článokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánokčlánok- NIKDE sa nepíše o nákladoch na celú akciu. Toto pokladám za totálne neuveriteľné. Všetky tie SME, Markízy a podobné médiá, ktoré sa doteraz doslova vyžívali v hádzaní čísel pri každej vládnej aktivite, sú ticho. V skutočnosti je toto neskutočne drahá vec. V nasledujúcich dňoch sa pokúsime zosumarizovať celý účet ale hrubým odhadom to vychádza, že na zachytenie jedného pozitívneho vynakladáme takmer 10000 eur. To je jedna z najluxusnejších diagnostických operácií, aké na svete existujú. Ak by to malo význam, dajme tomu. Ale v zásade štát zachytáva nejaký malý počet pozitívnych ľudí, pričom veľa prekľzne a nákaza sa tak či tak ide rýchlo šíriť ďalej. Je to, akoby ste otvorili dokorán okno a na chytanie komárov si kúpili platinové sitko. Šialenstvo.
- Ešte raz pripomínam ďalšiu vec: predseda parlamentu zjavne napomáhal porušeniu zákazu vychádzania, za čo je teoreticky trestná sadzba aj niekoľko rokov, tým, že v aute viezol živú silikónovú figurínu. Toto by v každej európskej krajine bol mega škandál (v každej sa našiel nejaký prípad porušení karantén známymi osobnosťami, väčšinou padali hlavy), tu sa NIČ NEDEJE. Keď Andrej Danko pobozkal výložky, kaviarenské médiá usporiadali hromadné zosmiešňovacie orgie. Tu bývalý štartér s celkom nedávnymi mafiánskymi konexiami úplne flagrantne poruší nariadenia na úrovni zákona, a nič.
- Už veľmi dlhé roky sme nemali v republike taký právny guláš, ako teraz. Ak sme niekedy vôbec niečo podobné mali. Proste nie je jasné, ktoré právne akty majú akú silu, ako si ich vykladať, aké postihy za ich porušenia hrozia, ale znovu, nejako to výrazne naše intelektuálne a mediálne kruhy (česť výnimkám) netrápi.
Znovu opakujem: priami zodpovední budú hnaní pred súd, ja to garantujem. Ale budeme sa musieť zamyslieť nad celým tým systémom, ktorý im v udržiavaní pri moci teraz pomáha.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1921 / 1100 / 197 / 286 ]
video
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 89 / 2500 / 357 / 1300 ]
Samozrejme, že testovanie ako také dáva zmysel, ale nie táto šašovina, ktorej sa národ z donútenia zúčastnil.
PS Myslím si, že každý, kto tvrdí, že tento cirkus je niečo také hrdinské, ako Slovenské národné povstanie (v ktorom sa bojovalo na fronte aj v horách), je idiot.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 594 / 1400 / 177 / 306 ]
Len dodám, že Giroir nie je politik. Vzdelaním je lekár, ktorý väčšinu života strávil ako armádny špecialista na boj s infekčnými chorobami, vrátane vedenia výskumných projektov a potom vrcholových postov, najmä vo výskumnej agentúre amerických ozbrojených síl DARPA. Touto kariérou to dotiahol až na 4-hviezdičkového admirála.
Ale čo je to proti Poslednému križiakovi v rybárskych maskáčoch alebo nášmu vrchnému plagiátorovi. Tí sa v tom proste vyznajú lepšie. ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 901 / 1900 / 202 / 752 ]
Po tom, ako zablokovali všetky pokusy robiť spolu s antigénovým testovaním aj vzorkové testovanie PCR testami.
Toto je vláda, ktorá tvrdila, aká bude transparentná. A pri vyhodení sto miliónov do vzduchu sabotuje akékoľvek zbieranie dát. Je to o to perverznejšie, že priemer tvrdil, ako sa z nás iné krajiny chcú poučiť. Iste, bez údajov ?
Ešte v rýchlosti dve poznámky:
Médiá naďalej šíria vládnu propagandu, napríklad aj v tom, ako opakujú, že sa podarilo zachytiť 38 tisíc pozitívnych. No, nepodarilo, veľká časť z nich, okolo 15 tisíc, je v skutočnosti falošne pozitívna.
A len tak na okraj: aj keď odpočítame Slovákov v zahraničí, toho super úspešného testovania sa nezúčastnilo niekoľko sto tisíc (myslím, že takmer 300 tisíc) ľudí z cieľovej skupiny 10-65 rokov. To je stále obrovská skupina. Zaujímavé.
Každopádne, celé je to taká zmes bizarných klamstiev, manipulácií, chaosu a netransparentnosti, že to naozaj raz bude v učebniciach ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1115 / 1500 / 275 / 689 ]
V prvom rade treba vysloviť solidaritu s našimi rakúskymi susedmi, s Rakúskom máme veľmi dobré vzťahy.
V druhom rade: aj u nás bude nepochybne vnútorná bezpečnosť čoraz viac témou. Naliehavo potrebujeme schopnú vládu, aj kvôli tomu, aby sme vedeli zaistiť pokoj vnútri našich hraníc.
Nie vojačikov, ktorí šaškujú pred kamerami a potichu sa chystajú Slovensko vypredať. Slovensko je bezpečné a musí to tak ostať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 442 / 759 / 93 / 84 ]
Áno, pred voľbami boli médiá plné smeráckych oligarchov. IM to tu išiel od nich údajne všetko vyčistiť a zhabať im majetky ? Zaujímavé, ako ticho je teraz.
Napríklad práve teraz, keď štátne železnice uzavreli mega zmluvu na stravné lístky/karty za 35 658 000 eur s firmou GGFS. Tú vlastnia firmy registrované v daňových rajoch, ale štatutárom je v nej spomínaný podnikateľ. Je to firma, ktorá je roky v strate, tržby mávali väčšinou v desiatkach až stovkách tisíc, má 5-9 zamestnancov. A zrazu bum! Dodávka stravných lístkov/kariet za 36 miliónov.
Proste, tak to chodí. Vlastník papierní v Ružomberku Fiľo je s vládnou mocou zadobre, dokonca okázalo venoval pol milióna tomu pokazenému fondu, čo Matovič po voľbách založil akože na pomoc ľuďom v núdzi. Jeho protivník Zoroslav Kollár, ktorý stál za žalobami ľudí, ktorých mal Fiľo poškodiť tým, že im neumožnil získať akcie podniku, na ktoré mali mať podľa privatizačnej zmluvy nárok, je za mrežami. Netvrdím, že to nutne súvisí, ale bol by som veľmi opatrný v jasaní nad tým, ako sa to tu údajne čistí a čo za tým v skutočnosti je. Lebo keď treba, spravodlivosť vie byť veľmi selektívna.
Ešte, aby bolo jasné, ja proti Ivanovi Kmotríkovi osobne nič nemám. Liezol mi na nervy s jeho štadiónom (podľa mojich info aj tam sa v skutočnosti s Matovičom dohodol a len hrajú divadlo) a so svojou vysokou školou v Skalici, ktorej som odoberal akreditácie (pri mojom odchode z postu ministra boli už len pár mesiacov od úplného zrušenia). Na druhej strane má viaceré dobre fungujúce firmy, treba ho jednoducho rešpektovať.
Ale čo mi lezie na nervy sú tieto podlé hry politikov ako Matovič, ktorí úplne drzo ľuďom klamú a pritom si pekne v tichosti splietajú siete dohôd so svojimi kumpánmi a ich obchodnými partnermi. Lebo presne to Matovič je, obchodník.
A keď sú pri moci, v skutočnosti s nimi nejdú do bojov, ako som to robil, bez humbugu, napríklad ja. Ale veľmi rýchlo stíchnu. A pošlú dohodu na 36 miliónov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2067 / 1100 / 150 / 936 ]
Presne preto budem aj ja tlačiť na to, aby sa celé testovanie preverilo. A čakám od parlamentných opozičných strán, že sa do tohto tlaku zapoja.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 325 / 1000 / 125 / 380 ]
Problémy sa stupňujú už dlhší čas. Naposledy koncom októbra do kostola vo viedenskej štvrti Favoriten vtrhla päťdesiatka tureckých mladíkov a s výkrikmi Allahu Akbar ohrozovali veriacich.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz po incidente vyhlásil S politickým islamom budeme razantne bojovať, nebudeme ukazovať žiadnu falošnú toleranciu. (Je to na jeho FB z 30. 10.)
Naši kaviarenskí ideológovia majú ale mentalitu socialistických ideológov, ktorí si vytvorili nejaký mentálny obraz toho, čo sa od nich žiada a ako majú svet prezentovať, a to aj robia. Tak som sa dnes v kaviarenských médiách dočítal dokonca o tom, že si treba z Kurza brať príklad, lebo bol veľmi zmierlivý a nehovoril o boji s islamom. Dnes možno nie, ale pomerne často sa vyjadruje tak, ako to urobil 30. 10. Či už sa to naším postsovietským ideológom páči, alebo nie.
Kaviareň si večne pletie dve veci. Na jednej strane je pravda, že nejaké paušálne odsudzovanie islamského sveta je hlúpe. Posledné desaťročia majú v týchto častiach sveta veľké problémy, ale stále platí, že sú to veľké kultúry, s ohromnou tradíciou. Na druhej strane to kvázi zväzácke vzývanie pseudotolerancie je jednoducho pomýlené a cesta do pekla.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1376 / 527 / 20 / 74 ]
A čo ideme urobiť, aby tu už títo hajzlíci neboli dlho:
Ostatné svinstvo týchto pánov je asi pre väčšinu ľudí úplne zrejmé, ale zopakujem: predstavte si, že ste dôchodca (človek nad 65 rokov). Vláda vám mnohonásobne odkazuje, že nemusíte ísť na plošné testovanie. Obrovská časť dôchodcov z toho bola úplne pomýlená a naozaj to zobrali tak, že oni ísť nemusia. Lenže celé to nemusíte ísť bola jedna kapitálna hlúposť. Na testovanie musel ísť KAŽDÝ, kto chcel po víkende chodiť normálne mimo domu.
Druhá časť dôchodcov tento vládny trik pochopila. Ale povedali si, ok, nepôjdem na testovanie, no tak týždeň s obmedzeniami vydržím. Ak nezrušia to druhé kolo, možno sa otestovať dám, a budem mať pokoj, aj vychádzať budem môcť.
Čo ale urobila vláda? Dnes predĺžila zákaz vychádzania ľuďom bez testu na dva týždne!!! A medzitým zrušila testovanie na polovici Slovenska, takže títo ľudia ostanú doma zavretí dvakrát tak dlho, ako rátali. Ak si nepôjdu dať urobiť PCR test - ale jeho cena je pre mnohých dôchodcov naozaj značná, navyše, termíny sú väčšinou stále zaplnené.
Ľudí sa to nesmierne dotklo. (Áno aj ja, podobne ako mnohí z vás, som dnes absolvoval telefonát s mojimi rodičmi, ktorí boli zdesení z toho, ako s nimi vláda manipuluje a že im nedovolí dva týždne sa normálne pohybovať.)
Ako bonus to vláda opäť urobila uznesením, teda pravdepodobne nezákonne.
Kvôli tejto vláde žijeme v neustálom cirkuse oznámení a zmien oznámení a právnej neistote.
Mnohí sa pýtate na to, čo ideme robiť. Znovu opakujem svoj záväzok: do konca roka spravíme sériu aktivít proti zotrvávaniu tejto vlády. Nemusíte mať obavy, ja, ak niečo sľúbim, to aj naozaj splním. Nebudem robiť žiadne bezzubé protesty, ale cielené, čoraz tvrdšie opatrenia proti tejto vláde bezprávia.
Samozrejme, okrem toho ideme bojovať právnou cestou. Musíme, lebo po výmene vlád treba stíhania aj reálne rozvinúť. Nezabudnite na moje doterajšie tri trestné oznámenia na vládu (prípad Východoslovenskej energetiky, kauza právnika Mičkoviča, a nákup testov), to je ale nič proti boju, ktorý sa rozpúta teraz.
BUDÚ STÁŤ PRED SÚDOM.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2133 / 1900 / 407 / 544 ]
Vláda ide prerokovať materiál, ktorý má byť základom boja proti dezinformáciám. Koordinátorom tohto boja má byť ministerstvo Veroniky Remišovej a dôležitým prvkom má byť spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Tie materiálu, samozrejme, tlieskajú.
Ako takýto boj proti hoaxom pod taktovkou mimovládok v praxi prebieha, si môžeme ilustrovať na veľmi čerstvom príklade. Ak máte trochu trpezlivosti, nech sa páči:
Populárna FB stránka Lovci šarlatánov včera zavesila link na nižšie uvedený článok webu Antipropaganda.sk. Článok vraj na pravú mieru uvádza populárne tvrdenia o tom, ako preprint publikovaný cez bulletin WHO ukazuje nižšiu úmrtnosť na COVID 19, ako sa to doteraz zvyčajne oficiálne komunikovalo.
Ten antihoaxerský článok je pritom preplnený nepravdivými tvrdeniami:
- Nie, nie je pravda, že to číslo v článku z bulletinu WHO, 0,23, je za ľudí mladších ako 70 rokov. Je to za celú populáciu.
- Nie, nie je pravda, že tá štúdia sa pozerala na ľudí menej ako 70, zahŕňala aj starších.
- Navyše, v texte na Antipropaganda.sk sa porovnáva (slovenská) CFR (case fatality rate), s IFR (infection fatality rate) (ktorá je v tej Stanfordskej štúdii)!! Hrušky s jablkami.
Okrem toho má ten text viacero nepresností alebo nezmyslov, ktoré sú síce banálnejšie (tvrdenie, že v článku sa nehovorí o priemere ale mediáne - ale medián JE priemer, akurát nie aritmetický), ale tiež evidentne slúžia hlavne na to, aby dokázali, že čokoľvek sa šíri v súvislosti s tým článkom pracovníka zo Stanfordu, sú nepravdy.
Mimochodom, Ioannidis v diskusnej časti paperu poznamenáva, že celková vzorka, z ktorej vychádza, je z veľkej časti založená na vzorkách z krajín, ktoré majú relatívne vysokú úmrtnosť na COVID 19 a ozajstná globálna IFR tak môže byť výrazne nižšia, ako tých 0,23. Čiže autor štúdie naozaj zdôrazňuje, že úmrtnosť na COVID 19 je v porovnaní s mnohými inými doteraz publikovanými číslami možno relatívne nízka.
Nehovorí nič o porovnaní s úmrtnosťou na chrípku, to už je niečo, čo k tomu dodala, a možno nie práve presne, česká novinárka Zlámalová v tom rozhovore, ktorý sa tak lavínovito šíri. Ale to už je druhá vec a s tým treba narábať osobitne.
Čo tým chcem ilustrovať. Celý tento priemysel antihoaxerov je v skutočnosti politickou aktivitou, propagandistickou, a presnosť tvrdení je vyslovene druhoradá. Mimochodom, stačí si všimnúť tých, ktorí sú za daným webom: sú to ľudia venujúci sa skôr medzinárodnej politike, so silne prozápadným orientovaním.
A vidíme to stále, akurát niekedy je to menej, inokedy viac vypuklé. Pamätáte si na rakúsku aféru, keď pravicový politik počas večierku na Ibize sľúboval údajným zástupcom ruského vplyvu spoluprácu? Spolu so zverejnením inkriminujúceho videa rakúske médiá uviedli aj informáciu, že daní provokatéri NEBOLI napojení na ruskú politiku či veľký biznis. Nevadí, naši aktivisti a mimovládkarske weby celý príbeh šírili ako dôkaz ruského zasahovania do rakúskej politiky.
Práve v tomto kontexte by som bol veľmi opatrný ohľadom plánovaného vládneho boja proti nepravde. A to hovorím ešte veľmi diplomaticky.
Problém je však oveľa širší, ako vládne aktivity. Prakticky vždy, keď v dominantných médiách čítame o nutnosti učiť kriticky myslieť alebo o fake news tak je to v jasne politickom kontexte.
A to je doslova zvrhlé. Výsledným efektom totiž je, že to len vytvára ešte silnejšie rozdelené tábory.
Žiadne posilňovanie racionality, vzdelávanie v logike či šírenie povedomia o tom, čo by mali byť vhodné spôsoby argumentácie, sa v skutočnosti nedeje.
https://antipropaganda.sk/konspiratori-si-strelili.../
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3622 / 423 / 66 / 78 ]
Na začiatku apríla sme jednak upozornili, že krajina nemá žiadnu stratégiu smerovania a podčiarkli niektoré dlhodobo negatívne javy nášho vývoja. A jednak sme reagovali na okamžitú situáciu a už vtedy sme silno varovali pred pokračovaním veľmi zlej vládnej komunikácie v pandemickej situácii.
Dovolím si poznamenať, že výzvu podpísali špičkoví vedci. Nie funkcionári, ale reálna, totálna slovenská špička.
Nemáme nositeľov Nobelovej ceny, ale títo páni patria k tým, ktorí k tomu majú najbližšie. Minimálne dvaja sa svojím výskumom pohybujú na samotnej hranici ľudského poznania (prof. Novák a očkovanie proti Alzheimerovej chorobe, prof. Masarik a jeho rôznorodé výskumné kolaborácie, napríklad analýza v rámci projektu NASA, či na mesiacoch Jupitera je voda).
Ďalší (prof. Fišera) je jedným z našich najvýznamnejších chemikov vôbec a ostatní dvaja (prof. Šteňo a Dr. Simančík) sú špičkami svojich oborov na Slovensku.
Nemôžem sa sťažovať na nezáujem médií, výzva vyšla vo všetkých denníkoch. Ale napriek tomu si dovolím povedať, že je určitou výpoveďou o spoločnosti, že už ďalej nerezonovala.
Ak by sa niekto podobný, ako títo páni, vyjadril v Rakúsku, Nemecku či Francúzsku, som si istý, že by to vyvolalo rozruch. (Upozorňujem, že oni sa inak k širšiemu spoločenskému dianiu nevyjadrujú a k politike už vôbec nie, takže už to, že vydali takúto výzvu malo byť signálom, že situáciu treba považovať za veľmi vážnu.)
U nás ale väčší rozruch vyvolá, ak niečo povie nejaká poslankyňa bez vzdelania, ktorá je zato extrémne aktívna na Facebooku či pred kamerami, alebo ak si zvolá tlačovku hocijaký druhotriedny predseda strany. A mimochodom z tohto nemožno viniť len novinárov, ten záujem a nezáujem tvoria samotní ľudia.
Aj preto tvrdím, nás nečaká len nejaká výzva v podobe predčasných volieb. Musíme postupne meniť spoločnosť, inak to tu naďalej bude úplne zvlčilé.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1986 / 298 / 19 / 26 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 124 / 808 / 134 / 127 ]
Ale už sme blízko, zdá sa.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 173 / 1100 / 119 / 103 ]
Tento týždeň som až od dvoch ľudí, ktorých si vážim, dostal otázku, či po zmene vlády po predčasných voľbách nebudú nasledovať dlhé mesiace, v ktorých sa nová vláda bude predovšetkým snažiť pomstiť všetkým tým ľuďom z OĽaNO a ostatných strán.
Za seba môžem povedať, že urobím všetko preto, aby tu takéto bezuzdné obdobie nenastalo. Iste, niektoré veci treba jasne vyšetriť a za žiadnych okolností sa na to nesmie zabudnúť: týka sa to najmä celoplošného testovania, legality niektorých krokov vlády, viacerých hospodárskych aktov.
Ale nielen to, ja presadzujem, aby sme spravili komplexné vyšetrovanie toho, ako sa tu napríklad za dlhé roky rozdeľovali eurofondy a čo z toho krajina má. (Proti čomu, ironicky, sú všetci tí, ktorí roky o rozkrádaní eurofondov hlasne kričali, lebo vyjde najavo, že z toho rozdeľovania neprofitovali len ľudia blízko Smeru.)
Takisto tvrdím, že do budúcna treba jasne riešiť aktivistov aj médiá. Vychádzam aj z vlastnej skúsenosti. Niekoľko príkladov. Počas svojho pôsobenia v exekutíve som úzkostlivo dodržiaval férovosť komunikácie s novinármi. Nikdy som neodmietol žiadosť o interview, poctivo som medzi novinárov chodil po rokovaní vlády, ak žiadali od ministerstva hocijaké informácie, tlačový odbor ich poskytol zvyčajne v rovnaký deň (skúste to v hocijakej inej krajine).
Odmenou mi bola spŕška bohapustých lží (hodinky za 1500 eur hoci v skutočnosti stáli 120, minister býva vo vile hoci to bol byt s plochou 65 metrov štvorcových!!!, až po nákupy sifónov o ktorých sa v skutočnosti rozhodlo pred mojím pôsobením na poste, nič som s tým nemal).
Podobné to bolo v komunikácii s opozíciou a aktivistami, ktorí jednoducho nemali žiaden cit pre to, aby sa z kľúčových veci pre budúcnosť krajiny nerobilo politikum.
To riešiť bude treba.
Takisto priznávam, že čo sa najbližších spolupracovníkov týka, ja mám svojich ľudí na ktorých nikto nesmie siahnuť. Jednoducho je to tak, pokiaľ máte šťastie na inteligentných a odvážnych ľudí, musíte sa vedieť za nich postaviť.
Ale na druhej strane ja osobne som nikdy pri riešení odborných vecí neprihliadal na nejaké politické tričká či názory (stačí sa spätne pozrieť na moje nominácie na posty riaditeľov, generálnych riaditeľov, šéfov organizácii, štátnej tajomníčky a podobne - nikto z tých ľudí nemal blízko k vládnej strane a dokonca som nikoho z nich pred nástupom do funkcie nepoznal). A takáto atmosféra musí v štátnej službe jasne prevládať.
Takisto by ma v živote nenapadlo po nástupe do exekutívy tratiť energiu na drobné pomsty a hlavne na politické hádky o tom, ktorá predošlá garnitúra môže za nejaké problémy.
Pretože problémy treba riešiť, nie hľadať vinníkov.
Slovensko má veľmi veľa vecí, ktoré sa neriešia a neriešia sa preto, lebo ľuďom preskakuje: hádajú sa, donekonečna, namiesto práce. V malej, väčšej aj v najvyššej politike.
To rozhodne nie je môj štýl.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2911 / 660 / 117 / 69 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 41 / 1000 / 212 / 53 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 110 / 529 / 40 / 3 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 114 / 6600 / 1500 / 2400 ]
Vysvitlo, že Kollárov vicepremiér Holý úplne pravidelne cestoval do Británie, kde má rodinu. A dokonca kašľal na to, že by mal ísť po návrate do karantény.
No dobre, svojím spôsobom by sa to dalo pochopiť, rodina je rodina. LENŽE v Británii je už niekoľko týždňov VEĽMI dramatická situácia.
Premávať sa tam a naspäť bolo vrcholne nezodpovedné. A podľa všetkého bez testovania!
Naposledy sa vrátil tesne predtým, ako infekciu chytila polovica vlády. Preto ich treba všetkých okamžite otestovať na mutácie vírusu. Je možné, že ich, aj Slovensko, ohrozil priamo vicepremiér.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 646 / 960 / 149 / 470 ]
Dovoľte ešte takú drobnú poznámku k dnešnej situácii. Jedno pekné úslovie hovorí: v politike by bolo treba tých najlepších ľudí, bohužiaľ je v nej len málo toho, čo by inteligentných ľudí priťahovalo (pôvodne to povedal škótsky teológ a spisovateľ George MacDonald).
Na Slovensku s tým máme dlhodobý problém. V ľudovej predstave je politik niekto, kto má veľké auto, pohodlnú kanceláriu a celá jeho práca spočíva v tom, aby múdro (alebo hlúpo) rozhodol.
V skutočnosti je politika značne nevraživé prostredie, kde sa nielen všetci hádajú, ale, ak ste vo výkonnej funkcii, sa aj objektívne ťažko rozhoduje. Každý deň musíte riešiť nejaké dilemy (nikdy nevyhoviete všetkým, navyše zväčša čo je možné technicky, nie je možné politicky, alebo nie sú peniaze, alebo na niečo aj existujú peniaze, ale nie sú ľudia, ktorí by vec realizovali, atď.). Navyše, samotné vládnutie nie je o správnom rozhodovaní, je to veľa drobnej, namáhavej práce.
Ak chcete reálne niečo dosiahnuť, treba na to obrovské množstvo trpezlivosti, hrošej kože, viery, že niečo dosiahnete, aj keď na vás kadekto útočí. Tým pádom z tých, kto do toho namočia ňufák, to celé často priťahuje skôr tých, ktorým ani tak nejde o výsledok: buď narcisistické typy, ktoré milujú proste tú pozornosť (alebo sú na nej až psychicky závislé), alebo veľmi pragmatické typy, ktoré si idú nabrať peniaze (alebo kontakty, ktoré neskôr speňažia).
Ako hovorím, vždy to bol problém. V živote som stretol desiatky ľudí, už v 90. rokoch, ktorí išli do nejakej strany či funkcie, a (tak ako to bežne vidíme okolo seba) s bezbrehou mierou naivity tvrdili, že sa dá ľahko dosiahnuť to alebo ono, stačí len chcieť. Ale po krátkom čase sa buď z politiky stratili alebo sa, naopak, prispôsobili a robili presne to, čo predtým krizovali.
(Na tej naivite sa v obrovskej miere podpisovali už od roku 89 rôzni kavarienskí intelektuáli, ktorí tu šírili a šíria úplne pokrivený obraz toho, čo demokracia vlastne je a ako vo svete funguje.)
Ale teraz to začína byť ešte horšie, ako kedykoľvek predtým, aj z hľadiska ďalšej generácie. Viete si predstaviť nejakého inteligentného stredoškoláka, ktorý by sledoval dnešnú politiku a našiel tam niečo zaujímavé? Alebo mal pocit, že sa tam dá slušne existovať? Veď je to len samé prskanie, prekrikovanie a emotívne výkriky.
Dnes nemusíme zachraňovať len dnešné vládnutie, ale aj to, aby sme obnovili dôveru v to, že spravovať veci verejné sa dá aj normálne a že na to treba naozaj chytrých ľudí. A presvedčili o tom aj politikov zajtrajška.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2603 / 448 / 49 / 55 ]
Keď som bol ministrom, verejne som sľúbil, že učiteľom z eurofondov prilepšíme desiatkami miliónov eur k platu. Jeden projekt, za 36 miliónov, ktoré mali úplne priamo ísť učiteľom, som aj predstavil. Ďalšie desiatky miliónov si mali administrovať priamo školy a z nich platiť aj príplatky učiteľom.
Robili sme to tak, lebo pravidlá EÚ nám neumožňovali eurofondy použiť na platy učiteľov, tak sme to išli trochu oklamať a učiteľov sme zahŕňali do projektov. Proste, aby sa aj k nim, priamo do ich peňaženiek, eurofondové peniaze dostali.
A robili to predo mnou už iní ministri. A to nebola krízová doba. Proste, snaha bola čo najviac eurofondov minúť, nejako. Hlavne, nech sa tie peniaze dostanú do ekonomiky.
Porovnajte si to s tým, čo sa deje dnes. Vláda má k dispozícii bezprecedentné objemy eurofondov, ktoré môže okamžite použiť na pomoc ľuďom. Teda, nie, že môže, MALA BY: ona sa tak totiž zaviazala voči Bruselu.
Ale nerobia to, pomoc je stále symbolická. A nielen to. Táto vláda Slovensko neskutočne zadľžila. Ale nie preto, aby pomáhala ľuďom. Oni na tých peniazoch stále sedia.
Prečo? Kombinácia snahy nechať si niečo pre seba, až konečne, pri svojej nekonečnej neschopnosti, dajú dokopy nejaké projekty, a proste tej neschopnosti hocičo zorganizovať.
Je to neskutočné, strašné. Jediné, čo ich chráni, je to, že ľudia si zďaleka neuvedomujú rozsah toho, čo by vláda mohla robiť a toho, čo robí, presnejšie, nerobí.
Keby si to ľudia uvedomovali, čakali by pred Úradom vlády s vidlami a priamo by ich pri vystupovaní z tých bavorákov na ne napichovali.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1677 / 462 / 33 / 83 ]
Áno, popri Matovičovi vyzerá rozumne už takmer hocikto, ale, preboha: Richard Sulík stelesňuje všetko to zlo, ktoré sme tu od roku 1989 mali.
Snáď s výnimkou organizovaného zločinu, ale nezabúdal by som na jeho raňajky s Kočnerom, kde sa bavili aj o tom, ako sa korumpujú poslanci, a dôverné esemesky.
Sulík je typickým príkladom nevyzretého reformátora, ktorý sa pustí do hocijakej hlúposti, ak to vyzerá moderne, prozápadne, či proste cool.
Nie je to človek, ktorý by si vedel sadnúť s ekonómami špičkovej univerzity, západnej či východnej, a baviť sa o hospodárstve. Patrí presne do tej kasty ľudí, ktorým imidž vyrábajú konzultanti, think-tanky a podnikateľská tlač. Nie reálne mozgy.
Obklopuje sa typmi, ktoré milujú hlavne neustálu plytkú sebaprezentáciu: stiahnuté gaťky, agresívne statusy bez obsahu, hlasné výkriky v parlamente. Nie je tam nič, čo by sa podobalo reálnej práci.
Okrem toho, je to človek, ktorého na politickú dráhu vypustila Penta (financovaním jeho knihy Odvodový bonus), osobne sa netají tým, že by najradšej demontoval sociálnu politiku a urobil tu z toho Áziu a medzi jeho zábavky patria také veci, ako zaletiť si súkromným lietadlom na večeru do Salzburgu. Dnes si už dáva bacha, aby ho tak ľahko pri zbohatlíckych zábavkach a rečiach nechytili, ale to je tak všetko.
SaS je za demontáž štátu a je to, jednoducho povedané, v zásade protislovenská strana.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1524 / 1300 / 178 / 319 ]
V tieni manévrov okolo covidu prebieha v týchto dňoch ešte iná dráma - konečná fáza Brexitu.
Pripomeniem, že Británia po vystúpení z EŮ ešte rok ostala kompletne súčasťou európskeho spoločného trhu. To sa končí 31.12.
Brexit som vždy psychologicky chápal. V Británii som čiastočne vyrastal, preto viem pochopiť, ako mnoho Britov s hrôzou pozorovalo, ako sa britské mestá postupne strašne preplnili.
Imigrácia bola v skutočnosti len sčasti dôsledkom členstva v EÚ, ale, opäť, viem pochopiť, že mnohí to brali ako jedno a to isté, prípadne sa chceli zbaviť aspoň časti migrácie.
Navyše, ľudia tak nejak inštinktívne brali členstvo v EÚ ako niečo, čo vyhovuje najmä globalistickej klike vo vládnych štruktúrach, v biznise, v intelektuálnych kruhoch a Brexit sa stal všeobecným bojiskom proti nim. A aj to dáva určitý zmysel.
Lenže celý Brexit má aj druhú stránku. Tento rok vláda vybetónovala obrovské plochy krásneho vidieka v Kente, aby mali kde parkovať kamióny, ktoré budú podliehať colnej kontrole. Hoci brexitová klika vždy tvrdila, že k ničomu takému nedôjde. Podobne tvrdila, že Británia bez problémov uzavrie obchodné dohody so zvyškom sveta a nebude nútená fungovať pod dáždnikom dohôd, ktoré so zvyškom sveta má EÚ. To sa tiež nestalo. Severné Írsko bolo z hľadiska platnosti regulácií vyčlenené mimo Spojené kráľovstvo, hoci tu sa tiež dlho hovorilo, že to nebude nutné.
Atakďalej. S najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde k tomu, že by Británia teraz úplne vypadla zo spoločného trhu, lebo to by pre nich bol značný ekonomický šok (vysoké ceny niektorých tovarov kvôli vysokým clám). Takisto európske firmy tam chcú vyvážať. Jednoducho dôjde k tomu, k čomu logicky dôjsť muselo: Británia bude z drvivej väčšiny súčasťou spoločného trhu, teda bude musieť aplikovať všetky štandardy a regulácie, aké aplikuje EÚ. Ale bez toho, aby o nich spolurozhodovala. Stane sa skutočným vazalom únie.
Jednoducho, ako krajinu to celé Britániu obrovsky poškodilo, minimálne z hľadiska jej politickej moci vo svete. Asi najkrajšie to vyjadril jeden novinár Financial Times: jeden čínsky diplomat mi povedal, vy Briti ste aj doteraz mali príliš prehnanú predstavu o vašom veľmocenskom postavení, ale teraz ste sa sami odstrelili na úroveň druhoradej krajiny.
Bohužiaľ, celý Brexit je tak ilustráciou toho, ako ťažko sa dnes rodia politické riešenia závislé od dosť komplexných vecí. Veľká časť voličov, odchovaná na reality šou a podobnej kultúrnej potrave, by ani nevedela pochopiť už prvé vety tohto textu. Reagujú skôr na nálepky, britský, nezávislý a podobne. Ale aj rozhľadenejší volič nebude vedieť, aký je rozdiel medzi colnou úniou a spoločným trhom, alebo Radou EÚ, Európskou radou a Radou Európy, či Európskym súdnym dvorom a Európskym súdom pre ľudské práva.
V takom prípade len ťažko môžete rozhodovať o tom, kto a ako obmedzuje či neobmedzuje vašu národnú suverenitu a čo vám ako krajine niektoré zmeny prinesú alebo neprinesú.
Aj u nás sme mali taký pokus, od tlstých chalanov v zelených tričkách, o usporiadanie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ. Ale ani za tri roky nevedeli vyzbierať dosť podpisov a potom navyše prišli na to, že v Európskom parlamente sú pohodlné miesta, tak už proti EÚ tak hrdo nebojujú.
Recept? Žiaden jednoduchý nie je. Ľudia v mnohých bohatších krajinách sveta, vrátane Slovenska, sú nespokojní s fungovaním spoločnosti. Väčšinou s tým, ako spoločnosť, teda jej hodnoty, spoločenské väzby, kultúru, nahlodáva kapitalizmus, zvlášť v jej zglobalizovanej podobe. A to je úplne pochopiteľné, lebo to naozaj treba korigovať.
Nebezpečie je, že tú nespokojnosť využijú ľudia, ktorí v skutočnosti do politiky a spoločnosti vnesú ešte viac chaosu (obdobne, ako Igor Matovič išiel tiež vyriešiť problémy Slovenska a vidíme, ako sa mu to darí).
Aj preto bude treba na voličov aj v nasledujúcich mesiacoch apelovať, aby rozmyšľali a starostlivo hodnotili, kto im čo môže priniesť. Z hľadiska riešenia vnútorných problémov aj vonkajších vzťahov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4015 / 268 / 81 / 32 ]
Želám vám všetkým príjemné dni oddychu, tichého rozjímania, času stráveného myšlienkami na blízkych.
Verím, že mnohí z nás tento čas využijú na to, aby si oddýchli aj od zbytočného kriku v našich životoch, vypnú televízory, siahnu po zaujímavej knihe.
Želajme si, aby si oddýchlo aj Slovensko, duševne, ale aby si oddýchla aj naša príroda, keď sa cesty a celé okolie ponoria do kľudu.
Želám vám všetkým príjemné sviatky, krásne Vianoce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 489 / 1000 / 147 / 17 ]
Poradná rada európskych sudcov (CCJE), čo je poradný orgán Rady Európy, vydala veľmi kritické stanovisko k súdnym reformám ministerky Kolíkovej a vládnej koalície.
Ak by takéto stanovisko vyšlo, dajme tomu, pred rokom, zvolávali by sa tu masové demonštrácie, prichádzali zahraničné reakcie, že na Slovensku je ohrozený právny štát, opozícia by išla blokovať parlament.
Dnes? Myslím, že žiadne z tzv. serióznych médií túto informáciu ani len neprinieslo. Stanovisko vyšlo už 9. 12., slovenský preklad v Právnych listoch 21.12.
Netvrdím, že situácia v súdnictve si prípadne nežiada aj niektoré radikálnejšie riešenia, ale je úplne neuveriteľné, ako vládna koalícia pohodlne zvalcovala akýkoľvek náznak kritickej diskusie, umlčali sa hlasy sudcov a kritických právnikov a len tak, s ľahkosťou autoritárskych režimov, sa tu robia ďalekosiahle zásahy do základov právneho štátu.
Ešte raz, ospravedlňujem sa za takýto politický príspevok v čase Vianoc, ale toto sa mi zdá skutočne neuveriteľné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1098 / 1000 / 128 / 310 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 163 / 527 / 295 / 32 ]
Bohužiaľ, od dnes sa celý zlý sen vracia. Magor je von z karantény :((( A ešte úžasnejšia správa je, že hlavný hygienik povolil poslancom výnimku !!!! a môžu ísť hlasovať aj v prípade, že sú infikovaní !!!! o zmene ústavného zákona, veselo predlžovať núdzový stav.
Ak si aj odmyslíme pochybnosť tej samotnej úpravy, až vyráža dych, prečo to vlastne robia: oni to, samozrejme, mohli legislatívne riešiť už dávno (vrátane možnosti hlasovať na diaľku), ale ako obyčajne, pri tej šialenej neschopnosti si počkali, až sa infekcie rozšírili tak, že znefunčnili aj ústavnú väčšinu koalície, a zachraňujú to takto.
Ja dúfam, že Vianoce budúci rok budú skutočnými sviatkami pokoja, a nie len krátkym útekom pred krutou politicku realitou, ako boli teraz.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 874 / 843 / 79 / 112 ]
- Úplna prvá vec je, že ja sa nerád nejako ideovo predvádzam diskusiami o tom, kto je aký konzervatívec, liberál, neliberál a neviemčo. Pre mňa je podstatné, ako sa človek správa v konkrétnych situáciách alebo ako na ne reaguje. Mne je ľúto, ak vidím v obchode, ako by otec chcel dieťaťu kúpiť hračku, ale potom vidí, že stojí 10 alebo 12 eur. To je pre veľa rodín, bohužiaľ, dosť peňazí, tak dieťaťu len smutne povie, že nabudúce. A na druhej strane vidím Bratislavu plnú všelijakých konzultantov, projektových manažérov, alebo biznismenov, ktorí sa zaoberajú spoločensky neužitočnými hlúposťami, ale ryžujú na tom obrovské peniaze. Niekedy ide o štátom platené projekty, niekedy šmelinu, niekedy o nejaký potrhlý biznis (od všelijakých herbaljfov po celebritný prostituujúci životný štýl), a niektorí zarábajú proste len na tom, že sa paraziticky pohybujú v okolí veľmi bohatých ľudí, poskytujú im rôzne služby. Vidíte to aj inde na svete, ale Bratislava je pomerne vypuklá, ani v takom Paríži nevidíte toľko drahých áut. Nemám tú atmosféru rád ani čisto osobne (mňa ťažko niekedy uvidíte na nejakom plese v opere a podobných sprostostiach), ale hlavne to nerád vidím ako stav spoločnosti. Jednoducho mi prekážajú dobre platení paraziti a myslím si, že štát by mal vytvárať páky (efektívne zdaňovanie, kontroly majetku, ale aj redistribučné mechanizmy cez kvalitne platené štátne služby) na to, aby ľudia, ktorí sú chytrí, šikovní, vzdelaní, ochotní pracovať nemali pocit, že v spoločnosti majú zásadne navrch hlavne vychcálkovia. (Pozor, tým nehovorím, že som proti šikovným, reálnym podnikateľom, práve naopak, ja veľmi podporujem dobre fungujúce tradičnejšie firmy, aj sa veľmi rád zoznamujem so zaujímavými digitálnymi projektami). Ak má niekto podobný postoj, je mi to sympatické. Môžete to nazývať ľavičiarstvom, konzervativizmom, mne je to jedno.
- Iný druh situácie: ak vidím nemocnicu, ktorá zle funguje, alebo navštívim školu, kde sa deti evidentne nudia a nedostávajú podnety a možnosti rozvoja, tak to CHCEM zmeniť. Nie o tom kecať, naozaj zmeniť. Moja hodnota je, aby veci fungovali. Bohužiaľ, toto je najväčší problém slovenskej politiky. Jej strašné tajomstvo, ak chcete: akoby sa nikomu nechcelo tie zmeny aj NAOZAJ robiť. Politická strana vám namiesto jasnej garancie do štyroch rokov sa takto a takto zmení materiálne vybavenie nemocníc alebo takto sa zmení školské kurikulum ponúkne pseudoriešenia v podobe zmeníme zákon alebo pomeníme inštitúcie a podobné povrchné inovácie. To po prvé. Po druhé, náš politický proces nie je veľmi nastavený na reálnu prácu. Toto je úplné jadro našich problémov. Ja som napríklad ako minister rozbehol všetky možné procesy: od kurikulárnych zmien po konkrétne infraštruktúrne investície. Až po prípravu komplexných zmien naprieč školstvom, o ktorých som hovoril, že si vyžiadajú naozaj dôkladnú prípravu. Ale čím som bol dlhšie vo funkcii, tým som mal menej času na reálnu prácu. Lebo to vás každú chvíľu volajú na dve hodiny prázneho tliachania v parlamentnom výbore, celodenné zabíjanie času na mimoriadnej schôdzi parlamentu ku školstvu, médiá kričia, že by od vás chceli takú tlačovku, hentakú tlačovku. A kedy si predstavujete, že by som ja mal pracovať, pýtal som sa? Skúsení harcovníci mi hovorili, že prácou predsa politicky aj tak veľa nedosiahnem. Treba hlavne každú chvíľu niečo bombastické oznámiť, čo najviac sa ukazovať (paradoxne, čím viac sa ukazujete, tým viac majú ľudia pocit, že pracujete, hoci je to často naopak), a čo najviac sa zapájať do politiky, rozumej, kričať a nadávať na druhých. Takto sa ale nedá REÁLNE niečo dosiahnuť. To je aj dôvod, prečo máme mizernú infraštruktúru, zle riadené nemocnice, na mieste prešľapujúce školstvo, atď. Na to, aby ste reálne videli nejaké zmeny - nie pár novinových titulkov, ale aby ste to ako občan začali naozaj cítiť - v hociktorom rezorte potrebujete najmenej štyri roky tvrdej práce. Nič z toho sa nezmení plamennými rečami a deklaráciami. Bohužiaľ, ľudia sú z politiky tak dopletení, že chcú hlavne tie deklarácie a krik, médiá fungujú slabo, takže nedávajú objektívny obraz, kde sa maká a kde nie (vôbec sa to netýka len vysokej politiky). A keď sme nespokojní, tak kričíme o korupcii a podobne, kým, ešte raz, ten ozajstný problém je, že sa tu veľmi ťažko reálne pracuje, nikto to takmer ani nevyžaduje, aj keď sú všetci so stavom krajiny nespokojní. A ja s touto atmosférou nesúhlasím a, opät, netuším, či to zo mňa robí konzervatívca, liberála, zeleného, alebo oranžového.
To sú pre mňa tie hlavné hodnoty. Ale prejdem aj k tomu, na čo sa často pýtate:
- Podoba štátu: trvám na tom, že Slovensko má mať zhruba rovnakú sociálnu politiku a vzťah štátu k súkromnej sfére, ako je to vo väčšine európskych krajín. Treba konečne prestať s hlúposťami o tom, ako z nás bude druhý Hongkong alebo Singapur (ktoré, mimochodom, sú riadené úplne inak, ako to modrí politruci prezentujú). Alebo s tými typickými miklošovskými a sulíkovskými starosťami, či sa nám na budúci rok podarí preskočiť Gruzínsko v rebríčku Svetovej banky o tom, ako ľahko sa údajne v danej krajine podniká. Tieto super reformné príbehy sú väčšinou nezmysly. Po prvé, veci sú oveľa zložitejšie, ako by ste si to na základe takýchto rankingov a článkov mysleli, a po druhé, tak ako potrebujeme dávať podnikateľom priestor, potrebujeme aj primerane silný štát. Na tom budem vždy trvať.
- Potom sa ma často pýtate skôr na kultúrno hodnotovú orientáciu. To sú zhruba tri otázky. Prvá, práva gejov a celá táto LBGTI agenda. Neberte to v zlom, tí, ktorí sa tomu venujete, ale pre mňa je to skôr okrajová záležitosť. Nie som proti tomu, aby sa doriešili niektoré právne aspekty tejto agendy, na druhej strane som kategoricky proti tomu, aby sme menili to, že manželstvo je vzťah muža a ženy. To je asi tak všetko, čo k tomu viem povedať. Opäť, neberte to nikto zle, jednoducho existuje obrovské množstvo iných otázok, v rámci hospodárskej politiky, zdravotníctva, sociálnych záležitostí, ktoré sa týkajú obrovského množstva ľudí a mňa zaujíma to. To majú byť podstatné témy našej politiky.
- Potom je tu otázka migrantov. Opäť nepoviem nič zložité. Pozrite sa, áno, migrácia je do určitej miery prirodzená vec, aj tu na Slovensku za posledné roky pribudlo dosť ľudí z iných krajín a nemáme tu z toho žiadne väčšie konflikty. Pretože napriek tomu, čo sa dočítate v novinách, Slováci sú dosť tolerantní. A to je fajn. Na druhej strane je pre mňa absolútnou, kategorickou prioritou, aby tu nevznikali celé ulice alebo nebodaj štvrte prisťahovalcov, zvlášť mimoeurópskych. Rovnako ako by sa Turkom alebo Maročanom nepáčilo, keby im uprostred Istanbulu alebo Rabatu vznikla slovenská štvrť. To je všetko.
- No a po tretie, vzťah k Európskej únii. Bez ohľadu na to, že viem, že mnohí z vás sú dnes voči EÚ skeptickí, hovorím, že členstvo v únii je pre nás v zásade výhodné a myslieť si, že by nám bolo lepšie mimo je nezmysel. To čo potrebujeme, je dávať si POZOR na všetko, čo sa na úrovni EÚ deje, a vždy reagovať na pokusy priamo alebo nepriamo obmedzovať suverenitu štátov, a zvlášť menších, ako sme my. Takisto musíme byť veľmi aktívni, v spolupráci s inými štátmi, v tvorbe európskych politík. EÚ je aj príležitosť aj nebezpečie, má plusy, ktoré by sme mali využívať, aj mínusy, na ktoré musíme reagovať.
Toľko k tým základným hodnotám. Pokojne mi napíšte, čo sa vám na nich páči alebo nepáči.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7547 / 474 / 128 / 45 ]
Asi ho s jeho trápnymi rozhovormi (snaží sa pchať úplne všade) začali odmietať v bežných médiách, tak si vybral tento kanál zviditeľnovania.
Demontáž štátu, vrátane rešpektu ku kľúčovým orgánom, v priamom prenose.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 388 / 333 / 71 / 38 ]
Prajem vám všetkým príjemný vstup do roku 2021, a počas roka čo najviac zdravia, úspechov, pohody i rodinného šťastia. Držme si navzájom palce a podporujme sa.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 167 / 755 / 81 / 15 ]
Spomeňme si zároveň na to mrznutie v kilometrových radoch a sto miliónov vyhodených do vzduchu na atómovú bombu vďaka ktorej vraj nebude lockdown.
Týždne sme ich tiež upozorňovali, že ak trochu nesprísnia opatrenia včas, potom budú v zime nútení urobiť také tvrdé opatrenia, že to bude mať už naozaj vážne dopady.
Tak teraz to máme. Nech zhoria v pekle.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 559 / 816 / 132 / 90 ]
Je to idiot.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 360 / 1800 / 285 / 220 ]
Stále dostávam otázky, ako to teda presne bude s predčasnými voľbami. Mám jednú dobrú správu a jednu zlú.
Tú dobrú dávam do úvodzoviek: situácia sa v zime zhorší tak, že vláda sa naozaj dostane na hranu udržateľnosti. Na budúci týždeň zavedie tvrdý lockdown (EDIT: už ho cez FB zaviedol od dnešnej polnoci), v priebehu mesiaca začne do nemocníc povolávať aj ambulantných lekárov (naozaj sa snažte nebyť chorými). To je ale neskoro.
V priebehu januára sa tak rýchlo zmení aj verejná diskusia - kým doteraz bolo počuť ľudí, ktorí neverili, že covid je vážna vec, teraz to bude viac o príbehoch, ako nestačia lôžka, či nie je dosť personálu na prípady (covid nie je katastrofa, nie sme vo vojne, ale na druhej strane to, bez ohľadu na to, čo koluje po internete, ani nie je bežná chrípka).
To je, po prvé, jednoznačný dôsledok vládnej neschopnosti (covid majú všade, ale takmer nikde v Európe sa nedostali z tak dobrých čísel k takto hrozivým, najmä z hľadiska kapacít urgentnej medicíny). Po druhé, atmosféru zhoršuje aj dlhodobý komunikačný chaos a slabé riešenie ekonomických dopadov. Navyše sa už veľmi vážne žerú aj medzi sebou a bude to čoskoro ešte viac vidno.
Ak nedávno 52 percent oslovených bolo za referendum o predčasných voľbách, uprostred zimy to bude ešte výrazne vyššie číslo.
Znamená to, že predčasné voľby určite budú? Vôbec nie, ešte je priestor veľa vecí pokaziť. Aby sme sa tomu vyhli, chcem ich teraz rozobrať.
Na predčasné voľby treba najprv dosiahnuť úspešné referendum a to si bude vyžadovať obrovské nasadenie. Povedať v prieskume verejnej mienky, že som za predčasné voľby NIE JE to isté, ako reálne ísť a zahlasovať. Zvlášť, keď medzitým sa roztočia mediálne hry, spochybňujúce, že opozícia by mohla byť dobrou alternatívou.
Po referende navyše ešte musí predčasné voľby parlament aj vyhlásiť. Vieme, že vládni poslanci to urobiť nechcú, navyše si nedávno výrazne posilnili moc oklieštaním právomocí ústavného súdu, výrazne sa snažia podriadiť si aj ostatnú súdnu moc. Čiže tu bude musieť byť OBROVSKÝ tlak národa.
Situáciu medzitým bude komplikovať aj pandémia. Zabudnite, že by v januári či feburári niekto organizoval významnejšie klasické masové protesty. Ešte raz, epidemiologická situácia teraz už bude príliš zložitá na to, aby si to niekto čo len trochu zodpovedný dovolil.
To neznamená, že protesty nebudú. Len ich teraz bude treba organizovať inými formami, a inteligentne.
Podobné to bude so zbieraním podpisov za referendum, zbierať sa budú dať, ale nebude to úplne hladké. Najviac ale táto situácia ovplyvňuje to, že sa veci ťažko organizujú, aj odborne: už teraz je totiž ťažké sa stretávať a bude to ešte zložitejšie.
Nie sú to neprekonateľné prekážky, len na to pre istotu upozorňujem. Pretože, ešte raz, pre úspešnosť predčasných volieb bude treba:
- obrovskú mobilizáciu národa. Ľudia potrebujú vnímať aktivitu, pohyb, zvyšovanie tlaku. Preto majú význam aj zdanlivo symbolické, ale často super dôležité veci, ktoré slúžia práve na to: na nastoľovanie tém, na vytváranie diskusie, aktivizáciu, vytváranie pocitu spolupatričnosti. Bohužiaľ, už tu vidíme, ako to hapruje. Mnou zorganizovanú celkom úspešnú petíciu za odstúpenie Matoviča storpédoval Hlas. Keď videli, že na to ľudia reagujú, tak si vyhlásili podobnú. Tým pádom ľudí úplne zmiatli, bežnému človeku zrazu nebolo jasné, kde sa čo a prečo podpisuje. Tej mojej to extrémne spomalilo podpisovanie, kým tá ich bola už úplné fiasko (ľudia sa hneď v prvé hodiny rehotali nad tým, že sa tam ani nedalo zahlasovať proti predčasným voľbám a tým to mediálne zhaslo). Tentokrát som to ešte nechal tak, ak by sa podobné somariny opakovali, už k tomu niečo poviem.
- jasné predstavenie obrazu toho, ako by Slovensko mohlo vyzerať po predčasných voľbách. Opäť zdôrazňujem, to, že sú ľudia teraz na vládu nahnevaní, vôbec neznamená, že v rozhodujúci okamih budú ochotní zahlasovať za nejaký návrat Smeru (I,II).
- dobrá organizácia. Ak budú lapsusy pri zostavovaní petičného výboru, pri zbere podpisov za referendum, ale aj vo fungovaní inej politickej práce, ľudí to bude zneisťovať. Čiže, dobrá, hladká organizácia bude veľmi dôležitá.
Ja sám som v ostatných mesiacoch videl, ako napríklad petícia za Matovičovo odsúpenie výrazne ovplyňovala diskusiu. Rýchlo to vybehlo na deaťtisíce popisov a ľudia zo štátnej správy boli zrazu optimistickí, že nebudú musieť v tomto marazme žiť celé štyri roky, ozývali sa s tipmi, na čo si treba u vlády posvietiť, koho osloviť. Lebo mali pred sebou niečo konkrétne, číselne vyjadrený a rastúci odpor voči vláde.
Myšlienka predčasných volieb sa tak dostala aj na titulky novín a zrazu sa o nej prirodzene začalo všade hovoriť.
Podobné aktivity budú musieť pokračovať. V rôznych formách a čoraz viac sa musia využívať na postupné predstavovanie nových ľudí aj obrazu toho, čo sa v štáte dá v budúcnosti zmeniť k lepšiemu.
Toľko realita. Samozrejme, medzitým bude internet plný tých typických výkrikov typu čo tam vy ako opozícia robíte, keď neviete vymeniť vládu, alebo prečo to všetko toľko trvá, máte jednať hneď. To si čiastočne netreba veľmi všímať, ale čiastočne to aj korigovať, lebo tieto výkriky ľudí, ktorí si to predstavujú tak, že treba zajať vládu a vyhlásiť stanné právo, a medzitým zrušiť politické strany atď., samozrejme otravujú atmosféru.
Takže vytrvalá mobilizácia, stavanie vízie, trpezlivá a chytrá organizácia. Ak to zvládneme, rok 2021 bude rokom obrovskej šance. A Slovensko sa možno dostane na výrazne lepšiu dráhu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5518 / 453 / 97 / 56 ]
V politike sa vždy nejako ohýbajú fakty či manipuluje kontextom, ale takéto jemnosti prestali u nás od marca platiť. Igor Matovič vniesol do domácej politiky prax vymýšľať si hocičo, hocikedy a úplne bez hanby. Mohol si to dovoliť aj preto, že ho verejne málokto okamžite konfrontuje.
A tak hneď po voľbách na tlačovke vytiahol úplne nezmyselné čísla o tom, koľko Slovákov za dva týždne údajne prišlo z postihnutého severného Talianska, tvrdil, že mu vánok vypracoval nejaký skvelý protipandemický plán ale odmietol ho zverejniť, potom trieskal bludy o blackoute a odmietal povedať, akí údajní poradcovia mu ho poradili, na konci jari svoje ovečky s IQ húpacieho koníka oblboval grafmi miešajúcimi medzikvartálny a medziročný rast HDP, tvrdil, že k vakcíne sa my dostaneme oveľa neskôr, ako bohaté krajiny, sústavne dezinterpretuje, čo iní povedali, podáva úplne pokrivené obrazy reality (drvivá väčšina ľudí pri diplomovkách podvádza, takmer všetci reštauratéri okrádajú štát na daniach...), robí vývody, ktorým chýba logika.
Môže si to dovoliť, pretože ak typickému fanúšikovi Igora poviete tri vety, on vôbec nie je schopný zistiť, že tretia si odporuje s prvou. Reaguje, ako kokršpaniel, len na kokrétne slová. Ak je v tých vetách múdrosráč, mafia či Fico, boli to dobré vety.
Také drobnosti, ako, že pred voľbami sľubovali hmotnú zodpovednosť politikov a podobné bludy, na ktoré odvtedy zabudli, tu teraz ani nejdem riešiť.
Táto prax bezuzdne klamať sa rozšírila všade vo vrcholovej štátnej správe a cez monitory a obrazovky pôsobí na zvyšok obyvateľstva. Nie covid, LŽI sú hlavnou infekciou u nás v roku 2020.
Ľudia z ministerstva práce úplne bežne rozprávajú nezmysly o finančnej pomoci (overiteľné, ale málokto ich s tým konfrontuje), Kollár s Gröhlingom narozprávali také bludy o písaní diplomoviek, že z toho normálneho človeka bolel žalúdok, vrchný maršál Naď trepe strašné kraviny o dôkazoch úspešnosti plošného testovania, vánok Krajči bez problémov na tlačovke hádže lži o tom, čo nezávislá analytická skupina predpovedala z hľadiska vývoja počtov hospitalizovaných, atď.
To sú len malé príklady, pre ilustráciu. Klame sa všade, bežne. Nikdy sa tak neklamalo. V 90. rokoch vyčítali Vladimírovi Mečiarovi, že keď nemá vhodný argument, tak si niečo vymyslí. Lenže on to urobil tak raz za týždeň. Títo to robia stále, je to ich životný štýl.
Pravdaže, nepomôže im to, lebo klamať môžu ľudí, ale nie realitu. A tá ich dobieha a ľudia ju nakoniec cítia. Lenže, bohužiaľ, medzitým ten verejný priestor riadne zasvinili, štandardy komunikácie a diskusií riadne klesli a s týmto toxickým dedičstvom sa bude ťažko vyrovnávať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2745 / 786 / 106 / 118 ]
Asi nás v roku 1993 nenapadlo, že ešte aj v roku 2021 budeme bojovať o jej charakter a základné fungovanie.
Že Slovensku budú vládnuť hned traja plagiátori. Že jedným z ministrov bude magor, ktorý si v úrade vedľa štátnej vlajky vycapí nejakú rytiersku pseudovlajku. Alebo že predsedom zákonodárneho zboru SR bude deviant.
Ale hádam Slovensko stojí za to, aby sme zaň zabojovali. Tento rok. S plným nasadením.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 467 / 702 / 57 / 93 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 198 / 533 / 40 / 8 ]
Vážení priatelia, k tomuto prípadu som sa nevyjadroval z dvoch dôvodov
- v postupy polície aj justičných orgánov mám tendenciu mať skôr dôveru,
- činnosť zosnulého generála mala rôzne stránky, ku ktorým sa mi proste nechce vyjadrovať a po úmrtí už vôbec nie.
Na druhej strane tak Robert Kaliňák ako aj Milan Žitný vzniesli otázky, z ktorých minimálne niektoré si zaslúžia odpovede. Vládna koalícia si rada robí tlačovky k oveľa menej závažným témam, určite by mali reagovať aj teraz. Takisto by ministerka spravodlivosti mala HNEĎ poskytnúť k nahliadnutiu všetky materiály, ktoré nemajú byť dôvod utajené, minimálne členom brannobezpečnostného výboru NR SR.
Rovnako dôležité je, aby ministerka okamžite poskytla informácie o tom, ako sa nakladá s ostatnými zadržanými v ostro sledovaných kauzách s politickým pozadím. A to najmä v prípadoch, kde sa vraj napriek zadržiavaniu v skutočnosti medzitým nerobia procesné úkony a kolúzne väzby sú tak minimálne do určitej miery sporné.
Ako hovorím, osobne vyšetrovania v daných kauzách skôr podporujem. Ale už na jeseň dochádzalo k tomu, že minimálne niektoré kroky boli otázne (zvlášť bombastické zadržania alebo útok na kancelársku budovu s armádou samopalníkov).
Vláda má na vznesené otázky bezodkladne odpovedať.
PS Keď som si pozrel, ako sa k tému zdravotnej dokumentácie vyjadruje poľný maršál, až mi z neho prišlo zle, naozaj
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1427 / 794 / 85 / 84 ]
(dlhšia poznámka)
Jedným z typických motívov domáceho politického kriku bude aj tento rok korupcia. Tá môže mať tri rôzne formy:
- drobná. Ide o korupciu, kde sa porušujú pravidlá, ktorými by sme sa mali riadiť v každodennom živote (lebo to tak povedal štát, alebo spoločenstvo, alebo církev). Drobná korupcia, to je také to kúpenie služby za nejaký iný, ako stanovený poplatok - podpultové kupovanie tovaru za socializmu; nejaká hotovosť do vrecka lekárov v štátnej ale i súkromnej nemocnici alebo profesorovi štátnej či súkromnej VŠ za zápočet, dobré body v prijímacom teste či prižmúrenie očí nad plagiátom; kúpenie dodávateľského kontraktu za nejakú materiálnu alebo inú výhodu tomu, kto o tom rozhoduje. Ide o korupciu, ktorá je najviac zjavná. Na jednej strane tým pádom má aj dosť široký dopad na fungovanie spoločnosti, ale tiež sa ľahko prekonáva, lebo v skutočnosti každý o nej vie a väčšinou s ňou ľudia aspoň principiálne nesúhlasia.
- systémová. Tu už ide o ten druh korupcie, ktorá sa nedeje cez nejaký zjavný paralelný trh (úplatky). Ale skôr tak, že si vytvárate vplyv na systém: dosadíte svojich ľudí (napríklad do štátnej správy), alebo máte vplyv na to, ako sa tvoria projekty či regulácia. Ako sa moderná spoločnosť vyvíja, často sa klasická korupcia, kde si za niečo priamo zaplatíte, mení na sofistikovanejšie formy. Som ministrom zdravotníctva v Británii, ale ak prihrám kontrakt svojmu kamarátovi z Etonu, on mi v skutočnosti nepošle kufrík peňazí. No môžem si byť istý, že sa o mňa postará, napríklad o 5 rokov sa prihovorí, aby mi niekto dal dobre platené miesto v dozornej rade nejakej firmy. Takto to funguje v mnohých západných krajinách. Drvivá väčšina penizonovaných amerických generálov ide v dôchodku na super lukratívne miesta v obrannom priemysle. Bývalí ministri financií zase dostanú miesta s miliónovými platmi vo finančnom sektore. A tá perspektíva asi má nejaký vplyv na to, aké robia rozhodnutia, keď sú ešte v štátnej službe. Samozrejme, niekedy je ťažké povedať, či daný prípad treba brať ako de facto korupciu. V Nemecku je úplne bežné, že politici po skončení kariéry idú do predstavenstiev či dozorných rád podnikov. Ale znamená to, že s vidinou tohto teplého miestečka nutne predtým robili rozhodnutia v neprospech daňového poplatníka? Nedá sa generalizovať.
- hlboká morálna korupcia. To už je taký druh korupcie, ktorá je najmenej viditeľná. Obyčajne je skrytá aj svojmu nositeľovi. Naopak, presadzuje niečo, čo má veľmi negatívny materiálny či morálny dopad na jeho okolie či dokonca spoločnosť ako takú, ale sám seba presvedčil, že jeho konanie je principiálne správne. Alebo robí všetko preto, aby nemusel byť konfrontovaný s tým, čo vlastne robí. Áno, možno pracujem ako manažér pre nejaký obrovský rezort v Indonézii, okolo ktorého vyrástli bordely, doničil sa kus pralesa a zničil kľudný život dedinčanov v dôsledku návalov tupých turistov, ale ja budem hlavne zdôrazňovať eko budovy, oceňovanú architektúru a prínos k HDP. Áno, možno robím pre konzultačnú spoločnosť, ktorá systematicky ruinuje budovanie kvalitnej verejnej politiky v celom rade štátov presadzovaním rôznych pseudoriešení, ale veď pracujem v krásne presklenej budove, s veľmi uhladene sa správajúcimi kolegami s diplomami z top univerzít, my predsa nemôžeme byť tí zlí. A tak podobne.
Prečo o tom hovorím? Samotné diskusie o korupcii môžu byť hlboko korumpujúce. To vtedy, keď len slúžia na nahradenie jednej formy inými, sofistikovanejšími. Alebo ničia verejnú diskusiu.
Lebo u nás to tak do značnej miery je. O korupcii sa hovorí bez toho, aby sa hovorilo o motiváciách. Dôsledkom je, že v bežnom povedomí to je tak, že skorumpovaní sú tí zlí. Ak nejaký zbytočný eurofondový projekt dostanem ja, tak to už nie je korupcia, lebo ja predsa som dobrý (nie som zo Smeru, nie som typický etatista, som prozápadný). Prinajhoršom si to viem zdôvodniť tak, že ja som sa len prispôsobil systému. Samozrejme, tým pádom sa ako spoločnosť veľmi neposúvame ?
Druhý problém: nijako inteligentne nehovoríme o dopadoch, o tom, čo ako funguje či nefunguje. Opäť si pomôžem príkladom eurofondov. Veľmi veľa sa o korupcii hovorí práve v súvislosti s nimi. Skúste ale niekedy počúvať nejakú diskusiu na tému ako by ste teda eurofondy použili vy, nekorupčne. Býva to tragikomické, pretože často v takých diskusiách ľudia prichádzajú s nápadmi, ktoré sú ešte neužitočnejšie, ako tie skorumpované projekty. Aj preto roky zdôrazňujem, naším problémom nie je korupcia, je to jednoducho bordel v strategickom plánovaní a manažmente.
Tretí problém, týmito politickými diskusiami o korupcii sa úplne vytráca morálny rozmer. Lebo sa buď to slovíčko využíva na lacné získavanie pozornosti tým, že de facto dodávate ľuďom príjemne bolestínsky pocit, že sú obeťami niečoho nevyhnutného, alebo apelujete na ich závisť (svine, tie si dobre nakradli, aha, aký krásny dom). Alebo zužujete problém korupcie len na ekonomický argument, že korupcia rovná sa menšia hospodárska výkonnosť. Čo, mimochodom, nemusí vôbec platiť. Zázračné japonské či kórejské povojnové hospodárstvo vyrástlo na takom prepletení politikov a biznisu, že by hocikto z Transparency International dostal buď orgazmus (to bude skvelý kritický report!) alebo mŕtvicu. Českú Appian Group roky naháňali médiá aj švajčiarska prokuratúra ale oni de facto zachránili české ťažké strojárstvo. A radšej ani nejdem do filozofovania o tom, že vlastne celá západná kultúra, teda umenie či filozofia, vlastne vyrastali v podmienkach, ktoré by sme dnes charakterizovali ako nepotistické, netrhové, netransparentné, lebo všetci tí Borgiovci či Mediciovci boli v tomto hrozne nemoderní a nevedeli vybudovať ani poriadne grantové aplikačné programy.
To už ale odbáčam. Podstatné je, že výsledkom diskusií o korupcii nemá byť lebo korupcia ale máme hovoriť o tom, čo vlastne chceme vybudovať či presadiť: lokálne, spoločensky či civilizačne. Ak je fňukanie o korupcii samoúčelné, tak je to len taká de facto amorálna hra.
Alebo povedané ešte inak, a viac po lopate: dávajme si pozor na to, kto a prečo o korupcii reční. Hovorí o domácich oligarchoch, ale chce na miesto domáceho biznisu v skutočnosti dosadiť medzinárodné megakorporácie? Veľa reční o korupcii ale v skutočnosti sú cieľom najmä sociálne opatrenia a domáci politici, ktorých sa dá vymeniť za poslušnejšie bábky? Hovorí o korupcii, ale v skutočnosti chce vytvoriť také biznisové schémy a presadiť také zákony, že na tom nakoniec zarobia najmä jemu blízke firmy?
Verte mi, ja to poznám veľmi dobre. Keď som v Bruseli pracoval s dôchodkovou politikou, mal som úplne priame ponuky, ako sa podieľať na presadení moderného investičného dôchodkového systému (s tým, že potom dostanem miesto v dozornej rade nejakého súkromného dôchodkového fondu). Stretol som pár ľudí, ktorí bojovali proti autoritárskym režimom na východ od nás, boli za to skryto veľmi dobre platení a brúsili si zuby na to, ako ďalšie poradenské kontrakty či priamo aktíva cez privatizáciu získajú, až zvíťazí demokracia.
Podobne, ako by som vedel uviesť historické priklady toho, ako sa masívny boj proti netransparentnosti a korupcii skončil tak, že bežní ľudia stratili vplyv a dnes ich veľmi transparentne ovládajú korporácie a politicko-mediálne kliky. Typickým príkladom je Británia, kde som strávil nejaké roky mladosti. Za Thatcherovej, Majora a Blaira sa všetko ohromne zefektívňovalo privatizáciou a stransparentňovalo všetkými možnými iniciatívami (britské vlády dávajú miliardu ročne čisto na konzultačné kontrakty, živí to celú armádu ľudí). Výsledkom toho všetkého je, že ľudia stratili možnosti reálne vplývať na vládu (rozpustením odborov, zmenou štruktúr verejnej správy aj vnútrostraníckeho rozhodovania), stabilitu a istotu v zamestnaní, naopak, boháči zbohatli extrémne, a drvivá väčšina ľudí politikov aj korporácie nenávidí viac, ako kedykoľvek predtým.
S korupciou v rôznych podobách v zásade bojovať treba. Ale v prvom rade je to len slovo, za ktorým sa skrýva kadečo, treba vedieť, o čo presne nám ide a čo skutočne chceme dosiahnuť. A treba si dávať veľký, veľký, veľký pozor na to, o čo ide tým, ktorý sú veľmi hlasnými protikorupčnými bojovnikmi.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 8197 / 206 / 27 / 35 ]
Keďže je začiatok nového roku, treba myslieť pozitívne a s láskou. Preto myslime pozitívne aj smerom k týmto ľuďom. Poznáte ich: zvyknú celú rôznorodosť, bohatosť sveta zúžiť na politiku. A politiku pre zmenu na nejaký výkrik typu haha, chceli by ste Smer, alebo vymenujte, čo dobrého priniesol Smer, alebo nejaká podobná hlúposť, proste tam musí figurovať slovo Smer.
Sú k tomu okrem iného veľmi dlhodobo vychovávaní médiami. Veľmi málo médií v Európe je tak prepolitizovaných, ako sú tie naše (to nie je názor, to je objektívny fakt, ktorý sa dá doložiť štatistikami pokrytia úzko politických a iných tém). Tá prepolitizovanosť ide ruka v ruke s osobnými útokmi a prekrikovaním sa na osobnej úrovni. Politické diskusie v televíziách, česť výnimkám, sa točia okolo ako reagujete na to, čo povedal ten a ten alebo čo hovoríte na to, že ten a ten urobil to. Opäť, toto sú veci, ktoré sa dajú pomerne exaktne porovnať, v málo krajinách to funguje až takto vypäto.
Potom sa nemôžeme čudovať, že máme veľmi málo inteligentnej diskusie o samotnej verejnej politike (sociálnej, zdravotnej, školskej, atď.), alebo o spoločnosti, alebo dokonca o politike ako takej. Lebo tá je vždy o záujmoch, motiváciách, dilemách a identite jednotlivcov a skupín. Inteligentná diskusia o politike sa sústreďuje na ne.
Samozrejme, v čisto politickom boji je to tak, že sa aktéri dosť osobne napádajú, proste preto, že to na verejnosť funguje, všade na svete. Rozdiel je ale v tom, či máte nejaké intelektuálne skupiny alebo, najmä médiá, ktoré do toho politického primitivizmu dokážu dodávať trochu racionálnej štruktúry.
U nás prakticky nie. Takisto ako nám dlhodobo chýba nejaká výchova, a nielen v škole, ale práve cez širšie spoločenské kanály, ku kvalitnej diskusii ako takej.
Tá pritom môže byť aj extrémne ostrá a predsa civilizovaná. Dá sa niekoho napadnúť, ale tak,že to zdôvodníme (nepáči sa mi na jeho konaní to a to, alebo je neschopný, ako dokazuje to a to). Ľudom treba zdôrazňovať, že civilizovaná diskusia:
- sa opiera o fakty. Proste treba nejaké uvádzať. Naopak, napríklad dať niekomu nejakú nálepku bez snahy aspoň to na niečom ilustrovať by malo byť považované za znak zlých mravov.
- necháva priestor na protiotázky.
- vedie k tom, že sa nezúčastnený divák prípadne aj niečo nové dozvie.
To sa dá robiť aj tvrdo. Ale len samotné chŕlenie názorov rozhodne nie je inteligentnou diskusiou.
Ale, ako hovorím, je začiatok roka, čas porozumenia, aj na toto sa treba pozerať s porozumením. Sú ľudia, ktorých nič v živote nezaujíma, možno mali ťažké detstvo aj ďalší život, zaujímavých aktivít cez deň málo, čítať si knihy alebo sa inak vzdelávať je príliš zložité, rešpektu od okolia málo.. Tak sa aspoň raz za deň nabudia na nejakú podenkovú politickú výmenu názorov, napíšu tam Smer, Fico, predošlá vláda, mafia a niečo podobné, a hneď sa cítia morálnejší, dôležitejší, objavní.
Nehnevajme sa na nich, majme s nimi súcit.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3095 / 556 / 94 / 58 ]
Presne tak, Matovičova firma OĽaNO, ktorej je jediným vlastníkom, práve dostala na svoj účet 9,6 milióna eur ako príspevok na fungovanie. Zo štátneho rozpočtu, teda z našich daní.
Do konca volebného obdobia má nárok ešte na ďalších 10 mil.
Štátne príspevky politickým stranám boli pritom vždy myslené ako príspevok na ich činnosť: na udržiavanie štruktúr (každá demokratická strana ich má), či na osvetovú činnosť. Plus na volebnú kampaň, ale tam je to zákonom prísne obmedzená čiastka, čiže logicky v prípade OĽaNO by väčšina peňazí mala ísť na tie ostatné veci, ktoré ale OĽaNO nerobí.
Je to ako zvyšok Igorovho života, ktorý strávil poctivým odrbávaním, kde sa dá: na štúdiu (dôkazom, ako fungovalo, je, že sa tam mal okrem iného naučiť anglicky, pritom vieme, ako to s jeho angličtinou je, takže lepšie sa nepýtať na iné predmety), na diplomovke, na podnikaní (teda, podnikaní.. iní jemu podobní vtedy zarábali na Herbalife, on na strkaní letákov s reklamou do schránok, rovnaká kategória). A potom sa vrhol na to najlukratívnejšie, na politiku.
Zatiaľ sa mu to oplatilo. Aj keby hneď zajtra prestal byť premiérom, má na politike zarobené toľko, že do konca života nemusí nič robiť. A stálo ho to minimum úsilia, trochu šaškovania pred kamerami. Igor je hlavička.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1359 / 1100 / 167 / 529 ]
Mňa napríklad veľmi ovplyvnili videá z bojových akcií americkej armády na Strednom východe. Tam vidíte, ako vojaci kdesi z ústredia riadia drón, ktorým postrieľajú desať či dvadsať ľudí, akoby sa hrali počítačovú hru. Neskôr sa príde na to, že to neboli teroristi ale bežní dedinčania, ale čo už, hra pokračuje.
Ide o inteligentného chlapíka, ktorý sa nehral na nejakého bezuzdného anarchistu, ale presne vie zdôvodniť, čo a prečo robil.
Práve v dnešnom svete, keď sú zvlášť nástroje na elektronický monitoring občanov, ktoré majú vlády, ale aj veľké korporácie k dispozícii, vysoko sofistikované, sú takíto ľudia veľmi cenní pre ochranu slobody bežných ľudí.
Navyše, viaceré kroky ohľadom jeho vydávania sú nespravodlivé. V Británii ho zadržali na základe bizarných švédskych zákonov ohľadom znásilnení, to obvinenie medzitým zmizlo zo scény, ale napriek tomu ho zadržiavajú a pokúsia sa ho vydať drakonickej mašinérii za Atlantikom.
Ja osobne dúfam, že k tomu nedôjde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1269 / 585 / 52 / 96 ]
Od leta tu máme už opatrenia tejto vlády. Dnes sme na tom z hľadiska naplnenia kapacít urgentnej medicíny prakticky najhoršie v Európe. A ideme do krízového mesiaca.
Kam zmizol Igorko?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 342 / 716 / 137 / 97 ]
Život točiaci sa okolo hromadného konzumu. Cesty zapchaté autami. Zelení hipsteri, ktorí si kúpia tri veci z recyklovaného materiálu a potom si spravia výlet cez pol zemegule, aby mali pekné foto na Instagram z Thajska alebo zo Srí Lanky.
Ale aj život kancelárskych otrokov točiaci sa okolo aktivít, ktoré sú v skutočnosti spoločensky značne zbytočné (ako to brilantne opísal nedávno zosnulý David Graeber vo svojom pamflete Bullshit Jobs). Prehnaná medzinárodná deľba práce, ktorá diktuje, že Gréci majú celú svoju krajinu premeniť na jeden veľký hotel a slúžiť v ňom, Angličania majú slúžiť Londýnu a ten pre zmenu má byť obrovskou vírivkou peňazí celého sveta. A podobne.
Aj u nás to bud ešte obrovský pokrízový boj. O to, či bude Slovensko pomerne rozmanitou ekonomikou a spoločnosťou, aj zdravou krajinou, kde sa pekne žije a prechádza, a kde ľudia majú dosť času na zdravý spoločenský a rodinný život.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1046 / 556 / 77 / 67 ]
TERAZ, ako hlásia ľudia z Východu, tu pred Vianocami dorazili do osád tisíce Rómov z Británie, kde je katastrofálna situácia. Riešilo niečo to hovado v tejto už reálne vážnej situácii? NIČ
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 473 / 1600 / 130 / 307 ]
Hrdina Igor na to odpovedal, že jeho táto téma nezaujíma, nech sa Holého novinári pýtajú sami.
Pripomínam, je to rovnaký Igor, ktorý tu rozvášnene na jar kydal na úplne nevinných ľudí cez svoj dementný Fb profil, že roznášali covid (jedna pracovníčka DSS, jeden pendler z Rakúska, ktorí v skutočnosti nič nerozniesli) a budú zodpovední za mŕtvych ľudí. Ani nehovorím o desiatkach iných príležitostí, keď tu hystericky ukazoval slzy a reval, že kvôli nezodpovedným budú v krajine zomierať babičky.
Pri Borisovom nominantovi sa mu ale scvrkli guľky a riešiť nič nebude.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 865 / 1600 / 186 / 377 ]
Lebo áno, už ho mnoho ľudí z tohto okruhu ostro kritizuje, ale ak to robia, tak hlavne preto, že im brňušká na nervíčky, podobne ako zvyšku národa, svojimi infantilnými výlevmi.
Tie sú síce naozaj otravné, ale to VôBEC nie je hlavný dôvod, prečo Matoviča ale aj celú túto vládu treba čo najskôr odstrániť.
Oni totiž naozaj dlhodobo ohrozujú existenciu štátu:
- v legislatívnej oblasti sme nikdy, od začiatku republiky, nemali taký bordel ako teraz. Tu vzduchom bežne lietajú materiály bez dôvodových správ, dokonca sa na vláde akože schváli materiál a potom sa ešte pár hodín jeho skutočné znenie dorába. V celom rade vecí vláda balansuje na hrane zákona, alebo aj za ňou. Dokonca ústavu (!!!!!!!!!!!) menia poslaneckým prílepkom. Kľúčové veci majú žiadnu alebo minimálnu verejnú diskusiu. Výsledkom je napríklad to, že celú súdnu reformu kľúčový poradný orgán Rady Európy skritizoval tak, že keby sa to stalo za predošlých vlád, tak všetci šéfredaktori a osobnosti občianskej spoločnosti (Radičová, Šebej, Hríb, atď.) sedia v televíznych reláciách a vysvetľujú, prečo nastáva koniec sveta.
- ale nejde len o legislatívu. Tu je bordel v normálnom, bežnom riadení. Keby sme boli v akčnejšej spoločnosti, tak Matoviča za jeho chcel som, aby sa nakúpili testy, ale Sulík to stále nevie urobiť proste niekto vytiahne do tmavšieho kúta a zmláti ho. Nie je možné, aby niekto takto riadil štát. Nie je. A kým smeráci si tiež dosadzovali na posty kadejakých ľudí, niekde viac, inde menej kompetentných, týmto je to vlastne totálne jedno, v kope prípadov sa ani nesnažia pretvarovať, že ich nominanti majú na svoje funkcie nejakú kvalifikáciu.
- úplná tragédia ale bude míňanie prostriedkov cez plán obnovy aj cez bežné eurofondy. Tu ide o miliardy a miliardy, ktorých rozdeľovanie plánujú doslova miniskupinky ľudí, a s Bruselom sa vo všeobecnosti komunikuje horšie, ako kedykoľvek predtým. Toto skončí katastrofálne.
Ešte raz a stokrát to bude treba povedať: predčasné voľby sú jediným východiskom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2235 / 1100 / 77 / 191 ]
Napriek tomu, že svoju novelu zákona o verejnom obstarávaní dal škandalózne do pripomienkového konania cez sviatky, aby si ju pozrelo čo najmenej ľudí, v skutočnosti sa proti nej postavili všetci, od starostov až po zamestnávateľské zväzy. Dostal doslova výprask.
Okrem toho pred Vianocami porušil karanténne opatrenia a zrejme nakazil aj ďalších členov vlády. Vláda ale odmieta dať u svojich členov testovať, či boli nakazení britským kmeňom vírusu, evidentne, aby Borisovho vybavovača chránili.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 551 / 698 / 30 / 123 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 156 / 355 / 71 / 21 ]
Ak by som bol premiérom, tak si dokonca zajtra zavolám americkú veľvyslankyňu a dám jej prednášku o tom, že pozorne sledujeme vývoj u nich a sme znepokojení.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 407 / 695 / 52 / 80 ]
(dlhšia úvaha)
Ak by som mal vymenovať svojich obľúbených spisovateľov, boli by tam minimálne traja americkí klasici: Mark Twain, Jack London a O. Henry.
Ťažko nespomenúť jazz, rocknroll, alebo kopu konkrétnych hudobníkov posledných 30 či 40 rokov.
Režisérov ako Kubrick či Coppola, alebo kopu menej klasických no veľmi talentovaných ľudí bližšie k nášmu obdobiu.
USA sú pre mňa aj krajinou niektorých obľúbených sociálnych mysliteľov, na prvom mieste je asi vždy Daniel Bell, ale tých výrazných autorov modernity, od Veblena po Graebera, tam bolo proste veľa.
Samotné USA, keď som ich kedysi dávno krátko navštívil, sa mi v mnohom zdali strašidelné, taký policajný štát, ale na druhej strane som mal na škole tu v Európe napríklad skvelých amerických profesorov, a neskôr, keď som sám učil, pre zmenu veľa zlatých amerických študentov.
Napriek tomu, že USA nikdy nemali žiaden zlatý vek, hoci tento motív v ich mytológiách často figuruje (údajný sociálny pokoj kdesi v minulosti, údajné obdobie čisto slobodných komunít a slobodného podnikania s minimalistickou federálnou vládou v nejakom údajnom zlatom veku, a podobne), v ostatných dekádach sa tu presadilo niekoľko fenoménov, cez ktoré sa dá opísať, ako sa tá krajina postupne začala zvnútra v podstate rozožierať.
Jedným je obrovská moc korporácií. Napriek tomu, že USA si zachováva niektoré prvky voľnej hospodárskej súťaže, v skutočnosti nielenže mnohé oblasti hospodárstva sú typickým oligopolom (potravinárstvo, farmácia, energetika..), ale korporácie doslova kreujú kultúru, sociálne normy, politiku. Na svoj obraz, podľa svojich potrieb.
To je, mimochodom, aj jedným z tajomstiev obrovského úspechu všetkých možných konšpiračných teórií v americkom prostredí - ľudia proste nemajú kapacitu na to, aby vnímali realitu v jej zložitosti, len nejako vedia, že ich životy ovplyvňujú štruktúry, proti ktorým oni nemajú šancu. Tak sa to zvyčajne poskladá do jednoduchých teórií o takej alebo hentakej sile, ktorá tajomne všetko ovláda.
Do pozície strážcov racionality sa stavajú mestské elity, ktoré pritom ale často aj reálne sú v područí obchodno-mocenských záujmov, a tak k žiadnemu znovunastoleniu osvietenského, racionalistického diskurzu, aký bol možný v dobách W. Lippmanna a ďalších typických public intellectuals nedochádza, práve naopak, situácia eskaluje.
Do toho treba ešte vniesť mediálne prostredie, ktoré proste je šialene bulvárne, horšie, ako čokoľvek čo si dokoca aj dnes, keď už je to dosť zlé, dokážeme v európskych krajinách predstaviť. Od ľudí, ktorých duchovnú potravu tvoria chat show v štýle Oprah Winfrey a rôzne reality show proste nemôžete čakať schopnosť racionálne vnímať.
V takejto atmosfére sú reči o demokracii drístami, demokracia, akokoľvek je vždy len ideálom, nemôže fungovať s úplne tupými voličmi.
Samozrejme, to kŕmenie ľudí mediálnymi hlúposťami je pre mocnejších a bohatších dlho výhodné, ale z veľmi dlhodobého hľadiska sa to nejako zničujúco na spoločnost prejaví.
To sme videli aj v posledných rokoch, keď Trump a jeho ľudia využívali práve tie najtupšie konšpiračné príbehy na mobilizáciu istej časti voličstva. Bolo to aj výhodné, lebo za touto fasádou akože politiky vnímajúcej obyčajného Američana len zrýchlili masívne prerozdeľovanie bohatstva výhodné pre nich samých, ale hlavne to urýchlilo rozklad spoločnosti.
Pridajme k tomu hromadiace sa ekonomické problémy a demograficko-etnické trenice. Samozrejme, situácia v hlavnom meste sa dnes rýchlo ukľudní (keď tieto riadky píšem, protestujúci už opúšťajú Kongres) a onedlho prebehne výmena na najvyššom poste, ale celkovo to s tou krajinou jednoducho nevyzerá dobre.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3775 / 325 / 112 / 30 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 156 / 355 / 71 / 21 ]
Ak by som bol premiérom, tak si dokonca zajtra zavolám americkú veľvyslankyňu a dám jej prednášku o tom, že pozorne sledujeme vývoj u nich a sme znepokojení.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 407 / 695 / 52 / 80 ]
Keď som si pred pár minútami prečítal, že Richard Sulík odletel užívať si v Dubaji alebo niekde (Matovič naznačuje Dubaj, ale môže to byť aj inde), tak mi skoro zabehlo.
Iste, aj minister má nárok na oddych, aj v zahraničí, ALE PREBOHA, kľúčový člen vlády opustí krajinu uprostred takejto situácie??? To je, akoby si generál uprostred bitky odskočil do spa a na manikúru. V priamom prenose.
Je to len ďalší dôkaz, že toto je vláda magorov, inak sa to povedať nedá. A prosím vás, keď stretnete niekoho, kto vám bude tvrdiť, že ten Sulík sa mu zdá celkom rozumný, len zato, že občas odporuje Matovičovi, tak ho rovno prefackajte. Katastrofálna koalícia.
Už aj ja začínam veriť, že tie drogy fakt berie. Toto sa inak asi nedá vysvetliť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 754 / 1400 / 228 / 349 ]
Keď som si pred pár minútami prečítal, že Richard Sulík odletel užívať si v Dubaji alebo niekde (Matovič naznačuje Dubaj, ale môže to byť aj inde), tak mi skoro zabehlo.
Iste, aj minister má nárok na oddych, aj v zahraničí, ALE PREBOHA, kľúčový člen vlády opustí krajinu uprostred takejto situácie??? To je, akoby si generál uprostred bitky odskočil do spa a na manikúru. V priamom prenose.
Je to len ďalší dôkaz, že toto je vláda magorov, inak sa to povedať nedá. A prosím vás, keď stretnete niekoho, kto vám bude tvrdiť, že ten Sulík sa mu zdá celkom rozumný, len zato, že občas odporuje Matovičovi, tak ho rovno prefackajte. Katastrofálna koalícia.
Už aj ja začínam veriť, že tie drogy fakt berie. Toto sa inak asi nedá vysvetliť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 754 / 1400 / 228 / 349 ]
článokRakúska ministerka práce Christine Aschbacherová odstúpila. Bohužiaľ, jej plagiátorský škandál sa týka aj Slovenska.
Zistilo sa totiž, že jej diplomovka na odbornej vysokej škole v Rakúsku (FH Wiener Neustadt) bola plagiátom. Tú robila v roku 2006.
Minulý rok v lete však získala aj doktorát - na Materiálovotechnologickej fakulte STU. Ale nie z materiálovej vedy, jej dizertačka je o líderstve v inovatívnych firmách a hneď na prvý pohľad je to skôr taká znôška, ľudovo povedané, drístov. Rakúsky expert Stefan Weber, ktorý odhalil aj jej prvú plagiátorskú prácu, tvrdí, že jej dizertačka je ešte horším plagiátom ako práca spred 15 rokov na rakúskej škole. Do textu napríklad vkopírovala článok z Forbes-u a vydávala ho za svoje myšlienky.
Mimochodom, toto nakupovanie titulov na Slovensku ma hnevalo už ako ministra, vtedy som napríklad čiastočne v tichosti, nech z toho nie je pre krajinu škandál, riešil aj tituly pofidérne získané zahraničnými študentami na STU. Bohužiaľ, po mojom odchode sa rozsiahle čistenie vysokých škôl skončilo a biznis s titulmi zase rýchlo rozkvitol.
Čo je ale najdôležitejšie: odhalenia voči rakúskej ministerke sa objavili len včera. Hneď ju na odstúpenie vyzvali politici oboch vládnych strán. A ona OKAMŽITE odstúpila. Lebo v Rakúsku by si tú hanbu nemohla dovoliť.
U nás sú, samozrejme, iné pomery, popri premiérovi a predsedovi parlamentu máme plagiátora (a ťažkého) aj samotného ministra školstva a vedy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1497 / 1200 / 148 / 341 ]
V mojom prípade, keďže som veľkú časť študijného a časť pracovného života prežil v rôznych krajinách, to znamenalo pokecať si s ľuďmi žijúcimi po celej Európe.
Sú to síce dobrí kamoši, ale niekedy je človeku smutno z toho západného životného štýlu. Jeden mi opisoval, ako jeho žena každý deň tvrdo posiluje, lebo MUSÍ dobre vyzerať (žijú v kruhoch takých tých hoteliérov a marketingových manažérov, kde sa všetci choro snažia vyzerať cool, šťastne, úspešne.). Nevarí ani on ani žena, nosia im perfektne vyvážené balíčky so zdravým jedlom alebo v najhoršom občas niečo ukuchtí jedna z dvoch slúžok.
Iný kamoš, kedysi obrovský britský patriot, ale naozaj obrovský, naopak nevydržal západný životný štýl a už roky žije v rôznych mimoeurópskych krajinách, lebo má pocit, že v Británii je úplne všetko ťažko komerčné a že by sa tam dnes už duševne zadusil.
Potom je tu celý rad ľudí, ktorí žijú tak, že ešte ani v štyridsiatke nemajú vlastné bývanie (vo veľkých západných mestách, zvlášť v Británii či USA, je ťažké si to dovoliť) a zdieľajú byt s inými ľuďmi. Iní, naopak, hypotéku dostali, ale bývajú v mini garsónkach, no hrdia sa tým, že je to dobrá lokalita (v nejakej štvrti v Bruseli, kde voda z kohútika zapácha tak, že ju určite nebudete piť alebo niekde v severnom Londýne, naokolo len nekonečné rady ulíc a ulíc, preplnené metro a kriminalita).
Samozrejme, netvrdím, že všetko tam je na figu. Naopak, stále zbožňujem Paríž, s jeho eleganciou, galériami, zdvorilými taxikármi aj obchodmi s úžasnými dobrotami (najlepšie čajové zmesi na svete nenájdete ani tak v Londýne, ako skôr v Paríži). Chýbajú mi potulky kopcami severného Anglicka, aj také to obyčajné zastavenie sa na fishnchips. Akademické debaty. Kultúra.
Na druhej strane ten väčšinový západný životný štýl vie byť často naozaj umelý, ťaživý, a preto by sme si mali vážiť, že to tu doma je stále o trochu, trošku lepšie. A bojovať za to, aby to tak ostalo, prípadne, aby sme niektoré trendy zvrátili. Lebo to do značnej miery záleží na tom, aké máte hospodárstvo (či dovolíte veľkým korporáciám, aby ľudí úplne zhltli), ako ľudí chránite pred niektorými hypermodernými trendmi v politike a zákonoch, alebo či dovolíte, aby sa namiesto reálnej občianskej aktivity financovali hlavne všelijaké mimovládky, ktoré majú špecifické poslanie a nie je ním vytváranie pokojnej, konštruktívnej atmosféry.
Hovorím to aj preto, že nasledujúce voľby nesmú byť len o Matovičovi, Sulíkovi, a iných osobách. Musia byť aj o hodnotách.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2669 / 763 / 67 / 96 ]
V situácii, akú dnes máme, je úplne kľúčové, aby vláda ľuďom dávala včasné, presné a spoľahlivé informácie. Zvlášť, keď ich obmedzuje v pohybe a aktivitách pod hrozbou pokuty.
Takže, chcete vedieť, čo dnes smiete a čo nesmiete? Zabudnite na hlavný zdroj, web hlavného hygienika, ten je taký zúfalo neprehľadný, že je to ťažko uveriteľné.
Ale to neprekáža, máme predsa oficiálny, vládny korona web spravovaný ministerstvom Veroniky Remišovej!!
Akurát, že ak hľadáte informácie tam, sú nekompletné. Je tam okopírovaný text z uznesenia vlády z 31.12,, ale nie už vyhláška hygienika z nasledujceho dňa, ktorá ho aj obsahovo dopĺňa. Chýba to tam TÝŽDEŇ!!!
Navyše, tí ľudia na tom ministerstve ani nevedia spraviť jednoduchý diagram alebo otázky a odpovede, aby ľudia mali odpovede na svoje najčastejšie otázky (napr. smiem ísť do práce cez hranice okresu? dnes sa ma to pýtali už traja ľudia).
Este humornejšie to je, keď si pozriete jazykové mutácie webu. Anglická sa prestala prekladať na začiatku októbra, takže niekto, kto sem napríklad pracovne ide z nejakej inej krajiny, sa na základe informácií z oficiálneho webu našej vlády (!!) môže škaredo popáliť.
Mutácia v nemčine je o trochu aktuálnejšia, má tam informácie až z druhej polovice októbra. Maďarčina má dokonca nejaké info aj z polovice decembra.
Úplne najvtipnejšia je rómska verzia, lebo tam je to miš-maš rómčiny, slovenčiny a nejakých technických odkazov, ktoré správcovia webu zabudli ostrániť.
Jednoducho katastrofa. A to hovoríme o webe, ktorý by v skutočnosti vedeli spravovať aj jeden alebo dvaja ľudia, popri inej práci. Ak by boli dostatočne kompetentní, nič zložité to nie je. Ale kompetentnosť a táto vláda sú dva výrazy, ktoré v jednej vete znejú proste divne.
Samozrejme, tie informácie sa nájsť dajú, šikovnejší novinári spravili články, kde po hľadaní dokumentov a telefonovaní s kompetentnými zostavili prehľadné návody. Ale toto by nemalo byť na súkromnej iniciatíve, je to naozaj PSIA POVINNOSŤ vlády. Rovnako, ako vláda narába katastrofálne s dátami a musia ju zastupovať nezávislí odborníci.
Toto sú TRIVIÁLNE veci. Samozrejme, nepresvedčíte o tom Matelkových fanúšikov, to sú ľudia, ktorí vám budú vždy mlieť ale toto je ťažká situácia, každý robí chyby, alebo čo by ste na jeho mieste urobili vy!?. Aspoň vieme, kde sa zhromažďujú všetci tí ľudia z našej spoločnosti, šlendriáni, čo nám pijú krv tým, že nedokážu aj primitívne veci, vo výrobe či službách, urobiť dobre. Fandia Matelkovi - lebo on je ich zrkadlový obraz.
Ak ale vláda nezvláda takéto jednoduché (ale dôležité veci) tak je jasné, že nikdy, NIKDY nezvládne tie naozaj zložité veci týkajúce sa vládnutia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2669 / 865 / 47 / 144 ]
Čo mňa osobne ale na celom príbehu hnevá, je to, že ona sa potrebovala dať zaočkovať, aby bez problémov mohla lietať do Dubaja, KDE MÁ TRVALÉ BYDLISKO. Samozrejme, z daňových dôvodov.
Rozhodne jej, ani hocikomu inému, nezávidím, že musí časť roku trčať v diktátorskom Disneylande na piesku, aby sa mohla úradne tváriť, že už nemá so Slovenskou republikou nič spoločné. Ale pre takéto príbehy by sme rozhodne nemali mať pochopenie: ľudia, ktorí parádne využívajú na rozbeh kariéry štátnu podporu, sa potom ten štát snažia všemožne obrať o príjmy.
V takom prípade už vôbec netreba mať zľutovanie ani s tým, kto jej to vybavil, ani s ňou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 901 / 1100 / 199 / 199 ]
Práve som si oficiálnou cestou vyžiadal informáciu, či bol premiér Igor Matovič niekedy diagnostikovaný na niektorú z oficiálne klasifikovaných psychických porúch či porúch správania.
Nie som si istý, či mi odpovedia a zákon 211/2000 Z.z. sa na tieto prípady ani striktne povedané nevzťahuje, ale:
- Nie je možné, aby predseda vlády obvinil svojho ministra zo smrti 4300 ľudí a zároveň ho ponechával na jeho mieste.
- Nie je možné, aby predseda vlády sústavne ignoroval odborné odporúčania.
- Nie je možné, aby predseda vlády sústavne klamal.
Môžem vás uistiť, že za takmer akýchkoľvek iných okolnosti by som takúto tému ani neotváral, ale sme v situácii, keď sa bude treba čoraz otvorenejšie zaoberať otázkou, či teda predseda vlády nemá psychickú poruchu, ktorá by oprávňovala na prípadné konanie voči nemu aj na základe takéhoto dôvodu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 858 / 2100 / 364 / 568 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 16 / 604 / 253 / 20 ]
Mňa v tomto konkrétnom prípade oveľa viac ako Matovič a Kollár zaujíma Gröhling. Lebo aby bol plagiátorom minister ŠKOLSTVA A VEDY, to už je naozaj dno.
Vôbec sa o tú funkciu uchádzať s takýmto štítom, to chcelo nebetyčnú drzosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 411 / 1000 / 85 / 183 ]
A postupne budem žiadať aj ďalšie záznamy tých sedení vlád, ktoré sa týkali rozhodovania o pandemických opatreniach a zvlášť o testovaní.
Dúfam, že sa k tejto iniciatíve pripojí aj Ondrej Dostál, dnes poslanec vládnej koalície, ktorý v minulosti veľmi nástojčivo žiadal takéto záznamy od predchádzajúcich vlád.
Na pondelkovom zasadnutí je zarážajúce, že ide o ďalšie z tých, kde rokovali hodiny a hodiny, a to s jedným bodom programu. To je nepríčetné. Oni naozaj zabíjajú obrovské množstvo času úplne bezúčelným hádaním sa, často celodenným.
Táto vláda sa úplne sama od seba paralyzuje.
(Technická poznámka: nie, nemyslím si, že je v poriadku takýto druh záznamov sprístupňovať, ale ja som nebol ten, kto pred voľbami sľuboval absolútnu otvorenosť, takže do toho.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 899 / 1100 / 55 / 171 ]
Niekoľko mesiacov šaškovali, že svoje plagiáty chcú nejako riešiť, tak sa spraví zákon, aby sa titulu bolo možné oficiálne vzdať. Samozrejme, nikto po nich nechcel taký zákon, volalo sa po vyvodení osobnej zodpovednosti za podvod, ale do autu to zahrali práve kecami o zákone.
Pripomeniem, Braniho diplomovka bola úplne tupý plagiát. Nie, vôbec to nebolo o tom, že sčasti do nej opísal svoju bakalársku prácu, ako šíri on a saskári (táto vláda klame tak prirodzene, ako iní dýchajú), hlavný problém bolo kopírovanie celých strán úplne cudzích textov.
Teraz hovorí, že sa titulu nevzdá, ale zase niečo melie o tom, že teraz zase ďalší zákon bude. Jednoducho, banda.
Samozrejme, naozaj hlavným problémom nie je vzdanie sa či nevzdanie. Tým je tá nebetyčná drzosť, že plagiátor je ministrom školstva a vedy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 895 / 1200 / 135 / 240 ]
Rozum ostáva stáť nad tým, keď sa dnes pred kamerami členovia vlády hádajú, čo vlastne v pondelok schválili.
Poviem vám teraz, ako to na vláde v normálnych pomeroch (!!!) funguje. Ak prijímate nejaké uznesenie alebo schvaľujete návrh zákona, tak po diskusii predseda vlády povie konštatujem, že vláda (konsenzuálne) prijala predložený návrh uznesenia. Tak to je pre overenie aj vo zvukovom zázname.
Samozrejme, podotýkam, v normálnych pomeroch je ten návrh uznesenia dopredu predložený a zdôvodnený.
V prípade, že sa uznesenie počas diskusie zmení, alebo doplní, tak predseda vlády (alebo predsedajúci) na záznam povie, ako sa zmenilo, prípadne podčiarkne, ako sa zmenilo v zmysle diskusie, a opäť skonštatuje, že prítomní s návrhom súhlasili.
Vláda má aj možnosť namiesto konsenzu explicitne hlasovať. Keď som ja bol vo vláde, tak sme to nerobili (ak totiž napríklad s návrhom zákona v niečom nesúhlasíte, výhrady uvádzate v rámci pripomienkového konania, vtedy môžete zákon prípadne aj úplne zablokovať), táto rozhádaná vláda to robieva.
Samozrejme, uznesenie sa následne zverejní, tým pádom je všetko uzavreté.
Pre mňa, alebo hocijakého iného profesionála, je úplne nepredstaviteľné, aby sa vláda len tak hádala, a diskusia nemala štruktúru, vrátane jasného konštatovania prijatých záverov. Povedať, že Sulík Igora prerušil a povedal, že SaS s tým teda súhlasí, s tým, že potom sa znova na niečom hádajú a dohadujú, to patrí niekde do krčmy, kaviarne, na školské ihrisko, ale nie na rokovanie vrcholného orgánu suverénneho štátu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1598 / 644 / 42 / 73 ]
V tlači sa mihla nenápadná správička, že vláda schválila nákup vojenských radarov z Izraela za 150 miliónov eur.
To vážne musíme radary nakupovať práve teraz, ide nás niekto tento rok napadnúť???
Naviac, už niekoľko mesiacov sa vláda snaží, aby bolo čo najmenej informácií ohľadom nákupu amerických stíhačiek. Ich nákup sa schválil v minulosti, Američania ich majú postupne dodávať a my postupne splácať. Už v polovici minulého roku som, v spolupráci s ďalšími osobnosťami, vyzýval, aby sa vláda jasne zaviazala k tomu, že po dobu pandemickej krízy a znovunabiehania ekonomiky po nej už nezaplatí za stíhačky ani euro/dolár.
Idem zistiť, ako to dopadlo. Ale vzhľadom na to, že ministrom obrany je doslova zbrojársky vyslanec, ako vidíme aj pri nákupe radarov, si viem domyslieť, ako asi postupujú.
Na zbrane sa proste peniaze vždy nájdu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 919 / 699 / 93 / 244 ]
(Len srandujem, samozrejme, dúfam, že tentoraz sa do toho samosprávy a ďalší aktéri nenechajú natlačiť.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 292 / 852 / 87 / 68 ]
Priatelia, opatrenia a choroby (nie covid) sa dotkli aj nášho mini organizačného štábu, takže sme museli presunúť aj Deň hnevu, nemalo zmysel to pripravovať len polovične.
S najväčšou pravdepodobnosťou bude budúci týždeň, aj s príslušným promo.
Dobrá správa je, že dnes už odpor k vláde cítiť čoraz silnejšie aj v mediálnych článkoch. Dokonca téma predčasných volieb, ktorá ešte na začiatku jesene bola takmer tabu, sa dnes bežne rozoberá a stáva sa samozrejmou.
Na druhej strane to určite nestačí, aj preto majú zmysel aj cielené protesty.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 577 / 543 / 20 / 34 ]
Nejdem rozoberať kde oprávnene, kde prípadne nie, ale iná vec ma zaujala: kedy si už konečne novinári takto trúfnu aj na ziapajúceho Igora Matoviča?
Ja viem, že v tom svete novinárskych hyperbol, kde je šokujúce, dramatické a katastrofálne takmer všetko, je to ťažké pochopiť, ale: kvôli Igorovi Matovičovi zomierajú ľudia. Mnohí. Tu nejde o to, že, ako niekedy pri Smere, niekto ukradol päť, alebo desať miliónov. Tu namiesto peňažnej straty čelíme úmrtiam nevinných ľudí. To si nezaslúži primeranú odozvu???
Ak sa potvrdia predbežné údaje, tak tu budeme mať strašný obraz: kým na jar sme mali celkovo relatívne nízku úmrtnosť (kvôli lockdownu klesli aj úmrtia na rôzne typy úrazov a podobne) na konci roka sme to dobehli a predbehli: čiastočne kvôli covidu, a z veľkej časti asi kvôli zanedbávanej starostlivosti kvôli opatreniam.
A ešte raz opakujem: my sme na jar vďaka kombinácii rýchleho zavretia a toho, že máme proste oveľa menšiu vnútornú a cezhraničnú mobilitu ako iné krajiny boli na tom perfektne. Dostať sa z takého stavu do dnešného, to chcelo naozaj génia typu Igora Matoviča. Dnes sme európskou špičkou v denných prírastkoch v pomere k populácii aj v naplnení krízových kapacít.
Okrem toho, čo sa ekonomiky týka, sme na tom extrémne zle v pumpovaní eurofondov. To bolí teraz a bude to bolieť ešte viac počas roka.
Čiže, čakám, až sa konečne niekto odvážny na Igorovej tlačovke ohradí voči každému jeho zjavnému klamstvu, alebo že mu niekto spočíta klamstvá z predošlej tlačovky a že ho tvrdo, tvrdo bude konfrontovať za každú jeho neschopnosť.
Toto nie je hra o fazuľky, toto nie je ani hra o to, kto z tých infantilných hádok vnútri vlády vyjde ako väčší blbec. Tu ide o životy ľudí. Mnoho životov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1837 / 1300 / 243 / 173 ]
Jediná krajina v Európe sa chystala urobiť niečo vzdialene podobné celoplošnému testovaniu Veľkého Igora. A to bolo Rakúsko, kde sa pôvodne zvažovalo, že negatívne otestovaní dostanú výnimku z niektorých obmedzení, neskôr, že po spustení testov tento týždeň bude negatívny výsledok (antigénového PLUS PCR testu!!) znamenať priepustku k celému radu služieb, napríklad k holičovi, či do divadla.
Proti sa však ozvala kopa odborníkov, ktorá zmysel týchto manévrov spochybňovala a tak to rakúska vláda nakoniec zrušila. (A to teda testujú oveľa rozumnejšie, ako u nás, žiadne za víkend pretestujeme celú krajinu, robia to postupne, navyše sa na test vopred registrujete a pozitívny výsledok musí potvrdiť ešte PCR test).
To je najbližšie, čo sa nejaká krajina vzdialene priblížila k Igorkovej obsesii veľkého pretestovania každého v krajine. Inak to nerobí nikto. Ani malé krajiny, ani veľké, ani tie veľkosťou podobné Slovensku. Lebo jednoducho všade odborníci tvrdia, že testy plošne je najlepšie nasadiť do ohnísk alebo tam, kde sa ľudia miešajú, a vtedy najlepšie buď testovať niekoľkokrát v krátkych časových odstupoch alebo potvrdzovať PCR testom.
O čom to svedčí? Navrhujem, aby sme to verejne vyhlásili ako dôkaz Igorovej geniality. Lebo genialita je čo? Jedinečnosť. Keď to nikto iný nerobí, znamená to len to, že nemajú tú jasnozrivosť, to vzdelanie, to pochopenie Prírody a Spoločnosti ako Igor.
Aj preto vyzývam, aby sme zostavili výbor, ktorý oficiálne navrhne Igora na Nobelovu cenu. Napríklad mieru, alebo medicíny, to je už jedno.
Zaplatíme mu aj cestu. Aj úvodné školenie, aby to protokolárne zvládol. Hlavne mu treba vysvetliť, že Nobelov výbor - to je taká zvláštnosť - tam sú všetci oblečení v bielych plášťoch. Aj to prostredie je také sterilné. A pri odovzdávaní cien, to je tiež taká špecifická praktika, tam ocenenému nasadia, netreba sa toho báť, taký tesnejší mundúr, vyzerá to ako kazajka....
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1951 / 878 / 57 / 154 ]
Zajtra si nemecká vládna strana CDU volí nového šéfa. Terajšia kancelárka Angela Merkelová na túto pozíciu už dávnejšie rezignovala a v septembri tohto roka, keď budú v krajine voľby, odíde z politiky. Tak, ako to oznámila už v roku 2018.
Bude to po dlhých 21 rokoch v špičkovej politike - už v 90. rokoch bola dvakrát federálnou ministerkou. Neskôr kancelárkou.
Všimnite si, prosím, tie dlhé obdobia. A to plánovanie - oznámiť odchod tri roky dopredu!
Nie všetko sa mi na nemeckej politike páči, ale toto im človek vcelku závidí. Tú stabilitu, aj možnosť normálne na roky dopredu plánovať. A potom poctivo pracovať.
Ani nehovorím o tom, ako si vyberajú špičkových politikov - Merkelová je tam tak dlho preto, že má obrovskú schopnosť tvoriť politické kompromisy, či trpezlivo dozerať na dlhé vyjednávania k vládnym politikám. NIE preto, že by bola pekná, alebo, že by vedela silno kričať v diskusiách, či robiť pekné protestné tlačovky. Na Slovensku by si ani neškrtla, naši komentátori by ju hneď odpísali ako nezaujímavú, neprincipiálnu, málo dynamickú.
Ak by Nemci mali slovenskú politiku, nemali by z toho, čo dnes v Nemecku vidíte, veľmi veľa. Lebo infraštruktúrne stavby, ale aj rozvoj súkromných firiem, investície do školstva či vedy - to všetko si žiada určitú stabilitu a dlhodobé plánovanie. INAK TO NEJDE.
Keď som v Berlíne navštívil obrovský vedecký park, predstavili mi jeho históriu - park založili v roku 1990 na základe desaťročného plánu rozvoja, ktorý sa aj naozaj dodržiaval! Alebo, keď som sa rozprával s ich vysokým štátnym úradníkom o reformách v odbornom školstve, zdôrazňoval mi, že oni sa nesnažia robiť reformu každú chvíľu, pretože to by práve celý systém úplne rozkolísalo.
Iný príklad: oni napríklad už 16 rokov v zásade nemenili zákonník práce. A tie posledné zmeny zavádzali do praxe postupne tri roky. Žiadna rýchla legislatívna smršť, akou sa reformy robia tu - a potom čoskoro zase opravujú a modifikujú. V tomto sme jednoducho chorá krajina.
Mimochodom, človek, ktorý reformnú komisiu vtedy viedol, Peter Hartz, bol neskôr odsúdený na dva roky a peňažnú pokutu 576 tisíc eur za účasť v obrovskej úplatkarskej afére, v ktorej sa viezol už skôr, ako personálny šéf Volkswagenu. S reformami to nič nemá, ale spomínam to, lebo u nás si niekedy ľudia myslia, že v Nemecku nemajú veľké korupčné aféry. Majú, akurát to menej rozmazávajú ako tu, rýchlo to vybavia, nech to spoločnosť netraumatizuje a ide sa ďalej.
To plánovanie však nie je len záležitosť Nemecka. Parížska starostka minulý týždeň oznámila veľký plán na revitalizáciu svetoznámeho Champs Élysées. Prebehne... v roku 2025! Iný príklad: keď prezident Macron vstupoval do úradu, jedným z jeho kľúčových volebných sľubov bola dôchodková reforma. Rozrátaná postupne na 10 rokov.
Ak sa niekedy pýtate, prečo to na Slovensku vyzerá tak, ako vyzerá - nie veľmi vábne nemocnice, rozbité vysokoškolské internáty, predpotopné železnice, málo výkonná veda - tak aj preto. Tu sa veľmi ťažko niečo zodpovedne naplánuje a dokončí, pretože sme v tomto dokonale infantilní: riešenia sa požadujú okamžité, aj v prípade, že si vyžadujú extrémne podrobnú prípravu. Väčšinou to v skutočnosti skončí tak, že namiesto robustných, kvalitných zmien sa robia reformy čisto pre rýchly, mediálny efekt, nepremyslené, často až doslova hlúpe. Prípadne, aj ak sú dobre myslené a majú niektoré pozitívne prvky, väčšinou im chýba skutočný manažérsky plán.
Je to kvôli nekvalitnej verejnej diskusii, mediálnemu prostrediu, aj celkovej politickej nestabilite. Ak sa za jedno volebné obdobie dva, trikrát zmení šéf rezortu, tak naozaj ťažko hovoriť o možnosti rezort (zvlášť také zdravotníctvo či školstvo) dať z dlhodobého hľadiska naozaj dokopy.
Aj preto zdôrazňujem: je pekné, že tento rok možno smerujeme k predčasným voľbám, ale voľby nestačia, musí tam byť prísľub určitej dlhšej politickej stability, podpretej normálnym rozvojovým plánom, pre celé Slovensko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3987 / 480 / 73 / 58 ]
Ministerka so sudcami dokázateľne nekomunikuje, či už cez stavovské organizácie alebo ani osobne, napriek prísľubom stretnutí.
Viacerí sudcovia jej počas jesene adresovali úplne konkrétne, podrobné, navyše konštruktívne výhrady k jej návrhom.
Ku koncu roka sa k jej ostrej kritike pripojila ja Poradná rada európskych sudcov Rady Európy.
Nič, ministerka si ide ako valec.
To je tá transparentnosť, to je tá demokracia, to je tá konštruktívnosť tejto vlády.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 562 / 781 / 72 / 220 ]
Podľa mňa je to jednoduché - aj pre nich je to nakoniec výhodné, pretože sa tak aspoň niečo deje. Inak by totiž museli robiť.
Viete si predstaviť, že by na pár týždňov vláda pandémiu vôbec neriadila (napríklad, že by to zverili odbornej komisii)? A že by sa Veronika Remišová musela na tlačovkách zodpovedať z toho, čo sa deje (presnejšie nedeje) s eurofondami? Ministerku Kolíkovú by nebodaj, možno, nejaký novinár konečne konfrontoval s tým, že proti jej reforme sa ostro ozval aj medzinárodný výbor sudcov pri Rade Európy? Naď by musel objasňovať zbrojárske kšefty? Mičovský kompletne rozpadnuté ministerstvo pôdohospodárstva?
Takže, im celý tento cirkus, vrátane nekonečných hádok, v skutočnosti celkom vyhovuje.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 882 / 1100 / 105 / 287 ]
Ja som optimista, tak dúfam, že rehotať. Ale niektorí z nich sa dovtedy rozhodne za tento bordel musia zodpovedať pred súdom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 296 / 1200 / 125 / 123 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 34 / 896 / 39 / 11 ]
Tu sa človek už trištvrte roka bojí otvoriť chladničku, či ešte aj z nej nevyskočí Matovič. Lebo ten je doslova všade, jeho obsesiou sú dlhočizné tlačovky, kde hodinu trepe dve na tri a potom jeho tlačové oddelenie oznámi novinárom, že už nie je veľa času na otázky, tak len zopár. Duch svätý je pred kamerami každý druhý deň. Ale oni sa budú sťažovať, že ich nie vždy pozvú do diskusných relácií!!!!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 534 / 1000 / 42 / 83 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 50 / 1200 / 202 / 169 ]
Dnes má o mne v Denníku N komentár Andrej Bán. Pseudomoralizátorsky sa nado mnou rozhorčuje ako nad človekom, ktorý údajne chce čo najviac vybičovať vášne v spoločnosti a potom vraj krvilačné masy neuspokojí nič iné ako krv. ?
No, už pár týždňov som vyšinutejší článok nevidel. A keď hovorím o vyšinutosti, tak to nemyslím ani tak ako nadávku, ale prostý opis obsahu. Má to vety ako Oktagonová aréna politického súboja s krutými pravidlami MMA (zabi alebo budeš zabitý) - len tak mimochodom, MMA rozhodne nie je o zabíjaní, pán Bán.
Alebo o mojej údajne obsesívnej potrebe zaujať vulgárnym jazykom kde vraj moje vyjadrenia sú samý hajzlík, debil, idiot. Tak neviem, tento FB profil je úplne verejný, takže každý hádam môže spočítať, koľkokrát som nejaký ostrejší výraz použil za ostatný mesiac, štvrťrok, polrok. Nech sa páči.
Verejne sa vyjadrujem štvrťstoročie, napríklad novinových komentárov (blogy nepočítam) som za ten čas napísal viac ako tristo (väčšinu pre slovenské periodiká, nejaké pre české, sem tam Rakúsko alebo iná krajina). Ani v jednom z týchto komentárov som si nedovolil nielen, že vulgarizmy, ale najmä nie nezdvorilý jazyk, aký je, bohužiaľ, u našich komentátorov pomerne bežný. A ktorý už roky kritizujem.
Vyše roka som bol vo vysokej štátnej funkcii. Nech mi ktokoľvek ukáže jedno jediné vulgárne slovo, ktoré som počas pôsobenia vo funkcii vyslovil. Ani jedno. A to som musel znášať naozaj spŕšku nechutných lží zo strany veľkej časti médií a aktivistov.
Jediná výnimka vo vyjadreniach, ako som JASNE povedal, sa týka TEJTO vlády, pretože s ňou sa to inak ani nedá, a áno, v ich prípade jednoducho občas napríklad poviem, že Matovič je magor.
Zaujímavé, že si ma teraz pán Bán všimol. Lebo naňho tiež platí, že pokiaľ s ním komunikujete slušne, jeho pozornosť si nezískate. Pred časom som mu takto napísal slušný, stručný email a žiadal som ho, aby mi ukázal v rozsudku Medzinárodného súdneho dvora pasáž, ktorou tento súd údajne odobril odtrhnutie Kosova od Juhoslávie, citujem, s ohľadom na genocídnu politiku, ktorá mu predchádzala.
Lebo to bezostyšne tvrdil v novinovom článku, pritom to bola čistá lož. A nie jediná v danom článku, podobne ako nie jediná lož týkajúca sa Kosova v iných jeho článkoch. Vtedy som pánovi Bánovi nestál za odpoveď, a ani potom, čo som sa to opýtal aj verejne cez Facebook.
Nie šťavnatejšie výrazy (ktoré, na tom trvám, do normálnych politických diskusií nepatria), ale takéto lži a manipulácie otravujú atmosféru v spoločnosti a schopnosť nadväzovať tu normálnu, konštruktívnu diskusiu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2574 / 987 / 125 / 80 ]
Takto: ak sa bavíme o tom, kto viac sprimitívňuje spoločnosť, tak jednoznačne médiá a ich pracovníci, politici sa ani omylom nechytajú. Tzv. seriózne médiá vyslovene dehumanizujú aktérov vo verejnom priestore, robia z nich len figúrky bez motivácií, premýšľania a iných ľudských vlastností. Štvrťstoročie (!) na to upozorňujem. Čo sa vyjadrovania týka, komentátori ako Schutz pre vulgarizáciu verejného slovníka urobili násobne viac ako Fico, Matovič a ja dohromady. Nemusia rovno použiť nadávky, ale urobili z, jemne povedané, nezdvorilého vyjadrovania cool záležitosť. A o tom, čo s ľuďmi robí bulvár, sa ani nejdem baviť.
Navyše, áno, ako podčiarkujem, z neslušného vyjadrovania sa nesmie stať norma. Ale naozaj oveľa viac, ako to, či niekde občas zaznie šťavnaté slovíčko, by nás mala trápiť tolerácia lží, manipulácií a poloprávd. A tých je okolo nás veľmi veľa, v politike, aj v tzv. serióznych médiách.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1026 / 496 / 76 / 43 ]
To nevedel povedať, kto má v skutočnosti to najzázračnejšie riešenie??? Igorko teraz búcha okolo seba ručičkami a dnes nezaspí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 405 / 1400 / 118 / 260 ]
Poznáte ich, ľudí, ktorí do každej trochu vzdialene politickej diskusie okamžite natrepú Fica a Smer a mafiánsky štát. A tým skončila akákoľvek zmysluplná diskusia o tom, čo sa vlastne v spoločnosti deje.
Svojím spôsobom je to zaujímavý psychologický fenomén, tak dovoľte, aby som sa podelil o svoju teóriu, čo je za ním.
Podľa mňa tri veci:
- Peniaze. Videl som to kedysi na vlastné oči - dosť veľa ľudí v 2. polovici 90. rokov prišlo na to, že je výhodné kričať, ako je ohrozená demokracia a prozápadné smerovanie. Lebo sú z toho demokratizačné granty, a peniaze na budovanie občianskej spoločnosti, a ocenenia a prípadne miesta v nejakom inštitúte. Týchto ľudí, samozrejme, nie je ani zďaleka toľko, koľko je celkovo leboficistov v spoločnosti. Ale dosť na to, aby sa svojím každodenným konaním a výkrikmi vedeli výrazne zasadiť o polarizáciu spoločnosti a inšpirovať kopu ďalších ľudí, aby komunikovali rovnako. O tých sú ďalšie dva body:
- Závisť. A snaha vysvetliť, ako to, že ja sa nemám tak dobre, ako iní, alebo dokonca, že mňa nikto neberie vážne. Tak sa dá aspoň na chvíľu si uľaviť nejakým politickým krikom. Ak dovolíte, budem to ilustrovať na vlastnom príklade: za niekoľko desaťročí svojho života som so Smerom bol vzdialene spojený len rok a štyri mesiace, keď som bol nominantom tejto strany na poste ministra. A pol roka predtým najprv poradcom a potom štátnym tajomníkom. Inými slovami, z celej mojej kariéry tvorí tento kvázipolitický post malý zlomok. (A naozaj kvázipolitický, ja som si nechodil na Súmračnú po inštrukcie, ako viesť rezort.) Úprimne, ja som už pred dvadsiatmi rokmi mal pomerne prestížny medzinárodný džob ako ekonomický novinár pre britskú agentúru Reuters, čo naozaj nemalo nič spoločné ani so Smerom ani s nejakými slovenskými politickými konexiami. Odvtedy som pôsobil v zahraničí, a dávno predtým, ako som niečo mal so slovenskou politikou, som zažíval také situácie, ako že napríklad priletím do Ríma, vyzdvihne ma limuzína, absolvujem verejnú diskusiu s miestnymi vysokými štátnymi úradníkmi a akademikmi, potom nás pozývajúca inštitúcia všetkých zoberie na drahú večeru. Alebo si zaletím na seminár do Paríža, do Berlína, do Rigy, odprezentujem príspevok, ktorý vyjde v zborníku, zaplatia mi pár sto eur. Nemalo to absolútne nič so Slovenskom, bola to moja samostatná medzinárodná kariéra (ktorá ma ale bohvieako nenapĺňala, preto som to nechal.). Ale napriek tomu sa nájde nemálo ľudí, ktorí majú nutkanie vylievať si online žlč s vnímaním, ako keby ma zrodil Smer. Prečo? Často sú to, obávam sa, presne ľudia, ktorých neuveriteľne priťahuje to pozlátko (mňa nie) v podobe limuzín a dôležitosti a žerie ich, že to nemajú. A potrebujú si zdôvodniť, prečo nie - lebo im to Smer nedal a iným áno. (Mimochodom, ak už niekto do takýchto diskusií chce pliesť toho Fica, úprimne, ak by nerobil politiku, tak je pravdepodobne úspešným právnikom a žil by si pomerne luxusne.)
- Neschopnosť vnímať svet trochu inteligentne. Spoločnosť sa neskladá primárne z politických strán, ak sa niekto nevie o Slovensku, o Európe, o svete baviť bez žlčovitých politických narážok, je to smutné. A ak už sa o domácej politike či o politických stranách bavíme, dá sa to, samozrejme, robiť aj ostro, ale pritom inteligentne, s vnímaním, ako to celé vlastne funguje, aké majú ľudia vnútri systému motivácie a podobne. Ale sú takí, ktorí na to jednoducho nemajú mentálnu výkonnosť. A tak potrebujú len kričať. Niečo, čo už niekde inde počuli, v podstate nejaký slogan. Bohužiaľ, v tomto ich ohromne vychovávajú, opäť sa k tomu vrátim, médiá. Vytvárajú dojem, že byť zodpovedným občanom znamená byť neurotikom s extrémne úzkou slovnou a koncepčnou zásobou.
Samozrejme, sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí aj nenávidia Smer, aj ich baví veľa diskutovať o slovenskej politike, a robia to inteligentne, s bystrými postrehmi. Prípadne sú naozaj rozhorčení kvôli konkrétnym prípadom neprávosti a neefektívnosti.
Ale ruku na srdce, sem väčšina tých zombie, čo behajú po všetkých možných internetových fórach s ficom na perách, nepatrí ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4093 / 693 / 116 / 116 ]
Ako, samozrejme, viete, dnes sa už vyjadrujem k celému spektru problémov v našej spoločnosti, vrátane hospodárskej či infraštruktúrnej politiky. Jednou z kľúčových oblastí môjho snaženia ale ostáva školstvo. Deti sú budúcnosť krajiny, vzdelanie je to, čo z nás robí civilizáciu.
Prijal som teda ponuku portálu Postoj zamyslieť sa nad tým, čo so školstvom dlhodobo urobí pandémia. Ako jeden z mála má tento portál celkom otvorené, kritické analýzy nielen školstva, ale aj naivne aktivistických pohľadov na to, ako by sa vraj malo meniť. V tomto duchu je aj moje zamyslenie:
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 585 / 95 / 7 / 8 ]
Ešte taká drobnosť, aj ten pokec je nastavený zle, lebo rezervačný systém vám hovorí, že sa na Ag test máte prihlásiť, ak pociťujete príznaky. Čo je úplný nezmysel, keďže celým zmyslom testovania je otestovať všetkých.
Proste: máte k dispozícií celý obrovský štátny aparát, celý štátny rozpočet (miliardy a miliardy eur, tisíce úradníkov) a nedokážete zabezpečiť ani takúto prkotinu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 586 / 933 / 126 / 169 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 204 / 1100 / 399 / 373 ]
Už sme tu mali podobnú zbrklú akciu pred pár týždňami, to bol fiaskový elektronický prieskum, a ja pevne verím, že toto už bolo posledný krát.
Nechcem sa k takémuto straníckemu prekrikovaniu vyjadrovať, lebo je to podľa mňa nedôstojné a kontraproduktívne, ale výnimočne som to teraz urobil. Referendum musí byť nadstraníckou aktivitou. Strany, naopak, majú súťažiť v tom, kto sa ukáže s lepším programom a najmä kompetentnými ľuďmi, nie v tom, kto druhého skôr podrazí. To je všetko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 726 / 888 / 106 / 92 ]
Samozrejme: zúrivo posilňuje kapacity boja SR proti hybridným hrozbám. Ľudia, ktorí si na tejto téme zatiaľ zarábali vo všelijakých pochybných mimovládkach, teraz mieria priamo do štruktúr ministerstva obrany.
Bavíme sa o portáli infosecurity.sk, antipropaganda.sk, o Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku a podobne.
O tom, ako fungujú, občas informujem. Napríklad 6.11. som tu rozoberal analýzu portálu antipropaganda.sk, ktorá akože vyvracala jednu štúdiu o covide-19, pritom sama bola plná úplne hlúpych dezinformácií.
Samozrejme, keď si prejdete weby týchto zoskupení, je jasné, o čo im ide: sú úplne posadnutí Ruskom a dokazovaním, čo všetko ono chce zničiť a destabilizovať.
Pripomína mi to ďalšieho úspešného antihoaxera Juraja Smatanu. Ten napríklad pred časom vydával video, v ktorom sa vtedajší rakúsky špičkový politik H.-Ch. Strache počas večierku na Ibize hlási k tomu, že by prípadne prijal pomoc od ruského kapitálu, za dôkaz, že ruský imperializmus aktívne vstupuje do mocenských zápasov v Európe (takto to kaskádovito potom interpretovali aj ďalší intelektuáli a weby, napr. Sliacky Ak niekto ešte pochybuje o tom, že pravicových populistov a neofašistov v Európe priamo podporuje Kremeľ, nech si pozrie...).
To všetko napriek tomu, že samotné rakúske médiá vtedy zdôrazňovali, že daní ľudia nemali v skutočnosti s ruskými oligarchami nič spoločné (o Kremli sa už vôbec v Rakúsku v tomto kontexte nehovorilo), išlo o nejakú provokáciu. (Mimochodom, počas súdneho procesu sa premietlo nezostrihané video, ktoré ukázalo, že daný rakúsky politik sa v skutočnosti odmietol nechať uplácať.)
Nikdy som pritom nevidel, aby sa títo aktivisti a portály za podobné očividné nezmysly ospravedlnili, alebo ich nejako korigovali. Proste vedú svätý boj.
Ale šíriť nezmysly sa vyplatí, Smatanu napríklad jeho zúrivé blogovanie vynieslo až do kresla štátneho tajomníka envirorezortu. Po tom, ako aj do parlamentu kandidoval za OĽaNO, firmu, ktorá je doslova postavená na lžiach a manipuláciách. Toľko k takýmto milovníkom pravdy.
A takto to funguje, takýto vzor vytvára ďalších nasledovníkov, ktorí sa podobným udatným bojom tiež snažia uživiť. Samozrejme, samotné analýzy toho, čo sa na internete deje, aké príbehy sa šíria, nakoľko sú pravdivé, alebo aj, čo veľmoci v digitálnom prostredí robia a ako nás to ovplyvňuje, to je legitímna a potrebná činnosť. Akurát, že títo to neberú nijako profesionálne, nestranne, resp. nekonajú tak, aby ich jediným záujmom bolo odhaľovanie pravdy, alebo, ak sa bavíme o pôsobení v štátnych štruktúrach, ochrana Slovenskej republiky. Sú to trápni žoldáci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2706 / 486 / 21 / 94 ]
Obrovský chaos nastal v novom roku v materských školách. Škôlky sa mali otvoriť 4. januára, nikto nevedel, či sa budú môcť alebo nie. Až v daný deň večer (!!) ministerstvo vydalo usmernenie, ktorým odporučilo škôlky nechať zatvorené, až na výnimky (o tých ochvíľu). Keďže tu vládne úplný bordel, už o štyri dni neskôr minister vydal iný dokument, ktorým škôlky zakázal prevádzkovať pre bežné deti, ale ministerstvo to tak zle komunikovalo, že zriaďovatelia väčšinou ani netušia, že odporúčanie zo 4. januára sa medzitým zmenilo na zákaz.
Aby to bolo ešte lepšie: ten zákaz má výnimky. Ministerstvo dovolilo do škôlok brať deti rodičov, ktorí patria do kritickej infraštruktúry. Medzitým ale vánok svätý vyhlásil, že to, kto je v kritickej infraštruktúre, je tajné ? a minister školstva neprotestoval. Takže to zriaďovatelia ani nemajú ako vedieť (a, čo je ešte lepšie, v niektorých prípadoch ani rodičia). Ale, aby to gradovalo, ministerstvo zároveň povolilo, aby v škôlkach boli deti rodičov, ktorí nemôžu pracovať na home office. To ale zriaďovatelia taktiež nemajú ako vedieť, ministerstvo ich postavilo do úplne hlúpej situácie.
Väčšinou sú teda škôlky otvorené pre všetky deti, ale teoreticky je to porušenie nariadenia. (Širšie otázky právnej čistoty týchto nariadení teraz nechajme bokom.)
A aby to bolo EŠTE lepšie, ak náhodou rodič odniekiaľ vie, že škôlky môžu byť otvorené len pre výnimky, a on pod ne nespadá, a teda dieťa logicky do škôlky nedá, ale škôlku pritom zriaďovateľ otvoril bez výnimiek, tak ten rodič v skutočnosti stratí nárok na pandemickú OČR, ako potvrdila aj Sociálna poisťovňa.
Proste BORDEL.
To ale nebráni tomu, aby si minister plagiátor stále užíval mediálne prázdniny.
Ja keď som bol v rovnakom čase od nástupu do funkcie, médiá ma bežne bombardovali kontrolou, ako sa hospodári, kde môžu byť prešľapy v bežiacich projektoch.
Kričali k problémom tam alebo hentam a nech to minister okamžite rieši. Tu, čokoľvek sa vynorí (kríza FIIT, odvolávanie rektora STU), zázračne nikto nekričí, aby to minister riešil. Nikto nerieši ani jeho prešľapy z jari (zlyhanie schémy operátorov dať dáta deťom zo sociálne vylúčených komunít, úplná ignorácia skúmania, aká je počas lockdownov vlastne v teréne situácia...). Ani jeho super nápad vraziť tri milióny do ukážkovej triedy, ani to, že inak vlastne žiadne nápady nemá.
Aj keď, chvalabohu, výnimky sa nájdu, práve situáciu materských škôl teraz dobre opísal článok v N. Ale sú to naozaj výnimky.
Podobne ako iné rezorty, aj školstvo sa dostáva do stavu rozkladu. Ani nehovorím o tom, že sme prakticky na tom najhoršie v Európe ohľadom toho, koľko deti vymeškali, lebo u nás ich zo škôl vymkli hneď na začiatku každého lockdownu.
Je to kriminálny prístup.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2793 / 713 / 62 / 164 ]
Podobne sa v médiách len veľmi málo rozoberal fakt, že ku koncu roka si vôbec podalo žiadosť o odchod do civilu rekordné množstvo policajtov.
Vláda sa chváli tým, že polícii rozviazala ruky. Môžem potvrdiť, že ľudia z týchto zložiek sú naozaj radi, že majú menej prekážok pri vyšetrovaní špecifických ľudí a klík. Ako aj mnohí ďalší z nás.
Na druhej strane sa celkovo cítia trápne, kvôli tomu, pod akou vládou slúžia a podobne ako každý rozumný človek v štátnych službách aj oni sú zdesení z chaosu a celkovej úrovne neschopnosti, ktorú tu vidia.
Dokonca si dovolím tvrdiť, že čím dlhšie bude toto všetko trvať, tým väčšia pravdepodobnosť, že popri vzbure sudcov, ktorá naberá na obrátkach, budeme počuť aj od profesionálov z iných stavov, vrátane polície.
Tejto vláde sa podarí dokonale nahnevať celý štát.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 980 / 1100 / 119 / 241 ]
Jeho poslanci práve predložili návrh na zmenu v zákone o štátnej službe, podľa ktorej by mohli úradníkov okresných úradov odvolávať priamo ministri!!!
Len pripomínam, že ešte na jar sa zaprisahávali, že to politické dosadzovanie prednostov okresných úradov, ktoré vtedy mnohých tak rozčúlilo, to už bolo to úplne posledné, čo si dovolili, inak na nikoho nesiahnu.
A teraz toto, čistky bude môcť robiť dokonca priamo ústredie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 473 / 806 / 113 / 335 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 85 / 2400 / 349 / 382 ]
- sekajú, a poriadne, sa medzi sebou už aj koaliční poslanci, žltá karta, červená karta, prečo ste nám dali 15 minút na študovanie návrhu zákona, za ktorý máme zahlasovať...
- 4 dni po začiatku testovania (!!!) dnes hlavný hygienik určil kategórie, ktoré majú z testovania výnimku. Oni NIČ nedokážu urobiť načas a bez chaosu
- v nariadeniach je aj inak, ako vždy, úplný bordel, napríklad aj priemer aj Krajči v televízii uisťovali, že seniori budú môcť ísť na poštu aj bez papierika o testovaní, ale potom vyrobili Kocúrkovo: podľa nariadenia síce do budovy pošty bez testu seniori vstúpiť môžu ale ÍSŤ na poštu nie ?
- minister financií úplne pokojne tvrdí, že pomoc firmám a ľuďom je dostatočná
- očkovací bordel: podľa vyhlášky od istého dátumu majú ísť na očkovanie všetci občania s BMI nad 30, čo je obrovská kategória ľudí akože s nadváhou, viac ako pätina obyvateľstva (v skutočnosti tu spadá aj hocikto trochu svalnatejší), bude veľmi zaujímavé sledovať, či to budú chcieť na mieste merať ?
A to len čo ma tak za tri minúty napadlo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1084 / 874 / 144 / 146 ]
K tomuto konkrétne sa neviem veľmi vyjadriť, čo ma ale vždy fascinuje, je, ako sa okamžite roztrhne vrece s článkami, kde je Putinov režim označovaný za zločinný a skorumpovaný a neviemaký.
Fakt však je, že Putin je aj po dvadsiatich rokoch doma nesmierne populárny. Predchádzajúce 90. roky, ktoré sa na Západe oslavovali ako demokratizácia Ruska, boli totiž pre krajinu úplná katastrofa a zanechali dlhodobé traumy. Demokrat Jeľcin porušoval ústavu, nechal tankami strieľať na parlament, v roku 1996 vyhral voľby (s americkými poradcami) pomocou úplne démonickej manipulácie (opozícia sa prakticky nedostala do médií) a volebných podvodov a vzápäti doslova daroval krajinu oligarchom, ktorí mu kampaň financovali. Jeden z nich, Chodorkovskij, oklamal tisíce drobných akcionárov, vrátane západných investorov a stal sa tak jedným z najbohatších mužov planéty, ale akonáhle sa obrátil proti Putinovi, bol z neho zrazu anjel.
Podobne sa proti Putinovi postupne obrátili ďalší ľudia. Z nich najzaujímavejší sú bratia Chandlerovci, ktorí boli v 90. rokoch najväčšími západnými investormi v Rusku. Z nuly zázračne nahonobili miliardy, až kým ich Putin, podobne ako ďalších im podobných, z krajiny nevykopol.
Tak sa obrátili proti nemu a sponzorujú celý rad intelektuálov píšucich proti Rusku (a šíriacich myšlienky slobodného trhu - presne takého slobodného, aby sa dobre zarábalo tak, ako v 90. rokoch v Rusku). Patria medzi nich takí, čo sa prominentne objavujú aj na stránkach slovenskej tlače: Peter Pomerantsev a Anne Applebaumová. Tá je roky vyslankyňou tých najagresívnejších neokonzervatívnych kruhov USA. Bola jednou z kľúčových autoriek podporujúcich inváziu do Iraku, tiež propagovala materiálnu aj vojenskú podporu síl, ktoré rozpútali ultra krvavú občiansku vojnu v Sýrii, a podporovala myšlienku vojny s Iránom.
Hlavným nástrojom Chandlerovcov je Legatum Institute. Tento think tank sídli na honosnej adrese, v najdrahšej londýnskej štvrti Mayfair. Financujú ho cez svoju dubajskú firmu - to sa vie, ale ostatných detailov je pramálo, Legatum si od oficiálnych (UK Charity Commission) aj neoficiálnych (rôzne mimovládky zaoberajúce sa rankingom transparentnosti) subjektov vyslúžil nálepku jedného z najmenej transparentných think tankov v krajine. Má však obrovský vplyv na britskú politiku a priamo poskytuje zázemie tým ľuďom, vrátane poslancov, ktorí podporujú rôzne formy agendy neocons.
Na takéto veci si vždy spomeniem, keď čítam kritické články o Rusku, lebo často sú za nimi takéto špinavé lobby. Netvrdím, že dnešné Rusko je raj na zemi, otázka ale je, aká je alternatíva. Putin krajinu stabiizoval, mnohé veci sa za jeho vlády bezpochyby vyčistili, zmodernizovali. Osobne som vždy vyzdvihoval, ako veľmi napríklad dbá na podporu kultúry.
Aj v tom je asi úspešnou a celkom zaujímavou osobnosťou (ja osobne som mal z neho veľmi dobrý dojem, počas nášho dlhého stretnutia v Kremli, podobne ako aj ostatní vtedajší najvyšší predstavitelia pôsobili veľmi profesionálne).
Na Rusko môžeme mať rôzne názory, ja si rád čítam aj tie veľmi kritické (aj Navaľného videá dlhodobo sledujem), ale pri tej kritike si treba dávať aj pozor, kto ju produkuje a prípadne aké ciele sleduje.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3343 / 1000 / 103 / 203 ]
Išli by ste na dlhší výlet do hôr s niekým ako Matovič? Asi ťažko, lebo viete, že ochvíľu rozbije celý kolektív, otrávi atmosféru neustálym priťahovnaím pozornost na seba a nezastaviteľnými hlúpymi (preňho vtipnými) poznámkami.
Dôverovali by ste niekomu ako Krajniak na to, aby ste ho nechali na oslave v spoločnosti svojich dobrých priateľov, nechali ho viesť domovú schôdzu alebo mu dokonca zverili stráženie svojich deti? Asi nie, lebo viete, že je to, opäť, človek, ktorý hlavne strháva pozornosť na seba, nevie si pomôcť a pýši sa rôznymi výstrednosťami, ktoré sa zaujímavé zdajú jedine jemu samému.
Chceli by ste za priateľa niekoho ako vrchného maršála Naďa? Na prvý pohľad taký nenápadný, ale po určitej dobe by ste si ho pravdepodobne zablokovali v mobile a nechali sa pred ním všade zatajiť. Lebo na povrch veľmi rýchlo vypláve, aký agresívny ten človek vlastne je.
Každý z nich má úplne zjavne nejaký problém, ktorý si rieši na úkor okolia. Prečo, to vidno z toho, že mali problém v živote niečo dosiahnuť. Matovič síce zarobil nejaké peniaze, ale na veľmi pochybnom biznise (strkanie papierov do schránok), ktorým sa, úprimne, ťažko nejak pýšiť. Diplom získal podvodom.
Krajniak ani len poriadne nedoštudoval a živil sa hlavne prepletaním medzi rôznymi politicko-biznisovými klikami. Veľmi chcel byť intelektuál, ale nič nevie, tak sa štylizuje aspoň do infantilnej pozície posledného križiaka.
Naď je taký večný úradník a think-tankový sluha vyšších záujmov. To tiež človeka veľmi nenapĺňa na to, aby si sám seba vážil.
Áno, takéto typy sú práve svojou žlčovitosťou veľmi príťažlivé ako opoziční politici lebo ľudia im tak nejak uveria, že tie ich komplexy sú originálnym rozhorčením a snahou niečo zmeniť.
Ale oni tým len začali svoju púť pomsty voči všetkému, čo sa im zdalo nespravodlivé - voči nim samým. A tým, ako sa im nedarí a nedarí, tak ten okruh nespravodlivého rozširujú stále viac a viac, až tá nespravodlivá sila, obrátená proti nim, je v ich očiach väčšina obyvateľstva.
A tak vás z pomsty pošlú hodinu si niekde postáť kvôli bezcennému papieriku. Tá moc je pre nich úžasná.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2278 / 1400 / 169 / 300 ]
Nevedel si spomenúť a potom sa z diskusie vytratil. Nespomenul si dodnes.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 395 / 1100 / 71 / 209 ]
článokA zlostne vymyšľa, čo ďalej. Možno hryzúc si nechty vymyslí, že tým pádom musíme testovať ešte viac. Tých dvesto miliónov doteraz vyhodených do vzduchu za bezcenné papieriky nestačilo, budeme prvá krajina, ktorá pretestuje MILIARDU! To budú titulky!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 439 / 1000 / 178 / 199 ]
Upozornil na to portál zive.aktuality.sk a chybu štátna organizácia medzitým v tichosti odstránila.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 388 / 649 / 95 / 263 ]
článokZlé jazyky hovoria, že vrchný maršál Naď sa od rána zamkol v kancelárii, dupoce a zlostne búcha ručičkami po stole.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 282 / 762 / 104 / 60 ]
Tam okrem možnosti nákazy na nich čaká aj v priemere o niekoľko sto eur nižší plat.
Zrekapitulujme: od jari vláda nie je schopná sa normálne postarať o ľudí v prvej línii. V lete im konečne (dávno po tom, ako tak urobili v iných krajinách) schválili nejakú menšiu jednorazovú odmenu, ale ani tú im táto vrcholne neschopná vláda potom nevedela vyplatiť tri mesiace.
Medzitým prebehlo celoslovenské testovanie, začiatkom novembra. A doteraz (!!!) sú tu stovky ľudí, ktorí vtedy pomáhali ale ešte od štátu nedostali zaplatené.
Jediné, čo zvládnu, je zadávať nakupovanie ďalších a ďalších testov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 772 / 890 / 100 / 255 ]
„Dali sme von trošku provokatívny dokument, aby si ľudia uvedomili, aký veľký je manévrovací priestor, ktorý nám európske právo poskytuje.“ Vicepremiér Holý už pochopil, že jeho návrh novely zákona o verejnom obstarávaní je strašný prúser a že proste neprejde. Tak svoj nepodarok vysvetlil ako nejaký výstrelok!!! Veď vraj zákony sa aj tak dorábajú ešte v pripomienkovom procese.
Keďže niečo viem o legislatívnom procese v iných krajinách, tak si dovolím povedať, že keby toto spravil nejaký minister v Rakúsku, Nemecku či Francúzsku, tak zo svojho úradu tak letí, že by si ešte rozbil ústa pod najbližšími schodami, lebo by to neubrzdil.
A u nás to dokonca povie ten, kto má strážiť čistotu celého procesu, vicepremiér pre legislatívu!!!!!!!! Ktorý navyše, ako ho medzitým upozornila Generálna prokuratúra (!!!) nemá právo predkladať návrhy zákonov.
Akoby nestačilo, že zo zasadnutí vlády si spravili niečo ako domovú schôdzu, kde sa každý prekrikuje, bez podkladov. Alebo, že z parlamentnej práce spravili taký chaos, že sa im búria dokonca už aj vlastní poslanci, lebo sa od nich chce, aby hlasovali za zákony, z ktorých si nemali šancu naštudovať ani nadpis!!
S novelizáciou verejného obstarávania im to teraz nevyšlo, lebo chceli efektívnejšie kradnúť, ale bolo to také okaté, že si to všetci všimli. Navyše starostovia si uvedomili, že tá novela by v tom nechala každého z nich, koho by chcela vláda potom nechať obetovať.
Tak si z ľudí takto robia srandu! Medzitým sa u Holého úplne tajne pripravuje aj novela stavebného zákona (áno, sľubovali transparentnosť, utajujú všetko), to bude ďalšia lahôdka.
Po vyhodení tejto vlády si nikto z nich už nesmie ani škrtnúť nikde v okolí štátnej správy!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1720 / 1000 / 54 / 230 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 238 / 547 / 42 / 2 ]
Ja len pripomínam, že tu máme oveľa väčšiu stranu, s oveľa väčším majetkom (čisto finančným, dotácie od štátu): OĽaNO. Tam sa ale jej šéf a majiteľ ani nemusí poisťovať, lebo takto, že v podstate všetko ovláda on, to mal nastavené od začiatku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 449 / 731 / 72 / 126 ]
Tým, ako sa zintenzívňuje politické napätie v očakávaní predčasných volieb, postupne sa mobilizujú aj rôzne sily, ktoré budú do vývoja zasahovať.
Tradičná bratislavská kaviareň je politicky značne oslabená, ale to neznamená, že rôzni ľudia z tohto prostredia nebudú aktívni inak. Do značnej miery sa to bude diať pod rúškom boja proti hoaxom a často to bude úplne priamo financované zo zahraničia.
V skutočnosti to bude len vytvárať zástierku pre iné druhy lží - tie, ktoré nájdeme v serióznych médiách či v správach rôznych politických mimovládok.
Takýchto lží, ak dovolíte krátku analýzu, sú tri druhy:
- Pomocné lži. Ide o taký druh klamstva, kde ak niečo propagujem, tak si k tomu vymyslím nejaký vzor alebo odobrenie, alebo, naopak, niečo podstatné vypustím z kontextu. Napríklad tvrdím, že tak je to vo vyspelom zahraničí aj keď o tom, ako funguje politika či štát inde, v zásade nemám ani šajnu. Kedysi veľmi dávno som v nejakých textoch aj systematicky na takéto klamstvá upozorňoval, ale naozaj to nemá zmysel. Tie klamstvá môžu byť o hocičom, napríklad, keď sa Dzurinda stal ministrom zahraničných vecí, tak komentáror SME Schutz, ktorý mal na to svoj estetický názor, napísal, že inde vo svete sa nestáva, aby bývalý premiér akceptoval takéto nižšie postavenie. Tak som mu verejne okamžite vymenoval rad príkladov, keď sa to vo veľmi nedávnej minulosti stalo, ale zbytočne. Hlavné pomocné lži sa ale, samozrejme, nepoužívajú v takýchto nevinných prípadoch, ale tam, kde sa to hodí v boji, ktorí oni vnímajú ako svätý. Úplne monštrózne to bolo napríklad vtedy, keď Paška ako predseda parlamentu zaviedol veľmi jemné obmedzenia pohybu novinárov po parlamente. Spustila sa záplava článkov, kde ho prirovnávali k stredoázijským despotom a kričali o katastrofálnom naštrbení demokracie. Pritom tie pravidlá boli absolútne nič oproti tomu, čo sa musí dodržiavať v západných parlamentoch. Opäť, upozornil som na to, že v takom americkom Kongrese médiá nesmú vôbec so zapnutou kamerou chodiť, spustiť ju smú len na vyhradených miestach a musí byť na statíve. V britskom parlamente vnútro budovy nesmie snímať vôbec nikto, ani verejnoprávna BBC, jedine kamery samotného parlamentu (ten záznam alebo livestream povoľuje použiť televíziám). Zaujímalo to niekoho? Vôbec. (Upozorňujem, že na to, aby ste videli fakty, nemá mať žiaden vplyv to, ako vnímate aktéra, napríklad ja som Pašku nikdy nemal rád, ale to ma absolútne nijako neovplyvňuje v porovnávaní. Bohužiaľ, pre kaviareň v takýchto prípadoch objektívna pravda zvyčajne neexistuje.)
Toto je len taký extrémnejší príklad, ale vymyslenie faktu alebo zamlčanie niečoho, čo sa do obrazu nehodí, sa ako praktika používa kedykoľvek sa to hodí. Chcete, aby sa deti namiesto spojitého písma učili písať paličkovým? Tak tvrdíte, že je to vo svete bežná vec. Presadzujete dôchodkové riešenie v štýle nášho druhého piliera? Tak budete podsúvať, že práve to je niečo, čo podporuje svetová odborná verejnosť. Chcete vyzerať ako vysokoškolský inovátor? Tak budete tvrdiť, že vysoké školy je nutné financovať podľa jednotného vzorca a je to riešenie všetkých úspešných VŠ systémov. A po niekoľkých rokoch pre zmenu, že zmluvy medzi štátom a VŠ treba diferencovať a je to riešenie všetkých vyspelých vysokoškolských systémov ?.
- Systémové lži. Tu už nejde o jednorazovú barličku, ale o lži, ktoré sú jednotné v rámci celého spektra. Asi najtypickejším predstaviteľom je tzv. Kosovská lož. Už som o nej viackrát písal, ale v krátkosti: Bombardovanie Juhoslávie kedysi veľmoci ospravedlňovali tým, že museli zabrániť vyvražďovaniu kosovského obyvateľstva. Niektorí politici buď priamo tvrdili, že prebieha, iní používali manipulatívne vyjadrenia (napríklad hovorili o možno až stotisíc nezvestných, s podtextom, že väčšina je, samozrejme, asi mŕtva). V skutočnosti sa po bombardovaní potvrdilo, že neexistovala nielen žiadna genocída, ale dokonca nikto nevie dokázať ani to, že by srbské oficiálne sily zabili vôbec nejakých (!!!) civilistov (celé pátranie sa nakoniec zúžilo na prípad obce Račak, ale ani tam sa to nedokázalo a súdny proces s policajtmi si vyslúžil medzinárodné odsúdenie pre mnohé pochybenia v dokazovaní). Napriek tomu je Kosovská lož úplne bežná. A opäť, buď sa niečo podáva manipulatívne (napríklad sa povie, koľko tisíc ľudí je od vojny nezvestných, s podtextom, že zrejme zahynuli, čím už dochádza k zmiešavaniu dvoch udalostí, pred bombardovaním a počas bombardovania, čo je prvá manipulácia, ale najmä, v Kosove sa neviedli poriadne záznamy o tom, kto tam žil, a po vojne sa kopa ľudí rozpŕchla do celej Európy). Alebo sa priamo použije klamstvo o genocíde. Minule som tu spomínal prípad Andreja Bána (.týždeň a N), veľmi aktívneho exponenta tejto lži. Tá monštróznosť pritom berie dych: ľudia, ktorí by revali ako besní pri aj vzdialenom nábehu na popieranie holocaustu úplne bezostyšne širia lož o tom, ako jeden národ svojou štátnou mocou systematicky vyvražďoval druhý (nie je to to isté, ale tá paralela nie je zanedbateľná). Rozdiel v systémových lžiach oproti jednoduchým manipulatívnym lžiam je v tom, že pri tých manipulatívnych vám ich autori možno aj výnimočne uznajú, že použili zjednodušenie, pri takýchto hlbokých systémových lžiach to sotva urobia. Je tam ten pocit, že týmto už naozaj môžu jednak niekoho mocného v pozadí nahnevať, jednak, že by sa tým vyčlenili z kolektívu, lebo táto lož je niečím ako súborom hodnôt, ktoré definujú celé spoločenstvo.
- Hĺbkové manipulácie. To sú také, kde sa tvrdenia nedajú ani rýchlo vyvrátiť, lebo sa neopierajú o fakty, ale skôr o ich zamlčanie. Napríklad, ak korupčný prípad nikdy nezasadíte do medzinárodného kontextu, vytvoríte dojem, že inde sa niečo podobné v podstate ani nedeje (toto som si silne uvedomil v posledných rokoch, keď som v diskusiách s ľuďmi, ktorí informácie o svete čerpajú najmä zo SME a podobne, zistil, že oni naozaj takýto dojem o svete majú. Keď som im začal vymenúvať korupčné prípady v Nemecku či Británii, mysleli si, že si vymýšľam.)
Médiá takýmito praktikami významne pomohli vychovávať politkov, ale aj bežných občanov. Učenlivý Igor Matovič, ktorý si na tlačovke aj niekoľko krát za sebou proste vymyslí nejaký fakt, aby podoprel svoje tvrdenie, vlastne robí len to, čo nasával pri čítaní SME. Akurát to ešte znásobí. Taxikár, ku ktorému si sadnete a začne vám náruživo rozprávať, že na Slovensku sa ukradne zo štátneho toľko peňazí, že by sa z toho dal zaplatiť celý rozpočet zdravotníctva, vlastne len podvedome kopíruje médiá, ktoré ho naučili veriť tomu, čo znie senzačne, zvlášť, ak je to v kontexte kradnutia, mafie, a podobne.
Kto tieto lži šíri? Na tej najprimitívnejšej úrovni sú to dezinformačné weby ako antipropaganda.sk, stratpol.sk a ďalšie (zhruba je za nimi rovnaká skupina ľudí, z rovnakého okruhu, ako minister Naď). Tu je propaganda úplne primitívna, poprekladaná vyslovenými klamstvami a písaná jazykom priemerného politruka, akých sme tu mali za socializmu tisíce (režim iný, mentalita je úplne tá istá).
Pre ilustráciu, o mne antipropaganda.sk cez víkend napísala, že som tu na FB zverejnil chválospev na Putina. Pritom v mojom celom veľmi dlhom poste (!) dnešné Rusko hodnotím len v troch vetách (!!!), vrátane poznámky, že to nie je raj na zemi, a Putina krátko spomeniem v ďalších dvoch. Celý post je o niečom úplne inom, o tom, aké špinavé zdroje sú za ľuďmi ako Pomerantsev alebo Applebaumová, ktorí sa písaním proti Rusku či Putinovi živia. To portál, samozrejme, nespomína.
Stratpol o mne pred časom napísal článok, kde ma bezostyšne označujú za člena Smeru a moje vyjadrenia zdôvodňujú týmto faktom. Dokazujú, že šírim zavádzajúce informácie na základe jedného titulku, pritom ja som vo svojom poste najprv použil typicky zavádzajúci mediálny titulok a potom celý zvyšok textu vysvetľujem, že ide o zavádzajúci titulok ? a prečo to tak je, a že presne takto médiá bežne pracujú.
Základom ale stále ostávajú seriózne médiá, kde sa manipulácie predsa len dejú sofisitkovanejšie: zamlčiavaním faktov, manipuláciou kontextu, manipuláciou akcentu, jemnými zmenami detailov do takej miery, že je nakoniec značne zmenený výsledný obraz, atď. V skutočnosti ide o veci, o akých sa dočítate v bežných kvalitných učebniciach mediálnych analýz, ale u nás nemáme nezávislé centrá, ktoré by takéto analýzy robili a dostatočne veľké kritické štruktúry, ktoré by výsledky takýchto analýz šírili.
Najhoršie na tom je, že svojím konaním bránia ozajstnému snaženiu o výchovu k racionalite, podpore (reálnych) intelektuálnych autorít, aj boju proti šialeným dezinformáciám či nelogickým príbehom, ktoré jednoducho naozaj existujú, a ten vývoj je hrozivý.
Mimochodom, dovoľte len krátko pripomenúť, koho myslím pod kaviarňou. Sú to rôzni pozéri, ktorí majú potrebu vydávať sa za tú vzdelanejšiu časť obyvateľstva. Správajú sa neuroticky, tekavo a realizujú sa najmä v rôznych stádovitých akciách: kampaniach, alebo v tom, že niekoho začnú masovo napádať.
Veľmi radi sa pritom okato starajú o osud nejakých bojovníkov niekde inde, a identifikujú sa s nimi. Až tak, že ak niečo poviete kaviarenskému intelektuálovi, ohradí sa, akoby bol bieloruským aktivistom a vy Lukašenkom s čižmou na jeho hlave. Pritom nie, rozhodne to nie sú žiadni partizáni, ani utláčaní disidenti.
Čo s kaviarňou? Niektorí ľudia z tohto okruhu sú v zásade rozumní, časom vyrastú. Iní síce nezmenia svoj základný ideologický postoj, ale v špecifických situáciách vedia byť veľmi konštruktívni, dá sa s nimi spolupracovať.
Najhorší sú tí, ktorí sú naozaj hlboko zarytí v zákopoch, jedovití, zákerní, niektoré jednoducho neschopní premýšľať, iní hlboko skorumpovaní a vďační svojim chlebodarcom. Voči nim bude treba byť veľmi ostražitý.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 9778 / 564 / 60 / 105 ]
článokNiečo podobné sa v ostatných 10 rokoch dosť často dialo v Belgicku, Francúzsku, Británii. Príde iskra a davy výtržníkov vykopávajú výklady, odnášajú tovar, do policajtov hádžu molotovove koktejly.
Človek je vtedy vďačný, že žije v pokojnejšej spoločnosti, na Slovensku. Sám sa v mestách nebojím, ale neviem si predstaviť, že by som sa takým typickým chudobným predmestím v Británii prechádzal s rodinou.
Alebo to nemusí byť ani chudobné predmestie, nechutnosti je dnes dosť aj v centrách. Bol to jeden z dôvodov, prečo som odišiel z Anglicka: ten pohľad na to, ako sa v noci ulicami valia davy opitých ľudí. Lebo tak to robia, život ich deprimuje, zo všetkého sú sklamaní, tak sa ventilujú pitkami, bitkami.
Je veľa ľudí, ktorí robia všetko preto, aby sme to mali aj my. Politicky a spoločensky prudko polarizovanú spoločnosť, vrstvy ľudí bez zamestnania, bez perspektívy.
Lebo chudobné davy, napríklad imigrantov, ale nielen, ekonomicky vyhovujú. Aj tá rozorvanosť spoločnosti (ľudia bojujú medzi sebou navzájom, namiesto toho, aby sa postavili za svoje práva). Aj kriminálne výčiny, lebo tie sú príjemnou zámienkou na bezpečnostné opatrenia, okliešťovanie práv.
Tento rok predčasnými voľbami pôjdeme aj proti týmto trendom: my, všetci, ktorí chcú pokojné, bezpečné Slovensko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1530 / 830 / 83 / 104 ]
Poznáte ten pocit: vidíte prieskum verejnej mienky a v ňom má Igorko ešte aj dnes desať alebo aj viac percent. A hovoríte si, že to nemôže byť ani pravda, veď toľko bl... eh, intelektovo indisponovaných ľudí ani nemôže byť!
A potom ich stretnete, Svedkov Matovičových. Napriek tomu, že celoslovenské testovenie v novembri nebolo koncom, ako sľuboval, ale skôr prvou etapou katastrofálneho prílevu koviďákov do nemocníc, oni mu stále veria. Lebo Igor tak riekol.
To sú takí ľudia, že keď im dáte IQ test a oni tam nevedia vyriešiť ani úvodné otázky, tak to zlostne podupú a povedia, že za to môže Fico. Keď im vetu po vete vysvetlíte, kde práve Matelko v televízii hneď niekoľkokrát zaklamal, chrstnú vám do tváre, že chcete návrat mafie a cítia sa pritom ako drsný Corrado Cattani vo chvíli, keď ide zatknúť Tana Carridiho.
Je to taký spoločenský fenomén, že by sme si ho mali pripomínať. Aj roky dopredu, keď už ich idol bude za mrežami alebo vo vypolstrovanej miestnosti. Ako varovanie, čo všetko je možné. Preto vyhlásme Deň Matovičovho voliča.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1080 / 1300 / 183 / 298 ]
Pripomínam, že vláda utajuje aj iné veci. Návrhy zákonov do poslednej chvíle. Alebo plán obnovy, teda plán míňania siedmich miliárd eur, ktorý poslala do Bruselu!!!!
A teraz taja, na základe čoho posielajú na nevinných ľudí ďalších ľudí v skafandroch a tyčinkami v rukách. To je bláznivé, hnusné, nechutné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 586 / 1300 / 174 / 618 ]
Nebojte sa, ak sa každý nahnevaný občan len trochu zapojí do aktivít za zmenu, do roka tu táto vláda už nebude. Hodiny im už odbíjajú a za to, čo napáchali, budú platiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 296 / 1400 / 244 / 146 ]
Skoro som skolaboval: táto strana si platí tu na FB inzeráty, v ktorých sa chváli, akú svetovú novinku zaviedli, ktorá náramne pomôže slovenským konzumentom: potravinový semafor. To je také, že každá potravina výrobcu, ktorý sa zapojí, bude mať na obale kód, ktorý si budete môcť naskenovať mobilom a appka, ktorú si stiahnete, vám v troch farbách ukáže, do akej miery má potravina domáci pôvod či chemické prídavky.
Čiže ono to vlastne robí to isté, čo informácie na obale, akurát, že ešte s byrokratickými medzikrokmi, keď ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť dané informácie od výrobcov, ktorí sa do systému budú chcieť zapojiť, spracovať tak, aby sa dali zobrazovať ako semafor. Je to strašný nezmysel, lebo v praxi vám to vlastne nemusí vôbec nič povedať (ak vás trápia pridané látky, väčšinou chcete konkrétne vedieť, ktoré tam sú). Je to len taká zbytočná hračka, ktorá sa určite niekedy v budúcnosti zruší ako byrokratický nezmysel.
To, čo ma najviac hnevá, je, že kvôli takýmto nekonečným sprostostiam sa neriešia dôležité veci. Ja som napríklad ako minister povedal, že zarazím to, aby sa našim deťom dostávali v školských jedálňach na stoly nekvalitné potraviny, ktoré sa tam dostávajú kvôli systému verejného obstarávania. Nakúpi sa proste to najlacnejšie, čo je. A deti potom jedia mäso z tej najhoršej veľkovýroby, ktoré bolo päť rokov v mrazákoch v Brazílii, potom ho niekto prebalil a bolo pár rokov v mrazákoch v Poľsku, znovu sa prebalilo a skončilo na stoloch našich najmenších.
A tak som nechal zriadiť komisiu zloženú zo zástupcov ministerstva školstva a pôdohospodárstva, aby pripravila usmernenia, ako by mali zriaďovatelia školských jedální obstarávania zmeniť, aby sa k deťom dostávali čerstvé a podľa možností regionálne potraviny. Komisia pripravila prvé návrhy... a potom prišli voľby, ja som z postu odišiel a vo veci sa už nepokračovalo.
Deťom tak aspoň ostali k dispozícii zdravšie recepty pre školské jedálne, ktoré som ako minister stihol schváliť a ktoré sú dosť populárne, ale trápi ma, že sme nestihli vyriešiť aj toto.
A riešiť takéto veci sa nikomu nechce. Ani situáciu našich prvovýrobcov, ale aj spracovateľov potravín, ktorí jednoducho sú otrokmi reťazcov a nikto sa do toho rázne nepustil. Pretože je to veľa práce: regulácie, vyjednávania, dotačné schémy či iné intervencie smerom k zabezpečeniu spracovania potravín tu, doma, aby sa nevyvážali na spracovanie do Nemecka a inde, a potom sa sem vrátili.
Rokmi nám takmer úplne skolabovalo ovocinárstvo, nie najlepšie sa darí pestovateľom zeleniny. Máme oveľa horší index sebestačnosti ako susedné Rakúsko, hoci máme oveľa lepšie pôdne a klimatické podmienky. A poľnohospodári na to upozorňujú, veď máme mnohých šikovných, ktorým naozaj treba pomôcť.
Ale keďže tieto veci sa neriešia, a nejakú parlamentnú aktivitu vykazovať treba, tak sa vymyslia takéto blbosti. Samozrejme, medzitým už dlho nikto nepočul napríklad o nájomných bytoch, lebo už aj tomu najzákladnejšiemu planktónu voliacemu Borisa asi došlo, že okrem pár lepších ubytovní v okolí automobiliek sa v skutočnosti žiadne nájomné byty nechystajú.
Ale ak ste Borisa a jeho bandu volili, tak sa nesťažujte, ako to tu vyzerá.
PS Upozornili ma, že predkladateľ tejto blbosti, poslanec za Sme rodina Patrick Linhart je celkovo veľmi zaujímavá postavička. Stačí rýchly google search o skúsenostiach s týmto potravinovým aktivistom. Plus, keď už sa toľko bavíme o vysokoškolských tituloch ľudí z vladnej koalície ?, tento pán má vraj bakalársky titul z Írska, ale nikde neuvádza, kde ho presne mal získať...
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3610 / 641 / 80 / 98 ]
Platí za stíhačky, objednal izraelské radary. A najnovšie ide nakupovať americké vrtuľníky.
Zbrojiť - to je úplná radosť žiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 175 / 606 / 98 / 137 ]
Na jeseň tam nakúpili testy za 800 miliónov libier. Napriek tomu, že sa ozývalo extrémne veľa vedcov s varovaním, že nie je isté, či sa to dá spraviť tak, aby to bolo užitočné. Čoraz viac ľudí odhaľovalo, že kľúčové vládne dokumenty k testovaniu nepripravovali experti, ale konzultanti.
Celú myšlienku nakoniec pochovalo pilotné testovanie v Liverpoole v novembri, ktoré ukázalo, že ide o neefektívne vynaložené prostriedky. Napriek tlaku konzultantov a lobistov tam totiž predsa len odborníci mali prístup k dátam a analyzovali výsledky.
To bol konečný klinec do rakvy celej operácie Moonshot, ako sa to volalo. Okrem Britov, ako vieme, celoplošné testovania zvažovali ešte v Rakúsku, ale tam to tiež po námietkach odborníkov nechali tak.
Ale ostala jediná krajina na celom kontinente, ktorá bláznovstvo praktikuje. Keď sa Igorko koncom leta dozvedel, že nejaké krajiny, napríklad spomínaná Británia, zvažujú masové formy testovania, zareagoval ako úplné decko: bolo to niečo nové, čo sa zvažovalo, tak rozhodol, že my budeme prví!!! Tej slávy!!!
(A navyše neuškodí, že tie testy môže dovážať jedna firma z Trnavy, tak čo už, keď je práve tá taká šikovná?)
A kým ostatní to medzitým zavrhli, a v Británii sa objavuje stále viac hlasov, koho za tú bláznivú myšlienku treba zavesiť niekam do prievanu, u nás to Igor celé poňal ako svoju životnú misiu, ako Ježíš reční davom o spasení cez testovanie.
Biely plášť by mu k tomu pristal, veď aj Ježíš ho mal.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1594 / 1200 / 163 / 404 ]
Premiér Matovič vydal príkaz, že plán obnovy, ktorý vláda koncom roka poslala do Bruselu, sa musí prepísať. A to tak, aby viac zohľadňoval koaličné rozdelenie rezortov. Rozumej, aby viac dostalo OĽaNO, lebo, ako Igorko zistil, jeho rezortom sa v pláne, ktorý do Bruselu narýchlo poslali, aby ukázali, že pracujú, veľa neušlo.
Sedem miliárd je sedem miliárd. A to ešte nevypukli spory o klasické eurofondy, lebo tie sa ešte nenaučili spravovať, tak celkom nevedia, čo s tým. Ale vypukne aj to.
Táto koalícia sa bude do krvi mlátiť o peniaze a tento pokyn na prepísanie je toho jasným dôkazom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 640 / 790 / 51 / 266 ]
článokMarec 2020, na Slovensku hlásia prvé prípady korony, prvý lockdown. Jeden chlapík sa vystraší, čo je to za strašnú chorobu, prišla zďaleka, rýchlo sa šíri, nikto nevie, ako to zastaviť, strašidelné zábery z Talianska, toto môže skončiť zle. Tak zoberie celú rodinu, odídu hlboko do hôr, tam si postavia malý dom a v izolácii od civilizácie prežijú štyri roky.
Nakoniec si chlapík povie, že už stačilo, aj deti vyrástli, budú potrebovať ísť do školy, tak sa vyberie zistiť, čo sa medzitým udialo.
Príde do najbližšieho mesta. Tam spúšť, ulice plné odpadkov, ľudia majú zabarkádované domy, je podvečer a nikde sa nesvieti, tí, čo chodia po ulici, sú špinaví a väčšinou ozbrojení. Tak sa obráti na najbližšieho človeka, ten sa chystá zodrať z kože potkana, ktorého práve chytil, aby ním nakŕmil rodinu:
- Prosím vás, to ako silno tá korona vyčíňala, veď to je niečo strašné?
Na to mu ten druhý človek odpovie:
- Čože, korona? Veď to bolo za rok preč. Ale potom tu ešte tri roky vládli Matovič s Kollárom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1105 / 1900 / 196 / 541 ]
Lipšicovi blízki spolupracovníci už sú umiestnení: Pčolinský je šéfom SIS, Grendel vplyvným poslancom, Krajniak ministrom. Ešte Lipšica dosadia za špeciálneho prokurátora a všetko to pekne zapadne do seba.
Pritom firma Borisa Kollára Sme rodina (Krajniak, Pčolinský) ani firma Igora Matoviča OĽaNO (Grendel) nikde vo volebnom programe nemali kľúčové miesta pre Lipšica a jeho ľudí. Aspoň ja som si to nevšimol. A je to strategicky vlastne to navýznamnejšie, čo zatiaľ vo vládnutí urobili.
Nejde mi teraz ani tak o Lipšica, ale pripomína mi to jeden z najväčších paradoxov bratislavskej kaviarne a s ňou spojených vplyvových kruhov: v jednom kuse sa oháňajú demokraciou a pritom sú prudko antidemokratickí. Kaník, Mikloš, Lipšic, to všetko sú ľudia, ktorí málokedy šli k moci priamo. Ich typickými politickými vehiklami sú minizoskupenia, z ktorých sa v pravý okamih premanévrujú k niekomu, kto im poslúži ako výťah k moci. A potom bum, prekvapený národ ich vidí na vysokých postoch.
Kaviareň presne toto tradične schvaľuje. Miluje sektárske boje. Zároveň hlása, že Slováci sú vlastne hlúpi, nevedia sa dobre rozhodnúť a preto je úplne v poriadku, ak sa to takto robí. Treba vyhliadnúť nejakých populárnych lídrov bez názoru a bez programu (Dzurinda, Radičová, Kiska, Kollár..) a cez nich sa dostať k moci, ktorú treba využiť na revolúciu (privatizácia všetkého možného, také alebo hentaké protikorupčné ťaženie, prudké zmeny v zahraničnej politike). Aj keď za to rozhodne väčšina ľudí nehlasovala. Ale osvietená avantgarda má právo to urobiť!
Je to také zvláštne retro. Myšlienka leninského malého ale odhodlaného revolučného predvoja prežíva najmä u pravičiackej prozápadnej kaviarne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1811 / 880 / 69 / 197 ]
Ak sa to tak dá nadnesene povedať, ja som stál blízko veľkej korupčnej kauzy už vo veľmi mladom veku. Hlavným rečníkom na mojej promócii bol šéf jednej z najväčších firiem v krajine. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, sedel som asi 20 metrov pred ním, keď nám rozprával o etike verejného života a podnikania.
O dva roky na to vypukol okolo tejto firmy obrovský škandál.
Týkal sa dlhoročných úplatkov v obrovských objemoch.
Pán, o ktorom hovorím, sa volá Heinrich von Pierer a bol šéfom mamutieho koncernu Siemens. Za jeho šéfovania firma dokázateľne rozdala čisto na úplatkoch, v rôznych krajinách, 1,3 miliardy eur, najmä pri zákazkach pre štát či samosprávy.
Medzitým sa presunul zo šéfa predstavenstva na šéfa dozornej rady. Po vypuknutí škandálu musel post opustiť a Siemensu zaplatil pokutu 5 miliónov eur (za to, že firmu priviedol do maléru, tá musela po vyšetrovaniach zaplatiť veľké pokuty, trestnoprávne sa mu nič nedokázalo).
Ja som totiž svoju prvú univerzitu absolvoval v Nemecku. Keďže bola pomerne prestížna tak nám tam chodili takíto potentáti (zahučal vrtulník, pristál nemecký prezident, alebo prišla kolóna áut, a z nej vystúpil minister hospodárstva).
Ako študentov nás dosť rozčuľovali niektoré veci, ktoré sa zdali dosť nehospodárne. Napríklad cez leto nám na campuse sadili stromy tak, že prišiel vrtulník so zaveseným dospelým stromom a sadili ho, čo sa nám zdalo choré. Ale to len na okraj.
Zhruba v tomto období vypukol v krajine aj iný obrovský škandál, týkajúci sa jednej z popredných firiem. Peter Hartz, bývalý šéf ľudských zdrojov koncernu Volkswagen, vtedy viedol obrovskú vládnu komisiu pre reformu trhu práce. Takže bol tri roky, kým sa to všetko legislatívne realizovalo, vlastne veľkým hrdinom, aspoň pre časť tlače.
Tým prestal byť, keď sa začal vyšetrovať obrovský úplatkársky škandál pre zmenu vo Volkswagene. V období, keď tam bol spomínaným personálnym šéfom, sa firemné peniaze, skryté v tajných fondoch, okrem iného používali na najímanie prostitútok pre niektorých manažérov a odborárskych predákov (tí celkovo dostávali od firmy rôzne cukríky, aby udržiavali sociálny zmier). Hartz priznal vinu, dostal dva roky podmienečne, zaplatil pokutu 576 tisíc eur.
Samozrejme, to sú také vypuklé prípady, častejšie sú menšie kauzy, kde sú podozrenia pri dodávkach na veľké verejné stavby, napríklad.
Nikdy ale nedochádza k tomu, že by si v daných prípadoch pre podozrivých prišla celá armáda kukláčov. Niečo podobné nevidíte ani v susednom Rakúsku, ktoré si tiež občas zažije nejaký šťavnatý škandál. Veď len teraz v decembri súd uznal vinným bývalého ministra financií Grassera, ktorý si korupčne zarobil 10 miliónov eur (fakt je, že o takýchto prípadoch sa na Slovensku extrémne málo píše, takže bežný Slovák si myslí, že u susedov je všetko čisté). Napriek tomu, že išlo o vyslovene úzku spoluprácu obvinených, ktorí mali záujem sa navzájom kryť, Grassera nevyberalo z domu uprostred noci komando.
To už nehovorím o Británii, kde máte občas naozaj bizarné prípady. Asi ten najbizarnejší v poslednej dobe bol, keď vláda priklepla jeden z kontraktov na núdzové zásobovanie krajiny lodnou dopravou úplne novo vytvorenej firme bez lodí, ktorá si ešte aj podmienky prepravy odkopírovala z webu donáškovej pizzérie !!!. Bol z toho škandál (kauza Seaborne Freight) a zrušili to, ale nezrušili iné, oveľa väčšie kontrakty, kde si dokázateľne kamoši prihrávajú stámilionové zmluvy napríklad teraz na boj s pandémiou (trasovací systém). Ale v tom má, Británia, bohužiaľ, tradíciu, len od takého roku 2000 možno vymenovať desiatky veľmi nehospodárnych kontraktov, miliardy a miliardy libier.
