittner, Ervin Polák, Július Ruman, Štefan Sádovský Emília Sedláková, František Sloboda, Rezsô Szabó, Svetozár Štúr, Ján Škovrán, Anton Ťažký, Ján Uher, Félix Vašečka, Ľubica Vlasáková, Jozef Zrak), ktorí na základe nepravdivých obvinení o ich činnosti v rokoch 1968 - 1969 boli zbavení alebo nátlakom donútení odísť z poslaneckých funkcií. SNR zároveň obnovila platnosť dokumentov a stanovísk, ktoré prijalo Predsedníctvo SNR v poaugustovom období Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
830	1990.02.23	Na 1. valnom zhromaždení Maďarskej nezávislej iniciatívy v Komárne prijali jej program a Stanovy. Predsedom sa stal Károly Tóth. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
831	1990.02.23	Naposledy vyšiel tlačový orgán už Demokratickej strany pod názvom Ľud. Od 24. februára 1990 vychádzal pod názvom Čas, tak ako tomu bolo v prípade predfebruárovej Demokratickej strany. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
832	1990.02.26	Prezident ČSSR Václav Havel podpísal na štátnej návšteve ZSSR dohodu o odchode sovietskych vôjsk z územia ČSSR a bilaterálnu deklaráciu o vzťahoch medzi oboma krajinami. Okamžite sa začalo so sťahovaním vôjsk ZSSR, ktoré sa malo ukončiť v prvej polovici roku 1991 (na Slovensku do decembra 1990). Ak ajstýmto predstaviteľ Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov súhlasil, predsa len stále, v rozpore s vnútropolitickým vývinom v Československu, zastával názor, že bude pokračovať socialistickou cestou. Za účelom odchodu sovietskych vôjsk, ktorý sa začal odchodom z Frenštátu a Libavy, sa ustanovila parlamentná komisia (Michael Kocáb, Pavel Dostál, Pavol Kanis a iní). Po návštevách V. Havla a A. Dubčeka v Moskve bola v auguste 1990 podpísaná spresňujúca dohoda o odsune, ktorý zahrňovala 73-tisíc vojakov a 40-tisíc ich rodinných príslušníkov (na Slovensku z Komárna, Bratislavy, Sliača, Jelšavy, Zvolena, Ružomberka, Rožňavy atď.), najmä z 30. gardovej motostreleckej Irkutsko-pinskej divízie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
833	1990.02.27	. Na 24. spoločnej schôdzi snemovní federálneho parlamentu predniesol predseda federálnej vlády Marián Čalfa „Správu o plnení programového vyhlásenia vlády ČSSR k spoločensko-politickej situácii a konkretizáciu úloh vlády na najbližšie obdobie“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
834	1990.02.27	Príprava parlamentných volieb v česko-slovenskom federatívnom štáte začala, keď Federálne zhromaždenie ČSSRprijalo ústavný zákon č. 45/1990 Zb., o skrátení volebného obdobia zákonodarných zborov, ktorý stanovil, že obdobie končilo dňom volieb a nasledujúce volebné obdobie malo trvať 2 roky. Predpokladalo sa totiž, že volby v roku 1990 budú skôr plebiscitom o zmene politického režimu a až nasledujúce volby, po stabilizácii a kryštalizácii politických subjektov, budú „skutočné“. Ústavný zákon č. 46/1990 Zb. priniesol viaceré zmeny ústavy z roku 1960 a ústavného zákona o čs. federácii č. 143/1968 Zb., čo sa týka volebného systému upravujúceho postavenie poslancov, ustanovenia viacmandátových volebných obvodov a pod., čím sa priblížilo k pomernému volebnému systému. Tieto zmeny podstatným spôsobom zmenili volebný systém na demokratický. Počet poslancov Snemovne ľudu FZ ČSSR sa znížil z 200 na 150. Ústavný zákon č. 47/1990 Zb., o voľbách do federálneho zhromaždenia znamenal už návrat k voľbám podľa princípu pomerného zastúpenia (politické strany predkladali svoje kandidátky s menami kandidátov vo volebných krajoch). Volebný program formulovali, obhajovali a presadzovali politické strany a im vyslovili voliči svoju podporu. Aj tento zákon výrazne podporil vznik politického pluralizmu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
835	1990.02.27	Ministerstvo vnútra ČR zaregistrovalo koalíciu Egyúttelés-Spolužitie-WspólnotaSoužití ako politické hnutie za demokraciu, práva národnostných menšín a za zachovanie ich národnej identity. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
836	1990.02.28	Slovenská národná rada vo svojom návrhu uznesenia ocenila iniciatívny návrh prezidenta ČSSR Václava Havla na ústavný zákon o štátnych znakoch Českej republiky, Slovenskej republiky a Československej republiky s tým, aby si SNR upravila vlastným ústavným zákonom štátny znak SR. SNR navrhla zmeniť štátny znak federácie tak, aby znakom bol zvislo polený štít, v ktorého ľavej polovici (z čelného pohľadu) by bol umiestnený štátny znak Českej republiky a v pravej polovici štátny znak Slovenskej republiky. Moravský znak mal byť riešený v časti znaku ČR. Štátnym znakom SR mal byť na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia podlá návrhu, ktorý si SNR mala upraviť svojím ústavným zákonom. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
837	1990.02.28	Slovenská vláda prijala uznesenie na zabezpečenie úloh na výstavbe jadrových elektrární Mochovce a Temelín, ktoré vyplývali z uznesenia vlády ČSSR. Rátalo sa s výstavbou ďalších elektrární s cieľom znížiť investičnú náročnosť, zvýšiť jadrovú bezpečnosť a vyhodnotiť celkovú ekonomickú efektívnosť elektrární. Konštatovala, že pri výstavbe elektrárne v Mochovciach neprebiehali práce v určených termínoch, čo malo negatívny dopad na palivovo-energetickú bilanciu, plnenie ekologického programu a na ekonomiku. Na nápravu tohto stavu prijala termínované opatrenia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
838	1990.02.28	Uznesením vlády SSR bol zrušený sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné (vrátane jeho aparátu na krajských a okresných národných výboroch v podobe tzv. cirkevných tajomníkov), a súčasne sa na ministerstve kultúry zriadil cirkevný odbor, pochopiteľne už s celkom iným zameraním činnosti ako dovtedy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
839	1990.02.28	Vláda prijala uznesenie k návrhu na vydávanie denníka Národná obroda. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
840	1990.02.28	Primátorom hlavného mesta Slovenska sa stal Roman Hofbauer. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
841	1990.02.28	Minister kultúry v slovenskej vláde Ladislav Chudík podal demisiu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
842	1990.03.??	Vo funkcii predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska vystriedal Ivana Paličku Boris Žala. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
843	1990.03.??	Na Bratislavskom hrade bola študentskému hnutiu na Slovensku (po 17. novembri 1989, napríklad študenti Anton Popovič, Zuzana Mistríková a ďalší) udelená Národná cena SR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
844	1990.03.01	Poslanci SNR schválili Ústavný zákon číslo 50/1990 Zb. Slovenskej národnej rady z 1. marca 1990, o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky, ktorý odôvodnil minister vnútra a životného prostredia Vladimír Mečiar a spravodajca Ján Bakiča: Č1.1 (1) Názov „Slovenská socialistická republika“ sa mení na „Slovenská republika“. (2) Ak je v doterajších ústavných a iných zákonoch uvedený názov Slovenská socialistická republika, rozumie sa tým Slovenská republika. ČI. 2 Štátny znak (1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. (2) Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky tvorí prílohu 1 tohto zákona. Č1.3 Štátna vlajka (1) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch rovnakých vodorovných pruhov bieleho, modrého a červeného, usporiadaných pod sebou. Jej rozmery sú 2 :3. (2) Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky tvorí prílohu 2 tohto zákona. ČI. 4 Štátna pečať (1) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis „Slovenská republika“. Priemer štátnej pečate je 45 mm. (2) Podrobné vyobrazenie štátnej pečate Slovenskej republiky tvorí prílohu 3 tohto zákona. ČI. 5 Štátna hymna (1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Janka Matúšku „Nad Tatrou sa blýska“. (2) Text štátnej hymny Slovenskej republiky a jej notová osnova tvoria prílohu 4 tohto zákona. ČI. 6 Používanie štátneho znaku, štátnej vlajky, štátnej pečate a štátnej hymny Slovenskej republiky ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady. Poslanci SNR po schválení ústavného zákona prijali uznesenie, v ktorom navrhli federálnemu parlamentu z viacerých alternatív, ktoré okrem iných uviedol poslanec Peter Brňák, aby sa názov ČSSR zmenil na „Federácia Česko-Slovensko“ a štátnym znakom federácie mal byť zvislo polený štít (z čelného pohľadu) tak, aby v jeho ľavej polovici bol umiestnený štátny znak Českej republiky a v pravej polovici Slovenskej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