Sú tri spôsoby, ako sa vyrovnávať s veľkými verejnými škandálmi. Dva neodporúčam, tretí áno:
Americký. Tu sa ani nemusíme baviť o korupcii, je systematizovaná, za naozaj obrovské kradnutie či korupciu nejde do väzenia skoro nikto. Ak je prúser už naozaj neudržateľný, tak nejaká mamutia firma zaplatí obrovskú pokutu, pričom majiteľom aj tak stále ostane dosť veľa zarobených peňazí a ide sa ďalej. Najvypuklejší prípad z posledných rokov: škandál s opioidmi ako OxyContin firmy Purdue Pharma, ktorý stál život desaťtisíce ľudí.
Verejnosti sa namiesto toho, aby bolo na čom sa zabávať, s radosťou predhadzujú iné škandály, napríklad sexuálneho charakteru. Nejakého politika nachytajú pri nevere, ten sa so slzami v očiach a s rodinou po boku ospravedlní, potom mu dajú televíznu šou a na tej on zarába ešte viac, ako keď bol v politike.
Britský. V Británii je naozaj málo kufríkovej korupcie, málokto by rozmýšľal o tom, že niekomu dá úplatok za povolenie stavby rodinného domu. Jednak je tam na tých nižšch úrovniach silná etika verejnej služby, jednak to má čo do činenia s triednym systémom (sudca, z váženej rodiny, študovaný na Harrow a Oxforde, nebude brať úplatok od nejakého trapka s working class akcentom, lebo sa s takými ľuďmi ani nestretáva). Na druhej strane je tam veľa biznisu na princípe old boys network, kde človek vôbec nemusí brať úplatok, lebo firme, ktorej dohodil kontrakt, šéfuje jeho spolužiak z Etonu, a ten sa oňho hocikedy v budúcnosti nejako postará, alebo o člena rodiny. Plus, taká tá americká korupcia: kto dá peniaze nejakej strane na voľby, môže čakať, že sa strana priaznivo postaví k regulačným požiadavkám firmy. Samozrejme, aj tej menšej politickej korupcie je dosť, pred rokmi napríklad utajeným reportérom niektorí poslanci vysvetľovali, ako sú ochotní zobrať peniaze za presadzovanie záujmov firiem. Ale krátkym verejným rozčúlením to aj zhaslo. (Fun fact: pred pár rokmi som mal ponuku pracovať pre jeden konzervatívny think-tank, ktorý inak robí zaujímavé veci, ale vtedy mu dochádzali preniaze, tak jednou z mojich prvých úloh malo byť navštíviť veľké konzultačné spoločnosti a získať od nich sponzorstvo, de facto za to, že my zase budeme presadzovať také veci, ktoré im vytvoria kontrakty s vládou. Toto je, bohužiaľ, úplne bežná prax. A z Londýna mám aj šťavnatejšie príhody.)
(Fun fact 2: Naozaj ma ohromne pobavilo, keď Zuzana Hlávková protikorupčná bojovníčka, napísala do denníka SME arogantný komentár, ako odchádza na Oxford študovať verejnú správu, aby sa naučila, ako sa to robiť naozaj má, nekorupčne: a odišla študovať na fakultu, ktorú Oxford založil z peňazí rusko-ukrajinsko-amerického oligarchu Lena Blavatnika, ktorý k svojim miliardám prišiel spôsobmi, proti ktorým sú všetci naši biznismeni úplní anjelikovia. Mimochodom, tam sa vtedy aj zhrození akademici búrili, ale bolo im to figu platné, univerzita peniaze prijala.)
Nemecký. Nechcem to nejako idealizovať, ale Nemci to robia zhruba tak, že kauza sa má rýchlo vyšetriť, dať nejaký trest, a ide sa rýchlo ďalej. (Samozrejme, v Nemecku nie sú napríklad politici ani tak veľmi nútení rozmýšľať o úplatkoch, lebo sú jednak dosť dobre platení a jednak veľká časť z nich po konci politickej kariéry končí na dobrých postoch v súkromnom sektore, ktoré už na nich tak trochu automaticky čakajú).
A tak, ako Nemci, by sme to mali robiť aj my. Prešľapy treba vyšetriť, potrestať. Podľa možností rýchlo a bez prílišného cirkusu. Lebo akokoľvek to časť verejnosti baví, tieto kauzy a nekonečné reči o korupcii a mafii v skutočnosti náramne škodia . A to aj reputácii krajiny aj vnútornej atmosfére. Lebo z toho, že aj tak je všetko skorumpované, sa stala univerzálna výhovorka a ospravedlnenie.
Navyše treba mať určitú ostražitosť voči tomu, čo sa deje. Jedným z aspektov prebiehajúceho boja sú bombastické zatýkania.
Osobne uznávam, že často môže z taktických dôvodov byť oprávnené rýchle a prekvapivé zatknutie.
Takisto, a tu už idem na hranu toho, čo je spoločensky prípustné, uznávam aj to, že niekedy je potrebné, aby štát demonštroval silu. Keď je veľmi silný protivnik, ktorý pre zmenu svojou silou účinne zastrašuje okolie, tak to treba prebiť.
Ale je otázne, nakoľko sú naozaj takticky prínosne prepadnutia rodinných domov o štvrtej ráno, alebo či treba demonštrovať silu proti niečomu, čo je dnes investičná firma, nasadením celého protiteroristického komanda proti administratívnym priestorom.
Potom ostáva ešte jedna otázka. Vyšetrovať tu určite je čo. Ale je tu pachuť toho, že napríklad tá pozornosť voči podnikateľom sa zatiaľ výhradne zameriava proti domácim, slovenským podnikateľom.
Máme tu veľmi silné zahraničné subjekty (napríklad v energetike, kde som v lete podával trestné oznámenie), okolo pôsobenia ktorých je tiež dosť otázok. Presuny majetku, daňové optimalizačné schémy, atď. Iste, možno sa v budúcnosti upriami pozornosť aj týmto smerom, ale zatiaľ tu ostáva tá pachuť.
A to aj vzhľadom na mediálne a politické hry. Veď - čom bola kauza Gorila? O tom, že tu po obrovskom zahraničnom tlaku vláda privatizovala mocným zahraničným koncernom. Tí hlavní hýbatelia boli politici (oni to celé spúšťali, videli ceny, za aké sa privatizovalo) a tie koncerny (veď aj v tých záznamoch je jasné, že sa to robilo kvôli nim). Nejaké domáce podnikateľské kliky len naskočili do rozhýbaného vlaku a politikom a zahraničným subjektom pomáhali v realizácii. Ale v mediálnom poňatí je to všetko značne inak. Z tých hlavných hýbateľov sú vzorní reformátorskí politici a vážené zahraničné koncerny.
Veľa vecí vyšetriť treba, najmä z ostatných rokov. Za vlád Smeru proste bolo dosť vecí robených zle, niekde šlendriánsky, niekde podozrivo. Ak je niekto vo funkcii generálneho prokurátora a nechá si rozkazovať od nejakého veksláka, tak by ma vôbec netrápilo, ak by dostal desať rokov. Osobne mám aj ďaleko od toho, aby som v tejto chvíli kričal, ako Robert Fico, o politických väzňoch.
Ale treba to ostro sledovať a dbať na dva princípy. Po prvé, spravodlivosť by mala byť nestranná. Po druhé, robme to chytro, ako Nemci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 9740 / 517 / 73 / 120 ]
Minister školstva Brani Gröhling je u novinárov chránená zver. Napriek tomu, že školstvu nerozumie a riadi ho veľmi zle, má jednu prednosť, ktorá ho predurčila na ministerský post - dobre sa oblieka. (Nerobím si srandu, raz mi to jedna novinárka takto povedala.) U médií je úplne cukríkový.
A to napriek tomu, že od jari škandalózne
- vôbec nezabezpečil, aby sa monitorovalo, čo sa medzi školami a deťmi počas lockdownu deje (toto naveľa v júni konečne presadili práve analytici). To, čo bolo v iných krajinách úplne automatické, že sa zbierali dáta, do akej miery sú učitelia z jednotlivých škôl či lokalít s deťmi vlastne v kontakte, aké sú najčastejšie problémy, atď., niekde na týždennej báze, u nás minister nepovažoval za potrebné vôbec!
- zbabral plán operátorov poskytnúť deťom zo sociálne vylúčených komunít voľné dáta, aby sa mohli spájať so školou
- nepredstavil žiaden koherentný plán, čo ide s rezortom štyri roky robiť. (Akurát prišiel k prezidentke s pár ničnehovoriacimi riadkami klišé o tom, ako chce školstvo modernizovať, tá ho za to dokonca pochválila!!!!)
- dopustil, že deti na Slovensku majú jeden z najdlhších pandemických lockdownov na svete. Deti sú zavreté doma už mesiace.
A treba znovu pripomínať, že sme svetový unikát? Máme plagiátora ako ministra školstva a vedy!!
Uvidíme, čo sa bude diať teraz. Na protest totiž práve odišiel dlhoročný analytik (a donedávna šéf IVP) Michal Rehúš. Urobil tak ako gesto solidarity s analytikmi, s ktorými ministerstvo nepredĺžilo zmluvy, a aj preto, že nesúhlasí s tým, ako Brani ministerstvo riadi (u analytikov Brani začal tým, že im na jar dosadil novú, nekvalifikovanú riaditeľku, podobne sa personálne dokatovali analytické kapacity na ministerstve zdravotníctva alebo sa zrušila Implementačná jednotka pod úradom premiéra).
Je to len ďalšia vlna personálneho tsunami, ministerstvo už predtým opustilo viacero skúsených ľudí, zvlášť z niekdajšej sekcie regionálneho školstva. Skúsených, dlhoročných zamestnancov Brani proste povymetal a vyšmaril na dlažbu.
Medzitým si tam nabral všelijakých aktivistov, napríklad z iniciatívy Indícia. To sú tí, ktorí sa pred časom tak vehementne postavili za písmo Comenia Script a sprevádzali to klamlivou kampaňou, viackrát som o tom písal.
Niekomu sa to môže zdať triviálne, no a čo, pár klamstiev. upozorňujem, že hovoríme o VZDELÁVANÍ a deťoch, dávame ich do opatery ľuďom, pre ktorých je manipulatívny prístup normálny.
Pripomínam, že mňa kedysi SaS v parlamente akože odvolávala okrem iného za to, že som vraj zvolil príliš agresívnu personálnu politiku. Ja som pritom vnútri ministerstva len vytiahol úradníkov z nižších na vyššie posty a do podriadených organizácii som inštaloval nové vedenia - ale všetko ľudí zvnútra školstva. Nikoho z týchto ľudí som pred nástupom do kresla ministra nepoznal, ani neboli nijakými straníkmi či strane naklonenými aktivistami.
Do parlamentu medzitým smerujú chabo pripravené a odkomunikované novelizácie školských a vysokoškolských zákonov. Médiá sa o ne prakticky vôbec nezaujímajú!!!!
Pred rokmi, keď som sa vrátil zo zahraničia, aby som prišiel pomôcť slovenskému školstvu, ma jedna vec úprimne šokovala. A to, ako málo tu kľúčovým ľuďom záleží na kvalite vzdelávania a budúcnosti našich detí.
Novinári, aktivisti, vtedajší opoziční politici si na celej téme robili najmä osobné kampane. Diskusie či už v parlamente alebo s aktivistami boli príšerné, jednoducho s hrôzou počúvate ľudí, ktorí o školstve nemajú ani šajnu, od teoretickej základne až po prehľad o tom, ako ono vlastne vo svete funguje (a často ani, ako funguje u nás).
Na tom sa rokmi nič nezmenilo. Bohužiaľ. Ak by nám na školstve záležalo, niekto ako plagiátor Brani by na post ministra ani len nemohol nastúpiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3821 / 1300 / 282 / 464 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 140 / 616 / 55 / 10 ]
Samospráva v jeho obci sa už nebude podieľať na bláznovstve s názvom plošné testovanie. Iste to preňho nebolo ľahké rozhodnutie, je to veľká zodpovednosť, ale inak sa nedá. Dúfam, že mu vyjadríte podporu!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 392 / 972 / 111 / 162 ]
(dlhší post - radšej nečítajte, ak vás téma nezaujíma, ale ak áno, bude tu veľa podľa mňa zaujímavých podrobností)
Je dôležité si to pripomínať, pretože celý príbeh ukazuje, ako naša spoločnosť nefunguje. Médiá dokážu dôležité procesy nabúrať pomerne primitívnymi, ale účinnými kampaňami. Výsledkom je dlhotrvajúci chaos v politike a vo fungovaní štátu. Školstvo je len príklad, ale dôležitý.
Pripomeniem, o čo vtedy išlo: po masívnej mediálnej kampani skupinka prevažne bratislavských aktivistov vyhlásila štrajk za vyššie platy učiteľov. Štrajk mal podobu, akú nepoznáme zo žiadnej európskej krajiny (v niektoré dni niektorí učitelia neprišli do školy). Tento štrajk karpatského typu navyše skončil fiaskom. Všetkých pedagógov v našom školstve je približne 90 tisíc (z toho cca 10 tisíc na VŠ). Do danej aktivity sa zapojilo 13 tisíc, čiže len maličký zlomok. Aj to naozaj veľmi nerovnomerne, takmer nikde neštrajkovala celá škola. Ešte raz, fiasko.
Štrajk bol pritom čisto politickou akciou, čo bolo zjavné z jeho načasovania a mediálnych manévrov:
- Predchádzalo mu normálne kolektívne vyjednávanie o platoch vo verejnom sektore. Pred ním ani tesne po ňom sa neozývali žiadne hlasy o tom, že ak nebudú pedagógom zvýšené o toľko a toľko, bude štrajk (úprimne, mne by to aj pomohlo, pretože na kolektívnom vyjednávaní sa všetci odborári, okrem školských, postavili proti tomu, aby sa učiteľom platy zvyšovali výrazne viac, ako ostatným zamestnancom). O štrajku sa začalo hovoriť až v rámci predvolebnej kampane.
- Články o bratislavských aktivistoch a ich možnom štrajku dlho patrili medzi najmenej čítané na všetkých portáloch (ak niekto chce, určite sa to dá overiť aj spätne). Napriek tomu ich médiá, ktoré sa inak oháňajú tým, že oni robia len službu čitateľom, sústavne nasadzovali. Situácia sa zmenila až vtedy, keď prišli bombastické titulky o tom, že je vyhlásený štrajk. Pokrytie bolo bezprecedentné: niekoľkominútový vstup o štrajku v hlavnej spravodajskej relácii Markízy, niekoľko úvodných strán novín venovaných štrajku v SME a podobne. Toto by ste nenašli pri takmer žiadnej inej udalosti.
- Akonáhle bolo po voľbách, štrajky ani aktivisti už opäť nikoho nezaujímali. Crmoman sa ešte snažil zviditeľňovať nejakými protestami na ktoré mu prišlo dvadsať ľudí (známych a kolegov), dokonca sa snažil znovu o štrajk, ale po voľbách to už proste nemalo mediálne pokrytie.
- Štrajk sa konal napriek tomu, že to bolo celé úplne zjavne kontraproduktívne. Prieskumy verejnej mienky totiž dlhodobo ukazovali, že väčšina verejnosti je proti výrazne vyšším učiteľským platom, dokonca ju takéto reči dráždia. Prísť s touto témou práve počas predvolebnej kampane teda bolo pragmaticky nezmyselné: cieľom malo byť čo, tlačiť politikov do toho, aby si v kampani poškodili prijatím opatrenia, ktoré väčšina verejnosti nechcela? Navyše by to bolo pod tlakom malej skupinky nepopulárnych ľudí? Veď by to vládu úplne zhodilo.
Niektorí štrajk potom ospravedlňovali (boli ľudia, ktorí to najprv podporovali, potom im došlo, že to celé nebolo veľmi účelné) tým, že sa vraj aspoň o školstve začalo hovoriť (nie je to pravda, počet článkov o školstve v médiách výrazne narástol už priamo po mojom nástupe za ministra a, naopak, po mojej odchode prudko poklesol) a spoločnosť vraj začala uznávať dôležitosť učiteľov. Lenže veľký prieskum, ktorý po štrajku robil Sociologický ústav SAV ukázal, že sa postoje vôbec nezmenili, a to naprieč politickým spektrom: voliči všetkých strán boli proti výraznejšiemu zvyšovaniu učiteľských platov.
Prečo k celej aktivite došlo? Základom je, samozrejme, to, že kvalitný učiteľ by objektívne mal zarábať oveľa viac, ako väčšina učiteľov dnes na Slovensku zarába. To som hlásal aj bez aktivistov a dokonca som si organizoval vlastný štrajk: s predstaviteľmi stavovských organizácií som sa snažil dohodnúť, že úplne tesne, niekoľko dní, pred voľbami spoločne vystúpime a povieme, že sme sa dohodli, že priamo v programovom vyhlásení vlády po voľbách musia byť zakotvené určité veci týkajúce sa školstva (vrátane zvýšenia platov). Toto som začal organizovať už mesiace pred tým, ako so svojím štrajkom vystúpili aktivisti. Ak s tým vystúpi celé školstvo reprezentované stavovskými organizáciami plus minister, má to, samozrejme, inú váhu ako krik pár aktivistov.
Štrajk tú atmosféru ale úplne narušil, nakoniec aj stavovské organizácie, ktoré priamo na môj popud rokovali, vyšli s úplne nereálnymi požiadavkami (vrátane toho, aby nástupný plat vysokoškolského profesora bol 3000 eur a podobné šialené nezmysly). Potom sa mi ospravedlnili, že sa cítili pod obrovským tlakom médií, aby prišli s čo najväčšími požiadavkami.
Celá aktivita mala dva dôsledky:
1. Katastrofálne dopadla na školstvo. Niektorí aktivisti ako svoje víťazstvo síce šírili, že som musel odísť, ale to, že by som odišiel priamo kvôli štrajku, je hlúposť. Vec sa mala tak, že som si za rok vo funkcii narobil obrovské množstvo nepriateľov: od majiteľov súkromných vysokých škôl, ktoré sa pod mojím tlakom išli zatvoriť, až po podnikateľov s eurofondami, ktorým som zatváral kohútiky (napríklad pred voľbami som vydal príkaz, aby sa väčšina príprav na projekty v novom eurofondovom období proste stopla - bolo to úplne neúnosné, stále som počul o lobistoch, ktorí sa na všetkých politických úrovniach aj cez úradníkov snažili tlačiť rôzne katastrofálne projekty). A asi ani nemusím spomínať veci ako národný futbalový štadión. To ale samozrejme znamenalo, že všetci moji nepriatelia potrebovali, aby mi klesla verejná popularita (ktorá bola dosť vysoká) a mohli vtedajšiemu premiérovi argumentovať, že treba zmenu. To sa naozaj podarilo a už niekoľko týždňov pred voľbami som mal informácie, že po voľbách dostane rezort SNS (tam to potom išlo ako po masle, okamžite sa podpísal dodatok k štadiónu, prerobili sa eurofondové výzvy, obnovili sa akreditácie pochybným vysokým školám). To som, mimochodom, vtedy priamo povedal aj Crmomanovi a spol, že im blahoželám k tomu, že ministerstvo dostane SNS.
Mojím odchodom sa zároveň okamžite zrušili všetky navyšovania financií: vláda odignorovala, že mi schválila 100 miliónov eur na nové programy APVV, Smer odignoroval, že sa verejne zaviazal okamžite po voľbách začať s rekontrukciou internátov, stavať učiteľské byty, atď. Začal sa rozpad analytickej jednotky, tým, že Lubyová vyhodila dlhoročného, šikovného riaditeľa. Takisto zablokovala transformáciu SAV (zákon sa dokončil práve za mňa). Atď, atď.
2. Druhý dopad bol na diskusie o školstve. Tie boli dlhodobo otrasné, priznám sa, že chodiť na verejné diskusie s aktivistami bolo naozaj mentálne náročné: ľudia bez vzdelania, bez znalostí o školstve vykrikovali, čo si oni predstavujú, že treba urobiť. Ale médiá to svojimi kampaňami ešte výrazne zhoršili. Učili ľudí, že je úplne v poriadku hulákať čisté nezmysly. Platí do doteraz, aj tu často vidíte niekoho, kto sa ma teatrálne pýta, čo som so školstvom dosiahol. Podľa mňa veľa, ale, samozrejme, za rok a štyri mesiace by rezort tak, aby to jasne videl bežný občan, nezmenil ani Warren Buffett. Ale tu sa vtedy normálne hlásalo, že školstvo sa dá zmeniť nejakými pár deklaráciami, alebo, že zvyšovať platy učiteľov, je vlastne úplne jednoduché (preboha, sú to obrovské objemy štrukturálnych výdavkov, za situácie, ešte raz, keď aj verejnosť je skeptická a určite o niečom takomto ďalekosiahlom nemôže rozhodnúť minister školstva, to je úplne mimo jeho právomocí a možností).
Bizarné bolo sledovať, akých lží sú zúčastnení schopní. Toto veselo fičalo už dávno pred štrajkom. Niekoľko príkladov:
- bulvár zverejnil informáciu, že nosím hodinky za 1500 eur. Iste, spomedzi všetkých politikov, ktorých uviedli, to bola najnižšia suma, ale ani tá nebola pravdivá. Stáli 120 eur. Odfotil som ich úplne zblízka, aby bolo jasne vidieť značku a typ, zverejnil som to, a žiadal som opravu. Samozrejme, nič.
- zverejnili sme, aké sú reálne príjmy učiteľov na Slovensku. Lebo tabuľkové platy sú naozaj nízke, ale s rôznymi príplatkami má v skutočnosti časť učiteľov na svoje regióny nie úplne najhoršie príjmy. Počítal to IVP, ktorý sa teraz rozpadol. Aktivisti úplne drzo na to proste povedali, že som si tie čísla len vymyslel, médiá to zopakovali a hotovo. Podobne som darmo poukazoval na to, že hlásajú čisté bludy, keď tvrdia, že českým učiteľom sa za tri roky zdvihli platy o, tuším, 40 percent, a že je to predsa ľahko overiteľné - nič, hlásali to ďalej, médiá necítili nijakú potrebu ich konfrontovať s tým, či je to naozaj pravda.
- Poslanci za SaS ma išli v parlamente odvolávať okrem iného za to, že sa údajne stratil pol milión eur v MPC. On sa pritom nikdy nestratil, došlo tam len k vážnemu pokusu o podvod (pomerne častý aj v súkromných firmách - niekto sfalšuje dodávateľský email a pošle informáciu o zmene bankového spojenia), ktorý sa, našťastie, prekazil a banka peniaze zadržala. Napriek tomu poslanec Galko za SaS pokojne vyhlásil čistú lož, že peniaze sa našli deň pred mojím odvolávaním, a médiá to pokojne papagájovali ďalej. Poslankyňa za SaS Nicholsonová ako svojho asistenta zamestnala bývalého finančného riaditeľa danej inštitúcie, z ktorého som vraj ja spravil obetného baránka, lebo vraj boli zodpovední iní ľudia. A do nemoty to opakovala. Po niekoľkých mesiacoch vyšetrovanie ukázalo, že daný pán si okrem iného peniaze organizácie posielal na čas na svoj súkromný účet!!!!!!! Vtedy ho na hodinu prepustila. Ale to médiá nijako nerozoberali.
Takto by sa dalo pokračovať. Kým ja som čistil ministerstvo, ako sa dalo (a to naozaj nie je jednoduché, nefunguje to tak, že vydáte pokyn alebo spravíte nejaký prejav, to sú hodiny a hodiny, počas ktorých zisťujete, v akom stave sú jednotlivé projekty, čo je v poriadku alebo neporiadku so zmluvami, ktorá časť školstva má aký názor na niektoré legislatívne aspekty, atď.) z médií a od aktivistov sa na mňa valili nové a nové kýble špiny.
Mimochodom, to neskončilo dokonca ani voľbami. Ešte niekoľko mesiacov vzrušení aktivisti, a celkovo kaviarenské kruhy, šírili o mne totálne klamstvá. Taký Viktor Križo učiteľom na elektronickom fóre vysvetľoval, ako som na ministerstve kradol ako straka už ako štátny tajomník zodpovedný za eurofondy. Podobne vysvetľoval Roman Baranovič (riaditeľ školy Narnia), tu si dovolím dlhšie citovať, ako som vraj fungoval ako statny tajomnik zodpovedny za eu fondy a pod ktoreho strazou sa zrealizovalo niekolko kvalitnych eu zlodejin ... ved kto by si dnes pamatal na elearningove vzdelavanie pastierov koz za 12 milionov eur alebo na portal vychovnych poradcov za 6 milionv, alebo na ucebnu pomocku - sifonove koleno za 300 eur, alebo na portal VUDPaPu za 4 miliony, za portal na podporu tvorby skolskych vzdelavacich programov, alebo nebodaj portal v projekte sustava povolani za dakych 20 millionov, alebo na portal digitalnych vzdelavacich objektov za dalsich x milionov.
Až na to, že ja som štátnym tajomníkom bol TRI MESIACE (pričom eurofondy som vôbec na starosti nemal) a ešte tri mesiace predtým som bol poradcom ministra. Pred tým som s ministerstvom ani eurofondami absolútne nič v živote nemal. Ale to vôbec takýmto hajzlíkom neprekáža v šírení úplnej špiny.
A máva to naozaj bizarné formy. Ja som si dokonca ešte pred pár mesiacmi na jednom internetovom fóre od takýchto aktivistov a angažovaných učiteľov, ktorí začali rozoberať moju osobu, prečítal úplne bizarné informácie o tom, ako vraj mám najmä rád drahé obleky (tie pritom nosím nerád a odkedy som prestal byť ministrom, tak maximálne päťkrát do roka, na nejaké formálne príležitosti), dokonca drahé autá (ja som v živote ani len nešoféroval niečo, čo by sa dalo označiť ako luxusné auto, niežeby ešte vlastnil). A takýchto nezmyslov tam vyprodukovali desiatky!!!!!!
Mimochodom, za zmienku stojí ešte jedna drobnosť. Ak ja na Facebooku poviem, že vláda je banda magorov (podotýkam, že ja v takýchto, zriedkavých, prípadoch zdôvodním, prečo to slovo použijem), tak kaviareň vydá komentár, že exminister by sa mal slušnejšie vyjadrovať. Keď naopak, mňa ľudia ako Baranovič (riaditeľ školy, a inak známy viacerých novinárov) tiež online častujú nevyberavými prívlastkami, žiaden novinár, ktorý sa na to pozerá, k tomu nič nepovie. A, čo je oveľa horšie, nikto z nich sa neozve ani vtedy, keď ten šíri také úplne brutálne lži, aké som práve spomenul.
A ak už spomínam aktivistu Križa, ten nakoniec pookydával aj kolegov z vlastnej školy a odišiel odtiaľ, aj celkovo od učenia (zamestnal ho Crmoman v ich aktivistickom združení SKU).
Inými slovami, školské aktivistické kruhy sú preplnené ľuďmi, ktorí bežne klamú (tu som to uvádzal na vlastnom príklade, ale napísal som dosť textov, vrátane novinových komentárov, kde som to ukazoval aj širšie), sú nevzdelaní, bez rozhľadu, navyše vyslovene zákerní a celkovo neurotickí.
(Len pre istotu podotýkam, že tým nemyslím automaticky všetkých, ktorí sa nejako pohybujú v kruhoch školských reformátorov.)
Ak to spojíte s ľuďmi v médiách (opäť, netýka sa to všetkých, ale tí kľúčoví všetko prebujú), dostanete tým vysoko toxickú zmes, ktorá škodí školstvu aj krajine ako takej. A to do budúcna jednoducho bude treba riešiť, v takejto atmosfére jednoducho nemôžeme donekonečna žiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 13281 / 301 / 20 / 35 ]
Pozerať sa na nášho priemera, ako na oficiálnej zahraničnej návšteve popri Macronovi pôsobí vyslovene neohrabane, proste ako sedlák, potom ešte doslova ako decko Macronovi začne skákať do reči svojou angličtinou, až ho ten ráznym gestom musí zaraziť... To proste človeka zabolí. Francúzsky prezident sa k Matovičovi správa ako k dieťaťu. Zjavne má prečo.
A potom mal Igor, bohužiaľ, ešte aj oficiálny prejav, tak otrasný, tak nediplomatický, tak narcisistický, ako to len on vie.
Ako vždy zdôrazňujem, v ostatných rokoch sa Slovenskej republike podarilo na medzinárodnej scéne vystupovať veľmi sebavedomo a silnejšie, ako by tomu napovedala naša geografická veľkosť.
Prispievali k tomu rôzne detaily. Dobrá práca viacerých našich kľúčových diplomatov. Vystupovanie Robert Fica, ktorý napríklad pamätne počas plynovej krízy spred dekády prišiel do Moskvy aj Kyjeva ako neformálny šéf krajín nášho regiónu a diplomaticky, ale dôrazne tam pred kamerami najvyšším predstaviteľom oboch krajín povedal, že prívod plynu do východnej Európy musia okamžite obnoviť. Takisto jeho nekompromisná, ale, opäť, diplomatická komunikácia počas migračnej krízy, keď sme ako jediná krajina hneď na začiatku odmietli kvóty.
Alebo výborná medzinárodná pozícia Miroslava Lajčáka, ktorý dokonca veľmi dobre zabodoval v boji o diplomaticky najvyšší post na svete, šéfa OSN. Ale medzinárodne silný bol napríklad aj Peter Kažimír, v pre nás kľúčovej euroskupine či na iných fórach.
A bolo to cítiť. Kedykoľvek som prišiel do medzinárodnej organizácie, mal som vybavený bezproblémový prístup k vedeniu, až na úroveň neformálnych obedov či večerí so šéfstvom OECD či UNESCO. Podobne, ako keď ma požiadali, aby som v OECD viedol seminár ministrov financií a hospodárstva o verejných investíciách - mojím spolupredsedom bol práve Macron, vtedy ešte minister hospodárstva.
Jednoducho, boli sme krajina s jasným vplyvom. Teraz je to, ako mi potvrdzujú aj diplomati, katastrofa, neuveriteľné, ako sme klesli.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2053 / 1800 / 381 / 397 ]
Veď nám kedysi sľubovali švajčiarske.
V tieto dni ľudia dostávajú výpisy, v ktorých sa im po zmene zákona prvýkrát píše aj výpočet výšky dôchodku z 2. piliera. Tie sú, odkedy sa začali vyplácať, nízke, ale teraz si to takto priamo uvedomuje oveľa viac ľudí, všetci budúci dôchodcovia, ktorým súkromné firmy investujú peniaze.
Celý príbeh 2. piliera je typický pre ekonomické reformy tohto druhu: zoberie sa nejaký reálny parameter (v tomto prípade demografický vývoj), z neho sa odvodí zmes pravdivých aj nepravdivých premís a potom sa ponúkne údajne logické riešenie.
Je to posvätené dobre oblečenými, dobre sa vyjadrujúcimi ľuďmi, ktorých novinári úctivo oslovujú ako ekonómov (bez ohľadu na to, či za sebou vlastne majú nejakú významnejšiu intelektuálnu dráhu alebo nie). Navyše to propagujú známe medzinárodné inštitúcie.
A po rokoch to vôbec nefunguje. Ale zvalí sa to zase len na ľudí, zle si vybrali investičné stratégie, alebo na politikov, ktorí vraj systém neskôr zle upravili (hoci hlavným argumentom na začiatku reformy bolo, že to bude tak dobre zarábať, že ľudia si na tento nový systém nebudú chcieť nechať siahnuť). Resp. sa príde s nejakými ďalšími zázračnými riešeniami, vraj už stačí len takáto zmena, a potom to začne dobre fungovať, už len takáto..donekonečna. Bohatí bohatnú, chodobní, ktorým sa sľuboval raj, pardón, švajčiarske dôchodky, majú figu.
A tí dravci na to boli dlhodobo pripravení. Pred rokom som tu mal v rámci konferencie o dôchodkoch okrem iného bývalého poľského ministra financií Rostowského. Ten spomínal, že keď sa stal v roku 1989 ekonomickým poradcom prvého post socialistického premiéra, už mu začali nútiť dôchodkovú reformu, čo ho najprv šokovalo (krajina potreboval najprv vyriešiť mnoho iných vecí), potom si uvedomil, ako veľmi sa niektoré kruhy chcú dostať k týmto obrovským peniazom.
Druhý pilier v rokU 1999 vláda nakoniec zaviedla, ale Rostowski ho po mnohých rokoch, keď sa stal ministrom financií, jedným z najúspešnejsích v Európe, zrušil. Krajina sa skončením rozdelenia na prvý a druhý pilier prestala zadlžovať a získaný priestor Poliaci využili na produktívne investície do infraštruktúry, ktoré im všetci v regióne závidíme. (A vďaka ktorým budú mať skutočne vyššie dôchodky, jednoducho preto, že im to zvýšilo výkonnosť hospodárstva.)
A toto je veľmi hlboký problém. Ľudia sa ľahko nechajú oklamať a volia de facto podvodníkov s pekným imidžom, ktorí využijú zložitosť témy (dole pripojím linky na články, ak to niekoho zujíma) a z vrecák ľudí vytiahnu obrovské peniaze.
Akurát ich nikdy nenaháňa NAKA, v tlači sú to významní reformní politici a významní finanční investori.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2711 / 550 / 72 / 179 ]
Toto už je úplne neuveriteľné. V nemocniciach sa začali vylievať vakcíny, lebo nie je čím očkovať. Ako potvrdil riaditeľ nášho domáceho (mimochodom špičkového) výrobcu injekčných striekačiek, už od jari vládu upozorňovali na to, že budú musieť injekčné striekačky nakúpiť. Firma to vie, lebo práve od nej si nakupujú striekačky iné európske vlády. Okrem - slovenskej.
Tá o nákupe začala rokovať až minulý týždeň!!!!! Toto sa ani vymyslieť nedá, toto je realita chaotickej vlády
Teraz sa objavili prvé prúsery. Zásoba striekačiek je malá, tak niekde museli vakcíny vyliať.
Je jasné, ako to dopadne. Vláda v rámci núdzového stavu striekačky výrobcovi proste začne zabavovať. Vyvolá to zlú krv - u samotného výrobcu, aj u iných vlád, ktoré poctivo plánovali a teraz im Igorova vláda takto podupe po zmluvách.
(PS viem, že čakáte netrpezlivo na info o protestoch, trochu sa to naťahuje, nie mojou vinou, ale večer budú)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1040 / 1300 / 268 / 449 ]
Dobré ráno, presne na to, o čom teraz hovoria, upozorňujem od začiatku leta!!!! Tým, že vláda nečerpala zrýchlené eurofondy, ktoré mali ísť na pomoc ľuďom a firmám (!!), už Komisia asi neuzná možné čerpanie z programov, odkiaľ tieto peniaze mali ísť.
Niekoľko mesiacov sa tešia, že sa tu idú naháňať eurofondoví zlodeji minulej vlády (veď nech sa naháňajú), ale sami spôsobia NÁSOBNE väčšie škody!!!!!! Svojou zúfalou, strašnou, totálnou neschopnosťou.
A to ani nie je celý eurofondový problém, ešte tam budú ďalšie. Pritom, pripomínam, eurofondy nie sú zadarmo, my sme si ich predplatili časťou daní, ktorá išla do Bruselu.
Mimochodom, tu vidno, čo stvárajú médiá. Lebo typický kaviarenský novinár (nehovorím, že sú takí všetci, hovorím o vplyvových) sa teší z príbehov o mafii, ktoré vytvára, a je mu jedno, že tu unikajú také prostriedky, že to ľuďom, celej ekonomike, reálne chýba a bude ťažko chýbať. Až kým to nezačne byť úplne zjavné.
Táto vláda je strašné zlo, ale nie je v tom sama, má prisluhovačov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1206 / 1100 / 85 / 256 ]
Pre mňa bol minulý týždeň zaujímavý aj tým, že sa vládni agenti prvýkrát pokúsili vyhľadať a zastrašiť niektorých mojich spolupracovníkov, ale bolo to skôr trápne ? Ideme to do toho, protesty sa spustia a už nesmú ustať!! Držme si palce!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 306 / 7600 / 1000 / 3100 ]
To je už riadna sila, referendum=Hitler. Za taký textík by za starých časov dostal aj nejaké okresné ocenenie pre politrukov (samozrejme, s trošku inými aktérmi v príbehu, ale princíp je rovnaký).
Mimochodom, text je popretkávaný typickými pseudointelektuálnymi hlúposťami. Na jednom mieste napríklad označuje patetický, vzletný jazyk aj pompéznosť za typickú charakteristiku autoritárskych režimov - zjavne si neprečítal veľa dobových výpovedí. A zjavne ho nikto ešte nezobral na oslavy Dňa Bastily alebo narodenín anglickej kráľovnej.
Pripomeniem, Šebej je jedným z krstných otcov domácej dezinformačnej scény. Mne napríklad utkvelo v pamäti, ako v 90. rokoch pri diskusiách o vstupe do NATO opovržilo písal o tých, ktorí sa báli, že nás aliancia zatiahne do rôznych pre nás cudzích konfliktov. Sú to úplní ignoranti a nerozumejú tomu, tvrdil, NATO je čisto obranné a určite nehrozí, že by sme sa podieľali na vojenských operáciách, ktoré nesúvisia priamo s obranou členov aliancie. Onedlho prišlo bombardovanie Juhoslávie, potom Afganistan.
Jeho hlavnou obsesiou je Rusko a kedykoľvek naň príde reč, zdôrazňuje, ako Rusko mení západnú verejnú mienku (ako inak, starý príbeh o tom, že Trumpa vlastne vyrobili ruskí internetoví agenti a podobne). Minule dokonca zahlásil, že Putin môže v budúcnosti zaútočiť jadrovými zbraňami na vybrané európske mestá a že to chce.
Pod dohľadom Šebeja tu vyrástli postupne viaceré skupinky občianskych aktivistov a prozápadných analytikov, ktorí šíria tzv. Kosovskú lož a mnohé ďalšie hoaxy.
Do neba určite nepôjde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1697 / 1100 / 167 / 196 ]
Asi ste zachytili, ako sa Matovič cez víkend vyhrážal doslova kriminálom starostom, ktorí by mu odopreli poslušnosť v jeho hlavnej úchylke, testovaní.
Hovoril to napriek tomu, že právnici sa vcelku pohodlne zhodujú, že je to kapitálny nezmysel, aj podľa Matelkových vlastných platných predpisov. Samosprávy v tejto chvíli robia vláde len službu, ak nejaké testovania organizujú.
Ale, ako vieme, Igorko, poľný maršál Naď aj agent Mikulec milujú vyhrážanie sa väzením prinajmenšom tak, ako Krajniak miluje rybárske maskáče.
K tomuto panoptiku sa najnovšie pridal Patrick Linhart, poslanec u devianta Kollára, ktorý vraj podal žalobu na riaditeľku potravinárskej komory Janu Venhartovú.
Dôvod je úžasný, jeho potravinový semafor označila za populistický nezmysel. Samozrejme, žaloba nemá žiadnu šancu, ale ukazuje, do akej miery sa tí ľudia už úplne zbláznili a akí sú to narcisi.
Linhart je pritom nekompetentný tĺk (mimochodom, znovu podotýkam, že by mal láskavo uviesť, kde získal VŠ titul, ktorým sa hrdí).
Do parlamentu sa zviezol na tom, že ľudia majú oprávnené obavy o kvalitu potravín, tak si robil promo úplne hochštaplérskymi videami akože kontroly potravín, na ktoré mu slabomyselnejší jedinci aj naleteli.
A keďže Boris nevie, ako postaviť aspoň zopár nájomných bytov, na Krajniakove almužny čakajú niektoré firmy od októbra (!!) , a jeho podpredseda vlády Holý sa prepadáva do čoraz väčších problémov so svojimi legislatívnymi návrhmi, tak sa hnutie chcelo pochváliť aspoň nejakou iniciatívou.
Celá vládna koalícia je jedno veľké panoptikum slaboduchých komediantov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1642 / 1400 / 89 / 305 ]
Tým, ako sa Igor a jeho verní dostávajú do paniky, začínajú podnikať rôzne kroky. Jedným z nich je, že sa aj mne tu na profile ukazujú rôzne profily s agresívnymi odkazmi.
Časť z nich je pravdepodobne falošných. Už aj médiá si všimli, že tým, ako OĽaNo nezadržateľne klesá, záhadne sa aktivizujú rôzne stránky so skrytými adminmi, ktoré burcujú k podpore Igora a útokom na iných (reportáž k tomu majú aktuality.sk). A do pohybu sa dostávajú aj anonymné profily.
Ale časť tých trollov sú zrejme aj reálni ľudia. A to, čo robia, je smutná výpoveď o našej spoločnosti. Netýka sa to len útokov na mňa, ale dovoľte v rýchlosti na pár nezmysloch ukázať, ako fungujú.
Dobre si si so Smerom nakradol
Okrem toho, že som nič nenakradol, bizarný je celý spôsob tohto uvažovania.
Ak by niekto ako ja išiel po čisto materiálnych statkoch, nemusím sa vôbec zapodievať Smerom. Ja na to jednoducho nie som odkázaný. Treba si uvedomiť, že napríklad práca v medzinárodných inštitúciách je dosť dobre ohodnotená. Začnete pracovať v Európskej komisii za nejakých 4 a pol tisíca mesačne, o pár rokov to je 6 alebo 7 tisíc, k tomu veeeľmi dobrá penzia. Ja som ale po dvoch rokoch z Bruselu utiekol (nepracoval som priamo v Komisii), lebo ma jednoducho to prostredie nijako nenapĺňa. Ale, ako hovorím, ak chce človek hlavne peniaze, je to čistá, stabilná možnosť ako sa zabezpečiť.
Ani nehovorím o korporátnych štruktúrach, ja som vyučoval finančnú ekonómiu a naozaj som nemal problém ísť robiť do nejakej investičnej spoločnosti, ak by sa mi chcelo.
Toto sú ale veci, ktoré nejakí Matovičovi dezoláti asi nikdy v živote nepochopia. Pretože si proste myslia, že všetci sú ako oni, posadnutí len peniazmi, lebo na viac proste duševne nemajú. A zároveň bez prístupu k nim. Jediné, čo im ostáva, je závistlivé poštekávanie.
My si dobre pamätáme na... sifóny, polmilión stratený v MPC, Ekoiuventu...
Áno, toto už patrí priamo k inštrukciám, ktoré matovičovské fóra šíria, zaútočiť na Draxlera týmito nezmyslami.
Každý trochu inteligentný človek, ktorý si kedysi prečítal články k týmto kauzám, videl, že pod senzáciechtivými titulkami sa už veľa neskrývalo. Predražené sifóny? S týmto projektom som ja nič nemal, začal sa realizovať pred mojím nástupom do funkcie, za mňa sa veci akurát distribuovali do terénu (a ani nikto v skutočnosti nekupoval sifóny za tie peniaze, ako sa tvrdilo, to už je ale na dlhé vysvetľovanie).
Stratený polmilión? Nikdy sa žiadne peniaze nestratili, v našej podriadenej organizácii sa vtedy ktosi pokúsil o podvod, ktorý sa ale včas prekazil. Ak by nebolo predvolebné obdobie, nikto si to ani nevšimne (verejný alarm som pritom spustil ja, aby som varoval ostatné organizácie, nech si dajú pozor). Ale médiá vypúšťali titulky, ktoré sa tvárili, akoby sa niečo naozaj stratilo. Inteligentný čitateľ si, samozrejme, prečíta aj viac, ako titulok. To ale najprv nejakú inteligenciu treba mať.
Najlepšia ? bola kauza Ekoivuenta, lebo tu presne po tom, ako som areál chcel ochrániť a pre istotu som ho predisponoval z podriadenej organizácie priamo na ministerstvo a zároveň pred médiámi deklaroval, že sa to nikdy nepredá, sa do mňa ostro rôznymi podpásovými článkami pustili práve médiá vlastnené skupinou, ktorá o areál mala predtým záujem. Úplne zjavne.
To ale, opäť, nebránilo rôznym aktivistom okolo tohoto celého rozhrávať všelijaké hry. Ale len do volieb, odvtedy nikoho netrápi, ako areál pustne. A najmä - žiaden škandál nevyvolalo ani to, keď teraz na jeseň mohol štát znovu do svojho vlastníctva získať aj priľahlé pozemky (treba ich na plnohodnotné fungovanie areálu, lebo je cez ne napríklad prístup) ale nečinnosťou ministra Grohlinga nezískal (!!!!!!!) Žiadne mediálne výstupy, žiadne pohoršené armády trollov.
Pozri, ako školstvo vyzerá, to je tvoja zásluha
To už sa ani nedá komentovať, za rok a štyri mesiace môjho pôsobenia sa toho dokázateľne spravilo veľmi veľa, zoznamy som už veľakrát zverejňoval. Ak mi niekto kladie za vinu to, ako sa školstvo riadilo predtým alebo potom, tak je jednoducho blbec. Rovnako, ak si myslí, že sa za tak krátku dobu dá školstvo nebodaj celé prerobiť, to by nedokázal ani Warren Buffett.
Ok, v skutočnosti mne sem až tak veľa zmätených matovičovcov nechodí, ale je smutné, ak sa vôbec nejakí objavia. A tiež je zjavné, že ich v určitých vlnách niekto predsa len hucká.
Ale bolo by príliš jednoduché zvaľovať to len na Matoviča, a atmosféru a štruktúry, ktoré vytvoril. Fakt je, že tomuto všetkému sa darí v atmosfére, ktorú tu už desaťročia vytvárajú predovšetkým niektoré médiá.
Je to atmosféra zloby a správania bez elementárnej zdvorilosti. Ale najmä je to atmosféra, v ktorom sa považuje nielen za ok, ale dokonca za cnosť hádzať na druhých čo najviac špiny.
A toto sa jednoducho musí v budúcnosti zlomiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4829 / 1500 / 171 / 195 ]
Ombudsmanka síce jedným dychom dodáva, že sa už skôr obracala na generálnu prokuratúru a iné inštitúcie, musím ale povedať, že toto je poriadne neskoro, veď presne na takéto situácie bol jej úrad vytvorený!!!
Ale zase lepšie teraz, ako nikdy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 541 / 1000 / 64 / 145 ]
Jedna vec, ktorá mi bola v Bratislave vždy odporná, je existencia takej tej vrstvy vybavovačov projektov na jednej strane a na druhej strane rozsiahlych skupín ľudí, ktorí sa naučili dodávať niečo štátu, vo väčšine prípadov zákonne úplne čisto, ale je to absolútne zbytočné, spoločensky neprínosné, akurát to zarobí niekomu peniaze.
(Mimochodom, existujú aj iné vrstvy hochštaplérov, herbalajfistov a predavačov investičného poistenia, či ešte horších. Čo považujem za minimálne rovnako spoločensky škodlivé. A nie, nemyslím si, že je v tomto rozdiel medzi súkromným a štátnym sektorom).
Má to ohromné dopady. Napríklad, keď som prišiel na ministerskú stoličku, v niektorých prípadoch som doslova zúril pri tom, čo som nachádzal. Pamätám, si, ako som si išiel pozrieť nejaký akože inovatívny softvér na vzdelávanie cez tablety, ktorý mal otrasnú kvalitu (bol to nejaký primitívny program zle preložený do slovenčiny, proste klasická zlodejina), až som sa triasol od zlosti. Niekomu proste nebolo ľúto tých detí, hlavne, že sa nabalil.
V novinách sa dočítate o megakauzách s politickým pozadím, ale práve takýchto menších zlodejín je tiež dosť veľa.
Všetko to slúži na to, aby sa daní ľudia potom v bielych podnikateľských košeliach mohli ísť na svojich mercedesoch napapať do drahých reštaurácií alebo na Maledivách dávali fotky na Instagram, ako sa im dobre žije. Alebo, v niektorých prípadoch, sa predvádzajú na všelijakých reformátorských seminároch, aj také vidíte.
Ak má spoločnosť napredovať, tak takéto javy musia byť potlačené na minimum (úplne nezmiznú, bez ohľadu na to, čo čítate v novinách, rôzne druhy sústavnej korupcie vidíte prakticky v akejkoľvek krajine).
Podobne treba potáčať iné veci, napríklad nezdravý vplyv úzkych podnikateľských kruhov na politiku (upozorňujem, že podobne ako tomu bolo pri výraze kaviareň, aj výraz oligarcha som pôvodne ako prvý v slovenskom jazyku začal používať ja, ešte pred pätnástimi rokmi). Nezdravým nemyslím to, že politici a podnikatelia diskutujú, ale práve doslova zajatie štátu. Lenže, pozor, to zajatie štátu nemusia robiť len domáci oligarchovia, niekto ho akože oslobodzuje, ale v skutočnosti len preto, aby sa odovzdal do rúk iným skupinám, s presahom cez hranice krajín.
Bohužiaľ, celý boj s korupciou u nás je v skutočnosti jedna veľká zvrhlosť, ktorá je do značnej miery kontraproduktívna. Je to viac emocionálne divadlo pre neznalé masy, využíva sa najmä na politický boj.
V prvom rade si treba uvedomiť tri nezdravé princípy, ktoré tu fungujú:
1. Korupcia je to, čo robí ten druhý. Poznám veľa ľudí, ktorí šťavnato nadávali na štát (lebo štát je vraj z princípu prehnitý mechanizmus) alebo na mafiánsky smerácky štát - a potom s radosťou chňapli po nejakom úplne zbytočnom projekte. Samozrejme, a to je kľúčové, vždy si vedeli zdôvodniť, prečo práve ten ich je v skutočnosti dobrý.
2. Korupcia je to, čo sa dá politicky predať. Vypuklý príklad: každý správny matovičovec a sulíkovec vám bude tvrdiť, že za zlé zdravotníctvo môže to, že ho rozkradol Smer. Viete, kade zbytočne unikali zo zdravotníctva najväčšie objemy peňazí? Cez zahraničné farmaceutické firmy. Túto dieru, pol miliardy eur, pomáhal zaplátať dôrazným referencovaním cien nebohý Martin Filko (ministrom bol Počiatek). Podobne sa za vlády Smeru podaril úplne nevídaný kúsok, v spore o zisky zdravotných poisťovní zmeniť európske právo!!! Slovenskému ministerstvu financií (tentoraz pod vedením Petra Kažimíra). Videli ste vtedy nejaké oslavné titulky v novinách? Nie, tie veľké titulky nie sú nikdy pri niečom veľkolepo pozitívnom, ale nasadia sa, ak je možnosť predať niečo negatívne: či už ide o väčšiu kauzu alebo nejaký prekrútený nezmysel. Áno, Smer sa v riadení zdravotníctva nijak extra nevyznamenal, ale treba vnímať, čo kde kedy a v akom objeme NAOZAJ berie a bral.Toto je do budúcna kľúčové, lebo prístup ak niečo robí domáca skupina je to škandál, ak nás o miliardy oberajú medzinárodné firmy, tak o tom vôbec nehovoríme je VEĽMI NEBEZPEČNÝ.
3. Vadí mi korupcia, lebo aj ja chcem mať taký veľký dom. Bohužiaľ, toto je opäť veľmi škodlivé. Strašne veľa toho naratívu o korupcii sa v skutočnosti vezie na závisti a ešte ju ohromne podporuje. My napríklad do budúcna jednoducho budeme musieť ráznejšie riešiť platy špičkových manažérov (vrátane vysokých úradníkov) v štátnom sektore. Podobne aj podmienky pre život a prácu členov exekutívy, ale to sa nedá, ak sa každá iniciatíva rozbombarduje cez závistlivé kampane. Všade v Európe má premiér k dispozícii slušnú oficiálnu rezidenciu, či už v nej aktuálny premiér býva, alebo nie. Tu, keď sa pred rokmi išla zariadiť premiérska rezidencia, vznikol taký humbug, že to Fico okamžite poprel (a potom si bývanie išiel vybaviť nie celkom vhodným spôsobom). Takto to nemôže fungovať.
My naozaj hospodárime extrémne zle. Vidno to na kvalite infraštruktúry, v procesoch štátu, v obrovských objemoch peňazí vyhodených na úplne zbytočné projekty, ale aj v obrovským objemoch času a energie minutej na legislatívne iniciatívy, ktoré sú zlé alebo zbytočné a o krátky čas ich vystriedajú ďalšie zlé a zbytočné, alebo principiálne dobré ale zle manažované.
Na to, aby sa veci zmenili, treba toto
1. Reálny audit toho, ako sa u nás hospodári. Volám po tom už dlho a som odhodlaný to presadiť: spravme rozsiahlu analýzu eurofodových projektov minulosti a v rámci nej ukážme kto všetko profitoval (nebudú to zďaleka len oligarchovia a smeráci). Spraviť sa to rozhodne dá, aj so zopár nestrannými, medzinárodnými odborníkmi. Zaplačeme, lebo to naozaj ukáže mieru mrhania prostriedkov, ale bude to očistné.
2. Mrhanie sa nenapraví, pokiaľ tu nebudú normálne, reálne plány, čo chceme s rezortami robiť. Od roku 1989 fungujeme tak, že médiá vypichujú do popredia často tie najhlúpejšie nezmysly z predvolebných programov. Každé (!) vládnutie začína tak, že sa strany zúfalo snažia niečo vymyslieť do vládneho programu, pretože v skutočnosti nie sú takmer nikdy skutočne na vládnutie pripravené. Toto už musí skončiť.
3. Štát potrebuje kvalitných ľudí. Aj kvalitné úradnícke či analytické typy, aj ľudí s víziou, bojovníkov, ktorí pôjdu cez všetky barikády, pretože nechcú len tak prejsť kariérnym rebríčkom, ale chcú, aby po nich niečo ostalo: pekné budovy škôl, kvalitné cesty, mestá s dobrou hromadnou dopravou a bez parkovania na chodníkoch, perfektná profesijná podpora ľudí ako sú učitelia či lekári, dobre zorganizovaní nemocnice s prívetívym personálom, atď.
TOTO je dôležité.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6505 / 501 / 55 / 71 ]
Tak podľa mojich informácií sa odstúpiť nechystá. Aj keď na jeseň už v širšom kruhu naznačoval, že on kľudne môže aj odísť, teraz, keď sa ten dopyt ešte viac zreálnil, už sa v tomto zmysle, naopak, prestal vyjadrovať.
Inými slovami, je to ako s jeho diplomovkou. Keď to bola vzdialená možnosť, hovoril, že sa titulu určite vzdá, keď mu kvôli tomu presne napísali zákon, tak si to rozmyslel.
Na druhej strane, aj jeho verní uznávajú, že ho vlastne nemajú kým nahradiť, Naď je totiž dnes už taký nepopulárny (čomu sa nikto súdny nemôže čudovať), že by im to vlastne vôbec nepomohlo.
Takže: alebo predčasné voľby, alebo ďalšie tri roky nielen s touto vládou, ale priamo s Matovičom v telke, na Facebooku, v rozhlase, vo vašej chladničke.. všade.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 965 / 1000 / 178 / 139 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 179 / 441 / 31 / 3 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 34 / 874 / 27 / 14 ]
Normálny človek by sa pri tom vedomí zbláznil. Čo Igor?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 192 / 1200 / 283 / 214 ]
Toto je to Krajčího Boh má s touto krajinou veľké plány?. Toto je to Matovičovo nevestičky, dobre bude???
Ja som napríklad ešte v novembri osobne poznal len jedného človeka, ktorý prekonal covid, aj to v Británii. Dnes to už ani nestíham rátať, každý deň sa o nejakom známom dozviem, že už to má. (A bohužiaľ, aj ťažšie formy.)
A je to čisto kvôli tejto neschopnej vláde, ktorá nevie robiť dokopy nič, ani len zasadať ako skupina dospelých ľudí. Je to, akoby nám banda opitých tínedžerov zajala štát.
(Podrobnosti k protestom zajtra, vrátane nietorých perličiek, celé sa to stáva čoraz zaujímavejšie.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 767 / 1600 / 219 / 282 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 49 / 401 / 46 / 108 ]
Deň hnevu sme síce posunuli na 24.2., aby sa to naozaj dôkladne pripravilo, ale naberá to pekný spád, začínam mať z toho veľmi dobrý pocit! Toto už nerozchodia ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 350 / 4500 / 475 / 1700 ]
Titul MSc. totiž získal na Brno International Business School ? ktorej české úrady v roku 2018 odobrali súhlas na pôsobenie a potom skrachovala.
Inak, ďalšia perlička je, že minister si v oficiálnom životopise uvádza ešte aj jazykové kurzy ?
Mať titul zo zaniknutej BIBS (ponúkala štúdium v spolupráci s menej významnými britskými univerzitami) nie je až také faux pas ako mať ho na základe plagiátu, ale aj tu človeka napadne: preboha, z tejto vlády si kvôli ich vzdelaniu môžete naozaj robiť srandu od rána do večera.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 678 / 1400 / 131 / 474 ]
Aj pri technikovi na družstve, ktorý neskontroluje vedenie a to niekoho zabije, sa musí prešetriť, do akej miery išlo aj o jeho nedbanlivosť. A je jedno, že mu predseda kričal, že to stačí neskôr a treba sa venovať niečomu inému.
Možno si aj myslia, že vyviaznu vďaka tomu chaosu, ktorý vytvorili, kde sa dokonca nevedú na dôležitých rokovaniach zápisnice a tak sa potom členovia štábov cez médiá hádajú, kto za čo hlasoval (!!!!!!!). Ale to ešte neznamená, že nie sú napríklad svedkovia.
Lenže sme prví na svete v denných úmrtiach na covid a, ako uisťujú odborníci, situácia je taká, že do niekoľkých týždňov zmažeme aj náskok z pomalšieho nástupu 2. vlny a budeme vo svetovej špičke aj vo vôbec celkových úmrtiach v pomere k obyvateľstvu.
Za toto jednoducho niekto bude musieť pykať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 976 / 1500 / 175 / 279 ]
Už pred rokmi sme mali kopu problémov, ale aj veľa nádeje. Na jednej strane síce riadny chaos v riadení vedy, aj, čo si budeme hovoriť, vede nie veľmi prajnú spoločenskú atmosféru. Na druhej niekoľko pracovísk s veľmi zaujímavým, špičkovým výskumom, často s ľuďmi, ktorí sa sem vrátili z prestížnych postov v zahraničí. Ale aj veľa ľudí, ktorí trpezlivo robili takú tú drobnú, dôležitú prácu, od krajinných ekológov po našich skvelých jazykovedcov.
Aj preto som vždy týmto smerom vynakladal veľa energie: do praktickej podpory vedcov vo všetkých možných formách, ale aj do propagácie vedy, prípadne intelektuálneho snaženia ako takého.
Akonáhle bolo treba podporiť aj konkrétneho slovenského vedca na post v dôležitých medzinárodných štruktúrach, osobne som loboval. Vždy som sa staral o to, aby nedochádzalo k nejakým trápnym zádrheľom kvôli byrokracii, alebo kde by naši vedci stratili prístup do dôležitých konzorcií len preto, že sa nenašlo pár tisíc na členské pre našu organizáciu.
Osobne som si chodil prezrieť výskumné pracoviská. Ale takisto, ak som mal napríklad v Paríži popri povinnostiach v OECD alebo UNESCO trochu času, nešiel som na drink s diplomatmi alebo podnikateľmi, ale zabehol som si na seminár finančnej ekonómie na miestnej univerzite, alebo pozrieť si Ecole Polytechnique, ich špičkovú školu pre inžinierov a manažérov. Ak som aj mal vo Viedni rokovanie s ich vicepremiérom, našiel som si čas aj na návštevu prof. Zeilingera, šéfa ich akadémie vied, aby mi priblížil jeho výskum v oblasti kvantovej optiky.
To isté po odchode z postu, ak sa dalo, snažil som sa čistiť cestičky našej vede. Alebo napríklad vedu a techniku propagovať, cez skvelý Vedecký veľtrh, každoročnú veľkú interaktívnu výstavu vedy pre deti.
Dnes sme ale na tom veľmi zle. Nejde len o eurofondy, v ktorých pokračuje chaos a vedci sa k nim zase nedostanú a presúvajú sa do rezortu hospodárstva, ale najmä o tú spoločenskú atmosféru. Vždy sme tu mali trochu problém oceňovať naozaj chytrých ľudí (nie tých, čo sa tak tvária, ale reálne pracovité mozgy), teraz už akoby v tomto chaose na tom ani nezáležalo.
Ľudia utekajú, mne samému pár ľudí v posledných dňoch povedalo, že tento rok zrejme emigrujú, boli to doktori a ajťáci, ale určite budú nasledovať aj vedci.
Dospeli sme do bodu, kde ani nezáleží na racionálnej diskusii (akoby mohlo, keď tlačovky vládnej strany sú jedno klamstvo za druhým), na plánovaní.
Toto bude v budúcnosti strašne ťažké zase raz dávať dokopy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2575 / 830 / 50 / 97 ]
Je to tak, ani nemecké jednotky nezabili toľko ľudí (necelých dvetisíc), od začiatku SNP až do pádu Banskej Bystrice, ako zahynulo s diagnózou covid 19 od začiatku tejto vlády (šesťtisíc).
A väčšina tých ľudí zomrela tak, že sa tomu dalo zabrániť. Žiadna krajina to nemá v tieto mesiace ľahké. Ale len málo má vládu, ktorá dokázala krajinu viesť od prakticky najlepších čísel v Európe k jedným z najhorších na svete.
Kvôli čírej, bezbrehej nekompetentnosti, psychopatickému správaniu, úplnej neúcte k ľudským osudom a ľudskému životu.
To je výsledok vlády Igora Matoviča a ešte to neskončilo. Skončiť to musíme my, spolu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 676 / 1400 / 242 / 306 ]
Pripomenieme si tak najmä obete tejto vlády.
(pozvánok ešte bude viac, pripravme sa na riadny randál)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 299 / 2400 / 425 / 1100 ]
Dnes v noci sme na viacerých miestach Bratislavy umiestnili symbolické pamätníky obetiam covidu - a vlády.
Zároveň sme pred Úrad vlády nainštalovali Klietku hanby, kam sme symbolicky dali všetkých ministrov, aj premiéra.
(Aktualizované: klietka je späť! Ak máte cestu okolo dolného konca námestia Slobody, choďte si ju pozrieť)
Aj takto budeme občanov upozorňovať, aby sa nebáli a postupne sa zapojili do protestných aktivít.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 454 / 3500 / 422 / 2200 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 70 / 3100 / 330 / 1300 ]
Už od začiatku tu boli aj strašné prešľapy. Uväznenie starostu bratislavského Nového mesta Rudolfa Kusého, ktorého hodili do ponižujúcich podmienok a potom len tak pustili.
Proste, oligarchickí developeri sa naňho sťažovali, tak ho akčne na chvíľu zobrali policajti. V takomto právnom štáte žijeme.
Ešte predtým si akčnosť polície vyskúšali úplne nevinní zamestnanci štátnej agentúry NASES, kde zasahovala samotná ministerka Veronika Remišová. Prekvapených zamestnancov brali kukláči, opäť mimoriadne dramaticky. Akurát, že celé podozrenie, že niečo podozrivé inštalovali, bolo nezmyslom. Kto ale zamestnancov odškodní za ten šok a chvíľkové nepríjemnosti so susedmi a okolím, za to, že ich zbalila polícia?
To je ale nič oproti tomu, čo sa dialo v ostatných dňoch. O prípade Moniky Jankovskej si môžeme myslieť hocičo, ale aby niekto mal v kolúznej väzbe prístup k teplej vode len dvakrát týždenne a kontrolne ho budili každú polhodinu, rozsvietenými svetlami, to je jednoducho hrozné. Pripomínam, navyše, že ona je až do výroku súdu nevinný človek.
No a dnes Najvyšší súd zverejnil rozhodnutie v prípade spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka. A to je veľký prúser, pre časť justičných a bezpečnostných orgánov. Lebo Najvyšší súd nevidí dôvody stíhania, nieto väzby. A tie boli od začiatku veľmi, ale naozaj veľmi pochybné (vraj niekoho zamestnali ako odmenu za to, že im predtým pomohol - ale toto OČTK tvrdili len tak, bez akýchkoľvek dôkazov). Opät, je srdečne jedno, kto si čo o aktéroch myslí, ale v právnom štáte proste nie je možné len tak si z dlhej chvíle urobiť kovbojku.
A toto bola veľká, vyšetrovateľka tu požiadala o nasadenie celého protiteroristického komanda (!) na administratívnu budovu. Z tohoto Penta bude právne ťažiť ešte roky. Proste, je to prúser.
Doteraz mali viaceré policajné aktivity vcelku silnú podporu širokého okruhu ľudí. Napríklad existovali signály, že minimálne v časti súdneho prostredia, ktoré sa teraz vyšetruje, nebolo všetko úplne v poriadku, ak to môžem takto zvonku posúdiť. A to sú veľmi vážne veci, súdnictvo je jedným zo základov štátu.
Ale s posupom času to čoraz viac začína vyzerať, že sa vyšetrujú najmä tí, ktorí si včas nestihli zaobstarať krytie. A navyše sa kopia otázniky ohľadom viacerých aspektov v postupoch OČTK. Nepochybne ešte pár veľkých zatknutí príde, možno časť z toho celkom oprávnene (objasňovať z minulosti bezpochyby je čo), ale dôveryhodnosť týchto manévrov ako celku veľmi rýchlo klesá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2624 / 849 / 39 / 162 ]
Áno, je pravda, že potom, ako si ju Matovič vyhliadol ako najnovšiu obeť, na ktorú všetko hodil, sa proti nej strhol príval občas veľmi nechutných urážok.
Ale prečo s pobavením? Nie som veľmi útlocitný, ale dovoľte podotknúť, že ja si niečo podobné zažívam roky.
A formát je rovnaký. Akurát v mojom prípade stavidlá nenávisti neotvoril premiér, ale SME, Markíza, RTVS, Denník N, bulvár... Úprimne, ak by som spadol z Marsu a prečítal si všetky tie články o mne samom, tiež by som na takého človeka bol riadne naštvaný.
Týmto ľuďom je proste jedno, akú spŕšku lží na niekoho vypustia. V mojom prípade bolo hlavným prečinom to, že som prijal ministerskú nomináciu od Smeru. A ešte, že som sa netajil tým, že Václava Havla nepovažujem za prenikavého intelektuála. A že si nemyslím, že musíme byť stále v predklone voči tomu, čo k nám prichádza alebo údajne prichádza z vyspelého Západu, ale že máme mať snahu trochu samostatne premýšľať.
To všetci tí novinári brali ako jasný signál, že je v poriadku na moju adresu postupne vypúšťať všetky možné klamstvá. Od údajne ukradnutého polmiliónu v MPC, cez sifóny až po nezmysly o tom, ako si vymýšľam štatistiky platov pedagógov. Isteže, ľudia, ktorí to brali vážne, sú v menšine, ale sú.
A akonáhle tie stavidlá otvoríte, už sa to valí zo všetkých strán, pretože ľudia to berú ako vďačný signál a reagujú stádovito. A tak som si, podľa fóra, napríklad o sebe veľakrát prečítal, že som typický prefíkaný Žid (mimochodom, ani neviem, že by som niečo s touto národnosťou mal), alebo niečo o mojich zbohatlíckych rodičoch (ktorí žijú v malom byte na sídlisku, ale ok, opäť, možno len ja neviem o švajčiarskych miliónoch), a ktorí boli typickí komunisti a syn to má po nich (zase, neviem nič o tom, že by boli v strane, ale internet vie všetky veci určite lepšie).
Alebo si typické bratislavské paničky (také, čo idú vždy s dobou, keď treba profilovku #ALLFORJAN, tak ju majú, keď je in voliť PS, tak dávajú najavo, že idú týmto smerom), na FB vymieňajú totálne bludy o mojej sexuálnej orientácii (ktoré, mimochodom, pôvodne vymýšľali smerácki poslanci, nahnevaní, že sa nestraník stal ministrom).
Najsmutnejšie ale boli vždy výlevy školských aktivistov a iných progresívnych ľudí z rezortu. To boli proste vlny a vlny totálnych nezmyslov, od klamstiev hajzlíkov ako Viktor Križo alebo Roman Baranovič (riaditeľ akože progresívnej ZŠ Narnia) až po komunitu okolo bývalého anarchistu Juraja Hipša, čo teraz prebral Beblavého ministraničku. Tí raz dokázali v nejakej fejsbúkovej diskusii v priebehu hodiny alebo dvoch vyprodukovať také nezmysly o mojom živote a hodnotách a čo som údajne robil na poste ministra, že som sa aj ja, na kadečo zvyknutý, nestačil čudovať.
Mimochodom, takýto podobný pocit bizarnosti zažijete, keď vidíte novinárov trpko sa sťažovať, že ich napríklad chvíľkami sledovalo Kočnerovo komando. Úprimne, ja som jeden čas nemohol ani normálne zájsť do reštaurácie bez toho, aby ma buď paparazzi , alebo nejakí zlomyseľní občania nefotili. A na druhý deň v bulváre titulka o tom, ako som si údajne zašial do luxusnej reštaurácie, hoci som si len dal pizzu v normálnej reštike v obchodnom centre.
Iste, takéto veci sa do určitej miery dejú aj v niektorých ďalších krajinách, naozaj to v určitej miere je súčasť politických hier a špinavostí.
Ale naozaj by som bol opatrný v rozhorčeniach a urážlivosti na to, ako sa nejakému favoritovi a nám zrazu deje niečo zlé. Pri hľadaní vinníkov možno stačí pozrieť sa do zrkadla.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3645 / 911 / 31 / 93 ]
Pritom stačí ísť na web samotnej European Medicines Agency a tam to máte!!! Ruská strana EMA skontaktovala a vyjadrila želanie požiadať o tzv. rolling review (zrýchlený proces registrácie) a teraz Rusi a EMA vedú rokovanie o tom, ako tento proces prípadne zrealizovať, ak k nemu EMA pristúpi.
Z tohoto už niektoré médiá vyrobili dezinformáciu, ako Rusi nepožiadali o registráciu (je to úplne orwellovské, lebo oni skutočne o regulérnu registráciu nepožiadali - práve preto, aby mohli ísť tou zrýchlenou cestou!) a propagandistické weby, ako ten vyššie spomínaný, z toho vyrobili ešte silnejšie lži.
Toto nie je hra o fazuľky a o nejaký obskurný web. Ich je totiž niekoľko, a spolu s ďalšími kanálmi, najmä masmédiami, slúžia na pomerne výrazné dezinformačné vojny.
Výsledkom pôsobenia takýchto webov a médií je, samozrejme, úplný rozklad spoločnosti, kde potom neexistuje fakt a výmysel, pravda a lož, proste realita, ale len propagandistické vojny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1239 / 1300 / 112 / 472 ]
Nič nové. Psychopat.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 75 / 1200 / 129 / 53 ]
Práve som sa dozvedel veľmi smutnú správu. Skonal poslanec Ľubomír Petrák. Ešte minulý týždeň sa mi ozval, či mu neviem zohnať jednu experimentálnu liečbu, lebo je už dlhé týždne s komplikáciami po covide v nemocnici a nelepší sa to. Bral som to tak, že Ľubo to predsa prekoná, vždy silný chlap. A teraz takýto šok.
Stretávali sme sa v čase, keď som ja bol vo vládnej funkcii a on na čele školského výboru. Odvtedy sme sa videli, či skôr si zavolali, už len veľmi sporadicky. Ale pamätal som si ho ako profesionála, človeka, ktorý sa veľmi trpezlivo prehrýzal často nevďačnými detailmi parlamentnej práce, viac ako na sebaprezentácii mu záležalo na výsledku. Navyše ako človek jednou nohou v samospráve nestratil kontakt s tým, čo sa deje priamo na úrovni života ľudí v obciach a vedel na to poukazovať.
Úprimnú sústrasť rodine. Ľubo, česť tvojej pamiatke!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 876 / 1300 / 98 / 68 ]
V ostatných mesiacoch sa roztrhlo vrece s prominentnými zatýkaniami a v mnohých prípadoch zrejme oprávnene. Čo ale zanecháva čoraz väčšiu pachuť je to, že to vyzerá, akoby sa išlo po mediálne a politicky vďačných prípadoch.
Prečo to hovorím? Príklad: začnime otázkou, čo bol najväčší pokus o ukradnutie štátnych peňazí minimálne za posledných desať rokov. Niektoré z digitalizačných kontraktov? Poľnohospodárske dotácie?
Nie. Dovolím si tvrdiť, že to zrejme bolo 600 miliónov eur v dvoch výzvach na podporu vedy za ministra Plavčana. Samozrejme, striktne povedané neukradlo by sa ani zďaleka celých 600 miliónov, niečo sa muselo aj ako-tak užitočne použiť. Ale aj napriek tomu tam išlo o sumy, pri ktorých hocičo, čo čítame v aktuálnych kauzách pri Bödörovi, Kvietikovi, Brhelovi, ani nehovorím o Lučanskom, vyzerá ako drobné. Samozrejme, tie sa musia vyšetriť, ale tvrdím, že hocikto, kto má zmysel pre spravodlivosť, by už dávno začal rozkrývať ten šesťstomiliónový čistý banditizmus.
Ktorý im, mimochodom, takmer prešiel. Už po voľbách v roku 2016 som verejne upozorňoval, že sa tam dejú veľmi podozrivé veci. Ale nikto tomu nevenoval pozornosť, lebo už bolo po voľbách. Nakoniec sme 3-4 ľudia museli zorganizovať taký malý mediálny prevrat, keď sme už naozaj zatlačili na to, aby sa to celé dostalo na povrch a trpezlivo sme novinárom, ktorým sa to zdalo ako príliš komplikovaná téma, vysvetľovali, o čo ide (aj tak to na začiatku trochu poplietli, čo potom esenesákom dalo možnosť niekoľko dní sa vyhovárať, že novinári o tom informujú nekorektne).
Mimochodom, perverzita celého prípadu je v tom, že sa tým síce akože tie stámilióny zachránili, ale keďže už bol pokročilý čas v programovom období, a výskumné eurofondy sa tým na nejaký čas zablokovali, ostalo tam obrovské riziko, že to už aj tak nebudeme vedieť zmysluplne minúť. Slovensko škoduje tak či tak.
Po ďalšie prípady netreba chodiť príliš ďaleko, stačí spomenúť neeurofodnovú výzvu na podporu vedy za ministrovania Lubyovej, ktorá mala všetky možné známky hrubej manipulácie. Opäť, išlo tam o obrovské objemy a niekto by to láskavo mohol aj dôkladne vyšetriť
Samozrejme, tieto veci sa netýkajú len období, keď rezort viedla SNS. Dovoľte jeden ďalší príklad. Niektorí si možno spomenú na medializovaný ukradnutý polmilión v Metodicko-pedagogickom centre. Za môjho ministrovania vtedy došlo k pokusu o podvod tým, že niekto do organizácie poslal email tváriaci sa, akoby bol od dodávateľa, oznamujúci zmenu účtu, na ktorý mu treba vyplatiť peniaze. Takéto podvody, mimochodom, sa dejú aj v súkromnom sektore, nie je to nič príjemné. Naša organizácia mala z pekla šťastie, pretože sa na podvod včas prišlo a príslušné banky peniaze stihli zadržať.
Jediná škoda bola politická, pretože svojím typicky krysím spôsobom to zneužili opoziční poslanci Poliačik a Nicholsonová. Za významnej spolupráce penťáckych médií sa snažili navodiť dojem, akoby som s tým pokusom o podvod mal nebodaj niečo spoločné ja. A takto sa to dodnes podáva, ako dávno uzavretá politická kauza.
Ale pozor. Veď tam predsa k tomu pokusu o podvod zjavne došlo a napriek tomu (a našej všemožnej snahe) sa to podľa všetkého políciou nikdy poriadne nevyšetrilo. Po prvé sa nikdy nezistilo, kto páchateľom zvnútra pomáhal (na podvod takmer určite potrebovali informácie zvnútra organizácie). Po druhé, nie je jasné, čo sa zistilo ohľadom účtov, cez ktoré mali podvodne získané peniaze prísť až do rúk podvodníkov, veď ich niekto musel zakladať.
A to nie je zďaleka všetko. Teraz to začne byť zaujímavé: Ešte za mojej éry sa vyšetrovalo aj spätne, k akým machináciám mohlo dochádzať aj v minulosti organizácie. Tam bola zaujímavá aj osoba bývalého finančného riaditeľa. Toho mnou dosadená riaditeľka vyhodila práve po spomínanom pokuse o podvod, pretože interným vyšetrovaním sa zistilo, že práve on dával pokyn na zmenu účtu, hoci ho do toho ani nič nebolo, pretože neriadil dané projekty, ktoré mali osobitný režim, a navyše sa tým porušovali samotné vnútorné predpisy organizácie.
Daný človek sa najprv listom sťažoval vtedajšiemu premiérovi Ficovi. Opisoval, ako organizáciu ide úplne ovládnuť modré ministerstvo a jeho, oddaného človeka vyhodili (smeráci môjmu ministerstvu interne hovorili modré, teda opozičné. Niežeby sme boli opozičné, ale proste sme neprihliadali na stranícke linky a príkazy, dokonca priamo platil môj príkaz, že mám byť okamžite informovaný, ak by sa niekto pokúsil na ministerstvo niekoho nominovať po straníckej linke. Pre mňa to nebola záležitosť politická, ale čisto profesionálna.) U Fica ale nepochodil, tak ho potom niektorí ľudia nasmerovali na poslankyňu Nicholsonovú, aby sa hry proti mne rozohrali cez ňu. Tá sa toho aj hneď chytila, robila si tlačovky o tom, ako som ja ako čistý zver dopustil, aby chudák starý človek pred dôchodkom išiel na ulicu atď. Dokonca ho demonštratívne zamestnala ako svojho poslaneckého asistenta.
Lenže, pokračujúcim interným vyšetrovaním sa zistili rôzne nezrovnalosti v hospodárení organizácie, vrátane toho, že daný človek si v jeden moment previedol peniaze organizácie na nejaký čas na vlastný účet. Vtedy ho Nicholsonová na hodinu vyhodila - ale žiadne veľké mediálne haló už z toho nikto nerobil.
Navyše, podľa mojich informácií sa daný človek potom pred OČTK objavil s jedným z najdrahších advokátov na Slovensku. A celé vyšetrovanie išlo niekam do stratena, napriek tomu, že podľa indícií tam bol bohatý materiál na rozkrývanie, s veľmi zaujímavými prepletencami záujmov.
Ale nikoho to po tých voľbách jednoducho už nezaujímalo, a nezaujíma dodnes, lebo tam nešlo o mediálne jednoduchú schému, že peniaze odčerpával nejaký jeden konkrétny človek spájaný so Smerom.
Lenže veľa podivných schém sa nerealizuje takto politicky jednoducho. Robia to kliky, ktoré často využívajú rôzne stranícke štruktúry. Mimochodom, naprílad jedna konkrétna objednávka na moju osobnú kompromitáciu v médiách vtedy prebehla tak, že išla od ľudí krytých Smerom, ale konkrétne ju realizovali ľudia, ktorí mali úzke napojenia aj na kollárovcov a na OĹaNO.
To sú, samozrejme, len príklady z jedného rezortu, keďže o ňom viem tak najviac.
Princíp je ale všeobecný. Netreba veriť príbehom o tom, ako je tu korupcia pekne rozdelená a hlavným hýbateľom je jedna alebo dve strany bývalej koalície. Ani nehovorím o báchorkách, ako si vraj všetky verejné peniaze rozdelilo niekoľko oligarchov, ktorí krajine vládli z neviemakého poschodia hotela.
A najmä, ak sa všetko bude vyšetrovať takýmto spôsobom, myšlienka, že tu môže existovať nejaká spravodlivosť, sa veľmi rýchlo rozpustí. Lebo spravodlivosť nemôže mať stranícke pozadie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6655 / 366 / 18 / 43 ]
Ako budú prebiehať protesty proti vláde? Postupne budú narastať.
Nasledujúce týždne bude najmä treba, aby ľudí bolo počuť. A vidieť. Preto robíme zdanlivo nenáročné protesty, ako napríklad trúbenie áut na poludnie, alebo možnosť ísť zapáliť sviečky. A my to ešte doplníme nejakými prekvapivejšími akciami.
A verte, ak sa nájde dosť ľudí, ktorí sa zapoja aj do takýchto zdanlivo jednoduchých vecí, tá atmosféra sa bude veľmi rýchlo meniť a mobilizácia narastať.
Na jar tak budeme pripravení na väčšie akcie, vrátane blokády niektorých inštitúcií.
Čo určite nejdeme tento mesiac robiť sú masové protesty, pretože by to bolo jednoducho epidemiologicky nezodpovedné. Takisto určite nejde nejakú skupinu ľudí vystaviť tomu, aby sa dostala do priamej konfrontácie s políciou, ak už, tak tomu budem čeliť ja osobne, ja si to pokojne zodpoviem.
Čo potrebujeme? Rozum. Ignorujte ľudí, ktorí hlásajú, ako treba ísť s guľometom na vládu a podobné nezmysly. Takisto ignorujte papučových bojovníkov, ktorí z tepla domova napíšu, ako taký a onaký protest nestačí, treba do toho ísť poriadne, a vyhnať vládu vidlami a neviemčo.
Verte mi, ja na rozdiel od takýchto odborníkov viem aj strieľať aj mám pravidelné skúsenosti s modrinami po tele od nejakých stretov, ale určite nejdem kričať nezmysly o okamžitom násilí. Ani huckať nejakého nešťastníka, aby sa posilnený vodkou vrhol rozbíjať nejaké vráta a potom skončil v cele, naštvaný na celý svet. Takých hrdinov sme aj v posledných týždňoch videli.
S rozvahou to budeme postupne robiť pre vládu nepríjemnejšie a nepríjemnejšie. Nie preto, že by sme chceli byť len tak deštruktívni. Ale preto, že táto vláda naozaj, úplne objektívne, prekročila viaceré hranice toho, čo by v právnom štáte a vôbec civilizovanej spoločnosti malo byť možné. Na čele s nešťastným premiérom.
Toto si musí každý občan plne uvedomovať a tým, ktorí si to ešte stále naplno neuvedomujú, to treba vysvetľovať. Sme na začiatku pochodu, ja budem každý týždeň organizovať veci viac a viac a ak vy budete chcieť a šíriť tú správnu atmosféru ďalej tak na jar naozaj budeme hromadne a dôrazne vláde hovoriť KONIEC.
Dôverujte, sledujte situáciu a spoločne to zvládneme. Pre lepšie Slovensko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2222 / 1800 / 134 / 408 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 56 / 1200 / 82 / 79 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 252 / 1600 / 194 / 700 ]
Nemajme ilúzie, bude intenzívna. Ale v tejto chvíli má skôr tragikomické podoby.
Časť je smerovaná k tomu, presvedčiť verejnosť, že Igor Matovič je predsa len štátnik. Asi najlepším príkladom je článok Mirka Tódu v Denníku N po Igorovej návšteve u Macrona, ktorý na základe anonymných diplomatických zdrojov presviedča, že Matovič sa v Paríži v skutočnosti za zavretými dverami ukázal ako schopný medzinárodný manažér. Iste, po tých všetkých verejných faux pas sa Igor akože dokázal skoncentrovať a nejako zabodovať? To určite ?
Len stručne pripomínam, že Igor vo verejnom prejave priamo pred Macronom de facto vykreslil Francúzsko ako krajinu, kam si zbohatlíci prichádzajú uložiť ukradnuté peniaze. A nepriamo, odkazom na svoje strihanie vlasov dcérou, upozornil na aféru, v ktorej francúzskemu prezidentovi vyčítali, že príliš míňa na kaderníka (asi je jasné, čo Macronovi na Igorovu adresu v danej chvíli behalo hlavou, slušné slovo to určite nebolo).
Ešte humornejše sú ale snahy spochybniť samotnú podstatu referenda. Včera takto jeden ústavný právnik v televízii vysvetľoval, že ústava zakazuje robiť referendum o základných ľuských právach a - a teraz sa naozaj podržte - dokončiť poslanecký mandát možno vnímať ako základné ľudské právo ?
Väčšiu blbosť som v právnických diskusiách už veľmi dlho nepočul. Samozrejme, úplne logická protiotázka novinára by bola, či teda všetky tie krajiny, kde sa uskutočňujú predčasné voľby, porušujú základné ľudské práva.
Ale logických protiotázok sa v týchto propagandistických šotoch nedočkáte.
A je to naozaj bizarná konštrukcia. Referendom sme mohli uskutočnosť tak ďalekosiahle zásahy do života krajiny, ako vstup do Európskej únie, ale nemohli by sa ním vyvolať predčasné voľby?
Ale, ako hovorím, treba sa pripraviť na naozaj tvrdú mediálnu kampaň proti voľbám. A práve preto treba, aby občanov bolo v nasledujúce mesiace čo najhlasnejšie počuť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2018 / 1300 / 119 / 210 ]
Ako obyčajne je to taká zmes hlúpych lží, na ktoré musia skočia naozaj len jeho fanúšikovia. Na jar ste ma kritizovali, že máme prísne opatrenia. Nie Igorko, na jar prakticky nikto nekritizoval existujúce opatrenia. Čo sme kritizovali, ja medzi prvými, bol dementný nápad s blackoutom. A to, že bol dementný, potvrdila prax, my sme totiž takmer na nulu infekcií zišli aj bez nejakého blackoutu, a bez zabitia ekonomiky! Ktoré by si TY, ako psychopat, úplne zbytočne spôsobil.
Alebo trasovacie kapacity sme neposilnili, lebo nie je také ľahké na trhu nájsť vyškolených epidemiológov. Igorko, na trasovanie netreba žiadnych vyškolených epidemiológov, len normálnych, kvalitných zamestnancov call centra. Ak by sa toto, za maličký zlomok prostriedkov, ktoré ty si kriminálne rozhádzal na tvoje testovania, v lete a na začiatku jesene dalo dokopy, tak celkom určite významne oddialime nárast prípadov. Tým pádom by druhá vlna trvala kratšie a potrebovali by sme oveľa kratší (ale reálny) lockdown. Hovorili ti to všetci (!) tak láskavo neklam, že odborníci majú na možné opatrenia rôzne názory.
NAJVIAC, najviac si ma ale naštval, ty zbabelec, tým ako si všetko hodil na nezodpovedných Slovákov. Úplne otvorene, drzo. Ešte si to porovnal so zodpovednými Britmi, ktorým teraz začali ísť čísla dole.
Tak aby si vedel, ty ignorant, v Británii mali od začiatku oveľa väčšie problémy s dodržiavaním opatrení, ako my na Slovensku. Oveľa. Mládež sa zgrupovala v parkoch, ľudia ešte na jeseň pri každej zľave vytvorili úplne narvaté obchody.
To, čo v Británii zabralo, bolo jednoducho to, že keď už bolo veľmi zle, vláda lockdown naozaj začala vyžadovať. Takisto, keďže tam firmy celkom slušne odškodňujú, tie nenútili zamestnancov, aby chodili do práce aj vtedy, keď mohli byť napríklad na home office.
A tiež pomohlo, že nemali žiadne hlúpe celoplošné testovania. Jedno skúsili, v Liverpoole, kde to robili chytrejšie ako my, napríklad porovnávali viacero metód. Odborníci ho vyhodnotili, vláde vysvetlili, že to nemá zmysel a bol koniec experimentu.
Takže tak. Slováci boli SUPER zodpovední, a ohľaduplní, na jar, kým ešte mali dôveru vo fungovanie krajiny. To všetko ty od jari sústavne ničíš, a ešte máš tú nebetyčnú drzosť hádzať vinu za chaos na ľudí. SI OBYČAJNÝ ÚBOŽIAK
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2405 / 3300 / 331 / 787 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 30 / 7300 / 574 / 1900 ]
Máme síce stovky odberných miest na testy a milióny testov nakúpených za desiatky a desiatky miliónov eur, ale
- ľudia sa proste nevedia dostať k všeobecným lekárom, aby im aspoň pri dlhodobejších ťažkostiach po prekonaní covidu vedeli poradiť. Alebo pri hocičom inom. Neexistujú ani špecializované covid ambulancie a najmä, čo má takmer každá normálna krajina, slušnejšie vybavené covid linky s radami po telefóne
- ľudia si už preposielajú fotky, aké covid balíčky dostávajú pacienti v iných, dokonca rozvojových krajinách. Alebo si aspoň štandardizovaný balíček môžu za výhodnú cenu kúpiť. U nás nič, postaraj sa o seba.
- stále platí to, na čo poukazujú odborníci: pri mnohých dôležitých veciach vlastne ani nevieme, čo sa deje. Chýbajú podrobnejšie dáta z testovaní v teréne, z nemocníc. V tomto sme už naozaj na úrovni rozvojovej krajiny a špeciálne v tomto sa nedá vyhovárať na žiadnu predošlú vládu. To je rovnaké, ako to, že táto vláda nedokáže poriadne rozbehnuť ani oficiálny vládny korona web, ktorý sústavne obsahuje neúplné, alebo staré informácie o aktuálnych pravidlách.
- chýba akýkoľvek centralizovaný manažment liečby: usmernenia, ktorá liečba podľa akých dostupných informácií zaberá, za akých podmienok. A, naopak, systematizovaný zber skúseností z nášho terénu. Aby si to lekári, pre ktorých je to proste nová problematika, nemuseli zúfalo naštudovávať zo zahraničných časopisov sami.
- a aby to už nebralo naozaj bizarné kontúry, tak maskáčový minister radí hlavne sa modliť.
Je toto realita alebo len nejaký zlý sen??
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1601 / 1300 / 277 / 334 ]
Vtedy predčasné voľby takmer boli, politicky sa to zastavilo doslova dve sekundy pred dvanástou.
Dnes sú odborníci v zhode, že vláda má na svedomí tisíce zbytočne zmarených životov ale médiá aj dnešná vládna koalícia tvrdia, že vláda by nemohla padnúť dokonca ani ak by sa za to vyslovilo dva milióny dvestotisíc voličov v referende (a nejaké drobné, toľko hlasov treba, aby bolo platné).
Koalícia sa drží už len zúfalo, ak by nebol núdzový stav, tak sú námestia plné, ako asi nikdy. A tváriť sa, že dnes má nejakú špeciálnu právnu možnosť, ako sa udržať pri moci ďalšie tri roky, je, ešte raz, proste zvrhlé.
Predčasné voľby!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 873 / 1400 / 171 / 293 ]
Stále dostávam otázky, ako to teda bude s predčasnými voľbami, preto veľmi stručné zhrnutie. Na ceste k voľbám máme tri hlavné prekážky:
- vypísanie referenda. Môže sa stať, že referendum prezidentka ani nevypíše. Odvolá sa na názory niektorých právnkov, že skracovanie volebného obdobia by bolo porušením základných práv poslancov a preto referendum o takejto otázke ani nemožno vypísať.
- po prekonaní tejto prekážky je tu ďalšia, a tou je nutnosť dosiahnuť zhodu s nadpolovičnou väčšinou všetkých voličov. To vôbec nie je také jednoduché, ako to znie. Je niečo úplne iné, ak ľudia prejavujú nahnevanosť na FB alebo v prieskumoch a iné priamo ísť a hlasovať.
- ak referendum bude úspešné, ešte stále je tu postoj vládnych poslancov, ktorí už vyjadrili - domnievajú sa, že referendom ich nemožno donútiť hlasovať, pretože ústava hovorí, že majú vykonávať mandát podľa svojho svedomia a toto by nebolo podľa ich svedomia. Je to pomerne slabá barlička ale v praxi to naozaj môže veci skomplikovať.
Aj preto bude treba byť čoraz jednotnejší. Zabudnúť na rôzne minidemonštrácie obskurných jednotlivcov, ktoré len zbytočne rozbíjajú pozornosť. Takisto zabudnúť na demonštrácie organizované extrémistickejšími silami, lebo to väčšinu obyvateľstva len odradí. A najmä - naozaj sa postupne zapájať.
Samozrejme, voľby nesmú byť prezentované len ako výber medzi Matovičom a návratom Smeru (1, 2), lebo to by dobre nedopadlo, ale v tomto ohľade by som bol najviac optimistický ?
Ak sa budeme čoraz viac spájať, bude to postupne narastať, ľudia potrebujú vidieť, že to ide. Aj preto som sa odmietol vyhovoriť na pandémiu a organizovať aj v núdzovom stave protesty, také, ktoré neporušujú pravidlá, aby sa veci začali hýbať.
Ak všetko dobre pôjde, na jar pokojne už môžeme robiť blokády a začať vyzývať na prípadný generálny štrajk vtedy, ak by niekto chcel vôľu ľudu k predčasným voľbám blokovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1925 / 820 / 70 / 125 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 173 / 8700 / 680 / 2800 ]
Alebo, presnejšie to sme si zadefinovali hneď na začiatku.
Toto sa ani nedá normálne narodiť, jeho hádam vyrobili niekde v laboratóriu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 311 / 2100 / 288 / 330 ]
Doteraz sme boli len defektná demokracia, kde si hlavný hygienik nedovolí poslať premiéra s jeho nápadmi do pekla, akademici nevedia odbojkotovať plagiátorského ministra školstva a vedy, novinári tolerujú deviantného predsedu parlamentu dokonca aj vtedy, keď si s maloletou dopisuje, ako sa vyšukajú.
Teraz ale vládna koalícia ide zaviesť dlhodobý núdzový stav, až do zaočkovania určitej časti populácie. Ak toto spravia, tak je naozaj čas na zostrenie protestov. Lebo teraz to už doslova začína byť o obrane demokracie a ľudských práv.
Preto sa zapájajte aj do týchto menších protestov, nech sa ukazuje, do akej miery sa vieme zorganizovať a ak to bude fungovať v menšom, tým skôr budeme môcť ísť do väčších vecí. Rozhodne tu nie je strach to organizovať, treba ale vidieť odhodlanie ľudí ísť do toho. Pre Slovensko
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 909 / 1600 / 312 / 424 ]
Preto sme ho dali do podoby, ktorá mu patrí!! Lieta si oproti parlamentu, na petržalskej strane Dunaja
Je to človek, ktorý
- nám robí hanbu, kedykoľvek vycestuje do zahraničia
- urobil cirkus aj zo zasadnutí vlády, kde sa ministri len tak prekrikujú, navyše bez poriadnych podkladov
- robí si mesiace srandu zo všetkých odborníkov, pretože len on vie všetko najlepšie.
PROSTE KLAUN! A v nadživotnej veľkosti, lebo presne tak sa on cíti!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 450 / 2200 / 157 / 528 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 14 / 1900 / 216 / 463 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 62 / 1000 / 121 / 280 ]
EDIT: Už tam nie je, Matoviča ukradli!!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 78 / 1900 / 145 / 146 ]
Všetky tri organizácie zvolili aj veľmi silný jazyk a vyhrážajú sa štrajkom.
A médiá? Prešli to zaradením malých agentúrnych správ. Znovu pripomeniem: pred piatimi rokmi stačilo, že miniskupinka len tak zobratých aktivistov začala hovoriť o štrajku a mali k dispozícii luxusný mediálny priestor.
Tu ministra posielajú niekam rektori, dekani, a ostatné reprezentácie, spomína sa štrajk, ale 99 percent obyvateľov o tom ani nemá ako vedieť.
Nezávislé médiá?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 694 / 1200 / 80 / 400 ]
Áno, je to tak, je jedna oblasť kde mám preňho pochopenie. To je jeho neláska s novinármi.
Je síce pravda, že sú k nemu veľmi miernučkí, ale, na druhej strane, sa s ním ani nemojkajú. A jeho to uráža.
A má pravdu. Pretože Igor Matovič v skutočnosti je dobrý žiak. Učil sa u nich.
Novinári milujú tri veci:
- Radikálne reformy. V skutočnosti by v slušnej spoločnosti väčšinu novinárov za to, čo robia, zbili alebo odsunuli niekam na okraj civilizácie. Jednoducho v civilizovanej spoločnosti nie je možné, aby politická strana pred voľbami predložila zoznam zložený väčšinou z veľkolepých nezmyslov a médiá to vychvaľovali do neba. Ale toto sa u nás deje, stiahnete si gaťky, porozprávate, že treba zdravotné poistenie nastaviť podľa obezity, a máte toľko priestoru v novinách, koľko chcete.
- Zúžiť celú politiku na boj proti kradnutiu.
- Očierňovať, komunikovať hysterickým tónom a ohýbať realitu tak, aby to vyhovovalo mne a nám a nášmu boju proti niečomu.
Igor sa to poctivo naučil. Za desať rokov v politike mal asi sto päťdesiat reformných nápadov, na drvivú väčšinu časom už zabudol, presne ako to novinári milujú, večné vyhľadávanie niečoho radikálneho. Oni roky bojovali proti Smeru nech sa deje čo sa deje, on je ako východný mních, ktorý svoju mysel úplne očistil od balastu (reality) a je len on a zlo. Mafia, zlodeji vs. Igor. Čistota dvoch princípov. A že hovorí tak, aby tento boj vyhral a snaží sa, aby sa tomu prispôsobili aj fakty? Opäť, niekde sa to učil.
Jeho vina spočíva v tom, že to dotiahol do dokonalosti. A to je práve to, čo má novinárom za zlé. Osekal všetko nepotrebné a používa presne ich hlavné medódy. Tak prečo ho nemajú radi? Prečo???
Poznáte to. Ak máte v miestnosti dvoch hulvátov, ktorí majú presne rovnaké sedlácke spôsoby, najradšej by sa pobili. Ak dve hysterické fifleny s afektovaným správaním, budú sa presne tieto dve neznášať.
A tak je to aj s Igorom a novinármi.
V podstate ho chápem ?
(Je mi trochu ľúto, ak hovorím všeobecne o novinároch, väčšina si normálne robí svoju robotu a tie extrémy tvorí pár hviezd a kľúčových vplyvových osôb.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2128 / 485 / 21 / 58 ]
Doterajší účet:
Nie, nie je pravda, že vláda nezvláda len čisto epidemiologické opatrenia. Zlyhávajú na všetkých frontoch:
- Ministerstvo práce: podnikatelia čakajú na Krajniakovu pomoc aj tri mesiace. Mnohí sa k nej nedostanú vôbec pre úplne nezmyselné formality. Ministerstvo začalo dôchodkovú reformu neuveriteľným znásilnením legislatívnych procedúr (poslaneckým prílepkom k ústavnému zákonu) vo forme, akú by neodporučil žiaden slušnejší ekonóm. Inšpektoráty práce fungovali nie bohvieako už za minulých vlád, teraz je to ešte trápnejšie. Nečudo, vedie ich nejaká slečna de facto bez vysokoškolského vzdelania. Mimochodom, podnikatelia sa napríklad smejú na tom, že inšpektori idú do terénu kontrolovať bez toho, aby mali so sebou certifikáty o negatívnom teste - a tak ich k sebe do prevádzok nepúšťajú.
Ministerstvo vnútra: v jeho procesoch sa veľa nemení, čiže nefunguje o nič lepšie, ale ani horšie ako predtým. Dráždivým prvkom je samotný minister, ktorý lezie väčšine slušných ľudí na nervy svojím neobratným vystupovaním a neschopnosťou: na jednej strane arogantne avizuje, koho môžu zatýkať, ak nebude dobrý (a bude napríklad zbierať podpisy za referendum), na druhej nevie zabezpečiť prakticky žiadne vymáhanie lockdownu.
Ministerstvo pôdohospodárstva: nekonečná katastrofa. Z ministerstva už odišli prakticky všetci známejší vonkajší experti, ktorí mali v teréne nejakú autoritu. Minister komunikuje úplne zmätočne, a tak vyrobil chaos aj v zmene priamych platieb, kde sa mu začali veľmi vážne búriť farmári, a v podstate nič neurobil v oblastiach, ktoré sa týkajú 2. piliera CAP.
Ministerstvo obrany: toto ministerstvo, naopak, funguje ako hodinky. Zbrojné kšefty sa zabezpečujú jeden za druhým. Minister má navyše oveľa väčšie právomoci, ako hociktorý iný ústavný činiteľ, napríklad dokáže garantovať beztrestnosť, ako povedal, keď sa pokúsil vypátrať, kto zverejnil záznamy o ošetrení gen. Lučanského. Je niečo ako superman.
Ministerstvo školstva: Gröhling je miláčikom novinárov. Ničím komplikovaným ich nezaťažuje, periodicky si vymyslí nejakú reformnú myšlienku (napríklad, či by nebolo treba menej ročníkov základnej školy), takže môžu písať, že sa na ministerstve niečo deje (fakt, väčšine táto impotentnosť naozaj imponuje). Reálna situácia? Hrôza: totálne nezvládnutá pandemická situácia (minimálne snaha školy reálne počas pandémie manažovať a zisťovať, čo sa tam deje, krach spolupráce s mobilnými operátormi pri zabezpečovaní dát pre chudobnejšie deti, minimu snahy školám materiálne pomôcť), novely školských zákonov úplne arogantne zostavené bez akejkoľvek diskusie so školským prostredím, ktoré je proti, rovnako arogantný postup pri vysokoškolských zákonoch, kde univerzity začínajú vyhlasovať štrajkovú pohotovosť, rozpad analytickej jednotky, dosadzovanie neskúsených aktivistov a iných ministrovi kamarátsky naklonených ľudí, arogantné stop financiám na výskum, atď. Ak raz budete chcieť niektorým novinárom napľuť do tváre za neschopnosť, urobte za to, ako dlho držali tohto plagiátora vo funkcii.
- Ministerstvo financií: vďaka tomu, že bolo v minulosti nastavené na profesionálne fungovanie, bez straníckych vplyvov (trochu inak tomu bolo v prípade autonómnej Finančnej správy) funguje aj teraz bez zjavnejších problémov. Dokonca sa pripravujú niektoré užitočné veci, najmä v daňovej oblasti (niektoré nepopulárne). Problémom je minister, ktorý nie je práve majstrom makroekonomických súvislostí, preto aj katastrofálne podcenil manažment pandémie, kde takmer všetko nechal na nedostatočné schémy na práci a hospodárstve. A najmä, pod jeho velením sa pripravil paškvil zvaný Plán obnovy, ktorý sa jednoducho nesmie zrealizovať, bude to sedem miliárd v podstate vyhodených do vzduchu.
Ministerstvo spravodlivosti: Kolíková bola vychvaľovaná ako najreformnejšia ministerka a najmä, kaviareň si šťastím odgrgla, keď ministerka v nejakej televíznej diskusii s Ficom arogantne prekrížila ruky. Im naozaj viac netreba, trojročné deti, bola hrdinkou. Treba byť fér, veľká časť jej reformného snaženia má aj nejaký zmysel, problém je, že to robí zbrklo a manažérsky slabo. A preto vyprovokovala obrovskú časť sudcovského stavu, aby sa proti nej vzbúrili, navyše realita začína naivne nastavené reformné plány vykoľajovať, napríklad práve tento týždeň sa ukázalo úplne zjavne, že sa sotva podarí rozbehnúť pilier správneho súdnictva tak, ako to ministerka chcela.
Treba pokračovať? K ministerke kultúry nech sa vyjadria ľudia z umeleckej branže, k Doležalovi ľudia z finančnej skupiny, ktorá si ministerstvo kúpila. K Remišovej som už v ostatných týždňov povedal viac ako dosť a Krajči sa komentuje sám.
Nie pandémia, všetky tieto ostanté veci budú pre krajinu vyslovene zničujúce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4742 / 1000 / 113 / 235 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 118 / 480 / 37 / 5 ]
Je to nehorázne divadlo. Vláda manažuje pandémiu tak, že namiesto rýchleho stlačenia čísel s cieľom dostať sa aspoň na čas do nejakého normálnejšieho stavu, sme dlhodobo v krízovej situácii, na ktorú sa oni potom vyhovárajú. Môže za to najmä ich neschopnosť, ale je jasné, že ich zároveň nič netlačí k ráznym krokom, pretože politicky im dlhý núdzový stav vyhovuje. Bez neho by mali každý deň pod oknami a pred limuzínami naštvaných občanov.
Vidno to z toho, s akou ľahkosťou sa vyjadrujú, že ľudí zbierajúcich podpisy za referendum či starostov odmietajúcich nekonečné testovanie kľudne môžu strčiť do basy (nemôžu, ale vyjadrujú sa tak).
Každému človeku, ktorý túto vládu ešte podporuje, bude v nasledujúce týždne treba dať najavo, že podporujú doslova nehoráznu bandu, nerešpektujúcu základné pravidlá fungovania civilizovaného štátu
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 869 / 1600 / 267 / 339 ]
článokOpovážte sa ho vrátiť!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 94 / 1100 / 100 / 57 ]
Podľa najnovších informácií ide vláda v marci zavádzať povinné nosenie respirátorov najprv v obchodoch, potom vo všetkých interiéroch, na kontroly pohybu nasadia všetkých možných policajtov a v uliciach sa objavia aj vojaci, zavedie sa nočný prakticky úplný zákaz vychádzania (od ôsmej večer do jednej v noci).
Ak vraj čísla infekcií aj tak do 21. marca výrazne neklesnú, začnú sa zatvárať fabriky.
Čo k tomu povedať? V dnešnej situácii je časť opatrení naozaj nevyhnutná, časť je prehnaná, naozaj by stačilo jednoducho konečne vymáhať tie, ktoré platili doteraz.
Ale: je úplne nehorázne, že ideme do takéhoto vojnového režimu po tom, ako tu máme rôzne opatrenia od októbra! Týmto vláda stratí úplne posledné zvyšky legitimity.
PRETO VLÁDU VYZÝVAM: keď opatrenia budete na budúci týždeň oficiálne oznamovať, zároveň s tým oznámte, že do leta podáte demisiu.
A tiež očakávam, že sa zaviažete, na budúci týždeň, že na jeseň budú predčasné parlamentné voľby. Dovtedy budete vládnuť striktne len v demisii, alebo na krátky čas nastúpi striktne úradnícka vláda.
K tomuto by sa podľa mňa mala pripojiť celá politická opozícia, nezávislé osobnosti, stavovské organizácie a odbory.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1248 / 1900 / 661 / 556 ]
Tieto, s prepáčením, žvásty praktikuje už niekoľko mesiacov bez toho, aby ho médiá poslali do pekla:
- Predovšetkým, obrovská čast pracovného trhu u nás sú rôzne neregulérne zamestnania, z ktorých sa ťažko hlásiť o podporu (a teda ísť do tej hlavnej štatistiky nezamestnanosti, ktorá sa u nás používa). Navyše sa to pri dosť nízkej podpore často ani neoplatí. A tak ľudia prežívajú na reťaziacich sa dohodách, alebo živnostiach, alebo proste čiernom trhu práce. To nie je Krajniakova chyba, ale to, že bezostyšne zavádza, áno.
- Rakúsko už dalo na podporu firiem a ľudí v čase krízy miliardy a miliardy eur priamych platieb, tie objemy sa vôbec nedajú porovnávať s tým, čo dáva do ekonomiky slovenská vláda (ktorá, pripomínam, na to nebola schopná použiť ani zrýchlené eurofondy, ktoré nám postupne prepadnú). Rakúske firmy, na rozdiel od slovenských, nečakajú 2-3 mesiace, kým im úrady po vyplnení všetkých žiadostí peniaze láskavo konečne pošlú.
Som presvedčený, že ak by takto zavádzal nejaký smerácky minister, novinári by okamžite v sebe našli brilantné analytické schopnosti, vyrobili grafy a ukazovali, kde rozpráva hlúposti.
Posledný maskáčový križiak každý mesiac natrepe nejaké somariny, a pokojne mu to prechádza.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1401 / 843 / 64 / 150 ]
Nemám nič proti ruskej vakcíne Sputnik V, pravdepodobne je úplne v poriadku. Ale doviezť to sem takýmto spôsobom, že sa niečo, podobne ako s testami, len tak naloží a tu vyloží, bez nejakého systému podrobnejšej komunikácie s dodávateľom, kontroly kvality (celá kontrola spočíva v tom, že sa to na dva týždne uskladní v Šarišských Michaľanoch), atď., to je úplne scestné.
Zároveň chcem poukázať na jednu drobnosť, kým testy doteraz nevysvetliteľne vraj museli nakupovať cez sprostredkovateľa z Trnavy, vakcíny vedia kúpi priamo. Keď ich naozaj tlačí topánka. Zaujímavé.
Samozrejme, Matovič to robí z číreho zúfalstva, situácia v nemocniciach je dramatická, tak potrebuje, ako vždy, nejakú bombastickú akciu čisto na to, aby ukázal, že akože niečo robí.
Ďalší kamienok do mozaiky právnych dokumentov, ktorými ho jedného dňa budeme stíhať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 879 / 1500 / 261 / 203 ]
Lebo vždy sme na niekoho frfľali. Na Vasiľa Biľaka a Miloša Jakeša, potom na Slotu aj Janka Ľuptáka, aj za tých Smerovlád to občas bolo všelijaké. Ale toto, toto čo máme teraz, to je proste úplne iný level.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 558 / 1300 / 102 / 157 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 241 / 1700 / 210 / 415 ]
Sú toho plné noviny? Nie. Tým dominuje Matelko s tým, kde čo, prečo a ako povedal v piatok ráno, v piatok večer, v sobotu a v nedeľu naobed a čo asi povie dnes.
V minulosti stačilo, aby desať aktivistov povedalo, že chcú školský štrajk a boli ich plné noviny, jedna stážistka vedela rozpútať niekoľkotýždňovú mega kampaň proti ministrovi zahraničia, jedna narkomanka s meniacimi sa výpoveďami bola na začiatku stoviek článkov proti ministrovi práce a vláde, stačilo, aby dvaja úplne neznámi mladí ľudia povedali, že idú organizovať slušné demonštrácie proti vláde a médiá sa nezastavili, kým im nevyrobili plné námestia.
Veľmi zaujímavé, tieto mediálne štandardy. Až budeme blokovať vládne budovy, nebolo by treba do toho začať zahŕňať aj niektoré redakcie?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1097 / 1500 / 94 / 392 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 99 / 3600 / 311 / 1200 ]
Zomrel človek stíhaný v kauze Dobytkár. V kolúznej väzbe bol rok, dali ho na celu s nakazeným, a zomrel. Pred smrťou jeho manželke odmietali povedať o jeho zdravotnom stave, pretože na to nemala splnomocnenie. To sa jej obvinený snažil rok dať, ale dozorujúci prokurátor celý čas nepovolil, aby obvineného na tento účel vo väzení navštívil notár.
Znovu treba zopakovať: títo stíhaní sú, bez ohľadu na to, aký má kto na kauzy názor, až do právoplatného výroku súdu z pohľadu zákona nevinnými ľuďmi.
Osobne som v začiatkoch tomuto čisteniu vcelku fandil, človek má z toho ale čoraz horší pocit. To v akom režime žijeme, preboha?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 662 / 1300 / 139 / 461 ]
Celú partizánčinu s vakcínami tiež nepovažujem za dobrý nápad, ale, preboha, je toľko idiotskejších vecí, ktoré Igor spáchal a TO IM NEPREKÁŽALO????
Tu si proste vakcínu nechajú pichnúť len tí ľudia, ktorí s tým budú súhlasiť. Aspoň nikto nikoho nenúti.
Niekde vsuniete slovo Rusko a už sa časť spektra ide zblázniť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 431 / 1100 / 156 / 103 ]
Už som aj zabudol, že existuje taká strana, Progresívne Slovensko. A pripomenuli sa, včera avizovali nejakú ráznu akciu.
Dnes ju spustili. Je to... elektronická petícia za to, aby Matovič odstúpil ? ?
Dobré ráno, progresívci. Po tom, ako sme takú spravili, tento nápad už stihol okopírovať Hlas a po takmer polroku s tých prichádzate vy??? Vývoj už je úplne niekde inde.
Navyše, a toto zvlášť podčiarkujem, progresívčekom veľmi neprekážali pandemické opatrenia na hrane alebo za hranou ústavy, divné šafárenia s majetkom (Východoslovenská energetika, právnik Miškovič) ani neskutočne arogantná legislatívna činnosť ministrov. Ich takto vrcholne rozhorčil až nákup ruskej vakcíny. Lebo je ruská.
Úple zbytočná strana, ktorá, dúfam, sa do budúceho parlamentu nedostane, aj napriek mediálnej podpore, ktorú zjavne budú dostávať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 865 / 1300 / 141 / 129 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 103 / 771 / 134 / 57 ]
Cirkusový festival, ktorý odvčera predvádzajú koaličné strany, len ukazuje, ako veľmi zle na tom ako štát v tejto chvíli sme. Vládna kríza vypukla nečakane a nie kvôli pošliapavaniu ľudskej dôstojnosti a neústavým krokom, ale preto, že kaviareň hovorí, že Rusko je zlé a nemáme od neho nakupovať. Navyše celú krízu akoby odštartovala neparlamentná strana PS. Celé je to bizarné, absurdné.
Lenže ešte vždy môže byť aj horšie. Pokojne môžeme mať po ďalších voľbách nefunkčný parlament s mnohými straničkami, a vládu tak destabilizovanú, že už nebudú napríklad ani chodiť načas výplaty štátnych úradníkov či dôchodky a začnú sa rúcať mnohé ďalšie veci, ktoré dnes berieme ako samozrejmé.
Nie, v tejto chvíli nie je dôležité hlavne odstrániť Matoviča, ako mnohí vykrikujú. Podobne ako mnohí pred rokom kričali, že hlavné je ostrániť Smer. A potom sa nejako uvidí.
Práve to potom sa nejako uvidí je koreňom všetkého politického zla, ktoré tu máme.
Slovensko potrebuje smerovať k stabilnej vláde, k vládnutiu bez hysterického politikárčenia za silného skandovania médií, k sústavnému, pozornému riešeniu všetkých tých rokmi nahromadených vecí, ktoré riešiť treba. A na to treba príčetné programy a skupiny príčetných ľudí.
Odstrániť Matoviča by bol rozhodne veľmi slabý program. Ak by voľby mali byť len o tom, budeme vidieť najmä odlev schopných ľudí, ktorých v takom slabom štáte nebude nič držať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1418 / 794 / 90 / 121 ]
- Prvá: predsa len by bolo dobré v niektorých prípadoch trochu tlmiť vášne pri vyjadrovaní sa. Viem, že sme všetci nahnevaní, ale niekedy je tých agresívne vulgárnych prívlastkov už príliš. Treba sa držať aspoň trochu v medziach slušnosti.
- Po druhé, znovu upozorňujem, že nie je nijak produktívne vyzývať na okázalé porušovanie opatrení alebo strety s políciou. Áno, niekedy sa stáva, že niet iného východiska, a dostanete sa na hranu zákona a prípadne do stretu s mocenskými zložkami. Ale ak, tak to musí mať nejaký zmysel, oprávnenie a jasný politický náboj. Ale, ako viete, neschvaľujem žiadne nepremyslené hlúposti typu zoberme sa tridsiati a tiahnime na parlament, lebo na to niekto na internete vyzval. A už vôbec nepodporujem atmosféru, ktorá by bola proti polícii ako takej. Hovorím to aj preto, že aj dnes som videl nejaký dokument z prostredia PZ, ktorý upozorňuje, že tam začali chodiť anonymné listy, kde sa niekto vyhráža násilím voči policajtom či ich rodinám. Verím, že takíto blázni sem nechodia, ale netreba ani vytvárať atmosféru, ktorá by takýchto magorov podporovala (a ak nejakých stretnem, pokojne ich aj sám vyplieskam). Ešte raz: z mojich skúseností jasná väčšina policajtov si neželá nič iné, ako to, aby tu už konečne bola nejaká normálna vláda, tiež ich táto situácia neteší.
- Po tretie, je ich relatívne málo, ale stále tu občas vidím poznámky ľudí, ktorí vedia super zhodnotiť, aké protesty treba, alebo hlavne, ako to niekto robí zle (napríklad ja). Nehovorím o tých, čo majú konštruktívne návrhy, lebo aj také sú a dokonca niekedy super. Ale o tých nie konštruktívnych: je to jednoduché, choďte mudrovať niekam inam, kde je o vaše rady záujem ? Ak niekde je.
Protesty musia byť dôrazné, a my ich budeme zosilňovať, pretože táto vláda si veľké ohľady nezaslúži. Ale musia byť organizované, musí to mať myšlienku a musí to zaujímať a pritahovať ostatných ľudí, NIE odpudzovať.
Jednoducho, treba si získavať srdcia čoraz väčšieho okruhu občanov Slovenska ? Bez jednoty a organizovanosti to nepôjde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2124 / 1100 / 120 / 100 ]
Inými slovami, keby Matovič len normálne zazmluvnil vakcíny a s výnimkou nejakého menšieho množstva na experimentálne použitie sa s väčším nasadením Sputnika kratučko počkalo, keby sa všetko zároveň dialo, ako sa má (napr. s umožnením komunikácie našich odborníkov s výrobcom) a nerobil okolo toho svoje cirkusové veci, bolo by to fajn. Ale ten klaun ešte aj z užitočnej veci dokáže urobiť úplný bordel.
(Aj keď teda treba dodať, že jeho koaliční partneri mu v tom bordeli výdatne pomáhajú.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 701 / 920 / 121 / 142 ]
(Pozn.: rúško som si sňal len pre potreby tvorby audiovizuálneho diela, inak ho nosím, určite neodporúčam v tomto nariadenia ignorovať)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 314 / 2100 / 337 / 479 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 73 / 4900 / 1000 / 3300 ]
článokGenerálna prokuratúra tento týždeň potvrdila, že sa nezistili žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa ktokoľvek zo Slovenskej republiky vedome podieľal na únose vietnamského občana z Nemecka. Vietnamské zložky vtedy daného človeka z Nemecka do Vietnamu dostali okrem iného aj zneužitím vládneho špeciálu, ktorý slovenská strana poskytla ich vládnym predstaviteľom.
Treba pripomínať, aký mediálny lynč sa tu pritom jedno obdobie v tejto súvislosti dial?
Pripomínam aj ďalšie podobné lynče. Kauza Čistý deň, kde Natália Blahová, poslankyňa za SaS (tí vždy boli na takéto veci špecialisti) zverejnila dramatický príbeh o nejakom dome hrôzy, ktorý sa nakoniec vôbec nepotvrdil. V danom zariadení došlo k niektorým pochybeniam, ktoré by si vôbec nikto nevšimol, keby sa vtedy opoziční politici a médiá nerozhodli urobiť z toho politickú kauzu. Asi tak, ako na národnej úrovni nikoho nezaujíma, ak sa niekde učiteľ vyspí so žiačkou - ale keby bol ten učiteľ aspoň vzdialený známy Fica, hmmm..
Ešte otrasnejšia bola kauza Hlávková, čo bol ešte väčší nezmysel aj v prvotnej výpovedi, ale médiá to využili na totálnu character assassination vtedajšieho ministra zahraničia. Len preto, že bola možnosť, že by neskôr kandidoval na prezidenta ako kandidát Smeru.
Takto by sa dalo pokračovať dlho (vrátane mojich káuz - k jednej sa o pár dní verejne vrátim).
Ak nie veľmi morálneho tínedžera prichytíte pri klamstve (včera si si bez dovolenia zo stola zobral 40 eur), povie vám, že v niečom inom, pridruženom pre zmenu neklamal (veď som hovoril, že si dnes potrebujem kúpiť rifle) a obrázok dokreslí tým, že je vlastne obeťou nejakej situácie (agresívny spolužiak mu doterajšie rifle včera natrhol) a preto celkovo v práve.
A je mu jedno, že tie peniaze rodina dnes potrebovala na niečo iné, možno dokonca veľmi dôležité.
Bohužiaľ, takúto morálku má veľká časť novinárov a tiež rozhodne nie malá časť národa. No a čo, že niekde vyrábame nehoráznu kauzu, my vlastne máme pravdu, lebo inde naozaj niekto z vlády kradol a celkovo je Smer zlý. A hotovo, vybavené.
Ničia prvky dôvery spoločnosti, vieru vo verejne obhájiteľnú pravdu aj povesť ľudí, lebo čo?, lebo oni môžu. Samozrejme, vždy je možné aj pri dobrej vôli proste len prestreliť, alebo niekde urobiť krik preventívne. To by sa dalo pochopiť, ale takto tí ľudia nefungujú.
Najhorší klamár nie je klamár, ktorý stále hovorí nepravdu. Lebo mu čoskoro nikto neverí a tak nenarobí veľké škody. Najhorší, najtoxickejší klamári sú tí, ktorí miešajú dokopy pravdu a lži.
Takýto prístup nie je ale žiadnym znakom charakteru a odhodlania bojovať za spravodlivosť, je to znak čistého chrapúňstva. A u nás niektorí z tých najväčších chrapúňov robia zo seba najväčších bojovníkov za pravdu, morálku a slušnosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2794 / 1400 / 154 / 273 ]
Podľa mňa existujú tri veľmi jednoduché pravidlá, koho by človek určite, najmä ako lídra strany, voliť nemal:
- Klame. Iste, v politike sa málokedy hovorí celá pravda. Ale je rozdiel niečo zjednodušiť, trochu veci prikrášliť, alebo niečo sem tam zamlčať a, naopak, úplne bez rozpakov si fakty zostaviť tak manipulatívne, ako mi to vyhovuje alebo dokonca hovoriť čisté lži.
- Celá kariéra je postavená na sebaprezentácii. Je rozdiel medzi politikom, ktorý je komunikačne zručný a takým, ktorý vlastne nič iné nerobí len sa prezentuje, zvlášť, ak to robí hystericky, vypäto, narcisisticky.
- Nemá žiadne odborné zázemie. Sú politici, ktorí sa zjavne vyznajú aspoň v nejakých odborných témach. To je nielen znak toho, že tie témy ovládajú, ale, že dokážu komplexne premýšľať, že majú určitú mentálnu disciplínu, trpezlivosť, atď. Ak máte, naopak, pred sebou politika, ktorý sa nikdy nevenoval žiadnej odbornej téme, aspoň na úrovni sústredených strenutí so špecialistami, ak v živote nedával dokopy niečo komplikované, či už text alebo na úrovni riadenia, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou zle dopadne.
Nech mi nikto netvrdí, že bežný občan nemá o politikoch dosť informácií na to, aby nemohol vidieť, kde klamú, prípadne úplne bezohľadne ohýbajú pravdu.
Aby si nemohol všimnúť, že niektorí vlastne len chŕlia stále nové a nové nápady a iniciatívy, na ktoré aj po pár týždňoch zabudnú a tak by naozaj nemali byť dôveryhodnými. Alebo, že niektorí pôsobia pomerne nevyrovnane, až hystericky či narcisisticky, a to ich vedie k hyperaktívnej sebaprezentácii, ale to NIE JE dobrý predpoklad na vysokú funkciu.
Bohužiaľ, žijeme v tak perverznom svete že práve tieto negatívne vlastnosti sú vydávané za prednosti.
A vôbec to nesedí len na Matoviča, aj keď ten je extrém.
Veľkú úlohu v tvorbe takto perverznej atmosféry pritom ale zohrali naše domáce médiá. Tie vôbec nepôsobia ako nejaké filtre, ktoré by zachytávali menej zodpovedných politkov. Alebo tak, že by občanov vychovávali k trochu zodpovednému prístupu práve k výberu politikov. Naopak.
Trvám na tom, že ak by do slovenskej politiky vstúpila Angela Merkelová, mala by nulovú šancu. Vedkyňa, analyticky rozmýšľajúca, trpezlivá, schopná kompromisov, dobrá vyjednávačka.
Tým pádom by sa prakticky ani nedostala do médií. SME alebo Markíza by jej ani nedali priestor a garantujem, že hociktorý tridsaťročný novinár by vám vysvetlil, že je to preto, lebo je nudná. Nevie sa ani pekne pseudomoralisticky zamyslieť, nie je ani milfka. Veď ona je v podstate len na prácu. NULA BODOV, tú si Nemci môžu láskavo nechať.
Plus, kvôli tomu hľadaniu kompromisov je amorálna. A navyše, bojuje proti mafii? Nebojuje (nedala zavrieť ani svojho predchodcu Kohla za čierne fondy).
Ak by ste program hocijakej rakúskej, nemeckej alebo švajčiarskej politickej strany dali posúdiť odbornému panelu slovenských novinárov alebo ich think tankistov, získali by strašne málo bodov. Veď sa tam nikde nesľubuje nič radikálne.
A kde je nejaká rakúska politička, ktorý by si stiahla gaťky a navrhla, aby sa úplne zmenil systém zdravotného poistenia a tučnejší platili viac? Kde tam majú nejakého bývalého anarchistu, ktorý by vystúpil a hrdinsky povedal, že celé ich školstvo je skostnatelé a treba ho robiť celé úplne nejako inak? Ha?
Sú to amatéri. My vieme všetko oveľa lepšie, a vieme to preto, že riešenia netvoria ľudia, ktorí nad nimi dlho sedia a všetko si analyzujú, nie, u nás to ťahajú hrdinovia, ktorí reformu hocičoho vedia zhrnúť do piatich jednoduchých sloganov.
Za potlesku novinárov. To, v čom žijeme, zvlášť dnes, je toho veľmi jasným dôsledkom. Darmo to zvaľovať len na Matoviča. Ten je len bublinou, ktorá ochvíľu praskne, ale bublifuk môže fungovať ďalej.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3735 / 486 / 38 / 74 ]
Práve som si v zahraničnej tlači prečítal odkazy na odborné štúdie, ktoré odhaľujú, ako veľmi sa lockdowny podpisujú na výkonnosti školákov.
Jedna, holandská, ukázala, že aj v tejto krajine, kde dištančné vzdelávanie dobre funguje, deti, ktoré boli mimo školy 8 týždňov, mali väčšinou aj vo vedomostiach 8-týždňový výpadok. A deti z marginalizovanejších skupín mali 12-týždňový výpadok - jednoducho, zabudli aj to, čo už ovládali.
Podobne dopadla aj britská štúdia (viedla ju Daisy Christodoulou), ktorá ukázala úplne katastrofálny prepad vedomostí aj zručností v dôsledku lockdownu. Už skôr sa objavili štúdie o tom, ako sa lockdowny prejavujú na psychickom zdraví detí.
No a potom je tu Slovensko. Na jeseň, keď sa začali školy zatvárať ako jedno z prvých opatrení, som ako jediná verejne činná osoba nahnevane reagoval a poukazoval na to, že školy by sa mali zatvárať ako posledné (už vtedy to hovorilo aj odporúčanie WHO), aj vzhľadom na to, že tá pauza napokon môže trvať niekoľko mesiacov.
Po čase sa ku mne pripojili aj ďalší odborníci či politici. No vláda medzitým nechala pandemickú situáciu dospieť do takej podoby, že vrátiť sa naspät a začať školy otvárať, už nebolo možné.
K tomu treba pripočítať úplne amatérske vedenie rezortu, ktoré školám a rodičom v tejto situácii prakticky nijako významnejšie nepomohlo.
Nielen Matovič či Krajčí, aj Gröhling patrí do prvého radu ľudí, ktorých si roky bude treba pripomínať ako doslova odstrašujúcu skúsenosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1528 / 999 / 90 / 215 ]
Matkám podporu okolia a čo najviac materinských radostí s deťmi, mladým ženám veľa ambícií a snov o budúcnosti (nech už chcú byť inžinierkami, vedkyňami, zručnými remeselníčkami alebo hocičým iným), ženám v práci poctivé odmeňovanie rovnoprávne s mužmi, ženám bojovníčkam veľa chuti do politickej kariéry alebo inej podobnej činnosti, našim mamám a starým mamám spokojný život v radosti z vnučiek a vnukov alebo pri pestovaní záľub!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 496 / 1200 / 193 / 14 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 53 / 1000 / 18 / 11 ]
A na ôsmy deň Boh stvoril Matovičovho voliča. I riekol: stvoril som hada, aby skúšal, ako ľudia vedia odolávať pokušeniu. Spravím potopu sveta, aby som otestoval ich schopnosť prekonávať katastrofy. A teba som stvoril, aby si skúšal silu ich nervov. Keď ti niekto vymenuje, čo všetko vláda robí zle a čo treba robiť inak, aj tak vždy povedz: teraz je každý múdry, ale čo by ste v takej situácii robili vy? Keď niekto bude ukazovať na štatistikách. že nejaká krajina, napríklad Slovensko, je na tom o toľko a toľko zle, ako iné krajiny, odpovedz: ale aj inde je to zlé. Keď ti povedia, že klamať sa nemá, zakrič, či si želajú návrat mafie.
Choď a skúšaj ich vieru a trpezlivosť. Dal som ti do daru všetko, čo potrebuješ: dve ruky, aby si mohol gestikulovať, ústa, aby si mohol hovoriť, aj jednu mozgovú bunku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 959 / 1500 / 128 / 296 ]
článokJe to tak ? Nášho Matoviča lietajúceho nad Dunajom totiž hneď ráno nejaký záškodník odrezal (a to bol pripevnený naozaj dobre). Neskôr sme dostali video, ako si letí pekne presne nad Dunajom smerom na juh.
A práve som dostal toto exkluzívne foto: popoludní pristál v maďarskej Rajke. Kde mu deti slovenských obyvateľov poskákali po hlave. Inak je celkom v poriadku. ?????
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 457 / 1900 / 116 / 235 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 137 / 4200 / 459 / 1600 ]
Polícia sa nepostavila k našim nočným aktivitám práve najzodpovednejšie. Zverejnili, že mi dajú pokutu 100 eur. Samozrejme, už som videl asi 20 rozjarených reakcií, že to sa predsa oplatí ? a poďme urobiť to isté.
Chcem poprosiť, aby ste to nerobili. Predsa len, ja to robím s kolegami príčetne, tak, aby takéto veci podľa možností neobťažovali nevinných ľudí. Takisto, v tomto prípade je z toho mediálny symbol a to je to najdôležitejšie (!), inak by to bol len obyčajný vandalizmus. A najmä, nesnažte sa dostávať do zbytočných konfliktov s políciou.
Takže prosím o zdržanlivosť a disciplinovanosť, akcie stupňujeme, s rozumom a tak, aby boli čo najúčinnejšie, a každý bude mať možnosť zapojiť sa svojím dielom. ? ? ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 741 / 1600 / 220 / 119 ]
Vždy budem tvrdiť, že politické spory treba riešiť najmä kultivovane, diskusiou. Ale sú okamihy, keď sa to nedá.
Napríklad, ak máte politikov, s ktorými diskusia nie je možná. Ako Igor Matovič, ktorý za jednu tlačovku povie aj dvadsať veľkých klamstiev. Naňho fakty, pravda, diskusia neplatia.
Ak máte politikov, ktorí nerešpektujú normálne pravidlá hry. Ako Igor Matovič, ktorý si sám niečo vymyslí a tvrdí, že mu to poradili odborníci. Ktorý občanov vlastnej krajiny, ktorí s ním nesúhlasia, verejne nazýva múdrosráčmi. Ktorý sa všade, doma či v zahraničí, správa úplne proti prijatým pravidlám hry a ešte sa tým hrdí a je mu jedno, akú hanbu tým robí sebe či Slovenskej republike.
Ak je situácia v krajine taká zlá, že nemožno čakať roky do najbližších volieb. Táto vláda funguje tak, ako žiadna iná slovenská vláda pred ňou: nerešpektuje sa základná štábna kultúra (vláda často prijme opatrenie bez dôvodovej správy alebo dokonca píše uznesenie po tom, ako ho formálne schváli), opatrenia sa, jedno po druhom, prijímajú na hrane ústavy alebo za ňou, komunikácia je úplne chaotická, takže občan veľmi často ani pár hodín pred platnosťou opatrenia nevie, ako to vlastne bude presne vyzerať.
Budem rád, ak sa v budúcnosti ako spoločnosť začneme správať slušnejšie, počas svojej kariéry vo verejných službách som sa aj vlastným príkladom snažil ukazovať, že komunikovať treba slušne a s rešpektom aj voči oponentom (tí to, bohužiaľ, ani vtedy nerešpektovali).
Takisto trvám na tom, aby ľudia protestovali s rozumom (napríklad, aby sa teraz neprispievalo k šíreniu nákazy) a nevyvolávali zbytočné konflikty, napríklad s políciou.
Ale inak, inak dnes už naozaj nemáme na výber. Premiérovi a vláde treba posielať jasné odkazy: aj vysypaním kopy hnoja pred Úrad vlády.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1790 / 1600 / 375 / 137 ]
- symbolicky sme zablokovali ministerstvá. Obmotali sme ich reťazami!!
- nad Dunaj sme vypustili klauna Matoviča, väčšieho ako minule
- Matovičovi sme na bránu vysypali vlečku hnoja. On ho na nás kydá každý deň, teraz sme mu to vrátili.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 268 / 4300 / 656 / 2300 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 80 / 6400 / 1700 / 4600 ]
Ráno bol pre úplatok zadržaný ŠÉF TAJNEJ SLUŽBY. To by vyvolalo zamestrasenie v Alžírsku, Thajsku alebo Nigérii. U nás, keďže pochádza z tábora tých mediálne dobrých, tak to vyvolalo asi taký mediálny záujem, ako výhra nad Faerskými ostrovmi vo futbale. No dobre, nad Írskom.
Kde sú všetci tí šimečkovia či radičové, kde sú obrovské titulky o mafiánskom štáte?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 449 / 1300 / 77 / 209 ]
- predtým prepúšťal riadiach pracovníkov tak, že sa im ani nedokázal pozrieť do očí, a výpovede posielal po podržtaškách,
- nevedel vybaviť, aby zdravotníci prvej línie nemuseli na svoju odmenu (inak riadne chudobnú) čakať tri mesiace (!!!),
- nevedel zariadiť aspoň ako-tak príčetné informovanie o existujúcich opatreniach (ja, keď sa snažím niečo vyhľadať na webe hlavného hygienika, tak si búcham hlavu o stenu, detto vládny korona web),
- na pozície na ministerstve a do nemocníc dosadzoval ľudí nie podľa odbornosti ale príslušnosti ku všelijakým pseudokresťanským klikám,
- nedokázal v lete zvýšiť trasovace kapacity, čo bola úplne tupo jednoduchá vec, ale ešte ani to nedal,
- nedokázal zabezpečiť nejakú vzdialene príčetnú podporu tvorbe liečebných protokolov, aby si doktori nemuseli po internete zháňať v zúfalo vzácnom voľnom čase informácie sami,
- klamal už na jar, ako má nejaký zázračný súbor opatrení, ktoré pandémiu u nás vyriešia,
tak mi to vážne nie je ľúto.
Predpokladom dobrého výkonu vo verejnej funkcii je okrem znalostí aj charakter. Aký charakter má človek, ktorý si ako najposlednejšie rozmaznané decko zaumieni. že on je proste nevymeniteľný, až ho musia vykopať všetci ostatní, okrem jeho kamoša premiéra?
Tisíce ľudí museli zbytočne zomrieť a on sa rozplače teraz. Lebo mu zobrali funkciu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1392 / 2700 / 286 / 579 ]
S tým, ako matovičovcov ale aj iných bolia moje aktivity, objavujú sa snahy šíriť niektoré ohovárania a lži. Ako čoskoro uvidíte, budem to riešiť aj formálnejšie. Ale niektoré veci, aj keď som o nich hovoril už stokrát, pripomínam aj teraz:
- Kauzy. Stále sa objavujú ironické narážky na sifóny, údajne ukradnutý polmilión z MPC, a občas má dokonca niekto drzosť spomenúť Ekoiuventu. Takže veľmi stručne: 1. celá kauza sifóny so mnou ani nemá nič spoločné, bola to druhá fáza projektu, ktorý začal veľmi dávno pred mojím príchodom na ministerský post. Tvrdiť, že ja zaň môžem, len preto, že za môjho pôsobenia sa distribuoval nejaký tovar na školy, je ako obviniť človeka, ktorý si zoberie ženu s dospelým synom, ten dva dni po svatbe niečo vyvedie, že nevie vychovávať deti. 2. MPC: v jednej z organizácií pod ministerstvom školstva došlo k pokusu o podvod, našťastie sa na všetko prišlo a nič sa nestratilo. A informáciu, že tam došlo k pokusu o podvod a aj ostatné organizácie by mali zvýšiť ostražitosť, som zverejnil JA. Napriek tomu hajzlíci typu Galka mali drzosť klamať, že peniaze sa našli neskôr, a iní, ako Nicholsonová a Poliačik, z toho vyrábali veľkú kauzu. K tomuto sa ale ešte v dohľadnej budúcnosti vrátim. 3. Ekoiuventa: rozširovali o mne, že chcem areál predať do súkromných rúk a najviac ich, paradoxne, rozzúrilo, keď som jasne deklaroval, že sa v žiadnom prípade nič nepredá, štát o rozvoj tohto areálu zabojuje. O to jedovitejšie sa na mňa vrhli s nezmyslami, že ako-to, že som ešte areál neotvoril verejnosti (hoci on bol pre verejnosť zavretý už 15 rokov a o tom, že to treba sprístupniť ľuďom, som začal hovoriť JA). Areál nie je sprístupnený doteraz, 6 rokov po kauze, ale ani Poliačika, ani Nicholsonovú, ani Hlinu to netrápi, o miestnych aktivistoch ani nehovorím. A čo je úplný vrchol, štát mohol minulý rok získať priľahlé pozemky, ktoré treba, aby bol do areálu bezproblémový vstup, Grohling nič neurobil a nikoho to, zázračne, netrápi. Žiadna kampaň v médiách, žiadni rozčúlení aktivisti.
2. Zabezpečil rodinu. Aj toto už idem riešiť trochu dôraznejšie, ako v minulosti, ale každému odkazujem: ja som nič neukradol a naozaj zvážte, čo o mne šírite. A šíria to, opäť, zďaleka nielen nejakí nevýznamní diskutéri. Už som v minulosti spomínal, ako o mne rôzne lživé konštrukcie šíria ľudia (napr. V Križo) z prostredia Slovenskej komory učiteľov (znie to ako dôležitá organizácia. ale je to taká malá Crmomanova skupina) či z iných reformátorských kruhov (Baranovič zo školy Narnia). Okrem týchto aktivistov sa takto vyjadrujú ale aj proste rôzni bezvýznamní ľudia, ktorí evidentne všetko vnímajú cez peniaze, zožiera ich závisť a nevedia pochopiť, že nie každý rozmýšľa ako oni, prípadne, že nie každý musí ísť zarábať do politiky.
3. Smerák. Toto si naozaj vyprosím. Ja som dlhé roky žil v zahraničí (Nemecko, Belgicko, Veľká Británia, Česká republika) a s nikým zo Smeru som neprichádzal do styku. S Ficom som sa pred mojím nástupom do kresla ministra kratučko rozprával raz v živote, na nejakej akcii okolo roku 2000 (!). Raz som sa po telefóne rozprával s Maďaričom o nejakom mojom blogu keď on ešte nebol vo vedení strany, a čítal, ako polovica tej časti Bratislavy, čo sa zaujímala o politiku, moje blogy. Pellegriniho som pred tým, ako som sa najprv stal jeho poradcom a krátko na to štátnym tajomníkom, videl v živote asi štyrikrát. Biznismenov spájaných v médiách so stranou som nepoznal už vôbec. Naopak, niektorým ľuďom v Smere (hlavne Kažimír a Maďarič) proste slúži ku cti, že aj keď boli v menšine, stav školstva ich hneval a vybojovali, aby sa tá pozícia ponúkla niekomu s medzinárodnými skúsenosťami a reputáciou. Mimochodom, ja som už dávno pred tým, ako som sa vrátil na Slovensko, mal taký štýl života, že som niekam priletel a limuzína ma zobrala do päťhviezdičkového hotela (keď už teda niekoho zožiera závisť pre takéto povrchné veci) a potom som išiel prednášať miestnym vysokým štátnym úradníkom, ako pozvaný expert na niektoré otázky. So Slovenskom a slovenskou politikou to nemalo vôbec nič spoločné.
Paradoxne, práve toto čisto profesionálne rozhodnutie naštvalo opozíciu (a dokonca aj veľa straníkov) a časť kaviarne najviac, jednoducho im to nehralo do karát. Plus, so stranou som vôbec nič nemal ani po mojom odchode z postu ministra. Napriek tomu má stále dosť veľa ľudí nevýslovnú drzosť o mne hovoriť ako o smerákovi, lebo proste nedokážu politiku vnímať inak, ako cez štekanie o peniazoch a stranách.
Samozrejme, veľmi veľa urobili médiá, často zavádzajúcimi konštrukciami, často čistými lžami. No a matovičovské fóra tomu dnes pomáhajú, šírením inštrukcií, ako ma napádať. Čiže, ak vo vašom okolí budú ľudia niektoré z vyššiuvedených blbostí šíriť, pošlite ich, prosím, kade ľahšie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4789 / 768 / 55 / 76 ]
Mimochodom šéf SIS robil od svojho nástupu tejto organizácii predovšetkým hanbu. Dával tlači, vrátane bulváru, úplne nepatričné rozhovory, inštitúciu nechal na sociálnych sieťach prezentovať úplne nevhodným spôsobom a v prvom rade s dôrazom na jeho osobnú popularizáciu.
Každý profesionál v danej organizácii si asi po dnešku opatrne (ešte nevieme, ako to dopadne) vydýchol.
Zaujímavé bude sledovať, čo sa stane teraz. Lebo tu išlo naozaj len o to, ako som nedávno dôrazne verejne povedal, či policajti pôjdu len po jednej časti spektra, alebo si konečne posvietia aj druhým smerom.
Ak konkrétne v tom okruhu, kde zalovili dnes, ale budú loviť ďalej, tak doterajšia vládna kríza bude vpre koalíciu vyzerať ako len taká dávna drobná nepríjemnosť ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 920 / 873 / 86 / 94 ]
Vyvolalo to vo mne vcelku nostalgické spomienky, lebo počas môjho pobytu v Prahe som do tohto denníka, podobne ako do Lidových novín, pomerne často prispieval ekonomickými a politickými komentármi.
Vtedy mi teda ani náhodou nenapadlo, že raz budú písať o tom, ako sa musíme na Slovensku brániť vláde vedenej psychopatom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 514 / 1300 / 49 / 103 ]
Zadržaný šéf SIS časť svojho dlhoročného zákulisného pôsobenia venoval tomu, že rôznym novinárom a najmä novinárkam sprostredkúval exkluzívne materiály, z ktorých sa potom vyrábali mediálne kauzy. Pripadne im pomáhal vytvárať kontakty, vďaka ktorým sa materiály ďalej získavali.
Okrem toho mal, povedzme to takto, dobré osobné vzťahy s ľuďmi, ktorí sa priamo živia tým, že pod hlavičkou mediálneho poradenstva sprostredkúvajú kampane napríklad voči konkrétnym osobám (jedna väčšia zákazka bola aj na mňa, keď som bol ministrom).
Aj preto sa dá celkom logicky pýtať, či, ak by naozaj došlo k čisteniu prostredia od rôznych nekalých vplyvov, raz dôjde aj na niektorých ľudí z médií. Uvidíme.
To je ale len tá menšia časť problému. Vo všeobecnosti bude treba vyvinúť morálny tlak verejnosti na to, aby sa médiá správali zodpovednejšie. Lebo tu roky máme veľmi vplyvné kliky novinárov, ktorí sa riadia nasledovnými princípmi:
- Demokracia je nanič. Na Slovensku neexistuje žiadna ani trochu väčšia skupina voličov, ktorá si želá, aby bol zo Slovenska Hongkong, Singapur, Taiwan, ani, aby sa tu robili rôzne radikálne nepremyslené reformy v tomto duchu. Napriek tomu sa rôzni miklošovia, kaníkovia, a iní mohli vždy spoľahnúť na to, že ich podporujú pomerne vplyvné skupiny novinárov, ktorí im budú upratovať cestu reputačným ničením protivníkov a kampaňami, aby sa vždy nejako nakoniec dostali do kľúčových kresiel. To isté sa ale týka kopy iných tém, od zahraničnej politiky - drvivá väčšina ľudí si neželá vypäté protiruské postoje - po riešenie spravodlivosti (Daniel Lipšic by sa nikdy nestal špeciálnym prokurátorom, ak by sa len vzdialene mala realizovať vôľa ľudu, nehovorím o konkrétnej osobe, ale koho si tam verejnosť typovo predstavuje). Ešte raz: kopa novinárov zo SME, N, .týždňa neuznáva demokraciu, ale leninský recept, že zmenu v spoločnosti musí vyvolať malá, dobre organizovaná menšina, ktorá sa musí predrať k moci stoj čo stoj.
- Opľúvanie ľudí je v poriadku. To, že nie sme slušnou spoločnosťou, majú v obrovskej miere na svedomí novinári. Nie, oni nikdy nevydajú komentár, kde budú tvrdiť opľúvanie ľudí je v poriadku, naopak, hlásať budú rôzne svätuškárske frázy, ale v reále vlastným konaním dávajú roky ľuďom úplne opačný návod. Ak sa vplyvným novinárskym klikám nehodíte do karát. nebudú vás vecne kritizovať, ale budú sa snažiť o to, čo sa v angličtine nazýva character assassination - zničiť vás ako osobnosť. Znemožniť, zosmiešniť, pošpiniť. A na to naučili aj masy. Dnes sa drvivá väčšina politických diskusií nedeje vo forme tento politik sa mi nepáči, pretože... ale naopak cez zúrivé, čo najagresívnejšie výkriky celkom bez kontextu.
- Politik musí sľubovať zázraky. Toto je v skutočnosti ešte horšie, ako tie predošlé veci. Médiá zničili možnosť akejkoľvek konštruktívnej, vecnej diskusie o smerovnaí krajiny tým, ako celé roky podsúvajú dojem, že všetky problémy sa dajú vlastne rýchlo vyriešiť. Stačí mať odvahu na čo najradikálnejšiu reformu. Pritom to reformovanie, ako často ukazujem na konkrétnych príkladoch, býva doslova smiešne: v jeden rok politici a kaviareň hlásajú niečo, o pár rokov niečo úplne opačné. Proste môžete tvrdiť hocijaký nezmysel, podstatné je, aby to bolo niečo radikálne iné, ako to, ako je systém momentálne nastavený. Priznám sa, že toto je niečo, s čím som sa v takejto obrovskej miere nestretol v žiadnej z krajín, kde som žil (Nemecko, Británia, Belgicko, dokonca ani ČR), alebo kde trochu sledujem politické a mediálne diskusie (Francúzsko, Rakúsko). Tým pádom politici úplne rezignovali na to aby pracovali. A buď nerobia takmer nič, lebo to ulahodí veľkej časti voličov, ktorí sú z reforiem unavení, alebo robia rôzne okázalé zmeny, aby si vydobyli podporu médií. My nepotrebujeme ani jednu, ani druhú skupinu, potrebujeme politikov, ktorí vedia reálne pracovať. Tých sa ale médiá, tak, ako sú dnes nastavené, budú snažiť v podstate vždy ignorovať, alebo priamo zničiť.
Navyše, snažia sa vzbudzovať dojem, že oni len fungujú ako štandardné médiá vo vyspelom svete. To ale vôbec nie je pravda.
Napríklad veľká časť takej britskej mediálnej scény je odpad (popri, naopak, niektorým skvelým médiám), ale v živote by si tam nemohli dovoliť to, čo naše médiá. Pretože tam súdy zvyčajne ihneď reagujú, pri žalobách na ochranu osobnosti. A už vôbec nehovorím, ako fungujú médiá vo väčšine kontinentálnej Európy, tam je to značne iné.
Aj prax je iná, pretože má iné pravidlá. Skúste si pozrieť predvolebné diskusie prezidentských kandidátov alebo lídrov strán u nás a v takom Francúzsku či Nemecku. Tam to vie byť tiež dôrazné, ale oveľa zdvorilejšie (aj v tom, že ak naozaj netreba, tak sa tam proste sústavne neskáče do reči).
U nás si novinári len tak bez akreditácie chodia na vládne tlačovky, alebo behajú celkom voľne po veľkej časti parlamentu, to je v hocijakej západnej krajine úplne nepredstaviteľné, na všetky tieto veci tam platia oveľa prísnejšie pravidlá.
Proste, my tu máme takú milú anarchiu, ktorá sa vydáva za štandard.
To sa, samozrejme, nedá vyriešiť represiou, ale postupnou zodpovednou prácou s novinármi. A väčšina ľudí z médií si proste normálne robí svoju prácu a mne osobne je často aj ľúto, že napríklad nie sú lepšie platení, tí radoví. Problém sú tí vplyvoví novinári.
Ale priznám sa k občasnému pocitu, že v niektorých prípadoch by prípadná aplikácia aj paragrafov nebola úplne odveci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5456 / 1000 / 64 / 228 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 18 / 2100 / 121 / 735 ]
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky je Igorova osobná dôveryhodnosť u ľudí ešte nižšia, ako doteraz. Úplne mu dôveruje len 3,6 percenta ľudí (čiastočne 15,7).
Dá to aj úplne na nulu? ?
Pomaly budeme mať problém nájsť niekoho, kto bol počas pobytu vo verejnej funkcii (o funkcii premiéra sa ani nebavme) vnímaný ako menej dôveryhodný a vôbec nenávidenejší, ako on.
Čo nás prirodzene privádza k otázke, odkiaľ sa berú rôzne profily, ktoré ho obhajujú a prípadne dokonca oslavujú. Koľko z nich sú len úplne mimo ľudia a koľko je tam falošných fanúšikov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 583 / 1300 / 97 / 172 ]
Pripomínam: aj Matovičova vláda vznikla tak, že si kopa ľudí povedala, veď hlavne treba vymeniť týchto, nejako už potom bude.
Tak aby nebolo nejako ale poriadne, ako sa na civilizovanú krajinu patrí.
Mimochodom, jedna vec ma stále fascinuje, už som ju spomínal: Matovičovi nevypovedali poslušnosť, vláda sa nerúcala, keď sa prijímal šialený plán celoplošných testovaní, keď sa ohýbala ústava, keď sa vydali príkazy na ďalšie šialené nákupy testov, ale až vtedy, keď si dovolil niečo doviezť z Ruska.
Len mne sa to zdá choré?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 768 / 1400 / 125 / 185 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 135 / 1800 / 224 / 104 ]
článokčlánokFB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 265 / 807 / 65 / 11 ]
A to v súvislosti s tým, že Brani úplne kašle na rozvoj vysokých škôl, a nedokázal pre ne presadiť takmer nič ani v Pláne obnovy.
Štrajkovú pohotovosť tiež vyhlásila Asociácia stredných zdravotníckych škôl SR. Nepáči sa jej, že minister si tvorí zákony len tak mírnix dírnix, bez toho, aby to so školami dopredu konzultoval, alebo ich aspoň informoval.
Tento stav pritom trvá už dlhé týždne, minister povyhadzoval ľudí, podosadzoval svoju kliku, a začal reformný chaos. Sťažujú sa školy, odbory, asociácie.
Len médiá to nijako neodrážajú, Branimu dokonca vydávajú vyslovene propagandistické články. Jeden, v Denníku N od redaktorky Gdovinovej, ma minulý týždeň doslova šokoval, znelo to ako platený inzerát.
Teraz z toho chaosu, ktorý sám vyrobil, ešte s uľahčením vypadne a bude sa, ako zvyšok SaS, tváriť, aký principiálny postoj zaujali.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 966 / 1000 / 66 / 293 ]
Viaceré médiá zverejnili video, ako novinári naháňajú po parlamente generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Niečo také je nepredstaviteľné v hocijakej západnej krajine:
- po prvé preto, že v žiadnom západnom parlamente nie je dovolené, aby tam novinári takto voľne pobehovali. Naopak, pravidlá sú veľmi prísne. V takom britskom parlamente si vnútro budovy dokonca vôbec nemôžete snímať, ani novinári, ani poslanci, nikto. Parlament má vlastný televízny okruh a aj rokovanie môžu televízie prenášať len tak, že im parlament dá obraz, ktorý jeho okruh sníma. V americkom Kongrese sa novinár nesmie pohybovať so zapnutou kamerou, zapnutú ju môže mať len na presne vyhradenom mieste a musí byť na statíve.
- v žiadnej západnej krajine neplatí úzus, že novinári po vás ako štátnom činiteľovi hocikedy môžu pokrikovať otázky a vy ste povinní odpovedať. Niekedy sa to pokrikovanie deje, ak je činiteľ vyslovene niekde na ulici (väčšinou v anglosaských krajinách), ale keď je niekde vážne rokovanie, tak si činiteľ alebo orgán buď spraví tlačovku a bude informovať, alebo nie. A novinári sa s tým už musia nejak vyrovnať.
- špeciálne citlivo sa pristupuje k predstaviteľom justície (sudcovia, prokurátori), to, aby sa o nich v Rakúsku, Nemecku, či Británii informovalo bulvárnym spôsobom, je prakticky vylúčené.
Novinári nie sú žiadni nadľudia aj keď u nás si rokmi zvykli vyžadovať privilégiá, aké by na západ od nás nemali. Začnime už konečne dodržiavať štandardy vyspelých krajín, na ktoré sa inak novinári radi odvolávajú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1565 / 1300 / 107 / 223 ]
U nás mám pocit, že mnohí to berú tak, že politika je umenie vyrábania vládnych kríz. Alebo proste kríz.
Nebolo by krásne žiť tak, že by sme nepočuli o tom, čo sa deje v parlamente alebo na vláde, aj týždeň? Namiesto toho by v správach bolo iba nudné: tu sa dokončila nová nemocnica, tu sa začala stavba nového mostu, žiaci začínajú školský rok s obsahovo celkom novými učebnicami alebo týmto najlepším študentom v krajine dnes udelili mimoriadne prospechové štipendiá?
A ak nutne niekto potrebuje škandály, tak by si v bulvári prečítal niečo o opitých celebritách?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 651 / 736 / 38 / 56 ]
Politika sa deje pred oponou, ale aj za oponou. A práve za oponou sa formuje ďalšia fáza veľmi dôležitého diplomatického konfliktu. Nová americká vláda pripravuje útok na Nemecko a jeho spoluprácu s Ruskom.
Nemecko síce dlhodobo verejne praktikuje diplomaticky veľmi vyrovnanú pozíciu, ale v tichosti sa snaží rozvíjať korektné vzťahy s Ruskou federáciou. Je to aj v jeho záujme, nemecká ekonomika je napríklad výrazne závislá na ruských dodávkach.
Práve takmer dokončený plynovod Nord Stream, ktorý by Nemecku umožnil získavať ruské dodávky plynu bez závislosti na nestabilnej Ukrajine, sa opäť dostal do hľadáčika americkej vlády, ktorá hrozí sankciami firmám, ktoré sa na projekte podieľajú.
Presne v tejto situácii by Slovensko potrebovalo veľmi chytrú a akcieschopnú vládu. Na jednej strane máme právo od Nemcov žiadať určité kompenzácie za to, že Nord Stream zníži objem plynu prepravovaného aj cez Slovensko a teda príjmy z tejto prepravy. A tie kompenzácie si treba vedieť vypýtať.
Na druhej strane sú dobré vzťahy s Ruskom nielen v nemeckom, ale aj v našom záujme. Hospodársky, ale aj kultúrne.
A práve tu vidíme nešťastie tejto vlády. Intelektovo bezvýznamný premiér je pod kontrolou silnej medzinárodnej lobby, ktorá z jeho nedávnej návševy Paríža dokázala vyrobiť to najhlavnejšie: silne sa vyslovil proti Nord Streamu. Tak, ako mu to napísali.
Poškodil tým nielen naše vzťahy s Ruskom, ale aj Nemeckom.
Záujmy Slovenska tým trpia, ale o to viac sa niektoré sily budú snažiť Igora udržať pri moci (či už v premiérskom kresle alebo ako šéfa najsilnejšej vládnej strany).
Túto vládu potrebujeme nahradiť naozaj kompetentnou vládou, ktorá bude mať okrem iného silnú, inteligentnú diplomaciu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1767 / 1000 / 61 / 161 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 272 / 1600 / 135 / 420 ]
Je to len jedna časť mozaiky boja proti značne rozporuplnému, aby som to povedal diplomaticky, narábaniu tejto vlády s ústavou a zákonmi, ale dôležitá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 348 / 2000 / 120 / 394 ]
Nezabudnite, že ak máte cestu okolo, napríklad do práce a z práce, môžete zapáliť sviečku.
A, samozrejme, veľká vďaka všetkým, ktorí sa na tom podieľali.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 218 / 1700 / 151 / 321 ]
Pred dvoma týždňami sme pred Úradom vlády urobili pamätník obetiam covidu a vlády. Dnes v noci sme celú vec zopakovali, ale tentoraz sme krížmi na pamiatku posiali už prakticky celé námestie.
Nech vám pohľad z okna pripomenie, že sme stále na tom v boji s pandémiou zle a bežných ľudí šokuje, ako namiesto sústredenia sa na prácu, ktorá by zachraňovala životy, hráte svoje politické hry a vytvárate cirkus.
Tisíce ľudí zomreli a státisíce sú ubolené z ekonomickej situácie. Všetko sa dalo zvládnuť s menšími dopadmi, ak by sme mali aspoň trochu kompetentnú vládu.
Vy sa zatiaľ naťahujete s Igorom, ktorého ste VY zrodili.
Už týždne sa ozýva: len im to pripomínajte, odkážte, ako je ľuďom z nich zle. Tak sme naozaj veľký odkaz vyrobili.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 804 / 2900 / 477 / 708 ]
Pri tejto vláde sme si už zvykli na všeličo: že materiály chodia na vládu niekedy bez náležitostí ako je dôvodová správa. Že si uznesenie schvália a potom ho dodatočne naformulujú.
Ale že sa dokonca ani len nenamáhajú zachovať zdanie, že pracujú príčetne, dodržiavajúc zákony a interné predpisy, to je už ďalší level.
A nech nikto netvrdí, že je to len preto, lebo Matovič. Iste, on tam robí najväčší bordel, ale aj okrem neho je to spolok ochotníkov, ktorí sa nikdy v živote nemali dostať k vládnutiu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 620 / 1500 / 68 / 229 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 207 / 569 / 90 / 50 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 110 / 1600 / 84 / 231 ]
článokA s obrovskou podporou médií, Igorovi stačilo, aby niekde vytiahol jeden transparent alebo si obliekol tričko s nápisom a mal všade veľké fotky a články.
Vždy, keď psychopata uvidíte plačkať pred kamerami, predstavte si namiesto jeho tváre ľudí zo SME a ďalších médií, a voličov, ktorí ho zaškrtli, pretože boli presvedčení, že hysterik a histrionik je dobrá kvalifikácia na politického lídra.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 514 / 1900 / 169 / 379 ]
Keď som pred rokmi vstupoval do slovenského verejného života cez ústavnú funkciu, nemal som v úmysle zdržať sa dlho. Aj som to zdôrazňoval: chcem predovšetkým dať dokopy slovenské školstvo a vedu. Potrebujem na to približne jedno volebné obdobie.
Takisto som sa nehodlal venovať politike, v úzkom slova zmysle, ale skôr tomu, čomu sa na Západe hovorí verejná politika.
Teda hľadať trpezlivo všetky technické riešenia, ktoré rezort potrebuje, ale nezapájať sa do prestreliek straníckych predstaviteľov alebo sa nejako extra vyjadrovať k otázkam mimo fungovania rezortu.
Ono si to totiž ľudia často mýlia. Akákoľvek ministerská pozícia sa tu berie ako politická. A to dokonca v našom veľmi zvláštnom ponímaní politiky, teda, že po vás majú novinári hocikedy pokrikovať nejaké manipulatívne otázky a opozícia sa má za každú cenu snažiť vás pošpiniť.
Vo veľa krajinách to takto nefunguje. Normálny minister sa venuje svojej práci, a tie prestrelky robí pár vyslovene straníckych tvárí.
Prečo som sa do toho nechcel zapájať? Pretože som chcel robiť to, čo je naozaj dôležité, teda reálne riadiť rezort. A na to potrebujete veľa času a priestoru. Zvlášť vtedy to bolo treba, lebo ministerstvo som preberal naozaj v dosť krízovom stave.
Bohužiaľ, v tomto práve tkvie zákernosť našej mediálnej scény. Tvoria obraz toho, ako v skutočnosti riadiť nejaké ministerstvo nie je až také komplikované. Môže to robiť hocikto, kto vie hlasno kričať, že je tam niečo v neporiadku. V skutočnosti údajne stačí prijať pár dobrých zákonov a už to celé pôjde lepšie.
Predstavme si, že by to takto fungovalo v súkromnom sektore. Zákazníci Volkswagenu by si zvolili šéfstvo firmy. A zákazníci aj médiá by od toho šéfstva najmä chceli, aby pred zvolením a po ňom hlasno kričalo, ako je doterajší model nejakého auta nanič. Tlačovky. Vyhlásenia.
Potom, po nejakom čase vo funkcii, by dostali niekoľko mesiacov na to, aby navrhli a začali vyrábať nový model. Hlavne nech je iný ako predošlý, to musí fungovať: ak boli zrkadlá na dverách dole, tak ich dajme hore, rázvor kolies treba zväčšiť alebo zmenšiť a motor nech má iný počet valcov.
A predstavte si, že by takisto fungovali rafinérie, železiarne alebo pekárne.
Samozrejme, to by čoskoro žiaden Volkswagen, alebo Slovnaft alebo US Steel, neexistoval. Pretože vyberať si šéfa výroby či dizajnu, alebo inžiniera podľa toho, kto najhlasnejšie kričí, by bolo sebevražedné. Takisto, nový model auta určite nenavrhnete a nedáte do výroby za pár mesiacov. A postupovať tak, že hlavne navrhnete, aby niektoré veci boli presne opačne, ako doteraz, to by robil len blázon.
Hlboká perverznosť nášho politicko-mediálneho prostredia je presne v tom, že my si krajinu viac-menej takto riadime.
Aj ja som počas pôsobenia vo verejnej funkcii, do ktorej som prišiel po tom, ako som 13 rokov žil v Británii, Nemecku, Belgicku a ČR zistil, že hoci má Slovensko veľmi veľa predností a potenciálu, toto prostredie je doslova ničivé.
Ako som hovoril ku koncu svojho pôsobenia: ja v niektoré týždne trávim v parlamente aj 10 hodín čistého času, lebo tu stále vyvolávate nejaký cirkus, do ktorého sa majú zapojiť aj členovia vlády: kedy si predstavujete, že by som mal pracovať?
Našťastie sa veľa vecí podarilo, takže dnes predsa spokojne navštevujem niektoré fakulty či si pozerám škôly a škôlky, ktoré som nechal zrekonštruovať či postaviť. Veľa vecí si ľudia ani neuvedomujú. Taký drobný príklad: niekoľkokrát sa mi stalo, ako mi niekto vykladal viete, teraz už ako slovenský rodič s deťmi v zahraničí nemám našťastie tú zákonnú povinnosť, že musím dieťa každý rok posielať na preskúšanie do kmeňovej školy domov, to bola hrozné ani netušiac. že to bola presne jedna z desiatok takýchto technických drobností, ktoré som pri novelizáciách zákonov osobne zrušil či zmenil.
Každopádne, na vlastnej koži som zistil, že len si proste robiť svoju ministerskú prácu ide na Slovensku veľmi ťažko. Ovplyvňuje vás obrovská nestabilita politického prostredia, intrigy, ale aj čistá bláznivosť našich mediálnych a verejných diskusií, kde sa považuje za znak vyspelého občianstva na niekoho vo verejnom živote vyliať čo najviac špiny. A najmä porozprávať o rezorte čo najviac nezmyslov.
Samozrejme, na výber bol aj opätovný odchod do zahraničia a stále tak trochu je. Ale rozhodol som sa bojovať a ak to bude nutné, už aj vyslovene politickou činnosťou.
Nie je to jednoduché, verte mi. Dnes panuje veľká nespokojnosť s vládou, tak ľudia žiadajú, aby sa to čo najrýchlejšie, hocijako, vyriešilo. Je to rovnaký postoj, aký priviedol k moci Matoviča. kopa ľudí ho volila len preto, aby sa nejako dosiahol odchod Smeru a nejako už bude. A teraz fňukajú.
Teraz si ľudia žiadajú, aby sa rýchlo dala dokopy opozícia. Samozrejme, to nie je také jednoduché aj opozícia je len obrazom spoločnosti. Nájdu sa v nej aj konštruktívni a kompetentní ľudia. Ale aj takí, čo sú napríklad leniví alebo zbabelí. Prípadne vedia zradiť a musíte si na nich dávať veľký pozor.
Veľa je aj narcisov, ktorí, tým, že sa stále na seba pozerajú, vedia aj efektívne kultivovať svoj imidž, a tým pádom popularitu. Len na reálnu prácu veľmi nie sú. A, opäť to opakujem, je niečo iné pekne pôsobiť na kameru a niečo iné naozaj veci riadiť.
Verejný sektor je komplikovaý mechanizmus. Ak viete veci robiť dobre, dosiahnete zázraky: nádherné inžinierske diela postavené z verejných peňazí (mosty, krásne knižnice či univerzitné budovy, metro alebo rýchlodráhu, nemocnicu), nemocnice fungujúce ako hodinky, výkonnú vedu. Alebo vás síce ľudia uznávajú, lebo pekná vizáž a hovorenie, ale nepostavíte doslova nič. Už je naozaj čas, aby sme takýchto ľudí mali čo najmenej. Naozaj chceme ako krajina v niektorých veciach tak kruto zaostávať?
A rovnako, ako na jednotlivcoch, záleží aj na tíme. Aj tu stále počuť netrpezlivosť. Tak sa už ako opozícia všetci nejako spojte. Aj mne stále dáva niekto rady, ku komu sa mám pridať. Podľa toho, koho dotyčný uznáva, sa vraj má pridať k Pellegrinimu, Ficovi, Druckerovi (všímate si opäť tú perverznosť, že namiesto toho, aby ľudia žiadali príchod nových ľudí, odborníkov do verejného života, zase sa len obracajú na nejaké politické modly?).
Alebo dokonca, spojte sa s Harabinom, Chmelárom a neviemkým. To by bola krásne jednotná opozičná strana: Fico, Draxler, Pellegrini, Drucker, Baránek, Chmelár, Bukovský... ? ?
Nie, takto to nebude. Do slovenskej politiky treba nových ľudí, aj s politickým cítením, aj takých, čo sú viac na odbornú prácu mimo kamier. Dávať takých dokopy a navyše k tomu tvoriť skutočné programy, nie marketingové frázy, pre jednotlivé rezorty, to chce oveľa, oveľa, oveľa viac práce ako si len organizovať jednu alebo dve tlačovky týždenne a vydávať rozhorčené vyhlásenia.
Ale treba sa zamyslieť nad tým, čo Slovensko potrebuje: tie tlačovky a pekné tváre, alebo niečo iné?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6834 / 327 / 22 / 25 ]
Podľa najnovšieho prieskumu (Median) si odchod Igora Matoviča želá 82 percent ľudí. Určite ostať na svojom poste by mal len podľa 5 percent (zvyšok je za skôr ostať, alebo odpovedá neviem).
Na otázku, ako ste spokojný, -á s vládou Igora Matoviča odpovedali veľmi spokojný, -á len dve percentá ľudí. To už je skoro ten bod mrazu, ku ktorému sa blíži, každý týždeň.
Zároveň si predčasné voľby dnes skôr alebo určite želá 40 percent ľudí.
Inými slovami, ešte máme pred sebou kus práce. Na to, aby bolo možné túto vládu vymeniť, budú musieť prieskumy jasne ukazovať vôľu väčšiny. Inak bude referendum len veľmi drahou zábavkou a, naopak, koalíciu pomôže zacementovať na zvyšok volebného obdobia. Čiže: treba presviedčať, a najmä ponúknuť jasnú alternatívu, aby sa ľudia volieb nebáli.
Dovoľte ešte jednu poznámku: traja exministri zahraničia (Demeš, Kňažko, Kukan) dnes vydali výzvu, aby sa zachovala stabilita vo vedení rezortu zahraničia a ostal tam Korčok.
Nebudem to komentovať, ale vo všeobecnosti by som povedal, že stabilitu treba najmä na úrovni celej vlády. Zahraničné veci sú v tomto ohľade ešte tak najmenej dôležité.
Práve preto musíme smerovať nielen k predčasným voľbám, ale ku kompetentnej, programovo čitateľnej, stabilnej vláde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1326 / 825 / 31 / 78 ]
Je to tak, presne pred rokom sa táto skupina formálne ujala moci. Ten povolebný vývoj bol pre nich úplne typický. Zvlášť pre Igora Matoviča.
Najprv dva týždne dával FB statusy ako varí so Sulíkom špagety a podobné veci. Keď už aj novinovým komentátorom začalo byť divné, že tu máme pandémiu a dezignovaný premiér sa k nej nijak nevyjadril, nijak sa na ňu evidentne nepripravuje, a začali na to poukazovať, Igorko zareagoval typicky.
Urobil tlačovku. Tam si navymýšľal fantastické čísla, koľko Slovákov sa mohlo vrátiť z postihnutého Talianska (podľa jeho prepočtov 120 tisíc za dva týždne) a začal vykrikovať, že odchádzajúca vláda nič nerobí, treba mať plán, presný plán, čo sa bude robiť, keď bude toľko a toľko infikovaných.
Dokonca tvrdil, že oni nejaký super plán majú, na desať strán opatrení. Akurát, že keď sa na ten plán neskôr Mareka Krajčího novinári pýtali, tak vedel povedať jedine to, čo by robil, ak by sme boli Singapur.
Napriek tomu sa Igorovi novinoví komentátori začali vtierať úvahami o tom, ako začína vystupovať štátnicky (!!!!) a podobné nezmysly.
Jar si Igorko ešte užíval na výslní popularity. Tým, že predchádzajúca vláda extra rýchlo zavrela hranice, sme mali aj extra málo nakazených, a tak Igor mohol robiť dlhočizné tlačovky, kde vysvetľoval, že to je vlastne vďaka nemu.
Na úrad vlády inštaloval sociopata Mistríka s obrovskými obrazovkami na ktorých behali nejaké čísla a novinárom ukazovali, ako riadia pandémiu. Tí, ako vždy, keď si na nich vymyslíte niečo extra detinské, boli aj naozaj oslnení.
A Igor riadil a rozprával. Bol zrazu všade. Ľudia to prvé dva mesiace ešte vcelku tolerovali, ale potom to už išlo rýchlo dole vodou.
Aj menej chápavým začalo dochádzať, že tu vládne človek s psychopatickými črtami. A s výnimkou jednobunkovcov už väčšina národa začala vnímať, že celé to vládnutie je akosi chaotické. A že vykrikovať niečo o zlom zdravotníctve či digitalizácii je jedna vec, a vedieť to riadiť úplne iná.
A už to bolo len horšie a horšie. Dnes sa cítime ako človek, ktorý na ulici stúpil do strašne veľkého psieho výkalu. Riadne to smrdí, ale z tej topánky to nie a nie očistiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2165 / 1300 / 73 / 209 ]
- v mnohých krajinách politikom počas pandémie popularita práveže stúpala. Ľudia majú proste tendenciu v kríze sa zomknúť okolo lídrov. Pozrite Nemecko: ako inde, aj tu sa nájdu davy, ktoré protestujú proti opatreniam a vláde. Ale výrazne väčšia masa vládu podporuje. CDU/CSU síce teraz v zime podpora zliezla, ale aj tak je s prehľadom vyššia, ako bola pred pandémiou.
- pandémia je perfektná výhovorka na to, aby sa zakryla neschopnosť v iných oblastiach. Ale u týchto našich je proste až príliš očividné, ako im to riadenie ministerstiev nejde.
- a, samozrejme, práve také veci ako pandémia dokážu politické reprezentácie zomknúť. Nechajú načas spory a pracujú, aby krízovú situáciu spoločne vyriešili.
Takže tak. Vetu ako vláda je nepopulárna, lebo to majú ťažké, kvôli pandémii dokáže vyprodukovať akurát tá jedna mozgová bunka, ktorá fanúšikovi Igora rotuje v hlave, nevie si nájsť stálu orbitu a vypustí takúto myšlienku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1069 / 620 / 24 / 78 ]
Nezvyknem komentovať osudy ľudí zo speváckej branže, ale toto musím. Vo veku 89 rokov skonala veľká európska šansoniérka.
Aj moja veľká láska. Spievala prekrásne francúzske klasiky a v jej podaní boli vyslovene svojské, hlboké. Mala šťastie aj na originálne piesne, najmä od Hapku a Horáčka. Mrazivé, rozorvané, aj hrejivé a iskrivé.
Podarilo sa mi vidieť ju na dvoch koncertoch a veľmi som chcel navštíviť aj tretí, ale už prestala koncertovať.
Keď som býval v Prahe, mal som veľký sen, že ju raz len tak stretnem na ulici. Alebo že jej možno raz pošlem domov veľkú kyticu ruží, za to, aká bola úžasná, nenapodobiteľná. Možno som mal.
Dnes na ceste do neba niekto spieva ...mám vanu plnou fialek.... Dnes sa Hana Hegerová, žena, ktorá pôvodne začala spievať len aby mala na uhlie a nakoniec sa z nej stala skutočná diva, odobrala na večnosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 890 / 1300 / 111 / 82 ]
Boris Kollár sa dnes vyhrážal predčasnými voľbami. Hneď teraz. To by mohlo u politických strán vyvolať paniku, lebo to by bolo treba rýchlo napísať nejaké programy!!
Panikáriť netreba! Okamžite viem hocijakej strane napísať program!
Rýchla osnova:
Úvod:
Slovensko zaostáva už nedobieha, korupcia je veľký problém, proti korupcii budeme bojovať. Najdôležitejšie je vzdelanie, preto ho dáme do programu na posledné miesto, s najmenej bodmi. Sme sociálni a trhoví.
Zdravotníctvo
Bude orientované na pacienta. Postavíme 10 nemocníc. Stratifikácia. Dotiahneme DRG. Databázy budú. Dôležitá je prevencia. Systém zdravotného poistenia starostlivo vyhodnotíme na základe odborných názorov. Nemocnice sa prestanú zadlžovať lebo zaviedieme dlhovú brzdu.
Financie
Nižšie dane, dlhová brzda.
Ekonomika
Bude
Doprava a výstavba
Výrazné zjednodušenie územného plánovania s oveľa prísnejšími kritériami. Nejaké nájomné byty. Úplne nový systém obstarávania pre diaľnice.
Spravodlivosť
Bude
Kultúra
Tiež
Obrana
Severoatlantická a zmodernizovaná. Príprava novej bielej knihy (čo to je?)
Zahraničná politika
Naše záväzky voči partnerom, jasná orientácia. Príprava novej bielej knihy.
Pôdohospodárstvo a životné prostredie
Podpora mladých farmárov, regionálne potraviny, chceme lesy.
Vnútro
Väznice a prevencia. Všetko moderné.
Školstvo
Inkluzívne, bez memorovania, bádanie, moderné, blokové, sloboda. Organizácie zrušíme, zjednotíme a potom vytvoríme nové. Maturita bude.
Toto je základná osnova, samozrejme, som schopný prispôsobiť ju tomu, či má program byť viac liberálny, katolícky, socdem, zelený alebo aj hnedý (pecunia non olet). Beriem 100 eur za stranu, programy kratšie ako 50 strán nerobím. Som schopný dodať ilustračné grafy z Eurostatu, OECD, MMF, Rady Európy aj Fridricha Stiftunga. Robím aj 3D koláčové grafy. Aj citáty slávnych alebo niečo podobné. Ak má mať program aj emotívne ilustračné príbehy, treba to vopred jasne avizovať.