845	1990.03.01	Na pôde SNR sa odohral pokus o odvolanie predsedu SNR Rudolfa Schustera a jeho nahradenie Jánom Budajom. Poslanec Ivan Čarnogurský konštatoval, že v rokoch 1968 a v novembri 1989 boli Slováci a Slovensko hodnotení ako „menej progresívni“ a „menej aktívni“, no mali zmysel pre demokraciu a záujem na odstraňovaní monopolu komunistickej moci. Bol za korektnú spoluprácu s komunistickou stranou a preto treba podľa neho hľadať vhodný spôsob na výmenu predsedu. Jozef Širotňák síce vysoko ocenil pôsobenie R. Schustera, ktorý sa vyjadril k svojim funkciám spred novembra 1989, no predsa len bol za to, aby sa stal prvým podpredsedom SNR. Ján Budaj sa k svojej nominácii zo strany VPN vyjadril, že: „Hlavnou príčinou bolo to, že toto hnutie po istom čase váhania, keď jeho predstavitelia odmietali prijímať akékoľvek funkcie, si uvedomilo svoju spoluzodpovednosť za vývoj situácie, uvedomilo si istú politickú roztrieštenosť a aj chyby, ktoré sa stali za posledné dva mesiace“. Hnutie sa naďalej trieštilo, a predsa len bolo potrebné, aby malo svojho zástupcu vo vedení SNR. Pred budovou SNR sa konala manifestácia, na ktorej sa ozývali nacionalistické a protimaďarské heslá. Návrh na odvolanie R. Schustera neprešiel a J. Budaj sa stal prvým podpredsedom SNR. Podobné snahy boh o „uvoľnenie“ slovenského premiéra Milana Čiča. Obaja predstavitelia slovenských národných orgánov vystúpili v tom čase z radov komunistickej strany (R. Schuster 28. marca, M. Čič lO.marca, o deň neskôr aj podpredseda slovenskej vlády Vladimír Lexa). Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
846	1990.03.01	Na mimoriadnom zjazde 22 odborových zväzov v Bratislave schválili vznik Nezávislých slovenských odborov ako právneho nástupcu ROH na Slovensku. Predsedom sa stal Jozef Prokeš. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
847	1990.03.01	Maďarské Národné zhromaždenie rozhodlo o priamej voľbe prezidenta vo všeľudovom hlasovaní. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
848	1990.03.02	V Prahe sa konal zakladajúci zjazd Československej konfederácie odborových zväzov (ČSKOZ), ktorý zrušil Revolučné odborové hnutie (ROH) a založil ČSKOZ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
849	1990.03.03	Zhromaždenie zástupcov Matice slovenskej zo všetkých miest a obcí južného Slovenska s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, uskutočnené v Šuranoch, poslalo slovenským národným orgánom ,,Memorandum Slovákov južného Slovenska“. Varovali v ňom pred obmedzovaním suverenity národných orgánov na južnom Slovensku presadzovaním autonómie pre maďarské obyvateľstvo. Memorandum požadovalo ústavné zakotvenie Slovenskej republiky ako národného štátu, ktorý by bol súčasťou „demokratickej federácie Slovákov a Čechov fungujúcej na princípoch rovného s rovným, v slobodnej, nezávislej, suverénnej a zvrchovanej Federácii Česko-Slovensko“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
850	1990.03.03	V Bratislave sa konal 3. snem VPN, na ktorom, podobne ako na šiestom sneme КС OF, sa rokovalo o predvolebných programoch. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
851	1990.03.03	Vznikla Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorá sa sformovala do občianskeho združenia bývalých politických väzňov a inak prenasledovaných a postihnutých komunistickým režimom. Prvým predsedom sa stal Július Porubský. V Stanovách KPVS sa uviedlo, že „združuje občanov, ktorých práva boli porušené totalitným režimom za vlády komunizmu tak, že bola ohrozená ich občianska existencia a ich rodín, bol im znemožnený osobnostný rast, boli pre svoje presvedčenie a názory i za to, že sa postavili proti komunistickému režimu, prenasledovaní, protiprávne väznení a odsúdení“ Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
852	1990.03.06	Názov Česká socialistická republika bol zmenený na Česká republika (ČR), čím sa v jej názve vyjadrila cesta za demokratickými spoločenskými zmenami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
853	1990.03.06	Na námestí SNP v Bratislave a v Košiciach sa konal míting „Povedzme si pravdu“, ktorý reagoval na destabilizujúce vnútropolitické udalosti v SNR a zhromaždenie pred jej budovou vzhľadom na spory o post jej predsedu z 1. marca. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
854	1990.03.07	Vznikla Slovenská národná strana (SNS). Vystúpila s národne orientovaným programom s cieľom ustanoviť zvrchovanú, samostatnú a nezávislú Slovenskú republiku. Pomenovala otázku postavenia Slovenska a slovenského národa v česko-slovenskej federácii. Slovenská národná strana bola za aktívnu politiku zamestnanosti, teda proti podľa nej reštrikčnej politiky Prahy voči Slovensku „šitej na podmienky českých krajín“. V programe strany bolo aj schválenie zákona o slovenskom jazyku ako štátnom a úradnom jazyku na území Slovenska bez výnimky. Stanovy Slovenskej národnej strany zahrnuli význam tisícročných cyrilo-metodských tradícií a z kresťanských princípov vlastných slovenskému národu. Strana bola za riešenie národných a národnostných problémov, ktoré považovala za latentný zdroj politického napätia. Pre Slovensko žiadala vlastnú zahraničnú politiku, vojsko a zahraničný obchod. Predsedom strany sa stal Víťazoslav Móric. Tlačovým orgánom strany bol týždenník Slovenský národ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
855	1990.03.08	Predsedníctvo SNR vyjadrilo vo svojom vyhlásení nespokojnosť nad prípravou viacerých zákonov do FZ ČSSR, lebo sa v tomto procese z jeho strany často obchádzali legislatívne iniciatívy národných rád oboch republík, čo bolo v rozpore s ústavných zákonom o česko-slovenskej federácii z októbra 1968, ktorý stále tvoril základný rámec pre fungovanie spoločného štátu slovenského a českého národa už v demokratických podmienkach a vychádzali z neho ďalšie právne úpravy, ktoré na tieto podmienky reagovali. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
856	1990.03.08	V Prahe sa konalo rokovanie politických strán a hnutí o lustráciách budúcich kandidátov na poslancov federálneho a republikových parlamentov v pripravovaných volbách. Lustrácie mali zamedziť členom a spolupracovníkom bývalej Štátnej bezpečnosti prenikať na volebné kandidátky demokratických strán a hnutí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
857	1990.03.10	Ministri zahraničných vecí Sovietskeho zväzu a Maďarska Eduard Ševardnadze a Gyula Horn podpísali dohodu o úplnom odchode sovietskych vôjsk z Maďarska, čo podporilo aj súbežný odchod vôjsk z ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
858	1990.03.11	Litovský parlament vydal deklaráciu o nezávislosti Litvy od ZSSR, ktorá však skomplikovala vzťahy medzi nimi, a to najmä v hospodárskej oblasti, keď ZSSR onedlho na to reagoval znížením dodávky zemného plynu, ropy a uhlia do Litvy, ktorá sa dostala do vážnych problémov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
859	1990.03.12	Slovenská vláda k analýze vývoja národného hospodárstva SR v roku 1989 konštatovala, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k spomaleniu dynamiky hospodárskeho rastu „v dôsledku reagencie hospodárskej sféry na zmenené vnútorné a vonkajšie podmienky, pomalej návratnosti prostriedkov vynaložených na investície a financovanie technického rozvoja, spomalenia štruktúrnych zmien a podľa odvetví diferencovanej, celkovo neuspokojivej úrovne efektívnosti. Peňažné príjmy ob,vateľstva sa v porovnaní s rokom 1988 zvýšili reálne len o 2 percentá, neznížil sa okruh nedostatkových tovarov, nesplnili sa zámery vo výstavbe bytov, zaostávala výstavba ekologických stavieb a nedostatočne rástli kapacity najmä v zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení. Vláda prijala rozsiahle opatrenia na nápravu tohto stavu. Vláda SR schválila Zásady personálnej politiky a riešenia personálnych zmien v štátnej správe a v hospodárskej sfére a prijala uznesenie na ich realizáciu. Vláda SR zobrala na vedomie uznesenie vlády ČSSR o dôsledkoch odchodu sovietskych vôjsk z ČSSR a o opatreniach na ich riešenie. Súhlasila s termínom úplného odchodu vôjsk do 30. júna 1991. Slovenská vláda prijala „Zásady znižovania počtu pracovníkov Československej televízie v SR“. Zároveň prijala „Opatrenia na riešenie aktuálnych úloh v oblasti národnostných vzťahov" podľa záverov pracovnej porady s predstaviteľmi VPN, MN1, hnutia Spolužitie, Matice slovenskej, Csemadoku, Zväzu Rusínov-Ukrajincov v Československu a 10 vybraných národnostne zmiešaných okresov južného Slovenska v Komárne 5. marca 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