Som schopný dodať aj na druhý deň.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2018 / 781 / 72 / 90 ]
(Úprimne, niežeby ten zo Zimbabwe bol nejaký lumen ?, ale tento náš minister, to je jednoducho hanba. A nielen kvôli jeho CV, to je ešte to najmenej.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 274 / 448 / 25 / 80 ]
článok24.3. 1999 sa spustilo bombardovanie Juhoslávie. Predchádzali mu ozbrojené akcie tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády - vypaľovanie policajných staníc, streľba na juhoslovanských vojakov.
Západné krajiny ale z celého stavu obvinili vedenie Juhoslávie. Jeho predstaviteľom ponúkli úplne neprijateľné vyriešenie konfliktu na rokovaniach v Rambouillet. Toto riešenie by cudzím vojskám dalo právo voľne sa pohybovať po území Juhoslávie a podobne. Keď to vedenie krajiny celkom prirodzene odmietlo, začali sa prípravy bombardovania a invázie.
Čo mala akcia za následok? Sily NATO zabili stovky srbských civilistov a zhruba tisíc vojakov. Bombardovanie zintenzívnilo občiansku vojnu v Kosove, kde zahynulo približne 2000 kosovských ozbrojencov.
Počas samotného bombardovania Srbi možno zabili aj civilov, ale nikdy to nebolo dokázané. Neustále sa vynára propaganda s číslami nezvestných, raz je to 8 tisíc, inokedy viac: to nedopovedané v príbehu ale je, že Kosovčania sa počas konfliktu rozpŕchli po celej Európe, navyše sa tu ani pred konfliktom neviedli poriadne štatistiky. Nenašli sa žiadne masové hroby alebo iné známky zabíjania civilistov.
Sily NATO dokázateľne zabili počas konfliktu viac kosovských civilov (okolo stovky), ako sa tvrdilo (a neskôr s istotou nedokázalo), že zabili Srbi pred bombardovaním! Najviac, keď lietadlá NATO zaútočili na kosovských utečencov.
Kosovčania potom v provincii spravili dôkladné etnické čistky, v rámci ktorých odtiaľ vyhnali väčšinu Srbov ale aj Rómov a iných.
Akcia NATO tak vyústila do mnoho-, mnohonásobne väčšieho ľudského utrpenia, než na aké sa pred konfliktom západné krajiny sťažovali. K tomu treba pripočítať neuveritené zničenie srbskej infraštruktúry.
NATO počas akcie použilo kazetovú muníciu aj strely s ochudobneným uránom.
Tieto aktivity sprevádzala zverská propaganda. Nemecký minister zahraničia Joschka Fischer šíril klamstvá o koncentračných táboroch v Kosove. Americkí predstavitelia, vrátane prezidenta Clintona, vypúšťali do obehu citáty o údajne stotisíc nezvestných (ako by ich spočítali, keď ešte neboli v provincii?), manipulatívne podsúvajúc, že možno taký nejaký počet ľudí tam Srbi zabili.
Bola to propagandistická vojna orwelowského formátu a mrazí z toho.
Po vojne sa nič z týchto nezmyslov nepotvrdilo. Západní politici si dávajú pozor a dnes už nič z toho neopakujú. Iróniou je, že túto propagandu ale dodnes šíria napríklad slovenskí novinári. Aj minule som upozorňoval na prípad Andreja Bána, ktorý o kosovskom konflikte šíri úplne drzé klamstvá.
Mimochodom, už v tom roku 1999 bola propaganda v slovenských novinách doslova obludná. V hlavných denníkoch som proti bombardovaniu vtedy vystúpil, myslím, iba ja. Z inej časti tlače len malý týždenník Slovo priniesol text návrhu dohody z Rambouillet, aby si čitatelia mohli priamo pozrieť, aké potupné podmienky sa vedeniu Juhoslávie predostreli. Zvyšok tlače držal goebbelsovské ticho.
Bez ohľadu na to, čo si kto môže myslieť o vzťahoch Srbov a Kosovčanov pred konfliktom, alebo o režime Slobodana Miloševiča, to, čo sa pred 22 rokmi stalo Srbom bolo hrozné, neospravedlniteľné. Vybombardovali im budúcnosť. A, v neposlednom rade, netreba zabúdať ani na tých zabitých Kosovčanov.
Nezabúdajme na to!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3297 / 607 / 54 / 113 ]
Áno, máme tu chaos, cirkus, blázinec. A čo, nesmerovalo to k tomu hádam? Veď toto robili dlhé roky, tlačovky, teatrálnosti. Nejaká odborná práca? Okrem zostavenia pár marketingových dokumentov v podstate nič.
Pamätám si to aj na vlastnej skúsenosti: celý deň riešim na úrade problémy slovenského školstva, navečer vyjdem von a pred budovou poskakuje pár aktivistov s transparentami. Ráno otvorím noviny a tam zase nejaké aktivistické vyjadrenia, alebo opozičné, úplne bez znalosti veci, ale najmä radikálne. O samotné riešenie problémov im naozaj nešlo.
No a tak sa dostali až k moci. Nie je to vôbec len o Igorovi, bez neho by sa možno dohádali menej okato, ale nebolo by to zase až také rozdielne. Igor je len trochu silnejšie vyjadrenie celkového postoja k politike celej tejto skupiny ľudí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 848 / 708 / 34 / 74 ]
článokKeby mal jeden človek starostlivú rodinu alebo dobrých priateľov, už dávno by ho poslali liečiť sa, na psychiatriu. Takto namiesto toho vyrobil psychiatrické oddelenie on z celej krajiny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 273 / 1100 / 65 / 134 ]
Ministerstvo financií na svojom oficiálnom FB práve zverejnilo pozvánku na účasť ministra v politickej diskusnej relácii. Pred pár dňami si OĽaNO dokonca spravilo stranícku tlačovku na pôde Úradu vlády SR.
Oni sú vyslovene DRZÍ. Kašlú na to, že štátne úrady sa majú starať o štátnu agendu, nie stranícku. Ale OĽaNO to berie veľmi jednoducho: štát sme my!!!.
Pripomínam, už po x-tý krát: aj keď neporušujú literu, určite porušujú ducha zákona, pretože oni jednoducho vôbec nepoužívajú ťažké milióny, ktoré od štátu dostávajú (za celé toto volebné obdobie má OĽaNO dostať 20 mil. eur), na stranícku činnosť.
To pritom zákon predpokladá: peniaze dávame subjektom na to, aby určitú presne vymedzenú časť použili na predvolebnú kampaň, a ten zvyšok (v prípadne OĽaNO obrovský) použili na priestory, zamestnancov, vzdelávacie aktivity, odborné stretnutia, stretnutia s občanmi.
Ale OĽaNO žiadne priestory nemá, je to čisto schránková firma. Stretnutia s občanmi nerobí, fičia len na online a masmediálnom marketingu. Vzdelávacie a odborné sedenia? Zabudnite.
A mimochodom, hnutie? Prosím? V politickej praxi je hnutie aktivita veľkého množstva ľudí. Koľko členov má OĽaNO?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1193 / 720 / 25 / 157 ]
Ešte na sklonku minulého roka sa v kuloároch spomínal ako kandidát na premiéra, až sa Matoviča už naozaj budú musieť zbaviť. Ale aj domáce kliky aj zahraniční kamaráti si uvedomili, že Naď je v poslednej dobe strašne nepopulárny.
Medzitým sa nejako záhadne rozkmotril aj s jediným ministerským kamarátom, ktorého mal, Mikulcom. Navyše ho opustil aj ideový spojenec, ktorý sa tiež rád hral na vojačikov a nosil také krásne maskáče. Ale utekal si do parlamentu po imunitu.
Ale Naď sa aj tak snaží, v tieto dni, strašne snaží. Aby ho bolo vidno, aby bolo počuť jeho lojalitu. Lebo až sa Heger v premiérskom kresle znemožní (a to nebude také ťažké), potom možno predsa len nastane šanca...
Snaží sa, ako sám vojak v poli. Len keby bolo aspoň úplne jasné, či ten Igor aj naozaj odíde, alebo sa to pokúsi vymanévrovať tak, že nakoniec ešte aj ostane. Strašné muky, toto rozmýšľanie nad stratégiou. Ťažký je život poľného maršála.
Jeden z komentárov:
Milan Bíro: Počúvajte, človeče. A kto zaplatí za vás tú pokutu za školský internet? Hnoj, ktorý ste dali vysypať, z toho sa my nenajeme. A vy? Komentujte radšej vlastné problémy, lebo potom sa stávajú aj našimi. Nemiešajte sa do sporov koalícii, vy máte svoje miliónové maslo za školský internet.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1323 / 1500 / 146 / 163 ]
Osobne ma to neprekvapilo, lebo som si Hegera pred časom pozorne vypočul na rôznych videách, prečítal nejaké rozhovory s ním, plus mi kadečo porozprávali ľudia, ktorí s ním prišli profesionálne do kontaktu. Ale je pravda, že v tej relácii je to pekne skondenzované.
On nie je len príšerne slabý minister financií. Naozaj, príšerne slabý, ale to naše investigatívne médiá nestihli objaviť, naopak, ešte ho chvália. On je aj intelektovo málo výkonný, vyslovene povrchný, arogantný, a, ako sa na pravého matovičovca patrí, zákerný človek.
Nie, žiadna výmena na poste predsedu vlády nie je riešením.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 771 / 2000 / 149 / 292 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 90 / 856 / 34 / 17 ]
Po nete kolujú už dlhšie videá dezignovaného premiéra Eduarda Hegera z rôznych kresťanských stretnutí, kde sa vyjadruje ako pastor z nejakého amerického mestečka.
To samotné by nás z hľadiska výkonu jeho verejnej funkcie nemuselo, dokonca by som povedal nemalo, zaujímať. V súkromnom živote má každý právo zhovaďovať sa, ako sa mu páči. Pokiaľ si dobre plní verejné úlohy, tak je to jedno.
Lenže na tomto celom je zaujímavé niečo iné. Už som v minulosti na to upozorňoval: viacerí kľúčoví členovia OĽaNO majú veľmi zvláštne pozadie. Sú ovplyvnení rôznymi americkými kresťanskými kruhmi a pôsobia vo veľmi zvláštnych štruktúrach.
Heger napríklad v takzvanom European Network of Communities, čo je akože kresťanská organizácia, akože ekumenická. Ale orientovaná, z Viedne, dominantne na východnú Európu. Spája mini komunity, ktoré tvoria veľmi súdržne tímy, vymieňajúce si skúsenosti o všetkom možnom, vrátane fungovania manželstva. Sú hodne biznisovo orientované (a rozhodne im nesmrdia peniaze, vrátane eurofondov - do tých napríklad celkom úspešne v minulosti načrelo priamo Hegerovo spoločenstvo Martindom).
Týchto ľudí spája často úplne konkrétna skúsenosť s USA (aj Heger sa tam nejaký čas zdržiaval). Samotný Heger sa tiež snažil živiť biznisom, väčšinu nepolitického pracovného života sa točil okolo predaja alkoholu, či už v krčme, alebo firme obchodujúcej s vodkou.
To je presne niečo, čo ich spája s tou druhou stranou, ktorá tu vládne. Sme (Al Caponeho) rodina má síce ako svoju tvár Borisa Kollára, dobre ovládateľného, ale reálne ju ovládajú úplne iní ľudia. Z veľmi podobných kruhov, aké tvoria pozadie OĽaNO. Plus sú tu niektoré pomerne priame prepojenia na silové štruktúry mimo Európu.
Toto divadlo má dve tváre. Jedna je pre verejnosť: akože nám tu vládnu chalani: Heger, Matovič, bratia Pčolinskí, Krajniak.. Trochu vychytralí, občas nezodpovední, takí milí, naši.
Tá druhá tvár tohto celého je oveľa, oveľa temnejšia. Viac o tom v budúcnosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2022 / 1300 / 111 / 480 ]
- Ježíš odpúšťal. Aj ja, Igor Matovič, odpúšťam. V politike sú rôzni zlí ľudia, ale ja som našťastie dobrý. Takže krízu, ktorú som vyvolal a niekoľko týždňov naťahoval, týmto odpustením vám všetkým, dnes ukončujem.
PS Môj dodatok k Igorovi: Tak, ako riadia boj proti covidu, riešia aj politickú krízu: ani po tlačovke nie je celkom jasné, čo sa vlastne deje. Povedal, že bude ministrom financií?? Asi áno, ale nie je to isté.
Pamätáte, ako sme spravili figurínu, trojmetrového nafukovacieho klauna Igora? Chcem len povedať, že nebol dosť veľký. Ak by mal vystihovať to bláznovstvo, čo tu vládne (a ďalej bude), musel by byť aspoň tri kilometre vysoký.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 705 / 1400 / 138 / 176 ]
Výročie národenia Jána Ámosa Komenského sa v bývalej ČSSR tradične oslavuje ako Deň učiteľov.
Dúfam, že sa nám raz podarí školstvo osláviť predovšetkým tak, že bude pekne fungovať.
So štedrými financiami, peknými školskými budovami, ale najmä s kvalitou vo vzdelávacích postupoch a v organizácii celého systému.
Nie je to jednoduché, niečo o tom viem: samotné školské prostredie je často poznamenané spormi až nevraživosťami (niekde je to učitelia vs. rodičia, niekde škola vs. zriaďovateľ, niekde sú to dokonca učitelia voči učiteľom), politikom na školstve zväčša veľmi nezáleží, verejnosť býva tiež vlažná (pre zaujímavosť, jeden prieskum verejnej mienky, ktorý som sám koordinoval, ukázal, že ľudia by radi peniaze zo štátneho rozpočtu použili na takmer hocičo iné, ako na zlepšenie školstva).
Napriek tomu je to oblasť, ktorej sa jednoducho musíme venovať. Lebo doslova ide o budúcnosť SLovenska. Sám som takmer prišiel o zdravie, keď sme sa vo vraždenom tempe, za rok aj pár mesiacov, s kolegami snažili dobiehať všetky tie veci, ktoré sa roky zanedbávali: rozbehli sme rekonštrukcie telocviční, prístavby škôl a materských škôl tam, kde bol nedostatok kapacít, zrušili rôzne zbytočne byrokratické úkony, aj nastavili kopu vecí, aby sa rezort účinnejšie riadil (rezortný informačný systém a pod.).
Okrem toho, že to musíme robiť pre deti, samozrejme nám musí záležať na ľuďoch v školstve. Učiteľstvo, ak ho robíte svedomito, je veľmi náročná a zodpovedná práca. Máme veľmi veľa dobrých, vzdelávaniu oddaných učiteľov, ktorí si zaslúžia, aby sa o nich vedelo a aby mali kvalitnú podporu.
Verím, že sa to podarí. Zatiaľ, samozrejme, aj ja prajem učiteľom a učiteľkám, nech sa im tento rok darí a nech majú čo najviac dobrých nápadov, ako vzdelávať, čo najväčšiu pozornosť svojich žiakov a úctu od rodičov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1854 / 200 / 4 / 4 ]
V tieto dni stále počujete niekoho zo SaS nariekať, ako všetko kazí Igor a ťažko sa s ním spolupracuje.
Lenže Igor nerobí nič iné, len to, že ešte vyšperkoval všetku tu nezdvorilosť, deštruktívnosť a marketingovú povrchnosť, ktorú roky rozvíjala práve SaS.
Pamätám si ešte na ich správanie v parlamente z čias, keď som bol ministrom. Namiesto slušnej oponentúry pokrikovali. Ani nie tak, že by to bolo aspoň trefné a s nejakou dávkou satiry, ale doslova ako malé, rozmaznané deti.
Vynikala Lucia Nicholsonová, tá na mňa počas rozpravy, kým hovorili iní ľudia, len tak pokrikovala úplne hocičo. Ak som si na notebook písal poznámky, tak vykrikovala, že má tam počítač, aby mu posielali, že čo má povedať. Čo od niekoho na intelektuálnej úrovni Lucky znie naozaj bizarne. Alebo sa chvastala, opäť, tak, že kričala v pléne, kým sa menili rečníci, že má viac followerov na FB ako ja.
Dodnes neviem, ako vôbec reagovať na niečo takéto (mimochodom, ja som tento, vtedy čerstvý oficiálny FB v zásade ani nepoužíval, dával som tam väčšinou len fotografie z akcií).
Ale boli tam aj iní špecialisti. Dnes už zabudnutý Martin Poliačik. Alebo Ľubomír Galko, ten bol aktívny dosť: keď niekto zverejnil, že som počas ukážkového tréningu v Dunajplavbe chvíľu zápasil aj s policajtom, ktorého si bulvár podával pre údajnú hrubosť pri zákroku, tak po mne tento človiečik kričal s kým bude Draxler nabudúce zápasiť, s Černákom?. (Pre kontext: ten človek pritom bol len jeden z viacerých zápasíkov, čo tam boli, ja som ani len netušil, kto to je, a aj keby som tušil, bolo by mi to jedno, išlo len o podozrenie, ktoré vyšetrovala inšpekcia).
Nech mi niekto ukáže západný parlament, kde sa poslanci správajú ako banda veľmi zle vychovaných detí zo základnej školy.
Mimochodom, médiá v tom išli s nimi, úplne bez problémov šírili hocijaké klamstvá, ktoré tí hulváti zo SaS šírili. Keď už spomínam Galka, ten deň pred tým, ako ma parlament išiel, práve na popud SaS, odvolávať, vyhlásil, že sa práve zázračne našli peniaze, ktoré niekoľko týždňov predtým zmizli z jednej z organizácií pod ministerstvom. Darmo som vysvetľoval, že žiadne peniaze odtiaľ nezmizli, došlo k pokusu o podvod, ktorý bol okamžite prekazený a nič sa, našťastie, nestratilo. Médiá toto Galkovo klamstvo vo veľkom šírili.
Jendoducho, SaS, okrem toho že Igora priamo stvorila, tým že mu Sulík kedysi dal miesto na kandidátke, roky razila politiku klamstiev a zákernosti. Igor sa od nich učil a pridal k tomu ešte svoju hystériu, ktorá časti voličov imponovala. To je všetko.
Rovnako, ako platí, že Igor je zlé dieťa kaviarne (v zásade prebral presne ich videnie sveta a móresy, len to ešte vyšpičkoval) tak platí aj to, že jeho DNA je z veľkej časti DNA sulíkovcov. Ak sa tí naňho teraz sťažujú, je to naozaj irónia. Proste im dal vyžrať ich vlastnú medicínu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2848 / 801 / 50 / 87 ]
Ale neurobila to.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 402 / 1600 / 187 / 283 ]
Igor, ty nedovzdelanec, plagiátor a klamár. Je jasné, že takéto nezmysly fungujú na tvojich fanúšikov, z ktorých drvivá väčšina by nevedela opísať Napoleonovu vládu a niektorí by si mysleli, že Ľudovít Štúr bol nejaký partizán. Ale, prosím ťa, naozaj neobťažuj týmito múdrosťami zvyšok Slovenska.
Mali sme tu ťažké choroby, s ktorými moderná veda musela postupne bojovať (záškrt, tetanus, tuberkulózu a mnohé ďalšie). Krajina si prešla politickými procesmi aj násilnou kolektivizáciou, okupáciou cudzou veľmocou aj prudkým hospodárskym prepadom v 1. polovici 90. rokov, s obrovskými stratami na zdraví aj na životoch.
Jediné, v čom tento rok oproti iným ťažkým rokom vyniká, je to, že sme tu mali niekedy osobnosti v tragických dejinných pavučinách, z ktorých bolo ťažké sa vymotávať, niekedy osobnosti príliš slabé a niekedy aj trochu netvory.
Ale asi prvýkrát tu máme vyslovene narcisa, ktorý je schopný obsahom svojej skazenej duše obťažovať celý národ kľudne aj každodenne.
A ktorý pokojne v dôsledku svojich chaotických opatrení nechá umrieť o niekoľko tisíc ľudí viac, ako umrelo v porovnateľných krajinách. V tomto to bol naozaj ťažký rok a ťažké to ešte bude, kým ťa konečne nepošleme, kam patríš. Na smetisko dejín, ale ešte predtým pred súd.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1356 / 2400 / 178 / 446 ]
Súbežne s výmenou vlády sa rozbehli propagandistické akcie, ktoré majú túto koalíciu zachrániť v očiach verejnosti. Tí istí novinári, ktorí pred rokom vyzdvihovali Matoviča a videli v ňom nečakaného štátnika, dnes na ružovo maľujú Hegera. Ten istý arogantný Heger, akého sme ho videli aj v nedávnych televíznych reláciách, je údajne milý a pokojný človek, dokonca dobrý manažér ?
To treba prejsť s humorom, prax čoskoro ukáže.
Humorná ale nie je situácia Slovenska. Navyše, politické turbulencie sa s vysokou pravdepodobnosťou do leta ešte zvýšia. Je dosť možné, že zatýkania budú pokračovať, a dotknú sa pomerne citlivo oboch hlavných opozičných strán. A naštrbí to, pochopiteľne, aj dôveru spoločnosti v nich.
Čo je teraz dôležité? Predstaviť verejnosti aj alternatívy, aby sa tá nebála predčasných volieb. Ale tiež zvyšovať tlak.
Vláda síce je pripravená predlžovať núdzový stav aj do konca roka, ak jej to Ústavný súd neprekazí (a infekcie sa v mnohých krajinách už dostávajú do tretej vlny, u nás to asi tiež nebude v dohľadnej dobe bohvieaké, takže zámienka bude), ale ako občania jednoducho máme právo vyjadriť svoje politické názory a budeme to robiť čoraz dôraznejšie.
Sľúbil som, že ak bude treba, budeme blokovať niektoré inštitúcie, a už nielen symbolicky.
Cieľom, samozrejme, je, aby sa postupne pridali aj ďalší. Dnes sú napríklad ľudia vnútri ministerstiev a iných verejných orgánov väčšinou úprimne zdesení z tejto vlády, ale treba, aby prekonali strach o svojich skúsenostiach hovoriť aj verejne. Takisto sa síce veľa ľudí bojí, pochopiteľne, o živobytie, ale nejaké formy štrajkových aktivít jednoducho budeme potrebovať. A ja urobím všetko preto, aby som ľudí a organizácie presvedčil, aby sa zapojili.
Bude toho ale ešte viac. Znovu ale zdôrazňujem, najmä musíte byť pripravení zapájať sa všetci. Najbližšia príležitosť bude budúci týždeň, detaily čoskoro, ale nebude to nič zložité.
Najmenej teraz treba ľudí, ktorí mudrujú po fejsbukoch a maximálne si niekde prídu na chvíľu zakričať. Naopak, potrebujeme takých, ktorí sa reálne, čo najaktívnejšie budú zapájať. Teším sa na vás ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2132 / 943 / 60 / 146 ]
To rozhodne sedí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 57 / 1400 / 96 / 89 ]
Zákon prikazuje v inzerátoch zverejniť základnú zložku mzdy. Dnes už to vedia všetci zamestnávatelia a porušenia zákona sú relatívne zriedkavé.
Taký Úrad vlády (!!!!!) ale úplne drzo zverejní inzerát, ktorý zákon porušuje. Im je proste všetko jedno, ústava, legislatívne pravidlá, rokovací poriadok vlády, aj takéto bežné zákony
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 372 / 212 / 26 / 40 ]
Je to riadny chaos. V najpokročilejšom rozklade je ministerstvo pôdohospodárstva, odkiaľ postupne poutekali všetci, koho si tam Mičovský s veľkým humbugom zobral a neurobilo sa nič z toho, čo sa veľkolepo sľubovalo. A ministerstvo zdravotníctva, kam naťahali málo kvalifikované sily, ktoré si hľadali cez svoje kresťanské kliky, študentské združenia a podobne.
Celkom sa držalo ministerstvo financií, lebo tam nikdy prakticky neboli stranícke nominácie, tak by sa čistky ťažšie zdôvodňovali, navyše ide o takú problematiku, že ťažko len tak nájdete kvalifikovaných ľudí. Ale netreba sa báť, Igor rozloží aj toto ministerstvo.
Spomeňme aj také školstvo, ktoré Brani tiež po voľbách slušne vyčistil, alebo samotný Úrad vlády.
Ministerstvá sú v rozklade, štát je v rozklade. Ale takým novinárom to nevadí, statočne tvrdia, že problémom bol vlastne len Igor. Ani náhodou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1010 / 1100 / 38 / 230 ]
Celé predpoludnie som strávil s príslušníkmi policajného zboru. Prvý telefonát prišiel o 7,30, potom si dokonca po mňa pred deviatou prišli domov príslušníci na predvedenie. Aby som okamžite (!!) podal výpoveď v prípade vyvesenia transparentu na moste SNP.
Pripomeniem, že išlo o transparent 5 x 2 metrov, ktorý nikomu neprekážal, či už v pohybe alebo vo výhľade. Vyvesený bol mimo doby zákazu vychádzania.
Dokopy som absolvoval tri výsluchy. Ten posledný dokonca k tomu, že ráno údajne ktosi umiestnil pred budovu ministerstva vnútra podozrivú krabicu, ktorú vraj museli pre istotu odstraňovať pyrotechnici. Naozaj sa mi zdá doslova drzé ma akokoľvek, aj nepriamo s niečím podobným spájať.
Dovoľte k tomu povedať toľkoto: keď som bol vo funkcii člena vlády SR, stávalo sa, že som mal pred vchodom akcie organizovanej ministerstvom neohlásenú minidemonštráciu s transparentmi. Dokonca proti mne v napätom predvolebnom boji vešali transparenty kade-teda z okien budov.
Kým som pred budovou jednej z našich vysokých škôl čakal na generálneho tajomníka OECD, ktorý tam prišiel na moje pozvanie, aktivisti okolo mňa krúžili s kamierkami. V minulosti som ten záznam ukazoval, lebo oni to dokonca hrdo zverejnili, ako hrdinsky obťažovali ministra.
NIKDY ma ale nenapadlo na niekoho volať políciu. Dokonca ani vtedy, keď tu prebiehal akože štrajk, ktorý ani nemal parametre štrajku. A keď aktivisti zastrašovali učiteľov, ktorí sa k nim odmietali pripojiť (dodnes mám k tomu zachované emailové komunikácie).
Polícia ako taká koná profesionálne a osobne policajtov podporujem a držím im palce v tejto neľahkej dobe. To ale rozhodne neznamená, že celú vec nechám len tak. To si naozaj treba vyhodiť z hlavy.
Pýtam sa ministra Mikulca: odkiaľ chodia príkazy na tieto policajné aktivity?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1904 / 2300 / 292 / 476 ]
Dnes v noci sme takto privítali “novú” vládu
Keďže je tesne pred sviatkami, poslali sme im len takýto jemný odkaz. Po sviatkoch už takí jemní nebudeme
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 175 / 3200 / 232 / 868 ]
článokFB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 125 / 1200 / 134 / 19 ]
Program, vo veľmi podrobnej a rozsiahlej forme, bude čoskoro (cvp.sk, už nejaký čas je tam aj pár podkladových dokumentov).
Ale pomerne veľa programových otázok riešim na rôznych fórach, tak, aby boli prístupné čo najširšiemu okruhu ľudí, ktorých to zaujíma. Napríklad na nižšie uvedenom blogu. Môže si to tam preštudovať hocikto, či už je z kaviarne alebo má nejakú značne odlišnú politickú orientáciu (podobne, ako ja).
Pre väčšinu verejnosti to asi zaujímavé nie je, lebo ide o rôzne technikálie. Ale práve toto je v skutočnosti to najdôležitejšie v príprave na vládnutie: jasne vedieť, aké otázky treba v jednotlivých oblastiach (od infraštruktúry po školstvo) riešiť, so všetkými podrobnosťami.
Pretože ak slovenská politika v niečom zlyháva, tak presne v tomto, už tridsať rokov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 855 / 125 / 7 / 8 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 365 / 539 / 20 / 5 ]
S tým by človek normálne súcitil, ľudia dokážu byť naozaj nepríjemní, keď sa digitálne utrhnú z reťaze. Keby... keby daná redaktorka nepracovala v SME. Čo naozaj zanecháva v celom príbehu divnú pachuť.
Pretože sťažovať sa na niečo podobné, a pracovať v inštitúcii, ktorá doslova žije z vyvolávania masovej nenávisti, no, ako hovorím, je tam tá pachuť.
Pripomeniem, ja som si napríklad za roky vypočul neskutočne veľa úplne bláznivých príbehov o sebe a obrovská časť z nich má pôvod v kruto manipulatívnych príbehoch SME, alebo dokonca v bezočivých lžiach tohto periodika. Poctivo som na tie nezmysly upozorňoval, samozrejme, zbytočne.
Ešte ako perličku uvediem niečo, čo nesúvisí so SME ale s príbehom áno: sám som medzi fanúšikmi tejto redaktorky zazrel bratislavské kaviarenské paničky (hipsterský postoj, typické kecy o boji proti hoaxoch, mafii, atď.) ktoré som svojho času videl o mne šíriť úplne bizarné príbehy, dokonca, ako som vraj dostal ministerský post cez posteľ. Áno, pani redaktorka, človek by naozaj neveril, aké psychopatické klamstvá sú ľudia schopní šíriť ?
Aby som bol ale férový, daná redaktorka sa, myslím, osobne do tých horších aktivít SME nezapája a z tohto hľadiska je mi ľúto, ak si zbytočne vypočuje nejaké nezmysly. Samozrejme, že to treba odsúdiť.
Moja ľútosť sa ale rozhodne nevzťahuje na iných ľudí v danom periodiku. Slušnému človeku musí prísť zle, keď niekde vidí šéfredaktorku Beátu Baloghovú, ako sa ustarostene a moralisticky tvári a nebodaj ešte niečo hovorí o etike.
Niežeby redakciu aj reálne viedla, je skôr figurínou, ale to nič na veci nemení. Formálne jednoducho je zodpovedná za to, čo tento denník dlhé roky stvára. Za nechutne manipulatívne správy a za politickú propagandu v štýle najlepších komsomolských tradícií.
Pozor, ja nie som žiaden typický domáci politik, ktorý nemá nič iné na práci, len sa sťažovať na novinárov v momente, keď mu stúpia na otlak. Dokonca, ak sú v práve, viem médiá podporiť. Za prvej Ficovej vlády som sa verejne postavil za týždenník Trend, keď hrozilo, že ho vládni politici pre úplnú blbosť cez súdy zlikvidujú.
Neskôr, ako minister, som úplne verejne v podstate poslal do čerta premiéra Fica aj s jeho šéfom tlačového odboru, keď sa snažili ministerstvám prikázať, že nebudú poskytovať žiadne informácie Denníku N. Lenže máme aj niečo ako tlačový zákon, a ja som povedal, že ho budem rešpektovať, názor premiéra ma nezaujíma.
Ale rovnako som dlho, veľmi dlho pred vstupom do politiky kritizoval, čo sa zo slovenskej tlače stáva aj verejne. A niekoľkokrát som v osobných rozhovoroch apeloval na redaktorov SME, aby si uvedomili, ako veľmi ich aktivity škodia spoločenskému vývoju a že sa to vypomstí aj im samým.
Osobne ma to o to viac uráža, že masmédiá považujem za extrémne dôležité. Nuansy ich práce chápem, veď som sa krátko novinárčinou, aj keď finančnou, pre Reuters, aj živil, a za život som napísal kopu textov pre slovenské, české, ale aj rakúske či britské periodiká. Obdivujem kvalitnú novinársku prácu, vrátane investigatívy či dobrých, aj ostrých komentárov. A potom vidíte, ako sa za takú prácu vydáva táto paródia na žurnalistiku.
Iste, netýka sa to všetkého, čo sa v SME tvorí, vedia mnoho vecí robiť aj profesionálne, ale to ich nijako nezbavuje viny.
Ak raz chceme žiť v normálnej, slušnej spoločnosti, ak chceme, aby ľudí reálne zaujímala politika a neplietli si to so zapájaním sa do davovej hystérie vyvolanej médiami, ak chceme, aby si mladí ľudia našli cestu od lacnej zábavy k zaujímavej publicistike, potom sa jednoducho budeme musieť ráznejšie postaviť tomu, čo sa v časti médií deje a čo tam konkrétni ľudia (!) robia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3875 / 1000 / 58 / 78 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 39 / 778 / 27 / 4 ]
Už v júni som zorganizoval skupinu odborníkov, ktorá vláde odporúčala jasne definované a jasne odôvodnené programy, ako pomôcť ľuďom aj firmám. Veľká časť z týchto programov sa dala financovať zo zjednodušených eurofondov.
Bohužiaľ, vláda sa na to vykašľala. Dostali sme sa presne do situácie, pred ktorou som dlhodobo varoval: veľa podnikov už existuje len papierovo, ani po uvoľnení opatrení už nebudú schopné prežiť. Preto teraz tá panika.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 641 / 294 / 22 / 34 ]
Stále prichádzal s niečím príjemne hysterickým. Stále robil šou. Stále na niekoho útočil. Stále prichádzal s nejakými konšpiráciami (ako mu niekto ponúkol milión, ako má vraj niekto iný stámilióny na účte).
Nedajte sa oklamať, ak vám niekto tvrdí opak. Matovič a všetko to zlo, ktoré do politiky priniesol, zúfalú nekompetentnosť, a rozdráždenosť, to všetko je produkt mediálnej mašinérie.
(Foto: Vladimír Šimíček, SME)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 528 / 1000 / 184 / 249 ]
Toto napísal na svojom verejne prístupom FB profile sudca Ústavného súdu Rastislav Kaššák. A nie je to jediný post, pri ktorom vás zdvihne zo stoličky.
Po prvé, podľa mňa je úplne, totálne neprijateľné, aby sa sudca ústavného súdu verejne vyjadroval ku konkrétnostiam domácej aj medzinárodnej politiky. A už vôbec, aby to robil takouto expresívnou formou. Treba si uvedomiť, že v tejto funkcii reprezentuje Slovenskú republiku.
Po druhé, zaujíma ma, či naše médiá, ktoré dosť rozoberali, keď som ja, osoba bez verejnej funkcie, nazval magorom Igora Matoviča, budú rozoberať aj tohto sudcu ÚS SR. (Pričom ja som vtedy poznamenal, že vo všeobecnosti by sme sa takto vyjadrovať nemali a robím to len výnimočne.)
Po tretie, ak si pozriete profesnú minulosť tohto právnika (kde figuruje napríklad to, že bol asistentom poslanca Hlinu, ale nie veľa odbornej práce vzťahujúcej sa k ústavno-právnej problematike), zdá sa vám až neuveriteľné, že bol zvolený a vymenovaný (a nie, nie je to vec tejto vlády, zvolil ho predošlý parlament a menoval prezident Kiska. OPRAVA: Tak nie, mal som nesprávnu informáciu, ako dolu píše R. Kaššák, vymenovala ho Zuzana Čaputová.). Možno sme na tom z hľadiska odborníkov naozaj zle, možno sa treba ešte raz spýtať, ako sa tu v parlamente pri takýchto otázkach rozhoduje, neviem.
Každopádne, je to hrôza.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1388 / 1300 / 229 / 294 ]
článokFB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 31 / 783 / 25 / 7 ]
článokBohužiaľ, firma, pre ktorú pracoval, Greensill Capital, zbankrotovala (čiastočne kvôli covidovej kríze, čiastočne tam, zdá sa, od začiatku nebolo všetko úplne v poriadku). Takže k vyplateniu už nedošlo.
Smutný príbeh teda ? ale netreba sa báť ? , ľudia ako Cameron nemajú aktivity len pre jednu firmu, určite nebude chudobný. Má pekný vzor v jednom zo svojich predchodcov. Tony Blair len z toho, čo vieme, zarobil po svojom premiérskom období najmenej 50 miliónov libier. Zrejme oveľa viac, ale financie skrýva v daňových rajoch.
Prečo to píšem? Stále a znovu sa mi stáva, že sa stretnem s ľuďmi, ktorí sú srdcervúco presvedčení, že to, ako si niektorí politici či iní verejní činitelia cez pochybné aktivity zarábajú väčšie peniaze na Slovensku, je niečo úplne výnimočné a vo vyspelom svete sa nič podobné nedeje. No určite ?
V skutočnosti tam niektorí zarobia také peniaze, že sa o tom žiadnemu slovenskému politikovi ani nesníva.
Akurát je to často pomerne sofistikované, napríklad práve cez lobistické aktivity.
Nehovorím to preto, že by som chcel rôzne pochybné praktiky obhajovať. Naopak, tu doma to potrebujeme riadne vyčistiť. Garantujem, že väčšina z tých, ktorí dnes tvrdia, že sú z Matoviča tak zhrození, že by už zobrali aj návrat Smeru 1 a 2 (Hlasu), by v skutočnosti do roka pod takou vládou len zúrivo nadávali. To už by sa naozaj nemalo vrátiť.
Pravda, popri vyčistení bude treba robiť aj mnoho nepopulárnych krokov, vrátane nastavenia slušných platových podmienok pre úradníkov, najmä vyšších.
Ale na druhej strane nie je pravda, že sa svet pekne pohodlne delí na nejaké ťažko skorumpované krajiny a potom vyspelý Západ. Iste, sú krajiny, kde je korupcia vyslovene trápna, viditeľná a otravná. Ale aj v tých vyspelých je toho veľa, len to má sofistikovanejšie formy. Tam, rovnako ako tu, sú v politike či v štátnych úradoch proste ľudia rôzni: aj profesionáli so skvelým výkonom, aj čistí paraziti.
No a príbehy o tom, ako akurát u nás je alebo bol nejaký čistý mafiánsky štát sú už naozaj, s prepáčením, hlavne pre ovce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2188 / 479 / 48 / 46 ]
Trochu bizarné je, že jednu z najvýznamnejších udalostí 20. storočia si každý rok mediálne pripomíname len minimálne, ak vôbec. Lebo Rusi.
Pritom Rusi majú tých prvenstiev ešte celý rad: prvá družica, prvé zviera v kozme, prvá žena vo vesmíre, prvý výstup človeka do otvoreného vesmíru, prvé vozidlo na mesiaci (Lunochod).
Mimochodom, trochu podobné je to aj s naším kozmonautom, Ivanom Bellom. Mediálne sa naňho rýchlo takmer zabudlo, pretože sa celá vec udiala za Mečiara. Smutné.
Dobývanie vesmíru je zaujímavé samo osebe, zároveň prispelo k obrovskému technologickému rozvoju tu na Zemi. Kopa technológií pôvodne používaních v kozmonautike sa neskôr začala využívať aj inde.
Ale ten dopad je aj širší. To, že sa Sovietom podarilo vypustiť prvú družicu, Sputnik, a že neskôr zvládli do vesmíru poslať aj človeka, bolo šokom pre druhu superveľmoc, USA. A viedlo to k tomu, že americká vláda zmobilizovala obrovské zdroje pre potreby vedy a výskumu, a nielen vesmírneho. Táto mobilizácia vedy bola v mnohých ohľadoch dokonca väčšia ako tá počas 2. svetovej vojny.
A začala sa éra obrovského amerického technologického rozmachu.
Každopádne, objavovanie vesmíru, vrátane ciest ľudských posádok, je jednou z najväčších výziev pre ľudstvo ako také a jeho najlepšie mozgy.
A prvý človek, ktorý zažil ten zázračný moment, pozerať sa na matičku Zem zvonku, bol práve Jurij Gagarin.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1437 / 752 / 25 / 73 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 121 / 833 / 104 / 58 ]
Odporúča tam, ako odpovedať na paralely medzi Kosovom a Krymom, ako obhajovať inváziu do Iraku a podobne.
Ten rozhovor je plný tak nehoráznych tvrdení, že som si dovolil aspoň tie najdôležitejšie uviesť tu:
Slobodan Milošević dostal niekoľko šancí, aby spolupracoval pri ukončení násilia v Kosove. Áno, juhoslovanská vláda dostala na rokovaniach v Rambouillet vskutku skvelú ponuku na ukončenie násilia: dostali ultimátum, podľa ktorého mali na celé územie Juhoslávie (teda dokonca nielen do Kosova) pustiť vojská NATO. To by žiadna suverénna vláda nemohla prijať.
Zločiny, samozrejme, páchala aj druhá strana, hoci v nepomerne menšom rozsahu než srbská armáda Veľmi by ma zaujímalo, na čom autor toto tvrdenie vôbec zakladá? Lebo aj k Srbom kritické zdroje zvyknú uznávať, že ozbrojené zložky ústrednej vlády išli vo väčšom počte do provincie robiť poriadky vždy potom, ako tam kosovské gerily vypaľovali policajné stanice a vraždili policajtov. A nevidel som žiadny relevantný zdroj, ktorý by ukazoval, že to robili zjavne disproporčne.
Ak si na porovnanie zoberieme anexiu Krymu... Ukrajina pred anexiou neporušovala medzinárodné právo, neboli proti nej žiadne rezolúcie OSN. A Juhoslávia medzinárodné právo pred anexiou porušovala ako? To, že rezolúcie Bezpečnostnej rady (!) OSN vyzývali obe strany, juhoslovanskú vládu aj kosovských nelegálnych ozbrojencov, na ukončenie násilia, dáva aký podklad na bombardovanie a okupáciu??
Áno, zbrane hromadného ničenia, ktorými sa pred inváziou argumentovalo, sa nenašli. Z môjho pohľadu to kladivo, ktorá sa na Husajna použilo, bolo zlé a nešťastné. Aj v tomto prípade bol však útok vedený koalíciou demokratických štátov ako krajné riešenie. Nasledujúce mesiace a roky sa v týchto štátoch zároveň veľmi intenzívne diskutovalo o chybách, ktoré boli s inváziou spojené... To, že inváziu viedli demokratické štáty má ako presne ospravedlňovať to, že tak a) urobili na základe lží b) rozvrátili krajinu a zapríčinili smrť stoviek a stoviek tisíc ľudí??
V demokratických krajinách, ako sú Spojené štáty americké, je armáda pod parlamentnou kontrolou. Pokiaľ by zamýšľali mať niekde základňu, tak by k tomu museli existovať nejaké plány, návrh financovania, museli by sa viesť rokovania s daným štátom Toto má byť argument, podľa ktorého sa Rusi v skutočnosti nemuseli báť, že by si Američania na Ukrajine postavili základne. Čiže, podľa jeho logiky, sa Srbi nemuseli báť, že Američania postavia v Kosove mamutiu základňu, ktorú tam postavili, pretože pred inváziou takéto plány zverejnené neboli. (Ešte si dovolím pripomenúť, že Američania dali poslednému sovietskemu lídrovi Gorbačovovi expliticné garancie, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ.)
V čase anexie Krymu bol v Bielom dome prezident Barack Obama, ktorý sa usiloval o čo najlepšie vzťahy s Ruskom. Dúfal, že mu Vladimir Putin pomôže v boji proti klimatickým zmenám alebo v spoločnom postupe voči iránskemu jadrovému programu. Postsovietske krajiny ako Ukrajina Obamu nezaujímali... No, iste, USA Ukrajina vôbec nezaujímala ? tu už sme vo sfére rozprávok o tom, ako darčeky na Vianoce nosí Dedo Mráz. Pripomínam: ich štátna tajomníčka Victoria Nuland po telefóne dávala ich veľvyslancovi v Kyjeve pokyny, kto by mal a kto by nemal byť v novej ukrajinskej vláde (akurát, že ich Ukrajinci alebo Rusi tajne nahrávali a nahrávku zverejnili). A počas návštevy Kyjeva išla demonštrantov sama navštíviť a povzbudiť. A rozprávku o mierumilovnom Obamovi, za ktorého Američania napríklad podporovali začiatok krutej občianskej vojny v Sýrii, už radšej ani nebudem ďalej nekomentovať.
Snahy o zbližovanie sa s NATO vidíme v Kyjeve až teraz, po tom, ako sa Ukrajina stala terčom vojenskej agresie. V čase pred Krymom a konfliktom na Donbase nebolo NATO téma. Iste, členstvo v NATO nebolo témou nikde vo východnej Európe, respektíve, ak na to prišla neskôr v 90. rokoch reč, obyvateľstvo zvyklo byť proti. A napriek tomu v tom NATO sme.
Po ukrajinsky sa na Kryme vôbec nehovorilo, dominovala tam ruština. Určite sa preto nedá povedať, že by Rusi na Kryme trpeli pod národnostným útlakom. Nie, oni nejako dramaticky netrpeli, ale báli sa, že budú. Mali dobrý dôvod a ich obavy sa aj potvrdili. Po prvé, už od 90. rokov centrálna vláda bojovala proti ruštine (napríklad napriek referendám vo východných oblastiach v roku 1994, kde až 90 percent zúčastnených požadovalo zaviesť na úrovni ich regiónov rušinu ako druhý oficiálny jazyk, to úrady blokovali). Po druhé, po Majdane ukrajinská vláda najprv zablokovala vysielanie všetkých ruských staníc a neskôr dokonca plošne zakázala dovoz kníh z Ruska. A hlavne, ľudia sa báli násilia: celkom oprávnene, veď inde došlo k strašným veciam, stačí spomenúť to, ako v Odese zahynulo 42 ruských aktivistov.
Takzvané referendum, ktoré sa konalo na Kryme v marci 2014, nespĺňalo žiadne predpoklady, aby mohlo byť považované za demokratické a právoplatné. Konalo sa krátko po tom, ako polostrov obsadili príslušníci ruskej armády, preto bolo už vopred jasné, ako dopadne. Aha, a aké demokratické referendum sa konalo v Kosove? Mimochodom, ani nepriatelia odtrhnutia Krymu si zväčša netrúfajú tvrdiť, že by referendum nebolo úspešné aj za akýchkoľvek iných podmienok: obyvatelia Krymu sa cítia ako Rusi, a navyše Rusko má aj výrazne vyššiu životnú úroveň ako Ukrajina.
Na Námestí nezávislosti boli prevažne úplne bežní ľudia, napríklad učitelia, úradníci, robotníci, ktorí neboli ozbrojení. Spočiatku tam nikto nemal ani len štíty. Vždy to boli poriadkové zložky, ktoré stupňovali násilie proti demonštrantom. Strašný nezmysel. Bezpochyby väčšina ľudí boli bežní Ukrajinci, nahnevaní na Janukovyčovu vládu a s vierou, že Ukrajina by sa mala snažiť o trochu tesnejšie vzťahy s bohatou EÚ. Ale my, ktorí sme streaming z protestov pozerali, sme jasne videli, ako tam na policajtov kruto útočia bojovníci z Pravého sektora. Nejaký čas sa im umiernení Ukrajinci v tom snažili aj brániť (vrátane boxera Klička), ale nedokázali týchto dobre ozbrojených ľudí zastaviť.
Pôvodne to bola partia futbalových chuligánov okolo Dynama Kyjev, zvykli sedávať na pravej strane tribúny. Preto názov Pravý sektor. Medzi týmito ‚rowdies‘ mala svojich ľudí ukrajinská tajná služba kontrolovaná Janukovyčom Po prvé, Pravý sektor neboli žiadni len takí futbaloví chuligáni, išlo o zoskupenie niekoľkých nacionalistických skupín napojených pôvodne na hnutia, ktoré počas sovietskych časov platila CIA. Po druhé, Pravý sektor to celkom určite nehral na Janukovyča, boli úplne kľúčoví v ozbrojených stretoch v Kyjeve aj mimo neho v tom, že Janukovyč stratil moc.
Atakďalej. Je tam strašné množstvo buď hrubých manipulácií alebo klamstiev. Denník N aj autor by sa mali za tento paškvil hanbiť.
Pre kontext: Američanov nezujímala Ukrajina až tak, že takto mikromanažovali zostavenie novej ukrajinskej vlády, dokonca ešte predým, ako Janukovyč opustil Kyjev:
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7094 / 593 / 77 / 117 ]
Po FB teraz koluje reklama, v ktorej SaS hovorí, že chcú zaviesť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia na priemer troch krajín s najnižším zaťažením v EÚ a zvýšiť toto zaťaženie by bolo možné iba ústavnou väčšinou.
A je to doplnené všetkými tými tradičnými drístami o tom, ako ľudia najlepšie rozhodnú o tom, čo so svojimi peniazmi a klamstvom, ako najúspešnejšie krajiny majú najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Tými super úspešnými krajinami evidentne myslia Rumunsko, Bulharsko či Litvu. Lebo presne tie majú najnižšie zaťaženie, merané reálnym výberom daní a odvodov k HDP.
Pre poriadok, patrí sem aj Írsko, ale to je daňovým rajom a jeho HDP je umelo nafúknuté všetkými tými gigantmi ako Google, Apple a podobne, ktoré tadiaľ preháňajú svoje miliardové zisky, ale reálna ekonomika z toho nič nemá.
Povedané inak, celú EÚ môžete rozdeliť na dve skupiny: jednou sú banánové republiky ako celý východný blok a spomínané Írsko. To sú presne tie, ktoré majú nízke daňovo-odvodové zaťaženie, a ujo Sulík vás bude presviedčať, ako skvele sa im darí.
V druhej skupine sú krajiny s rýchlovlakmi, hladkými cestami, krásnymi mostami, ale aj so sociálnym systémom, kde platia tak dobre, že tam chodia zarábať naši doktori, sestričky či opatrovateľky, ktoré nám potom tu, v našom údajnom raji chýbajú. Vedia si dokonca slušne platiť vedcov či učiteľov.
Ale ujo Sulík s tetou Cigánikovou so stiahnutými gaťkami vás budú presviedčať, že to Dánsko, Švédsko, Rakúsko, Francúzsko či Nemecko sú neúspešné krajiny. Hrôza tam žiť. Ani tam nechoďte.
V skutočnosti je to celkom jednoduché. Áno, ak sa štátne peniaze rozkrádajú, prirodzene to potom v tej infraštruktúre či verejných službách chýba. Ale ani na Slovensku sa v skutočnosti nerozkradne toľko, aby to dosahovalo čo len zlomok objemu, o ktorý sa štátny rozpočet takto chystá obrať SaS. (Bájky o tom, ako sa tu údajne ročne rozkradli miliardy sú čistými bájkami, a ešte aj tie bájky neobsahujú také objemy, s akými tu chce takto narábať SaS.)
Takisto je pravda, že ak ľudí zaťažíte príliš vysokými daňami, môže ich to obrať o časť motivácie podnikať či pracovať, prípadne im to zvýši motiváciu dane obchádzať. Ale, opäť, je to otázka rozumnej miery. Inak povedané, ľudia nezačnú byť nejako extra lenivejší či aktívnejší len preto, že im o niečo stúpnu či klesnú dane. Mimochodom, najväčší hospodársky rozmach západné spoločnosti zaznamenali v povojnovom období, keď boli dane výrazne vyššie, ako dnes (a nebolo možné ich tak ľahko obchádzať cez daňové raje).
Samozrejme, celé je to taký nezmysel, že to v skutočnosti neprejde. Ale aj takýto hlúpy marketing na časť voličov zaberá. Presne na voličov, ktorí si v živote nepozrú, čo im SaS sľubovala v predvolebných programoch (napríklad v školskom) a neporovnajú s tým, čo vo svojich rezortoch SaS robí dnes.
Ako opice, stačí im pred nos každú chvíľu zavesiť inú lesklú hračku a začnú sa zaoberať tou. O tom celá táto reklamná kampaň presne je.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2988 / 872 / 52 / 190 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 291 / 1300 / 80 / 149 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 283 / 367 / 26 / 3 ]
článokIgor Matovič, tlačová beseda 15.4. 2021. Stále bez kazajky
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 105 / 1700 / 142 / 155 ]
Znovu vyliezol na tlačovku, dopadlo to ako vždy. Tak kaviareň na čele so svojimi novinármi špúli perami, aký je on nepekný, že napáda šéfku ŠUKL a pani prezidentku, atď.
Pritom oni ho stvorili. V slušnej spoločnosti by si nejakého Igora Matoviča dokopy nikto nevšímal. Z neho mali novinári ale orgazmy, kedykoľvek poskakoval v nejakom tričku s provokatívnym nápisom alebo vyšiel von s ďalším nezmyslom. Dlhé roky verejnosť manipulujú tak, aby si ľudia nepestovali vlastné pozorovanie politiky, ale aby sa čo najviac zapájali do hromadných akcií riadených presne nimi, médiami.
Igor sa na tejto vlne len viezol, vykrikoval o boji proti mafii, ťahal čo najväčšie davy na ulicu, kde sa vulgárne vyjadroval o politických oponentoch.
Dieťa proste vyrástlo a je zlé, jedovité a vlastne sa nedá napraviť. Takto si ho ale vychovali.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 943 / 1400 / 109 / 182 ]
To by za každých iných okolností bola závažná informácia, ale Matovič klame tak často a prirodzene, že týmto naozaj v podstate ani nevyčnieva.
Oveľa vážnejšie veci:
- vychádza najavo čoraz viac zaujímavých informácií o jednom z jeho najbližších spolupracovníkov, poslancovi Gyimesim. Ten je napojený na kruhy, ktoré hlásajú obnovu Maďarska v hraniciach pred rokom 1920
- malá strana Za ľudí ďalej kráča k rozpadu, ich bývalý štátny tajomník Ledecký, ktorý sa rozkmotril s Remišovou, dnes skritizoval aj výber svojho nástupcu a pohrozil, že prípadne nebude hlasovať za dôveru vláde. Čo je vlastne pozitívna správa, ale celkovo to ilustruje, aké vzťahy tam vnútri sú - otrasné. V tak kľúčovom okamihu, keď sa tu rozhoduje o Pláne obnovy, keď sa stále boríme s pandémiou, atď.
Každého, koho vo svojom okolí máte, kto ešte tejto vláde verí, treba presviedčať, že táto diletantská vláda nesmie ostať, inak zničí Slovensko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1067 / 1000 / 46 / 122 ]
Jedna krátka poznámka: tento týždeň sme videli, ako pri relatívne okrajovej veci (len ďalší psychopatický spor Igora s niekým, teraz šéfkou ŠÚKL) akoby na povel vystrelili do akcie médiá, palác, aj rôzne nezávislé osobnosti a celebrity.
Bola to len ukážka, ale veľmi dobrá, prečo teraz treba postupovať s rozvahou. Tejto vlády sa treba zbaviť, ale pozor, aby to neskončilo šikovným prevratom kaviarne. Netreba si robiť ilúzie, časť dnešnej opozície by bola ochotná sa k nim pridať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 518 / 923 / 100 / 146 ]
Neuveriteľné, po veľmi dlhom čase sa médiá konečne trošičku, nesmelo, začínajú venovať financiám firmy OĽaNO.
Pripomínam, OĽaNO od svojho vzniku až doteraz dostalo od štátu 20 mil. eur. V tom je už zarátaných približne 10 mil. za minuloročné voľby.
Do konca tohto volebného obdobia má firma dostať ešte ďalších 10 mil. eur.
Zákon stranám prikazuje zverejňovať iba veľmi povrchné výročné správy. Takže sa dozvieme, že mali výdavky na politickú prácu a školenia za pár miliónov eur a to je všetko.
A, samozrejme, Igorovi ľudia nevedia odpovedať ani na úplne primitívne otázky (aké školenia sa organizovali?).
Zato zneužívajú štátne inštitúcie, ako sa dá, napríklad čisto stranícke tlačovky si robia na úrade vlády (keďže OĽaNO je len schránková firma, bez centrály).
Celé OĽaNO je od základu výsmech transparentnosti a slušnosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 882 / 1000 / 68 / 213 ]
V lete som podával trestné oznámenie v súvislosti s tým, ako rôzne organizácie pod vedením OĽaNO (Slovenský pozemkový fond, Tipos, Ministerstvo životného prostredia) pouzatvárali hneď po voľbách s neznámym právnikom, ale zhodou okolností dobrým známym Matoviča a Hegera, zmluvy za 829 tisíc eur. Ten už predtým zarábal na ďalších dvoch subjektoch pod kontrolou OĽaNO, trnavskej a žilinskej župe.
Upozornil som vtedy na veľmi zvláštne súvislosti, napríklad: Pred jeho príchodom si žilinská župa platila právne služby v rozsahu 17 tisíc eur (rok 2018). V roku 2019 však nastúpil advokát Miškovič a župa mu za právne poradenstvo (teda nie konkrétne právne služby!) vyplatila 116 tisíc eur!!!
Fakturoval im právne poradenstvo v priemere 7 hodín denne za každý pracovný deň roka!!! V podstate bol akoby zamestnancom župy na plný úväzok - ale za plat 72 eur za hodinu.
Popri tom sa tento neznámy advokát stal členom Legislatívnej rady vlády (!!) a poradcom ministra financií Hegera, dnešného premiéra.
Trestné oznámenie som išiel podať priamo na NAKA. Spustil sa krik a prišlo sa na to, že pán Miškovič bol už dlhšie stíhaný a neskôr aj obžalovaný a tak mu Slovenská advokátska komora pozastavila výkon advokácie. Navyše sa na dané zmluvy so štátnymi subjektmi pozrel Úrad pre verejné obstarávanie, konštatoval, že pri obstarávaní služieb došlo k podozrivým veciam, a zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.
Medzitým sa daný advokát zo svojich pozícií stiahol.
Verejne. Ale v skutočnosti minimálne jednému zo zmienených subjektov, Slovenskému pozemkovému fondu, v novembri a decembri 2020 faktúroval nemalú sumu, 133 tisíc eur!
Neviem, akým presne spôsobom si to obhajuje (niekoľko kľučiek ma napadá), rozhodne však ide o niečo, čo si zaslúži pozornosť, a nielen médií.
Iste, právne služby vedia byť niekedy riadne drahé. Iste, dobrý právnik vám môže pomôcť ušetriť veľké peniaze na iných nákladoch.
Akurát som od leta od ľudí z OĽaNO nepočul žiadne zdôvodnenie, v čom spočíva zázračnosť tohto právnika, okrem toho, že je zadobre s Hegerom a Matovičom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2255 / 984 / 34 / 390 ]
Je to možné, ak nie sú protidôkazy, tak treba brať vývody českých orgánov ako oprávnené.
Sú ale tri dôvody, prečo by som bol pri prijímaní správy opatrný. Prvou je motív: načo? Načo by to robili?
Druhou je časovanie. Práve vo chvíli, keď americká vláda prudko mobilizuje ďalšie štáty proti Rusku, vysiela k ruským brehom vojnové lode, dlhé mesiace posilňovala akcieschopnosť v Pobaltí.
Tretím dôvodom na opatrnosť je história. České orgány sa viackrát aktívne podieľali na amerických dezinformáciách. Najznámejším prípadom je báchorka o tom, ako sa údajný hlavný strojca útokov na Dvojičky Mohamed Atta vraj v Prahe stretol s irackým konzulom.
Toto bol v podstate hlavný fakt, ktorým sa zdôvodňovalo, prečo po útoku na Dvojičky má prísť odveta na Irak. Akurát, že sa to ukázalo ako typická spravodajská lož.
Česi ale boli aktívni aj v oveľa menších dezinformačných operáciách. Dnes si to už málokto bude pamätať, ale v 90. rokoch napríklad kolovala overená správa, ako vraj Saddám Husajn má program, v rámci ktorého vyšle na európske mestá malé lietadlá s chemickými zbraňami. Túto vysoko nepravdepodobnú verziu Saddámovej zlotrilosti veľmi aktívne šírili práve českí spravodajci smerom do médií (niečo o tom viem, neformálne som sa priamo rozprával s jedným zo spravodajcov, ktorí to mali na starosti).
A pripomínam, v dobách vojny alebo hrozby konfliktu sa naši západní spojenci nijako nestránia šírenia úplných klamstiev: od údajného zabíjania bábätiek Saddámovými vojakmi v Kuvajte (neskôr vysvitlo, že celý príbeh koordinovala PR agentúra), cez príbeh o chemických zbraniach v Iraku (tá propaganda bola tak efektívna, že podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Američanov aj po podrobení Iraku myslela, že sa tie chemické zbrane naozaj našli, aj preto, že americké stanice každú chvíľu prinášali správy, že niečo sa našlo, asi chemické zbrane a potom to nenápadne opravili) až po príbeh vojačky Lynchovej, zajatej Iračanmi, ktorá po oslobodení poctivo povedala, že takmer všetko, čo si americká propaganda o jej zajatí vymýšľala a urobila z toho obrovský patriotický príbeh, boli lži (Iračania ju vôbec nechceli a snažili sa ju Američanom vrátiť, ale tí potrebovali urobiť bombastické oslobodenie, navyše sa mala v zajatí, v skutočnosti v irackej nemocnici, veľmi dobre, príkladne sa o ňu starali).
Takže, ako hovorím, všeličo je možné, svet je bohatý na rôzne udalosti, aj také, ktoré veľmi nedávajú zmysel, alebo kde motívy nepoznáme a naozaj sa stali. Ale ako vždy v časoch rinčania zbraní, ako teraz, by som pamätal na to staré známe: prvou obeťou vojny býva pravda. Tá padne preventívne ešte predtým, ako vojna vypukne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2832 / 965 / 136 / 212 ]
On sa totiž snažil, s prepáčením, odrbať úplne všetkých, VRÁTANE RUSOV. Tí si rýchlo uvedomili, že Matovič nielenže nezaplatil (!!!!!!) ale ani nezverejnil zmluvu, ktorá podľa našich zákonov musí byť zverejnená, inak NIE JE PLATNÁ (nevzťahujú sa na ňu výnimky).
To je ten problém, ktorý on vyrobil. Nielenže nedostali peniaze, on ich ešte aj dostal do situácie, že ak by sme im aj zaplatili, tak to teoreticky niekto v budúcnosti od nich môže vymáhať naspäť, alebo im inak znepríjemňovať život, lebo na to zaplatenie neboli splnené podmienky.
On proste svoje móresy odrbávača, ktoré mu poslúžili pri podnikaní a neskôr budovaní politickej kariéry, preniesol na úroveň riadenia štátu.
Druhý problém, ktorý vyrobil, je celý cirkus okolo odobrenia lieku na použitie. To je klasická matovičovská situácia: niečo je úplne krištáľovo čisté, tak on príde, a všade nakadí, napľuje a nechá zvratky, aby to také čisté nebolo.
V tomto prípade tá krištáľovo jasná situácia bola, že vláda katastrofálne zlyhala v boji s covidom, navyše neobjednala dosť vakcín cez európsky mechanizmus. Lebo, úplne nepochopiteľne, chcela ušetriť pár eur - podobne ako v lete chceli na trasovaní ušetriť pár stotisíc, tak potom na nezmyselné testovania povyhadzovali niekoľko sto miliónov.
No a tak Igor, ktorý nikdy nemyslí inak, ako v rámcoch prvoplánového marketingu. v tejto preňho katastrofálnej situácii vymyslel úhybný manéver: s veľkým humbugom dovezie inú vakcínu, ruský Sputnik V.
Tak to narýchlo zorganizoval. Potom si ale uvedomil, že ak pri očkovaní vzniknú problémy, čo je pri vakcíne vždy riziko, bude to len a len naňho (ok, ešte na toho poskoka, čo ho mal ako ministra zdravotníctva). Tak vymyslel niečo, čo sa v podstate ani nedalo splniť: aby to celé nejako komplexne odobril Štátny ústav pre kontrolu liečív.
Proste to nechal len tak doviezť lietadlami, podobne ako kórejské paličky. Ale zle fungujúca vakcína je väčší prúser, ako zle fungujúce paličky. A až potom začal riešiť, čo vlastne s tým. NEUVERITEĽNÉ.
ŠUKL-u sa potom podarilo jedno výrazné zakopnutie - to bola tá zlá veta o tom, že Sputnik v 40 krajinách spája len meno. Ale oni toho inak v zásade nemohli veľa urobiť, dostal ich do nezmyselnej situácie. Všetko, čo okolo toho narozprával, o necertifikovanom laboratóriu, sú proste práve tie pľuvance a lajná, ktoré on vždy rozhádže okolo seba.
A vyrobil nám znovu len obrovské reputačné škody: navonok vyzeráme ako totálne nespoľahlivý partner a krajina chaosu. Tie najhoršie škody sú ale tu, vnútri Slovenska: zdravotné a ekonomické.
A v konečnom dôsledku to nie je len o Matovičovi (ktorý je de facto stále šéfom vlády, ešte to aj zvýraznil tým, že si tlačovky robí priamo na Úrade vlády), ale o celej tej úplne neschopnej bande okolo neho.
Bude ich treba vyplaviť zo všetkých dier, kam seba a svojich kamošov nanosili a potom všetko vysterilizovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2936 / 1000 / 102 / 192 ]
- prvá vojna v Zálive (1991) začala po tom, ako si celé Spojené štáty pozreli výpoveď uplakanej 15-ročnej Kuvajťanky v americkom Kongrese. Dievčina vykreslila drastický príbeh o tom, ako videla irackých vojakov vyhadzovať bábätká z inkubátorov na dlážku. Tento príbeh zmenil náladu americkej verejnosti, ktorá sa k prípadnej intervencii stavala pomerne vlažne. Príbeh potvrdila aj Amnesty International. Po niekoľkých mesiacoch, keď už Američania začali vojnu s Irakom, vyšlo najavo, že daná dievčina bola dcérou kuvajtského veľvyslanca, v Kuvajte v danom čase na 99 percent nebola a že to celé režírovala profesionálna PR agentúra. Amnesty International sa neskôr ospravedlnila s tým, že ju do omylu uviedli šikovné operácie amerických agentov. Opakujem: išlo o lož pred celou americkou verejnosťou. (Správny príbeh sa dozvedela len časť Američanov, niekoľko médií korekciu zverejnilo, ale nebolo to široko publikované.)
- Po spustení vojny v Juhoslávii americkí predstavitelia ako prezident či minister obrany hovorili o stotisíc nezvestných a tisícoch povraždených. V skutočnosti, aj keď by sme zobrali všetky prípady, kde sa nepodarilo dokázať nevinu juhoslovanských ozbrojených síl, tak takýchto možných vrážd bolo pred intervenciou niekoľko desiatok (rovnako, ako sa nepodarilo dokázať nevinu, sa však nepodarilo dokázať ani to, že by Srbi hocijakých civilistov naozaj zavraždili). Nemecký minister zahraničia Joschka Fischer či minister obrany Rudolf Scharping dokonca šírili úplne bezočivé lži o koncentračných táboroch, špeciálne o tom, ktorý bol údajne zriadený na futbalovom štadióne v Prištine. To sa podarilo úplne spoľahlivo vyvrátiť.
- A, samozrejme, slávna druhá vojna v Zálive: lži o tom, ako sa predstaviteľ al Kajdy v Prahe stretol s irackým diplomatom, aby sa dokázala súvislosť medzi Dvojičkami a Irakom (ako som už skôr uviedol, na tejto dezinformácii sa aktívne podieľali české zložky). A potom celá obrovská bublina o údajných zbraniach hromadného ničenia. Špecialisti hovorili, že v danom okamihu ich už Irak takmer určite nemá, boli okolo toho podozrivé veci (smrť Dr. Kellyho, britského inšpektora, ktorý novinárom predtým potvrdil, že vláda si o údajných biologických a chemických zbraniach v Iraku vymýšľa). No svetové médiá rozkrútili obrovskú kampaň o ničivom arzenále v Iraku, CNN po začiatku invázie prinášala hrôzostrašné správy, ako Saddám nakreslil červenú čiaru okolo Iraku, po prekročení ktorej použije chemické zbrane, atď. A nič.
V žiadnom z týchto prípadov nešlo o omyl, ani o nejakú menšiu manipuláciu, boli to starostlivo naaranžované lži s cieľom masívne ovplyvniť verejnú mienku.
Samozrejme, rôzne manipulácie sa nedejú len v prípade hroziaceho vojnového konfliktu. Aj teraz sa v médiách spomínajú údajní ruskí agenti, ktorí vraj v anglickom Salisbury otrávili bývalého rozviedčika Sergeja Skripala. Ten ale záhadne nikdy po tejto udalosti nehovoril s médiami, aby príbeh potvrdil. Jeho údajne tiež otrávenú dcéru chcela prísť navštíviť príbuzná z Moskvy, no britské úrady jej záhadne zamietli víza. Príbuzná sa s ňou telefonicky spojila a Julia s ňou spokojne hovorila, s tým, že je v poriadku, pričom naznačovala aj to, že o tom celom nemôže alebo nesmie s nikým hovoriť. Rozhovor odvysielala ruská televízia (jej príbuzná si ho zjavne tajne nahrala).
Záver? Nič konkrétne, len to, že si v určitých situáciach treba dávať veľmi veľký pozor na to, čo mediálna mašinéria prináša, zvlášť, ak ide o veľké mocenské hry.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3710 / 1600 / 194 / 628 ]
V jednom nemenovanom denníku ? vidím rozsiahly článok o tom, že tu máme ruských špiónov:). Celý dlhý text takmer nič konkrétne nehovorí, len sa to hemží vetami typu Zisťujú informácie o tom, čo robíme ako členská krajina NATO, čo robia naši diplomati, o čo ide ľuďom na kľúčových postoch... Atď.
To má byť spravodajský alebo publicistický text?? Správou by bolo, že sa o nás ruské tajné služby a diplomacia NEZAUJÍMAJÚ.
Preboha, jasné, že sa zaujímajú. Takisto, ako každá veľmoc. Z Wikileaks vieme dosť konkrétne, že americká ambasáda tu má svojich ľudí, Slovákov, ktorí pracujú v našich orgánoch a pravidelne ich informačne vyťažuje: zisťujú, akú majú ministri v konkrétne dni náladu, aké sú aktuálne vzťahy medzi politikmi, atď.
Takisto spoľahlivo vieme, že sa v tomto priestore všetci navzájom špehujú. Američania napríklad dlhé roky odpočúvali Merkelovú, a nemecká tajná služba pre zmenu dlhé roky pomáhala Američanom odpočúvať politikov susedného Rakúska.
Tak to vo svete chodí.
Písať články o tom, že aj Rusi zbierajú informácie a podsúvať, že je to niečo výnimočné, je proste propaganda.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1124 / 981 / 57 / 184 ]
V Británii sa v tieto dni začína mediálne trochu riešiť, akým spôsobom ich politici narábajú s vládnymi peniazmi. Miliardové kontrakty firmám, ktoré zhodou okolností patria medzi sponzorov vládnej strany, stovky miliónov v kontraktoch dokonca firmám priamo prepojeným na vládnych predstaviteľov (cez príbuzných alebo kamarátov). V skutočnosti ale to najdôležitejšie sa deje inde: obrovské kontrakty pre bývalých politikov, ktorí sa po odchode z politiky zamestnajú vo firmách, kde zarábajú aj milióny ročne. Tak dostal bývalý premiér Cameron kontrakt na 60 mil. libier u firmy, ktorú on a niektorí ďalší z jeho okolia začali protežovať, už keď bol v politike.
A to je v skutočnosti ten hlavný typ západnej korupcie. Politik sa úplne legálne zamestná u firmy, ktorej zhodou okolností predtým priniesol nejaké extrémne výhody. A legálne zarába obrovské objemy. Typický príklad: americký minister financií Robert Rubin významne dereguloval bankový sektor a po svojom odchode v politike sa zamestnal práve u najväčšej bankovej skupiny, Citigroup.Kde v priebehu nasledujúcej dekády zarobil 126 mil. dolárov. A potom Citigroup skrachovala vo finančnej kríze a musela ju zachraňovať vláda.
Toto sa ale deje vo všetkých oblastiach, neustále, a nielen u politikov, napríklad drvivá väčšina amerických generálov sa po odchode na dôchodok zamestná buď v zbrojárskych alebo lobistických firmách.
Točia sa tam úplne iné objemy ako v korupcii nejakej malej krajiny. Ale to, čo robia, si vyžaduje určité podmienky: nejaké stabilné firmy a stabilné siete biznisových partnerov a známych, ktorí sa navzájom dlhodobo podporujú.
To na Slovensku väčšinou nie je, preto je aj korupcia trochu primitívnejšia. Ale pozor si treba dať na to, ako s korupciou bojujeme. Pretože, po prvé, sa veľmi ľahko môže stať, že ona sa v budúcnosti len preklopí do sofistikovanejších foriem, a budeme tu mať Ameriku. Až na to, že oni tie firmy aspoň majú svoje, u nás celý systém bude aj skorumpovaý, aj ho ovládať niekto zvonku.
Po druhé, treba konečne prestať bojovať s korupciou pre politický a mediálny efekt (často s dymovými clonami). Je to v zásade jednoduché: ak sú v politike ľudia, ktoré zjavne chcú za sebou niečo zanechať, zlepšenú, fungujúcu, hrdú krajinu, a sú zjavne kompetentní, tak sa časť korupcie celkom prirodzene stratí. Lebo tá je naozaj produktom jednak chaosu a jednak ľudí, ktorí hlavne majú potrebu sa rýchlo s niekým vyrovnať v nosení drahých hodiniek alebo v tom, na akom drahom aute si môžu dovoliť chodiť.
Korupcie bude menej tam, kde sa ľudia budú zameriavať najmä na budovanie silného, sebavedomého štátu, kde veci riadne fungujú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2704 / 415 / 28 / 88 ]
Prirodzená odpoveď v tieto dni je, že určite Igora Matoviča. To asi áno, ale podľa mňa takmer na rovnakú úroveň s ním sa dostane Veronika Remišová.
Prečo? Devastačné následky jej riadenia v oblasti eurofondov a digitalizácie. Dnes to ešte akoby nikomu neprekážalo. Veď všetci sú zvyknutí na to, že eurofondy sa vždy nejako do ekonomiky dostali, aj keď často cez hlúpe a banditské projekty.
Lenže teraz nám hrozí niečo ešte horšie, tie peniaze sa dokonca do ekonomiky z veľkej časti ani nedostanú. Pretože Remišová to riadi hrozne a keď dnes človek počúval jej tlačovku, tak sa znovu len chytal za hlavu.
Ja viem, eurofondy sú zložitá téma, ťažko sa to vysvetľuje. Vysvetlím to okľukou: pod Veroniku Remišovú spadá aj vládny korona web. To je ten, z ktorého si pravideľne aj tu strieľam, lebo tam nevedia zavesiť aktuálne informácie, ostávajú im tam vo verejnom texte technické odkazy, a je to naprogramované, akoby to robil nejaký stredoškolák. Výsledkom napríklad je, že vám to vyhodí úplne iné informácie, keď sa na niektoré podstránky dostanete cez google, a iné, keď sa preklikávate z úvodnej stránky.
Naozaj, priemernú webdeveloperskú a správcovskú firmičku by fackala hanba, keby tam mali tie chyby, ktoré sú na tomto webe. A tu je to zavesené pod obrovským štátnym úradom, s velikánskym rozpočtom.
Ak neviete zvládnuť takéto triviality, neexistuje, že zvládnete manažovať eurofondové miliardy. A oni to naozaj nevedia robiť.
Jediný dôvod, prečo sa o tom každý týždeň nehovorí, ani o digitalizácii - o oboch témach sa naozaj zázračne po voľbách prestalo komunikovať - sú novinári. Dokonca milo na tlačovke Veronike uznali, že už celý rok čerpajú peniaze na projekty pripravené ešte smeráckou vládou, pretože nie je ľahké pripraviť nové, komplexné projekty a mať ich odobrené z Bruselu (zaujímavé, ku mne v rovnakých rukavičkách pri eurofondových témach nepristupovali ani náhodou, prišili mi pokojne aj veci, ktoré sa za mňa ani len nerealizovali).
Lenže ono nás to celé dobehne, nesmierne škaredo. Naozaj nás to bude bolieť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2116 / 977 / 83 / 154 ]
Čoskoro budete mať možnosť zapojiť sa do protestov, vrátane blokád vlády. Áno, celý ten pandemický cirkus im pomohol, protesty sa ťažko organizovali, robili sme ich v symbolickej podobe.
Ale symbolika nestačí. Dnes sme takto dali krátko vláde vedieť, že po nich jednoducho pôjdeme. Ste pripravení zapojiť sa?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 514 / 1300 / 81 / 208 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 220 / 2400 / 154 / 512 ]
(pozor, dlhší text)
Priznám sa, že tie noviny som nemal rád od začiatku, pretože radikálne zmenili celý mediálny priestor. Médiá sa po roku 1989 veľmi rýchlo naučili byť kritické k vládnej moci. Čo je úplne v poriadku, dokonca vítaná vlastnosť. Tá kritickosť bola ale všeobecná a s nadhľadom, keď povedal hlúposť Mečiar, robili si srandu z neho, keď sa ako neschopný ukazoval Moravčík (bol krátko premiérom v polovici 90. rokov), poukazovali pre zmenu na to.
A investigatíva vedela byť neúprosná: keď sa prišlo na pokus predať strediská vo Vysokých Tatrách nejakým obskurným Američanom, tvrdo sa pustili do ministra, neskôr prezidenta, Michala Kováča, ktorý sa potom pred kamerami vyplakal. Keď sa zjavili prví miliardári, napríklad rezešovci, noviny o ich manieroch nepokryte písali.
So SME prišla ale výrazná zmena tohto písania. Po prvé, bol tu zrazu veľmi špecifický tón. Namiesto rozvážneho hlasu skúseného profesionála zaznieval tón neurotického modrého komsomoľca.
Namiesto odstupu ste zrazu z textov cítili angažovanosť. Namiesto naznačenia, čo sa zrejme stalo, vám noviny kričali, s plným presvedčením, čo nejaký opovrhnutiahodný predstaviteľ urobil. Aj športovci alebo umelci zrazu v novinách museli mať politický názor. Aj kvality umelcov mali jasnú ideologickú mierku (to trvá dodnes, ostatný Kusturicov film, kde má negatívnu postavu dôstojníka NATO, bol vraj už slabý a vôbec, po Undergrounde bol režisér stále väčším východofilom a jeho tvorba išla dole vodou).
Stránky boli zrazu plné mien (najmä Fico, Fico, Fico, Fico, sem tam ostatní), akoby ste namiesto spravodajstva pozerali divadelné predstavenie.
A boli plné pózovitého vyslovovania názorov, so špecifickým zásobníkom prívlastkov. Novinár SME nemá rád vecné opisy vzťahov a ľudí, zbožňuje obsahovo hmlisté prívlastky s veľmi silnými konotáciami. Politik je populista (perfektné, nedá sa uchopiť, čo sa tým vlastne myslí, ale je jasné, že je to taká pekná elegantná nadávka, bez toho, aby ste mohli novinárovi vytknúť, že použil nadávku). A najmä do toho čo najviac emócií. Vládne nám mafia. Krásne.
Po druhé, namiesto spravodajstva sa začalo praktikovať križiacke ťaženie. Nájsť tému a spraviť z nej zbraň. Nemusí v nej byť veľa pravdy, resp. na pravdu my sa nepýtame, pýtame sa, či je to dobré pre našu vec.
Naozaj, nás naivných dodnes v osobných rozhovoroch s týmito ľuďmi šokuje, ako oni naozaj nepovažujú za svoju povinnosť pozbierať fakty, zamyslieť sa nad tým, či ich správne interpretujú, atď. Nie, oni chcú bojovať.
Tento štýl písania a vôbec komunikácie potom ovládol veľkú časť masmédií. Aj tá mentalita. Prepiate sebavedomie, s ktorým sa podávajú zjavné pravdy. Na začiatku napríklad ekonomické (rovná daň, dôchodková reforma), potom rôzne politické. Novinár si absolútne bez problémov myslí, že poslanec je na to, aby produkoval čo najviac poslaneckých návrhov, že Rusko chce zničiť európske demokracie, alebo vám bude tvrdiť hocijaký nezmysel o tom, ako vraj fungujú médiá na Západe, hoci o tom nič nevie. Ale bude to tvrdiť sebavedome.
Mimochodom, ak hovorím o novinároch, som nespravodlivý. Väčšina z nich tak v skutočnosti nefunguje, toto je dielom menšiny - ktorá je ale vplyvná.
A vlajkovou loďou tohto propagandizmu pod nálepkou spravodajstva a publicistiky bolo vždy práve SME. Premlelo sa tam aj viacero veľmi šikovných ľudí, to treba jednoducho uznať, ale celkovo bol ich dopad na spoločenskú atmosféru značne devastačný.
Sám som im to hovoril, osobne som na niektorých apeloval (jeden čas som totiž prijal ponuku im písať komentáre - mimochodom, jediný krát, keď mi niečo v článku zmenili, bolo práve, keď som kritizoval novinárov). Hovoril som, že svojím informovaním o politike prebúdzajú v ľuďoch démonov, že to formovanie čitateľov do stáda, ale aj tá polarizácia spoločnosti, sa dlhodobo vypomstí.
Užil som si s nimi dosť aj sám, po nástupe do kresla ministra. Tú nebetyčnú drzosť, keď napísali článok, že sa snažím falšovať čísla o platoch učiteľov (hoci som do dát nijako nesiahal, komunikačné oddelenie proste zobralo čísla dodané Inštitútom vzdelávacej politiky). Po dôraznom vyžiadaní korekcie (vyžiadali ju spoločne šéfovia IVP Šiškovič a šéf analytikov na ministerstve financií Filko) korekciu síce do textu dali - ale na koniec článku, kým v titulku a v úvodných odstavoch pokojne ďalej hlásali nezmysly.
Tú tupú zaujatosť, keď bez problémov hlásali, že sa deň pred parlamentným cirkusom o mojom odvolávaní vraj našli peniaze, ktoré sa niekto pokúsil ukradnúť v jednej z organizácií ministerstva, hoci sa v skutočnosti vôbec nič ani len nestratilo, a teda sa nemohlo dodatočne nájsť (vyhlásil to saskársky poslanec Galko, tak to pre médiá proste bola pravda).
Tú neuveriteľnú zlotrilosť, keď mi po krste mojej knihy zavolal nejaký chalan odtiaľ a vyžiadal si dodatočné interview, lebo krst nestihol. Text vyšiel online, vcelku korektný. To bol piatok. V pondelok v tlačenom vydaní novín vyšiel text úplne prepísaný (áno, ako hovorím, tam veľa urobia editori). Moja fotografia vedľa fotografie Mečiara. Prečo? Lebo aj Mečiar raz povedal, že napíše knihu. A text plný nezmyslov o tom, ako som vraj vydal erotický román (v celom románe boli erotiky tak tri odstavce).
A takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho. Mimochodom, viete, čo je zaujímavé? Masmédiá si rady všimnú, čo poviem o Matovičovi (zvlášť, ts ts ts, ako som si mohol dovoliť povedať, že je magor). Alebo o Rusku. Alebo ma občas dokonca požiadajú o vyjadrenie k školstvu či vede. Ale NIKDY nereagovali na nič, čo som povedal na adresu nejakého média či médií (a ja hovorím veľmi konkrétne) a už vôbec nereagujú, ak zverejním zoznam nejakých úplne konkrétnych lží alebo nezmyslov. Pravdu nemajú radi.
A naozaj, SME je tohto všetkého vlajková loď.
No a dnes do takéhoto média investuje nejaký americký fond s cieľom podporiť tu nezávislú žurnalistiku. Nejdem sa vyjadrovať k Sorosovi, ktorý ten fond čiastočne financoval (nemám naňho zďaleka taký vyhranený názor ako niektorí, má aj niektoré veľmi dobré aktivity).
Ale, ak sa tu teda niekto chce tváriť kriticky, nezávisle a investigatívne, tak by sa naozaj mohol zamyslieť nad tým, čo tu vlastne takýto fond robí.
Vážne. Ak aj prijmeme ich vlastný naratív, tak to máme brať, že sme nejaká africká krajina, ktorá potrebuje zachrániť jedny noviny, kde vedia vyrobiť web a klásť nezávislé otázky?
Takisto ma vcelku zaujalo, že médiá (s výnimkou TA3) prvýkrát odignorovali tlačovku Roberta Fica. Resp. mu oznámili, že ju proste nepokryjú.
Nie je mi ho ľúto, zvlášť pri tejto téme nie, lebo Fico pre kvalitu médií na Slovensku neurobil doslova NIČ, stačí si pripomenúť, ako živorili RTVS či TASR. Ako aj pri iných pre rozvoj spoločnosti dôležitých témach, sa na to proste... nechcem povedať, čo.
A takisto uznávam, že novinári majú právo nejakú tlačovku proste odignorovať. Akurát - prečo práve pri tejto téme a tak jednotne?
Samotnému SME s novým spoluvlastníkom želám, aby sa im nedarilo. Naozaj, určite sú tam aj šikovní ľudia, v minulosti sa tam zrodili aj zaujímavé projekty, najmä v online oblasti, aj z investigatívy by sa dalo vybrať pár svetlých okamihov.
Ale ak berieme tieto noviny ako celok, treba, aby sa čoskoro pobrali tam, kam patria, na smetisko dejín. Slovensku sa len uľaví.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7304 / 657 / 21 / 67 ]
Zvlášť k tým na kovidových oddeleniach, kde mali naozaj ťažkú zimu. Pridám k tomu aj ľudí na regionálnych úradoch zdravia.
Všetci by si zaslúžili normálne, slušné odmeny.
To, že ešte aj na týchto ľuďoch vláda šetrí, len ukazuje, aké sú to hyeny.
Aha, a aby som nezabudol, to pritom poslankyňou za OĽaNO je Monika Kavecká, ktorá predtým tak veľmi bojovala za práva sestier. Vybojovala si poslanecký plat a už je spokojná. A nehryzie. Bohužiaľ, pre rôznych aktivistov je to symptomatické.
Hlavne, že tu medzitým vzduchom lietajú stámilióny na nekonečné testovania, desiatky miliónov na vybudovanie štátnej IT firmy o ktorej nikto ani po vyše pol roku nevie, čo vlastne robí, státisíce a státisíce ich dvornému právnikovi Miškovičovi, rôzne drobné projektíky za ťažké peniaze ako Grohlingova modelová trieda, a, najmä: na sebe a svojich odmenách a platoch (vrátane platov pre svoje nízkokvalifikované pipky) rozhodne nešetria.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1057 / 494 / 32 / 83 ]
(dlhší text)
Na Slovensku často cítiť, že je to štát, ktorému trochu chýba sebavedomie. Má to rôzne príčiny a jednou z nich je aj to, že kým iné krajiny majú vo svojej modernej histórii lídrov, ktorých príbehy vedia inšpirovať aj dávno po konci ich kariéry, a dávajú ľuďom pocit dôvery v danú krajinu, nám to chýba.
Chýbal tu politik, ktorý by mal tri charakteristiky: vedel sebavedomo vstúpiť do krízovej situácie a vyriešiť ju, bol zjavne intelektuálne na úrovni, a bol by zaujímavý životom aj mimo politiky.
Zoberme si najprv typické, až klišé príklady. Charles de Gaulle: významný vojenský teoretik (presadzoval operácie vysoko mobilných tankových brigád, podobne ako v Nemecku Guderian a ďalší, ale mal doma menšiu podporu), dvakrát zachránil Francúzsko v kríze: po porážke v 2. svetovej vojne a počas alžírskej krízy. Ako osobnosť bol zaujímavý aj sám osebe: bol mimoriadne sčítaný v histórii a filozofii, a sám vedel dobre písať, za prvej svetovej vojny vynikol ako vojak vysokou statočnosťou, atď.
Briti majú zase Winstona Churchilla: na začiatku 2. svetovej vojny bol už takmer vyslúžilým politikom, v rôznych vládnych pozíciách prijal aj dobré aj veľmi kontroverzné rozhodnutia. Ale keď prišiel ten kľúčový okamih, postaviť sa na čelo krajiny v kríze, Churchill to vďaka svojmu nadhľadu, železnej pracovitosti a úžasnému komunikačnému talentu dokázal. Nebol len politik, za svoje literárne dielo získal Nobelovu cenu. A mal vcelku pestrý, miestami dobrodružný život (vrátane zajatia počas 2. búrskej vojny, keď pôsobil ako vojnový korešpondent).
Ale veľký štátnik nemusí vyrásť počas vojny. Nemci majú Adenauera. Ale aj Helmuta Schmidta. Do celonemeckého povedomia sa dostal práve počas krízy: ako hamburský senátor kompetentne viedol opatrenia počas katastrofálnych záplav. Ale podobne zvládol neskôr aj krízové obdobie 70. rokov, už vo vedení krajiny, keď aj vďaka jeho pokojnému vedeniu a chytrému manévrovaniu Nemecko z hospodársky náročného obdobia vyšlo veľmi dobre. Bol vyslovene vysoko inteligentný, vďaka čomu zvládal zorientovať sa vždy v nových a nových situáciách, dobre komunikoval s inými štátnikmi, takže Nemecku zaistil veľmi silnú medzinárodnú pozíciu.
Pre zjednodušenie hovorím len o medzinárodne známych príkladoch ako de Gaulle, Churchill či Schmidt, ale dá sa vymenovať oveľa viac.
A ak sa chceme pozrieť na príklady menších krajín, stačí susedné Rakúsko. Napríklad dlhoročný kancelár Bruno Kreisky v konzervatívnom Rakúsku zvládol urobiť celý rad občianskych, sociálnych a hospodárskych reforiem, takisto bol veľmi silný na medzinárodnom poli. Má obrovský podiel na tom, že Rakúsko je dnes tou diplomatickou mocou, ktorou je, a tiež, že je to veľmi vysoko rozvinuté, diverzifikované hospodárstvo, podopreté silným odborným školstvom a excelentnou vedou.
My, naopak, zvlášť, ak sa pozrieme na tieto posledné roky, akoby sme mali talent na lídrov, ktorí zlyhajú. Najsilnejším príkladom je Andrej Kiska: ako prezident mal obrovskú popularitu, akonáhle sa mal ale prejaviť v niečom inom, ako v pekných prejavoch, strašne zlyhal. Iste, dobehla ho aj minulosť, ale to by hralo len malú rolu, ak by bol silným politickým lídrom, ktorý vie čo chce, tvorí hru, má nejakú programovú víziu. To ale nikdy nemal a rovnako nečakane, ako sa do politiky dostal, z nej aj vypadol.
Rado Procházka, chvíľu veľká hviezda podobne mentálne orientovanej, neurotickej kaviarne: namiesto jasnej vízie sa živil zaujímaním množstva póz, nerobilo mu problém púsťať sa do drobných klamstiev a manipulácií, zamotával sa v tom čoraz viac a nakoniec prirodzene skončil.
Ale aj Andrej Danko. Čo je skôr komický príbeh, lebo on si naozaj kariéru, inak dobre naštartovanú, do značnej miery ničil vlastným úsilím: bozkávaním výložiek, podporou strašidelne banditských projektov pripravených za jeho ministra Plavčana, výberom vysoko konfliktnej Lubyovej za jeho nástupcu (v oboch prípadoch sa to dalo zvládnuť dosadením niekoho nenápadného a menej zjavným kradnutím v rezorte). Kauza diplomu a Zsuzsovej už boli len čerešničkami na torte.
A dlho slúžiaci premiéri? K titulu národného hrdinu, ktorý neohrozene národ previedol krízovým obdobím, má najbližšie Vladimír Mečiar, ktorý by už konečne mal dostať zaslúžené uznanie ako otec modernej slovenskej štátnosti. Reputáciu si ale ničil povahou (postupne sa zbytočne dohádal s väčšinou spolupracovníkov), tým, že sa postupne čoraz viac obklopoval rôznymi smiešnymi alebo vulgárnymi postavičkami a spolupracovníkmi, a tiež, že nechal inak prirodzene chaotické obdobie prerásť do situácie, kde sa majetok rozoberal už úplne očividne.
Mikuláš Dzurinda nás síce akoby slávne doviedol do EÚ, čo bol ale v zásade prirodzený vývoj, zároveň nechal rozobrať tak veľké časti hospodárstva takým spôsobom, že sa mu to nikdy nezabudne. Za jeho vlády sa v niečom zmodernizoval chod rezortov, zato stagnovalo až upadalo školstvo, kultúra.
Robert Fico síce dôsledne realizoval základné veci, ktoré sľúbil (zmenil sociálne zákony a obnovil sociálny dialóg, zobral Talianom Gabčíkovo). Nebolo to úplne málo, ale nie dosť na to, aby sa mohol za svojou politickou kariérou obzrieť a povedať, toto som zanechal. A, samozrejme, veľa vecí nechal na taký samospád, najmä rozoberanie peňazí, až sa mu to napriek jeho šikovnému politickému manévrovaniu predsa len vypomstilo.
Žiaden z nich nie je typický štátnik intelektu (žiaden z nich by, na rozdiel od de Gaulla, Churchill či Schmidta, nevedel napísať programovú esej, venovanú krajine alebo nejakému rezortu ale ani hocičo iné, odborné, publicisitcké či literárne, čo by bolo trochu originálne), žiaden z nich nie je svojou prácou alebo životom nejako zaujímavý, všetok záujem o nich ako osoby končí s koncom ich politických funkcií.
A to je problém, akokoľvek si to často neuvedomujeme, táto absencia ako kladných hrdinov, tak hrdinov, ktorí by boli zaujímaví ako osobnosti, z rôznych uhlov pohľadu, sa nakoniec prejavuje na tom spomínanom sebavedomí krajiny, pocite istoty, napredovania.
Samozrejme, treba povedať, že na tomto celom má podiel veľa vecí. Médiá: aj keby sme tu mali nejakých potenciálnych superlídrov, médiá ich zabijú už v zárodku. Skúste si na chvíľu predstaviť Churchilla či Schmidta a oproti nim priestor plný novinárov z Markízy, SME, .týždňa, atď. Ani Churchill by to nezvládol.
Samozrejme, médiá do značnej miery pracujú s tým, ako funguje naša spoločnosť: milujeme nachádzanie chýb a vysmievanie sa z druhých, závidíme, sme posadnutí trivialitami (kto čo povedal). Ak by niečo fungovalo, vlastne by sme boli nespokojní, lebo to zoberie možnosť vymýšľať si tak nádherné vtipy o tom, ako to nejde.
Plus to, že nemáme silné inštitúcie či intelektuálne kruhy, z ktorých by takéto osobnosti mohli vyrásť a oprieť sa o ne. A aj keď tento text bol pre zjednodušenie o politických lídroch, týka sa to aj iných ľudí: kompetentných a vizionárskych štátnych úradníkov, naozaj odborných reformátorov rôznych oblastí života, a podobne.
Aj preto zdôrazňujem, že nasledujúce mesiace pred nami vôbec nie je len nejaký zápas o to, ako sa zbaviť tejto garnitúry. Naopak, môže to dopadnúť úplne zle. Musím viac hovoriť o štáte, o našom sebavedomí, o tom, čo je zodpovedný postoj (a opakovať to novinárom či rôznym aktivistom) a ako z tohto marazmu vyjsť tak, aby sme už doňho naspäť neskĺzli. Bude to chcieť veľa práce, a najmä, podpory reálnych politických osobností. Určite nám tu rastú, ale treba si ich ešte vypiplať a dať im naozaj priestor.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7482 / 381 / 66 / 52 ]
článokFB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 45 / 528 / 21 / 3 ]
Dnes Igor Matovič, formálne jeho podriadený, oznámil, že on už plán obnovy dokončil a dáva ho na schválenie vláde.
Oznámil to tradične infantilným statusom na FB.
Proste s “premiérom” pozametal dlážku v priamom prenose a ešte aj ukázal, ako sa u nás narába s plánom na použitie 7 miliárd EUR - lopatou hore-dole.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 441 / 723 / 45 / 144 ]
Veľmi ma nebaví komentovať manévre okolo Sputnika V, lebo je to taká typická situácia, kde sa veľa ľudí chová extrémne (jedným alebo druhým smerom).
Ale na druhej strane niektoré okamihy za komentár stoja. Pozrime sa na toto: kancelárka Merkelová pred pár hodinami dala interview verejnoprávnej televízii ARD. Hovorila o tom, že Nemcí síce nie sú v očkovaní takí rýchli, ako niektoré iné krajiny, ale do júna budú schopní vakcináciu otvoriť pre všetky vekové kategórie.
To bola tá hlavná správa pre nemecké médiá, ktoré toto prevzali aj do titulkov.
Merkelová sa okrajovo dotkla aj vakcíny Sputnik V. Pochopiteľne, len minulý týždeň Nemecko oznámilo, že plánuje kúpiť 30 miliónov dávok. A tak Merkelová zopakovala, čo hovorí stále: jej vláda má o Sputnik V záujem, očkovať ním bude, ale až po schválení celoeurópskou agentúrou EMA. Kedy to bude, nevie, dúfa, že v dohľadnej dobe, lebo potom by to už nemalo taký veľký zmysel, trh s vakcínami sa pomaly začne nasycovať. Ešte dodala, že vakcína má zatiaľ podľa všetkého veľmi dobré výsledky a médiá dodali, že o nej osobne rokovala s Putinom.
No a teraz: anglo-americko-kanadská agentúra Reuters z rozhovoru vytiahla práve vetu o Sputniku V a správe dala jemne senzáciechtivý titulok, že EÚ nevie o Sputniku dosť na to, aby ho schválila.
Je to jemne manipulatívny titulok, lebo podsúva, akoby tu bol nejaký problém. Ale nie je, rolling review ide tak, ako sa predpokladalo, Rusi postupne dodávajú ďalšiu a ďalšiu dokumentáciu, približne do mesiaca dodajú aj kompletnú dokumentáciu o výrobe vakcíny. A zrejme niekedy začiatkom júna EMA vakcíu schváli alebo neschváli.
Túto už jemne manipulatívnu správu Reuters si pozrel niekto v Denníku N. A spravil z toho článok/klasické politické porno modrého komsomoľca: Rusko, Sputnik, Putin -> ejakulácia. Naozaj, pozrite si dnešný Newsfilter na Nku. Opakujem, politické porno, porovnajte si to s vecnými príspevkami v Nemecku.
Ešte raz: Rusi požiadali EMA o registráciu vakcíny oproti hlavným konkurentom trochu neskôr, isteže, veď hrajú proti doslova globálnej špičke vo vývoji vakcín aj vo farma politike, s obrovskými sekciami pre právo a reguláciu, a navyše vakcíny nemajú dosť ani pre seba, takže ich prioritou prirodzene nebol vývoz. Na druhej strane, samozrejme, ak o vakcínu niekde majú záujem, chcú ju tam dodať, okrem nejakého finančného hľadiska je to pre krajinu prestíž. Celkom prirodzene.
Odvtedy z hľadiska EMA ale všetko ide, ako má, Rusko postupne dodáva požadovanú dokumentáciu - presne, ako je to predpokladané v procese rolling review.
U nás ale z pár úplne vecných poznámok kancelárky Merkelovej, po pozretí správy Reuters vznikne taký zhluk obsesívneho ukájania nad obrázkom Putina, že sa človeku naozaj nechce veriť, že toto môže vôbec vzniknúť.
O Sputniku V môžeme mať domnienky, aké chceme (ja osobne tiež tvrdím, že by mal byť schválený EMA a o zvyšku netuším, lebo nemám ako vedieť, do akej miery je kvalitný, kto a ako ho vyrába, atď.).
Ale to, čo pod kontrolou mať môžeme a mali by sme, sú vlastné pudy. Keď má niekto takú úchylku, že ho vzrušuje počuť čokoľvek o Rusku a má z toho zvláštne pnutie v rozkroku, treba sa to snažiť trochu ovládnuť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3214 / 433 / 18 / 34 ]
Keď sa ale do článku začítate, tak zistíte, že spomínaný bos Reichel má proste dom v rovnakej obci. Nová Lesná nie je pritom nejaká malá osada, sused môže byť aj niekto, kto býva kilometer od vás.
Problém Slovenska je, že titulok, ktorý by ste s veľkou pravdepodobnosťou úspešne žalovali v Nemecku a skoro určite vo Francúzsku či Británii, kde sa s týmto vôbec nepárajú, si tu kľudne môžu dovoliť, lebo sudcovia sa už roky boja ísť proti médiám.
Jedna vec je, ak niekto spraví niečo zjavne podozrivé, alebo nebodaj mimo zákon, potom po takých ľuďoch treba naozaj ísť. Ale toto sústavné vrhanie hnoja kade-tade naokolo, zvlášť po tých, čo zastupujú záujmy štátu, je niečo otrasné.
Pre úplnosť ešte dodám, že v článku je jedna okrajovo zaujímavá informácia. A to, že dnešnému šéfovi NAKA v roku 2009, teda pred dvanástimi rokmi, mesto veľmi výhodne predalo sídliskový byt. Ale opäť: hlavný problém je niekde inde, tento štát nemá normálne systémy na zabezpečenie svojich zamestnancov, napríklad cez služobné byty alebo štandardizované príspevky na bývanie, potom sa veľa vecí robí čudne.
To ale treba napraviť systémovým riešením, nie donekonečna z toho bordelu žiť tým, že sa potom ľahko vyrábajú kauzy, aj kauzy.
Jednoducho, žijeme v žumpe a už to raz bude treba vyčistiť, od bordelu vo verejnej politike až po správanie médií.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1626 / 602 / 37 / 93 ]
Cez PPA ročne tečie 650 mil. eur (peniaze, ktoré sa rozdeľujú v rámci európskej Spoločnej poľnohospodárskej politiky). Minister Mičovský pol roka šaškoval s tým, že on tam zorganizuje veľké transparentné výberové konanie. Aj to organizoval, akurát....
Si tam nakoniec dosadil človeka, ktorý sa toho výberového konania ani len nezúčastnil. A dokonca, ak by sa aj zúčastnil, tak by nesplnil podmienky a bol by hneď vyradený.
Takto si krásne vládnu.
Je to niečo ako dlhá humoristická relácia. Teda, bolo by, keby to nebolo také tragické vo svojich následkoch.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 673 / 681 / 40 / 227 ]
Dokonca som dnes zachytil od jedného vetu súčasné znenie ústavného zákona už nereflektuje realitu.
??????? Ústava sa nie nadarmo nazýva základným zákonom štátu. Mala by pomenúvať základné princípy, a tie sa, prirodzene, nemenia každých pár rokov.
My ale meníme aj iné zákony čo najčastejšie. Veľakrát na tie porovnania upozorňujem: napríklad Nemci také veci ako zákonník práce vážnejšie novelizujú tak raz za 15-20 rokov. U nás sa po revolúcii zaužívalo, že zodpovedné nie je pripraviť zákony tak, aby boli naozaj kvalitné a roky sa na ne nemuselo čiahať.
Naopak, za dobrú politiku sa pokladá stále niečo meniť, aj keď sú tie zmeny často vyslovene impulzívne.
A aby nestačilo, že sa to deje v oblasti bežných zákonov, posadnutosť ostatných rokov je hrajkať sa takto aj s ústavou.
No a potom to tu vyzerá presne tak, ako to vyzerá. Rozbité cesty, nekvalitné železnice, nie veľmi prívetivé nemocnice, ale hlavne, že sa každé obdobie politici, za potlesku novinárov, hrajkajú so zákonmi.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1282 / 490 / 22 / 76 ]
Tento plán, ako minúť 6,6 miliardy eur (plus možné dodatočné pôžičky) vznikal v utajení.
Robila na tom doslova úzka skupinka ľudí, ktorá len tak určila, kde sa majú tieto obrovské objemy peňazí dať. Aby to vyzeralo transparentne, k malým ukážkam z dokumentu sa akože mohli vyjadriť externí experti a vláda spravila nejaké webové diskusie o reformách.
Čistá šaškáreň. Navyše, ten dokument má tak nízke kvality, že sa ešte veľmi bude bojovať o to, ako ho reálne napľňať, ak sa v dohľadnej dobe podarí vymeniť vládu, celý plán bude treba s Bruselom znovu otvoriť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 624 / 570 / 56 / 153 ]
A okrem lojality už neprejavujú nič.
Vidíte, všetci nadávate na Matoviča, a aký je to génius! Ľuďom sa nepáčili politické strany, tak on povedal, že žiadna strana, s ním budú kandidovať nezávislé osobnosti.
V skutočnosti sú tie osobnosti planktón, ktorý pláva presne tým prúdom, ktorý mu vytvorí vodca.
Aj keď určite je to pravda, že sú nezávislí. Na rozume, na morálke a na cti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 540 / 858 / 42 / 145 ]
Tie by v politike mali byť posledným riešením, my ale naozaj nemáme na výber. Táto vláda spravila z klamstiev úplne bežný komunikačný nástroj, dosadzuje často na kľúčové posty úplne nekompetentných ľudí (samozrejme, svojich známych), a dokonca z bežných procesov vládnutia spravila úplný chaos.
Za žiadnych okolností nesmie ostať, aj keď pandemická situácia mnohé veci skomplikovala aj, čo sa týka protestov. Ale slnečné počasie vyrieši možno nielen pandémiu ? ale dá nám možnosť pekne sa vláde ukázať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 695 / 948 / 53 / 144 ]
A naozaj, ministerská organizácia o pár hodín začala už zaregistrovaným ľuďom s termínom rozposielať SMS, že sa ich očkovanie ruší.
Lebo vodca vo svojej momentálnej nálade tak rozhodol.
Každý, kto takéto psychopatické vládnutie trpí, je na ňom spoluúčastný. Od poslancov až po členov vlády.
Ste všetci chorá banda. Naozaj.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 458 / 1400 / 171 / 219 ]
Aj tak by sa dal preložiť ich najnovší počin. Pamätáte sa na jeden z najväčších ťahákov tejto firmy pred voľbami? Bola ňou hmotná zodpovednosť politikov. Ešte po voľbách psychopat vysvetľoval, ako ju zavedú: akú škodu ste spôsobili, toľko vám prepadne z majetku.
Samozrejme, že to nikdy nezaviedli, to by sa všetci mohli pripravovať na vyhlásenie osobných bankrotov. Ale, aby sa nepovedalo, tak teraz poslanci OĽaNO pripravili návrh, ktorý to vraj rieši. Akurát, že nezavádzajú žiadne prepadnutie majetku, ale pokutu 20-60 tisíc eur a aby to nebolo na politikoch, tak aj pre tých, ktorí im pripravovali podklady.
Samozrejme, ak by sa náhodou aj taký Matovič priznával k majetku, ktorý má Pavlínka, tak nejaké desaťtisícové pokuty by preňho boli doslova smiešne, podobne, ako pre ďalších. Lenže reálne im ani to nehrozí, v tom návrhu sa totiž operuje pojmom úmyselná nedbanlivosť ? čo už nechám na právnikov, aby sa nad týmto uškŕňali ? Veď Marek Krajči keď podpisoval Sputnika za 20 mil. USD určite nemal úmysel byť nedbanlivý.
Mimochodom, v článku o celom tomto legislatívnom zázraku som si prečítal vetu Gestori zavedenia hmotnej zodpovednosti, ktorými sú poslanci OĽANO Jozef Pročko a Lukáš Kyselica.... Predstavte si, že ste vcelku rešpektovaným policajtom, vyšetrovateľom, a klesnete tak hlboko, že robíte poslanecké návrhy s Jožom Pročkom. Proste klauniáda.
Každopádne, pre OĽaNO mám veľmi úderné heslo do nasledujúcej predvolebnej kampane: Bozajte nás!
(Aby nedošlo k omylu, hmotná zodpovednosť je úplná hlúposť, ktorú nikde na svete nemajú, je to len hlúpy marketingový trik. Ale dokedy budú voliči ochotní tolerovať, že sa do volieb chodí s niečím, čo potom strany neplnia, dovtedy tu dobre nebude.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1816 / 874 / 71 / 188 ]
Viete si predstaviť, čo by sa dialo, keby zdedili plnú??
Igor by sa len tak ráno zobudil v dobrom rozmare a nechal by vládu, čojaviem, kúpiť jadrovú elektráreň na Aljaške. A testov by nakúpili toľko, že by už dávno zaviedli povinné testovanie aj pre bábätká.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 317 / 702 / 29 / 94 ]
Rozum nad tým ostáva stáť.
Posúďte sami:
- už podpisom zmluvy (Marekom Krajčim) sme sa zaviazali zaplatiť 20 miliónov dolárov. Je úplne jedno, koľko vakcín použijeme. Nemusí sa použiť ani jediná fľaštička, Slovenská republika stále musí dokopy zaplatiť 20 miliónov dolárov.
Pritom Matovič až po podpise a dovoze prvej várky začal riešiť, kedy a či ich vôbec použijeme (!!!), chcel odobrenie ŠÚKL a podobne. (Všetky tie reči o tom, že je to preto, lebo koaliční partneri tak chceli, sú pre ľudí s IQ dennej teploty.)
- Ešte väčšia perlička: zmluva má superutajovaciu doložku, ktorá zakazuje zverejniť dokonca existenciu tejto zmluvy. Nezverejnenie je pritom v priamom rozpore so slovenskou legislatívou. Za zverejnenie akýchkoľvek údajov viažúcich sa k zmluve sú tam značné pokuty (jednorazová sankcia milión dolárov, za JEDNO porušenie tohto ustanovenia, ale ruská strana si môže nárokovať aj viac, podľa vzniknutých škôd).
- A na dôvažok, hoci sú tam jasne stanované termíny postupného plnenia, sme Rusom neplatili.
Ešte dodám, už to urobili aj iní, že zmluva nijako nešpecifikuje, v akých laboratóriách sa má vakcína kontrolovať, to boli všetko len choré výplody Matelkovho mozgu. Sú tam všeobecné ustanovenia o tom, že slovenská strana má právo skontrolovať si, či vakcíny majú parametre špecifikované výrobcom (čo sa aj stalo, skontroloval to Biomedicínsky ústav SAV, potvrdil, že všetky kľúčové ukazovatele v testovaných vzorkách sedia).
Toto všetko dokopy sa normálnym rozumom nedá pochopiť. Patria buď na psychiatriu, alebo pred súd, ale rozhodne nie do akýchkoľvek vládnych a politických funkcií.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1668 / 925 / 75 / 205 ]
Hneď ako vyriešil pandémiu (rozhádzal pol miliardy na nepotrebné testy a nakúpil ruskú vakcínu tak, že naštval úplne všetkých, vrátane Rusov) sa Matovič pustil do ďalších veľkolepých vecí.
Ide vraj navrhnúť vyššie rodinné prídavky (200 eur na dieťa) a financovať to bude tak, že budeme mať jednu z najvyšších DPH na svete.
Celé je to, samozrejme, typický výplod jeho mozgu. To, že o niečo vyššie prídavky na zvýšenie pôrodnosti nefungujú, je veľmi dobre známe (nefunguje to v žiadnej krajine, ktorá to skúsila, ľudia musia mať buď iné hodnoty, alebo im potrebujete poskytnúť oveľa viac, ako len o pár desiatok eur naviac v peňaženke).
Vie to aj Matovič a, samozrejme, to, aká je budúcnosť tejto krajiny ho vôbec nezaujíma. Vie ale veľmi dobre, že sa to môže páčiť jeho voličom.
Ti majú IQ nevypratých ponožiek a tak im môžete zobrať peniaze z kabelky, z predného aj zadného vracka a keď im polovicu z toho okato vrátite, ešte vám poďakujú.
To je celé. Výsledkom bude, že sa nezvýši pôrodnosť, naštve tým kopu ľudí, narastie rasizmus (lebo vieme, o kom ľudia budú tvrdiť, že sa tomuto kroku poteší a sčasti možno aj áno). Proste vyrobí len ďalší chaos.
Ale ak ste narcisistický psychopat, tak vás to jednoducho teší, lebo ste ten chaos vyrobili VY.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1356 / 978 / 64 / 123 ]
Včera sa z kruhov blízkych koaličnej rade začala šíriť informácia, že Igorko chce prudko zvýšiť DPH a z toho zaplatiť vyššie rodinné prídavky. Vyvolal to sám Igor svojím typicky tajomným (magorským) statusom na FB.
Lenže: potom sa na niekoľko hodín stratil. Možno do Rakúska, možno pomáhal Pavlínke s účtovníctvom, možno si len dal dlhšiu siestu.
A ked ho dlhšie nebolo, jeho podržtašky, bombardované zo všetkých strán otázkami, čo sa to deje, sa osmelili niečo si domyslieť sami za seba. A povedali si, že to Igor asi neplánuje.
Napríklad predseda hospodárskeho výboru NR SR, podržtaška Kremský: Zasa pustia hoax a potom sa budú naň odvolávať. Klasická spravodajská hra.
Lenže... Igor sa z dlhej siesty zobudil a potvrdil, že to, čo sa hovorilo, je pravda a naozaj to chce a všetci, kto sú proti, sú nepriatelia.
Proste urobil aj z vlastných ľudí debilov. Niežeby to bolo také ťažké.
Ale vieme, ako sa budú správať odteraz: budú tento hoax zúrivo obhajovať. Lebo keď niečo Igor chce, tak podržia, aj bez mydla a úplne nasucho.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1167 / 976 / 48 / 139 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 56 / 697 / 28 / 3 ]
2. mája 2014 promajdanovskí aktivisti prišli vyčistiť námestie pred miestnym Domom odborov, kde mali malý tábor odporcovia Majdanu. V centre mesta už predtým vypukli zrážky medzi priaznivcami jednej a druhej strany.
Aj preto na samotnom námestí nebolo veľa mladých ľudí, skôr starší muži, ženy, aj deti. Keď pribehol dav majdanistov, títo si začali brať ikony a stiahli sa do Domu odborov.
Majdanisti tam následne hádzali zápalné fľaše. V požiari zahynulo 42 ľudí.
Masaker sa nikdy riadne nevyšetril. Ukrajinské ministerstvo vnútra dokonca šírilo verziu, že požiar možno spustili samotní ľudia zabarikádovaní vnútri, hoci na videozáznamoch vidno, ako zvonku do okien hádžu zápalné fľaše. Polícia pozatýkala ľudí z antimajdanu a niektorých držala roky vo väzbe, z majdanistov nikoho.
Aj Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva konštatoval, že to, čo nasledovalo, bola fraška. Sudcovia sa prípadom odmietali zaoberať kvôli vyhrážkam. Keď aj nejaké sedenia prebehli, v súdnej sieni boli majdanovci a otvorene sudcov zastrašovali. Nikto nikdy nebol odsúdený.
Celý ukrajinský konflikt, ako to už býva, je trochu zložitejší, ako sa to mediálne podáva. Na strane Majdanu boli ľudia od vyslovene ukrajinských nacionalistov až s fašistickými víziami po časť ruskojazyčného obyvateľstva so želaním viac krajinu nasmerovať k EÚ.
Medzi ich protivníkmi nájdeme kadekoho od ruských monarchistov až po ľudí, ktorí si proste želajú zachovať federálnu Ukrajinu, s relatívne silnou autonómiou regiónov a garanciou jazykových práv rusky hovoriacich ľudí.
Podobne napríklad vydávať predošlý režim, stelesnený prezidentom Janukovyčom, za proruský je hodne zjednodušené, boli to proste oligarchovia manévrujúci tak, ako to vyhovovalo im. A proti nim stáli iní, ktorým zase vo vhodnej chvíli padlo vhod podporovať proeurópske sily.
Rozhodne to nebol žiaden mierumilovný konflikt, kde sa národ ukázal na ulici a režim padol. Od začiatku tam hrali veľmi silnú úlohu dobre organizované úderky.
Priznám sa, osobne by ma ukrajinský konflikt nejako nezaujímal, proste tam nemám žiadne osobné väzby, ani som sa tam nikdy nezatúlal fyzicky, alebo pri dejepisných či literárnych výletoch. A, ako hovorím, je to jeden z tých (aj) geopolitických konfliktov s komplikovaným pozadím, pri ktorých je človek rád, že sa toho osobne nezúčastňuje.
Čo ma ale v dané obdobie vyslovene šokovalo, boli postoje bratislavskej kaviarne, ktorá demonštrovala svoju vrodenú podlízavosť a amorálnosť, miestami až zverskosť. Ľudia, ktorí sa tu hrajú na kriticky zmýšľajúcu inteligenciu papagájovali hocijaký propagandistický nezmysel.
Dav rozmlátil okná na parlamente a oni vám tvrdili, že to nie je pravda, lebo CNN to nedávalo. V jeden okamih všetci ako na povel začali šíriť, že ruské médiá spustili obrovskú propagandu, ako niekto na Kryme zahynul, aby tak dali dôvod na inváziu. Darmo ste im vysvetľovali, že vy tie ruské televízie, na rozdiel od nich, pozeráte a nič tam také nie je (v jeden moment bola opatrná zmienka, naozaj veľmi triezva, že je nepotvrdená správa o niekom zabitom v konflikte medzi tamojšími majdanovcami a antimajdanovcami, viac to spomínali niektoré zahraničné ako samotné ruské médiá). Ale oni vám ako zdrogovaní opakovali svoju rozprávku o tom, ako Putinov režim naplno šíri príbeh o vraždení. (Mimochodom, oni tam naozaj majú napríklad niektoré relatívne propagandistické relácie, asi ako by ste ich našli aj v USA, ale ich spravodajstvo sa v tejto konkrétnej veci správalo triezvo.)
Ani nehovorím o tom, ako vy ste pozerali streamovanie z Ukrajiny, kde bolo vidno, ako do nehybných policajtov hodiny útočia ľudia z Pravého sektora, alebo ako hliadky z rovnakej organizácie robia poriadky po celej Ukrajine, akoby boli polícia. Ale tuto naši experti vám hovorili, že Pravý sektor je len nejaká málo významná skupina futbalových chuligánov a čo sa námestia týka, dav odpovedal najmä na policajné provokácie.
A robia to doteraz, minule som to podrobnejšie rozoberal.
Vrcholom bolo, keď si tento tragický konflikt v Odese proste nevšimli. To je tak vždy, reagujú na to, čo vnímajú, že sa od nich chce. A chce sa to od nich cez médiá, kde mŕtvy utečenec na brehu Turecka má jasné meno a tragický príbeh, ale státisíce mŕtvych v Iraku po americkej invázii sú len štatistika. A devastácia častí Sýrie skorumpovanými klikami či náboženskými extrémistami priamo podporovanými Američanmi neexistuje vôbec (existuje vraj len jeden zlý režim, ktorý všetkých utláča, koniec príbehu).
Práve to, ako spracúvame takéto príbehy zo sveta, ukazuje, do akej miery sme ľudskí, či do akej miery vieme triezvo uvažovať a zvažovať, čo sa tak všetko vo svete deje. A do akej miery takí nie sme.
Odesa práve na toto poskytla silné, tragické zrkadlo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4763 / 416 / 46 / 123 ]
31. marca zverejnil, ako inak, na FB, že pracovníci záchraniek dostanú kovidový príplatok. Dokonca spätne, od 1. marca.
Akurát, že dostali figu. Podobne, ako dlhé mesiace čakali pracovníci prvej línie na jeseň, alebo ako mesiace čakali niektorí z tých, ktorí vypomáhali pri prvom plošnom testovaní.
Keď sa ľudia pýtali, kde sú peniaze, ministerstvo láskavo vysvetlilo, že oni to mysleli tak, že záchranky majú odmeny vyplatiť zo svojho a ministerstvo im potom niekedy pošle refundáciu. Na hlavu.
Ale viete čo, tu vôbec nejde o Matoviča alebo jeho tupých nohsledov v parlamente. Tu naozaj ide v prvom rade o jeho doslova mechom udretých voličov. Tých, ktorí šialenú, dychberúcu nekompetentnosť vedia preklenúť nejakou poznámkou, že ani iné krajiny to nemajú ľahké alebo že psychopat sa aspoň snaží.
A je ich stále desať percent.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 869 / 871 / 97 / 169 ]
Síce to bol profesionál, človek zvonku, ktorého tam zo zúfalstva zavolali pred pár týždňami, keď sa im už všetko doslova rúcalo pod rukami. A naozaj im to rýchlo dal ako-tak dokopy.
Ale stačilo, že len trochu, len diplomaticky včera verejne naznačil, v akom chaose je nútený pracovať, a musel letieť.
Pravdu táto vláda rozhodne tolerovať nemieni.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 460 / 1100 / 60 / 298 ]
Už pred časom som upozornil na to, že ohľadom predčasných volieb sa vynorili značne bizarné právne argumenty, ktoré experti ponúkli politikom tejto extrémne nepopulárnej vlády.
Jeden je, že byť štyri roky poslancom patrí medzi základné práva (hovoria tak preto, lebo ústava nevylučuje referendum o ničom, okrem daní/odvodov, rozpočtu a základných práv, tak sa to pokúsili niekam vtesnať).
Druhý je, že štvorročné volebné obdobie patrí k základom demokratického procesu a povoliť ho skrátiť referendom by bol nejaký útok na demokraciu.
Akurát, že u nás už predčasné voľby v minulosti boli, naposledy pri Radičovej vláde. Ak mávame prvým argumentom, tak tvrdíme, že 90 poslancov (ústavná väčšina) môže odobrať údajné základné práva svojim kolegom.
Ak mávame druhým argumentom, tvrdíme, že poslanci sú oveľa viac, ako ľud, od ktorého vôle sa pritom ich moc odvodzuje.
Podobne treba kričať, že všetky krajiny, ktoré praktikujú predčasné voľby, narúšajú základné práva a demokraciu.
Ako poznamenal Radoslav Procházka (pozrite si na TA3 záznam relácie Tak takto, politik bol, aký bol, ale ako právnik sa vyjadruje racionálne), ak by Ústavný súd rozhodol, že referendum o predčasných voľbách by bolo neústavné, na základe niektorého zo spomínaných argumentov, logicky by mal rozhodnúť, že akékoľvek skrátenie volebného obdobia, aj rozhodnutím poslancov, je buď proti základným právam alebo útokom na demokraciu.
To, poznamenávam ja, je značne zvláštna konštrukcia s mimoriadne ďalekosiahlymi dôsledkami. Mali by sme režim bez základných demokratických poistiek. Ak to zoberiem do extrému, ak by ľudia zvolili 76 úplných bláznov (lebo veľmi veľa ľuďom je jedno, ako volia), tí by sa mohli napríklad rozhodnúť, že každý rok dáme polovicu štátneho rozpočtu hnutiu Hare Krishna a druhú pošleme na rozvoj Madagaskaru.
Keďže to nie je korupcia alebo iný trestný čin, súdy by ich nemohli odsúdiť a poslanci by si mandáty udržali 4 roky. Aj keby chodili po ulici jeden ťahajúc za sebou na špagátiku plyšového psa, ďalší oblečený ako postavička Penguin v Batmanovi II, atď.
Isteže by nebolo dobré, aby sa referendom dali len tak meniť výsledky volebného boja. Ale keďže máme pre referendum zakotvené veľmi vysoké kvórum (pre platnosť sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov) model reprezentatívnej demokracie to nijako neohrozuje.
Osobne si myslím, že prezidentka sa na Ústavný súd obráti a že ten rozhodne, že referendum sa konať môže. To ešte nebude výhra, pretože v prípade platného referenda môže nastať situácia, že všetko pôjde na Ústavný súd znovu a bude sa rozhodovať, či výsledkom referenda možno poslancov zaviazať, aby odhlasovali skrátenie volebného obdobia. (Ak to nebude riešiť už v prvom podaní.) Tu bude hrať rolu to, ako bude súd posudzovať formuláciu referendovej otázky. Toto môže viesť aj k pomerne komplikovanej situácii, kde by sa ústavný súd snažil nariadiť niečo, čo by poslanci odmietali vykonať.
Hlavnou prekážkou úspešnosti referenda ale v skutočnosti bude účasť. Ak nebude dostatočne vysoká, vláda bude spokojne pokračovať. Je to naozaj veľké nebezpečie, predčasné voľby si v tejto chvíli totiž bezpodmienečne želá len časť priaznivcov opozície a aj keby si ich želali všetci priaznivci opozície, je to stále málo.
Nasledujúce mesiace treba preto venovať všetko úsilie 1. mobilizácii verejnej mienky, 2. rozšíreniu politickej ponuky (obrovská časť verejnosti jednoducho bude proti návratu Smeru I a II a akonáhle bude referendum vyzerať, že je len o tom, bude odsúdené na neúspech), 3. protestom: pretože v konečnom dôsledku toto je to, na čo vládna koalícia bude počúvať, davom v uliciach sa bude ťažko hovoriť nie. Pri protestoch pritom bude veľmi dôležité, aby boli disciplinované a aby tam bolo vidno naozaj široké zastúpenie obyvateľstva.
Čaká nás veľa práce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3877 / 851 / 50 / 120 ]
Hlavný konzervatívec a zástanca tradičnej rodiny má hárem
(12 detí s 11 ženami, alebo tak nejak) a rozdáva si to s prostitútmi a prostitútkami.
A daňovú reformu robí daňový podvodník.
Kto sa bude stavať proti predčasným voľbám, toho musí zmiesť hnev národa!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 299 / 1300 / 52 / 272 ]
Normálna krajina: strany voličom ponúknu programy, tí niektorým z nich dajú dôveru a strany tie programy realizujú
Matovičovo Slovensko: je úplne jedno, čo sa voličom ponúkalo pred voľbami, týždeň po voľbách už psychopat vymýšľa úplne nové veci a hádže ich verejnosti do pozornosti, potom ani tie neurobí ale o pár týždňov príde s ďalšími, atď., až po dnešnú tlačovku o nejakej údajne geniálnej daňovo-odvodovej reforme, o ktorej ani po tlačovke nie je jasné, čo to má vlastne byť (pre férovosť, tento systém nevymyslel matelko, opýtajte sa jeho koaličných partnerov, on ho len dotiahol do extrému)
Normálna krajina: na tlačovke sa predstavia fakty
Matovičovo Slovensko: tlačovka začne nejakým klamstvom a potom sa tam kopia lži, polopravdy a manipulácie. Jedna z prvých viet na tej dnešnej bola: určite viete, že ten náš systém daní a odvodov je extrémne komplikovaný. Ty tupý DEBIL, pre tvoju informáciu, slovenský systém daní a odvodov je jeden z najmenej komplikovaných v rámci EÚ, OECD a v podstate aj na svete.
Normálna krajina: minister predstúpi pred verejnosť a oznámi, čo sa plánuje
Matovičovo Slovensko: psychopat predstúpi pred verejnosť a vykecáva sa o tom, čo on údajne kedy tajne pripravoval, akú revolúciu, aké mal pri tom pocity a podobne
KAŽDÝ SLUŠNÝ ČLOVEK, KTORÉMU NA SLOVENSKU ZÁLEŽÍ A CHCE ŽIŤ V NORMÁLNEJ KRAJINE, NIE NA PSYCHIATRII, MUSÍ PRÍSŤ NA PROTESTY, BLOKÁDY A ĎALŠIE AKTIVITY, KTORÉ CHYSTÁME. NENECHÁME SLOVENSKO NAPOSPAS PSYCHOPATOVI !!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1497 / 1600 / 105 / 337 ]
Minister Mičovský prirovnal Matoviča k Václavovi Havlovi. Osobne si o Havlovi myslím svoje, ale v prípade Mičovského je jasné, že to myslel vysoko pozitívne. V podstate, že Matovič je niečo ako svätec.
A keď sledujete vyroky poslancov OĽaNO, tam je to ešte zjavnejšie. Pre nich Matovič nie je len kolega alebo šéf. Pre nich je niečo ako prorok. Všimnite si, ako zdôrazňujú jeho duševnú čistotu, jeho schopnosť byť iný, ako všetci ostatní, jeho pozíciu svetla voči temnote a zlu.
To isté jeho voliči. Čiže je to jednoduché, OĽaNO treba len zaradiť do správnej kategórie. Je to nebezpečná sekta. A na sekty máme zákony.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 653 / 1400 / 146 / 228 ]
Pretože sú nekonečným zdrojom zábavy. Áno, vy im nadávate, ale skúste sa na to pozrieť aj takto.
Dnes v hlavnej úlohe účinkuje poslanec Lukáš Kyselica. Ten dostal na starosť nejako vyriešiť hmotnú zodpovednosť. Lebo toľko o tom pred voľbami kecali, tak niečo by s tým bolo treba robiť.
Tak robia ? Pred pár dňami mali nápad proste zaviesť nejaké pokuty pre politikov ale aj pre úradníkov, ktorí im pripravujú podklady (!). Teraz tento spolok klaunov úplne obrátil. Kyselica predostrel návrh (zrejme mu poradila ministerka spravodlivosti), že preberieme americkú legislatívu.
Proste, Amerika. Konkrétne, že odkopírujeme ich False Claims Act. A ten musí byť super, lebo, ako Kyselica uvádza, niekedy sa na základe tohto zákona vysúdi aj niekoľko miliárd ročne.
Áno, akurát, že nie od politkov ? ? ? Ten zákon totiž nerieši žiadnu hmotnú zodpovednosť politkov. Rieši to, ako iniciovať žaloby na subjekty, ktoré podviedli federálnu vládu.
Podľa tohto zákona boli napríklad odsúdené farmaceutické firmy, ktoré platili doktorom, aby zbytočne predpisovali lieky, ktoré preplácala federálna vláda (v skutočnosti to problém nadmerného predpisovania, ktoré je v Amerike šialené, vôbec neriešilo, len sa verejnosti prezentovala maličká záplata).
Ak si Kyselica myslí, že zákon rieši hmotnú zodpovednosť politikov, tak nech vymenuje nejaký prípad amerického politika, ktorému bol podľa tohto zákona zabavený majetok alebo jeho časť ?
Ťažko povedať, či si len strieľajú z ľudí, alebo im tam úplne preskočilo.
Pri Kyselicovi je to človeku aj trochu ľúto, lebo na rozdiel od 90 percent jeho kolegov pôsobí príčetne. Ale, holt, aký spolok si zvolil, v takom sa na dlhé roky zasviní.
Inak, ono je celkovo dosť bizarné inšpirovať sa USA, lebo to je presne krajina, kde ak ste dostatočne vysoko v hierarchii moci, tak požívate takmer beztrestnosť.
Samotá hmotná zopovednosť politikov je kardinálna hlúposť. Pred voľbami to opakoval nielen Matovič, boli aj iní, ktorí si takto chceli nahnať voličské hlasy.
Je to nádherný príklad toho, ako (ne)fungujeme ako krajina. Pretože ak by sme mali príčetných novinárov, tak niektorý z nich na tlačovke s vrieskajúcim Matovičom zdvihne ruku a opýta sa úplne prirodzenú otázku: a majú to v nejakej krajine? Ako to tam funguje?
Ale na logické otázky naši novinári veľmi nie sú. Takto sa nepýtajú ani v prípade iných vysoko kreatívnych nápadov.
Hmotná zodpovednosť nemá veľký zmysel. Ak chceme politikov odradiť od korupcie a iného protiprávneho konania, tak proste treba nasadiť primerané trestné sadzby. Nikto si nepovie, ok, vykašlem sa na povinnosti pri správe cudzieho majetku (to je hlavný právny titul v tomto prípade), lebo síce pôjdem sedieť na 8 rokov, ale ešte mi na účte ostanú úspory stotisíc eur.
A v prípade nezákonného obohatenia (napríklad ak tých stotísíc eur pochádza z trestnej činnosti) prepadnutie majetku už TIEŽ v zákonoch máme.
Ak má byť zmyslom hmotnej zodpovednosti to, aby štát získal náhradu škody, tak je to ešte väčšia hlúposť. Po prvé, politici majú veľmi rozdielne majetky, čiže je tu značný problém v aplikácii. Ale to je len technikália, ten hlavný problém je v tom, že majetok jednotlivca je oproti majetku štátu nič, spôsobíte škody za 50 alebo za 100 miliónov, ktorý politik má toľko, aby takúto škodu nahradil? A ešte raz, ak tie peniaze máte vtedy, ak ste ich ukradli, tak to vám štát zobrať vie aj podľa už dnes platných zákonov.
A takto si tu roky žijeme. Riešia sa úplné hlúposti, namiesto toho, aby sa konečne normálne pracovalo na tom, aby fungovalo zdravotníctvo, školstvo, železnice či rozvoj miest a regiónov. Ale to fungovať nemôže, lebo politici sa zacyklili v nezmysloch.
Tak sa na tom aspoň trochu zasmejme, ale už by to naozaj mohlo skončiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3753 / 740 / 45 / 131 ]
Mne sa hádam sníva. Oni nemajú hanby, navzájom previazaní ľudia si takto povyrábali biznisy, potom sa navzájom dosadzujú do vysokých štátnych funkcií a ani sa neboja, či to ľudí naštve. Je im to jedno.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 339 / 1600 / 184 / 1200 ]
Nie, my sme tu mali roky celé komunity ľudí, ktoré sa živili tým, že kritizovali, ako všetko možné nefunguje. Tak sa pozrime, ako tie témy vyzerajú dnes:
Digitalizácia
Jedna z najväčších tém. Áno, za Smeru to nebolo bohviečo, taký mix, niektoré projekty boli celkom dobré, niektoré rozpačité, časť viac-menej zlodejských.
Ako to vyzerá dnes? Máme celé ministerstvo digitalizácie, vládne tam popri Verči aj človek zo Slovensko.digital a výsledky? Kde sú?
Amatérsky štátny covid web, obrovská štátna IT firma s megalomanskými nákladmi, ktorá nič nerobí (a nikto sa na ňu nepýta, proste stovky zamestnancov na útraty štátu o ktorých nikto nevie povedať, na čo sú), prúserové Moje eZdravie, na jar sľubovali nejaké geniálne appky na boj proti pandémii z ktorých nič nebolo, a okrem toho...? Nejaká stratégia, nové riešenia? Nič.
Eurofondy
Minule na tlačovke dokonca sami priznali, že už rok fičia na projektoch vytvorených za Smeru. Inak je to doslova katastrofa, utečú nám obrovské peniaze, budú z toho také škody, na aké sa nechytá ani jedna eurofondová kauza z minulosti, ale keďže je to len nekompetentnosťou, tak to nikoho netrápi. Šialené.
Vnútro
Obrovský rezort, ktorý zodpovedá za kopu procesov spojených s komunikáciou občana a štátu. Čo sa v ňom zmenilo, zlepšilo za ten rok?
A takto by sa dalo pokračovať. A netýka sa to len ústrednej štátnej správy. O pár mesiacov tu máme voľby do miestnej samosprávy a ja sa pýtam, kde sú tie sľubované zázraky? Ako sa zmenila Bratislava či Nitra za posledné štyri roky?
A za rohom číhajú ďalší experti, ktorí hlavne vedia veľa rozprávať: Progresívne Slovensko, Spolu...
Dúfam, že budúce voľby nebudú len o tom, kto vie viac kričať. Slovensko si zaslúži viac.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1793 / 761 / 15 / 88 ]
Ako vždy, aj pri tejto dejinnej udalosti rozhoduje interpretácia silných. Málo sa spomína, že počas vojny napríklad Američania niekoľkokrát bombardovali neutrálne Švajčiarsko (niekedy omylom, a niekedy omylom).
Po vojne mnohí museli prehltnúť horkú pilulku komplikovanej reality a proste vyhrnúť rukávy a dať sa do práce na znovuvybudovaní domovov.
Nemci a Rakúšania sa museli vyrovnať s dedičstvom nacizmu. Urobili to tak, že dali slučku najvyšším pohlavárom ale väčšinu pomerne výkonného aparátu zamestnali v novom režime (podobne, ako to čiastočne urobili Francúzi, Belgičania či Nóri). Verejná denacifikácia prišla v Nemecku až v 70. rokoch a nebola veľmi dôkladná.
Naši otcovia a matere sa zase museli vyrovnávať s krivdami, zradami, trpkými rozhodnutiami, morálnym zmätkom, znásilneniami, oportunizmom, výčitkami, trpkosťou a mnohými ďalšími vecami.
Prežilli. A sme tu my. Vďaka tým, ktorí prežili.
Najlepšie je nemať vojnu. A to by sme mali ukazovať mladej generácii: filmami, literárnymi dielami, historickými štúdiami.
Dobré je pochopiť, čo sa dialo. Aj pre chápanie komplikovaných situácií dnes a v budúcnosti.
Aj pre chápanie toho, ako vznikajú konflikty. Na začiatku vôbec nemusí byť nejaký smiešny človek s fúzikmi. Pnutie k fašizmu môže mať aj iné formy, aj dnes. Pozor na to.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1327 / 486 / 18 / 46 ]
Aj ostatné týždne pred výročím konca 2. svetovej vojny ukázali, aký krehký vie byť mier. Provokácie s vplávaním amerických vojnových lodí do Čierneho mora, masívna propaganda o údajne nebezpečných manévroch Ruska, ktoré možno vpadne na Ukrajinu, až po dokázané-nedokázané údajné manévre ruských špiónov v Čechách.
Je to veľmi jednoduché. Čo sa Ruska týka, propaganda o jeho údajnej rozťahovačnosti je nezmyslom. Stále platí to, čo platilo pri rozpade východného bloku a Sovietskeho zväzu. Krajina je relatívne vnútorne vyčerpaná, v mnohých oblastiach technologického rozvoja zaostáva za Západom. Chcú a potrebujú mier a kľud, aby sa skonsolidovali.
Ich prosperita zároveň v dohľadnej budúcnosti úzko súvisí s nerastným bohatstvom krajiny, rozloženom na ich obrovskom teritóriu. To znamená, že teritórium si veľmi ostražito budú chrániť. A zároveň, že im dosť záleží na prosperite ich obchodných partnerov (Nemecka a v podstate väčšiny EÚ, vrátane nás), lebo len tak môžu aj oni svoje suroviny vyvážať.
Rusko si prirodzene bude chrániť svoje zóny záujmu, teda napríklad krajiny vo svojom tesnom okolí. Aj preto, že pre jadrovú veľmoc je to otázka prežitia. Spomeňme si, že prezident Kennedy riskoval ťažký konflikt len preto, aby dosiahol odstránenie sovietskych jadrových hlavíc z Kuby, čo bolo nebezpečne blízko všetkým strategickým inštaláciam na území USA a vytváralo to teoretickú možnosť prekvapivého úderu zo strany Sovietov. Z úplne rovnakého dôvodu Rusi nemôžu dopustiť mať vo svojej blízkosti akýkoľvek režim ochotný úzko spolupracovať s USA.
Podobne si budú chrániť dopravné či vojenské koridory, či proste spriatelené režimy. Nerobia to až tak agresívne, ako Američania. Tí sa doteraz de facto riadia Monreoevou doktrínou a odmietajú od Aljašky po Ohňovú zem zniesť akýkoľvek režim, ktorý im ideologicky nevyhovuje. V Čile preto CIA pomohla zorganizovať prevrat len preto, že tam bola pri moci socialistická (pritom ani nie nutne prosovietska) vláda, Panamu krvavo napadli, aby si udržali moc nad prieplavom, vymenili nie dostatočne proamerického prezidenta Aristida na Haiti (a ten ani nebol socialista alebo niečo podobné), a len nedávno zorganizovali prevrat v Bolívii.
Dlhodobo sa darí udržiavať len Kube, voči ktorej Američania uplatňujú bezprecedentné sankcie, pričom srdečne kašlú na medzinárodné právo - krajina nemôže obchodovať nielen s nimi, ale prakticky so žiadnou krajinou vo svojom karibskom okolí, čo sú väčšinou viac-či menej americké satelity. Ak by embargo nebolo, krajina by nepochybne na tom bola ekonomicky radikálne lepšie. Ale naši aktivisti vám, samozrejme, o embargu nič nepovedia, ani o tom, že aj napriek nim sa má priemerný Kubánec lepšie, ako priemerný občan väčšiny krajín v oblasti Karibiku.
Rusko, úplne rovnako ako každá veľmoc, vyvíja nejaké propagandistické aktivity, ale v tomto ťahá vyslovene za slabší koniec. Na americké ekosystémy mimovládiek, ale aj na celkom prirodzený americký kultúrny a politický vplyv proste nemajú. Reči o nejakej nebezpečnej hybridnej vojne sú z 90 percent čisté hlúposti.
A kto ich šíri? Úprimne, väčšinou ľudia, ktorí sú morálne a mentálne spôsobilí práve len na to, niečo papagájovať, upínajúc sa k tým, ktorých vnímajú ako mocnejších (čo je v tomto prípade Atlantik).
Ak by sme sa nachádzali v roku 1939, úplne rovnakí ľudia by vás zväčša presviedčali, že nacistické Nemecko je zjavne hospodárska a politická budúcnosť. A ak by sme boli v roku 1970, mnohí z týchto dnešných propagandistov by boli agresívni prosovietski politruci. To je úplne zjavné.
Väčšina ľudí u nás sa, chvalabohu, na to pozerá triezvo. A tak to má byť. Dobré vzťahy s prosperujúcim Ruskom potrebujeme aj hospodársky a najmä, stabilita v Rusku a v jeho okolí je pre nás aj otázkou prežitia.
Lebo s vojnovými konfliktmi je to naozaj často tak, že sa zrazu zistí, že po vytváraní napätia vznikol oheň, ktorý sa len ťažko hasí.
Aj preto si želajme budúcnosť s čo najmenšími presunmi techniky cez naše územie, a s vyrovnanými politikmi ktorí poznajú historické a strategické súvislosti a hlavne majú nejakú morálku a nepredajnosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4125 / 557 / 18 / 88 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 291 / 431 / 45 / 43 ]
Absurdnosť krokov slovenskej vlády: od pondelka sú v ružových okresoch, čo je väčšina SR, v exteriéri povolené akcie do 500 ľudí. Ak sú kultúrne či športové.
Ak by ste sa ale ako siedmi ľudia dali dokopy a protestovali proti vláde, tak sa vám aspoň jeden z tých dvoch ministrov, ktorí si hlavne navzájom preťahujú frajerku, bude vyhrážať nasadením polície.
Je to tak. Celú zimu sme tu mali akože lockdown, ktorý sa plošne porušoval. Ale v momente, keď niekto povedal, že pôjde zbierať podpisy za referendum, prišla vyhrážka políciou. V momente, keď niekto spomenul občiansky protest (napríklad ja) išli smerom dole príkazy: zasiahnuť, predvolať, predviesť, stíhať.
Táto vláda čoskoro skončí. Jej legitimita je prakticky na nule. Zajtra vás poprosím o podporu pri silnom nasadení proti tejto zvláštnej skupinke ľudí, ktorá sa zvláštne ujala na Slovensku moci.
Poďme ich spoločne odprevadiť. Sú smiešní, sú aj zákerní a nebezpeční, ale rozhodne nemajú na to, aby sa udržali.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 989 / 1800 / 119 / 280 ]
V stredu 19. 5. o 16,00 vás rád uvidím pred Úradom vlády SR.
Prineste si transparenty, ak chcete. Ale nemusíte, bude ich dosť k dispozícii aj tak ?. Aj veľa iných vecí.
Zhromaždenie sme nahlásili úradom, organizáciu zabezpečujeme tak, aby všetko prebehlo hladko.
Parlament pravdepodobne dovtedy už nepodporí predĺženie núdzového stavu a zákazu zhromažďovania.
Detaily zajtra. Akcia bude mať aj pomerne širokú propagáciu.
Pamätajme si, tejto vláde sa treba rázne postaviť. Áno, začiatkom zimy boli kvôli kriminálnej nezodpovednosti vlády čísla infekcií tak vysoké, že aj ja som zbrzdil v príprave masovejších protestov.
Dnes je situácia lepšia, počasie navyše bude budúci týždeň priaznivé a zorganizujeme to tak, aby sa každý cítil dobre a bezpečne.
Presne tak, ako som sľúbil, budú aj tvrdšie akcie, vláda si to jednoducho zaslúži.
Ale budem rád, ak sa najprv aj takto ukážete na tom veľkom námestí vo väčšom počte a ukážete svoju silu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 957 / 2100 / 209 / 701 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 105 / 1700 / 164 / 751 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 100 / 1900 / 240 / 257 ]
Otrasný príbeh advokáta Ribára musel poriadne otriasť každým, kto má trochu zmyslu pre spravodlivosť. JUDr. Ribára pustili až po zásahu Ústavného súdu (!!!) dovtedy sa nemohol domôcť spravodlivosti, ani u Špecializovaného trestného súdu, ani na Najvyššom súde. Vo väzbe strávil neuveriteľných 20 mesiacov.
Navyše, Advokátska komora tvrdí, že nielenže neboli dôvody na väzbu, ale ani na samotné stíhanie, pretože ho stíhali za to, že si plnil svoje advokátske povinnosti - klientovi radil, aby v konkrétnej veci nevypovedal.
Advokát tiež opísal podmienky väzby - máte pocit, akoby ste čítali príbeh z nejakej stredoázijskej republiky a nie zo stredu Európy (maličká cela, svetlo 24 hodín denne, zapáchajúci záchod s nefungujúcim splachovaním).
Jeho príbeh začal ešte za predošlej vlády a netýka sa politicky exponovaného prípadu (obhajoval človeka obvineného z páchania trestnej činnosti v prospech tzv. takáčovcov). A áno, za zlé podmienky väzby a za sporné procedúry môžu, ironicky, vlády Smeru, ktorý teraz zrazu bojuje za zlepšenie.
ALE pri čítaní takýchto prípadov človek začne mať pochybnosti o tom, keď ho dnes prokurátori cez médiá uisťujú, že so stíhaniami a s kolúznou väzbou sa tu narába opatrne.
Pretože tých sporných prípadov je viac. Prípad sudcu Kolcuna, ktorého obvinili z nejakého extrémne hmlistého skutku: v presne nezistený deň pravdepodobne v roku 2017 na nezistenom mieste“ si dal sľúbiť od neurčitej osoby neurčitý úplatok. Toto nedávno ostro kritizoval aj nový generálny prokurátor.
Alebo aj prípad spolumajiteľa Peny Haščáka, ktorý sa vedie tak krkolomne, až je to čudné, a ktorý asi naozaj nakoniec od štátu vysúdi dosť veľké odškodné.
Do toho samozrejme všetky tie bombastické zatýkacie manévre, keď na ľudí nabiehajú na ulici samopalníci (aby niektorých zakrátko len tak pustili, proste sorry).
Bola by škoda, ak by očisťovanie spoločnosti neprebehlo, pretože ono skutočne je potrebné. Ale začína to vŕzgať čoraz viac.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2020 / 623 / 43 / 121 ]
Tri najlepšie odkazy - úderné a krátke (max. 5 slov) - odmeníme tým, že z nich spravíme transparenty ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 156 / 521 / 749 / 45 ]
Áno, som tam, na deviatom mieste, tesne za prezidentkou Čaputovou. Ale zaujalo ma niečo iné. Pri tejto príležitosti som si pozrel, koľko sa vlastne u nás míňa na reklamu na Facebooku.
A tie čísla sú takmer až závratné. Na politickú reklamu profilu Petra Pellegriniho sa za posledné dva roky (odkedy sa robia tieto štatistiky) minulo takmer 90 tisíc eur! Na podporu stránky Roberta Fica vyše 50 tisíc. Pri Blahovi je to 23 tisíc.
Ale aj iní míňajú značné sumy: Milan Uhrík: 17 tisíc eur (čo je dokonca viac ako jeho mesačný plat europoslanca). Mazurek 7 tisíc.
Trochu bizarne vyznieva snaha Tomáša Druckera, ktorému sa síce, pokiaľ viem, rozpadla strana, ale len za posledné tri mesiace minul na reklamu svojich videí a postov 5 tisíc eur.
To, že niekto, zvlášť profesionálni politici, si potrebuje platiť reklamu, chápem, je to prirodzené. Ale, nazvite ma staromódnym, myslím si, že by sa takto mali propagovať skôr nejaké hodnoty, niečo programové, alebo nejaká konkrétna aktivita. Ale väčšina týchto peňazí ide, zdá sa na videá nadávajúce na Matoviča alebo niečo z tejto kategórie.
Iste, nadávam aj ja, ALE nenapadlo by ma za to platiť. Mimochodom, súčet mojej politickej reklamy za posledné dva roky je, aj podľa oficiálnych štatistík FB, nula. Na všeobecnú propagáciu stránky alebo niektorých výrokov som dal cca 300 eur - porovnajte si to s tými desaťtisícmi uvedenými hore.
Otázka je, či aj toto náhodou nevypovedá o tom, aká naša politika vlastne je. A či by sme to nemali zmeniť. Ale nemusíte so mnou súhlasiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1739 / 551 / 46 / 35 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 96 / 2700 / 316 / 715 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 159 / 869 / 44 / 11 ]
Ešte v novembri sa hovorilo, že proti tejto vláde demonštrujú len fašisti. V zime sa vláda začala báť širokých protestov tak, že nasadzovala políciu na vypočúvania.
Ešte v zime sa v masmédiách objavovali propagandistické články o tom, aký je Matovič supermanažér. Dnes sa už o tom, že vláda asi nevydrží, hovorí široko-ďaleko.
Zapájajte sa, trvajte na tom, že vláda musí skončiť, posmeľujte aj iných. Nevydržia to, skončia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 570 / 1000 / 26 / 244 ]
Prosím vás, Igor už nestíha (musí rozdávať peniaze z prázdnej špajze), tak ma poprosil, aby som mu pomohol zabezpečiť nejakých nových ľudí, ktorí budú behať po internete a bojovať proti jeho nepriateľom.
Podmienky:
- gramatiku ovládať netreba
- treba veľa písať o mafii, Smere, Ficovi atď. To je jedno, aký je kontext.
- každému, kto je proti Igorovi, musíte napísať, že ukradol milióny
- ak sa vás budú pýtať na nejaké fakty, dôkazy, logiku a podobné hlúposti, hlavne znovu píšte o mafii, k tomu čo najviac nadávok.
Platí sa dobre (z tých 20 miliónov od štátu za volebný výsledok v podstate ani neubudne). Len vážni záujemcovia!!!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 643 / 1300 / 112 / 147 ]
- výstavka úspechov vlády ?
- privíta vás Matovič
- nahráme si osobné skúsenosti s vládou tých z vás, ktorí budú chcieť hovoriť na kameru
- každý dostane odznak ? ale nie skautský
- a najmä dostanete možnosť priamo im tam do okien odkázať, čo si o tejto vláde myslíte.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 330 / 925 / 34 / 162 ]
U nás dokonca nevydávajú ani nejaké slušné úradné tlačivo, ktoré by bolo aj v angličtine, o prekonaní choroby, a tak sa tým, opäť, komplikuje život ľuďom, ktorí by inak mohli ľahšie prechádzať do niektorých krajín (napr. do Rakúska).
O tom, ako vláda začala vyrábať registračný systém na očkovanie na poslednú chvíľu, hoci bolo mesiace jasné, že to bude treba, už škoda znovu hovoriť. A najmä, že to nevedeli integrovať s už dávno existujúcou databázou zdravotníckych informácií. A to máme dokonca ministerstvo informatizácie a štátnu IT firmu.
Toto pritom nie sú vôbec zložité manažérske výzvy, len stačilo trochu myslieť dopredu a mať poriadok v riadení. A teraz si predstavte, čo táto vláda spácha pri naozaj zložitých veciach, napríklad investovaní miliárd z Plánu obnovy. Pri budovaní infraštruktúry. Pri vraj veľkolepej reforme školstva, o ktorej hovoria. Hrôza pomyslieť.
NESMÚ OSTAŤ PRI MOCI.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1239 / 761 / 95 / 82 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 72 / 2400 / 133 / 260 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 20 / 3600 / 256 / 664 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 131 / 6700 / 927 / 1300 ]
Máme veľa talentovaných ľudí, od remeselníkov až po šikovných manažérov alebo vedcov. Dnes sme tu pre to, aby dobrí, pracovití, talentovaní ľudia mali tu na Slovensku budúcnosť. Nerobíme protesty preto – a to chceme odkázať aj médiám, aj politikom – pretože nás bavia konflikty. Chceme, aby sme boli normálny, fungujúci štát, príjemné, bezpečné, stabilné Slovensko.
Ale dnes, dnes jednoducho musíme byť nahnevaní. Pre všetko to, čo sa tu už niekoľko mesiacov deje!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 499 / 2300 / 70 / 401 ]
- najprv vyjde najavo, že Makó, ten, ktorý si užíva slobodu a medzitým rozpráva vyšetrovateľom, kto údajne zobral alebo chcel zobrať úplatok, dostal od tejto vlády taký luxus, že z neho spravili príslušníka SIS a mal to riadiť sám Matovič.
- potom to vygraduje tak, že je tu informácia, ako sa tajne na SIS stretla špička štátu, vrátane prezidentky !!!! (to už vôbec nechápem) so špičkou vyšetrovacích orgánov. Lebo Borisovi K. sa zdá, že je tu nejaký komplot proti jeho exšéfovi SIS a zrazu už neplatí, čo tvrdili celé mesiace, že vyšetrovacie orgány pracujú úplne nezávisle a nestranne.
Toto je naozaj, alebo len nejaký akčný film o nejakej úplne prehnitej krajine?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 765 / 1500 / 114 / 462 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 35 / 1900 / 95 / 420 ]
Pre istotu preto dovoľte pripojiť starší text, kde som zhrnul aspoň niečo z toho, čo sa mne a mojim spolupracovníkom na ministerstve vtedy za pár mesiacov podarilo.
Ešte predtým dovoľte jednu poznámku. Tieto osobné osočovania nikdy nemajú len ten efekt, že dopadnú na politického protivníka, v tomto prípade mňa, ale oveľa horšie zvyknú dopadať na ľudí, s ktorými spolupracoval.
Ja som tam mal nestraníckych spolupracovníkov, ktorí išli vtedy vypľuť dušu, aby sa školstvo a veda začali dávať do poriadku. A po tom, ako proti mne spustili mega kampaň SME a ďalší, si museli vypočuť od naivných ľudí aha vy ste tam pracovali pre toho Draxlera (o ktorom médiá či opoziční poslanci šírili nezmysly).
Ako keby to nebolo tak, že pracovali v prvom rade pre štát. (To isté platí o mne, padajú úplne hlúpe poznámky, ako som sa spolčil so Smerom - ja som nepracoval pre Smer, pracoval som pre Slovenskú republiku.)
Takže, ak vám niekto bude tvrdiť, že za Draxlera sa toho robilo málo (v 99 pct prípadov tí ľudia ani nemajú šajnu, ako vlastne ministerstvo funguje a čo sa kedy robilo alebo nerobilo), tak im ukážte tento zoznam toho, čo sme za rok a štyri mesiace stihli urobiť:
- spustila sa rozsiahla rekonštrukcia areálov MatFyzu a Lekárskej fakulty (predtým to tam vyzeralo ako v Afganistane, dnes sú to civilizované priestory)
- schválili sa nové programy APVV na podporu výskumu na Slovensku (bola tam historicky prvá schéma plošnej finančnej podpory postdocov, financovanie projektov s dostatočným bodovým hodnotením v Horizonte z domácich zdrojov, financovanie projektov spolupráce firiem a akademických pracovísk) v objeme 100 miliónov eur (po mojom odchode sa napriek tomu, že dokument bol už schválený vládou, nič z toho nerealizovalo)
- pozatvárali sme kopu pofidérnych akademických pracovísk
- stopka pochybným súkromným VŠ. Ako prvý minister v histórii SR som nejakú VŠ zrušil, Goethe Uni, a takisto som hneď po nástupe zamietol dva nové projekty súkromných VŠ. Paneurópskej som pozastavil akreditáciu na právo a išiel som s nimi do súdneho sporu. Poodoberal som akreditácie Sládkovičovu a Skalici tak, že keď som odchádzal z postu ministra, už boli len na zákonnom minime a potreboval som len pár mesiacov na to, aby som ich mohol zo zákona zrušiť. Opäť, keďže som z postu odišiel, už sa to nedokončilo, naopak.
- vytvoril sa komplexný zoznam špičkových akademických pracovísk SR na základe scientometrických ukazovateľov (aby sa do budúcna vedelo, kde sa na Slovensku robí reálny, špičkový výskum, ktorý treba aj finančne mohutne podporiť)
- rozvíjala sa medzinárodna spolupráca: SR pristúpila do Európskej vesmírnej agentúry ako spolupracujúci člen, úspešne sme dosadili slovenského reprezentanta do poradného výboru European Quantum Flagship, neboli žiadne problémy s platbami do medzinárodných organizácii, aké sa vynorili neskôr
- stabilizovala sa SAV: navýšil sa jej rozpočet a dostala, prvýkrát vôbec, od vlády tzv. stabilizačnú zmluvu, teda garanciu, že sa jej po dobu 3 rokov nebude krátiť rozpočet (situácia z predošlých rokov, keď ústavy nevedeli, aký budú mať na budúci rok rozpočet, bola neprijateľná), ministerstvo tiež nalialo financie do programu SAV na priťahovanie vedcov (Slovákov aj cudzincov) zo zahraničia (program SASPRO, spolufinancovaný EÚ)
- úspešne sme do finálnych fáz preklopili problematické programy výstavby univerzitných vedeckých parkov
- spustil sa plošný program obnovy školských telocviční, prvýkrát od roku 1989 (za mňa sa na to stihlo investovať ešte 10 miliónov eur, po mojom odchode to chvíľu pokračovalo, potom sa to stoplo)
- prišli nové, zdravšie recepty pre školské jedálne
- výrazne sa zjednodušila byrokracia (koniec každoročných povinných vyrovnávacích skúšok pre deti slovenských rodičov v zahraničí, výrazné zjednodušenie rôznych tlačív, ktoré vypĺňajú školy, zjednodušila sa tvorba školských vzdelávacích programov)
- spustenie Rezortného informačného systému (koniec komplikovaného papierového výkazníctva škôl smerom k ministerstvu)
- kopa legislatívneho upratovania (posilnenie kompetencií inšpekcie, upratanie v typológii škôl, vtyvorenie nového typu športových škôl, atď.)
- prvýkrát (a posledný) za mnoho rokov práve za mňa prišli učebnice do škôl načas
- novým zákonom o odbornom vzdelávaní sa zaviedlo duálne vzdelávanie (vzdelávanie naraz v škole a na pracoviskách pre študentov stredných odborných škôl)
- nastavilo sa transparentnejšie financovanie športu (zákon o športe)
- poupratovalo sa v restoch z minulosti, napr. som uzavrel projekt Cyklotrónového centra, ktorým sme si dlhoročne robili hanbu najmä smerom k Ruskej federácii (pred dlhými rokmi sa SR pustila do projektu, ktorý nevedela dokončiť, Rusom sme len platili každoročne za skladovanie drahých zariadení v Moskve, ktoré sme nemali ako sprevádzkovať v SR)
Jednoducho, bolo to naozaj veľké množstvo úkonov. Frustrujúce na tom celom nakoniec boli dve veci.
Po prvé, po mojom odchode sa kopa procesov prerušila (napr. taký nový systém verejného obstarávania pre školské jedálne, ktorý by zabezpečil pre deti čerstvejšie, regionálne potraviny, alebo program rekonštrukcie internátov či výstavby učiteľských bytov, ale takisto sa výrazne zhoršila medzinárodná spolupráca vo vede či pri výmene skúseností z budovania školstva). Takisto sa postupne čoraz viac hádzali polená pod nohy šikovným, nestraníckym ľuďom, prípadne sa ich noví páni zbavovali. A pochybné vysoké školy začali znovu naberať akreditácie.
Po druhé, verejná diskusia o školstve sa po mojom odchode opäť úplne zvrhla. Namiesto normálnej, racionálnej komunikácie o tom, čo školstvo reálne potrebuje a ako sa k tomu dopracovať, sa dostali ku slovu všelijakí trafení aktivisti, ktorí operujú skôr zmesou ľúbivých sloganov ako realistickým pohľadom na to, čo sa v školstve deje.
A úplný vrchol je čítať si znovu a znovu sťažnosti na to, čo nefunguje, pričom sme to pred rokmi už takmer mali vyriešené. To sú tie spomenuté granty pre postdocov, ktoré teraz ide vláda zavádzať z bruselského plánu obnovy od roku 2023. Sedem rokov po tom, ako mi to schválila vláda!! Rozpadnuté internáty? Ako minister som garantoval ich rozsiahlu rekonštrukciu a Smer na to pred voľbami sľúbil 50 miliónov eur.
Atakďalej. Po tom, ako pred voľbami 2016 urobili aktivisti okolo školstva obrovský bordel, a médiá ho znásobili, sa ale už nikomu nechcelo so školstvom nič reálne robiť. Skúsení politici si totiž uvedomovali jednu vec: paradoxne, ak robíte niečo užitočné, len tým povzbudzujete ďalších a ďalších ľudí, aby sa k téme vyjadrovali, a najmä kritikov a pozérov a aktivistov. Politicky výhodnejšie je, perverzne, teda vlaste nerobiť nič.
A to sa presne so školstvom aj stalo. Od roku 2016 to s ním išlo riadne dolu vodou, ale žiadne masové protesty, happeningy Pohreby školstva a podobne, už odvtedy krajina nezažila.
Pre mňa osobne to znamená, že som stratil príležitosť stiahnuť sa z verejného priestoru. Môj plán, ako som ho aj verejne vyhlasoval, bol získať po voľbách 2016 na ďalšie štyri roky kreslo ministra, aby som mohol dokončiť veľké upratovanie a najmä rozbehnúť koncepčnejšie, dlhodobé zmeny. Tak, aby Slovensko malo naozaj školstvo, v ktorom by sa deti nenudili, študenti by získavali špičkové vzdelanie a učiteľom by sa dobre pracovalo.
Po tom som plánoval sa z politiky zase stiahnuť. Čiže dnes by som už žil niekde v ústraní opäť zivot bežného občana.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7497 / 621 / 61 / 56 ]
V skutočnosti je to ešte horšie, na odchod sa chystá viac ľudí, ako spomínajú v článku.
A dôvodom nie je len nový minister. Zamestnanci sa sťažujú na najvyššie postavenú štátnu úradníčku v rezorte, Veroniku Gmiterko. Tú si tam dosadila táto vládna koalícia.
Ide o pani, ktorá má len minimálne riadiace skúsenosti, a hneď dostala na starosti jeden z najdôležitejších rezortov v štáte.
Čo je ale v tomto prípade ešte neuveriteľnejšie, podľa dostupných informácií oni pri jej dosadení flagrantne porušili zákon.
Ona totiž podľa medializovaných informácií nemá magisterský titul. Hrdí sa titulom MBA, ten ale podľa slovenských zákonov nie je druhým stupňom VŠ vzdelávania.
V minulosti som uviedol už viacero prípadov, keď priamo úrad vlády porušil zákon pri hladaní kandidátov na vysokú pozíciu. Alebo, keď sa na vysoko odbornú funkciu dostal niekto s bakalárskym titulom.
Nie, že nevedia štát riadiť, oni kašlú aj na úplne základné formálne veci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1086 / 1800 / 189 / 556 ]
Video vystúpenia na mítingu
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 97 / 13000 / 1200 / 3400 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 187 / 702 / 31 / 5 ]
Obvinenie ešte nie je odsúdenie, ale som zvedavý, čo povedia všetci tí, ktorí už na základe obvinení alebo dokonca vyšetrovania za ostatných pár mesiacov kadekoho odsúdili.
Čo sa ale vládnej koalície týka, trúfam si povedať, že tam trestných oznámení začne rýchlo pribúdať. Ja osobne v dohľadnej dobe začnem rozkrývať napríklad rôzne finančné machinácie týchto ľudí.
Medzitým pokračuje vojna policajtov, raz vítazia jedni, potom druhí. Bývalý šéf NAKA Zurian práve oznámil, že ho vyšetrovateľ po podaní vysvetlenia prepustil. A to mu pred pár dňami vylamovali dvere do bytu!!!!!!
Medzitým uvidíme, ako si vládna koalícia ctí, čo stokrát hlásala (a neplnila), že pri tieni podozrenia treba odstúpiť a čakať na vysvetlenie. Odstúpi poslanec Herák?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 877 / 1400 / 83 / 311 ]
Malá ukážka: v jednom z našich denníkov som si prečítal úryvok knihy Slováka, ktorý napísal dramatickú knihu o Venezuele. Celá ukážka je o tom, že krajine vládne mafiánsky režim, ktorý podporuje zločincov a žije z predaja kokainu.
K tomuto dve poznámky. Prvá, keď si začnete overovať informácie z tej knihy, okamžite vidíte, ako manipulatívne sú podané, aby venezuelský režim vyzeral čo najhoršie. Napríklad je tam takýto úryvok: V roku 2010 v Kolumbii zadržali Walida Makleda, jedného z najvplyvnejších venezuelských priekupníkov, ktorý mal úzke vzťahy s najvyšším vedením krajiny. Ako vypovedal, „všetci moji obchodní partneri sú generáli“. Ďalším štyridsiatim venezuelským generálom platil za pomoc pri pašovaní kokaínu.
Potom si jeho meno hodíte do google a celý príbeh zrazu vyzerá inak. Áno, toho človeka v Kolumbii zatkli - ale na základe venezuelského zatykača za obchod s drogami. Začal sa robiť zaujímavým tým, že porozprával, ako vraj obchoduje s venezuelskými generálmi, ale nepomohlo mu to, Kolumbijci si ho nenechali. Poslali ho do Venezuely, kde ho odsúdili. Na 21 rokov väzenia. Dosť iný príbeh, ako to, čo kniha manipulatívne podsúva.
Iný úryvok: V lietadle spoločnosti Air France našli v 31 kufroch spolu 1,3 tony kokaínu. Lietadlo opäť pokojne vyletelo z civilného letiska v Caracase. (...) platí, že takéto obrovské množstvo drogy sa jednoducho nemôže dostať do lietadla inak ako s plným vedomím orgánov, ktoré dohliadajú na bezpečnosť letiska a kontrolu batožiny.
Akonáhle pritom začnete trochu googliť, prídete na viacero príbehov o tom, ako sa niekde na svete podarilo zabaviť stovky kíl drogy v lietadle, ktoré vyletelo z nejakého verejného letiska. A, samozrejme, podľa rovnakej logiky by ste mohli napísať, že Francúzsko má zločinecký režim žijúci z predaja drog, pretože zjavne ten, kto tie drogy do Paríža posielal, rátal s tým, že letiskom prejdú, len to náhodou nevyšlo.
Mimochodom, prítomnosť drog sa, logicky, oveľa viac kontroluje na vstupe do krajiny ako na výstupe z krajiny, čo ešte viac posilňuje skôr verziu, že niekto, kto to organizoval, musel mať poistených ľudí hlavne na francúzskej strane. Ale logika je v tomto príbehu to posledné, čo by autora zaujímalo.
Na okraj: za organizáciu tohto celého bol nakoniec zatknutý a obvinený jeden britský drogový kráľ.
Bez tohto kontextu to ale vyzerá, akoby tu bol jeden štát na svete, ktorý je v drogovej oblasti horší, ako všetky ostatné.
A k tomu smeruje moja druhá poznámka. Prečo si daný Slovák, Tomáš Forró, vybral Venezuelu? Ak chcete dramatické príbehy, drogy, zločinnosť, možete si vybrať prinajmenšom každú druhú krajinu Latinskej Ameriky.
Mimochodom, netvrdím, že venezuelský režim nemá negatívne črty, ktovie, možno niektoré veľmi negatívne. Už za Chaveza aj pomerne priateľskí pozorovatelia (veľmi peknú reportáž odtiaľ napísal ruský autor Boris Kagarlitsky) kritizovali, ako málo kompetentne je tá krajina riadená.
Ale to nebolo nič výnimočné, Venezuela bola vždy na tom zle. Mne raz americký kolega, žiaden ľavičiar, ktorý strávil rok vo Venezuele predtým, ako tam nastúpil Chávez, s hrôzou vykladal, akú otrasnú chudobu tam videl, kým maličká špička krajiny odsávala všetko bohatstvo.
Chávez to začal meniť. Ako hovorím, asi nie vo všetkom kompetentne, ale to nie je to, čo by rôznym medzinárodným kruhom prekážalo. Prekážalo to, že sa krajina stávala nezávislejšou.
Je to rovnaké, ako keď Andrej Kiska ako prezident vyhlásil, že nikde na svete nevidel tak nešťastných ľudí ako na Kube. Preboha, veď v tom regióne máte násobne horšie príklady: Haiti - šialená chudoba. Dominikánska republika - mimo turistických oblastí nechutné slumy. Salvador - jedna z najhorších zločinností na svete, otrasná chudoba. Guatemala, Honduras - veľmi podobné. Ale dokonca aj tam, kde žijú medzinárodní boháči, ako na Bahamách, väčšina obyvateľstva v skutočnosti žije vo veľmi zlých podmienkach. Ale Kiska sa navážal akurát do Kuby.
Je to jednoduché. Táto skupina ľudí reaguje na to, čo považuje za správne. Čítajú špeficifické médiá a slúžia špecifickým záujmom. Nezaujíma ich Jemen, zaujíma ich Sýria. Oveľa viac Irán, ako Pakistan. Nebudú kritizovať vojenský režim v Egypte, pretože je proamerický a proizraelský, ale stačilo by, aby ten režim vyhlásil, že bude mať v medzinárodnej politike inú orientáciu a už by sme boli vystavení nečakanej investigatíve o utláčaní novinárov, mučeniach, znásilneniach a politických väzňoch.
Pritom tá selektívnosť tém by človeku až tak nevadila, ale keby tam nebola tá propagandistická manipulatívnosť.
Jednoducho, v tomto sa od socializmu veľa nezmenilo. Aj vtedy ste narážali na ľudí, ktorí vždy vedeli čo sú správne témy, čo podčiarkovať. A čomu sa, naopak, nevenovať.
Dnes nám tí dnešní komsomolci v podstate nostalgicky pripomínajú mladosť. Je to vlastne krásne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4819 / 462 / 36 / 76 ]
Presnejšie, najprv vydal zákaz na Matoviča a jeho verných a potom rovno nechal nakresliť plagát so všetkými predstaviteľmi tejto vlády s tým, že ani jedného u nich už neobslúžia.
Vzhľadom na to, že viacerí tento vychytený podnik predtým zvykli navštevovať, to nie je len prázdne gesto.
A nemožno sa čudovať ani tomu gestu, ani tomu, ak sa do iniciatívy zapoja aj ďalší.
Pretože to, čo podnikatelia pri žiadaní o pomoc od vlády zažívajú, je o nervy: nielenže je tá pomoc oproti iným krajinám nízka, nielenže je veľmi zle nastavená, takže si prejdete dosť útrpným procesom s neistým výsledkom, ale ľudia z vlády majú ešte drzosť na tlačovkách klamať, aká je tá pomoc rýchla, široká a efektívna (už niekoľkokrát som na konkrétne klamstvá upozorňoval).
Takéto iniciatívy len ilustrujú, čo sa dnes v spoločnosti deje. Napríklad za predošlých vlád tu tiež bola často riadna naštvanosť. Ale ostávala tam aspoň nejaká miera rešpektu voči vládnym predstaviteľom. Ľudia nadávali na Fica, Kaliňáka, Richtera.. Dnes? Ja sa často rozprávam s policajtmi, a ako nazývajú svojho ministra radšej ani nebudem opakovať. Proste si ho vôbec nevážia.
Ak sa bavíte s ľuďmi z ministerstva financií, tak len povedia henten... a potom si môžete doplniť jeden z tých častých prívlastkov, ktorými Matoviča ľudia častujú.
Ale čuduje sa niekto? Len klamú a každý deň ukazujú svoju nekompetentnosť a tak samozrejme, že nemajú ani základnú mieru vážnosti medzi ľuďmi. Bohužiaľ, týmto svojím cirkusom potápajú aj celú Slovenskú republiku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1650 / 1700 / 69 / 275 ]
A takto to postupne pôjde ďalej. Mičovský je najvypuklejší prípad, pretože tam bolo úplne zjavné, že keby ostával ďalej, z toho ministerstva postupne neostane kameň na kameni, inde to tak viac-menej bude tiež.
On je inak svojím spôsobom dobrák, ale, ako som už miliónkrát hovoril, človek, ktorý sa ABSOLÚTNE nehodí do riadiacej funkcie, ani malej.
Toto je ale presne perverzita Igorovho pôsobenia. On si vždy na politiku najímal akože odvážnych, obyčajných ľudí. V skutočnosti išlo hlavne o to, že to boli ľudia, ktorí v živote ani nesnívali, že by sa dostali na nejaký vyšší post. Alebo že sa niekedy ešte dostanú.
A práve preto boli Igorovi tak zaviazaní. A tá ich bezvýhradná, otrocká lojalita je to jediné, čo si on na nich váži. A je mu jedno, že všetko zničia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 805 / 1400 / 83 / 179 ]
Už minimálne rok ale o nich VôBEC nič nepočujeme.
Sú dve možnosti. A. tie kauzy neboli až také veľké, ako sa podávalo. B. Polícia je súčasťou mocenských hier a keďže SNS už nie je politicky dôležitá, pozornosť sa nezameriava na spravodlivosť, ale tam, kde je to mocensky zaujímavé.
Podľa mňa je správna práve možnosť B.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 454 / 557 / 11 / 67 ]
V jednom našom denníku som si prečítal článok o tom, ako skupina aktivistov chce, aby mali v Srebenici ulicu pomenovanú po rakúskom spisovateľovi Handkem, nositeľovi Nobelovej ceny.
Samo osebe je to úplne nezaujímavá správa, na svete každý deň niekto alebo nejaká malá skupinka navrhuje nejaký nový názov ulice, ktorý vzbudí miestne diskusie.
Čo ma ale zaujalo: článok písal Andrej Bán, o ktorom som už v minulosti písal ako o výraznom prípade osoby, ktorá sa neštíti použiť extrémne klamstvá, vo veľmi politickom duchu.
A to sa týka aj tohto článku. Bán sa nechutne obúva do Handkeho, ako človeka, ktorý popiera genocídu v Srebrenici. Nechýba, ako inak, prirovnanie k popieraniu Holokaustu, odkaz na Osvienčim, označovanie Handkeho za nekritického obdivovateľa Miloševiča a podobne.
Bán klame. Peter Handke v roku 1996 napísal dlhú esej, ktorá vyšla aj knižne, Putovanie k riekam: spravodlivosť pre Srbsko. Vyzývam Andreja Bána (ktorý asi neodpovie, tak, ako v minulosti) aby ukázal, kde tam Handke popiera masaker v Srebrenici. Alebo kde inde.
Sú iní, vrátane vážených západných vojenských expertov, ktorí naozaj spochybňujú, že v Srebrenici sa veci stali tak, ako ich podávala západná tlač.
Ale Handke v knihe Srebrenicu takmer nespomína, len v pol vete sa v krátkosti na masaker odvoláva. Nezaoberá sa ani tak Srbskom, ako informovaním západných médií o vojne v Juhoslávii a o tom, ako k tejto téme pristupovali západní intelektuáli. Kladie celkom logické otázky: ako to, že v začiatkoch rozpadu Juhoslávie boli vojenské obete najmä na strane Juhoslovanskej armády, keď tá vraj bola armádou agresora, navyše bola veľmi dobre vyzbrojená. Alebo, prečo Západ tak málo spomína, ako sa prijatím chorvátskej ústavy zo 600 tisíc Srbov stali občania druhej kategórie.
Netvrdí, že pozná situáciu v Juhoslávii, naopak, zdôrazňuje, že je outsider, ale pýta sa, prečo Západ o tejto vojne informuje tak mechanicky a propagandisticky. A, áno, nepáči sa mu, že západná tlač spravila zo Srbov monštrá a hlavných osnovateľov balkánskych tragédií.
Tým Handke vyburcoval presne tie kruhy, ktoré sa výrazne zapájali do antisrbskej propagandy. Predhadzujú mu kadečo, bez toho, aby vôbec jeho esej citovali a ukázali, kde tvrdí to, čo údajne tvrdí.
V každej krajine sa takí nájdu, u nás je to nejaký Andrej Bán. Človek z Hríbovho týždňa, člen ultras bratislavskej kaviarne. Ten jeho článok, to nie je len nejaké malé alebo všeobecné klamstvo (Miláčik, naozaj si nepribrala, či Vážení spoluobčania, táto vláda určite nebude zvyšovať dane).
Nie, jeho cieľom je človek: jeho reputácia, osobnosť, osobná integrita. Bán vrhá špinu a zvratky na jeho hlavu, hruď, členky. Tak, aby namiesto nositeľa Nobelovej ceny, dramatika, ktorého stále intenzívne hrajú po celej Európe, bol pred vami nejaký pomýlený starček, ktorý si hlavne potrebuje chodiť po vyznamenania na Balkán.
V každej krajine majú takýchto malých, bezvýznamných ľudí, ktorí majú nutkavú potrebu niekomu slúžiť, v tomto prípade propagandisticky.
Nikdy sa ich nezbavíme úplne, ale spoločnosť by sa im mala vedieť brániť. Mimochodom, neviem, prečo by sme v našej tlači mali stále čítať, kde sa stretol ktorý politik či policajt s ktorým, ale nemalo by nás zaujímať, ktorý novinár sa stretol s človekom z ktorej ambasády a podobne.
Ak sa ako spoločnosť proti tejto mimoriadne hnusnej, podvratnej propagande nebudeme brániť, bude to postupne podomieľať našu vlastnú racionalitu, empatiu, ľudskosť. Toto nie sú maličkosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3526 / 481 / 17 / 63 ]
Aj preto zdôrazňujem, že nejde len o samotné predčasné voľby. Tie môžu dopadnúť pre Slovensko podobne zle, ako tie ostatné. Hrá sa naozaj o veľa, o skutočnú budúcnosť krajiny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 403 / 654 / 127 / 167 ]
Policajná vojna sa rozhorela naplno: bývalého šéfa NAKA išli zatknúť za to, že sa o utajovanej skutočnosti bavil s iným človekom, pričom obaja mali previerku na stupeň tajné, a o utajovaných skutočnostiach sa bavili bežne. Vylomili mu dvere na byte, hoci na ceste bol príbuzný s kľúčmi. Po jeho návrate zo zahraničia ho ale vyšetrovateľ len vypočul a pustil.
Medzitým zatkli sestru jedného z Matovičových najbližších spolupracovníkov Bartoša, inak šéfku pozemkového fondu.
Dozvedáme sa, že s kolúznymi väzbami to zďaleka nie je tak, ako nás vyšetrovatelia a prokurátori mesiace uisťovali, že sú veľmi prísne posudzované. Navyše sa dejú tak, že sa narúšajú medzinárodné dohovory aj náš zákon (o tom ešte neskôr).
Najmenšia koaličná strana Za ľudí sa rozpadá (dnes večer predsedníctvo rozhoduje o sneme, ktorým by mali odvolávať predsedníčku Remišovú).
Koalícia sa tvrdo háda o rozpočte. Medzitým vláda nesplnila sľuby, ktoré dala v lete jednej z najväčších fabrík u nás, Volkswagenu. Nesplnili ani sľuby, ktoré si dali navzájom pred pár týždňami, keď mali zase predošlú krízu a Sme rodina podržala vládu s podmienkami, ktoré im zvyšok vlády nesplnil.
Vyšli najavo pokusy o dotačné podvody bratislavských komunálnych politikov aj obvinenie poslanca vládnej strany zo sexu s maloletou.
Podnikatelia sa začínajú voči vláde búriť tým, že vládnych politikov nechcú púšťať do svojich reštaurácií.
Budúcnosť krajiny je v rozklade: plánovaná jarná legislatívna smršť ministerstva školstva skončila tak, že zle napísané novely zákonov napadli všetci a ministerstvo ich muselo stiahnúť.
Stavebné zákony podpredsedu vlády medzitým tiež napadli všetci: od samospráv po pamiatkárov. Zjednotilo sa proti tomu celé prostredie.
Poslanci v parlamente sa hádajú o interupciách, tí v bratislavskom Starom Meste zase provokatívne vyvesili vlajku Izraela.
Mám pokračovať...? Chaos, rozbroje, nevraživosť. AKO BY MOHLI ZVLÁDNUŤ ĎALŠIE TRI ROKY???
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2047 / 1300 / 67 / 318 ]
Alebo inak: kým v roku 1980 400 najbohatších Američanov vlastnilo len približne 2,5 percenta HDP krajiny, dnes je to... pozor, takmer 20 percent!! Pričom pred rokom to bolo len pätnásť percent. Tá akumulácia bohatstva u naj naj bohatších sa zrýchľuje.
Poviete si, to sú americké štatistiky, čo to má spoločné s nami?
Dosť. Lebo tá politika je veľmi podobná. V Amerike za posledných 20-25 rokov takmer vymizla klasická stredná trieda. My sme si ju počas našej slávnej ekonomickej transformácie ani nestihli vytvoriť.
Vyrástla tam kompletná oligarchická trieda, ktorá takmer dokonale kontroluje médiá a najmä politikov.
U nás sa hráme na oligarchov, ale tých pravých ešte len ide vytvoriť nová politická generácia, podľa nôt z vyspelého Západu.
A tie noty sú veľmi podobné. Presvedčia vás o skvelých ekonomických riešeniach (rovná daň, druhý dôchodkový pilier). Len akosi na tom iní bohatnú oveľa rýchlejšie, ako vy. Presvedčia vás, že je úplne normálne brať si kadečo na dlh, najmä bývanie. A potom zisťujete, že ste dlhovým otrokom.
A keď vám rozvrátia vaše štvrte, kde ste vyrastali, prudkým prílevom imigrantov, povedia, že to treba, lebo demografická kríza, a ak sa sťažujete, tak ste rasisti.
K takejto Amerike smerujeme aj my, a veľmi rýchlo. Aj preto, že ľudia sa proti tomu proste nevedia brániť, sú zmätení. Zvádzajú všetko zlo na politikov, či politické strany - presne podľa západných scenárov, kde sa tlač vo veľkom naváža do skorumpovaných politikov, kým skorumpovaní miliardári sa majú super - a nie, väčšina z nich nie sú inovátori, ako Elon Musk, to je len ďalšia chiméra.
Veľa hovoria o politickej korupcii, aby si nikto nevšímal korporátnu korupciu.
A ľudia sa tomu prispôsobujú, žijú rôznymi hoaxami a konšpiráciami, často veľmi hlúpymi. A mocenskej triede to vyhovuje, aj keď sa hlavné médiá akože pohoršujú. Lebo ten zmätok v hlavách ľudí je pre tých skutočne vplyvných vlastne super.
Aj preto hovorievam, teraz sa to ukáže. Buď v nasledujúcich rokoch dokončíme príbeh transformácie po roku 1989 a úplne to tu ovládnu politickí otroci veľkých medzinárodných korporátnych štruktúr, propagandistické think-tanky a ich novinárski kolegovia a staneme sa kompletne spoločnosťou otrokov. Alebo sa staneme v tradičnom zmysle európskejšími, sebavedomejšími, chytrejšími a začneme si budovať chytré domáce hospodárstvo, lepšie inštitúcie, silnejší štát.
Ako to dopadne? Priznám sa - neviem.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2590 / 941 / 50 / 302 ]
Detaily stále nie sú. (Ako inak, typický Igor a jeho chaotické výkriky.) Ale zároveň by som chcel povedať, že Igor tej pôrodnosti najviac pomôže, keď už konečne niekam zmizne.
Pretože priviesť deti do takejto spoločnosti, kde kraľuje práve on a jemu podobní, to jednoducho mnohým asi nie je veľmi po chuti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 490 / 1200 / 44 / 131 ]
Vážení spoluobčania! V ostatných mesiacoch som si uvedomila, že na vedenie rezortu nestačí prax v organizovaní kritických tlačoviek a že treba organizačné schopnosti a znalosť problematiky. Aj po vyše roku môjho pôsobenia možno konštatovať, že štátne IT služby sa nijako nezlepšili, naopak, ulievame milióny a milióny na štátnu IT firmu s tristo zamestnancami, ktorú sme pred takmer rokom vytvorili v určitom pomätení mysle. O eurofondoch vám hovoriť nemusím: nechávame dobehnúť všetky smerácke projekty, hoci sme ich predtým kritizovali a pridali sme zopár úplne zbytočných megamiliónových projektov, o ktorých sa čoskoro dozviete. Ale to ja tu už nebudem. Aha, a prepadne nám asi tak miliarda, lebo sme to proste nezvládli.
Tým pádom sa vám všetkým ospravedlňujem a odchádzam, odpustite mi. A odpustite aj našej strane Za ľudí, ktorá sa tiež rozhodla rozpustiť, lebo sme sa aj sami presvedčili, že hádať sa s niekým je oveľa ľahšie ako vládnuť a tak sa len hádame, teraz už nie so smerákmi ale sami medzi sebou. Nemá to zmysel, odchádzame, odpustite nám.
Alebo tak nejako by to mohlo vyzerať v slušnej spoločnosti. Ale nevyzerá, samozrejme, že som si ten list len vymyslel. Bohužiaľ.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1259 / 1200 / 115 / 197 ]
článokIgorko, miláčik, hranice môžeš prekračovať aj s platným testom! Tak sa láskavo testuj každý krát, keď ideš do Bruselu, do Paríža, do Lisabonu alebo do Hainburgu. A vždy po návrate.
Aj desaťkrát mesačne a a aj desať rokov odteraz. Ty predsa testy miluješ!
Aha, a tie Sputniky, čo si nakúpil a nikto sa tým nebude očkovať, dúfam, uhradíš zo svojho.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 502 / 2100 / 177 / 322 ]
Fakticky už skončila tak či tak. A to len po niečo viac ako roku od vstupu do vlády.
Len to ilustruje tri veci, ktoré si pri sledovaní slovenskej politiky, bohužiaľ, stále uvedomuje veľmi málo ľudí:
- ak je niekto extrémne populárny, ešte to neznamená, že je dobrý politik, alebo že vie niečo užitočné vytvoriť. Andrej Kiska ako prezident prekonal, tuším, všetky historické rekordy v popularite. Nedokázal to ale pretaviť do ničoho politicky naozaj relevantného: nikdy nedokázal hovoriť o tom, ako krajinu naozaj meniť (mimo kecov o konci mafiánskeho štátu) a nedokázal obrovskú popularitu pretaviť do zmysluplného politického projektu. To ponaučenie by malo smerovať nie do minulosti, ale do budúcnosti, lebo pretendentov na rolu kisku tu máme možno aj niekoľko. Týka sa to aj prezidentky. Tá sa najviac viditeľnej časti svojej role zhostila dobre: krajinu reprezentuje celkom efektívne, a vnútri slovenskej politiky sa pohybuje skôr opatrne a uvážlivo. To ale nemôže prekryť fakt, že akonáhle začne hovoriť o reálnom výkone verejnej politiky, odhaľuje sa jej obrovská naivita a nedostatok znalostí. A pozdvihnutie obočia spôsobujú aj niektoré jej konkrétne kroky (napríklad je neuveriteľné, ako mohla na post ústavného sudcu pred časom vybrať určitého pána Kaššáka, ktorý sa správa a vyjadruje takmer až bizarne, stačí si prečítať nedávny rozhovor s ním v Denníku N).
- na Slovensku sa strany proste robia ťažko, aj preto, že ak sa pokúsite dať dohromady päť Slovákov, onedlho sa dohádajú, akoby boli desiati. (Je to také temné tajomstvo slovenskej politiky: ľudia radi hovoria o tom, ako nám niekto údajne veľmi škodí, napríklad zo zahraničia, ale obrovitánsku časť škôd si tu jednoducho napáchame sami.)
- strany prichádzajú k moci veľmi nepripravené. Niekedy to až tak nevidno, niekedy to aj verejnosť ale ľahko spozoruje - to je práve prípad Remišovej a jej nemohúcnosti pri zvládaní rezortu, ktorý bol uvádzaný do života značne bombasticky a má extrémne náročnú agendu. Nie je to vôbec záležitosť len dnešných vládnych strán. Smer, politicky najúspešnejšia domáca strana po roku 1989, prichádzal do svojich jednotlivých vlád extrémne zle pripravený. Ako-tak to ale dokázali kormidlovať aj pretože, že tá mladšia generácia tam boli zväčša vysoko inteligentní ľudia (vrátane kontrozverzných mien ako Kaliňák alebo Počiatek). Takže sa to aspoň celé nerozpadlo a v niektorých oblastiach bol aj aký-taký pokrok.Ale nič, čím by sa dalo po tak dlhej dobe vládnutia extra chváliť (vlastne nezanechali nič veľké, viditeľné, na čo by bol Slovák hrdý: skôr nemocnice, železnice či vysokoškolské internáty v pomerne mizernom stave, značne podpriemerné verejnoprávne médiá, zúboženú vedu, atď.). Pri ľuďoch ako Remišová, ak by vo funkcii ostala dlhšie, by to zaostávanie bolo ale ešte viditeľnejšie.
Inými slovamia: nesmejme sa zo strany Za ľudí, poučme sa z toho príbehu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3005 / 522 / 49 / 41 ]
Veď už je to každý deň len hádky, henten asi vystupuje z klubu, tamten oného oblial vodou, koalícia (teda vlastní) si pri hlasovaniach robí prieky.... Atď., atď., atď.
Keď to počujem, trpím aj ja, a čo ešte bežní občania? Veď tí už musia strácať dôveru v nejakú súdnosť politikov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 390 / 434 / 42 / 25 ]
Prečo ma to vlastne ani neprekvapuje?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 277 / 1100 / 135 / 395 ]
Zoberme si napríklad také školstvo. Ministrovi Grohlingovi sa od volieb v roku 2020 podarilo:
- zdvihnúť učiteľské platy na úroveň priemeru OECD. Dnes už sa učitelia nemusia trápiť, či im banka dá hypotéku alebo, či uživia rodinu.
- napumpovať 400 miliónov eur do vybavenia škôl
- garantovať VŠ profesorom minimálny tabuľkový plat niečo vyše 3000 eur mesačne
- otvoriť areál bratislavskej Ekoiuventy, ktorý doteraz chátral, verejnosti a najmä deťom
A mnohé ďalšie veci. Aspoň teda myslím, že sa mu to podarilo, pretože kedysi sa o týchto požiadavkach extrémne veľa písalo a natáčalo reportáží. Matne si spomínam, že tu pred pár rokmi kvôli nim bol aj nejaký údajný štrajk. A pochodovalo sa ulicami, svietilo na námestí, robil sa symbolický pohreb školstva, rečnil tam Robo Roth, proste bola to kríza.
O týchto veciach už dnes vôbec v médiách nepočuť, takže sa to Branimu zjavne podarilo. Blahoželám!!
A nielen jemu, treba si spomenúť na ďalších, ktorí sa o riešenie pričinili. Udatných aktivistov, ktorí sa nebáli so svojimi požiadavkami ísť pred kamery. Novinárom SME, Denníka N, RTVS, Markízy. Pánovi Demešovi a jeho dobrým kamarátom z ambasády.
Vďaka!!
Jedine, že by to všetko bolo úplne inak. Ale to hádam nie...
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1318 / 938 / 125 / 94 ]
Nedávno sa totiž prevalili detaily toho, ako Američania v spolupráci s Dánmi odpočúvajú politikov Nórska, Švédska, Holandska, Francúzska a Nemecka.
Američania, na rozdiel od Rusov, pritom majú k drvivej väčšine informácií o svojich spojencoch prístup inými cestami (diplomatickými, výmenou informácií v rámci vojenskej spolupráce, atď.).
Inými slovami, ak odpočúvajú, tak vyslovene preto, aby získali tie najcitlivejšie a najimtímnejšie informácie.
Ale napriek tomu si daná správa v našich médiách vyslúžila doslova len pár riadkov. To keby v tom boli aspoň vzdialene Rusi, to by bol iný cirkus
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 675 / 708 / 36 / 128 ]
Pred ňou som varoval už v zime. Medzitým to vygradovalo tým, že policajná inšpekcia sa najprv dramaticky pokúsila zadržať bývalého šéfa NAKA, a NAKA teraz pre zmenu zadržala šéfa inšpekcie.
Bojím sa, že celý proces sa tým vôbec neuzavrel. Jednoducho, vo vedení štátu je taký chaos, že sa všetko začína rozpadať na kliky, ktoré sa navzájom chránia či medzi sebou bojujú.
Ak nie je štát silný, dôvera v nejakú možnú nestrannú spravodlivosť, a schopnosť ju vykonávať, sa stráca veľmi rýchlo. Ak by matovičovci vládli ešte tri roky, tak tu vôbec nebudeme mať koniec mafie, ako vykrikovali, naopak, celkom prirodzene sa rôzne mafie začnú tvoriť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 671 / 656 / 17 / 119 ]
Proste len tak - mali v okolí cvičenie a pomýlili si objekty. Je to v súlade s tradíciou: počas bombardovania neďalekej Juhoslávie pár amerických rakiet dopadlo aj na bulharské územie (ups) a omylom alebo omylom zbombardovali čínsku ambasádu v Belehrade.
Deje sa to veľmi dlho, napríklad počas druhej svetovej vojny Američania niekoľkokrát zbombardovali neutrálne Švajčiarsko, so značnými škodami na životoch aj materiálne. Ale zaplatili odškodné.
Jedna vec ma na tom celom znepokojuje. S ohľadom na to, ako v našom regióne vidíme čoraz častejšie amerických vojakov (špeciálne v Bulharsku ma každý rok šokuje, ako tam vidno čoraz viac americkej techniky), už len čakám, kedy Amíci omylom napadnú niečo aj u nás.
Mimochodom, nie som so istý, či sa ta správa vôbec objavila niekde v slovenských médiách. Ja som to videl v českých https://www.idnes.cz/.../americka-armada-vojaci-obsadili...?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1011 / 667 / 65 / 141 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 192 / 764 / 32 / 14 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 58 / 783 / 62 / 5 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 535 / 92 / 4 / 7 ]
Nekompetentný minister môže spôsobiť strašné škody, ale to v našich mediálnych hrách nehrá takmer žiadnu rolu. Hráme sa len na príbehy o korupcii, mafii a podobne.
Pán Mičovský sa dnes, ľudovo povedané, zhovadil úplne dokonale. Ale: v zásade to nie je jeho chyba a on je len extrémom inak rozšíreného javu.
Máme často, zvyčajne, veľmi nekompetentných politikov a takmer nikomu akoby to ani neprekážalo.
Poviem to na príklade rezortu, ktorý som kedysi viedol (školstvo a veda). Na to, aby ste v ňom mohli kvalifikovane rozhodovať, potrebujete vedieť veľmi veľa vecí. Čo to je štátne kurikulum a ako k jeho tvorbe pristupujú v iných krajinách. Niečo o technologickom transfere a jeho záludnostiach (ako niektoré veci riešiť zmluvami v rámci výskumných pracovísk, aké sú modely tvorby spinoffov..). Aj o tom, ako sa vlastne výkonnosť vedy dá posudzovať, z mnohých hľadísk. Pomôže mať prehľad o rôznych pedagogických teóriách (aj o praktických aplikáciách - aby ste vedeli napríklad, prečo sa matematika v Singapure učí tak a v Nemecku inak a ako sa to odráža v rôznych druhoch výkonnosti pri rôznych druhoch matematiky). A k tomu ovládať aspoň úplný základ verejnej politiky: zákon o štátnej službe, problematiku verejných obstarávaní, problematiku eurofondov....
Atď., atď., atď. Dalo by sa pokračovať veľmi dlho. A to sú ešte v mnohom akoby jednoduché témy, existuje mnoho takých, ktoré sú čisto technicky zložitejšie. Keď som pre Európsku komisiu kedysi písal o problematike dôchodkových systémov, len vysvetlenie základných parametrov mi zabralo niekoľko strán.
A ak sa bavíme o nejakej podtéme v rámci veľkej témy infraštruktúry, vyžaduje si to často pomerne značne komplexné právne aj ekonomické znalosti.
Jednoducho, tak, ako nepostavíte most bez znalostí statiky a metodík modelovania záťaže, len veľmi ťažko naozaj kompetentne zvládnete rezort, kde musíte ovládať teórie opisujúce, o čom ten rezort vôbec je, a mať nejaké zručnosti a základné znalosti, aby ste mohli vôbec chápať podklady, ktoré si vyžiadate.
Výhoda politika je, že to nemusí všetko do detailov ovládať, stačí základy. Ale ovládať základy týchto tém, to je často vzdialenosť svetelných rokov od schopností bežného domáceho politika.
Prekáža to niekomu? U nás doma ani veľmi nie. Prvý problém sú novinári, tí doslova milujú - a nech sa nikto nehnevá, ale to slovo použijem ako technický, medicínsky termín - debilov. Ja som ako minister prichádzal do styku s celým radom ľudí hlásiacich sa o to, že chcú byť školskými reformátormi. Žiaden z nich na to ani vzdialene nemal nejakú kvalifikáciu, už vôbec nie medzinárodnú, ale to nebránilo tomu, aby mali obrovský prístup do médií.
Problém je ale trochu širší, nemôžeme úplne všetko zvaľovať na novinárov. Ani tridsať rokov od Novembra sme si ako spoločnosť nevytvorili základné triediace mechanizmy pre to, kto by mohol rozhodovať o spoločnosti, a kto sa na to vôbec nehodí.
Áno, v ére internetu a sociálnych sietí s tým zápasia aj iné krajiny. Ale: to Francúzsko si nejak na príslušné miesta vždy dosadí dostatok kompetentných ľudí na to, aby v krajine fungovali perfektné TGV, super galérie, či fenomenálny filmový priemysel alebo finančné schémy podporujúce svetovo dominujúce značky. Británia sa síce strápňuje Brexitom a Borisom Johnsonom, ale rozhodujúce vedecké inštitúcie, no napríklad aj ozbrojené zložky, vedú väčšinou kompetentní ľudia, ktorí zabezpečujú, že krajina ostáva mocnosťou.
My sa v tomto so zabehanými krajinami nemôžeme nijako porovnávať. Milujeme podpriemernosť (nech je niekto hore čo najväčší idiot, aspoň sa je z koho vysmievať). Zbožňujeme neúspech - chvalabohu, svet by bol nejako menej pohodlný, keby tu bol morálny tlak na to, aby som aj ja pracoval, študoval, snažil sa.
Takto je všetko v poriadku. A sme patriotickí, keď ide o futbal či hokej, nie, keď ide o Slovenskú republiku ako takú. Ako štát. So všetkými sociálnymi, politickými a kultúrnymi náležitosťami.
Najbližšie voľby nebudú len o tom, ako vymeniť jedných banditov za iných. Mali by byť aj o tom, ako aspoň čiastočne zlomiť tradíciu nie veľmi efektívnej, nie veľmi sebavedomej a vo všeobecnosti dosť diletantskej politiky.
PS Na Mičovského zabudnite. Ten nie je vôbec dôležitý, podobne, ako jeho domovská strana či hnutie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4300 / 565 / 25 / 56 ]
PS A potom prezidentka odkázala, že nič stiahnuť nejde a ministrom bude niekto iný.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 316 / 533 / 35 / 33 ]
Ráta sa s tým, že sa to rozbije buď v septembri alebo koncom roka. Zvnútra, ani referendum nebude treba. A že nová povolebná koalícia bude Hlas, Smer a Sme rodina.
Ako sa vám takýto scenár páči?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 262 / 460 / 324 / 39 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 115 / 546 / 38 / 4 ]
Najprv som sa ani nechcel k tomu vyjadrovať, lebo.. kto som ja, aby som sa vyjadroval, a navyše, ani tématicky sa to nehodí.
Ale nakoniec mi to predsa nedá, Libuše Šafránková bola výborná herečka, super milé dievča. Áno, dievča, lebo aj keď mala kopu skvelých rolí, ja si ju tiež spájam najmä s Popoluškou.
A nielen ja. Vždy ma fascinovalo, že keď som si okolo Vianoc pozrel nejaký nemecký kanál, išla tam Popoluška. A potom som sa dozvedel, že dokonca ešte väčší kult Popolušky majú v Nórsku.
V ostatných 20 rokoch si dosť aj vytrpela. Pamätám si, ako mi raz jedna Češka počas prechádzky v Kroměříži rozprávala, že Libuška je alkoholička a liečila sa v tamojšej liečebni. A ja som na ňu kričal, že je to nezmysel. Česká herecká legenda za tento naozaj nezmysel neskôr vysúdila aj odškodnenie od bulvárneho plátku, ale medzitým skrachoval, tak nič nedostala.
Každopádne, mala krásny, nádherný život. Keď som býval v Prahe, vždy, VŽDY som sa usmial, keď som kráčal po Kampe vedľa domu, kde sa natáčali vodníci (Jak utopit Dr. Mráčka), keďže som jeden čas neďaleko býval. Či už mala väčšie alebo menšie role, zahrala ich nádherne, neopakovateľne, často so svojím manželom, Josefom Abrhámom, ďalším skvelým hercom.
K takýmto ľuďom je nebo určite veľkorysé. Malo by byť, dali nám tu toľko radosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1318 / 975 / 27 / 35 ]
Lebo sa vytvoria všelijaké nové spojenectvá, kde sa politici budú navzájom kryť. A vraj aj tak už o jeden alebo dva roky ľudí nebude zaujímať, čo sa dialo teraz.
Minimálne za seba môžem zopakovať, že toto neplatí. Matovič a mnohí ďalší sa musia súdnou cestou zodpovedať za to, čo tu narobili. NIE JE prípustné, aby sme nechali len tak ísť niekoho, kto sa proste zobudil a povedal si, že bude plošné testovanie, LEBO. Lebo on chce. A spálil na to stovky miliónov eur.
A ďalšie veci.
Budú stáť pred súdom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 716 / 1900 / 192 / 268 ]
Mne to pripomenulo moju dávnejšu skúsenosť s novinármi. Na rozdiel od Mikulca ma jeden bulvárny týždenník odfotil s hodinkami tak, že vôbec nebolo vidieť značku. Napriek tomu do článku dali, že nejaký odborník to ohodnotil na švajčiarske hodinky s cenou okolo 1500 eur.
Nebol to článok o mne, bol to článok o prominentoch a ich hodinkách a vychádzal som tam dokonca ako ten s najlacnejšími.
Ale aj tak to nebola pravda, v živote som hodinky v takej cene ani nedržal v ruke, nieto ešte vlastnil.
A tak som moje hodinky odfotil s lepším priblížením, ako to bolo v časopise, aby bolo jasne vidieť značku. A dodal som, že neboli švajčiarske a stáli, tuším, 120 eur. Dal som to aj na FB.
Myslíte si, že uverejnili opravu? Ani náhodou.
Samozrejme, toto je len taká somarinka, klamali v oveľa dôležitejších veciach. Ale pekná ilustrácia, že ani vtedy, keď sú uplne presne usvedčené z klamstva, proste sa neopravia. Navyše, toto bol bulvár, ale strojom na lži sú u nás často tie noviny, ktoré o sebe tvrdia, že sú seriózne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1175 / 819 / 47 / 74 ]
NAKA začala pripravovať zatknutie jedného z najvyšších činiteľov v štáte, tak tam nabehla inšpekcia, aby to zbrzdila, lebo dotyčný je v tejto chvíli ešte užitočný. Resp. lebo vládu chcú ešte aspoň na pár mesiacov zachrániť.
Tej už ale veľa času neostáva. Ešte na jeseň mnohým znelo ako sci-fi, že by sa mohlo podariť zorganizovať referendum o predčasných voľbách. Dnes už prakticky ani referendum netreba, vláda v podstate nemá šancu vydržať, otázka je len, kedy sa presne rozpadne.
Kto to potom prevezme? Ešte nedávam predpoveď, ale je veľmi pravdepodobné, že niektoré hlasy nakoniec nebudú zďaleka také silné, ako sa zdajú dnes ?
Čaká nás veľmi, veľmi dramatická jeseň.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 703 / 1000 / 132 / 175 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 54 / 325 / 15 / 1 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 13 / 703 / 48 / 3 ]
Asi začína byť jasné, že po voľbách bude treba veľkú reorganizáciu polície.
A nielen polície. Bezpečnostné zložky sú v tejto chvíli rozpadnuté na rôzne kliky, ktoré navzájom medzi sebou bojujú a toto už naozaj začína ohrozovať stabilitu štátu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 316 / 674 / 42 / 116 ]
??? Len málokto k idiotizácii našej politiky prispel tak, ako ona.
Pamätám si ju z NR SR ešte z mojich ministerských čias. Čisto infantilné správanie. Napríklad na mňa pokrikovala, že mám oproti nej málo followerov na Facebooku. Normálne v parlamente takéto detinskosti.
Dokonca si pamätám jednu scénu, kde z lavice vykrikovala, že ja určite budem čakať, kým mi niekto cez tablet pošle prejav, ktorý potom poslancom prečítam. Lebo nemám na to, aby som odpovedal sám.
Keď o vás takéto niečo tvrdí niekto s intelektovým výkonom Lucie Nicholsonovej, tak si naozaj myslíte, či nemáte halucinácie.
To je ale nič oproti nechutným manipuláciám a dezinterpretáciám, v ktorých sa vyžívala pri odborných témach. Pričom ona je človek, ktorému aj keď sa mesiace snažíte odpovedať vo všetkej slušnosti a naučiť tak troche slušnosti aj ju, tak po vás len znovu a znovu vrhá nejaké zvratky.
Naozaj, ľudsky odporná bytosť. Ale bude sa sťažovať na úroveň našej politiky. Neuveriteľné.
Mimochodom, ak si niekto chce pripomenúť spôsoby madam Nicholsonovej, odporúčam tento dávny rozhovor v TA3 práve so mnou (druhá časť relácie). Ak teda máte na pozeranie tejto slušnej političky nervy. Okrem toho, že tam vrieska ako besná a tvrdí úplné nezmysly, tak tam kryje chrbát kriminálnikovi - a to medzitým potvrdila aj polícia a súd. Keď vyšlo najavo, že človek, kvôli ktorého prepusteniu mňa napádala a ktorého si ona k sebe zobrala ako poslaneckého asistenta !!!, v danej organizácii (a, mimochodom, nielen tam) roky kradol, tak ho na hodinu tiež vyhodila. Ale kým jej dali na jej bludy médiá obrovský priestor, toto už potom o pár mesiacov prešli prakticky mlčaním (objavilo sa pár stručných správ)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1820 / 1400 / 119 / 152 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 163 / 612 / 32 / 59 ]
Mimochodom, práve vnútrozemie je pre mňa pravé Bulharsko. A ktovie, možno sa nám podarí do miestnej školy v prírode priviesť občas aj slovenské deti, bolo by to celkom pekné nadväzovanie vzťahov a pre ne zážitok.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 577 / 559 / 13 / 24 ]
1. Jeseň asi už bude posledné obdobie vládnutia tohto divotvorného zoskupenia. V októbri-novembri už začne byť mnohým zreteľné, že to títo proste neuvládzu tlačiť ani čisto vecne. Do Plánu obnovy natlačili veci, ktoré nebudú schopní realizovať. Médiá to mesiace ignorovali, lebo tomu nerozumejú, ale bude stačiť jeden list Európskej komisie, ktorý niekto zverejní, aby konečne vypukol škandál. Medzitým už teraz v lete parlament buď prijme pár zákonov ktoré v teréne spravia strašný chaos, alebo neprijme a to spôsobí, že sa koalícia nesmierne doháda. (Ide o tri zákony z dielne podpredsedu vlády Holého a o školské zákony z dielne Popletka Grohlinga.) Remišová kvôli digitalizácii a eurofondom začne hľadať, po ktorých kanáloch sa dá najľahšie presúvať.
2. Neustane ani vojna policajtov a prerastie do Vojny kmotrov. Sponzori jednotlivých zoskupení už na seba začínajú byť značne nabrúsení a ono sa to dosť prejaví.
3. Všetci začnú od leta pripravovať predvolebnú kampaň. Novinári takmer pred každými voľbami zvyknú vytiahnuť klišé, že toto bude najšpinavšia kampaň, ale tentokrát sa možno aj trafia. Špiny bude lietať riadne.
Ja osobne sa na to vôbec neteším. Vždy som si prial žiť v krajine, kde sa nerieši špina, ale reálne veci: čo krásne sa postaví, kde sa budú decká hrať, ktorá stanica metra alebo mestskej rýchlodráhy sa dá v daný rok do prevádzky.
Ak mám byť úprimný, jediná vec, ktorá ma tu drží, je, že mám šťastie na ľudí okolo seba. Obrovské šťastie na ľudí, ktorí veria v Slovenskú republiku, v seba, v budúcnosť.
Netreba si klamať, na jeseň to bude obrovský boj. A v boji nezáleží na jednotlivcovi, ale na tom, akých ľudí má okolo seba.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1675 / 1100 / 74 / 131 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 133 / 340 / 8 / ]
Pretože som si pozrel ich profily.
Asi to poznáte. Rozprávate sa nejakým Svedkom Igorovým a máte problém pochopiť, ako niečo také môže vôbec existovať. Ja som napríklad nedávno jednému vysvetľoval, že nikde na svete nemali plošné testovanie celého obyvateľstva, kde sa všetci v podstate povinne museli pravidelne testovať. A on, že to nie je pravda, veď rúška museli nosiť všade. Potom som pochopil, že on naozaj nevie odlíšiť testovanie od nosenia rúšok, nejako mu to splývalo do jednej veci!
A to je stále, nielen nulový zmysel pre logiku, ale problém vôbec rozlíšiť veci a javy. Tak som si pozrel profily týchto ľudí. Nech o nich niečo viac viem.
Je to veľmi smutný pohľad. Väčšinou to vyzerá takto: osamelý človek (minimum priateľov, najmä minimum aktívnych), ktorý nemá prakticky žiadne záľuby alebo záujmy. Jediné, čomu sa venuje, je zdieľanie tých najprostoduchejších vecí, aké kolujú po internete.
A to je jeden, dvaja ľudia, stovky, tisíce.. až dospejete do reprezentatívnej vzorky možno väčšiny Matelkových priaznivcov.
Oni vlastne nič v živote nemajú: záujmy, princípy, výzvy, kolegov, priateľov. Len Igora, ktorý hovorí ich rečou.
Je to smutný, smutný obraz.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1221 / 2200 / 313 / 258 ]
Také som si prečítal v novinách ? Celý tento cirkus okolo údajne démonického a všemocného Ruska, ktoré ovláda americký internet ? považujem za jednu z najabsurdnejších vecí v modernej perverznej politickej šou.
Priemerný Američan za deň zhltne strašné množstvo hlúpostí: ktorými ho kŕmia tamojšie médiá aj internet. Naozaj, je to šialená krajina. Tvrdiť, že ich nejak významne dokáže ovplyvňovať technologicky relatívne malé Rusko je proste smiešna.
A nezdá sa to smiešne len mne. Pred časom som bol divákom jednej diskusie na London School of Economics, kde britský profesor na dátach vysvetľoval, že mýtus o nejakom efektívnom ruskom ovlyvňovaní americkej verejnej mienky je presne to: mýtus.
Strašne tým nahneval ukrajinskú aktivistku, ktorá tam bola, a ktorá mu tvrdila, že Putin ohromne ovláda internet. Dôkaz? Ona vie a verí. Asi tak ?
Samozrejme, Rusko je nádherný, úžasný objekt pre tieto politické hry. Lebo namiesto toho, aby ste museli riešiť západný bulvár či politickú krízu, tak poviete, to vlastne všetko Rusko.
Aké jednoduché. Našťastie, v Európe tomu ľudia veria menej, ako Američania (aký paradox, pretože by predsa mali byť ovplyvnení ruskou propagandou :)). Ale treba si dať pozor, atlantických sluhov je dosť aj u nás. A nespia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1366 / 1000 / 123 / 131 ]
Nie, ani náhodou. A myslím si, že všetky tieto teatrálne odvolávania sú zbytočnou stratou času. Aký to má účel? Ak by parlamentná opozícia rovnaký čas strávila napríklad diskusiou nad kvalitným volebným programom, bolo by to oveľa užitočnejšie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 328 / 343 / 48 / 20 ]
Zhromažďujem okolo seba ľudí so znalosťami bezpečnostnej problematiky, hospodárskej politiky, ale aj školstva či zdravotníctva.
Jeseň pravdepodobne bude veľmi komplikovaná a bude treba pripraviť viacero mechanizmov na to, ako konkrétne pomáhať rôznym organizáciám. Okrem toho vláda už bude musieť mať naozaj adresnú, presnú kritiku, a to prinajmenšom každý týždeň.
Ostatné mesiace som o nastávajúcej kríze hovoril s mnohými ľuďmi z podnikateľskej sféry, zo štátnej správy, aj z iných oblastí. Dohodli sme sa, že bude treba vytvoriť koordinačný štáb, zložený z prvotriednych odborníkov.
Prví ľudia z tohto tímu sa verejnosti predstavujú, ďalší pribudnú do septembra. Spolupracujeme tiež s ľuďmi priamo zo štátnej správy, aj so špičkovými odborníkmi zo zahraničia.
Nebude to ľahké, ale inak sa nedá. Ďalší tím medzitým pripravuje podrobnú víziu toho, ako by Slovensko malo naozaj fungovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 897 / 665 / 92 / 60 ]
Presne, ako som to nedávno hovoril: už dnes začínajú vládni predstavitelia maľovať možnosť, že sa do pár týždňov opatrenia opäť začnú sprísňovať.
Jeseň bude veľmi komplikovaná. Aj preto bude treba, aby všetky konštruktívne sily v tejto krajine začali spolupracovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 332 / 1000 / 154 / 176 ]
PS Výborne! Hneď sa tu objavili aj viaceré správne odpovede ? Áno, je to Dunaj, blízko mesta Ruse, v Bulharsku. Ja ho vždy tu v Bulharsku chodím pozdraviť. Je to akoby ten istý Dunaj, ako v Bratislave, len širší a tu je aj nespútaný, s nespevnenými brehmi a rôznymi riečnymi ostrovmi.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 345 / 399 / 59 / 3 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 98 / 477 / 12 / 10 ]
1. Celá tá téza, čo kedysi spísal autor s pseudonymom Viktor Suvorov nebola historikmi nikdy braná vážne, jednotlivé technické detaily, ktoré uvádza, boli spochybnené alebo vyvrátené.
2. Sovieti síce naozaj mali pomerne veľkú armádu, ale napríklad tu spomínané T-34 mali zatiaľ len v malých množstvách. Iné vybavenie bolo často hlboko pod nemeckými štandardmi.
3. Keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Stalin tam ešte stále veselo kosil armádnu elitu, čo by sotva urobil, ak by plánoval útok na Nemcov a po vpáde Wehrmachtu musel, naopak, urýchlene zatknutých dôstojníkov prepúšťať z táborov či väzení, kde niektorí čakali na smrť.
Navyše im tesne predtým v Zimnej vojne aj malé Fínsko ukázalo, ako na tom bojovo sú.
Ešte inak: historici sa vcelku zhodujú, že Stalin síce rátal s tým, že v nejaký moment k vojne s Nemeckom dôjde a vo všeobecnosti sa na možnosť vojny pripravoval, preto aj tá mobilizácia na západnej hranici (jednoducho, ak by náhodou Nemci chceli v dohľadnej dobe zaútočiť, tak v priebehu leta. Bolo teda logické mať na západnej hranici na tú dobu väčšie množstvo síl). Nie je tiež vylúčené, že v nejaký vhodný moment by Sovieti zaútočili a je možné, že mali na túto eventualitu pripravené relatívne podrobné plány útokov, nebolo by to nič prekvapivé. Ale prakticky všetko nasvedčuje tomu, že Stalin si v daný okamih vojnu skôr neprial a necítil sa na ňu pripravený. A ani nebol, ako dokazuje to, že Sovietov Wehrmacht takmer porazil, mali z pekla šťastie, že ďalšie dve zimy (zvlášť 1942-43) neboli mierne.
Otázka je, prečo takéto nezmysly noviny píšu. Obávam sa, že dôvod je jednoduchý: propaganda. Treba stále živiť príbeh, že Rusko je nejako prirodzene rozpínavé. Presne tak, ako to prebehlík k západným tajným službám Suvorov pomáhal robiť pred viac ako tridsiatimi rokmi.
Jediný problém je, že tu nie sme tak zmasírovaní a padnutí na hlavu, ako niekde v Amerike, v tomto to novinári z Aktualít naozaj prehnali. Ako hovorím, teplo je, zmäkli im mozgy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2190 / 425 / 97 / 51 ]
Najnovšia informácia: dodávateľ, firma Eurolab Lambda, minulý rok okrem iného získala záhadnú pôžičku v hodnote pol milióna eur. Nebola to pritom pôžička od banky.
Niekto, kto ju poskytol, si musel byť veľmi istý, že Lambda bude vysoko zisková.
Okolo transakcií je oveľa viac otáznikov, sám som na ne upozorňoval (prečo štát nenakupoval priamo od výrobcu, či firma dopredu vedela, že štát bude nakupovať hromadné testy, kto kontroloval kvalitu prepravy, či existovala kvalita kontroly dodaného tovaru, či tovar naozaj došiel načas a ak nie, prečo neboli uplatnené sankčné poplatky...), ani nehovorím o samotnom procese testovania (kde sú protokoly z nejakých kontrol, či sa dodržiavali samotným výrobcom stanovené predpisy pri testovaní, kde sú podrobné dáta z testov, aby sa dali skontrolovať, atď.).
Toto všetko rozhodne bude predmetom vyšetrovania.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 938 / 1000 / 52 / 299 ]
Ja len takú drobnosť: občanovi SR nemôže vláda znemožniť vstup na územie SR.
Aj iné veci, ktoré vláda v súvislosti s nemohúcnym bojom proti pandémii robila, boli buď zjavne protizákonné (prvé zatvorenie hraníc, až kým to neopravili) alebo právne vysoko sporné (napríklad strčenie do štátnej karantény).
Ale len tak si tresnúť, že vláda proste zakáže občanom pri návrate z inej krajiny prekročiť štátnu hranicu, to už je teda výkon.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 583 / 1500 / 271 / 479 ]
Má na nich totiž právo tri mesiace po skončení vo funkcii. Bude zaujímavé sledovať, či sa ich zriekne, alebo si ochranku nechá predĺžiť. V minulosti to totiž, pri Ficovi, pokladal za strašný papalášizmus a nehorázne mrhanie prostriedkami štátneho rozpočtu. (Pri nástupe do funkcie dokonca tvrdil, že vôbec nechce ochranku, nakoniec ju akceptoval ? aj pancierovanú limuzínu)
V čerpaní eurofondov smerujeme ku katastrofe. A to napriek tomu, ako Veronika Remišová vedela krásne kritizovať predošlú vládu za zlý manažment v tejto oblasti.
Aj štátna digitalizácia je na tom veľmi zle. A to napriek tomu, že ju u Remišovej spoluriadi jeden z hlavných predvolebných aktivistov kritizujúcich štátnu digitalizáciu pod Smerom (Spoluzakladateľ slovensko.digital.)
Slovenské školstvo sa za vyše roka koncepčne nikam nepohlo. A to napriek tomu, že sa na ministerstvo nasáčkovali ľudia zo všetkých tých skupiniek, ktoré si roky robili kariéru z frfľania na slovenské školstvo. Dnes sú tam a okrem uvoľnenia trhu s učebnicami urobili veľké NIČ. A v robení veľkého nič budú pokračovať, pretože ministerstvo verejnosti nepredstavilo žiadnu koncepciu, čo vlastne chce robiť, len všelijaké zmätené legislatívne návrhy, ktoré furt mení.
Sebavedomé reči Borisa Kollára o tom, ako bez problémov budú stavať štátne nájomné byty, vo veľkom modernizovať železnice (ktoré sa vyčlenia z okruhu verejných financií) atď. atď. ani nejdem rozoberať.
Prečo sa to deje? Pretože tu sa doteraz politika robila tak, že sa najmä organizovali tlačovky, na kandidátky brali aktivisti, riešenia predstavovali tak, aby sa najmä páčili novinárom. A to sa ešte podlialo tonami ľúbivých rečí, napr. ako pri tých bodyguardoch.
A toto je výsledok. Všetko to, čo sa za Smeru riadilo nie práve uspokojivo, sa dnes manažuje ešte horšie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1878 / 1200 / 59 / 250 ]
článokZápadné mocnosti sa už niekoľko týždňov snažia o podobné provokácie sústredením ozbrojených síl do oblasti Čierneho mora.
Sme vo veľmi nebezpečnom období pre mier na našom kontinente.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 335 / 753 / 57 / 141 ]
Nebola by to neprekonateľná tragédia, ako som už avizoval, je dosť pravdepodobné, že do pár mesiacov sa koalícia sama rozsype. Kopia sa interné problémy vládutia, navyše si koaliční partneri začali sami na seba robiť tak podrazy, vrátane predpríprav na trestné stíhania navzájom, že už to akosi nevedia zastaviť. Jediné, čo ich drží pri moci, je priazeň médií. A podráždenosť ľudí z toho, že ich pád by znamenal návrat Smeru.
Inak je koalícia už pomaly akurát dom z karát. Aj situácia na Ústavnom súde ale ukazuje, koľko toho bude treba do budúcna čistiť, rekonštruovať a budovať. Jednoducho nemôžeme mať taký právny poriadok, že ak sa raz zvolí nejaká vláda, tak prakticky neexistuje možnosť jej konanie prerušiť, nech už by nespokojnosť národa bola akákoľvek.
Aj tie príslovečné západné demokracie majú takmer vždy ústavné poistky na to, aby vo veľmi nezvládanej situácii mohli nastať predčasné voľby. Rovnako to musí byť aj u nás, je jedno, či zajtra, alebo o päť rokov, je to vec princípu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1149 / 1000 / 164 / 160 ]
Chvalabohu. Slovensko a celý svet sú zachránené!
Keby takéto správy neposielali do médií, aj by sme zabudli, čo za spolok to PS je ?
Niežeby také veci, ako postavenie žien v spoločnosti, neboli dôležité. Vrátane všímania si rôznych skrytých alebo viditeľnejších spôsobov, ako dievčatám či ženám býva vnucované nejaké vnímanie menejcennosti.
Ale viete, čo je na týchto iniciatívach otravné? Že majú práve nádych pocitu ustavičnej menejcennosti kompenzovanej neurotickými výkrikmi.
Pre rovnoprávnosť často urobí viac úplne neorganizovaná rázna žena, ako dvadsať aktivistiek.
Ale tie aktivistky prskajú a prskajú, lebo oni potrebujú robiť presne to. A nielen u nás. Keď vrcholilo hnutie #metoo , okrem iných odvážnych žien sa ozvala napríklad Catherine Deneuve, a povedala, že to zašlo príliš ďaleko a že mnohé aktivistky hlásajú kraviny. Samozrejme, spustila sa vlna článkov tých, ktoré v živote nič nedosiahli a navážali sa do tejto hereckej legendy.
Hovoríme pritom, ešte raz, o Catherine Deneuve, žene, ktorá v roku 1971 podpísala slávny Manifest 343 a vystavila sa tak v boji za práva žien reálnej možnosti väzenia (slávne osobnosti sa podpisom manifestu priznali, že podstúpili, vtedy nelegálnu, interrupciu, a vytvorili tak spoločenský tlak na dekriminalizáciu tohto zákroku). Hovoríme o žene, ktorá v roku 2007 spustila roziahlu kampaň na podporu vtedajšej prezidentskej kandidátky Ségolène Royal, ku ktorej sa niektorí politici či novinári správali prezieravo, pretože bola žena.
Ale to nestačí tým, ktoré nechcú niečo dosiahnuť, ale proste čakajú na rôzne príležitosti, ako sa angažovať nejakými výkrikmi.
A nemusí sa to týkať len práv žien. Predsedníčka PS sa za posledné týždne najviac vo verejnej diskusii prejavila statusom o tom, ako nejaká učebnica základnej školy príliš stereotypne zobrazuje malých černoškov. Ten text v učebnici a ilustrácie boli naozaj hlúpučké, ale reagovať tak, akoby to bol jeden z hlavných problémov dnešnej spoločnosti...
Aby som sa vrátil k dievčatám a ženám, to, čo potrebujeme, je všeobecne sebavedomá spoločnosť. Ja keď dcére kupujem šaty, ani ma nenapadne siahnuť po tých ružových kravinách, čo firmy ľuďom vnucujú (modré chlapčekom, ružové dievčatkám) a ľudia to vo veľkom akceptujú. Takisto ju budem viesť k tomu, aby si sebavedomo povedala svoje a nenechala si len tak brnkať od niekoho po nose.. Ale nielen ako žena, proste ako človek.
A dúfam, že z nej aj sebavedomý človek vyrastie. Taký, ktorý nebude otrokom korporátnej kultúry, nebude sa snažiť byť za každú cenu in a mať správne názory a pôjde si vlastnou cestou, podporenou usilovným premýšľaním.
A nebude voliť PS. Alebo, presnejšie, nejaký neurotický ekvivalent, ktorý možno bude v budúcnosti existovať. Lebo PS to určite nebude.
Mimochodom, takú ukážku sme mali pár dní dozadu aj na tomto Facebooku. Predstavil som niekoľkých ľudí, ktorí tvoria základ môjho odborného tímu. Samí muži a nie je to šťastné, rád by som tam videl aj ženy. Ale jednoducho každá, ktorá s nami spolupracuje, povedala, že sa publicity bojí, lebo toto bude naozaj dosť náročné. Nato mi tu jedna aktivistka spojená práve s PS začala agresívne vypisovať, že ja a moji spolupracovníci ženy vytláčame tým, ako sa machisticky správame a producírujeme v sakách ?? (pritom my na poradách určite v sakách nesedávame). Jednoducho, číre nezmysly (neviem to nájsť, tak to asi medzitým zmazala). Ešte dodám, že keď som bol v ministerskej funkcii, vlastne všetky moje najvyššie nominácie boli ženy (štátna tajomníčka, šéfka školskej inšpekcie, šéfka štátneho pedagogického ústavu). Niežeby som tam cieľavedomo chcel mať ženy, ale proste v danej chvíli boli najlepšími kandidátkami. Ale, ako hovorím, podlosť týchto aktivistov je práve v tom, aké nezmysly si dokážu skonštruovať, aby sa mohli angažovane producírovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3940 / 730 / 77 / 73 ]
Pre bežných ľudí aspoň prvých pár týždňov áno (užite si to), pre každého, kto sa pohybuje okolo politiky a myslí to so Slovenskom dobre, vôbec nie.
Všetko je pripravené na tretiu vlnu, vládni predstavitelia sa z nej dokonca perverzne tešia. Pokúsia sa znovu cez pandemické zákazy potláčať politické prejavy nespokojnosti.
Našťastie sa stále viac ľudí aktivizuje, ponúka svoje sily na to, aby si vláda nemohla robiť úplne hocičo, čo sa jej zachce.
Znovu hovorím, užite si aspoň začiatok leta, slnko, čerstvý vzduch, treba to.
Potom už bude treba veľa síl a najmä odhodlania na to, aby sme sa pobrali trochu normálnejšou cestou, nebude to vôbec ľahké.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 665 / 987 / 64 / 207 ]
Mimochodom, tento kontrakt neuzavrela táto vláda…
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 210 / 203 / 41 / 26 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 58 / 389 / 24 / 6 ]
Štefan Klein dnes so svojím výtvorom preletel z Nitry do Bratislavy, v mediálne úspešnej ukážke, čo jeho stroj dokáže.
K jeho predošlej firme som mal výhrady. Druhá Ficova vláda sa projekt rozhodla podporiť. Peniaze išli formálne cez ministerstvo školstva, z čoho som ja ako minister nebol celkom šťastný, ale bol som neformálne prehlasovaný.
Moje obavy sa viac-menej aj naplnili. Po tom, ako do firmy vstúpil reklamný investor Vaculík a bývalý Miklošov poradca Bruncko sa síce projekt celkom úspešne celosvetovo propagoval, ale celé to začalo byť veľmi netransparentné a ja som rozhodne nebol spokojný s odpoveďami, ktoré som od nich dostával.
Potom sa na dlhé roky všetko zahalilo plášťom neviditeľosti, firma síce vydávala sporadické správy, že už má nejaké predobjednávky a podobne, ale nič nové už v podstate doteraz neukázala. Teraz to má nového investora, tak uvidíme.
Zato tento nový projekt má pán Klein, zdá sa, viac pod kontrolou, a aj jeho stroj vyzerá veľmi sľubne. Je síce málo pravdepodobné, že budúcnosť dopravy ako taká je v lietajúcich strojoch tohto typu, ale ak bude úspešný, slovenský lietajúci stroj sa môže rozšíriť do oblastí, kde sú na to vhodné podmienky. Či už ako hračka bohatých ľudí alebo ako praktický dopravný prostriedok tam, kde chýba lepšia cestná infraštruktúra ale nie je problém s pristávaním.
Mne sa ohromne páči, ako si profesor Klein proste ide za svojím snom, a úspešne. A mimochodom, nie je to jediná oblasť, v ktorej je úspešný - ako špičkový pedagóg priemyselného dizajnu vychoval veľa úspešných profesionálov (vrátane Jozefa Kabáňa, bývalého šéfdizajnéra Škody, potom BMW, potom Rolls Royceu, dnes na čele dizajnu VW).
Vykašlime sa niekedy úplne na politiku a všímajme si takýchto ľudí. A tešme sa z nich.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1819 / 351 / 14 / 30 ]
Jednoducho, médiá Crmoman okamžite po voľbách prestal zaujímať a keďže ten človek nemal nikdy v školstve podporu, jeho akcie sa scvrkli na takéto niečo.
Pred voľbami to bolo iné: médiá týždne masívne propagovali učiteľský štrajk napriek tomu, že verejnosť tá téma na začiatku vôbec nezaujímala (články o Crmomanovi a jeho výzvach mali minimálnu čítanosť). Ale médiá neprestávali, kým sa myšlienka štrajku neujala.
Neskôr sa zrodila legenda, že štrajk zlomil krk mne ako ministrovi. Nie je to pravda, boli tam oveľa dôležitejšie faktory (moja nechuť k projektu Kmotríkovho futbalového štadióna, zastavenie prípravy väčšiny eurofondových národných projektov, kde sa namiesto racionality presadzoval čistý banditizmus, a pod.). Ale mediálny chaos mi nijako nepomohol, moji protivníci vnútri len získali argument, prečo ma treba vymeniť. A tá výmena bola jasná už pred voľbami, už vo februári 2016 som aktivistom povedal, že rezort si berie SNS.
Celý štrajk bola pritom doslova hlúpa iniciatíva. Učiteľom nepomohol: kým som bol v kresle ja, s určitým politickým výtlakom, tak sa rokovalo o nejakých ráznejších zvýšeniach učiteľských platov a najmä celkového objemu financií na školstvo, po mojom odchode to už nebola téma. Naopak, vláda sa zriekla aj záväzkov, ktoré mne už oficiálne odobrila, vrátane rozsiahlych nových programov na vedu, urýchlenej rekonštrukcie internátov, výstavby učiteľských bytov a podobne.
Nepomohol ani lepšiemu vládnutiu. Cielom štrajku nebolo v skutočnosti zlepšiť postavenie učiteľov ale oslabiť Smer. Lenže Smer bol príliš silný na to, aby mohol byť v danom momente porazený, a už duplom nejakým školským štrajkom. Jediné, čo sa stalo, bolo to, že si Smer musel zobrať aj koaličných partnerov - čím sa celá situácia pre krajinu ešte zhoršila. Lebo niektoré kľúčové oblasti, vrátane školstva, namiesto ako-tak príčetného Smeru obsadila SNS, a to sú, alebo boli, už naozaj banditi.
Jednoducho, čistá novinárska a aktivistická hlúposť ťažko krajinu poškodila, najmä školstvo.
A poučenie tu naozaj zďaleka nie je len pre školstvo. Médiá totiž fungujú tak, že polarizujú a sú katalyzátorom negatívnej komunikácie - a potom sa sťažujú na veci, ktoré pritom samé vyvolali. Napríklad v prípade Smeru by pre krajinu bolo lepšie, keby tam ostali programoví politici ako Peter Kažimír alebo Marek Maďarič, alebo aby sa viac do popredia dostávali pragmatici ako nebohý Ľubo Petrák.
A zo strany tak časom mohla byť celkom pragmatická, primerane výkonná a stabilizujúca politická sila.
Ale ak vybičujete vášne proti strane ďaleko za hranicu racionality, jasné, že sa tam presadzujú radikáli, lebo jadro voličov sa cíti ohrozené a podráždené a chce, aby ich niekto rázne obraňoval. Normálnejší politici tam prestávajú mať zmysel (a médiá im ani nedávajú dostatočný priestor na to, aby mali nejaký výtlak).
Výsledkom práce mediálnych fanatikov alebo, naopak, desivých cynikov (sú tam aj takí aj takí) je zjazvená spoločnosť, úplné vyprázdnenie diskusií o niečom programovom. A dominancia tých, ktorí hlavne vedia niečo emotívne vykrikovať alebo sa presadzovať síce uhladenou ale čistou demagógiou.
A že toto všetko tak dopadlo aj na školstvo, kľúčový rezort pre budúcnosť krajiny, je niečo strašné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3335 / 152 / 31 / 14 ]
Proste radosť, takéto médiá. Pamätám si na to, ako pred pár mesiacmi Matovič tak trapošil pre Macronom v Paríži, že diplomati, čo poznám, z toho omdlievali a normálny človek sa hanbil a zúril. Ale Nko prinieslo komentár, aký je Matovič medzinárodný krízový manažér.
Vždy pripravení podať mu pomocnú ruku. Čím to je?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 432 / 721 / 88 / 64 ]
Hlasovanie skoro určite prežije. Koalícia je v zlom stave, ale ešte sa to aspoň chvíľu pokúsia nejako spolu potiahnuť.
Rozhodne to až jeseň. Ja mám okolo seba čoraz viac nadšených, takmer až bojovo naladených ľudí, časť takých, ktorí nikdy v politike neboli, šikovných, rozhladených, takže sa celkom teším.
Ale všetko bude záležať od toho, ako ochotný zapojiť sa bude národ ako taký. Nielen do blokád (nie, už nebudú protesty), ale aj do vysvetľovania ostatným, prečo táto vláda musí skončiť. A aké škody ešte môže napáchať, ak neskončí.
Ak by si vláda voči ľuďom a firmám dovolila len polovicu toho, čo u nás (zavretie prevádzok s následnými maličkými kompenzáciami či vynucovanie hromadných testovacích manévrov napriek protestom odborníkov, za šialený objem peňazí, pravidelné nadávanie občanom do múdrosráčov), tak by v takom Francúzsku už boli barikády na Champs Élysées a v Británii by bola zablokovaná Downing Street.
V mnohom je to aj dobré, že sme pokojný národ, ale teraz už je naozaj čas prebudiť sa, povedať stop. A vyhodiť ich.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1172 / 885 / 42 / 131 ]
(Bože, človek niekedy naozaj neverí, v čom to žijeme..)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 232 / 784 / 58 / 61 ]
Dúfam, že príde čas, keď školstvo začneme brať naozaj vážne. Vo všetkých relevantných prieskumoch verejnej mienky totiž vychádza veľmi nízko na rebríčku hodnôt.
Aj ja som pred časom zadal prieskum, v ktorom sme sa ľudí pýtali, čo by urobili, ak by sa v štátnom rozpočte zrazu našla voľná miliarda, kam by ju dali. Viete kam? Takmer na hocičo, len nie školstvo. Viac ľudí si želalo takúto miliardu dokonca použiť na zníženie cien energií ako dať ju školám. (Rovnako to vychádzalo, keď sme sa v ďalšej otázke pýtali, čo by urobili, ak by sa našla ďalšia miliarda.)
To je len časť nášho problému. Tou druhou je, v akom stave sú diskusie o školstve a nápady ako ho zlepšovať. Ak sa dnes naučíte povedať ľúbivé frázy ako zážitkové vyučovanie, bádateľský príncíp, či učenie v blokoch, kľudne je z vás expert na vzdelávanie. Toto ale predsa nemá s reálnymi pedagogickými teóriami ani s poctivým manažmentom školstva takmer nič spoločné, sú to len frázy.
Médiá o školstvo tiež nemajú veľký záujem, ide o zaznávanú tému, ktorá sa často dá menej priebojným alebo novým redaktorom.
Celkovo, tá mobilizácia pre školstvo je dosť nízka.
To, aké sú dnes školy, pritom veľmi vplýva na to, ako bude o pár rokov vyzerať spoločnosť. V dobrom aj zlom.
Ak sme v minulosti mali vcelku obstojné odborné vzdelávanie a technické vyučovanie, tak sa to prejavilo v tom, že tu máme aspoň nejaký slušný základ ekonomiky (od IT či, napríklad, medicínskych startupov, po vysoko výkonných pracovníkov v automobilkách, čo zďaleka nie je len montážna práca, ako sa to niekedy podáva).
Ale tiež platí, že aj v tej bájnej minulosti sme v kadečom zaostávali. Rôzne kľúčové zručnosti, logické myslenie v rôznorodých situáciách, spoločenskovedné predmety. Alebo výchova. Deti síce majú aj iné vzory, ale ak celý detský život prichádzajú do kontaktu s neistými učiteľmi, s nepríjemnými manierizmami a málo konštruktívnym prístupom, tak sa to na nich prejaví. A naša spoločnosť naozaj je značne manieristická, nekonštruktívna.
Ja osobne budem spokojný až vtedy, keď budem pravidelne vidieť, že študenti špičkových stredných odborných škôl budú robiť niečo úžasné: zostavia nejaký zaujímavý prístroj, alebo kľudne napríklad vyhrajú medzinárodnú súťaž v murovaní domu (takéto súťaže sme chceli zorganizovať s rakúskymi, nemeckými a švajčiarskymi partnermi, ale po mojom odchode z ministerstva to padlo). Keď budeme mať a aj propagovať viac detských géniov: niekoho, kto má 16 rokov a napíše zaujímavú knihu o kryptografii alebo špičkovú divadelnú hru. Vtedy, keď budeme mať pekné školské areály, aj so športoviskami a krúžkami, ktoré budú otvorené na používanie celému susedstvu. Vtedy, keď budem vidieť, že sa na školách robí reálny pedagogický, rôznorodý výskum (nie robím si atestáciu, tak pošlem na niekoľko škôl nejaký dotazník). Keď budem v prieskumoch vidieť, že deti a mládež majú ambície, zvedavosť, silné hodnoty. A keď to bude podopreté tým, že, samozrejme, byť učiteľom bude vnímané ako pomerne prestížne povolanie.
Dúfam, že také školstvo raz budeme mať. Dnes aspoň treba podržať deti, ktoré majú za sebu neľahké mesiace, dbať na to, aby mali stále chuť objavovať nové veci a posmeliť ich do ďalšej práce. Ale aj v tom, aby si cez prázdniny aj oddýchli na čerstvom vzduchu ?
Myslime na ne a venujme sa im.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3322 / 191 / 6 / 19 ]
V ostatných týždňoch boli napríklad opatrenia na prekročenie hranice nastavené vcelku rozumne: povinná registrácia v eHranici a PCR test (alebo samokaranténa).
Akurát, že vláda na tie pravidlá sama srdečne kašľala. Nikto nič nekontroloval.
A teraz to ide pomerne drasticky sprísniť. Prečo? Pretože toto robia už rok: najprv sa na to vykašľú, nerobia nič z tých zásadných vecí, ktoré im odborníci radia, a potom začnú kričať, že situácia je dramatická.
Lebo tá dráma vyhovuje. Typická v tom bola zima: opatrenia proti pohybu, na papieri prísne, sa dodržiavali len minimálne, vláda to nijak nekontrolovala. Ale stačilo spomenúť slovo protest alebo zbieranie podpisov za referendum a už bolo treba všetkým podozrivým dávať odkazy o base, lebo pandémia.
Im celkovo vyhovuje ten chaos. Kopa ľudí je v podstate za primerané opatrenia, len si neželá arogantné správanie vlády alebo potláčanie politických práv. Ale vláde vyhovuje, ak sa to všetko premieša, nech to vyzerá, že normálni občania s odporom k vláde či príliš agresívnemu nasadzovaniu opatrení sú všetci konšpirátori.
No a do toho, samozrejme, čo iné čakať: cirkusová očkovacia lotéria a presvedč babku, dostaneš od štátu odmenu a neviem čo.
Presne tým Bláznivý Igor žije. Večným cirkusom. Mesiace sľubovali odškodňovací zákon, nič z neho. Igor na jar blúznil o tom, ako má pripravenú geniálnu daňovo-odvodovú reformu spojenú s prorodinnou politikou a hneď ukáže detaily - doteraz ich nikto nevidel.
Ale akonáhle je možnosť vystúpiť s nejakou pestrofarebnou kravinou, je tam, na pódiu.
Keď budú na hraničné priechody teda nasadzovať políciu a armádu, ako sa vyhrážajú, mali by na tie bývalé colnice natiahnuť veľké pruhované kusy látky. Aby to vyzeralo ako vstup do spomínaného cirkusového šapitó.
Lebo presne tým teraz sme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1848 / 850 / 71 / 122 ]
Expremiér Matovič si tento týždeň nechal predĺžiť osobnú ochranu za naše, štátne peniaze.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 311 / 1000 / 201 / 135 ]
Mimochodom, zástupkyňu mi tam robila dnes pomerne významná astrofyzička Aurora Simionescu.
Na toto sa najviac teším, až už nebudem v politických aktivitách - znovu budem hádam niečo zaujímavé čítať a písať ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 335 / 90 / / ]
Už som to spomínal: najkrajší sviatok Cyrila a Metoda som zažil v Bulharsku (fotky prikladám). Oni to totiž majú ako skutočný národný sviatok (ale oslavujú v máji), na ulici sú davy ľudí, po hlavných triedach Sofie pochodujú najlepší žiaci spolu s váženými akademikmi.
Ja som tam bol čestný hosť, po boku prezidenta a ich ministra školstva, a bola to naozaj česť, lebo takto prispievať k oživovaniu spoločného dedičstva slovanských národov, to mi jednoducho bolo a je celkom prirodzené.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 511 / 323 / 4 / 7 ]
Denník N má článok o potravinových problémoch na Kube.
V čom je problém? Po prvé, prečo sú takéto články, ak sa týkajú Latinskej Ameriky, takmer vždy len o Kube alebo Venezuele?
V Belize v dôsledku pandémie a stúpajúcim cenám jedla až 40 percent ľudí muselo začal šetriť na jedle. V Guatemale zo 16 miliónovej populácie vyše 2 milióny ľudí trpí chronickou (!) podvýživou a ďalší milión začal trpieť podvýživou odkedy začala pandémia.
V Hondurase hladuje tretina populácie!!! (Podrobnosti v linkoch v diskusii.)
A takto by sa dalo pokračovať. Ide o súbor faktorov: hurikány ničiace časť úrody, nízka úroda kvôli lockdownom a následným obmedzeniam v používaní poľnohospodárskych vstupov (hnojivá, mechanizácia), atď. V prípade Kuby je problémom aj desaťročia trvajúce americké embargo, ktoré nespôsobuje len to, že si Kuba nemôže nakúpiť potraviny v zahraničí, ako sa článok snaží tvrdiť, ale to, že nezarábajú dosť devíz na nákup vstupov.
Iste sa dá diskutovať o tom, kde všade robí chyby samotný kubánsky režim, kde ľudia ako takí, a podobne. Ale to ten článok nerobí. Je to vyslovene propaganda: Američania nám dávajú najavo, že je dobré písať, že Kuba má problémy, lebo si vybrali socializmus, tak to tak robíme. Bodka.
Jednoducho, bratislavská kaviareň = najpoctivejší dediči normalizátorskej a inej reálsocialistickej rétoriky a životných postojov. Ak by sme boli v roku 1988, tí istí ľudia by vydávali články o prehnitej kapitalistickej Amerike.
Režimy sa menia. Čo nezmeníš, je charakter.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1547 / 842 / 42 / 117 ]
Nejde mi ani tak o problematiku očkovania, ktorá je naozaj komplikovaná, ale o jednoduchú úctu k faktom a logiku.
Po dlhšom čase som sa prinútil pozrieť si video od Dr. Bukovského. Lebo ľudia mi to preposielajú, ako dôkaz niečoho, kadečoho.
Zaujali ma tri veci (to najlepšie si nechávam na koniec).
Po prvé, objavuje sa tu to populárne tvrdenie, že veď aj takí Nemci a iné západné krajiny majú podobnú zaočkovanosť ako my (a má to nejako implikovať, že sa rozhodujú v rovnakých podmienkach, ako my). Ale to nie je pravda, NEMAJÚ. Ako tak podobné je to len pri zaočkovaní oboma dávkami (k dnešnému dňu na Slovensku asi 30 percent, v Nemecku takmer 39 percent). Ale úplne inak ten obraz vyzerá, ak sa pozrieme na zaočkovanie aspoň prvou dávkou, tam už sú rozdiely značné (SR 37 percent, Nemecko 55). Dobrý je príklad Fínska, kde je plne zaočkovaých len 20 percent, ale aspoň prvú dávku má 61 percent. Jednoducho, veľa krajín očkuje inak, natiahlo čas medzi dávkami (u nás, naopak, pre nedostatok záujmu o očkovanie bol priestor na to, rýchlejšie zaočkovať oboma dávkami). Z logiky vecí vyplýva, že sa nám aj v tej štatistike plne zaočkovaných dané krajiny veľmi rýchlo vzďaľujú.
Z väčších európskych krajín tu kraľuje Británia so 66 percentami. TO je dôvod, prečo o dva týždne takmer odstránia opatrenia.
Po druhé, objavuje sa tu ďalšie populárne tvrdenie, že Rada Európy zakázala diskrimináciu očkovaných a podobne. Bukovský hovorí o porušovaní právnej normy Rady Európy. Lenže daný text nič európskym vládam neprikazuje, ani nemôže, nie je to žiadna právna norma, ale rezolúcia jedného z orgánov danej organizácie (Parlamentného zhromaždenia). Vláda na ňu síce môže prihliadať (podľa mňa by aj mala), ale inak ten text nemá žiadnu právnu silu. A mimochodom, je to rezolúcia PODPORUJÚCA očkovanie a vyzývajúca na efektívne očkovanie. Len, to je pravda, hovorí, že sa to má robiť tak, aby nedochádzalo k nátlaku a aby ľudia dostávali čo najviac objektívnych informácií.
No a po tretie, toto je naozaj perlička: Igor Bukovský prichádza s tvrdením, že vedecký článok v prestížnom New England Journal of Medicine ťažko manipuluje pri údajoch o tom, či má očkovanie negatívny dopad na tehotenstvo. Lebo, podľa neho autori štúdie hovoria, že z 827 žien, ktoré mali potvrdené tehotenstvo... tam bolo 104 tých predčasných strát plodu... Lenže autorky kritického listu vydavateľovi hovoria, že je potrebné do tej analýzy zarátať len ženy, ktoré sa nachádzajú iba v prvom trimestri. A tu, víťazoslávne ukazuje Bukovský na veľkých ručne napísaných číslach, vychádza, že zo 127 žien očkovaných v prvom trimestri až 104 potratilo. A tento údaj sa lavínovito šíri internetom.
Akurát, že je to STRAŠNÁ blbosť. Sledovaných žien nebolo 827 - to je len počet žien, ktoré v danom dvojmesačnom časovom okne mali dokončené tehotenstvo buď pôrodom alebo potratom - ale 3958. A, samozrejme, podmnožina žien zaočkovaných v prvom trimestri bola nie 127, ale tisíce.
Jednoducho, Bukovský nie je schopný kompetentne si prečítať, inak pomerne jednoduchý, text so zopár tabuľkami. A toto naozaj nie je o tom, že by mu ušiel nejaký šum v dátach z experimentálneho akcelerátora. Spravil úplne primitívnu botu.
Ak ten text vôbec čítal. On sa totiž odvoláva na jeden konkrétny list editorovi žurnálu - ktorý má celkom relevantné výhrady k interpretácii dát, ale Bukovský ich základnú výhradu podáva v úplne inom zmysle.
Ešte by som mohol uviesť ďalšie veci k niektorým logickým eskapádam v tom videu, ale už aj tak tu o tom píšem príliš dlho.
Prosím, nechápte to zle, táto moja poznámka nebola o opatreniach proti pandémii či o problematike očkovania. Ale len o tom, že na internete naozaj možno nájsť kopu úplných nezmyslov.
A len to, že sú populárne a rýchlo zdieľané neznamená, že sú pravdivé. Je dobré si trochu udržiavať odstup.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3918 / 719 / 754 / 67 ]
Zároveň, keďže je oveľa, oveľa infekčnejší, v podstate nám urobí službu: vytlačí tie nebezpečnejšie varianty (jednak tým, že po nakazení delta variantom bude imunita aj na tie ostatné známe mutácie a jednak tým, že v špičke jednoducho iné varianty budú mať menej šancí infikovať ľudí, keďže mnohí budú práve infikovaní deltou a podľa odborníkov koronvírus zavrie bunku pre ďalšie konoravírusy). Je to niečo, s čím odborníci rátali, ako s možným scenárom.
Ak sa tento scenár aj potvrdí (dáta sú stále iba veľmi čiastkové), a nenastanú nejaké závažné zmeny, v podstate budeme pomerne rýchlo spieť ku konci pandémie.
A to nevyhovuje. Z mnohých dôvodov. Okrem iného aj preto, že to už aj slepý bude vidieť, že vláda vládnuť nevie a koronu mala len ako výhodnú výhovorku pre časť voličov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 897 / 1400 / 158 / 319 ]
Treba si tie voľby teda vybojovať inak, nátlakovými akciami. Nebude to jednoduché, pretože táto vláda by nedstúpila, ani keby na námestí videla desiatky tisíc ľudí. Aj to je dôvod, prečo tie akcie budú musieť byť iné, naozaj nátlakové.
Aj keď odrátame všetkých, ktorí sa najmä vyjadrujú na internete, myslím, že stále ostane veľká akcieschopná skupina. Plus, oni k tomu svojou tupou neschopnosťou vrchovato prispejú (stačí sledovať, čo vláda stvára s režimom na hranici).
Do pár mesiacov vláda nebude.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 603 / 817 / 120 / 139 ]
Samozrejme, zbehli sa sem viacerí Svedkovia Igoroví (tentoraz nie Igora Matoviča), aby vypisovali niečo v zmysle, ako to on myslí dobre a vôbec, určite vedeckým textom rozumie lepšie ako ja.
Tak to poviem ešte raz a po lopate: každý, kto len tak začne šíriť, že takmer každá žena zaočkovaná proti covidu v prvom trimestri potratí, je okrem toho, že je hlupák, aj netvor.
Predstavme si ženu, ktorá je čerstvo tehotná a ľudia jej tento nezmysel ukážu. Možno minulý týždeň sa nechala zaočkovať a tento týždeň jej oznámili dobrú novinu, dieťatko. A zrazu šok, a u mnohých obrovský stres.
Milý pán doktor by si zaslúžil pár výchovných a tí, čo jeho hlúposti šírite, tiež.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 764 / 589 / 689 / 21 ]
Ešteže tak. Ak by to neurobil, podal by som naňho trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy. A s veľkou pravdepodobnosťou by ho súd podmienečne odsúdil.
Celkom správne. (Myslím, že presne preto, že mu niekto príčetný vysvetlil trestnoprávne dopady, sa aj rýchlo so svojím nezmyslom stiahol.)
Ostáva pamätať na jeho fanúšikov, ktorí stále jeho klamlivý post zdieľajú. Osobne vôbec nie som priaznivom progresivistických nezmyslov založených na kultúrnom neomarxizme, že násilie nie je nikdy užitočné - ale áno, niekedy je. Títo jeho fanúšikovia by si zaslúžili výprask, až by mali modré zadky.
Mimochodom, rovnako, ako považujem za amorálne všelijaké teleshoppingy, ktoré len využívajú slabšiu intelektovú výkonnosť divákov, považujem aj za nechutný obchod s rôznymi výživovými doplnkami, na ktorých pán doktor fičí. Len tým využíva spomínanú slabšiu intelektovú výkonnosť svojich sledovateľov (okrem iného si priamo protirečí v tom, čo káže, a v tom, čo predáva).
A rovno hovorím - ak sa tento šarlatán ešte raz opováži na svoj biznis zneužiť tak zraniteľnú skupinu, ako sú budúce matky, rovno dostane na stôl trestné oznámenie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1220 / 349 / 676 / 30 ]
Prázdna špajza, Igor do nej siahne.. a hup, miliarda! Veď je to kúzelník! Kam sa hrabe Copperfield!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 368 / 1100 / 140 / 191 ]
Nech sa nikto neoháňa tým, že zakázať referendum sme museli, aby sa strážila demokracia.
Celá táto záležitosť tiež ukázala, aký tu máme slabý stav ústavných (a asi aj celkovo akademických) právnikov. Pretože to, s čím vychádzali niektorí, ktorí toto rozhodnutie dopredu zdôvodňovali z akademického prostredia, bolo naozaj veľmi nepresvedčivé.
A keď už som pri tom, zopakujem, ukázala to pandémia ako taká: dochádzalo tu totiž k bezprecedentným právnym manévrom (v spojení s nedodržiavaním niektorých predpisov, pretože táto vláda na procedúry kašle). Kde boli všetci tí komentujúci právnici, ktorí sa inak radi nechajú zavolať do televízie? Nech by sa aj vyjadrili, že podľa nich vláda postupuje v súlade s ústavou, atď., ale aspoň by sa nejako vyjadrili. Ale bolo ticho.
A pripomeniem, že dokonca ombudsmanka (!) začala byť ako-tak aktívna až po veľmi dlhej dobe.
Už vyše roka od profesionálov, ktorí by mali strážiť procedúry, zvyklosti, normy, cítime skôr letargiu, nechuť niečo povedať (vrátane akademikov, trpiacich na čele rezortu plagiátora) a tým pádom spejeme k tomu, že tu moc naozaj začne preberať svojím spôsobom ulica. Lebo kto tu vlastne dnes vládne?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1565 / 696 / 62 / 100 ]
V reakcii na tvrdenie Ústavného súdu, že referendum o predčasných voľbách nie je možné usporiadať, pretože táto možnosť nie je v ústave, si niektorí politici aspoň prihriali polievočku tým, že sľúbili to do ústavy teda dať.
Ale nie strana SaS. A preto ich uznávam.
Pretože hrdo, bez okolkov priznali, o čo im ide: o dobre platené fleky. Ostať v parlamente tak dlho, ako sa dá. Nevyhovárajú sa, naopak, úplne priamo republike ukázali prostredník. Máme vás v paži, my tu chceme byť, aj keby čo bolo.
Pripomínam: dosiahnuť predčasné voľby, alebo hocičo iné, referendom, je u nás v skutočnosti veľmi ťažké, kvôli tej podmienke, že sa musí zúčastniť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Takže výhovorka, že to by sa potom referendom dali hocikedy zmeniť volebné výsledky, je úplný nezmysel (veď sa to za 30 rokov nikomu nepodarilo).
Ale oni nechcú pripustiť ani najmenšie riziko, že by museli odísť. Naozaj: ide čisto o fleky. Demokracia, zodpovednosť pred voličmi, vôľa ľudu - to sú pre SaS len marketingové kecy, dobré do predvolebných časov, keď sa občanov snažia nalákať svojimi lživými predvolebnými programami.
Ale, ako hovorím, aspoň sa nepretvarujú stále. Dnes je pre nich volič h--no.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1260 / 734 / 80 / 107 ]
Mnohí právnici sa chytajú za hlavu a voči väčšinovému názoru je aj v rámci samotného Ústavného súdu ostrá opozícia.
Dvaja ústavní sudcovia, ktorí s nálezom nesúhlasia, dokonca podčiarkli, že podľa tohto nálezu bolo aj referendum o vstupe do Európskej únie neústavné!
Po tom, ako sme tu mali mesiace vládnutia, kde dokonca Úrad vlády ukázal, že je schopný ignorovať bežné zákony, kde sa zo zasadnutí vlády stal chaos, kde sa bežne niečo vyhlási v utorok a v stredu sa to opatrenie zmení alebo zruší, tak teraz tu máme vážny problém so samotnými základmi právneho štátu.
Slovenská republika sa dostala do všeobecnej, hlbokej krízy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 721 / 1200 / 135 / 709 ]
Lenže z toho, čo bolo zatiaľ zverejnené vyplýva, že Ústavný súd argumentuje, že referendum o predčasných voľbách nie je možné vôbec. A teda ho ani dať do ústavy.
Dostávame sa do úplne absurdných situácií.
(EDIT: Medzitým celý nález vyšiel a je iný, ako naznačovali vyjadrenia predsedu súdu. Dokonca ešte absurdnejší. Ale dať do ústavy možnosť referenda o predčasných voľbách umožňuje, dokonca to, zjednodušene povedané, označujú za jediný spôsob. Takže teraz sa ukáže, ako poslanci chcú alebo nechcú umožniť realizovať vôľu ľudu.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 674 / 306 / 46 / 41 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 104 / 397 / 23 / 4 ]
OĽaNO spustilo masovú internetovú kampaň na očkovaciu lotériu. De facto je to šialene drahá (a hlúpa) kampaň na OĽaNO - za peniaze náš všetkých!!
Je to len ďalšie pokračovanie trendu. Sme rodina, či ako sa tá mafiánska strana volá, si spravili nejaký program Rodinka, kde sa tvária, akoby strana rozdávala peniaze na ihriská, ale v skutočnosti sú to štátne peniaze. (Zabezpečil ten v maskáčoch.)
Jednoducho, akoby nestačilo, že máme na čele parlamentu štartéra, plagiátora a sexuálneho zvrhlíka, oni si v pohode vyberú obrovské objemy štátnych peňazí na stranícke účely a ešte sa s tým celému národu vyškierajú.
A spomínané OĽaNO ani nikdy nemalo žiadne zábrany. Doteraz nemajú žiadne reálne stranícke sídlo, na čisto stranícke tlačovky využívajú buď parlament alebo dokonca Úrad vlády.
V niektorých krajinách by im za to najvyšší kontrolný úrad alebo jeho ekvivalent strašne tresol po prstoch, no ale my fungujeme, ako fungujeme (aj preto pripravujem ja návrh úplne nových právnych úprav ohľadom míňania straníckych peňazí a pokút za zneužívanie verejných prostriedkov).
My už nemáme len vládne strany, my máme doslova štátostrany. Gangsterské, podvodné štátostrany.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1264 / 843 / 51 / 161 ]
Ústavný súd a parlament spoločne prakticky vylúčili, aby sa voľby mohli konať do konca tohto roka. Vysvetlím: vo svojom náleze súd okrem iného povedal, že parlament si dokonca nemôže ani skrátiť volebné obdobie.
Čiže už nielen referendom, ani z vlastnej vôle poslancov!
Dá sa to obísť (v skratke: zmena ústavy a po nej ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a predtým ešte zmena rokovacieho poriadku, ak by to malo byť do decembra), ale je to tak úžasne komplikovaná situácia, že sa to takmer určite nestane. Do zimy zmenu ústavy tak, aby vôbec boli možné pradčasné voľby, prakticky nemožno čakať.
To sa ale nevylučuje s možnosťou, že by vláda na jeseň padla a na veľmi krátku dobu by nastúpila úradnícka vláda. Každopádne, situácia bude, opakujem už po stý krát, veľmi zlá. Nikto zodpovedný si nemôže želať, aby táto koalícia pokračovala.
Čo treba robiť:
- Na jeseň budeme musieť mať výzvu, že krajina potrebuje reštart, od elity krajiny - a tým teraz myslím vedeckej a kultúrnej elity. V tomto ohľade asi v úzadí nikto nerobí toľko, ako ja. Je to ale náročné, lebo osobnosti (teraz nemyslím, všelijakých hercov, ktorí podpíšu hocičo, a nikto ich neberie vážne) sa neradi zapájajú do podobných akcií. Prirodzene, pretože máme tak zbulvarizovanú mediálnu scénu, že reálne osobnosti chcú mať pokoj. Napriek tomu povedomie, že krajina je v kríze, rastie, takže osobne si myslím, že čoskoro tu bude naozaj široká výzva osobností z celého spektra spoločnosti. A to naozaj treba, pretože Slovensko potrebuje nejaký zjednocujúci impulz od nepolitikov, silný hlas, ktorý presvedčí aj váhajúcich, že takto to ďalej naozaj nejde.
- Budeme musieť organizovať protesty. Kvôli tretej vlne to bude opäť raz komplikované, ale máme na to vhodné formáty. Ja osobne som pripravil úplne konkrétne formy, aj formuláre, ako sa ľudia budú mocť prihlásiť a zapojiť - kto chce, tak do tradičnejších protestov, kto chce, tak do ostrejších foriem (každý dostane aj konkrétnu právnu pomoc). Teraz už treba úplne konkrétny, sústredený tlak napríklad na jednotlivých vládnych poslancov.
- Kľúčové bude zapojenie spoločenských organizácií - najmä odborov. Toto je niečo, čo neviem odhadnúť, ale treba dúfať, že sa zapoja.
Nič z toho nebude jednoduché - zvlášť v tejto dobe majú ľudia napríklad tendenciu vykričať sa na sociálnych sieťach, reálne sa ale zapojí minimum. Ale realita bude stále horšia, bohužiaľ, a ľudia sa jednoducho postupne zapájať budú musieť.
Len to musí byť čoraz disciplinovanejšie, organizovanejšie. Jednoducho, toto je veľká kríza, a ako znie jedno úslovie, škoda krízy, ktorá sa nevyužije na niečo užitočné. Reštart krajiny, štátnosti by takýmto užitočným výsledkom mohol byť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2709 / 366 / 61 / 53 ]
Rozmohol sa tu odvčera taký nešvar, pri prechode hranice sa dostať do konfliktu s policajtmi a ešte si z toho natočiť hrdinské video.
Keby to aspoň málo nejaký vážny kontext, ale je to väčšinou bol som v Rakúsku na kávičke a nechcú ma bez registrácie pustiť naspäť.
Keďže sa to týka aj ďalších nie úplne šťastných javov, dovoľte k tomu pár slov.
Po prvé: žiadna krajina na svete nefunguje tak, že občan si môže len tak vykladať právo. Ak je nejaký zákon napr. potenciálne neústavný, alebo sa nejaká právna norma utvorila nie právne komfortnou cestou, tak to treba riešiť súdne. Nie tak, že hocijaký občan začne policajtovi bliakať, že toto je nezákonné, toto je neústavné a podobne. A dokiaľ súd niečo nepovie, tak norma platí. (Občan môže žiadať o náhradu, ak bol zlým zákonom poškodený, ale ani to nie je úplne priamočiare.)
Po druhé, čisto vecne, na tom, aby sa v rámci kontroly šírenia vírusu zaviedla nejaká evidencia, kto bol v zahraničí, samé osebe nie je nič zvláštne.
Po tretie, konkrétne k tým videám s návodmi ako sa na hranici naťahovať s policajtmi: na čo je to dobré? Znepríjemňovať život ľuďom, ktorí si len robia svoju prácu? A nie, prosím nemajte tú drzosť nazývať takéto niečo občianskym protestom.
Po štvrté, v rámci tých videí zaznievajú kadejaké nezmysly. Príklad 1: Nie, Schengen neznamená, že hranica musí byť za každých okolností otvorená. Príklad 2: Áno, ústava vám síce zaručuje právo vstupu na územie SR, ale neznamená, že štát si nemôže stanoviť nejaké podmienky pohybu po území SR - pustiť vás musí, ale ak tie podmienky porušíte, môže vás sankcionovať.
Zdieľate tu vaše presvedčenie, čo sa má a čo nemá robiť a potom to vedie k tomu, že sa nejaký chudák nechá strhnúť a doplatí na to. Ako ten Čech, čo útočil na proteste na policajtov - lebo on je v práve - a dostal päť rokov basy (a na súde sa kajal). Pomôže mu niekto z vás?
Alebo krčmár, čo sa nechal strhnúť hlúposťami tej advokátky z východu a dostal veľmi rýchlo podmienku.
Celý tento bordel len robí ďalšie problémy, v skutočnosti to vôbec nepomáha situáciu riešiť. Sám som sa stretol s tým, že sa niektorí právnici odmietajú púšťať do aktivít, ktoré by mohli vyústiť do napadnutia niektorých vládnych krokov cez súdy, lebo za tým vidia davy všelijakých kotlebovcov, harabinovcov a podobných, a nechcú ani úplne vzdialene byť s týmto spájaní. (Podobne, ako drvivej väčšine ľudí, ak vidia zábery zo sobotných protestov, so všetkým tým nemožným hulákaním, to len nejaké protesty proti vláde znechutí.)
Tak sa už, prosím, všetci ukludnime. Za socializmu by za toto brblanie a vzpieranie sa rýchlo každý dostal po prstoch. Teraz je nejaká demokracia, tak si zrazu hocikto myslí, že môže vykrikovať úplne hocičo na hocikoho. Dôchodkyne vyzývajúce na vyhádzanie poslancov z okien, a podobne.
Spamätajme sa. Protesty, to majú byť jasne smerované akcie PROTI VLÁDE.
PS 12.7. 21,00: Vidím, že sa tu zišlo množstvo hrdinov, tak dovoľte ešte pár poznámok:
- Protesty samozrejme budú, ostré. Na rozdiel od väčšiny prítomných ja viem Matovičovi v noci priamo pred bránu vyklopiť vlečku hnoja, alebo v noci obtočiť tri ministerstvá reťazami (v danom prípade robenými z materiálu, ktorý sa dá ľahko odstrániť, pretože išlo o výstrahu a nie o to, skomplikovať vjazd do budovy, ak by ho bolo naozaj treba).
- To, že keď treba, viem veci zorganizovať, vie aj Matovič, aj Mikulec, preto sa už pár mesiacov snažia ma na niečom chytiť, v jeden moment dokonca na protiteroristické paragrafy. Je to skôr smiešne a úplne zbytočne tým zaťažujú vyšetrovateľov a vyrábajú papiere, ale deje sa to. Mne, nie fejsbúkovým revolucionárom.
- Na druhej strane si musím jednoducho ľudí šetriť. Tých, ktoré sú reálne niečo schopní robiť, lebo tí sú vzácni. A nebudem ich hnať do príliš ostrých aktivít, kým na to nie je naozaj pripravneá pôda. Lebo inak som sa za posledného pol roka stretol aj s celým radom ľudí, ktorí sľúbili na tvoj ďalší protest prídem s traktorom, kamiónom, autobusom, alebo dvadsiatimi chlapmi!. Nikdy sa to nestalo, vždy mali dobré výhovorky, prečo im práve vtedy do toho niečo prišlo. Mimochodom, väčšina z nich je extrémne aktívna tu na Facebooku, niektorí majú za svoje posty stovky, aj tisíce lajkov.
- A to isté sa týka 90 percent ľudí, ktorí tu dnes niečo vykrikujú ? takmer nikto z nich nepôjde do niečoho ostrejšieho, maximálne tak byť niekde krytý davom (alebo si robiť videjko z dráždenia policajtov). Čiže, až bude na to naozaj vhodný moment, pôjdeme urobiť, čo treba (nie, určite nie vyhadzovať poslancov oknami ale vytvoriť taký tlak, aký treba). Ale rozhodne nie tak, aby sa odvážni ľudia dostali do maléru, keď na to nebude vyslovene vhodný moment. Málokto z vás hrdinov by im prišiel na pomoc.
- Keď už som pri tom, už pred časom som tu dal výzvu: ak si niekto myslí, že dokáže ísť na parlament a vyhodiť odtiaľ tých hajzlov ručne-stručne, som ochotný zorganizovať malé cvičenie niekde na lúke, kde mi to taká skupinka priamo predvedie, ako by bola schopná fyzicky obsadiť parlament ?
- A ešte raz: sk niekto tvrdí, že ten správny protest je robiť si video z hraničného priechodu a naťahovania sa s policajtmi, tak je idiot. Akýkoľvek ďalší policajt, ktorý to vidí, tým s veľkou pravdepodobnosťou stratí sympatiu k nejakým protivládnym aktivitám. Ale nielen policajt - to isté sa týka mnohých štátnych úradníkov - prečo by mali mať sympatie k ľuďom, ktorí sa navážajú do tých, ktorí si len na strane štátu plnia svoje povinnosti?
- Aby som to skrátil: situácia v krajine je veľmi vážna. Kopa ľudí nemá prácu, len sa neukazujú v oficiálnych štatistikách, tak to médiá až tak nezaujíma. V zime zomrelo kvôli vládnej neschopnosti zbytočne veľa ľudí, nad priemer toho, čo zomrelo v porovnateľných krajinách. Ešte horšia je budúcnosť: vládna neschopnosť bude znamenať veľké straty na všetkých frontoch.
Vládu ale nezrušia žiadne kotlebovské demonštrácie, zdieľanie amatérskych právnych názorov cez FB, ani iritujúce videjká. Na to bude treba oveľa viac.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5995 / 899 / 1100 / 94 ]
Ale ak nie ste registrovaní, nechcú vás pustiť cez hranicu. (Iba ak s pokutou.)
A to máme veľké ministerstvo informatizácie. Odkiaľ ovšem minulý týždeň odišiel aj druhý štátny tajomník a otvorene povedal, že ministerka je neschopná.
A to je tá aplikácia pritom relatívne drobná vec, na ktorú ministerka ani nemá taký priamy dosah, tak sa môže nejako vyhovoriť.
Ale až nám tu začnú padať veľké štátne databázy, to bude iná sranda. Som zvedavý, ako to ministerka vyrieši nejakou tlačovkou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 617 / 624 / 117 / 81 ]
Normálne vydali článok (redaktor Katuška), kde tvrdia, že referendum nebude, lebo organizátori zle naformulovali otázku (toto tvrdenie nemá s pravdou vôbec nič).
Alebo vyťahujú na Fica výrok z roku 2010, kde kritizoval (úplne správne) volebno-populistické referendum SaS o tom, akými drahými autami sa majú voziť politici a podobne. A dávajú to ako dôkaz, že on sám vraj nemá inštitút referenda v úcte.
Proste SME. Paródia na žurnalistiku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 546 / 609 / 28 / 50 ]
Radikálni antivaxeri začali robiť úplne neprístojné veci. Idú pred dom Krčméryho či Jarčušku a tam bliakajú z megafónu. Doktorom sa vyhrážajú podrezaním krku a podobne.
Je to úplne úbohé a čisto podlé, zvlášť pri tom, ako do toho zaťahujú aj rodiny tých ľudí. (Ja osobne s mnohými výrokmi týchto doktorov nesúhlasím, ale rovnako som pripravený osobne prefackať každého zbabelca, ktorý ide ich rodiny takto terorizovať.)
Áno, polícia by mala týchto aktivistov veľmi rýchlo zbaliť a začať stíhať.
Na druhej strane ale.. dovoľte pár poznámok. Médiá sa nad týmto začali pohoršovať. Ale nie sú to práve vybrané médiá, kto začal rozkladať štát?
- Roky vytvárajú obraz, že demokracia, to je vlastne čo najviac niekde kričať.
- Ich miláčikmi sú dlhodobo presne ľudia, ktorí čo najviac kričia a predvádzajú sa. Predtým Matovič, doteraz Nicholsonová. Je jedno, čo tí nakecali, aké nezmysly, vždy na to mali kráľovský mediálny priestor, aj s ich falošným rozhorčením. Jasné, že keď to nejakí blázni vidia, tak to berú tak, že toto je vrchol občianskeho aktivizmu.
- Médiá roky podrývajú autoritu štátu. Vrátane bezpečnostných zložiek: keď šéf státnej ochranky začal od svojich podriadených vyžadovať, aby boli fyzicky pripravení podľa predpisov, Monika Tódová aj niekto v SME z toho spravili články, ako ich, chudákov, týmto šikanuje
- Keď som ja mal proti sebe bandu bláznov, čo robili štrajk úplne presne v tomto móde - my si myslíme, že nám bolo ublížené, tak môžeme hocičo - tak im médiá masovo tlieskali. Za všetky klamstvá, nelogické vývody, choré požiadavky, aj štrajk karpatského typu. Nespomínam si, že by sa vtedy niekto z médií zamýšľal, aký to má dopad na rodiny, keď o nich luza šíri, ako vraj kradnú, klamú a podobne.
Či sa mýlim, a je aj toto preto, lebo Putin chce podryť Západ a tak im to nariaďuje cez internet? Alebo nejaké iné podobné hlúposti?
Ak sa chceme k sebe správať slušne, tak láskavo tak, aby sa tie pravidlá dodržiavali všeobecne, nielen vtedy, ak to mne a môjmu politickému či mediálnemu táboru vyhovuje.
Ak chceme, aby tu normálne fungoval štát, vrátane bezpečnostných zložiek, tak láskavo za každú cenu nepodrývajme štátnu autoritu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2198 / 524 / 723 / 45 ]
Ústavný súd vraj teraz zasiahol rozumne a pozastavil platnosť najnovšej vyhlášky. Detaily budú zajtra.
Takto sa to má robiť. Na rozdiel od Česka, kde súdy pomerne prísne posudzovali kroky vlády, sme tu my doteraz mali režim keď už to vyhlásili, nech to už platí a právna čistota sa neriešila.
Takto to v právnom štáte nemôže byť a rozhodne treba tlačiť na preverenie aj ostatných krokov vlády, nielen tohto.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 458 / 839 / 104 / 113 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 184 / 211 / 8 / 2 ]
Západné médiá s hrôzou uvádzajú, ako sa po odchode Američanov a Britov z krajiny na svoje pozície vracia Taliban.
Len v ostatných pár dňoch tisíce vojakov z afgánskej armády proste prišli k pozíciám Talibanu a odovzdali im svoje zbrane.
Afganistan bola pritom ešte v 70. rokoch minulého storočia vcelku stabilizovaná krajina, pomerne rýchlo sa modernizujúca. Akurát, že bola pod určitým vplyvom Sovietskeho zväzu - ktorý tam aj robil poriadky, ak sa nejaký režim zatriasol, ako sa stalo aj koncom 70. rokov. A tak si Američania povedali, že tam Sovietom podkúria. Začali do oblasti dodávať obrovské množstva financií a zbraní a podporovať práve rôzne konzervatívne, kmeňové frakcie. Tie boli také skorumpované, že nakoniec nad krajinou moc prevzali tiež konzervatívci, ale sfanatizovanejší a lepšie organizovaní. Podporovaní S. Arábiou, jedným z najbližších amerických spojencov v Ázii.
Vyrobil sa tak extrémne dlhotrvajúci problém. Ani nie tak pre Američanov, ako najmä pre nás tu v Európe (migranti). A samozrejme najmä pre chudákov Afgáncov.
A to isté potom v Iraku, v Sýrii, v Líbyi (tam to bola skôr spojená britsko-francúzsko-talianska intervencia). A odnášame si to, okrem tých národov, my tu v Európe, lebo celý ten dlhý pás nestability je presne to, čo produkuje jednak utečencov ako takých, a jednak ľahko priepustné územia, kadiaľ sa utečenci aj pomerne zďaleka rýchlo presúvajú k Európe.
Zničili sa pritom vcelku fungujúce štáty, často došlo okrem obrovských škôd na životoch napríklad aj k zničeniu cenných kultúrnych pamiatok - územie dnešnej Sýrie a Iraku je niečo ako kolíska civilizácií.
Ja len, že na túto nedávnu minulosť treba pamätať, lebo tu stále máme tendencie podávať rôzne problémy, vrátane migračnej krízy, akoby sa vynorili len tak, samé od seba.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1864 / 320 / 39 / 45 ]
Ešte za Radičovej vlády, keď šéfoval vojenskej tajnej službe a západná firma (ktorej pobočke Imrecze vtedy šéfoval) im predávala nejaký IT systém. Imrecze to dáva ako príklad toho, že ľudia, ktorí sa dostali do vládnych pozícií dnes, sa snažia prezentovať ako veľmi čistí, ale v skutočnosti sa to s realitou veľmi nezhoduje.
Z tejto nahrávky je hádam jasné, že odteraz sa tu ešte viac rozhorí to, o čom hovorím už mesiace - vojna policajtov. Oni ani nemajú inú možnosť.
Je to tak trochu ako s diplomovkami, len oveľa dramatickejšie. Keď sa drali k moci, kričali všetko možné o tom, ako to vtedajší mocní robia zle a amorálne. Pri diplomovkách vyšlo najavo, že sú úplne rovnakí.
A pri kriminálnych veciach po období padni komu padni nastalo obdobie všeobecného nevoľna. Lebo minimálne podozrenia sa objavujú aj smerom k týmto (akurát boli vo funkciách už tak dávno, keďže dlho vládol Smer, že to proste nie je také živé).
Nie je to všetko veľmi šťastné. Každý štát sa musí brániť tomu, aby v bezpečnostných zložkách vypukol boj rôznych klík proti sebe navzájom a aby sa na verejnosť púšťali rôzne čiastkové informácie. Je to rovnako dôležité, ako to, aby si štát nerozparcelovali rôzne kliky na čisto svoje súkromné ciele.
Toto je už takmer nezastaviteľné, minimálne nejaký čas sa tu rôzne skupiny (nie vždy sa ich hranice presne zhodujú s hranicami politických strán) budú navzájom napádať aj takto cez vyšetrovania, cez rôzne zákulisné ťahy bezpečnostných zložiek.
A medzitým bude pokračovať chaos v opatreniach vonku (pandémia), takže občan z toho bude dvojnásobne znechutený. Až to raz skončí, spoločnosť sa z toho všetkého bude veľmi dlho hojiť.
A reálne to skončí naozaj len tak, že si spoločnosť v nejakom poslednom sebaobrannom inštinkte zvolí profesionálov, s jasnou víziou toho, ako má štát fungovať. Ale aj s vôľou zasiahnuť, ak treba, aj trochu tvrdšou rukou a chaos proste zaraziť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2096 / 456 / 39 / 100 ]
Ja tipujem buď Rakúsko, alebo prípadne aj Maďarsko, čo mu vybaví poslanec Gyimesi, za zhovievavý postoj k iredentistom.
Je tam aj slovenská menšina, tak sa aj dohovorí. Niekde pri rumunských hraniciach, kde ani tí Slováci až tak neregistrujú, čo on tu navystrájal.
Lebo tu ostane asi sotva. To si naozaj takmer neviem predstaviť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 439 / 778 / 397 / 62 ]
Keďže je to číslo zjavne úplne nerealistické, už niekoľko dní ho bombardujú niektorí politici (najmä bývalý minister financií Kamenický), ale dokonca aj novinári, aby ho zdôvodnil.
Jeho úradníci sa potom snažili to nejako zúfal napočítať, aby to číslo zdôvodnili, ale nepodarilo sa. Nedopočítali sa ani k 4 miliardám a to tam započítali naozaj úplne všetko, čo sa len vzdialene dalo.
Už pred viac ako rokom som zaštítil veľkú štúdiu, kde sme v spolupráci so zahraničnými kolegami ukázali, koľko vybrané európske krajiny dávajú na pandemickú pomoc. Slovensko v tejto medzinárodnej štúdii vyšlo veľmi zle.
Odvtedy som mnohokrát upozornil aj na lži, ktoré vládni predstavitelia vypúšťajú, keď hovoria o pomoci (expertom je minister Krajniak, ktorý si vymyslí prakticky hocičo, ale novinári ho neopravujú ani si nepýtajú upresnenia).
Pripravujeme teraz druhé, ešte väčšie porovnanie toho, ako jednotlivé európske vlády pomáhali a pomáhali firmám a ľuďom. Vrátane toho, ako často firmy nemohli dosiahnuť na pomoc, lebo bola zle nastavená.
Ak sa nám podarí na základe tejto štúdie potom pripraviť rozsiahle žaloby na štát, budem rád.
Áno, toto je naozaj výnimočná situácia. Ale dala sa zvládnuť oveľa lepšie, a firmy a zamestnanci si nezaslúžia trpieť tam, kde proste úplne zjavne zlyhala vláda.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1464 / 530 / 37 / 107 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 154 / 384 / 612 / 15 ]
Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že sa pripraví nová vyhláška k pohybu cez hranice. Zverejní sa v rovnaký deň, ako sa zverejní nedávny nález ústavného súdu. Ten namietal, že ľudia očkovaní iba jednou dávkou boli braní akoby zaočkovaní.
Ministerstvo to teda opraví tak, že okamžite vyjde vyhláška, ktorá aj očkovaných prvou dávkou bude brať ako neočkovaných.
Fakticky sa teda celý režim na hranici ešte sprísni.
Toto je niečo, na čo som upozorňoval už včera, ako reakciu na úplne pomýlené oslavné komentáre hurá vyhrali sme, to je vďaka našim protestom alebo Smer nám zabezpečil zrušenie karantény. (Promo si na tom úplne naivne robili aj smeráci, ktorí iniciovali to podanie na ÚS: som zvedavý, či dnes na web hodia statusy Vďaka nám sa sprísnili podmienky.)
Jednoducho, treba rozlišovať dve veci: vecnú stránku opatrení a potom čistotu procesov - aj keď tieto veci sa, samozrejme, prelínajú.
Vláda nejaké opatrenia, samozrejme, robiť musí. Problém je, že to veľmi často robí, ľudovo povedané, na hulváta. Tak, ako v tomto prípade, keď ohlásila, že účelom sprísnenia bolo začať ľudí nútiť očkovať sa, čo je ale právne ťažko udržateľné. (Včera v TA3 tieto veci veľmi pekne rozoberal R. Procházka. Politik bol, aký bol, ale ako právnik vie tieto témy podať profesionálne a vrcholne vecne.)
A týka sa to aj úplného základu, ktorým je celý ten kontroverzný proces, kde vláda niečo rozhodne uznesením a to sa potom pretaví do vyhlášky hlavného hygienika (čo je ďalší sporný bod, táto obrovská právomoc hlavnému hygienikovi).
K tomu treba prirátať celý ten informačný chaos: opatrenia sa príliš často menia, vyhlášky aj web hygienika sú strašne neprehľadné, informácie na vládnom korona webe občas zmätočné.
Bohužiaľ, tá zmätočnosť sa prejavila aj v celej problematike odškodňovania ľudí a firiem. Tu považujem aj za svoju osobnú povinnosť sa proste venovať tomu, aby sa kopa škôd napravila. Nie je to ľahké, lebo prominentní právnici sa zdráhajú ísť do bitiek so štátom, ale aj tak si myslím, že sa nám podarí to posunúť.
Neviem, či sa do budúcna vládu podarí aspoň v korona opatreniach donútiť robiť veci trochu profesionálnejšie, ale tlačiť na to jednoducho treba. Ale, zopakujem to aj tisíckrát: oni sú takí chaotici, že veci sa ráznejšie napravia až vtedy, ak sa túto vládu podarí vymeniť profesionálnejším zoskupením.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2368 / 293 / 120 / 37 ]
Takže, ak sa niekto spoliehal, že aspoň takúto výhodu z toho blbého testovania bude mať, tak nie.
Je to nateraz smutná bodka za totálnou šialenostou, hnanou megalomániou jedného človeka. Presadil si to napriek veľmi dôrazným hlasom relevantných odborníkov. Ak by bol politikom v podobnej krajine ako Rumunsko pred rokom 1989, tak by prekonal aj Ceausesca.
A opakujem: veľmi dôkladne sa musí vyšetriť nielen jeho konanie, ale aj tých okolo neho, ktorí mu to umožnili.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 612 / 909 / 69 / 170 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 256 / 170 / 7 / 1 ]
A to vo vývoji technológií založených na kvantových javoch. Pred dvoma dňami to takto zosumarizoval aj časopis Scientific American.
Len tento mesiac univerzita v meste Hefei predstavila najvýkonnejší kvantový počítač sveta. A v týchto dňoch tiež Číňania predstavili dychberúce pokroky v kvantovej komunikácii, vrátane experimentu, v rámci ktorého sa podarilo prepraviť fotón optickým káblom v dĺžke 300 km.
Zvládnutie tohto typu technológií umožní mimoriadne efektívnu a bezpečnú (nedešifrovateľnú) komunikáciu, veľmi presné meranie, alebo zvládanie výpočtových úloh veľmi ďaleko za hranicami toho, čo sú schopné robiť dnešné superpočítače.
V zásade sme na prahu technologickej revolúcie. Až na to, že Európa zaostáva za USA a všetci zaostávame za Čínou.
Toto sú veci, ktoré by nás mali trápiť oveľa viac, ako rôzne vzdychania nad tým, čo ktorý politik povedal, alebo žabomyšie kultúrne vojny.
Mimochodom, ide o oblasť, kde Slovensko má, síce v malom, ale predsa, čo povedať. Máme tu totiž vcelku vyspelú skupinu fyzikov zaoberajúcu sa práve touto oblasťou.
Aj preto som ešte ako minister naše aktivity v tomto smere mimoriadne podporoval. Bol som aj jediným ministrom členskej krajiny, ktorý sa zúčastnil zakladajúceho stretnutia iniciatívy European Quantum Flagship v Bruseli (na jednej strane stola boli eurokomisári a ja, na druhej významní vedci, vrátane nositeľov Nobelovej ceny, ľudia z akademického aj firemného výskumu). Nášho predstaviteľa, prof. Bužka, sa podarilo pretlačiť do poradného výboru tejto iniciatívy.
Tak, ako iné veci, aj politická iniciatíva v tejto oblasti sa zrútila po mojom odchode z ministerstva. (Určitý podiel na aktivitách sa potom ešte podarilo dostať do SAV.)
Ide pritom o veci, ktoré sú síce skryté verejnosti (to sa tam len nejakí ľudia hrajú s nejakými výpočtami), ale v zásade sú oveľa dôležitejšie, ako väčšina politiky, ktorá sa objavuje v médiách.
(Na snímke so šéfom Rakúskej akadémie vied prof. Zeilingerom, na jeho pracovisku. Ten je jedným z vedúcich svetových expertov v oblasti kvantovej optiky.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2090 / 245 / 18 / 36 ]
Tento akt otvoril cestu k procesom, ktoré potom vyvrcholili vytvorením samostatného Slovenska.
Zároveň to bol dôležitý mínik na ceste, počas ktorej sa celé 20. storočie tento malý kúsok zeme uprostred kontinentu staval na nohy:
- položením základov moderného vzdelávania a vedy, ale aj priemyslu v medzivojnovom období,
- výrazným kultúrnym rozmachom počas kontroverzného ale tiež dôležitého vojnového štátu,
- a najmä prudkou modernizáciou počas obdobia socializmu, ktorá vlastne vytvorila väčšinu toho, v čom dnes existujeme: moderné mestá, infraštruktúru, kultúrny kód krajiny, moderný priemysel.
Veľmi chcem veriť, že ďalšie výročia vyhlásenia zvrchovanosti si už budeme pripomínať dôstojne, nie pár zmienkami na Facebooku či troma vetami pre médiá.
Ale aktivitami jasne pripomínajúcimi kontext tejto udalosti, sociálny a politický vývoj, ktorý k tomu aktu smeroval. S poctivým, férovým pripomenutím dôležitých aktérov samotnej udalosti, aj kultúrnych či politických osobností, ktoré k rozvoju Slovenska prispievali. To isté by som si, samozrejme, želal aj pri ďalších výročiach (17. november, 1. január).
Sebavedomý národ si jednoducho svoju minulosť poctivo a hrdo pripomínať musí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1305 / 170 / 76 / 8 ]
Lebo Ceaușescu tiež strašne veril, že on vlastne robí dobre. Aj pred popravou bol šokovaný z toho, že by ho Rumuni mohli nemať radi.
Celé jeho vládnutie sa odrážalo od super nápadov. Najprv mal super nápad, že naberie západné pôžičky a za ne postaví napríklad prímorské hotely. Do tých budú chodiť západniari a prinášať krajine valuty, ako v susednom Bulharsku. Lenže nechodili (blbé pláže aj služby) ani si nekupovali rumunské produkty (diktátor postavil napríklad obrovské rafinérie, ktoré nemali čo robiť). Krajine akurát ostal veľký dlh.
Tak mal zase skvelý nápad, že ten dlh treba čo najskôr splatiť. Nech sa deje čo sa deje. A tak sa vyvážali potraviny, hoci Rumuni hladovali a nedovážalo sa nič, hoci fabriky aj mestá sa rozpadali.
Do toho dostal skvelý nápad postaviť nový parlament ako najväčšiu budovu na svete. A zrovnať so zemou staré centrum Bukurešti. A, výborný nápad!, zrušiť malé obce a roľníkov presťahovať do veľkých celkov.
Medzitým najodpornejší z veľkých nápadov: Rumuni musia byť veľký národ, aj početnosťou, a tak rumunské ženy musia rodiť čo najviac detí. Zakázali sa interrupcie, obmedzila antikoncepcia, zaviedli pokuty za nedostatok detí v rodine. A tak sa do hladujúcich rodín rodili ďalšie deti, bola to jedna obrovská tragédia.
Na jednej strane diktátor žil osobne relatívne skromne (to, čo vám v Bukurešti ukazujú ako jeho dom bola v skutočnosti vila určená pre zahraničné návštevy). Na druhej strane si ako svoj majetok prisvojil celú krajinu. So svojím spasiteľským komplexom.
My to máme, samozrejme, oveľa svetlejšie. Oveľa menej drastické, veď sme v zjednotenej Európe v 21. storočí. Náš Ceaușescu sa najmä hrá s Facebookom a producíruje pred kamerami.
Ale tiež sa vrhá do aktivít najmä cez impulzívne super nápady. A je mu vlastne jedno, čo tie nápady nakoniec prinesú, lebo akonáhle nápad dostane, už o ňom nechce diskusiu.
A diskusia väčšinou ani nehrozí, lebo podobne ako rumunský vodca, aj ten náš sa rokmi obklopil hlavne takými, čo mu neodporujú. Inak začne jačať.
Nie sme žiadne Rumunsko, ale človek sa naozaj nemôže ubrániť dojmu, že pri vhodných podmienkach by sa aj ten náš vodca riadne rozbehol.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2267 / 918 / 72 / 140 ]
S Júliusom Satinským boli asi najznámejšou a najinteligentnejšou slovenskou komickou dvojicou. A samotný pán Lasica vyrobil viacero literárnych vecí, ktoré úplne dokonale zľudoveli (moja najobľúbenejšia: slová k piesni Čerešne, ktorá tak krásne sadla neopakovateľnej Hane Hegerovej).
Áno, mal aj trochu zbytočné politické vystupovanie, ktoré bolo menej podarené, ale myslím, že to už dnes každý ľahko prehliadne.
Nech vám je v nebi dobre, majstre
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 463 / 218 / 52 / 4 ]
Ešte raz vysvetlené: Nie, Matovičovo nadávanie do múdrosráčov, chaotické, niekoľkonásobne opravované opatrenia, dokonca ani časté ignorovanie profesionálnych postupov či dokonca zákonov nie sú ten HLAVNÝ dôvod.
Tým nie je ani to, že vláda svojím častokrát diletantským prístupom spôsobila zbytočné trápenie mnohým firmám a ich zamestnancom, ktorému sa naozaj vo veľmi veľa prípadoch dalo predísť. (A ešte stále je možnosť veci pre tieto subjekty spätne napraviť.)
Ten naozaj PODSTATNÝ dôvod, prečo táto vláda v žiadnom prípade nemože dovládnuť, je to, že by postupne došlo k naozaj veľkým škodám. Veľa ľudí si to doteraz neuvedomuje, pretože veľa vecí stále funguje: autobusy jazdia načas, daňové priznanie sa podáva relatívne jednoducho, na uliciach je bezpečne, fungujú telekomunikačné služby aj dodávky energií a plynu.
Ale je to preto, že veci majú určitú zotrvačnosť. Za uplynulé roky sa tu dosť investovalo cez eurofondy, síce zle, ale investovalo. V nemocniciach síce pukali staré kachličky, ženy na mnohých oddeleniach rodili (v 21. storočí) bez klímy aj pri 33 stupňových horúčavách, ale nejako ste väčšinou zdravotnú starostlivosť dostali, občas dokonca veľmi dobrú.
Námestia miest a mestečiek sa síce rekonštruovali často gýčovito, ale nejako tie investície do časti infraštruktúry proste bolo vidieť.
Dnes sme v situácii, keď sa naozaj môžu rozpadnúť niektoré základné služby štátu. Keď pomerne extrémne poklesne objem peňazí na investície. Ak to mám veľmi cynicky povedať: ak ste sa kedysi sťažovali, že sa niekde z eurofondov ukradlo 50 miliónov, tak teraz sa niekde stratí 500 miliónov. Zlým riadením. Tých 50 miliónov síce robilo krásne novinové titulky, ale tých 500 mil. znamená, že veľmi veľa rodinám, ktoré by žili z takto generovanej ekonomickej aktivity, budú veľmi chýbať.
Nie, netvrdím, že sa máme vrátiť k nie najšťastnejšiemu hospodáreniu bývalých vlád. Ale vyzývam všetkých zodpovedných ľudí, aby si uvedomili, že táto vláda môže narobiť obrovské škody úplným diletantizmom. Preto to so svojimi spolupracovníkmi hneď na konci leta začnem ilustrovať, zrozumiteľné, prehľadne, každý týždeň.
To, ako vláda nemá v skutočnosti, napriek klamstvám do Bruselu, pripravený žiaden plán, ako investovať 1,5 miliardy do nemocníc a že vymožiteľnosť práva sa nijako nezlepší ich sľubom rozhádzať desiatky miliónov na niektoré policajné štruktúry.
Ale dosť výrazné, aj keď oveľa menej viditeľné, budú aj škody na duši spoločnosti. Predtým ľudia aspoň vedeli, na koho nadávať a niektorí aspoň ako-tak (extrémne slabo ale predsa len) sledovali diskusie o tom, čo je dôležité pre jednotlivé rezorty. To už dnes pre 99 populácie neplatí, ľudia sú aj kvôli vládnej retorike a chaosu dezorientovaní a reagujú už len na najsilnejšie emotívne podnety.
Jeseň bude teda kritická. Najmä v troch veciach:
- protesty sa musia výrazne rozšíriť. V tejto chvíli väčšinu organizujú rôzni kotlebovci, uhríkovci a podobní. To jednoznačne musí skončiť, lebo drvivú väčšinu spoločnosti to extrémne odpudzuje, a musia nastúpiť protesty so širokou základňou a podporu rôznorodých osobností. Inak sa nepodarí vytvoriť celospoločenský front odporu.
- do aktivít proti vláde sa musí zapojiť viac nezávislých osobností. Toto je veľmi ťažké, lebo ľudia sú politikou (a politikmi) znechutení a okrem všelijakých hercov, ktorí podpíšu aj kus toaletného papiera, ak ho schválilo SME, tu máme veľmi málo známych ľudí z kultúry, biznisu, vedy a podobne, ktorí sú pripravení spoločensky vystúpiť a strhnúť masy. Sám už mesiace s rôznymi diskutujem, na vládu síce nadávajú, ale váhajú, špekulujú. Toto bude treba urýchliť.
- a nakoniec, ako stále zdôrazňujem, ľudia potrebujú vidieť aj alternatívu, nielen návrat Smeru (1,2). To sa na jeseň ukáže ešte dôraznejšie, lebo nejaké veci z minulosti asi povedú k výrazným manévrom zo strany OČTK a bude to mať dopad aj na akcieschopnosť týchto strán.
V neposlednom rade je tu úloha médií. Ak budú naďalej mnohé z nich vytvárať nekritický priestor pre zostávanie vlády, asi má zmysel zamýšľať sa nad určitou konfrontáciou.
Vláda nesmie ostať. Veľmi veľa ľudí z biznisu či štátnej správy, tých, ktorí vidia priamo vnútornosti systému, si to uvedomuje. Ale treba to čo najdôraznejšie rozšíriť medzi národ. A vyprovokovať nie online pokrik, ale konkrétne aktivity.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4315 / 630 / 85 / 116 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 446 / 213 / 57 / 28 ]
Tik-tak, tik-tak.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 190 / 867 / 104 / 181 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 142 / 903 / 233 / 268 ]
V ostatných dňoch sa šírili správy, že inšpekcia príde zatknúť niektorých policajtov z NAKA, aj ľudí na Špeciálnej prokuratúre, policajti vymýšľali obranné manévre. Obrazy ako z nejakého thrilleru ale pri súčasnej napätej situácii sa môžu stať aj skutočnosťou.
Ako som hovoril už skôr, v tejto chvíli je to tak, že rôzne kliky už sú do seba zakusnuté takmer na život a na smrť. Buď niektoré vyhrajú čisto silovými manévrami, alebo to prerušia až voľby.
Zároveň znovu upozorňujem na málo uvádzanú vec: na jeseň z NAKA odišlo niekoľko skúsených vyšetrovateľov. Vedenie rezortu, ktoré sa hlási k intenzívnemu boju s kriminalitou, ich v podstate nechalo len tak odísť.
Výsledkom je, že práca elitného útvaru sa teraz takmer výhradne sústreďuje na kauzy, ktoré súvisia s mocenskými pohybmi a mnohé iné, kde pritom štát mohol byť v skutočnosti poškodený viac, sa nevyšetrujú alebo nikdy ani vyšetrovať nezačali.
A napriek tomu, že sa maľujú nejaké zámky do budúcnosti o veľkom objeme peňazí pre niektoré zložky polície z Fondu obnovy, medzitým sa materiálne zázemie elitných zložiek nijak extra nerieši.
Mediálny obraz, že teraz sa len oligarchovia a staré politické špičky bránia cez svojich ľudí, je veľmi zjednodušený. Tých záujmov, ktoré sú v hre, je oveľa viac a idú často naprieč politickými zoskupeniami.
Ale výsledok je taký, že sa stávame banánovu republikou. Takou, aké vidno v akčákoch.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1445 / 498 / 25 / 61 ]
(EDIT: hneď, ako som toto zverejnil, aspoň status, kde sa tým chválila, vymazala zo svojho FB. Dávam sem ale fotku)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 306 / 1300 / 445 / 1500 ]
Pôvodne som toto chcel dať len do zásuvky a nezverejňovať, pretože nerád zosmiešňujem zložky štátu, ale nakoniec mi to nedá.
Dostal som obrovský list z odboru krízového riadenia okresného úradu.
Na troch husto popísaných stranách sa tam dokumentuje, ako som spáchal priestupok vyvesením transparentu na Moste SNP OĽaNO je zlo!.
Predchádzalo tomu vyšetrovanie, dvakrát ma volali na políciu (mohol som odmietnuť, ale keďže mám políciu rád, tak som rád prišiel), hodiny a hodiny strávili tým, že produkovali túto podrobnú správu, ako som v danú noc prišiel k Mostu SNP a vyvesil tam ten nápis.
Ktorý, mimochodom, nikomu neprekážal, bol upevnený úplne bezpečne a ukázal som ho fotkami na FB. Pokojne by som zaplatil pokutu a bolo by to vybavené za päť minút.
A na konci toho dlhého listu sa píše, že mi odbor krízového riadenia úradne transparent zabavuje a udeľuje pokarhanie ?
Bolo by to len smiešne, ak by si človek neuvedomoval, že za ten čas sa mohli venovať niečomu užitočnému. Mimochodom, keď si kadekto v našom hlavnom meste kade-tade robí nelegálne bilbordy a iné pútače, zvyčajne sa tomu musia venovať aktivisti, lebo úrady nekonajú.
No, asi sa treba obrátiť na správnu adresu: odbor krízového riadenia, Tomášikova.
Len na okraj: ešte stále vyšetrujú okolnosti umiestnenia kopy hnoja pred úradom vlády.
Možno po roku vyšetrovania prídu na to, že... som za to zodpovedný ja ?.
(Toto naozaj nie je smerované k zložkám polície, ktoré si len plnia príkazy, ale k tým, čo ich vymýšľajú.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1548 / 657 / 42 / 114 ]
Najviac, samozrejme, smeruje k OĽaNO, tento rok si pripíšu na účet 3,34 mil. eur.
Igor mi písal, že vám odkazuje: ďakujem vám všetkým, ste skvelí, že ste ma takto podporili, o ďalšie tri milióny viac, ani neviem, čo s tým budem robiť, asi investovať, nikdy vám to nezabudnem!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 416 / 406 / 45 / 119 ]
Aspoň takú správu priniesli aktuality.sk. Dráma sa odohrala blízko úradu špeciálnej prokuratúry, kam ľudia z NAKA smerovali. Druhí policajti im zablokovali cestu, prehľadali autá, a odišli.
Ak je to pravda, potom tu máme už naozaj otvorený konflikt dvoch elitných zložiek.
A tak občania, ktorí s údivom a dezorientovaní sledujú očkovaciu lotériu, totálnu vojnu Verčy s Kolíkovou, absurdný parlament s ľuďmi ako Pročko alebo Tabak, prípravu polygamistu a štartéra na stretnutie s papežom, či stámilióny každú chvíľu letiace luftom z testovaco-očkovacích rozmarov Veľkého Igora, budú ešte sledovať, ako sa im bijú policajti, ktorí by mali obraňovať ich, občanov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 766 / 1000 / 82 / 340 ]
K samotnému protestu sa nechcem do detailov vyjadrovať. Ako som už hovoril, protestnú základňu bude teraz treba rozšíriť (aj to bude, trochu to trvá, lebo osobnosti, ktoré by na to vyzývali, sa organizujú dosť pomaly, ale bude to). Ak je niekde priveľa kotlebovcov a podobných, extrémne veľa ľudí to odrádza. Ako som hovoril, aj blokády budov budú, ale musí to mať trochu úroveň.
Na druhej strane je jasné, že ľudia sú proste zúfalo frustrovaní, veď to chaotické menenie pravidiel a ťažkopádna komunikácia vlády, to je niečo príšerné. Niekto príde zo dňa na deň kvôli pravidlám o obživu a vláda mu len povie smola - jasné, že aj veľa slušných ľudí má chuť zahádzať parlament vajíčkami.
Čo ale jednoznačne treba povedať, je, že toto je veľmi vážne zlyhanie polície. To, aby sa takýto dav dokázal bez problémov pohybovať v ochrannom pásme pásme parlamentu a natlačil na sklo 3-4 policajtov z PMJ, ktorí sa musia brániť slzným plynom, k tomu nikdy nemalo dôjsť.
V lete to pritom ešte bude menej intenzívne, ale na jeseň treba čakať vážne otrasy, vrátane takýchto pouličných stretov. Tam už naozaj pôjde do tuhého. Nikto rozumný ale nechce zbytočné zranenia alebo ešte niečo horšie.
V tomto všeobecnom chaose ale k tomu smerujeme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1311 / 573 / 263 / 71 ]
Nechápte ma zle, ja som za to, aby sa dali nejaké dodatočné výhody aj osobám rovnakého pohlavia žijúcim v jednej domácnosti (mimochodom, toto sa vôbec nemusí týkať len ľudí, ktorí spolu žijú sexuálne), ak sú tam ešte nejaké problémy. Aj som za to, aby sa homosexuáli neperzekuovali, ak to ešte niekde tak je.
Len tá propaganda... Toto už je naozaj nejaký novodobý kult, že v určitých kruhoch MUSÍTE ísť na PRIDE (tento rok len online) a okato podporiť.
Prečo? Máme v spoločnosti toľko iných problémov, a rieši sa tu ružové nebo. Navyše, ono to naozaj prerastá do ďalšieho a ďalšieho aktivizmu. Aj v Bratislave už máme školky, kde mali v charte (potom to pozmenili), že nechávajú deti, aby si slobodne konštruovali džender.
O príkladoch z USA som už hovoril - v niektorých školách má decko právo na to, aby sa nechalo oslovovať iným menom, opačného pohlavia, takže z Johna je Mary, a škola má zakázané o tom informovať rodičov.
Ako - buďme pokojne s otvorenou mysľou, ale zase odtiaľ potiaľ.
Podobne, mimochodom, naozaj netuším, prečo homosexuáli MAJÚ PRÁVO na svadbu a manželstvo. Z čoho to vyplýva?
A isteže spoločnosť je potom hlboko podráždená, keď toto všetko vidí. Prečo by nebola? Toľko problémov, ale riešia sa stále a dookola LBGTI a migranti.
Buďme k sebe úprimní. Pokiaľ ľudia nebudú vidieť, že sa rieši sila štátu a poriadok v ňom, a chaos vo vládnutí, ktorý tu máme už tridsať rokov, tak úpenlivé presadzovanie niektorých špecifických tém jednoducho bude provokovať v spoločnosti pnutie. Nerobme z niektorých vecí fetiš, ktorý prebije všetko ostatné.
Buďme normálnou, zdravou spoločnosťou, nech majú svoj pokoj rôzne menšiny, ale podporujme hlavne rodiny, široké možnosti rozvoja pre deti, materiálne zabezpečenie mladých párov, ktoré sa dnes zbytočne topia v hypotékach, rozvoj sídelných celkov a sociálnu infraštruktúru.
Aha, to nie sú veci, ktoré majú svoje deň a svoj pochod...
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1920 / 514 / 89 / 49 ]
Dáva to zmysel. Zimný lockdown relatívne veľa ľudí z Bratislavy strávilo tak, že sa presunuli niekam do teplejších krajín. A zistili, že ak pracujú napríklad v IT, nemajú problém pracovať z hocijakého miesta, či už je klient na Slovensku alebo inde. Sú takí, čo majú zarobené dosť aj na to, aby si založili vlastné firmy. Časť biznisu na diaľku môžu robiť aj na Slovensku, ale nemusia tu byť.
Sú to pesimisti (alebo realisti?), ktorí sa boja, že to celé je ešte nadlho a prípadne, že po voľbách to môže byť ešte horšie.
Ako hovorím, trochu to chápem (sám som 14 rokov života prežil mimo Slovenska a vrátil som sa, až keď sa vynorila šanca meniť tu veci k lepšiemu), ale myslím si, že teraz ide naozaj o to, naplno zabrať (len sa treba naozaj poriadne zapojiť) a matovičovcom a ich súputníkom Slovensko jednoducho nenechať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1008 / 723 / 86 / 65 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 18 / 345 / 15 / 2 ]
V uplynulých dňoch aj slovenské médiá informovali o podrobnej štúdii, ktorá zistila, že väčšinu konšpirátorského obsahu ohľadom pandémie (5G siete, nanočipy, Bill Gates povedal..) tvorí 12 Američanov. Ľudia, ktorí to potom využívajú na svoje biznisové zviditeľnovanie, napríklad predaj výživových doplnkov. Príbehy sa potom kaskádovito šíria sociálnymi sieťami.
NAPRIEK TOMU napríklad portál inforsecurity.sk ďalej šíri propagandu, že to všetko Putin. Normálne, pozrite sa na ich Facebook.
Tento portál doslova žije z nezmyslov, už som aj na nejaké v minulosti upozornil.
Jeho hlavným vládnym partnerom je pritom MZV! Jednu z jeho dvoch materských organizácií (SSPI) oficiálne podporuje ako americké veľvyslanectvo, tak NATO.
Je to podobné, ako keď mali v susednom Rakúsku aféru Ibiza. Išlo o video, na ktorom nejaká Ruska vládnych politikov presviedčala na spoluprácu výmenou za sponzorstvo ruského oligarchu (súd neskôr potvrdil, že video bolo prezentované manipulatívne a daní ľudia v skutočnosti na spoluprácu nepristúpili). Už v čase zverejnenia videa rakúske médiá veľmi zreteľne upozornili, že išlo o pascu a za danou Ruskou nestál žiaden ruský oligarcha ani nikto iný z Ruska.
NAPRIEK TOMU naši kaviarenskí aktivisti (napr, dnešný štátny tajomník Smatana alebo portál omediach.com...) kričali, že toto je len ďalší dôkaz toho, ako sa Rusko snaží zasahovať do politiky európskych štátov. Proste, úroveň Pinel.
Problémom dnešného sveta nie je existencia nejakej hoaxerskej komunity, ktorá nahlodáva inak racionálnu spoločnosť. Problém je, že tu máme rôzne tábory, z ktorých každý fičí síce na iných, ale konšpiráciách. Fakty, logika, overovanie, kritický odstup - to sú veci, ktoré sa dnes proste nenosia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1773 / 465 / 37 / 73 ]
Jasné, tá strana skončila a ako taká už nikoho nezaujíma. Ale je to poučný príbeh. Pretože je o tom, čo sa stále a znovu zvykne diať v našej politike. A nielen v nej.
Skupiny ľudí nemajú nejakú spoločnú víziu, ani rešpekt voči sebe navzájom, a tak sa len hádajú a hádajú.
Aj na tomto príbehu vidno, aké je to u nás politicky zložité a prečo zďaleka nestačí len odstrániť túto vládu. Ani náhodou.
Krajina potrebuje stabilitu, a potrebuje vládu ľudí, ktorí rozumejú tomu, čo robia a dokážu sa navzájom rešpektovať. A toto dať dokopy nie je vôbec jednoduché.
Ešte iný príklad: Teraz nedávno som trávil pomerne veľa času v Bulharsku, z rodinných dôvodov, ale mal som aj stretnutia s ľuďmi z verejnej sféry a z biznisu. Mali tam tento rok už dvakrát parlamentné voľby. A stále majú patovú situáciu, takže o pár mesiacov budú zrejme ďalšie.
Z veľkého nadšenia v zime, že sa ide ostrániť vládnuca strana a koalícia, mnoho nezostalo. Lebo sa naplno ukázalo, že sa tam tí politici proste medzi sebou nevedia dohodnúť. A ľudia tiež nie, tak je všetko rozbité, v chaose.
U nás je to podobné a nasledujúce mesiace si budú žiadať veľa kvalitnej organizačnej práce, nasadenia a politickej práce (čo nie je vôbec jednoduché, aj organizačné aktivity doteraz narúšali lockdowny).
Aby to nakoniec mohlo všetko skončiť dobre. Dúfajme, že to tak aj bude, aby skončil nekonečný cirkus a mohlo sa začať vládnuť tak, že sa namiesto výstupov na tlačovkách budú riešiť nemocnice, bývanie, územné plánovanie, školstvo a veda či hospodárska politika.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1637 / 315 / 22 / 34 ]
Občania už z tých vyhlásení a pozastavení zaćinaju od zúfalstva liezť po stenách.
Inak sme tu ale všetci úplne normálni.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 300 / 851 / 74 / 112 ]
Samotná myšlienka štátom podporovaných nájomných bytov je fajn. Sám som o nej písal dávno, dávno predtým, ako si to Kollár a Krajniak dali do volebného programu.
Pri nich je už ale dávno jasné (ak to už pred voľbami nebolo), že takmer nič z toho, čo sľubovali, nesplnia. Ono je to totiž organizačne veľmi náročné, a na to táto partia nie je.
ALE: medzitým prišli na to, že nesplnený politický sľub sa aj tak dá nejak využiť. Do parlamentu teraz prišli so zákonom, ktorý vraj má nájomné byty pomôcť stavať.
Ten zákon v zásade ničomu v danej agende nepomôže (a na stavanie naozaj netreba zákon, ale úplne iné veci), ale dá sa predsa využiť na to, aby sa pod pláštikom výstavby bytov dali veľmi výhodné podmienky špecifickým developerom.
A tak vymýšľajú finančné výhody aj zníženú DPH a rokovať o tom s firmami aj podľa navrhovaného zákona bude len Sme rodina. Presnejšie tri inštitúcie, ktoré má pod kontrolou (úrad podpredsedu vlády Holého, Krajniakove sociálne veci, a ministerstvo dopravy, čo je s.r.o. vo vlastníctve jednej skupiny).
Ešte kým odídu, pokúsia sa rozobrať tu, čo sa dá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1151 / 390 / 30 / 87 ]
Nezúčastnený občan to môže len s počudovaním alebo hrôzou sledovať. Ja si dovolím upozorniť na jednu vec:
- to, čo v tejto chvíli NAKA zďaleka najdôslednejšie vyšetruje, sú mocenské kauzy. Idú po ľuďoch, ktorí majú politický vplyv, či už ako sponzori alebo tí, ktorí boli súčasťou úzkeho súkolia moci. Iné kauzy, aj keď sa ich v minulých rokoch spomínalo veľa, a s oveľa väčšími objemami peňazí, akosi stoja.
To asi treba zdôrazňovať. Myslím, že niektorí prokurátori a policajti sa ani netaja, že toto je ich cieľ. Nechcem to ďalej rozoberať, len podotýkam, že je to iný princíp ako povestné, padni komu padni.
Len zopakujem: vôbec to v dohľadnej dobe neskončí, toto bude pokračovať, a miestami sa naozaj vyostrovať, až do volieb.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 803 / 298 / 14 / 31 ]
Ako som už viackrát opakoval, vojnu policajtov a prokurátorov od istého okamihu už ťažko len tak zastaviť.
Teraz sa pritvrdzuje. Krajský prokurátor v tlači tvrdí, že kvôli priamemu pokynu policajného prezidenta boli policajti pod velením inšpekcie stiahnutí uprostred akcie. A minimálne jeden zo svedkov v kauze údajného manipulovania výpoveďami policajtom unikol rovno pred očami. A že sa v tomto celom začalo trestné stíhanie.
Bol by som veľmi opatrný v interpretácii toho, čo sa tu presne deje, sú to jednoducho manévre, kde sa stretáva veľa rôznych záujmov.
Faktom je, že trpí štát. Chaos sa rozlieva do všetkých jeho zložiek.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 697 / 504 / 32 / 75 ]
Ľudia z ústredných orgánov štátnej správy sa v týchto hodinách bavia nad emailom uniknutým z Remišovej ministerstva. Roztrpčený úradník vysvetľuje, v akom riadiacom chaose ministerstvo je, a email je poprekladaný rôznymi ilustráciami (Pani ministerka napr. ešte donedávna žila v predstave, že ....)
Úprimne, email ktorý dostali všetci úradníci ministerstva až po ministerku a podpredsedníčku vlády by bol inak aj silným prejavom insubordinácie. Ale na Remišovej ministerstve je toto normou. Vládne tam znechutenie a je odtiaľ aj značný odlev vyšších riadiacich článkov.
Ako hovorím, ľudia sa teraz na tých výtkach bavia, ale... Ale ono to vôbec nie je zábavné. Ešte raz: ide o extrémne mocné ministerstvo, s vrcholnými riadiacimi kompetenciami pre eurofondovú agendu. A dostala to všetko na starosti osoba, ktorá to jednoducho nemôže zvládnuť.
Bude to bolieť, bolieť, bolieť. Celú krajinu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 985 / 829 / 60 / 136 ]
Jednoducho preto, že tou blokádou ciest ostatných už naozaj nahnevajú.
Protestné hnutie malo totiž doteraz jeden veľký problém. Tým, že protesty väčšinou organizovali kotlebovci a podobní, extrémne to odrádzalo zvyšok spoločnosti.
Asi nemusím zdôrazňovať, že vrchol bolo to, čo sa odohrávalo pred pár dňami pred parlamentom, to s civilizovanou spoločnosťou nemalo nič spoločné. Tí protestujúci v skutočnosti významne pomáhali Matovičovi v tom, aby dovládol. Odrádzaním ostatných.
Teraz sa to ale podľa mňa začne lámať a týmto okrajovým skupinám už zvyšok spoločne naozaj vynadá. Pretože boj proti vláde rozhodne nie je to, že niekto vrieska na druhého tak si daj pichnúť ten jed!. Alebo skupinka, ktorá nadáva vodičovi autobusu za to, že ich nechce pustiť dnu bez rúška.
Boj proti vláde si žiada disciplínu, rečníkov, ktorí oslovujú širšiu spoločnosť a chytré riešenia.
Samozrejme, ono nemožno jednotlivo ľuďom vyčítať, ak sa niekde do niečoho zapojili, v dobrej viere, že tým ukazujú vláde odpor. No, ešte raz, toto nie je cesta a je úplne zjavné, že teraz už bude väčšina spoločnosti na podobné akcie reálne nahnevaná.
Ale, ako hovorím, je to užitočné. Uvoľní to priestor na to, aby sa nakoniec začalo zapájať viac ľudí, so širšími témami, ako len očkovanie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1359 / 519 / 243 / 42 ]
Ak si niekto myslel, že toho pandemickeho chaosu bolo aj na naše pomery už hádam za posledný týždeň či dva dosť, tak sa mýlil.
Ústavný súd práve vydal tlačovú správu, ktorou opravuje svoje uznesenie z utorka, ktorým sa korigovala vyhláška, ktorou sa korigovala predošlá vyhláška, ktorú ale súd pred dvoma týždňami pozastavil.
To nevymyslíš, v tom my žijeme
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 388 / 563 / 105 / 129 ]
No, bude to veselé. Zopakujem, podľa môjho odhadu sa na jeseň môžeme znovu tešiť na zatváranie škôl. Tentoraz asi nie úplne všetkých, ale v mnohých a mnohých okresoch k tomu dôjde.
To isté sa týka prevádzok služieb. Síce tam teraz skúsili dať voľný vstup očkovaným v prípade zhoršenej situácie, ale situácia sa takmer určite zhorší natoľko, že vláda zavedie nejaké obmedzené, lokálne lockdowny.
Zaujímavé to bude politicky, pretože ľudia budú teraz aj zmätení zo všelijakých protestov. Vidíme to už dnes, začína ich byť pomerne veľa, malých, a spoločnosť je úplne rozkúskovaná medzi: a. ľudí, ktorí sú proti vláde, ale nemajú problém s pandemickými opatreniami, b. antirúškarov a antivaxerov. Prvá skupina sa ďalej delí na tých, čo sú proti vláde, ale nechcú návrat smerákov a tých, ktorí by brali aj návrat niektorého Smeru. A sú to navzájom veľmi neznášanlivé skupiny.
Takže bude to chaos a uvidíme, kto to vyhrá organizačne, zjednocujúco. Jeseň v podstate rozhodne (aj keď voľby samotné ešte na jeseň nebudú), či tu už matovičovci budú ďalšie tri roky, alebo nie. Ak budú, v zásade to bude znamenať spoločenskú paralýzu a postupný exodus šikovných ľudí do zahraničia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1248 / 270 / 95 / 35 ]
článokPovie mi niekto, čo on vlastne má so športom??
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 155 / 928 / 181 / 67 ]
So záujmom som si prečítal, že hlavné ceny v jeho očkovacej lotérii nebudú môcť vyhrať proste ľudia, ktorí sa dali zaočkovať. Nie, na výhru si siahnu len tí, ktorí budú očkovaciu lotériu priamo POZERAŤ.
Pre výhru totiž bude treba zdvihnúť telefón, ak vám zavolajú a ešte budete musieť povedať heslo, ktoré odznelo v priebehu relácie.
Inými slovami, on si povedal: možno vám už všetkým leziem na nervy tak, že o mne chcete počuť čo najmenej. Tak ja vás prinútim, aby ste na mňa mysleli čo najviac. Za štátne peniaze.
Igor: človek zo sveta telenoviel, pochybných kvízových suťaží, odrbov kde sa dá (na daniach, na škole). V tomto štýle on rieši všetko.
V tomto kontexte informácia, že stránku na prihlasovanie do lotérie sa nepodarilo spustiť načas prekvapí zo všetkého najmenej.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 826 / 1200 / 316 / 323 ]
Gymnasta Artem Dolgopyat (angl. transkripcia) je len druhý občan Izraela, ktorý vyhral zlatú olympijskú medailu. Ako talentované dieťa sa s rodinou prisťahoval do Izraela ako 12-ročný. Naďalej sa mu darilo a teraz hurá, medaila.
Jeho matka dnes ale prezradila, že v štáte Izrael nemá právo na sobáš. Jeho otec síce má čiastočnú židovskú krv, čo rodine umožnilo opustiť rodnú Ukrajinu a prísť do Izraela, ale jeho matka Židovka nie je.
Tým pádom ani olympijský víťaz nie je považovaný podľa náboženských predpisov za Žida. Nemôže mať církevný sobaš. Ale ani civilný, pretože taký v Izraeli - neexistuje!
Chudák olympijský víťaz síce má už tri roky priateľku (z Bieloruska), ale zobrať si ju nemôže.
V Bratislave máme veľa PRIDE-istov, čo sú veľmi za sobáše ako ľudské právo, dokonca bez ohľadu na pohlavie. Máme tiež veľa obdivovateľov Izraela - radnica Starého mesta na jar vyvesila izraelskú vlajku (na podporu práva zabíjať hocikoho, kto sa bráni zaberaniu svojho územia). Máme dokonca sudcu Ústavného súdu, ktorý po fejsbúkoch vypisuje tak, že by aj Netanjahu bol naňho hrdý (každý organizácia, ktorá kritizuje niečo na Izreali, vrátane napr. Human Rights Watch, je podľa neho antisemitská).
Tieto dve skupiny sa určite značne prekrývajú. Tak šup-šup, ak máte obsesiu v jednej alebo druhej téme, a ste genetickí aktivisti, hneď môžete spustiť obrovskú rozhorčenú kampaň.
Nie? Myslel som si.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1506 / 579 / 87 / 106 ]
Dnes už máme zo sveta spoľahlivé údaje, že očkovaní, v prípade, že u nich prepukne infekcia, roznášajú covid prakticky rovnako efektívne ako neočkovaní.
Tá šanca na prepuknutie infekcie je síce menšia ako u neočkovaných, aj priebeh oveľa miernejší, ale stále je to vysoké riziko.
A to v situácii, keď vláda inak obmedzuje kadečo, lebo covid.
Za týchto okolností je podľa mňa úplne zjavné, že povolenie obrovských zhromaždení s pápežom bude aktom vedomého ohrozenia zdravia obyvateľstva. A na to sú paragrafy.
Netrvám na tom, že ich musia zatknúť rovnako teatrálne, ako sa to pre mediálny efekt robí v iných prípadoch (Heger rozplesknutý na chodníku, Grohling pritlačený o kapotu, Krajniak s kolenom kukláča na krku...a všade dookola ozbrojenci), ale zadržaniu a obvineniu by sa nemali vyhnúť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 876 / 760 / 53 / 109 ]
Stačí sa pozrieť na jeho najnovší prúser, lotériu. S tou podmienkou, že ak chcete vyhrať, musíte aj sledovať reláciu v TV a do 20 sekúnd zdvihnúť telefón.
Tá predstava, že on pod podmienkou, že by zúčastneným mohli ujsť veľké ceny (lebo tie sú naozaj štedré) núti ľudí, aby dva a pol mesiaca každú nedeľu sledovali jeho promo, je desivá. Je to doslova úbohé, ponižujúce, nechutné.
Najbizarnejšie na tom je, že kopa ľudí aj v tom čase pracuje. Čiže lekár, sestrička, ale aj pracovník vo VSŽ či Podbrezovej, budú buď šialení zlosťou, ak na nich síce vyjde zavolanie zo súťaže, ale práve na nich padla smena, alebo sa budú zúfalo snažiť nájsť cestičky, ako by mohli počas šoférovania MHD alebo medicínskeho zákroku zdvihnúť telefón. Lebo 100 tisíc je 100 tisíc.
Bláznivosti sa dejú aj v súkromnom sektore, ale toto je chorý, psychopatický cirkus nariadený vládou.
A, samozrejme, sme jediní s národnou lotériou na celom svete (v USA to skúšali niektoré štáty, nie celé USA), podobne, ako sme boli jediní v idiotskom Ag testovaní.
Medzitým Igor pripustil, že nebude žiadna geniálna daňovo-odvodová reforma, hoci ju na jar ohlasoval ako istú vec, s veľkou prorodinnou politikou.
On jednoducho zlyháva v čomkoľvek, čo je trochu zložitejšie. A nahradzuje si to cirkusom, kde stačí prikázať a niekto druhý to už zariadi (testovanie, tajný dovoz Sputnika, lotéria).
A ja sa pýtam, kde je kaviareň? Kde je nejaká mega výzva občianskej demokratickej spoločnosti a hercov Igor, choď už láskavo do prdele? Vzbura médií? Nikde.
A on to vie. Nabudúce vymyslí nejakú ďalšiu hlúposť za 20 alebo 200 miliónov, komentátori zacmukajú perami, ale no-no, Igor, to sa takto nerobí. Ale všetko to prejde. Aj s mega mediálnym cirkusom, ako teraz pri lotérii, a to on chce, to on potrebuje, na tom mu záleží.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1890 / 851 / 124 / 195 ]
Nikdy to neboli Einsteini, ale toto je už aj na ich mozgový výkon podozrivé ?
Podľa mňa ich platí Matovič.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 171 / 528 / 531 / 27 ]
A zároveň zobrali za mreže dvoch bývalých vysokopostavených predstaviteľov Ministerstva financií (šéfku Finančnej správy Wittembergerovú a štátneho tajomníka Kuruca).
Preto tak dlho zdôrazňujem horúcu jeseň, ktorá je pred nami. Na jednej strane bude gradovať spoločenský chaos, na druhej prídu politické zemetrasenia spôsobené vyšetrovaniami. A nebude sa to týkať len starého Smeru.
Toto bude celkovo veľmi komplikovaná situácia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 525 / 319 / 56 / 38 ]
K tomu, samozrejme, pribudli analýzy a komentáre, ktoré sú dosť nepresné. Nie, nevyrástol na vzťahoch so šéfom Smeru.
Výboh bol veľmi vplyvný politický hráč už za čias prvej Dzurindovej vlády, mal dosah na rôzne personálne nominácie. A, mimochodom, mal dosť biznis aktivít, ktoré súviseli skôr s kontaktmi, aj medzinárodnými, či s podnikateľskou šikovnosťou (nebudem teraz posudzovať, čo bolo dôležitejšie). Inými slovami, nejako slušne by sa mu darilo aj bez politických väzieb.
Robil to, čo mnohí iní, proste, ak mal ambície vyrásť na veľkého hráča, tak sa v časoch veľmi neutrasených spoločenských vzťahov poisťoval aj politickými manévrami. A aj sa mu to darilo, nie je v rovnakej lige, ako finanční žraloci, ale má firmy, ktorým sa naozaj darí.
Ale médiá nutne musia živiť obraz čisto smeráckeho oligarchu. Ja ho teraz neobhajujem, len hovorím o faktoch. A hlavne pravdivom obraze, čo sa tu v spoločnosti dialo. A deje.
Mimochodom, živiť tento obraz už nemá zmysel ani z hľadiska politiky. Smer je mŕtvy, či sa to niekomu páči alebo nie, vrátane odnoží. Do 2-3 rokoch sa rozhodne, aká bude budúca politická budúcnosť Slovenska, či tu vyrastie niečo väčšie a aspoň dočasne stabilné, alebo celá krajina skončí vo veľmi, veľmi dlhej politickej kríze.
Toto by nás malo trápiť najviac. Policajti si už svoju robotu urobia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1416 / 385 / 160 / 63 ]
Ešte raz zopakujem, prečo dnešné aktivity nedávajú žiaden zmysel, ani ich obhajoba:
Ale aj farmári blokovali cesty traktormi Iste, blokády ciest majú svoju logiku. Ak chce malá skupina zvyšok spoločnosti upozorniť na svoje problémy. Alebo ak chce malá skupina pritlačiť na vládu tak, že niečo blokuje, čo potom robí problémy väčšinovej spoločosti a tým pádom tá pritlačí na vládu, aby veci riešila (taký spoločenský pákový efekt). Ale robiť národný protest proti vláde tým, že národ ROZDELÍTE, aby sa medzi sebou bil o cesty, to je koňská konina, ktorú mohol vymyslieť len kôň. Zvlášť v tejto situácii: každý, kto nežije len vo svojej bubline vidí, ako to zvyšok spoločnosti začína silno dráždiť.
Ale aj vo Francúzsku protestujú, aj výklady vybíjajú. Väčšina protestov vo Francúzsku, Nemecku či Belgicku sa deje za nejaké konkrétne ciele (napríklad platy) a sú veľmi dobre organizované. Preto aj fungujú. Poviem vám tajomstvo, ktoré ilumináti pred vami skrývajú už niekoľko stáročí: hlavný dôvod (sú aj ďalšie, ale toto je podstatný), prečo sú platy v tých krajinách také vysoké, zvlášť v robotníckych profesiách, je ten, že si to vedia vyštrajkovať a vyprotestovať. Robia to tak, že si stanovia dosiahnuteľné ciele, radia sa o taktike, potom napríklad aj rozdávajú pri štrajku zvyšku národa letáky, aby ľudia pochopili, prečo práve stoja vlaky. To, že niekto rozbíja výklady, je v skutočnosti dosť zriedkavé a viete o tom hlavne preto, že je to, samozrejme, atraktívne pre televízie.
Draxler, žiarliš, že si takéto protesty nezorganizoval ty. Nezorganizoval som ich preto, že som nič podobné ani nechcel organizovať. Mojím cieľom je, aby táto vláda skončila. Nemám problém s hocijakou aktivitou, ktorá za tým ide. Kde sa dá, tak pomôžem: keď sa mi na jeseň podarilo vyzbierať 80 tisíc podpisov za predčasné voľby a túto tému rozšíriť do hlavých médií, nakoniec sa zapojili aj veľké strany a neformálne aj veľa odborárov. Prebrali tú tému a na jar vyzbierali už 600 tisíc podpisov. Výborne. Protestoval som hádam proti tomu? Nie, bol som rád. Takisto som vždy podporil aktivity ako napríklad iniciatívu majiteľov reštaurácií, že dávajú zákaz obsluhovať členov vlády. Pretože to malo obrovský spoločenský dopad - práve preto, že išlo o aktivity, s ktorými súhlasili ľudia bez ohľadu na politické presvedčenie (okrem fanúšikov vládnych strán). Ľudí to SPÁJALO v presvedčení, že vláda je zlá a treba proti nej niečo robiť.
Ešte by som prípadne mohol spomenúť najobľúbenejšie zdôvodnenie hocijakej nepríčetnosti Ale aspoň niečo robia. A toto kde skončí? Pred časom jeden nepríčetný pobodal pracovníka ochranky ministerstva financií, potom ohrozoval ďalších, polícia pri zásahu streľbou ťažšie zranila nevinnú okoloidúcu. Áno, mal problémy. A riešil ich. Bolo to v poriadku? Rozširovanie takéhoto myslenia, že mi bolo ublížené a preto mám právo robiť hocijaké nezmysly, je veľmi nebezpečné.
Mimochodom, v boxe aj v iných bojových športoch to vie každý tréner povedať celkom jednoznačne: ak sa do boja vrhneš nepríčetne, bez rozmýšľania, a dostaneš na hubu, tak si na vine ty, a jedine ty.
Protestné hnutie má momentálne tri problémy:
- vyprofilovalo sa v očiach mnohých ako aktivity kotlebovcov, harabinovcov, aj nejakých maličkých ale hlasných národných zoskupení. (To sú tí, čo po internete šíria návody, že ak po vás SBS v obchode chce, aby ste si dali rúško, a vy si chcete nákup zobrať domov, tak máte rýchlo zahryznúť do všetkého, čo máte v košíku.) Aj preto, že nikto si cez pandémiu nedovolil organizovať masové demonštrácie (áno, bohužiaľ, vláda si pomohla tým, že dopustila veľmi zlú pandemickú situáciu, ktorá znemožnila veľa aktivít), tak to zneužili oni.
- drvivá väčšina spoločnosti je stále neaktívna. Navyše, ľudia nie sú veľmi ochotní ísť do skutočného nasadenia. Ja sám som mal x ponúk na to, ako niekto príde na protest s traktorom, ďalší s kamiónom, s autobusom, ďalší s dvadsiatimi chlapmi - a keď bol protest zorganizovaný, nebolo z toho väčšieho osobného nasadenia nič (ale pri každom proteste si presne títo ponúkači dávajú selfíčka z davu, že aj oni tam boli - keby takto postupovali naši starí otcovia, tak to SNP Nemci porazia do dvoch dní). Protest bol fajn, ľudia spokojní, aj na internete video lámalo všetky možné rekordy sledovanosti, ale oveľa lepšie by, samozrejme, bolo, keby sa tam prišli ukázať niektorí aj s tou technikou, čo sľubovali.
- Protesty sú úplne cynicky zneužívané. A nielen extrémistickými politikmi. Doplácajú na to nevinní ľudia, čo sa dajú strhnúť. To je ako s tou právničkou na Východe, ktorá vyprovokovala majiteľa krčmy, aby ju otvoril. Neborák jej nezmyslom uveril, potom bol roztrpčený, ako ho zobrali policajti, dostal podmienku a dnes už o tom nechce hovoriť. Vy ostatní, čo sa bijete do pŕs, ako treba spoločne postupovať a ako sú opatrenie nu-lit-né, zorganizovali ste mu aspoň zbierku? Nie, lebo kričíte po fejsbúkoch, idete niekoho opľuť na ulicu alebo si zakričať na policajtov. A keď sa niekto z vašich dostane do problémov, už o ňom neviete, hrdinovia, národní.
Samozrejme, potom je tu ešte politický problém, veľa ľudí je naštvaných na vládu, na druhej strane nechce Smer 1, 2. Ale o tom som už hovoril a podrobnejšie inokedy.
Protesty budú - aj keď ich bude treba organizovať v takej forme, aby sa nezhoršila pandemická situácia, ale to sa dá. Aj blokády budú, ale nie ciest (a každý, kto sa bude ochotný podieľať, dostane právnu pomoc). Na jeseň bude národ úplne naštvaný. Vtedy bude treba, aby sa ľudia navzájom znášali. Aby do tých aktivít relatívne znášanlivo voči sebe navzájom išli tí, čo tam na jednej strane prídu s veľa vlajkami aj tí, čo sa cítia skôr občiansky. Chlapi z Volkswagenu či Podbrezovej aj tí tenší z univerzít. Dôchodkyne, ženy-manažérky, učitelia, ľudia z poľnohospodárstva. Ľudia so sympatiami k rôznym ideológiám. To tak musí byť, inak táto vláda nikdy nepadne a budeme tu mať Matoviča ešte roky, zdevastovanú krajinu.
Takže poprosím len o trochu rozumu. Na jeseň musí proti vláde stáť podľa možností CELÝ NÁROD.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6066 / 354 / 135 / 51 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 48 / 823 / 59 / 5 ]
Tým, ako polícia ide po mediálne alebo politicky významných osobách, postupne do sietí sťahuje aj niektoré silné postavy domáceho biznisu.
Pre spoločnosť je to viac nepríjemné, ako si mnohí uvedomujú. Ono totiž tí domáci vlastníci často majú v podnikaní minimálne nejaké zábrany, ktoré zahraniční hráči, ktorí potom nastúpia do uvoľneného priestoru, nemajú. (A nemajme ilúzie, niekde v pozadí tu je silná snaha proste zničiť domácich podnikateľov.)
Alebo nemajú snahu pôsobiť tak deštrukčne. Dobre to vedia dokonca ľudia z takého medzinárodného konkurenčného prostredia, ako sú startupy. Silný pôvodne slovenský startup Piano je dnes globálnym hráčom, ale slovenským zakladateľom ostali oči pre plač. Zahraniční investori postupne prebrali nad firmou kontrolu, komplikovanými zmluvnými podmienkami (a to za Pianom stáli odtiaľto veľmi inteligentní ľudia). Ak by som to mal povedať vulgárne, myslím, že žiadny slovenský oligarcha nie je tak nenažraný a schopný vás odrbať tak kvalitne, ako správny globálny kapitalista.
Naproti tomu startupy, ktoré dostali na rozbeh štátne peniaze (ako Sygic), alebo domáceho investora, ktorý veľmi výrazne, povedzme to diplomaticky, zarába na zmluvách so štátom (napr. Pixel Federation), vplávali do sveta globálneho podnikania oveľa pohodlnejšie.
Ono je to ale ešte dramatickejšie. Kým Markízu ovládal Pavol Rusko (o ktorom nemám vôbec žiadne ilúzie, ale o to práve ide), televízia si zachovávala estrádnu, pre spoločnosť nie až takú ničivú úroveň. Po vstupe zahraničného vlastníka sa z toho veľmi rýchlo stal tvrdý bulvár. To isté Nový čas: v jeden moment tam zahraniční vlastníci nasadili zahraničného šéfredaktora a z klebetníka bola zrazu zbraň, ktorá vám pri bežnom prelistovaní vypáli mozog.
Ak sa dnes plače o kultúre hoaxov a neracionálnych príbehov založených čisto na prvotnej emócii, kultúrne podhubie na toto vytvoril tlačený a televízny bulvár.
A keď ho raz máte, už ťažko idete späť (napr aj keď sa zmenia vlastnícke pomery v médiách), lebo už sa vytvorí konkurenčné bulvárne prostredie, už si ľudia zvyknú, že taký je proste biznis model, tak sa tento druh médií proste robí. Pritom sú krajiny, kde bulvár v takejto najagresívnejšej podobe nedostal šancu rozvinúť sa a odkusnúť si taký podiel vplyvu na verejnosť (Francúzsko, Rakúsko, severské krajiny).
Pre spoločnosť je väčšinou lepšie, ak sa z prvotného kvasu vyprofiluje nejaká podnikateľská elita, ktorá potom už chce biznisy skôr slušne rozvíjať a ďalej doma investovať, ako to, keď všetky kľúčové pozície v krajine preberie anonymný zahraničný kapitál.
Ja teraz neobhajujem všetky manévre domácich kapitalistov, len to dávam do kontextu. Lebo ten často chýba, resp. je silne manipulovaný. Zopakujem, čo som už v minulosti hovoril: zoberme si najväčšiu domácu politickú kauzu za posledných 20 rokov. Z Gorily robia médiá značne odlišný príbeh, než v skutočnosti je. Hlavnými aktérmi tej kauzy sú v skutočnosti veľkí zahraniční hráči, ktorí potrebovali lacno prísť k domácim firmám. A reformní politici, ktorí im to umožnili.
Tí, čo sú tam nahraní, sú vlastne až druho- či treťoradí hráči, ktorí sa rozhodli, že na tých veľkých manévroch budú tiež zarábať, lebo opakovať sa tá šanca jednoducho nebude. Toto treba stále zdôrazňovať.
Čo sa potom samotných oligarchov týka, nie sú hlavnou hybnou silou korupcie v krajine. Tá je v skutočnosti všade, kde sú na to chaosom vytvorené podmienky.
Asi každý neskorumpovaný racionálny človek, čo sa pohyboval v okolí jadra štátnej správy potvrdí, že obrovský problém sú mnohé kliky, ktoré nie sú ani napojené na oligarchov, ale snažia sa odhryznúť si ako pirane tu a tu a tu a tu. Je toho strašne veľa. Keby boli hlavným problémom krajiny kšefty oligarchov, vlastne by tu bolo takmer sveta žiť.
Sú to vážne problémy, ktoré sa nepodarí vyriešiť tak, že spoločnosť bude mať pokrivený obraz, že vlastne tú neefektivitu vytvára pár ľudí, ktorí sa schádzajú v Double Tree a tam diktujú Ficovi alebo Pellegrinimu, čo si želajú.
Samozrejme, zasahovanie podnikateľov do politiky problémom určite je. Môj názor je, myslím, dlhodobo jasný: som za silný štát. Nie byrokratický, nie invazívny. Ale silný štát, s aktívnou vládou, ktorá má dlhodobé plány rozvoja, a ak vyslovene treba, tak sa nebojí v rôznych oblastiach intervenovať.
Problémom je, že tu sa od roku 89 úloha štátu spochybňovala tak, že potom tu máme aj podnikateľov, ktorí majú predstavu, že je takmer ich historickou úlohou ten zlý štát rozobrať. Aj časť verejnosti, ktorá tiež verí na príbehy o zlom štáte a oslabuje tak pozíciu politikov, ktorí ho bránia. Dôsledkom proste musí byť, že, ľudovo povedané sa furt kradne. A tí istí, čo to svojimi postojmi umožňujú, sa potom nad tým spôsobne rozčuľujú.
Problémom sú aj politici. Ak niekoho baví sa predvádzať v smotánkovských prostrediach, ak potrebuje na svoj osobný komfort mať na sebe drahé veci, tak sa proste snaží rýchlo si medzi ľuďmi z toho oslnivého sveta urobiť kamarátov.
A najhorší sú politici bez predstavy, čo vlastne s krajinou chcú robiť. Takíto úradníci, možno inak aj vcelku schopní, potom ľahko podľahnú tomu, že si začnú s podnikateľmi vymieňať darčeky, niekedy aj miliónové.
Toto sú hlavné problémy: kompetentnosť ľudí, ktorí by štát mali riadiť, rozhľad, sebavedomie, vnútorná sila. Ak sa toto nebude riešiť, tak tu proste furt budeme naháňať nejakých politikov a podnikateľov, ktorí si niečo zobrali.
A my hádame nechcem donekonečna niekoho naháňať, ale mať tu fungujúcu krajinu, bohatú, peknú, bezpečnú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5535 / 461 / 70 / 68 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 295 / 295 / 13 / 5 ]
Petra Kažimíra sa snaží navliecť do príbehu vyšetrovaní údajnej korupcie na Finančnej správe, hoci každý trochu lepšie informovaný človek v Bratislave vie, že tá politicky spadala pod iných ľudí, nie pod Kažimíra.
Guvernéra vyzýva na odstúpenie a podobné nezmysly. Lebo títo úbožiaci z OĽaNO sa proste za každých okolností nejako snažia zviditeľniť.
Nie je to ale len útok na jedného človeka, ale v podstate na centrálnu banku ako takú. A to je veľmi vážna vec. Pre celú Slovenskú republiku.
Neviem, či si to tento planktón uvedomuje, ale oni naozaj vo funkciách nebudú večne. Už len preto by mali rešpektovať určité hranice svojich mediálnych aktivít.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 816 / 859 / 291 / 105 ]
Bez ohľadu na to, ako sa to dá rôzne interpretovať a ospravedlňovať, niečo to, bohužiaľ, o nás ako o spoločnosti vypovedá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 303 / 120 / 44 / 11 ]
Je čas prázdnin, tak sa človek častejšie stretáva so známymi, ktorí sa odsťahovali do zahraničia. A cez leto prídu napríklad navštíviť rodičov. A potom idú naspäť do svojej novej domoviny.
Prečo sa vlastne ľudia dlhodobo poberajú preč?
Dovoľte takú trochu kritickejšiu spoločenskú poznámku. Na jeseň sa budeme všetci, čo sa točíme okolo politiky, predháňať v tom, ako budeme Slovensko vychvaľovať, ale ešte je leto ? a priestor aj pre poznámky iného typu.
Najčastejšie je to, samozrejme, kvôli príjmom. Z mojich skúseností sa takýto odchod týka najmä ľudí s nízkymi príjmami - za pár rokov makania v západnej Európe si človek zarobí výrazne viac, ako tu. A potom sa sem vráti, lebo tu má zase iné výhody.
Tiež niekoľkých kategórií špecialistov, ktorí sú v zahraničí výrazne lepšie odmeňovaní (špičkoví lekári, niektoré kategórie vedcov, ľudia, čo sa uchytia v medzinárodných organizáciách...). No a potom ešte nejakí tí topmanažéri, v rámci medzinárodných korporátnych štruktúr.
Naopak, pre kopu kategórií ľudí (bežné korporátne pozície špecialistov a stredného manažmentu a vyššie, startupy) ponúka Slovensko a zvlášť Bratislava dosť vysoké platy. Plus ďalšie benefity. Napriek tomu aj ľudia, ktorí by tu mali vcelku vysoký materiálny štandard, často odchádzajú.
V mojom okruhu známych sú to najmä tieto dôvody:
- Závisť a vôbec vysoká vzájomná nevraživosť. Mám kamaráta, ktorý sa pred rokmi odsťahoval do Nórska. Hneď po príchode vytriezvel z predstavy, že ide niekam do raja, ako si podľa všelijakých rankingov kvality života myslel. Naopak, veľa vecí sa mu okamžite nepáčilo. Ale ostal a žije tam už veľmi veľa rokov. Pričom ako špičkový ajťák by si na Slovensku žil lepšie (nižšie dane, kopa príležitostí zarobiť si v pomerne dynamickom miestnom IT prostredí).
Prečo? Mal vlastne len jeden dôvod, nevedel sa vyrovnať s tým, ako si Slováci závidia, dokážu sa ohovárať, podrážať. Nedokázal s tým proste žiť.
Pred niekoľkými rokmi sa okolo tejto témy vynorila veľmi spontánna diskusia na jednom portáli. Jeden diskutujúci to opísal takto Presťahoval som sa do Fínska, ale po čase sa mi tí Fíni zdali strašne nudní, život veľmi fádny. Rozhodol som sa skúsiť to znovu na Slovensku. Som tu pol roka, ale idem naspäť do Fínska. Tá závisť a všetky tie ostatné negatívne vlastnosti, to sa nedá prekusnúť. Zlatí Fíni! Aj veľa ostatných príbehov bolo podobných.
Asi nejde vždy len o závisť, ale aj o príbuzné správanie: snaha napadnúť niekoho, komu sa darí alebo má proste odvahu robiť niečo iné či viac ako ostatní. Agresivita v bežných životných situáciách. Niekedy neslušné správanie (moja priateľka, cudzinka, zažila šok už pri prvom nákupe v potravinách, v klasickej situácii,, kde pokladník ani nepočká, kým si zákazník zbalí veci a už blokuje ďalšieho - to nezažijete ani v západnej Európe, ani na Balkáne).
Toto sa, samozrejme, rokmi lepší. Mladá generácia, čo študovala, pracovala či vyrastala v inom prostredí, sa sem vráti a správa sa už inak. Alebo: ľudia, ktorí majú možnosti sebarealizácie (v biznise, vo výskume, na nejakej kreatívnej pozícii), ani nemajú priestor zaoberať sa nejakým závidením. Ja sa našťastie bežne stretávam skôr s takýmito ľuďmi, tak už som aj zabudol, ako to chodí inde, len mi to občas nejakí známi príbehmi pripomenú, keď mi roztrpčení rozprávajú, čo si v práci, medzi susedmi či príbuznými zažívajú.
Druhý dôvod: možnosti rozvoja a realizácie. Je veľmi veľa oborov, kde to na Slovensku bohvieako nefunguje a ak sa chcete učiť, rozvíjať, realizovať, proste musíte ísť inam. Produktoví dizajnéri, strojní inžinieri a iné vysoko technické povolania, filmoví kameramani, často aj architekti venujúci sa niečomu inému ako bežnej výstavbe...
Sem spadám aj ja. 14 rokov života som prežil mimo SR, hoci tu som mal vždy nejaké prestížne zamestnanie. Ale úroveň spoločenských vied, ani nehovorím o tom, ako je organizovaný akademický sektor - ak chcete robiť s niečím viac, ako s bežnými, úžitkovými aplikáciami spoločenských vied, tak musíte ísť inam.
No a tretí dôvod, aj keď s tým sa osobne medzi známymi stretávam najmenej často - sú ľudia, ktorí proste chcú byť vo veľkom svete. Nepočúvať stále o tých istých témach, starostiach, neurózach.
Samozrejme, pri posudzovaní týchto vecí treba byť opatrný. Pretože v skutočnosti aj inde by sa na kadejaké vlasnosti národa človek vedel sťažovať: takí Nemci sú okrem iných vecí aj majstri v neustálych drobných ponosoch na všetko možné, Francúzi sú večne nespokojní so svojou krajinou a tie ponosy vám vedia liezť na nervy. Mnohé národy tiež majú svoje formy vyjadrovania závisti, len sú trochu iné, ako na Slovensku. A Slovák to prvé roky v tom novom prostredí nevníma tak citlivo, ako správanie ľudí doma, kde to pozná.
A najmä - obrovské množstvo ľudí sa nakoniec vráti. Z rôznych dôvodov. Slovensko je mimoriadne bezpečná krajina, deti tu rozhodne necháte po ulici chodiť s oveľa kľudnejším vedomím, ako v západných mestách. Perfektná príroda, otvorená, blízko miest. Menej vypuklé sociálne napätie a ďalšie problémy - na Slovensku nemáme ani mestské štvrte chudoby, ani hniezda narkomanov (v celej veľkej Bratislave je jedno, preto je to taká exotika).
A to je dobre. Ja osobne veľmi dúfam, že ako spoločnosť budeme trochu kritickejší aj k tým nedostatkom, a trochu rýchlejšie sa ich zbavovať. Potom sa tu bude žiť veľmi príjemne.
Lebo nie je všetko len veľká politika. Dokonca ani väčšina vecí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5410 / 255 / 80 / 25 ]
Netreba naše krajiny porovnávať príliš detailne, ale ako výstraha to predsa len sedí. Lebo keď sa tu nebude v nasledujúce mesiace manévrovať dostatočne chytro, môžeme dopadnúť úplne rovnako. Skončiť v dlhodobej, hlbokej kríze.
Aj tam si ľudia povedali, že teda už majú dosť síce stabilnej, ale skorumpovanej vlády. Lenže noví politici, ktorí sa na tejto nespokojnosti predrali do parlamentu, sa navzájom len hádajú, navyše nevyzerá, že by vedeli, čo s krajinou vlastne urobiť.
Výsledkom nie je hurá, posunuli sme sa niekam ďalej, ale totálne znechutenie obyvateľstva z politiky, dezorientácia.
To sa čiastočne udialo u nás a môže to skončiť ešte horšie. Preto treba s tlakom na to aby boli predčasné voľby, urobiť veľa aj pre celkovú konsolidáciu politickej scény. Čo znamená vyčistenie od hlučných ale neschopných skupín, pritiahnutie politikou nezašpinených odborníkov, predstavovanie reálnej, podrobnej vízie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 968 / 235 / 24 / 22 ]
To preto, že som sa dozvedel, že vládna koalícia chce prijať ÚSTAVNÝ ZÁKON (!!!) na ochranu novinárov. Ministerstvo kultúry ho ide dať do medzirezortného pripomienkového konania.
Okrem takého detailu, že za tejto koalície sa rezorty začínajú predháňať v tom, kto pripraví nie hocijaký zákon, ale rovno ústavný, si naozaj neviem predstaviť, akú dodatočnú ochranu novinári môžu potrebovať.
Ako vždy, zase sa riešia len nejaké veľkolepé gestá namiesto reálneho stavu. Naše médiá na jednej strane potrebujú viac investícií najmä do tej časti z nich, ktoré sú verejnoprávne (nielen finančné, ale hlavne extra manažment tak, aby získali kvalitu, ktorá by ich aspoň trochu priblížila tomu, čo majú verejnoprávne médiá v Česku či Rakúsku).
Na druhej strane potrebujú jasnú a dôraznú reguláciu. Lebo v tejto chvíli je to tak, že si pre svoje podnikanie pýtajú rôzne privilégiá, pritom úplne jasne a dokázateľne často šíria klamstvá, čo sa nijako nezlučuje s mýtickým špeciálnym poslaním v spoločnosti, na ktoré sa odvolávajú.
Médiá u nás majú výrazne väčšiu imunitu pred stíhaním cez súdy kvôli klamstvám ako médiá v Nemecku, Francúzsku či Británii a novinári majú z hľadiska povinných akreditácií či pravidiel pôsobenia (napr. pohyb po parlamente) oveľa viac voľnosti, ako ich kolegovia na Západe.
A nech mi je prepáčené, ale pozérske diskusie o kvalite vzdelávacieho systému vyznievajú až ironicky v krajine, kde má bežný človek možnosť konzumovať buď šialený bulvár alebo vysoko ideologicky vyprofilované médiá, ktoré sa ani netaja tým, že ich prvoradou misiou je propaganda, dokonca sa tým hrdia. Samozrejme, že potom aj naša politika vyzerá tak, ako vyzerá. To mediálne prostredie časom spoľahlivo naruší aj neviem ako dobre vzdelaných a vychovaných jedincov.
Ministerstvo kultúry by sa namiesto tohto nezmyslu malo láskavo venovať tomu, čo má priamo v názve: záchrane a rozvíjaniu kultúry.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1917 / 544 / 64 / 89 ]
Majiteľ reštaurácie či hotela proste netuší, čo sa vlastne od neho o štyri dni očakáva, že bude robiť. Má nejako kontrolovať, kto k nemu vstupuje? A ako?
Táto vláda sa doslova vyžíva v tom, že robí veci v zhone a nevie s predstihom naformulovať aspoň trochu jasné pravidlá.
Na jar vznikla celkom sympatická iniciatíva, kde reštaurácie hovorili, že členov vlády nebudú obsluhovať. Myslím, že podnikatelia by mali tento bojkot vlády rozšíriť, a drasticky. Inak na tento nekonečný chaos budú proste stále doplácať.
A celkovo by sa mali podniky pridať, nepoliticky, k aktivitám za koniec tejto vlády. Ideme do obdobia ďalšieho legislatívneho chaosu, výrazne zníženého čerpania eurofondov (to sa prejaví v celej ekonomike), do vĺn ďalšej nezmyselnej byrokracie (ako sme to videli už pri pomoci podnikateľom, ktorá bola najťažkopádnejšia zo všetkých krajín široko-ďaleko).
Žiaden normálny podnikateľ si nemôže želať takúto vládu. Okrem vyvolených dovozcov testov a podobne špecifických prípadov, samozrejme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1083 / 572 / 26 / 54 ]
Niekedy v novembri a možno až v decembri sa niektoré z nových strán prebudia a zistia, že by mohli mať nejaký volebný program. Tak niečo narýchlo dajú dokopy.