860	1990.03.12	Vzniklo Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (Hvezdoň Kočtúch, Michal Kováč, Michal Baránik, Marián Augustín Húska a ďalší), ktoré si predsavzalo ponúknuť národnú koncepciu ekonomickej transformácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
861	1990.03.13	Poslanci Českej národnej rady (ČNR) rokovali v Prahe o nových štátnych symboloch Českej republiky podľa návrhu popredného heraldika z Olomouca Jiŕího Loudu. Prijali zákon číslo 68, v ktorom podľa článku 1„Veľký štátny znak Českej republiky tvorí štvrtený štít, v ktorého prvom a štvrtom červenom poli je strieborný dvojchvostový revúci lev v skoku doprava hľadiaci, so zlatými pazúrmi, zlatým vyplazeným jazykom a zlatou heraldickou korunou. V druhom modrom poli je strieborne červená šachovaná orlica hľadiaca doprava so zlatým zobákom, zlatými pazúrmi a zlatou heraldickou korunou. V treťom zlatom poli je čierna orlica hľadiaca doprava s červeným zobákom, červenými pazúrmi, zlatou heraldickou korumou a striebornou pružinou na prsiach zakončenou ďatelinovými trojlístkami, uprostred je zdobená krížikom". Podľa paragrafu (2) „Malý štátny znak Českej republiky tvorí červený štít, na ktorom je strieborný, dvojchvostový revúci lev v skoku hľadiaci doprava, so zlatými pazúrmi, zlatým vyplazeným jazykom a zlatou heraldickou korunou! Význam zákona podobne ako v Slovenskej republike spočíval v tom, že sa od ústavného zákona o česko-slovenskej federácie z októbra 1968 dotvorili jej štátoprávne symboly, ktoré komunistický režim odmietal kodifikovať a vyjadriť tak ďalší z atribútov štátoprávneho zväzku slovenského a českého národa. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
862	1990.03.13	Ústrednývýbor Národného frontu SR sa vo vyhlásení k vnútropolitickej situácii vyjadril, že podporuje úsilie vlády SR o demokratickú obrodu spoločnosti a návrh Slovenskej národnej rady na štátny znak čs. federácie a jej názov „Federácia Česko-Slovensko“, no výbor sa obával zhoršenia hospodárskej situácie a narušenia sociálnych istôt ľudí. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
863	1990.03.14	Michail S. Gorbačov sa stal prvým prezidentom ZSSR, keď ho na Zjazde ľudových poslancov zvolilo 1329 poslancov. Proti bolo 495 poslancov. Gorbačov, okrem toho, že už bol Predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu, získal právomoci, pri ktorých nebol viazaný na súhlas parlamentu. Vo svojom vyhlásení sa sústredil na tri oblasti: zvýšenie tempa ekonomickej reformy, pokračovanie v odzbrojovacích rokovaniach a vypracovanie novej zväzovej zmluvy medzi republikami ZSSR, ktorá by stanovila ich spôsob vystúpenia zo zväzku. Aj preto odmietol Vyhlásenie Litvy o nezávislosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
864	1990.03.14	Vláda SR zaujala stanovisko k listu úradujúceho prezidenta Maďarskej republiky Mátyása Szurôsa prezidentovi ČSSR Václavovi Havlovi, v ktorom maďarský predstaviteľ pripomenul, že na rokovaniach v Budapešti sa dosiahla zhoda v tom, že pri utváraní nových vzťahov medzi oboma krajinami je jednou z najaktuálnejších úloh usporiadanie národnostných otázok. Maďarská strana považuje zabezpečovanie národnostných práv za nedeliteľnú súčasť demokracie: „Je však poľutovaniahodné, že situácia maďarskej menšiny v ČSSR sa nezlepšuje“. Vláda Slovenskej republiky zdôraznila, že si želá neustále zlepšovanie vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami. Vychádzala pritom zo skutočnosti, že obidva naše štáty prekonávajú v tomto období všetkými silami neblahé dedičstvo bývalých totalitných režimov a usilujú sa o všestrannú demokratizáciu politického a spoločenského života. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
865	1990.03.14	Vláda SR reagovala už 12. marca prijatím Opatrení na riešenie aktuálnych úloh v oblasti národnostných vzťahov. Predovšetkým si vytýčila cieľ zabezpečiť dôslednú realizáciu úloh zakotvených v Programovom vyhlásení vlády SR, zameraných na vytvorenie rovnoprávnych politických, právnych, ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok pre príslušníkov slovenského národa a národností žijúcich v Slovenskej republike. Na úrovni centra a okresov sa mali naďalej pravidelne organizovať stretnutia členov vlády so zástupcami politických strán a hnutí, občianskych iniciatív, Matice slovenskej, Csemadoku a Zväzu Rusínov-Ukrajincov v Československu na prerokúvanie zásadných, aktuálnych otázok riešenia národnostnej problematiky a na vyhodnocovanie prijatých uznesení a opatrení vlády. Pri tvorbe novej Ústavy Slovenskej republiky a novej Ústavy Československej republiky sa malo vychádzať z ústavného zákona č. 144/1968 Zb. o národnostiach v ČSSR s cieľom obohatiť ústavu novým demokratickým obsahom v súlade s medzinárodnými dokumentmi, pričom by sa využili iniciatívne návrhy a podnety občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
866	1990.03.14	Denník Pravda uverejnil výzvu Spolku slovenských spisovateľov, adresovanú slovenským poslancom vo Federálnom zhromaždení ČSSR, aby na jeho pôde „obhajovali záujmy obyvateľov Slovenskej republiky“, čo sa týka jej štátnych a národných symbolov v symboloch česko-slovenskej federácie tak, ako ich vyjadrovali slovenské národné orgány. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
867	1990.03.14	Deputácia gréckokatolíckeho duchovenstva odovzdala vládnym orgánom v Prahe požiadavky gréckokatolíckej cirkvi. Cirkev si sťažovala, že ani za 4 mesiace po 17. novembri 1989 sa neanulovali dôsledky tzv. prešovského soboru z roku 1950 a vláda nenapravila s tým súvisiace nezákonnosti a majetkovoprávne krivdy. Požadovala obnovenie statusu quo spred 28. apríla 1950, pričom odmietla rokovanie s pravoslávnou cirkvou („Prečo by mal pôvodný majiteľ rokovať s nezákonným uzurpátorom ?“) Záver požiadaviek vyznieval ako varovanie pred násilnosťami, pokiaľ sa majetkovoprávne otázky urýchlene nevyriešia. No predsa len k ním došlo. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
868	1990.03.14	Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon č. 72/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal branný zákon. Zákon obsahoval nový § 9 s názvom „Ústavné práva a slobody vojakov v činnej službe“, v ktorom sa okrem iného uviedlo, že „vojakom v činnej službe je zaručená sloboda prejavu náboženského vyznania včítane účasti na náboženských obradoch a umožnenie vstupu do vojenských objektov duchovným štátom uznaných cirkví“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
869	1990.03.14	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo zákon č. 73/1990 Zb. o civilnej službe. Bolo to nóvum, pričom podľa zákona „civilnou službou je verejnoprospešná služba občana, ..., ak mu náboženské vyznanie alebo morálne presvedčenie bráni vo výkone vojenskej činnej služby“. Následne FZ ČSSR schválilo zákon č. 74/1990 Zb., ktorým sa ustanovilo nové znenie vojenskej prísahy a služobnej prísahy príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Zborov nápravnej výchovy, upravil sa názov československej armády a riadna dovolenka vojakov v základnej službe. Tým sa menil aj zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