To ja som ich už dávno predbehol, nečakal som ani na svojich kolegov a dal som dokopy komplexný volebný program (netrvalo mi to ani 4 minúty). Ide s dobou: sľubuje viac priamej demokracie aj drakonické tresty pre neschopných či skorumpovaných politikov (a, čo je odo mňa trochu podraz, aj občanov).
Program, ktorý kompletne vyhrá nasledujúce voľby:
Zákaz politických strán. Voľby do parlamentu len priamo zo zoznamu občanov, ak žiaden kandidát v okrsku nedosiahne 50 percentné kvórum, potom sa poslanec vyberie žrebovaním. Okamžite po voľbách každému občanovi s volebným právom občianska prémia 25 tisíc eur. A pred nasledujúcimi voľbami ďalších 25 tisíc, ak občan s volebným právom dovtedy nebude právoplatne odsúdený, alebo nespácha viac, ako tri priestupky. Volebné právo len tým, ktorí dokážu odpovedať na test z úplne jednoduchých otázok z občianskej náuky (napr. aký je rozdiel medzi exekutívou a zákonodárnym zborom, alebo, koľko čistých priamych demokracií na národnej úrovni máme v Európe). Povinná maturita z matematiky a fyziky pre všetkých končiacich stredoškolákov aj pre všetkých dospelých občanov SR. Švajčiarske náramkové hodinky zdarma každému občanovi po odpracovaní každých 10 rokov v plnom zamestnaneckom pomere. Štátom platená dvojtýždňová dovolenka každému dôchodcovi každých 5 rokov (viazané na úspešné absolvovanie voličského testu). TGV do Košíc do roku 2025. Každoročné plné majetkové priznanie každého politika. Aj každého občana. Rok basy za každých 100 tisíc príjmu/majetku, ktorý politik/občan nevie zdokladovať. Zákaz dovozu mliečnych výrobkov zo zahraničia medzi 15. júlom a 15. augustom. Školská reforma: deti si upratujú školu samé (podľa japonského vzoru), každý rok desať najlepších žiakov z každého školského okrsku dostane od štátu na sporiaci účet 5000 eur, občan, ktorý prepadne z povinnej matematiky a fyziky (pozrie vyššie) si na vlastné náklady zaplatí doučovanie, až kým neprejde, občan, ktorý neprejde z občianskeho testu (pozri vyššie) bude mať súdom nariadený doživotný zákaz vyjadrovať sa hocikde na internete (porušenie sa potrestá trestom odňatia slobody na rok, bez odkladného účinku a vystavením na tabuli hanby). Zriadenie záhradkárskych kolónií s mimoriadne lacným nájmom pôdy pre každého, kto má záujem. Povinná zemiaková brigáda (ráta sa hocijaká práca na poli) pre každého občana SR dva týždne v roku. To isté pre povinnú prácu v priemysle alebo manuálnu činnosť v službách. Zavedenie miernych telesných trestov do trestného zákonníka (napr. nezmyselné blokovanie cesty = 5 rán bičom). A zbavenie občianskych práv každého, kto nezloží test zo slovenského pravopisu a histórie. To je môj volebný program a neustúpim od neho ani keby neviemčo!
(Jedine, že by sme s kolegami pripravovali aj niečo normálne, nielen zoznam ľúbivých - a nezmyselných - sľubov, ako sa to u nás zvyčajne robí.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3027 / 220 / 40 / 19 ]
Po voľbách sa nálady voličov prudko zmenili, zaroveň sa pomenila ponuka strán (hlavne štiepením tých doterajších) a ešte to bude pokračovať.
Bude to tu politicky kvasiť aj hniť. Otázka je, či skončíme s okruhom ako-tak rozumných strán, alebo to tu bude úplne šialené. Lebo aj to sa môže stať.
Mne osobne v politike prekážajú najmä tri skupiny:
- Kaviareň
Ľudia z kaviarne sú svojím naladením antidemokratickí, nerozumejú politike a v zásade pôsobia aj proti štátnosti.
Najviac ma fascinuje práve tá antidemokratičnosť. Pretože, keď s nimi diskutujete o politike, počúvate, ako hlboko pohŕdajú väčšinovým názorom a trvajú na tom, že štát ma riadiť nejaká malá skupina. Ľudia sú podľa nich idioti, a štát má riadiť niekto široko nepopulárny, ako progresívci, Dostál s Osuským alebo Ivan Mikloš. Najvernejšími dedičmi Lenina (v politike musí rozhodovať malá, dobre organizovaná skupina, ktorá vymanévruje ostatných a vo vhodnom okamihu uchopí moc) sú ľudia z kaviarne.
Podobne vôbec nechápu to, ako vlastne politika funguje. Napríklad, že politik, ak chce niečo demokraticky presadiť, tak MUSÍ mať širokú podporu. Čo nutne znamená, že ho musia podporovať ľudia, ktorí sa inak na mnohých veciach medzi sebou nezhodnú. Ale široký apel politika nie je pre kaviarnikov plusom, naopak, berú to ako defekt (haha, máte aj takých fanúšikov, no teda, takíto ľudia vás chcú voliť?!). Bizarné.
A pôsobia tak, aby bohvieako nefungoval celok, v rámci ktorého všetci žijeme: štát. Kaviareň má v zásade dve krídla. Jedno je reformná kaviareň - ľudia, čo sa chorobne naháňajú za nejakými zázračnými ekonomickými riešeniami, pred ktorými sa modlia. Hlásajú, že štát je zlý (vlastník) a treba ho čo najmenší. To ale úplne prirodzene vedie k tomu, že štát potom naozaj je oslabený, ľudia mu neveria, snažia sa ho rozobrať a štátne štruktúry slabo plnia svoje funkcie. Od oligarchov po toho malého podnikateľa, ktorý štát odrbáva, kde sa dá (a sťažuje sa na politikov), táto ideológia (ktorá by Nemcovi, Fracúzovi či Švédovi väčšinou pripadala divná) dnes preniká širokými spoločenskými vrstvami.
Potom je tu progresivistická kaviareň, to sú veční aktivisti (a nehovorím len o Progresívnom Slovensku, oni sú roztratení v okolí viacerých strán). Verejné snaženie vidia najmä ako sériu vhodných póz (aj keď tomu veľkohubo hovoria boj za nejaké práva). Aj oni oslabujú štát, lebo pre nich je dôležitá najmä občianska spoločnosť, ktorou ale nerozumejú spolky občanov, ale mimovládkarske kliky, ktoré kopírujú nejaké svetové trendy a potrebujú cicať rôzne zdroje, od domácich po medzinárodné.
- Chalani v zelených tričkách
A tí, druhí, čo sa od nich odštiepili, keď sa pohádali o majetky. Ako som už veľkrát povedal, ja mám v podstate pochopenie pre ľudí, ktorí niekedy v minulosti hodili hlas Kotlebovi. Lebo bývate v nejakom okrese prelezenom korupciou, hlavné média vás svojím nenápadne ale ustavične arogantným tónom vo svojej propagande štvú, tak chcete spôsobiť trochu zemetrasenia. Ale treba si uvedomiť, že toto naozaj nie sú politici, ktorí by vedeli krajinu riadiť. Dať hlas Kotlebovi je to isté, ako bolo dať ho v posledných voľbách Matovičovi. Aj tie argumenty ľudí bývajú podobné (no a čo, jeho sa aspoň boja, najviac kričí, tak to asi myslí dobre a podobne). Republika je to isté, len momentálne v inej farbe. Ľudia, čo fičia čisto na nespokojnosti a ešte do nej prilievajú šírením hoaxov, kde sa dá. Pred napísaním tohto príspevku som si pozrel profily predstaviteľov, a jedna z prvých vecí, čo mi udrela do očí, je starý hoax, ktorý jeden z nich včera zavesil na svoj profil, o tom, koľko údajne zarábajú niektorí úradníci na ministerstvách. Je to čistá hlúposť, nezakladá sa to na pravde, ale pravda je týmto ľuďom ukradnutá, oni šíria hocijaký obsah, ktorý ľudí vytočí.
- Konjunkturalisti
Tí sú inak pre politiku často v podstate dobrá vec, akokoľvek môžu byť inak ľudsky až odpudiví. Lebo niekto, kto ide do politiky kvôli jasným materiálnym výhodám, je v zásade ľahko prečítateľný a tým pádom viete, aké má limity, a ako sa bude v rôznych situáciách správať. Horšie je to s narcisistickými konjukturalistami, ktorým ide hlavne o to, byť za pekného a pred kamerami. Ale aj pri tých v zásade viete, o čom im ide, čo chcú, čo budú robiť. Niekedy z nich môžu byť relatívne užitočné politické figúry.
Lenže to platí pre už utrasené politické systémy. V situácii, kde sa nachádzame my, a kde zúfalo treba do politiky dostať aspoň trochu kompetentných ľudí a ľudí s nejakou víziou a ochotou tvrdo za ňou ísť, konjunkturalisti skôr budú tých lepších od politiky odpudzovať. A tiež môžu veľa vecí nabúrať, keďže nimi ľahšie hýbu mocní v pozadí, čo je práve v našom neutrasenom systéme nebezpečné.
Celkovo tento marazmus do značnej miery tvoria médiá. Pretože tie podporujú tento obsah, dávajú hlavne do popredia ľudí, čo niečo kričia, akokoľvek je to nezmyselné.
Ako som už mnohokrát zdôrazňoval: skúste si predstaviť, že by Angela Merkelová nešla do politiky v Nemecku ale na Slovensku. Nemala by NIJAKÚ šancu. NI-JA-KÚ.
Nevie hystericky kričať, neorganizuje pre hocijakú hlúposť tlačovku, v politike je majsterkou kompromisov (tu by ju za to kaviarenské médiá zničili), vie prehliadnuť aj nejaké prešľapy, ak je to v štátnom záujme. Ak by namiesto nemeckých médií v Nemecku pôsobili slovenské, okolo niektorých jej rozhodnutí, napríklad nevŕtať sa viac, ako je nutné, v tajných fondoch strán či firiem, by usporiadali úplné orgie. Nemci v niektorých prípadoch trochu niekomu klepli po prstoch, spravili rýchlo hrubú čiaru a išlo sa ďalej.
Angela ale hlavne NEMÁ ŽIADNE RIEŠENIA. Naozaj. Slovenskí mienkotvorní novinári si pod riešením predstavujú niečo radikálne, rýchle, okaté. To ale Nemci nerobia, lebo potrebujú premyslené riešenia a stabilitu, nie politický cirkus. Merkelovej by okrem toho každý poriadny slovenský novinár vysvetlil, že je komunikačne slabá, nezaujímavá, fádna.
My máme samých komunikačne zdatných politikov (stiahnuté gaťky), reformných (odvodový bonus), s výraznými a vtipnými prejavmi (Romana Tabak a blablablabla). A tak to tu aj vyzerá. Nie, ako v Nemecku.
Médiá tiež bude treba riešiť. Medzitým si ale držme palce v tom, aby sa tu v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch, ešte pred voľbami, začal formovať aspoň aký-taký základ príčetnej politiky.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6327 / 237 / 56 / 37 ]
V živote som stretol celý rad európskych ministrov financií. Jednému semináru ministrov financií som v Paríži dokonca predsedal (s E. Macronom, ktorý bol vtedy tamojším ministrom hospodárstva).
Takže ich naozaj dobre poznám. Niektorí sú super chytrí. Niektorí poslabší. Niektorí veľmi slabí.
Ale len o jednom sa dá povedať, že je čistý DEBIL. Ešte raz: DEBIL.
Dobrú noc.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 416 / 2600 / 257 / 580 ]
Fiasko v Afganistane nie je len americkým fiaskom. Nezabúdajme, že formálne to bola operácia NATO. A prispela do nej aj Slovenská republika.
Ako členský štát sme ale dostávali klamlivé informácie o situácii v tejto krajine, a to podľa všetkého na všetkých úrovniach (politickej, diplomatickej aj spravodajskej).
Západná tlač začína odhaľovať, ako Pentagon klamal americkej verejnosti a čiastočne aj vládnym predstaviteľom o tom, čo sa vlastne v krajine deje.
Spytovať si svedomie ale treba aj na úrovni NATO, aliancie, ktorá z tohto konfliktu fakticky medzi USA a Afganistánom urobila mnohonárodný konflikt a zatiahla doň väčšinu Európy, aj nás.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 738 / 536 / 72 / 125 ]
Ešte pred mesiacom prezident Biden tvrdil, že k takejto scéne, ktorá pripomína porážku vo Vietname a evakuáciu Saigonu, nedôjde. Taliban nie je severovietnamská armáda, tvrdil.
Američania v krajine mohli ostať, ale stálo ich to už príliš veľa úsilia a prostriedkov. Nielen finančných, aj personálnych. Ono sa o tom veľa nehovorí, ale USA začali už v 90. rokoch de facto najímať žoldnierov. Ľudia z iných krajín dostali povolenie slúžiť v amerických ozbrojených silách, s prísľubom rýchleho získania občianstva.
Aj to má ale svoje limity. A zavádzať povinnú vojenskú službu kvôli ďalekému Afganistanu nikto nebude. Hlavne treba šetriť sily na tie lokality, kde je to naozaj strategicky dôležité, napríklad v neďalekej Saudskej Arábii, Iraku a okolí (ropa).
Američania krajinu začali ničiť už v 80. rokoch, keď proti Sovietmi podporovanej, relatívne progresívnej a modernistickej vláde začali liať obrovské prostriedky do tých najzaostalejších kmeňových spoločenstiev, a pašerákov opia. Tie skupiny boli ale také skorumpované, že ich postupne nahradil fanatický Taliban, hnutie, ktoré sa zrodilo v církevných školách u amerického spojenca, Pakistanu.
Po 9/11 ale bolo treba ukázať nejaké rýchle víťazstvo, navyše v ekonomickej kríze dať rýchlo do pohybu nejaké vládne peniaze, a tak po Sovietoch Afgáncov obsadili pre zmenu Američania a ich spojenci.
Tak ako v 90. rokoch, aj teraz si Taliban s vďakou od skorumopovaných spoločenstiev preberal modernú americkú výzbroj, s ktorou potom ešte ľahšie dobýjal ďalšie územia.
Dnes je v Kábule. Každopádne je to obrovská symbolická facka. A vztýčený prst naivným rečiam o tom, ako sa dá vojenskou silou a podporou zopár mimovládok, s drahými medzinárodnými konferenciami, niekde narýchlo vybudovať demokracia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1892 / 764 / 63 / 134 ]
Vývojári spoločnosti Nethemba ukázali, aké ľahké je dostať sa k záznamom o očkovaní hocikoho - demonštrovali to na politikoch.
A inú službu, aplikáciu eHranica, odporúčali okamžite zrušiť, taká deravá je.
Je to už x-tý príklad úplne katastrofálneho zlyhania štátu pri ochrane vašich, často veľmi citlivých, osobných údajov. Prúser za prúserom.
Ak by sa to stalo za vlád Smeru, novinári by na tlačovkách kričali toľko, kým by neodstúpil jeden alebo dvaja ministri. Teraz sú ticho.
Celá digitalizácia tejto vlády je úplné fiasko. Úplné. Medzitým ale vláda uvoľnila desiatky miliónov na zlepšenie webstránok subjektov vo verejnom sektore.
Z tohto budú postupne väčšie kauzy ako za smeráckych vlád. Iste, lebo majú kopu neminutých eurofondov a teraz to idú rozdať na extrémne predražené služby. Aby sa to minulo.
Akurát, že smeráci to väčšinou zvládali míňať tiež nie práve efektívne, ale aspoň s dodržiavaním určitých štandardov. Títo ani to nie. Ak vás nebudúce budú kontaktovať heckeri alebo mafia s veľmi citlivými údajmi, poďakujte Remišovej aj Igorkovi.
Ale aspoň sa medzitým môžete v televízii pozerať na lotériu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1195 / 720 / 38 / 195 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 67 / 3100 / 305 / 968 ]
Profesionálni historici združení v Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV sa obracajú na učiteľov s výzvou, aby prestali používať videá jednej youtuberky, Sandry Svitekovej. Tá zarába na tom, že vykráda videá, ktoré nájde niekde na internete tým, že ich preloží a pridá k nim pár svojich postrehov.
Bohužiaľ, dievčinu veľmi rady propagujú masmédiá, ako niekoho, kto vraj robí dejepis príťažlivejším. Pretože tak dnes ako spoločnosť fungujeme: hocikto, kto sa tvári reformne a inak ľahko dostane priestor na prezentáciu.
Zviditeľnila ju aj americká ambasáda a zastúpenie Európskej komisie v SR.
Ide pritom o naozaj zlé, infantilné videá (školstvo počas Tretej ríše vysvetľuje vetami ako od študentov sa vyžadovalo natierať esesákom pedagógov, ktorí nevyučovali v súlade s ideológiou).
Dievčina neovláda úplne základné historické fakty, má zlý prejav, a z jej videí môžu vyrásť akurát takí tí ignoranti, ktorí si nechajú vytetovať čínsky alebo sumerský znak, lebo sa o tú kultúru zaujímajú (=niečo hmlisté o nej počuli).
No a teraz som sa dozvedel, že ju nedávno dokonca propagovalo priamo ministerstvo školstva. Opäť: ako inovatívnu popularizátorku dejepisu.
Vlastne to ani neprekvapuje, pri všetkých ostatných krokoch ministerstva. Školstvo je už dlhé roky na okraji politického záujmu, ale táto garnitúra ide z detí dokonca aktívne vyrábať hlupákov.
A čo sa do nich montujú nejakí historici. Brani-plagiátor určite vie oveľa lepšie, čo deťom prospieva.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1507 / 588 / 56 / 122 ]
Jeden z tých, ktorým zo štúdia v nedeľu večer volali (Jakub), je záchranár. Nezdvihol telefón a tým pádom prišiel o 200 tisíc. A nezdvihol ho preto, že BOL V SLUŽBE!! (píše o tom Nový čas)
Asi nič už nemôže lepšie ilustrovať zvrhlosť Matovičovho lotériového nápadu, ako toto. A nielen nápadu, celého vedenia štátu. Ak poctivo makáte, tak v Igorovej krajine máte smolu.
Nájde sa niekto, kto by ho vôbec ospravedlňoval? Ale áno, nájde. Poslankyňa OĽaNO Remiášová už v nedeľu nazvala Jakuba a ďalších, ktorí nevyhrali, pribrzdenými. A poslanec Peter Pollák ml. Matoviča priamo chváli za skvelý nápad, lebo čo viac si politik môže želať? Aby sa o jeho nápadoch hovorilo.
Mentálny svet ľudí z Igorovej sekty je desivý. DESIVÝ. Ešte raz opakujem, nielen Matovič, ale celé OĽaNO je zlo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 864 / 1500 / 180 / 334 ]
Je to dobrý boj. Vždy spomínam príbeh z Pána prsteňov. Bolo to spoločenstvo, ktoré nebolo veľké a každý z neho mal aj svoje zlyhania. Napriek tomu išli proti obrovskej presile a Frodo za dramatických okolností ten prsteň do lávy na Hore osudu hodil. Neviem, či vyhráme, ale je to dobrý boj.
Neviem, ako vám, ale mne sa doslova točí hlava, keď vidím, že štát je v rukách ľudí na mentálnej úrovni 12-ročných detí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 486 / 1000 / 68 / 111 ]
Dovoľte tri poznámky: Po prvé, naozaj mi je ľúto, že sa táto výrazná historická udalosť pripomína veľmi slabo. V tomto sú Česi skutočne popredu, zvyčajne majú v tento dátum v Prahe nejaké zaujímavé inštalácie, výstavy, relácie a diskusie. U nás sa to len tak zbežne pripomenie. Pritom sa k tomu viaže toľko dramatických udalostí a osudov pred, počas aj po samotnej invázii (vrátane odchodu mnohých ľudí do zahraničia).
Po druhé, ak už hovoríme o historických predeloch, mali by sme si pripomínať aj tie ostatné traumatické. Napríklad hospodárska transformácia v 90. rokoch mala v skutočnosti dramatickejší dopad na ľudské osudy ako sovietska okupácia. Pre mnohých to bola nevyhnutná daň za prechod k inému typu spoločnosti, mnohí, ktorí vtedy trpeli (najmä stratou práce), sa dnes už majú výrazne lepšie. Ale trauma to bola, vytvorila v spoločnosti dlhodobé jazvy a nejako slušne sa k tomu postaviť treba.
Po tretie, ak už hovoríme o nejakom spracovaní roku 1968, lepší historický prístup by si zaslúžilo celé obdobie socializmu. Predsa len zvlášť pre Slovensko (ešte viac ako pre Čechov) znamenalo úplne dramatický prerod. A ťažko ho hodnotiť celkom čierno-bielo.
To platí už len pre ten predel v roku 68. Na jednej strane nastupujúca normalizácia potom napríklad ukončila mnoho z toho kultúrneho kvasu 60. rokov, ktorý ovplyvnil svetové umenie (čs. filmová vlna, s neuveriteľne inteligentnými, odvážnymi experimentmi, ale aj mnohé literárne počiny, zvlášť u dnes svetoznámeho Kunderu). Na druhej strane režim počas normalizácie zdvojnásobil úsilie v tom, aby sa tu tvorilo niečo hodnotné a nie náhodou je normalizácia tiež obdobím veľmi plodnej produkcie kníh (vrátane prekladov, detských kníh), filmov, atď.
Ten náboj sa postupne vyčerpal a v 80. rokoch už naozaj spoločnosť v mnohom silno stagnovala, ale určite to nebolo obdobie len nejakej čiernej diery, ako sa vyjadril jeden z lídrov Novembra.
To, ako sa vieme postaviť k histórii, objavovať ju, interpretovať, vážiť si odvážnych či kreatívnych ľudí mnohých období, v konečnom dôsledku určuje to, ako civilizovanou spoločnosťou sme.
A začať treba naozaj tým, že si tie významné výročia aspoň trochu výraznejšie pripomenieme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2224 / 210 / 54 / 15 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 48 / 273 / 15 / 2 ]
Prečo? Budem sa síce väčšinou venovať čistej politike (tlačové konferencie, aktivity v uliciach, a najmä predstavovanie nových ľudí prichádzajúcich pomôcť našej verejnej sfére), ale zároveň mám niekoľko projektov, ktoré sa pripravovali už dlhšie, a teraz dozrejú.
Sú nepolitické, vyslovene zamerané na to , aby niečo zlepšovali.
Po dlhšom čase príprav, keď sme sa s kolegami radili, ako to najlepšie oficiálne spustiť, sa Slovensku oficiálne predstaví portál pre vedu:
https://www.moderna-veda.sk
Cieľom je, aby prinášal naozaj užitočné informácie tým, ktorí sa vo vede pohybujú (články, ktoré sme tam nahadzovali, sú staršie, od jesene to začne mať aktuálny obsah).
Ešte rozsiahlejší projekt je portál pre školstvo. Bude predstavovať zaujímavé slovenské školy verejnosti aj ostatným ľuďom pohybujúcim sa v tejto sfére, rozhovory o školstve, ale aj pútavo písané články o tom, ako vlastne učiť.
https://www.moderne-skolstvo.sk
Cieľom je dať učiteľom k dispozícii normálny, konštruktívny, optimistický zdroj zaujímavých, motivujúcich informácií.
Čo sa pandémie týka, veľmi ma mrzí, že po niekoľkých úžasných ročníkoch skomplikovala organizovanie našich Vedeckých veľtrhov
https://www.facebook.com/draxlerjuraj/posts/2358051047623797
Ale v dohľadnej dobe sa hádam podarí tento projekt presunúť do online formy, už sa na tom začína pracovať.
Môjmu srdcu je zvlášť blízky projekt Esej. Jeho najviditeľnejšou súčasťou je súťaž v písaní esejí. Tú minuloročnú nám, opäť, pandémia trochu skomplikovala, tohtoročná sa na jeseň ale uskutoční. A dokonca pre celé Slovensko (predošlé dva ročníky bola súťaž obmedzená na Bratislavu).
https://www.facebook.com/Esej-2019-580743365732819
https://www.esej.sk
Hlavným zmyslom tohto projektu ale nie je len robiť súťaž, ale pomáhať stredným školám zavádzať písanie jedného druhu eseje, tzv. výkladovú esej, do školského procesu. Na to sa pripravuje aj rad podporných materiálov. Už v minulosti bola vydaná príručka písania esejí, ktorá je v skutočnosti príručkou kritického myslenia, argumentácie a príťažlivého písania. Dá sa stihnuť tu:
https://www.esej.sk/podpora.../prirucka-piseme-skolsku-esej/
Takto sa totiž snažíme s kolegami postupovať nielen pri školstve: pracujeme vyslovene na konkrétnych detailoch politík. Či už sa to týka infraštruktúry, hospodárskej politiky, zdravotníctva alebo čohokoľvek iného. Je to oveľa náročnejšie, ako dávať dokopy typické marketingové riešenia (postavíme desať nemocníc, pacient bude na prvom mieste, školy budú vyučovať viac zážitkovo, a pod.), ale toto je jediná cesta, ako Slovensko konečne naozaj postaviť na nohy.
Samozrejme, hlavným odborným fórom bude CVP, jednak pre publikovanie štúdií, jednak pre vysoko odborné diskusie. Minulý rok sme začali veľmi slušne, stretnutím špičkových svetových ekonómov na diskusii o dôchodkovej politike, pandémia aktivity pribrzdila (aj keď s kolegami v Londýne sme ešte stihli spraviť napríklad rozsiahly prehľad o ekonomických opatreniach európskych vláda v prvej vlne), ale s jej postupným útlmom bude podobných aktivít tu v Bratislave viac:
https://www.cvp.sk/.../spickovi-ekonomovia-v-bratislave.../
https://www.cvp.sk/.../porovnanie-epidemiologickych.../
CVP bude teda hlavným fórom aj pre predstavovanie programových vecí. Koho ale zaujímajú moje osobné názory (nemusia sa vždy zhodovať s kolegami) na to, ako riešiť problémy niektorých oblastí (každú chvíľu sa niekto na to pýta), alebo aj, čo sa vlastne dnes v spoločnosti deje a čo s tým, uverejňoval som to priebežne na rôznych fórach, napr. veľmi rozsiahlo vo forme blogov tu (vrátane ešte nedokončeného seriálu 7 programových esejí pre Slovensko) :
https://dennikn.sk/autor/jd007/
Alebo ako komentáre tu:
https://www.aktuality.sk/autor/juraj-draxler/
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3783 / 125 / 12 / 4 ]
A práve preto bude mať táto vláda podporu, predovšetkým z kruhov mimo územia Slovenskej republiky, nech už doma pokazí čokoľvek.
Heger tie slová predniesol v Kyjeve, kde sa dnes stretávajú hlavy štátov či vlád prevažne z východnej Európy, aby podporili Ukrajinu. Slovensko je v tejto iniciatíve mimoriadne aktívne.
A na to sú presne bábkové vlády dobré. Takí Nemci si medzitým poistili energetickú bezpečnosť plynovodom Nord Stream, ktorý umožní v prípade potreby dokonca úplne obísť Ukrajinu. Aby tá spolupráca nebola až taká okatá, Nemci zároveň občas slovne aj materiálne podporia aj Ukrajincov.
Len vlády ako naša dychtivo robia sluhov aj bez toho, aby z toho krajina aspoň niečo mala.
Bavíme sa pritom o vláde, ktorá nedávno urobila ďalší významný krok k uznaniu izraelských anexií tým, že premiestnila časť veľvyslanectva do Jeruzaléma.
Teda mesta, ktorého veľkú časť, vrátane historického centra, Izrael okupuje od roku 1967, a systematicky vytláča pôvodné arabské obyvateľstvo. Tam ale otázka principiálnosti nejako nehrá rolu.
Otázka Krymu je naozaj právne trochu zložitá a otázka akejkoľvek zmeny hraníc je v Európe mimoriadne citlivá, ale faktom je, že prakticky nikto relevantný nespochybňuje, že takmer 100 percent obyvateľov si to pripojenie želalo a je s daným stavom spokojných.
A že k tejto zmene došlo vtedy, keď obyvateľstvu hrozil rovnaký vojnový konflikt, aký sa rozhorel na východnej Ukrajine. Aj rovnaká strata kultúrnych práv, aká sa odvtedy ruskojazyčnému obyvateľstvu na Ukrajine udiala.
Aj preto by bolo lepšie byť vo vyjadreniach k tejto otázke nie jednostranný, ale aspoň do značnej miery zdržanlivý. To ale naša vláda nerobí. Nie z nejakej principiálnosti, ale preto, že tak vie potešiť svojich ochrancov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1820 / 602 / 97 / 93 ]
článokBývalý minister pôdohospodárstva Mičovský zverejnil dlhý, dlhý zoznam výčitiek voči hnutiu a osobne Igorovi. Sťažuje sa najmä na to, ako jeho nástupca, terajší minister Vlčan, kompletne vymietol z ministerstva ľudí, ktorých tam doviedol Mičovský. Okrem toho obviňuje vládu z rôznych lží.
Určite to nie je žiaden začiatok rebélie v hnutí. Nemyslím si, že po bývalom tenistovi a dnes poslancovi Krošlákovi, ktorý asi z klubu hnutia postupne odíde, a teraz Mičovskom, sa v dohľadnej dobe začnú búriť aj iní.
Poslanci hnutia sú na 90 percent ľudia, ktorí sa už na podobné dobre platené miesto nikdy nedostanú a za svoju kariéru vďačia čisto tomu, že v správny moment padli do oka Igorovi (napríklad keď sedeli niekde na schodoch), ktorý ich potom impulzívne dal na kandidátku. Na rozdiel od Mičovského, ktorý stratil post a okrem iného sa cíti ponížený, sú spokojní a Igorka naďalej žerú.
Rozpadávať sa to začne až tesne pred koncom (voľbami), keď si niektorí ďalší uvedomia, že OĹaNO už veľa nových poslancov mať nebude, plus, že ak sa od hnutia nedištancujú, budú musieť roky chodiť po kanáloch.
Ale napriek tomu je to zaujímavé čítanie. Lebo to pekne ilustruje šialený chaos vnútri vlády - a to, ako si tí ľudia medzi sebou v skutočnosti vôbec nerozumejú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1306 / 562 / 47 / 88 ]
Okrem toho, že to dáva presne takú logiku, ako od niekoho, kto príliš skoro vysadil tabletky na hlavu, sa to bije aj s niekoľkými výrokmi istého Igora Matoviča, ministra financií, v ktorých pred pár týždňami hovoril, že lotériu potrebujeme, aby sme zvýšili zaočkovanosť.
Čo bude zajtra? Bude konečne po Trnave behať s drevenou kačičkou ťahanou na povrázku a narúžovanými perami, aby ho mohli chlapi v bielych plášťoch konečne už oficiálne zobrať a umiestniť, kam patrí?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 566 / 817 / 38 / 100 ]
A to polícia, najmä NAKA, podľa všetkého ešte na jeseň chystá ďalšie zatýkania a podobné manévre. Takže celá situácia sa bude len vyostrovať.
Priznám sa, že som aj sám zvedavý, kam to až vygraduje. Bohužiaľ, niektoré veci proste nevieme riešiť vecne a civilizovane. Štátne zákazky tu boli rôznym spôsobom nečisté pomerne dlho. Naozaj by to chcelo niečo na spôsob nestrannej komisie, ktorá by vydala komplexnejšiu správu o tom, čo sa tu vlastne dialo. A ak to dá podnety pre orgány činné v trestnom konaní, prečo nie.
Osobne už roky volám po tom, aby sa toto urobilo pre eurofondy. Lenže na tom nie je politická vôľa, pretože by vyplávalo na povrch, že si to zďaleka nie vždy rozoberali len smeráci.
A tak sa vyšetrovania proste berú ako súčasť mocenského boja, a to vyvoláva rôzne akcie a reakcie.
A začína v tom byť taký chaos, že to čoraz menej smeruje k tomu, aby sa aj nejako reálne prečistilo prostredie a trochu napravilo hospodárenie.
Skôr naopak. Smerujeme k tomu, že tu budú pôsobiť malé armády paralelných služieb a rôzne kliky budú čo najintenzívnejšie zbierať informácie jedna na druhú a snažiť sa aj pomocou polície vyšachovať konkurenciu pred tým, ako ona zaútočí na nich.
A hospodárenie sa nezlepšuje ani náhodou, napríklad eurofondy sú v hroznom stave.
O tom, že tu narastá presvedčenie druhej strany, že až sa dostaneme k moci my, pre zmenu budeme zatýkať my ich, ani nejdem hovoriť. Toto naozaj nie je atmosféra vhodná pre rozvoj krajiny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1586 / 400 / 47 / 38 ]
Zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, pre prekazenie zásahu inšpekcie proti skupine, ktorá mala policajtom z NAKA dodávať falošné svedectvá.
Nič prekvapivého, ako som včera spomínal, toto už bude len ďalej pokračovať. Vojna policajtov, vojna prokurátorov.
Takéto manévre nemalo ani Taliansko počas bájnej akcie Čisté ruky. A to tam fungovala (a funguje) reálna mafia, nie to, čo je mafia dnes v podaní kaviarenských novinárov. Politická korupcia tam mala také rozmery, že slovenská politika sú oproti tomu detské jasle.
A vrážd tam vtedy, keď niečo nefungovalo (padla nejaká finančná schéma, prevalil sa nejaký škandál napríklad v zbrojnom obchode, a pod.) bývalo vcelku dosť.
Faktom je, že zásah do prebiehajúcej akcie priamo od policajného prezidenta, to bolo silne nezvyčajné. A potom takáto silná reakcia krajskej prokuratúry.
Pre štát, pre dôveru občanov, sú tieto vojny dlhodobo naozaj veľmi škodlivé. Uvidíme, ako to celé dopadne. Ale myslím si, že tie vojny prerušia až voľby (aj to je otázne). Otázka, kedy tie voľby budú a ako dopadnú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1124 / 513 / 26 / 61 ]
Okrem toho bola tá reportáž Markízy smutná aj v tom, ako u Matoviča odvolaná štátna tajomníčka z kultúry nepokryte žobrala o miesto, tiež priamo pred kamerou.
Jedno veľké panoptikum nedostojnosti a ponižovania.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 318 / 848 / 87 / 136 ]
Ak na to máte nervy, skúste aj vy (je to na titulnej strane). Pán poradca hovorí, že tu prebieha civilizačný zápas. Ohromné reformy. Vraj sa čistí vysoké školstvo (???????), a robí racionálnejšie zdravotníctvo :))
Potom ešte pán poradca spomenie súdnu mapu a vymenúvanie reforiem končí, ani on nemá takú fantáziu, aby si vymyslel ešte niečo nové.
Zvyšok textu sú šialené kecy: V našich kruto pragmatických časoch vypadlo zo slovníka slovo idealizmus. Lenže práve idealizmus dodáva konaniu energiu, pátos a presvedčivosť. Naša civilizačná revolúcia dnes potrebuje nielen ľudí s ideami, ale aj ideálmi.... atď.
Nikdy na to nezabúdajme: nadávame na tých, čo ich vidíme pred kamerami. Ale okolo nich sú ešte rôzni pomocníci a podržtaškovia bez hanby, bez ktorých by to tejto šialenej garnitúre nefungovalo už vôbec.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 888 / 489 / 21 / 62 ]
Čítať si všetko, čo k obvineniu policajného prezidenta dala dokopy krajská prokuratúra v BA je vcelku silná vec.
Uvidíme, čo povie generálny prokurátor a potom prípadne súd, ale zatiaľ to vyzerá na nasledujúci sled udalostí.
Policajný prezident pod vplyvom udalostí aj tlakom ministra Mikulca spanikáril, v obave, že kukláči idú zatknúť niektorých ľudí z NAKA aj zo špeciálnej prokuratúry.
Zrušil výjazd sobraneckých kukláčov, hoci ten ich nadriadení povolili plne v súlade so svojimi internými predpismi. Nedôveroval vraj vyšetrovateľke inšpekcie ministerstva vnútra - to ale nemal čo riešiť, inšpekcia totiž pod neho nespadá.
Spadá pod ministerstvo vnútra a tam majú taký bordel v predpisoch, že dodnes nejako nikto nevie jasne povedať, kto presne z inšpekcie mal právo žiadať o výjazd kukláčov a či to celé bolo alebo nebolo administratívne v poriadku. BORDEL.
Späť k policajnému prezidentovi: ten potom vyše hodiny zisťoval, či je zásah oprávený. Potom ho povolil, aj keď následne tvrdil, že oprávnený nebol.
Stiahnutím kukláčov ohrozil policajných operatívcov, ktorí ostali sami zoči-voči ľuďom blízkym jednej z tradičných skupín bratislavského podsvetia.
Ešte raz: v krajine, kde sa dnes ostentatívne nasadzujú kukláči proti staručkým sudcom alebo úradníkom v administratívnej budove, nechal policajný prezident prísušníkov bezpečnostných zložiek bez ozbrojenej ochrany v nebezpečnom teréne.
A minister vnútra, ktorý má u seba na úrade bordel, ho ešte obraňuje.
Ak neodstúpil po tom, ako sa prevalilo, že ako šéf vojenského spravodajstva kedysi chodil na obed so šéfom firmy, ktorá chcela spravodajstvu dodávať drahý softvér, tak teraz už by bol naozaj čas.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1702 / 859 / 36 / 156 ]
Úplne nevýrazný, neznámy poslanec Jozef Bubnár dnes na FB napísal, že sa vzdáva mandátu. Ako dôvod uvádza, že sa ho dotklo, že mu ľudia nadávajú.
Potom nasledujú kecy o protikorupčnom hnutí (pán poslanec, mimochodom, aj podľa fotky vyzerá tak, že stále verí na Deda Mráza) a ako ďakuje Igorkovi za dôveru.
Samozrejme, nikomu neprajem, aby sa k nemu ľudia správali na ulici nejako vyslovene nechutne a vulgárne, dokonca ani poslancom OĽaNO.
Ale ak im budeme slušnou, ale veľmi dôraznou formou dávať najavo, že naozaj nemajú v politike čo robiť, pôjdu postupne podľa mňa aj ďalší.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 619 / 989 / 89 / 92 ]
To sú tie irónie a paradoxy. Tu informácie zo spisov unikajú do médií sprava-zľava, ale policajný prezident protestuje až teraz, keď sa to týka jeho.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 268 / 867 / 45 / 126 ]
Česť pamiatke všetkých hrdinov tých čias!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 119 / 347 / 15 / 10 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 221 / 400 / 17 / 3 ]
Toto v žiadnej európskej krajine nemali ani v čase ich najväčších škandálov. Dokonca ani v Taliansku noviny nekričali, že tam mafia ovládla štát (a to tam prepojenia najvyšších predstaviteľov na úplne reálny organizovaný zločin boli oveľa vážnejšie ako tu).
Tu je za najvyššie komentátorské umenie považované revať niečo mimo reality.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 374 / 422 / 26 / 20 ]
Generálna prokuratúra bola štedrá voči ľuďom podozrivým z vážnych trestných činov. Bola však skúpa na vysvetlenie, prečo by spoločnost mala zabudnúť na tieto podozrenia.
Generálna prokuratúra vôbec nie je orgán, ktorý by sa mal zapájať do mediálnych hier a riešiť, ktoré podozrenia si má verejnosť pamätať a ktoré zabudnúť. A vysvetľovať niečo iné, ako to, čím sa podľa zákona zaoberá.
Má strážiť zákonnosť: v pozitívnom zmysle, teda, že riadi činnosť príslušných orgánov tak, aby protizákonné konanie bolo potrestané, a v negatívnom, teda, že ak niektoré z týchto orgánov nepostupujú PODĽA ZÁKONA, tak to zastaví.
A v tomto rozhodne nebola skúpa na slovo, rozhodnutie zdôvodnila na desiatkach a desiatkach strán.
Ako často, aj tu médiá hrajú perverznú hru podľa svojich pravidiel. Generálny prokurátor vraj má pred nich predstúpiť a niečo podrobne vysvetľovať na tlačovke.
Prečo? Lebo to povedali oni.
Vo väčšine západných krajín je neštandardné, ak vôbec generálny prokurátor robí nejakú tlačovku. To isté platí o zvyšku justičného systému.
Jednoducho, tieto zložky štátu zväčša nie sú vťahované do politického cirkusu a je to tak správne.
S konaním generálnej prokuratúry sa, samozrejme, dá súhlasiť alebo nesúhlasiť, uvádzať argumenty, možno aj ostro, to je úplne legitímne. Ale takto detinsky vyskakovať, proste preto, že im GP neurobila po vôli?
Oni nevedia pochopiť jednu vec (a nielen oni, aj veľká časť verejnosti). Spravodlivosť je chladná a skúpa. Tam nie je priestor na rozhodovanie podľa emócií. A sympatií. Ale oni to proste nepochopia.
Naopak, tam kde je priestor na nejaké emócie a vnútorné pocity, to sú veci ako profesionálna česť, ľudská odvaha, pokora.
Akurát, že to sú všetko veci, ktoré nechápu tiež.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1884 / 720 / 35 / 96 ]
Aj na ten malý zvyšok čoskoro dôjde.
Čo teraz? Máme tu jednu skupinu ľudí, ktorá je neskorumpovaná. Nebojí sa ostro sa vyjadriť. Vyzná sa vo všetkých technických riešeniach. Má jasné a prenikavé analytické myslenie, vie, čo je to politika a ako sa robí.
Áno, hovorím o komentátoroch zo SME, Aktualít, prípadne z Nka. Kým sa konečne nedostanú na popredné miesta v štáte, poriadok tu jednoducho nebude. Prosím, pomôžme im.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 620 / 435 / 78 / 22 ]
Použil tzv. značkovacie strelivo. To je síce o niečo menej nebezpečné, ako gumové projektily, ale každopádne sa ním nesmie mieriť do hlavovej časti a už vôbec nie z blízkosti pár centimetrov.
Minimálne jednému z tých dvoch to urobilo aj škaredú ranu. Pritom zo strany policajta nešlo o žiadnu sebaobranu, proste strelil do kričiacich, rozhorčených ľudí.
Netuším, prečo je okolo toho také ticho. Mediálne aj politické.
Polícia celkovo situácu v posledných týždňoch prestáva zvládať. Najvypuklejšie je to v Bratislave, kde policajti nie sú schopní sledovať pohyby davu a opakovane dochádza k tomu, že pár ľudí pobehuje po ceste.
Nielenže to blokuje dopravu ale je otázka času, kedy dôjde k nejakému nebezpečnejšiemu stretu medzi vodičmi a týmito ľuďmi.
Za normálnych okolností by sa už riadne kývala stolička pod krajským riaditeľom.
Druhým extrémom sú práve situácie, keď polícia koná úplne zbytočne tvrdo a doslova ohrozí životy. A naozaj to treba vyšetriť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1040 / 1400 / 175 / 292 ]
Polícia, s mizerným vedením, bohužiaľ v tieto týždne ide z prúseru do prúseru.
Pokiaľ viem, takéto ozdoby zakazujú aj naše predpisy a v civilizovanej krajine je to ťažko predstaviteľné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 262 / 1100 / 363 / 1400 ]
Prvý rok pritom firme nedodal žiadne podklady, až druhý rok jej dal 40 strán (ak by sme jeho služby prepočítali na strany, tak za jednu si pýtal kráľovských 6 tisíc eur).
Vyplýva to z podkladov generálnej prokuratúry. (Obhajoba spolumajiteľa Penty totiž ukazovala, že advokát Lipšic dostal viac, ako človek, ktorý vraj bol korumpovaný, bývalý spravodajca Arpáš.)
Je pravda, že top právnici vo všeobecnosti zarábajú veľmi veľké peniaze. Myslím si ale, že verejnosť by sa jednoducho mala pýtať, do akej miery je prípustné a morálne, ak si bývalý politik, s určitým vplyvom daným jeho bývalým pôsobením a hlavne existujúcimi politickými kontaktmi, takto zarábal.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 788 / 923 / 39 / 337 ]
Áno, naozaj sa ma dotkol odchod tohto šarmantného majstra klasického francúzskeho filmu.
V mladosti bol veľmi sľubným boxerom, potom sa zľakol toho, ako mu tento šport začal znetvorovať tvár, tak to skúsil s umením. Po hviezdnom začiatku ako jeden z popredných predstaviteľov Novej vlny sa presunul k filmom, ktoré sú označované ako komerčnejšie, ale v zásade predstavujú presne to, čo si často pod francúzskymi filmami ľudia predstavujú. Ľudia z mnohých a mnohých krajín.
Ja osobne asi najradšej s ním mám komédiu Veselá Veľká noc (Joyeuses Pâques), prípadne inú, veľmi rozkošný kúsok Zviera (Lanimal), ale v zásade všetko s ním sa dalo pozerať. Bol dobrý v humorných roliach aj v postavách tvrdých policajtov.
Podobne ako ďalšia superhviezda francúzskeho filmu Alain Delon si zažil pomerne prudký koniec filmovej kariéry v polovici 80. rokov. Potom už natočil len pár fimov. Ale na rozdiel od božského Delona sa neutiahol do spokojného dôchodku až tak dôkladne a veľa rokov sa ešte mimoriadne úspešne venoval divadlu.
Nech sa mu v umeleckom nebi páči. Au revoir, Jean-Paul!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1125 / 310 / 11 / 8 ]
Medzi mediálne najmenej zaujímavé veci minulého týždňa patril rozhovor s tým poslancom od Igora, čo hodil flintu do žita a odchádza. Lebo mu ľudia nadávali.
Ten rozhovor sa dá zhrnúť do slov: bezbrehá naivita.
Pán exposlanec za jeden z najsvetlejších bodov svojej predošlej kariéry uvádza, že sa mu ako učiteľovi podarilo so svojimi žiakmi dostať do televíznych správ. Spievaním nejakej pesničky proti vojne na Ukrajine.
K pôsobeniu vládnej koalície povedal, že to všetko korona. Ak by tej nebolo, vláde by to išlo fajn.
Samozrejme, redaktor sa ani nenamáhal konfrontovať ho s tým, že aj iné krajiny majú koronu, ale táto koalícia, a špeciálne OĽaNO, sú v nepopularite voličov na tom z EÚ najhoršie.
Redaktor sa ani nenamáhal opýtať na celoplošné testovania, očkovaciu lotériu, riadenie ministerstva školstva (poslanec pôsobil v školskom výbore), plagiátorstvá ústavných činiteľov alebo, dajme tomu, Igorove trápne momenty v Bruseli a Paríži.
A tak celý rozhovor bol len vyplakávanie, že to v tej politike nebolo také jednoduché a pritom on, exposlanec, sa snažil. A, ešte raz, ľudia mu nadávajú.
Bohužiaľ, naivita je jednou z hlavných chorôb našej politiky. Naivný politik:
- zlyháva vo verejnej politike (tvorbe riešení). Naivní aktivisti rovnako ako cynickí hráči hlásajú, že všetko je vlastne také jednoduché. Musí sa prestať kradnúť, na ústredné posty treba dať nejakých dobrých a láskyplných ľudí a pripraviť nejaké radikálne reformné zákony, ktorým novinári zatlieskajú. A všetko bude super. Lenže svet takto vôbec nefunguje. Verejná politika, ak ju chcete robiť dobre, je VEĽMI VEĽA práce. Výsledkom naivnej politiky je najmä chaos. A ten plodí všetko to, na čo sa ľudia potom sťažujú, vrátane korupcie.
- zlyháva aj v politike ako takej. U nás veľmi veľa ľudí vôbec nechápe demokraciu. Čo to vlastne znamená, pracovať s verejnou mienkou, tvoriť dlhodobejšiu a širšiu politickú podporu (čo je niečo mimoriadne odlišné od krátkodobých prejavov sympatií), stmeľovať množstvo rôznorodých postojov a názorov politikov či voličov do funkčnej podpory vládnutia. Mimoriadne k tomu prispievajú aj médiá.
- je ľahko manipulovateľný. To je aj dôvod, prečo takéto naivné typy v mimoriadnej miere dával na kandidátku Igor. Ale platí to aj širšie, naivní dobráčikovia sú veľmi dobrými pešiakmi v medzinárodných politických hrách.
Potrebujeme politikov, chytrých, skúsených, niekedy možno radšej cynickejších ako úplne naivných hlupáčikov.
Samozrejme, naivní nie sú len politici. Aj medzi voličmi kolujú analýzy podľa ktorých treba najmä zakázať politické strany, zmeniť volebný systém, čo najviac politikov pozatvárať a potom bude dobre ?
V skutočnosti dobre bude, keď ako spoločnosť trochu vyrastieme. Politika potrebuje dospelých. V médiách, v politike samotnej, a čo najviac aj u voličov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2838 / 369 / 23 / 28 ]
V čase vrcholu migračnej vlny v roku 2015 veľa ľudí vyjadrovalo znepokojenie, že len tak púšťať migrantov cez hranice má okrem iných dopadov (napríklad porušenie práva EÚ) aj ten, že je to obrovské bezpečnostné riziko.
Tieto koridory totiž môžu ľahko využiť teroristi.
To ste ale nesmeli povedať v bratislavskej kaviarni. Nasledoval okamžitý výsmech. Načo by to teroristi robili, je to úplne nezmyselné.
Jednoduchý krik tlupy, ktorá si dôraz na logiku dokonale zamenila za dôraz, či súhlasí zvyšok tlupy.
Až na to, že hlavný obžalovaný v spomínanom procese, Salah Abdeslam, urobil presne to, pred čím mnohí varovali: odišiel do Sýrie organizovať teroristov a potom na návrat do západnej Európy tento v Belgicku narodený muslim využil voľný koridor pre ľudí utekajúcich pred vojnou v Sýrii (mimochodom aj to bol nezmysel, odvtedy bolo na sto percent dokázané, že utečenci pred vojnou v Sýrii v týchto davoch tvorili relatívne malú časť).
Útoky spôsobili smrť 130 ľudí v Paríži, 30 v Belgicku. A stovky zranených. A S. Abdeslam nebol vôbec sám, odvtedy sa potvrdilo, že teroristi veselo korzovali cez hranice ako utečenci.
Pripomína mi to viaceré ďalšie prípady bohorovného kaviarenského sebavedomia. Napríklad, keď v 90. rokoch rôzni analytici na námietky, či členstvo v NATO pre nás nebude znamenať účasť na rôznych konfliktoch mimo Európy, tvrdili, že NATO je predsa čisto obranná aliancia a to sa nemôže stať. Bum! a hneď potom prišiel Afganistan.
To, samozrejme, neprekvapuje. Tí analytici boli ľudia ako F. Šebej. Ich vzťah k transatlantickej veľmoci možno najlepšie pripodobniť k úlohe malého chlapa vo väzenských sprchách, ktorý sa toho veľmi veľkého iniciatívne opýta, či sa má tam vzadu aj namydliť, alebo to tiež nechať naňho. Predohra.
Ak dopustíme, aby nám určovali domácu ale aj medzinárodnú politiku takíto ľudia, ktorí tvrdia hlúposti a nikdy v živote si to nepripustia, ani po tom, ako ich sám život odhalí, tak dopadneme veľmi zle.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2096 / 530 / 22 / 115 ]
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) vyšetruje vážny incident z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Tam generálny riaditeľ prinútil šéfa IT dať súkromnej spoločnosti prístup ku všetkým citlivým údajom nemocnice. Oficiálny dôvod bolo vykonanie auditu IT služieb. Tie ale dodáva nemocnici práve táto firma, takže by auditovala seba.
Firma na činnosti, ktoré jej takto chce umožniť generálny riaditeľ, pritom nemá oprávnenie.
Bežnej verejnosti toto asi veľa nepovie, ale je to zrejme zatiaľ najvážnejší bezpečnostný incident za tejto vlády, rozhodne to prekonáva aj už publikované problémy v NCZI.
A nie je to ojedinelý prípad. Čo sa v tejto chvíli deje? Biznis. Podnikatelia z prostredia okolo vlády sa snažia vytvárať umelé zákazky, a ešte aj z týchto umelých zákazok umožniť určitým firmám sekundárne profitovať. Robia to, mimochodom, relatívne sofistikovane.
Akurát, že ľudia z prostredia štátnej správy to vidia a sú znechutení. Už som to spomínal: štátni úradníci sú prví, ktorí krútia hlavou nad nálepkou protikorupčná vláda, pretože dobre vidia, čo sa v skutočnosti deje.
Samozrejme, mali by sa tomu venovať aj média.
Postupne na viaceré takéto prípady budem upozorňovať. Toto im takmer prešlo, zverejňujem, to, aby NBÚ celú vec poriadne vyšetril. V prípade oficiálneho potvrdenia celej záležitosti musí generálny riaditeľ okamžite odísť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1427 / 1000 / 68 / 675 ]
Vláda schválila, že jej ministerstvo investícií sa môže odsťahovať do známej administratívej budovy Tower 115. Patrí do skupiny firiem z okolia J&T, jednou z matiek správcovskej spoločnosti je cyperská schránka.
Prečo je to zaujímavé? Samozrejme, aj preto, že cyperské schránky išiel pred voľbami s obrovskou vehemenciou vyberať Remišovej dlhoročný a asi aj budúci veľký parťák Igor.
Ale aj pre niečo iné. Ja som ako minister tiež prenajal pár poschodí od s.r.o., ktorá bola vlastnená cyperskou firmou. Urobil som to jednoducho preto, že išlo o kancelárske priestory rovno vedľa hlavnej budovy ministerstva školstva, v okruhu 2-3 kilometrov sa žiadne vyhovujúce priestory nenachádzali a niečo sme zúfalo potrebovali, lebo sme mali časť úradníkov pracujúcich v katastrofálnych podmienkach (v starej budove škôlky, vo veľmi zlom stave, inde v budove, kde zatekalo, a pod). Nájomné bolo trhové, nikto na tom nič zlé nenašiel.
Ale aj tak vyšiel nejaký článok o tom, ako som niečo akoby tajomne prenajal od schránkovej firmy.
Mimochodom, jeho autor sa neskôr stal Grohlingovým hovorcom. Tak ak tam ešte je, môže Verči po rokovaní vlády ísť vykladať, čo si o jej prenájme myslí.
(Netuším, či tam je doteraz, majú tam úplný bordel, veľa ľudí odchádza a ministerstvo celkovo veľmi zle komunikuje kontakty).
Každopádne ma najmä zaujíma, či teraz bude tlač kričať, keď sa na Cyprus sťahuje celé ministerstvo a k tomu ešte veľká štátna agentúra NASES.
Mimochodom, ak sa o tom máme baviť vecne: to, že si prenajali priestory od entity s takýmto domicilovým pozadím by podľa mňa až tak neprekážalo. V Bratislave je naozaj pomerne ťažké vyhnúť sa tomu, že priestory, ktoré si prenajmete, majú vo vlastníckej alebo správcovskej štruktúre nejakú schránku, alebo že ich rovno nevlastní niekto kontroverzný. (Jeden z našich známych IT podnikateľov mi rozprával, ako si chcel kúpiť nejakú peknú, reprezentatívnu budovu, ale tak, aby to nebolo od nejakého veksláka, mafiána alebo niekoho podobného. Hľadal to, myslím, štyri roky - a aj tak kúpil dosť kontroverznú budovu.)
To, čo mi skôr prekáža, je, že sa tu štátny úrad ide en bloc umiestniť do nejakej generickej administratívnej budovy, kde sa úplne stratí nejaká reprezentatívnosť.
Aj keď: pri tom, ako je ten úrad vedený, im asi ide hlavne o to. Aby sa niekde stratili a nikto ich nevedel nájsť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2368 / 496 / 11 / 106 ]
To, že tu politika zúfalo nefunguje, by malo skôr slúžiť ako podnet na zamyslenie. Kde sa čo robí zle, v čom majú ľudia zlý prístup a predstavy, prečo chýba schopnosť dlhodobo na niečom spolupracovať.
Nie, namiesto toho žlčovité poznámky, vtipy, memečká. A, samozrejme, nové naivné predstavy, tentokrát o odídencoch od Remišovej.
Dokonale sa v tom odrážajú dlhodobé problémy Slovenska.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 605 / 321 / 24 / 24 ]
A treba povedať, že tí naši to robia úplne bežne. Stačí sa pozrieť na veľké témy posledných dní. Takmer všetky médiá podsúvali, že generálny prokurátor sa len tak sám od seba rozhodol zastaviť niektoré trestné veci. To nie je pravda: obrátili sa naňho obhajcovia a on nejako rozhodnúť musel. Lebo zákon.
Médiám sa vzápätí nepáčilo, že na tlačovku pozval iba televízie a tlačovú agentúru a tak mu odkázali, že tak porušil tlačový zákon. Jeden šéfredaktor v úvodníku dokonca tvrdil, že ten zákon im dáva právo byť pozvaní na tlačovku. Opäť, nikde v zákone to nie je, neexistuje ani žiadny výklad zákona v tomto zmysle.
Nejaká iná veľká téma? Dnes je výročie útoku na Dvojičky. Jeden denník má článok, v ktorom sa vyvracajú údajné hoaxy o tom útoku. To by bolo v poriadku, až na to, že sa to vyvracia klamstvami.
Článok sa napríklad vysmieva z textu v Europhysics News, ktorý pred šiestimi rokmi spochybnil, že Dvojičky mohli spadnúť tak, ako spadli, po náraze lietadiel.
Vraj hlavný autor článku nemá v podstate žiadnu kompetenciu sa tak vyjadrovať, lebo sa vedecky zaoberá hlavne solárnou energiou. V skutočnosti daný autor, Steven Jones, má za sebou veľmi slušnú dráhu fyzika, špecializujúceho sa na problémy jadrovej fúzie. Teda rozhodne žiadna ľahká váha. Aj ďalší dvaja z celkovo štyroch autorov majú slušné resumé, v ich prípade priamo inžinierske.
Nehovorí to nič o tom, či majú pravdu. Ale to je úplne jedno, fascinuje to, ako článok o nich klame. (Sú tam aj ďalšie nepresnosti a nepresnosti.)
Mimochodom, autor daného článku, V. Šnídl, sa priam špecializuje na vyvracanie hoaxov hoaxami. V jeho tvorbe sa dajú nájsť tvrdenia, že v Čečensku platí šaría alebo že z krajín ktoré, naopak, šaríu praktizujú k nám prichádza len nejaká nevýznamná časť utečencov.
Alebo, ako tvrdil nedávno, že obrovská dvadsaťročná vojenská aktivita v Afganistane vlastne veľmi neprospievala zbrojárskym firmám (to už sa človek naozaj musí opýtať, na akej planéte niekto takýto žije, že má potrebu až takéhoto propagandistického nasadenia).
Toto nie sú nejaké drobnosti. Sú to úplne zjavné manipulácie faktov a kontextu.
Problém je, že takéto veci si ešte časť verejnosti všimne, pretože ide o témy, ktoré sú dosť intenzívne preberané. Ale podobné manipulácie sa dejú aj v iných oblastiach. Sám často upozorňujem na vyslovene toxické manipulácie v informovaní o školstve a jeho problémoch. Lenže školstvo ako také ľudí až tak nezaujíma a o to ľahšie sa médiám šíria rôzne nepravdy a, čo je ešte horšie, polopravdy.
Nie vždy to je len takto. Sú oblasti, v ktorých novinári klamú úplne bez začervenania. Tam, kde cítia, že majú za chrbtom niekoho mocného. Preto sa nezdráhajú napísať úplne zjavné nepravdy o Rusku, Srbsku a podobne.
Aj na mojom blogu som to ilustroval na príklade jedného z najdrzejších novinárov A. Bána, ktorý sa úplne bezočivo odvoláva na údajný nález Medzinárodného súdneho dvora ohľadom Kosova, ktorý neexistuje, novinár si ho proste vymyslel. Alebo rovnako fabuluje o knihe rakúskeho dramatika Handkeho o Srbsku a pripisuje mu vymyslené veci. Toto je ale presne kategória neprávd, ktorými sa napríklad vyššie spomínaný V. Šnídl s veľkou pravdepodobnosťou nikdy venovať nebude.
Prečo to títo ľudia robia? Sú na to podľa mňa tri hlavné dôvody:
1. Princíp svorky
Najsilnejšie, čo existuje: médiá priťahujú ľudí, ktorí chcú byť nejako oceňovaní a vyhľadávajú si prostredie, kde môžu ukazovať, že zdieľajú jeho hodnoty, nenávisti, alebo obdiv k niekomu či niečomu. A príslušnosť k prostredu potom treba demonštrovať tým, že sa bojuje proti niekomu či za niečo. A v tomto boji je dôležitá pravda, nie fakty.
2. Jemné vplyvové pavučiny
Veľa politického tónu médií ovplyvňujú ľudia v pozadí. Takí, ktorí sa s novinármi stretávajú a našepkávajú im, čo je správne. Úplne učebnicovým príkladom bol štrajk učiteľov v roku 2016, ktorí živili ľudia ako Pavol Demeš, zdanlivo neutrálne sa pohybujúci medzi aktivistami a novinármi na jednej strane a ľuďmi s transatlantickým pozadím na strane druhej (z tohto pozadia je daný pán roky výborne platený). Jednoducho, veľmi významnú úlohu tu hrajú politické mimovládky či akože neutrálni jedinci.
3. Intelektuálna nenáročnosť
Tie zjednodušenia často súvisia aj s intelektuálnou nenáročnosťou daného prostredia. Potrebujú hlásať nejaký nezmysel, ktorému môžu ľahko aj sami veriť. Pekne to vidieť pri podpore našich nekonečných reforiem, kde média, aj jednotliví novinári, často v priebehu rokov tlieskajú navzájom si odporujúcim reformným nápadom, ale sami väčšinou tie rozpory ani nie sú schopní pochopiť.
Znovu, ako pri všetkých podobných príležitostiach, musím upozorniť, že ak hovorím o novinároch, značne zjednodušujem, väčšina si robí proste svoje remeslo. Tí, ktorí tvoria takéto manipulácie, patria k menšine.
Samozrejme, aj časť z nich treba chápať. Noviny sa nejako musia predávať, k tomu patrí aj to, že správy musia byť nejako teatrálne, väčšina čitateľov je, bohužiaľ, taká. Takisto platí, že noviny nemôžu uverejňovať vedecké traktáty, ale texty so značnou dávkou zjednodušenia.
Takisto platí, že v prostredí médií máme veľa veľmi šikovných ľudí. Ja osobne som napríklad hocikedy pripravený médiá tam, kde je to treba, aj férovo brániť (proti hocikomu, aj davu) aj pochváliť, kde si to naozaj zaslúžia.
A dokonca si myslím, že aj veľká časť z tých manipulátorov by sa za trochu zmenených podmienok vedela správať oveľa zodpovednejšie. Práve preto treba presne o tom, čo ich k danému konaniu vedie, hovoriť.
Ale toto všetko neznamná, že my ako verejnosť máme tolerovať úplne očividné klamstvá a hrubé manipulácie. Neklamme si. Ak sa máme ako spoločnosť zmeniť k lepšiemu, bez zmeny médií to jednoducho nepôjde.
Možno je dôležité hovoriť aj o novinárskych vzoroch. Ja ich mám veľa, od Gillian Tett, novinárky Financial Times, ktorá sa nebála upozorňovať na podivné praktiky finančných trhov v čase, keď to vôbec v jej kruhoch nebolo populárne a až kríza, ktorá vypukla v rokoch 2007-8 jej dala za pravdu. Až po takéto šéfredaktora relatívne malého periodika, tiež britského, Private Eye, Iana Hislopa, ktorý už vyše 20 rokov uverejňuje veľmi nepríjemé články o členoch britského establišmentu, aj keď je jeho časopis potom kvôli súdnym sporom takmer permanantne na hrane krachu. TO sú odvážni novinári.
Ale nebudem to komplikovať takýmito vzormi, skúsim to s niekým oveľa známejším. Aj keď fiktívnym. Novinár Fandor vo Fantomasovi ? Samotné novinárske remeslo bral úplne cynicky, neváhal len tak si napríklad vymyslieť rozhovor s tajomným zločincom, nech sa noviny predávajú.
Ale keď išlo do tuhého, postavil sa, s ohrozením života, za všetkých okolo seba. Za krásnu snúbenicu, ľudí, ktorých Fantomas uniesol, aj za nemotorného komisára Juvea. Proste človek, s ktorým sa cítite dobre.
Pretože mal to, čo je také veľmi dôležité u každého človeka, či už novinára, alebo iného.
Charakter.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6888 / 575 / 19 / 94 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 345 / 281 / 5 / 2 ]
Pre mňa to okrem iného bol zaujímavý pohľad do americkej psychológie, tráum, hlboko rozdielnych pohľadov na svet vnútri tej spoločnosti.
Útok na World Trade Centre totiž prišiel práve na začiatku môjho ročného pobytu na pobočke Marylandskej univerzity, v južnom Nemecku. Campus bol dosť medzinárodný, ale veľká časť ľudí okolo mňa boli Američania, časť z nich dokonca vojaci v zálohe (medzi benefity toho, že sa upíšete ako chudobnejší človek armáde, v USA patrí aj to, že vám zaplatia štúdium).
Online televízne vysielanie ešte nebolo také rozvinuté, preto, keď sa rozchýrilo, že sa niečo deje, nabehli sme k chalanom v susednej izbe, ktorí mali veľký televízor. V tej chvíli na obrazovke bolo vidno už len jednu vežu.
Nechápavo som sa pýtal, kde je druhá. Spolužiaci, šokovaní, kričali, spadla, proste spadla, nie je!!
Spomenul som si na návštevu New Yorku tri roky predtým, kde pre mňa najsilnejší okamih bola práve návšteva WTC. Pohľad na New York z jeho strechy bol úžasný. A teraz jedna veža nebola.
A ochvíľu nebola ani druhá. Začala sa rúcať. V izbe nás v tej chvíli už bolo dosť, niektorí ľudia jačali skutočne hystericky. Jeden chalan začal plakať.
Od tej chvíli sa americká časť nášho campusu rozdelila akoby na dve polovice. Časť ľudí bola voči mnohému, čo sme v televízii videli, veľmi kritická. Napríklad keď v CNN nejaká žena, s ktorou práve robili rozhovor na ulici, začala kričať musíme ich všetkých nájsť, teroristov, a zabiť aj ich, aj ľudí okolo nich tak jeden z mojich spolužiakov začal kričať na televízor a preto nás všetci nenávidia! Lebo stále chceme niečo zbombardovať!
Zaujímavé bolo, že kritickí boli práve vojaci v zálohe. Videli svet, pochopili, že nie je taký čierno-biely, ako im to domáca propaganda vnucovala. A báli sa, že ich čoskoro povolajú ísť strieľať niekam do Afganistanu, Iraku.
Na druhej strane sa našli aj vášniví patrioti, aj keď boli v menšine. Jeden z nich mi o pár hodín vykladal, že tie mrakodrapy spadli len preto, že sa tam použila nejaká kórejská, nie americká oceľ.
Už predtým sa ale objavili aj klasické konšpirácie či skôr príbehy nedôvery v oficiálnu verziu. Už v prvý večer si niektorí americkí spolužiaci rozprávali, že to všetko možno len nejako zorganizovala vláda, aby mala dôvod ľudí viac ovládať.
Prekvapilo ma to, keďže som dovtedy osobne s týmto aspektom amerického života, hlbokou nedôverou voči vlastnej vláde, neprišiel do kontaktu.
Zároveň prišli aj prvé ukážky spolupatričnosti. Keďže sme boli americká inštitúcia okolo campusu okamžite začali patrolovať autá miestnej polície, aby nás nejako ochránili. V malom nemeckom mestečku, vedľa ktorého campus stál, hneď zorganizovali aj bohoslužby za obete.
Potom sa na 9/11 na campuse začalo zabúdať, nebola to taká téma, ako v samotnom USA. Naši profesori boli aj patrioti, aj takí, čo boli k americkej politike dosť kritickí. Na hodinách histórie sme pomerne detailne rozoberali pôsobenie CIA počas Studenej vojny, americké intervencie v Latinskej Amerike a podobne. Pre mňa to bol zaujímavý kontrast s tým, čo som predtým zažíval v Bratislave, kde lepšia časť spoločnosti bola silno ovplyvnená americkou vládnou propagandou a okato to prejavovala, s podlízavou nevzdelanosťou. (Až tak veľa sa odvtedy nezmenilo).
Vojaci rok ešte dokončili, niektorí z nich, pokiaľ viem, potom naozaj museli ísť do Afganistanu a Iraku. Takže túto spomienku venujem aj im, chalanom, s ktorými sme hrávali šachy alebo sa mlátili v telocvični, a ktorí chceli študovať, čítať si o histórii a filozofii. Nie obsluhovať zbraňové systému kdesi v púštiach Stredného východu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3621 / 229 / 2 / 24 ]
Kopa ľudí doteraz nemá vstupenky!! Ani tí, čo sa zaregistrovali už pred mesiacom!!!
Lebo - áno, lebo sa menili na poslednú chvíľu pravidlá, lebo štát si to s biskupskou konferenciou poriadne nevedel odkoordinovať, atakďalej.
Možeme sa nad tým smiať, potom plakať, potom sa znovu smiať a zase plakať
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 396 / 455 / 40 / 44 ]
Dnes, naopak, vôbec nevolajú po tom, aby sme si v prípade práve zatknutých počkali, ako o nich rozhodne súd.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 244 / 838 / 34 / 115 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 88 / 1300 / 82 / 77 ]
Čiže inšpekcia tak predbehla ľudí z NAKA, ktorí sa podľa dostupných správ snažili to isté urobiť voči ľuďom z inšpekcie (len narazili na Generálnu prokuratúru).
Policajná vojna sa tak dostala do ešte vyšších obrátok. Navyše, ak sa podozrenia inšpekcie o ovplyvňovaní svedkov potvrdia, bude z toho už naozaj vážna politická kríza.
Ďalší kamienok do mozaiky.
Všetko smeruje k predčasným voľbám.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 488 / 1300 / 80 / 345 ]
Európsky parlament sa v skutočnosti môže uzniesť, na čom chce. Ale nemá právomoc sám si vymyslieť nejaké záväzné pravidlá pre členské štáty. (Zjednodušene povedané, EP môže len schvaľovať to, čo iniciuje Európska komisia a ešte to musí mať odobrené zástupcami členských štátov v Rade. To, čo v parlamente prijali, je len nezáväzná deklarácia toho, čo si myslí väčšina europoslancov).
Napriek tomu ale naše médiá správu uvádzali slovami ako Európska únia rozhodla a členské štáty musia. Čistý nezmysel.
Do akej miery tu hrala úloha nevedomosť novinárov a do akej chtivá vôľa niečo využiť na propagandistické tvrdenie? Ťažko povedať presne, ale nejaký mix oboch faktorov to jednoducho bol.
Komu takéto klamstvá prospievajú? V skutočnosti nikomu. Ani tej komunite, ani Európskej únii, ani bežným ľuďom, ktorých zase len novinári v niečom klamú a výsledok je, že médiám sa verí stále menej a menej.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1056 / 627 / 48 / 117 ]
Prepisy odposluchov príslušníkov NAKA ukazujú, ako sa tí (veľmi vulgárne) bavia o tom, ako si vyrovnávať účty s ľuďmi z inšpekcie, ako čo najlepšie prispôsobiť uznesenia tomu, čo im vyhovuje, a podobne. Nijako sa to nepodobá na skupinu ľudí pracujúcich na obrane spravodlivosti, je to skôr obraz veľmi hrubého mocenského boja.
Ťažko povedať, či sa im naozaj dokáže porušenie zákona, na to takéto kamienky mozaiky nestačia. Ale obraz čistých obrancov spravodlivosti a bezpečia občanov to značne narúša.
Bohužiaľ, NAKA je už niekoľko mesiacov súčasťou mocenských bojov. Hrnie sa do prípadov, ktoré súvisia s oligarchami a inými ľuďmi viazanými čisto na Smer a jeho odnož, iné, aj mimoriadne veľké prípady pravdepodobného kradnutia, necháva tak.
Nemohlo to viesť nikam inam, ako k tomu, že sa tu rozhoria naozaj veľké boje vnútri bezpečnostných zložiek a že zároveň aj naivnejšia časť verejnosť začne strácať vieru, že tu ide o nejakú prinicpiálnu očistu.
A ono to vôbec ešte neskončilo, naopak, najdramatickejšie momenty sú ešte pred nami.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1110 / 611 / 29 / 96 ]
#volby2022
https://www.protesty2021.sk
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 91 / 1300 / 26 / 170 ]
A stále tu vládne človek, ktorý je schopný vyhodiť len tak do vzduchu POL MILIARDY eur, alebo taký, ktorý sa na dovolenkovej fotografii vyškiera v spoločnosti viacnásobného vraha.
Ako nebyť nahnevaný? AKO NEBYŤ NAHNEVANÝ?!!
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 405 / 2400 / 144 / 808 ]
Žiadame okamžitý odchod Igora Matoviča z vlády SR a nie len to. Chceme, aby vládne strany zmenou legislatívy umožnili vyvolanie predčasných volieb referendom v súlade s nedávnym nálezom Ústavného súdu
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 308 / 2000 / 285 / 1200 ]
Ak nebudú protestné požiadavky splnené, ideme do ostrejších foriem. Nechceme, aby Slovenská republika dospela do štátneho bankrotu, a aby sa rozhadzovali stámilióny eur na bláznivé nápady Igora Matoviča. Chceme, aby sa ústavne zakotvila možnosť vyhlásiť voľby na základe referenda.
Podrobnosti: protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 382 / 3100 / 309 / 779 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 199 / 1500 / 105 / 279 ]
Ak požiadavky splnené nebudú, ste pripravení od novembra začať s blokádami vládnych inštitúcií?? #volby2022
https://www.protesty2021.sk
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 337 / 2200 / 197 / 524 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 168 / 248 / / 44 ]
Jeho doménou sú skôr koridory medzinárodných organizácií, kde sa pohybuje, plynulo hovoriac troma svetovými rečami (dlhé roky bol špecialistom v Rade Európy, hlavnej európskej organizácii pre ochranu ľudských práv).
Aj on je ale zdesený tým, čo vidí na Slovensku, kam sa chce vrátiť. Ani on, podobne ako ja, nechce našim deťom nechať Slovensko zničené nekompetentnými politikmi. Preto zdôrazňuje, dnes sa netreba báť zapojiť:
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 612 / 356 / 5 / 70 ]
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 223 / 188 / 2 / 32 ]
POVEDAL TO STRUČNE, JASNE A ÚPLNE VÝSTIŽNE!!!
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 286 / 153 / 1 / 28 ]
S Martinom sme si sadli a vytiahli kameru priamo v jeho podniku:
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 218 / 215 / 10 / 51 ]
Názory sa opakovali: mnohí politiku doteraz ani veľmi nesledovali, ale to, čo vidia aj zažívajú v posledné mesiace, ich dvíha zo stoličiek.
Takto to hovorí Jakub, zamestnanec (Bratislavský kraj) :
protesty2021.sk
#volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 309 / 182 / 9 / 28 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 314 / 852 / 15 / 86 ]
A som si úplne istý, že keď Matovič robil svoje bláznivé akcie, tak nezažil také policajné obštrukcie, ako my.
Vládna moc je zjavne VEĽMI nervózna.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 276 / 1100 / 77 / 130 ]
protesty2021.sk
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 263 / 887 / 44 / 193 ]
Aj včera som niekoľkokrát dostal takúto otázku. Lebo ľudia cítia, že to celé nie je dobré.
Vidia parlament, ktorý je plný osobných útokov a pýtajú sa, či to naozaj nemôže fungovať inak.
Vidia, že politika je šialene nestabilná, niekto vyletí hore, potom sklame a nakoniec po ňom ľudia takmer pľujú.
Vznikajú rôzne strany, ktoré sa onedlho rozpadnú a tí ľudia si zrazu nevedia navzájom prísť na meno.
A, samozrejme, aj keď len málokto reálne sleduje, čo sa deje v rámci jednotlivých rezortov, ľudia väčšinou majú pocit, že to nejako extra nenapreduje. Iste, pretože to vidíme okolo seba, veľa inštitúcií ostáva roky rovnakých, rozvíjajú sa veľmi pomaly, ak vôbec.
To isté pri väčšine infraštruktúry. A ak sa niečo nové postaví, často je to nepodarok, alebo sa to nejako inak zle zorganizovalo (viď aktuálny prípad, keď sa zrazu, po otvorení novej časti BA obchvatu, prišlo na to, že sa tam nejako zabudla postaviť kľúčová diaľničná križovatka).
Prečo? Podľa mňa, ak by sa to malo nejako jednoducho zhrnúť, tak sa to dá v troch bodoch:
1. Politika sa u nás robí vyslovene ako jednoduchý predajný biznis. Kopa strán vzniká tak, že sa popredné miesta rozdeľujú proste medzi populárnych ľudí lebo tí prinášajú hlasy. Lenže tí, čo prinášajú hlasy, vôbec nemusia byť neskôr dobrí šéfovia rezortov, alebo aspoň parlamentní odborníci. Zvyčajne ani nie sú. Ale veľa ľudí je presvedčených, že takto proste politika má fungovať. Podstatou je naháňanie hlasov a po voľbách sa nejako uvidí.
Verte mi, ja som za život mal možnosť osobne alebo cez známych vidieť dovnútra rôznych strán a v žiadnej nefungovalo to, že sa tam skupiny ľudí pripravovali, že až prevezmú nejaké ministerstvo, budú ho musieť aj vedieť podrobne riadiť. Fungujeme ako teleshopping a tak to potom aj vyzerá.
2. Od roku 1989 sa tu v podstate nevytvorilo nejaké intelektuálne zázemie pre reálnu politiku. Ľudia, ktorí sa točia okolo médií, alebo aj tí, ktorí politiku komentujú z nášho chabého akademického sveta, o aktivistoch ani nehovorím, majú pocit, že politika má byť nejaký pózovitý boj. Doplnený pár marketingovo pekne zabalenými riešeniami (viď bod číslo 1).
Tým pádom je celé politické dianie len pás nových a nových vyhlásení, oznámení postojov, emocionálnych konfliktov a podobne.
Ak by aj politici chceli trpezlivo budovať nejaké väčšie hnutia, intelektáli či novinári im to budú zúrivo rozbíjať, a to buď nepriateľským reportovaním alebo posmeľovaním odstredivých tendencií, lebo nerozumejú potrebe politických kompromisov, zmierlivosti, budovaniu širších ideových základní.
Aj preto je naša politická scéna zaplnená narcisistickými lídrami - lebo aj keby boli v zálohe iné typy, médiá a intelektuáli budú dávať do popredia tieto. Narcisa od človeka so zásadovými postojmi, neurotika od reálne kritického človeka, človeka s veľa kritizujúcimi tlačovkami od takého, ktorý problematiku aj naozaj chce riešiť, proste nevedia odlíšiť. Pre nich je to jedno a to isté.
3. A aby som nebol populistický, dodám, že problém je aj v tom, že ani voliči si nezvykli na to, čo politika vlastne je. Iste, so všetkými možnými nedostatkami, ale stále sme krajina s nejakým demokratickým rámcom robenia politiky. To znamená, že časť občanov sa nejako musí zapájať a aby sa mohli zapájať, mali by mať o verejnej politike nejaký prehľad.
NIE prehľad o tom, kto na koho kde niečo nakydal, alebo s kým sa spájajú aké kauzy, alebo kto v ktorej strane sa ako prezentuje. Ale prehľad o tom, ako vlastne vládnutie funguje.
Veľmi často ale vidno, že ľudia to proste berú tak, že tí hore majú niečo urobiť. Politici sú pre mnohých akurát hromozvodom pre všetky aj reálne vládnutím spôsobené, ale aj úplne iné, problémy. Svinskému šéfovi sa bojím oponovať, môže ma vyhodiť, nepríjemný sused je silnejší ako ja, s rodinou nič moc neurobím - ale večer si aspoň môžem sadnúť za internet a poriadne to to tým politikom vytmaviť.
Berie sa to tak, že v politike sú nejaké super privilegované bytosti, ktoré sa nemusia o nič iné v živote starať, len o vládnutie. Takto to ale väčšinou nie je.
Mimochodom, ja som sa napríklad neraz nejakého aktivistu opýtal, keď mi tvrdil, že som mal za rok pôsobenia na ministerskom poste urobiť veci nejak inak (nikdy to nie je konkrétne) alebo lepšie, prečo to teda neurobil on. Nedostal sa na ministerský post, aby rezort riadil lepšie, ako niekto, kto ho doteraz riadil.
Odpoveďou mi bol vždy prekvapený výraz tváre. Ale my nie sme feudálne spoločenstvo, kde sa posty dedia, každý, komu sa stav vecí verejných nepáči, má možnosť dostať sa do politiky, aj vysokej, a veci meniť. Kritizovať je v poriadku, ale každý kritik by si mal uvedomiť, že on má aspoň teoreticky presne takú istú možnosť, ako ktokoľvek iný, pracovať na tom, aby z nejakej pozície mohol niečo riadiť lepšie, ako to riadené bolo.
Tu sa ale vrátim opäť k úlohe médií či intelektuálov, lebo táto atmosféra je, opäť, najmä dôsledkom toho, ako sa tu politika už tri desaťročia vykresľuje.
Tieto veci si treba stále uvedomovať. Iste, v dnešnej atmosfére a pri fungovaní médií a podobne, s nimi nespravíme nič. Najbližšie voľby, či už budú na budúci rok alebo v riadnom termíne, sa budú rozhodovať na základe hyper populistických kampaní.
Ale každý rozumný človek by mal jednak vidieť za tieto politické fasády a vnímať, kde sa vnútri skrýva skutočná snaha, kompetencie a odbornosť.
A jednak by mal byť pripravený v budúcnosti, až budú okolnosti priaznivejšie, osvetou, vzdelávaním, diskusiami túto dlhodobo nezdravú, zničujúcu atmosféru politickej naivity meniť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5550 / 346 / 44 / 37 ]
Z informácií, ktoré sa šíria z policajných kruhov, začína byť jasné, že v relatívne blízkom čase sa objavia ďalšie obvinenia voči prominentom. Kruh okolo oboch bývalých premiérov sa trochu zúži.
Ťažko povedať, kedy to prebehne, možno budúci mesiac, možno až ku koncu roka, ale čakajú nás ďalšie drámy.
Nie je to šťastné, žiadnej krajine neprospieva, ak sa takto točia putá okolo bývalých politických špičiek. Ale treba sa na to jednoducho realisticky pripraviť, kyvadlo sa vychýlilo na druhú stranu. Po tom, ako trochu iluzórne zaznievalo nadšenie z dočasných výsledkov bojov medzi prokuratúrami a silovými zložkami.
Ak k tomu dôjde, bude to výrazné oslabenie celkovej opozície voči vláde (akokoľvek skalní seba a iných presviedčajú, že oni svojím lídrom veria, veľa voličov to zviklá).
Vládna moc s tým aj ráta, potrebujú posilniť príbeh o tom, ako zbavili Slovensko mafie (a vedia, že veľa ľudí kvituje, ak sa proste niekto zavrie).
Navyše, tretia vlna bude síce chvíľu dráma, ale podľa mienky väčšiny odborníkov už zďaleka nie taká dlhá, ako naposledy. Ľudia vo vláde aj v pozadí teda rátajú s tým, že ľudia sa po čase vrátia do relatívne normálneho života, letargicky ale predsa, a politika ich už úplne prestane zaujímať.
Ak k tomu dôjde, môžeme sa rozlúčiť s nejakou svetlou budúcnosťou pre Slovensko. Už teraz cítiť silné sklamanie z celkového vývoja. Ja osobne každý týždeň počujem príbeh o niekom, kto sa chystá na odchod, a hovorím o pomerne prominentných ľuďoch, z vedeckých či analytických kruhov, ktorí budú chýbať.
A ešte oveľa viac ľudí síce ostáva, ale redukuje smelé životné plány, na podnikanie, na rozvoj svojho pracoviska, na občianske aktivity. Jednoducho sú sklamaní, znechutení a letargickí. Zo všetkého: z vlády, z opozície, aj z protestov (ľudí pobehujúcich po vozovke).
Na to, aby to nedopadlo zle, bude treba tri veci:
1.Bude treba viac počuť nepolitické osobnosti. Iste, aj osobnosti sú letargické, kvôli tomu, čo sa deje. Vidia, ako som napríklad ja minulý rok zorganizoval varovanie úplnej slovenskej vedeckej špičky, ohľadom stavu spoločnosti (nie funkcionárov, reálnej špičky). Médiá to síce zverejnili, ale žiadnu väčšiu odozvu to nemalo. Koho zaujímajú špičkoví medzinárodní vedci. To keby Plačková niečo povedala... . Ale napriek tomu treba front osobností vytvoriť a musí ich byť veľa.
2. Protesty sa budú musieť rozšíriť o ďalšie skupiny ľudí. Je to veľmi, veľmi ťažké. Ľudia sú dnes mimoriadne uzavretí do svojich bublín aj politických kmeňov. Navyše, opozícia, ktorá jednoducho nemá žiadnu taktiku, len prvoplánovo reaguje na udalosti, situáciu výrazne zhoršila. Tým, že vyšli v ústrety veľmi úzkym aj keď veľmi hlučným skupinám z dosť extrémnej časti názorového spektra, a do značnej miery zúžili tému protestov na opatrenia a najmä očkovanie. Je to síce príjemné v tom, že vám výrazne tlieska sto, päťsto, alebo raz za rok aj tritisíc ľudí na námestí, ale oveľa väčší zvyšok spoločnosti sa vám ešte viac vzdialil.
3. A, samozrejme, osobnosti aj médiá budú musieť reflektovať, ak sa objaví nová vízia rozvoja Slovenska, mimo tradičných partají. Dnešná opozícia už zjavne zvrat sama nedosiahne, nebolo by to ani veľmi šťastné vzhľadom na výsledky, a ani to nejde (od prvotného povolebného sklamania vládou a znovurozdelenia preferencií si voličov už berú najmä sami medzi sebou).
Ak sa na všetkých týchto frontoch začnú veci hýbať, je šanca, že sa víziu lepšieho, sebavedomejšieho Slovenska podarí zachrániť. Slovenska, kde sa bude žiť aj kvôli vyšším hodnotám, ako len, koľko zarobiť a čo si večer kúpiť v potravinách a cez víkend v iných obchodoch.
Slovenska, ktoré bude mať silné domácimi podnikateľmi vlastnené firmy.
Slovenska s medzinárodne viditeľnými osobnosťami z vedy, z filmu, z literatúry, architektúry a tak ďalej.
Slovenska s upravenou krajinou (nie satelitnými obydliami vyrastajúcimi len tak bez ladu a skladu).
Slovenska s čistými a pohodlnými vlakmi aj nemocnicami. Skvelými školami.
Len treba poraziť letargiu a v politike začať konečne upratovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4165 / 437 / 50 / 62 ]
Tak, a takto sa teraz navzájom budú žrať krížom-krážom, ak nebodaj budú vládnuť až do konca regulérneho volebného obdobia.
Stavba sa totiž musí dokončiť do konca roku 2023, aby sa to celé mohlo preplatiť z eurofondov. Remišová má pravdu v tom, že značná časť viny je na vedení Bratislavy, jej úžasné ministerstvo sa v danej veci tiež ale nijako nevyznamenalo.
A najmä: takýchto nášlapných mín je pripravených celý rad. Vláda teraz oznamuje nejakú údajnú reformnú smršť (prvá poučka slovenského politického marketingu: ak neviete, ako vládnuť, oznámte, že idete robiť veľa reforiem). Pritom nemajú nič pripravené.
Nájomné byty? Vôbec nevedia, ako by to aspoň nejako mohli spustiť a lepia to ďalšími a ďalšími sľubmi. Zatiaľ nemajú ani hrubý projekt na päť bytov, ale oznamujú, že to chcú vlastne robiť luxusnejšie, ako doteraz plánovali (rozumej: preto to zdržanie).
Výstavba nových nemocníc z fondu obnovy? Nereálne, je pripravený jeden projekt, všetko ostatné bude odteraz zahmlievanie, aby sa im podarilo z tej miliardy z Bruselu dostať sem aspoň nejaké peniaze, aspoň na pripravu projektov. Výstavba samotná sa zvládať nebude.
Regionálny rozvoj? Ešte aj na tomto sa medzi sebou posekali (niekdajší štátny tajomník Ledecký a Remišová). Tvária sa, že vedia, ako pomôcť Hornej Nitre po útlme ťažby uhlia, ale celá štúdia, ktorá je k tomu k dispozícii, obsahuje akurát kopu dávno známych štatistík a pár nápadov typu, no, v takom a takom regióne v Belgicku tiež utlmovali, možno by sa dalo pozrieť, ako to robili tam.
O takých veciach, ako to, že nás údajne čaká nejaká školská reforma a minister za jeden a pol roka nevedel predstaviť ani v hrubých obrysoch, čo by to malo znamenať, aj škoda hovoriť. (Presnejšie, z času načas má nejaké vyhlásenia, potom sa ohlási niečo opačné, maturita raz bude jedna veľká centrálna, potom sa pre zmenu ohlási, že jedna veľká záverečná skúška možno ani nebude. Do toho len samé marketingové reči o tom, že v budúcnosti sa bude vyučovať zážitkovejšie a školy budú inkluzívnejšie, atď. Vlastne jediný reformný nápad, ktorý konzistentne opakujú, je, že základná škola sa už nebude deliť na dva stupne ale na tri cykly.)
Eurofondy, ako už mesiace upozorňujem, majú všetky možné meškania, aj v čerpaní z dobiehajúceho obdobia aj pre nové obdobie (dodnes nie je podpísaná partnerská dohoda). Bežnému človeku to veľa nehovorí, ale toto sú peniaze, z ktorých sa napríklad rekonštruujú škôlky, školy, cesty, železnice... Bude to veľmi chýbať.
A tak, ako v opozícii robili tlačovky, kde ostro kritizovali vtedajšiu vládu, tak teraz budú robiť presne takéto tlačovky a vyhlásenia, ako V. Remišová predviedla, kde sa budú intenzívne napádať sami medzi sebou a hádať, kto je za tie prúsery, čo nás čakajú, zodpovedný.
Máme sa na čo tešiť. Ak by naozaj mali nebodaj dovládnuť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2960 / 435 / 38 / 81 ]
Je pomerne pravdepodobné, že niečo z neho sa dostalo aj na Slovensko.
To mi pripomína: keď som bol ministrom školstva, prikázal som vytvoriť komisiu v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, aby vytvorili nový rámec nakupovania potravín pre školské jedálne.
Tak, aby deti dostávali čerstvé a podľa možnosti regionálne potraviny s ľahko dohľadateľným pôvodom. Niektorí si budú pamätať aj na ďalšie opatrenia: nové, zdravšie recepty pre školské jedálne a usmernenia školským jedálňam, ako by mohli poskytovať pestrejší výber stravy.
Jednoducho, aby deti jedli zdravo. Bolo to dávno predtým, ako sa aj v médiách začalo hovoriť o problémoch so závadným poľským mäsom, ale vedel som, že tie praktiky sú všelijaké a treba konať.
Po voľbách, keď som z postu odišiel, to, ako mnoho iných vecí, išlo do koša.
Keď sa potom, o niekoľko rokov, prevalila veľká kauza so závadným poľským mäsom, prišli silné vyjadrenia (od Matečnej po Pellegriniho), ako sa toto zarazí. Samozrejme, v skutočnosti sa nič nevyriešilo.
Pri dospelých, ktorí do seba pchajú niečo, o čom netušia, akej to je kvality, a ani ich to nezaujíma, môžeme povedať, že je to ich vec. Ale deti, to je niečo iné.
Bohužiaľ, takto sa u nás robí politika. Vyhlásenia a reálne sa málo vecí skutočne rieši. A aj tie vyhlásenia prichádzajú len vtedy, keď už niečo naozaj vylezie na povrch.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1455 / 408 / 35 / 82 ]
Sú dva druhy poslancov OĽaNO: 1. pročkovia a tabaky, teda úplne zbytoční, ktorí ani nevedia, ako sa tam dostali, 2. absurdní fanatici.
Sem patrí aj poslankyňa Záborská, ktorej sa teraz podarilo cez prvé čítanie pretlačiť zákon komplikujúci interrupcie. Neviem, ako zákonom nariadené oddialenie interrupcie, ktoré má poskytnúť viac času na rozmyslenie, niečo reálne zmení, podľa mňa najmä skôr zväčší traumu danej žene (ale to oni chcú).
Zato viem, čo všetko dnes komplikuje rodinný život ľuďom na Slovensku:
- pracovné podmienky. Máme napríklad kopu ľudí, ktorí bohužiaľ makajú mimo normálne regulovaného pracovného trhu, ako živnostníci, agentúrni zamestnanci. Dlhé pracovné hodiny, hnusne nízke výplaty.
- drahé bývanie.
- nie veľmi vhodné podmienky pre život detí. Nová satelitná výstavba má často minimálny priestor na prechádzky, na hranie (často jedno malé ihrisko uprostred betónu na niekoľko obytných blokov). Široko-ďaleko žiadna škôlka a do školy tiež ďaleko, dieťa si odsedí v aute aj hodinu, kým sa tam dostane.
- v mnohých lokalitách často slabá pediatrická starostlivosť (preplnené ambulancie). Mimochodom, ani ten stále skloňovaný zlý prístup časti personálu v pôrodniciach, a zlý materiálny stav pôrodníc, sa rokmi veľmi nelepší.
Toto sú všetko veci, ktoré si žiadajú sústredenú politiku. Dobrý výkon celých tímov technokratov. Maximálne úsile zákonodarcov. Vysoké nasadenie politických špičiek.
Inak sa tie veci nevyriešia. Dobre to vidíme pri problematike nájomných bytov (téma, ktorú presadzujem už roky, pred voľbami si to kollárovci okopírovali, lebo sa im to zdalo marketingovo zaujímavé). Ľahko je ich sľúbiť. Ale ak to nemáte premyslené na úrovni územného plánovania, stavebného zákona, verejných obstarávaní, problematiky štátnej pomoci, finačných nástrojov, tak potom okolo toho len bezradne prešľapujete.
A takto je to so všetkým. Voliči veria, že stačí sľúbiť a čo sa sľúbi, sa potom nejako samo naplní. Politici radi sľúbia, veď po voľbách sa to nejako vyrieši alebo zahovorí. A potom radšej národ zabávajú svojimi hádkami a časť národa na to skočí a myslí si, že toto je predsa politika: tlačovky, vyhlásenia a hysterické výstupy.
A nikto nepracuje.
A to je priestor pre ľudí, ako Záborská. Lebo pri tej všetkej bezradnosti, keď sa naozajstné problémy neriešia, oni nakoniec ešte vyzerajú ako jediní principiálni.
Je to katastrofa.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2452 / 515 / 37 / 66 ]
Tak to vraj začína fungovať v celom rade zdravotníckych zariadení. Tí pacienti pritom často z objektívnych dôvodov nemôžu byť očkovaní, takže nemocnice tým pádom vyžadujú test.
V tomto štáte úplného bordelu však vláda dokáže vyhádzať peniaze na testy tam, kde to netreba, zaviesť značne obmedzujúce opatrenia tam, kde to veľmi nutné nie je. Ale nedokážu zabezpečiť , aby sa nedialo ešte aj finančné šikanovanie aj tak ťažko skúšaných ľudí.
Je to nechutné a neuveriteľná hanba.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 568 / 1300 / 208 / 363 ]
Samozrejme, nebude sa týkať jeho - on žiadny nemá!!
No, a takto si proste robia zo všetkých srandu.
Ešte oveľa, oveľa vtipnejšie bolo, ako na dnešnej tlačovke jeho najnovší kamarát Šeliga dramaticky oznamoval, ako dali podnet francúzskej prokuratúre, aby prešetrila pôvod majetku Jána Počiatka, ktorý si tam kúpil vilu.
Mne sa asi sníva. Doteraz som si myslel, že Ján Počiatek je slovenský občan, podnikal na Slovensku a tu bol aj aktívny v politike. To z akého dôvodu sa nebude pôvod jeho majetku vyšetrovať tu, ale sa to deleguje na Francúzov???
Samozrejme, je to rétorická otázka. Celé toto divadlo je pre tých doslova najzaostalejších voličov, aby sa im nejako zúfalo ukázalo, že táto koalícia niečo robí. V tomto prípade sa veci nejdú hádzať na samosprávu (testovanie), Sulíka (nákup testov), ostatných koaličných partnerov, ale rovno na orgány úplne inej krajiny.
Ak ešte niekde po tomto šialene trápnom divadle objavíte fanúšika Igora Matoviča alebo Juraja Šeligu, oznámte to najbližšej krajskej hygienickej stanici. Taký človek je určite nakazený. Niečím, čo mu zjedlo mozog.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1155 / 1700 / 239 / 308 ]
Táto revolúcia tu nemusela byť, keby pár rokov dozadu neprebehla iná. Ktorá presne zaviedla ten systém verejného obstarávania, ktorí sa odvtedy všetci snažia zmeniť ?
Takto si tu totiž už roky žijeme. Každú chvíľu sa prijímajú nejaké veci, ktoré nie sú veľmi premyslené, zato sú veľmi radikálne. Alebo proste úplné iné, ako to, čo bolo dovtedy.
Ak ste chceli vyzerať ako osvietený politik či ekonóm počas Dzurindových vlád, tak ste hlásali, že treba dôchodkový pilier, ktorý dá občanom možnosť, aby si sami vyberali, ako chcú mať investované prostriedky.
Ak sa tvárite ako osvietenec dnes, tak hlásate niečo presne opačné: občanom treba čo najviac prednastaviť, ako sa ich peniaze investujú (jediné, čo sa nemení, je názor, že treba časť ich prostriedkov investovať na kapitálovom trhu, lebo je za tým veľmi silná lobby - ale aj to sa pri krachu na burze, zmene politík centrálnych bánk či prudkom náraste inflácie zmení).
Ak ste za Dzurindových vlád presadzovali vysokoškolskú reformu, tak ste napríklad boli za jednotný vzorec financovania pre všetky VŠ. Ak dnes, tak požadujete, aby mali VŠ každá osobitnú zmluvu so štátom.
Raz je super, ak je policajný prezident izolovaný od rozhodovania politkov, inokedy to, aby si ho minister mohol priamo vyberať. Raz je veľmi reformné mať systém niekoľkých zdravotných poisťovaní, potom zase žiadať, aby sa všetky zlúčili do jednej.
To sú len také vypuklé príklady, v skutočnosti je ich pomerne veľké množstvo.
Radikálne reformy často politici ponúkajú, aby niečo nemuseli reálne riadiť (veci často nefungujú práve kvôli zlému riadeniu, nie nutne preto, že je zle nastavená celková schéma, ale riadiť je oveľa ťažšie, ako nechať pripraviť nejaký nový zákon).
Sľubujú to preto, že novinári tiež veria na zázračné šibnutia prútikom (reformy). A, bohužiaľ, veľmi veľa voličov tiež chce počuť nejaký pekný príbeh, niečo o zázraku.
Ako často uvádzam: ak v susednom Rakúsku niečo plánujú (novú hlavnú železničnú stanicu, nový univerzitný campus), robia to dôkladne, celé roky. A potom to naozaj postavia.
U nás by vás nikto nevolil a novinári by vám nevenovali nijakú pozornosť, ak by ste povedali, toto budeme pripravovať štyri roky a potom to aj naozaj postavíme.
Radšej sľubovať niečo veľmi málo reálne (dvadsaťtisíc nájomných bytov ročne, zdravotné poistenie, podľa toho, ako zdravo poistenec žije, super inkluzívne školstvo) alebo nejakú úplnú kravinu (rodičovské dôchodky, potravinový semafor), veď kopa voličov na to aj tak skočí.
Je to úplne jednoduché, ako facka: ak sa takto budeme o verejnej politike baviť aj ďalej, ak budú ľudia takto voliť, tak sa veci, ktoré naozaj treba meniť, proste nezmenia - od málo výkonného hospodárstva (a tým pádom nízkych miezd), cez rozbombardované zdravotníctvo až po chabé vysoké školstvo či pomalé a nepohodlné vlaky. A tým Rakúskom (či aspoň Českom) proste nikdy nebudeme. Bodka.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3004 / 152 / 8 / 19 ]
Veľmi jednoducho. Napríklad si vyberte hociktorého poslanca z tých, čo hlasovali za návrh Záborskej (ona je pekný symbol určitého druhu politika). Sadnite si s ním na dve minúty a nech vám opíše, fungovanie čoho vo verejnom sektore dokázal niekedy zlepšiť.
Garantujem vám, že minimálne v 90 percent prípadov vám ponúkne matovičovské veci: takéto gesto som urobil pri hlasovaní, takéto vyhlásenia som v minulosti mal, takýto zákon som podporil, takéto pekné veci som hlásal na pekých farebných bilbordoch, a podobne.
ALE NIČ konkrétne, čo naozaj niečo zlepšilo. NIČ v štýle: riadil som takýto úrad, rezort alebo obec a toto sme zlepšili, takto sa odvtedy nejakej skupine lepšie žije, tu sme štát spravili výkonnejším.
Ak ľudia volia iných ľudí len preto, že tí majú pekné, sympatické vyhlásenia (alebo proste vyhlásenia, s ktorými on osobne súhlasí), sami môžu za to, ako Slovensko vyzerá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 975 / 260 / 12 / 21 ]
Od Novembra ňou totiž nie sú. Na dlhé roky ich poznamenalo vládnutie ľudí, ktorých imidž sa vytváral mimo hraníc krajiny.
Pekne o tom nedávno niečo prezradila manželka Milana Kunderu. Keď odišli do exilu, bolo jej vysvetlené, že jej manžel si nemá dovoľovať žiadne politickejšie vyhlásenia, pretože Američania si už vybrali za vodcu opozície voči vtedajšemu režimu Václava Havla.
A urobili to dôkladne, z druhoradého literáta (akým napríklad popri Kunderovi bol) vytvorili veľkú hviezdu. Za ktorú platí doteraz, hoci reálne jeho texty nikto nečíta a jeho hry sa okrem pár politicky iniciovaných predstavení nehrávajú.
V nádhernej Prahe som prežil pár rokov, rád spomínam na dotyky s českou kultúrou, aj na to, ako som sa aspoň čiastočne popri práci snažil zapojiť do diania komentármi napríklad pre slávne Lidové noviny, do ktorých písal kedysi napríklad Karel Čapek a mnohí ďalší ľudia, s ktorých dielami človek čiastočne vyrastal.
Určite má tá krajina na viac, než na to, čo zvyčajne v ostatných 30 rokoch ukazuje.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1148 / 381 / 31 / 33 ]
A jeho voliči päťku.
Pretože sa aspoň na päť minút nepretvaroval a čestne povedal, čo si myslí. Štát tu nie je pre chudobných. To je svet podľa Richarda. Tak mu za ten výrok, za tú chvíľkovú pravdovravnosť, blahoželajme.
Čo ale treba oceniť oveľa menej, sú jeho voliči. Lebo kopa z nich nezdieľa Richardov svetonázor, podopretý mnohými výrokmi (môj obľúbený, keď sa prišlo na to, že letel len tak na večeru do Salzburgu: lietanie súkromným lietadlom je super, a nie je to až také drahé, každý by si to mal občas skúsiť).
Len majú tak hrozne krátku pamäť, že ho kvitujú, lebo proste niekedy vystupuje proti Matovičovi. A preto, že Richard si už na kontroverzné výroky väčšinou dáva pozor.
Mimochodom, kde sú tie jeho prevratné volebné sľuby spred pár rokov? Ako zákonom obmedzí hodnotu vládnych limuzín, zníži počet členov parlamentu o tretinu a podobné geniality?
Veľmi rýchlo na ne zabudol, keď sa v roku 2010 stal členom vládnej koalície. Ale že takéto veci na voličov zaberajú, si vtedy všimlo politické škvŕňa z jeho kandidátky, akýsi Igor Matovič. A ten takéto hádzanie sľubmi potom doviedol do dokonalosti.
Ale za to, že porodil Matoviča, asi už Sulíkovi jednotku nedáme...
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1254 / 708 / 29 / 121 ]
Toto nemôže byť reálny človek, on je hádam nejaká rozprávková bytosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 220 / 1100 / 163 / 152 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 237 / 322 / 11 / 2 ]
Nejde len o ten rekordný schodok, takmer 5 percent HDP (5,5 mld eur). Ale je to schodok v čase, keď tu už dávno mali vo veľkom fičať peniaze z Bruselu. Lenže oni jednoducho nie sú schopní ich čerpanie pripraviť.
Ako by mohli, hádajú sa ako, s prepáčením, posledný spolok dementov, práca potom stojí. A nás to stojí miliardy.
A hlavne, na čo sa tie extra peniaze budú čerpať? NA KONZULTAČNÉ KONTRAKTY. Keď premiér Heger oznamoval, že nás čaká reformná smršť, v skutočnosti myslel TOTO. Rozdelí sa kopa peňazí na to, že sa bude akože vymýšľať, ako by malo fungovať zdravotníctvo, školstvo, veda.
V neposlednom rade je šokujúce to, že sa prvý nástrel rozpočtu verejnosť, aj tá odborná, vládna, dozvedá teraz, v polovici októbra. Po minulé roky boli o takomto čase väčšinou všetky hlavné vyjednávania o rozpočte už skončené a začínali sa dolaďovať rôzne technické a politické detaily.
5,5 pol miliardy SCHODKU!!! Ak stretnete nejakého Igorkovho voliča, nebite ho. Normálne sa ho opýtajte, kde sú tie peniaze, ktoré tu mali akože okamžite nabehnúť po tom, ako odíde mafia, zlodeji a pod. a dane už bude zbierať a rozdeľovať len Spravodlivý Igor.
Potom mu dajte lízatko, plyšovú hračku a pošlite ho na úrad vlády a ministerstvo financií blahoželať im k skvelému zvládaniu verejných financií.
Zapadne tam.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1340 / 723 / 39 / 196 ]
(slohová práca)
Politika je jednoduchá. Podstatné je mať predstavu, čo chceme. A potom správnych, dobrých ľudí, ktorí prídu do ministerských kresiel a urobia to.
Pravda, niekedy sa môže stať, že nemusí byť jasné, čo vlastne presne chceme. Že sa niekto opýta, čo vlastne znamená zdravotníctvo, kde bude pacient na prvom mieste, čo znamená inkluzívne školstvo alebo rozvíjanie kritického myslenia žiakov, alebo čo presne, v praxi, má znamenať efektívnejšie súdnictvo. No, to sa môže stať. Ale na to sú príslušní ľudia, napríklad úradníci, aj nejakí experti, ak sú, aby to domysleli. Znie to dobre, tak sa to teda musí, to, realizovať.
Nie je to teda problém. No, ešte sa môže stať, že nie je jasné, koľko peňazí a času do niektorých vecí investovať. A do čoho skôr. Lebo asi majú pravdu, že niečo stojí vyškoliť na niečo zdravotníkov alebo učiteľov, a medzitým stavať diaľnicu a renovovať nemocnice a železnice. A tie digitálne veci robiť.
Asi by to mal niekto presne spísať, že čo treba, a koľko to bude stáť. A kedy. Ale to nie je problém, lebo na to máme úradníkov alebo expertov. My chceme dobre a preto dobre bude.
Teda... trochu to komplikuje to, že tie veci sa neurobia len samé, okolo toho je kopa niečoho, čo nejako stále treba riešiť. Asi. Riadiť ministerstvo, to znamená stále kontrolovať nejaké zmluvy, niektoré veľmi dlhé a okrem zákonov (malina!) stále zostavovať nejaké predpisy a usmernenia. A riešiť pracovnoprávne spory. A hádky odborníkov (tých, čo máme, našťastie ich nie je veľa). Eurofondy, to sú naozaj stovky strán dokumentov a desiatky hodín vyjednávania s Bruselom??
Trochu problém je aj to, že aj keď sme predsa mali na začiatku jasnú predstavu (aby dobre bolo), každý chce niečo iné (jedna časť obcí toto dopravné riešenie, iná niečo iná, jedna časť učiteľov toto, časť manažérov v zdravotníctve toto a druhá zase niečo iné). A nejako sa nedarí nič zásadné, aj keď mesiace plynú: nič nové nestojí, všetko funguje rovnako, niečo aj horšie...
Kto by sa ale sťažoval? TO CHCETE NÁVRAT MAFIE?
? Politika je jednoduchá .
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2071 / 129 / 9 / 10 ]
Povrchne videné je to jedna z najbizarnejších historiek našej novodobej politiky. Vládna koalícia, ktorá nemusela čeliť žiadnej ťažkej domácej udalosti a vládla veľmi krátko si proste zrazu strelila do hlavy.
V skutočnosti tí ľudia vládli len veľmi, veľmi ťažko. V zákulisí sa neustále hádali a robili si prieky. V parlamente so svojou skupinkou už vtedy úradoval Igor Matovič, ako poslanecký nováčik Sulíkovej SaS, a hral to hlavne na svoju sebaprezentáciu. Ale aj zvyšní poslanci mali problém spolu normálnejšie komunikovať.
Rozbuškou bola v podstate kravina. Krajiny EÚ sa dohodli, že budú spoločne garantovať úvery pre Grécko. Tak, aby táto krajina, ktorú predtým oklamali skorumpovaní politici v spolupráci s niekoľkými medzinárodnými bankármi, v panike trhov nemusela skrachovať.
Ekonomický génius Sulík ale tvrdil, že to znamená, že Slováci budú posielať peniaze Grékom a že Grécko skrachuje tak či tak, toľko peňazí ani neexistuje na záchranu. . Obidve veci boli hlúposť.
Dnes sa stiuácia opakuje. Máme tu reformnú vládu, ktorá sa snaží zachrániť Slovensko a pritom majú problémy najmä sami so sebou. (Všimnime si, najmenej sa vždy medzi sebou vedeli dohodnúť tie politické zoskupenia, ktoré sa označovali za hodnotové.)
Je to smutná výpoveď o slovenskej politike. A trochu aj spoločnosti, pretože politici nepadajú z neba, vyrastajú zo slovenských miest a dedín.
Ale netýka sa to len koalície. Od volieb sa stihli rozpadnúť obe parlamentné opozičné strany, Smer aj kotlebovci. Na niekoľkokrát sa rozštiepilo ešte aj miniatúrne neparlamentné Spolu, pohádali a porozchádzali sa v malej Dobrej voľbe a Progresívne Slovensko po tichých odchodoch ostala len ako značka s pár ľuďmi.
Toto je v skutočnosti najväčšia výzva pre Slovensko. Aby sa tu raz dala dokopy skupina alebo skupiny s reálnymi, nie len tak povrchne proklamovanými, spoločnými hodnotami a videním politiky aj problémov Slovenska. A taká, ktorá politiku nevidí len ako pohodlný biznis.
Bez takejto stability vnútri politiky sa tu budú len tak striedať vlády, alebo vládnuť nefunkčné koalície, ako teraz. A všetci si donekonečna budú robiť srandu zo zle fungujúcich železníc či nedostavanej diaľnice, alebo sa rozčuľovať nad stavom nemocníc či vysokého školstva, ale meniť sa to nebude.
Lebo to, čo je podstatné, je vôľa to zmeniť. Nie všelijaké hodnotové hádky.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2384 / 315 / 22 / 33 ]
Vláda na budúci rok neráta so žiadnym zvýšením tarifných platov učiteľov. Tak, ako ani tento rok. To je prvýkrát od čias Radičovej vlády.
Medzitým ale pomerne rýchlo rastú iné mzdy v hospodárstve, v priemere to tento aj budúci rok bude o viac ako 5 percent.
To znamená, že ako pomer k príjmom iných zamestnancov mzdy učiteľov klesnú, dokonca dosť výrazne. A tým poklesne aj atraktívnosť učiteľského povolania. Bývalí analytici ministerstva, ktorých Grohling nechal upratať preč, lebo ho upozorňovali na nepríjemné veci (dnes tvoria Centrum vzdelávacích analýz), odhadujú, že kým predtým učiteľské platy dosahovali 1,2 násobku priemernej mzdy v hospodárstve, za tento rok to bude len 1,14 a budúci ešte drasticky menej.
Navyše, pozor, v minulosti si učitelia mohli často privyrobiť v rôznych projektoch, časť týchto príjmov sa nezarátavala do oficiálnych príjmov. Eurofondy ale vyschli.
A to je na tom to zaujímavé. Nikto nekričí. Žiadna spôsobná papuľka zo SME nenapíše komentár, že je to hazardovanie s budúcnosťou krajiny. Žiadna rozhorčená redaktorka Markízy nejde spraviť emotívnu reportáž o tom, ako toto je už za hranou únosnosti.
Keď bolo v roku 2015 v kolektívnom vyjednávaní dosiahnuté zvýšenie len o 4 percentá, nasledovala obrovská mediálna búrka.
Sme malo na titulnej strane profily učiteľov s číslom, čo ktorý z nich zarába (bez toho, aby bolo jasné, či napríklad ide o čistú alebo hrubú mzdu, ale médiám ako SME sú takéto drobnosti ukradnuté).
Televízie točili tváre mini skupinky bratislavských aktivistov, ktorí vyhlasovali, že oni chcú okamžité zvýšenie o 140 eur a potom ďalší rok o 90 (zvyšovanie o pevnú čiastku nedáva v rozvrstvenom systéme veľký zmysel, ale, opäť, tu o logiku návrhov išlo až v poslednom rade).
Ľudia zo slovensko.digital pomáhali aktivistom s digitálnymi aktivitami proti vláde. Pavol Demeš burcoval neziskový sektor, s tým, že odteraz sa bude venovať len vzdelávaniu, aj roky. Jeho dcéra burcovala iných novinárov, a takmer všetky mienkotvorné médiá sa predbiehali v tom, kto urobí viac pre vyvolanie štrajku. Ten bol nakoniec fiaskom, zapojilo sa veľmi málo učiteľov (13 tisíc z 90 tisíc) ale médiá až do volieb s touto témou neprestávali.
A odvtedy je ticho. Sem-tam sa skonštatuje, že tie platy by mohli byť aj vyššie. Bodka. Vladimír Crmoman nevyzýva do štrajku. Pavol Demeš sa stratil. Utopil sa počas plavby v Tichomorí? Zajali ho v brazílskej favele? Nikto nevie.
Podobne sa stratili aj aktivisti, ktorým pred piatimi rokmi tak ležalo na srdci, aby sa bratislavská Ekoiuventa otvorila verejnosti, že to každý mesiac kričali do tlače. Ako to, že o tom minister s nimi nerokuje! (Pripomínam, že som bol prvý minister od 90. rokov, ktorý, dokonca z vlastnej iniciatívy, išiel areál vrátiť verejnosti.) Odvtedy už päť rokov aktivisti nekričia, médiá o areáli nepíšu. Ten pustne.
Rovnako sa stratil záujem informovať o školských eurofondoch. Ono sa síce niečo čerpalo aj po voľbách, ale toto je dobrá vláda, kto by tých pár miliónov kontroloval!
(O tom, ako ministerstvo od volieb nedokázalo predstaviť žiaden plán, ako chcú školstvo meniť, len stále púšťajú PR floskuly o tom, že sa bude učiť modernejšie, asi škoda vôbec hovoriť.)
Áno, už som o tomto písal aj v minulosti. A nielen preto, že sa ma to aj osobne dotýkalo. Ale celé je to nádherný príklad neuveriteľnej pokryteckosti celej našej aktivistickej aj mediálnej scény.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3495 / 720 / 118 / 172 ]
1.Veľmi slabo inovatívne hospodárstvo. Áno, ono sa to rieši slovnými cvičeniami v rôznych dokumentoch, ale reálne nie. Máme veľmi málo firiem, ktoré rastú vyslovene z toho, že niečo značne nové uvedú na trh, alebo že niečo začnú vyrábať prevratnou technológiou.
2. Zadlžovanie generácie pod 40 rokov. Máme veľmi veľa mladých ľudí, ktorí nie sú schopní si nejako normálne našetriť predovšetkým na bývanie a v obrovskej miere sa musia zadĺžiť. Problém je v extrémne vysokej cene nehnuteľností kombinovanej s nízkymi platmi. Naopak, veľká časť (nie všetci) nad tento vek sú papiero pomerne majetní, vďaka tomu, že si zo socializmu odniesli nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve. Tento nepomer by mal doslova biť do očí, ale vôbec sa o ňom verejne nehovorí. Mladí, ktorí niečo nezdedili, majú tým pádom veľmi ťažký život.
3.Chabá infraštruktúra a veľmi rapídne sa zhoršujúca dopravná situácia zvlášť v Bratislave. Generácie málo schopných politikov znamenali, že kým pred tridsiatimi rokmi ešte žila myšlienka metra, pred dvadsiatimi rokmi sa rozprávalo, realistickejšie, o možnosti vybudovať ľahké VAL metro, no odvtedy sa takéto normálne riešenie, ktoré by vo väčšine európskych krajín vedeli realizovať, v našich podmienkach zdá ako sci-fi. Železnice: v posledných rokoch sa síce začali obmieňať vlakové súpravy, aj to dosť pomaly, ale trate ako také sú vyslovene zastarané. Diaľnice: každý, kto sa vráti z Maďarska či Rumunska zaplače, keď prejde na naše diaľnice, s ich kvalitou výstavby. Ak nové diaľnice dokážu kvalitne budovať aj v Rumunsku, prečo nie my?
4.Územné plánovanie a výstavba. Opäť, zvlášť okolie Bratislavy je urbanistická katastrofa. Navyše, obrovská časť novej výstavby je aj technicky nekvalitná. Ale politici (predtým Kollár, teraz ďalší), ako vidíme, túto obrovskú tému využívajú len na lacné získavanie bodov, žiadna reálna príprava neexistuje.
5.Veľmi zle riadené zdravotníctvo. Máme tu aj svetlé stránky, často veľmi šikovných doktorov, na veľa komplikovaných chirurgických zákrokov by ste sa v niektorých krajinách dostávali ťažšie. ALE pri vstupe do väčšiny nemocníc zaplačete aj nad materiálnym stavom, aj nad tým, ako to tam na prvý pohľad nikto nejak vážne neriadi.
6.Školstvo a veda. Naše školstvo má tradične relatívne dobrý taký ten stred. Každý, kto nemá doma vážnejšie problémy, dostane relatívne prijateľnú sumu vedomostí a schopností. Síce pomerne zastaralým spôsobom, takým tým nalievaním vedomostí cez nudné prednášanie, ale dostane, a ono s tou inovatívnosťou často bojujú aj mnohé ďalšie krajiny v Európe. problém je, že stále nevieme dobre podchytiť tých, čo sú z komplikovaného zázemia. A tiež, že naše školy sú veľmi slabé v rozvíjaní hodnôt, kreativity, komunikácie, osobnosti, intelektuálnej špičkovosti. Školy, kde väčšina detí roky trpí manierizmami učiteľov, vyprodukujú dospelú spoločnosť, ktorá bude s veľkou pravdepodobnosťou neurotická. Také, kde sa deti neučia rozvíjať pozorovacie schopnosti voči ľudským vzťahom či sociálnym javom zase spoločnosť, ktorá bude málo empatická a zmätená. Školy, kde sa deti neučia všestrannému rozvoju, zase spoločnosť, ktorá bude mať možno aj skupiny relatívne dobrých vedcov, ktorí ale slabo komunikujú. Intelektuálne vrstvy s deficitmi chápania politiky. Alebo umelcov so slabou výbavou chápania spoločenských javov a teda zameriavajúcich sa len na rôzne vizuálne alebo literárne klišé.
7. Domáca kultúra a tiež sebavedomie národa (obe veci dosť úzko súvisia). O kultúre sa už roky prakticky nehovorí. Nejaké divadlá ešte máme a masy majú televízne seriály, bodka. To, že tu nemáme umenie, ktoré by naozaj reflektovalo spoločenské javy, provokovalo, alebo naopak uchvacovalo, akoby už nikoho netrápilo. Podobne, ako to, že sme ako národ ostali kdesi na polceste, hrdosť sa prejavuje mávaním vlajkami pri športových podujatiach, a to je tak všetko. Chýba sebavedomie podporené silnými domácimi inštitúciami, ktoré by dodávali ľuďom povedomie o tom, ako vieme dobre fungovať a ak treba, správať sa s potrebným majestátom. Chýba sebaistota podporená dobre sa rozvíjajúcim hospodárstvom či spomínanou silnou kultúrou.
Niektoré z týchto vecí možno čiastočne viditeľne vyriešiť sústredeným úsilím počas jedného volebného obdobia. Aj nemocnice aj školy môžu začať viditeľne fungovať lepšie už takto, po pár rokoch (iste, nie úplne všetky a nie vo všetkom, ale tak, aby progres bol úplne zjavný a uspokojujúci).
Iné veci môžu trvať dlhšie. Inovatívne hospodárstvo chce veľa vecí: zlepšenia v školstve, v manažmente vedy, v podpore tvorby kľúčových schopností (od strojného inžinierstva po kreatívny priemysel). Dobre riešiť územný rozvoj a dopravnú infraštruktúru, to si tiež vyžaduje presah cez jedno volebné obdobie.
Problém je, že my sme vôbec nezačali a drvivej väčšine politikov sa vôbec začať nechce. A bolo by úplne naivné myslieť si, že verejnosť začne požadovať kompetentnosť potrebnú na to, aby sa veci začali riešiť. Tí, ktorých politika ako tak ešte zaujíma, väčšinu žijú úplne jednoduchými emóciami.
To ale neznamená, že treba rezignovať. Áno, politický boj nevyhrajú programové veci a odborná kvalita. Ale ak politicky zruční ľudia budú za sebou tú kvalitu mať a dajú jej priestor, možno sa podarí niečo zaujímavé tu začať budovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5359 / 181 / 15 / 25 ]
To potvrdilo vydavateľstvo, ktoré už desaťročia supermanovské komixy vydáva.
Aby sa priblížilo k hodnotám dnešnej spoločnosti, tak sa v nadchádzajúcej sérii Superman zaľúbi do mladého novinára a vymenia si vášnivý bozk.
To nie je vtip, to je seriózna správa.
Osobne nemám nič proti literatúre, ktorá sa venuje aj týmto témam. Ani proti tomu, aby sa deti informovali, že existujú aj takéto vzťahy. A celkovo si myslím, že som veľmi liberálny človek.
Ale vyrábať kade-tade takúto propagandu je naozaj choré.
A v Amerike týchto dní je to skutočne vypuklé. Uvedomil som si to vtedy, keď sa dokonca šéfka amerického vydania Financial Times, teda denníka, ktorý sa normálne takýmto témam venuje veľmi málo, pozastavila nad tým, ako ohromne sa na amerických školách rozšírila atmosféra povzbudzovanie do rôznych druhov sexuálnych skúseností (prečo sa takto obmedzovať?, povedali spolužiaci jej dcére, keď priznala, že sa jej páčia chlapci).
A potom sú tu všetky tie správy o tom, ako školy nechávajú malé deti, nech si slobodne vyberú džender. A ak školopovinný Mark v škole oznámi, že chce, aby ho oslovovali Jenny, tak to škola dokonca nesmie oznámiť rodičom a musí ho podporiť.
V tomto sme tu ešte stále vcelku príčetní a rozhodne by to tak malo ostať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1281 / 532 / 123 / 54 ]
Podľa agentúrnych správ sa pani prezidentka vyjadrila, že by zvažovala, či ostať na poste. Pripomeniem, že v danom prípade ide o pomerne bizarný príbeh, podľa ktorého mal vtedajší minister financií priniesť nejakú hotovosť svojmu podriadenému. Celá kauza, pokiaľ viem, stojí len na tvrdení jedného človeka. Polícia ani netvrdí, že on korumpoval, len že týmto údajným doručením peňazí svojmu podriadenému niečomu mohol pomáhať.
Neviem, čo prezidentka presne povedala, pretože tlačová agentúra ju priamo necituje, len parafrázuje (úroveň našej žurnalistiky). Ale predsa len si dovolím pripomenúť, v akej sme dnes situácii:
-Predsedom parlamentu je človek, ktorý sa fotil na dovolenkovej fotke s niekým, kto v tom čase vraždil. A o kom sa VEDELO, že šéfuje zločineckej skupine. Ten istý predseda parlamentu si s nezletilou písal, ako sa, citujem vyšukajú.
-Ministrom financií je človek, ktorý má za sebou celý rad veľmi čudných transakcií počas svojho podnikania.
-Ministrom školstva a vedy je usvedčený plagiátor (podobne, ako vyššie uvedení dvaja).
Byť hlavou štátu s chuťou odporúčať, kto má čo zvažovať o svojom poste, rozhodne viem, na koho sa v PRVOM RADE obrátiť. Aj každý deň. Preboha, ako môže mať väčšiu váhu tvrdenie jedného človeka o tom, čo sa údajne stalo, ako zjavné nechutnosti a podvody ľudí uvedených vyššie? V akej to žijeme spoločnosti?
A to hovorím ako niekto, kto vo všeobecnosti vyšetrovania podporuje, jednoducho to tu naozaj treba trochu vyčistiť. Ale takéto miešanie reálnych prípadov s vážnymi indíciami a príbehov, keď si kajúcnik na ešte niečo spomenie, tomu proste nepomáha.
Samozrejme, že polievočku si prihriali aj menšie politické persóny. Ako vraj takéto (znovu pripomeniem, dosť zvláštne) podozrenie môže škodiť inštitúcii.
Len tak mimochodom, samotná šéfka Európskej centrálnej banky, Christine Lagardeová, bola 5 rokov vyšetrovaná, a dosť drsne, francúzskou políciou. A išlo tu o riadne peniaze, pol miliardy eur, ktoré údajne mali jej nečinnosťou, keď bola ministerkou financií, skončiť na účtoch podnikateľa B. Tapieho.
Lagarde v tom čase bola už šéfkou Medzinárodného menového fondu. Ustála aj vyšetrovanie, aj súdny proces (súd povedal, že pochybila, ale nie tak vážne, aby to bol dôvod na udelenie trestu).
To len pre kontext, keby znovu mal niekto potrebu šíriť mýty, akoby vyšetrovaný bol len náš šéf centrálnej banky.
Ešte raz, je tu veľa vecí, ktoré naozaj treba vyšetriť. Ale ak polícia ide dosť zjavne len po mocenských líniách, a ak sa to zneužíva na politické vyhlásenia krížom-krážom, tak to ničomu nepomáha.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2684 / 1200 / 89 / 24 ]
článokDo parlamentu sa v posledných voľbách nedostal, tak sa Igor oňho nejako musel postarať. Upichol ho na ministerstve financií, kde bol tento vyštudovaný katechéta a germanista určite nesmierne užitočný.
Ale jedného z najverejnejších verných bolo predsa len treba dať niekam, kde je veľký plat. Pardón, kde sú veľké výzvy.
Síce táto persóna nebola na žiadnych z výberových konaní, ktoré na pôdohospodárstve k tomu organizovali, ale minister Vlčan povedal, že takto je to lepšie.
O post šéfa fondu, ktorý spravuje miliardové majetky štátu, sa nejako nikto kvalitný nehlásil, tak čo mali chudáci robiť. Museli tam dať odborníka na nemeckú literatúru, zakladateľa OZ Stop korupcii v Žiline.
To sú tie irónie, Igor v opozícii kričal, že učiteľom treba dať 10 percentné zvýšenie platov každý rok, teraz im dal h..., pardon, nulovú tarifu, a v opozícii kričali, ako tu idú vymiesť korupciu tým, že všetko bude vyberané úplne transparentne, odborne a nezávislo. A v skutočnosti prekonávajú všetky rekordy novodobej histórie v tom, ako si kade-tade inštalujú našich ľudí.
Mimochodom, toto je len jeden z najvypuklejších prípadov toho, čo sa od volieb deje. Koalícia si úplne drzo na čisto odborné miesta dosadzuje straníkov, niekde dokonca vytvára účelové miesta (generálny riaditeľ pre stratégie), aby kamošov mali kam upichnúť.
A najdrzejší sú, ako vidíme, práve títo pánbíčkari. Asi nám už naozaj neostáva nič iné, len sa spolu s nimi modliť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1508 / 784 / 56 / 213 ]
Znižovanie platieb do zdravotníctva, druhý rok po sebe znižovanie rozpočtu vysokých škôl, nulové zvýšenie platov učiteľom, atď. atď. Naopak, obrovské objemy peňazí na reformy, rozumej, konzultačné kontrakty.
Normálne by sa politik bál, že vyvolá obrovskú búrku nevôle. A relatívne zbytočne. Lebo to, čo niektorým oblastiam odoberá, sú z hľadiska rozpočtu maličké peniaze, je to takmer nepochopiteľné dráždenie.
Ale preňho je to demonštrácia sily. On môže. Tak, ako mohol prípravu rozpočtu naťahovať až doteraz, do poslednej chvíle (rozpočet zverejnil až vtedy, keď mal posledný termín na to, aby ho poslal do Bruselu).
Vie, že žiadna búrka nebude. Pôjdu médiá proti nemu? Celé roky bojovali proti mafii a teraz by mali zarezať toho, kto boj proti mafii v posledných voľbách vyhral? Aj radoví novinári sú z toho zmätení a šéfstvo rozhodne proti Matovičovi nič vážne nebude podnikať.
Budú vysoké školy štrajkovať? Aj tak budú v najbližších týždňoch postupne obmedzovať prezenčnú výčbu, štrajk by si nikto ani nevšimol.
A takto sa dá pokračovať. Niektorí mali opäť raz naivné očakávania, že sa po fiasku s lotériou trochu upozadí. Naopak, toto je presne jeho chvíľa. Ukázať, čo všetko má v rukách. A on to dokonale demonštruje.
Tento národ patrí jemu. A on si s ním bude robiť, čo sa mu zachce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1350 / 559 / 75 / 134 ]
Skôr či neskôr totiž vyrobia taký prúser, že to už v očiach verejnosti nerozchodia a naozaj ich odtiaľ davy vytlačia.
Mňa hnevajú všetky tie škody, ktoré stihnú napáchať dovtedy, kým si letargickí ľudia uvedomia, že ich od riadenia štátu treba dostať preč.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 332 / 1200 / 63 / 160 ]
Dlhodobo upozorňujem, že míňanie miliárd z bruselského Fondu obnovy bude úplne bezprecedentným mrhaním prostriedkov.
Prakticky vo všetkých oblastiach, ale dovoľte konkrétny príklad.
Ministerstvo školstva si v pláne pýta 42 mil eur na tvorbu a implementáciu nového kurikula. Za 42 miliónov teda budú vymýšľať dokument o tom, čo by sa deti mali učiť.
A ide to robiť ministerstvo pod vedením strany, ktorá sa tu roky hrdí tým, ako veľmi zodpovedne sa na školstvo pripravovala. Upozorňujem, že na to, aby si robili aj odbornú robotu, sú strany pomerne štedro financované zo štátneho rozpočtu. Minister (plagiátor) si navyše k sebe zobral takých tých typických ľudí, ktorí už dlhé roky tvrdia, že oni vedia, čo školstvo potrebuje.
A teraz to, čo v podstate mali už mať dávno pripravené, idú vymýšľať za 42 miliónov.
A samozrejme, že niečo aj skutočne vymýšľať musia, pretože ministerstvo za 1,5 roka nedokázalo komunikovať aspoň nejakú hrubú predstavu, čo vlastne chcú v školstve meniť. Buď odznievajú také tie notorické veci, že treba viac ľudí, čo budú v školách asistovať, a potom všetky tie hmlisté klišé o tom, že sa bude vyučovať viac zážitkovo a podobne.
A to nie je zďaleka všetko. Ďalších 47,8 milióna pôjde na rôzne školenia učiteľov o tom, o čom to nové kurikulum, bude. Až bude.
A ešte ďalších 8,4 milióna pôjde na riadiace a administratívne kapacity celého reformného procesu.
Asi nemusím zdôrazňovať, že to bude veľký biznis pre ľudí z mimovládok, ktorí ho budú robiť priamo cez mimovládky, alebo po tom, ako obsadia ďalšie a ďalšie posty vo verejných štruktúrach. Na svoje si isto prídu aj rôzne konzultačky.
Samozrejme, to nie sú všetky peniaze, čo majú do školstva ísť z Plánu obnovy. Ak sa napríklad niekto doteraz sťažoval, že v školstve ide priveľa peňazí do digitalizácie, tak tam sa teraz ide minúť 187 miliónov (a to sú peniaze mimo eurofondov, odkiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou pôjdu ďalšie stámilióny).
Ja by som pritom tým ľuďom dožičil, nech si rozdelia napríklad aj tých 42 miliónov, pokojne aj medzi sebou priamo na ministerstve - keby robili kvalitnú prácu. Lenže doteraz ukazovali najmä to, že ten rezort nevedia riadiť. A teraz idú na celé to prostredie, ktoré má aj tak dosť problémov, ešte hodiť ďalšiu chaotickú reformu.
Hovorím dopredu s plnou vážnosťou: dopadne to veľmi zle. Akurát toto nie je experiment so zle postavenou cestou či chaotickým zákonom, toto je niečo, čo skomplikuje život desiatkam tisíc pedagógov a najmä je to hazardovanie s deťmi.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2594 / 278 / 11 / 80 ]
A je to len dôsledok rôznych super reformných procesov. Dovoľte k tomuto pár poznámok - o energiách, o dôchodkoch, aj o reformách ako takých, pretože máme opäť vládu, ktorá sa neschopnosť normálne riadiť štát snaží zakryť veľkými reformami, ktoré nemá nijak premyslené, a nedopadne to dobre:
Ľudia sa v tieto dni boja, či budú mať dodávky elektriny a plynu (toto by ohrozené byť nemalo) a najmä, koľko budú platiť oproti cenám, ktoré mali dohodnuté (zvlášť pri elektrine im, bohužiaľ, hrozí aspoň na nejaký čas veľmi bolestivý nárast účtov).
Celé je to typická ukážka toho, ako sú ľudia vmanipulovaní do toho, aby sa bez svojho vedomia stali hráčmi na finančných trhoch, v tomto prípade špekulatívneho trhu s energiou.
A tí ľudia sú svojím spôsobom oklamaní dvakrát, pretože súčasné drastické výkyvy cien sú len v určitej miere spôsobené objektívnymi okolnosťami. Špekulanti hlavne využili chvíľkové problémy spôsobené tým, že dosť veľa stáli veterné elektrárne a že veľa zásobníkov plynu bolo ďaleko od naplnenia. Najmä plynu je ale fyzicky v zásade dostatok, Rusi vedia dodávky pomerne flexibilne zvyšovať. Ceny okamžitej energie ale na trhu vyleteli do závratných výšok a firmy, ktoré nemajú dlhodobé kontrakty alebo iné poistky, sa tak zrazu ocitli na plytčine
Celá táto situácia robí jednotlivým obyvateľom menšie problémy v štátoch ako susedné Rakúsko, Nemecko či Francúzsko, lebo tam je prepojenosť energetických firiem s politikou a politikmi užšia, tak sa hneď reaguje (plus štát má viac nástrojov na okamžité kompenzácie).
Celé je to naozaj o tom, aký chceme mať štát. Štát má podnikavým ľuďom vytvárať podmienky na to, aby mohli podnikať (ísť do rizík, tvoriť niečo kreatívne, meniť služby a produkty zmenami v manažmente). Ale štát NEMÁ slúžiť na to, aby vtlačil ostatných ľudí do špekulatívnych hier (niekedy naozaj až lotérií). Naopak, v určitých základných oblastiach im má poskytnúť aspoň čiastočný dáždnik (buď tým, že službu na seba zoberie priamo štát, alebo, ak ju má súkromník, tak primeranou reguláciou a dohľadom).
Bohužiaľ, my tu už 30 rokov zápasíme s malými ale vplyvnými skupinkami ľudí, ktorí sa snažia o opak.
Ak dovolíte krátky exkurz do minulosti, ale s veľmi aktuálnymi implikáciami, tak najvypuklejším príkladom bola dôchodková reforma druhej Dzurindovej vlády. Všetko, čo som vtedy predpovedal, sa splnilo 1. Reforma nepovedie k vytvoreniu väčšieho domáceho kapitálového trhu ani k efektívnejšej alokácii kapitálu v domácej ekonomike, 2. Ľudia si nebudú aktívne vyberať, ako a kde majú byť ich dôchodkové prostriedky investované, 3. Nie je pravda, že reforma odpolitizuje dôchodkové zabezpečenie a ľudia už nebudú tlačiť na zmeny a politici už nebudú vymýšľať nové a nové veci, čo s dôchodkami, 4. A, samozrejme, dlhodobo nebudú žiadne zázračné výnosy.
Naopak, varoval som, začína exodus ľudí do iných krajín EÚ (hovoríme o rokoch 2004-5) a tým je zbytočne vstupovať do druhého piliera, lebo tieto dôchodkové práva sú medzi krajinami neprenosné.
Takisto, hovoril som, druhý pilier je dlhodobo oveľa rizikovejší ako prvý, pretože prostriedky, na rozdiel od prvého, sú v ňom akumulované. Napríklad zvýšená inflácia je pre tento systém vážny problém a to, že máme dlhú dobu nízkoinflačné prostredie, ešte neznamená, že to tak bude navždy.
Zo všetkých (pseudo)argumentov po rokoch ostal len jeden, že musíme mať druhý pilier, pretože tak môžeme investovať do krajín s lepším demografickým profilom a tam budú do budúcna lepšie výnosy.
To sa, po prvé, z veľkej časti nedeje (a tiež som predpovedal, že sa diať nebude), pretože väčšina prostriedkov končí v slovenských štátnych dlhopisoch alebo v dlhopisoch a akciách iných európskych krajín. Po druhé, neexistuje jednoznačný dôvod, prečo by sme takto ako krajina mali investovať zbieraním prostriedkov drobných sporiteľov - väčšinou je efektívnejšie, ak to robia firmy so svojím kapitálom (Nemci neplačú, že majú dominantne štátny dôchodkový systém, investujú v zahraničí, firmy repatriované zisky investujú do vysoko platených džobov späť v Nemecku a to zabezpečujú slušné odvody pre štátnu kasu, vrátane dôchodkov, navyše sú z veľkej časti danené v Nemecku a je na štátne výdavky). Po tretie, investovať môžeme pokojne aj štátne prostriedky, tak, ako to viacero krajín robí (prebytky v dôchodkových odvodoch sa investujú cez veľmi široké portfólio - ale robí to štát, argument, že presne to isté majú robiť súkromní manažéri, totálne pasívne, je dosť pochybný). Po štvrté, do zahraničia dáva zmysel investovať najmä vtedy, ak je v krajine, zjednodušene povedané, nejaký nadbytočný kapitál, nie vtedy, keď krajina nutne potrebuje peniaze na infraštruktúru, školstvo. My si ako blázni necháme umiestňovať miliardy do iných ekonomík, keď ich akútne potrebujeme tu. Poliaci, Maďari, Estónci už toto všetko pochopili a dôchodkové reformy značne skorigovali či korigujú.
Čo tým chcem povedať? Slovensko má byť štátom s normálnou, chytrou hospodárskou politikou. Tak, ako nepotrebujeme ani Matoviča, nepotrebujeme ani Sulíka, ani rôznych miklošov, ktorí sa teraz snažia znovu predrať k nejakým pozíciám.
Iste, nepotrebujeme ani bordel v riadení, aký sme v mnohých štátnych firmách videli v 2. polovici 90. rokoch, alebo niektoré nie najštastnejšie praktiky vlád Smeru.
Ale skutočne nie je na výber len medzi takýmito extrémami. Dá sa to robiť profesionálne. Ak na to bude politický dopyt.
Nepotrebujeme byť žiadny reformný tiger. Buďme ako Rakúsko či Nemecko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5552 / 268 / 17 / 51 ]
Ide o kombináciu balistickej rakety s hypersonickým klzákom.
Čína jednoducho tento rok šokuje. Už na jar sa objavili články, ako ďaleko sa posunuli vo výskume kvantových technológií. V tých sme ešte pred 10 rokmi vo svete reálne súťažili len my, Eu rópania, s Američanmi. Už pred 5-6 rokmi bolo jasné, že nás Čína dobieha. A teraz v mnohých veciach (vrátane vývoja kvantových počítačov) vedú.
V niektorých oblastiach výskumu tu v Európe strácame intelektuálnu dravosť. Aj politické elity, ktoré by sa vedeli o niektoré veci ohľadom výskumu silno zasadiť. Veda je často zbytočne zbyrokratizovaná a chýbajú vízie.
Je to aj preto, že spoločnosť jednotlivých členských krajín, aj ich politika, sa dnes často zaoberá nezmyslami, malichernosťami, zbytočnými drobnými vojnami.
O Slovensku v tejto súvislosti asi zytočné dokonca hovoriť. Všetko je ešte násobne horšie, od politikov, ktorých vôbec nezaujíma rozvoj poznatkov, až po celé to stredoveké bublanie sociálnych sietí, ktorého sme svedkami (aj tu).
V zásade nič nehovorí o vyspelosti krajiny tak, ako stav jej univerzít. Stále verím, že raz si to uvedomí aj Slovensko. Samozrejme, medzitým ktokoľvek z nás, kto sa v tejto oblasti pohybuje, sa musí starať aj o primeranú, chytrú podporu vedy na celom kontinente.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1470 / 351 / 32 / 40 ]
Do protestov sa zapojili aj rôzne kaviarenské skupiny, čo je, bez irónie, potešujúca správa.
Menej potešujúce je, že sa nezapoja inokedy, keď je témou aj ožobračovanie väčšiny obyvateľstva.
A tiež to, že si myslia, že ich nepriateľom, ako v tomto prípade, je len Záborská a potom tí telnatejší chalani, čo majú mokré sny o Adolfovi a vo vani si porovnávajú... tetovania s príslušnou tématikou. Či už v zelených tričkách alebo tí, čo majú aj europoslancov.
Ale v tomto s nimi ide Šeliga a polovica ostatných Kiskových pohrobkov. A takmer celé OĽaNO.
Problémom nie je Záborská, problémom je táto vláda.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 740 / 398 / 13 / 31 ]
Všimli ste si tie rozhorčené články v médiách? Tie nahnevané fejsbúkové posty bratislavskej elity? Crmomana s transparentom pred Úradom vlády?
Ani ja nie.
Ale nie každý bude na suchu: pripomínam, že aktivisti a konzultačky si z rozhodnutia Grohlinga z bruselských peňazí rozdelia 42 miliónov na písanie nového štátneho vzdelávacieho programu. Ja si neviem predstaviť tú búrku, keby som na niečo podobné vyčlenil čo len desatinu takejto čiastky.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 733 / 746 / 89 / 98 ]
Je to klasický príklad toho, ako je na papieri všetko v poriadku: veď bolo veľké obstarávanie, a župa ešte ušetrí (tak, že nová firma riadne skresá platy vodičov).
Firmu, ktorá kontrakt vyhrala, si dobre pamätám najmä z Británie, vrátane toho, ako tam vyzerajú jej vozidlá a v akom stave sú vodiči. Aj preto som sa rozhodne netešil, keď som sa dozvedel, že by mala prevádzkovať autobusy tu.
Nie všetky domáce firmy sú dobré a nie všetky nadnárodné treba držať preč. Pointa je v tom, ako sa často za fasádou väčšej transparentnosti a ekonomickosti robí cesta práve aj takému veľkému kapitálu, ktorý rozhodne vie, ako si všetko naokolo prispôsobiť na svoj obraz, a zisky. A že v tomto príbehu hrá prominentnú rolu SaS asi nebude náhoda.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 917 / 309 / 34 / 94 ]
Europoslanec za Progresívne Slovensko M. Hojsík vo väčšom rozhovore pre denník SME minulý týždeň vyhlásil, že za vyššie ceny plynu v Európe môže prezident Putin.
Rusko vraj zadržiava dodávky suroviny, chce si tým vynútiť rýchle schválenie všetkých povolení pre nový plynovod Nord Stream 2.
Je to úplne jasné a hotovo.
Pritom tézu o ruskom zastavovaní dodávok spomínali skôr americké zdroje a raz to ako možnosť spomenul eurokomisár pre energetiku.
Serióznejšie publikácie (Reuters, The Economist, BBC...) túto možnosť označili za málo pravdepodobnú. Gazprom si zjavne plní všetky svoje zmluvné záväzky, a o tom, že by Rusi niekedy nedodali plyn na trh s krátkodobými kontraktmi (tzv. spotový) neexistujú dôkazy.
Priamo to pred pár dňami odmietol aj Putin a zdôraznil, že akýmkoľvek požiadavkam aj mimo normálnych zmluvných vzťahov Gazprom vždy vyhovel.
Moja otázka je, prečo sú títo poslanci vždy pripravení, (ako pionieri :)) okamžite nastúpiť s obvineniami voči Rusku? Jeho kolegu Šimečku ml. asi ani spomínať nemusím, ten to má priamo ako živnosť.
Nielenže je to trápne, ale nijako to neprispieva ani Slovensku (dráždi to ako Rusov, tak aj Nemcov, ktorí nutne potrebujú stabilné energetické partnerstvo).
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1297 / 527 / 40 / 77 ]
Nepochybne u nás to budeme po voľbách schopní spraviť tiež. A za oveľa horšie veci. V zásade sa bude najmä treba postarať o to, aby niektorí nestihli z republiky utiecť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 352 / 757 / 28 / 114 ]
Sulík by chcel použiť peniaze z Environmentálneho fondu a tým aj jeho nápady skončili. Ale aj daný fond spadá pod ministerstvo životného prostredia a Budaj tie peniaze dať nechce. Matovič a Heger sa momentálne zaoberajú kadečím iným, len nie touto krízou.
V šoku je medzitým najmä 300 tisíc bývalých klientov Slovakia Energy.
Táto vláda nevie vyriešiť nič, čo je len trochu komplikovanejšie. Cez prvú a druhú vlnu pandémie blúznili o trasovacej appke, po mnohých zdržaniach ju aj prestali sľubovať. Spravili e-karanténu, ale bolo to neuveriteľné fiasko - ľudia prišli na hranicu z cudziny, aby sa konečne dostali domov a zistili, že appka v skutočnosti nie je dostupná.
Doteraz (!!!) nie je s Bruselom podpísaná zmluva na eurofondy z nového obdobia (už pred vyše rokom si Komisia ťukala na hodinky, že hádam by už bolo načase).
Školstvo už rok a pol vydáva PR správy o tom, ako sa na školách bude učiť modernejšie. Ale nedokázali vymyslieť ani jednoduchý materiál, kde by opísali, čo to vlastne má znamenať. Akurát si proste z Bruselu vypýtali 42 miliónov, aby za ne nejakú reformu pripravili.
Toto a mnohé ďalšie veci vieme už dávno. Ale že nedokážu reagovať dokonca na krízu, ktorá sa môže ukázať pre veľké množstvo ľudí aj firiem ako existenčná, a dokonca si nežiada zložité veci, len, aby sa rýchlo šéfovia strán dohodli, to je len ďalšia úroveň neuveriteľnosti, ktorú pri tejto vláde zažívame.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1601 / 466 / 18 / 99 ]
Už dnes vidíme, že sa normálna, ľudská politika takmer nedá robiť. Slovensko je rozdelené doslova na kmene, ktoré sa navzájom vôbec nepočúvajú. Ak sa nám to v dohľadnej dobe nepodarí zvrátiť, môžeme skončiť vo veľmi dlhej parlamentnej aj spoločenskej kríze.
Na Slovensku sa cítia oklamaní takmer všetci. Jedni médiami a generáciami politikov oháňajúcich sa reformami. A uisteniami, že by sme mali byť Hongkongom či Singapurom. Druhí vládnutím tých, po ktorých ostali nemocničné budovy v biednom stave, eurofondoví baróni a diaľničný obchvat s absurdne nedorobenou kľúčovou križovatkou.
Z toho, že si budeme predhadzovať, ktorá vláda bola horšia, sa nedá žiť donekonečna. Iste, ono to nejaký čas ešte budeme robiť. Ale ľudia potrebujú medzitým najmä získať dôveru, že na výkon moci tu máme aj takých, ktorí rozumejú, ako vlastne jednotlivé rezorty fungujú. Čo sa presne musí robiť, aby sme mali lepšiu infraštruktúru, zdravotníctvo, vedu či školstvo. Nie je ich veľa, ale sú.
Politiku potrebujeme poľudštiť. Dnes je skutočne taká vyhranená, že nikto v politickej, straníckej aréne dlhšie neprežije bez toho, aby nekričal. Ale ľuďom treba dávať najavo aj to, že v istý okamih, až na to bude vhodná doba, a aréna sa trochu vyčistí, sa naozaj niektorí budeme vedieť dohodnúť, a správať sa aj štátnicky. A priniesť ľuďom aj láskavosť, hovoriť viac o cnostiach, o budúcnosti, o tom, kde chceme ako krajina byť o niekoľko rokov.
Prestaňme hovoriť o umelých riešeniach a reformách. Zvlášť nie o tých ázijských. Hovorme o tom, ako budeme sebavedomým partnerom krajinám v regióne, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku. Chce to chytrú politiku, ale naozaj chytrú, nielen marketingové heslá.
Politika dnes nie je nič jednoduché. Ale ak ju postupne nezmeníme, aký zmysel má nechávať to tu našim deťom? Skúsme im nechať láskavejšie, lepšie fungujúce Slovensko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2039 / 438 / 75 / 53 ]
Je tam aj zoznam článkov, blogov, ale aj odborných štúdií.
Aby som nemusel odpovedať, keď mi niekto k tomu posiela správy, lebo takto jednotlivo to naozaj nejde ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 376 / 219 / 7 / 8 ]
Samozrejme, že má pravdu. USA boli v roku 1961 ochotné ísť až na hranicu jadrovej vojny, aby sa im podarilo vytlačiť sovietske nukleárne zbrane z Kuby. A to je Kuba od strategických inštalácií na území USA ešte relatívne ďaleko.
Pri dnešnej úrovni techniky je hrozba akýchkoľvek vojenských inštalácií cudzími mocnosťami na území Ukrajiny pre Rusko skutočne obrovskou hrozbou.
Slovenskí politici by sa mali jednoznačne, JEDNOZNAČNE postaviť proti militarizácii Ukrajiny.
A na druhej strane: nezabudnime, že Západ Ukrajine ani po druhej prozápadnej revolúcii (prvá bola tá Oranžová) nijako významne nepomohol, len ju pôžičkami zachránil pred úplným bankrotom. Jediné, čo Ukrajinci dostali, je možnosť vysťahovať sa do EÚ, kde tvoria zásobáreň lacnej pracovnej sily. Samotné ukrajinské hospodárstvo nijakú injekciu nedostalo.
A ich politika? Ako vždy - vládnu oligarchovia. Ešte aj prezident, ktorý bol pred vstupom do politiky, ktorý mu financoval jeden z hlavných oligarchov, hercom, si zarábal prostredníctvom firmy so sídlom v daňovom raji.
Všetky protivládne médiá nechal pozatvárať. Akurát teraz, keď je Ukrajina prozápadná, tak to už nikoho nezaujíma. Nikto nekričí o diktatúre.
Pomôžme Ukrajincom, ak sa dá - hospodársky, sociálne, politicky. Ale čo sa týka akýchkoľvek vojenských krokov - od ukrajinského územia ruky preč!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1453 / 541 / 21 / 66 ]
Táto správa médiami prešla veľmi rýchlo, až nenápadne: Matovič v lete akože stratil bodyguardov a ostal mu len jeden ochranca-šofér (každý minister má šoféra, ktorý je zároveň jeho ozbrojeným ochrancom).
Ale to len na leto ? po ňom mu jeho minister Mikulec zase ozbrojenú telesnú ochranu, na ktorú minister financií za normálnych okolností nemá právo, dal.
Asi netreba pripomínať, ako Matovič pred voľbami vykrikoval, že ochranky sú prejavom papalášizmu (zvlášť, keď bola predľžená Ficovi), normálny politik, ako napríklad on, ju nepotrebuje ?
V skutočnosti toto je nič oproti všetkým iným veciam, kde sme videli, ako je ľahké niečo narozprávať pred voľbami a potom to v realite dodržať. Vykrikoval: žiadne politické nominácie na úradnícke miesta! Len transparentné výberové konania! Ročne učiteľom zvyšovať platy o 10 percent! Poslanci s päťtisícovými príjmami sú svinstvo! Okamžite treba majetkovú zodpovednosť politikov!
Atď. Na všetko postupne zabudol.
Tak je jasné, že zabudol aj na reči o tom, ako on nebude potrebovať ochranku. Je to také krásne symbolické.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1104 / 1100 / 117 / 290 ]
A nielen medzi sebou. Gangy (tie najmocnejšie ovládajú marockí imigranti) v ostatných rokoch zabili niekoľko prominentných právnikov, aj investigatívneho novinára.
A nielen to, keď si popredný denník De Telegraaf dovolil napísať, že Holandsko sa stáva narkoštátom a uverejnil pár štatistík, ako vážny už problém je, gangy zaútočili priamo na redakciu (útokom dodávkou, ktorá následne vybuchla, na budovu novín).
Desiatky miliárd ročne zarábajú najmä na pašovaní kokaínu, pestovaní marihuany a výrobe syntetických drog (najmä extázy) priamo v Holandsku, odkiaľ ich potom vyvážajú do zvyšku Európy.
To len tak, keby náhodou nejaký náš novinár potreboval príklad krajiny, kde vládne mafia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1010 / 442 / 28 / 117 ]
Dnes sa v médiách objavila informácia, že to bolo škandalóznych 24 miliónov, ale skôr by som povedal, že to číslo bude ešte vyššie, dosť to záleží od toho, aké kritériá nastavíte. Toto pritom ale nie je zďaleka najväčší problém daného ministerstva.
Ak by sme boli normálne fungujúcou krajinou, tak by už dávno došlo k výmene ministra. Najmä pre to, ako ťažkopádne sa na začiatku zostavila pomoc pre firmy, s nezmyselne komplikovanými formulármi, zle nastavenými podmienkami. A to ešte minister na tlačovkách drzo zavádzal o tom, aká efektívna tá pomoc vraj je (minulý rok som to priamo na údajoch ukazoval).
O bizarných personálnych nomináciách v rezorte som už tiež viackrát hovoril. Moja najobľúbenejšia: Krajniak za šéfku Národného inšpektorátu práce ustanovil babenku, ktorá sa predtým venovala len školeniam BOZP, nemá riadnu vysokú školu, len pochybný poľský diplom. Ale je straníčka.
Za minulej vlády by sa po podobných informáciách strhla riadna búrka (oprávnene). Ale Posledný križiak, dlhoročný kamarát a súputník Daniela Lipšica, má proste mediálnu imunitu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1252 / 663 / 60 / 216 ]
Ako fungujú naše médiá ukážem na úplne jednoduchom príklade. Možno si niektorí spomeniete, v lete 2015 vypukla kauza údajne ukradnutého polmiliónu z jednej organizácie v rezorte školstva.
Kauzu som v skutočnosti vyvolal ja. Okamžite po tom, ako som sa dozvedel, že došlo k pokusu o podvod, kde neznámi páchatelia poslali sfalšovaný email s bankovým účtom, ktorý sa tváril ako účet reálneho dodávateľa, som ako minister verejne varoval organizácie v našom rezorte, aby zvýšili ostražitosť.
Žiadne peniaze sa pritom, našťastie, nestratili. Príslušní pracovníci na pokus o podvod prišli, kontaktovali banku a tá prostriedky včas zadržala.
To, čo vypuklo potom, bola čistá nehoráznosť. Médiá vydávali články, v ktorých verejnosti podsúvali dojem, že peniaze naozaj získali podvodníci. Opoziční politici dokonca drzo klamali, vtedajší poslanec Galko vyhlásil, že peniaze sa našli deň pred odvolávaním ministra.
A jedna poslankyňa z rovnakej strany, momentálne je v Bruseli užitočná rovnako, ako bola tu, dokonca zamestnala finančného riaditeľa, ktorého generálna riaditeľka danej organizácie po pokuse o podvod vyhodila, pretože si podľa nej nesplnil niektoré svoje povinnosti. Lucka do kamier škriekala, že to bolo na môj pokyn, aby sa našiel obetný baránok (nebolo).
Po pár mesiacoch tohto podľa nej chudáka, obeť netvora Draxlera, sama vyhodila. Pretože sa objavili dôkazy, že okrem iného z organizácie ukradol, tuším, 50 tisíc. Neskôr bol za to aj odsúdený. Lucka proste zamestnávala kriminálnika a ešte z toho robila cnosť.
Aby som to skrátil: nič sa vtedy nestratilo, ale médiá z celej veci urobili obrovskú kauzu.
No a teraz pán minister Krajniak: v tomto prípade nejde o pár stotisíc, ale o minimálne 24 MILIÓNOV, ktoré sa REÁLNE STRATILI. Ešte raz: oni poslali niekam do neznáma peniaze, za ktoré by ste postavili napríklad minimálne 10 nových škôlok (ktoré teraz tak veľmi chýbajú).
Katastrofálne zlyhal systém kontroly, keď si nikto nevšimol, že peniaze idú na účet neoprávnených firiem. A to pritom ťažkopádnosť pomoci podnikateľom obhajujú práve tým, že sa musí všetko dôkladne prekontrolovať. V tomto prípade aj dlho kontrolovali, aj nakoniec poslali: časť firiem dostala tieto peniaze ako pomoc za október 2020, ale vyplatené boli v lete 2021.
A všetko to bolo sústredené na jednom úrade, v Pezinku (ktovie, koľko neoprávnených výplat sa ešte ukáže inde).
Jednoducho ťažko nezvládnuté riadenie, s úplne reálnymi škodami.
A výsledok? Krajniakovi stačilo pred kamerami povedať, že oni o tom vlastne už od augusta vedeli a vyšetruje sa to. Bodka. A mediálne úderky sú spokojné. Veď vyšetrujú.
Aha, aby som ešte nezabudol, čo s tou majetkovou zodpovednosťou politikov? 24 miliónov, koľko na to bude musieť zarábať?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2769 / 861 / 51 / 147 ]
Teraz sa roztrhlo vrece s komentármi k tomu, ako čisto schránkové firmy dostali obrovské milióny z pandemickej pomoci.
Ale, pripomínam, to nie je jediný prípad, keď má vláda a jej predstavitelia čo do činenia so schránkovými firmami.
Celé jedno ministerstvo (Remišovej) sa sťahuje do administratívnej budovy, ktorej správcovská spoločnosť je napojená na cyperskú schránku. Z celej veľkej Bratislavy si vybrali akurát toto miesto.
Zhodou okolností ide o majetok finančnej skupiny, ktorá v roku 2015 predala Pavlíne Matovičovej zmenku na 10 miliónov eur. Zmenka bola priamo vystavená ich schránkou registrovanou v holandskom daňovom raji.
Matovičovci potom zverili peniaze aj skupine Arca. Tie sa významne prelievali aj cez daňové raje. Z rôznych indícií vyplýva, že tam Matovičovci (formálne jeho manželka) mohli mať uložené milióny. Len o tom nejako veľmi nechcú rozprávať.
Jednoducho, milióny, ktoré Matovič mal zarobiť na inak v zásade bezvýznamnom biznise (strkaní letákov do schránok - celý život ľuďom niečo strká, v drvivej väčšine proti ich vôli), treba nejako točiť. Matovič, jeho rodina, ale aj biznis kamaráti zjavne o veľkú transparentnosť záujem nemajú.
V takom prípade schránky jednoducho veľmi potrebujete.
A preto, keď sa dnes deti oligarchov pýtajú na rozprávku o tom, ako príde a bude im brať vily, vo Francúzsku a inde, rodičia sa len usmejú: ale nebojte sa, ujo Igor má v skutočnosti schránky rád.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1464 / 790 / 46 / 319 ]
VYVIEZŤ TAM NAŠICH REFORMÁTOROV.
Hovorím to už roky a hovorím to znovu teraz, keď vláda oznamuje, popri ďalšej vlne covidu, aj vlnu reforiem. Vyvezme do Nemecka, Rakúska či Francúzska Mikloša, INESS, INEKO a ďalších reformátorov, a bez problémov máme do pár rokov rovnakú životnú úroveň.
Lebo tá ich začne výrazne klesať.
V živote, nikdy, ani v zlom sne by si niekto na vládnej úrovni v Nemecku, Rakúsku či Švédsku nedovolil robiť to, čo sa u nás deje už tridsať rokov.
Teda stále ohlasovať nejaké reformy, bez toho, aby bolo jasné, kde presne je v systéme chyba, či je ohlásená reforma naozaj to, čo potrebujeme, a či máme možnosti tú zmenu vôbec zvládnuť.
U nás sa to robí preto, že medzinárodná biznis tlač a politici a medzinárodní úradníci, často americkí, rôzne reformy podporujú a prídu aj osobne ich autorov podporiť. Lebo tie reformy vyhovujú im, nie Slovensku.
To nehovorím ako niekto, kto je proti zmenám (práve naopak), alebo kto sa radí k takým tým typickým Ťapákovcom na čo je to dobré? a za socializmu bolo lepšie. Lenže treba naozaj rozlišovať, či niekto mení veci s rozumom a po dôkladnej úvahe, alebo, či si štát nechávame rozbiť reformnými pozérmi a biznismenmi.
Bohužiaľ, zvyčajne platí to druhé. Vyvezme ich teda, exportujme. Alebo proste vyžeňme von.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1371 / 1000 / 156 / 166 ]
Aby sa deti dostali do hôr. A spolu, pretože pre vysoké náklady sa deti slabšie zarábajúcich rodičov na tieto aktivity už nedostávali. Chceli sme, aby sa kolektívy stmeľovali. Aby mali deti rovnaké zážitky zo spoločných výletov, aké sme ich mávali my.
Zároveň som rôznym reformátorom, ktorí nás obviňovali, že je to socialistické, vysvetľoval, že podobné príspevky majú aj rovno v susednom Rakúsku (dokonca rôznorodejšie).
Peter Kažimír mal pre školstvo veľké pochopenie. Veď sme aj spolu absolvovali rad návštev škôl. Rýchlo uvoľňoval peniaze aj mimo stanoveného rozpočtu napríklad na expresné prístavby škôl a škôlok, aby sa riešili problémy s nedostatkom miest v dôsledku, chvalabohu, zvyšujúcej sa pôrodnosti.
Bol dokonca aj ako prísny strážca štátneho rozpočtu naklonený rýchlemu zvyšovaniu platov učiteľov. Pravda, nie bezhlavo, ale, podobne ako napríklad generálny tajomník OECD Gurría, ktorého sme sem spoločne pozvali, mal rastúcu dôveru v to, že sa slovenské školstvo ide konečne dať trochu do poriadku. A tým pádom bude zmysluplné doň začať pumpovať viac peňazí, aj na platy.
Bohužiaľ, na tie výrazné zmeny už nedošlo. Ale aj tak po nás kadečo ostalo, vrátane radu zrekonštruovaných telocviční (ako prvý minister od roku 1989 som ohlásil plán plošnej rekonštrukcie, bohužiaľ, aj ten po mojom odchode skončil), výrazne zvýšeného rozpočtu Slovenskej akadémie vied, spomínaných prístavieb škôl, či tých príspevkov deťom na trávenie času v prírode. Dúfam, že to túto zimu covid nejako vážne neobmedzí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1717 / 216 / 5 / 9 ]
-čo sme všetko urobili počas môjho krátkeho pôsobenia na poste ministra školstva (skúste sa opýtať ministerstva, či by vedeli dodať podobný zoznam k pôsobeniu súčasného ministra).
- veľmi odporúčam na rovnakej podstránke aj sekciu Kauzy - sú to pekné prípadové štúdie nielen manipulácií médií, ale aj toho, ako všetky kauzy médiá a vtedajšiu opozíciu prestali zaujímať okamžite po voľbách.
-krátky opis mojich politických hodnôt. Máme pripravenú aj podrobnú technickú víziu, ochvíľu pôjde von, ale je mi jasné, že tú zase tak veľa ľudí čítať nebude, aspoň teda nie celú. Preto aj skrátene základné hodnoty
-zoznam mojich kľúčových spolupracovníkov (čoskoro narastie)
-zoznam článkov: blogov, novinových komentárov aj odborných publikácií
-aj krátky životopis
?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 826 / 83 / / 2 ]
Možno na to niekto zabudol (ja nikdy nezabudnem), ale tento víkend uplynul rok od začiatku nechutného expertimentu s názvom celoplošné testovanie.
To prvé kolo sa týkalo len vybraných okresov (to ešte dávalo zmysel), potom sa testovanie rozšírilo na celé Slovensko.
Odborníci detailne ukazovali, prečo to nedáva zmysel, prečo testovať treba iba v ohniskách. Ja som s hrôzou upozorňoval, že nemáme na testy len tak dovezené lietadlom žiadnu garanciu kvality. Takisto, koľko nás to bude stáť. A že sme jediný štát, ktorý to takto robí.
Nič neplatilo. Doslova z popudu jedného človeka, Igora Matoviča, celá krajina začala chodiť každý víkend, celú zimu, postáť si často vo veľmi nepríjemných podmienkach, niekde polhodinu, niekde aj dve hodiny, nechať si pošpárať v nosohltane.
Zrejme nikdy sa už nedozvieme, koľko ľudí sa nakazilo priamo počas čakania na testy a testovania.
To, čo vieme, je, že sme v tú zimu v štatistikách vyskočili ako jedna z najpostihnutejších krajín. Tisíce mŕtvych.
Do toho nekonečne arogantné vyjadrenia dvoch ľudí, Matoviča a jeho dvorného šaša, údajne ministra zdravotníctva.
Všetky problémy, ktoré majú aj v iných krajinách (únava ľudí z opatrení, nedôvera, neochota dať sa očkovať) sa tým pádom u nás znásobili.
Usilovne hľadám právnikov, s ktorými na príslušných podáme dostatočne kvalifikované žaloby. Často sa krútia, chcú aj nechcú, tí najlepší si proste nie sú istí, či im stojí za to ísť do naťahovania s vládou a jej pomstychtivými predstaviteľmi, ale urobíme to. Toto nesmie ostať len tak.
V podstate znásilnili krajinu. Ale beztrestne sa z toho nevyvlečú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1662 / 1100 / 126 / 175 ]
Proste, ako funguje dnešná spravodlivosť: pre našich ľudí špeciálnejšie, ako pre iných. Dodnes nie je uzatvorené vyšetrovanie, takže sa nevie kto haváriu spôsobil, ktorý šofér išiel akou rýchlosťou, alebo či bol predseda NR SR pripútaný.
Mimochodom, dostal za porušenie nariadení niekto pokutu?
Pripomeniem, v aute viezol missku, vraj do lekárne. O tom, kde skutočne boli, si ľudia, vrátane policajtov, dávajú úplne iné informácie, ale nechajme to teraz tak.
Každopádne, o tom, čím sa zaoberá misska veľa pochybností nie je. Napríklad tancuje nahá v priváte (link prikladám v diskusii, ale naozaj to neotvárajte, pokiaľ nemáte silný žalúdok).
Ešte pripomeniem, že počas jeho následnej hospitalizácie vyhodili zástupkyňu riaditeľa nemocncie, pretože sa zastala nemocničných sestier, ktoré sa sťažovali na Kollárovo papalášske správanie. Vrátane vodenia si kadejakých ženských návštev.
Kašlať na Kollára, ale všetky tieto veci sú v zásade nesmierne ponižujúce pre celú krajinu, nás všetých.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1099 / 869 / 48 / 173 ]
Dovoľte k tomu pár poznámok:
To, čo bolo zatiaľ zverejnené, neukazuje žiadne protiprávne, dokonca ani podozrivé konanie. Napriek tomu kopa ľudí šalie od radosti, lebo sa pozerajú na nejaké videá natočené tajne.
Je možné, že polícia a súd mali dobré dôvody, prečo k použitiu techniky pristúpili.
Ale, a to chcem teraz naozaj vážne varovať, ak sa tu len tak začnú zverejňovať nahrávky a videá získané skrytou formou, je to cesta do pekla. Veľmi rýchlo to vygraduje do zverejňovania úplných nechutností, na rôznych stranách, len čisto pre voyeurské potešenie verejnosti a v rámci aktivít oko za oko, zub za zub.
Jediné, čo je v nahrávke ako tak zaujímavé, pre verejnosť, je potvrdenie toho, že Ficovi protesty pomáhajú organizovať priamo oligarchovia. To sa ale dalo zverejniť aj inak, ako touto formou.
Naozaj, smerujeme do ešte väčšej žumpy, než v akej sme dnes. Všetci zúčastnení by si teraz mali dať niekoľko krokov späť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1051 / 944 / 82 / 103 ]
Pravda, priznal sa až po tom, ako ho natrel Matovič. Ktorému to Sulík prezradil tesne po voľbách, keď boli ešte kamaráti. Teraz ho bonzol.
Neveria tu tomu ani tí, čo to teraz chvíľu vedú. A plánujú sa odsťahovať veľmi, veľmi ďaleko. Proste, príznačné
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 429 / 677 / 90 / 112 ]
Pod jednou podmienkou: Igor tu ostane. Naňho čaká ilavský ranč.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 325 / 1100 / 66 / 124 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 128 / 175 / 8 / 1 ]
Jednoducho mali dosť základnej slušnosti alebo možno aspoň príčetnosti, aby nenechali montovať priestorové odposluchy pod nejakou zámienkou (ako tu, vraj chytanie pytliakov) tam, kde sa stretávajú predstavitelia opozície a potom to púšťali do médií.
Ako viete, nie som niekto, kto by mal tendenciu nejako obhajovať Smer, ale toto sa proste uznať musí.
Jediný, kto sa v tom období v sledovaní ľudí aj s cieľom takto to použiť vyžíval, bol Marián Kočner. Postavička, ktorá bola zadobre podľa možností s každým, kto bol pri moci. Trnku mu do funkcie inštalovala SDKÚ, neskôr absolvoval raňajky so Sulíkom a vychádzal aj s niektorými Smerákmi.
Nevieme, čo z tých nahrávok, z ktorých sa včera malé ukážky takto pustili von, nakoniec vylezie. Možno aj naozaj niečo trestné. Ale to by mala byť čisto záležitosť policajnej analýzy a potom krokov prokurátorov a sudcov. Ale tu zjavne niekto videá využil na mediálny boj.
Takéto púšťanie do médií je ešte ako tak pochopiteľné (aj keď stále na hrane zákona alebo za ňou), keď ide o dokumentáciu zjavnej neprávosti, ktorá by mohla ostať nevyšetrená alebo keď je vedenie polície nepriateľské voči konkrétnym vyšetrovateľom, ktorí narazili na niečo, kvôli čomu ich môžu odstaviť. To tu ale neplatí, v tejto chvíli majú v rukách páky moci.
Už po x-tý krát sa niečo vynieslo z policajného vyšetrovania a nikto z vlády nie je aspoň verejne znepokojený. Jediný, kto z vysokých predstaviteľov raz bol, bol bývalý policajný prezident - keď sa vyniesli do médií veci proti nemu, zrazu mu takáto praktika prekážala.
Medzitým sa prepadávame do stále hlbšieho a hlbšieho bahna.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1693 / 806 / 63 / 91 ]
Podľa návrhu zákona, ktorý znovu pretláča v parlamente, bude môcť plagiátorská vláda a v prvom rade plagiátor Grohling menovať polovicu členov správnych rád univerzít.
Je to tak, koniec nezávislosti vysokých škôl prejde práve človeku, čo má problém pochopiť zložitejšie problémy, na medzinárodnej scéne komunikuje štátnicky skoro tak ako Igor (napriek tomu, že istý čas mukloval v Anglicku) a ktorý si diplomovku proste opajcol z rôznych zdrojov. Aha, a potom sa ešte odmietol vzdať titulu, hoci kvôli nemu a Igorovi prijali špeciálnu novelizáciu zákona. Aby sa dalo vzdať titulu.
Vysoké školy skutočne treba rázne preorať. Ale toto ministerstvo to nevie urobiť ani náhodou. A pri spôsobe, akým táto vládna koalícia pristupuje k personálnym nomináciám, sa naozaj máme na čo tešiť pri predstave, kto nám tu ovládne vysoké školy.
Ale aj tento príklad ukazuje, kde je skutočná príčina krízy krajiny. Zďaleka nielen v neschopných politikoch. Ako sa mohli akademickí funkcionári zmieriť s tým, že je ministrom plagiátor? Žnú, čo sami nechali vyrásť.
A pripomeňme, že ministra vymenovala prezidentka Čaputová. Dokonca sa o ňom vyjadruje ako o svojím spôsobom miláčikovi.
Toto je pravá kríza krajiny. Funkcionári nevedeli, nechceli nabrať odvahu v principiálnej veci. Teraz kričia svojím spôsobom nadarmo. Ak sa novela zákona neprijme, Slovensko príde o veľké peniaze z Fondu obnovy. (Tá podmienka ale existuje len preto, že si ju vláda sama vymyslela a povedala Bruselu, že ten môže zahrnúť medzi kľúčové míľniky reforiem, na ktoré Brusel bude postupne uvoľňovať peniaze.)
Takže koalícia by ucúvla len pred veľmi tvrdým stretom s univerzitami. Tie sú ale teraz aj tak pomerne prázdne (covid). Navyše, univerzity sa vykľašlali na to, aby podporili pre zmenu základné a stredné školy v ich sťažnostiach proti ministerstvu. Sami si tak zúžili front.
Ak si necháte skákať po hlave v principiálnych veciach, nečudujte sa, keď si to potom riadne vypijete. Keď vám to táto vláda ten kalich horkosti nechá vypiť do dna. A ona to urobí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2114 / 364 / 37 / 49 ]
Objektívne tú reorganizáciu naozaj treba. Ale možno sa čudovať ľuďom, že protestujú, a ešte len budú ostro protestovať, proti tomu, aby sa im siahalo na najbližšiu nemocnicu? Veď tu máme 30 rokov reformy, ktoré len málokedy dopadli tak, ako sa sľubovalo.
Vyššie dôchodky vďaka 2. pilieru? Hahahaha. Lepšie školstvo vďaka Froncovým alebo Mikolajovej reforme? To asi nebude tvrdiť ani jeden človek v republike. Dvojnásobné platy vďaka Dzurindovým hospodárskym reformám? To bola taká blbosť, že si na to už dnes nikto ani nespomenie. Diaľnica do Košíc do roku 2010? Veď vieme...
Za dlhé roky tu nikto nedal poriadne dokopy verejnoprávne médiá. Na domáce vysoké školy sa väčšina z najlepších stredoškolákov vykašle.
Máme tu hlbokú nedôveru v schopnosti ľudí ovládajúcich štátne štruktúry urobiť akúkoľvek zložitejšiu zmenu. Oprávnene. Toto je to najdôžitejšie, čo sa musí zmeniť.
Ale za tejto vlády je najvyššia možná nedôvera úplne oprávnená. Ja by som ich nepustil ani novelizovať záhradkársky zákon, nieto ešte reorganizovať nemocnice.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1121 / 260 / 20 / 22 ]
Nechcem, aby to vyzeralo, že som nejako precitlivelý, ale naozaj mi prekáža, ako veľmi sa v našej politike klame.
Pravda, politické klamstvá môžu mať rôzne podoby:
1. Upravenie pravdy. Podobne, ako v bežnom živote žene nepoviete áno, jasne vidno, že si pribrala asi päť kíl alebo pacientovi v okamihu, keď je na tom veľmi psychicky zle, že má rakovinu, s ktorou skôr neprežije ako prežije. A niečo podobné sa dá predstaviť si vo verejnom živote. Extrémny príklad by bol, ak by minister vnútra asi ťažko mohol v televízii potvrdiť, že na teroristov s rukojemníkmi ide v tej chvíli komando, alebo minister financií, že o pár hodín bude musieť, bohužiaľ, prebehnúť devalvácia meny. Ale sú aj jemnejšie situácie, keď politik, ktorý je sám skeptik, musí dávať aj optimistické predpovede, že verí, že sa národ vzchopí, a podobne. V opačnom prípade by akurát poistil to, že vyjde negatívny scenár.
2. Bezočivé prevrátenie alebo zakrytie faktov. To sa ale v modernej politike väčšinou vyskytuje málo, aktéri majú tendenciu skôr si zvoliť nejakú manipuláciu. Jediná výnimka je Igor Matovič, ktorý klame úplne drzo a veľmi často a opakujú to po ňom jeho ľudia (blackout mu vraj odporúčali odborníci, testovanie mu odporúčali mnohí experti, až po volebné sľuby, z ktorým väčšinu nehodlal nikdy splniť, či kopu drobných klamstiev, ktorými sú posiate jeho interview).
3. Klamanie o vlastných schopnostiach a o tom, čo je možné dosiahnuť. Toto je pre mňa v politike najnechutnejšie klamstvo, lebo na ľudí, bohužiaľ, extrémne účinkuje, aspoň u nás a je veľmi rozšírené.
Sú to tie klamstvá typu vieme, ako riešiť zdravotníctvo, školstvo, atď. aj keď daní ľudia sami vedia, že sú pre nich spomínané oblasti veľkou neznámou a v skutočnosti netušia, čo sú dobré cesty. V tomto mi bol značne nesympatický Andrej Kiska, keď bol ešte prezidentom, hoci inak sme vychádzali, musím uznať, väčšinou korektne a konštruktívne. Ale vedel do novín vyhlasovať veď všetci vedia, čo naše školstvo potrebuje, tak to konečne urobme, keď aj v jeho vlastnom štábe sa o tom hádali. To isté zdravotníctvo.
Mimochodom, vidíte to aj v týchto dňoch, Facebook zaplavujú reklamy propagujúce Plán obnovy, kde sa píše Vieme, ako to zmeniť - v skutočnosti na samotnom ministerstve v tejto chvíli ani len netušia, ako by vedeli investovať miliardu eur do výstavby nových nemocníc, aby sa to stihlo do konca roku 2025 a o tom, čo urobiť v školste, vedenie príslušného ministerstva nemá ani šajnu.
Ale robí to väčšina politikov u nás. Ľuďom predávajú vidinu toho, že niečomu rozumejú, že majú tú energiu, vo vláde sa aj naozaj vrhnúť do všetkej tej mimoriadne únavnej práce, vďaka ktorej by po pár rokoch infraštruktúra, hospodárstvo či vyššie spomínané oblasti začali vyzerať lepšie.
Bohužiaľ, je to zhoršené tým, že voliči samotní často chcú počuť nejaké rozprávky. Nie som nekritickým obdivovateľom západných krajín, ale toto je naozaj rozdiel oproti nim. V Nemecku, Francúzsku či Británii sa nestáva, že by významná strana išla do volieb so sľubmi, z ktorých aspoň polovica sú čisté fantazmagórie, vymyslené len tak, aby sa niečo voličom povedalo a po voľbách sa uvidí. Zhoršujú to aj médiá, ktoré od strán priam vyžadujú nejaké návrhy, ktoré vyzerajú radikálne.
Bohužiaľ, občas je to tak, že politici takto úspešne klamú aj samých seba. Výsledok vidíme: vznikajú strany, ktoré sa potom dokážu vo veľmi krátkom čase rozpadnúť, zvlášť, keď narazia na realitu vládnutia.
Pretože tí ľudia v skutočnosti nemajú program, podrobný, inteligentný program, ktorému by verili, a ktorý by im dával mapu, ako sa vo vládnutí pohybovať.
Výsledkom je ten chaos, ktorý tu od roku 1989 máme a ktorý teraz nabral ešte väčšie obrátky.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3704 / 261 / 13 / 23 ]
Síce sme sa pred časom rozišli, ale pre oba národy to bolo určite plodné obdobie. Mimochodom, dodnes sa mi vo svete stáva, že sa ma ľudia pýtajú, ako je to možné, že sme Československo rozdelili v mieri a úplne bez problémov. V tom sme naozaj dosť jedineční.
Slovensko si počas Československa vybudovalo významnú priemyselnú základňu, čo by bolo bývalo oveľa ťažšie bez českých učiteľov, úradníkov, odborníkov. Podobné to bolo s budovaním kultúry, predsa len, česká kinematografia patrila medzi svetovú špičku, veľmi významné boli rôzne formy literárnej tradície.
A dodnes to poznať, bez toho českého vplyvu, ich ironického humoru, by sme sa viac podobali na Bulharov či Srbov.
A ako mnohí Česi uznávajú, im zase pomohlo mať vedľa seba spontánnejších, živelnejších Slovákov, ktorí ich zachraňovali od tradičného čecháčkovstva, takej tej stredostavovskej opatrnej, ufrflanej kultúry (v tomto smere sa mi páči, ako to raz opisoval M. Kocáb vy Slováci ste takí grófovitejší).
Našťastie sme aj po rozdelení ostali úzko spratelenými národmi. Slováci si chodia oddýchnuť, aj kultúrne, do nádhernej Prahy, Čechom sa stále páčia Tatry, stále je tu čula komunikácia medzi ľuďmi aj politikmi.
Obidve krajiny zápasia s transformačným dedičstvom, aj keď úspešne. V našom prípade to znamená, že sme sa bez problémov dokázali vo svete etablovať. Máme uznávaných diplomatov, slovenské digitálne firmy sú často významnými hráčmi. Pre mnoho krajín bývalého východného bloku dnes už ani nie sme ich susedia, Slovensko už často berú ako ťažký Západ.
Stále máme ale veľa nebezpečných nielen politických, ale spoločenských problémov a náš aký-taký úspech je veľmi vratký. Patriotizmus je stále založený na mávaní vlajkou a povzbudzovaní v hokeji, čo je veľmi plytké. Hospodársky úspech najmä na vyrábaní pre veľké korporácie, čo má obmedzený vplyv na domáci blahobyt. Do značnej miery sme rezignovali na domácu kultúru a nahradili ju brakom, čo je pre dlhodobé prežitie národa ako takého smrteľné.
To, čo jednoznačne potrebujeme, je dobudovať štát.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2075 / 283 / 16 / 21 ]
Myslí si zjavne Igor Matovič. Spolu s Krajčím, ktorý obieha všetky médiá ako osa poháre s pivom uprosted leta. Zjavne pripravujú Marekov návrat, uvidíme, ako to dopadne.
Je to inak nádherná reprezentácia našej domácej politiky. Krajčí bol pred nástupom do funkcie, s prepáčením, múdry ako rádio. Mal nejaký dlhý ale super tajný plán, ako zatočiť s covidom. A riadne to s Igorom vtedajšej vláde natreli. Že nevie, čo robiť.
Potom sa stal ministrom a prišiel na to, že strašne trieskať do kamier a robiť niečo priamo vo funkcii sú dve VEĽMI rozdielne veci. Počas pandemického supermanažmentu dua Igor-Marek sme boli na špičke sveta v nakazeniach aj úmrtiach.
Teraz sa situácia ukľudnila, nový minister síce nerobí nič svetoborné, ale rozhodne to riadi uvážlivejšie, ako Salara Banda Marek.
Ale Marek, keďže už nie je za nič zodpovedný, našiel svoje pravé, teda opozičné, ja. A už je znovu, opakujem, múdry ako rádio a rozdáva rady, ako zatočiť s pandémiou.
Podobných prípadov sa nájde veľa. Ministerstvo školstva je plné aktivistov, ktorí vedeli, čo presne so školstvom urobiť - až pokiaľ sa nedostali na príslušné stoličky a zrazu reformné nápady vyfučali. Teraz, keď majú viac príležitostí ako kedykoľvek predtým do médií vysvetliť, čo naše školstvo potrebuje, sú podozrivo ticho ?
Ministerstvo investícií riadi Veronika z Arku, ktorá vždy vedela, čo je zle v eurofondoch, keď viedla opozičnú tlačovku (aj keď ich jej rodina vo veľkom čerpala).
Akurát, že dnes, pod jej vedením, sú eurofondy neuveriteľný prúser. A ešte dostaneme príležitosť zasmiať sa aj na vládnej digitalizácii, ktorú u nej vedie ďalší aktivista (medzitým štátnu digitalizáciu stále kritizujú aktivisti - tí, ktorí ešte nie sú na ministerstve :)).
Bolo by to všetko úplne neuveriteľná komédia - keby to nebolo pre krajinu také tragické.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1876 / 618 / 33 / 66 ]
V prípade M. Jankovskej súd konštatuje ako nezákonné jej druhé vzatie do väzby.
Neviem, čo Jankovská v minulosti urobila alebo neurobila. Treba to vyšetriť. Ale len podozrenie, akokoľvej slabé alebo silné, nedáva oprávnenie na mučenie ľudí. A kolúzna väzba je svojím spôsobom mučením.
Zvlášť v našich podmienkach, kde sa nedodržiavajú ani naše vlastné zákony ohľadom toho, čo má byť aj ľuďom zadržiavaným z kolúznych dôvodov ponúknuté z hľadiska toho, aby sa na samotke nezbláznili.
Áno, je značnou iróniou, že za toto môžu vlády Smeru, ktorých nominanti si to teraz majú možnosť vypiť (a špeciálne to platí pri Jankovskej, ktorá bola dlhé roky štátnou tajomníčkou na spravodlivosti), ale, opäť: ak nie je dôvod niekoho zadržiavať, tak to zadržiavanie nie je len také malé technické pochybenie.
Toto sú veľmi vážne veci, s vážnymi dopadmi na konkrétnych ľudí, ale aj na to, ako bude Slovenská republika vnímaná na niektorých fórach, aj na politickú klímu do budúcna.
A, už tradične, je príznačné, že tomuto čerstvému vážnemu nálezu Ústavného súdu sa médiá zatiaľ venovali väčšinou okrajovo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1184 / 663 / 16 / 92 ]
(Chutí o to viac, ak má človek vlastnú cviklu aj mrkvu a práve dostal vďaka starostlivým príbuzným čisté teľacie mäso, poctivé, pasené pekne vonku na tráve)
Fotografia: Boršč
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 282 / 759 / 56 / 21 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 87 / 381 / 3 / 7 ]
-ministra financií, ktorý sa staral najmä o verejné financie
-ministerku eurofondov, digitalizácie a regionálneho rozvoja, ktorá sa aspoň dva dni v týždni starala o eurofondy, digitalizáciu alebo aspoň o regionálny rozvoj
-ministerku kultúry, ktorá trochu rozumie kultúre
- ministra práce, ktorý sa stará o sociálny systém
atď.
A že aspoň raz za mesiac každý z nich verejnosti predstavil, ako
-zefektívnil výber daní
-zmenil náš šialený systém, kde 800 ľudí vypočítava dôchodky takmer ručne, na niečo viac vhodné pre 21. storočie
-povedal verejnosti presne, ako sa do konca roku 2025 ide minúť miliarda eur, ktorú nám má dať Brusel na výstavbu alebo renováciu nemocníc
-opísal presne, ako budú fungovať vysoké školy potom, ako štát nad nimi novým zákonom preberie kontrolu
-povedala, ako bude vyzerať riadenie eurofondov v novom programovom období, ktoré už oficálne dávno začalo, na čo sa ide minúť koľko peňazí, kto o tom rozhoduje, atď. (ak vám niekto niečo niekedy bude hovoriť o tom, ako toto je alebo chce byť transparentná vláda, normálne ho hoďte do Dunaja)
Atď, atď. atď. atď. ...
(A ešte v tom sne bolo, že aspoň časť občanov budú tieto veci zaujímať, namiesto toho, čo ktorý politik povedal o inom politikovi, ako keby tieto primitívnosti boli dôležité.)
Toto sa mi včera snívalo. ALE BOL TO LEN SEN.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1377 / 806 / 59 / 58 ]
Kedysi bolo veľmi “moderné” vyhlasovať ich za socialistický relikt. V skutočnosti sú často láskavejšie a príjemnejšie ako niektoré predmestia v takej Británii či dokonca Francúzsku. Toto je bratislavská Dúbravka, kde som vyrastal a aj teraz sa tam niekedy prídem len tak prejsť ? Aspoň symbolicky kúpim niečo na miestnom malom trhovisku a dám si 20 minút prechádzky. Všetko je to príjemne zelené a upravené a to je fajn.
Súhlasím, že našim mestám chýba viac majestátnej architektúry a rozhodne sa plnou váhou chcem zasadiť o to, aby sme to zmenili (napríklad pri štátnych budovách). A veľmi ma trápi to, ako živelne, nekontrolovane rastie rôzna satelitná výstavba.
Ale tie sídliská, občas politicky opľúvané a zaznávané, nakoniec nedopadli tak zle ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 804 / 528 / 19 / 20 ]
Výsledkom aj pandemickej ekonomickej politiky aj dlhodobej hospodárskej politiky je, že nádherne zarábajú banky. A vôbec finanční hráči.
Práve v Rakúsku to až tak nevadí, pretože štát vie firmy vcelku efektívne zdaniť a o obyvateľov sa postarať. Stačí si zobrať úplne základnú vec, akou je bývanie. Pre občana Rakúska to nie je až taká veľká téma, pretože má k dispozícii na výber už len z viacerých typov nájomného bývania, čo pomáha držať aj nákupné ceny nehnuteľností na prijateľnej úrovni.
U nás je občan, ktorý nemá to šťastie, že nejakú nehnuteľnosť zdedil, nútený buď veľmi veľkú časť svojho príjmu dávať niekomu na nájom alebo byť otrokom veľmi vysokej hypotéky. Ľudia sa tešia, keď idú úrokové sadzby dole, ale to tlačí hore ceny nehnuteľností, takže v skutočnosti nič nevyhrali. Škrečok bežiaci vnútri kolesa.
Nie je ťažké hádať, čo sa po správach o veľkých ziskoch bánk bude diať u nás. Smer navrhne nový bankový odvod. Ak ho v tom nepredbehne Hlas.
A bude z toho ďalšia dosť prázdna téma, ako sa často u nás stáva. Pretože podstatné je, čo vieme urobiť ako štát, aby občan nemusel trpieť a to žiaden bankový odvod sám osebe nevyriešil a nevyrieši.
A nevyriešia to ani prázdne reči o nájomnom bývaní, ktoré túto tému, teraz, keď s ňou vyšla ďalšia strana, len zbytočne degradujú. Treba reálne vedieť, ako na to.
Slovensko je pre finančné korporácie príjemné teritórium. Ponúkli sme im zarábať na dôchodkoch cez 2. pilier a ako jediní zo strednej Európy sme ho nezrušili. A do rúk bánk sme prakticky kompletne vložili aj budúcnosť bývania občanov Slovenskej republiky. Bývania, ktoré hyzdí krajinu tým, ako sa bez ladu a skladu stavia hocikde na poliach a bez premysleného plánu zahusťuje vnútro miest.
Slovensko potrebuje silnejší štát. A je čas, aby strany, ktoré sa na silnejší štát len hrajú demagogickými gestami, začali ustupovať do pozadia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2003 / 792 / 67 / 272 ]
To je dôležité, lebo reformy sú dôležité. Nie je dôležité aké, ale už od 90. rokov vieme, že slovo reforma má na národ pozitívny vplyv a vláda, ktorá nie je reformná, je zlá.
Našťastie, v tomto som ochotný pomôcť, a významne. Budú si to síce musieť zaplatiť, ale aby sa nepovedalo, môžem aspoň časť rád dať zadarmo.
Začneme tým najjednoduchším:
Školstvo. Tu je úplne jasné, prečo reformy nenapredujú. Ministerstvo od určitého momentu stagnuje v používaní slova inklúzia. Podľa mojich prepočtov ho nepoužíva viac, ako dvadsaťkrát na stranu textu. To je trestuhodne málo, o inklúzii, inkluzívnosti, inkluzívnom školstve, inkluzívnom kurikule a inkluzívnych obedoch treba hovoriť aspoň päťkrát v každom odseku (!) textu. Niektoré vety môžeme začať aj končiť slovom inklúzia. Netreba sa toho báť.
Dosť málo počuť aj o tom, že školstvo musí byť moderné. Prosím vás, ono sa nezmodernizuje samo od seba. Bez toho, aby sme HOVORILI, že musí byť moderné. Treba to vysvietiť v rôznych fontoch na každej tlačovke ministerstva.
Ok, tým by sme mali vybavené školy.
Nemocnice. Dobre to začal Andrej Kiska, keď vo volebnom programe ponúkol výstavbu 10 nových nemocníc. Skúsený reformátor sa hneď pozná. Zatiaľ sa teda plánuje skôr zatváranie. Ale každý uvedomelý občan vie, že na to, aby sa niekedy v budúcnosti museli nejaké nemocnice postaviť, tak sa teraz nejaké musia čo? zavrieť. Takže toto je v poriadku a tu som s reformami spokojný.
Spravodlivosť. Ministerku Kolíkovú už dávno nebolo vidieť v nejakej TV debate s Robertom Ficom. Ale to presne reformy potrebujú! Čím viac bude ministerku vidieť, ako expremiérovi odvráva a s úškrnom si prekladá ruky krížom, keď vedľa neho sedí, tým viac budú médiá hovoriť, že je dobrá, teda reformná ministerka. To by hádam malo byť jasné.
A prosím vás, čo najmenej sa baviť o tom, čo na tie reformy hovorí Benátska komisia alebo dávať nejaké porovnávania so zahraničím.
Komu sa tým pomáha? Nehovorím, že sa to objavilo vo veľa médiách, ale načo zbytočne znepokojovať obyvateľstvo aj tými dvoma-troma článkami?
Za najdôležitejšiu reformu treba považovať to, čo je v reformnom úsilí najdôležitejšie vždy. Teda reformu daní a odvodov. Tu musím konštatovať, že, bohužiaľ, aj minulí reformátori zlyhávali a ostávali na pol ceste. Môj koncept je jasný: superrovná daň. Daňový systém je stále veľmi pokrivený a netransparentný tým, že sa platia nejaké percentá. Superrovná daň znamená, že každý človek zaplatí rovnakú daň, napr. 500 eur ročne.
Ale pozor, najchudobnejším desaťtisíc rodinám túto daň úplne odpustíme, takže nám národ nakoniec ešte poďakuje. A my dokážeme, že sme nielen slobodní, ale aj solidárni.
(Štrngneme si na to v Monaku.)
Reformy, samozrejme, potrebujú skúsené vedenie. Potešilo ma, že do riadenia reforiem nastupuje Ivan Mikloš. Ale netreba to podceňovať, treba k nemu prizvať ešte iné národom milované postavy z minulosti, napríklad Ľudovíta Kaníka alebo otca kupónovej privatizácie Václava Klausa.
Toľko taký malý pamlsok toho, ako by malo vyzerať správne reformné úsilie (krásne slovné spojenie, nemáte hneď pocit takého povzbudenia? že budúcnosť je okamžite krajšia?).
Ale ani kura nehrabe zadarmo a ďalšie položky do reformného menu (bože, ešte krajšie spojenie : :)) som ochotný pripraviť potom, ako sa dohodneme na nejakej odmene. Žiadam len 20 miliónov eur.
Stále je to len polovica toho, čo má podľa Plánu obnovy stáť kurikulárna reforma (ktorú sa inak SaS tvárila, že má už dávno pripravenú). Čiže dodávam jasnú hodnotu za peniaze.
A za tie peniaze dodám naozaj všetko možné. Tie nápady sú také dobré, že ochvíľu sa role v riadení vymenia a Ivan Mikloš mi bude robiť sekretárku.
Bude tu úplný Hongkong.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3712 / 295 / 19 / 28 ]
Samozrejme, najlepšie to vidno na koalícii. Jedna zo strán (žaludi) sa už stihla rozštiepiť. A vôbec nie uvážlivo, racionálne a s limitovanými škodami, naopak, proste spáchali neurotickú politickú sebevraždu.
Matovič nenávidí svojho politického otca Sulíka, to vidno. Až tak, že naňho natrel to vlastníctvo ranča v Austrálii, niečo, čo mu Sulík úplne dôverne vyzradil, keď boli tesne po voľbách ešte kamaráti.
Boris Kollár nabehol na vlnu, kde bude blokovať celý zvyšok koalície, ako sa len dá. Robí si tak predpolie pre to, aby mohol hocikedy rozbiť koalíciu, kým ho zavrú. Lebo akože nesúhlasí s reformami. (Niežeby po ňom niekto vyslovene išiel, ale ten uvoľnený režim v polícii znamená aj to, že sa do spisov postupne vyplavujú veľmi rôzne veci, a už to začína byť nepríjemné.)
Ale rozbitá je aj opozícia. Akonáhle sa Smer v preferenciách priblížil Hlasu, začali sa vyťahovať nože, a už to neskončí. Kým jeden nebude jasne dominovať.
Neofašisti sa pohádali kvôli peniazom, teraz majú aké-také prímerie, ale ak by náhodou súd v odvolaní Kotlebu oslobodil, tak naberie novú silu a bude veselo aj v tomto sektore.
Miniatúrna Spolu (to je to, čo kedysi založil M. Beblavý) sa od volieb stihla rozštiepiť už dvakrát a PS sa síce nerozštiepilo, ale 90 percent funkcionárov a odborníkov proste prestalo medzi sebu komunikovať, lebo sa navzájom unavili.
Naozaj nie je iná možnosť, ak chceme napredovať, ako priviesť do politiky nových ľudí, súdržné tímy. Takto rozhádaná krajina predsa nemôže fungovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1553 / 560 / 50 / 34 ]
A za kratší čas vo funkcii. Na rozdiel od neho sa môžem kedykoľvek na tie budovy ísť spokojne pozrieť.
Ľudia sa pýtajú, ako rozpoznať, kto by vedel dobre vládnuť. Alebo dokonca, a aké máte vy riešenia? ? Jednoduché: pracovať a budovať.
Vo funkcii som bol rok a štyri mesiace. Za tento krátky čas sme s mojimi spolupracovníkmi vybudovali 16 modulových škôl. A rozbehla sa rozsiahla rekonštrukcia Lekárskej fakulty a bratislavského MatFyzu. Aj školských telocviční.
Niekto si povie: no a čo? Veď štát sa musí postarať, načo sa tým chváliť? Presne tak. Ani ja by som to nezdôrazňoval, veď som len organizoval to, čo by proste každý minister mal organizovať.
Až na to, že to NEORGANIZUJÚ.
Aj Boris Kollár by sa rád pochválil aspoň niečím. Rád by mal aspoň jednu budovu, aby mohol ukázať, aha, už to rozbiehame. Veď pred pár mesiacmi aj začali riešiť krízový scenár: zoberie sa pár už nepoužívaných budov, ktoré premenia na bytovky (v skutočnosti skôr ubytovne). A Boris bude môcť ukázať aspoň na to, aby celý jeho bytový program neskončil úplným trapasom.
Ale ani TO nevedeli zorganizovať. Pretože každá stavba si niečo žiada. Ani nám tie školy nevyrástli len tak: ľudia z ministerstva museli chodiť do daných lokalít, vybrať vhodné miesto, dohovoriť všetkým zúčastneným (často si stavby blokovali ľudia protichodnými požiadavkami).
A zasahoval som aj ja. Až do takých detailov, ako keď som prišiel starostu vyťahať za uši, lebo peniaze od ministerstva síce dostal, pod kopancami mojich ľudí školu postavil, ale.. nedal do nej namontovať kúrenie. Lebo vraj už nezvýšili peniaze (po vyťahaní za uši tam do dvoch týždňov radiátory všade boli).
A to, podotýkam, niečo stavať vlastne nemala byť naša úloha (školy patria samosprávam, ministerstvo reguluje len obsah výučby a stará sa o učiteľov). Ale robili sme to, lebo situácia si to žiadala.
A všetko si žiada nejaké nasadenie, nielen stavby. Roky a roky predo mnou sa básnilo napríklad o duálnom vzdelávaní. Len to žiaden minister nezaviedol. Lebo to musíte riešiť: nastaviť zákonom celý systém, riešiť problémy s x znesvárenými skupinami, ktoré to, opäť, blokujú (lebo táto zamestnávateľská asociácia chce to, iní zamestnávatelia niečo iné, školy zase niečo iné...). To sú stovky vecí, ktorým sa MUSÍTE venovať. Ak to má fungovať.
(Nikto si už na to nespomenie, ale duálne vzdelávanie sa predo mnou už raz zavádzalo, za prvej Ficovej vlády. Menil sa zákon, ale preto, že tomu veľa pozornosti inak nedali, tak sa to vôbec nerozbehlo.)
A takto sa dá hovoriť o všetkom. Veci treba reálne riešiť. A sú obrovské rozdiely v tom, kto ich aj naozaj rieši a kto nie.
Problém? Napríklad médiá. Ak chcú, tak sa postarajú o to, aby ľudia vlastne nevedeli, čo robíte alebo ste urobili. A, naopak, miláčikovia médií dostanú oslavné články o tom, ako veľmi chcú niečo dobré urobiť. Aj keď vlastne nič nerobia.
Mimochodom, ako hovorím, ako minister školstva som vlastne nemal za úlohu stavať, vzniklo to len mimochodom. Ale celkom sa teším, ak sa bude dať, že raz dám dokopy oveľa väčšie stavby. Lebo aj dopravná infraštruktúra, aj nové nemocnice, aj slušné a dostupné bývanie sa v tejto krajine DÁ riešiť.
Len si na to netreba voliť Borisa Kollára a jemu podobných. To je všetko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3268 / 964 / 85 / 62 ]
Sme rodina je tvrdo proti vládnym reformám. Najnovšie je proti väčšine vládnych reforiem už aj OĽaNO. A v tvrdej opozícii je aj voči ministrovi Lengvarskému, ktorého nominovalo. No a Za ľudí je dokonca v opozícii proti svojej vlastnej reforme spravodlivosti.
Isteže. Nepodarilo sa rozostavať ani jeden nájomný byt. Ani jedna nemocnica nefunguje lepšie, ako pred voľbami. Nič sa nepohlo v plánovaní dopravnej infraštruktúry. Verejnoprávne médiá sú v rovnakej mizérii, ako vždy. A tak sa politici prirodzene vrátili k tomu, čo im išlo: ku kritickým vyhláseniam a protestom.
Ale tvrdá opozícia nie je len na úrovni strán. Iniciatíva slovensko.digital kritizuje vládnu digitálnu politiku, ktorú riadi zakladateľ iniciatívy slovensko.digital ?, dnes štátny tajomník.
Alebo, ak sa opýtate na niečo novo dosadených úradníkov aj poradcov ministerstva školstva, tak najmä podrobia tvrdej kritike štátnu politiku vzdelávania. Zo štátnych úradníckych kresiel vysvetľujú, ako to štát robí zle!
Väčšina z nás na vládu len nadáva. Ale veď vláda nás aj baví. No uznajte, nie je toto všetko svojím spôsobom proste neskutočne, nekonečne smiešne???
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1170 / 432 / 26 / 50 ]
Včera sa napokon zverejnili dáta, ktoré som naznačil už skôr. Naše banky majú rekordné zisky. Dokonca nikdy (!) toľko nezarobili, ako zarobia tento rok (pretože už dáta za prvých 9 mesiacov roka sú rekordné).
Je to, samozrejme, v zásade choré, ukazuje to, ako je finančný sektor odstrihnutý od zvyšku ekonomiky. Nedarí sa im podľa toho, či dokážu efektívne poskytovať financie podnikom. Ale podľa toho, ako dokážu klientov presviedčať na investovanie do amerických akcií (napumpovaných likviditou americkej centrálnej banky), čo je jeden z hlavných dôvodov toho zvýšeného zisku, čiže nám uniká z krajiny kapitál kamsi za Atlantik.
A pokračovať v pre nich kľúčovom biznise, hypotekárnom investovaní. V neposlednom rade u nás celkom slušne zarábajú aj na bežných poplatkoch.
Nechávať pritom výstavbu závislú len na hypotékach bankového sektora je doslova trestuhodné. Ľudí doslova umoríme. A roky sa to nerieši.
A medzitým sa tu idú stámilióny z eurofondov a plánu obnovy minúť na všelijakých konzultantov. Sme štát postavený na hlavu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1107 / 442 / 28 / 99 ]
Bohužiaľ, neplatí, že nadávky a hystériu vidíme len medzi politikmi. A že stačí nepozerať správy a človek má kľud. To by bolo pekné, ale nie je to tak.
Tá nevraživosť v spoločnosti je taká, že už je to naozaj na pováženie. Kedysi som svojím spôsobom mal na starosti deti tejto krajiny, ako minister školstva a dodnes sa cez rôzne projekty vzdelávaním budúcich generácií zaoberám. Aj preto ma to, čo vidím okolo seba, trápi.
Dnes už neviem dať rady, ako ich ochrániť. Odstrihnúť od médií, to určite. Ale problém je, že majú prístup aj sem, na sociálne siete, kde sú im veľmi zlým vzorom samotní rodičia. Ľudia už nevidia rozdiel medzi tým, ako ostro vyjadriť nesúhlas, a ako, naopak, len zbytočne chŕliť množstvo vulgarít.
Samozrejme, tá politika do toho zasahuje a povzbuduje to. Ak počujem, ako skúsený politik viac-menej hucká do toho, aby tu neočkovaní urobili majdan už naozaj neviem, čo si o tom myslieť. Toto je silne cez čiaru.
Vždy budem hlásať, áno, politika môže byť aj ostrá. Ale vždy treba naznačovať, že za rohom môže byť štátnické východisko. Ak sa tí mentálne silnejší vo verejnom živote zjednotia.
Vždy som hlásal potrebu silných giest zmierenia, niečo, čo na Slovensku proste nevieme robiť. Vyše štvrťstoročia tu máme samostatnú Slovensku republiku, ale ešte nikdy sme jej vznik dôstojne neoslávili. A tak, že pri tej oslave budú rad radom stáť tí, ktorí boli v danom mometne politicky dôležití. Bez ohľadu na to, aké mali vtedy alebo neskôr politické animozity.
To isté platí o Novembri 1989. To isté platí o pripomínaní si aj významných prednovembrových míľnikov - nebola tu žiadna čierna diera, žilo sa, napredovalo sa.
Ale od štátnickosti sme dnes veľmi, veľmi ďaleko. Politika sa rozpadla na zhluky výkrikov. Ale národ potrebuje aj víziu, reálnu, kde o niekoľko rokov budeme, nie samé frázy, také typické pre našu politiku. Aj svoje ceremónie a momenty určitej majestátnosti. Práve preto, aby sme sa niekedy spoločne uvedomili, ako národ.
A, samozrejme, ešte predtým bude treba určité upokojenie na úrovni bežného života. Opäť, ono nepríde samo od seba a budú mu musieť predchádzať aj tvrdé akcie. Ak nepokoj a chaos do spoločnosti vnášajú skupinky bláznov, akých sme videli aj tento týždeň, štát nie, že môže, ale musí tvrdo zasiahnuť, to inak nejde.
Slovensko má na to, aby sme boli nielen geograficky v strede Európy, ale sebavedomo sa tak aj cítili. Ako kus zeme uprostred kontinentu, kde je kopa profesionálov, kde žijú ľudia starajúci sa o druhých, o prírodu, o okolie, o umenie, kde sa dá dobre žiť a aj v obklopení láskavosťou.
Toto nehovorím ako precitlivelý človek z kaviarne. Aj sa často pohybujem v prostredí pomerne ostrých ľudí, aj som si už v živote kadečo preskákal. Ale, ešte raz: politika si bude vyžadovať veľa agresivity, to je pravda. Zároveň sa rozumní ľudia musia snažiť práve o to, aby tú rozumnosť bolo kde rozvíjať.
A aby sa stále dbalo o to, že vieme rozoznávať, čo sú dobré mravy a čo už nie. Aby sme sa už úplne nezbláznili.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2999 / 217 / 10 / 10 ]
Áno, žijeme v takom bizarnom svete, že dokonca aj člen legendárnych Monty Pythons, jednej z najslávnejších komediálnych skupín histórie, je cenzurovaný moderným super politicky korektným hnutím.
V tomto konkrétnom smere je pravda, že sa Západ tak trochu zbláznil.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 421 / 298 / 31 / 31 ]
Som si istý, že v úplne rovnakom denníku vyjde v dohľadnej dobe aj nejaký komentár sťažujúci sa na dehumanizujúce verejné diskurzy alebo niečo podobné. To ale vtedy, ak sa nejaké negatívne prívlastky použijú na niekoho, komu sú dané noviny naklonené.
Ak ide o Fica, je nielen dovolené hovoriť o ňom v kontexte zveri, je to dokonca presne v štýle tých neurotických výrokov formátujúcich konkrétneho človeka pre verejnosť, ktorých produkciu považujú mnohí novinári za jednu zo svojich hlavných misií.
Pritom toto je niečo, čo každý zdravo uvažujúci človek vidí a na našich médiách mu to prekáža. Pokrytectvo a manipulácia.
A nie, nejde sa vyhovárať na to, že Fico je predsa s novinármi na vojnovej nohe, tak mu to oplácajú. Jednak to nie je ich úloha a jednak oni to tak robia bežne.
Pamätám si na svoje prvé rozhovory, ktoré som poskytol po nástupe do ministerskej funkcie. Snažil som sa úplne vecne vysvetliť, čo by ministerstvo malo robiť, aký máme manévrovací priestor a podobne.
Ale hneď jeden z prvých rozhovorov so mnou bol zosmiešňujúci. Aj keď, toto som aj vopred predpokladal, vzhľadom na to, že to bolo pre .týždeň, čo je naozaj médium ryjúce do každého, kto nie je členom kaviarenských úderiek. Presnejšie, rozhovor ani tak nie, ale vyšla k nemu nejaká hlúpa karikatúra mňa ako nejakého komsomolca alebo niečo podobné, a ešte nejaký zúrivý komentár, ako to, že idem slúžiť Smeru a podobné hlúposti.
Najviac mi na tom prekážalo, že sa takto jednoducho nedala rozvinúť diskusia o niečom pre krajinu tak dôležitom, ako je školstvo. Iste, boli aj novinári špecializovaní na školstvo, s tými boli úplne normálne, vecné vzťahy. Tí väčšinou chceli nejaké informácie k aktuálnemu dianiu: kedy sa do parlamentu predloží nejaký zákon, ako ide ministerstvo reagovať na nejaký problém v teréne, a podobne.
Ale akonáhle o rozhovor žiadal niekto z trochu politickejších novinárov, väčšina otázok sa točila okolo politických klebiet a póz.
Ak sa nad tým zamyslíte, je to až šokujúce. Aj naše školské diskusie, podobne ako iné, sú prepletené rôznymi výrokmi o tom, ako sa niečo robí vo vyspelom zahraničí. Ja som pritom študoval na strednej škole v Británii, vysokú v Nemecku a opäť v Británii, učil som v Prahe, atď. V živote sa ma žiaden novinár ani pol slovom neopýtal na niektorú z tých skúseností. Alebo na porovnanie.
Iste, pretože na to majú striktne SVOJICH aktivistov a odborníkov. Ľudí, ktorí si niečo niekde prečítali a hlásajú, ako to podľa nich v tom bájnom zahraničí funguje. Ešte aj to čítanie je pochybné, u nás stačí, že sa naučíte hovoriť o inklúzii, prečítate si niečo o kurikule vo Fínsku, a hmlisto viete, čo je v pedagogike konštruktivizmus a ste odborníkom na školstvo. Rozum nad tým ostáva stáť.
Takto je to ale pri mnohých iných témach. Táto krajina má veľmi veľa problémov, ktoré treba riešiť, ale aj seriózne médiá zvyčajne fungujú ako bulvár pre kaviareň. Netvrdím, že vo všetkom, som prvý, kto uznáva, že máme aj príklady veľmi šikovnej novinárčiny, ale dominantne je ten štýl stále taký.
Okrem toho, že sa potom nerieši kopa reálnych problémov krajiny, vzniká aj úplne bizarný obraz politiky u verejnosti. Extrémom sú potom úplne hlúpe, ale mimoriadne vplyvné nezmysly, ako kniha a film Sviňa. Ktorým ale reálne ľudia veria, práve preto, že sú na to skvele pripravení médiami.
Nie, verte mi, ani za vládnutia Smeru to nebolo tak, že ľudia hlavne niekde sedeli a špekulovali, kde čo ukradnúť, ako zorganizovať nejakú zbohatlícku party a podobne. Drvivá väčšina času, ktorý ministri, ešte aj tí menej výkonní, o ľuďoch naokolo ani nehovorím, na niečo vynakladali, sa týkala miliónov detailov ohľadom riadenia rezortu, legislatívnej práce a podobne. Je to proste tak.
To, že sa popri tom (!) diali aj iné veci, je niečo, čo treba normálne vyšetriť, ľudí prípadne potrestať. Ale tu sa vytvoril úplne chorý obraz práce pre štát a navyše, občania sa cielene roky vychovávajú k tomu, aby hlavne vedeli šťavnato nadávať na politikov a viniť ich za všetky problémy sveta. To je zničujúce nielen pre tých politikov. Aj pre ľudí a ich morálku.
Mimochodom, daný titulok ani veľmi nesedí s textom. Tým je rozhovorom s Marekom Maďaričom. Je síce v tom interview k Ficovi kritický (asi ako každý rozumný človek, a už duplom jeden z nás, čo sme to videli aj zvnútra), ale nie prvoplánovo. Politiku, aj Ficovu, opisuje rozvážne a s citom.
Opakujem už po tisíci raz: bez zmeny fungovania médií sa nám tu nikdy nepodarí fungovať naozaj efektívne a konštruktívne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4642 / 636 / 55 / 58 ]
Foto Kapusta
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 62 / 720 / 56 / 9 ]
Úprimne, ja si naozaj neviem predstaviť, ako by v trochu civilizovanejšej spoločnosti mohli ministri s takýmto vysvedčením pokračovať.
Čisto ľudsky ťažko chápem, ako môže mať niekto takú hrošiu kožu. Navyše, zjavne si neuvedomujú, aký dopad to má na rešpekt a úctu obyvateľstva k štátu a jeho inštitúciám, ktorých obraz oni tvoria. Alebo je im to jedno.
Matovič je, neprekvapivo, na úplne spodnej priečke. Slovensko nikdy nemalo politika s tak šialeným prepadom rejtingu v tak krátkom čase (na otázku, či mu dôverujú, odpovedalo kladne 11 percent opýtaných, naopak, rekordných 87 percent mu nedôveruje).
Zvyšok vlády si ale nevedie oveľa lepšie. ANI JEDEN člen vlády nemá pozitívne skóre! Najviac ľudia dôverujú ministrovi Lengvarskému (35 percent) ale aj pri ňom jasná väčšina ľudí hovorí, že v neho ako v ministra dôveru nemá (61 percent).
Mali sme tu už rôzne krízy. Najmä niekoľko veľkých hospodárskych prepadov, zvlášť v 90. rokoch. To bolo krutejšie obdobie, ako terajšia pandémia. A niektoré vlády museli robiť aj objektívne nepopulárne kroky. Ale takýto zlý asi obraz vlády u Slovákov nikdy nebol.
A, opakujem, je to horšie ako vo zvyšku Európy. V zime sa už aj v stabilnejších krajinách (napr. Nemecko) začala verejná mienka meniť, ako ľudia začali byť už unavení z opatrení, ale nikde, dokonca ani v Rumunsku či Bulharsku, sa verejná mienka neobrátila proti vláde tak, ako na Slovensku.
A to napriek tomu, že médiá vláde stále z väčše časti držia chrbát.
Treba dať dokopy jasnú alternatívu a #volby2022
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1590 / 937 / 91 / 85 ]
Poľsko vysiela 12 tisíc vojakov na svoju východnú hranicu, kvôli migrantom, ktorí tam prúdia cez Bielorusko (s podporou Lukašenka)
Bosna sa začína rozpadať, jej srbská časť sa zrejme pokúsi vytvoriť si vlastné ozbrojené sily
V neďalekom Bulharsku je trvalá politická kríza - na budúci týždeň budú mať od apríla už tretie parlamentné voľby a ani tie zrejme veľa nevyriešia
Nepoľavuje napätie medzi Britániou a Francúzskom, kvôli rybolovu, ale aj Britániou a zvyškom EÚ, napríklad kvôli režimu na írskej hranici
V Španielsku naďalej panuje napätie kvôli budúcnosti Katalánska
Pomerne nepokojné je Taliansko, kvôli hlbokému rozdeleniu spoločnosti (prívrženci Salviniho sa nenávidia s ľavicou, sever tradične neznáša juh, podobne ako u nás antirúškari sa nemajú veľmi v láske s väčšinou, a pod.).
A to je ešte nič oproti mrakom na obzore: hrozba inflácie, výpadky vo výrobe kvôli problémom so surovinami (napr. vzácnymi kovmi) a následne súčastkami a produktmi z Ďalekého východu, možné ďalšie vlny utečencov, ak budú budúci rok suchá v Afrike, atď.
Aj preto bude Slovensko potrebovať pevnú vládu. Rozhodnú a s opratami moci jasne v rukách.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1191 / 723 / 59 / 98 ]
Niežeby to, čo navrhovala, bolo až také prísne, ako v Poľsku. Ale je jasné, že ľudia sa teraz na protipotratovú agendu začnú pozerať naozaj kriticky.
Škoda, že im to začína dochádzať až teraz. A minuli kopu parlamentného času uprostred pandemických a ekonomických problémov práve na toto.
Veľmi sa teším na dobu, keď v parlamente konečne Záborská, a s ňou všetci tí oľanovci, kotlebovci, uhríkovci a neviem, ktorí všetci to ešte s veľkým humbugom podporili, NEBUDÚ. Strašná banda, naozaj.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 725 / 451 / 22 / 39 ]
Aké krásne je uvedomiť si, kam sme to odvtedy dotiahli. Šéfom zákonodarneho zboru je bývalý vekslák. Premiérom človek, čo sa celý svoj kariérny život pred politikou venoval predaju alkoholu. A ministrom financií typický podnikateľ 90. rokov, čo nám celé roky ako besný pchal do schránok nejaké letáky, akože noviny, čo aspoň polovica ľudí nechcela. A padlo na to možno viac lesov, ako by bol schopný zachrániť jeho minister životného prostredia , keby sa ich aj naozaj snažil zachrániť.
Cítite tú vôňu tesne porevolučných dní? Ja úplne.
Aha, a ten minister je vlastne bývalý tribún Novembra. Ten druhý tribún zase mediálne tomu ministrovi financií líže topánky, kedy sa len dá.
Aké krásne je uvedomiť si, kam sme to od Novembra 89 politicky dotiahli. NIKAM.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 821 / 647 / 56 / 113 ]
Presnejšie, spolu so Slovincami, ktorí ich mali ale po celý čas výrazne vyššie. Porovnávali sme aj Česko, Maďarsko, Poľsko, Lotyšsko, Litvu a Estónsko (práve v pobaltských štátoch rástli mzdy zďaleka narýchlejšie).
Po čase začína Centrum pre verejnú politiku (CVP) zverejňovať novú sériu štúdií. Keďže nejde o ideologické centrum, väčšina štúdií bude dosť technická a, úprimne, nie veľmi jednoduchá na čítanie pre ne-ekonómov alebo ľudí bez príbuzného spoločenskovedného vzdelania. Ak ale máte úprimný záujem o verejnú politiku a určité technické znalosti, začnite, prosím, web CVP sledovať pre podrobné štúdie hospodárskej, vednej, vzdelávacej, infraštruktúrnej a mnohých ďalších politík.
Pretože robiť verejnú politiku - nie rečniť, ale starať sa o infraštruktúrny rozvoj, vzdelávanie, dobré fungovanie nemocníc, atď. - to znamená vedieť, čo sa presne v hospodárstve či spoločnosti deje, a dobre ovládať, aké sú možnosti vlády podniknúť (alebo nepodniknúť) konkrétne kroky.
Ale, samozrejme, tieto údaje, ktoré zverejňujeme dnes, sú určite mimoriadne zaujímavé aj pre širokú verejnost. Pretože ukazujú
- že napriek rečiam o tatranskom tigrovi zarábame v čistom väčšinou dokonca menej, ako kolegovia v iných postkomunistických krajinách
- aj iné príjmy máme nízke, napríklad rodinné prídavky máme v porovnávanej skupine jedny z najnižších
- stále obrovsky zaostávame oproti Západu. Napríklad kým človek s príjmom na úrovni polovice priemerného príjmu má v Rakúsku v čistom 1644 eur mesačne, na Slovensku je to iba 457 eur.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1583 / 46 / 4 / 8 ]
(dlhšia poznámka)
Každý, kto sa pozerá na domácu politiku trochu podrobnejšie, vidí, aké chaotické naše vládnutie je. A netýka sa to len tejto vlády, prakticky vždy to tak je.
Kopa legislatívnej aktivity parlamentu je v skutočnosti opravovanie zlej legislatívy z minulosti. Pomerne často sa novela musí opraviť dokonca v priebehu pár mesiacov.
Celý legislatívny proces je bláznivý. Už dávnejšie som zostavil čísla, ktoré ukazujú, ako absurdne iniciatívny je náš parlament. Kým v Nemecku, Británii či Francúzsku prejde ročne len v podstate zopár, 10-20, legislatívnych návrhov poslancov (na rozdiel od vládnych) u nás poslanci ročne podajú aj dve-tri stovky návrhov a pomerne veľa z nich aj prejde. Dokonca sa to bežne pokladá za hlavnú náplň poslaneckej práce. Nie kontrola kvality pripravovanej legislatívy, nie kvalitné rozpravy o odborných veciach vo výboroch či špeciálnych eventoch, nie kontrola applikácie existujúcej legislatívy, ale to, koľko amaterskych návrhov individuálny poslanec vo svojej genialite vymyslí.
Keď som to minule opisoval na obede v Berlíne váženému profesorovi politológie (môjmu bývalému školiteľovi), tak sa chytal za hlavu, či sme normálni. Tu sa to považuje za normálne médiami aj samotnými politikmi.
Jednoducho, my sme cirkus amatérov, ale taký, ktorý si to neuvedomuje, dokonca svoje klaunské nosy pokladá za odborné odznaky.
Iný prípad sú neustále reformy. Celá generácia mestských intelektuálov a odborníkov bola vychovaná na tom, že treba chváliť reformy. Už samotné slovo označuje niečo pozitívne. Podporujú to rôzne medzinárodné aj politické biznis kruhy, z rôznych dôvodov, ktoré často nemajú veľa spoločného s našimi vnútornými záujmami a tie naše domáce kliky sa do týchto naratívov a ekosystému aktívít okolo plne integrovali.
Niežeby reformy, v zmysle užitočných zmien, mali byť tabu. Iste, ak niečo nefunguje, tak to zmeníme. Lenže tu sa zmeny nerobia tak, že si porovnáme rôzne modely fungovania, zistíme, čo z toho má aké plusy a mínusy, čo vieme realisticky presadiť a čo nie. A potom s tým už spokojne aspoň nejaký čas žijeme.
Nie, tu sa reformuje tak, že niekoho napadne niečo, čo má byť pozitívnou zmenou čisto preto, že je to iné, ako to, čo máme dnes.
Ak za Dzurindových vlád bolo veľmi reformné presadzovať jednotný vzorec financovania univerzít, tak dnes reformátorsky presadzujete, naopak, osobitné zmluvy pre jednotlivé inštitúcie. Ak sa vtedy v školstve prijal úzus, že základným a stredným školám treba aj finančne dať čo najviac slobody a platíte im balík peňazí, z ktorých si škola už podľa svojich potrieb (po uspokojení zákonných mzdových nárokov) vyberie, do čoho chce investovať, tak dnes je tendencia začať im diktovať, koľko na čo má ísť. Lebo sa predpokladá, že sa nevedia kvalitne rozhodnúť. Ale, naopak, v kurikulárnej politike sa zrazu predpokladá, že školy sa vedia rozhodnúť najlepšie, a treba im rozviazať ruky. Ale, zase naopak, univerzity nevedia, čo je pre nich najlepšie, na rozdiel od základných škôl, a treba im to oveľa viac externe diktovať.
Podobné príklady máme v dôchodkovej politike, kde sa prístupy značne zmenili (od Kaníkovej reformy už sa nepredpokladá, že 2. pilier by mal napríklad zlepšiť vnútornú alokáciu kapitálu alebo, že je žiadúce, aby si sporitelia sami vyberali investičné stratégie), v zdravotníctve (odkedy zdravotné poistenie sčasti ovládla silná domáca skupina, zrazu sa zmenili argumenty a už nie je ekonomické mať tu súťaž niekoľkých poisťovní) a podobne.
Zvyčajne sú toto pritom strašne scestné debaty, často riešiace zle formulované problémy. Reformám nepredchádza žiadna racionálna diskusia opierajúca sa o logiku a fakty. Napriek tomu, že reformy, zvlášť dnes, často vedú ľudia, ktorí radi používajú sexy výrazy ako evidence based policy, alebo ktorí pre všetko iné len nie pre svoju oblasť pôsobenia navrhujú otvorenie domácim či zahraničným odborníkom, aby došlo ku kvalitnej konfrontácii faktov a prístupov.
Problém? Neexistencia vládnej elity. A tou nemyslím len politikov, ale aj vrstvu úradníkov a expertov, ktorí by dlhodobo pracovali pre štát, boli s ním spätí v zmysle toho, že jeho budovanie pokladajú za svoju misiu a majú pomerne jasnú predstavu, čo a ako budovať chcú.
Každá silná krajina to tak má. So svojimi problémami, nájde sa kopa kritiky na tradičný britský systém úradníkov, ale aj aristokratických politických klík. Ale stále je to krajina, ktorá dokáže organizovať extrémne zložité vedecké projekty (obrovská časť toho, čo pokladáme za moderné technológie, vznikla v priebehu 20. storočia v Británii, často s vládnou podporou, od radaru cez televízne vysielanie, programovateľné počítače, uhlíkové vlákna až po, dajme tomu, klonovanie). Zvládnu aj fantastické inžinierske diela, či koordinovať ozbrojené sily s operačnou kapacitou pre takmer celý svet.
Francúzi samotní často kritizujú príliš uzavretý systém svojich grandes écoles, z ktorých vychádza väčšina elity krajiny. Ale dlhodobo to funguje. Je to krajina TGV, Airbusu, jedna z veľmocí civilného jadrového inžinierstva. Plus tiež úžasnej infraštruktúry.
Nemci tiež sem-tam frflú na systém uzavretých, ťažkopádnych asociácií, komôr, odborových špičiek a podobne, ktoré musia rokovať, kým sa niečo navrhne. A je to naozaj ťažkopádne.
A sem-tam Nemcom prekáža systém úzkeho prepojenia biznisu a politiky, ktorí špičkovým politikom zabezpečuje miesta v dorozných radách alebo aj predstavenstvách podnikov po konci ich politickej kariéry. Ale aj tu ten systém zabezpečuje, že tí politici sa naozaj snažia chápať, ako fabriky fungujú, ako zabezpečovať dlhodobý rozvoj priemyslu, infraštruktúry. A podobne, ako tí vo Francúzsku, Británii či Škandinávii, často rozmýšľajú (dokonca aj v dnešnej dobe, keď je to náročné) v horizonte rokov.
Máme to my? Nie, Nie a ešte raz Nie. Nevieme zorganizovať takmer nič, čo je trochu zložitejšie. Ak by Bratislava nemala MHD vybudovanú ešte pred rokom 1989, tak už dávno skolabuje. Naopak, ak by sme mali západnú vládu, tak už tu dávno máme postavené ľahké metro. My ale len tak prežívame, prispôsobujeme sa, lepíme jedno malé riešenie k druhému. A to isté v oblasti územného plánovania, riadenia vedy, či zdravotníctva.
Prečo nemáme elity? Tri dôvody:
- V tejto mediálnej a politickej atmosfére je ich ťažké budovať. Ak by ste skúsili do slovenskej politiky implantovať hocijakú politickú superstar (Merkelová, Blair, Kurz), ktorá sa vám dnes zdá hviezdou alebo bývalou hviezdou, tak vám garantujem, že proti redaktorom SME či Aktualít, proti domácim aktivistom nemá šancu prežiť. Nemá. Skončí ušpinený či ušpinená, bez výsledkov. Ale to sa netýka len politkov. Do školstva by ste mohli dosadiť Warrena Buffetta kríženého so Stephenom Hawkingom, to prostredie ho zničí. Tu jednoducho je taká atmosféra, úplne nekonštruktívna, pretože aj akože intelektuáli politike v skutočnosti nerozumejú, a kopa novinárov či aktivistov si politickým dianím rieši najmä svoje neurózy, prípadne je rada, že si tými neurózami zarába.
- História. Iste, veľa spôsobuje aj to, že jednak nemáme nejaké tradície vládnej elity, nejaká sa tvorila za bývalého režimu ale väčšinou nebola veľmi vhodná do nových podmienok a aj tí chytrejší, pragmatickejší a čestnejší, čo vyrástli v predošlom režime, boli často po roku 89 odstránení. Ale najmä, od roku 89 tu vlastne nikto nedbal na to, aby sa nám sústredene tvorila vládnuca elita. Neboli na to žiadne štruktúry, napríklad think-tanky, čo je na Západe užitočný nástroj na to, aby sa do nich uchýlili politici niekde v prestávke svojej kariéry, alebo aby sa tam tvorili kruhy ľudí s podobným chápaním riešení a vybavení podrobnými poznatkami. Nie tie u nás sa vyvinuli najmä ako ideologické a PR centra s veľmi plytkym odbornýmm záberom, alebo v zásade ako biznis agentúry, s cieľom pár veľmi konkrétnych vecí presadiť, ale nie tvoriť širšie predpolie pre politiku ako takú.
Takisto, ako od roku 1989 nikto veľmi nedbal na to, aby sme tu tvorili nejaké povedomie o demokracii. Nie v zmysle fráz, ale reálneho fungovania. Potom sa môžeme čudovať, že ľudia považujú za zlé to, že poslanecký klub hlasuje rovnako (podľa palca hore alebo dole) alebo považujú za príčinu politických problémov existenciu politických strán (s podobným prístupom ako domorodci, ktorí si nedovolia zabiť kohúta, lebo potom by nekikiríkal a nevyšlo by slnko). Čo ma privádza k poslednému bodu:
- Ľudia. Samozrejme, tomu, aby tu bola vládna elita, vzdelaná, sebavedomá, bráni aj všeobecná atmosféra v spoločnosti. Atmosféra, kde si viac problémov spôsobíte tým, ak dáte niekomu naozaj schopnému vo verejnom sektore primeraný plat (ak sú médiá proti vám, tak to davu náležite predhodia a ten sa na to s láskou vrhne), ako keby ste svojou neschopnosťou stratili stámilióny. Atmosféra, kde je veľmi ťažké s odbornosťou vôbec pracovať, pretože politická spoločnosť je u nás proste antiintelektuálna (a to platí aj na časť intelektuálov, ktorí majú radi klišé a pózy, ale nie ostro racionálne ladené diskusie).
Čo tým chcem povedať? Je úplne naivné myslieť si, že Slovensko bude fungovať ako sebavedomý štát bez takejto vládnej elity. A o to je práve politická práca dnes zložitejšia. Nestačí len pracovať na marketingu a jednoduchých riešeniach. Treba vychovávať práve zárodok takejto elity, piplať si ju.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 9288 / 158 / 9 / 14 ]
Koná sa tam veľká konferencia o tom, ako bojovať s klimatickou zmenou. Okrem vážnych vecí, ktoré sa tam dejú, sú súčasťou programu aj rôzne vystúpenia, ktoré tomu celému dávajú pachuť aktivity konzumných mestských ľudí, ktorí sa nudia, tak si popri joge a pilates našli ešte nejakého koníčka, zachrániť planétu.
Napríklad som si prečítal o panelovej diskusii o tom, ako svet zachránia najmä ženy. Na nej v Glasgowe vystúpil celý rad političiek s tým, že žijeme vo svete, ktorý je zlý, najmä preto, že ho navrhli muži. Pre dokonalosť chýbalo, aby tam pre zmenu napochodovali nejakí muži a začali sa hádať my by sme pokojne sedeli doma, ale kto nás furt vyženie do toho sveta, lebo treba zabezpečiť viac kožušín na obliekanie, pokosiť trávnik, natrieť plot, kúpiť väčšie auto? Ženy.
Jednoducho, veľkú časť klimatickej agendy poháňajú ľudia, ktorí si liečia komplexy pseudoduchovnými alebo pseudointelektuálnymi aktivitami, lebo im niečo v ich, značne konzumnom, živote chýba.
Fakt je, že pre záchranu planétu robí viac skromný sedliak, ktorý si opraví, čo sa pokazilo, ako typický mestský človek, ktorý dvakrát ročne odletí na iný kontinent, aby mohol na Instagram pridať veľa fotiek z duchovného výletu na Bali alebo do Patagónie, párkrát mesačne si kúpi nejakú novú vychytávku z Činy, ale víťazoslávne hlása, ako začal chodiť na bicykli a recykluje.
Klimatická zmena je veľmi vážna vec a osobne si myslím, že sa ňou treba naozaj intenzívne zaoberať. Podobne, ako inými devastačnými dopadmi aj základnej industrializácie, aj moderného konzumného života: miznutie pralesov a vôbec miznutie fauny a flóry - pamätáte si, koľko bolo aj u nás ešte generáciu dozadu motýľov, rôznych chrobákov (napr. roháčov), rôzneho vtáctva? Katastrofálny dopad moderného rybolovu na obrovské časti oceánov a morí (viď prípad somálskych pirátov, čo sú vlastne tradičné rybárske komunity, ktoré nemajú čo robiť po tom, ako im tam veľké lode vylovili morských živočíchov). Premena rôznych tradičných lokalít na obrovské turistické skanzeny alebo lokály na obsluhovanie masových turistov (pre mňa jeden z najväčších šokov z južnej Dalmácie bol, keď som videl oproti starému prístavu v Dubrovniku zakotviť obrovskú turistickú loď, z ktorej potom hodinu člnmi vyvážali všelijakých Číňanov a Američanov na pevninu, aby sa pár hodín fotili v meste).
S klímou treba niečo robiť. O tom som presvedčený, na rozdiel od rôznych zatrpknutých ľudí (ochvíľu budú komentovať aj tu), ktorí majú k tomu hlavne ironické poznámky. Bude si to vyžadovať aj veľa technologickej kreativity, aj vládnych aktivít.
Ale fakt je, že pokiaľ budeme zároveň hnaní do toho, čo najviac konzumovať (lebo HDP), a pokiaľ bude spoločnosti vládnuť ultra konzumná atmosféra, tak vyznieva väčšina snáh o záchranu planéty skôr absurdne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2810 / 251 / 27 / 29 ]
Rýchlo idú hore ceny spotrebného tovaru, o bývaní ani nehovorím. Takže je jasné, že napríklad priemerný učiteľ, zvlášť v hlavnom meste, bude mať veľmi ťažký život, ak sa mu pri prudkom raste životných nákladov nezvýši plat.
Moja otázka: neviete, ako to je, o koľko sa zvyšujú učiteľské platy?
Ak sa náhodou nezvyšujú vôbec, potom mám druhú otázku: kde sú srdcervúce komentáre v denníku SME o krajine bez budúcnosti? Kde sú reportáže v Denníku N o tom, ako idú študentky VŠVU happeningovo štrajkovať dovtedy, kým krvilačný minister nezabezpečí, aby učitelia mohli dôstojne bývať? Televízne reportáže s najakčnejšími aktivistami na svete?
Nič? Záhada.
Mimochodom, ak niekto chce príklad úplne vrcholnej perverznosti našich médií a politikov, naozaj máločo tromfne kauzu Ekoiuventa. Areál bol roky verejnosti nedostupný, tak som sa rozhodol, že to zmeníme. Médiá a opozícia to ale doslova obrátili na hlavu a namiesto toho, aby tomu zatlieskali, začali hlasno kričať, že to treba urobiť čo najskôr. Dokonca ma kvôli tomu odvolávali v parlamente! Z linkovaného článku vyberám citát vtedajšieho poslanca SaS Poliačika: Pred viac ako piatimi mesiacmi minister avizoval, že bude hľadať pre budovu využitie tak, aby slúžila v prospech verejno-prospešných účelov pri práci s mládežou. Za ten čas sa nič nestalo, okrem nedávnej výzvy ministra na zasielanie návrhov na adresu ministerstva. Ešte raz, poslanec Poliačik sa na jeseň 2015 (!!!) sťažoval, ako to, že som taký pomalý a areál, ktorý bol uzavretý pätnásť rokov, som ešte neotvoril. A odvtedy mu ŠESŤ ROKOV nechýba, že areál nie je otvorený. Ani médiám, ani aktivistom, ani vtedajšej opozícii. Žiadneho ďalšieho ministra už za to neodvolávali. Nielen to, keď bola pred pár mesiacmi možnosť, aby terajší minister, ktorý je z rovnakej strany, získal susedný pozemok (išiel do dražby kvôli dlhom zakladateľa skupiny Arca), a tým zlepšil prístup k pozemkom Ekoiuventy, ktoré sú obklopené súkromnými pozemkami, čo výrazne sťažuje prácu s areálom, tak na to ministerstvo absolútne nijak nereagovalo. Pravda, Poliačikovi už nechýba nič, zmizol v prepadlisku politických dejín, na scéne ostáva iba jeho parťačka Lucka Nicholsonová, jeden z najväčších hulvátov našej politickej scény.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2293 / 567 / 41 / 76 ]
V poriadku. Ja sa pýtam: do akých?
Vláda má minúť miliardu z Bruselu na výstavbu či rekonštrukcie nemocníc a nikto, NIKTO dnes ani netuší, kam by tie peniaze akože mali ísť.
Má sa tu minúť sto miliónov na kurikulárnu reformu (polovica na jej vymýšľanie a polovica na školenia). Čo budú zavádzať? Keď NIKTO z ministerstva doteraz nevedel poskytnúť ANI JEDEN príčetný rozhovor o tom, čo vlastne chcú tou zmenou dosiahnuť, nejaký príklad, ako to bude fungovať po novom?
A to je len jeden príklad zo školstva.
Alebo: táto vláda má digitalizáciu pod palcom tak skvele, že kopa ľudí nemá platný covid pass, lebo systém prelinkovania funguje s veľkými chybami. Niekoľkokrát minulý rok sľúbili spustiť trasovaciu appku a keď to nevedeli spraviť, tak sa na to v tichosti vykašľali. Každú chvíľu majú nejaký prúser so zabezpečením dát.
A my dúfame, že bruselské miliardy budú z ničoho nič investovať efektívnejšie??
V tejto situácii je vyzývať vládu do reforiem niečo podobné, ako kričať na pyromanov, aby tie kanistre s benzínom začali niekam prenášať rýchlejšie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1143 / 349 / 18 / 49 ]
Bývalý britský generálny prokurátor, ktorý je už dlhé roky poslancom, si popri svojej poslaneckej práci privyrábal aj ako právny poradca. A zarobil si tak prinajmenšom 6 mil. libier! Často sa kvôli lukratívnej súkromnej práci nezúčastňoval parlamentných sedení. Navyše v niektorých prípadoch bol veľmi blizko konfliktu záujmov.
Je to len jeden z posledných škandálov, ktoré sa práve preberajú v britskej tlači. Samozrejme, nejaký bývalý generálny prokurátor je nič oproti politickým špičkám. David Cameron, bývalý premiér, si len u jednej konkrétnej firmy, za ktorú tvrdo u svojich bývalých kolegov loboval, po odchode z funkcie zarobil 8 mil. libier. Mal sľúbených až 60 mil. ale firma skrachovala. Tak dostal len žobráckych 8 miliónov.
Zato svojím lobovaním vyrobil daňovým poplatníkom škodu 335 mil. libier (pretože vláda vďaka tomu tejto firme, Greensill, pred tým, ako skrachovala, požičala peniaze).
V skutočnosti toto nie sú zďaleka najdrsnejšie škandály súčasnej britskej politiky. Podobne, ako u nás, aj v Británii si tlač najviac zgustne na kauzách politikov, zvlášť takých, ktorí už sú za zenitom moci a teda sa dá do nich pomerne bezpečne navážať. Sú ale kauzy, ktorých dopady priamo na životy ľudí sú ešte horšie.
Oveľa horší škandál, ktorý sa tento rok objavil aj v mainstreamových médiách, sa týka šialeného prenasledovania úplne nevinných ľudí kvôli chybnému softvéru, ktorý vláda kúpila za miliardu libier. Ide o program používaný britskou poštou. Od roku 2000 nesprávne vykazoval manko pri tisícoch a tisícoch poštárov - vyzeralo to, akoby ukradli peniaze, ktoré roznášali do domácnosti ako sociálne dávky.
Dopady boli šialené. Niekoľko poštárov skončilo vo väzení (vrátane jednej, ktorá išla do väzenia ako tehotná), v osobnom bankrote (lebo museli peniaze doplatiť), jeden spáchal sebevraždu. Niektorí sa ale so štátom súdili. Strašne dlhé roky, pretože súdy stále rozhodovali proti nim. Až konečne tento rok im najvyšší súd dal za pravdu!
V tejto kauze je všetko: zle fungujúci súdny systém, pravdepodobná korupcia pri zaobstarávaní systému štátom, šliapanie po právach nevinných, ale bezmocných ľudí (napriek dlhoročnému upozorňovaniu, že systém nie je v poriadku sa tomu manažment nevenoval, potom podľa všetkého problémy dokonca zakrýval). A proti mocnej korporácii (Fujitsu), ktorá systém dodávala, sa bála ísť aj tlač, dlhé roky sa prípadu venovali len dva pomerne malé týždenníky (investigatívny Private Eye a ešte jedny malé IT noviny).
Ak by sa niečo len trochu podobné stalo na Slovensku, SME by napísalo, že toto sa môže stať len na Slovensku.
Pretože toto tlač robí. Ľudia, ktorí čítajú len naše noviny, majú často naozaj groteskne pokrivenú predstavu o svete. Mám s tým skúsenosti, v diskusiách s naivnejšími ľuďmi, ktorí sú prekvapení, prípadne si myslia, že si vymýšľam, keď im rozprávam o rôznych kauzách na Západe. Myslia si, že tam sú korupcia či prúsery vnútri vlády niečo, čo je vo filmoch. Nie v reálnom živote.
A to ani nehovorím napríklad o USA (jedna z najskorumpovanejších západných krajín, tam si korporácie jednoducho väčšinu politikov kúpia a kvôli zisku idú úplne doslova cez mŕtvoly).
Čo tým chcem povedať? Nie to, aby sme u nás nevyšetrovali korupciu. Je fakt, že vo veľmi veľa ohľadoch tu fungujeme veľmi neefektívne. Kopa zbohatlíkov tu vznikla tak, že organizovali nejaké nezmysly, za ktoré im nejaké štátne orgány dobre zaplatili.
ALE: ako vždy zdôrazňujem, to, čo potrebujeme najmä, je v štáte upratať, v procesoch vládnutia. Ak toto nebude, kradnúť sa bude vždy, akurát sa budú meniť postavy a niekedy formy rozoberania peňazí (aby to nebolo až také očividné, ľudia vedia byť v tomto veľmi kreatívni).
Alebo budú dokonca vládnuť takí, ktorí v hlave ani nemajú rozdiel medzi štátnym a svojím a nechápu, prečo by nemohli na niečo, čo sa im páči, minúť aj pol miliardy (pozdravujeme na ministerstvo financií).
Lebo my sme v tomto naozaj úchylní: ľudia, voliči, majú požadovať, aby sa uskutočnili konkrétne veci, ktoré im politici sľúbili! Nové nemocnice, rozšírená dopravná infraštruktúra, lepšie pripravení učitelia, produktívnejšia veda. Ak to vláda nedodáva, tak by si daní politici nemali v budúcnosti ani škrtnúť. Bodka.
Ak niekoho prichytili priamo pri kradnutí, nech si ho zoberú policajti, ale ak sa médiá a politici stále bavia len predhadzovaním, kto kradol viac, tak sa veci jednoducho nebudú riešiť.
A, na koniec, naozaj treba mať určité hranice v tom kričaní o mafii aj z hľadiska nejakého rešpektu k štátu. A k faktom. Z minulosti sa dá vytiahnuť veľa prípadov, keď časť politických špičiek mala okolo seba ľudí v spojení s reálnym, krvavým organizovaným zločinom (Francúzsko, Taliansko), na to my sa vôbec nechytáme.
Nie, nie sme žiadny mafiánsky štát. A politici aj novinári by si na to už mali konečne naozaj zvyknúť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4840 / 349 / 27 / 85 ]
Takmer každý deň sa ma to niekto opýta.
Môj program vo verejnom pôsobení je veľmi jednoduchý, dá sa zhrnúť do jednej vety.
Ešte predtým, ako ju poviem, jedna poznámka: iste, ľudia v politike potrebujú predstaviť aj program v zmysle záväzkov, čo idú presadiť. To, samozrejme, viem veľmi ľahko predstaviť tiež, ale to už musí naraz urobiť celý tím ľudí. Je ale asi zrejmé, každému, kto moje pôsobenie dlhšie sleduje, čo to všetko bude.
Takisto treba mať aj ozajstný program, podrobný. Áno, väčšinu ľudí, voličov to v skutočnosti nezaujíma. Ale treba ho mať pre reálne vládnutie. Opäť, asi nikto, kto ma trochu pozná a sleduje, nepochybuje, že presne toto reálne mám. Ja nikdy nepoužívam pár pekných fráz, je jedno, či sa bavíme o školskej, hospodárskej alebo infraštruktúrnej politike. Aj ja, aj ľudia, ktorých okolo seba sústreďujem, sa zaoberáme vecnou stránkou vládnutia: čo úplne presne treba urobiť, ked prevezmete nejaký rezort. V tom sme, trúfam si povedať, v našom politickom priestore jediní.
Ale celkom chápem, že toto bežného občana nezaujíma, pretože je to proste ťažké sledovať.
Ak mám teda zhrnúť úplne jednoducho, o čo mi ide, tak je to toto:
Silný štát. Sebavedomá Slovenská republika.
Poviete si, že o to sa predsa snaží hocikto. Nemyslím si. Pre mňa to presne znamená to, čo hovorím.
Silný štát.
Nie v zmysle množstva úradníkov, vôbec. Silný štát znamená: silné princípy fungovania, samostatné rozhodovanie a silní ľudia pracujúci pre štát.
Teda priťahovať pre prácu v štátnych záujmoch naozaj elitu (veľký problém, politici sa naozaj chytrými ľuďmi zvyčajne neradi obklopujú). Znamená to jasne povedať, ako majú jednotlivé rezorty fungovať, ako sa musia ľudia správať.
Aj to, že si tu, vnútri Slovenska samostatne rozhodneme, čo je v našom záujme. Ten je síce vždy určovaný vonkajšími okolnosťami, ale zvážiť si ich, inteligentne, máme sami. Žiadne čo nám hovoria medzinárodné organizácie a podobné otrocké frázy.
Nie je to populárny program. Ľudia tento typ patriotizmu nemajú radi. Majú radi niečo jednoduché: ísť zakývať hokejistom, sem-tam si pripomenúť nejaké historické výročie.
Veľké ambície nie sú populárne. Ale ja si inak politiku neviem predstaviť. A našťastie sa nájdu aj ďalší ľudia, ktorí so mnou súhlasia.
Pre nás pohľad do budúcnosti znamená vidieť Slovensko, ktoré bude pekné, upravené, dobre zorganizované a bude mať veľa jedinečných vecí.
Také, kde hlavné mesto bude mať aspoň 5-10 unikátnych stavieb.
Také, kde v niektorých veciach budeme porovnateľní s tými naozaj dobrými: v rýchlosti stavby diaľníc, v krátkosti čakacích dôb na kľúčové chirurgické zákroky, v kráse dopravných riešení pre naše väčšie mestá.
Také, kde budeme vedieť, že špičková inžinierska škola nie je len ETH Zurich alebo Imperial College alebo niečo v Rakúsku či Nemecku, ale budeme mať unikátny inštitút aj tu na Slovensku.
Lebo toto Slovensko potrebuje. Nie kričať, že ani inde to nie je až také ružové (najčastejšia forma vlastenectva). Ale byť schopní celkom prirodzene sa pohybovať medzi vecami, ktoré sú výborné, dobre zorganizované, krásne a slovenské.
V skutočnosti to teoreticky naozaj môžeme dosiahnuť. Je tu veľa sľubných zárodkov takmer hocičoho: od šikového inžinierstva či architektúry alebo vedy, až po inovatívnosť v podnikaní. Ak by sa podarilo nenápadne spraviť správny politický puč, ktorý by umožnil, aby politika konečne bola tým efektívnym organizátorom, išlo by to.
A ani by to tak dlho nemuselo trvať, jedno-dve volebná obdobia, kým by ľudia začali okolo seba vidieť aj nejaké unikátne stavby či technické riešenia, aj cítiť, že sa kopa vecí robí lepšie.
Áno, je problém, že tento program takmer nikto nemá. Máme tu buď reformátorov, ktorí urobia hocičo, čo im znie pokrokovo, západne a podobne. A potom reakciu, politikov, čo ponúkajú skôr kritiku tých reformátorov a nejaké úľavy ľuďom tu a tam, hlavne nech kolektívne nejako prežijeme ale radšej sa o nič extra nesnažiť.
Aj preto som ja sám vždy veľmi opatrný a svoj program až tak nezdôrazňujem, ľudia to často nemajú radi. Skôr treba pre túto myšlienku - ešte raz, myšlienku silného, sebavedomého štátu - ľudí, kľúčových ľudí, získavať pomaly, ale sústavne.
A v skutočnosti ani veľmi nie je na výber. Buď to teraz bude už roky veľmi zlé, s veľmi zlou politickou atmosférou.
Alebo nás z tohto dostane práve pozitívny, moderný patriotizmus.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4362 / 138 / 8 / 10 ]
Nielen, že sa predvádza papalášsky, kde sa dá, ale ešte minulý rok vybavil svojej hovorkyni povolenie na maják. Jednoducho, má špeciálny papier na to, aby sa nemusela podriaďovať pravidlám cestnej premávky ako bežný smrteľník.
Takúto výnimku má inak pre civilné vozidlá len veľmi úzky okruh ľudí. Väčšina z nich sú štátni ochrankári, ktorí musia splniť prísne testy (pohotovosť reakcií a podobne), aby mohli takúto zbraň voľného prejazdu vôbec dostať do rúk.
Ale obzvlášť, odkedy majú silové rezorty sokovia v láske Mikulec a Naď, majú potrebu sa rôzne predvádzať. Naď vybavil svojej hovorkyni služobný byt s rozlohou 145 metrov štvorcových. Za nájomné 343 eur mesačne.
Mikulec, známy napríklad fejkovými hodinkami za ťažké tisíce, pre zmenu svojej hovorkyni vybavil takúto sladkú pozornosť.
A to ani nehovorím o nejakých výsledkoch, veď v tom rezorte sa vlastne za rok a pol nič nepohlo.
Ak nerátam, že dotlačil k prekročeniu právomocí (a vystavil potenciálnemu stíhaniu) predošlého policajného prezidenta, ktorý potom musel odstúpiť (čo je asi jediné pozitívum v rezorte, akurát, že to nebol cieľ).
A ešte irituje takýmito vecami.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1190 / 618 / 34 / 127 ]
Áno, najúspešnejšia slovenská politická firma oslavuje okrúhle výročie.
„Dali možnosť kandidovať obyčajným čestným ľuďom s príbehom a charakterom,“ povedal k tomu podľa denníka Pravda premiér Heger.
Zabudol s rovnakým nekonečným vtipom dodať, že toto dobrovoľné klaunské združenie prinieslo do slovenskej politickej nudy najmä veľa humoru. Rozsypané injekčné striekačky na hlavu konkurenčného poslanca, priamo v pléne parlamentu. Tajné nahrávanie iného konkurenčného politika.
Poskakovanie pred vilou vo Francúzsku a pred schránkami na Cypre. Pozvánka pre všetkých občanov na hromadnú paličkiádu, celú zimu, inak by sa doma a nenakazení, určite nudili. Lotéria!!! - jeden z vôbec najúspešnejších projektov!!
A najmä dlhý zoznam predvolebných sľubov na zasmiatie (dúfam, že ich nikto vtedy nebral vážne, bolo to, evidentne, opäť najmä mienené ako súčasť série Bavíme občanov).
Nikdy nezaspali na vavrínoch, napríklad po posledných voľbách posilnili už aj tak silný tím esá ako Romana Tabak či Jožo Pročko.
Škoda, že sa hnutiu za toto zabávanie občanov nemôžeme ísť poďakovať láskyplným poklopaním na okno. Keďže, príznačne, firma vraj bojujúca proti schránkovým firmám dodnes (!) nemá sídlo a sama je.. len schránkou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1250 / 598 / 63 / 103 ]
Táto domácnosť je pripravená na hocijakú zimnú krízu. Nielen, že sú na každej druhej polici zavarené veci, ale hlavne! v chladničke sa chladí skvelá bulharská marinovaná zelenina (carska turšia), ktorej ešte pár súdkov idem tento víkend urobiť, a v 15 litrovom sude pekne čaká kvasená zelenina, tiež podľa balkánskeho receptu.
(Tri sudy kvasenej kapusty som ukazoval už minule, to je, samozrejme, základ do tuhej zimy :))
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 452 / 661 / 33 / 7 ]
Lebo on musí mať jasne premyslené a podložené, čo funguje a čo nefunguje a ak niečo nefunguje, prečo by sa mala výroba reorganizovať práve tak, ako on navrhuje.
Ak by nemecký kancelár alebo kancelárka oznámila, že vyrobila geniálnu reformu, len čisto s pár úradníkmi, ktorí jej urobili slajdy, tak je to jej posledné obdobie v politike.
Nemci NIKDY, ešte raz NIKDY neurobili žiadnu ďalekosiahlu zmenu takýmto spôsobom. Tam musíte mať, opäť, všetko podložené analýzami a dopredu prediskutované s kľúčovými hráčmi.
Podobne Francúzsko, Rakúsko, Švédsko...
Ale u nás, u nás to možné je. U nás poviete reforma a máte zabezpečené pozitívne titulky, aj keď ste si celú reformu vymysleli ráno tlačiac na toalete.
Poviem to stručne a jasne: každý, kto sa na tom podiela, si zaslúži nakopať do zadku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 970 / 789 / 25 / 117 ]
Nie, nehodlám to nijako zdĺhavo komentovať. Je to úplne surový, nechutný, primitívny odrb, aký môže prejsť len niekomu s našimi médiami.
Ide dať akože ľuďom viac peňazí na účty na detské krúžky a podobne, ale len tak, že im ich inde zoberie. Proste, aby to opticky vyzeralo, že ľudia niečo dostávajú.
Toto sa začalo robiť už za Mikloša, len sa v tom zamotali a potom sa začiatky toho systému rýchlo zrušili.
Samotné detské prídavky, u nás mimoriadne nízke, sa zvýšia len nepatrne (minule som upozorňoval, že v našom regióne patria k najnižším).
Jediný, kto na tom zarobí, sú zase len ľudia, ktorí budú pre takéto účty na dieťa štátu dodávať karty a administratívu.
Je to nechutné divadlo, len čisto preto, aby sa niečo prezentovalo. Hoďte naňho deku, zabaľte ho do koberca, vyvezte ho niekde veľmi ďaleko za hranice. Dajte mu tam kopať uhlie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 910 / 1300 / 105 / 181 ]
Minule som pri sťahovaní rodičovskej povaly k sebe stiahol kopu kníh, ktoré som v detstve čítal. Ale niekoľko tam chýbalo. Teraz som ich konečne u rodičov objavil.
Svojím spôsobom to dávam aj k výročiu 17. novembra: ale do kapitoly, ako sa žilo pred Novembrom. Pretože jedna z vecí, ktorá bola naozaj dobrá, bola práve knižná kultúra režimu pred rokom 1989.
A ukážky sa oplatí opatrovať dodnes ? ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 460 / 180 / 14 / 3 ]
O pár dní si pripomenieme výročie 17. novembra. Organizujem k tomu aj nejakú formálnu diskusiu (neskôr dám o nej vedieť), ale dovoľte, ak pri tej príležitosti zverejním aj pár postrehov a spomienok tu.
Jedna vec, ktorá ma vtedy zaujala, bol obrovský výbuch vášní v spoločnosti. Na sklonku roku 1989 vládla veľmi pozitívna atmosféra - možno si ešte spomeniete na tie ulice Bratislavy lemované ručne malovanými plagátmi s karikatúrami. Ľudia si ich chodili spontánne pozerať, ale naozaj masovo, bolo to také prvé slobodné korzovanie.
Rýchlo sa začali ukazovať prvé formy podnikania (natáčam na kameru, rozvážam do domácností ráno čerstvé rožky, potom vznikli aj prvé súkromné obchody, kde sa napríklad dalo kúpiť v Bratislave dovtedy nedostupné fľaškové mlieko). Len drobné, ale bolo v tom cítiť energiu, radosť, chuť do práce.
Ale atmosféra sa v častiach spoločnosti veľmi rýchlo zmenila. Už v priebehu roku 1990 sa pred starou budovou parlamentu opľúvali rôzne politické tábory, dokonca prívrženci vnútri nich: napríklad pánisovci (SNS, neskôr Strana národnej jednoty) pľuli na móricovcov (SNS). Tá žlčovitosť niektorých ľudí bola úplne šialená.
Ono je veľmi módne, najmä dnes, sťažovať sa, že politici rozdelili ľudí. Napríklad vtedy mal človek úplne opačný dojem: akonáhle politici, teda komunistická strana, už ľudí viac nekontrolovali, tí sa začali naplno prejavovať.
Aj v tomto je ten tridsaťročný vývoj smutný. Vtedy veľa ľudí optimisticky čakalo, že o takých tridsať rokov budeme nejakou lepšou, utrasenou, spokojnejšou, rôznorodo komunikujúcou spoločnosťou.
Niekde to aj platí, ulice sú pokojné, sú veľké skupiny ľudí, kde sa komunikuje zdvorilo, pokojne. Ale akonáhle dôjde na politiku, vlastne to vyzerá veľmi podobne, ako v roku 1990. Výlevy vášní, vulgarizmy, úplne zbytočné potýčky tam, kde to vôbec netreba.
Podarí sa toto niekedy zmeniť? Ja som stále optimista ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1934 / 372 / 39 / 19 ]
Normálne by som k tomu mal sympatie, veď ja sám, ak ste si všimli, už začínam trochu usmerňovať ku kroteniu všetkej tej žlče a vulgarizmov, ktorými zvlášť táto sociálna sieť prekypuje.
Mal by som k tomu sympatie, AŽ NA TO, ŽE:
1. sa takto sťažuje redaktorka SME. To je periodikum, ktoré sa správa oveľa horšie, ako hocikto, kto si len trochu ostrejšie uľaví. Osobne vo verejných diskusiách vyznávam tradičný bitský štýl: gentlemeni sa môžu voči sebe niekedy správať ostro, aj ironicky, dokonca aj zanadávať, ale slušný, civilizovaný človek nebude len tak klamať. Klamať a byť hlúpy je oveľa väčší prehrešok, ako byť trochu neslušný.
2. do svojich výhrad zahrnula to, že niekto hovorí nášmu psychopatovi bambus alebo hovno. Ok, tak k tomuto sympatie nemám. Pretože ten človek sa úplne sám vyčlenil z noriem civilizovanej spoločnosti.
Takže pani by som akurát odporučil, nech ide so svojím moralizovaním do pr.. do preč.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1046 / 547 / 33 / 33 ]
A keď vám hocikto povie nejakú vetu v štýle veď ten Sulík možno ani nie je taký zlý tak mu ten papier strčte do tváre.
Pretože toto, čo sme dnes zažili JE PRESNE SaS, čistokrvná Sloboda a Solidarita. Ak dostanú príležitosť, vždy vás nejako odrbú. ALE moderne, v súlade s pravidlami, s ocenením mimovládok za transparentnosť.
Do politiky vstupovali so sľubmi, že znížia počet poslancov NR SR a zavedú peňažný strop na nákup vládnych limuzín.
A po tých rokoch vy máte trt a Sulík ranč v Austrálii.
A my všetci ešte aj na krku Matoviča, Sulíkovo politické dieťa.
Oni sú čistá DNA našich domácich reformátorov. Tých, čo tlieskali kupónovej privatizácii, lebo vďaka nej tu bude veľká burza a všetci budeme kapitalistami.
Vy máte trt a nie akcie a burzu a iní si lietajú súkromnými lietadlami.
Sľubovali švajčiarske dôchodky. Ako tomu môžete neveriť, preboha, veď to hovoria ľudia v takýchto krásnych drahých oblekoch, perfektné účesy, aj diplomy.
Akurát vy máte zase len trt a nie švajčiarske dôchodky.
Presne v týchto koľajách nastúpila aj SaS. Odvodový bonus. Úplná hlúposť - vôbec nie originálna, túto myšlienku americká krajná pravica hlásala už roky, ale predať to domácim intelektuálom Sulík teda vedel.
A dodnes je ich miláčikom, prepiekli sa mu aj raňajky s Kočnerom rovnako ako Drobovi sladké manévre so Zsuzsovou a realitné kšefty - znovu s Kočnerom.
Kým neboli vo vláde, kričali, že treba napríklad poriadne zaplatiť učiteľov. Keď sú vo vláde, zrazu nič. Ale kde sú pri moci, znižujú platy iným, ako teraz vodičom v BA župe. V čase, keď sa o vodičov bije celá Európa!! Geniálne.
A verte mi, poslanci SaS zvyčajne v parlamente patria k tomu najodpornejšiemu, čo tam môžete stretnúť. Čistí pokrytci.
VOLÍ ICH LEN BLÁZON
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1888 / 1300 / 89 / 244 ]
Igor predstavil jej druhú časť a je jasné, prečo sa včera snažil predať s takým humbugom aspoň svoje rekreačné a športové poukazy pre deti. Aby mal aspoň niečo ?
Lebo v tom, čo predstavil dnes, už toho naozaj veľa nie je. Pár papierových drobností, o ktorých sa môžeme sporiť, či majú aspoň nejaký zmysel alebo nie, ale to je úplne všetko.
(Napr. daňový bonus na ZŤP zamestnanca je okej, ale z pohľadu zamestnanca je relatívne jedno, či mu štát pomáha priamou dotáciou alebo daňovým bonusom, otázka je skôr, čo je účinnejšie.)
Najsilnejší dojem z jeho tlačovky určite zanechala skvelá výhovorka, ako nenosiť rúško (natáčajú ma do dokumentárneho filmu). Ako už viacerí včera upozornili, toto je niečo, čo dokáže len Igor: vláda veľmi silno trvá na opatreniach a v rovnaký čas šéf celej koalície dáva občanom návod, ako to odrbať.
Génius, nový karpatský génius, tento chlapec.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 935 / 638 / 45 / 75 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 311 / 873 / 137 / 93 ]
Samosprávy sú zhrozené, že im Igorko v rámci svojej geniálnej reformy ide zobrať časť peňazí. Pritom jedine vďaka obrovskému nasadeniu samospráv nebolo celé jeho plošné testovanie obrovský krach.
Ako som aj vtedy upozorňoval, vláda nemala žiadne právomoci, aby to samosprávam nariaďovala a mali sa na to vykašľať. Ale chápem, že to bola pre ne ťažká pozícia.
Odmenu dostávajú teraz.
To, že nemáme ešte o pár tisíc mŕtvych viac, je aj zásluha zdravotníkov, ktorí so značným nasadením bojujú na covidových oddeleniach.
Sú to zväčša práve tí mladí, čo majú teoreticky pred sebou ešte veľkú časť kariéry, a bojujú (ako vieme, kopa starších zdravotníkov sa minulú zimu proste hodila PN, nemocničné oddelenia sa preventívne zatvárali. Pravda, ťažko im to za danej situácie vyčítať).
Vládna koalícia im teraz poriadne naložila tým, že ide prijať úpravu, podľa ktorej si bude môcť zdravotnikmi hýbať po nemocniciach a republike, ako sa jej zachce. Aj bez vyhlásenia núdzového stavu.
A to bez toho, aby doteraz zdravotníkom nejako slušnejšie finančne kompenzovala ich nasadenie.
A takto dopadne každý, kto bude s touto vládou jednať slušne: ošklbú vás, zneuctia, alebo sa na vás minimálne vykašlú. Lebo to je Boris, to je Igor, to je Richard. Je to ich DNA.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1350 / 497 / 17 / 77 ]
Do roka začala šoková terapia a pripravila sa rozsiahla privatizácia. A v reštitúcii dostal naspäť rodinné podniky.
V oficiálnej histórii, ako ju prezentujú masmédiá, sa takéto okamihy nepripomínajú. Tam prežíva veľmi dezinfikovaný imidž Václava Havla.
Existuje dokonca snaha popierať jeho humanitárne bombardovanie Juhoslávie. Jeden denník nedávno úplne drzo vydal článok, že výrok je mýtus.
V skutočnosti síce nepoužil priamo toto slovné spojenie (to aj málokto tvrdí), išlo o dlhšie výroky, kde hovoril, že táto akcia NATO je v poriadku, lebo je humanitárneho charakteru. Ľudí to vtedy neuveriteľne naštvalo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 926 / 245 / 55 / 59 ]
Stačí sa pozrieť na to, čo sa deje tento týždeň. Igor Matovič ohlásil nejaké ďalekosiahle preoranie daňovo-odvodového systému.
Moja otázka je: odkiaľ má na niečo podobné nejaký demokratický mandát? Do volieb s takýmto plánom nešiel.
Navyše, akú má vôbec legitimitu na zmeny vláda, ktorej KAŽDÝ člen má u obyvateľstva výrazne väčšiu nedôveru ako dôveru? A samotný Matovič má dôveru doslova minimálnu.
Ak by sme boli trochu civilizovanou krajinou, tak by mu to okamžite hneď na tlačovke masovo obúchali o hlavu všetci novinári.
V tomto sme demokraciu postavili na hlavu. V Nemecku, Rakúsku, Švédsku či Británii prakticky nemôžete zavádzať radikálne zmeny bez toho, aby ste ich aspoň nenaznačili voličom vo voľbách. Jedine v naozaj kritických chvíľach.
Lenže my rozhodne nie sme krajinou s demokraticky zmýšľajúcimi novinármi. U nás sa dokonca CENÍ, komentátorskou obcou, ak ste vyšli von s nejakým prekvápkom. Je to doslova perverzné. Ale my žijeme v perverznej politike, živenej perverznými ľuďmi.
Intelektuálom, veľkej časti politikov či aktivistov ani neprekáža, s akými klamstvami sa tu bežne narába. Volebné programy sú takmer vždy iba nejaké voľné slohové cvičenie. Niečo z toho sa aj môže realizovať. Ale nemusí. A pred voľbami sa nikto veľmi nezamýšľa nad tým, či tie veci vlastne dávajú naozaj zmysel.
Malo by to byť jedným z najväčších mobilizačných faktorov domácej scény. Komentátori, intelektuáli, aktívni akademici by mali ZÚRIŤ.
Ale nezúria, intelektuálov máme na omieľanie floskulí. Komentátorov na večné komentovanie nejakých kravín: čo kto povedal, či niekto niekoho urazil, alebo či sa niekto mal uraziť ale neurazil, alebo kto koho podrazí či by mal podraziť, či niekto v prejave vyznel dobre alebo nie, atakďalej, donekonečna.
Jedným z hlavných motorov domáceho diania je tiež neustále oznamovanie reforiem. Tie prakticky nikdy nesplnia, čo sa pri nich sľubovalo, ale akoby to nemalo nikomu prekážať.
O akej demokracii to v takom prípade môžeme hovoriť?
Ľuďom sa začalo klamať, a vo veľkom, už v novembri 1989. Václav Havel, vtedy ešte väčšine ľudí neznámy, vystúpil v televízii a povedal, že dovtedajší režim ho vykreslil ako nepriateľa socializmu, ale to nie je pravda.
Sľubovalo sa, že nebude žiadne hospodárske zemetrasenie, akurát sa ľuďom umožní slobodne podnikať.
A potom prišlo jedno zemetrasenie za druhým, korunované kupónovou privatizáciou.
Niečo z toho bolo možno nevyhnutné, veľké dejinné obraty sa nedajú robiť celkom v rukavičkách, jednotliví aktéri aj tak len zúfalo manévrujú v meniacom sa kontexte. Problém je, že ono sa to zachovalo.
Máme tu veľmi vplyvné kruhy ľudí, ktorí stále trvajú na tom, že obyvateľstvo je hlúpe, a podstatou politického procesu je nejako do rozhodujúcich štruktúr vpašovať ľudí, ktorých inak drvivá väčšina nechce.
A pritom klamať, a klamať a klamať a klamať.
A za toto všetko sú zodpovedné rôzne kruhy, aktivisti, pseudointelektuáli, občianski politici, a podobne, ktorí sa roky pokrytecky pretŕčajú na stránkach novín, pred kamerami a hovoria o demokratických hodnotách.
Rečnia o vyspelom Západe nielen bez toho, aby ho poznali, v jeho detailoch, v jeho kladoch aj záporoch, ale dokonca bez toho, aby boli ochotní prebrať aspoň základné črty tých západných demokracií.
Naopak sú im úplne, srdečne ukradnuté.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3330 / 239 / 6 / 34 ]
Nový policajný prezident sa napriek svojej rozporuplnej povesti neuviedol najhoršie. Ale veľmi rýchlo sa to snaží pokaziť.
Dnes vystúpil na výhražnej tlačovej besede, kde mnohokrát zdôraznil, že polícia je pripravená zasiahnuť proti demonštráciám, ktoré sa zajtra majú konať.
Rámcoval to tak, že pôjde o narušenie pietneho aktu a pietneho pripomínania si výročia. Okrem toho, že nie celkom pochopil význam prívlastku pietny, nepochopil celkom základnú vec: zajtra sa chystajú protesty a protestovať je základné ústavné právo.
Ja s tými zajtrajšími zhromaždeniami napríklad tiež nesúhlasím, nič s nimi nechcem mať (k tomu neskôr), ale: vysoký štátny úradník sa nemôže vyhrážať, akoby mu prekážali samotné protesty, s tým, že ich štátna moc stopne a hotovo.
To kde sme? A toto tu máme už mesiace, akonáhle je niečo zamerané proti vláde, zrazu nastúpia napríklad ostré vyhrážky protipandemickými opatreniami, hoci inak štátna moc opatrenia vynucuje veľmi laxne.
Iste, ak niekto bude behať pomedzi vozidlá alebo sa snažiť niečo rozbiť, polícia má zasiahnuť. To nie je jej právo, to netreba ohlasovať dopredu, to je jej povinnosť, na to ju daňoví poplatníci platia. A hotovo. Aká diskusia okolo toho?
Ale vyhrážať sa ľuďom, ktorí nebudú pietni ale nahnevaní???
Len tak mimochodom, toto robila presne aj moc pred Novembrom 1989 (ďalšia vec, čo si policajný prezident neuvedomuje). Apelovala na kľud, poriadok a že treba zasiahnuť proti rozvracačom ?
Nežijeme v žiadnom režime užívania si pietnych aktov. Vážený pán policajný prezident.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1569 / 658 / 55 / 86 ]
Nie každý sa týmto slovám poteší, ale komunikujem vždy otvorene.
V tejto chvíli máme vládu, ktorá má historicky pravdepodobne najnižšiu dôveru obyvateľstva od Novembra 89, ktorého výročie si práve pripomíname.
Vládu, ktorá sa oficiálne púšťa do obrovských projektov (investície a reformy v rámci Plánu obnovy aj eurofondov, daňovo-odvodová reforma) hoci nevie komunikovať ich zmysel ani reálnu pripravenosť.
A najmä na ne nemá LEGITIMITU vzhľadom na to, že mnohé z týchto vecí nekomunikovala vo volebných programoch a vzhľadom na, opäť zdôrazňujem, extrémne nízku dôveru obyvateľstva.
Alebo aj inak, ľudia sú nahnevaní do nepríčetnosti na prakticky všetko, čo táto vláda robí, a často aj na to, čo nerobí.
V tejto chvíli teda máme atmosféru zrelú na veľký, masový tlak na to, aby skončila.
Prečo sa nič také nedeje? Prečo nemáme žiadne väčšie protesty a dnešok nebude výnimkou?
Sú tu rôzne dôvody (ľudia sú nahnevaní, ale zároveň letargickí, mnohí hovoria, že aj tak nie je alternatíva..), ale jeden z hlavných je, že veľmi veľa ľudí by protestovať aj išlo, ale nie za týchto podmienok. Stretávam sa s tým každú chvíľu.
V lete sme videli obrázky toho, ako ľudia kričiaci o generálnom štrajku úplne nezmyselne blokujú dopravu. Iní chodili pred domy lekárov, alebo pred budovu, v ktorej sa konala lekárska konferencia, ďalší vykrikovať na policajtov, či vedia, čo je ústava. Čerešničkou na torte boli nájazdy antirúškarov na Lidl. Opäť niečo neuveriteľne nezmyselné, ak to mám povedať diplomaticky.
Zároveň sa ustálilo, že veľkú časť aktivít organizujú tí v zelených tričkách alebo ich odštiepenci. A to je jednoducho pre väčšinu ostatných ľudí stopka.
Protesty treba robiť tak, aby mali zmysel. Zmysel nemá urobiť stretnutie, ktoré potom médiá ľahko odprezentujú tak, že to zvyšok národa odplaší.
Ja viem, že na tie akce chodia aj ľudia, ktorí nie sú až takými priaznivcami kotlebovcov, len potrebujú naozaj zakričať, ako zle im táto vláda robí. Ale fakt je, že väčšina tam je z toho tábora, s ktorým, ostatní nechcú mať podľa možností nič spoločné.
Toto nie je nič automaticky proti voličom Kotlebu, sám som v minulosti hovoril, že si viem celkom predstaviť, prečo tej strane niekto (z malého mesta čo obcí, na ktoré Bratislava kašle, podráždený kaviarenskými médiami) na protest hodí hlas. Ale treba si uvedomiť,že to je rovnaký protest, ako keď niekto hodil hlas Matovičovi. Nie sú to ľudia, ktorí by, ak už nič iné, reálne niečo mohli riadiť.
Tlak na vládu treba robiť rozumne. Tak, ako, mimochodom, hocijaký tlak - prečo majú Francúzi, Nemci či Belgičania oveľa vyššie platy ako Slováci? Okrem iného preto, že si ich vedeli vyštrajkovať. A štrajkovať, to neznamená niekde sa postaviť a chvíľu vykrikovať vulgarizmy. To znamená zvážiť, kedy čo má zmysel robiť, potom poctivo organizovať. Presviedčať ľudí. Chce to rozum a naozajstné nasadenie, nie pár minúť pokrikovania niekde na chodníku. To platí pre štrajky (u nás také výnimočné, a toto je jeden z dôvodov), aj pre politické akcie, ako protesty.
Alebo, ak chcete, poviem to úplne natvrdo: zmysel pre dnešok, pre Slovensko, má protestujúci, ktorý príde aj na dve hodiny stáť pred Úrad vlády alebo budovu NR SR, prípadne aj každý týždeň. A ktorý vie pozvať, alebo vedľa ktorého sa bez problémov postaví, ďalších desať ľudí.
Nie protestujúci, ktorý sa ide v malej skupinke vykričať, a je mu jedno, ako sa naňho pozerá zvyšok ulice. Ani protestujúci , ktorý za týždeň napíše päťdesiat odkazov na Facebook, ako ich kur.a treba vyhádzať vidlami!! alebo podobné nezmysly. (Z mojej skúsenosti väčšinou ľudia, čo by sa zadýchali aj pri výstupe na tretie poschodie, nieto ešte, aby zvládli niekde behať a narábať vidlami).
Áno, aby som bol férový, veľmi veľa robia aj médiá. Veľmi dobre si pamätáme, čo vedeli vyvolať pri protestoch Za slušné Slovensko. Ale pozor, tie desaťtisíce ľudí vtedy neboli na námestiach preto, že ich niekto za to zplatil, ako, bohužiaľ, veľa ľudí zmätene vykrikuje tu na Facebooku.
Oni naozaj verili, vedení médiami, že bojujú za lepšiu spoločnosť a v mnohom sa im jednoducho nemožno čudovať, bolo tu veľa chorého. A nadávať im dnes, cholericky, vulgárne, rovnako, ako sa častujú očkovaní, alebo ľudia, čo proste dodržiavajú pravidlá (a pravidlá sú pravidlá, dokiaľ súd nepovie inak, bez ohľadu na pochybný ústavný základ v niektorých prípadoch) to všetko je nesmierne, nesmierne kontraproduktívne.
Dnes vidíte, že protesty vzdal aj Smer, stačilo im dvakrát, maximálne sa teraz niekde pripoja, ak sa im bude zdať, že je dosť ľudí a kamier.
Mimochodom, práca opozície je tiež niečo, o čom by sa dalo dlho diskutovať. Smer je napríklad zďaleka najbohatšia strana na Slovensku. Majú majetok za desiatky miliónov eur. Dostávajú každý rok obrovské peniaze od štátu, tento rok to bolo 7 miliónov. Za toto všetko urobiť dva protesty, niekoľko podaní na ústavný súd a potom už viac-menej len tlačovky, no.. ? To sa naozaj pre ľudí nedá urobiť viac, takisto ako sa nikto z opozície zjavne nehrnie do toho, aby robil aj odbornú prípravu na vládnutie?
Takto to hovorím, celkom otvorene, ako vždy. Proste férovo. Nebojte sa, protesty určite budú a je dobré stále niečo orgnanizovať. Ale naozaj tak, aby to ľudí prilákalo, alebo aspoň presviedčalo, nie odrádzalo.
Táto vláda je na pokraji svojho vlastného krachu. Stačí jedna dramatickejšia udalosť a ľudia sa na námestia pohrnú. Ak v tom bude doteraz mlčiaca väčšina vidieť zmysel. Nebráňte im v tom.
Samozrejme, ja som pripravený sa zapojiť kedykoľvek, aj ponúkam pomocnú ruku ľuďom, ktorí zmysluplne protestovať chcú.
Čiže, neberte to v zlom, len vysvetľujem, preč dnes nie. Samozrejme, ak chcete na tých uliciach dnes byť, zjavne vám nikto brániť nemôže.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5732 / 224 / 132 / 11 ]
Som veľmi rád, že moje pozvanie diskutovať prijali títo páni, ktorí mali takú kľúčovú rolu v mnohých okamihoch ponovembrového vývoja.
Bez ohľadu na to, či ste s ich politikou súhlasili alebo nesúhlasili, kto môže povedať, že tvoril históriu tak, ako oni?
Stačí si spomenúť na slávne zábery, na ktorých Vladimír Bajan, spolu s Jozefom Prokešom a Milanom Ftáčnikom symbolicky nesú čerstvo schválenú ústavu Slovenskej republiky.
A je veľmi osviežujúce diskutovať s ľuďmi, ktorí si nemusia niečo dokazovať, alebo získavať politické body, ale normálne, čestne, ľudsky, hovoria, ako vnímali svet a ako sa rozhodovali.
(diskusia sa v nasledujúcich hodinách bude aktualizovať o ďalšie odpovede a reakcie)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 822 / 59 / 2 / 5 ]
Toto je kríza inštitúcií, toto je Kocúrkovo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 239 / 771 / 57 / 139 ]
Toto je taký dosť otvorený text, aký obyčajne aktívny politik nenapíše, pretože voličov treba za každých okolností hladkať. A ja sám, ako teraz neaktívny politik, ho čoskoro vymažem a ak by mi ho v budúcnosti niekto pripomenul, budem tvrdiť, že vlastne neviem, ako sa vkladajú príspevky na Facebook. A toto vzniklo tak, že po klávesnici prebehla susedova mačka.
Ale pre inteligentného voliča stojí za to niečo takéto poznamenať. A na konci si dovolím dať pár rad, ako si vyberať politikov. Takže:
Včera som tu videl veľmi zaujímavú vetu. Vysvetlil som, prečo ani náhodou nepôjdem na nejaké protesty, ktoré tu prebehli. Niekto súhlasil, niekto nie. Ale čo ma zaujalo, boli asi dve-tri vyjadrenia v štýle no, nechce sa vám, ale potom sa budete tlačiť k válovu!!.
Stojí za to, si to všimnúť. Ani nie preto, že je smutné, ako kopa ľudí berie politiku ako válov (zjavne so závisťou). Ale, a to je dôležité, zároveň berú rečnenie, protestné alebo iné, ako nejakú prácu a hrdinstvo. (Organizovať protesty treba, ale nehovorím teraz o tom, hovorím o presvedčení, že niekto, kto vylezie na hocijakú tribúnu, je nejaký hrdina. Alebo kto si zakričí na hocijakej tlačovke.)
Ja som ako minister stál pred kamerami aj niekoľkokrát týždenne, zvyčajne pred miestnosťou vyslovene natrieskanou mikrofónmi a kamerami, ale nikdy mi nenapadlo toto považovať za nejakú hlavnú časť mojej práce. A najmä, nikdy by mi nenapadlo vyberať ľudí do exekutívnych pozícií (ak chcete, k válovu) podľa toho, kto ako veľmi niekde rečnil pred voľbami.
Ale ono to naozaj takto doslova primitívne na voličov často funguje. Nejaký politik usporiada každý druhý deň hodinovú tlačovku. Kde kričí, ukazuje grafy, hovorí, kto má za čo vinu. Medzi tými tlačovkami môže aj 20 hodín hrať golf, hladkať asistentku, podporovať sociálne postavenie francúzskych vinohradníkov, ale volič si aj tak obdivne povie, ten ale maká, už zase mal tlačovku! ?
Iste, aj rečniť treba, ale ak to niekto považuje za hlavnú kvalifikáciu pre verejný post, tak to len vyjadruje, prečo táto krajina často bohvieako nefunguje.
Predstavte si, že ste ministrom financií a na porade vám podriadení vysvetľujú, aká by bola efektívna sazba nejakej dane, alebo efekt zmeny odpisov, napočítaný podľa čisto statického modelu, alebo podľa ďalšieho, ale s dynamickými efektmi a nejakou behaviourálnou funkciou. Ak nerozumiete, o čom sa hovorí, ak k tomu neviete klásť inteligentné otázky, ak si neviete čítať podklady, tak zlým rozhodovaním, alebo nerozhodovaním, môžete obrať štátny rozpočet o desiatky alebo stovky miliónov ročne.
Predstavte si, že ste ministrom dopravy a máte riadiť sériu porád, kde máte vybrať projekt novej rýchlostnej cesty, stavaný ako PPP alebo ako čisto verejný projekt. Ak netušíte, ako fungujú PPP koncesie, ak nemáte ani šajnu o systéme verejného obstarávania alebo stavebných konaní, ak si neviete prečítať tabuľky s napočítanými NPV, tak ste v tom rozhodovaní dosť zbytočný. ALE pred voľbami ste niekde pekne rečnili alebo mali kritické tlačovky.
Alebo to poviem inak: predstavte si, že si potrebujete dať opraviť kúrenie v celom dome alebo dokonca postaviť dom. Možno si vyberiete príslušného opravára alebo stavbára čisto preto, že dobre vyzerá. Alebo si s ním dobre pokecáte o ženách. Alebo vám sympaticky povedal, že iní majstri zdierajú, zanadával na nich a ponúkol vám vcelku výhodnú cenu. To je všetko. Potom nekonečne veľa vecí pokazí a vy nadávate, aký je to zlodej, alebo blbec. Nie, blbec ste vy.
Bohužiaľ, takto funguje aj politika.
Pozor, bežný volič v skutočnosti často má celkom slušný inštinkt. Vie precítiť, že niekto v skutočnosti nemá nadanie lídra alebo sa len zúfalo hrá na odborníka. Toto vie vytočiť najmä kaviarenských politikov, ktorých hnevá, že volič neocení, ako oni vedia vysloviť veľa cudzích slov. V škole by dostali dobrú známku, ale ten volič nič.
Niekedy ten inštikt ako-tak zafunguje. Ale má to veľmi, veľmi obmedzenú účinnosť.
Pri politikoch naozaj treba mať aspoň snahu vyberať si ich trochu zodpovedne. Ak niekoho zvažujete, skúste sa napríklad pýtať:
- Povedal v posledných desiatich výstupoch aspoň niečo zaujímavé? Iste, politik nebude robiť publicistiku, ale ak vás len kŕmi, ako dobytok, frázami (podľa toho, z ktorého je tábora, bude veľa hovoriť buď o národe, o Slovákoch, alebo o slobode, o reformách) tak je malá pravdepodobnosť, že je to nejaký kompetentný človek alebo že to myslí dobre.
- Predstavte si, že by ste potrebovali, aby vám niekto pomohol vyriešiť nejaký zložitý problém. Predstavte si, že máte vyslať niekoho niekam, aby vás dobre reprezentoval. Kto by to bol?
- A, veľmi dôležitá otázka: čo má ten človek vlastne za sebou? Robil niečo, kde bolo potrebné aspoň trochu zložité rozhodovanie? Je to človek so širšími životnými skúsenosťami, takže sa bude vedieť orientovať v práci s ľuďmi, postaviť sa nezvyčajným okolnostiam, vcítiť sa do rôznych druhov problémov?
Fakt je, že voliči si často vyberajú niekoho, kto vyzerá a správa sa ako on, daný volič, ale má o milimeter viac odvahy alebo trochu výraznejšie vystupovanie. Krásne vie zakričať, kým ja to nejako neviem alebo ma nikto nepočúva.
Je to čiastočne pochopiteľné, ale je to veľmi zlé rozhodovanie.
Verte mi, za život som stretol veľmi veľa politikov. Mnohí ľudí berú ako dobytok a dajú im nažrať presne to, čo bude chutiť: vedia, aké frázy ponúknuť, čo kritizovať.
Nebuďte dobytok. A nebuďte ani tí, ktorí celé svoje životné traumy prenášajú do diskusií o politike. Nie je to tak, že vy sa za svoj život musíte pomstiť tak, že zvolíte stále nejakých ľudí, ktorí kričia, pretože vy by ste tiež chceli na celý svet kričať. Ani nie je dobré si, pre zmenu, niekoho vyberať akoby ste si listovali lifestyle časopisom, čisto na základe výzoru a sladkého prejavu. A potom sa sťažovať, že vás zase niekto sklamal, a všetci politici sú svine.
Buďte, ako voliči, inteligentní. Nevoľte niekoho, kto klame,. Nevoľte niekoho, komu by ste nezverili ani riadenie menšej firmy. Nevoľte niekoho, o kom vôbec netušíte, čo pred vstupom do politiky robil.
Lebo za stav krajiny sme zodpovední všetci. Aj tí vo verejných funkciách, aj tí, ktorí ich tam volia, a ktorí tiež, aj ako radoví občania, môžu v bežnom živote robiť veľa zlého, veľa dobrého, alebo nič.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6262 / 187 / 39 / 19 ]
článokJednou z hlavných čŕt vývoja po roku 1989 bolo sústavné rozbíjanie štátu a oslabovanie etiky služby pre štát. Rečami o tom, ako štát je vždy zlý vlastník, štát znamená ťažkopádnu byrokraciu a podobne.
Výsledky boli niekedy absurdné: v privatizácii našu energetiku kúpil taliansky štátny Enel. Najväčším dlhodobým investorom do domácej ekonomiky je Volkswagen, pološtátna firma (spolu ju ovládajú štát Dolné Sasko a firma Porsche, Nemci majú aj špeciálny federálny zákon na ochranu Volkswagenu). A našu obrovskú rafinériu ovláda MOL, maďarský koncern, ktorý de facto kontroluje maďarská vláda.
Politici aj aktivisti prispievali a prispievajú rétorikou, akoby sme boli len nejaký bezvýznamný kúsok zeme, ktorý musí hlavne ustráchane kontrolovať, či robíme veci tak, ako si to želajú nejaké mýtické medzinárodné organizácie, zahraniční politici a podobne.
Pre ideu silného štátu, samozrejme, neurobili veľa ani tí politici, ktorí síce občas o štáte či národe zarečnili, ale postarali sa o to, aby zo štátu viac zmizlo, ako sa tam rozvinulo. Ale, akokoľvek na to iní zlomyseľne poukazujú, vôbec to takto nemusí fungovať. Ak si vedia silné štátne štruktúry vybudovať iné európske národy, nie je dôvod, aby sme to nevedeli aj my.
Svoje robia aj postoje obyvateľstva, bohužiaľ. Veľká časť ľudí nemá rada víziu silného Slovenska, lebo je v tom obsiahnutý apel, aby sme sa zlepšovali tak, že sa budeme môcť porovnávať s veľmi dobrými alebo najlepšími. A to ľudia nemajú radi. Radšej nevymýšľať, byť spokojný s málom a poukazovať na to, že iní tiež nie sú dokonalí.
To ale nie je neprekonateľná prekážka v budovaní silného štátu, ak s tým politicky budeme vedieť narábať.
Tú víziu treba zdôrazňovať. Slovensko so špičkovými ľuďmi v štátnych službách. S ambicióznymi programami: výstavby, vedy, ale aj ochrany životného prostredia či sociálnych intervencií.
Tak, ako je normálne pre Francúza, Nemca či Rakúšana, že si okamžite spomenie na celý rad vecí z aktuálnej situácie v krajine, na ktoré môže byť hrdý (stavby, výrobky, osobnosti), tak by to malo platiť aj pre Slovensko.
Na to treba ľudí s odvahou, inteligenciou, určitou etikou a svetonázorom.
Alebo málo sebavedomá krajina so zanedbanými nemocničnými budovami, len minimom vedeckých objavov ročne, ktoré zarezonujú vo svete, prakticky zanedbateľnou modernou kultúrnou produkciou. Alebo fungujúci štát, kde sa každý rok niečo viditeľné rozvinie, postaví, vytvorí či objaví. A na to tu musí byť efektívna vláda.
Najväčšia výzva od roku 1989.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2553 / 128 / 1 / 12 ]
Bordel, bordel, bordel, bordel, bordel. Stále, pri každom jednom kroku, čo robia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 326 / 1100 / 48 / 122 ]
Peniaze sa niekde stratili (zmizli v diere všeobecného rozpočtu), žiaden rozvojový fond sa nevytvoril.
Čiže to dopadlo, ako so všetkými ostatými Matovičovými výmyslami. Len, aby sa nezabudlo
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 428 / 375 / 13 / 111 ]
Ministerstvo vnútra ide vytvoriť centrum boja proti hybridným hrozbám. Zamestná 50 ľudí a nalejú sa tam ťažké milióny z Plánu obnovy.
Celého nápadu by som sa dosť bál.
Samozrejme, v dnešnom svete už je prakticky nevyhnutnosť, aby štát monitoroval, čo sa na sieťach deje, aj informačne. Potiaľ je to v poriadku.
Problém je v tom, že celá táto problematika sa zvykne rámcovať ako boj (už to nie je šťastné) proti niekomu, kto na nás zvonku chce zaútočiť.
Vidíme to na problematike antivaxerských príbehov. Ľudia zo štruktúr ministerstva obrany, ktoré v tejto chvíli túto agendu vedie, aj z mimovládok blízkych ministerstvu sa niekoľko mesiacov až komicky snažia ešte aj toto napasovať na hybridné hrozby Ruska.
Pritom 90 percent kľúčových výrazov, slovných spojení antivaxerských príbehov ide veľmi ľahko vystopovať ku zdrojom. Je to americká konšpiračná, alternatívna scéna. Z veľmi veľkej časti sú to biznismeni s alternatívou: predávajú knihy, diéty, výživové doplnky a vedia už z minulosti, že šírenie strašidelných príbehov im na sieťach robí najlepšiu reklamu, úplne zdarma. Okrem toho sú to rôzni aktivisti, ktorí sa v téme proste našli. Veď pred pár mesiacmi o tom vyšla aj pekná kniha.
Jednoducho, aj naša konšpi scéna sa kŕmi najmä americkými exportmi.
Pekne to bolo vidno v prvej vlne covidu. Konšpi scéna stíchla, pretože nemala žiadne príbehy (vysvetlenia). Tie sa potom vynorili v Amerike a s určitým časovým oneskorením sa uchytili tu. Takto je to dodnes: nejaké konkrétne tvrdenie vybehne na amerických sieťach a do niekoľkých týždňov prebuble aj sem Ľudia z domácej konšpi scény začnú tvrdiť, ako prišli na niečo zaujímavé, všimli si niečo zaujímavé, v skutočnosti len opakujú, čo videli na nejakých weboch, ktoré to prebrali z tých amerických. (Je v tom obrovský kus irónie, ľudia, ktorí tvrdia, že nie sú ovce, opakujú doslova ako stádo, čo jedna vzdialená ovca zabečí a postupne sa to ako vlna roznesie a bečanie sa opakuje, a opakuje, a opakuje).
Samozrejme, patrí k absurdnostiam našej modernity, že na týchto amerických importoch fičí tá časť našej politickej scény, ktorá sa označuje za veľmi národnú ?
To, že sa tieto veci šíria z USA, má svoje dôvody. Je to kultúra, kde sa moc korporácií prejavuje mimoriadne výrazne a dopĺňa ju moc politických klík, ktorá má s proklamovanou demokraciou málo čo spoločného. To, čo sa všetko v skutočnosti deje, je ale pre veľa ľudí v skutočnosti príliš zložité na pochopenie, tak hľadajú nejaké jednoduché príbehy, do ktorých to všetko zhrnú. Toto všetko ovláda tento človek a hotovo. Alebo nejaký podobný rozprávkový príbeh.
Samozrejme, presne toto korporačnému svetu vyhovuje. Pred tridsiatimi rokmi by si ľudia nahnevaní na kapitalizmus išli niečo vymôcť štrajkom alebo inou politickou akciou. Dnes sedia doma a zúrivo zdieľajú somariny. Maximálne sa pár bláznov občas ide znemožniť na ulicu (ako všetci tí šamani a podobní pri útoku na Capitol). Byť tak vlastníkom väčších balíkov akcií, tak sa vždy cestou private jetom na Bahamy dohodnem s kamarátmi z nášho country club v Novom Anglicku, že pošleme ďalší balík peňazí na podporu nejakých komunít šíriacich tieto zábavné teórie.)
Navyše, treba si uvedomiť, že šírenie tzv. konšpiračných teórií má hlboký psychologicko-sociálny rozmer. Existujú veľmi silné dôvody, prečo časť ľudí (opustených, neorganizovaných, s pocitom ohrozenia zo straty identity) tieto veci šíri a nijako s tým nepohne boj s hybridnými hrozbami.
Aj preto, že tá strata racionality je všeobecná. A tým sa vraciam k tým, čo akože bojujú proti hybridným hrozbám. Už som aj tu niekoľkokrát upozorňoval, aké nezmysly vedia šíriť mimovládky (platené dokonca z NATO), o ľuďoch v masmédiách ani nehovorím. Nejde im o nápravu, o fakty, o posilnenie racionálnej komunikácie. Sú to čiastočne fanatici a čiastočne ľudia, ktorí vďačne na svojom fanatizme aspoň niečo zarobia. (Alebo nejakí študenti s veľmi jednoduchým myslením, ktorých si tieto mimovládky vedia najať a tí sú radi, že sú zrazu odborníci na nejaký boj.)
Aj preto, aby som sa naposledy vrátil k antivaxerským motívom, potrebujú šíriť, že to vlastne nejako vymyslel Putin - hoci by si len strelil do nohy, pretože ruská vláda tiež potrebuje s pandémiou bojovať a ako vidno, tiež tam majú podobné problémy s konšpi príbehmi, ako tu. Ale naši bojovníci proti hybridu sú schopní v sekunde prepnúť z módu, kde je Putin mocný manipulátor do módu, kde si nevie domyslieť ani úplne jednoduchú vec.
Podobne, ako konšpi scéna v pohode verí na mocného a ultra prefíkaného Gatesa, ktorý je ale zároveň úplný hlupák a kadečo zo svojich plánov prezradí na konferencii a zvyšok odhalí teta za počítačom v Hornej Dolnej ?
Jednoducho, v tomto boji sú dve strany, každá kričí na druhú niečo o hoaxoch a hlúposti, ale sú si veľmi podobné.
Výsledok? Všetky tieto boje proti hybridným hrozbám spoločnosť EŠTE VIAC polarizujú. Navyše, existuje veľmi reálna hrozba, že sa celá agenda len využije na veľmi drsnú cenzúru.
Vonkajšie hrozby sú hlavne vítaným politickým nástrojom a tiež pomáhajú odvracať pozornosť od vnútorých problémov krajiny. Trump sa k moci nedostal kvôli diabolským machináciám Putina, ale preto, ako dnes masa Američanov rozmýšľa a funguje. Ale pre určité kruhy je výhodné povedať, že to všetko Putin ? A u nás je to podobné.
To, čo potrebujeme, aby sme neboli tiež úplne dezorientovanou spoločnosťou plnou nenávosti, je iné fungovanie masmédií, iné fungovanie politiky, lepšie vzdelávanie ani nie tak v školách (aj to, ale z iných dôvodov) ale jednoducho spoločnosti - v tom, ako funguje politika, ako funguje ľudstvo.
Je to beh na dlhú trať a vyžaduje si to oveľa väčšie nasadenie, ako zobrať pár mimovládkarskych odborníkov a zožrať nejaké európske zdroje na boj proti hrozbám.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5826 / 248 / 36 / 42 ]
Naozaj. Proste, predstavte si, že vyrábate chaos a chaos. V pandemických opatreniach. V príprave na čerpanie bruselských miliárd (bude to najväčší finančný prúser v dejinách SR). Aj v tom, že štát ako taký stráca rešpekt, lebo polovica tlačoviek a iných výstupov je jednoducho smiešna.
Predstavte si, že ste členom skupiny ľudí, ktorou národ vo svojej väčšine úplne otvorene opovrhuje. Nie, že ju neznáša, OPOVRHUJE ňou (a na ulici počúvate o Matelkovi, Štartérovi, Bábkoherečke, Kaderníkovi, Križiakovi...).
Ja naozaj netuším, ako sa taký človek pozerá do očí svojim blízkym. Chcel by som to raz vidieť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 709 / 468 / 62 / 47 ]
Pokojná, vecná, kultivovaná debata, veľmi to oceňujem.
Tu je jej druhá časť:
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 247 / 77 / 8 / 6 ]
Ešte na jar minulého roku som dohodol rozhovor s Kráľovským astronómom Martinom Reesom, na jeho pôsobisku v Cambridge, ale kým som mohol vycestovať, aj s televíznym štábom, covid zavrel hranice.
Potom sme museli zrušiť aj Vedecký veľtrh, každoročnú interaktívnu výstavu vedy, najmä pre mládež.
Táto doba ale aspoň dáva priestor na premýšľanie. Napríklad o tom, ako zlepšiť riadenie vedy u nás, či ako ju lepšie vyučovať. Na to, ako raz pohneme so slovenskou vedou, sa do budúcnosti teším takmer zo všetkého najviac.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 571 / 80 / 6 / 3 ]
Jedna drobná poznámka: dnes sa tí, ktorí ešte majú silu sledovať politiku, zabávajú na zúfalej tlačovke Igora Matoviča (alebo zúria). Vymýšľal si ešte aj veľkosti reštauračných jedál, aby mal čo povedať národu.
A teraz sa vás opýtam: viete, koľko odborných konferencií alebo aspoň miniseminárov usporiadala od volieb naša parlamentná opozícia? Aby oni nemuseli po voľbách zúfalo vymýšľať, ako ľuďom demonštrovať, že vládnu? Koľko odborných textov vydala, sama alebo cez svoje spriaznené think-tanky?
Nula.
A tým máte v skratke opísanú tragédiu krajiny. Máme buď strany, ktoré vyrábajú marketingové reformy, bez toho aby ich zaujímalo, čo urobia v praxi.
No a potom je tu zvyšok, to sú strany, ktorých predstaviteľov tieto veci nezaujímajú.
Ako to potom vyzerá v praxi? Voľby vás vynesú k moci. Riadite nejaký rezort, niečo treba riešiť napríklad v IT oblasti, tak mávnete, nech sa to nejako vyrieši. A potom ešte raz a ešte raz. A o tri-štyri roky zisťujete, že máte v rezorte niekoľko nekompatibilných databázových systémov, kopa vecí sa už nedá opraviť, lebo sa nemyslelo na ne na začiatku. A celé to stojí o desať, dvadsať miliónov viac, ako by to stálo, keby sa to celé pozorne a s rozmyslom riadilo od začiatku.
Alebo vypočujete nejakú veľmi hlasnú skupinu občanov, predložíte novelu nejakého zákona, tá prejde a potom prídete na to, že ste si vôbec neuvedomili, ako novela poškodí pre zmenu nejakú inú skupinu občanov, alebo skomplikuje niečo, na čo ste nemysleli.
Alebo sa podujmete riešiť nejakú komplikovanú oblasť (systém platieb v zdravotníctve, kurikulárnu politiku, módy pracovno-právnych vzťahov..) a zistujete, že je to také zložité a každá zaujmová aj odborná skupina má tak iný názor, že jednoducho neviete rozhodnúť. Roky plynú, ľudia sa hádajú...radšej ste to ani nemali otvárať.
A takto by sa dalo pokračovať ďalej. Uvádzam pomerne abstraktné príklady, ale ony sa dejú úplne konkrétne. Naozaj je pravda, že sme prešustrovali stámilióny eur na digitalizáciu úplne hrozným spôsobom. Naozaj je pravda, že sa roky mrhá obrovská energia na rôzne reformy a novely zákonov, ktoré sa potom musia prerobiť, lebo sú proste od začiatku zle pripravené.
V tejto krajine sa mrhá strašne. Peniazmi, časom ľudí, dobrou vôľou odborníkov, ktorých je zúfalo málo a po čase z verejného sektora radšej mnohí idú niekam inam (napríklad do eurofondových projektov, ktoré predtým kritizovali, ale sú to peniaze a v schaosenej spoločnosti je racionálne si niečo trhnúť, kým vás tá spoločnosť nezadusí).
Ešte si teda dovolím poznamenať, že strany dostávajú veľmi slušné peniaze na svoj chod. Čo za tie prostriedky tvoria?
Pre občanov aj pre médiá je, pravda, pohodlnejšie - lebo sa to ľahšie chápe - tvrdiť, že sa máme zle, lebo sa kradne. V skutočnosti len pomerne málo hráčov na Slovensku postupuje tak, že si systematicky obsadzujú nejaké veci dva kroky dopredu. Prvoradý je chaos - a v tom chaose už sa jednoducho každý snaží zariadiť podľa svojho.
Nie, bordel nie je len u Matoviča, je to črta nášho systému. Môžem si to dovoliť povedať pomerne autoritatívne, pretože som mal možnosť nazrieť do kuchyne politických strán aj u nás, aj vo svete.
Je dôvod, prečo v Rakúsku dokázali nedávno postaviť obrovskú hlavnú železničnú stanicu v hlavnom meste aj veľký univerzitný campus, aj tam majú hory prešpikované desiatkami tunelov, kým my oslavujeme, keď sa nejako podarí postaviť jeden. A raz za päť rokov o kilometer natiahnuť električkovú trať v hlavnom meste.
Je dôvod, prečo v Británii vláda Tonyho Blaira povedala, že nebude tolerovať slumy a naozaj premenila zúbožené štvrte Manchestru, južného Londýna a inde na moderné metropolitné zóny. Ale oni to roky pripravovali, ešte v opozícii. Keď som bol na poslednej straníckej konferencii Labour Party pred tým, ako sa v roku 1997 dostala k moci, bežala tam kopa seminárov, prezentovali sa odborné dokumenty: k politike trhu práce, k politike starostlivosti o dieťa aj k New Deal for Communities, ako sa volal práve program výstavby.
Často to zdôrazňujem: Slovensko je v zásade bohatá krajina, len mrhá zdrojmi. Navyše by mohla byť výrazne bohatšia - my žijeme v tesnom susedstve najrozvinutejšieho nadnárodného regiónu sveta (nie nadarmo sa o oblasti Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, severného Talianska, severného Francúzska, Beneluxu a južnej Škandinávie hovorí ako o zlatom trojuholníku). Len sa vedieť hospodársky viac zapojiť.
Samozrejme, voliči majú väčšinou extrémne nízke ambície, aj pre seba ale najmä pre krajinu a politici to vedia. Vedia, že stačí hrať šou, robiť nejaký cirkus, ktorý zaujme.
Vidíme to aj v posledné dni. Opozícia sa polovicu času venuje tomu, čo je tak ešte najmenej dôležité: Sulíkovej dcére, Čaputovej priateľovi, atď.
Kým sa toto nezmení, budeme žiť v bludnom kruhu. Po Matovičovi príde zase nejaký smer, po ňom zase nejaký matovič, a tak dookola.
Vôbec nám takýto obraz nesvedčí z hľadiska našej polohy v strede Európy, vôbec to nedáva základy pre sebavedomú, všestranne rozvinutú krajinu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5008 / 240 / 50 / 32 ]
Úplne to vyšumelo. Ľudia už vedia, že z toho, čo on ohlási ako vážnu reformu, aj tak skoro nikdy nič nie je.
A tak tam poskakoval pred nejakými grafmi, aby on, plagiátor, vyzeral ako vážny ekonóm, a národu je to srdečne jedno.
Pritom tlačovka zrejme bola rovnako vtipná, ako všetky jeho výstupy (nepozerám jeho klauniády, pozrel som si článok v tlači). Chcel by aj do detailu regulovať reštaurácie, ktoré by museli povinne ponúkať polovičné menu aj trištvrťové menu, a podobné somariny.
Mimochodom, ak by vláda chcela naozaj urobiť nejakú revolúciu pre živnostníkov, je jasné, čo by to malo byť: narovnať trh práce tak, aby sme nemali toľko živnostníkov, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami. Sme v tom úplne vychýlení oproti väčšine európskych krajín. Ľudia tým prichádzajú o významné benefity pri svojej ochrane.
Aj keď - úplne najväčšia revolúcia by bola, keby si už čoskoro mohol každý živnostník, podnikateľ, zamestnanec aj nezamestnaný škrtnúť zo svojho života najväčší paušálny výdavok ťažiaci túto krajinu: Igora Matoviča.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1146 / 607 / 24 / 59 ]
Neuveriteľné. Táto inak ledva viditeľná ministerka sa doteraz podľa vlastných slov snaží v koalícii nájsť podporu pre tento absurdný výmysel.
Naši novinári majú pritom už teraz privilégiá ako málokto v Európe. Máme veľmi laxné akreditačné podmienky, veľmi voľný prístup novinárov k politikom. A najmä, súdy sú extrémne pomalé a laxné v súdení prípadov, keď vás niekto v médiách očierňuje a takmer na všetko sa nájde zázračná formulka, že verejne činná osoba musí zniesť aj prehnanú kritiku. V Nemecku, Británii či Francúzsku by si to dovoliť nemohli, u nás áno.
Ironicky, jeden z mála prípadov, keď novinára za difamáciu zatiaľ úspešne stíhajú, sa týka manžela pani ministerky, z bulvárneho periodika. Otázka je, či si celý zákon nevymyslela kvôli nemu, kým dobehnú odvolania, ale to len špekulujem.
Ak už, tak dnes skôr potrebujú občania ochranu pred novinármi, nie naopak.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 967 / 230 / 11 / 32 ]
K ním navrhovanej milionárskej dani povedal, že hlavne to dá možnosť kontrolovať niektorým ľuďom majetok.
Asi je jasné, po čom v skutočnosti ide. Tá daň je tak nízka (0,1 percenta majetku), že do štátneho rozpočtu neprinesie skoro nič, takže sa aj ľudia logicky pýtali, načo to vlastne oznamoval.
Ale Igorovi netreba uprieť určitú perfídnu prefíkanosť. V tom ho práve vždy zvykli podceňovať. V podstate chce páku na to, aby mohol vydierať najbohatších ľudí v krajine. Ak ma nebudete podporovať, idem vám kontrolovať majetky.
Potrebuje ich médiá, ich peniaze (videli sme, ako hneď po voľbách jeden z najbohatších ľudí v krajine, Milan Fiľo, sklapol opätky a daroval pol milióna na Igorov nezmyselný fond solidarity, či ako sa to volalo). A hlavne im naznačiť, kam tie peniaze nedávať (napríklad opozícii, alebo na hocijaké akcie, ktoré by mu mohli robiť nepríjemnosti).
Na toto si treba dávať pozor. Sú druhy psychopatov, ktorí sa okrem vytvárania chaosu vedia náruživo sústrediť na ovládanie ľudí, ktorých ovládať potrebujú.
A vieme, čo je Igor.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1110 / 789 / 34 / 133 ]
Ale naozaj treba pracovať. Doteraz to bolo veľmi laxné. Viem to z vlastnej skúsenosti:
Po vypuknutí prvej vlny som zúril, keď som videl, ako pomaly vláda koná pri zostavovaní pomoci ľuďom a podnikom.
Pripravil som preto, v apríli 2020, rozsiahly materiál, kde som so spolupracovníkmi ukázal, čo všetko medzitým už urobili iné európske vlády.
Sú to desiatky a desiatky strán textu a prehľadných tabuliek s presným popisom opatrení. Aby to inšpirovalo vládu (aj tak opatrenia kopírovala, väčšinou podľa Čechov) a aby mohli médiá porovnávať. Link na materiál prikladám, pre zaujímavosť.
Spravili sme to expresne rýchlo. Zavolal som do Londýna známemu, exporadcovi troch britských premiérov, či mi vie helfnúť. Dal dokopy malý tím a spolu sme rýchlo spracovali tento obrovský materiál.
Potom prišli dva ďalšie materiály: prehľad o protiepidemických opatreniach v iných krajinách a najmä (!!!) návrh desiatich opatrení, ako pomôcť hospodárstvu.
Obsahoval veci, ktoré odvtedy aplikovali iné krajiny, napríklad rozvinutie malých infraštruktúrnych projektov. Tie toľko nepodliehajú pandemickým rizikám a môžu významne pomôcť zamestnanosti, najmä v regiónoch. Jednoducho, boli to návrhy, ako sa z krízy inteligentne s čo najmenšími škodami dostať.
U nás ale napriek tomu komplexná, premyslená odpoveď chýbala a chýba. Mimochodom, tá pomalosť opatrení sa netýka len tejto vlády, pomerne laxná bola aj tá predošlá, ktorá odchádzala, ale stále mala pracovať naplno.
Vtedy na jar sa ku mne pripojili aj špičkoví vedci s výzvou k novej vláde, aby sa spamätala a začala krajinu normálne riadiť.
Inými slovami, robil som, čo sa dalo. Vtedy panikárili aj podnikatelia, takže ku mne prichádzali výzvy, či môžem ešte viac burcovať. (Bohužiaľ, ako to už s podnikateľmi býva, postupne sa sústredili na to, ako si od vlády individuálne vymôcť čo najviac peňazí, namiesto toho, aby sa zjednotili a tlačili efektívnejšie.)
Na jeseň som potom začal už radšej burcovať ľudí k politickejším krokom. Za pár týždňov sa vyzbieralo takmer 80 tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách. Na to už musela reagovať aj parlamentná opozícia a tak si agendu referenda osvojila, čo bolo dobre (aj keď vieme, ako to zatiaľ dopadlo).
V zime som nechcel zbytočne vytvárať ľuďom riziká v zlej pandemickej situácii masovými aktivitami, a tak som organizoval aspoň protestné akcie napríklad tak, že sme na námestie pred Úradom vlády osadili tisíc krížov na pamiatku obetí covidu a pripomienku, kto za časť týchto obetí môže (kríže na námestí potom začal robiť kde-kto, u nás aj v Čechách). A prišli aj iné akcie - celú zimu som tak verejné protesty - aspoň takouto formou - robil prakticky len ja.
Celkom vydarený protest sme potom, už s davom ľudí, urobili hneď po uvoľnení opatrení na jar (mimochodom, video z tohto protestu patrilo na jar k najsledovanejším politickým videám na Slovensku).
Perlička: ľudia to zjavne celkom kvitovali ? a tak som si v živote nevypil toľko kávy na účet podniku alebo nezjedol toľko zákuskov zadarmo, (a musel som, normálne ich veľmi nejedávam) lebo mi majitelia kaviarní chceli nejako prejaviť, že všetko oceňujú ?.
Mimochodom, toto všetko je len maličká časť mojich aktivít. Som technokrat a najväčšiu časť môjho času venujem odbornej práci, príprave návrhov na to, čo v budúcnosti s naším zdravotníctvom, infraštruktúrou, školstvom, a vôbec, so štátom.
Nič z toho nie je ľahké robiť. Letargia ľudí je značná: politikov, podnikateľov, bežných občanov. Nie, chuť zanadávať si cez Facebook nie je to isté, ako chuť zapojiť sa a niečo urobiť. A, samozrejme, ako človeka, ktorý strávil štvrtinu života mimo Slovenska, ma stále trochu udivuje aj to, že ľudia považujú za nejaký veľký občiansky výkon občas ísť na nejakú demonštráciu. Treba toho oveľa viac. Oveľa, oveľa viac.
To, čo mňa osobne posmeľuje, je práve to, že postupne sa ľudia pridávajú. Najlepšie je, samozrejme, mať vo svojom okolí tím - ľudí, čo si už niečím preskákali, vedia sa venovať niečomu špecifickému a urobiť to dobre.
A postupne sa, aspoň prejavovaním sympatií pridávajú aj mnohí iní.
To je dobre ? Máme pred sebou komplikovanú zimu, ale tentokrát už budeme musieť poriadne zabrať, všetci spolu.
A najmä bude treba, aby sa ľudia začali viac SPÁJAŤ. Hádam to dokážeme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4378 / 110 / 6 / 5 ]
- nezákonné odpočúvanie opozície
- stratu minimálne pol miliardy eurofondov (konzervatívny odhad a ešte to zrejme bude rásť)
- tisíce mŕtvych covidom nad rámec toho, čo postihlo porovnateľné krajiny
- pol miliardy vyhodených na celoplošné testovanie, ako jediní na svete, čisto politickým rozhodnutím, proti názoru aj odborných poradcov v službách vlády
- minimálne päťdesiat miliónov verejných zdrojov vyhodených úplne zbytočne len toto leto (lotéria plus protiprávne vyplatená pomoc schránkovým firmám)
- neplnenie prakticky ničoho z volebných programov vládnych strán (a to aj po zohľadnení komplikáci spôsobených pandémiou, ktoré ale na väčšinu sľubov nemali žiaden vplyv)
A to som naozaj vymenoval len tie najdôležitejšie a úplne konkrétne dokladovateľné veci k dnešnému dátumu.
Je jasné, že počas nastávajúceho lockdownu sa toho tak veľa diať nebude. Ale po ňom očakávam
- od prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, že stav vecí bude jasne pomenúvať.
- od všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že schvália zákon umožňujúci vyvolanie predčasných volieb referendom.
- od občanov, prosím, že sa budú aktívne zapájať do tvorby alternatívy k tejto vláde a do nátlakových akcií. Mlčiaca väčšina musí prestať mlčať.
Vládna koalícia nemá legitimitu. Každý, kto sa podieľa na jej udržaní pri moci, poškodzuje Slovenskú republiku. Dokázateľne, jednoznačne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1448 / 698 / 30 / 153 ]
A veľmi detailne a zrozumiteľne to vysvetlila.
A to sa ešte špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nedávno vyjadril, že tie odposluchy bude možné použiť v iných prípadoch. Nebude, súd ich nemôže pripustiť.
Toto je celý problém súčasného ťaženia za spravodlivosť. V skutočnosti je to až príliš prehľadne proste mocenský boj.
Nejde sa po prípadoch podľa závažnosti skutku, ale podľa mocenských rozmerov.
A v tomto boji si pištoľníci čoraz častejšie strelia sami do nohy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 638 / 1100 / 49 / 154 ]
Tento post nebude taký optimistický, ako niektoré iné. Ale aj to občas treba:
Je to fakt, zlyhávame ako spoločnosť, a vôbec to neplatí len na vládu. Spomeniem niektoré veci, ktoré som už v minulosti spomenul, ale potom pridám nové.
Neviem si predstaviť, ako by v civilizovanej spoločnosti akademická obec strpela mať ako svojho ministra plagiátora. Naši akademici vydali nejaké tradične vlažné vyjadrenie a odvtedy s ním žijú.
O predsedovi parlamentu sa škoda už vyjadrovať - ak tohoto človeka vedela prehltnúť naša moralizujúca kaviareň, prezidentka, ak mu neohlásili hneď na začiatku spoločenský bojkot, tak ja naozaj neviem, o čom sa bavíme.
Zlyháva právnická obec, veľmi málo kto sa vedel rozumne, zodpovedne verejne vyjadrovať k tomu, čo sa tu deje aj po právnej stránke.
To sú ale tie politické veci.
Ale čo napríklad ničí pandémia síce veľmi, ale stále tak trochu neviditeľne? Naše deti.
Susedné Rakúsko dalo len na tento rok 200 miliónov eur len na dodatočnú výučbu: extra hodiny, najmä v lete, plus dočasne prijali tisíce vyučujúcich. Aby dohnali, kde deti vykazovali zaostávanie, aby sa deti na čas rozdelili do menších skupín, a mohli byť pod intenzívnejším dohľadom.
Nie, neurobili to preto, že sú bohatšia krajina: použili na to eurofondy.
U nás nebola žiadna diskusia o ničom: ani o extra prostriedkoch do školstva (človeku je doslova zle, keď vidí, ako tu stále fičia eurofondy), ani o naozajstnej podpore školám, deťom.
(Ani nejdem spomínať, že práve pred pár dňami Rakúšania vyčlenili aj takmer 100 miliónov eurofondov špeciálne na pomoc mladým ľuďom postihnutým pandémiou, najmä stratou zamestnania. Aby do života nevykročili úplne zle.)
A nie je to len vec vlády. Sám som si niekoľkokrát od začiatku pandémie prešiel diskusiami napríklad s podnikateľmi, ktorým som povedal, že podpora školám, deťom, sa predsa dá zorganizovať a naozaj to treba. Ale ľuďom je to doslova jedno.
To, že máme vládu, akú máme, je už len taká čerešnička na torte. Ale my, ako spoločnosť, naozaj nefungujeme: z hľadiska ľudí, ktorí trochu myslia na celok, nie len na svoje záujmy, z hľadiska sebavedomých komunít profesionálov, ochotných sa smelo postaviť za nejaké štandardy.
A samozrejme, že na to treba stále upozorňovať. Lebo jedna z najtoxickejíšch vecí v našom verejnom živote je, že nielen bežní ľudia, ale aj aké-také elity si zvykli vyhovárať sa, že vlastne všetko by mala robiť, za všetko sa nejako morálne zodpovedne cítiť, len vláda.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2505 / 296 / 21 / 52 ]
Vláda tým znovu minimálne balansuje na hrane zákona, ktorý nedovoľuje len tak mať núdzový stav preventívne. Ale oni ho majú preventívne schválený rovno na tri mesiace dopredu.
Je zjavné, o čo ide predovšetkým: aby sa mohli vysporiadať so všetkými formami odporu prostriedkami, ktoré im umožňuje práve núdzový stav.
Celé toto právne bahno tu náme už vyše roka a je na pováženie, že sme mali len veľmi málo právnikov, ktorí sa odvážili, alebo na to intelektuálne majú, aby sa k týmto problémom verejne vyjadrovali.
Nech už som si o Radoslavovi Procházkovi myslel hocičo ako o politikovi, v tomto bol a je naozaj svetlou výnimkou, otvorene a (na rozdiel od pár iných, ktorí si robia z týchto tém bláznivé PR) aj fundovane tieto veci verejne rozoberá. Za to mu tlieskam.
Aj preto znovu zdôrazňujem, budem zdôrazňovať a neprestanem, kým to nebude niekedy v budúcnosti pred súdom: nie sme nejaká stredoázijská diktatúra, toto sa jednoducho musí raz riadne vyšetriť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1015 / 667 / 56 / 83 ]
To on rád, kampane, náplň jeho života.
Presne, čo mu už rok tak ide. Testovacia kampaň, lotéria, kampaň za podrobnejšie reštauračné jedálne lístky.
Po tomto už na Slovensku nebude platiť tradičné jarné vynášanie Moreny, každú jar sa tradične bude vynášať figurína Matoviča.
Mimochodom, držme sa všetci pri zmysloch, aj v lockdowne (za ktorý teraz už nemôže len vláda), hlavne nestratiť energiu. To by im najviac vyhovovalo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 556 / 759 / 81 / 65 ]
- čo s nezamestnanými. Od začiatku pandémie upozorňujem, že my máme najmä veľmi veľa neoficiálnych nezamestnaných - ľudí, čo prežívajú na krátkodobých kontraktoch a pri hospodárskych otrasoch sú rýchlo bez práce. Často je to hrozné najmä v regiónoch, lebo ak máte pár mesiacov zavreté hotely, tak sa zbalia aj tie zvyšky práceschopných, čo tam v turistickom rucho robia, a v budúcnosti sa to bude reštartovať veľmi ťažko. Ale podobné je to aj s úplne regulérnymi nezamestnanými.
- čo s firmami a ich odškodnením
- čo s deťmi, ktoré sa stále viac prepadajú do bahna covidovej letargie (a čoskoro ešte viac, školy sa zrejme do desať dní zavrú). Nemáme žiadnu národnú mobilizáciu (a už vôbec nie mobilizáciu ministerstva, ale to ani netreba čakať). Toto bude mať do budúcna veľké dôsledky
- čo s eurofondmi, ktoré vláda vôbec nemá pod kontrolou. To sú miliardy a miliardy, oveľa dôležitejšie, ako to, či sa zjednoduší daňovo-odvodový systém
Ale nie, radšej sa tu bude trieskať o návrhoch šialenca, ktorý povymetal reformné truhlice, pridal k tomu pár svojich kreatívnych nápadov a teraz sa teší, že je zase stredobodom pozornosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1337 / 222 / 8 / 32 ]
Samozrejme, hlavný hygienik ani po 12 hodinách už trvajúceho lockdownu nevyprodukoval vyhlášku, ktorú mal bezodkladne vyprodukovať podľa včerajšieho uznesenia vlády, upravujúcu zatváranie gastroprevádzok, hotelov, a tak.
Je to v celom tom bordeli len taká drobnosť, ale tiež to vypovedá o tom, ako sa tu vládne.
Vláda namiesto tvrdého vymáhania homeofficu všade tam, kde sa dá pracovať z domu, včera vyprodukovala len klasicky neprehľadné pravidlá pohybu ľudí, ktoré často nejde ani vymáhať.
Namiesto okamžitého oznámenia okamžitých kompenzácií firmám (slušné vlády ich oznamujú spoločne s opatreniami) len naznačila, čo sa možno bude v budúcnosti zavádzať.
Najmä ale: je úplne zjavné, že sa tu celé mesiace nerobilo nič z hľadiska prípravy na túto vlnu, hoci zvesti o delte tu boli dlho. Básnilo sa o umelých ventiláciách, a funguje ich ešte menej, ako počas minulej vlny. (A treba zverejniť, ako sme v nich vlastne účinní oproti zahraničiu.) Hovorilo sa o vďačnosti zdravotníkom, ale tí zjavne radšej odchádzajú po tom, čo si všetko za posledné mesiace prežili, bez nejakej normálnej kompenzácie.
Ešteže nie sme vo vojne. Ktokoľvek by nás už napadol, kapitulovali by sme do pár hodín.
Len vláda by k tomu smolila vyhlášku ešte ďalší týždeň.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1283 / 487 / 35 / 66 ]
Teraz svoju najnovšiu vášeň, poukazy, rozvinul do podoby, ktorá je tým najkomplikovanejším a najmenej efektívnym spôsobom, ako pomôcť prevádzkam. Ale on veľmi chce, aby to bolo tak, že on, Igor Veľký, láskavo niečo daruje, tentoraz ľuďom nad 60 rokov, čo sa dajú očkovať. Krásny poukaz od milostivého vladára.
Ja si pri tomto spôsobe informovania už začínam klásť otázku, či ten, čo potrebuje nejaké lieky, je naozaj len on.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 530 / 678 / 78 / 76 ]
Ak poznáte hĺbavého stredoškoláka, dajte mu vedieť o tejto súťaži (môže vyhrať aj zaujímavé ceny).
Súťaž je len malou časťou projektu Esej. Ten má pomáhať školám v zavádzaní špecifického nástroja, písania esejí, ako to poznáme z niektorých iných krajín, do školského procesu.
(Na snímke je odovzdávanie cien finalistom v roku 2019.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 459 / 102 / 7 / 7 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 143 / 180 / 18 / 1 ]
Takú zaujímavú otázku som dostal: či pozerám nedeľné diskusné relácie.
Nie, nikdy.
Naposledy som nejakú našu celú nedeľnú diskusiu videl niekedy v 90. rokoch. (Ak teda nepočítam nejakú, kde som ja priamo sedel, počas mojej aktívnej politickej kariéry.)
Jednak nemám televízor a keď prídem niekam, kde majú zapnutý program niektorej z hlavných slovenských televízií, som zhrozený z toho, aký odpad sú ľudia ochotní pustiť si do domácností.
A najmä: špeciálne politické diskusie u nás majú veľmi nízku úroveň. Občas si pár minút musím pozrieť, napríklad preto, že ma niekto žiada o vyjadrenie k tomu, čo tam niekto povedal, ale v tom prípade je to pár minút utrpenia.
Jednak je to zle moderované, jednak to v plnej nahote odhaľuje katastrofálnu plytkosť našej politiky.
Ak už, tak musím pochváliť TA3, ktorá má celkom dobre moderované večerné diskusie aj, mimochodom, tie, menej politické, skôr odborné poludňajšie diskusie s jedným hosťom. Navyše, veľmi svedomito dávajú rôzne druhy tlačoviek.
Rád som si kedysi, keď som býval v Prahe, občas pozrel české nedeľné politické diskusie, ktoré mala ich verejnoprávna televízia vždy dobré, aj pred Václavom Moravcom (pravda, ČT je o niekoľko kategórií vyššie oproti našej verejnoprávnej televízii, napriek tomu, že sa ju ostatný riaditeľ, ktorý prišiel z Novy, snaží zničiť).
Celkom rád si o pár mesiacov asi pozriem nejaké debaty k francúzskym prezidentským voľbám. Oni tam tak veľa nepovedia, bude to zbierka klišé, ale máva to aspoň nejakú úroveň prejavu, zo strany politikov aj moderátorov.
Ale radšej, ako si pozerať aj kvalitnú politickú diskusiu, by sa človek mal ísť prejsť do prírody, alebo si niečo zaujímavé prečítať alebo proste byť s rodinou či priateľmi. Život by sme si nemali ešte aj v nedeľu ničiť politikou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1809 / 170 / 30 / 12 ]
Po tom, ako viacero ľudí, vrátane mňa, upozornilo na to, že učiteľom idú prvkýkrat za desaťročie klesnúť platy ako percento priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Tak teda aktivisti, ktorých inak nikto nesleduje (stačí si pozrieť Facebook ich Slovenskej komory učiteľov) už nemohli inak a niečo pred kamerami odrapotali o tom, že všetci dnešní vládni politici im sľubovali zvyšovanie platov a nič sa nedeje.
A reakcia? Dnešný minister školstva povedal, že on lepšie platy učiteľov podporuje. Teoreticky. Ministerstvo financií odkázalo, že rokovania o rozpočte dávno skončili, žiadne zvýšenie platov učiteľov nikto nežiadal. Dovidenia.
A tým sa zavrela nad celou témou voda. Pred šiestimi rokmi každý druhý mienkotvorný novinár dojímavo kričal, ako treba lepšie zaplatiť učiteľov. A ak to vláda nechce, treba štrajkovať (v skutočnosti to bol štrajk pri akom by si vo zvyšku Európy poklepávali po čele.) Lebo to bola vhodná téma, keď všetky ostatné opozičné pred voľbami zlyhali.
Dnes učitelia, a dokonca ani školstvo ako také v zásade žiadneho z nich nezaujíma, školské témy sú dávno späť na okraji mediálneho záujmu. Pripomínam to už posledný krát, ale zapamätať si to treba: tu sa veľmi často nerobí spravodajstvo či publicistika, ale pozičné politické hry.
A potom nech sa niekto dojíma nad tým, aký je národ nedôverčivý, rozhorčený, nahnevaný na všetky elity.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1552 / 309 / 19 / 41 ]
A bude to určite ešte opakovať, tak ja len pripomeniem, ako doteraz bojoval s pandémiou Igor:
- po voľbách minulý rok niekoľko týždňov na túto tému nepovedal nič. Len sa fotil, ako so Sulíkom robí špagety a podobné jeho typické infantilnosti. Až keď už aj prichádzajúcej vláde naklonení novinoví komentátori upozornili, že je veľmi divné, aby dezignovaný premiér vôbec neriešil túto tému, tak okamžite spravil tlačovku. Tam si vycucal z prsta nejaké hrozivé údaje (napríklad, že podľa jeho výpočtov sa z postihnutého severného Talianska k nám za dva týždne dostalo 120 tisíc ľudí) a kričal, že vláda nemá žiaden plán.
- Keď sa ho novinári logicky opýtali, aký plán má on, odkazoval ich na nejaký x-stránkovy plán jeho kamaráta Krajčiho. Ten ho komukoľvek odmietol ukázať. Keď už ho pri jednej príležitosti novinárka veľmi tlačila, tak povedal, že má skvelý plán, ktorý by dobre fungoval, keby sme mali singapurské zdravotníctvo. Amenmáriapanenkaskákavá.
- Zvyšok jari Igor trávil tým, že si robil tlačovku každý druhý deň, kde tvrdil, že on sám nás hrdinsky zachránil pred covidom. Hoci v skutočnosti všetky základné opatrenia zaviedla už predošlá vláda, Igor len od Orbána okopíroval nejaké veci ohľadom nakupovania v obchodoch.
- Potom sa mu toto všetko málilo, tak prišiel s BLACKOUTOM. Že máme všetkých ľudí zavrieť do ich bytov a jedlo im bude nosiť armáda a tak. Ako jedna z prvých verejne činných osôb som do médií povedal, že je to len dôkaz, že máme úplne strešteného, nebezpečného premiéra.
- Igor sa odvolával na nejakých tajomných odborníkov, ktorí mu to vraj radia, ale odmietol ich vymenovať. Samozrejme, v lete sme v infekciách potom klesli prakticky na nulu bez akéhokoľvek blackoutu a začali zase stúpať, keď sa otvorili hranice - čiže presne to, čo sme všetci ostatní okrem nášho génia hovorili.
- Potom Igor nerobil nič, hoci vláda tvrdila, že vyrába nejakú trasovaciu appky a neviem čo. V tichosti sa do zabudnutia poslala prvá verzia eHranice aj krízový šéf Robert Mistrík, ktorý pár týždňov ohuroval novinárov obrázkami, ako s veľa obrazovkami na stoloch z Úradu vlády riadia pandémiu, ale potom už konečne úplne všetkým došlo, že hoci je ten človek vo svojom úzkom odbore odborník, nie nadarmo o ňom už od čias jeho blogovania v službách SaS ide povesť, že by nemal hocičo väčšie riadiť zvlášť nie tam, kde sú ľudia.
- Aha, a strašne, strašne naštvali ľudí celou svojou štátnou karanténou - na to by sme rozhodne nemali zabúdať. Ale Igor si aj z tohto chcel urobiť promo, tak vybavil, aby sa na štátnu karanténu začal používať aj hotel v Častej-Papierničke, ktorý pred dvadsiatimi rokmi využívali aj rôzni papaláši, ale medzičasom už vôbec nie, ubytovávali s v ňom lacno ľudia, ktorí tu mali školenia. Ale to Igorovi nebránilo, aby to predával v štýle, že zobral neexistujúcim papalášom neexistujúci Hilton.
- Na jeseň sa začali veci, na ktoré už nikdy nezabudneme: plošné testovanie, ktoré nijako nevedel zdôvodniť, aj udržiavanie svojho kamaráta na poste ministra zdravotníctva, hoci každému už bolo jasné, že ten človek je proste strašne neschopný. A prišla hromadná, pravidelná paličkiáda, supertajný prevoz Sputnika lietadlom, lotéria a podobne. Medzitým, celkom prirodzene, začalo ubúdať zdravotníkov, pretože vláda sa na nich doslova vykašľala.
NIKDE V EURÓPE nemali v tejto komplikovanej dobe na čele vládnej koalície takéhoto šialenca. Tu už dávno mali noviny vyjsť s preškrtnutým Igorom na titulnej strane. Hlava štátu mala prísť s vážnym vyhlásením, že zbytočne zomierajú ľudia a toto sa tolerovať nedá a preto treba okamžite urobiť to, čo je logické. Osobnosti kultúry, médií, a iné celebrity mali podpísať masové vyhlásenie, že nie sme centrálna Afrika, tolerovať výstrelky jedného človeka proste nesmieme a ak sa koalícia nevedela dať dokopy a začať normálne vládnuť, tak buď na čas úradnícka vláda, alebo okamžite referendum o nových voľbách.
KDE SÚ VŠETCI TÍ BOJOVNÍCI ZA SLUŠNÉ SLOVENSKO, PROTI ZLE RIADENÉMU ŠTÁTU A PODOBNE??????
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4147 / 468 / 34 / 97 ]
Stačí napísať projekt, ako zlepšiť niečo na Slovensku, čo ovplyvní životy veľkej časti ľudí. Môže ísť o návrh ako zlepšiť niečo v zdravotníctve, v školstve, vo vede, ako pomôcť mladým vedcom či farmárom, ako zefektívniť odpadové hospodárstvo či ochranu prírody, ako lepšie nastaviť fungovanie samospráv... možností je veľmi veľa. Podmienkou je ale naozaj kvalitný projekt.
Pomerne lukratívne ceny čakajú nielen na víťaza, ale aj na ďalších finalistov.
Každý, koho ponuka zaujíma, nájde podrobnosti na webe cvp.sk.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 697 / 263 / 140 / 49 ]
Roky sa v novinách zjavovali rozhovory s ľuďmi, ktorí tvrdili, že vedia ako zmeniť školstvo. Rozčuľovali sa, že naše deti nie sú na školách šťastné, že sme pod priemerom v testoch PISA a podobne. A zmeniť to treba tak, že sa bude vyučovať modernejšie, viac objavujúco, a netreba toľko dodržiavať hranice predmetov. A ešte pár ďalších klišé.
Človek sa vždy čudoval, prečo ich zadržiavajú hranice nášho malého štátu, takých reformátorov s receptom, ako všetko preorať, by vedeli oceniť v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku.
Po voľbách nastúpili na ministerstvo a mediálne sa po nich zľahla zem. Máme takmer polčas vládnutia tejto vlády (áno, naozaj to tak letí!) a doteraz neprišla žiadna vlna zmien.
Akurát, že základné školy sa v budúcnosti už nebudú deliť na dva stupne ale na tri, ktoré sa budú volať cykly, základné školy už budú môcť zriaďovať aj kraje, nielen obce, a do zákonov sa dali nejaké formulácie, aby bolo možné takmer hocijaké dieťa preložiť zo špeciálnej školy do bežnej.
Ale v poriadku. Človek by čakal, že aspoň z tých nových pozicií budú šíriť osvetu. Novinárom a verejnosti o školstve rozprávať, lobovať zaň.
Ale nič. Moja otázka je: to žiadnej z tých redaktoriek, ktoré s nimi robili tie rozhorčené rozhovory o stave školstva nechýbajú? Naši reformátori?
Čo ale rozhodne nechýba, je takmer 50 miliónov eur, ktoré sa majú minúť z plánu obnovy čisto na vymýšľanie, ako učiť po novom! Človek by sa domnieval, že to už teda majú z väčšej časti vymyslené, ale nie, až za 50 miliónov.
Medzitým sa aspoň spriateleným mimovládkam prihrali nejaké drobné, aby vyrobili osvetové videá (s úrovňou, ako keby ich robili niekoho v 1. ročníku základnej školy). A vyrobilo sa pár slajdov o tom, že teraz sa už bude učiť moderne. Čistá fraška.
Nie je to len klišé, že školstvo potrebuje do istej miery tých najlepších ľudí, akí sa v krajine dajú nájsť. Chytrých, rozhladených, charakterových.
My máme takých, ktorí väčšinou netušia, o čom hovoria. Aj preto si pomáhajú rôznymi klamstvami (vysvetľujú, ako to je vo vyspelých krajinách bez toho, aby o tom mali šajnu).
Je to naozaj tragédia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2193 / 280 / 13 / 41 ]
Súd rozhodol, treba to rešpektovať (aj keď ja si tentokrát aj ako neprávnik veľmi rád pozriem celý text nálezu, aj to, čo na to zdôvodnenie povedia iní právnici). S čím sa ale nezmierim je to, ako neuveriteľne dlho mu to trvalo. Toto je naozaj ťažko ospravedlniteľné a bude sa k tomu treba v budúcnosti vrátiť v diskusiách o tom, ako by súd mal fungovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 493 / 291 / 46 / 26 ]
V posledných hodinách sa ešte pritvrdila rétorika medzi niektorými západnými mocnosťami a Ruskom. To je už značne znepokojené snahami vyrobiť z Ukrajiny oficiálneho alebo neoficiálneho člena NATO.
Putin včera znovu zdôraznil, že akákoľvek inštalácia na území Ukrajiny schopná odpaľovať rakety s dlhším doletom je pre Rusko, ktorého najdôležitejšia časť je hneď veľa, extrémne nebezpečná.
Všimli ste si? Ukrajina sa inak v posledných rokoch takmer vytratila z médií. Po tom, ako si údajne vybojovala slobodu. Niet sa čo čudovať, dejú sa tam bizarné veci. Len nedávno vyšlo najavo, že ich prezidenta, ktorý mal očistiť politiku, platili oligarchovia cez jeho firmu v daňovom raji keď bol ešte hercom!
Mnoho vecí, pre zmenu, roky nikto neodhalil. Napríklad smrtiacu streľbu na záver majdanu. Cez svetové médiá sa vtedy celý príbeh podával tak, že niekto strieľal do demonštrantov. Ale aj západné televízne štáby zachytili, že streľba išla aj do policajných jednotiek. Ale k zmene režimu hneď potom úspešne došlo, na vyšetrovanie treba zabudnúť.
Podobne, ako sa stalo úplnou fraškou vyšetrovanie upálenia pol stovky ľudí v Odesse prokyjevskými chuligánmi (prokurátori a sudcovia, čo sa aj o niečo pokúšali, to pre vyhrážky museli vzdať).
Medzitým sa NATO usilovne zakopáva v Pobaltí. V posledných rokoch tam umiestnilo množstvo dočasných jednotiek (nevieme presne, koľko, lebo na rozdiel od novinových titulkov o tom, koľko má kde vo svojej európskej časti vojakov Rusko, o týchto číslach sa skoro nikdy nehovorí).
Práve v posledých mesiacoch sa veľmoci snažia zmeniť toto dočasné umiestnenie jednotiek NATO (najmä amerických) na permanentné. Aj tak, že o to začali žiadať politici týchto krajín.
Na našej politickej scéne je k týmto témam ticho. Pritom konflikt niekde na území medzi nami a Ruskom, vôbec nemusí byť jadrový, nás môže ohroziť viac, ako pandémia (ktorá je možno aj vcelku vítanou oponou, za ktorou sa teraz tieto manévre dejú).
Dosť by som sa dnes toho, čo sa deje, bál.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2009 / 602 / 99 / 153 ]
A to sa ešte nedostali k bruselským peniazom, ktoré chcú na budúci rok začať rozdeľovať.
Každý normálny občan si teraz musí jasne rozmyslieť: sú len dve možnosti, buď túto krajinu zničia, alebo treba zorganizovať skutočný lockdown - tejto vlády.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 399 / 823 / 37 / 110 ]
Ktovie, čo všetko porozpráva napríklad aj o predsedovi parlamentu, s ktorým je na známej mafiánskej fotografii z Kuby.
A keďže ten pán toho podľa dostupných informácií vie vcelku dosť o kadečom, vôbec nie len o Kočnerovi, ako sa časť médií snaží podávať, bude to zároveň taký test.
Test, do akej miery sú OČTK schopné postupovať nestranne a ísť po naozaj veľkých prípadoch, a nielen tam, kde je na to aktuálne mocenské zadanie.
Pretože tu sa od volieb akoby zázračne stratilo niekoľko mega káuz (napr. manažment eurofondov na školstve za čias dosadenej figúrky Plavčana hravo zatieni hocijakú kauzu, o ktorej vyšetrovaní sa hovorí dnes, ale od volieb je okolo toho úplné ticho).
S veľmi vplyvnými ľuďmi v pozadí, ale takmer všetko sa akoby sústredí len na to, ako dostať Fica.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 853 / 298 / 21 / 42 ]
Mojej pozornosti nemohlo ujsť, že vláda opäť, ako by povedali denníky, poľavuje v reformnom úsilí.
Videli sme to na príklade Igora M., ktorý síce najskôr predstavil veľkú daňovo-odvodovú reformu (good), potom ale zistil, že sú aj efektívnejšie veci, ako postaviť celý národ do pozoru. A tak si radšej vymyslel vakci poukazy pre dôchodcov a zabáva teraz celý národ nimi.
Tak takto by sme ďaleko nedošli. Reformy treba, pretože, ako by povedali denníky, sú dobré, pretože sú. Aby to mali vládni činitelia jednoduchšie, dávam tu k dispozícii prehľadný a vyčerpávajúci manuál, ako reformy robiť.
Takže - reformy musia byť:
1. Geniálne. Pozrite sa na rovnú daň. Po sto rokoch moderného zdaňovania na to neprišli Nemci, Francúzi či Belgičania. MY (spolu s pár ostatnými východnými krajinami) sme prišli na to, že daňová sadzba môže namiesto piatich alebo siedmich byť aj jedna. Ge-ni-ál-ne. (Občas sa ozývajú nejakú hlasy o tom, prečo to tí Nemci a spol majú, ale pozri bod. č. 4.)
2. Zázračné. Nikoho nezaujíma reforma, ktorá zlepší fungovanie týchto mechanizmov, ktoré potom povedú k efektívnejšiemu narábaniu zo zdrojmi, čo sa rokmi prejaví na... Nuda, blbosť. Reforma musí vyriešiť VŠETKO. Aspoň v danej oblasti. Ak nezavedieme 2. pilier, dôjde k rozvratu verejných financií, na uliciach budú žobrať chudobní. Ak zavedieme, naši dôchodcovia budú chodiť na dovolenky na Barbados. (K námietkam, že to po 15 rokoch nevidno: stále platí bod. č. 4.)
3. Jednoduché. Nemôžete reformovať tak, že spravíte nejakých veľa zmien, to je hlúposť. Reforma je ako veľké kladivo, ak ním buchnete po aute ono musí naštartovať. A to veľké kladivo musí každý chápať. Tak, aby aj diskusie okolo reformy boli jednoduché: chá! ak by sme nemali 2. pilier, tak by sa peniaze na dôchodky rozkradli (na námietky, že priebežný systém sa kedysi zavádzal práve preto, že sa nedá rozkradnúť, lebo: je priebežný, treba povedať, že stále, stále platí bod. č 4.).
4. Bod č. 4: O reformách sa nediskutuje. Načo? Len by to zbytočne oslabovalo revolučné nadšenie národa. Reformy sa zdôvodňujú a vysvetľujú, nikdy nie diskutujú.
5. Vychvaľované. Áno, na dobré reformy potrebujete znalcov (think-tanky, noviny, mimovládky), ktorí sa neboja povedať, že reformy sú geniálne zázračné a skvelé vo svojej jednoduchosti. Jedna vec, ktorú netreba podceniť, je práve pestovanie si tejto komunity politicky uvedomelých ľudí.
6. Neočakávané. Voliča treba prekvapiť. Tu politik musí byť dôsledne niečo ako tradičný kúzelník, ak by volič dopredu vedel, akého zajaca ide z klobúka vytiahnuť, zbytočne by to veci komplikovalo (pozri bod č. 4). Hádam sme si nebudovali 30 rokov demokraciu na to, aby sa voličom dopredu hovorilo, čo ide vláda urobiť.
7. Nekonečné. Predstavte si, že by sa vládlo tak, že by sa kopa vecí časom vyriešila a ono by to tu začalo fungovať. To hádam nechceme dopustiť: najpopulárnejšie portály na FB, väčšina spravodajstva médií aj väčšina politických konverzácií bežných ľudí sa točí okolo pekných, často veľmi dobre vypointovaných pozorovaní alebo vtipov, ako to tu, boha, nefunguje. Zobrať ľuďom tieto možnosti by bolo kruté.
Tak, manuál reformiem tu je, dúfam, že od Nového roku bude vláda opäť poctivo reformovať.
Až kým sa nepoberie, celá, konečne niekam do.. do paže.
(PS: Ak už nič iné, reformy sú aj krásnou, praktickou ukážkou dejepisu: kontext sa mení, charaktery málokedy. Asi málokto dostatočne kriticky rozmýšľajúci bude rozporovať, že tí, ktorí dnes chtivo čakajú na reformy, by pred pár rokmi rovnako horlivo obhajovali päťročnice, centrálne plánovanie a chozraščot.)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3575 / 141 / 9 / 12 ]
Fotka Kapustnica
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 191 / 112 / 9 / ]
Len nedávno odstúpil švédsky premiér po tom, ako v tejto krajine zintenzívnil hnev obyvateľstva kvôli prudko rastúcej kriminalite. Spôsobujú ju gangy z prevažne imigrantského prostredia.
Dokonca aj veľmi opatrný britský denník The Guardian nedávno zverejnil veľkú reportáž zo Švédska. Opisoval, ako si polícia v donedávna pokojnom Švédsku nevie poradiť s gangstermi, ktorí v podstate vládnu niektorým štvrtiam.
A pripomeniem, minule som tu zdieľal článok z nemeckej tlače o tom, ako Holandsko začínajú postupne ovládať gangy, väčšinou marocké, obchodujúce s rôznymi druhmi drog, zastrašujúce okázalými vraždami a teroristickými útokmi.
Samozrejme, podobné správy sú nepríjemné aj kvôli tomu, že spôsobujú aj čisto rasistické výlevy. A je fakt, že veľa imigrantov aj z mimoeurópskych kultúr sa bez problémov integruje do nemeckej, francúzskej či švédskej spoločnosti.
Ale na druhej strane je to proste tak, že mnoho európskych krajín to s imigráciou jednoducho drasticky prehnalo.
Nie z nejakých neomarxistických pohnútok, ako hlásajú pomýlené konzervatívne portály a modly. Imigráciu podporujú zamestnávatelia, pretože je pre nich prudko výhodná: imigranti znižujú cenu práce a nie sú odborovo organizovaní, takže riedia organizovanú pracovnú silu.
(Pozrite čo v týchto dňoch robí v BA kraji Arriva, dovozom šoférov z Ukrajiny a Srbska. Ak by to v tejto chvíli bolo ľahšie, ako je, dovezú ich pokojne aj z Iraku.)
To, že mestskí ľavičiari, vychovaní mimo prostredia manuálnej práce a kontaktu s reálnym hospodárstvom, si adoptovali agendu ochrany imigrantov, je síce pravda, ale je to druhoradá vec. Presnejšie, je to príjemná dymová clona pre to, čo sa v skutočnosti deje.
Áno, migrácia je do určitej miery prirodzená vec, ale ak v krajine vznikajú ucelené štvrte ľudí so značne odlišnou kultúrou, tak je to proste problém.
A na toto musia mať aj slovenskí politici jasné názory, pretože problém imigrácie nevymizne. Naopak, s pulzujúcimi vojnovými konfliktmi a cyklami sucha a neúrody na Strednom Východe či v Afrike bude v mnohých obdobiach veľmi intenzívny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2254 / 759 / 62 / 150 ]
EDIT: Môj kvíz má zatiaľ len samé správne odpovede ? Áno, je to Rumunsko, dve veľké mestá: Sibiu a Timisoara (Temešvár) a jedno minimestečko: ich najslávnejšie kúpele Baile Herculane.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 505 / 117 / 8 / ]
Od začiatku pandémie ukazujem úplne konkrétne, že väčšina európskych krajín hneď s oznámením nejakých opatrení aj povie, aké dostanú podniky kompenzácie za to, že im štát na čas obmedzuje podnikanie.
U nás už od prvej vlny je to tak, že sa najprv kadečo zatvára a potom sa dlho dáva dokopy nejaký plán, ako firmám pomôcť.
A nejde len o firmy, my máme obrovský šedý trh práce, veľa ľudí, ktorí robia na všelijaké krátkodobé kontrakty, na faktúry. Tí sú často kruto postihnutí, ale oficiálne nikoho netrápia, lebo sa väčšinou nevyskytujú v štatistikách nezamestnaných.
Pritom ak vám niekde z regiónu kvôli tomuto odídu aj posledné zvyšky mladých, tak to môže zavrieť aj turistický ruch, v hoteloch a reštauráciách nebude mať kto robiť.
Preto od začiatku pandémie hovorím o komplexnej pomoci. Štát mal dávno mať napríklad z eurofondov platený program malých infraštruktúrnych zlepšení, ktorý by počas obmedzení ľudí zamestnával na prácach na opravách parkovísk, ihrísk, ciest, škôlok.
Ostávali by v regiónoch, a robili niečo, čo aj tak všade robiť treba. A čomu epidemiologická situácia väčšinou neprekáža!
Keď sa pozeráte okolo Európy, vidíte, že to často funguje, ešte aj takí Rumuni vedeli vrhnúť, čo sa dá, do prác na infraštruktúre. U nás? Milióny a milióny eurofondov sa vyhadzujú na všelijaké zbytočné konzultačné kontrakty a iné nezmysly.
Pritom my máme aj miliardy (!!!) nevyčerpaných eurofondov, ktoré prepadnú.
Jednoducho, pomoc musí byť rýchla a komplexná, inteligentná. Bohužiaľ, neexistuje na to žiaden jednotný front. Jediný pokus takýto vytvoriť bol môj, na jar 2020, pracovná skupina zložená z odborníkov, aj ľudí z odborov a podobne, ale všetkých potom držali ich inštitucionálne obmedzenia od toho, aby sa verejne postavili za jednotný plán ekonomických opatrení.
A tak to vyzerá celú pandémiu tak, že majitelia veľkých podnikov, fabrík sa ozvú, štát im konkrétne niečo rýchlo hodí, oni sa uspokoja a tlak na vládu skončil, veľkopodnikatelia sa rýchlo z obrazoviek stratia. Iné záujmové, profesijné skupiny sú veľmi slabé.
Občiansky front neexistuje už vôbec: aj to, čo sa ako-tak formovalo, rozbili antirúškari. Dnes to drvivá väčšina ľudí berie tak, že protesty rovná sa blázni pobehujúci po ceste a po obchodoch. Plus, veľa ľudí jednoducho nechce návrat Smeru (ani v jednej, ani v druhej verzii).
A tak sme v úplne absurdnej situácii. Máme vládu, ktorej dôveruje najmenej obyvateľov v histórii, ale nie je proti nej žiaden rozhodujúci tlak a táto vláda ide ešte aj prešustrovať hrozným spôsobom miliardy a miliardy eur z bruselských peňazí a vrhá sa do reforiem, kde nemá vôbec jasno, čo chce dosiahnuť (školstvo, spravodlivosť) a len ďalej zvýši nedôveru vo vládu, v štát.
To sa naozaj nevieme tomuto postaviť??
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2782 / 247 / 26 / 35 ]
Teraz sa dohodli, že namiesto poukazov dajú dôchodcom hotovosť za zaočkovanie. 300 eur za tri dávky.
Medzitým vôbec nevyriešili to, čo pôvodným návrhom akože sledovali, aj keď nezmyselne: odškodniť podnikateľov (tak, že ľudia niekedy o pár mesiacov, keď už podniky budú v krachu, u nich nakúpia).
Navyše toto strašne, ale strašne rozdelí národ. Lebo, čo si budeme hovoriť, veľká hotovosť pre jednu skupinu obyvateľstva (zhodou okolností tú, kde majú vládne strany málo voličov a potrebujú si nejakých kúpiť), to spoľahlivo vyvolá značnú nevraživosť.
Čo, bohužiaľ, táto koalícia akoby doslova milovala, rozhádaných ľudí.