870	1990.03.15	Vzniklo Maďarské kresťansko-demokratické hnutie (MKDH), jeho predsedom sa stal Kálman Janics. Základom politickej línie MKDH bol kresťanský demokratizmus so sociálnou orientáciou s cieľom budovať maďarské povedomie a národnú identitu občanov maďarskej národnosti. Konzervatívno-demokratické usporiadanie občianskej spoločnosti malo byť založené na uplatnení kresťanských hodnôt, samosprávy a kultúrnej autonómie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
871	1990.03.15	Na zjazde výtvarných umelcov sa utvorila Slovenská výtvarná únia ako nepolitická, nezávislá stavovská organizácia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
872	1990.03.16	Slovenská národná rada schválila návrh zákona o voľbách do slovenského parlamentu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
873	1990.03.17	Splnila sa jedna zo základných prednovembrových požiadaviek katolíckych veriacich na Slovensku - obsadiť biskupské stolce podľa noriem Cirkevného zákonníka. Po 41 rokoch získalo Slovensko opäť kompletný rímskokatolícky biskupský zbor. Dňa 17. marca 1990 sa v Košiciach konala vysviacka Alojza Tkáča, sídelného biskupa košického, 18. marca v Rožňave vysviacka Eduarda Kojnoka, sídelného biskupa rožňavského a 19. marca v Banskej Bystrici vysviacka Rudolfa Tkáča, sídelného biskupa banskobystrického. Svätil kardinál Jozef Tomko, spolu s ním svätili trnavský arcibiskup Ján Sokol a sídelný biskup nitriansky Ján Ch. Korec. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
874	1990.03.17	Na zakladajúcom zjazde strany Trend tretieho tisícročia v Banskej Štiavnici sa stal jej predsedom Peter Múdry. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
875	1990.03.18	V NDR vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby so 48-percentným ziskom hlasov konzervatívna Aliancia pre Nemecko, podporovaná vládnucou konzervatívnou CDU v SRN. CDU získala 40 percentný podiel na celkovom zisku. Druhé miesto obsadila sociálna demokracia a tretie miesto obsadila nástupkyňa SED - Strana demokratického socializmu. Nová vláda s Lotharom de Maiziérom (CDU) si vytýčila cieľ zjednotiť Nemecko. Dňa S. apríla bol zostavený nový parlament so 400 poslancami a jeho predsedníčkou sa stala Sabine Bergmann-Pohlová z CDU. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
876	1990.03.18	V Bratislave sa konalo prvé valné zhromaždenie Liberálnodemokratickej strany. Jej predsedom bol MiroslavJanek. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
877	1990.03.20	Výkonný výbor ÚV KSS sa vyjadril k utvoreniu pluralitného politického systému, pričom privítal vznik politických strán a hnutí, ktoré chcú propagovať a presadzovať myšlienky sociálnej spravodlivosti, humanity, viesť zápas o uchovanie sociálnych výdobytkov a istôt občanov a zabezpečiť prosperitu našej spoločnosti. Tým prispievajú aj k vytvoreniu podmienok na spoluprácu všetkých ľavicových strán a hnutí v budúcnosti. Výbor vyslovil presvedčenie, že sa podarí vytvoriť ľavicovú alternatívu spoločenského rozvoja. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
878	1990.03.21	Pod vedením Antona Ťažkého sa konalo posledné zasadanie Predsedníctva ÚV Národného frontu SR. Predsedal mu aj v roku 1968. Prijalo návrh zásad činnosti Združenia politických strán a spoločenských organizácií SR, ktoré sa stalo právnym nástupcom dovtedajšieho ÚV NF SR. Združenie bolo voľným zoskupením politických a nepolitických subjektov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
879	1990.03.21	Konalo sa posledné zasadnutie Národného frontu ČSSR. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
880	1990.03.21	Novo sa formujúci politický subjekt - Slovenská národná strana - uverejnil svoje programové vyhlásenie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
881	1990.03.21	V Žiline sa konalo ustanovujúce zasadanie samosprávneho Združenia miest a obcí Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
882	1990.03.22	Federálna vláda ČSSR vypovedala mnohostranné dohody o menových kurzoch s ďalšími krajinami RVHP. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
883	1990.03.23	Príprava hnutia VPN na parlamentné voľby bola hlavnou oblasťou rokovania jeho 4. snemu v Banskej Bystrici. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
884	1990.03.24	Na ustanovujúcom kongrese Strany demokratického socializmu v Bratislave sa stal jej predsedom Igor Cibula. Strana bola ľavicovo orientovaná. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
885	1990.03.26	Ministerstvo vnútra ČR zaregistrovalo Hnutie československého porozumenia ako politické hnutie o zachovanie česko-slovenskej federácie ako spoločnej vlasti všetkých národov, národností a etnických skupín. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
886	1990.03.27	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, zákon č. 84/1990 Zb. o práve na zhromaždenie, zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve. Tieto zákony priznávali občanom práva a slobody, ktoré im boli za predchádzajúceho režimu v podstate odoprené. Zákony vytvárali zákonné podmienky pre vznik občianskej spoločnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
887	1990.03.28	Po týždni postupného rastu napätia vypukla 28. marca 1990 vo väznici v Leopoldove (Ústav nápravnej výchovy, UNV) vzbura vyše tisíc odsúdených do najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Dve tretiny tvorili obzvlášť nebezpeční recidivisti. Vzbúrenci sa odmietli podriadiť ústavnému poriadku, zabarikádovali sa, obsadili sklady potravín a materiálu, odmietli rokovania s príslušníkmi Zboru nápravnej výchovy i oficiálnymi predstaviteľmi. Po viacerých výzvach sa vzdala iba malá časť väzňov, väčšia, militantná časť, však vystupňovala napätie natoľko, že bol nevyhnutný zásah ozbrojených zložiek. Väzni, ozbrojení bodnými zbraňami, výbušninami a horľavinami počas zásahu podpálili a zničili všetky objekty ÚNV Leopoldov. Dňa 29. marca vzburu potlačili príslušníci oddielu rýchleho nasadenia, Zboru nápravnej výchovy a výsadková jednotka armády. Zranených bolo 29 väzňov. Odsúdených eskortovali do nápravnovýchovných ústavov na Slovensku, asi 400 do Českej republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
888	1990.03.28	Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo zákon č. 86/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 81 /1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch. § 1 ods. 1 znie: „Vsúlade s ústavne zaručenou slobodou prejavu, slova a tlače využívajú občania periodickú tlač a ostatné hromadné informačné prostriedky na to, aby ich prostredníctvom získavali informácie a verejne vyjadrovali svoje názory.“ Po štyridsaťjeden rokoch porušovania základných ľudských a občianskych práv v tejto oblasti došlo k náprave. Slobodná a necenzúrová tlač však vychádzala bezprostredne po 17. novembri 1989. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
889	1990.03.28	Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo zákon č. 87/1990 Zb., ktorým sa menila dopĺňal Občiansky zákonník. Zákon okrem iného menil a dopĺňal niektoré súvislosti s právom na ochranu osobnosti. Nasledoval zákon č. 89/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach - autorský zákon. Zákon nadobudol účinnosť 1. júna 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
890	1990.03.29	Predseda vlády SR Milan Čič predniesol na pôde SNR „Správu o stave a vývoji Slovenskej republiky“. Konštatoval v nej, že sa končí jeden hospodársky systém a začína pôsobiť „nový hospodársky trhový mechanizmus“. O vývoji ekonomiky Slovenska v 80. rokoch 20. storočia sa vyjadril v tom zmysle, že národný dôchodok v podstate stagnoval, keď priemerné tempo jeho rastu bolo na úrovni 2,8 %, čo však pri 3 - 4 % inflácii bol vlastne len 0,2 - 1,2 % rast. Predseda vlády tiež spomenul širšie hospodárske súvislosti. Podľa neho síce existencia československej ekonomiky napomohla urýchleniu industrializácie Slovenska, no tá tiež mala svoje negatíva. Slovenská ekonomika nebola budovaná samoúčelné, ale významným spôsobom sa podieľala „na krytí potrieb českej ekonomiky“ mnohými výrobkami a polotovarmi. M. Čič tiež spomenul „silný prúd migrácie obyvateľstva v produktívnom veku“ zo Slovenska, ktorý napomáhal ekonomickému rastu českých krajov. SNRprijala uznesenie k Správe o stave a vývoji Slovenskej republiky. Schválila tiež vládny návrh zákona o SNR o štátnom rozpočte na rok 1990. Ako v rozprave k zákonu povedal minister financií, cien a miezd Michal Kováč, pri jeho príprave sa sledovali dva ciele : zabezpečiť, aby rozpočet pôsobil výrazne protiinflačne, a to spomalením, resp. až zastavením rastu rozpočtových výdavkov; obmedziť prerozdeľovacie procesy v ekonomike, aby sa vytvoril tlak na podniky, pričom zámerom bolo dosiahnuť zmeny v správaní sa hospodárskych organizácií v prospech ekonomickej racionálnosti a sebestačnosti. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