Bizarne medzitým začali hovoriť o povinnom očkovaní, v tom prípade je otázka, čo vlastne s týmto.
Jediný jasný výsledok: spoločnosť má čoraz menej kyslíka.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 842 / 384 / 116 / 26 ]
A priamo konštatoval neústavnosť toho, aby so o obmedzení základných práv a slobôd (o ktoré tu išlo) rozhodovalo podzákonnou normou.
Konečne sa začali vymedzovať pravidlá toho, ako vláda môže alebo nemôže postupovať vo svojom boji s pandémiou. Moja otázka je len, prečo trvalo tak dlho podanie ombudsmanky a prečo tak neúmerne dlho potom trvalo aj rozhodovanie súdu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 432 / 575 / 37 / 112 ]
Je už také predvianočné obdobie, tak si dovolím, asi naposledy, trochu na človeka verejne aktívneho povedať aj niečo osvetové, dokonca kritické ? smerom k časti publika (toto aktívny politik nikdy nesmie robiť, ale našťastie ním teraz nie som).
V našej spoločnosti koluje veľké množstvo mýtov a zaručených receptov o tom, ako by sa dala politika robiť lepšie.
Aj úplných bludov. Na tomto profile mi nejaký človek každú chvíľu tvrdí, že by sme napríklad mali byť ako Island, ktorý vraj nemá politické strany. Neviem, odkiaľ to nabral, Island strany má. Niekto iný tu nedávno trval na tom, že vo Švajčiarsku federálni poslancii nedostávajú plat. Čo je tiež nezmysel (faktom je len to, že majú o dosť voľnejšie pravidlá ako väčšina európských krajín, a môžu mať aj druhé zamestnanie).
Na čo sa ľudia, tvrdiaci rôzne podobné nezmysly, odvolávajú? Niekto im to povedal. Alebo mi ukážu článok v bulvárnom denníku, kde sa to píše.
Takto: ak si v 21. storočí človek nedokáže overiť takto ľahko dostupné informácie, tak podľa mňe jednoducho nemá právo sa vyjadrovať k verejným otázkam a už vôbec nie si uľavovať nadávaním na politikov. Aj to nadávanie si treba určitým spôsobom zaslúžiť ?.
Poďme teda k tým najčastejším politickým mýtom:
1. Zlom sú politické strany! A treba ich zakázať.
Veľmi populárna ľudová múdrosť, ktorú využil Igor Matovič. Preto zdôrazňoval, že on nemá stranu, on má hnutie, a na kandidátku dáva nezávislé osobnosti.
To, prečo sa v každom politickom systéme vyvinuli strany, má svoje dôvody.
Ak máte nejaký program, tak jednoducho potrebujete skupinu ľudí, ktorá o ňom bude spoločne hovoriť, spoločne ho garantovať, spoločne si pomáhať dostať sa k moci. Nielen to, moderné vládnutie je zložité, nemôžete chcieť, aby každý poslanec vedel všetko.
Preto sa strany riadia aj svojím odborným pozadím, ak je na programe parlamentu nejaký zákon, týkajúci sa, dajme tomu, zdravotníctva, tak sa poslanci, ktorí s touto oblasťou nič nemajú, budú riadiť tým, čo povie strana. U nás sa zvykli ľudia posmievať z toho, že šéf poslaneckého klubu ukazuje svojim kolegom, ako idú hlasovať. Ale to je úplne bežné a prirodzené v hocijakom parlamente na svete.
Naozaj netreba mať tak obrovskú aroganciu, že si budeme myslieť, že vieme, ako má fungovať parlamentná demokracia, oveľa lepšie, ako hocikto iný na svete.
Alebo inak: tvrdiť, že treba zakázať strany, je trochu podobné, akoby ste chceli vo futbale zakázať mužstvá.
2. Musíme zmeniť volebný systém - tak, aby si každý volil svojho poslanca pre daný okrsok!
To sa nazýva rôzne, napríklad väčšinový volebný systém alebo víťaz berie všetko (ak niekto získa najviac hlasov v okrsku, stáva sa za tento okrsok poslancom, aj keby vyhral len o hlas, a ostatné hlasy prepadajú).
Má to svoje výhody - napríklad, áno, práve to, že máte svojho, práve jedného poslanca. Ale aj nevýhody.
Jedna je, že v tomto systéme vyhrávajú zvyčajne strany, ktoré sú najbohatšie. Teda presný opak toho, čo si ľudia naivne myslia, že takýto volebný systém urobí. Jednoducho, čím viac peňazí máte, tým viac kandidátov dokážete v tým viac okrskoch postaviť. Na rozdiel od pomerného systému, kde je krajina rozdelená len na niekoľko málo obvodov, alebo, ako u nás, dokonca len jeden a tým pádom môžete vyhrať voľby aj s pomerne malými nákladmi - nemusí to tak byť, ale vo väčšinovom systéme máte takmer garanciu, že vyhrávajú tie výrazne bohatšie, mocnejšie subjekty.
Ďalší dôsledok: väčšinové systémy vedú takmer vždy k politickej dominancii dvoch strán (v politológii sa to nazýva Duvergerovo pravidlo). A opäť to vyplýva zhruba z toho, čo už bolo povedané. A preto majú USA, Británia, Austrália, atď. dve veľké strany, ktoré dlhodobo ovládajú politiku krajiny.
To tiež znamená, že zloženie parlamentu neodráža zloženie politických nálad v krajine a že kopa hlasov prepadne. Aj dvadsaťpercentná strana môže skončiť s nula poslancami. Takže vy možno veľmi chcete mať v parlamente zelenú agendu, alebo stranu bojujúcu za malých a stredných podnikateľov, ale smola, daná strana sa tam proste nedostala, aj keď ju volilo veľmi veľa ľudí.
Niekto si to môže pochvaľovať (väčšia politická stabilita, zvyčajne), ale kope ľudí by sa to nepáčilo a kopa ľudí tam, kde tento systém je, je aj veľmi nespokojná.
Jednoducho, žiaden ani zďaleka dokonalý systém neexistuje. Treba si na to zvyknúť.
3. Musíme to mať ako vo Švajčiarsku - vládnuť musí ľud, cez referendá!
No, je veľmi zaujímavé argumentovať - ako sa v tomto prípade často stáva - že nejakú situáciu, kde voliči rozhodli zle (napr. zvolili Matoviča) vyriešime tým, že im dáme možnosť voliť zle čo najčastejšie ? Zjednodušujem, ale naozaj: Švajčiari sa rozhodujú veľmi konzervatívne, a sú zvyknutí si všekto vydiskutovať. U nás sú schopní do krvi sa dohádať aj desiati ľudia v miestnom zastupiteľstve malej obce alebo na domovej schôdzi.
Ja by som sa toho, aby rozhádaný národ, ktorý 30 rokov často volí rozprávky (lebo tak u nás vyzerajú programy, aj komunikácia politických strán) rozhodoval ešte častejšie, priamo o zákonoch, skôr bál. Iste, práve referendum môže byť peknou poistkou, vo výnimočných prípadoch, ale netreba si myslieť, že sa ním automaticky bude lepšie kontinuálne vládnuť.
Navyše: ono to s tou švajčiarskou demokraciou ani nie je také ružové, ako sa to podáva. Na federálnej úrovni sa ani len nemení zloženie vlády podľa toho, ako dopadli voľby. Poslancov z veľkej časti platia banky a veľké korporácie (tam je to dovolené) a tak to v tejto krajine funguje tak, že o tom, čo je naozaj dôležité pre ne, rozhodujú ony, o tom, kde má viesť nejaká cesta, zase referendá. Samozrejme, zjednodušujem, ale pointa je: nemaľujme si tamojšiu demokraciu až v príliš svetlých farbách.
4. Nech si strany a politici robia politiku za vlastné peniaze!
Toto už je naozaj nezmyselný pokrik. Čím viac ste nútení si peniaze zháňať sami, tým viac sa z politiky budete snažiť zarobiť. Preto je dobré, ak majú poslanci slušné platy a ak strany dostávajú na svoj chod štátny príspevok. Nie je to žiadna záruka kvality, ale opačný systém vám prakticky zaručí ešte väčšiu korupciu a chaos.
5. Za všetko môžu politici. ? Áno, celá skupina našich mýtov sa viaže k politikom. Ľudia ich vnímajú ako nejakú zvláštnu kastu bytostí, ktoré prileteli z vezmíru a zaujali tu mocenské pozície ?
V skutočnosti politici sú do značnej miery proste odrazom národa, z ktorého vzišli a v rámci ktorého sa pohybujú.
Iste, dejiny často tvoria významné osobnosti, ktoré sa cez takéto národné obmedzenia dokázali presekať, a krajinu napriek nim pozdvihnúť, ale väčšinu času to takto nefunguje ?
Prečo o mýtoch hovorím? Pretože jedno zo špecifík Slovenska je, že namiesto poctivej práce často hľadáme zázračné riešenia. A tak sa to deje aj hľadaním spásy v rôznych politických mýtoch. Situácii to nijako nepomáha, skôr naopak. Ľudia sú proste extrémne pasívni.
Nechajme všetky tie zázračné riešenia radšej v rozprávkach.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6915 / 140 / 10 / 14 ]
Začala uverejňovať na túto tému sériu videí. Pozvala si aj hostí
Človek by to sčasti aj ocenil. Veľa ľudí napríklad netuší ako funguje Facebook. A že ľudí algoritmami naozaj veľmi uzatvára do ich bublín. Čo je dobré pre reklamu, ale škodí komunikácii. A extrémne to nahráva tvoreniu táborov s veľmi zlostnými prejavmi.
A iste, nikto rozumný nemôže poprieť, že táto sociálna sieť pomáha šíriť nespočetné bludy.
A pravda je aj to, že niektoré témy sa jednoducho najľahšie komunikujú cez celebrity.
Veľký úspech to ale mať nebude, pretože väčšina ľudí neverí odborníkom, ktorí niečo blahosklonne vysvetľujú. U nás okrem iného aj preto, že v politickom kontexte väčšinou odborníci prinášali kupónovú privatizáciu, dôchodkovú reformu a iné veci, ktoré im nijako nepomohli. Aby som spomenul len pár príkladov.
To by ma ale tak netrápilo. Väčší problém je v tom, že celá téma sa čisto spolitizovala. Ak si v masmédiách prečítate niečo o šírení nepravdy, hoaxoch, a podobne, tak je to dosť jasne zarámcované: týka sa to nevzdelaných más. (A Ruska. To nesmie chýbať!)
Naopak, na druhej strane sú skoro vždy tí istí ľudia, ktorí sú vraj občianski, uvedomelí a neviemčo.
V skutočnosti je to takto: môžete beztrestne napríklad tvrdiť, že Srbi páchali v Kosove genocídu, aj keď je to čisté klamstvo. Ak by ste, naopak, šírili politicky nevyhovujúce klamstvo, okamžite po vás skočia príslušné úderky občianskej spoločnosti. Jednoducho, pravda nie je záležitosť faktov a ne-faktov, je to politická kategória.
Aj na tomto profile som uviedol už kopu príkladov, keď bludy šírili dokonca vraj antihoaxerské stránky, platené touto vládou. O masmediách ani nehovorím. Ale nielenže šírili, to sa môže stať, ale oni sa o tom odmietajú baviť.
Aj o tom, že ľudia často majú celkom dobré inštinkty nedôverčivosti, akokoľvek o tom neobratne komunikujú.
Výsledok: máme spoločnosť, kde najpočetnejšia je mlčiaca väčšina, ale kde tón diskusií udávajú veľké, voči sebe mimoriadne nenávistné tábory. Bolo by fajn to zmeniť, ale na to by sa napríklad tábory museli počúvať.
Nie jeden druhému niečo kázať. Aj keď sčasti to, dajme-tomu, je aj myslené dobre.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2196 / 189 / 16 / 14 ]
Áno, kým Česi si gratulujú, že podľa tejto štatistiky Eurostatu dohnali Taliansko, my sme štvrtí najhorší v Európskej únii.
A to v HDP na obyvateľa prepočítaného podľa kúpnej sily. Niečo podobné som ukazoval minule, náš inštitút to prepočítal priamo na platy.
Ten rebríček netreba brať ako úplne presný, nielen ja, aj ďalší ľudia, ktorí okolo toho chodíme, sa bavíme o tom, či v tom Eurostat nemá drobné chyby (napríklad chudobnejší ako Rumunsko asi nebudeme). Ale pár miest hore či dolu, proste platí, že na tom NIE SME DOBRE.
Sme málo výkonní a navyše máme veľmi drahé tovary a služby. A toto nie je chyba dnešnej vlády. Toto je presne výsledok toho, že žiadna vláda poriadne nerieši problémy krajiny. Ak neriešite vzdelávanie, manažment vedy, priemyselnú politiku, infraštruktúru kvalitne, dajme tomu, v rokoch 2005-2010, tak vás to potom roky dobieha a dobieha.
A u nás sa nič poriadne nerieši. Sme majstri krátkodobosti, zaujíma nás, čo bude dnes, maximálne zajtra. A hlavne: jednu časť ľudí ľahko opijete reformami a presvedčíte ich, že práve rovná daň alebo podobný marketingový nástroj prinesie blahobyt. Druhej stačí hovoriť veľa o sociálnosti. V rámci ktorej sa všetko rozpadá (od železničných vozňov po nemocnice) a prakticky nič poriadne, nové, sa nepostaví.
Výsledok tohto dlho a dlhoročného zaoberania sa hlúposťami, tlačovkami, prekrikovaním, pózami, je tu: takmer všetci v regióne sú už na tom lepšie. A môžeme si za to sami.
Otázka je len, či takto naozaj chceme pokračovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1560 / 210 / 33 / 39 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 95 / 166 / 1 / 3 ]
To hovorí najnovšia štúdia od Thomasa Pikettyho a ďalších akademikov (World Inequality Report)
V zásade sme sa vrátili do obdobia pred 2. svetovou vojnou, alebo skôr do 19. storočia. Relatívne málo ľudí ovláda veľmi veľa.
Ten zvyšok môže byť rôzny: niektorí ľudia leniví alebo nevzdelaní, ale pokojne aj veľmi pracovití a bystrí. Ale aj tak väčšinou bez šance si proste len poctivou prácou zarobiť na stabilný a relatívne pohodlný život.
Bežný obyvateľ bežnej západnej krajiny si až niekedy do 90. rokov mohol počas pracovného života relatívne rýchlo zarobiť na byt alebo dom, s relatívne krátkou hypotékou, ak ju vôbec potreboval.
To dnes už neplatí. Aj špičkový odborník si v štyridsiatke môže niekde v Londýne, Paríži, Oslo či San Franciscu dovoliť tak možno malý byt prinajlepšom v širšom centre.
Naopak, oplatí sa nebyť špičkovým odborníkom, ale pohybovať sa niekde v okolí bohatých, alebo super bohatých ľudí. Dubaj, Moskva, Londýn, Marbella. A robiť im katalógy, organizovať nejaké hobby, ponúkať vstup do startupu, a pod. (sám poznám niekoľko ľudí, čo sa presne tomu venujú a žijú si značne pohodlnejšie, ako aj veľmi nadpriemerní vedci, ktorých tiež zopár poznám). Alebo robiť vo finančnom sektore. Proste: ak chcete zarábať, najistejšie je držať sa blízko dvorov dnešnej aristokracie.
Zároveň ale inovačne stagnujeme. Medzi prvým letom stroja ťažšieho ako vzduch a letom človeka do vesmíru uplynulo toľko času, ako od toho vesmírneho letu do dneška. V tom istom čase sa svet úplne zmenil novými a novými vynálezmi. Zato za posledné desaťročia sme síce získali mobily a internet, ale s tým obrovským technologickým rozmachom do približne 80. rokov minulého storočia sa to nedá porovnať (a vtedy vlastne vznikli aj základy pre internet a mobily).
Tá stagnácia tu je napriek tomu, že sa vraj podarilo ľudí oslobodiť od ťaživých a všetko kontrolujúcich štátov a podnikateľská elita je oslobodená od mnohých okovov drastickým znížením daní, ku ktorému v celom západnom svete došlo od 80. rokov. Aj tým, že môže kapitál úplne voľne presúvať cez hranice, aj cez offshore lokality.
V niektorých ohľadoch je to ešte komplikovanejšie v krajnách ako je Slovensko, s ešte slabším štátom a menším koláčom naakumulovaného bohatstva.
Vrstva veľkokapitalistov má ale významných spojencov: konšpirátorov, antirúškarov a ďalšíe vrstvy pomýlených ľudí, ktorých ľahko zabavíte nezmyslami a rozbijete akúkoľvek príčetnejšiu verejnú diskusiu o reálnych problémoch. Svojím patrónom pomáhajú naďalej podmieľať štát.
Prežijeme ako západná civilizácia v takomto svete, kde neplatia tradičné schémy hodnôt a motivácií (napríklad poctivo pracovať), a kde sa spomaľuje technologický pokrok?
To je jedna z najväčších otázok dneška.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2801 / 270 / 17 / 44 ]
Len jeden jediný politik má v tom dnes zverejnenom prieskume pozitívne skóre (!), teda mu viac ľudí dôveruje ako nedôveruje. Je to prezidentka Čaputová - a aj to je len veľmi tesné.
Pri zvyšku pelotónu je zaujímavé len to, že tie čísla sú vlastne pri všetkých top politikoch veľmi nízke.
Iste, ono to napríklad na sociálnych sieťach môže zakrývať to, že skoro každý politik má aj nejaké jadro fanúšikov, nadšencov, ktorí sú veľmi hluční. Ale výsledné čísla potvrdzujú, že nikto nemá blízko k tomu, aby bol zjednotiteľom.
Navyše, dovolím si pripomenúť: pred časom som tu zverejnil taký malý návod, ako posudzovať kvalitu politikov (pozrieť si päť alebo desať posledných vystúpení a opýtať sa, či vlastne povedal niečo zaujímavé alebo len opakoval jednoduché vety... opýtať sa sám seba, či si toho človeka spájam s niečím programovým...či viem identifikovať, čo v živote, pracovnom či politickom, užitočné urobil a či ukázal, že vie riadiť aspoň trochu zložité veci... posúdiť, ako často klame... a pod.). Nemusíte so mnou súhlasiť, ale podľa mňa, ak by si ľudia takéto otázky pravidelne poctivo kládli, asi by tie čísla vyzerali ešte oveľa, oveľa horšie.
Takáto všeobecná nedôvera je veľmi zlá pre štát. Rozbitý národ nemôže byť suverénny.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1312 / 296 / 62 / 18 ]
Viem, nikto to nemá ľahké, ale podľa mňa sa dá zostaviť akýsi rebríček toho, kto bude potrebovať najviac pomôcť aj v tejto vlne, aj po nej:
1. Deti. Stále platí, aj keď táto téma už rezonuje oveľa viac, ako minulý rok, že ľudia si väčšinou neuvedomujú, ako veľmi deti trpia zavretím škôl, pretrhnutím sociálnych kontaktov, zrušením dennej rutiny. Znovu to opakujem: napríklad susedné Rakúsko len tento rok vrhlo 200 mil. eur na pomoc deťom - extra hodiny (najmä v lete), dobiehanie učiva v špeciálne delených skupiných, motivačné programy, a podobne. V TOMTO NESMIE VLÁDNUŤ LETARGIA. Preboha, hovoríme o detskej duši, aj o budúcnosti krajiny!
2. Nezamestnaní. Znovu sa budem opakovať, ale treba to: máme obrovské množstvo ľudí, ktorí pracujú cez rôzne nepravidelné kontrakty: na dohodu, na živnosť.. A pretože nie sú v štatistikách nezamestnaných, opäť, akoby v zásade nikoho netrápili. Pritom v mnohých lokalitách na nich stojí miestna ekonomika (napríklad pracovné sily v hoteloch), často sú to posledné zvyšky mladých ľudí v regiónoch, ktorí až raz odídu, tak v tých dolinách nejakú miestnu ekonomiku len tak ľahko už nikto nedá dokopy. A, samozrejme, treba myslieť aj na regulérne nezamestnaných, ktorí akoby teraz nevideli koniec tunela.
3. Zdravotníci. Áno, časť má akoby voľno, pretože sa veľa operácií zrušilo (stačí ak v menšej nemocnici vypadne jeden anesteziológ, a je problém). A niektorí sa aj preventívne hodili PN, starším lekárom to nemožno tak veľmi vyčítať. Ale stále máme obrovské množstvo zdravotníkov, ktorí buď idú naplno aj teraz, alebo mali riadne tempo, keď sa snažili dohnať zameškané zákroky medzi vlnami. A kým v prvej vlne bolo fajn vidieť, ako sa zdravotníkom hromadne ďakovalo (aspoň to), teraz sa ani neďakuje, ani nie sú finančne primerane kompenzovaní.
4. Krachujúci podnikatelia. Opäť: veľa z toho, čo sa deje, je akoby skryté. Lebo niekto zrušil kaviareň, ale ešte má druhú. Niekto zrušil prevádzky, ale ešte nezrušil samotnú eseročku. A niekto síce nič nezručil, ale ide stále hlbšie do rezervy. Keby tu bola perspektíva: od nového roku ide vo veľkom do ekonomiky eurofodny, peniaze z plánu obnovy, bude sa dať čoho chytiť, asi by to bolo pre mnohých ľahšie. Ale ani to nie je (a zajtra dám vedieť, čo sa teraz deje - aj časť z toho mála eurofondových peňazí, čo sa točí, ide na nezmyselné konzultačné kontrakty, nijak to nepomáha ľuďom, je to úplne bláznivé).
My sa naozaj potrebujeme prebudiť. Pomôcť tam, kde sa dá - organizácie, firmy, občania, iným organizáciám a občanom - a naozaj sa politicky dať dokopy. Netreba žiaden francúzsky brajgel v uliciach: len proste tie vládne budovy obkľúčiť a povedať, už naozaj dosť. Von! Stačilo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2722 / 115 / 13 / 10 ]
So záujmom som si prečítal, že na budúci rok budú mať snem a na ňom sa rozhodne, či sa vráti Truban alebo stranu povedie Šimečka ml.
Aj pôsobenie tejto strany ukazuje, ako sú aj na malom Slovensku dôležité siločiary, ktoré tadiaľto prechádzajú. Asi ťažko si predstaviť, že by v tom subjekte mal šancu niekto, kto chce normálnu zahraničnú politiku.
Nie, mladícke tváre hrajúce sa na priateľské a progresívne, takmer až ľavicové, skrývajú dôsť agresívnu agendu. Medzinárodno-politickú.
Ale zjavne dúfajú, že po minulom fiasku to v ďalších voľbách dajú.
Aj preto je dôležité, aby tu bola silná, reálna opozícia, s politikou pre Slovensko, nie politikou poslušne preberaných receptov a smerovania krajiny, aké si vymyslel niekto za našimi hranicami.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 806 / 294 / 33 / 28 ]
Áno, áno, už som dostal niekoľko odkazov, čo hovorím na to, že si požičal náš nápad z minulej zimy s protestným trúbením.
Nič. Toto nie je dôležité.
Podstatné teraz je nájsť ľudí mimo fanúšikov opozičných strán, ktorí budú chcieť na jar vládu doslova vyblokovať. A dovtedy týmto ľuďom dať aj ďalšie možnosti vláde ukazovať, že tu už nemá byť.
Pretože parlamentná opozícia, tá je jasná: Fico bude robiť svoje tlačovky a videá, jeho cieľ je aspoň o percento v prieskumoch predbehnúť Pellegriniho. Hlas bude ďalej manévrovať tak, aby mohol v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti vytvoriť koalíciu s Kollárom a Sulíkom, preto nepôjde do žiadnych ostrejších akcií. A chalani v zelených tričkách a odnože si budú robiť zase to svoje, vrátane fantazmagórií o generálnom štrajku ? Na to, aby ste vládu položili, vám stačí zlomok toho, čo by ste potrebovali na generálny štrajk, 40-50 tisíc ľudí opakovane na námestiach, a ani TO sa nedarí (nehovorím, že na to vyzývam teraz, v špičke vlny, ale v lete sa o zhromaždenia snažil kadekto). A ešte sa tu ide fantazírovať o veľkom štrajku, čo je naozaj násobne zložitejšia operácia ? pričom ľudia sú radi, že majú prácu.
Zároveň väčšie blokády (aj s rozostupmi) dnes proste nejde robiť. Opakujem, imidž protestov zničili blázni pobehujúci po vozovke a vykrikujúci o 5G sieťach. Smer (a uhríkotlebovci) tomu ešte pomáhajú tým, že nejdú po obrovských hospodárskych a spoločenských škodách, ktoré táto vláda pácha, ale všetko zužujú na tému rúšiek a očkovania. To síce priťahuje veľmi hlasné skupiny ľudí, ale VÄČŠINU to odpudzuje. Vrhli sa po naháňaní pár percent hlasov naviac. Ale krajina potrebuje dôveryhodnú alternatívu.
V priebehu zimy to hádam už ľuďom dôjde. Nepotrebujeme veľa kričiacich strán, ktoré si hneď po voľbách budú podrezávať krky medzi sebou. Ale alternatívu, ktorá vyženie do ulíc tú obrovskú síce na vládu nahnevanú, ale inak zatiaľ neaktívnu väčšinu národa.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1940 / 504 / 363 / 40 ]
Povedal dnes dezolát IM, ktorý si celý život postavil na, s prepáčením, odrbávaní pravidiel a zákonov: od diplomovky, cez účtovníctvo, až po fungovanie (vrátane ekonomického) jeho strany.
A potom, keď sa tým odrbávaním dostal tam, kam chcel, tak si zákony nechal bandou verných nastaviť tak, aby nimi mohol postihovať čestných ľudí, ktorí mu prišli povedať len to, že je klamár.
My sme skoro ako nejaká orientálna rozprávka. Ale taká temná.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 506 / 402 / 11 / 56 ]
A polícia potom odviedla (!!!) šéfa komory záchranárov Majerského.
Toto je presne mimoriadne svinstvo tejto vlády. Je úplne zjavné, že opatrenia vôbec nekontroluje. Ale akonáhle sa niekde zjavíte s protestom, akokoľvek slušným, idú po vás!
Mimochodom, ak by dali pánovi Majerskému pokutu, pokojne ju zaplatím zaňho! (Ale to asi veľa ľudí.)
A toto sú ľudia, ktorí si ten protest nevymýšľajú len tak, z dlhej chvíle. Vláda na nich naozaj kašle. A mali by sa spájať, aj sestry, lekári, záchranári, aj ľudia zastupujúci najviac postihnuté časti hospodárstva. TREBA ICH VIDIEŤ VIAC!!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 639 / 763 / 112 / 111 ]
Dnes odstúpil rumunský minister pre digitalizáciu a inovácie. Po tom, čo sa objavili správy o tom, že okopíroval časti práce, za ktorú dostal magisterský titul. Vo funkcii bol mesiac.
Kedy odstúpia naši plagiátori???
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 266 / 1100 / 99 / 242 ]
(pozor, dlhší text)
O veľmi veľa detailoch. U nás sa bohužiaľ pracuje tak, že sa niečo sľúbi pred voľbami a potom sa po voľbách zisťuje, či sa to vlastne dá splniť a ako sa to bude musieť líšiť od sľubov.
Ale takto sa naozaj seriózne pracovať nedá. Ak chcete postaviť väčší tunel, alebo tisíce nájomných bytov alebo diaľnicu do Košíc do roku 2010 tak musíte mať predstavu, čo to presne obnáša z hľadiska všetkých procesov, ktoré si to vyžaduje, financovania (vrátane toho, či sa dajú použiť napríklad eurofondy, ak, tak ktoré), aké by to malo mať vlastne parametre, a podobne. Inak nastanú problémy, aké u nás akosi vždy nastávajú a v občanoch to zabije ďalší kúsok dôvery v štát, v krajinu, v nás.
A dupľom to platí o veľmi dôležitých politikách v zdravotníctve, sociálnej oblasti, v školstve... Je veľmi neseriózne robiť veci tak, že len ľuďom púšťate nejaké hrubé nápady, čo by sa asi tak dalo robiť. A tvrdíte, že toto dosiahnete.
Znovu zdôrazňujem: toto je presne dôvod, prečo pár desiatok kilometrov od Bratislavy, vo Viedni, dokážu urobiť aj mamutiu hlavnú železničnú stanicu (a načas), aj obrovský univerzitný kampus (to isté), kým my raz za päť rokov natiahneme o kilometer električkovú trať a je to veľké víťazstvo.
Toto nemá nič so zlým vykorisťujúcim Západom, ani s dedičstvom komunizmu, alebo akékoľvek výhovorky si kto vymyslí, je to len naša neschopnosť práve v tejto ére. A NESMIE to pokračovať. Nesmie.
Bohužiaľ hlavný problém je v tom úplne krátkodobom rozmýšľaní, ktoré tu máme. Príklad: je obrovský, obrovský rozdiel v tom, ako funguje nejaká strana v Nemecku či Británii, a ako u nás.
Toto ma zaujalo, už keď som pred dvadsiatimi piatimi rokmi navštívil zjazd Labour Party. Bežali tam semináre o všetkých možných politikách, prezentovali sa plány, prepočty... A po vstupe do vlády to všetko naozaj realizovali: od masívnej výstavby nemocníc po premeny mestských slumov v Manchestri či južnom Londýne na moderné štvrte.
U nás sa to politikom nielenže nechce robiť, ani takto nevedia rozmýšľať. Dva konkrétne príklady. Roky počuť o tom, ako sa musí učiť modernejšie, vrátane toho ako kriticky myslieť. Ale ak sa v nejakej diskusii opýtate, čo to presne má znamenať, nastane ticho. Alebo počujete pár ďalších fráz.
A potom dostanete to, čo máme v školstve dnes: už dva roky po nástupe nového vedenia ministerstva sa im s touto témou nedarí pohnúť.
Ak idete na stránku môjho projektu esej .sk a nájdete si tam príručky pre študentov a učiteľov, je to 45 strán úvodu do toho, ako triediť informácie, ako rozmyšľať logicky a komplexne, atď. Čiže toho, ako učiť kriticky myslieť, určitým špecifickým spôsobom. A to je len maličká, veľmi malá ukážka toho, čo sa všetko musí v školstve robiť. Nemusíte nutne mať všetky dokumenty pripravené pri nástupe k moci, ale musíte mať predstavu o tom, čo by vlastne všetky tie frázy mali znamenať po pretavení do reality a ako sa k tej realite aj naozaj dopracovať.
Ale ani veľké strany nie sú ochotné dokumenty práve vykresľujúce rôzne detaily (nehovorím, že až takéto) produkovať. Ani sa k týmto veciam zodpovedne radiť, pripravovať sa na vládnutie. Ani jedna.
Je to pre ne proste príliš veľa úsilia. Lenže ak nemáte predstavu, ako tie vzletné frázy potom takto premieňať na konkrétne dokumenty, a politiky a nastavenia, tak nedosiahnete nič. Alebo len náš tradičný chaos a zlú atmosféru. (Nechcem sa dotknúť tých častí štátnych inštitúcií, ktoré fungujú dobre, ale to je zväčša napriek politikom, nie vďaka nim.)
Iný príklad: ak idete na web cvp. sk práve sme vydali príručku práce s technologickým transferom. Skúste si pozrieť, koľko strán detailných informácií tam je. Veľa. Ale bez toho sa prakticky nepohnete. Darmo budete hlásať, že univerzity by mali tvoriť inovácie a že by bolo dobré, aby sa tie inovácie dostávali na trh, keď kľúčovým ľuďom chýba predstava, ako tie procesy vlastne majú fungovať (licenčné zmluvy, narábanie s technológiou kúpenou z eurofondov pre účely komerčného výskumu, atď.). Ale u nás zvyčajne chýba poctivá práca na takýchto základných veciach. Potom sa vyhodí desať, dvadsať miliónov eurofondov na nejaký projekt, ktorý to má všetko napraviť, akurát nenapraví, lebo tie základy stále chýbajú.
A opäť, toto je len mini, maličký príkladík toho, čo potrebujete robiť, napríklad, vo vede. Koľko detailov a detailov a detailov potrebujete zvládať, aby to nakoniec celé fungovalo.
Keď do vlády nejdú ľudia (nie nutne rovno ako ministri, ale aspoň tí pod nimi), ktorí majú predstavu, čo všetko vlastne treba riešiť, tak je to pre krajinu NAOZAJ problém.
A my tu NAOZAJ takmer doslova pálime peniaze každý rok na nezmysly. A na druhej strane nevieme dokončiť ani relatívne jednoduché projekty.
Nie každého tieto detaily politiky - reálnej politiky, nie tlačovkových hlúpostí - zaujímajú. Ale bez toho, aby tu pomaly vznikali komunity ľudí, ktorých tento spôsob nemohúcnosti štátu doslova uráža, takých, ktorí naozaj chcú, aby sme sa sebavedomo mohli pozrieť dookola a povedať, že aj tu sa tvoria zaujímavé veci, sa ďalej nepohneme.
Len od jedných katastrofálnych volieb k ďalším.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5132 / 51 / / 4 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 203 / 9800 / 873 / 1600 ]
A je to nehorázne bez ohľadu na to, aký má kto na predsedu Smeru názor. Pretože sme jediná krajina EÚ, kde si vláda úplne okato vynucuje politickú poslušnosť akože ochranou proti pandémii.
Ja sám som bol za ostatný rok na polícii vypovedať ŠESŤKRÁT. Z toho DVAKRÁT si po mňa policajti prišli priamo domov (na čo nemajú v daných okolnostiach právo).
Hneď na prvýkrát to skúsili podobne ako so záchranárom včera a Ficom dnes: že mi prišijú navádzanie na trestný čin. Dodnes nie je jasné, na čo som mal navádzať - nepáčilo sa im, že som vo videu hovoril, že ľudia majú právo vyjadriť nespokojnosť s vládou. Pritom ani len som v danom čase, počas lockdownu, nikoho nenavádzal, aby sa niekde prišiel zhromaždiť.
Polovica otázok bola vyslovene vyrývačná: od toho, koľko pijem alkoholu, až po to, s kým sa stretávam, či si uvedomujem, kto všetko zdieľa moje FB príspevky (??) a podobne.
Jedenkrát ma chceli vypočuť dokonca pre podozrenie, že som umiestnil pred dvere ministerstva vnútra trhavinu! Ja!
Ani nehovorím o smiešnosti zdĺhavého vypočúvania za to, že som napríklad nechal na verejnom mieste transparent, akých sa načierno nechávajú za rok po Bratislave desiatky (akurát tento hovoril, že OĽaNO je zlo), pričom bolo jasné, že som to tam dal ja a tým pádom nebolo treba nič vyšetrovať. (Samozrejme, toto nejde od tých radových policajtov, ktorí už ma majú potom, chudáci, priamo na starosti, ale z vyšších úrovní.)
Mimochodom, zaujímavé je, že tieto veci médiá nezaujímajú. To, keď polícia šikanuje vás a vašu rodinu. Ale ak napíšete, že Matovič, teda človek, ktorý je schopný rozhádzať (dnes už) takmer miliardu (!!!!!!) na svoje osobné nápady, je magor, tak o vás nejaký správny kaviarenský žurnalista napíše útočný, zhadzovačný článok, čo si to dovoľujete.
Čiže, je úplne zjavné, že tieto manévre sú len šikana. Tu nikto nekontroluje nič, ale ak to má politický podtón, príde polícia.
Navyše, aby som sa vrátil k Ficovi, keďže prokuratúra hneď zrušila včerajšie stíhanie záchranára, je zjavné, že ani Fica stíhať nebudú a tak: čo s ním vlastne chcú?
Samozrejme, na bežného človeka to bude pôsobiť len ako zúrivosť, že ho nevedia napriek dlhoročným vyhrážkam zatknúť za niečo veľké, tak aspoň za toto. Alebo, že keď už nevedia nijako vynútiť svoj lockdown, tak sa musia aspoň nejako ukázať.
Z riadenia štátu urobili úplnú frašku. Je také americké príslovie, ak ste v jame a nechcete sa prepadávať ďalej, tak prestaňte kopať. Zjavne o tom nepočuli. Kopú ďalej a čudujú sa, kam sa prepadávajú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2522 / 1100 / 65 / 139 ]
TAK SME IM TO DNES TÝMTO MEGATRANSPARENTOM PRIPOMENULI!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 221 / 628 / 11 / 67 ]
Krajská prokuratúra v Nitre už podnikla príslušné kroky.
Policajtovi hrozí dokonca veľmi vysoká trestná sadzba. Pomaly sa tak rozpadá jediný tromf, ktorý táto vláda ešte mala v rukáve. Po tom, ako začalo byť zjavné, že nebudú žiadne nájomné byty, obnova nemocníc, nezlepšia sa školy a univerzity, a spomalí sa výstavba ciest, ostávala vládnej koalícii len jedna vysoká karta: aspoň zatvárame mafiu!.
Problém je, že to manažovali tak zle, že sa teraz dôvera v orgány činné v trestnom konaní a súdy nezvýši, ale zníži. Áno, ešte prídu aj ďalšie zatýkania. Akurát, že oni na jednej strane berú ľudí do väzby a na druhej sa im časť prípadov rozpadá.
Bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika budú musieť takmer určite oslobodiť, dôkazy sú veľmi slabé. Niektoré pokusy o stíhanie sú tak absurdné, že je to doslova hanba (bývalý minister financií).
Niekde sa s ničím ani nezačalo, lebo priamo členovia vlády z toho urobili akurát fiasko. Špeciálne: kto si dnes už spomenie na to, ako pred jeden a pol rokom oznamovali, ako chcú desiatky ľudí vypočúvať kvôli projektu Národného futbalového štadiónu? ten sa nám nemusí páčiť, ale to, či investor niečo porušil je čisto právna otázka a ak nie, vláda si vyrobila bombastickým oznámením akurát trapas. A ešte zbytočný problém, ak štát budú žalovať financujúce banky - ale nevadí, zaplatia to daňové poplatníci, lebo tá bájna hmotná zodpovednosť politikov je stále v nedohľadne.
Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou príde aj k nejakým odsúdeniam, pri tom bordeli, čo tu panoval, by bolo čudné, keby za korupciu aspoň niektorých nechytili.
Ale nebude to mať ani odstrašujúci účinok, lebo je úplne zrejmé, že idú iba po niektorých a po iných nie (je dobré byť v tých správnych biznis a politických klikách, to je celé morálne ponaučenie). Ani to zvyšných dôverujúcich ľudí neoslní, lebo to zatienia práve tie nezmysly, ktoré vyrobili.
Táto vláda je proste jeden prúser. Ešte aj tú mafiu čo im straší v hlavách, skôr nakoniec svojím chaosom reálne vyrobia, ako by nás nejakej mali zbaviť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2141 / 578 / 26 / 75 ]
Rozvinuli sme ho dnes na obed na hlavnom ťahu: Pražskej ulici v Bratislave.
Nie kvôli lámaniu rekordov, ale aby sme ľudí povzbudili:
NEBOJTE SA VLÁDE POVEDAŤ, ŽE JEJ MÁTE PLNÉ ZUBY.
NEMUSÍTE SA ZAPÁJAŤ DO PROTESTOV S POLITIKMI. ALE DAJTE VLÁDE NAJAVO, ŽE VÁS KLAME. AJ TÍ, KTORÍ SA INAK NEZAPÁJATE.
ZDRAVOTNÍCI, DROBNÍ PODNIKATELIA, NEZAMESTNANÍ A VÔBEC VŠETCI: NAOZAJ SA CHCEME POZERAŤ, AKO ŠTÁT ROZOBERAJÚ KVÔLI TESTOVANIAM, POUKAZOM A LOTÉRIÁM??
NAOZAJ NÁM NEPREKÁŽA TEN CHAOS? TO PONIŽOVANIE V PRIAMOM PRENOSE???
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 566 / 785 / 49 / 102 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 59 / 1600 / 135 / 291 ]
článokAko vždy hovorím, Vianoce na Slovensku sú také pravé, aké majú byť. Sú aj darčeky, aj ozdoby, ale nie je to stále až také komerčné ako často inde. Má to väčšinou tú atmosféru pokoja, dôrazu na rodinu, a vo väčšine rodín stále trochu aj duchovný rozmer.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 267 / 224 / 10 / 1 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 268 / 330 / 37 / 4 ]
Tento týždeň som ešte na FB málo, mám naozaj veľmi veľa práce. Ale aby som nebol úplne ticho, dovoľte jednu úvahu.
Kedy budeme určite vedieť, že je na Slovensku dobre? Vtedy, keď sa začnú vo veľkom vracať Slováci zo zahraničia.
Bohužiaľ, v tejto chvíli to vyzerá skôr na opačný trend. Aj cez sviatky som sa o tejto téme rozprával so známymi. Polovica z môjho okruhu ľudí, ktorí majú pod 40 rokov, zvažuje emigráciu. Buď naozajstnú, alebo aspoň takú, že si napríklad nechajú firmu na Slovensku, ale väčšinu roka budú žiť v zahraničí.
K dôvodom sa hneď vrátim, ale dovoľte mi povedať, že táto téma je mi veľmi blízka. Sám som sa vo verejnej funkcii snažil, aby sme sem dostali napríklad špičku pracujúcu za hranicami. Preto sme s vtedajším ministrom financií zaviedli schému, že štát odborníkom finančne prispieva na návrat (nie preto, aby ich presvedčil, tam musia byť najmä iné dôvody, ale aby im návrat uľahčil).
Takisto, akonáhle sa SAV dostala do ťažkostí, nechal som im finančne prispieť na ich schému odmeňovania vedcov, ktorí prídu zo zahraničia (aj Slovákov, aj cudzincov), spolufinancovanú z jednej zo schém EÚ.
Ľudia majú na návrat rôzne dôvody. Ja som polovicu dospelého života prežil mimo SR. Musím povedať, že v mnohých ohľadoch veľmi spokojne. Skvelá stredná škola v Británii (tristo rokov stará, obrovské športoviská, a najmä vyučovanie, ktoré sa jednoducho vôbec nepodobalo na to naše, bol to skôr dialóg s učiteľmi, v malých skupinkách). Univerzita v krásnom prostredí severoanglického Yorku alebo doktorandský pobyt v Lancasteri, tiež veľmi pekné prostredie, výlety za známymi alebo na semináre do Oxfordu a Cambridge.
Práca v úchvatnej Prahe, asi najpríjemnejšom veľkomeste na svete. Ale ani pobyty v Nemecku či Belgicku, kde sa mi páčilo trochu menej z hľadiska miestnej kultúry či nedostatku prírody, neboli nepríjemné či nezaujímavé.
Na návrat som veľmi nepomýšľal. Iste, na Slovensku máte, ak patríte do určitej vrstvy, lepšie možnosti materiálneho blahobytu. Ja sám som už v 90. rokoch, po návrate zo strednej školy, žil dosť high flyer životom: stretávanie s biznis a politickou špičkou krajiny, premávanie sa vo veľkej limuzíne a cestovanie výhradne business class, ponuky na politické funkcie. Neboli v tom žiadne rodinné konexie, stačilo poznať jazyky, byť primerane vybavený a vzdelaný na to, aby ste chápali biznis záležitosti (podnikové financie, fungovanie finančných trhov, marketing) a mohli ste si vyberať medzi lukratívnou kariérou v pobočke zahraničnej korporácie alebo sa začať točiť okolo veľkého domáceho biznisu (privatizácia a podobne).
Mňa na odchod presvedčila najmä vidina kvalitného vzdelávania. Aj formálneho, cez vysoké školy, aj neformálneho, cez zaujímavú prácu.
A potom som ostával z dôvodov, ktoré pozná mnoho emigrantov. Jedným je dosť nevraživá, cholerická domáca atmosféra, vrátane závisti, ohovárania. Alebo typického, komického mudrovania (čím neschopnejší človek, tým viac). To ale hralo menšiu rolu ako druhý dôvod.
Tým je atmosféra periférie. Slovensko je trochu špecifické v tom, že tu medzi ľuďmi, ktorí hlasno hovoria o patriotizme, takmer vôbec nepočuť takých, pre ktorých to znamená snahu byť lepší, zveľaďovať krajinu a inštitúcie, prípadne vytvoriť tu veci, ktoré inde nemajú.
Nie, bohužiaľ, tu sa často ako vlastenecký postoj berie to, že môžete uznávať, že máme kadejaké nedostatky, akurát to brať s takým tým no a čo!. A komplexy si liečiť poukazovaním na to, ako ani inde nie je všetko ružové. A viac už nič.
A, samozrejme, aj taká tá bežná lenivosť a neochota. Máme tu napríklad najšpinavšie supermarkety zo všetkých krajín, ktoré poznám (jedno, či bohaté alebo chudobné), na každom kroku príklady rôznej remeselnej fušeriny, ale aj na to sa nájdu nejaké výhovorky, ešte aj za to môžu západní agenti.
To, čo ma na návrat presvedčilo, bola ponuka podieľať sa na riadení školstva (a neskôr ho celé priamo z najvyššieho postu rezortu riadiť). Túto oblasť som vždy považoval za jednu z najdôležitejších pre napredovanie krajiny. A musím povedať, že po návrate som bol v mnohých ohľadoch príjemne prekvapený. Mal som šťastie na naozaj chytrých a výkonných ľudí okolo mňa. Zároveň príležitosť stretávať sa so zaujímavými osobnosťami a často napríklad aj veľmi šikovnými štátnymi úradníkmi. Ak by som vhupol do iných okolností, asi by som dnes, po krátkej politickej misii, už bol opäť za hranicami. V zásade toto ma presvedčilo, aby som ostal. Konkrétni ľudia.
A začal som veriť, že máme šancu tu niečo vybudovať. Spojiť výhody toho, že sme stále v niečom menej konzumná spoločnosť, ako časti Západu, že máme veľa prírodného priestoru, vcelku dobrú sociálnu súdržnosť (málo oblastí vyslovene vylúčeného obyvateľstva), a dotvoriť naše inštitúcie tak, aby sme začali smerovať k vytvoreniu sebavedomej krajiny. S dobrými firmami, peknými budovami, estetickými centrami miest, peknými obytnými štvrťami, so zaujímavou tvorbou umelcov a inteligencie.
Ale, ako hovorím, práve ten optimizmus je teraz ohrozený a zo všetkých vyššie uvedených dôvodov to beriem aj veľmi osobne. Ľudia chcú odísť, pretože nevidia koniec. Máme bláznivú vládu, ale mnohých rovnako desí to, že po nich by veľmi radi k moci prišli takí, ktorí neznamenajú veľké, alebo žiadne zlepšenie. Voliči sa zdajú nenapraviteľní. Niekto volil notorického klamára Matoviča, teraz sa naňho sťažuje a pre zmenu radostne zdieľa klamstvá a celkovo odpad akože alternatívy (kde sa to napríklad hemží skrytými hákovými krížmi a postavičkami, o ktorých by ste nikdy v živote nepočuli, ak by neparazitovali na politike). A ani nehovorím o tom, ako sa napríklad ľudia, ktorí v zdravotníctve videli roky rozpadu budov, chytajú za hlavu, že by sa k moci mohli vrátiť aj tí, ktorí sú za to priamo zodpovední.
A najmä, chýba akákoľvek zmysluplná vízia, čo sa tu vlastne má nasledujúce roky diať. Ako by sa hocičo pre krajinu naozaj životne dôležité mohlo začať zlepšovať.
Aj preto si myslím, že toto bude veľmi, veľmi dôležitý rok. Alebo reálna alternatíva vznikne, alebo to veľa ľudí vzdá. Od tých, ktorí žijú v zanedbaných regiónoch, kde ešte aj tie zvyšky turistického ruchu, čo poskytovali akú-takú zamestnanosť, smerujú ku krachu, až po lekárov, vedcov, či rôznych ďalších špecialistov, ktorí sa bez problémov uplatnia inde.
Znovu opakujem, tá dlhodobá šanca pre krajinu je obrovská. Viem si pokojne predstaviť, ako je tu o niekoľko rokov oveľa upravenejšia krajina, vibrujúca ekonomika. A vracajú sa nielen Slováci, ale prichádzajú sem v malých množstvách na nejaký čas žiť či aspoň študovať aj Francúzi, Briti, Nemci či Holanďania.
Ak sa naozaj začnú spájať ľudia z doteraz mlčiacej väčšiny, tí, ktorí nepatria ani k jednému extrému (naivná kaviareň alebo kvázi národné sily, ktoré ale práve k rozkvetu národa ničím neprispievajú).
Ja osobne nechcem, aby ľudia odchádzali. A najmä nechcem, aby odchádzala šanca pre tento kúsok zeme uprostred Európy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6919 / 387 / 45 / 41 ]
Právnik spolumajiteľa Penty oznámil, že hodlajú od štátu žiadať odškodné v desiatkach miliónov eur. Aj keby vysúdili oveľa menej, bude to naozaj veľkolepá bodka za prípadom, ktorý bol strašne teatrálny a nakoniec úplne zúfalo vyfučal.
A týmto to neskončí. Ešte väčší prúser hrozí v prípade Národného futbalového štadiónu, kde vláda s veľkým humbugom ohlasovala veľké vyšetrovanie a to, že nezaplatí. A potom sa na jeden a pol roka prestalo hocičo diať. O projekte si môže myslieť kto chce, čo chce, ale vláda nemôže len tak, kvôli efektu, zrazu povedať, že nebude rešpektovať zmluvu.
Kauza bývalého špeciálneho prokurátora, ktorý bol pri veľmi slabých dôkazoch odsúdený na dlhočizný pobyt za mrežami, nakoniec zrejme dopadne ešte horšie. Pre štát.
Áno, naozaj tu bol po bývalých vládach neporiadok, ktorý bolo treba upratať.
Ale keď potrebujete upratať a vpustíte si na to do bytu zopár pobudov z ulice, veksláka a šmelinárov, tak sa asi ťažko môžete čudovať, že máte nakoniec doma ešte väčší bordel ako predtým.
Presne tak sme dopadli.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1105 / 1100 / 71 / 145 ]
V roku 1989 nám bolo sľubované, že končí éra prudko ideologického spravodajstva, odteraz budeme žiť ako dospelí. Médiá budú podávať najmä fakty, budeme o nich ako spoločnosť diskutovať.
V skutočnosti sa len vymenili póly, propagandisti, ktorí by za starého režimu zdôvodňovali, prečo je najlepší na svete Sovietsky zväz, dnes vedia v prípade potreby chŕliť dôkazy o tom, prečo musíme vo všetkom možnom vychádzať v ústrety pre zmenu opačnej imperiálnej veľmoci.
Profesor politológie Jozef Bátora, známy výrazne proamerickou angažovanosťou, napríklad tento týždeň uverejnil v tlači komentár, ktorý až berie dych. Celý je o tom, že sme mimoriadne ohrození, najmä drónmi, internetom, a skepsou ľudí voči demokracii - a preto na našom území potrebujeme americké stíhačky ?
Akoby to samé nebolo dostatočne smiešne, vôbec sa neštíti klamať. Tvrdí, že Nóri sa po ukrajinskej kríze rozhodli Američanom umožniť na svojom území uskladňovať vojenský materiál. Príslušné sklady pritom existujú od roku 1981. Na skladované autá, malé zbrane a ďalší materiál dohliadajú najmä Nóri.
Podobne manipulatívne je to aj pri ďalších tvrdeniach článku. Napríklad Fíni sa určite zázračne nerozhodli pre užšiu spoluprácu s NATO v ostatných rokoch, začali ju už po rozpade Sovietskeho zväzu.
Ale to by nebol ten správny kontext. Ten kontext, ktorý sa treba snažiť vytvárať, je, že sa údajne všetci zrazu chcú braniť proti Rusku, ktoré je už-už pripravené všetkých napadnúť, a na tento vlak musíme naskočiť aj my. A snažiť sa, aby k 800 americkým základniam po celom svete pribudli ďalšie.
Autor dokonca úplne drzo tvrdí, že nás neochráni samotné členstvo v NATO.
Celé to zapadá do súkolia neuveriteľnej propagandy, ktorá v ostatných týždňoch beží naozaj na plné obrátky. Expanzionistické Rusko sa údajne chystá napadnúť Ukrajinu.
Načo? Nemá to žiaden zmysel, Rusko má dosť veľký problém zvládať obranne a ekonomicky svoje vlastné územie, a potrebuje čo najmenej sankcií zvyšku sveta, aby mohlo obchodovať - vyvážať suroviny a dovážať technologicky zložité výrobky, plus časť potravín (aj keď ruské poľnohospodárstvo od roku 2000 mimoriadne napreduje, a Rusko sa stalo z dovozcu vývozcom obilia, stále musí dovážať napríklad veľké množstvo hovädzieho). Jediné, čo ruský režim nemôže dopustiť, a kde zrejme je pripravený aj intervenovať, je, aby dnes západnými krajinami vyzbrojená ukrajinská armáda zlikvidovala ruskojazyčných povstalcov na východe Donbasu. Okrem iného by sa to premietlo aj do politickej krízy priamo v Rusku.
Je to všetko naozaj tak ťažko pochopiteľné? Nie je, ale človek by hlavne musel mať snahu pochopiť.
Zaznievajú neuveriteľne hlúpe argumenty. Napríklad: Rusko nemôže brániť tomu, aby sa Ukrajina stala členom NATO. Veď to je suverénne právo každej krajiny vybrať si, kam chce patriť.
No, asi také suverénne, ako kedysi rozhodnutie Kuby umožniť Sovietom umiestniť na svojom území jadrové hlavice. Bolo to tak blízko ich územia a pre Američanov to predstavovalo takú hrozbu, že boli ochotní kvôli tomu hroziť jadrovou vojnou. A to bolo pred šesťdesiatimi rokmi. V ére rakiet, a nemusí ísť len o tie jadrové, si veľmoci jednoducho strážia, aby sa tie ostatné nevedeli so svojimi inštaláciami dostať nepríjemne blízko.
Samozrejme, netýka sa to len rakiet, alebo obrany. Moderné štáty už sto rokov budujú medzinárodné režimy - pre oblasť obchodu, životného prostredia, komunikácie. Povedať, že dva štáty medzi sebou môžu rozhodnúť hocičo, lebo suverenita, môže len úplný ignorant. Ak to nejako ohrozuje iné štáty, tak sa budú snažiť do rozhodovania hovoriť.
A v prípade NATO ide presne o to, že to nie je len čisto obranná aliancia, je to strecha pod ktorou sa toho deje oveľa viac - napríklad umiestňovanie amerických inštalácií na územia ďalších štátov.
Mimochodom, pred naším vstupom do NATO nás domáci propagandisti (vtedy medzi nimi v zavádzaní vyčnieval F. Šebej) špeciálne presviedčali práve o tom, že ide o čisto obrannú alianciu, ktorá sa aktivizuje, ak nejaký členský štát niekto napadne. Nič viac.
A prišlo bombardovanie Juhoslávie (ešte pred naším vstupom), prišiel Afganistan.
Pripomínam: takmer každú vojenskú operáciu Američanov za ostatných 30 rokov sprevádzali šialené propagandistické lži. Pred prvou vojnou v Perzskom zálive americké masmédiá tvrdili, že irackí vojaci v Kuvajte vyhadzujú novorodencov na betónovú dlážku. Normálne vysielali dramatickú „živú výpoveď“ z Kongresu (čestnejšie médiá neskôr priniesli správy o tom, že to bolo čisto vymyslené a naaranžované, ale do mainstreamu sa toho veľa nedostalo). Pred bombardovaním Juhoslávie sa tvrdilo, že Srbi páchajú v Kosove genocídu a utajovala sa úplne potupná „dohoda“, ktorú Američania Srbom predostreli v Rambouillet a ktorá by v podstate celé územie vtedajšej Juhoslávie dala k dispozícii na americké okupačné manévre. Druhá vojna v Iraku sa začala klamstvami o zbraniach hromadného ničenia. Jedine pri okupácii Afganistanu neklamali úplne očividne, naozaj tam chvíľu bol bin Ládin (kým neprešiel do vedľajšieho Pakistanu), akurát nie je jasné, ako za toto mohli samotní obyvatelia Afganistanu.
Treba si zvyknúť na jednu vec: aj keď sme malý štát, aj my máme svoje záujmy a tými sa máme riadiť. Naším záujmom je napríklad stabilná Ukrajina a nie Ukrajina ako predpolie amerických konfliktov s Rusmi. Naším zaujmom sú stabilné dodávky surovín (plynu, ropy, železnej rudy), čomu, opäť, nesvedčia konflikty na východ od nás.
Samozrejme, to isté platí aj z hľadiska našich integračných záujmov, blúznenie planktónu o tom, ako opustíme napríklad Európsku úniu, je proste len príznakom doby, keď si hocijaký ignorant môže hlasno kričať hocijaký nezmysel.
Vláda dnes schválila obrannú zmluvu s USA. Podľa J Bátoru je to dobre, lebo inak by sme boli ohrození. Čím? Že Rusko poženie tanky 1500 kilometrov cez ukrajinské hranice, aby špeciálne nás krvilačne napadlo? ? Alebo sem pošle stíhačky či spomínané dróny?
Len tak na okraj, za ostatných 30 rokov ohrozovali Slovensko, presnejšie slovenský majetok, cudzie stíhačky len raz. A išlo o nemecké stíhačky, ktoré porušili medzinárodné právo, keď v roku 1991 prinútili loď s nákladom slovenských (vtedy ešte oficiálne československých) tankov pre Sýriu otočiť sa naspäť. (Nemecko každý rok patrí do prvej pätky najväčších vývozcov zbraní na svete.)
Sme malá ale suverénna krajina. Máme svoje spojenecké záväzky, to treba rešpektovať. Ale snažiť sa silou-mocou aktívne niekomu ponúkať ako predpolie jeho expanzie v podobe zaberania ďalších a ďalších území vojenskými inštaláciami, je, diplomaticky povedané, pochybné.
Ale dobre, o všetkom sa dá diskutovať, aj o tomto. Ale z toho, aká propagandistická vojna sa tu okolo toho rozvinula, sa jednoducho, prepáčte, dvíha žalúdok.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6764 / 760 / 53 / 148 ]
Detektív Columbo stále rozprával o svojej žene, len ju nikdy nikto nevidel. My sme nikdy nevideli:
- nájomné byty
- hmotnú zodpovednosť politikov
- plány na nové nemocnice. Za ľudí ich dokonca vo svojom programe sľubovali desať. Teraz minister otvorene priznal, že možno postavia jednu. V Martine. Hádam, ak sa to podarí. Ale aj ak sa to podarí, tak sa nedokončí v tomto volebnom období. Bratislava určite ešte dlho žiadnu neuvidí. Minister dokonca otvorene podporil štátnych lekárov z fakultnej nemocnice, nech idú pracovať k súkromníkom. (Sánka mi spadla tak, že preborila podlahu.)
- školskú reformu. Dnes mal Brani už tretiu tlačovku v priebehu roka, kde oznamoval obrovskú reformu, táákúúúto veľkú - o ktorej ale nikto nevie nič povedať. Okrem toho, že už nebudú dva stupne ZŠ ale tri a budú sa volať cykly. On dokonca aj priznal, že tú reformu vlastne teda až tento rok začnú vymýšľať ?
- úspory v štátnych financiách. Ono, keď tí oligarchovia niečo zobrali, tak to aj investovali tu doma. Ako nám pomôžu desiatky a desiatky miliónov, ktoré, aj po odpočítaní provízie, skončili niekde v Kórei za ich skvelé testy, to naozaj neviem. A, aby sme nezabudli, aj to veľkolepé naháňanie oligarchov sa im nejako celé rozpadáva.
Momentálne sme proste krajina Columbovych žien. Alebo fatamorgán - takže je to vlastne super, nemusíme chodiť k rovníku, tieto skôr tropické javy nám naši supermani bez problémov zabezpečili tu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1489 / 362 / 7 / 48 ]
Priemer EÚ je pritom len 39 percent.
Áno, životné náklady tu už roky výrazne rastú, platy už menej. Poviem to celkom jednoducho, aj keď pre mnohých nepopulárne: pokiaľ si ľudia budú voliť politikov, ktorí sa len predháňajú v organizovaní tlačoviek, tak to tak aj ostane.
Za ostatných desať rokov nás v platoch, ale napríklad aj v kvalite infraštruktúry, dobehli už aj Maďari či Poliaci (áno, ešte raz: platy nám tu rástli pomalšie ako východoeurópskym susedom). Pri zachovaní vývoja bude mať lepšiu kvalitu cestnej siete a kvalitnejšie zrekonštruované centrá miest do pár rokov aj Rumunsko (minule som ukazoval fotografie, ako tam napredujú).
Všetci nás predbiehajú a my tu zatiaľ riešime také hlúposti, že nad tým človeku, bohužiaľ, ostáva rozum stáť.
Naozaj tu chceme aj ďalej mať rozpadnuté nemocnice, vysokoškolské internáty s dierami v stenách, a jedny z najvyšších nákladov na bývanie v pomere k príjmom z celej EÚ?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1023 / 512 / 52 / 69 ]
Lebo svojou geniálnou reformou zabezpečili, že ľudia nielen, že nebudú mať žiadne švajčiarske dôchodky, budú na tom výrazne horšie, ako si doteraz predstavovali. Pretože netušili, ako veľmi sú ich súkromné dôchodky zraniteľné
Keď sa dnes hovorí o inflácii, ľudia si radi predstavujú nejaký katastrofický scénár, kde v priebehu roka vyletíme na hodnoty s dvojmiestnymi číslami. Lebo ľudia radi myslia v rámcoch jednoduchých katastrof.
Akokoľvek je to dnešné zvýšenie životných nákladov nepríjemné, až takýto scenár je málo pravdepodobný. Ale je tu scenár, ktorý je oveľa viac realistický, s veľmi nepríjemným dopadom na špecifickú skupinu ľudí: dôchodcov s dôchodkom z 2. piliera.
A to je scenár, kde niekoľko rokov budeme mať síce nie dramatické, ale pomerne vysoké hodnoty inflácie (4, 5, alebo nebodaj občas 6, 7 percent).
Pre väčšinu z nás ostatných, zjednodušene povedané, inflácia nemusí byť problémom, ak sa jej firmy a štát prispôsobia. Jednoducho, ak platy budú rásť tak, aby tú infláciu pokryli a ak štát napríklad o trochu zvýši nominálne odvody, aby mohol zvýšiť štátne dôchodky (u nás sa ešte stále tvoria prebytky, takže ani to nie je nutné).
Veľa ekonómov dokonca v ostatných rokoch volalo po mierne zvýšenej inflácii (v kombinácii s ďalšími opatreniami), aby boli držitelia kapitálu nútení dávať ho do produktívnych investícií a nehrali sa toľko na finančnom trhu.
Lenže - problém. Tí, ktorí si na dôchodok sporili v 2. pilieri, ho dostanú tak, že sa im nasporená suma zmení na anuitu (poisťovňa kúpi usporený balík výmenou za zmluvu o pravidelných splátkach sporiteľovi). A tá NIE JE uspôsobená tak, aby sa zvyšovala s infláciou.
Tu sa dostávame k toľko opakovanému problému finančnej gramotnosti, bežný človek si nie celkom vie predstaviť, čo urobia dlhodobo zvýšené úrovne inflácie, alebo, ak chcete, opakovane vysoké ročné miery inflácie (aj keď finančné inštitúcie rady hovoria o finančnej gramotnosti, dokonca na to vyrábajú akože osvetové kampane, takéto otázky tam neriešia a aj keď človek rieši niečo so zloženým úrokom, nie celkom si vie predstaviť, kde všade to platí).
Ide len o jeden z problémov spojených s reformou z roku 2004. Sú mnohé ďalšie: do nového systému sa vtedy úplne zbytočne zapojili ľudia, ktorí potom odišli do zahraničia. Lenže dôchodkové práva v 2. pilieri sú neprenosné, na rozdiel od tých v štátnych systémoch. Ak niekto odišiel pracovať do Nemecka alebo Rakúska, tak tie práva, ktoré mal v 1. pilieri, sa mu započítali, tie z 2. piliera nie, a veľa ľudí tak dosť výrazne na dôchodkoch, ktoré sa im potom priznali v tých krajinách, stratili (naschvál hovorím o Rakúsku alebo Nemecku, lebo toto sa líši od krajiny ku krajine).
Ani nehovorím o riziku kolapsu kapitálového trhu. Tam je zradné práve to, že veľký kolaps prichádza vždy v dlhých periódach. Firmy sa poučia z aktuálnej krízy, takisto ľudia, vlády, a tak sa niekoľko rokov akoby nič nedeje, lebo fungujú rôzne intervenčné mechanizmy. A všetci si myslia, že už sme sa ako ľudstvo s finančnými krízami vyrovnali a len málo ľudí počúva pár kuvikom, ktorí upozorňujú na varovné signály. A potom to vybuchne.
Štátny systém tento problém nemá, práve preto, že je priebežný: neakumuluje prostriedky. Je iróniou, že v dôsledku cielenej propagandy si kopa ľudí myslí opak: že súkromné investície sú nejak v princípe bezpečné a že štátne dôchodky sa dajú všetky rozkradnúť ?
S tým súvisí aj ďalšia propagandistická veta, že štát v budúcnosti nebude mať na dôchodky. No, štát nebude mať na dôchodky len, ak nebude existovať ekonomika. A v takom prípade vám nijako nepomôžu ani súkromné dôchodkové úspory. Keby boli vo forme bankoviek, tak si nimi aspoň zakúrite, ale v digitálnej ére ani to nemôžete.
Nielen to, 2. pilier spôsobuje, že nám odteká produktívny kapitál, ide do akcií v západnej Európe alebo dokonca v USA - práve teraz, keď sme v rastovej fáze, a ten kapitál potrebujeme. Takto by sa dalo pokračovať ešte chvíľu.
Aj preto postupne ostatné krajiny z nášho regiónu, ktoré 2. pilier zaviedli, začali s jeho demontážou. Aj preto, keď som pred dvoma rokmi do Bratislavy pozval pár ľudí zo svetovej špičky v dôchodkovej ekonómii (Nicholas Barr, Martin Weale, Elsa Fornero, Jacek Rostowski) boli k 2. pilierom pomerne kritickí a zhodli sa, že pre väčšinu krajín sa hodí švédsky systém (samozrejme, to roky mnohí tvrdíme, ale bolo pekné zhromaždiť skupinu špičkových odborníkov, aby to takto pred kamerami naraz povedali).
Ale aby som to skrátil: ak čítate o problémoch inflácie a ak už máte dôchodok z 2. piliera, alebo ho máte v dohľadnej dobe dostať, potom by som sa pripravil na potenciálne nie veľmi príjemnú budúcnosť. Zvlášť, ak už ďalšie zdroje príjmov nemáte.
A to je aj v kocke problém s našimi reformami. Ako krajina potrebujeme hlboké zmeny. Lenže na to treba ľudí, ktorí jednak reálne rozumejú daným problematikám, jednak majú toľko morálky, že nenaskakajú na každý nápad, ktorý vám proste niekto nadiktuje a skvelo znie až dovtedy, kým sa nad ním nezačnete hlbšie zamýšľať.
Mimochodom, to, že upozorňujem na niektoré z problémov 2. piliera neznamená, že som nekritický k postojom ľudí z opačného tábora, k dôchodkom či verejným financiám všeobecne.
Reformy treba robiť tak, aby boli dobre premyslené a vo výsledku robustné: nerozbili sa v situáciách, s ktorými akože nikto nepočítal. Potom krajina len opakovane trpí.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5447 / 270 / 23 / 54 ]
To, čo mi z rezidencie najviac utkvelo v pamäti, boli veľké portréty členov britskej rockovej skupiny Deep Purple, ktoré tam mal zavesené na stene.
Iná scéna: v tuším jedinom rozšírenom videu, na ktorom vtedajší aj dnešný ruský prezident Putin spieva, spieva Blueberry Hill. Teda hit Louisa Armstronga (pomerne zle, ale o to teraz nejde).
Rusi sa tiež pýšia tým, ako sa u nich páčilo najväčšej hviezde súčasného francúzskeho filmu Gérardovi Depardieuovi. A že sa potešil ruskému občianstvu. Iste, lebo Rusi francúzske filmy milujú.
Do týchto obrazov sa valia propagandistické články o tom, ako Rusi nenávidia Západ. A nielen Putin, ale rovno Rusko ho chce zničiť. Európa má dom, ktorý sa Rusku nepáči. Nemá sily na to, aby si postavilo svoj vlastný dom, môže však zapáliť pochodeň, vhodiť ju k nám dovnútra a pozerať sa, čo sa stane.
Nie celkom to sedí s tým, že Rusi s obľubou na Západe investujú. Nielen do futbalových klubov. Na západné univerzity posielajú svoje deti, kupujú si domy v Londýne, na Riviére aj v Alpách. Skupujú západné firmy. A to aj ľudia blízki politickému vedeniu Ruska.
Ale zároveň tie krajiny, kam dali svoje peniaze a deti, chcú zničiť.
Zaujímavá logika.
Len tak mimochodom, pre Rusov je geopoliticky najvýhodnejšia silná, samostatná, ekonomicky rastúca Európska únia. Taká, kam môžu dodávať svoje suroviny, a ktorá by zároveň bola určitým blokom amerických expanzionistických manévrov. Presne opak toho, čo tvrdia propagandisti.
V ruštine je taký krásny výraz: debil. Iste, používame ho aj my, ale ako čistú nadávku. U nich sa to hovorovo používa ako nadávka, ale stále v spojení s pôvodným medicínskym významom, označujúcim osobu s poruchovým rozvojom rozumových schopností.
Keď si tie slaboduché články čítam, obyčajne mi napadne práve tento výraz.
Nikdy som sa nestretol v rozhovoroch s Rusmi z biznisových alebo štátnych kruhov s tým, že by nemali o svoju krajinu trochu strach. Vnímajú ekonomické problémy, nutnosť dobiehať technologicky Západ, aj tú ťaživosť starania sa o obrovské teritórium. A, samozrejme, zložité je to s politickou stabilitou, pretože závisí od jedného človeka, a to je vždy riskantné.
Tá elita je tam inteligentná, takže všetky tieto veci citlivo vníma. Je to v ostrom kontraste so spomínanou propagandou, ktorá vykresľuje ruské vedenie ako krvilačné beštie posadnuté snahou dobýjať.
Ale, vieme aký výraz sa na autorov tých článkov hodí.
Áno, dnešná stabilita režimu je značne krehká, keďže je vynútená relatívne autoritárskou štruktúrou riadenia. Ale Rusi to naozaj berú tak, že nemajú veľmi na výber. Prešli si 90. rokmi, keď mali demokraciu. To znamená, keď prezident Jeľcin bežne kašlal na zákony, vrátane ústavy. A keď sa nedohodol s parlamentom, tak naň proste nechal streľať tankami.
Voľby v roku 1996 vyhral tak, že svojich súperov v podstate nepustil do médií a sčítanie hlasov sa veľmi nekontrolovalo. Ale keďže ustupoval Západu, mal a dodnes má povesť demokrata.
Putin vyhnal západných investorov (niektorí z nich potom začali štedro financovať antiruských propagandistov ako Anne Applebaumovú, veľkú hviezdu aj našich kaviarenských médií). A najmä priniesol stabilitu, hospodársky rozvoj, bezpečnosť. A prestal s ustupovaním Ruska. A preto je, na rozdiel od Jeľcina, zlý autokrat. Aj napriek tomu, že sa, na rozdiel od Jeľcina, úzkostlivo snaží dodržiavať zákony a ústavu.
Iste, niektoré časti ruskej mediálnej scény sú pomerne únavne šovinistické. Niektoré relácie sú podobne hlúpe ako americká Fox News alebo ako články v britskom Daily Mail.
A, samozrejme, Rusi majú aj svoju hrdosť. Veď je to aj rozlohou najväčšia krajina sveta. Ktorá narástla, mimochodom, vďaka výpravám generácií skvelých objaviteľov, ktorí potom zväčša územia do ruskej ríše zaraďovali prekvapivo mierovým spôsobom (tá mierová expanzia neplatila vždy, najmä pri výbojoch smerom na juh, viď napríklad genocída voči čerkeským národom).
A je tu, samozrejme, obrovská ruská kultúra: literatúra, klasická hudba, filmy, maliari. Veda. Isteže sú na to právom hrdí.
Ale krvilačná, expanzívna nenávisť k Západu? Kde?
Čím sa dostávame späť k antiruskej propagande. V prípade Američanov je to svojím spôsobom pochopiteľné. Vždy si rozširovali sféry vplyvu, tak proste fungujú. A Rusko, ako najväčšiu krajinu sveta, s veľkým nerastným bohatstvom, silnou armádou aj určitým kultúrnym vplyvom, berú ako prirodzeného konkurenta. A tomu sa prispôsobuje aj komunikácia ich politikov a médií.
Zaujímavý je prípad našich, stredoeurópskych propagandistov. Ako Petra Procházková, ktorá si aj po štvrťstoročí písaní o Rusku mýli ich reálie, ale priestor v médiách má vždy vyhradený.
Andrej Bán (od neho pochádza aj ten citát hore), ktorý sa neštíti úplne arogantných klamstiev. Moje obľúbené je, keď písal, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu odobril odtrhnutie Kosova od Srbska s odvolaním sa na genocídu, ktorá sa tam diala. Pritom príslušný text o žiadnej genocíde nehovoril, dokonca priamo konštatoval, že jeho nález je čisto právny, v tom, že samotný vznik nových štátnych útvarov nemožno považovať za porušenie medzinárodného práva. Bán si ale toto tvrdenie vymyslel, aby tým nejako objasnil, prečo odtrhnutie Kosova bolo v poriadku, ale presun Krymu už nie.
A ďalší a ďalší.
Formát komentárov je jednoduchý. Dehumanizovať ako Rusko a jeho vedenie, tak aj en bloc ľudí, ktorí majú na celú situáciu trochu racionálny názor (všetci sú blahovia a chmelárovia a hotovo).
Chcú byť cool tým, že sa pridajú na stranu niekoho mocného. A niekde je v pozadí aj občasná materiálna podpora, rôzne ceny, napríklad.
Teším sa na moment, keď ako spoločnosť vyrastieme dostatočne na to, aby sme sa týchto plytkých propagandistov konečne zbavili.
Sú naozaj otravní. A to, ako sa táto vrstva ľudí označuje za prozápadnú, akoby mali niečo vzdialene spoločné s hodnotami západnej civilizácie, je úplne absurdné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6018 / 531 / 35 / 102 ]
V jednom z čerstých ultrapropagandistických článkov namierených proti Rusku a tým, ktorí by sa snažili ho obhajovať alebo chápať, som si práve prečítal takúto vetu:
Pojem „užitoční idioti“ používali sovietski boľševici pre európskych alebo amerických intelektuálov, biznismenov a politikov, ktorí po Veľkej októbrovej revolúcii nechceli alebo naozaj len naivne nevideli, aké utrpenie vládnuci boľševickí hrdlorezi prinášali ruskému ľudu, ako aj ďalším národom Sovietskeho zväzu.
Tak ja len takú drobnú poznámku. Sovieti nepoužívali termín užitočný idiot. Príbeh, že Lenin takto nazýval spriaznených západných intelektuálov, si proste vymysleli americkí pravicoví komentátori a politici. Je to veľmi dobre zdokumentované (kedysi bol dokonca o tom článok aj v New York Times).
Čiže: ide o propagandistickú historku (a na prvý pohľad to z nej doslova kričí). To, že ju ešte aj dnes sú do nemoty schopní niektorí ľudia opakovať, len svedčí, čo vlastne sú. A ani nie užitoční.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 995 / 514 / 17 / 40 ]
Je to jednoduché, až triviálne. Obludné je to, ako sa celkom jednoduchý obraz snaží kriviť masívna propaganda.
Rusko nemôže dopustiť, aby sa z Ukrajiny stalo vojensky nepriateľské územie. Je to príliš blízko k jadru Ruska na to, aby tam mohli tolerovať vojenské inštalácie USA.
Polovica Ukrajiny je navyše tradične ruskojazyčná a tá sa pozerá k Moskve ako k svojmu prirodzenému ochrancovi.
Kyjevská vláda ale tlačí v oboch týchto oblastiach. Hlási sa k tomu, že chce členstvo v NATO a členstvo v NATO neznamená podpis na obrannej zmluve, znamená to otvorené dvere pre americké ozbrojené a špionážne sily.
Zároveň pomerne tvrdo potláča práva rusky hovoriacich občanov. Jazykový zákon prijatý v roku 2019 (jednotlivé ustanovenia nabiehajú postupne) zrušil ruskojazyčné stredné školy, potom tlač a medzitým nariadil povinné používanie ukrajinčiny v obchodoch a ďalších službách (môže sa použiť aj ruština, ale len ak zákazník o ňu výslovne požiada). Káblovky nesmú ponúkať ruské televízie.
Iste, ak ste ukrajinský patriot či nacionalista, budete mať argumenty, prečo je to v poriadku, ale hovoríme o miliónoch ľudí, ktorých generácie predkov nič s ukrajinčinou v zásade nemali, takže tí prirodzene zúria.
Okrem toho sú na východe dve (na pomery krajiny) malé separatistické republiky, ktoré sa pozerajú na Moskvu ako na svojho protektora a zároveň sú nervózne zo stále Západom lepšie vyzbrojenej ukrajinskej armády.
Ruská invázia s cieľom zachvátiť Ukrajinu je fantazmagória.
Prvýkrát sa tento príbeh začal zjavovať v roku 2014, novinári vo Washingtone, Londýne, Prahe aj Bratislave špekulovali, že Rusko by mohlo podniknúť masívnu vojenskú operáciu a zabrať aj tretinu ukrajinského územia. Nemalo to nijakú logiku: bolo by to extrémne nákladné a získali by... čo? Nepriateľstvo väčšiny sveta a určite by stratili zvyšok Ukrajiny, ktorú by si takto sami sebevražedne vyčistili od ruskojazyčného obyvateľstva.
Ale keďže ľudia v Kremli sú o trochu inteligentnejší ako novinári, tak im celkom vyhovovalo, že sa im na východe hlavne materiálnou podporou podarilo udržať relatívne malé, kompaktné územie a tým aj žetón v politických hrách priamo vnútri Ukrajiny. (Paradoxne, toto vyhovuje aj vláde v Kyjeve, lebo to znamená o takmer tri milióny menej voličov, ktorí by ju určite nevolili.)
Mimochodom, ak už hovoríme o logike, tak tá je aká? Že Moskva vždy poškuľovala po ukrajinskom území, ale v roku 2014, keď mala proti sebe len úplne zúboženú ukrajinskú armádu, tak sa expanzie vzdala a počkala si až, kým tá sa oveľa lepšie vyzbrojí, a preto s ňou chce vo veľkom bojovať až teraz? Asi, aby to bolo športovejšie.
Riziko konfliktu tu je. Rusko nedovolí, aby na východe ukrajinská armáda podnikla väčší útok a dáva to jasne najavo. Takisto, keďže Kyjev, s pomerne autoritárskou vládou (ktorá nechala zrušiť prakticky všetky opozičné médiá, ale to Západu nejako neprekáža) naďalej ukazuje ochotu vstúpiť do NATO a inak vojensky spolupracovať s USA, Rusko bude svoje predpolie na Ukrajine využívať na to, aby vytváralo pre kyjevskú vládu nepríjemné situácie.
Recept na zníženie napätia je pomerne jednoduchý. Záruka, že Ukrajina sa nestane členom NATO a najmä, že jej územie reálne nebudú môcť vojensky využívať cudzie mocnosti, k tomu ústupky ruskojazyčným obyvateľom na Ukrajine.
Ukrajina by sa tak síce aj tak začala postupne integrovať do EÚ (ale určite ešte dlhé, dlhé roky nie plným členstvom, ak vôbec niekedy), čo Rusko tiež nevidí v jej prípade rado, ale jasne dáva najavo, že toto nie je niečo, kvôli čomu by chcelo alebo mohlo niečo silovo podniknúť.
Rana by to bola, mimochodom, pre Slovensko, lebo silnejšie pripútanie Ukrajiny k EÚ by znamenalo postupný presun časti automobilovej, aj inej, výroby tam. Ak by sme vedeli rýchlo reagovať v hospodárskej politike, nevadilo by to, ale pri doterajších vládach a ich schopnostiach toto nevyzerá ako reálne.
Problém je, že okolo tohto napätia si každý hrá svoje hry. Nemci sa držia svojej tradičnej línie: vydávajú síce vyhlásenia, aby boli v ako-takom súznení s USA, ale reálne sa najmä snažia o rýchlu deeskeláciu, Rusko je pre nich strategický partner (energie, suroviny, trh pre finálne výrobky). To je v tejto chvíli aj náš záujem, napríklad možné problémy v dodávkach najmä plynu pri ďalšom zvyšovaní napätia (pamätáme, čo sa dialo desaťročie dozadu) by sme si dosť odniesli.
Ale vojenský priemysel situáciu rád využije na nové popudy pre zbrojenie, po tom, ako sa zúžili možnosti, ktoré dávali konflikty v Afganistane, Sýrii a Iraku. Takže strašenie, že Rusko nás všetkých minimálne vo východnej Európe môže onedlho napadnúť bude intenzívne.
Britská vláda, ktorá sa zmieta vo vnútropolitických problémoch, vydáva ostré vyhlásenia, aby vyzerala mocne. Východoeurópski politici sa predbiehajú v demonštrovaní úctivej podriadenosti atlantickej veľmoci rôznymi deklaráciami a najnovšie posielaním zbraní na Ukrajinu.
A rôzni propagandisti - vieme. Ak si to niekto ale reálne odnesie, ak by naozaj došlo k nejakým miestnym zrážkam, tak zase najmä Ukrajinci. Každý, kto ich hucká do konfliktu, k tomu prispieva.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5093 / 682 / 73 / 145 ]
V roku 1990 Irak napadol a rýchlo obsadil malý susedný štát Kuvajt. Pre americkú politiku to bola obrovská príežitosť, ako dostať región pod kontrolu. Stačilo oslobodiť Kuvajt a potom na Arabskom polostrove nainštalovať vojenské základne.
Bol v tom malý háčik. Americká verejná mienka nebola vojenskej akcii ani trochu naklonená. Či ovládal kuvajtské ropné polia autoritársky Saddám Husajn, alebo ešte horší kuvajtský režim, ktorý sa hodí skôr do stredoveku, bolo Američanom jedno.
Tak sa zorganizovala perfektná propagandistická kampaň o tom, ako neľudsky sa irackí vojaci správajú: vraj vyhadzujú v pôrodnici bábätká na podlahu. Písali to americké noviny, ale veľký účinok to nemalo. Tak sa potom objavilo niečo, čo muselo zabrať: v Kongrese uslzená dievčina rozprávala, ako práve utiekla z Kuvajtu, a tieto zverstvá videla na vlastné oči. Príbehy potvrdila aj Amnesty International a podobné organizácie.
Zabralo to, americká verejná mienka sa obrátila v prospech intervencie. Po ktorej sa Američania v regióne pohodlne vojensky usadili.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že celý príbeh bol úplne vymyslený. Svedkyňa bola v skutočnosti dcéra kuvajtského veľvyslanca, a nikto nevedel potvrdiť, že by v Kuvajte v danom období bola (už nikdy nevystúpila na verejnosti, takže sa jej nikto na nič nemohol opýtať). Žiadni ďalší svedkovia údajných zverstiev sa ani po oslobodení Kuvajtu nenašli. Amnesty International sa ospravedlnila, vraj sa nechala pri potvrdzovaní svedectva zmanipulovať. Niektoré čestnejšie noviny podobne príbeh uviedli na pravú mieru, aj keď do amerického mainstreamu sa to nedostalo.
Lož splnila účel a to bolo podstatné. Americké základne sú v regióne dodnes.
O osem rokov neskôr sa roztočila propaganda, ako Srbi tvrdo utláčajú kosovských Albáncov a môže sa tam rozbehnúť genocída. Logicky to veľký zmysel nedávalo. Nebola to rovnaká situácia ako v Chorvátsku či Bosne, v tomto prípade tu bolo maličké Kosovo oproti oveľa väčšiemu Srbsku, čo bolo dlho aj zárukou mieru. Albánci si síce vytvorili paralelné štruktúry, odmietajúc spolupracovať s oficiálnymi srbskými (vtedy ešte juhoslovanskými) úradmi ale to bolo všetko.
Zrazu ale do provincie začali prúdiť veľmi dobre vyzbrojení bojovníci, dokonca sa tie zábery objavovali aj vo francúzskych či nemeckých televíznych správach. Dobre živení chalani, s perfektnou výzbrojou. Albánski dobrovoľníci. Kosovská oslobodzovacia armáda (KLA).
Rozhoreli sa boje. Ale stále tu nebolo žiadne potvrdenie, že by Srbi popri bojoch s KLA zabíjali civilné obyvateľstvo.
Nevadí, NATO aj tak rozpútalo bombardovanie a doňho spustilo obrovskú mediálnu kampaň. Nečinili sa len Američania (Clinton nejasne hovoril o stotisíc nezvestných, s podtextom, že až toľko je možno mŕtvych), v Európe vynikal vtedajší nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, ktorý tvrdil, že Srbi zriadili v Kosove koncentračné tábory (o tých hovoril stále, zjavne aby čo najviac zapôsobil špeciálne na pocit nemeckej kolektívnej viny). A minister obrany Rudolf Scharping, ktorý podával príklady vraždenia dedinčanov. Tie po vojne nikto nepotvrdil. Samotná nemecká verejnoprávna televízia neskôr odvysielala dokument, ktorý celú túto propagandu vyvrátil (v diskusii priložím link na dobrý článok o tom všetkom).
Všetky vyšetrovania po vojne viedli k tomu, že Srbi možno (!!) zabili nejakých civilistov v dedine Račak (ale to vyvracali napríklad francúzski novinári, ktorí dedinu krátko po udalosti navštívili a hovorili, že zabití neboli civilisti, ale bojovníci KLA). Nie celkom vysvetlené ešte boli nejaké jednotlivé prípady, ale to bolo všetko. Z celého príbehu o vraždení Albáncov neostalo v zásade nič. Rovnako ako neostalo nič z rečí o tom, ako Srbi údajne už-už išli etnicky vyčistiť Kosovo, v rámci Operácie Podkova, čo bola opäť len lož, šírená do sveta najprv Nemcami, potom Američanmi.
Ale ostala kruto zničená Juhoslávia, predtým priemyselne pomerne vyspelá krajina, kde NATO bez problémov zbombardovalo aj kopu civilnej infraštruktúry (mosty, TV vežu, fabriky).
Potom prišiel Irak a príbeh s údajnými zbraňami hromadného ničenia. Na ňom je zaujímavé to, že propaganda tu pracovala naozaj naplno. My v Európe väčšinou vieme, že to bolo celé výmyslom. Ale americké médiá tak usilovne bombardovali publikum správami o tom, ako Saddám nakreslil červenú čiaru okolo Bagdadu, a po jej prekročení Američanmi použije chemické zbrane, a potom aj po dokončení invázie stále prichádzali so správami, že sa vraj niekde niečo podozrivé našlo, že aj dávno po invázii si podľa prieskumov väčšina Američanov myslela, že v Iraku sa nakoniec nejaké chemické zbrane naozaj našli.
Po týchto klamstvách ostala dokonale zničená obrovská krajina. Vyše milióna obetí v dôsledku invázie len za prvých pár mesiacov po nej, podľa prepočtov najprestížnejšieho medicínskeho žurnálu sveta The Lancet. Rozpad spoločnosti na znepriatelené náboženské a kmeňové spoločenstvá. Kedysi kvitnúce mestá, dnes jedna z najnebezpečnejích krajín sveta. Doslova šialené.
Ale veľká časť verejnej mienky ani nevie, že na začiatku ničenia boli úplné lži.
Psychológia propagandy je totiž taká, že musíte veľa opakovať kľúčové veci: chemické zbrane, podozrivý nález, alebo vraždenie v Kosove, stotisíc nezvestných. A dokonca vo väčšine prípadov ani nemusíte vyslovene klamať, alebo môžete neskôr vydať korekciu, ľudia to už nie sú schopní vnímať a ostane v nich len to, čo ste chceli docieliť: bolo tam obrovské množstvo zavraždených, boli tam chemické zbrane.
A potrebujete, samozrejme, spolupracujúcich propagandistov vo všetkých lokalitách, ktoré chcete ovplyvniť. Ako v Alabame, tak v Bratislave. Ale nejakí sa, našťastie, vždy nájdu, zvyčajne sú aj veľmi lacní.
Propagandistické vojny nikdy nekončia. Keď americké elity potrebovali vysvetliť, prečo sú americkí voliči takí naštvaní, že sú ochotní obrátiť sa k netradičným politikom (ako Trump, síce blázon, ale netradičný politik), tak našli veľmi jednoduché riešenie: všetko to spôsobuje Rusko.
Opäť, kto chce, tie diery v tom vidí. Napríklad seriózne médiá (ako Financial Times) sa hneď na začiatku vysmiali zo správy vraj britského súkromného superšpióna (Steele dossier), ktorá mala dokazovať, ako majú Rusi pod kontrolou Trumpa aj jeho okolie. Po mohých rokoch to už potom uznali aj New York Times a podobné médiá.
Ale to nevadí: bežný Američan alebo superanalytik z BA kaviarne nemá tú mentálnu kapacitu, aby to odsledoval a vyvodil si príslušný záver. Bude si zotrvačne myslieť, že sa všetko predsa potvrdilo.
Dnes sme opäť vystavení propagandistickým manévrom. V hre sú opäť, bohužiaľ, aj Briti. Ich vláda teraz priniesla správu vraj zostavenú ich tajnou službou o tom, ako majú Rusi plán na napadnutie Kyjeva a inštalovanie bábkovej vlády.
Vzbudilo to rozpaky dokonca aj u ukrajinských politikov, lebo celý príbeh má strašne veľké diery (link na článok dám v komentári). Ale, opäť, v propagande toto nevadí, nejde o pravdu, ide o to, či nezmysel dostatočne intenzívne opakujete a nájde sa dosť ľudí, ktorí vašej hlúposti uveria.
V takej Bratislave sa napríklad o publikum báť netreba, tunajšia kaviareň zhltne hocičo. Dúfam, že má nakúpené konzervy a zbrane na lov divej zveri, ktoré bude treba potom, čo sa tadiaľto preženie ruská armáda. Aj keď pozor, otváranie konzeriev škodí pestovaným nechtom a až budete loviť, nerobte to v cyklistických lycra nohaviciach - aj štýlové maskáče si choďte rýchlo dokúpiť. Kým sú!
My ostatní sa na tom môžeme zabávať, ale príbeh je to v jadre smutný. Presnejšie, smutné je sledovať to, ako propaganda často funguje napriek tomu, aká hlúpa v jadre je.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7583 / 876 / 69 / 314 ]
Skúsený admirál sa totiž na malom seminári v Indii nechal nafilmovať, ako hovorí, čo si myslí: že celá ukrajinská kríza je jeden veľký nezmysel, že je blázon, kto si myslí, že Putin pre svoje šťastie potrebuje obsadiť nejaký malý pruh územia na východe Ukrajiny (ani len totiž neoperuje s ešte uletenejším príbehom, ako sa ten chystá obsadzovať aj zvyšok Ukrajiny) a že mu treba vyjsť pri požiadavkach v ústrety. Nie je pritom jasné, či vôbec tušil, že je v miestnosti zapnutá kamera, skôr nie.
A ešte povedal, že Putin si skôr zaslúži rešpekt a že Rusko potrebujeme, najmä ako protiváhu Číne.
Nepovedal tak nič okrem toho, čo je zrejmé. Ale vládcovia Nemecka (priemyselné kruhy) dlhodobo razia myšlienku, že Nemecko si má robiť svoju politiku, na druhej strane sa nepúšťať do vyhlásení, ktoré by viedli k nejakým mediálnym vojnám s USA a podobne.
A tak admirál radšej odstúpil. Aj keď hovoril len logické veci. Ale ktovie, možno by potreboval prísť na prevýchovu do Bratislavy. Tu by mu Šimečkovci, Naď a Petra Procházková vysvetlili aj geopolitiku, aj vojenskú problematiku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1144 / 1900 / 69 / 377 ]
- nie je pravda, že by Rusi v ostatných mesiacoch sústredili blízko ukrajinských hraníc nejako výrazne väčšie sily, než aké tam normálne majú
- celé tie mediálne manévre ohľadom údajnej pripravovanej invázie škodia v prvom rade samotnej Ukrajine. Ekonomicky.
Ešte dodám, že Danilov nie je žiaden putinofil. Naopak, celkovo sa vyjadruje o Rusku a špeciálne o Putinovi veľmi ostro. Ale hovorí, že dnešná situácia je vyvolaná tým, aké rôzne záujmy sledujú iné krajiny, nie je to o ochrane Ukrajiny.
Tak.
A ja sa pýtam: kto je tajomník Rady bezpečnosti Ukrajiny, aby si dovolil nesúhlasiť s bratislavskými analytikmi a komentátormi? Odkiaľ on môže mať nejaké informácie?
Preškoliť a prevychovať!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 852 / 1000 / 49 / 363 ]
Áno, rozhodol som sa priložiť ruku k dielu. Keď vidím, koľko rozhorčenia panuje zoči-voči krvilačným zámerom ruskej armády, rozhodol som sa zorganizovať slovenský dobrovoľnícky pluk. A možno vyjde aj na brigádu.
Zídeme sa v pondelok o 10,00 na letisku Bratislava. Nezabudnite si priniesť ! nasledovné veci:
- kvalitnú príručku prežitia od SAS (Special Air Service). Môže byť aj od Beara Gryllsa.
- značkové tenisky. Áno, ideme do vojny, ale to neznamená, že si nemáme udržiavať určitý štandard.
- slovník a konverzačnú príručku, aby ste sa na mieste vedeli dohovoriť s bojovými druhmi. Napríklad do tohto latte som chcel SÓJOVÉ mlieko! sa po ukrajinsky povie Я чітко сказав, що хочу соєве молоко в моєму кафе латте. ти глухий?
A nemôžete ma zajať, som hrdý príslušník členského štátu NATO! sa po rusky kričí Мама! Я хочу домой!.
Po zraze sa prepočítame, sadneme na lietadlo a odletíme do Kyjeva. Tam si sadneme do generálneho štábu a dáme svoje analytické kapacity (prečo Putin zaútočí, kde chce Putin prísť s provokáciami, aká silná je ruská armáda) k dispozícii na obranu nášho budúceho spolučlena NATO.
S vaším odhodlaním je vojna vopred vyhratá!!
Koniec hlásenia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1265 / 628 / 91 / 70 ]
To nie je veľa, ale stále o hodinu a pol viac, ako ktorýkoľvek bratislavský kaviarenský komentátor. Správal sa zdvorilo, rokovanie s našou delegáciou bolo úplne vecné, až do technických detailov. Nedával najavo, že on je pánom najväčšej krajiny na svete.
Podobné dojmy som mal aj z rokovaní s inými vrcholovými predstaviteľmi Ruska.
Ale komu mám veriť? Svojim zmyslom alebo expertom na Rusko, ktorí ma z novinových stránok presviedčajú, že je to arogantný diktátor stratený vo vlastnom svete?
Ale ono je to niečo podobné, ako keď mi občas nejaký človek celkom vážne odkáže, nech si pozriem film Sviňa, aby som trochu chápal, ako funguje slovenská politika.
A keď už hovorím o šálení zmyslov: ako sa začala ukrajinská kríza? Ak si dobre pamätám, tak demonštráciami, ktoré prišla osobne podporiť štátna tajomníčka ministerstva zahraničia USA Victoria Nuland.
Tá Victoria Nuland, ktorá o pár týždňov na to s americkým veľvyslancom dohadovala, kto môže byť v novej ukrajinskej vláde a kto nie. Ešte raz to zopakujem: americká štátna tajomníčka spolu s veľvyslancom tejto krajiny rozhodovali o zložení ukrajinskej vlády.
Akurát ich nahrala ruská tajná služba a nahrávka je k dispozícii.
(Mimochodom, demonštráciami, ktorých vedenie po pár dňoch prevzali malé skupinky ľudí z organizácií, ktoré minimálne po dobu studenej vojny financovala CIA, aspoň potiaľ siahajú sprístupnené údaje. Demonštráciami, ktoré vyvrcholili kravou streľbou, po ktorej to dovtedajšia vláda vzdala a prezident utiekol. Streľbou, na demonštrantov aj policajtov, ktorá NIKDY NEBOLA VYŠETRENÁ).
A keď po všetkom tomto ruská vláda REAGOVALA, tak ona bola vlastne agresorom. Pripomínam, reagovala tak, že s 99 percentnou pravdepodobnosťou predišla veľkému krviprelievaniu, stačí si pripomenúť, čoho boli nacionalisti schopní v Odese 2. mája 2014. Pripomínam, reagovala tak, že ona si nevymyslela fakty, také, aké boli: obyvateľstvo na Kryme a na Donbase bolo tvrdo proti novej vláde v Kyjeve. A tá zas proti nemu.
A ešte posledný krát k šáleniu zmyslov. Až donedávna som sa domnieval, že Ukrajinu obývajú Ukrajinci. Ale zjavne nie, pretože už niekoľko dní sa na nás valia správy, čo o tejto krajine hovoria nie Ukrajinci, ale americký prezident, americký minister zahraničia, britský premiér či britská ministerka zahraničia, ktorá je na smiech dokonca aj konzervatívnym voličom...
A keď sa konečne Ukrajinci do sveta ozvú cez výraznú tlačovú konferenciu, a hovorí priamo ich tajomník bezpečnostnej rady, že sa to s tými rečami o invázii značne preháňa, tak sa propaganda zintenzívni trojnásobne a všade ja Šimečka, Bán, a ďalší ťažkí experti.
Ale samozrejme, ono to aj tým Ukrajincom asi treba vysvetliť, možno sa len boja. Pritom nie je čoho, to, ako atlantickej veľmoci dobre funguje obrana pred zlými silami a nastoľovanie demokracie dokazuje dnes kvitnúci Irak, Afganistan, Líbya, Sýria...
O situácii na Ukrajine je možné bezpochyby viesť rozumný dialóg aj medzi ľuďmi, ktorí majú rôznorodé, aj dosť odlišné postoje. Ale to, čo prebieha v našich médiách, nie je nijaká diskusia, a nie je to dokonca ani chytrá propaganda (lebo aj taká môže byť). Je to propaganda vyslovene jednoduchá, hlúpa, a nechutná.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3257 / 1600 / 77 / 406 ]
Číňania naozaj šialene napredujú. Minule som o tom hovoril: keď sme v Bruseli v roku 2015 preberali, ako podporiť európsky výskum v oblasti kvantových technológií, poukazovalo sa na to, že nás rýchlo dobieha Čína. Ale málokto predpokladal, že nás do pár rokov v mnohých ohľadoch aj predbehne.
Iste, nie je to tak vo všetkom. Číňania sú dobrí v inkrementálnom výskume. Zoberú niečo, čoho princípy sú známe a vrhnú na to obrovské kapacity ľudí, ktorí sú extrémne dobrí v matematike alebo laboratórnom výskume. A cez drobnejšie objavy sa rýchlo posúvajú ďalej. Nie je veľmi známe, že by robili nejaké naozaj prevratné objavy.
Ale napríklad z hľadiska rozvoja technológií to stále znamená, že valcujú zvyšok sveta.
Vrátane spomínaných USA. Tí sa v priebehu 20. storočia rýchlo stali svetovou špičkou vďaka dvom momentom. Najprv to bol prílev vedeckej špičky z Európy tesne pred 2. svetovou vojnou a počas nej. Ohromne to pomohlo rozvoju ich univerzít.
Druhým silným momentom bolo vypustenie prvej družice Sovietmi. Americká vláda vrhla do vedy obrovské prostriedky, takisto umožnila ľahký prístup do krajiny špičkovým mozgom z celého sveta.
A s vedou je to tak, že výskum v jednej oblasti často pomôže aj výskumu v príbuzných, či dokonca zdanlivo vzdialených oblastiach. A že sústredenie veľmi chytrých a zvedavých ľudí má pozitívne dopady vo všetkom možnom. Americké univerzity celkom zaslúžene svet donedávna tak obdivoval.
Dnes ich spomaľuje nie najlepší stav domácich základných a stredných škôl spojený so zúžením prílevu zahraničných talentov. A chýba aj nejaký ďalší Sputik moment, ktorý by ľudí vyburcoval k obrovskému nasadeniu na pár kľúčových projektoch.
Bohužiaľ, ešte horšie sme na tom na Slovensku. Napriek relatívne slušnému základu v pár oboroch naša veda rokmi napreduje veľmi pomaly. A nezáleží na tom ani spoločnosti, ani politickým špičkám. Žijeme v šialenom mediálnom cirkuse, kde je najdôležitejšie, čo včera povedal Sulík a dnes Matovič, v spoločnosti, kde má racionalita, vrátane racionálnej argumentácie, len veľmi slabú pozíciu (a je naozaj úplne jedno, o ktorej časti spoločnosti sa bavíme).
Zmení sa to jedine v prípade, že sa tu podarí spraviť malý politický prevrat a toto všetko preskočiť. Či áno, je veľmi otázne. Ale ľuďom aspoň treba pripomínať: väčšina politických prestreliek sú hlúposti. Ak sa nebudeme baviť o naozaj dôležitých veciach, aj ďalšia generácia sa bude cítiť ako ľudia z európskej periférie, bez pocitu hrdosti (lebo ten napríklad vedné objavy naozaj dávajú) aj ozajstného materiálneho pokroku.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2739 / 647 / 17 / 73 ]
Notorická vysoká škola v Skalici minulý rok konečne stratila akreditáciu, veď už ani nemala študentov. A teraz dá za ňou definitívnu bodku aj konkurzné konanie. Spustilo sa pred pár dňami.
Budeme tak mať predsedu parlamentu s diplomom z vysokej školy, ktorá už neexistuje. A aj ten získal za plagiát (spolu so svojou poslankyňou a spolumatkou Krištúfkovou).
To, ako sa my Slováci správame k vysokým školám je naozaj katastrofálna vizitka národa. Aj tie verejné sú spravované dosť zle. Akoby to nestačilo, politici dovolili, aby sa tu roky točil šialený biznis s diplomami na pofidérnych súkromných vysokých školách.
Tie štát dusil len jediný rok: keď som ja bol ministrom. Bol to rok rekordne rýchleho odoberania akreditácií. Ak by som bol vo funkcii o pol roka dlhšie, skončila by už vtedy, spolu s ďalšími, aj Skalica (minister nemôže odobrať všetky akreditácie školy naraz, je tam určitý postup, ale za mňa to išlo rýchlo a Skalica aj Sládkovičovo klesli na minimum akreditácií potrebných na fungovanie, potreboval som urobiť už len posledný krok).
Do médií sa dostal napríklad aj môj boj s Paneurópskou vysokou školou, ktorá mala tú drzosť, že sa s ministerstvom začala o mnou pozastavenú akreditáciu súdiť. Tých prípadov ale bolo oveľa viac.
Ale, tak ako v mnohých iných prípadoch, aj tu stačilo počkať na odstránenie ministra. Po mojom odchode sa biznis s diplomami znovu vo veľkom rozbehol.
Nakoniec ich vysoké školy natlačili toľko, že úplne nasýtili dopyt na trhu. Keď už mali diplomy všetci, skončil aj biznis Skalice, a postupne sa to bude týkať ďalších.
Ani to ale neznamená veľké zlepšenie domáceho prostredia. Nepipleme si domácu vedu (koľkí ľudia vedia vymenovať aspoň jedného súčasného vedca, ak nerátam tie mená, ktoré sa do médií dostali skôr cez politické témy?).
Zjavne si nevážime ani intelektuálne úsilie a schopnosti. Aj preto kam sa človek pozrie, tam sú plagiátori, je nimi posiaty celý verejný priestor: Gröhling, Matovič, Danko, ale napríklad aj Martin Klus, Eduard Chmelár (tie ostatné dva prípady sa netýkali diplomoviek).
Pritom plagiátorstvo je len jeden z prejavov toho, ako to tu nefunguje.
To intelektuálne nefungovanie sa netýka len vysokých škôl, ale upratať školstvo je základ. Nie nadarmo sa univerzita považuje za jeden z najvyšších znakov civilizácie (a každá krajina, ktorá si samú seba váži, si tie svoje PIPLE).
A nie nadarmo sa kvalitné fungovanie stredných škôl považuje za absolútne smerodatné pre to, ako potom funguje spoločnosť. Čo je aj dôvodom, prečo, opäť, si sebavedomé štáty tie svoje pestujú.
My? Ešte aj v prípade tých trochu lepších škôl decká proste natlačíme do nejakej škaredej preplnenej budovy, zavrieme do tried s demotivovanými, často aj dezorientovanými učiteľmi.
A, samozrejme, pedagogické fakulty nepatria medzi tie elitnejšie školy, naopak, medzi tie, kam sa najľahšie dostať a ktoré patria k úplne najhorším z hľadiska nejakej vedeckej a inej intelektuálnej činnosti (česť statočne bojujúcim jednotlivcom).
Tak na čo sa potom hráme? Naozaj. Na to, že budeme vyspelou krajinou tým, že budeme zúrivo mávať našim športovcom? Naozaj sa tu bude pokračovať tak, že ľudia obľubujú politikov, ktorí proste pekne kričia a napríklad práve na tieto dôležité veci srdečne kašlú?
Už sa naozaj treba zobudiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3312 / 881 / 83 / 142 ]
Prečo Putin bráni Ukrajine, aby išla do NATO?? Krajina má právo vybrať si, kam chce patriť!!
Pekný príklad úplne zavádzajúcej argumentácie. Rusko nehovorí Ukrajine, kam má patriť, hovorí NATO, kam nechce, aby sa rozširovalo. Čo je na tom také nepochopiteľné? Mimochodom, aj samotná charta NATO je takto písaná, je to klub, ktorý si môže pozývať členov.
Putin nemusí konať logicky, on je diktátor odtrhnutý od reality a chce niekoho napadnúť len preto, že môže!
(pretože naozaj, malé strety áno, ale veľká invázia na Ukrajinu nemá žiadnu logiku)
Tieto príbehy o tom, ako je nejaký líder úplne detinský väčšinou patria do rozprávkových knižiek. Ak nie ste diktátorom nejakej krajiny, kde historicky vládne nejaké kmeňové spoločenstvo silnejšie ako ostatní, a vy ste jeho členom, tak musíte stále kalkulovať. Udržať sa vyše 20 rokov na čele takej volatilnej krajiny ako Rusko si vyžaduje silný cit pre mocenské siločiary, pre pomer nákladov a získov, a pre kalkul scénárov. Ak viete z úsť vypustiť vyššie uvedenú vetu, a myslíte si, že človek na čele 140 miliónovej krajiny by sa čisto emocionálne išiel vrhnúť do nejakého devastačného dobrodružstva, tak vám patrí do rúk leporelo, s hrošíkmi, mačiatkami a rozprávkovými postavičkami, pretože ste mentálne presne na tej úrovni. Papajte si soplíky, tešte sa na večerné kakavko, ale nezapájajte sa do diskusií o svetovej politike.
Každý, kto hovorí, že Rusko nechce prevalcovať Ukrajinu, je putinofil!
Ja nie som ani nekritický obdivovateľ Putina, ani nebehám po vonku s ruskou vlajkou. To, že celá kríza je značne hlúpa, si v skutočnosti myslí dosť ľudí. Tí, čo behajú po námestí s ruskou vlajkou a nadšene tlieskajú Ficovi a Dankovi sú len malý zlomok. Veľa sa ale bojí svoj názor vyjadriť, zoči-voči agresívnej mediálnej propagande. Ako to viem? Aj z opakovaných prieskumov verejnej mienky, relatívne racionálny postoj k Rusku má pomerne veľa Slovákov, oveľa viac, ako by sa zdalo podľa nejakých malých protestov, s radikálnymi skupinkami.
Toto, čo dnes vidíme v médiách, je propagandistická vojna. Nemá to nič spoločné s racionalitou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2155 / 758 / 201 / 74 ]
Znovu treba zopakovať: to, že by sa Rusko chystalo obsadiť Ukrajinu, a dostať sa k našim hraniciam, sú čisté bludy. Rusi tým nemajú vôbec čo získať.
Všetko to, čo sa deje je len snaha týmto strašením čo najviac militarizovať územie východnej Európy, vrátane nášho.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 377 / 410 / 30 / 109 ]
Meniacu sa úlohu štátu (a národných vlád) v dnešnom svete. Bez výkonnejšieho a chytrejšieho štátu nám bude veľmi ťažko.
Už pandémia ukázala, ako vlády môžu zrazu mať oveľa viac moci, ako by to predpokladal nedávny spoločenský konsenzus. A toto sa len tak nezmení ani s odoznením terajšej pandémie.
Okrem toho tu ale máme meniace sa podmienky svetovej ekonomiky. Kým bola Čína technologicky málo vyspelá, dominantné silové štruktúry Západu boli za slobodný obchod (vrátane veľmi príjemného outsourcovania výroby do východnej Ázie).
Teraz, keď Čína vie konkurenčne ohroziť hocijaký segment, začína sa pomerne viditeľný protekcionizmus, aj keď má zatiaľ len ad hoc charakter (videli sme to v prípade vytláčania z tendrov a iných útokov na ich gigant Huawei).
Ale, ako kedysi dávno povedal veľký britský politik Benjamin Disraeli slobodný obchod razíme, pretože nám to vyhovuje, nie preto, že by to bol nejaký základný princíp (free trade is not a principle, it is an expedient). A to opäť znamená, že sa viac žiada od vlád pri medzinárodnom manévrovaní ohľadom ekonomických politík.
Čipová kríza aj problémy s dopravou po zablokovaní Suezu ukázali, aké veľké zraniteľnosti sme si vyrobili tým, že veci vyrábame a nakupujeme celoplanetárne.
Plus, environmentálne ničenie naším bezuzdným konzumom (a teda aj výrobou za každú cenu), ktorý pokračuje napriek tomu, že sa veľa ľudí tvári, ako ich znepokojuje osud planéty, si zase len bude vyžadovať aktivitu vlád. Nejde len o veľké globálne otázky (zmena klímy, úbytok pralesov, úbytok morských rýb, atď.), ale aj veľmi bezprostredne lokálne (kedy ste naposledy videli motýľa?).
V neposlednom rade akékoľvek bezpečnostné napätie (ako to dnešné) ženie moc do rúk vládam. Ktoré ju vedia, alebo nevedia správne použiť.
Vlády boli vždy dôležité a v tomto novom, drsnejšom svete bude dvakrát toľko záležať, aký má národ silný štát, schopnú vládu. Napríklad Slovensko sa už pred časom podľa štatistík prestalo približovať Západu v príjmoch. Technologicky sa nerozvíjame takmer vôbec a infraštruktúrne len tak, že robíme veci, ktoré sme mali mať dokončené pred 10-15 rokmi.
Napriek tomu nevidno prílev nových, kompetentných ľudí do politickej sféry, skôr naopak. Jedna časť politického spektra žije z ponúkania nejakých, hocijakých reforiem, takmer jedno akých, hlavne ráno aj večer povedať niečo reformné. Druhá časť zase z omieľania sociálnosti a národovosti. Lebo to výborne zarába na švajčiarske hodinky a francúzsky koňak.
Vulgárne povedané, stále je to len o hulákaní hesiel.
Dnes nemáme ako štát žiadne schopnosti vysporiadať sa s trochu náročnejšími výzvami a prekročiť tieň toho, aby sme boli večnou perifériou. Jediné, čo tu ostáva, je viera, že veď ani toto nie je najhoršie, nejako sme väčšinou zamestnaní (výrobou v službách koncernov), v hlavnom meste sa nežije tak zle.
Len aby sa ešte aj tento nízkonákladový sen pri trochu silnejších globálnych otrasoch rýchlo nezačal rozplývať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3101 / 205 / 12 / 24 ]
To sú úplne čerstvé čísla z európskeho štatistického úradu Eurostat.
Už som to hovoril minule: sme chudobná krajina ešte aj medzi východoeurópskymi (!) a toto je len ďalší diel skladačky.
Dve poznámky:
Aby som bol férový, ten prepočet podľa kúpnej sily zrejme nie je úplne korektný a zrejme je tam chyba v nastavení spotrebného koša. Takže správne poradie môže byť aj jemne odlišné. (Aj to je ale v prvom rade zrejme chyba nášho štatistického úradu a jeho komunikácie s Eurostatom).
Nastavenie minimálnej mzdy nemožno vždy vyčítať konkrétnej vláde. Niekedy môže byť ekonomika na tom tak zle, že pomerne nízka minimálna mzda je nevyhnutná. Či u nás platí jedno alebo druhé (sociálne necitlivá vláda, SMER-u a potom OĽANO) alebo nevýkonná ekonomika, by bola veľmi dlhá diskusia.
Fakt ale je - a mnohým sa to nebude páčiť - že toto je jedna vec, ktorá sa dá s vcelku pokojným svedomím pripočítať SMER-u.
Nie vždy sa dá čakať, že vláda hlboko zlepší hospodárstvo krajiny za jedno volebné obdobie, zvyčajne to nejde.
Ale SMER nevládol jedno, nevládol ani dve, bol pri moci tri plné obdobia, 12 rokov.
Jedno volebné obdobie dokonca s neskutočným luxusom jednofarebnej vlády.
Mal k dispozícii miliardy a miliardy a miliardy eurofondov.
Za ten čas sa prakticky nijako nemenila štruktúra hospodárstva, nemali sme žiadnu reálnu priemyselnú politiku, infraštruktúrne sme sa medzi porovnateľnými krajinami prepadali, štát nemal žiadnu politiku v oblasti vedy a výskumu, ktorá by nás inovačne pohla vpred, chradlo školstvo.
Ako som už ukazoval minule, výsledkom z hľadiska blahobytu ľudí okrem iného bolo, že nám príjmy stúpali pomalšie, ako ostatným krajinám v regióne.
Možno na to, aby sa zmeny prejavili priamo v praxi by nestačilo ani 12 rokov, ale oni nemajú ani nič, kde by ukázali, že tie zmeny urobili a že sa prejavovať začnú.
(Niežeby ta nemohúcnosť všetkým neprekážala, nedostatok programového nastavenia tej strany bol dôvod, prečo dvaja z jej prominentných členov pred časom radšej odišli mimo politiky.)
Toto všetko by malo byť obrovským výkričníkom do budúcna.
OBROVSKÝM.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2163 / 301 / 60 / 110 ]
Až to prekvapuje. Obyčajne sú totiž v zavádzaní ako-tak obratní, klamú tak, aby to úplne nekričalo.
Ale v ošiali týchto dní, kde sa musí každý agitátor ukázať čo najviac, padajú zábrany. A tak si SME v pohode vymýšľa štatistiky aj prifarbuje udalosti tak, že to s realitou nemá nič spoločné.
25. 1. vyšiel článok šéfa oddelenia zahraničného spravodajstva Matúša Krčmárika s názvom: Prečo Fíni a Švédi prehodnocujú neutralitu.
Dočítate sa tam napríklad toto, o udalosti z roku 2013: Švédi oslavovali veľkonočné sviatky, keď neďaleko Štokholmu preleteli dva ruské bombardéry. Nacvičovali nálet na metropolu...
Skúste sa na chvíľu zastaviť a povedať si, čo vo vás tieto vety vyvolávajú.
Podľa mňa, citlivý čitateľ si po takýchto slovách povie, tí Rusi musia byť hrozné zvery, takto strašiť pokojných Švédov tým, že im letia nad hlavami.
A potom si pozriete, čo sa vtedy stalo. Nič. Áno, nad morom v ten deň skutočne leteli ruské bojové lietadlá (lietajú tu často, od Sankt Peterburgu do Kaliningradu), ale ani len nevstúpili do švédskeho vzdušného priestoru, nieto, že by boli niekde v blízkosti Štokholmu. Najbližšie ku Švédsku sa, podľa samotných švédskych správ, nachádzali vo vzdialenosti 30-40 kilometrov od švédskych teritoriálnych vôd.
Vo švédskych novinách sa potom objavila jedna špekulácia, že skupina ruských lietadiel možno nacvičovala niečo ako jadrový útok na Štokholm. To je všetko. Táto špekulácia sa o tri roky neskôr ešte objavila v správe výrazne antiruského šéfa NATO Stoltenberga.
Špekulácia mohla aj nemusela mať racionálny základ, fakt ale je, že veta o preletoch neďaleko Štokholmu ponúka značne odlišný obraz od toho, čo sa skutočne stalo.
(Ešte je teda zvláštne, že sa musí ísť tak ďaleko do histórie, rok 2013, to tí Rusi naozaj nie sú nejako dôsledne agresívni, keď odvtedy nič podobné.)
A je to ešte lepšie, lebo autor pokračuje Postoj švédskej vlády sa zmenil v roku 2015 krátko po tom, ako Rusko obsadilo ukrajinský Krym. Krajina zvýšila výdavky na obranu o osemdesiat percent.
Prosím? Po ruskom obsadení Krymu švédske výdavky na obranu roky ostávali v absolútnych číslach približne rovnaké a ako percento HDP dokonca KLESALI. V roku 2018 dosiahli rekord, keď boli najnižšie od konca druhej svetovej vojny: jedno percento HDP!
Potom sa jemne zdvíhali, v roku 2020 to bolo až 1,2 percenta HDP (na porovanie, oveľa vyššie výdavky malo aj Slovensko, 1,8 pct HDP). Švédi od tohto roku, 2022, budú výdavky nasledujúcich päť rokov zvyšovať, ale tak, že sa dostanú ledva na našu úroveň a budú stále pomerne ďaleko od 2 percent, ktoré odporúča ako pravidelné výdavky na obranu NATO.
Inými slovami, ak sa pozriete na čísla, obraz Švédska vydeseného Ruskom sa okamžite rozplynie. A hlavne, na podporu tohto obrazu autor zjavne klame.
Článok obsahuje aj jemnejšie manipulácie. Ktoré, mimochodom, by pokojne mohli slúžiť ako príklady v nejakej príručke ako manipulovať. Čitateľ je bombardovaný výrokmi o tom, ako je Švédsko a Fínsko okolnosťami tlačené do členstva v NATO - ale pozorný čitateľ si všimne, že tam nie sú priamo citovaní švédski a fínski politici, ale, samozrejme, ľudia z nejakých think-tankov (mimo týchto krajín).
Mimochodom, aj keď sa v oboch krajinách podpora pre členstvo v NATO v ostatných rokoch zdvihla, väčšina obyvateľstva Švédska aj Fínska v skutočnosti NIE JE za. (Putinofili!)
Najnovší prieskum z Fínska, spred destiach dní, hovorí, že za vstup do aliancie je len 28 pct Fínov, kým 42 pct je proti (zvyšok sú nerozhodnutí). V prípade Švédska je za aj proti (prieskumy v priebehu minulého roka ponúkali jemné kolísanie) približne tretina, a ďalšia tretina je nerozhodnutá. (Podobné čísla spomína aj SME - úplne na konci dlhého článku).
(Aspoň v jednom obraze zo Švédska článok neklame, tento mesiac Švédi nechali naozaj na ostrove Gotland, ktorý leží pomerne ďaleko od pevniny, na strategickom mieste, verejne patrolovať svojich vojakov, po správach, že sa v oblasti napríklad údajne obajvili bližšie neidentifikované dróny.)
Svetová politika aj vyslovene vojenské záležitosti sa dajú preberať z rôzneho uhla pohľadu. Napríklad v prípade severských krajín je dosť argumentov za zachovávanie neutrality, ale dá sa pochopiť aj to, keď si niektorí ľudia tam aj mimo myslia, že Fíni aj Svédi to už s mierovým postojom prehnali a nejaké vojenské kapacity by navýšiť mali, podobne aj zintenzívniť spoluprácu s ďalšími krajinami. Rozhodne si netreba napríklad myslieť, že by sa za určitých okolností nemohli dostať do nejakých incidentov so svojím väčším susedom. To sú legitímne diskusie a môže byť veľmi zaujímavé si tie kvalitnejšie čítať.
Ale toto, čo predvádza SME či naše ďalšie médiá v snahe ukázať sa, kto je najviac angažovaný, je naozaj, s prepáčením, blivajz.
Akurát by ma zaujímalo, či sa tí ľudia niekedy, večer, keď už sú doma, aspoň v súkromí hanbia, alebo ich ten komsomolsko-iskričkovský agitátorský duch neopúšťa ani na sekundu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4929 / 534 / 26 / 116 ]
Pani prezidentka je práve na návšteve EXPO v Dubaji. Urobila si tam fotografie z nášho pavilónu, tiež zo stretnutí so šejkami.
Nikde sa neobjavila zmienka, či tam zároveň bojuje za ľudské práva. Napríklad tým, že by korunnému princovi Abú Zabí Zájd al Nahjánovi, s ktorým sa stretla, zdvorilo pripomenula, aby ich dodržiavali. To ma veľmi prekvapilo, keďže pani prezidentka o ľudských právach hovorí veľmi rada.
Pripomeniem pár faktov. V Dubaji pracuje asi 250 tisíc zahraničných robotníkov v stavebníctve v podmienkach, ktoré sa pokojne dajú nazvať moderným otroctvom. Po príchode do krajiny im zoberú pasy, žijú často tak, že natlačení v miestnostiach spia jeden na druhom, v táboroch v púšti s hroznými hygienickými podmienkami (link dám v diskusii).
Ide o krajinu, kde si panovnícka rodina robí, čo sa jej zachce. Panovník nechal nedávno uniesť svoje dve dospelé dcéry. Nechcú bývať v Dubaji, ale jednu nechal uniesť z Británie, druhú jeho komando zastavilo pri dramatickom pokuse o útek z krajiny na mori.
Svoju ženu, ktorá sa s ním nechala rozviesť (ale nie v Dubaji, o rozvod požiadala na britskom súde) dokázateľne rôznorodo jeho ľudia zastrašovali.
Pred 12 rokmi si jeden zo šejkov ďalšieho z emirátov krajiny, Abú Zábí, vybavoval účty s človekom, ktorý chcel, aby mu šejk zaplatil dlžobu, tak, že ho nechal niekoľkokrát prejsť autom, bil ho latou s natlčenými klincami, dával mu elektrické šoky, a jeho pomocníci mu do konečníka narvali palicu. Všetko si to nahrávali na video.
To síce uniklo na verejnosť a bol z toho trochu krik, ale skončilo to veľmi rýchlo, súd nenašiel dôvod na stíhanie.
Dalo by sa ešte pokračovať dosť dlho, ale pani prezidentka má isto dobrý prehľad. A napríklad v prípade Číny, Kuby či Ruska ona, podobne ako naše ministerstvo zahraničia, porušovanie ľudských práv zvyknú svedomito pripomínať.
Preto ma veľmi prekvapilo, že v prípade Dubaja si nikto z týchto ľudí nenašiel ani slovíčko. Ako je to možné?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2055 / 1100 / 218 / 287 ]
Povedala, že ak Rusko niečo podnikne proti Ukrajine, môže zabudnúť na sprevádzkovanie plynovodu Nordstream 2. A zlovestne dodala, že USA to zariadia tak alebo tak.
Pripomínam, že plynovod, ktorí stavali Rusi v spolupráci s Nemcami, je v Európe. Ale vysoká predstaviteľka americkej vlády dala jasne najavo, že o tom rozhodujú oni.
Spomeňte si na to vždy, keď vám niekto bude tvrdiť, aké arogantné je vraj Rusko.
A spomeňte si na to, že ide o rovnakú V. Nuland, ktorá po Majdane v telefonickom rozhovore s americkým veľvyslancom (nahratom tajne Rusmi) rozhodovala o tom, kto bude a kto nebude v novej ukrajinskej vláde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 755 / 831 / 81 / 329 ]
Takmer vôbec sa nehovorí o tom podstatnom, na čo má vlastne budovanie amerických inštalácií na slovenskom území slúžiť
Na obranu proti ruskej invázii? Naše členstvo v NATO nám garantuje kolektívnu obranu. Tá by, z logiky veci (Rusko by sa k nám dostalo len zabratím Ukrajiny a masívnym útokom na región), mala podobu masových úderov, takmer určite jadrovými zbraňami. Ako by tomu mohol zabrániť zapečatený sklad strašiaci obyvateľov Kuchyne či zrenovovaná malá ranvej na Sliači?
V tejto súvislosti je zvlášť perfídne odvolávať sa na príklady pobaltských štátov alebo Nórska. Z ich hľadiska naozaj má určitú logiku byť pripravený na malé konflikty. Napríklad sa môže stať, čisto teoreticky, že sa niekto z nich dostane do obchodnej vojny s Rusmi, tí odvetne zadržia ich obchodné či rybárske lode alebo ohrozia inštalácie na nórsku ťažbu plynu.
Jednoducho, že im spravia to isté, ako nám Nemci v roku 1991, keď ich stíhačky otočili loď s nákladom československých exportných tankov v Severnom mori, aby bolo jasné, že náš samostatný zbrojársky vývoz končí.
Pre takéto prípady je lepšie mať pripravenú dobrú vlastnú alebo spojeneckú techniku na vykrytie priestoru.
My sa z nášho hľadiska môžeme obávať akurát možného narušenia integrity cez vzdušný priestor. No ale na to nám SMER a SNS nakúpili americké stíhačky. Čo ďalšie potrebujeme?
Problém s americkými inštaláciami je ten, že pre nich sú to oporné body na kadečo. Vieme, že cez neďaleké Rumunsko tak vo veľkom prevážali väzňov do Guantanáma. Väzňov aspoň relatívne vidno, čo ďalšie tie lietadlá prípadne vozili, môžeme akurát hádať.
Pre veľmoc má takéto predpolie potenciálne veľký význam (logistický oporný bod na prevoz rôzneho materiálu, priestory na prípravu divierzných akcií). Pre nás?
A úprimne, v celých manévroch okolo obrannej zmluvy je naozaj veľa cynizmu, aj zo strany dnešnej opozície, ktorá ponakupovala americkú techniku (s ktorou prídu americkí technici) a túto obrannú zmluvu pripravila a dokonca pôvodne sama v parlamentnom výbore hájila. Navyše sa dosť zneužíva to, že ľudia nechápu, do akej miery túto rámcovú (!) dohodu môže budúca vláda v podstate odsabotovať, ak bude chcieť a ak by dnešným opozičným politikom išlo o podstatu.
Slovenská politika by mala byť nasledovná. Podporovať stabilizáciu pomerov v krajinách na východ od nás. V primerane stabilnej situácii sa nám skôr či neskôr aj Ukrajina aj Bielorusko priblíži aj politicky (hovoríme o rokoch). Na jednej strane nás to hospodársky ohrozuje (ak sa nebudeme vedieť prispôsobiť, ich lacnejšia pracovná sila nás zvalcuje), na druhej to dáva aj možnosti nášho rozvoja, ak sa dokážeme rozvíjať trochu sofitiskovanejšie ako doteraz.
Z vojenského hľadiska musíme najmä rozvíjať svoju vlastnú pripravenosť. Nie kvôli Rusku, to už rieši naše členstvo v NATO, ale kvôli tomu, že sa nesmieme dať uniesť falošným pocitom bezpečnosti.
V našom užšom či širšom regióne môže potenciálne dôjsť k veľmi nestabilným situáciám, kde budeme musieť (s európskymi partnermi) zasahovať. Môže ísť o vnútorné konflikty na Ukrajine, v Turecku, ale aj v severnej Afrike, kde možno niekedy budeme musieť intervenovať s cieľom chrániť trasy prenosu energií, kontrolovať situáciu s utečencami, brániť diverzným akciám voči našim spojencom, a podobne.
Na to potrebujeme armádu s ľuďmi dobre pripravenými na moderné formy vedenia konfliktov, s kvalitnými záložníkmi atď.
Toto všetko sú presne veci, ktoré treba riešiť teraz, nie vtedy, keď už bude treba niečo do konfliktu nasadzovať. Ale nie, my radšej zúrivo riešime pretláčanie sa dvoch veľmocí na ukrajinskom ihrisku.
Prečo? Aj preto, že sme si stále nezvykli budovať tento štát ako samostatnú, hrdú krajinu s kvalitnými zdrojmi a dobrou pripravenosťou. Aj na nebezpečné situácie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3797 / 408 / 126 / 81 ]
Povedal, že Ukrajina sa vojensky brániť vie, ale potrebuje ekonomickú pomoc (v zjavnej narážke na to, že niektoré európske štáty Ukrajincom okato posielajú delostrelecké granáty).
Bola to dlhá tlačová konferencia, ale to najdôležitejšie je asi práve v týchto vetách.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 457 / 899 / 51 / 178 ]
(1948 Kostarika - CIA podporila vzburu proti demokraticky zvolenej ľavicovej vláde. Počet mŕtvych: 2000)
(1953 Irán - CIA zorganizovala, spolu s Britmi, zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády Iránu, ktorá sa snažila o férovejšie platby za vyvážanú ropu, v prospech posilnenia monarchie.)
(1954 Guatemala - CIA pripravila zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta Arbenza, najmä na podporu záujmov United Fruit Company. Počet mŕtvych: niečo vyše 100)
1958 Libanon - Američania vyslali do krajiny 14 tisíc vojakov (podporovaných masívnou flotilou so 40 tisíc námorníkmi) ako prevenciu proti tomu, aby si Libanončania vybrali režim priateľský k Egyptu, ktorý sa v tej chvíli hlásil k socialistickej forme rozvoja. Počet obetí: samotná invázia si ich vyžiadala len niekoľko (aj keď obete širších potýčok v krajine išli do tísícov, tie ale nemožno dávať za vinu invázii)
(1961 Kuba - invázia v Zátoke svíň vzbúrencami proti ľavicovej vláde Fidela Castra vyzbrojenými kompletne americkou vládou. Počet mŕtvych: 2300)
1964 - Američania sa otvorene zapojili do vojny vo Vietname potom, ako sa odvolali na neexistujúci útok na svoju loď (Tonkinský incident). O niekoľko desaťročí neskôr to otvorene priznal aj bývalý minister obrany McNamara. Počet mŕtvych: ťažko vyčísliť, od 1,3 do 3,5 milióna, vrátane 60 tisíc amerických vojakov.
1965 Dominikánska republika - americká vláda vyslala jednotky na pomoc pravicovej diktatúre, ktorá predtým zvrhla demokraticky zvoleného prezidenta Juana Boscha. Boschovi prívrženci proti vláde povstali, Američania intervenovali. Počet mŕtvych: 6000 (nie všetkých ale možno pripísať na konto americkej invázii)
1969 Kambodža - rozsiahle bombardovanie americkým letectvom. Cieľom boli osady a základne vietnamských komunistov, ktoré tu boli s dovolením kambodžskej vlády. Operácia bola tajná a utajená dokonca aj pred Kongresom. Počet obetí neznámy.
(1973 Čile - CIA podporila prevrat voči demokraticky zvolenému prezidentovi Allendemu. Počet mŕtvych: min. 3000.)
(80. roky Nikaragua - americká vláda tajne podporovala pravicových povstalcov, podporovateľov zvrhnutého diktátora Somozu, v krvavej občianskej vojne. Počet mŕtvych: najčastejšie sa uvádza odhad 30000)
1983 Grenada. Invázia na maličký karibský ostrov, kde sa pohádali ľudia z vládnucej ľavicovej vlády a došlo k vnútorným konfliktom. Počet mŕtvych: 70
1989 Panama - americkej vláde sa nezdalo, že o niekoľko rokov bude musieť správu Panamského prieplavu dať do rúk vláde, ktoré jej už nebola úplne naklonená (hoci je viedol bývalý agent CIA Noriega). Nasledovala invázia. Počet mŕtvych: najnižší odhad je väčšinou 600 mŕtvych, niektorí hovoria až o tisícoch
1999 - Juhoslávia. Intervencia NATO po vymyslených správach o vraždení civilistov v Kosove. Krutou iróniou je, že Američania tu zabili aj okolo 150 Kosovčanov (omyly pri bombardovaní), ktorých mal konflikt chrániť. Počet mŕtvych: 1000 vojakov a 500 civilistov
2001 - Invázia do Afganistanu s cieľom chytiť bin Ládina. Ten sa schoval v susednom Pakistane, ktorý USA nenapadli. Počet mŕtvych: 130000 (za celé dvadsaťročné obdobie)
2003 - Irak, po vymyslenom príbehu o zbraniach hromadného ničenia a o údajnej podpore režimu voči bin Ládinovi. Počet mŕtvych: nevie sa, odhady sú väčšinou od 7000 do 45000 (toľko k priamo zabitým, invázia ale krajinu rozvrátila tak, že odborný časopis Lancet odhadol počet nepriamych obetí na vyše milióna)
(2011 Sýria - toto je niečo medzi diverznou akciou a otvorenou intervenciou. Americké rakety zabili dokázateľne asi 1200 Sýrčanov, v krajine tiež operovali americké jednotky, podporujúce rebelov)
INTERVENCIE SOVIETSKEHO ZVÄZU/RUSKA ZA ROVNAKÉ OBDOBIE:
1956 Maďarsko. Počet mŕtvych: cca 3200
1968 Československo. Počet mŕtvych: cca 160
1979 Afganistan. Počet mŕtvych: okolo 100000 (vrátane 14 tisíc sovietskych vojakov), do roku 1989.
(2014 Vojna v Donbase? Počet mŕtvych: niečo vyše 10000, ktorých ale asi nemožno pričítať pravdepodobnej ruskej materiálnej podpore separatistov)
2014 Krym. Počet mŕtvych: 2. (V predošlej verzii bolo nula, ale odvtedy ma upozornili na dve obete.)
Poznámka na koniec: Neuvádzam akcie, kde išlo pomerne jasne o pomoc napadnutej krajine, teda Kórejskú vojnu 1950, Prvú vojnu v Zálive 1991, alebo pomoc Južnému Osetsku 2008, ani akcie, kde nie je priamo potvrdené, alebo aspoň vysoko pravdepodobné, vyzbrojovanie a koordinácia rebelov proti vláde krajiny.
Počítam priame vojenské alebo diverzné akcie už po konci 2. svetovej vojny. Ak by som počítal aj režimy vzniknuté preto, že USA alebo Sovietsky zväz ich mali vo sfére vplyvu a materiálne podporovali daný režim a jeho predstaviteľov, tak môžem rovno započítať napríklad väčšinu Južnej Ameriky a jej diktatúry, ale, úprimne, všelijaké by to bolo napríklad aj s Talianskom, kde by určite vyhrala v roku 1948 spojená ľavica, keby Američania neintervenovali. Takisto som nechal tak Grécko, Turecko, Indonéziu, a pod., lebo tam išlo viac o politickú a ekonomickú podporu ako o rozsiahlejšiu priamu pomoc pri organizácii pravicových prevratov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5132 / 618 / 109 / 311 ]
Nasledujúce riadky sú takým malým apelom, nech je mi odpustené, k niektorým ľuďom najmä z našej mladšej generácie
Začnem tým, že som tento týždeň videl jeden komentár, v ktorom bola veta V škole každého bitkára odradí, aby vás šikanoval, ak máte silných priateľov.
Bol to komentár Martina Šimečku, a schvaľujúco citoval estónsku premiérku. Citát pokračuje tým, že preto je dobré mať ako priateľa USA. Samozrejme, išlo o komentár k ukrajinskej kríze, ktorý čitateľovi podsúva, že každý, kto má na krízu a kto ju spôsobil iný názor ako Šimečka, je necitlivý človek so sebeckým pohľadom na svet.
Ale o to konkrétne mi teraz nejde. Veľmi sa mi páči práve ten citát. Pretože nádherne, dokonale vystihuje to, čo ja nazývam kaviarňou.
Tá veľmi silná potreba nájsť si, s prepáčením, svorku, s ktorou možeme spoločne pozerať na svet, a nech je to tá najsilnejšia. Vysvetlím to podrobnejšie.
Čo nazývam kaviarňou?
- Sú to ľudia, ktorí svet do značnej miery vnímajú cez jednoduchú politiku, cez to, čo povedali alebo urobili nejaké politické persóny (Fico povedal, Matovič vyhlásil a podobné somariny).
- Zároveň ide o ľudí, ktorí majú potrebu demonštrovať, že sú vzdelanejší, chytrejší, lepšie zorientovaní ako nejaká referenčná skupina. Že oni sú vyspelí, tí druhí sú zaostalí.
- Tú vyspelosť merajú do značnej miery hlásením sa k údajnej prozápadnosti, a to exegézou (napr. opakovaním, čo nám odporúčajú medzinárodné organizácie) a používaním špecifického výraziva (od ekonomických termínov po módne politické, ako hybridné hrozby).
- Ich reakcie sú značne neurotické.
- Čo je dôležité, ten pocit vyspelosti si potrebujú kontinuálne upevňovať. Tým, že si nájdu nejakých ľudí, na ktorých poukazujú ako na svojich protivníkov, a ktorí majú zjavné nedostatky.
Je to taký fenomén Aj múdry schybí - nájdime si niekoho, pri kom môžeme vyniknúť, alebo na kom sa môžeme dokonca vyvršovať. (Mne rodičia v detstve hovorili, neporovnávaj sa s horšími, porovnávaj sa s lepšími! Tu to funguje naopak.)
Ale nie všetci ľudia pohybujúci sa v okolí kaviarne sú, podľa mňa, stratení.
Ja viem, je vždy problematické niekoho skúsiť obrátiť priamym apelom s morálnym nábojom, ale skúsim to.
Ak tak trochu patríte do skupiny, ktorú som opísal, prosím skúste zvážiť nasledujúce, a naozaj dobre mienené, rady:
Prvá vec, vykašlite sa, aspoň v neverejných diskusiách, na vnímanie sveta cez všelijaké politické mená (Fico, Fico, Fico, Sulík, Matovič, Danko, alebo historicky Mečiar, Slota..). Skúste sa viac baviť o motiváciach jednotlivcov a skupín, o ich identite, o rôznych sociálnych mechanizmoch. Ak vám teda naozaj ide o chápanie sveta. A skúste pamätať na starú pravdu: Veľkí ľudia hovoria o myšlienkach, priemerní o udalostiach a malí ľudia akurát stále o iných ľuďoch.
(Ja viem, že sa potom pozriete na verejné výroky politických praktikov, ako som napríklad ja, a uvidíte tam spomínať tiež často rôzne mená, ale skúste si pozrieť hocijaké iné moje texty o politike či spoločnosti.)
Pristupujte k moralizovaniu ako k nejakému ultra luxusu, ktorý si človek môže dovoliť len veľmi zriedkavo. Ak sa k niekomu prihovárate, skúste to robiť vecne. Napríklad napísať dlhý novinový komentár, ktorý nie je nič iné ako klišé o dobrých a zlých, citlivých a necitlivých, to by rozmýšľajúci človek ani nemal robiť. (Ja osobne, keď som ešte v 90. rokoch začal písať prvé komentáre do médií, som si dal záväzok, že každý musí obsahovať vysvetlenie nejakých mechanizmov a podľa možností aj nejaký prekvapivý fakt, o ktorom väčšina čitateľov zrejme nevie.)
Diskutujte, argumentujte, komunikujte férovo a civilizovane. Ak niekomu nadávate (ten je neschopný idiot, ten je zlodej, ten je blbec) ok, ale vždy skúste aspoň naznačiť, prečo daného takto označujete. Nepodsúvajte ľuďom veci, ktoré nepovedali. Nevytvárajte nejaký manipulatívny obraz situácie (viď komentár spomínaný hneď na začiatku). Vôbec, vždy sa pýtajte, či náhodou nemanipulujete - iných aj seba.
Snažte sa, sami pre seba, veci naokolo v prvom rade nie označovať, odzudzovať, vykresľovať, ale chápať. Chápať prečo niekto koná, ako koná. Prečo má nejaká spoločenská skupina také správanie alebo onaké. Ale trochu hlbšie, ako cez nejaké jednovetné pseudosociologické vysvetlenia.
A skúste byť predovšetkým jednotlivcom. Mysliacim, cítiacim, takým, ktorého prvý spoločenský pud nie je dychtivo sa zaradiť do nejakého tábora a tam potom každodenne dávať najavo svoju príslušnosť.
A nakoniec: najmä si netvorte obraz sveta na základe masmédií. K životu ich väčšina z nás potrebuje, ale veľmi zriedka vám dajú nejaký komplexnejší obraz toho, čo sa vo svete deje.
To, čo vidíte niekde na povrchu, v politických hrátkach, v masmediálnych obrazoch, je niečo veľmi ploché.
To je asi tak všetko.
Vyspelosť spoločnosti môžeme ťažko merať intenzitou rôznych neuralgických aktivít, civilizačná vyspelosť je to, keď ľudia vedia kopiť znalosti, keď vedia zmysluplne analyzovať aj veľmi komplexné javy, keď majú schopnosť na veci naokolo sa pozerať so zdravou skepsou aj nekončiacou zvedavosťou.
O tom by mali byť aktivity chytrých ľudí. A do kaviarne by sa malo chodiť najmä na kávu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5179 / 292 / 7 / 36 ]
Namiesto toho, aby poctivo v Bratislave kopal protiletecké kryty, ako v tieto dni my všetci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 243 / 745 / 97 / 46 ]
Dnes vyšiel v Denníku N komentár, ktorý hovorí, že tí, čo nechcú nálepkovať Rusko ako agresora sú antisemitskí, rurálni, ťapákovskí, nemoderní, rusofilní zbabelci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 267 / 278 / 60 / 18 ]
Napriek tomu, že Západ porušil ústný záväzok Gorbačovovi, že sa NATO nebude rozširovať na východ (v diskusii uvádzam link na archívne materiály k tomuto spochybňovanému záväzku), Rusko prvú vlnu rozširovania prijalo bez konfrontácie.
Naopak. V máji 1997 podpisalo s NATO rozsiahlu dohodu. V nej Rusko akceptovalo rozšírenie NATO. Obe strany si zároveň uznali niekoľko záväzkov, ktoré mali garantovať mierové spolužitie.
NATO sa najmä zaviazalo, podčiarkujem, že možnosti kolektívnej obrany v prípade nových členov bude zvyšovať prehlbovaním interoperability, nie zvyšovaním vojenských kapacít v regióne.
Už v roku 2007 sa ale Rusko sťažovalo, že NATO porušuje tento záväzok aj skoršiu Zmluvu o konvenčných silách v Európe.
Spojené štáty totiž začali budovať základne v Rumunsku, ktoré mali byť formálne dočasné, ale off record aj americkí politici uznávali, že americké ozbrojené sily už budú v krajine stále. Tak sa aj stalo.
USA následne, čo bolo z hľadiska Ruska najvážnejšie, začali budovať v krajine aj raketovú základňu, oficiálne ako protiraketový štít pre Európu.
Štyri základne (menej významné) vybudovali aj v Bulharsku, na základe podobnej zmluvy o obrannej spolupráci, aká sa má teraz podpísať so Slovenskom. Dočasne sú tam už pätnásť rokov.
Dohoda z roku 1997 tiež postulovala mechanizmy spolupráce a konzultácií medzi NATO a Ruskom. Na tie sa NATO, a najmä najsilnejší člen Aliancie, veľmi rýchlo vykašľali (tak ako v inom prípade to bolo Nulandovej slávne Fuck the EU, v tomto prípade pre zmenu Fuck Russia).
Minulý rok, 2021, navyše USA začali v Rumunsku budovať ďalšiu veľkú leteckú základňu. Podobne si začali budovať permanentnú prítomnosť v Poľsku, s tisícmi amerických vojakov.
To, čo dnes Rusko žiada, je predovšetkým napľňanie dohody z roku 1997, ktorá jasne hovorila, že obe strany sa zdržia krokov, ktoré by mohli narušiť vojenskú rovnováhu v regióne.
Rusko je najmä vysoko znepokojené akýmikoľvek inštaláciami pre raketovú techniku. A je to úplne pochopiteľné, rovnako, ako je pochopiteľné, že Američania nikdy nedovolia inštaláciu rakiet na Kube.
Navyše, ruské vedenie vrcholne znepokojila zmena politických pomerov na Ukrajine, ktorá bola zjavne koordinovaná Američanmi - viď inštrukcie štátnej tajomníčky ministerstva zahraničia USA do Kyjeva, kto môže a kto nemôže byť v novej vláde.
Ruské požiadavky voči NATO z decembra sú jemne premrštené - ako pri každom prvom vyjednávacom kroku. Západu na upokojenie situácie stačí garantovať to, že pod pláštikom NATO sa nebudú vo východnej Európe šíriť inštalácie, ktoré môžu byť pre Rusko hrozbou.
Ak dnes aj prezidentka SR žiada prísun vojakov NATO na územie Slovenska, len navrhuje ďalšie porušovanie zmluvy z roku 1997.
Sprevádza to propaganda, ktorá sa naozaj nedá nazvak inak, než obludnou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2850 / 1300 / 111 / 334 ]
Spoločnosť sa často vie utriasť tak, že nielen znesie, ale konštruktívne potrebuje rôznych ľudí. Vyrovnané osobnosti plné skúseností. Aj energických, i keď neurotických, neposedných, kreatívnych ale možno často neznesiteľných bláznov. Lenivých, ale vnímavých, zasnených pozorovačov života.
Ja osobne som sa v živote často stretával napríklad aj s matematikmi, ktorých spôsob komunikácie veľa ľudí zneisťoval a odrádzal. Aj s ľuďmi, čo sa radi bijú a majú z toho problémy. Aj s úplne tvrdohlavými sedliakmi, nielen z nášho, ešte aj z balkánskeho vidieka. A väčšinou som sa s týmito rôznorodými ľuďmi vedel rozprávať a zniesť.
S jednou skupinou mám v tomto ale veľké problémy.
Kaviareň sú neurotici s potrebou do nejakej inej skupiny ľudí sa povýšenecky navážať.
Aj to by človek zniesol, aj arogantní ľudia môžu mať niečo do seba. Problém je tá stádovitosť a najmä tá plytkosť.
Napríklad minimálna empatia práve od nich, ktorí majú väčšinou všetok luxus relatívne ľahkého života na to, aby sa trochu nad svetom naokolo zamýšľali:
Nad tým, že niekto, kto pracuje do večera v sklade, žil celý život v malom meste, nemal čas študovať, lebo sa možno staral o veľa súrodencov a v okolí nemal ani knižnicu, tak taký človek sa asi nebude vyjadrovať rovnako jemne ako niekto z nás, kto sme mali iné možnosti.
Nad tým, že ľudia majú rôzne osudy, ktoré ich rôzne vymodelujú. Niekoho zbila normalizácia, niekoho kruté transformačné 90. roky, niekoho rôzne utajené rodinné príbehy, ktoré nedávajú bežným emóciám rozvinúť sa tak, ako inde.
Nad tým, či práve oni svojím správaním, napríklad mediálnym, výrazne neprispievajú k atmosfére neznášanlivosti, k polarizácii.
Najväčší problém mám ale s tým, že práve táto skupina sa hlási za nositeľov pokroku.
V čom? Žijú z klišé. Nie sú schopní uznať, ak klamú. Nepoznajú racionálnu diskusiu. (Myslím, že za posledný týždeň som tých príkladov uviedol dosť.)
Kaviareň žije z mýtov o sebe samej. Z prudko politických mýtov. Ak by nebolo ich, bojovníkov za demokraciu, už by nás vraj pohltilo Rusko. Ak by nebolo ich boja za reformy, už by sme dávno ako krajina skrachovali, žijeme len vďaka rovnej dani a dôchodkovej reforme.
Fakt pritom je, že do Ruska sme sa nikdy nechystali, aj za Mečiarových vlád sa tvrdo pracovalo na tom, aby sme sa čo najrýchlejšie integrovali so Západom (osobne som kedysi preložil veľkú časť štandardizačných dohôd s NATO, tzv. STANAG-ov, pre ministerstvo obrany vedené SNS, boli sme v týchto procesoch dokonca rýchlejší ako susedia).
Z vtedajších vládnych predstaviteľov (okolo ktorých som sa pracovne bežne pohyboval), tu nikto ani na sekundu nepochyboval, že smerovať môžeme jedine do EÚ. Jediné, čo sa nám mohlo stať, bolo, že by nás neprijali v prvej vlne, ale trochu potupne až s Bulharmi a Rumunmi. Nemci tu už vtedy pomerne rozsiahlo investovali, vedeli, kam ideme.
Ale povedzte to kaviarni. Budú vám celkom vážne tvrdiť, viacerí, že len oni nám svojimi mimovládkarskymi aktivitami vybojovali Západ.
Skúste sa s kaviarňou baviť o ekonomických témach, napríklad si reálne rozobrať tú rovnú daň či dôchodkovú politiku. Bez šance, ubijú vás klišé.
Kaviareň škodí. Bežní ľudia, aj keď sa nevedia často vyjadriť presne, cítia tú manipuláciu, hnevá ich, strácajú dôveru vo férovosť, v stabilitu vedomia spoločnosti, v to, že existujú štruktúry hovoriace pravdu.
Kaviareň škodí aj tým, ako doslova rozbije hocijaký pokus o odbornú diskusiu. Všetko zašpinia svojimi ideologickými obsesiami.
V tomto všetkom škodia viac, ako nejaký dočasne rasistický popletený kotlebovec udupaný životom, pretože ten má menšiu moc, ako niekto z kaviarne. Škodia viac, ako nejakí biznisovo orientovaní politici, lebo tí sú relatívne pominuteľní.
Kaviareň ale ostáva, klame, bráni racionálnej diskusii, do spoločnosti znovu a znovu vháňa hystériu.
Krajine bude naozaj dobre až vtedy, keď sa táto vrstva scvrkne na nejaký malý ostrov narcisov, ktorí sa budú otravovať predovšetkým sami navzájom a zvyšok spoločnosti bude fungovať trochu pokojnejšie. Tak to proste je.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4046 / 534 / 42 / 64 ]
Posadíte chlapca z kaviarne pred monitor, dáte mu do ruky kakavko. A pustíte videá z veľkých vojnových konfliktov:
- americké konvoje sa preháňajú Sýriou (este 2-3 roky dozadu, nikto ich nepozval)
- americká vlajka nad Kábulom (desať rokov, kým ju Talibovia nestrhli)
- superpresné nálety na mestá, úplne rozvrátená infraštruktúra, a potom ešte mesiace a roky: americkí mariňáci strieľajú ponad hlavy civilistov v Bagdade, Falúdži, Nasíriji...
- americký drón rozstrieľa svatbu v pakistanskej dedine... americký drón rozstrieľa civilistov na ulici v pakistanskej dedine... americký drón rozstrieľal hlúčik civilistov, vrátane žien, na ulici v Jemene... americký drón zabil civilistov v Somálsku ...deti v Kábule ešte tesne pred odletom posledného amerického vojaka (konzervatívny odhad je, že americké dróny v týchto krajinách za posledné desaťročie zabili 10-17 tisíc ľudí, z toho minimálne 800-1700 civilistov)
V tomto miléniu žiadna iná krajina nezabila pri svojich vojnových výletoch ani len zlomok ľudí, čo tá jedna.
Reakcia chalana z kaviarne s kakavkom v ruke?
Agresívni Rusi!!!
PS Po tom, ako som tento post napísal, prišla správa, že sily USA práve v protiteroristickej operácii v Sýrii zabili 6 detí a 4 ženy. Pentagon oznámil, že operácia bola úspechom.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1300 / 897 / 47 / 221 ]
Ak vás niekedy zaujímalo, prečo
- máme veľmi nízke mzdy (v posledných rokoch nás v nich predbieha už aj väčšina východnej časti EÚ),
- sú Slováci výrazne menej zdraví ako ľudia na Západe (ak na Slovensku dostanete infarkt, máte 7 krát väčšiu pravdepodobnosť, že naň umriete, ako v bežnej západoeurópskej krajine),
- sme za 30 rokov nevedeli vybudovať ani jednu väčšiu nemocnicu,
- sme nevedeli výraznejšie rozšíriť ani električkovú trať v hlavnom meste, kým inde postavili kilometre a kilometre metra,
- stále dosť plačeme (napriek športovcom), že si nás nikto nevšíma a ľudia vedia viac aj o maličkom Estónsku,
- alebo prečo má aj malá južná Morava alebo Burgenland takú návštevnosť zahraničných turistov ako polovica Slovenska napriek našim horám a hradom,
tak vám to stručne a jasne poviem v tomto texte.
Tie dôvody, aj keď je ich celý rad, sa prelínajú a svojím spôsobom sú dosť jednoduché. Ten základný problém je chaos vo vládnutí. Áno, ovplyvňuje to kadekto zo zahraničia, áno, dá sa vyhovárať na rôzne historické rámce, ale v zásade, v tom podstatnom, si za to môžeme sami.
Všimnime si pár úplne triviálnych vecí
- keď idú politici do vlády, vlastne nevedia, čo v nej budú robiť. Majú síce nejaké volebné programy, ale tie sú plné nezmyslov alebo fráz. Zoberme si len program, ktorý pred voľbami médiá a aktivisti chválili ako najlepší, ten od SaS. Obsahoval ešte aj také donebevolajúce nezmysly, že ministerstvo školstva by mohlo ušetriť 20 mil. eur ročne zlúčením podriadených organizácií. SaS ministerstvo dostalo, koľko ušetrili? Takmer nič. Ani nemohli, tie organizácie ani len nemíňali 20 mil. na svoj chod, bol to zlomok, takže už vôbec nemohli toľko ušetriť. Teraz sa tam niečo spája, ale ušetrí to možno pár pracových miest, ak vôbec. Alebo: sľubovali sa tu napríklad tisíce a tisíce nájomných bytov, a oni by niečo aj radi postavili (iste, zďaleka nie toľko, čo sľubovali, to vedeli, že klamú), ale ako sa to dá urobiť, keď nad stavebnými zákonmi (čo je len jeden krok) začnete špekulovať až po vstupe do vlády a maturujete nad tým mesiace a mesiace? Ako môžete riadiť budovanie infraštruktúry, keď ani veľmi netušíte, ktoré zákony ako na to vplývajú, ako sa dá modelovať dopyt po dopravných cestách, ako nákladné sú jednotlivé finančné zdroje, atď?
- parlament a vláda predstavujú skôr riadený chaos, ako normálny systém vládnutia. Slovenský parlament má ročne na stole aj 250 legislatívnych návrhov. To je normálne na pozatváranie príslušných do blázinca, pretože vládnuť sa jednoducho nedá tak, že sprava-zľava sa kadekto len tak, podľa toho, čo ho ráno napadlo, snaží meniť zákony. V žiadnom normálnom európskom parlamente to tak nefunguje. Išiel niekto za to do blázinca? Nie, naopak: médiá tento šialený systém ešte propagujú, čím viac návrhov, tým údajne lepší poslanec. Ešte horšie je to na vládnej úrovni, kde sa často rozvinú nejaké iniciatívy, potom sa ukážu ako chybné a veci sa musia opravovať, alebo sa nejaká vec zasekne, lebo to bolo na začiatku celé slabo premyslené, a potom sa realizuje namiesto pol roka dva roky (mohol by som rozprávať, čo všetko som si našiel kedysi na stole na ministerstve školstva, a to bol oproti niektorým ministerstvám ešte ten lepší prípad). Je to strašné mrhanie časom a často aj financiami (milióny a milióny za konzultačné štúdie, ktoré končia v šuflíkoch).
- všade sa klame. Strany, ako bolo spomenuté, klamú voličom, čo budú vo vláde robiť. Opoziční politici klamú v polovici vecí, ktoré tvrdia o vláde a spoločnosti (alebo aspoň silno manipulujú), podstatný je čo najrýchlejší efekt. Klamú médiá.
Kto je za to zodpovedný? Títo:
- samozrejme, tí politici. Oni sa riadia úplne jasnou aritmetikou: dobrá tlačovka mi môže prihodiť aj percento v preferenciách, kým odborná práca zaberie stonásobok času a preferencie to neovplyvní vôbec. Tak načo? Po voľbách už nejako bude. Lenže takto sa presne krajina riadiť nedá, len naháňaním preferencií a najbližších volieb.
- médiá. Škoda reči.
- voliči. Aspoň ich veľká časť. Opäť, je to triviálne: kope ľudí je úplne jedno, či im politik klame, nezaujíma ich jeho pozadie, nezaujíma sa o okruh ľudí okolo neho. Pekne kričal na tlačovke, toho budem voliť. A po voľbách sa sťažovať, že to nie je ono.
Aj preto hovorím, že zodpovedných ľudí čaká teraz pred voľbami veľa práce. V spájaní sa, v komunikácii, v práci aj odbornej, aj politickej.
Pretože inak to nejde. Tá matematika je brutálne jednoduchá: ak sa bude vládnuť tak, ako doteraz, krajina sa nikam neposunie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4523 / 258 / 23 / 42 ]
Je to prvá verzia vízie, čo ďalej so Slovenskou republikou
Tá vízia je komplexnejšia, ako čokoľvek, čo sa u nás praktikuje, buď ako volebné programy, alebo ako vládne dokumenty.
Približuje, ako u nás funguje/nefunguje parlament, úrad vlády, ale napríklad aj občianska spoločnosť.
Najmä ale obsahuje recepty, čo s infraštruktúrnou politikou, hospodárstvom, školstvom, zdravotníctvom, výstavbou, kultúrou, územným plánovaním, prezentáciou štátu.
Dokument nepoužíva zbytočné trendy výrazy, ani neobsahuje slabo plniteľné sľuby. Je úplne konkrétny v jednotlivých politikách. Tak, aby občan vedel, ako dostať lepšie služby, aby si vedel predstaviť, ako by mal štát dôslednejšie podporovať rodinu, ako by mali v budúcnosti fungovať školy, ako sa dá zlepšiť dôchodková politika a podobne.
Finálnu verziu programu predstavíme na jar, po skončení pandémie, aby to malo primerane slávnostný ráz. Vrátane účasti podporujúcich osobností, a aby sa ľudia mohli voľne porozprávať.
Rozhodol som sa zverejniť predbežnú verziu už teraz, pretože na túto tému chodí dosť otázok.
Samotný dokument je dosť rozsiahly už dnes, do jari ešte výrazne narastie, lebo teraz začína diskusia o rôznych technickejších, ale dôležitých detailoch.
Nie, v tejto chvíli to nie je volebný program. Je nešťastné, až nechutné, že sa politika u nás prezentuje ako neustály boj o miesta, zakladanie, rušenie a štiepenie strán, tlačovky a protitlačovky a stále nejaký boj kričiacich ľudí.
Slovensko potrebuje program. Áno, až sa bude schyľovať k voľbám, tak aj ostrý volebný súboj (a pri tých najbližších bude naozaj ostrý). Ale to všetko nemý zmysel, ak neexistuje práve toto, reálna vízia.
A ja čoskoro, na jar, chcem predstaviť veľky program. S chytrými ľuďmi, ktorí ho vedia, a najmä za každých okolností chcú, pretaviť do praxe.
Nebudem si dávať servítku pred ústa: toto na Slovensku zúfalo chýba. Stačí si uvedomiť jednu vec: sme v polovici volebného obdobia. A žiadna z radu opozičných strán doteraz neusporiadala NIČ odborné. Ešte raz: NIČ.
Verte mi, mám celkom dobrý prehľad o politickom živote v Británii, Nemecku, a trochu aj vo Francúzsku a vo vedľajšom Rakúsku. Toto nikde nemajú, takúto neúctu k verejnej politike.
Politické strany tam majú skupiny spolupracujúcich expertov, ktorí tvoria odborné dokumenty nie pre volebnú kampaň (to už je najmenej), ale aby tie strany vedeli, čo a ako presadzovať.
Dokument sme dali na web najmä pre spolupracujúcich expertov, ale ak máte chuť, pokojne si ho prečítajte, je písaný tak, aby tam nebol zbytočný žargón a vedel si ho prečítať každý občan, ktorý má záujem o to, aby sa Slovenská republika rozvíjala.
(link v diskusii)
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2719 / 118 / 10 / 9 ]
Situácia okolo Ukrajiny aj obrannej zmluvy je toho nádherným príkladom.
Pretože ak sa nehlásite k postojom komentátorských úderiek, tak ste buď hlúpy (nemoderný, zaostalý, ľahko ovplyvniteľný kremeľskou propagandou) alebo zbabelec. Alebo ešte cynický manipulátor, ale nič ďalšie už možné nie je.
Je to čistá dehumanizácia celého názorového spektra.
A aby sa to darilo, médiá si vyberajú podľa možností tie najviac polarizujúce osoby, aby ich vždy a všade vykresľovali ako vodcov toho zlého tábora. Napriek tomu, že aj podľa prieskumov verejnej mienky úplne zjavne v tomto tábore nie sú len kotlebovci alebo smeráci.
Ale takto médiá pôsobia a nielen v takto okatých prípadoch. Vyhlodávajú politický a spoločenský stred, vyrábajú čoraz väčšiu polarizáciu. Tá ich perverzne svojím spôsobom teší, alebo aspoň vzrušuje, a vrhnú sa do ďalších vĺn propagovania emoionálnych, extrémnych stretov.
Medzitým vzývajú, ako je ich dobrým zvykom, vyspelé západné krajiny. Ale to sú väčšinou práve tie, kde takúto prudkú polarizáciu dokonca ani dnes, v ére moderného bulváru a sociálnych sietí, nemajú.
Väčšina kontinentálnej Európy (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, severské krajiny, Benelux...) stále do značnej miery funguje politikou spoločenského konsenzu (netreba sa nechať pomýliť ani u nás populárnymi videami demonštrácií, je to zlomok spoločnosti). Aj vďaka tomu, že tam majú menej toxickú mediálnu scénu.
Ale keď toto skončí veľmi zle, budú mňaukať, že to všetko zlý národ. Nie, v obrovskej miere za nezdravú spoločnosť môžu oni. Vyrábajú to. Každodenne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1604 / 395 / 142 / 56 ]
Ešte ju musí ratifikovať náš parlament a podpísať prezidentka.
Zopakujem pár vecí:
- takéto zmluvy o dočasnom umiestnení amerických vojakov majú aj Rumunsko a Bulharsko. Už sú tam dočasne pätnásť rokov. A zariadenia ďalej rozširujú.
- nikto doteraz zmysluplne nevysvetlil, načo tu americké inštalácie a vojakov potrebujeme. Vysvetlenie lebo sme spojenci je hodné tak bandy malamutov a psieho záprahu. Čo presne by tu v prípade akého konfliktu mali robiť?
- najväčší problém je, že my jednoducho nevieme, čo budú Američania s pomocou týchto záchytných bodov cez naše územie presúvať. Presun zajatcov, ako ho tajne realizovali cez Rumunsko (bez vedomia ich vlády) je najmenší problém. Oveľa väčší predstavujú rôzne druhy materiálu.
- vytvárame tým predpolie, ako člen NATO, pre porušenie zmluvy, ktorú NATO s Ruskom uzavrelo v roku 1997 a ktorá hovorí o tom, že nové členské štáty budú zvyšovať svoju bezpečnosť väčšou interoperabilitou, nie zvyšovaním vojenských kapacít. Odvtedy si Američania cez tieto bilaterálne zmluvy posúvajú svoje jednotky a zariadenia stále bližšie k hraniciam Ruska.
Všetko ostatné je len zahmlievacia propaganda. Nie, nikto rozumný netvrdí, že si tu dnes Američania idú vybudovať odpaľovacie zariadenia pre jadrové rakety, to je len vymýšľanie protiargumentov samotnou propagandou, aby si ich mohla ľahko vyvrátiť.
Ratifikácia a podpis prezidentkou v konečnom dôsledku prispeje len k ďalšej radikalizácii na domácej politickej scéne. Pretože ľuďom je zjavné, že tu neplatí umiernený postoj a na ich názory sa kašle.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1632 / 488 / 34 / 82 ]
Nemecká verejnoprávna televízia ARD včera zverejnila výsledky prieskumu, čo si Nemci myslia o kríze na Ukrajine. Väčšina, 51 percent, Nemcov si myslí, že kríza sa má vyriešiť tak, že Rusko dostane garancie svojej bezpečnosti.
Len 28 percent ľudí je proti (zvyšok sú nerozhodnutí).
Takisto zaujímavé je, že len 20 percent ľudí sa vyslovilo za to, aby Nemci Ukrajine posielali zbrane. Naopak, 71 percent je jasne proti (zvyšok nerozhodnutí).
Škoda, že takéto prieskumy sa nejako do našich médií nedostanú. Pritom Nemci by hneď dostali k dispozícii riešenia. Naši aktivisti by jasne pomenovali hlavný problém: nedostatok kritického myslenia v dôsledku zaostalého nemeckého školstva (kritické myslenie znamená, že odsudzujete Rusko).
Mohli by sme do Berlína poslať aj nejakú skupinu poradcov, aby im s problémom pomohli.
Tiež sa prihováram za to, aby hlavné nemecké denníky dali priestor na úvodníky Šimečkovi a Bánovi, ktorí napíšu, akí sú Nemci a ich politici zbabelci.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1034 / 670 / 28 / 222 ]
(krátky manuál)
- Falšovanie štatistík. Jedna z najbežnejších vecí je manipulácia s reprezentatívnosťou, toto médiá robia prakticky stále. Zoberie sa desať učiteľov a verejnosti sa podsunie, že reprezentujú názor 90 tisíc učiteľov. Vyberú sa nejaké manipulácie s agrofondami a podsunie sa, že sa tak dialo len za jednej vlády alebo len na Slovensku. Alebo sa podsúva, že všetci, ktorí chápu bezpečnostné obavy Ruska, čítajú statusy pár propagandistov a nad posteľou majú ikonku s Putinom.
- Manipulácia respondentov a autorít. Asi každý, komu zvyknú novinári volať, už zažil to, že tí si vyberajú respondentov tak, aby sa im to hodilo do obrazu. Ak aj zavolajú niekomu, kto im nedá uspokojivú odpoveď, tak ho ignorujú (pred pár rokmi sa proti tomuto začala búriť dokonca časť ľudí, ktorí inak majú ku kaviarni veľmi blízko, ale vyfučalo to). Ale funguje to aj inak, médiá si vytvoria špecifické skupiny autorít. Ak je to pravé kaviarenské médium, tak akademická či morálna autorita bude Šimečka, Radičová, Mikoš, Dostál, kedysi Šebej, atď. Ale nielen to, aj nezávislé autority sa takto vyberajú, náhodou zo správnych domácich či zahraničných think tankov. Táto manipulácia je úplne brutálna: napríklad vo svete existuje dosť akademického výskumu internetových manipulácií, ale ten sa na stránku našich novín sotva dostane (výsledky nie sú vhodné, lebo vyvracajú mýty o schopnosti Rusov manipulovať západnou verejnou mienkou). Radšej si zavoláte nejaké správneho experta, ktorý žiadne dáta nevidel a neskúmal, ale vie, ako to je. Takmer vždy sa pri silne politických témach oslovujú think tanky, konzultačné firmy, politici, takmer nikdy reálna intelektuálna autorita, alebo akademik.
- Jemné posúvanie kulís. Minule som to ukazoval na nejakom článku zo SME: písalo sa tam dramaticky o mienke Švédov a Fínov na NATO, ale nebol tam v tomto smere citovaný žiadny švédsky či finsky predstaviteľ, hoci sa stále na to robili narážky. V skutočnosti hovorili len ľudia z nejakých zahraničných think tankov. Ale pozornému čitateľovi to vzhľadom na to, ako manipulatívne bol text písaný, mohlo ľahko ujsť a ostať v ňom správny dojem, že vstup týchto krajín je na spadnutie, všetci tam o tom hovoria.
- Ignorujeme, čo sa nehodí. Tak bežná vec, že až škoda o nej písať. Znamená to pýtať sa len na to, čo sa nám hodí, a naopak. V diskusiách o konkrétnych témach opakovať nám vyhodné alebo predpísané klišé. Čiže v diskusii o 2. pilieri budeme opakovať vety o demografii a zamlčíme kadečo iné. Napíšeme 50 článkov o Kube a aké majú materiálne problémy, ale nikde nespomenieme, že im mimoriadne škodí americké embargo a najmä, že americké satelity v regióne sú na tom z hľadiska kvality života ešte horšie (Haiti, Dominikánska republika mimo turistických zón, Guatemala, Salvador...). V diskusiách o školstve sa budeme tváriť, že odborné školstvo neexistuje, lebo diskutovať o ňom by pre aktivistov bolo ešte nemožnejšie, ako o gymnáziách a o tom, ako sa všetko vyrieši frázami o zážitkovom vyučovaní. V diskusiách o politike budeme hovoriť o korupcii a zamlčiavať, že tu máme chaos takmer vo všetkom (od územného plánovania cez organizáciu samospráv až po dnešný chaos v eurofondoch) a že ten sa naháňaním pár ľudí nevyrieši.
- Jemné lži. Je to akcia na pamiatku 15 tisíc zabitých alebo nezvestných kosovských Albáncov. Nádherný príklad. Pretože väčšina ľudí si z takto sformulovanej vety odnesie 15 tisíc zabitých. Aj keď tých mohli byť, preháňam, desať. Veľmi elegantná, mimoriadne účinná forma manipulácie.
- Bezočivé lži. Dnes je to trochu zložitejšie, lebo ľudia si vedia kadečo rýchlo overiť, ale aj to sa stále praktikuje tam, kde nejde o nejaký krátky údaj. Mojím obľúbeným príkladom je Andrej Bán, ktorý si normálne vymýšľa veci a nikomu v redakciách to zjavne neprekáža. A tak napíše, že medzinárodný súd odobril odstrihnutie Kosova s odvolaním sa na genocídu, hoci ten o nej vôbec nehovoril a špecificky vylúčil špekulovať o vnútorných podmienkach krajiny pred odtrhnutím. Alebo, že Putin odôvodnil zabratie Krymu tým, že tam napádajú Rusov, hoci je to totálna blbosť.
Psychologické barličky komentariátu:
- Zabime ich všetkých, boh už si to v nebi vytriedi. Základná psychologická opora toho, čo robia. Veď oni predsa bojujú. Za to, aby nás nezabralo Rusko, aby tu nevládla mafia. Sú boží bojovníci. A tým pádom nemajú čas sledovať nejaké detaily. Napríklad, či je niečo naozaj pravda. Dá sa to povedať aj inak, keď sa rúbe les, lietajú triesky. A tak drevorubači zo SME a inde rúbu a rúbu.
- My sme predsa tí múdrejší. Dôležité pre komentariát je stále sa presviedčať, že oni predsa vedia, čo robia, sú elita. Správny kaviarenský komentátor sa vždy a znovu uisťuje, že veľa ľudí verí nezmyslom (napríklad alternatívnych médií) a týmto si ospravedľnuje to, že nezmysly často píše on (veď sú menšie, prípadne sú tie manipulácie sofistikovanejšie). Vzorom komentariátu je relácia Aj múdry schybí. Keď si nájdeš vzorku nie veľmi rýchlo chápajúcich ľudí, hoci rovno aj s mentálnymi problémami, môžeš sa nad nich vyvyšovať a cítiť sa ako elita. Tak do toho, nájdi a vytvaruj si skupinu, spoločenskú či politickú vrstvu, oproti ktorej sa môžeš cítiť ako niekto. A tak nezápasia s faktami, s realitou, ale s nejakým protivníkom, ktorého si do značnej miery sami vhodne vymodelovali.
- Nevidím, nepočujem, nehovorím. Keď sa chvíľu s týmito ľuďmi bavíte, musí vás fascinovať, ako silno dokážu odfliltrovať vnemy a údaje, ktoré sa im nehodia. Nie, že sa o nich nebudú baviť, oni ich naozaj ignorujú tak dokonale, že im to nijako nenarúša svet ich úplne umelej reality.
Ono sa to, samozrejme, do značnej miery potom mieša aj s materiálnymi popudmi, tak, že neviete, kde končí posvätné presvedčenie a kde začína pragmatický predaj svojich ideálov na voľnom mediálnom trhu.
A do určitej miery pre to treba mať pochopenie. Lebo naozaj, ak by začali niečo robiť príliš nezávislo, alebo objektívne, môže sa im to vypomstiť. Médium v určitom spektre, ktoré by prišlo s príliš rozumnou diskusiou na vnútropolitické témy, alebo by dnes dalo priestor príliš vyváženým názorom na Rusko, alebo by, dajme tomu, zverejnilo kritický článok o Izraeli, by asi záhadne stratilo financie aj z nejakých úplne nezávislých a dobromyseľných nadácií, a možno aj ďalšie peniaze od niektorých investorov.
Toto do určitej miery chápať treba, potrebujú z niečoho žiť. Špeciálne v našich podmienkach, kde nemáme slušné verejnoprávne médiá, primerane kreatívne, nezávislé a dobre materiálne zabezpečené. Ale aj tak sa dá fungovať trochu objektívnejšie bez vážnych osobých škôd, vyhnúť sa vyslovene zbesilému propagandizmu a klamstvám.
Neskúsite to?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6666 / 343 / 31 / 73 ]
Prehrabávam sa rozsiahlym prieskumom verejnej mienky, ktorý som zadal ešte v roku 2017 (o niekoľko dní idem uverejniť veľkú správu o tom, čo vlastne vieme o myslení Slovákov, takže si pozerám veľa údajov z minulosti).
Je tam aj celý rad otázok o postoji Slovákov k rôznym krajinám. Čo si myslia o Rusku?
Nasledovné: len minimum Slovákov si myslí, že by nám Rusko malo byť vzorom v ďalšom budovaní nášho štátu.
Necelých 5 percent s takýmto výrokom súhlasí úplne, a 15 percent skôr súhlasí. Slováci si oveľa viac myslia, že sa máme pozerať na to, ako funguje Švajčiarsko (úplne súhlasí 70 pct a čiastočne 22), Švédsko (44 a 32), i Rakúsko (43 a 42). (Reprezentatívne prieskumy sú zvlášť užitočné v dnešnej dobe, keď aj médiá aj sociálne siete umožňujú vyniknúť skôr hlasným extrémom a ľahko to zvádza k dojmu, že tie sú rozšírenejšie, ako to v skutočnosti je.)
Takisto neplatí, že by Slováci boli nejakými extra veľkými obdivovateľmi Putina. Vnímajú ho síce jemne pozitívnejšie ako niektorých iných štátnikov, ale naozaj len o trochu. Ak spočítame tých, ktorým je ako politik veľmi alebo trochu sympatický, tak nad Merkelovou (bol to rok 2017) vedie len o 4 percentuálne body, napríklad Macron je Slovákom sympatickejší.
Podobné je to aj u iných ukazovateľov, len úplné minimum ľudí si vie predstaviť žiť v Rusku (že by si tak určite vedeli predstaviť hovoria necelé tri percentá).
ALE: veľa ľudí naopak súhlasí s tým, že Rusko je nám kultúrne blízke. 19 percent úplne súhlasí a 46 skôr súhlasí. To je oveľa viac, ako pri iných veľkých krajinách.
Ľudia majú takisto relatívne pochopenie pre bezpečnostné záujmy Ruska, napríklad 30 percent ľudí si myslí, že Rusko vzhľadom na situáciu nemalo veľmi na výber a Krym muselo obsadiť. Ako vidíte, zďaleka to nie je väčšina, ale dosť.
Na druhej strane, čo Slováci napríklad rozhodne odsudzujú, je bombardovanie Juhoslávie: 51 percent ho považuje za rozhodne nesprávne a 25 percent za skôr nesprávne. Za určite správne ho považuje len jedno percento a skôr správne 7 percent (zvyšok nemá názor).
Späť k Rusku: inými slovami, Slováci vnímajú, že je to vnútorne problematická krajina, ale zároveň majú pre túto krajinu POCHOPENIE. Empaticky vnímajú jeho kultúru, ale aj politiku.
To je niečo celkom iné, ako obraz streštených nemysliacich fanatikov, ktorý sa snaží podsúvať centrálny komentariát.
A to tak, že do obrazu vsúva extrémnejšie príklady a snaží sa podsúvať, že takíto sú všetci rusofili.
Je to podobne zlotrilé, ako zvádzať politické dôsledky sociálnych problémov USA a ďalších krajín na hybridnú vojnu.