891	1990.03.29	Pred budovou SNR sa konali za podpory SNS a Štúrovej spoločnosti protestné demonštrácie za účasti asi 50-tisíc občanov proti návrhom českej strany na názov federácie a štátny znak. Objavili sa výzvy na osamostatnenie Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
892	1990.03.29	VPN a KDH odsúdili v spoločnom vyhlásení podlá nich prejavy extrémneho nacionalizmu na Slovensku, vyvolaného prijatím nového dvojjazyčného názvu Československa federálnym parlamentom. O deň neskôr sa k vyhláseniu pripojila MNI. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
893	1990.03.29	Predstavitelia MKDH a Spolužitia podpísali zmluvu o predvolebnej koalícii. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
894	1990.03.29	Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo ústavný zákon číslo 81 o dvojjazyčnom názve republiky, v českom jazyku Československá federatívni republika a v slovenskom Česko -slovenská federatívna republika. Na Slovensku sa zdvihla vlna odporu a v Bratislave sa začali konať v rámci „pomlčkovej vojny“ protestné demonštrácie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
895	1990.03.29	Predsedníctvo SNR prijalo uznesenie č. 515 k návrhu ústavného zákona Federálneho zhromaždenia, ktorým sa dopĺňal ústavný zákon č. 143/1968 Zb., v znení ústavného zákona č. 161/1989 Zb. o československej federácii. Predsedníctvo navrhovalo článok 142, ods. 1 doplniť takto: „Ústava Československej socialistickej republiky môže byť zmenená Ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia. Veci, ktoré patria do ústav republík sa môžu meniť iba ústavnými zákonmi Českej národnej rady a ústavnými zákonmi Slovenskej národnej rady.“ V podobnom zmysle sa mal upraviť tiež ods. 2 uvedeného článku ústavného zákona. Cieľom úprav bolo spresnenie kompetencií republík pred prijatím ich ústav. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
896	1990.03.29	V Prahe rokovali zástupcovia vedenia hnutí OF a VPN o spoločnom predvolebnom postupe do federálneho zhromaždenia a do národných rád. Skonštatovali značnú podobnosť svojich volebných programov, pričom: „Obom našim hnutiam ide predovšetkým o návrat Československa medzi vyspelé európske krajiny. Ďalším naším spoločným cieľom je demokratické naplnenie českej a slovenskej štátnosti v spoločnom, federatívne usporiadanom štáte. Základom pre to je pre nás európska demokratická tradícia vyjadrenia vôle národov Európy v dokumentoch helsinskej konferencie, a predovšetkým nedotknuteľnosť štátnych hraníc a dôsledné dodržiavanie ľudských a menšinových práv“. Spoločné vyhlásenie sa sústredilo aj na riešenie sociálnych a ekologických problémov Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
897	1990.03.29	Do SNR bolo kooptovaných 17 nových poslancov, z nich 8 za VPN. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
898	1990.03.29	Podpredseda SNR Ján Majer v pléne SNR skonštatoval, že Komisia Slovenskej národnej rady na dohľad prešetrenia zásahu Zboru národnej bezpečnosti proti zhromaždeniu veriacich 25. marca 1988 v Bratislave skončila svoju činnosť a vo vyše tisícstranovom materiáli najmä uviedla, že išlo o neprimeraný, tvrdý a nezákonný zásah proti veriacim. Zhodnotila vtedajšiu vnútropolitickú situáciu, získala množstvo výpovedí, materiálov a záberov. Záverečná správa komisie priamo nadväzovala na informáciu, prednesenú v pléne 9. februára 1990. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
899	1990.03.29	Predsedníctvo SNR vymenovalo za ministra kultúry SR Ladislava Snopka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
900	1990.03.30	Slovenské národné orgány poslali Federálnemu zhromaždeniu ČSSR oficiálny protest proti jeho návrhu na názov spoločného štátu slovenského a českého národa a na jeho štátny znak. Názov mal znieť Federácia Česko-Slovensko. Vláda SR a SNR navrhli trojstranné rokovania na úrovni parlamentov, vlád a politických reprezentácií o otázkach štátnej a národnej suverenity a o forme a spôsobe spolužitia národov v česko-slovenskej federácii, lebo: „Otázky slovenskej štátnej a národnej suverenity považuje SNR a vláda za základné princípy svojej politiky, ktoré chcú riešiť pokojnou cestou“. Vyjadrili poľutovanie, že federálne zhromaždenie neakceptovalo slovenský návrh na názov spoločného štátu a zároveň vyzvalo politické subjekty, aby nezneužívali národné cítenie občanov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
901	1990.03.30	Slovenská národná rada prijala zákon č. 96/1990 Zb. o zriadení Slovenskej komisie pre životné prostredie a o zmenách v pôsobnosti ministerstiev Slovenskej republiky. Zákon zriaďoval Slovenskú komisiu pre životné prostredie ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre tvorbu a ochranu životného prostredia. Čiastočne sa tak splnili požiadavky tzv. ochranárov, ktorí kritizovali komunistický režim za zanedbávanie životného prostredia. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
902	1990.03.31	Na zakladajúcom sneme koalície Egyuttélés-Spolužitie-Wspólnota-Soužití sa stal jej predsedom Miklós Duray. Politická línia hnutia mala pravicové zameranie s prvkami nacionálneho populizmu. Cieľom bolo budovanie maďarského povedomia a národnej identity občanov maďarskej národnosti, obhajoba a presadzovanie ich záujmov. Dôraz kládla na občiansku spoločnosť, samosprávu, až po územnú autonómiu, menšinové práva a zabezpečenie európskych demokratických hodnôt, trhovú ekonomiku a privatizáciu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
903	1990.04.01	Nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva priemyslu Slovenskej republiky č. 75/1990 Zb., ktorou sa zrušila vyhláška Ministerstva priemyslu Slovenskej socialistickej republiky č. 155/1970 Zb. o zriaďovaní a pôsobnosti tlačiarní a rozmnožovní a o povinnej evidencii tlačiarenských strojov v znení vyhlášky č. 161 /1971 Zb.. Schválená bola 6. marca 1990. Rušila sa ňou štátna kontrola a monopol nad tlačiarenskými strojmi a vytlačenými textami, čo bolo súčasťou ovládania spoločnosti v komunistickom režime. Uvedené opatrenia mali okrem iného zabrániť vydávaniu pre komunistickú moc nežiaducich textov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
904	1990.04.02	V Bratislave rokovali zástupcovia VPN (Ján Budaj, Peter Zajac, Fedor Gál, Juraj Flamík a László Szigeti)) a OF (Jan Urban, Vének Šilhán, Petr Kučera a Libor Prudký) o názve spoločného štátu a o česko-slovenských vzťahoch a v tejto súvislosti aj o „internej neutralizácii“ prezidenta Václava Havla, aby už neintervenoval do práce federálneho parlamentu. Kritizovali slabú informovanosť v oznamovacích prostriedkoch o vzťahoch slovenského a českého národa. Navrhovali, aby sa skoordinovali práce pri príprave ústav národných republík a ústavy federácie s cieľom dosiahnuť zhodu „v rozsahu delegovania právomoci z ústav republík do ústavy federácie“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
905	1990.04.02	Predseda federálneho parlamentu Alexander Dubček rokoval v Bratislave s predstaviteľmi slovenských národných orgánov o prijatom návrhu zákona o názve česko-slovenskej federácie. Informoval ich o existencii ďalších piatich návrhov a navrhol, aby sa 10. apríla konalo spoločné rokovanie federálneho a národných parlamentov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
906	1990.04.02	V budove federálneho parlamentu v Prahe rokovali predstavitelia politických strán o názve štátu a zhodli sa v tom, že by sa nemalo spochybňovať rozhodnutie parlamentu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
907	1990.04.05	Politické byro ÚV KSSZ ku správe jeho medzinárodného oddelenia o politike KSSZ voči komunistickým a robotníckym stranám vo východoeurópskych krajinám skonštatovalo, že sa tieto ocitli vo veľmi „dramatickej situácii“ a v stave „hlbokej ideovej krízy a organizačnom chaose“. Prudko klesala členská základňa v komunistických stranách v ČSSR, Poľsku a Maďarsku. Kríza zasiahla základné organizácie strán v podnikoch, rezignovali mnohí členovia strany a nedokázali čeliť centristickým a pravicovým silám, ktoré narúšali socialistické atribúty. Predsa len bolo potrebné vytvoriť vo vzťahu k trhovej ekonomike blok lavicových síl, ktoré by bránili sociálne záujmy pracujúcich. Zmenila sa však pri strate vedúcich úloh komunistických strán možnosť zasahovania do riadenia štátu a klesala váha ich rozhodnutí napríklad v ekonomických otázkach. Preto treba, aby sa zo strany komunistickej strany Sovietskeho zväzu „pokojne reagovalo“ na postupy komunistických strán, ktoré by brali v úvahu vznik demokratických zoskupení v jednotlivých krajinách, čo však nemalo znamenať, aby sa stratil vzájomný kontakt. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
908	1990.04.05	Bola zaregistrovaná Slovenská ľudová strana, ktorá mala vo svojom programe štátnu nezávislosť Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
909	1990.04.06	Prezident republiky Václav Havel rokoval vo svojej rezidencii v Lánoch s predstaviteľmi federálneho parlamentu, federálnej vlády a národných vlád o štátoprávnych, politických, historických, jazykových a medzinárodných aspektoch názvu republiky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
910	1990.04.06	Vo veci „privolania“ vstupu vôjsk armád Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968 začalo trestné stíhanie, keď boli generálnym prokurátorom ČSSR predvolaní Miloš Jakeš, Alois Indra, Karel Hoffman a Vasil Biľak, ktorý bol zadržaný na výsluch 5. júna. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
911	1990.04.07	V Bratislave sa ustanovilo Hnutie československého porozumenia, ktoré sa postavilo za spoločný štát a za dohody medzi českou a slovenskou reprezentáciou vo veci jeho fungovania. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
912	1990.04.09	V Bratislave sa zišli prezidenti, premiéri a ministri zahraničných vecí Československa, Maďarska, Poľska, Rakúska, Juhoslávie a Talianska na Mítingu 90, aby prerokovali možnosti zaradenia uvedených prvých troch krajín do integračných európskych procesov. Československo, Maďarsko a Poľsko, ako stredoeurópske krajiny, ktoré prešli na konci 80 rokov odlišným vnútropolitickým vývojom, predostreli svoje prvé predstavy o vzájomnej kooperácii v rámci bezpečnostnej situácie a uplatňovania demokratických princípov, ako aj vo vzťahu k RVHP a Varšavskej zmluvy. Účastníci mítingu sa tiež vyjadrili k otázkam zjednotenia Nemecka a v podstate s ním súhlasili. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
913	1990.04.10	Z iniciatívy prezidenta republiky Václava Havla sa na zámku v Lnáŕoch uskutočnilo rokovanie predstaviteľov federálneho parlamentu, federálnej i národných vlád o štátoprávnych, politických, historických, jazykových a medzinárodných súvislostiach názvu republiky, aby sa na prvom spoločnom stretnutí po 20 rokoch v zásade dohodli na základných princípoch spolužitia (prvotnosti, svojbytnosti a integrity republík) slovenského a českého národa. Preto sa vlády rozhodli „vypracovať návrh zásad federatívneho usporiadania štátu a predložiť ho verejnosti ešte do júnových volieb. Diskusia účastníkov stretnutia potvrdila, že problémy, ktoré sa javia ako rozpory medzi oboma národmi, sú v skutočnosti dôsledkom a pozostatkom centralistického, direktívneho a byrokratického systému. Rozvoj demokracie a trhového hospodárstva spojený s posilňovaním najširšej samosprávy nielen republík, ale aj obcí, si vyžaduje významné zmeny. K týmto zmenám vedie vlády oboch republík starostlivosť o potrebný ekonomický a sociálny rozvoj, o výkonnosť hospodárstva a o postupné zlepšovanie ekologických podmienok. Stredobodom pozornosti by v budúcnosti nemali byť spory o prerozdeľovaní hodnôt, ale starosť o optimálne spôsoby ich tvorby. Vlády sa jednoznačne zhodli na tom, že použitie vytvorených zdrojov bude v kompetencii každej z oboch republík“. Vlády vychádzali z prvotnosti republík, čo znamenalo, že i „budúca nová federálna ústava by mala byť odvodená z ústav oboch republík, doterajšie štátoprávne usporiadanie nerešpektuje plne autentické princípy federácie“. Vlády zároveň uvítali iniciatívny návrh skupiny poslancov na zmenu štátu: Česká a Slovenská Federatívna Republika. Spoločné zasadanie národných vlád po tak dlhom čase svedčilo o tom, v akom obmedzenom priestore sa pohybovali počas trvania komunistického režimu, keď rozhodujúce slovo mala federálna vláda a vedenie KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
914	1990.04.10	Podpísaním Charty Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) štatutárnymi zástupcami jednotlivých odborových zväzov došlo k vlastnému založeniu KOZ SR. Za predsedu bol zvolený Roman Kováč. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
915	1990.04.12	SNR na základe predchádzajúcich rokovaní slovenských a českých predstaviteľov prijala uznesenie k návrhu skupiny poslancov federálneho parlamentu na ústavný zákon о zmene názvu „Česko-slovenskej federatívnej republiky“ v ktorom súhlasila s návrhom skupiny poslancov federálneho parlamentu na ústavný zákon o zmene názvu „Česko-slovenskej federatívnej republiky“ na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“. Predseda SNR Rudolf Schuster pripomenul predchádzajúci návrh slovenských národných orgánov na názov spoločného štátu „Federácia Česko-Slovensko“, s veľkým „S“, no po rozhovoroch najvyšších štátnych a politických predstaviteľov v Lnáŕochch došlo k zhode. Za návrh názvu spoločného štátu „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ hlasovalo 118 zo 121 prítomných poslancov, traja sa zdržali hlasovania. Ďalej poslanci SNR schválili návrh prezidenta V. Havla, aby štátnym znakom spoločného štátu bol štvrtený štít. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
916	1990.04.12	Federálna vláda ČSSR začala prerokúvať dokument o stratégii radikálnej ekonomickej reformy. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
917	1990.04.13	Poľský predstaviteľ Wojciech Jaruzelski si počas návštevy Moskvy vypočul zo strany Sovietskeho zväzu oficiálne priznanie masovej vraždy 4-tisíc poľských dôstojníkov v Katyni na začiatku druhej svetovej vojny. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
918	1990.04.13	Vyšlo nulté číslo tlačového orgánu KDH Slovenského denníka. Jeho prvým šéfredaktorom bol Ladislav Szalay. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
919	1990.04.18	Vo Viedni bola podpísaná dohoda o začlenení ČSSR do Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
920	1990.04.19	Federálne zhromaždenie Česko-slovenskej federatívnej republiky schválilo zákon č. 110/1990 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
921	1990.04.20	Federálny parlament po viacmesačných ostrých sporoch o názov spoločného štátu Čechov a Slovákov v tzv. pomlčkovej vojne prijal ústavný zákon číslo 101 o novom názve spoločného štátu a štátnych symboloch „Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ (ČSFR), ktoré vyjadrovali štátoprávnu rovnoprávnosť, rovnosť a svojprávnosť slovenského a českého národa v spoločnom štáte. ČI. 1: „Názov „Československá federatívna republika“ sa mení na „Česká a Slovenská Federatívni Republika“ v českom jazyku a „Česká a Slovenská Federatívna Republika" v slovenskom jazyku; obe znenia sú rovnocenné. Č1.1I Pokiaľ je v doterajších ústavných a iných zákonoch uvedený názov „Československá federatívna republika", rozumie sa tým názov štátu podlá tohto zákona. ČI. III Zrušuje sa ústavný zákon č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky.“ Nový názov česko-slovenskej federácie konečne naplnil požiadavky slovenských predstaviteľov z obdobia spoločenských reforiem v roku 1968, ktoré sa však v začínajúcom procese normalizácie na jeseň toho roku ani nedostaň do znenia ústavného zákona číslo 143 z 27. októbra 1968. Oprávnene sa začal používať nový názov federácie, ako zloženého štátu dvoch národných republík, hoci 31 českých poslancov v oboch snemovniach federálneho parlamentu nehlasovalo za navrhnutý názov Česká a Slovenská Federatívna Republika, resp. skrátene Česko-Slovensko. Štátnym znakom ČSFR sa stal štvrtený štít, ktorý sa skladal z dvojitého vyobrazenia českého leva a slovenského dvojkríža, no ktorý časť predstaviteľov Moravy a Sliezska neprijala za svoj. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
922	1990.04.20	Na nepovolenom mítingu Hnutia rady za oslobodenie Slovenska v Bratislave sa asi dvetisíc účastníkov dožadovalo v jeho memorande usporiadania referenda o samostatnosti Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
923	1990.04.21	Na dvojdňovú návštevu Česko-Slovenska prišiel pápež Ján Pavol ÍL, ktorý vystúpil v Prahe, na Velehrade a v Bratislave-Vajnoroch. Hlava katolíckej cirkvi si prišla na Slovensko uctiť slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a úzko prepojiť vzťahy medzi katolíckou cirkvou na Slovensku a Svätou stolicou. Na letisku ho privítali najvyšší cirkevní a štátni predstavitelia. Vo Vajnoroch celebroval slávnostnú omšu, ktorej sa zúčastnili státisíce veriacich zo Slovenska a susedných štátov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
924	1990.04.22	Na 4. zasadaní ÚV KSČ sa Pavol Kanis vyjadril za dištancovanie sa strany od ultralävicových síl. Podľa predsedu KSČ Ladislava Adamca sa strana obrodzovala zdola. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
925	1990.04.23	Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky schválilo zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Na základe tohto zákona boli rehabilitované státisíce občanov, ktorých komunistický režim nespravodlivo stíhal a väznil. Zákon nadobudol účinnosť 1. júla 1990. Mimosúdne perzekúcie komunistického režimu však zasiahli oveľa vyšší počet obyvateľov Slovenska, čo sa riešilo o rok neskôr. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
926	1990.04.23	Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika pri vzniku Československej republiky v roku 1918. Predseda parlamentu Alexander Dubček v záverečnom slove zdôraznil, že zmyslom zákona je oceniť zásluhy M. R. Štefánika, blízkeho spolupracovníka Tomáša G. Masaryka, na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorého obaja boh a sú trvalými symbolmi. Dubček spomenul Štefánikovo pôsobenie počas prvej svetovej vojny, ako aj to, že to „bol prvý človek popri Masarykovi, ktorý stál pri základoch spoločného štátu. Komunistický režim sa snažil vymazať osobnosť M. R. Štefánika z historickej pamäte. Po novembri 1989 sa objavila renesancia tejto osobnosti v politike a vo verejnosti. Na jeho počesť sa premenúvali ulice a školy, inštalovali busty. Pri hlasovaní o návrhu zákona bolo prítomných 132 poslancov Snemovne ľudu, 40 poslancov Snemovne národov zvolených v ČR a 44 poslancov Snemovne národov zvolených v SR. Proti hlasoval iba jeden poslanec v SN za ČR a traja poslanci v SĽ sa zdržali hlasovania. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
927	1990.04.23	V novembri 1990 uverejnilo Centrum pre výskum spoločenských problémov prieskumy názorov občanov z apríla a mája 1990 pod názvom Kladné a záporné historické postavy v očiach Čechov a Slovákov. Občania SR boli hrdí na tieto historické osobnosti v percentách (percentuálny súčet prevyšuje 100 %, pretože respondenti mohli uviesť viacero osobností) v nasledujúcom poradí: 1. Milan R. Štefánik (28,1 %); 2. Ľudovít Štúr (19,9 %); 3. Andrej Hlinka (11,4 %); 4. Alexander Dubček (7,4 %); S. Ludvík Svoboda (6,3 %); 6. Tomáš G. Masaryk (4,3 %); 7. Pavol O. Hviezdoslav (3,7 %); 8. Jozef Tiso (3,5 %); 9. Juraj Jánošík (2,5 %); 10. Anton Bernolák (1,3 %); iné osobnosti uviedlo 18,4 % respondentov; slovami „taká osobnosť neexistuje“ sa vyjadrilo 11,2 %; nevedelo uviesť osobnosť 26,3 %; neodpovedalo 3,7 % respondentov. Na čele desiatky historických osobností v českých krajinách dominoval T. G. Masaryk. Najvyššiu autoritu, podľa prieskumu tak u občanov oboch častí republiky získali osobnosti, ktoré sa najväčším podielom zaslúžili o vznik spoločného štátu Slovákov a Čechov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
928	1990.04.23	V Prahe niekoľko tisíc demonštrantov podporilo návrh pražského mestského prokurátora Tomáša Sokola postaviť komunistickú stranu mimo zákona. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
929	1990.04.24	Predseda KSČ Ladislav Adamec v liste nespravodlivo vyškrtnutým a vylúčeným členom KSČ po roku 1969 považoval likvidáciu reformného krídla v strane, ktoré sa usilovalo o „socializmus s ľudskou tvárou“, za jednu z najbolestnejších kapitol strany. Mnohí z postihnutých sa pýtali, aký vlastne vzťah majú k nej zachovať, keď sa zablokovali reformy a vznikli škody pre socializmus. Akčný program strany z konca roku 1989 sa však inšpiroval akčným programom z jari 1968, keď sa aj v tom období sa podnikli kroky k prekonaniu dogmatizmu v strane. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
930	1990.04.24	Na zhromaždení delegátov Klubu Obroda Slovenska, ktorý združoval predovšetkým bývalých reformných komunistov, boh schválené stanový klubu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
931	1990.04.25	Maďarské demokratické fórum získalo v prvom kole slobodných volieb 24, 7% hlasov, Zväz slobodných demokratov 21,3% hlasov, Nezávislá maloroľnícka strana 11,7% hlasov a Maďarská socialistická strana, ktorá sa transformovala z niekdajšej MSRS, 10,8% hlasov. V druhom kole sa ešte viac zvýšila prevaha Maďarského demokratického fóra, ktoré dosiahlo 42,5% hlasov, slobodní demokrati získali 24,3% hlasov, maloroľníci si udržali svoje pozície a socialisti poklesli na úroveň zisku 8,5% hlasov. Zväz mladých demokratov, ktorý onedlho uzavrelo medzistranícku dohodu s Maďarským demokratickým fórom, získal 5,7% hlasov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
932	1990.04.25	Vláda Slovenskej republiky odsúdila násilnú pravoslavizáciu pred 40 rokmi, keď po Prešovskom sobore časť duchovenstva a veriacich gréckokatolíckej cirkvi ukončila pod nátlakom vtedajšieho politického a štátneho vedenia činnosť tejto cirkvi a rozhodla o včlenení gréckokatolíckych veriacich do pravoslávnej cirkvi. Následnými rozhodnutiami štátnych orgánov boh kostoly, modlitebne, fary a ostatný sakrálny majetok gréckokatolíckej cirkvi prevedené do vlastníctva pravoslávnych eparchií. Prenasledovaní boli biskupi i radoví veriaci, ktorí sa s akciou násilnej pravoslavizácie nezmierih a nestotožnili. Vláda zdôraznila, že v rámci demokratizačného roku 1968 bolo prijaté uznesenie o obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi a nariadením č. 70/1968 Zb. sa utvoril právny základ na riešenie jej majetkovo-právnych problémov. Vstup vôjsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR znemožnil však nasledujúcich 20 rokov faktické riešenie tohto zložitého problému. Vláda Slovenskej republiky odsúdila všetky akty, ktoré sa v procese násilnej pravoslavizácie v 50. rokoch voči gréckokatolíckej cirkvi vykonali a „považuje ich za protiústavné a nezákonné“. Vyjadrila hlboké poľutovanie nad krivdami a prenasledovaním, ktorým boli biskupi, kňazi i veriaci gréckokatolíckej cirkvi po Prešovskom sobore vystavení. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
933	1990.04.25	Slovenská vláda k správe o zabezpečení prípravy a realizácie komplexnej bytovej výstavby v roku 1990 a ďalších rokoch konštatovala, že „v súčasnom období výrazne pôsobí nesúlad medzi rozvojom väčšiny sídiel a zabezpečením čistenia odpadových vôd, čo vyvoláva problémy pri odovzdávaní dokončených bytov a objektov občianskej vybavenosti do užívania“ K bytovej výstavbe prijala opatrenia, ako aj zásady organizovania svojpomocnej výstavby národných výborov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
934	1990.04.25	Opatrenia vlády sa dotýkali aj zabezpečenia využitia neobrábanej alebo nedostatočne obrábanej poľnohospodárskej pôdy, najmä v horských a podhorských oblastiach. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
935	1990.04.25	Český premiér Petr Pithart kritizoval vo svojom prejave na pôde ČNR centralistické tendencie v činnosti federálnej vlády, ktorá niekedy nerešpektovala rozdelenie kompetencií medzi republikami a česko-slovenskou federáciou. Pithart zároveň predstavil názory expertov českej vlády na prechod centrálne riadenej ekonomiky k trhovému hospodárstvu. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
936	1990.04.26	Predsedníctvo SNR prerokúvalo Pracovný návrh Ústavy Slovenskej republiky, ktorej preambula znela: „My národ slovenský, pamätlivý politického a kultúrneho dedičstva Veľkej Moravy, stá ročných skúseností zo zápasov o národné bytie a štátne sebaurčenie, rozhodli sme sa zo svojej zvrchovanej moci prijať túto Ústavu, ktorá utvrdzuje slovenskú štátnosť, demokratické spoločenské zriadenie a spojenie Slovenskej republiky s českou republikou v spoločnej federatívnej republike, ktorá vyjadruje našu vôľu zaručiť všetkým občanom pracujúcim na území republiky všestranný rozvoj, prehlbovať európsku vzájomnosť a spoluprácu národov a štátov na celom svete? Návrh ústavy predložil predseda komisie Predsedníctva SNR pre prípravu Ústavy SR Karol Plank. Na 71 stranách obsahoval 182 článkov. Podľa článku 1, paragrafu 1: Slovenská republika je demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa, paragrafu 2: Slovenská republika je spoločný domov slovenského národa, národných menšín a etnických skupín, ktoré v nej žijú. Podľa článku 4, paragrafu 1: Základné práva, slobody a povinnosti občanov Slovenskej republiky sú rovnaké. Všetci občania sú si pred zákonom rovní bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženské vyznanie, politické alebo sociálne postavenie. Podlá článku S: Slovenská republika zabezpečuje plný hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj slovenského národa. Prostredníctvom svojich štátnych a neštátnych orgánov a organizácií napomáha zachovávať a rozvíjať národnú kultúru Slovákov žijúcich doma a v zahraničí. Podlá článku 7, paragrafu 1: Slovenská republika uplatňuje na svojom území plnú suverenitu s výnimkou tých pôsobností, ktoré zverila podľa tejto ústavy federácii. paragrafu 2: Slovenská republika môže z federácie vystúpiť na základe ľudového hlasovania, vykonaného spôsobom ustanoveným v tejto ústave. Podľa článku 11: (1) Občania, právnické osoby, obce, republika a federácia môžu vlastniť majetok. Ich vlastnícke právo je chránené zákonom. Obmedziť alebo odňať vlastnícke právo možno iba na základe zákona vo verejnom záujme a za náhradu, s výnimkou trestov ukladaných podľa zákona. (3) Všetky druhy vlastníctva sú si rovné a majú rovnakú ochranu. Štát podporuje všetky druhy vlastníctva a rozvoj slobodného podnikania. Podľa článku 39: (1) Slovenská republika spolu s Českou republikou tvoria federatívny štát Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. (2) Slovenská republika a Česká republika sú rovnoprávnymi členmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podľa článku 48: Slovenská republika zveruje do pôsobnosti federácie: a) zahraničnú politiku, zastupovanie v medzinárodných vzťahoch, koordináciu stykov republík s cudzími štátnymi a medzinárodnými organizáciami, b) rozhodovanie o otázkach mieru a vojny; c) obranu; d) menu; e) federálne hmotné rezervy; f) ochranu federálnej ústavnosti; g) zákonodarstvo a správu v rozsahu pôsobnosti federácie. Podľa článku 56: zodpovedali spoločné kompetencie republík a federácie v podstate ústavnému zákonu o česko-slovenskej federácii číslo 143 z októbra 1968 a nie deformačným zákonom z decembra 1970. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
937	1990.04.26	Predseda vlády SR Milan Čič uznesením č. 188 navrhol Predsedníctvu SNR udeliť bývalému predsedovi Svetového kongresu Slovákov Štefanovi B. Romanovi in memoriam Národnú cenu SR. Podobne dostal cenu už nebohý spisovateľ Dominik Tatarka. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
938	1990.04.26	V Bratislave sa asi 5-tisíc ľudí dožadovalo úplnej samostatnosti Slovenska. Míting usporiadala tzv. Národná rada za oslobodenie Slovenska. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
939	1990.04.27	Predstaviteľ československej jari roku 1968 Alexander Dubček v rozhovore pre Slobodný piatok uviedol svoje programové príčiny rozchodu s KSČ a teóriou marxizmu-leninizmu, ktoré spočívali v potlačení reformného procesu a v následnej normalizačnej politike KSČ. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
940	1990.04.27	Predsedom zriadeného Výboru SNR pre národnosti sa stal bývalý katolícky disident František Mikloško z VPN. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
941	1990.04.28	Piaty snem VPN v Martine sa vyslovil k predloženej kandidátke VPN a k programu hnutia, ako aj k plánu predvolebnej kampane. VPN principiálne odmietala lustrácie poslancov a kandidátov politických strán a hnutí, lebo mohli byť zneužité a snem sa vyjadril za „demokratické a ústavné riešenie“. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
942	1990.04.28	Jeden z popredných predstaviteľov Slovenskej obrody 68 - 69 Ivan Laluha sa v denníku Práca vyjadril k činnosti obrody, ktorú považoval za ľavicové demokratické hnutie. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
943	1990.04.29	V Bratislave sa delegáti programovej konferencie KSS, predovšetkým prostredníctvom predsedu Výkonného výboru ÚV KSS Petra Weissa a tajomníka ÚV KSS Pavla Kanisa, vyslovili za politický pluralizmus a odmietli kolektívnu vinu komunistov za obdobie pred rokom 1989. Strana sa pomerne rýchlo adaptovala na vtedajšie pomery a prevládalo jej reformné krídlo. Delegáti sa vyjadrili za uskutočnenie všetkých nevyhnutných spoločenských zmien a obranu všeľudských hodnôt považovali za najlepšie vyjadrenie záujmov pracujúcich. Na konferencii bol schválený volebný program, najmä za sociálne istoty, prosperitu a suverenitu Slovenska, sociálne spravodlivú spoločnosť, reformy v zdravotníctve, školstve, ako aj za medzinárodnú „otvorenosť‘ ČSFR a za vytvorenie platformy modernej ľavicovej strany, ktorá by stranu posunula za rámec Akčného programu KSS z decembra 1989. Konferencia sa vyslovila za korektnú volebnú kampaň. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
944	1990.04.31	Delegácia MNI navštívila kardinála Lászla Paskaiho v Ostrihome, aby prerokovala vzťah slovenskej a maďarskej cirkvi, otázky kresťanskej výchovy a slobodných volieb. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
945	1990.05.??	Pri návštevách prezidenta ČSFR Václava Havla po Slovensku od Bratislavy po Bardejov, a to v predvolebnom období, vznikli spory a obvinenia, že vystupoval za VPN. Tým ju údajne „uprednostňoval“ pred ostatnými politickými stranami. Napríklad KDH a DS proti tomu vystupovali, lebo podľa nich VPN využila prezidenta na svoje politické ciele. Pritom prezidenta z radov VPN sprevádzali Marián Čalfa, Milan Čič, Vladimír Ondruš, Vladimír Mečiar, Ladislav Snopko, Milan Kňažko a ďalší. Pomerne ostrá predvolebná kampaň sa rozprúdila aj v dennej tlači proti komunistom a ich účasti v predvolebnom zápase. KSS bola obvinená z rôznych klamstiev, prezliekania kabátov, nezrieknutia sa diktatúry moci, z neospravedlnenia sa občanom, ktorých postihla politickými perzekúciami i z toho, že v jej radoch ostali „staré štruktúry“ a pod. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
946	1990.05.??	Jednodivé politické subjekty vystúpili so svojimi volebnými programami. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
947	1990.05.??	Podľa Centra pre výskum spoločenských problémov pri KV VPN bolo poradie osobností politického života podľa sympatií obyvateľov Slovenska takéto: Alexander Dubček, Marián Čalfa, Milan Čič, Vladimír Mečiar, Miroslav Kusý, Ladislav Košťa (väčšinou boh bývalí reformní komunisti), ďalej Vladimír Ondruš, Slavomír Stračár, František Mikloško a Hvezdoň Kočtúch. Všetci kandidovali v parlamentných volbách za VPN. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)
948	1990.05.??	Okolo rozhodnutia vlády ČSFR vo veci výrobného programu Bratislavských automobilových závodov a zbrojného priemyslu vznikli dohady o možnosti samostatného postupu slovenských štátnych orgánov. Žatkuliak Jozef a kol., November 89 (Prodama Brat. 2009)

Total 948 records.