Proste, klasická propaganda. A veľmi podlá, pretože je to naozaj tak, že z ľudí, ktorí sú skôr chápaví a opatrní v hodnotení, robia en bloc zbabelcov a hlupákov. Je to odporné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2807 / 372 / 43 / ]
Nasledujúci rebríček ukazuje, koľko na svoju propagáciu dali šéfovia strán, a to od apríla 2019, keď Facebook začal tieto dáta zbierať.
Tu sú rekordmani:
Peter Pellegrini: 89 237 eur
Robert Fico: 54 814 eur
Richard Sulík: 43 465 eur
Milan Uhrík: 19 705 eur
Tomáš Drucker: 15989 eur
Boris Kollár: 11 888 eur
Eduard Chmelár: 4491 eur (už nešéfuje strane, ale pre zaujímavosť)
Marián Kotleba: 4352 eur
Veronika Remišová: 3398
Pre porovnanie, tu sú aj čísla za ich materské strany:
OĽaNO: 251 110 (!!!) eur
Sme rodina: 101 107 eur
SMER: 97 967 eur
Dobrá voľba: 70 643 eur
SaS: 61 897 eur
PS: 34 939 eur
Za ľudí: 10 741 eur
(Hlas: 1830, investuje najmä do profilu lídra)
Celkovo sú najväčšími investormi OĽaNO, Smer (dáva totiž veľa aj na osobné profily Ľ. Blahu, 28 987, L. Kamenického 13 518, atď.) a Hlas.
Zauímavosťou je, koľko peňazí minula mini Dobrá voľba, alebo koľko peňazí tečie na predstaviteľov ľudovej Republiky.
Najmä, keď si pripočítame ďalšie náklady. Väčšinu pozornosti totiž priťahujú videá a tie sú v mnohých prípadoch robené čisto profesionálne. Agentúry si pritom za jedno (!) takéto zvyknú účtovať aj jeden či dva tisíce eur.
Osobne tiež považujem za dosť zaujímavé, koľko prostriedkov ide na propagáciu ľudí, ktorí ani nie sú straníckymi lídrami, napr .pri mladom Šimečkovi je to 17 438 eur.
(Pre zaujímavosť, pri mojom mene je to... 502 eur. Za tri roky. ? Aj tak som bol ešte v minulom polroku v prvej desiatke popularity a za celý rok som na trinástom mieste v interakciách slovenských verejných predstaviteľov.)
Čo si o týchto objemoch peňazí myslieť, je to veľa alebo málo?
Samozrejme, na pomery niektorých strán je to doslova nič. OĽaNo a najmä Smer sú extrémne bohaté subjekty.
Ale čo si o tom celkovo myslieť? Ak dovolíte, ja mám na to tento názor: opýtajme sa, koľko minuli na iné veci.
Najmä toto: Viete, koľko opozičné politické strany od volieb minuli na odbornú prípravu kádrov?
Prakticky nula eur. Nerobia vôbec odborné semináre, nenakupujú odborníkov (sem-tam prizvú dobrovoľníkov, aby napísali nejaké programové nápady).
Takto nefungujú žiadne západné strany, ktoré poznám. Ono sa tak totiž potom nedá vládnuť. A presne tak to vyzerá, strany sa dostanú k moci a až potom začnú zisťovať, že nejaké ich sľuby je vlastne o dosť ťažšie splniť, ako sa myslelo (lebo treba zmeniť viac legislatívy, ako sa predpokladalo, lebo navrhované riešenie je vlastne dosť nezmyselné, atď.).
A toto je v skratke celá tragédia slovenskej politiky. Investuje sa do marketingu. Len do marketingu. K stavu krajiny sa už nič ďalšie nemusíte pýtať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2656 / 198 / 41 / 52 ]
Najprv občanov vyzval, aby sa proti inflácii bránili. Tak, že hotovosť presunú do nehnuteľností alebo akcií.
Tak fajn, tie stotisíce a stotisíce ľudí, čo majú teraz, na začiatku mesiaca, na účte z výplaty ešte pár sto eur, možno tisícku, aby si mohli nakúpiť potraviny a poplatiť účty, túto radu určite ocenia.
Ešte zábavnejšie bolo, ako splietal niečo o dôchodkoch. Znovu, hlavne sa proti inflácii brániť tak, že peniaze presuniete do akcií.
Pri zavádzaní 2. piliera som okrem mnohého iného upozorňoval, že ten poskytne dôchodky bez ochrany proti inflácii a že je to vážne nebezpečenstvo.
Domáca reformná trieda ako periodikum Trend, kde tento pán pracoval, si ale išla svoje klišé.
Dnes sme tu. Ak bude niekoľko rokov vyššia hladina cien, dôchodcovia so súkromnými dôchodkami to kruto pocítia.
Toto je presne príklad toho, že na vládnutie nemôžete mať ani ukričaných ľudí, ani dopletených reformátorov. Ale tímy, ktoré vedia, ako čo funguje.
Teraz je mnohým už neskoro plakať. Ale nezabudnite, ak ste svojich pár sto eur dôchodku dostali a ešte vám niečo ostalo, kúpte si akcie. Alebo dom. Radí OĽaNO.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1209 / 293 / 13 / 41 ]
Neskôr sa ospravedlnila, že nedopatrením dali do sveta vopred napísanú správu, len k udalosti samotnej ešte nedošlo.
Pripomína to príbeh z konca 19. storočia, keď americký magnát Randolph Hearst vyslal reportéra na Kubu, aby odtiaľ dodával správy o vojne proti Španielom, ktorí Kubu vtedy ovládali. Keď mu reportér poslal telegram, že veď tam žiadna vojna nie je, Hearst mu údajne odpovedal vy dodajte obrázky, ja dodám vojnu.
Či si naozaj vymenili takéto správy nevieme, možno je to len veľmi populárny mýtus, ale vieme, že Hearst sa naozaj rôznymi ťahmi snažil vyprovokovať na Kube konflikt, čisto preto, že by to bolo skvelé pre jeho noviny. Aj sa to podarilo, aj keď férovo treba povedať, že dôvodom nebol len Hearst.
Svet sa odvtedy zmenil. V tom, že dnes sú tie záujmy komplexnejšie a bohatšie, ako len vyprovokovanie konfliktu kvôli predaju správ alebo ovládnutiu cukrových plantáží na úrodnom ostrove.
Ale toho záujmu o nejaký pekný konflikt je určite dosť.
Pred pár dňami došlo na tlačovke amerického ministerstva zahraničia k bizarnej scéne. Reportér sa dožadoval, aby hovorca dodal aspoň nejaké dôkazy toho, čo tvrdia o Rusku. Najmä mu išlo o správu spravodajskej služby, že Rusko pripravuje provokáciu, po ktorej na Ukrajinu zaútočí.
Hovorca, zjavne šokovaný, že má niekto drzosť sa vôbec takto pýtať, novinárovi vynadal, že má proste jeho tvrdeniu veriť. (Dodám ja: po tom, ako každý konflikt z americkej strany sprevádzajú lži.)
Proste, hlavné je, že správy sú také, aké majú byť. Oni už nejaký konflikt vymyslia. A kto tomu neverí, nie je správny Američan. Alebo správne prozápadne orientovaný komentátor.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1710 / 319 / 21 / 87 ]
článokPutin sa zľakol toho päť a pol vojaka, čo NATO premiestnilo do Poľska a Pobaltia? Vôbec nepočítal s tým, že sa mu budú vyhrážať sankciami a tak si to na poslednú chvíľu rozmyslel? Tesne pred inváziou mu zavolal Joe Biden a osobným šarmom ho presvedčil?
Alebo si prečítal Šimečku a povedal si, že s takýmito odhodlanými ľuďmi sa radšej nebude ťahať za prsty?
Počkáme si, uvidíme.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 502 / 632 / 59 / 55 ]
Proste milujem ten životný štýl, kde z police zoberiem vlastnoručne dopestovanú a zaváranú zeleninu, k tomu pridám na jeseň pekne naloženú kapustu.. Alebo sa pekne zoberie nakladaná zelenina, a k tomu trochu opečeného mäsa na balkánsky spôsob. Hneď je aj uprostred zimy teplejšie ? Foto: zaváraniny
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 341 / 173 / 5 / ]
Nehovorí tak úplne priamo, ale viac-menej je to z textu zjavné.
Toto je naozaj neprijateľné.
Úroveň diskusií na sociálnych sieťach, šírenie rôznych nezmyslov, rýchle vytváranie antiracionálnych sietí a bublín je skutočne veľkým problémom.
Dá sa súhlasiť s tým, ak sa polícia snaží zjavné nepravdy vyracať a upozorňovať na problematický obsah.
Ale nemôže sa zapájať do propagandistických hier šírením nepodložených tvrdení. Ešte raz: toto je neprijateľné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 591 / 355 / 48 / 38 ]
Všetci ostali v kaviarňach
Na Ukrajinu už zabudli a teraz nadávajú na Čínu a olympiádu
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 179 / 490 / 25 / 32 ]
článokVýstižnejšie sa to už asi povedať nedá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 281 / 1300 / 57 / 169 ]
A Pinel (ten, po ktorom je pomenované to zariadenie v Pezinku).
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 165 / 440 / 74 / 15 ]
Nasledujúce príklady sú spracované podľa známeho dezinfo webu infosecurity.sk
1. Cielený efekt dosiahnete najmä nekonečným opakovaním.
Preto stále musíte hovoriť o ruskej propagande, Rusku, Kremli, ruskej propagande, hrozbe z Ruska, Kremli, ruskej propagande... Respondent získa obraz sveta ohrozený jednou krajinou.
2. Negatívne výrazy spájajte s krajinou, ktorú vykresľujete ako zlú.
Propaganda je aká? Ruská. Cieľom je vytvoriť dojem, že nikto iný propagandu nerobí. Medzitým napríklad najpopulárnejšia americká televízia Fox News Američanom vysvetľuje, že Ukrajina sa v roku 1917 stala nezávislou a po tom, ako hrdinsky bojovala proti nacistom sa jej Sovietsky zväz odmenil tým, že ju pohltil (ak si myslíte, že takú blbosť nie je možné do sveta vypustiť, pozrite si v diskusii priložený link). Ale to neprekáža, informujte memečkami svoju cieľovú skupinu, že Kremeľ je typický tým, ako falšuje históriu.
3. Veci, s ktorými sa čitateľ stretáva, čo najviac označujte za výplody propagandy - tej druhej strany.
Bez začervenania šírte, že protestné hnutia v okolí Ruska označuje za farebné revolúcie Kremeľ - hoci termíny ako Oranžová revolúcia, Revolúcia ruží a podobne šírila svetová tlač, príslušným hnutiam to dodalo pozitívny, farebný imidž.
4. Komplikované veci zobrazujte jednoducho. A vo svoj prospech.
Síce pri nedávnych nepokojoch v Kazachstane už priamo na videách, ktoré zdieľali naše médiá bolo počuť mohutné výkriky allahu akbar a z vypálených budov bolo zjavné, že už nejde o mierne demonštrácie, aj tak treba šíriť, že išlo len o ľudový protest proti autoritárskej vláde. Zlí islamisti sú v Afganistane alebo v Iraku, v prípade Kazachstanu zásadne tvrdíme, že tam sú len dobrí demonštranti, aby sa cieľová skupina nejako nedoplietla. Ak sa doplietla, tak lebo Kremeľ.
5. Čitateľov učíme dôležito znejúce výrazy, ktoré môžu opakovať, napr. hybridná hrozba.
Budú sa tak cítiť odbornejšie a to je v mnohých oblastiach propagandy kľúčové, naša cieľová skupina musí mať pocit, že ovláda veci, ktoré iní, zaostalí, nevidia, nevedia pochopiť a podobne.
Cieľom aj žargónu aj opakovania súborov výrazov je aj vytvoriť spoločnú identitu pre cieľovú skupinu, niečo, k čomu sa ľudia budú cítiť príslušní, aj bezpečne hneď, ako uvidia známe výrazy. Sú doma.
6. Ak je obecenstvo dostatočne spracované, môžeme pristúpiť k intenzívnej orwelliáde, vojna je mier, otroctvo je sloboda a podobne.
NATO je predsa obranné, nie ofenzívne zoskupenie. Dôležité, samozrejme je, aký majú tieto slová význam. Ak obrana je hocičo, čo za ňu označíme, máme vyhraté. Obsadíme stovky tisíc kilometrov štvorcových polopúšte uprostred Ázie - obrana! Sponzorská atlantická krajina je v tomto impozantná, všetky jej invázie sú zásadne obranné. Vrátane Vietnamu, Panamy, Iraku, a všetkých ostatných.
7. Orwelliáda 2: zdôvodníme hocičo hocičím, skladačka pekne spolu zapadne.
Konflikt na Ukrajine je potvrdením, že obrannú zmluvu s USA potrebujeme. Síce inde tvrdíme, že tieto veci spolu nesúvisia, ale to neprekáža. A síce práve stavaním inštalácií vo východnej Európe na základe obranných zmlúv Rusko argumentuje, keď hovorí, že jeho bezpečnosť je čoraz viac ohrozená, ale prečo by sme si kauzality nemohli nastaviť, ako to vyhovuje nám?
Dezinformačné weby síce fungujú podobne, ako, bohužiaľ, mnohé bežné médiá, ale odlišujú sa intenzitou propagandy.
Nemali by sme sa nimi nechať ani zmiasť, ani zastrašiť - pretože aj to je cieľom, vyplniť informačný priestor takou intenzitou tvrdení, že skeptický človek sa potom bojí ozvať.
A už vôbec by sme nemali nechať len tak amorálnosť, s ktorou si propagandisti svoje konanie zdôvodňujú. Iste, digitálny svet je plný nezmyslov a bludov, iste, vedú sa propagandistické vojny, zo strany Ruska, Británie, USA, Číny...
Ale cestou z nich nie je zúrivo sa do jednej z nich zapojiť (a nechať si za to pekne zaplatiť). Cestou je šíriť zdravý skepticizmus a racionalitu. A učiť ľudí, ako si držať od propagandy odstup - nie im otravovať mozgy tou svojou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4024 / 286 / 26 / 72 ]
Nalejme si konečne čistého vína, priamo tu, za hranicami Bratislavy, leží krajina, ktorej politici spochybňujú jej hodnotové ukotvenie na Západe. Nechcú ani jednu základňu. Podobne, ako zbabelí švédski a fínski politici. A obyvatelia týchto krajín, ktorým ide iba o to, využívať výhody Západu, bez toho, aby prispeli. Pevne verím, že niekto odtiaľto naberie tú odvahu, a benzín, a pôjde im to povedať. Šimečka a Bán na tribúnu pred Hofburg!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 495 / 411 / 20 / 38 ]
Ja len znovu pripomeniem, že sme sa nikdy nedozvedeli, načo túto zmluvu Slovenská republika potrebuje.
Padali argumenty o tom, že preto, že sme spojenci. To je aký dôvod? Čo im teda presne ako spojenci ideme poskytovať a prečo?
Alebo, hovorili rovnakí ľudia úplne naopak, že to vlastne my Američanom nič nedávame, len oni nám dobrodušne idú rekonštruovať areály. Potom nie je jasné, prečo to potrebujú robiť až desať rokov. A prečo to treba tak nasilu pretlačiť.
Cez Bulharsko si na základe podobnej zmluvy Američania vo veľkom presúvali materiál do Sýrie. Cez Rumunsko zase zajatcov (a ktovie, čo ešte iné).
USA má po celom svete rôznorodých nepriateľov a je ich naozaj veľa. Oddnes sme ich potenciálnym terčom aj my.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 770 / 204 / 23 / 38 ]
- Vtedy, keď pôjdu protestovať proti katastrofálnym porušovaniam ľudských práv Palestínčanov v Izraeli (na okupovaných územiach aj vnútri samotného Izraela). Nedávno už aj Amnesty International a Human Rights Watch nazvali tamojší režim apartheidom. Ktoré slovenské médiá k tomu spravili veľké články? A vysvetlí mi niekto, prečo niekoho do biela rozžeraví zabratie Krymu (ktorého obyvateľstvo to privítalo), ale odmietne sa baviť o okupovaných územiach Palestíny (a Sýrie)?
- Vtedy, keď budú sústavne upozorňovať na režim v Spojených arabských emirátoch. Tam nemožno vlastne hovoriť o nedemokratických praktikách pretože oni nemajú ani len náznaky demokracie. O 250 tisícoch otrokov som písal minule, a to bolo pritom len o stavebných robotníkoch. Upozorňujem, že ide o krajinu, ktorú ročne navštívi násobne viac Slovákov, ako napríklad Rusko.
- Vtedy, keď budú bojovať proti americkému embargu proti Kube. Každého kaviarenského bambusíka, ktorý opakuje to, ako vraj nemožno Ukrajine brániť pripojiť sa, ku komu chce, sa opýtajte, ako je možné, že americké zákonodarstvo nielen, že zakazuje svojim firmám obchodovať s Kubou, ale stanovuje postihy aj proti hocijakým firmám z hocijakej inej krajiny (!!!!!!!), ktoré s Kubou chcú obchodovať. Rovnako zakazuje americkým občanom Kubu turisticky navštíviť. To už je aká demokracia??
Mimochodom, pre Američanov sú tie porušenia sankcií pod hrozbou veľmi tvrdých trestov. Pri turistoch ani nie, preto v obdobiach, keď vláda signalizuje, že to až tak nevadí, nejakí cez Mexiko na Kubu lietajú, ale ak ste obchodník a dovolíte si robiť nejaký biznis s kubánskym subjektom, hrozí vám až 10 rokov väzenia.
Embargo je pritom naozaj zničujúce, lebo je extrémne efektívne (čím je krajina bližšie k USA, tým menej si jej firmy dovolia ho porušiť, to znamená, že Kube sa obchoduje zvlášť ťažko s krajinami, ktoré sú aj jej geograficky blízko). Jediné dve krajiny, ktoré embargo po celú dobu jeho existencie od 60. rokov obhajujú, sú USA a Izrael. Všetky ostatné krajiny sveta (!!!) sa po väčšinu histórie pripájali k rezolúciam OSN o nutnosti embargo zrušiť. Veľa ľudí o tejto téme ani nevie. Kedy sa o nej bližšie v našich kaviarenských médiách dočítame?
Prečo kaviareň zaujímajú životné podmienky ľudí vo Venezuele či na Kube, ale už nie v Guatemale, Salvadore či mimo turistických zón Dominikánskej republiky?
Prečo uverejnia každú informáciu o zakročení proti nejakej mimovládnej organizácii v Rusku (a v poriadku, nech uverejnia), a tlieskajú politickému bojkotu olympiády v Číne, ale ani ich nenapadne navrhnúť bojkot Expo, v Dubaji?
Jednoduché, pretože hrajú podľa toho, čo diktuje americká politika. Je to až psychopatické pokrytectvo.
Ale dobre, milá kaviareň, ak sa budete angažovať v týchto, vyššie spomenutých témach, potom vám minimálne nebudem nadávať za zúrivé angažovanie v tých vašich obľúbených. Dohoda?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2922 / 624 / 50 / 95 ]
Každý kaviarenský prdík do plienky je o morálke. Pritom táto vrstva spoločnosti produkuje lži, manipulácie a zhovaďovanie každého, kto má nesprávny názor. A to takým tempom, že by sa za to nehanbili ani najzapálenejší okresní politruci minulého režimu.
To, čo sa deje teraz, je skvelou ukážkou. Každý, kto má chápavý postoj k ruskej pozícii, alebo si myslí, že v tejto hre americkej vláde v skutočnosti nejde o ľudí na Ukrajine, je hlupák, zbabelec, alebo cynik. Iné pozície neexistujú, kaviareň o tom ani nebude diskutovať.
A to je dôležité, lebo o tom, čo je pravdivé, racionálne, moderné, západné, slušné a morálne rozhoduju oni. Tak to má podľa nich fungovať.
Medzitým sú ľudia jednoducho naštvaní. Dlhodobo:
- TRIDSAŤ ROKOV SA IM SÚSTAVNE KLAME. V roku 1989 z tribún a televíznych obrazoviek dostávali uistenia, že nikto nejde privatizovať veľké podniky, nebudú žiadne extrémne ekonomické reformy a nezamestnanosťou straší len hlupák. Jeden za druhým to tribúni novembra opakovali. A o rok sa to spustilo.
Pritom dnešná kaviareň svoj rodokmeň zvyčajne odvodzuje priamo od tých tribúnov.
(Pokojne sa môžeme baviť o tom, že to klamanie bolo v danej epoche nevyhnutné. Ale potom skončime s naivnými výkrikmi v iných oblastiach politickej diskusie.)
- Tridsať rokov tu politici nevedia urobiť ASPOŇ JEDEN VEĽKÝ PROJEKT, ktorý by sa naozaj podaril a bol zjavným úspechom. Mala tu byť nejaká geniálna dôchodková reforma, len to nejako nefungovalo (a nie, nehovorím o tých zmenách, čo do toho neskôr zaviedol Smer, čo je dnes pohodlná výhovorka pre reformátorov). Super reformy škôl a vysokých škôl, vedy, z ktorých ostal minimálne rozpačitý pocit.
Ale najmä, politici sa roky ani nesnažia robiť niečo ozajstné - niečo postaviť, vybudovať nejaký naozaj efektívny systém služieb - ale preberú reformy, ktoré nám odporúčajú a tvrdia, že tie sú naozaj dôležité. Ak neveríte, že rovná daň je super vec a celá západná Európa sú hlupáci, lebo majú niekoľko daňových sadzieb, tak ste zaostalí. Opäť, koniec diskusie.
- Ľuďom sa stále vnucujú nejaké osobnosti, ktoré sú úplne zjavne ideologicky zaradené, opakujú jednu skupinu hesiel (či už sú to občianski intelektuáli, alebo ekonomickí reformátori) a široká verejnosť ich jednoducho nemá rada. Ale vnucovaní budú stále.
- Namiesto programu sa ľuďom roky prezentujú frázy a rozprávky. Strany pred voľbami úplne bezostyšne klamú, ale namiesto obrovskej vzbury intelektuálov sa to berie ako normálne.
Tým pádom národ nemá aspoň nejaké uznávané centristické osobnosti, neexistuje tu racionálna diskusia o prakticky žiadnych programových veciach.
A do toho všetkého sa určitá skupina názorov, vraj prozápadných, podáva s veľkou dávkou pasívne-agresívnej hystérie.
Áno, je tu veľa ľudí, ktorí už proste nijako nemyslia, len kričia, na ulici, na námestiach. Ale môžeme sa čudovať? Po tom všetkom?
A aj potom, ako nám tu národ cieľavedome, sústredene roky ničí bulvár, novinový aj televízny, podobne ako často tupá reklama? To ako bežný pracujúci človek má toto všetko po príchode z práce vedieť vytesniť a miesto toho si čítať Aristotela?
Áno, deje sa veľa vecí, ktoré sú choré. Ja nemám problém (na rozdiel od veľmi veľa iných, alebo, povedzme, od všetkých politikov), naštvať aj časť svojich fanúšikov a poslať do pekla nejakého šarlatána, alebo upozorniť, že nie je možné ísť ohrozovať doktorov radiacich vláde. Alebo proste upozorniť na šírenie nezmyslov, aj keď im mnohí hlboko veria.
Ale tiež chápem, že aj inak racionálni ľudia jednoducho musia byť dezorientovaní z toho všetkého, čo sa tu deje.
A jadrom naozaj sú mediá, alebo ich militantná časť, a rôzni aktivisti z mimovládok v ich okolí. A áno, všetko toto JE podporované z kruhov mimo Slovenska, veď čo si o tom budeme klamať?
Sústavne, hnusne, odporne, zbabelo rozoštvávajú, hnevajú, odpudzujú obrovskú časť národa, zvyčajne žiadnych dezolátov lebo väčšina ľudí taká nie je. Ale normálnych, pracujúcich, poctivých ľudí, ktorí len chcú, aby sa tu dalo normálne žiť a pracovať.
Média. Intelektuáli. Občianski demokrati.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4154 / 757 / 62 / 105 ]
Áno, minulý týždeň sa vyjadrila, ako idú svojim pobaltským spojencom dodávať posily a materiál po Čiernom mori.
A teraz v rozhovoroch s Lavrovom, keď ten sa Trussovej ironicky opýtal, či uznáva, že Rostov a Voronež sú ruské územia (a teda tam môžu mať svoje jednotky), odpovedala: Ruskú suverenitu nad týmito územiami nikdy neuznáme.
Bolo to za zatvorenými dverami, a najprv to priniesla len ruská tlač, ale v následnom televíznom rozhovore to aj ona potvrdila. S tým, že si proste myslela, že Lavrov hovorí o ukrajinských územiach (ak už neovláda geografiu, mohla to pochopiť už z kontextu).
Akoby bolo treba zdôrazniť, akí majú Briti vo všetkom hokej, včera ich popredný denník The Guardian označil za súčasného ukrajinského prezidenta P. Porošenka.
Mimochodom, Lavrov bol viditeľne pobavený aj tým nezmyslom, čo šíria všetky propagandistické médiá, vrátane našich, že Rusko na inváziu potrebuje, aby bola zamrznutá zem. (V novembri to niekto vsunul do príbehu o invázii, aby sa zdôvodnilo, prečo Rusi zaútočia v zime, a odvtedy sa to bezducho opakuje.)
Toto všetko by mohlo byť mimoriade zábavné (a ruské ministerstvo zahraničia sa nad tým aj verejne primerane zabáva), ale v podstate je to smutné.
Akoby to len podčiarkovalo koniec jednej významnej veľmoci. Ak ste v minulosti aj nesúhlasili s britskou politikou, museli ste uznať, že ich štátnici naozaj majú štýl (Thatcherová, Major, Blair, v niečom aj Brown a Cameron..).
Dnes sú špičky oboch hlavných strán nielen úplne prehnité, ale ešte aj tá úroveň verejných vystúpení je katastrofálna.
A vidieť Liz Trussovú, čo je naozaj jeden z klaunov novodobej britskej politiky (aj trochu inteligentnejší Briti sa pri jej vystúpeniach chytajú za hlavu) ako na tlačovke zjavne dezorientovaná niečo habká, pri ťažkom profesionálovi Lavrovovovi, to bolo niečo.
Mne je veľmi ľúto britských diplomatov. Aj ich vysokých štátnych úradníkov. Rokmi som tam spoznával veľa profesionálov, s ktorými bolo potešením diskutovať. A stretával som sa s nimi aj po odchode z aktívnej politiky, až do pandémie.
Takže viem, ako boli šokovaní z vývoja domácej politiky už dávnejšie, najmä po šialenom brexitovom referende a ovládnutí Konzervatívcov treťotriednymi klaunami.
Toto, čo vidno za Britániu vystupovať vo svete dnes, je už len bolestivý záver.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2372 / 856 / 93 / 180 ]
Rusko: Invázia s cieľom zabrať veľké časti Ukrajiny je fantazmagória, veria tomu len čistí intelektuálni zúfalci alebo to šíria novinári s veľmi dobrými vzťahmi s príslušnou ambasádou (M. T. a podobní). Ak by človek aj uveril, že Rusi by to boli schopní brať tak cynicky, okupácia by bola veľmi nákladná, následné ekonomické sankcie ruinujúce a politický dopad katastrofálny (prvé otvorené klasické napadnutie jednej európskej krajiny druhou od 2. svetovej vojny). Lokálny úder proti nejakej ukrajinskej kapacite (základňa ukrajinských drónov alebo raketovej techniky) síce dáva väčší zmysel, ale aj tomu sa Rusi vyhnú, ak budú môcť. Manévre okolo Ukrajiny robia jednak preto, že si reálne potrebujú nacvičiť úder, ak by to v budúcnosti potrebovali (napr. pri inštalácii americkej techniky na Ukrajine), jednak preto, aby demonštrovali silu a odradili protivníka od možného úderu proti rebelom na Donbase, od príliš aktívneho pohybu okolo Krymu či inde v Čiernom mori (ako k tomu došlo po prevrate v Kyjeve), a pod.
USA: Američania, samozrejme, nie sú hlúpi, toto vedia. Z kriku okolo údajnej invázie ale majú zďaleka najviac čo získať. V tejto chvíli majú tak dokonale vyškolené svoje kruhy v Európe, najmä východnej, že pod pláštikom hystérie si bez väčších problémov posilňujú postavenie v regióne.
Problém je, samozrejme, že sústredenie síl viacerých mocností a sprevádzajúce napätie vždy hrozí nejakou aj náhodnou eskaláciou.
Iné európske krajiny: V Británii je to jednoduché, vláda potrebuje čo najviac odviesť pozornosť ako od vnútorných problémov, tak od následkov Brexitu (naštvaní podnikatelia), a robiť krik okolo Ukrajiny ju absolútne nič nestojí. Naopak, Nemci majú čo stratiť, lebo sú od Ruska dosť závislí, najmä energeticky, a Francúzi minimálne krízou nemajú čo získať, a ekonomicky niečo aj stratiť.
Ukrajina: sľuby hospodárskeho rozkvetu po vyhnaní Janukovyča sa zatiaľ nenaplnili, jediné, čo sa zmenilo, je to, že odvtedy je Ukrajina ešte zjavnejšie zásobáreň lacnej pracovnej sily pre Európu. Ukrajinci tak najmenej zo všetkého potrebovali práve túto hystériu, a preto sa ju už pár dní dosť zúfalo snažia tlmiť.
Slovensko: Hocičo, čo vedie k vysokým cenám energií, najmä plynu, nám neprospieva. Vrátane strašenia vojnou. Kríza nám škodí ale aj vnútropoliticky - a iným prospieva. Čím? Prispieva k extremizácii domácej politiky, z čoho sa tešia ako atlantickí neokonzervatívci, tak ich domáci otroci (vidina demokratizačných grantov, zvýšenej podpory občianskej spoločnosti, a pod.). Čím viac schaoseného obyvateľstva vyjadruje podporu chalanom, čo si ešte včera v sprchách porovnávali vytetované runy a nordické znaky a dnes sa hrajú na poslancov, tým pre nich lepšie, tieto kruhy takýto chaos na Slovensku doslova vítajú. O to viac dôvodov sa do slovenskej politiky zvonku montovať, pričom bombery s mokrými snami o Adolfovi pre nich naozaj nie sú protivníci.
Ukrajinská kríza nie ja ani len zďaleka hlavným zdrojom našich vnútropolitických problémov, ale tiež k nim takto prispieva.
Uvidíme, či sa podarí situáciu v budúcich rokoch politicky stabilizovať. Ak áno, bude treba hneď riešiť aj ďalšie veci. Jednak aj cez spravodajskú službu jasne identifikovať agentov, a nielen tých východných. A jednak konečne riešiť médiá.
Nie konfrontačne, aspoň nie z hlavnej časti, ale jednoducho zo strany štátu podporiť čo najviac kvalitnej žurnalistiky, najmä cez verejnoprávne médiá.
Ak to vedia robiť Rakúšania, Česi, Nemci či, napriek problémom, Briti cez svoju slávnu BBC, tak sa to musíme vedieť naučiť aj my.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3576 / 347 / 9 / 39 ]
Blahoželám
, určite sa ale dá klesnúť dokonca ešte hlbšie, tak len do toho!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 282 / 694 / 110 / 49 ]
A či je to vraj slušné, a bezpečné, takto po mene ľudí označovať za zradcov.
Osobne si myslím, že pokiaľ vyslovene nekolovali domáce adresy s implicitným návodom, že si tam treba ísť tých poslancov nájsť, tak to nie je také strašné. Aj keď sa mi to inak tiež nepáči.
Ale iné ma v tejto súvislosti zaujalo. Tu sa roky pestovalo dosť silné politické hulvátstvo. Ale pokiaľ to bolo proti hocikomu spájanému s niekdajšími vládnymi stranami, tak to bolo akosi zázračne v poriadku.
Nechcem do toho ťahať z nejakej útlocitnosti vlastný príklad, ale, ak dovolíte, najľahšie sa mi to dáva ako niečo úplne konkrétne.
Nikomu neprekážalo, keď na mňa poslanci SaS liali úplné splašky. Galko klamal o vraj stratených peniazoch z jednej z našich organizácií. Nicholsonová s Poliačikom obhajovali kriminálnika, ktorý neskôr bol aj odsúdený (!) za ukradnutie 60 tisíc eur z jednej z organizácii ministerstva školstva.
Ale Lucka ziapala do kamier, že ide o neférovo prepustenú obeť mojej zlovôle (ešte pritom klamala aj v tom, že bol prepustený na môj pokyn).
Dokonca ho aj okato zamestnala - a v tichosti prepustila, keď boli zverejnené ďalšie dôkazy o jeho skutkoch.
Vtedy médiá neprejavili žiadnu útlocitnosť, hoci ja som mesiace bol zobrazovaný ako netvor, ktorý ukradol všetko možné, od sifónov (projekt sa pritom tvoril predtým, ako som ja vôbec nastúpil do kresla ministra) až po areál Ekoiuventy (ktorý aktivistom prestal chýbať hneď po voľbách).
Niežeby sa to mňa osobne až tak dotklo. Musím povedať, že ľudia sú strašne milí, ak ma spoznajú, tak ma veľmi srdečne zdravia. A mimochodom, ďakujem za to, lebo niekedy je to naozaj dojímavé.
Ale neviem si predstaviť, čo by bolo, ak by moja dcéra bola už v školskom veku, a nebodaj v takom, keď už si aj deti kadečo hovoria.
Ako by prišla k tomu, že nejakí aktivisti (Križo, Baranovič...) šíria po internete rôzne nechutnosti (kradol tam ako straka roky už ako štátny tajomník, tie eurofondové zlodejiny tam dával dokopy roky on, už ako štátny tajomník - pričom tým hlupákom neprekážal ani taký fakt, že som bol v skutočnosti štátnym tajomníkom tri mesiace).
A že stovky a tisíce ľudí potom tie lži o jej otcovi ako zlodejovi opakujú? (Spolu s ďalšími a ďalšími bizarnými hlúposťami, čo tu o mne chodili.)
A čo sa adries politkov týka, tú moju takmer dali - odfotili ma priamo pred domom, kde som býval. S manipulačným článkom, ktorý podsúval, ako luxusne žijem vo vile hoci išlo o byt s rozlohou 65 m2. Nevidel som žiadne rozhorčenie, ako to, že sa národu dáva návod, kde politik býva, a ešte teda údajne zlodej.
A to naozaj musím povedať, že ja som mal s novinármi férové vzťahy - s tými vecnými, čo sa venovali školstvu. Ale akonáhle dalo pár ľudí pokyn, obuli sa do toho politickejší žurnalisti a už to išlo, jedna dlhá kampaň.
Čerešničkou na torte bol článok v SME už po voľbách, kde dali moju fotku spolu s Mečiarovou (lebo ja som vydal knihu, a Mečiar kedysi povedal, že vydá knihu, to bol normálne celý oslí mostík). Samozrejme, zmysel asociácie je jasný, pre čitateľov daného denníka je Mečiar to najväčšie politické zlo, a Draxler je nejako rovno vedľa neho.
Áno, vo verejnom živote by sme mali dodržiavať určité štandardy. Slušnosti a férovosti. Ja som ich počas politického pôsobenia dodržiaval. Ku každému som sa správal slušne. Ak sa prekračoval zákon napríklad aj smerom k Denníku N, s ktorým mal problém vtedajší premiér, verejne som odmietol nedodržiavať tlačový zákon.
A nielen počas ministerského pôsobenia, aj po voľbách som sa jasne postavil proti tomu, aby dav chodil Matovičovi pred dom, a zaťahoval tak do všetkého jeho rodinu a susedov.
Ale nech mi naozaj nikto netvrdí, že sa tu tie štandardy dodržiavajú dnešnou koalíciou a médiami.
Čo sa tých 79 poslancov týka, ja mám len jednu otázku: vysvetlí už konečne aspoň JEDEN z nich, načo tu tie americké inštalácie potrebujeme?
Niečo konkrétne. Napríklad lebo mapy sú nepresné, a ich letci si lepšie potrebujú naštudovať topografiu Slovenska, aby nás mohli brániť. Keď spoznajú naše krásy hôr a dievčat, budú nás potom odvážnejšie brániť, až nás napadne Rusko a Mongolsko. Potrebujú mať v zapečatených skladoch v Kuchyni uskladnený Xanax, bez jeho zásob by sa rozpadlo celé východné krídlo NATO.
Proste hocičo, áno, aj hlúposť, len nech to zase nie sú kecy lebo sme spojenci.
Ale pochybujem, že by sa z tých 79 maňušiek našla aspoň jedna, ktorá by to stláčanie gombíkov aj vedela nejako vecne obhájiť. A TO je naozaj neslušné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4600 / 751 / 138 / 76 ]
článokProti rozširovaniu NATO na východ sa veľmi ostro vyslovila významná časť americkej diplomatickej a vojenskej elity.
Bývalý minister obrany Robert McNamara nazval rozširovanie NATO na východ omylom historických rozmerov.
Proti rozširovaniu sa vyslovil aj otec politiky containmentu George Kennan.
Podobne ako Paul Nitze, jeden z architektov povojnovej štruktúry ozbrojených síl Spojených štátov.
Ten bol aj spolusignatárom listu 18 bývalých veľvyslancov a vysokopostavených úradníkov ministerstva obrany, ktorý v roku 1995 dôrazne proti politike rozširovania varoval.
Čo meno, to pojem. A žiaden z nich nebol mäkký pacifista, presne naopak.
Tie argumenty z 90. rokov: expanzia NATO vytvorí dlhodobú prekážku vo vzťahoch Západu a Ruska, ktoré nemá imperiálne ambície, ale vojensky ho nová militarizácia regiónu bude znepokojovať, a v jeden moment to celé narazí na problém Ukrajiny.
Ale čo je nejaký Kennan proti Šimečkovi (jednému alebo druhému)? Ako by niekto mohol porovnávať Paula Nitze s géniom veľkosti Andreja Bána? A aj desiatich McNamarov tromfne Mirek Tóda.
Tá irónia asi bude stratená, čo si budeme hovoriť, bratislavská kaviareň nepatrí práve k najvzdelanejším komunitám nášho kontinentu.
Poviem len jedno: ak na niečo bola táto kríza dobrá, tak na to, ako dokonale spadli masky ľuďom, ktorých arogancii sa vyrovná len plytkosť, s akou si plávajú životom.
Nech vám tie klišé o údajne zbabelých ruso- a putinofiloch, tá bohorovnosť, s akou ste ochotní hlásať pár klišé a kadekoho opľúvať, ešte nejaký čas vydržia. O pár rokov si ani jedného z vás nikto nebude pamätať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1661 / 897 / 47 / 150 ]
Ukážeme si to na konkrétnom príklade (čiastočne som ho v minulosti už spomínal). Anne Applebaumová patrí medzi miláčikov našich kaviarenských médií. Autoritu, ak treba intelektuálnejšie napísať niečo proti Rusku.
Kto je Anne Applebaumová? Američanka, vydatá za poľského politika Sikorského, bývalého ministra zahraničia, so silnými väzbami na britských konzervatívcov. V zásade profesionálna propagandistka, ktorá roky píše do popredných médií. Tvrdo obhajovala inváziu do Iraku, a to až tak, že vyčítala americkým predstaviteľom, že ju málo propagujú a všetko to nechávajú na Tonyho Blaira.
Odvolávala sa na zbrane hromadného ničenia a aj po rozpade krajiny na medzi sebou bojujúce náboženské komunity a klany hlásala, že krajina by sa mohla stať demokraciou.
Podobne obhajovala možnosť útokov na Irán (s tým, že Izrael má na to právo, a nech si Biely dom rozmyslí, či takéto potrebné útoky nechá len na Izrael). Schvaľovala bombardovanie redakcií palestínskych médií izrealskými silami. Organizovala aktivity okolo príprav na Sýriu, ako by mala vyzerať po páde Assada.
Dnes tvrdo vystupuje proti Putinovi, aj v tieto dni vysvetľuje, ako s ním treba naložiť.
Applebaumová je krásny príklad, ako to celé funguje. Roky sa pohybuje na pomedzí médií (písala pre The Economist, bola členkou redakčnej rady The Washington Post) a politiky, má blízko k najagresívnejším elementom Washingtonu, ale nie príliš verejne, aby sa mohla tváriť dostatočne nezávislo. A zároveň berie peniaze od riadne temných síl.
Roky napríklad pracovala pre londýnsky Legatum Institute. Ide o think-tank, ktorý založil miliardár Christopher Chandler, po tom, ako jeho a jeho brata Putin vykopol z Ruska. Kde ale dovtedy na finančných machináciách zarobili obrovské peniaze (v jeden moment vlastnili 4 percentá Gazpromu, Chandlerov majetok sa dnes odhaduje na 1,5-2 mld USD).
Legatum Institute je mediálne veľmi aktívny subjekt, ale o jeho pozadí sa len tak ľahko niečo nedozviete. Peniaze idú asi z investičnej firmy Chandlerovcov, ktorá je registrovaná v Dubaji, do firmy na Kajmanských ostrovoch, ktorá kontroluje nadáciu založenú na Bermudách. Nadácia je zakladateľom londýnskeho think-tanku. Ako ten presne hospodári sa nedozviete, aj britské mimovládky či dokonca parlamentný výbor si všimli, že ide o mimoriadne netransparentný subjekt.
Samotný Christopher Chandler nevystupuje v médiách, takmer sa nevie, ako vyzerá, zato platí ľudí, ktorí sú v mediálnom biznise veľmi zbehlí. Prvým šéfom Legatum Institute bol človek, ktorý predtým viedol Rádo Slobodná Európa. A predtým bol zakladajúcim signatárom neokonzervatívnej iniciatívy Project for New American Century. Ako sa nám to všetko pekne zbieha ?
A to je v skratke, ako to funguje. Za fasádou, ktorá obhajuje demokraciu a transparentnosť sú ultra bohatí ľudia s peniazmi, o ktorých skoro nič neviete. Druhá časť pozadia sú samotní washingtonskí politici.
Fasádu tvoria ľudia, ktorí majú prezentovať prívetivú a prípadne intelektuálnu tvár toho celého Applebaumová, Pomerancev (tiež dlho financovaný z Legatum), rôzni bývali a súčasní politici. Tí organizujú (cez osobné vzťahy, semináre, publikácie) chápadlá zabiehajúce do cieľových teritórií, vrátane východnej Európy.
Ľudí si buď kupujú priamo, zamestnaním alebo podieľaním sa na projekte, alebo im ponúkajú tú česť, stretnúť sa s takými významnými a príjemnými ľuďmi, ako Applebaumová, použiť v malých východoeurópskych médiách jej články.
Len málokto z tých médií sa bude pýtať na zakladateľov, ich firmu v Dubaji, na ich pôsobenie v 90. rokoch v Rusku, alebo ako sa im žije v jednej z najdrahších víl na Azúrovom pobreží.
Pretože pudlíci sú vycvičení skvele. Čuchajú tam, kde im páni prikážu a nie tam, kde by to pánom prekážalo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3751 / 357 / 15 / 79 ]
A to je začiatok konca celého zimného divadla. Scholz doslova povedal, že je absurdné, aby sa veľmoci navzájom vyhrážali konfrontáciou kvôli niečomu, čo sa nestane (členstvo Ukrajiny v NATO).
Povedal to na separátnom stretnutí s nemeckými novinármi po hlavnej tlačovej konferencii v Kremli. Je to tradičná nemecká diplomacia, nikdy nevystupujú tak, aby to vyznelo ostro voči USA.
Ale aj anglosaské médiá jeho prejav interpretovali jasne: nemecká diplomacia dá dohromady návrh záruk, že Ukrajina ostane mimo aliancie. A že Rusko dostane určité bezpečnostné záruky.
Jedine, že by mu Bán so Šimečkom zavolali, a vysvetlili, že je zbabelec a nie je hodnotovo ukotvený. Ale asi sa to nestane.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 756 / 1100 / 131 / 163 ]
Keď v roku 1961 opúšťal úrad prezident Eisenhower, mal asi najdramatickejšiu rozlúčku s národom, aká pri podobnej príležitosti zaznela.
Varoval pred rastúcou mocou vojensko-priemyselného komplexu. Dôrazne upozornil na jeho zvyšujúci sa ekonomický, politický aj psychologický vplyv.
Eisenhower nebol žiaden slniečkár, bol to generál, ktorý viedol americké vojská proti Hitlerovi.
Nebol jediný americký prezident, ktorému sa nepáčilo, akým smerom sa USA v povojnovom období uberali.
Napríklad jeho predchodca Truman sa sťažoval na rastúcu moc korporácií a na to, ako všetko, čo má ľuďom trochu pomôcť, nazývajú socializmom. A podobne, ako generál nebol slniečkár, ani Truman rozhodne nebol žiadny socdemák či nebodaj socialista.
Rastúca moc dosť agresívnych kruhov, ktorá sa sústreďovala okolo vojensko-priemyselného komplexu aj spravodajskej komunity, znepokojovala ďalších intelektuálnych patricijov Washingtonu.
Diplomat George Kennan (spomínal som ho vo včerajšom poste), vystúpil ako proti vojne vo Vietname, tak proti mnohým iným prvkom americkej zahraničnej politiky sústredenej na militarizáciu.
Opäť, Kennan nebol slniečkár. A to doslova, napríklad dosť kritizoval hnutie hippies a celkovú atmosféru kontrakultúry 60. rokov.
USA jasne vnímal ako oponenta Sovietskeho zväzu. Ale rovnako si nemyslel, že Spojeným štátom dlhodobo prospieva zachvátenie moci spomínanými kruhmi.
Ale Eisenhower, Kennan, a mnohí ďalší tento boj prehrali.
Počas Studenej vojny sa rozrástli ako vojenské aktivity týchto kruhov, tak spravodajské a vplyvové. A prečo by to malo skončiť koncom Studenej vojny? Neskončilo.
Samozrejme, dôvodom je aj to, že politika vždy potrebuje nejakého nepriateľa. A Rusko je dostatočne veľký terč, okolo ktorého je už od čias minulých dosť príbehov na to, aby sa to celé dalo politicky zužitkovať.
Samozrejme, svojím spôsobom tomu pomáha aj Putinova popularita. Aj na Západe ho veľa ľudí trochu obdivuje. Predstavuje akýsi protipól ich politikom, ktorí stále klamú, a sú zjavne v ťažkom područí korporátnych záujmov, aj záujmov spomínaného komplexu.
Jedným z tých posledných sklamaní Američanov bol Obama. Nielenže neskončil americkú militarizáciu, v čo mnohí dúfali, poslušne jej slúžil. To isté s korporátnymi záujmami.
A tie sa odmenili. Aj jeho prívržencom vyrazilo dych, keď pri odchode vyšli najavo jeho plány vybudovať si prezidentskú knižnicu za miliardu dolárov. Aj keď to po kritike o niečo znížil.
(Prezidentská knižnica je taký šikovný americký vynález. Zabezpečí vám to, že máte naďalej okolo seba úrad s aparátom. V ňom navyše môžete zamestnať svojich ľudí, ktorí sa neuchytili inde. A aj tá stavba nie malej budovy je spôsobom, ako si nakloniť nejakú komunitu, vrátane jej podnikateľov.)
No a aj taký Američan pozerá na Rusko, kde vládne Putin, ktorý vie postaviť tých svojich oligarchov do radu, hovorí, čo si myslí, a je dôsledne patriotický. Samozrejme, že sa celkom ráta aj niekomu z New Yorku, Phoenixu, Houstonu, či iným ľuďom v zahraničí.
Ale aj to je niečo, čo sa dá v propagande využiť. Tento celkom prirodzený jav sa označí za následok sofistikovaných ruských propagandistických manévrov.
A to je super. Pretože kričíte Rusi, propaganda, hybridná vojna. A sú z toho peniaze pre spravodajskú komunitu, pre nadácie, fondy na rozdeľovanie správnym médiám a mimovládkam po svete, atď. A hneď na to aj na zbrojenie.
(Niežeby Rusi propagandu nemali, ale je až komické, aké obrovské možnosti sa jej pripisujú. Pritom na domácej pôde Kremeľ nevie ani presvedčiť vlastných obyvateľov, aby sa dali očkovať, keďže tí, paradoxne, do značnej miery fičia na amerických internetových komerčných hoaxoch, ako zvyšok sveta.)
Svet je drsné miesto, takže nejaká politika konfliktov tu ešte dlho bude (asi až pokiaľ si planétu úspešne nezničíme). To ale neznamená, že sa niektoré extrémy nemáme snažiť skresať.
Aj tieto dni ukazujú, ako efektívne niektoré mašinérie vedia fungovať. Prejavuje sa to aj v nepríjemne napätej situácii v našom susedstve, a toho sa naozaj treba báť.
A snažiť sa to do budúcna skresať. Ten toxický vplyv.
Byť otrokom tých, o ktorých hovoril generál Eisenhower, nie je znakom prozápadnosti, modernosti či nebodaj inteligencie. Práve naopak.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4253 / 426 / 17 / 84 ]
Všimnite si vzťah kaviarne k nemu. Dnes ho nemá rada. Ale pred rokmi ho zbožňovala. Čisto preto, že si dal nálepku ekonóm a opísal od americkej pravice projekt rovnej dane (knihu sponzorovala Penta).
Kaviareň z neho bola potom roky vlhká.
On ale pochopil, že na väčší politický rozbeh potrebuje aj viac, ako podporu kaviarne, tak najprv nasľuboval rôzne mega populistické veci, ako zníženie poslancov v parlamente alebo obmedzenie nákupu vládnych limuzín (na to si už dnes nespomenie), čo bolo pre kaviareň stále ok.
Tiež naberal, kde sa dalo, rôzne demagogické typy, aby narýchlo zvyšoval popularitu svojej kandidátky, napríklad Igora Matoviča.
Ale potom sa pustil aj do migrantov, čím si stabilizoval voličskú základňu, ale to už pre kaviareň bolo fujky.
A tak ho prestali uznávať a dokonca si konečne začali robiť srandu aj z jeho odvodového bonus. NIE PRETO, že sa nad tým geniálnym konceptom hlboko zamysleli, ale preto, že Sulík sa inak ideologicky vymkol. Ak by nie, dodnes ho uznávajú.
A to je, v skratke, úroveň kaviarne.
Aj Sulíka.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1142 / 544 / 87 / 48 ]
Známi mi ako o život posielajú výroky z jeho tlačovky a čo na ne hovorím ? ?
Aj preto, že som kedysi vyučoval menovú politiku a čo hovorím na to, že podľa Sulíka môže za európsku infláciu naša NBS a jej guvernér ?
Asi sa k tomu veľa nedá povedať. Richard Sulík takéto veci veľmi neovláda, pochybujem, že by ste sa s ním na technickej úrovni mohli baviť o tom, čo presne ECB robí.
A zvyšok sú také tradičné sulíkoviny, navyše v tejto chvíli proste vyslovené preto, aby sa zakryl trapas, že vláda zmätočne rieši vysoké ceny energií.
A kopnúť si do guvernéra NBS (jeden z 19 guvernérov, ktorí rozhodujú spolu so 6-členným predstavenstvom, pričom verejnosť, ani R. Sulík, nedostáva informáciu, kto ako v menových veciach hlasuje), bolo naozaj úžasne lacné. Asi ako jeho predpovede ohľadom gréckej krízy pred pár rokmi.
Mňa by skôr zaujímalo, čo urobil Sulík pre Slovenskú republiku, za ktorú roky akože sedel v Európskom parlamente. Pokojne by mohol verejnosti ukázať papier, kde na jednej strane by bolo jedno číslo, jeho astronomický plat za toto obdobie, a na druhej zoznam jeho euroúspechov.
Obávam sa, že na tejto strane súvahy by ale bola nula.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1173 / 597 / 44 / 85 ]
Človek kaviarne je ako taká drobná cibulka. Zošúpete vrstvu nejakého vzdelania, niekedy aj celkom dobrého, u niekoho aj vrstvu vcelku ok inteligencie. A čo vám ostane: dieťa, ktoré bolo celú školu zvyknuté, že musí dostávať jednotky. A chce, veľmi chce ich dostávať ďalej.
V živote to ale väčšinou tak priamočiaro nefunguje. No on by chcel. A tak si nájde témy, kde tie jednotky, aj keď pomyselne, môže dostávať, kde sa môže cítiť ako dobrý žiak, s nejakou mocnou učiteľkou v popredí.
To sú práve ideologické témy, kde možno, presne ako v škole, zopakovať niečo naučené. A byť za to pochválený.
To je takmer celý psychologický profil, treba ešte dodať jednu črtu: hystériu.
To je vec, ktorá vás na nich zaujme možno najviac, pretože to niekedy až šokuje. Ja som často zažil, ako po nejakej vecnej poznámke (naozaj si myslíte, že to funguje tak jednoducho, že sa spraví trollia farma a ovplyvní to sociologický obraz Západu?) človek z kaviarne začne doslova hystericky jačať. Z ničoho nič. Šok.
Až takéto momenty vás upozornia, že nejde o problém, ktorý sa ľahko rieši. Diskusiou, osobným príkladom, odkázaním na nejaké zaujímavé zdroje k témam.
Prečo sa to ale vlastne deje? Ono to asi súvisí s modernou spoločnosťou. Život mnohých ľudí postráda nejaké drobné alebo väčšie momenty, ktoré si vyžadujú naozaj sústredené úsilie, až bolesť, po ktorej príde jasný výsledok.
Ak by som to mal posúdiť z vlastných skúseností, väčšinou na mňa pôsobí vyrovnane sedliak, poctivo na niečom každý deň makajúci, alebo aj boxer (napriek povesti často veľmi vyrovnaní ľudia). Prípadne taký manažér (nemyslím typického korporátneho úradníka), čo má naozaj veľkú moc aj veľkú zodpovednosť.
Naopak, je veľa ľudí, u ktorých zažívate kopu drobnej verbálnej agresie, ktorá je oveľa horšia, ako jasná a otvorená, ale čestná konfrontácia, podľa nejakých pravidiel, najmä logiky.
Ešte predtým, ako ma zaujala bratislavská kaviareň (mimochodom, termín, ktorý som u nás začal prvý používať asi ja) ma niečo podobné zaujalo počas univerzitných štúdií v Nemecku a v Británii.
Ľudia mali potrebu dokazovať dobro, a tak sa hovorilo o planéte, o demokracii, a podobne, ale zvyčajne to bolo extrémne povrchné a zároveň hysterické. Aj celá tá atmosféra.
Človek cítil doslova úľavu, keď išiel niekomu na vidieku pomôcť s poľnými prácami, alebo si zašiel do telocvične a do ringu (aj keď dostaneš, stojíš tam sám, za seba, a celé to má jasný začiatok a záver, nie ako rôzne intelektuálne diskusie, kde sa namiesto logiky používajú rôzne klišé).
A naozaj sa niet správaniu ľudí v modernom svete čo čudovať. Vo filme si pozriete, ako hrdina niekoho vybaví päsťami, potom sa mu okolo krku vrhne krásna žena. V reálnom živote nemáte ani tú odvahu a schopnosti, a odmenou za nejaké (pracovné) úsilie je to, že si môžete ísť kúpiť najnovšie cyklistické nohavice alebo drahší mobil.
Tak hľadáte možnosť, ako aspoň v niečom nájsť duševné uspokojenie. Náboženstvo to dnes už nie je, tak si ľudia, časť ľudí, nájde nejaké politické ideológie, v rámci ktorých potom nachádzajú zmysel sa ukazovať. Kaviareň tie kaviarenské (iné zase iné).
Tým pádom je logika to posledné, čo vás zaujíma, podstatné je to oduševnenie, opakovanie kľúčových fráz.
A drobné agresie. Nie levie, ale kuracie (sliepka je oveľa agresívnejší tvor, ako lev, akurát nemá tú silu, v kŕdli sa však v drobnom vedia oďobávať aj celý deň).
Mimochodom, toto je celkovo problém Západu. Ak máte politika, úradníka, manažéra zoceleného v trochu reálnejších bojoch, aj životných, v riešení situácií, ktoré nie sú až tak abstraktné, ale majú aj dosť fyzický alebo mimoriadne ostrý psychologický dopad na vás a vašich blízkych, je to niečo iné, ako človek, ktorý vyrastal vo vysoko modelových situáciách, nemá také hlboké chápanie ani ľudí ani spoločnosti ako takej.
Tie dôsledky vidíte, aj v drobnom, aj v dramatickejších rámcoch. Bežného človeka napríklad u nás často vydesí obraz vojny. Aj keď ju sám nezažil, ale napríklad zažil chaotické 90. roky, keď bolo vcelku dosť hrozby násilia, alebo, niekde, niečoho nedostatok.
Porovnajte si to s tým, ako bez problémov zaktivizujete časť obrovskej newyorkskej alebo washingtonskej kaviarne, aby zatlieskala vojne v Iraku alebo podobnej invázii (niektorí zatlieskajú pre peniaze, ale nie všetci, a niekde je to kombinácia). Jednoducho nemajú tú skepsu voči heslám, ani tú opatrnosť, čo vlastne taká akcia vyvolá dlhodobo v danom národe, a ani nejakú empatiu voči tým ľuďom.
A milión mŕtvych je potom pre nich len nejaká abstrakcia, menej zaujímavá ako možnosť povedať pekné heslá o demokracii.
Podobné to majú často aj tí, čo reálne rozhodujú. To je na tom to najnebezpečnejšie.
Riešenie? Vo svete, či pre našu kaviareň? Žiadne jednoduché neexistuje.
Aspoň časť je ale vo vzdelávaní a výchove. V tomto plne súhlasím napríklad s tým, čo praktikovali dlho Briti (aj keď sa im to v posledných rokoch trochu pokazilo), pre ktorých v tradičnom školstve neboli dôležité len vedomosti, ale to, aby sa človek zoceľoval, aj keď len veľmi tvrdo súťaživými športami, a aby aj vo vzdelávacom procese musel čo najviac premýšľať o hodnotách, o ľudských dilemách a podobne.
Takisto, ako je dôležité vo vzdelávaní vychovávať elitu, ktorá vie byť tvrdo racionálna, logická. Pretože ak ju nemáte, duchovný život krajiny ovládne kaviareň, ktorá napriek obrazu, ktorý sama o sebe buduje, logiku a racionalitu nevyznáva. Ani nemá nejaké hlbšie duchovné či hodnotové základy.
Čo tým chcem povedať.. Aj kaviareň treba vedieť pochopiť, v tom ako myslí, prečo tak myslí a správa sa. Je tvorená nejakými konkrétnymi spoločenskými podmienkami. Sú to ľudia s nejakými konkrétnymi motiváciami aj vnútornými trablami.
Ak sa dá, treba s nimi hovoriť. Ak nie, aspoň ich používať ako odstrašujúci príklad. Pre to, čoho sa treba zbaviť, aby sme ako spoločnost v budúcnosti fungovali racionálnejšie, ľudskejšie, civilizovanejšie.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5910 / 330 / 37 / 33 ]
Len zopakujem pár základných faktov:
- predtým, ako USA so spojencami v roku 1991 zaútočili na Irak, odvysielali falošné svedectvo z Kongresu o tom, ako vraj irackí vojaci v obsadenom Kuvajte vyhadzujú na dlážku bábätká a berú inkubátory do Iraku. Táto srdcervúca historka, ktorú v skutočnosti rozprávala v roli údajného očividného svedka dcéra kuvajtského veľvyslanca (hoci v Kuvajte takmer určite v danom období nebola), zaúčinkovala veľmi efektívne, americká verejnosť sa postavila za intervenciu. Dovtedy bola skeptická, lebo či Kuvajtu vládol iracký diktátor alebo dovtedajší stredoveký režim, jej bolo jedno, nevidela dôvod kvôli tomu prelievať krv amerických vojakov. Svedectvo to zmenilo. Oveľa neskôr sa niektoré americké médiá (napr. New York Times), podobne ako Amnesty International ospravedlnili, že príbeh pomáhali šíriť.
- počas 90. rokov sa cez americké médiá šírili ďalšie strašidelné historky o Saddámovi. Napríklad, že chcel dať naložiť chemické zbrane na malé lietadlo, a to vypraviť, aby zaútočilo na niektoré európske hlavné mesto. Alebo, že chcel dať postaviť najväčšie delo v histórii, aby ním vedel strieľať na Izrael. Odborníci sa z týchto príbehov smiali (a napr. ukazovali, prečo príbeh dela balisticky nedáva zmysel), ale oni kolovali a kolovali, a posilňovali príbeh, že svet je v smrteľnom nebezpečí, pokiaľ sa Saddám neodstráni (inváziou tých správnych osloboditeľov, samozrejme).
- pred samotnou inváziou zase americké spravodajské služby púšťali do obehu informácie o tom, ako sa vraj Saddámovi agenti stretávali s predstaviteľmi al Kajdy (tieto zvesti im pomáhali vytvárať napríklad aj spojenci v Česku, kde sa to vraj malo diať). Bola to čistá dezinformácia
- a potom samozrejme, zbrane hromadného ničenia. Kedykoľvek zase budete vidieť niekoho ukazovať satelitné snímky, čo vraj niečo dokazujú, spomeňte si na toto divadlo.
- aj počas samotnej invázie bolo treba udržiavať svetovú a najmä americkú verejnú mienku v správnom bojovom duchu. Do poslednej chvíle sa preto v médiách donekonečna opakoval príbeh o tom, ako Saddám nakreslil červenú čiaru okolo Bagdadu. A keď ju spojenci prekročia, zaútočí na nich chemickými zbraňami.
- iný príbeh z tých dôb: hrdinské oslobodenie vojačky Jessicy Lynchovej. Tú Iračania zajali a americké médiá spustili obrovský kolotoč príbehov o tom, ako hrdinsky bojovala, posledná z jej hliadky, a keď jej neostali náboje, vojaci ju dostali. Po celej baráži tejto propagandy ju nakoniec hrdinsky oslobodilo americké komando. Až na to, že: samotná Lynchová neskôr čestne celú túto propagandistickú žumpu vyvrátila. Pred zajatím ani nebojovala, lebo sa jej zasekla zbraň. Irackí vojaci ju potom zobrali do nemocnice a viac sa o ňu nestarali. V nemocnici sa o ňu dobre starali a Iračania sa ju Američanom pokúšali vrátiť. Tí o to ale nemali záujem, namiesto toho sa spravila obrovská mediálna akcia s jej oslobodením.
- aj po dobytí Iraku v jednom kuse médiá prichádzali s príbehmi o tom, ako sa už niekde asi našli chemické zbrane, v istej lokalite je niečo podozrivé, a podobne.
- z rovnakého regiónu máme, pravda, aj príbehy dosť nešikovnej propagandy. Možno si ešte pamätáte, ako iránske sily zajali britských vojakov, ktorí sa na člne dostali do ich vôd. Britská tlač prinášal informácie, ako vojaci v zajatí trpia. Iránci to najprv nechali tak, ale neskôr reagovali celkom jednoducho: do sveta pustili videá z krutého zajatia: Briti si tam v pohode hrajú pingpong, polihávajú a čakajú, kým sa ich vláda dohodne s iránskou na ich prepustení.
- presuňme sa bližšie k súčasnosti: USA majú veľké vnútorné spoločenské problémy, treba nájsť vinníka. Rusko. Navyše už nejaký čas vychádzajú najavo rôzne odhalenia vďaka ľuďom ako Assange či Snowden (a tak sme si mohli pozrieť videá, ako americké drony masakrujú civilov v Pakistane, skoro, akoby to boli figúrky v počítačovej hre). Po tom, ako vďaka hackerom vyjde najavo, ako demokraciu vnútri Demokratickej strany manipulujú jej špičky, už naozaj treba niečo urobiť. A tak sa rozkrútil besný kolotoč správ o tom, ako sa všetko možné v digitálnom priestore úspešne snaží ovládať Rusko.
- a nielen v digitálnom priestore. Po víťazstve Trumpa britské a americké médiá prinesú správu bývalého agenta MI6 Steela, ktorá má udajne dokazovať, ako Rusi ovládajú Trumpa a jeho ľudí (Steele dossier). ROKY sa to opakuje. Nakoniec celý tento superdôležitý dokument, na ktorého faktografické chyby dávno mnohí poukazujú, vyvráti aj samotné americké vyšetrovanie.
Mohol by som pokračovať (alebo aj zopakovať napr., aká šialená propaganda sa robila pri Kosove, ale už som o tom v minulosti naozaj písal dosť), ale každý súdny človek z toho dostane jasný obraz: tá propaganda je mimoriadne intenzívna a je jej veľa. Pritom niežeby sa o tom nevedelo: vo všetkých prípadoch ide dnes už o verejne potvrdené informácie.
Ale to v skutočnosti propagadistom neprekáža. Pretože väčšina ľudí aj tak má problém rozlišovať, čo sa vlastne potvrdilo a čo vyvrátilo. Podstatné tak nie je, čo je pravdivé, ale ako často sa niečo opakuje.
Ak sa dostatočne často hovorí o zlom Saddámovi, aj pravda aj nepravda, nie je problém verejnosti podsunúť obraz, že jeho odstránenie je nejaká morálna povinnosť (ovládnutie ropných polí regiónu s tým vôbec nijako nesúvisí).
Ak sa dostatočne často hovorí Srbi, Kosovo, civilisti, obete, tak väčšina ľudí si aj po rokoch pamätá niečo, čo bolo dávno vyvrátené (pravda, veľmi potichu).
A potom sú tu tí, ktorých ani ovplyvňovať netreba, oni sa tak nejako aj sami. Skúste niekoho, kto žije opakovaním rusofil, Putin, hybridná vojna konfrontovať s týmto zoznamom. Nebude na to asi nijak reagovať, odmietne sa baviť. Už si raz vybudoval nejaký obraz sveta a hotovo.
Ale veľa ľudí sa napriek tomu na dnešnú mediálnu smršť díva skepticky a to treba podporiť. Podrobiť sa propagandistickým vojnám a poslušne tie pokrivené príbehy konzumovať či dokonca šíriť ďalej znamená zabíjať v sebe ľudskosť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5969 / 530 / 48 / 161 ]
Chorejší nápad, ako ten, že niekto by sa snažil začať inváziu ostreľovaním civilných budov uprostred polí, vrátane škôlky, si už tažšie vymyslieť.
Ale je to vraj provokácia (??), po ktorej môže invázia prísť každú chvíľu. Podstatná nie je logika, podstatné sú tie emotívne zábery na rozbombardovanú škôlku.
Šéf NATO medzitým tlačí na rýchlu militarizáciu nových členských štátov.
Ostáva veriť, že v európskom priestore je dosť štátnikov, ktorí toto všetko už konečne zarazia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 671 / 412 / 54 / 54 ]
V tejto súvislosti sa oplatí pripomenúť niečo, čo naše médiá prakticky nespomínajú. Na upokojenie situácie na Ukrajine - hneď, ako sa zložia zbrane a posilní monitorovanie medzinárodným spoločenstvom, čomu sa nikto rozumný nebráni - existuje už roky jednoduchý plán. Volá sa Minské dohovory.
Tieto dohovory podpísala Ukrajina, Rusko, zástupca OBSE a zástupcovia dvoch separatistických území. Podmienky textu však nedodržiava hlavný signatár, Ukrajina.
Ani z hľadiska poskytovania záruk terajším separatistickým územiam, ani z hľadiska záväzku Ukrajinu federalizovať.
Toto nie je niečo, čo by hlásali ruské médiá, ja, alebo ruso- a putinofili. To je ľahko pochopiteľný, ľahko overiteľný a medzinárodnému spoločenstvu známy, nespochybniteľný fakt.
Pritom všetkým racionálnym pozorovateľom je jasné, že bez určitej miery federalizácie pokoj na Ukrajine jednoducho nebude. To nemá primárne nič s Ruskom, ale s tým, že obyvatelia východných území chcú záruky, že si o svojich veciach budú môcť rozhodovať primerane samostatne, a najmä, že im nikto nebude diktovať kultúrnu politiku.
A dupľom dnes, keďže už majú veľmi zlé skúsenosti.
(Predstavme si, že by vláda u nás zajtra povedala, že tlač v maďarskom a akomkoľvek inom jazyku môže vychádzať len, ak je tlačená dvojjazyčne. A káblovky nesmú ponúkať maďarské stanice. Aká by asi bola reakcia?)
Ale v mnohých médiách akoby tie milióny ľudí ani neexistovali, akoby to boli len nejaké zvieracie kŕdle kdesi medzi Kyjevom a Ruskom, ktoré nemajú žiadne názory, problémy či požiadavky.
Na dnešnej tlačovej konferencii Vladimír Putin nespomínal NATO, záruky Rusku, ale úplne jednoducho povedal, že na upokojenie situácie tam, v regióne, stačí, ak Ukrajina začne vypľňať to, k čomu sa sama zaviazala v týchto dohovoroch.
A o tom by sa malo hovoriť, aj vo svetových médiách. Bohužiaľ, medzitým pokračuje propagandistické bombardovanie. A zvyšuje sa napätie v regióne. Neodnášame si to, v tejto chvíli, my na Slovensku, neodnášajú si to Rusi, ani Briti či Američania, ale trpia tým práve tí ľudia.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2092 / 669 / 50 / 132 ]
Jedna poznámka na okraj: aj debaty týchto dní ukazujú, aké je dôležité mať v štáte silné formálne aj neformálne štruktúry podporujúce vzdelávanie a kultúru. A kvalitne vzdelaných, rozhľadených ľudí.
Pretože vidíme, že inak diskusie a vôbec komunikáciu ľahko ovládnu, alebo minimálne narúšajú extrémisti, z OBOCH pólov.
Triviálny príklad: vzťah k Rusku a Spojeným štátom.
Extrémisti na jednej strane ignorujú čo najviac ľudského rozmeru Ruska (osobné príbehy tamojších ľudí, ich radosti či problémy). A drobnými ale sústavnými manipuláciami na Rusko nalepujú fólie zaostalosti, hlbokej problematickosti, bezperspektívnosti, nemodernosti, neeurópskosti a podobne. Kaviareň má veľmi málo záujmu o súčasnú ruskú kultúru, nie je to cool.
Niečo podobné robia extrémisti z druhej strany. Tí zase vykresľujú všetkých Američanov ako arogantných, hlúpych, krajina je podľa nich, samozrejme, v hlbokom bankrote, a podobne. Pričom reálne o nej vedia extrémne málo.
Ja osobne budem vždy s láskou spomínať na hodiny a hodiny strávené čítaním kníh Jacka Londona, Marka Twaina alebo O. Henryho (aby som spomenul troch najobľúbenejších amerických spisovateľov môjho detstva, a áno, rozhodne ma ich bavilo čítať viac, ako Rysavú jalovicu ? ? ).
Ale úplne rovnako s nehou spomínam na poviedky Michaila Zoščenka, na Bulgakovovho Majstra a Margarétu (od prvej strany som sa od knihy nevedel odrthnúť, kým som ju o niekoľko hodín neskôr, už uprostred hlbokej noci, nedočítal) alebo na bratov Strugackých (Miliardy rokov do konca sveta).
Rovnako si s ohromným pôžitkom aj pokorou pozriem Michalkova (ak by som si na pustý ostrov mal zobrať len jeden film z celej histórie filmu, boli by to Unavení slnkom), ale aj, napríklad, niektorý z krásnych kúskov od Coppolu.
Hollywoodské trháky sú často kultúrny odpad, ale tvorí sa tam aj obrovské množstvo zaujímavých vecí, aj v oblasti umenia, aj popkultúry.
Takto by sa príkladmi dalo pokračovať veľmi dlho. To isté platí napríklad o vede. Tá ruská (sovietska) dosiahla v 20. storočí úžasné veci.
Na druhej strane Američania majú bezpochyby v mnohých ohľadoch najvýkonnejšie univerzity sveta, fenomenálnu technologickú bázu.
A podobne, ako veľmi rád z času načas na niečom pracujem s Američanmi, lebo oni proste často majú myslenie orientované na riešenie organizačných problémov a vedia byť mimoriadne vecní, tak tak si s podobnou radosťou sadnem niekde s Rusmi a diskutujem zase o kultúre, alebo svetovej politike. A teším sa na to, až sa mi konečne podarí urobiť si tam poriadny výlet (roky sa chystám, zatiaľ nič).
Rád spomínam aj na svojich amerických spolužiakov aj, neskôr, mojich amerických študentov, ale podobne príjemné vzťahy som mal s Rusmi.
A toto je veľmi dôležité. Nielen pre jednotlivca, v rámci jeho osobného rozvoja, ale aj pre krajinu. Čo najmenej primitívneho nálepkovania iných krajín a ich ľudí, a čo najviac prehľadu o ich kultúre, ale aj o tom, čo sa v nich vlastne deje.
Iste, rozumná diskusia sa nedá praktikovať vždy, akonáhle nastúpia ostré politické boje, nedá sa vyhrať inak, ako tvrdou propagandou, to platí o každom (aj o mne). Otázka je, nakoľko opakovanie pár hesiel praktikujeme len vtedy, alebo stále.
To, či budeme my v budúcnosti skôr krajinou s nejakou kultúrnou či vedeckou elitou, ktorá vie ako niečo sama tvoriť, tak má aj prehľad o iných, bude dominantne záležať od toho, akí politici budú pri moci.
Či takí, ktorí úspešne využívajú práve tieto primitívne, zlostné nálady (a tie sa využívajú naozaj veľmi jednoducho), len čisto ako výťah k moci. A budeme rozhádanou, impotentnou spoločnosťou, s politickým dianím, ktorému budú ďalej dominovať plytké útoky a urážky.
Alebo, či tu budú pri moci aj takí, ktorí skôr spoločnosť budú pretvárať na niečo lepšie, pomocou kvalitného vzdelávania, kvalitných diskusií, a aj trvaním na tom, aby sa tu uchovávala štipka morálky, aj v politike.
Je to jednoducho boj o civilizačné prežitie. Nič viac, nič menej.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3980 / 181 / 11 / 20 ]
Biden to ešte povedal diplomaticky, ale potom vychádzali články, ako sa americkí diplomati snažia Ukrajincov presvedčiť, aby Zelenskyj ostal v Kyjeve.
Lebo vraj, ak odíde za hranice, v Kyjeve môže dôjsť k puču, ktorý ho odstráni ?
To by nehovorilo veľa o stabilite súčasného ukrajinského režimu.
Ale, samozrejme, reálny dôvod je očividne najmä ten, že Zelenskyj iba niekedy hovorí to, čo od neho Američania chcú. A tak sa ho silou mocou snažia udržať mimo dosahu ostatných západných politikov a najmä kamier v Mníchove.
Ale majú smolu, ukrajinský prezident práve oznámil, že just ide.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 802 / 401 / 19 / 62 ]
- Ide Putin obsadiť Ukrajinu, vrátane Kyjeva?
Nie.
- Prečo to teda prezident Biden povedal?
Američanom je jasné, že Rusko je pripravené niečo urobiť. Organizujú teda západný svet na prípravu tvrdých sankcií a čokoľvek Rusko urobí, Američania to využijú na spustenie svojich krokov, aj keď to nebude sľubovaná invázia. Verejná mienka je na to pomerne efektívne spracovaná. Navyše, dramatizácia ruskej hrozby Američanom pomáha v intenzívnej militarizácii východnej Európy, nemajú dôvod to meniť.
- A čo Rusko urobí?
Rusko sa veľmi netají tým, že, keďže je tlačené k múru, v najhoršom niečo podnikne. S najväčšou pravdepodobnosťou limitovaný útok (dróny, rakety, s menšou pravdepodobnosťou letecké údery) na pozície ukrajinskej armády v doneckom regióne. Ak sa to len bude dať, tieto útoky oficiálne podniknú separatisti z Donecka a Luhanska.
- Prečo to Rusko urobí?
Rusi vedia, že stále lepšie vyzbrojená ukrajinská armáda by mohla v budúcnosti podniknúť útoky voči Donecku a Luhansku. Pre ruskú vládu by to bolo nepríjemné aj z vnútropolitických dôvodov. Potrebujú dať jasne najavo, že nie je problém tvrdo udrieť. Okrem toho potupný úder proti ukrajinským silám vyvolá politickú a hospodársku krízu na Ukrajine.
- Čo znamená evakuácia civilného obyvateľstva? Ide Ukrajina zaútočiť na Doneckú a Luhanskú oblasť?
To zrejme nie. Ale evakuácia je presne signál, že ak sa nezačne vážne vyjednávať o zárukách pre východné územia Ukrajiny, aj o zárukách pre Rusko, môžu prísť útoky. Civilné obyvateľstvo je sťahované z blízkosti palebnej línie, aby ho nezasiahli odvetné údery ukrajinských síl (napriek dramatickým vyhláseniam nepôjde o žiadne rozsiahle presuny zasahujúce všetko obyvateľstvo). V menšej miere možno aj preto, aby nevidelo, aká technika sa bude na danom území presúvať. Vytvorenie takejto silnej obrannej línie bez civilov signalizuje Ukrajine aj západným spojencom, že ak sa nepostúpi v rokovaniach, takto obranne posilnené územia sa pripravia na to, že sa Ukrajine tak skoro nevrátia.
- Obe strany sa navzájom obviňujú z toho, že ich bombarduje tá druhá, kde je pravda?
O tom z diaľky veľmi ťažko špekulovať. Niektoré obrazy poskytované ukrajinskou stranou, napr. údajne zbombardovaná škôlka, vyzerajú podozrivo, ale netreba si myslieť, že druhá strana je v propagandistickej vojne nevinná.
- Čo tie manévre v Bielorusku?
O tomto sa vlastne málo hovorí, ale napriek tomu, že v médiách sa to veľmi rozoberá tak, že cez Bielorusko majú Rusi potenciálne ľahký prístup ku Kyjevu (čo im určite aspoň z hľadiska hrozby nie je na škodu), platí to aj opačne. V budúcnosti by mohlo dôjsť k pokusu o konflikt Ukrajiny s Bieloruskom, s cieľom destabilizovať tak tamojší, k Rusku priateľský, režim. Bielorusi majú celkom dobré dôvody spolu s Rusmi si nacvičovať obranu svojej južnej hranice, aj demonštrovať, že tá obrana je spoločná, so silným Ruskom.
- Zasiahne vojna aj nás?
Opäť, ak k niečomu dôjde (čomu sa môžu ešte stále vyhnúť), bude to mať podobu limitovaných úderov ďaleko od nás. Nepostihne nás to teda ani priamo, ani nejakou vlnou utečencov, ktorá (v podobe hromadného úteku za hranice Ukrajiny) je vysoko nepravdepodobná.
- Ako je možné konfliktu predísť?
Je to stále rovnaké: Ukrajina musí niečo dať ruskojazyčnému obyvateľstvu na východe, a Západ musí Rusku poskytnúť záruky, že územie Ukrajiny sa nestane vojensky nepriateľské. Napríklad v podobe písomného záväzku, že USA s Ukrajinou neuzavrú podobnú obrannú dohodu, akú práve uzavreli so Slovenskom.
Obe strany manévrujú, využívajú svoje silné stránky. Rusko za ostatné roky zmodernizovalo svoju armádu, konvenčnými silami mu v limitovaných konfliktoch ťažko spôsobiť nejaké škody. Demonštrovali to ako v Gruzínsku, tak v Sýrii.
Takisto je významným dodávateľom plynu, ropy, rôznych surovín.
Na druhej strane je hospodársky dosť zraniteľné, i keď to sa tiež za ostatné roky zmenilo jednak posilňovaním ruského hospodárstva (napríklad sa stalo zhruba sebestačné v základných potravinách), jednak tým, že veľa vyspelej technológie už nemusí voziť zo Západu, vie to dodať Čína. Ale nejaké rozsiahle sankcie by ho mohli dosť poškodiť.
Na druhej strane USA jednoducho majú propagandistickú aj hospodársku prevahu.
Pri snahe chápať, čo sa deje, treba okrem strategických cieľov, ako vždy, chápať aj vnútropolitické motivácie. Američania majú celý rad domácich problémov (stagnácia reálnych príjmov strednej vrstvy pri obrovskom skoku v príjmoch ultrabohatých, etnické napätie, dramatický nárast bezdomovectva, kultúrne vojny...) a tie sa vždy dajú na určitý čas tlmiť, akokoľvek primitívne to znie, vytvorením obrazu silného zahraničného nepriateľa.
A v Rusku pre zmenu Putin tiež nie je všemocný, pri nejakom obraze slabosti by sa verejná mienka proti nemu vedela veľmi rýchlo obrátiť. Napriek tomu, čo sa hovorí o ňom a jeho silovikoch, on vôbec nie je silový autokrat, potrebuje podporu národa.
Základný problém je slabosť Európy. Väčšina európskych vlád je tak vo vleku špecifických amerických kruhov, že tu nie je dostatočne jednotný front na to, aby sme si urobili poriadok vo svojom okolí, sami.
Lebo táto kríza naozaj nie je na prospech Európy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5129 / 487 / 88 / 95 ]
Britská kráľovská rodina sa ešte nestihla vyhrabať z jedného škandálu a už na ňu udreli ďalšie dva.
Princ Andrew sa tento týždeň vykúpil z potupného trestného stíhania za niekdajší údajný sex za peniaze s mladistvou mimosúdnou dohodou s jeho údajnou niekdajšou obeťou.
Z médií tak aspoň čiastočne zmizne veľmi nepríjemný príbeh o jeho priateľstve s miliardárom a sexuálnym predátorom Epsteinom.
Mimochodom, ak už hovoríme o korupcii, práve táto systematizovaná korupcia amerického justičného systému by mala byť na jednom z prvých miest. Veľkej časti stíhaní sa viete vyhnúť tým, že obeti niečo zaplatíte. Niečo, čo v civilizovanej Európe nemáme.
(Druhá strana problému je, do akej miery je tento systém možno zneužívaný obeťami, ktoré nimi reálne nie sú, ale s šikovnými právnikmi môžu niekomu narobiť toľko nepríjemností, že aj nevinní sa radšej vykúpia.)
A tento víkend sa na svetlo sveta dostalo podozrenie, že jeden saudský miliardár si kúpil vysoké britské štátne vyznamenanie (Commander of British Empire) jednoducho tak, že dal nejaké peniaze jednej z nadácií Princa Charlesa. Jeho spolupracovníci potom zariadili vyznamenanie.
A v rovnaký deň sa do hľadáčika dostal aj tretí princ, jeho syn Harry. Ten sa síce vysťahoval do Ameriky, ale svoje britské konexie naďalej hojne využíva, teraz tak, že jedna z kráľovských nadácií začala propagovať firmu, pre ktorú princ robí (niežeby naozaj robil, naháňa im propagáciu).
Korupcia v britskej politike málokoho v Británii prekvapí, ale kráľovská rodina ostávala dlho takýchto škandálov ušetrená.
Aspoň verejne. Sám si spomínam, ako mi kedysi, keď som býval v Británii, tiež ponúkali pracovať na nejakom projekte zaštítenom niekým z kráľovskej rodiny, ktorý bol predovšetkým tunelom štátnych peňazí. Nejaký festival propagujúci multikultúru alebo niečo také. (Niežeby tam mňa nutne potrebovali, bola to súčasť balíka spolupráce, kde sme mali robiť aj na iných projektoch, s takou typickou skupinou ľudí, čo ryžovali na spájaní britského establišmentu s bohatými ľuďmi zo Saudskej Arábie, Pakistanu či Ruska. Ale odmietol som.)
Oveľa intenzívnejšie je to potom na pomedzí biznisu a politiky. Samozrejme, vedia to robiť často sofistikovanejšie v porovnaní s typickou kufríkovou korupciou napríklad na Slovensku (často, nie vždy!). Ak sa ľudia dobre poznajú, kamarát biznismen pomôže kamarátovi politikovi aj dávno potom, ako ten pomôže v úrade jemu. A dá mu dobre platené miesto v predstavenstve firmy. Tu už veľmi ťažko hovoriť o priamej korupcii. A pritom je to veľmi efektívne.
Samozrejme, v britskej politike aj biznise nájdete aj veľmi škrupulózne čestných ľudí. Ale aj príklady úplnej prehnitosti.
(Niektoré prípady sú také, že je vám doslova na zvracanie. Napríklad Jimmy Saville: tento pedofil za svoj život zneužil stovky detí, ale keďže mal veľmi vplyvných priateľov a sám bol šoubiznisovou hviezdou, prípady sa začali vyšetrovať až po jeho smrti, napriek tomu, že sa o jeho správaní všeobecne vedelo.)
Bohužiaľ, pri takýchto príkladoch korupcie niekde inde (a mohol by som rozprávať príklady z Nemecka, Belgicka..) máme u nás najmä dva typy reakcií. Obe zlé.
Tou prvou je poprieť to. Veď vyspelé západné demokracie sú nám príkladom, tam by hneď niekto skorumpovaný išiel do väzenia. A podobné naivné hlúposti, ktorým ale veríte, ak vaše jediné okno do sveta sú slovenské noviny.
Ale šťastnejší nie je ani druhý typ reakcie. No vidíte, kradne sa všade. Takže my by sme mali byť spokojní.
S tým rozhodne nesúhlasím. Korupcia JE veľký problém Slovenska. Aj korupcia duše (rôzne druhy zapredania), aj takáto, finančná.
Len sa nerieši, pretože ľudia sú posadnutí korupciou len v zmysle divadla. Jedných štve, že tie veľké peniaze, o ktorých sa hovorí, alebo vily a autá, nemajú oni. Ďalší príbehy o korupcii využívajú na hnevanie sa na celý svet politiky, alebo časti politiky, s tým, že to dokazuje, ako dobre by sme sa mali, keby nebolo hentej alebo tamtej strany. Je to tiež naivné a najmä impotentné.
Ale je to také príjemné teátro, pre mnohých. Bohužiaľ lacné, primitívne.
Štát potrebuje poriadok. A ľudí, ktorí vedia, čo treba budovať, a ako. Ak toto nebude, bude tu kade-tade aj korupcia (za hocijakej garnitúry, ona len zatiaľ vždy trochu zmenila formy a štruktúry) a predovšetkým to, na čo sa väčšina ľudí sťažuje: zlá infraštruktúra, nízke príjmy.
Nebolo by lepšie, keby sme sa venovali tomuto? A príbehy korupcie si čítali skôr z tej britskej alebo inej tlače?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4451 / 510 / 85 / 69 ]
- Proti rozširovaniu NATO na východ sa v 90. rokoch vyslovila elita americkej diplomacie a obrany. Vrátane mien ako George Kennan, Paul Nitze a Robert McNamara. To je doslova čo meno, to legenda, a žiadni slniečkári. Ak už nič iné, tak rozumný človek sa aspoň kvôli tomuto bude snažiť nad kontextom toho, čo sa aj dnes deje, zamyslieť.
- To, že ukrajinská kríza vypukla najmä kvôli zakrytiu vnútropolitických pomerov USA hovorí aj Jack F. Matlock. Ďalšia legenda: bol šéfom sovietskej sekcie amerického ministerstva zahraničia, poradcom prezidenta Reagana, aj posledným veľvyslancom USA v Sovietskom zväze. Ja už neviem, aká arogancia musí v človeku byť, aby si myslel, že sa medzinárodným vzťahom rozumie lepšie, ako títo ľudia (ktorí hovoria úplne slobodne, pretože ich neplatí ani obranný biznis, ani vláda) a všetkých, ktorí majú podobný názor ako Kennan, Nitze alebo Matlock označoval za tupcov a zbabelcov.
- NATO sa zmluvou Rusku pri svojom rozširovaní zaviazalo, že na území nových členských štátov nebude (ono, alebo členské štáty) budovať nové vojenské kapacity. Napriek tomu si USA začali budovať základne v Rumunsku a Bulharsku, neskôr v Poľsku.
- Spojené štáty od roku 2003 postupne vypovedali TRI kľúčové zmluvy na kontrolu zbrojenia: Dohodu o antibalistických zbraniach (ABM Treaty), Dohodu o jadrových zbraniach stredného doletu (Intermediate Range Nuclear Forces Treaty) a zmluvu Open Skies, na základe ktorej si členské štáty môžu preletmi kontrolovať návzájom svoje územia, aby vedeli, že druhá strana nerobí pripadne niečo nekalé (družice sú o niečo viac závislé napríklad od počasia).
- Rusko vždy nástojilo na tom, že nemôže dopustiť, aby sa Ukrajina stala akokoľvek nepriateľským územím. Dôvodov je veľa, rakety to odtiaľ majú na rýchly dostrel Moskvy, ľahko sa odtiaľ realizuje elektronická špionáž, aj možné sabotáže, nepríjemná by bola nepriateľská kontrola časti Čierneho mora (s kľúčovou úlohou Krymu), ľahko by sa odtiaľ v budúcnosti dalo ohrozovať územie Bieloruska, čo je ďalší krok bližšie k srdci Ruska.
- Prevrat na Ukrajine Rusko muselo vnímať ako znepokojujúci akt. Demonštrácie otvorene podporila americká vláda účasťou svojich predstaviteľov (a kto videl, ako ukrajinskí vojaci neskôr na Kryme kráčajú priamo do hlavní ruských vojakov s výkrikmi Amerika je s nami! chápe, aký to malo psychologický efekt. Rusi našťastie vtedy nestratili nervy.) Kľúčové v prevrate boli ultranacionalistické sily s dlhodobým napojením na americké služby (a len na okraj pripomeniem, že nikdy sa neobjasnila kľúčová situácia, ktorá viedla k úteku vtedajšieho prezidenta z Kyjeva, streľba, po ktorej zahynuli desiatky ľudí - pričom bola vedená z budovy na strane povstalcov). Prezidenta odstránili úplne neústavne parlament ho proste zbavil funkcie, aj keď na to nemal dosť hlasov. A novú vládu schvaľovala americká štátna tajomníčka, ktorá si s ich veľvyslancom v telefonáte zachytenom ruskými službami prechádzala zoznam nominantov, v známom rozhovore Fuck the EU.)
- Obyvateľstvo východnej a južnej Ukrajiny, ktorého práva na používanie svojho jazyka Kyjev tvrdo potláča, vníma Rusko nielen ako možného garanta svojich práv, ale aj fyzického ochrancu: stačí spomenúť na masakre na východe a v Odese po Majdane.
- Pochopenie pre dnešnú ruskú pozíciu vyslovili napríklad aj nemeckí generáli: šéf námorníctva Kay-Achim Schönbach, ktorý kvôli tomu odstúpil a bývalý šéf genrálneho štábu a velenia NATO Harald Kujat (!!!).
A teraz sa znovu opýtam: ako arogantný alebo hlúpy, alebo oboje, musí niekto byť, aby aj nemeckú generalitu, aj americkú elitu spláchol do záchoda a s takým typickým vychytralo-neurotickým postojom opakoval pár klišé a všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia, označil za hlupákov, putinofilov, obete hybridnej vojny, a podobne?
A mimochodom, dôvod, prečo toto píšem, nie je, že mi za to Kremeľ platí (aspoň teda zatiaľ neposlali ani kubík plynu, žgrloši), ani preto, že by som mal nad posteľou ikonu s podobizňou Putina, a dokonca ani preto, aby som si tým cynicky naháňal popularitu ? (jeden post s dvoma odsekmi o zavraždenom gen. Lučanskom!! by priniesol dvadsaťkrát toľko interakcií, ako toto, a jedno minútové video o tom, ako pôjdeme na Matoviča, by bol stonásobok).
Píšem to proste preto, že mi prekáža to doslova more propagandy, čo tu je všade naokolo. Akokoľvek je ťažké to niekomu pochopiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4405 / 434 / 26 / 107 ]
Ukrajinský prezident nesklamal. Na konferencii v Mníchove mal prejav, v ktorom sa dosť tvrdo navážal do západných krajín, že veľa pre Ukrajinu nerobia. Požadoval najmä viac peňazí.
A vyhlásil, že Ukrajina sa už necíti viazaná žiadnym z článkov Budapešťského dohovoru. Inými slovami, že si vyhradzuje právo znovu získať jadrové zbrane.
Samozrejme, že išlo o prejav politického zelenáča (nie je neriadená strela v štýle Matoviča, ale vzdialene sa to podobalo). Nie veľmi dipomatický prejav, ktorý by mu aj u západných krajín (presnejšie, ich verejnej mienky) mal potenciál skôr uškodiť.
Ale, keďže žijeme v dobe, v akej žijeme, len málo západných periodík o tomto vôbec informovalo.
To je vlastne na celej veci to najzaujímavejšie (samotná vyhrážka bola planá, nikto by to Ukrajine nedovolil). Ako veľmi, veľmi, veľmi selektívne sa v tieto dni informácie podávajú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 909 / 478 / 55 / 80 ]
Toto je ten slávny stôl, ktorý dnes v správach možno vidieť v inom uhle: Putin sedi s Macronom alebo Scholzom každý za iným koncom, čo najďalej od seba.
My sme kedysi takto rokovali ešte v normálnom formáte.
Bol to dosť vyčerpávajúci deň, pretože zahŕňal stretnutie so šéfstvom Dumy (na ďalšom snímku), návštevu na ministerstve hospodárstva, stretnutie v úzkom kruhu u premiéra, potom toto dlhé rokovanie v širšom formáte v Kremli. A ešte stretnutie slovenských a ruských podnikateľov, potom odlet späť.
Pre mňa to bola úspešná cesta, lebo Putin v spolupráci so šéfstvom Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne vyriešil môj problém.
Potreboval som ukončiť neúspešný projekt Cyklotrónového centra. Išlo o taký typický slovenský bordel, začínajúci veľkými víziami a končiaci chaosom: ešte za Mečiarovej vlády sa dohodli dodávky zariadenia, z ktorého sa malo v Bratislave postaviť supermoderné centrum pre nukleárnu medicínu.
Bohužiaľ, v projekte sa síce utopili veľké peniaze na budovu, ale samotné zostavovanie kľúčového zariadenia sa dostávalo do čoraz väčších problémov.
V roku 2015 už bolo roky jasné, že to celé nikto nevie dať zmysluplne dokopy, a v podstate by sa to bez dodatočných masívnych investícií dokopy ani dať nedalo. Ale nikomu sa projekt nechcelo papierovo ukončiť, pretože to bolo komplikované. Keďže som na ministerstve celkovo upratoval, chcel som vyriešiť aj toto. Hlavný problém: v Dubne nám skladovali ústrednú časť cyklotrónu, v účtovnej hodnote za desiatky miliónov eur, a za uskladnenie sme museli platiť.
Predať sa im to nedalo, lebo zariadenie ako celok nepotrebovali, maximálne z neho mohli použiť nejaké súčiastky. Tak sme dohodli, že im to fakticky darujeme a Ruská federácia nám na výmenu zaplatí pobyty vedeckých pracovníkov u nich.
Putin sľúbil, že to celé zastreší. Tak sa aj stalo a celý dlhoročný prúser som tak úspešne spláchol.
Samozrejme, toto bola len malá časť rokovaní (podstatné veci som už predtým dohodol s Dubnou, Putin na to len kývol).
S politikmi zo svetovej scény sa stretávam v podstate celý dospelý život. S Blairom som sa videl, keď ešte nebol premiérom. S Macronom som spoločne na pôde OECD viedol jeden seminár ešte predtým, ako sa stal prezidentom.
V Bruseli, kde som jeden čas pracoval, som na recepcii po seminári sem-tam úspešne ukradol posledný sendvič spred nosa, napríklad, guvernérovi kanadskej centrálnej banky alebo niektorému z eurokomisárov. Už v 90. rokoch som sa často našiel za jedným stolom s rakúskymi politikmi alebo aj tureckými generálmi.
Aj preto, ak to celkovo porovnávam, musím povedať, že vedenie Ruskej federácie (vrátane Putina, ale nie je to len on) pôsobilo veľmi profesionálne a vecne.
Obraz, podľa ktorého je to skupina ľudí odtrhnutá od života, žijúca v nejakých imperiálnych snoch alebo paranoji, je čistou propagandou.
To isté platí pre stretnutia s ľuďmi z ruského biznisu alebo diplomacie. Iste, keď si zapnete ruskú televíziu, narazíte aj na programy, kde vystupujú pomerne primitívne nacionalistické figúrky v štýle Žirinovského. Lebo časť populácie takú zábavu chce. Nájdete to aj v USA či v konzervatívnej časti britských médií.
Ale rozhodne si netreba predstavovať, že sa takto správajú aj tí reálne vplyvní ľudia v Moskve.
A už vôbec nezmyslom sú predstavy o tom, ako len nenávidia a chcú poškodiť Západ. Správajú sa racionálne, reagujú na hrozby pre štát či pre vládu, a v zásade celé ich snaženie má jeden dominantný cieľ: zabezpečiť Rusku stabilitu. Ak majú z niečoho paranoju, tak je to obraz Brežnevovských rokov stagnácie spojenej so zničujúcimi vojenskými výdavkami, alebo, ešte horšie, všeobecný chaos 90. rokov.
Ani nehovorím o tom, že dominantná časť ruského biznisu či inteligencie je dnes tak vysoko kozmopolitná, že si len veľmi ťažko vie predstaviť izoláciu.
Preto Rusi potrebujú ako celkovú stabilitu v Európe, kam smeruje významná časť ich vývozu, tak vojenskú a politickú stabilitu pri svojich hraniciach.
Reagujú vtedy, keď je tá narušená, nie naopak. Vtedy, keď sa vytvára nejaká potenciálna hrozba pre Ruskú federáciu.
Všetko ostatné je propaganda druhej strany.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4147 / 484 / 48 / 41 ]
Na konci dlhého televízneho prejavu potvrdil, čo sa čakalo už od rána: Rusko uzná dve separatistické republiky na východe Ukrajiny.
Vo veľmi dlhom prejave ruský prezident dosť podrobne opisoval, ako si západné sily už dnes budujú inštalácie na území Ukrajiny. A najmä podčiarkol, prečo Rusko nemôže v žiadnom prípade nechať tak, aby sa z Ukrajiny stalo nepriateľské teritórium.
Treba veriť, že každé férové médium tento prejav ZVEREJNÍ. Tak, aby si každý mohol urobiť svoj obraz. Takisto by sa žiadalo, aby každé férové médium spravilo factchecking, aby som použil taký populárny výraz, toho, čo Putin hovoril. O konkrétnych inštaláciach na Ukrajine, o spôsobnostiach rakiet Tomahawk, atď. Pretože dnes je to naozaj tak, akoby jeden sused tvrdil druhému, že je jeho suverénne právo na svojom pozemku zhromažďovať zbrane a na toho druhého mieriť.
Nedošlo k žiadnej invázii. Rusko len urobilo ďalší krok v tlaku na to, aby dostalo garancie svojej bezpečnosti.
Čo treba urobiť? Je to úplne jednoduchá odpoveď: dať tie garancie. Zaviazať sa, že vo východnej Európe sa nebudú rozmiestňovať rakety schopné zasiahnuť Rusko nečakaným úderom - výhovorky, ako ide o obranu proti Iránu sú naozaj ako pre malé deti.
Zaviazať sa k tomu, aby si Rusko a NATO vzájomne mohli kontrolovať svoje územia s cieľom nedopustiť, aby si jedna strana mohla inštalovať niečo, čo sa dá použiť pri útokoch na druhú stranu.
A zaviazať sa, že sa nebude rozširovať NATO. Reči o tom, aká je to čisto obranná aliancia sú prázdne už od akcie v Juhoslávii a v Afganistane. Takisto odvtedy, čo sa za člena prijalo Albánsko. Čím taká krajina asi tak aliancii môže prispieť? A pred čím potrebuje mohutnú obranu NATO?
Aký iný dôvod to malo, okrem toho, že USA potrebujú pod dáždnikom NATO rozširovať teritóriá, kde si potom budú stavať letiská, alebo tvoriť ďalšie inštalácie?
Západ takisto musí uznať práva ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine.
Toto naozaj nie je spor rusofilov a prozápadných síl. Je to čisto racionálna otázka. Otázka, či potrebujeme pokračovať v tejto konfliktnej situácii, alebo, či si my v Európe vieme povedať, že treba zostaviť taký systém kolektívnej bezpečnosti, aby sme vedeli spolunažívať v mieri.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2284 / 2000 / 268 / 420 ]
Čo nám priniesli slovenské médiá?
Napríklad článok Petry Procházkovej (a nejakého neznámeho ďalšieho človeka), s pár krátkymi odsekmi toho prejavu a dlhými časťami textu, kde sa čitateľovi vysvetľuje ako prejav, ktorý nikomu neukázali, treba čítať. Ani len link tam nie je.
To médium kleslo na takú úroveň zúfalosti, že jednoducho bez začervenania nedá originál, ale propagandistickú interpretáciu.
A hneď k nemu vydá aj článok notorického klamára Andreja Bána, ktorý okrem iných hlúpostí už po x-tý krát opakuje fakt, ktorý existuje len v hlave Andreja Bána. V snahe tvrdiť, že odtrhnutie Krymu (či Donbasu a Luhanska) nemožno porovnávať s odtrhnutím Kosova.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu údajne odobril osamostatnenie Kosova poukázaním na to, že v provincii predtým Srbi na kosovských Albáncoch páchali genocídu.
Nie je to vôbec pravda. Súd explicitne povedal, že vnútropolitickými podmienkami v provincii sa nebude zaoberať, a konštatoval len to, že samotný akt vzniku nového štátneho útvaru nie je porušením medzinárodného práva, a tiež, že na tento nález nemá vplyv to, akým postupom z hľadiska vyhlásenia k tomu došlo. (Nielenže súd o žiadnej genocíde nehovoril, žiadna sa tam nepáchala.)
A. Bána som osobne kedysi upozornil, že šíri zjavný nezmysel. Viackrát som na to verejne poukázal na fórach, ktoré sledujú aj jeho kolegovia v denníku. Žiadna reakcia. Oni jednoducho kategórie pravdy a nepravdy aplikujú tak, že nepravda je len to, čo šíri niekto, kto nemá správny názor.
Človek kaviarne sa nepýta je toto pravda?. Ale: vybral som si názor a stranu. Ako môžem dokázať, že tí oproti nehovoria pravdu?.
A nepýta sa ako môžem nájsť nejaký zdroj, z ktorého sa viac dozviem?, ale ako môžem nájsť niekoho, kto je taký hlúpy, že oproti nemu vyniknem? Ako to urobiť čo najefektnejšie?.
A v zásade nielen, že by mal problém pochopiť, čo som práve povedal, ale ho tie možné rozpory ani nezaujímajú.
Ironicky by sa žiadalo povedať, že Goebbels by bol hrdý. Ale to bol aspoň profesionál. Toto sú zúfalí amatéri, hysterické iskričky, ktoré nie sú schopné baviť sa o faktoch. Jedoducho, byť dospelými.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2226 / 700 / 77 / 115 ]
Finančné trhy.
Po včerajšom dramatickom vyostrení situácie trhy reagovali poklesom, ale všetky hlavné indexy sú vyššie, ako boli pred rokom. Dokonca aj nemecký DAX.
Od novembra trhy reagujú oveľa výraznejšie na správy o pripravovaných aktivitách centrálnych bánk, ako na príbehy o tom, ako vraj ide Putin obsadiť Kyjev. Pritom veľká vojna na Ukrajine, s potenciálom na prerušenie dodávok plynu a surovín, s výrazným nárastom cien energií, by väčšinou európskych ekonomík zamávala riadne.
Ale, zjavne, investori neveria, že niečo také sa ide udiať. Mapky so šípkami o tom, kadiaľ vraj Putin povedie útoky do srdca Ukrajiny, sú smerované na trochu menej informované obecenstvo, na zvyšok populácie.
Burzoví hráči dramatické správy spravodajských služieb berú s rezervou.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 842 / 336 / 55 / 42 ]
- Západ na Rusko uvalil sankcie, ktoré sú mimoriadne mäkké. Poslanci Dumy, ktorí zahlasovali za uznanie nezávislosti Luhanska a Donecka a niekoľko ďalších osôb nebude môcť cestovať za turistikou do USA a EÚ a nebudú tu môcť narábať s majetkom (asi len málokto z toho zoznamu v tejto chvíli v daných krajinách niečo vlastní a cestovanie sa bude môcť vždy dať skryť pod diplomatickú cestu). Niektoré ruské finančné inštitúcie nebudú môcť predávať dlhopisy na americkom a únijnom trhu (týka sa to v tejto chvíli de facto aj ruských štátnych dlhopisov), čo je síce komplikácia, ale nie veľká (jednak si Rusi v pohode požičajú v Ázii, jednak môžu pre zmenu oni prestať platiť doterajším veriteľom, a hlavne si požičiavať veľmi nepotrebujú). Plus, Nemci pozastavili schvaľovanie plynovodu Nord Stream 2, ale to už platilo tak či tak a plynovodu sa určite dlhodobo nevzdajú. Ani sa to nesnažia tvrdiť. Svojím spôsobom najväčšou správou ostatných 24 hodín by malo byť, že napriek veľmi silným rečiam Západ na Rusko udrel značne symbolicky.
- Trhy nepredpokladajú veľkú vojnu. Aj keď eskalácia vyvolala pokles, prirodzene najmä v Nemecku, všetky hlavné akciové indexy sú vyššie, ako boli pred rokom, dokonca aj nemecký.
- Ešte stále je priestor na uchovanie Donecka a Luhanska ako súčasti Ukrajiny. To bude platiť až do momentu, kým ich Rusko oficiálne neanektuje a všimnime si, že na rozdiel od Krymu, kde sa od začiatku dávalo najavo, že ten sa pričlení k Rusku, tu to neplatí. To je priestor, ktorý Rusi stále nechávali otvorený pre vyjednávania.
- Ukrajinská vláda síce vyhlásila nejakú symbolickú mobilizáciu, ale v zásade nerobí nič, ani vojensky, ani politicky. Otázka je, čo celá kríza urobí vnútropoliticky. Zelenskyj bol zvolený ako posol mieru, to bol jeho veľký sľub, ale mier nepriniesol a jeho pozícia sa asi dosť oslabí. Ukrajina je zjavne v tejto chvíli ten, kto v celej kríze stráca zďaleka najviac, otázka, čo to urobí s oligarchami, s rozhodujúcimi politickými silami a s voličmi.
- Rusko vyčkáva, čo si teraz dohodne Západ, teda Spojené štáty, Nemecko a Francúzsko. Má aj čo ponúknuť (návrat oboch území), aj kde pritlačiť: údery v okolí území, ktoré sú pod kontrolou separatistov a Ruska teraz (na čo si vytvorili predpolie aj tým, že uznali nezávislosť oboch celkoch v ich oficálnej celistvosti, teda vrátane území teraz pod kontrolou Ukrajiny), prípadne, pri provokáciach, aj limitované údery na ukrajinské vojenské inštalácie inde.
Kríza je teda stále riešiteľná. Ohľadom riešenia treba vedieť len dve kľúčové veci:
- v roku 1962 išli USA na hranu jadrovej vojny, aby dostali z Kuby sovietske rakety. Je také ťažké v tomto kontexte pochopiť, o čo ide Rusku dnes? Aj vzhľadom na to, že USA už vypovedali tri kľúčové zmluvy o kontrole zbrojenia a napriek písomnému záväzku si od roku 2005 stále budujú nové inštalácie vo východnej Európe, vrátane komponentu protiraketovej obrany? pričom kľúčové slovo je tu rakety?
- na Donbase zahynulo pred terajšou intervenciou Ruska viac ľudí, ako zahynulo v Kosove pred tým, ako ho NATO vytrhlo z Juhoslávie (na Donbase je počet obetí okolo 13 tisíc, v prípade Kosova je sporných niekoľko desiatok obetí, kde nie je isté, či boli civilné, alebo či išlo o bojovníkov UCK). Naozaj bolo prijateľné tento konflikt nechať pokračovať? A naozaj je možné hovoriť o ochrane kultúrnych práv menšín všade v Európe, ale povedať, že pre Ukrajinu to neplatí? A vláda môže obrovskej časti svojho obyvateľstva (30 percent uvádza ruštinu ako rodný jazyk) upierať úplne základné práva? Pripomínam, zákon o vzdelávaní ruší ruskojazyčné stredné školy, a médiá môžu v ruštine vychádzať len, ak budú mať všetko zároveň preložené do ukrajinčiny.
Konflikt skončí, akonáhle Rusko dostane písomné garancie, že sa na území Ukrajiny nebudú budovať niektoré inštalácie, najmä rakety schopné Rusko poškodiť nečakaným úderom, a že sa Ukrajina nestane členom NATO, ktoré už dávno nie je len obranným spoločenstvom. (Rusko sa nikdy nevyslovilo proti tomu, aby sa Ukrajina nemohla stať členom iného systému kolektívnej obrany a kolektívnej bezpečnosti.)
A prijme sa systém garantujúci primeranú, európsky štandardnú ochranu menšín, aj európsky štandardné samosprávne usporiadanie.
To, že sa namiesto riešenia európska politická scéna doslova zamkla v opakovaní pár frází a že v zásade prenechala väčšinu iniciatívy USA, je bolestivé vidieť. Doplatia na to najmä Ukrajinci, o ktorých dobro údajne všetkým ostatným ide.
A z hľadiska samotnej Európy je to celé dosť neracionálne a sebapoškodzujúce.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4613 / 428 / 24 / 66 ]
Ani dnes sa nenaplnili predpovede západných spravodajských služieb o tom, ako sa Rusko chystá obsadiť Ukrajinu. Stačí si pozrieť mapku, ktorá sa tu týždne predstavuje cez médiá, ako Rusi povedú niekoľkonásobný úder do srdca krajiny, vrátane obsadenia Kyjeva. Deje sa to?
To, čo sa zatiaľ podľa všetkých dostupných správ naopak deje, sú také údery, ktoré majú zničiť kľúčové prvky vojenskej infraštruktúry Ukrajiny.
(Mimochodom, sú takí, ktorí tvrdia, že sa nenapľňajú moje predpovede. Stačí si prejsť moje posty, vždy to bolo to isté: okupácia krajiny Ruskom nedáva zmysel, lokalizované údery, hoci sa im Rusi budú snažiť vyhnúť, vylúčené nie sú.)
To neznamená, že situácia nie je vážna. Ukrajine treba vyjadriť solidaritu, veď pre národ to naozaj nie je ľahké. A Európska únia by mala okamžite schváliť rôzne formy pomoci, predovšetkým, také, ktoré reálne pomôžu ľuďom tam.
Napadnutie Ukrajiny treba tiež vo všeobecnosti odsúdiť, agresia je agresia. To treba dať najavo.
Ale stále platí: táto kríza je vojensky prísne lokalizovaná a vôbec k nej nemuselo dôjsť. Vyhrážanie sa neskúseného prezidenta Zelenského v Mníchove o tom, že Ukrajina sa môže pokúsiť získať jadrové zbrane, bolo niečo neuveriteľne hlúpe. A ruská propaganda to masívne využíva.
Toto sú presne historické momenty, ktoré si žiadajú, aby na kľúčových postoch boli príčetní ľudia. Namiesto toho západní politici úplne nezodpovedne opakovali rôzne klišé, a Zelenskyj to len zaklincoval. Rusi starostlivo dopredu vždy signalizovali, že majú pripravený ďalší eskalačný krok, ak sa nevyjde v ústrety ich bezpečnostným požiadavkam.
Dnes teda došlo aj na údery. V prvé hodiny je to typická hmla vojny, ráno médiá kričali, že už to začalo v štýle, akoby pred Kyjevom stáli tanky a Rusi vrthávali do krajiny z troch strán. Ako sa hmla čistí, nepotvrdilo sa to.
Došlo na raketové a letecké údery, a operácie v pohraničných oblastiach. Stále je to rozsahom niekoľkonásobne menšia intenzita oproti tomu, čo sa dialo Srbom v roku 1999 (nálety po celom území Srbska, na mosty, na televíznu stanicu, na strojársku fabriku, atď.). Naozaj to treba jednoducho vidieť v perspektíve, aj tejto.
A dúfať, že teraz sa už konečne začne seriózne rokovať.
Samozrejme, Ukrajincom treba ľudsky vyjadrovať podporu. A, znovu opakujem, európske vlády by mali poskytnúť aj výraznú materiálnu pomoc.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2414 / 756 / 251 / 139 ]
Ukrajinský prezident sa opäť posťažoval, že Ukrajinu všetci nechali tak, aby sama čelila agresii. Ale je to len do značnej miery prirodzený koniec veľmi problematického vývoja.
Ukrajina mala vždy katastrofálnu politiku. Nejde len o ich povestné bitky v parlamente, ale najmä o to, do akej miery tamojšie pomery ovládali a ovládajú oligarchovia. Tí si preskupovali sily, ako sa im hodilo, a ich bábky boli často buď veľmi cynické alebo veľmi neprofesionálne.
Po roku 2014, ktorý mal priniesť demokratizáciu, sa to nezlepšilo. Naopak, zhoršilo.
Dovtedy najväčšiu stranu, Stranu regiónov, noví páni doslova rozohnali zvláštnymi metódami. Kriminalizáciou: v jeden moment napríklad polícia začala stíhať naraz 24 poslancov tejto a komunistickej strany za rozvracanie štátu (za to, že sa stretli s vtedajším predsedom ruského parlamentu).
A fyzickými útokmi: orgány nechali davy, aby poslancov tejto strany pred parlamentom fyzicky napádali (napríklad známe obrázky, ako ľud hádže poslancov do smetných košov). Zo strany nakoniec nič neostalo.
Druhú tradičnú stranu, komunistickú, začali ničiť podobnými metódami, ale potom ju dokonca jednoducho úradne zakázali.
Bez týchto dvoch strán už ale politická scéna vyzerala úplne inak.
V neposlednom rade pomohlo to, že Donbas nevolil.
Navyše, ohľadom legality ostatných parlamentných volieb, ktoré prezident ohlásil hneď po nástupe do úradu, existujú pochybnosti (aj keď ich ústavný súd nakoniec predsa len odobril).
A, znovu pripomeniem, aj samotné prevzatie moci v roku 2014 prebehlo protiústavne. Skladanie novej vlády navyše koordinovalo americké veľvyslanectvo (a Američania sa ani trochu o tento vplyv nehodlali deliť, ako sa to aj odrazilo v slávnom výroku Fuck the EU).
Na toto všetko narážali ruskí predstavitelia, keď sa sťažovali, že krajinu zachvátili sily riadené zvonku, nelegitímne a v niečom nelegálne.
Najhoršie na tom všetkom ale bolo, ako boli ukrajinskí predstavitelia huckaní do silových postojov, a armáda rýchlo vyzbrojovaná zvonku.
Áno, pretože tí, čo ju huckali, v podstate nič neriskovali. Všetky možné riziká niesla samotná Ukrajina.
A tak to aj dopadlo. V tomto zmysel je to naozaj tragédia historických rozmerov.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2314 / 593 / 83 / 136 ]
Bez ohľadu na to, že ruskej armáde sa zatiaľ podľa všetkého darí viesť operácie bez masových strát na životoch
Uvídíme, či ruské vojská pritiahnu ku Kyjevu alebo nie, ale musím povedať, že som sa mýlil v odhade, kam až bude ochotné ruské vedenie zájsť.
To, že dôjde až na takýto rozsah agresie, som si nemyslel. Áno, mýlil som sa.
Po celom svete sa teraz budú na Rusko pozerať ako na agresívny štát, nemyslím si, že Putin nájde veľa pochopenia. Obzvlášť otrasná je situácia na Ukrajine pre nás v Európe.
Aj keď zároveň je smutné vidieť dohadovanie sa o sankciách, ale málo o tom, čo idú európske krajiny urobiť, aby sa pomohlo Ukrajincom samotným.
Zároveň sa podľa mňa potvrdí, aké nezmyselné boli reči o tom, aká je vraj veľká časť Slovákov nekriticky putinofilná. Aspoň z toho, čo zachytávam, vidno, že aj ľudia, ktorí majú pozitívny vzťah k dnešného Rusku a nemali problém s Putinom, sú skôr nahnevaní, že sa Rusko stalo otvoreným agresorom.
O tom, že ku konfliktu vôbec nemuselo prísť, som presvedčený. Aj keď slová ruskej strany o genocíde na Donbase, ktoré dnes počuť, či tie o nacistickom režime sú typicky propagandistickou hlúposťou, Rusko oprávnene hovorilo o prevrate v roku 2014 aj o tom, akými hlboko nedemokratickými metódami sa kyjevský režim udržiaval a udržiava pri moci.
Podobne bolo neuveriteľne hlúpe ešte aj na poslednú chvíľu prilievať olej do ohňa demonštratívnym posielaním zbraní na Ukrajinu (akú schopnosť niečo meniť to malo dnes jasne vidíme). A hlúpe bolo nereflektovať na to, čo Rusko hovorilo o svojom pocite ohrozenia.
Ale strašné je aj zájsť až tak ďaleko, že sa dnes ľudia v Kyjeve musia triasť, k čomu môže v najbližších hodinách dôjsť a v niektorých oblastiach to majú ešte horšie.
Dnes sú asi z hľadiska väčšiny ľudí aj u nás sympatie predovšetkým na strane obliehaných Ukrajincov, a je to pochopiteľné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1959 / 268 / 216 / 14 ]
Ten rozdielny prístup doslova bije do očí. Vojna na Donbase doteraz viedla k 13 tisícom mŕtvych a 1,6 miliónu utečencov, z ktorých polovica skončila za hranicami Ukrajiny, v Rusku.
To sú otrasné čísla. A dialo sa to všetko v susednej krajine, aj keď stovky kilometrov ďaleko. Ale aké bolo mediálne pokrytie? Pomerne sterilné.
Ukazoval nám niekto obrázky obrovských kolón tých utečencov? Nie, veď to boli len Rusi, alebo ruskojazyční ľudia. Koho by zaujímali.
Ak informácie prichádzali, boli to takmer vždy údaje, strohé. Minimum príbehov ľudí - a keď, tak sa to podávalo tak, že zle žijú tí ľudia v pár pohraničných obciach. Skutočný obraz, celú škálu katastrofy, podával málokto.
Alebo: bombardovanie NATO v Juhoslávii smerovalo na veľa civilných cielov (mosty, strojárska fabrika, televízna veža). Zomrelo 500-1200 civilov (údaje sa rozchádzajú, srbská vláda dokonca uvádza aj viac) a niečo vyše tisíc príslušníkov juhoslovanských ozbrojených síl.
Bombardoval nás niekto spravodajstvom zvnútra Srbska? Ako pôsobí na ľudí, keď hore hrmia lietadlá a počuť výbuchy? Nie, ak sa niečo objavilo, tak len na pár sekúnd, možno záber zničeného mosta, a bez tej emocionálnej stránky.
Z Ukrajiny, naopak, prinášajú médiá fotografie aj každého krvavého obväzu, aj napätej tváre.
Ten rozdiel musí byť každému príčetnému človeku úplne zrejmý. A ja nehovorím, aby sa neukazovali tie veci z Ukrajiny, ja sa pýtam, prečo sa rovnako nezobrazovali zvnútra Juhoslávie, Iraku pri náletoch, Sýrie pri amerických raketových úderoch, z Donbasu?
Rovnako sa človek môže opýtať, kde bolo kritické spravodajstvo o Ukrajine? O oligarchovi stojacom za Zelenským aj neonacistickým bataliónom Azov, ktorého bez problémov vidíte veľmi vulgárne niekomu nadávať - ak pozeráte ruské kanály. Na Západe je to len kontroverzný človek.
Bohužiaľ, je to tak, že ak chce človek ako tak objektívne informácie, nemá inú možnosť, ako sledovať celú škálu médií. Vrátane ruských - tie síce majú svoju propagandu, ale zase prinášajú veľa vecí, ktoré mnohé iné nedávajú.
Pred týmto konfliktom tu už dávno bola informačná vojna. A bola veľmi tvrdá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2148 / 1400 / 148 / 516 ]
Opäť uznávam, mýlil som sa. Naozaj mi bolo ťažké uveriť, že by ruské sily išli až tak ďaleko, ako pokúsiť sa priamo zachvátiť centrum Kyjeva. V tejto chvíli minimálne ukazujú, že sú pripravení to urobiť.
Postupujú opatrne, takže civilné obete sú podľa dostupných informácií nízke. Napriek tomu je to v tejto chvíli už vojna jedného veľkého európskeho štátu proti druhému, ťažko to nazvať inak.
Na obraze Ruska, aj prezidenta Putina osobne sa to podpíše dosť dramaticky.
Bohužiaľ, aj v tieto hodiny sa aj na druhej strane dejú veci, ktoré jednoducho ťažko pochopiť. Prezident Biden ohlásil vojenskú pomoc (!) v objeme 350 miliónov USD. Teraz, keď má Ukrajina vojnu z veľkej časti prehratú, a ďalší odpor by viedol k tragicky vysokým čislam obetí.
A rozum ostáva stať nad tým, ako ukrajinské ministerstvo obrany vyzýva civilov, aby si pripravili zápaľné flaše, ktoré budú hádzať na ruské tanky. A v niektorých štvrtiach podľa všetkého začali civillom rozdávať zbrane. To je naozaj bláznivé.
Samozrejme, tieto dni vidíme aj intenzívnu propagandu. Pri bombardovaní Juhoslávie ani neskôr útokoch na Donbas sme nevideli zďaleka také obrovské úsilie médií západných krajín ukázať obete alebo psychologický dopad vojny na civiliov, ako to vidíme teraz.
To je pravda. Ale fakt je, že tie obete sú v tejto chvíli ukrajinské a že, z útoku z hľadiska nášho kontitentu mrazí. Dúfajme, že to celé skončí čo najskôr.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1461 / 463 / 129 / 51 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 154 / 647 / 150 / 104 ]
Napriek všetkým tým príbehom o údajne úžasne výkonných ruských trollovacích farmách, ktoré dokážu ovplyvniť voľby v USA, sú dnes Rusi komunikačne úplne prevalcovaní.
Naplno prehrávajú aj na úrovni médií, aj na sociálnych sieťach, ktoré sú plné rôznych hoaxov, ktoré ale ľudia zúrivo zdieľajú:
- Väčšina z nás už počula príbeh o tom, ako hrdinskí ukrajinskí pohraničníci niekam poslali ruskú loď, ktorá ich potom bombardovaním zabila. Zelenskyj dramaticky oznámil, ako všetci posmrtne dostanú vyznamenanie, ukrajinský veľvyslanec vo francúzskom senáte poprosil o minútu ticha za padlých hrdinov. Rusi síce protestovali, že príbeh nie je pravdivý, ale nebolo im to nič platné. Až po dvoch dňoch potom ukrajinská strana oficiálne uznala, že tí trinásti sú podľa všetkého živí. Ale koho zaujímajú korekcie? Väčšina ľudí si zapamätá originálny príbeh.
- Veľa ľudí a médií tiež zdieľalo video ruského tanku, ktorý naschvál prešiel auto ukrajinského dôchodcu. Pritom v prvej sekunde vidíte, že nejde o tank, ale raketový komplex (Strela 10), a to, žeby si to ten osamelo, bez ochrany, šinul ulicami nepriateľského mesta, je dosť málo pravdepodobné. (Nie je vylúčené, že sa to stalo, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že ukrajinský vodič šinúci sa zaujať bojové postavenie na kraji mesta cestou takto nezvládol riadenie.)
- Hoaxovými videami, ktoré ľudia zdieľajú ako pravdivé, je úplne zaplavený Twitter. V diskusii priložím link na článok vo francúzskej tlači, ktorý rozoberá celý rad takýchto videí. To, čo sa vydáva za prelet ruskej stíhačky nad Kyjevom, je v skutočnosti záber z Moskvy dva roky dozadu, to, čo má byť zásah paneláku v Kyjeve, je výbuch plynu v nejakom čínskom meste, ďalšie virálne video v skutočnosti ani nie je z reálu, ale z počítačovej hry War Thunder. Atď. Video ukazujúce ako ukrajinská stíhačka údajne trafila ruský stroj Su-35 je vytvorené z leteckého simulátora DCS - tento hoax zdieľal dokonca Twitter účet samotného ukrajinského ministerstva obrany.
Niektoré z tých hoaxov sú na prvý pohľad viac, niektoré menej dôveryhodné. Ale ľudia ich všetky zdieľajú s obrovskou intenzitou.
Navyše, Rusi sú čoraz viac natvrdo vypnutí. Web ruského Prvého kanála (hlavná TV stanica krajiny) je už dva dni vyblokovaný. Veľké problémy má aj web agentúry ITAR TASS. Prekvapivo vcelku hladko zatiaľ ide web RT.com. Na druhej strane ich kanál postupne vyraďujú zo svojej ponuky provideri aj káblovky, chystá sa európske blokovanie.
A tak si síce môžete pozerať davy znepokojených ľudí v kyjevskom metre, ale už sa k vám nedostanú obrázky davov ľudí čakajúcich na vodu v Donecku (veľká časť mesta je bez vody). Dozvedáte sa aj o útokoch, ktoré nikdy neprebehli (napr. až po mnohých hodinách dementované údajné vylodenie Rusov v Odese), ale nič o tom, čo robí ukrajinská armáda a poloarmádne batalióny na východe.
Samozrejme, videá a články sú len materiál, podstatná je psychológia. A tá je taká, že veľa ľudí pravda nijako nezaujíma. Aj vojna je pre nich niečo ako futbalový zápas alebo reality šou, potrebujú si vybrať stranu a tej za každých okolností fandiť.
A tak vás pokojne niekto presviedča o tom, že ruské televízie klamú a tvrdia, že operácie prebiehajú len na Donbase, hoci každý si na RT.com môže za dve minúty nájsť príspevky z minulého týždňa, ktoré hovoria o obsadzovaní letiska pri Kyjeve, výbuchoch na predmestí a podobne. (V tomto sú ruská a západná propaganda zrkadlovým obrazom, Západ manipulujúco takmer nič nehovorí o bojoch na Donbase, maximálne niečo z vedľajšieho Charkova, Rusi sa viac zameriavajú na ne. Ale netvrdia, že sa nič nedeje v Kyjeve či pri Kryme.)
Ešte raz: máte ľudí, ktorí si neoveria úplne jednoduchú informáciu a sú ochotní vám tvrdiť, čo hovorí ruská televízia, ktorú ani nepozerajú.
Medzitým si zdieľajú úplne bizarné historické memečká o tom, koho Rusi v minulosti údajne napadli, ktoré sú z 90 percent čistá hlúposť.
Prečo? Z rovnakých dôvodov, ako sa niekto dá k jehovistom, ďalší ku skinheadom, tretí k hnutiu Hare Krišna. Ľudia majú v živote prázdno, chcú niekam patriť, pre niečo sa oduševniť. A tu aj ukázať, že konajú dobro. V tomto prípade tak fyzicky a psychicky náročnou činnosťou, ako je kliknutie na tlačítko zdieľať a napísať 2-3 vety - je to porovnateľné so životom partizána alebo interbrigadistu z 30. rokov.
A to konanie dobra je niekedy neuveriteľne cholerické, agresívne - skúste niekomu, kto nezmysly zdieľa, jemne vytknúť, že nad niektorými faktami, dôkazmi a inými príspevkami je dobré sa z času na čas zamyslieť.
(A asi nie je ťažké všimnúť si, že zvlášť pre intelektuálne sa tváriace skupinky je nenávisť k Rusom prijateľný ekvivalent rasizmu. Tu vôbec nie je problém nálepkovať ich ako nemysliacich násilníkov, potomkov Mongolov, a podobne.)
Aj to vedie k tomu, že spoločnosť je totálne rozhádaná, dezorientovaná a nemohúcna. Pretože na orientáciu potrebujete rešpektovať nejaké pravidlá, potrebujete mať schopnosť racionálne vnímať. My ju ako spoločnosť nemáme, hýbe tu tým hocijaká emócia.
A to práve teraz, keď ideme všeobecne do zlých časov a potrebujeme práve schopnosť dohodnúť sa, a organizovať sa.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5142 / 1600 / 189 / 664 ]
1. Expresné prijatie prihlášky Ukrajiny za člena EÚ, o ktorom sa teraz hovorí, nie je najhorší nápad. Aj keď sa to na prvé počutie tak nemusí javiť. Iste, prihláška neznamená, že by Ukrajinu do EÚ v dohľadnej budúcnosti (8-10 rokov) aj niekto zobral. Ale bolo by to jednak vcelku silné gesto, jednak by sa tým vytvorilo predpolie pre špeciálne programy, v rámci ktorých by sme niektoré veci Ukrajincom financovali, ale zároveň by sme ich tlačili do toho, aby si predvstupovo začali doma viac upratovať. Ukrajina by tým zároveň z celého konfliktu aj formálne niečo získala, čo je pre vyjednávania veľmi dôležité. (Pripomínam ale, že akákoľvek rýchla integrácia Ukrajiny do spoločného trhu dramaticky dopadne na Slovensko, ak sa tu nezačne rýchla hospodárska transformácia. Ak by Ukrajina zajtra vstúpila do EÚ, tak my tu zajtra máme 50 percentnú nezamestnanosť.)
2. Keďže nevieme, ako dlho bude konflikt trvať, treba poskytovať pomoc bežným obyvateľom. Bohužiaľ, aj tu vidno, aký obrovský rozdiel je medzi plamennými deklaráciami a tým, reálne niečo urobiť. Podľa správ z našej východnej hranice tam zatiaľ vládne riadny chaos, naša vláda napriek intenzívnym vyhláseniam nepripravila pre Ukrajincov nič.
Ideálna je však pomoc najmä dovnútra Ukrajiny: Rusi neobsadzujú územie (to stále, stále platí, akokoľvek sa to niekomu nepáči), s výnimkou, ak na to dôjde, Kyjeva a strategických oporných bodov a prihraničných pásov. EÚ by mala na západnej Ukrajine pomáhať Ukrajincom budovať záchytné centrá vhodné na niekoľkodňový až niekoľkotýždňový pobyt. To, že sa o tom intenzívne nerokuje, je pre EÚ zlé vysvedčenie (opäť: to, ako veľmi nám na Ukrajincoch záleží, neukážu žiadne reči a deklarácie či rôzne malé gestá, ale koľko sme ochotní zaplatiť na slušnú materiálnu pomoc).
3. Sankcie voči Rusku sú v poriadku, zatiaľ sú aj dobre zložené: síce veľmi tvrdé, ale nie zničujúce (pripomínam, zničujúce by boli aj pre nás).
4. Čisto technicky, samozrejme, sa musia zaviesť nárazníkové pásma, najmä v okolí Krymu (tam ide najmä o vodu) a Donbasu.
5. Stále platí, že Rusko musí dostať bezpečnostné garancie a obyvateľstvo Ukrajiny garancie svojich práv. Bez toho to nepôjde, Ukrajina by skončila ako Irak. Možností je veľa, všetko sa to musí točiť okolo confidence building measures a značného objemu pomoci.
Napríklad kombinácia európskych mierotvorcov a neskôr dlhodobých pozorovateľov na východnej ukrajinskej hranici, prekopanie štruktúr pre konzultácie medzi Ruskom a NATO, aby sa komunikácia zintenzívnila.
Z hľadiska kolektívnej bezpečnosti či obrany tam musí byť nejaký status nahá aj oblečená pre Ukrajinu: možnosť byť v budúcnosti nejaký špeciálny asociovaný člen NATO ale bez plného členstva a najmä s písomnou garaciou Rusku, že sa na území Ukrajiny nerozmiestnia niektoré druhy techniky (z tohto Rusko nikdy neustúpi a kombinácia cynizmu niektorých západných politikov a priepastnej hlúposti celého komplexu mediálnych intelektuálov viedla k dnešnému konfliktu).
Plus tlak Európanov na nejaké obnovenie podmienok troch kľúčových zmlúv na kontrolu zbrojenia - ABM-T, INF-T a Open Skies - od ktorých Američania odstúpili.
Na druhej strane do niektorých regiónov treba sľúbiť vcelku výraznú európsku pomoc, ale podmienenú plnením rôznych podmienok ochrany základných práv, sfunkčňovania samosprávnych mechanizmov, aj posilňovania vlády práva.
6. Naopak, od Ruska celkom zjavne treba vyžadovať, aby vrátili Donbas, ale na to sú podľa všetkého pripravení, to bude zase významné gesto z ich strany. Krym Rusi v žiadnom prípade nevrátia, ale je možné dohodúť nejaký jeho špeciálny status, s postupným zavádzaním niektorých prvkov zintenzívnenia vzťahov s Ukrajinou (opäť by pomohla ekonomická pomoc z EÚ).
7. A najmä: kľúčové krajiny EÚ by už mali rázne prevziať iniciatívu. Ak sa to nechá tak, ako to bolo doteraz, spor USA a Ruska, konflikt takmer určite neskončí. USA ustupovať nemá vôbec dôvod. Rusko sa stiahnuť môže aj by to potrebovalo (za žiadnych okolností sa nechcú nechať vtiahnúť do konfliktu pokrývajúceho veľké územie a zasahujúce civilné obyvateľstvo), ale nie za situácie, že v danom momente na Ukrajinu prúdia ďalšie a ďalšie objemy zbraní a politický status quo sa nemení.
Čo bráni riešeniu? Veľmi veľa vecí. Okrem toho, čo som práve spomenul, ide aj o to, že EÚ sa do Ukrajiny zjavne nechce investovať.
Ukrajinskí oligarchovia si hrajú svoje hry, podľa toho, ako je to v nejakom momente pre nich výhodné (v tejto chvíli to je jednoznačne ukončenie konfliktu, ale tá jednota sa zjavne môže veľmi rýchlo rozpadnúť pri vyjednávaní o neskoršom vládnutí). Nemci a Francúzi v tejto chvíli možno relatívne pragmaticky čakajú, kým sa Ukrajinci trochu vyčerpajú, aby ich ľahšie pripravili na niektoré podmienky. Kým majú na Ukrajine takú silnú pozíciu niektorí extrémisti (s podporou spoza Veľkej mláky), veci sa riešia ťažko.
Mimoriadne negatívnu úlohu zohrávajú mnohé európske médiá, ktoré šíria práve obraz toho, akoby dlhodobý konflikt bol už nevyhnutný, všetci sa s tým majú zmieriť. Tam ide o zmes komerčného cynizmu (krvavé správy sa dobre predávajú), politických väzieb, aj spomínaných zvrhlých postojov rôznych kváziintelektuálov.
Počas kubánskej krízy (s ktorou je dnešná situácia vzdialene porovnateľná) Američania síce takmer spustili jadrovú vojnu (generáli zbrklo chceli Kubu bombardovať, nevediac, že časť jadrových hlavíc tam už je), ale chytrí politici vedeli nakoniec manévrovať tak, že konečný kompromis bol prijateľný ako pre Sovietov, tak pre Američanov. A prežili aj Kubánci.
Od toho teraz všetko záleží. Koľko reálnej inteligencie sa teraz v Berlíne, Paríži aj iných metropolách EÚ, podobne ako v Kyjeve a v Moskve, nachádza.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5751 / 163 / 47 / 27 ]
Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa konečne idú stretnúť.
Situácia môže skončiť oveľa horšie, než kde je dnes. Aj Rusko môže hospodársky utrpieť oveľa viac, aj konflikt môže získať oveľa vyššiu intenzitu, aj naša, európska hospodárska výmena s Ruskom sa môže výrazne zúžiť.
V tejto chvíli majú obe strany konfliktu možnosť zasadnúť k jednaciemu stolu bez toho, aby sa cítili ponížení. Rusko demonštrovalo svoju vojenskú silu, s pomerne malým objemom jednotiek si rýchlo vytvorilo strategické oporné body v napadnutej krajine. Ukrajina sa, na druhej strane, nezrútila.
Každý príčetný človek si musí želať, aby v týchto hodinách okrem ruských a ukrajinských diplomatov v plnej intenzite pracovali diplomati kľúčových európskych krajín na tom, aby sa našiel taký vhodný vzorec politického a vojenského usporiadania, ktorý povedie k rýchlemu skončeniu ozbrojených zrážok.
Či sa to tak naozaj deje, ťažko povedat, ale dúfať treba. Toto je konflikt, ktorý doslova nikomu tu, v tomto širšom regióne, na Ukrajine, aj hneď na západ aj na východ od nej, nemôže prospieť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1116 / 832 / 205 / 40 ]
Ani nebolo treba dlho čakať a tí, ktorí ešte pred pár dňami kričali, aké nechutné je šíriť po internete zoznamy zradcov - rozširujú zoznamy zradcov. Putinových agentov a podobne.
A vraj ich treba pozatvárať.
Spoločensky rovnako nebezpečná je tendencia zbavovať sa iných, ako tých správnych informačných kanálov.
Čo sa tých mien v zozname týka, sám si od nich uchovávam veľký odstup. Zvlášť nemenovaný poslanec má vyjadrenia ďaleko za hranicami dobrého vkusu. Okrem toho šíri aj vôbec nie šťastný mix pravdy, manipulatívnych tvrdení a neprávd (čo robí, bohužiaľ, veľmi veľa verejne činných ľudí, jedno, z akého tábora).
Ale Putinov agent? Ľudia ho vo veľkom čítajú najmä preto, že ponúka aj veľa informácií, ktoré im bytostne chýbajú u väčšiny médií.
On je do značnej miery v skutočnosti produktom kaviarne a mediálneho establišmentu. Je jedno, že nechceným (tragédia našej domácej politiky je v tom, že mnohí údajne inteligentní ľudi nevedia rozlišovať medzi pózovito chcenými zámermi a tým, aký bude mať niečo reálny dopad).
A robiť nejakého vojnového štváča napríklad z Eda Chmelára ale aj Anny Belousovovej je úplne mimo.
Cez všetky čiary je tiež to, čo robí správca FB profilu Policajného zboru SR, vyhrážaním sa obyvateľstvu neurčitými špeciálnymi komandami a doživotím.
Vojna na Ukrajine má veľmi ďaleko od toho, aby jej tu nejaké čo len trochu väčšie skupiny ľudí tlieskali. Zjavne panuje skôr šok, že k nej došlo, ľudia to vnímajú veľmi negatívne. A to, že by si niekto teraz mohol zmysluplne vyrábať popularitu z podpory ruských operácií je nezmysel.
Na druhej strane mnohí vyhľadávajú aj iný pohľad, ako to, čo im ponúkajú dominantné médiá u nás a vo svete. V tomto zmysle považujem za veľmi nebezpečnú najmä snahu blokovať prístup k ruským médiám, opäť, u nás aj vo svete.
Po prvé, je aj bizarné priznať, že západné demokracie aj tá naša sú také vratké, že ich môže narúšať, ak si ľudia môžu pozrieť RT alebo pomerne prvoplánovo propagandistický Sputnik.
Najmä ale mrazí z toho, akú radosť mnohí majú z odstrihávania nesprávnych médií. Aj z toho, ako sa naozaj rýchlo zatvára aj širšia škála informačných kanálov.
Dnes už si napríklad ani na internete nepozriete ruský Prvý kanál (aj keď tu sú dôvodom zrejme útoky na servery - opäť, niečo, čo akoby sa dialo iba smerom k ukrajinským inštitúciám, ak máte veriť dominantým médiám).
A ten pohľad, ktorý získate, ak máte prístup aj k ruským médiám, jednoducho JE oveľa komplexnejší. Dostávate obrazy a informácie, ktoré inde nemáte.
Plus, pozeranie sa na jednu aj druhú stranu mediálnej vojny vám umožňuje rýchlejšie si vyfiltrovať propagandistické zámery, ktoré manipulujú spravodajstvo vždy opačnej strany.
Ak už vám záleží na pomoci Ukrajine, organizujte niečo pre jej obyvateľov. Ale tento rauš ohľadom boja s vnútorným nepriateľom, ktorý teraz panuje, jednak nemá s demokraciou veľa spoločného, jednak sa v konečnom dôsledku na spoločnosti podpíše veľmi negatívne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3013 / 593 / 57 / 100 ]
Čo nám dva roky vlády Igora Matoviča (faktickým šéfom vlády je stále on) povedali o našej spoločnosti?
Sme stále slabí, ako spoločenstvo. Akademici tolerujú ministra školstva-plagiátora. Je to neuveriteľné, ale je to tak, normálne si s ním podávajú ruky, chodia k nemu žobrať o peniaze. Krajina, kde sa takéto niečo deje, nemôže mať žiadnu hrdosť na svoje školstvo ani vedu.
Podnikatelia sa nevedia zjednotiť a žiadať o ochranu pre seba a svojich zamestnancov. Vláda im vyrobila zbytočné vrásky, pretože v pandémii reagovala pomaly a strašne chaoticky. Všetci nadávali, ale nespojili sa, nekomunikovali tak, aby to malo zmysel. Tí menší sa snažili nejako prežiť, niektorým sa to podarilo, niektorým nie. Tí väčší si postupne od vlády vyjednali rôzne peniaze a lobistické posty a stíchli.
Napriek všadeprítomnej nespokojnosti nevznikli žiadne väčšie protivládne protesty. Ani ľuďom sa veľmi nechcelo, ani politici nekomunikovali tak, aby pomáhali priťahovať širší front občanov. Namiesto toho si poisťovali popularitu u svojich typických verných, skalných - to ale z princípu nemohlo viesť k spájaniu väčšieho množstva ľudí za spoločným cieľom.
A ani tie spoločné ciele nemáme. Sme jedna z najmenej programových krajín v Európe. Tu už sa ani nikto nesnaží hovoriť o tom, ako by krajina mala vyzerať o tri, päť či desať rokov. Politická lojalita sa buduje čisto na kriku a pľutí na tých druhých, cez tlačovky.
Ľudia to majú radi a pre politikov je to super - jedna, dve tlačovky týždenne, zvyšok môžete prepiť alebo laškovať s asistentkou a kopa ľudí vás bude aj tak považovať za tvrdo pracujúceho politika. Veď mal tento týždeň už dve tlačovky!
Aký je stav našej spoločnosti dnes? Máme najvyšší počet mladých z krajín EÚ, ktorí na vysokoškolské štúdium odchádzajú do zahraničia. Máme veľmi nezdravé obyvateľstvo a nevýkonné zdravotníctvo: napríklad v úmrtiach na kardiovaskulárne choroby sme tretí najhorší v EÚ. Priemerný Európan prežije 64 rokov svojho života v zdraví, Slovák len 56 rokov!!! (Meria sa to tak, že sa odpočítajú roky strávené s ťažšími ochoreniami.)
Za tridsať rokov sme nevedeli postaviť jediný nový univerzitný kampus, jedinú väčšiu nemocnicu, jediné aspoň stredne veľké sídlisko, ani výraznejšie rozšíriť hociktorú mestskú dopravnú sieť. (Je to neuveriteľné, ale v Bratislave považujeme za úspech, keď sa električková trať natiahne o 2 kilometre.)
Štát nepostavil jedinú väčšiu štátnu budovu (ministerstva, iného orgánu, štátnej organizácie), niečo pekné, reprezentatívne. Populárne umenie, napríklad film, ostáva kdesi v európskom podpalubí.
Hospodárstvo je tak vážne závislé čisto na poskytovaní lacnej pracovnej sily, že, ako som už spomínal, ak by zajtra do EÚ vstúpila Ukrajina, s ešte lacnejšou pracovnou silou porovnateľnej kvalifikácie, máme tu zajtra 50 percentnú nezamestnanosť.
V platoch nás predbehli alebo aspoň dobehli s výnimkou Bulharska a Rumunska už všetky ostatné vychodoeurópske členské štáty únie! Áno, už roky sa nám platy dvíhajú pomalšie, ako iným krajinám v regióne.
Vyhliadky sú pritom neveselé. Spoločnosť je rozhádaná a letargická. Politiku ovládajú zväčša ľudia predstavujúci rôzne extrémy. A dôvera v politikov všeobecne je asi najnižšia od roku 1989 (žiaden z prominentných politikov nemá viac priaznivcov ako odporcov).
Pocit národnej hrdosti, nie v zmysle chodenia na zápasy alebo protesty zabalený do vlajky, ale v zmysle ambícií, aby krajina niečo dosiahla, v umení, hospodárstve, vede, je takmer nulový.
Čo s tým? Na prípravu zmeny máme, bohužiaľ či našťastie, dva roky. Vláda prežila to pre ňu najhoršie obdobie. Teraz idú rozdávať toľko európskych peňazí, že už pri sebe ostanú, aj keby sa mali rozprávať len cez tlmočníkov alebo čisto po telefóne.
Dva roky na to, aby si ľudia uvedomili, že máme politikov skorumpovaných nielen finančne, ale najmä duševne. Na to, aby sa aspoň trochu v časti národa prebudila hrdosť. Na uvedomenie si, že sme naozaj v srdci Európy, máme na to byť veľmi bohatá a inak rozvinutá krajina, len sa musíme lepšie zorganizovať.
Dva roky na to pripraviť sa, aby buď všetko ostalo ďalej hniť, alebo, aby sa už naozaj vyčistili chlievy.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4176 / 630 / 46 / 112 ]
Stala sa z toho taká veľmi populárna zaklínacia formulka. Ak sa niekomu nepáči nejaká kontextová informácia, začne kričať to je whataboutizmus! (po slovensky ahentočoizmus).
Samozrejme, funguje to najmä v emotívnych politických výmenách názorov. A nie vždy sa to používa logicky.
Typický príklad týchto dní: ak dávate ruské akcie do kontextu s americkými, kričí sa, že hovoríte irelevantné veci. Lenže ono to nie celkom sedí.
Ruská vláda zdôvodňuje akcie na Ukrajine zhruba takto: Nedá sa správať podľa pravidiel, ak ich druhá strana sústavne nedodržiava a ich nedodržiavaním vás ohrozuje. Popri roztrhaní dohôd o nezvyšovaní vojenských kapacít vo východnej Európe, a vypovedaní troch kľúčových zmlúv o kontrole zbrojenia, druhá strana podporila neústavný nástup takého režimu v Kyjeve, ktorý zničil politické strany reprezentujúce 40 percent voličov. A to kriminalizáciou desiatok predstaviteľov, aj fyzickými útokmi na ich domy a priamo na osoby, neskôr priamo zákazom jednej z tých strán. Ich podporovatelia sú stíhaní za hocičo, podľa zákona o ochrane teritoriálnej integrity Ukrajiny. A tento režim je priamo nepriateľský voči nám, a je zo zahraničia vyzbrojovaný a je ochotný našim nepriateľom poskytovať svoje teritórium.
V tomto kontexte informácia, ako sa správa to zahraničie, nie je žiadne a v Americké lynčujú černochov, ale je to priamo súčasť výpovede, ktorá pomáha potvrdiť alebo vyvrátiť celkový argument.
To po prvé. Po druhé, informácie, ktoré priamo tvoria kontext, samozrejme SÚ dôležité. Je niečo iné, ak to značne zjednoduším, hovoriť, že Rusko spáchalo niečo podobné, ako NATO v Juhoslávii, a teda kleslo na úroveň západných štátov, a niečo iné tváriť sa, že je jediné zlo na okolí.
A, samozrejme, toto samotné nehovorí nič o tom, ako nakoniec ľudia vnímajú USA a Rusko, Ukrajinu, Juhosláviu, Irak či Sýriu, pretože tam je ešte kopa ďalších vecí, ktorí pri posudzovaní prichádzajú do úvahy.
Čiže konečný záver možno aj tak bude veľmi priaznivý alebo veľmi nepriaznivý pre jednotlivých aktérov. ALE už ste zobrali do úvahy všetky relevantné informácie.
A to je to dôležité. Nie ísť do argumentu s tým, že Rusi alebo Američania, Francúzi, Srbi či Briti sú a priori zlí a diskusia, aj človeka samého so sebou, je teda hotová predtým, ako začala.
Samozrejme, toto je taký veľmi vypuklý prípad, s emotívnym nábojom. Ale platí to pre hocijaké politické (aj nepolitické) diskusie.
Tie majú zmysel len vtedy, ak sú ľudia z princípu skeptickí voči tvrdeniam sprava-zľava a majú snahu si ich overovať a zisťovať, aký je kontext toho, o čom sa hovorí.
Zoberiete kontext - a diskusia v podstate stratila zmysel.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2660 / 291 / 58 / 35 ]
- Z toho, čo nevieme, je najväčšou záhadou, prečo ruské vedenie k napadnutiu Ukrajiny v takomto formáte pristúpilo. Útoky na vojenské ciele, aj rozsiahle, by vedeli ospravedlniť. Ale snaha vymeniť čisto silou režim, kvôli čomu armáda pritiahla k veľkým mestám, najmä Kyjevu, je už niečo iné Ak by sa snažili na Ukrajine ostať dlhšie, Rusko by to zruinovalo. To isté platí o sankciách - Rusko síce vie fyzicky prežiť, aj vďaka spolupráci s Čínou, ale ekonomika na tom po chvíli bude veľmi zle.
Jedným vysvetlením je, že sa prepočítali v tom, ako rýchlo padne režim v Kyjeve (možno nevyšla nejaká operácia vnútri Ukrajiny, ktorou mali aj miestni prispieť napríklad k výmene prezidenta). Druhým, že nevyšla vojenská operácia - možno chceli centrum Kyjeva obsadiť oveľa rýchlejšie (aj keď tejto verzii ťažko veriť, lebo samotné vtrhnutie do Kyjeva im nič konkrétne nerieši). Tretím vysvetlením je, že Rusi skúšajú ísť, pokiaľ sa dá, a sú pripravení kedykoľvek sa stiahnuť. S tým, že splnili, čo chceli (ukázali, že vedia hocikedy na Ukrajinu vtrhnúť).
Aj táto verzia je ale veľmi zvláštna. Aj preto, že Rusko si jednoznačne ťažko poškodilo imidž vo svete. Iste, Kremeľ sa vždy môže odvolávať na to, že tu ide o situáciu podobnú bombardovaniu Juhoslávie. To bolo tiež ťažké silové porušenie medzinárodného práva, pričom civilné obete na Donbase sú oveľa reálnejšie, ako boli obete v Kosove, ktoré sa nakoniec nepotvrdili. Ale svetová verejnosť to tak nebude vnímať (a predsa len, Juhoslávia bola dielom aliancie, kým toto je napadnutie jednej krajiny druhou, to sa vždy vníma inak). A aj tí, čo to tak budú vnímať, budú, presnejšie, už sú, sklamaní z toho, že Rusko je proste agresívna veľmoc.
Toto všetko iste v Kremli vedia, kto sleduje rozhovory s predstaviteľmi ruskej vlády, vidí, že takéto veci pozorne vnímajú. Jedno vysvetlenie je, že Putin naozaj prijal rozhodnutie pomerne sám a že to bol nie úplne domyslený pokus o rýchlu zmenu režimu v Kyjeve, ktorý nevyšiel. Druhé, že to majú rozmyslené, naopak, lepšie, ako my, čo to vidíme zvonku. Uvidíme, každopádne dnes to pre Rusko, aj pre Putina osobne, nevyzerá vôbec dobre.
- Z veľkých západných ekonomík najviac utrpí nemecká. Odráža sa to aj na akciových indexoch: najviac stratil nemecký DAX a už je blízko ročného minima. Na druhej strane po úvodnom páde v prvé hodiny napadnutia sa všetky hlavné akciové indexy do značnej miery zotavili. A napríklad londýnsky FTSE100 je blízko svojho maxima, veľmi vysoko je aj S&P500. Nevyzerá to, že by sa investori dopadu konfliktu na svetovú ekonomiku nejako veľmi báli.
- Čo nevieme, je, aký bude dopad konfliktu na našu domácu politiku. Na jednej strane razom vyfučala veľká časť nahnevanosti na obrannú zmluvu s USA a Smer môže zabudnúť na to, že toto bude téma, ktorá by mu prinášala body. Putin zachránil aj prezidentku Čaputovú, ktorá už bola na tom aj pre podporu tejto zmluvy s popularitou pomerne zle, ale nepochybne teraz nastane korekcia. Na druhej strane typický arogantný rauš kaviarne, ktorá sa teraz cíti na koni a rovno chce zatvárať nepohodlných (a pre ktorú je ešte aj Kuzminová p--a, len preto, že sa odmietla vyjadriť tak alebo onak ku konfliktu), podobne aj prílev migrantov cez Ukrajinu či iné otrasy, môžu pre zmenu veľmi rýchlo vytvoriť ďalší priestor pre extrémnu politiku.
A takisto pre to, že, povedané ľudovo, sa bude zase riešiť všetko možné, cez plytké hádky a pózy, len nie hlboké problémy domácej politiky a spoločnosti.
Takmer sa žiada povedať, že nevieme, čo bude, ale zrejme bude zle.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3564 / 476 / 106 / 54 ]
Toto, prosím, neberte ako nejaký cynický príspevok, na konci vysvetlím. Ale pripomínam:
- Keď USA obsadzovali Irak, za prvých desať dní zabili najmenej 4 tisíc civilistov (podľa Iraq Body Count, len overené úmrtia, reálne to bolo omnoho vyššie)
- Prvé veľkomesto, Basru, spojenci obsadili až na 16. deň (aj keď predtým už dostali pod kontrolu aj vtedy polmiliónovú Nasíriju). A to mali proti sebe pomerne staromódne vyzbrojenú armádu, ktorá nemala prístup k satelitným snímkam, a presúvali sa polopúšťou, teda rýchlo. Pričom invázna armáda mala 250 tisíc mužov (z toho 180 tisíc Američanov a Britov. (Pôvodne som uvádzal vyššie číslo, 300 tisíc, ale bol som správne upozornený, že to navýšenie prišlo až po hlavných operáciách.) Na území len o niečo väčšom ako polovica Ukrajiny (po odpočítaní Kurdistanu).
- V Afganistane Američania pri takmer každej väčšej operácii proti Talibanu, už po tom, ako krajinu dobyli, zabili desiatky civilistov. Napríklad v roku 2007 podnikli 17 náletov, pri ktorých zabili 270 civilov. V roku 2009 jeden konkrétny nálet pri dedine Azizabad zabil 76 dedinčanov, ďalší, v provincii Farah, 147 civilov, pričom dve tretiny boli deti, ďalší, pri Kunduze 90 civilov. Zabíjali aj v susednom Pakistane, napríklad v roku 2006 pri ostreľovaní dediny Čenagaj zabili 82 civilov (americká vláda to dlho popierala a priznala až oveľa neskôr).
Prečo to píšem? Pretože sa objavujú komentáre, ako konflikt na Ukrajine údajne dokázal, že ruská armáda je nanič. Pretože vraj ešte nemajú obsadené žiadne väčšie mesto (pritom už pomerne hladko obsadili Cherson) a nedokážu pracovať chirurgicky presne, bez civilných strát.
Najautoritatívnejší odhad civilných strát je k dnešnému dňu 350, priamo z ukrajinského ministerstva zdravotníctva. Ukrajinská vláda dnes spomínala aj číslo 2000, ale nevie sa, odkiaľ ho vzala (a bol by som preto veľmi skeptický, či je pravdivé).
Ak by aj bolo pravdivé to druhé, hrozivé číslo, ešte stále by to bolo lepšie ako collateral damages Američanov.
Mimochodom, čo sa kvality alebo nekvality ruských síl týka, o tom veľa v tejto chvíli nevieme. Na jednej strane pomerne rýchlo obsadili takmer všetky strategické lokality, ku ktorým smerovali, a to len s niekoľkými desiatkami tisíc vojakov, na obrovskom území Ukrajiny.
Na druhej strane aj z Ruska občas počuť hlasy, že by to mohlo pokračovať rýchlejšie, inak sa dostanú do problémov, keďže nemôžu byť na Ukrajine roztiahnutí príliš dlho (zaujímavý, jemne kritický rozhovor v tomto zmysle poskytol bývalý plukovník genštábu dokonca v relácii Vladimira Solovjeva, čo je jeden z hlavných provládnych propagandistov Moskvy).
Áno, je hrozné napríklad chladno porovnávať čísla mŕtvych, ale ten kontext treba. Aj kvôli tomu, že ukazuje, aké nezmysly sú ochotní propagandisti vo svojej horlivosti hlásať.
A najviac pritom fascinuje ten nenápadný rasizmus: na tých obetiach inde až tak nezáleží, ak to sú len Arabi či Afgánci. (Začne na nich záležať až v momente, keď sá z nich stáva vo forme utečenecov vhodná lacná pracovná sila, kombinovaná s možnosťou mestských intelektuálov dávať cez ich ochranu najavo svoju morálnu nadradenosť.)
Netrápi ich ani tak hrozivosť tej vojny, pre nich je to príležitosť chŕliť jeden propagandistický článok za druhým, bez ohľadu na fakty.
Nebúšia do toho, ako zatiaľ v organizovaní pomoci zlyháva naša vláda, do európskeho cynizmu ohľadom európskych ašpirácií Ukrajiny, veľmi sa nevenujú dokonca ani tomu, aký dopad má konflikt na bežných ľudí v Moskve či Kazani.
Najviac ich v tejto tragickej situácii zaujíma možnosť kopnúť si tak nejak všeobecne do Ruska.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3662 / 1000 / 119 / 214 ]
Ako som už spomínal, západná politika voči Ukrajine je oveľa pragmatickejšia a cynickejšia, ako si to predstavuje množstvo ľudí dokonale zmasírovaných propagandou.
Jedna taká ukážka prichádza v týchto hodinách. Cez víkend sa vynorila myšlienka, že Ukrajine by sa mohlo ponúknuť expresné prijatie ich prihlášky do EÚ. Aj ja som to podporil. Samotný proces prijímania by potom trval aspoň desaťročie, v tom najoptimistickejšom scenári.
Ale bolo by to silné gesto podpory a navyše by sa tým vytvoril priestor preto, aby sme Ukrajinu materiálne podporovali výmenou za to, že si doma upracú.
Zúfalo naivný prezident Zelenskyj, z ktorého dnes robia veľkého hrdinu, potom dokonca žiadal priamo nejaké expresné prijatie do EÚ, ale to už naozaj treba brať, že to je proste on.
Ale ako hovorím, prijatie prihlášky by svoj význam malo.
No z Bruselu rýchlo prišla studená sprcha: najväčšie štáty to určite nepodporia.
Nejaký prospekt, že by potom bolo treba Ukrajinu finančne podporovať, a najmä sa dlhodobo naťahovať s jej vládou a oligarchami, jednoducho nikoho v Berlíne, Paríži či Amsterdame nenadchol.
Tento typ podpory - mierovej, materiálnej - Ukrajina jednoducho čakať nemôže.
A to je celý problém dnešnej situácie. EÚ jednoducho nie je ochotná sa do riešenia situácie, mimo plamenných rečí, reálne vložiť. Najmä, ak by to malo niečo stáť.
Samozrejme, medzinárodnopolitických géniov, ktorí opakujú propagandistickú vetu prečo by Ukrajina nemohla do NATO, ak tam chce asi nebude trápiť otázka prečo by EÚ nemala od Ukrajiny prijať prihlášku, ak ju Ukrajina chce podať.
Jednak na to, aby sa nad podobnosťami a odlišnosťami zamysleli, nemajú často intelektuálnu kapacitu, jednak táto otázka tým pádom rýchlo zmizne aj z médií.
A čo nekričí propaganda, to týchto ľudí netrápi.
Ešte raz: bez ohľadu na vyhlásenia a nejaké dodávky zbraní, ktoré veľa nestoja (zbraní je dosť), bola Ukrajina jednoducho ponechaná svojmu osudu. Nikto sa o ňu reálne, s ozajstným nasadením, nestará.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2018 / 727 / 95 / 123 ]
- Hurá, padne Putin! Čakať, že po páde Putina v Rusku zavládne nejaká liberálna demokracia západného typu patrí presne k tomu detinskému typu myslenia, vďaka ktorému si cynickejší politici a biznismeni mohli dovoliť zničiť Irak, s vyše miliónom obetí, doničiť Sýriu či Líbyu.
V tejto chvíli ťažko prognózovať, kam konflikt dospeje, ale ak by náhodou dospel k tomu, že by nastali také ťažkosti, že by po nich v Rusku padol režim (nemyslím, len hovorím scenár tých, čo hovoria, že Rusko teraz bude zrazené na kolená), bol by to v podstate najčernejší scenár.
Rusko je nielen jadrová veľmoc, je aj plné nebezpečného materiálu a potenciálne samo veľmi nestabilné.
- Aha, Putin tú Ukrajinu predsa napadol Toto často víťazoslávne konštatovanie je podložené naozaj perverzným hodnotením situácie. Tu sa ničí veľká krajina kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa jej politici nechali nahuckať na zdôrazňovanie, že chcú do NATO. Ukrajina ako taká nemala čo získať, ale mala naozaj čo stratiť. A to sa presne aj nakoniec deje. Je to šialené.
- Posielajme tam rýchlo zbrane! Toto nemôže dosiahnuť nič iné, ako zintenzívnenie krviprelievania. Rusi už sú pri všetkých strategických bodoch, ktoré chcú dobyť: Cherson, Mariupol, Charkov, prípadne Kyjev (ak ho náhodou budú chcieť naozaj dobývať), a pár ďalších bodov na Dnepri a na severe. Otázna je len Odesa. Ak vidia rýchle nalievanie zbraní Ukrajincom, urobia jedine to, že zrýchlia svoje aktivity, čo povedie k menej chirurgickým úderom, a k masívnejším obetiam.
Západ by v skutočnosti mohol nasadiť ťažký kaliber: dať Rusom ultimátum, že ak postúpia ďalej, nasadí sa embargo aj na ropu a plyn. To by Rusov už bolelo riadne. Lenže to by aj nás už niečo stálo, tu už sa nebavíme o pekných proklamáciách a gestách.
Je to niečo podobné, ako vidieť, že Západ sa v skutočnosti veľmi nepretrhne ani v humanitárnej pomoci.
V tom manévrovaní je oveľa viac cynizmu, ako si to mnohí bežní pozorovatelia predstavujú.
Celá situácia okrem toho, že je tragická, je aj bizarne tragikomická. Asi to poznáte aj zo svojho okolia rovnako, ako ja: ľudia, ktorí si nedovolia ani svojmu šéfovi povedať niečo tvrdšie a podobne radšej zalezú, keď sa na nich na ulici zle pozrie niekto svalnatý, vo virtuálnom priestore naberajú obrovské množstvo odvahy a radia, čo treba robiť, ako bojovať. Veď je to príjemne virtuálne, reálne zomierajú len tí Rusi a Ukrajinci, ďaleko.
Celé je to jedna obrovsky nezvládnutá medzinárodnopolitická situácia, so zlým vyústením, ktoré môže mať ale ešte mnohé tragickejšie následosti.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2592 / 625 / 94 / 89 ]
V tradičnom výročnom prejave ku Kongresu sa takto doplietol a namiesto Ukrajincov podporil Iráncov.
Aj politik sa môže v prejave na chvíľu popliesť, stáva sa. Ale toto je dosť výrazný a symbolický preklep. Podobný tomu, keď si britská ministerka zahraničia zjavne myslela, že Pobaltie je na brehu Čierneho mora.
Asi tak veľmi im na Ukrajine záleží. Majú problém na chvíľu udržať trochu pozornosť, keď o tej krajine hovoria.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 501 / 1000 / 107 / 199 ]
Dnes mal prezident Zelenskyj bizarnú tlačovku, z ktorej sa asi do svetových médií veľa obrazov nedostalo. Vyzeral ako pod vplyvom alkoholu, alebo niečoho ešte horšieho. Férovo treba povedať, že to bola asi proste únava, a hovoril relatívne súvislo, ale rozhodne to nevyzeralo povzbudzujúco.
Vyzýval Putina na osobné rokovanie.
Symbolicky to ukazovalo, že po prvom týždni už dochádzajú sily. V protiklade s tým, čo sa omiela v mnohých médiách, sa zdá, že Rusi pomerne metodicky postupujú, ako si predsavzali.
Nevedú žiadne veľké údery zo všetkých strán na Kyjev, ako ukazovali všetky tie mapky podľa informácií západných spravodajských služieb. Naopak, sústredene obsadzujú kritické body po periférii krajiny, plus okolie Kyjeva.
Ak sa im podarí dostať k Odese, Krivému Rihu a Dnipru, ku ktorým už nemajú ďaleko, a aspoň čiastočne ich obkľúčiť, ochromia tým veľkú časť hospodárstva krajiny. S nasadením pomerne malého množstva síl.
Kľúčová otázka teraz je, čo sa bude diať ďalej. Buď sa tam budú ďalej nalievať zbrane, aby sa vytvoril dlhý nezmyselný konflikt, kde obyvateľstvo z veľkých častia územia pouteká a tí, čo ostanú, budú žiť ešte horšie, ako teraz.
Alebo sa konečne dohodnú.
Človeku je ľúto tých bežných ľudí tam, lebo ich vlastne všetci sústavne klamú. Po Oranžovej revolúcii mala prísť modernizácia a blahobyt, a prišla akurát ďalšia vlna vojen oligarchov.
V roku 2014 si zase mysleli, že sa vydávajú do Európskej únie. Ale znovu si len oligarchovia pomocou ozbrojených kománd navzájom zachvacovali majetok.
Únia sa veľmi nemala k tomu, aby Ukrajine reálne venovala pozornosť, ktorú si tá obrovská a komplikovaná krajina žiada. Aj peniaze.
Jediné reálnejšie prostriedky, ktoré do krajiny prúdili, bolo vyzbrojovanie.
Ukrajina sa stala zásobárňou lacnej pracovnej sily (netreba byť naivný, aj teraz sa mnohí z krízy práve z toho dôvodu tešia). A nielen toho, dnes je to napríklad najväčší exportér bábätok v Európe, ak nie na svete (biznis s tým, že si môžete zaplatiť, aby vám Ukrajinka vynosila dieťa, je na to celý rad agentúr).
A potom prišlo to tragikomické finále. Ukrajine sa sľubovalo členstvo v NATO. Bolo pritom jasné, že tam ho v skutočnosti tak skoro nezoberú (ako to túto zimu jasne povedal nemecký kancelár).
Ale pod dáždnikom príprav na spoluprácu s NATO si Američania na Ukrajine začali budovať vojenské inštalácie. Aj Putin aj Lavrov tie miesta aj konkrétne v posledné týždne označili. Ale svetové médiá sa zázračne nepodujali na žiadny factchecking a tvrdenia nevyvracala ani ukrajinská vláda.
Ešte raz, stala sa z toho úplne absurdná situácia: Ukrajina nemala čo získať (do NATO, s jeho teoretickými ochrannými krídlami, by sa dlho aj tak nedostala, ak vôbec niekedy), ale tým, že sa podujala, formálne ako predpolie vstupu, na vojenskú spoluprácu najmä s Američanmi, silne znepokojovala Rusov.
Najhlúpejšie, čo sa dalo urobiť.
A nakoniec z toho všetkého nedostali ani len formálne prijatie prihlášky do EÚ.
Budú akurát vítanou lacnou pracovnou silou v Hamburgu, Brne či Nitre. Tí bežní ľudia za to pritom naozaj nijako nemôžu. Za to, čo im spôsobila kombinácia pragmaticky cynických svetových politkov, zmes naivných a zlodejských domácich politikov, a do toho komparzové konanie všetkých tých kapitálnych hlupákov v médiách, analytikov, a podobne, s ich idiotskými heslami.
(Druhá vec je, že ťažko snať zo svedomia ruskej vlády, že zakročili takto tvrdo, plus tie dopady na ich obyvateľstvo, vrátane zavádzania dosť tvrdej cenzúry, a hospodárske dopady na Rusko. No ale o to horšie, ak niekto bol o pripravenosti Rusov na inváziu presvedčený, vydať Ukrajinu takému hlúpemu dobrodružstvu.)
Ak Európa nebude v budúcnosti voči svojmu blízkemu okoliu vystupovať inteligentnejšie, s väčším pochopením aj nasadením, budeme si len robiť hanbu a prispievať k zbytočnému utrpeniu.
A toto utrpenie na Ukrajine nech už konečne skončí a nech sa budúci týždeň začnú blížiť k dohode.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3962 / 1700 / 237 / 430 ]
To prepojenie je očividné. Ak by došlo na prudké zvýšenie cien ropy, prepadne sa aj dopyt po autách. Naša pozícia malej veľmoci vo výrobe áut bude zrazu veľmi nepríjemná.
A to sa môže stať, ak budú dlho trvať vysoké ceny ropy v dôsledku konfliktu, alebo, nebodaj, dôjde dokonca na obmedzenie dodávok (ak napríklad sankcie Západu zahrnú aj ropu z Ruska, prípadne dôjde k sabotážam pri dodávkach).
Nové auto je totiž komodita, ktorej nákup ľudia pri hospodárskych problémoch radi odložia, prípadne sa začnú zbavovať väčších áut, druhého auta v domácnosti, a pod.
Okrem toho je naša ekonomika tesne prepojená s nemeckou, ktorá na kríze bude z veľkých európskych strácať najviac.
A, do tretice, z mnohých najmä nízkokvalifikovaných zamestnaní v Nemecku, Rakúsku či Česku začnú Slovákov vytláčať Ukrajinci. Práve sa im európsky trh kompletne otvoril.
A keďže máme veľa ľudí práve v nízkokvalifikovanom segmente (od vodičov kamiónov či autobusov až po opatrovateľky a ošetrovateľky), ktorí navyše nemali možnosť tvoriť si nejaké úspory na horšie časy, máme ako spoločnosť aj štát pred sebou potenciálne veľký problém. V prípade, že konflikt na Ukrajine neskončí v dohľadnej dobe a prejde do hnisavej fázy.
Problém sme si ešte zhoršovali v minulých rokoch tým, ako sa Slováci roztiahli do veľkej šírky satelitných obydlí, odkiaľ sa presúvajú autami a celkovo sa veľmi nerozvíjala hromadná doprava.
Teraz môže bolieť každá cesta autom do školy, na krúžky, na nákupy, desať kilometrov do práce a desať naspäť.
V prvej verzii rozsiahlej vízie Slovenska zverejnenej minulý mesiac pod mojím dohľadom sme volali práve po zmene územného plánovania s cieľom zhutniť rezidenčné celky a takisto po riadnych investíciách do pohodlnej hromadnej dopravy.
Mimochodom, táto vízia v bezpečnostnej oblasti načrtáva aj vytvorenie riadneho systému záloh pre ozbrojené sily, reorganizáciu našich ozbrojených síl smerom k väčšiemu množstvu špeciálnych jednotiek, posilnenie chemickej a radiačnej ochrany, a podobne.
Všetko veci, ktoré ukrajinským konfliktom obrovsky naberajú na aktuálnosti a rozhodne na týchto riešeniach budeme ešte podrobnejšie v dohľadnej budúcnosti pracovať.
A to ani nehovorím o krokoch vo zvyšovaní sebestačnosti pri potravinách, ktorej sa tiež podrobne venujeme.
Celkovo sa asi dá povedať, že posledných 10-15 rokov postupne prinieslo rozrušenie pre mnohých príjemného globálneho sna. Banková kríza. Default Grécka. Brexit. Pandémia. Zapchatie Suezského prielivu. Ale aj obrovské pokroky Číny, kvôli ktorým západné štáty začali tvoriť bariéry pre investície (aby Číňania nemohli vykupovať kľúčové podniky). Či hnisavá nespokojnosť veľkých vrstiev ľudí na Západe aj u nás s moderným kapitalizmom. Ten pre mnohých neznamená nudné muklovanie v presklenej kancelárii rozozvučanej korporátnym newspeakom, ale hnusný život od výplaty k výplate cez agentúrne otročenie, bez stabilného výhľadu, bez dôstojnosti, často aj bez stáleho kolektívu, možností vzdelávania či kultúry. Dopadom je nenávisť, síce taká neurčitá, voči všetkému, najmä všetkému politickému, obrátenie sa ku konšpiračným teóriám, ktoré síce nevedú k priamej politickej akcii a preto ich elity v podstate majú rady (navyše sa dá príjemne povýšenecky rozčuľovať, akí sú ľudia hlúpi), ale na život spoločnosti, racionalitu, súdržnosť to má dlhodobo zničujúci dopad.
A teraz vojna.
Už nežijeme v ére bez histórie, dejiny sa znovu dali do pohybu. A ako to zvyčajne býva, ľudí teraz bude zaujímať najmä ten ekonomický aspekt.
A my tu máme vládu, ktorá nebola schopná príčetne riešiť ani pandémiu.
Ak sa vojna v dohľadnej dobe uspokojivo neskončí, ak prerastie do formátu dlhodobého konfliktu, ľudia už nebudú prilepení na správy kvôli súcitu s Ukrajincami či nenávisti k ruskej vláde, ale kvôli sebe, zo strachu o svoju ekonomickú situáciu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3897 / 462 / 30 / 66 ]
Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o dôvodoch ruskej vlády pri vtrhnutí na Ukrajinu, možno súhlasiť s tým, že je to agresia a treba dať najavo nasúhlas aj pripojením sa k niektorým druhom sankcií.
Čo je ale nezmyselné sú sankcie voči kultúrnym inštitúciám, vedcom, ľuďom na vysokých školách. Tu by som naozaj chcel počuť zdôvodnenie, aký to má zmysel.
A, samozrejme, opäť dvojaký meter: kde sú obdobné sankcie napríklad voči Izraelu? Tu už nejako zázračne okupácia neprekáža, ani vysťahovávanie ľudí, ani útoky na civilnú infraštruktúru, ani zabíjanie civilov (vrátane, len za rok 2021, 66 detí).
Ale to už poznáme, keď povieme, že rovnaké pravidlá by mali platiť na všetkých, tak je to whataboutizmus.
Rozumný človek, ktorý má o Rusko záujem, si pozerá, čo sa tam všetko deje.
Ja si rád pozerám aj rozhovory s ľuďmi ako Nemcov, Chodorkovskij, Čubajs, gen. Lebeď, Zjuganov, Navaľnyj, Jašin, a mnohými ďalšími, čo sú (či boli) v nejakom druhu opozície voči dnešnej moci.
Podobne, ako som si vždy rád pozrel aj ruskú štátnu televíziu (kým jej web teraz nebol zablokovaný), aj rôzne opozičné kanály.
Toto je ale niečo, čo propagandistov vôbec netrápi. Informovať sa. Namiesto toho sa treba odstrihnúť od všetkého ruského. To už budeme ako Američania, a začneme vymýšľať, ako premenovať ruské vajce?
Ani nehovorím o tom, že kopa akademikov či ľudí z kultúry môže byť proti vojne na Ukrajine. Ale určite mieru pomôže to, ak nejaký jadrový fyzik zo Slovenska teraz nebude môcť vydať článok s jadrovým fyzikom z Ruska.
Prepáčte, je to choré.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1629 / 582 / 101 / 61 ]
Včera Národný bezpečnostný úrad zablokoval alternatívne médium Hlavné správy, na základe narýchlo schválenej zákonnej úpravy, ktorá mu túto možnosť dáva (zatiaľ dočasne).
NBÚ nemusí rozhodnutie ani nijako obhajovať, proste nejaký informačný kanál vypne.
Toto je veľmi nebezpečný vývoj.
Áno, Hlavné správy nie sú nijako spoľahlivé médium, ak to mám povedať veľmi mierne (a aj tak týmto výrokom nahnevám veľa ľudí aj tu, keďže mnohí sú ich fanúšikmi). Idú proste po rôzne senzačnom, alternatívnom obsahu.
Ale ako, prosím, ohrozujú bezpečnostnú situáciu na Slovensku?
Ide o čisto politické rozhodnutie, znovu platí, že sa nejde po vyčistení informačného priestoru od neprávd všeobecne, ale o útok na tých, ktorí nevyhovujú.
Iste, v princípe sa netreba brániť možnosti viac regulovať informačný priestor. Ale na základe tvrdých dát, pri opretí sa o súdne rozhodnutia.
Dnes tu máme kombináciu veľmi hrubej propagandy (doslova zväzáckej, politruckej atmosféry spred roku 1989) a teraz aj možnosti priamo autoritárskych zásahov.
Toto je veľmi nebezpečný vývoj.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1106 / 238 / 37 / 26 ]
Pamätám si jeden taký moment ešte z môjho pôsobenia v Bruseli. Na porade som predostrel, aby sme do siete európskych ekonomických ústavov, ktorú sme koordinovali, prijali aj malý ale významný ruský inštitút.
S tým, že som to už s ich šéfom a hlavným mozgom, Sergejom Gurievom, prejednal.
Najprv všetci povedali, prečo nie. Potom sa zástupca Poľska prudko ohradil, že žiadnych Rusov nepotrebujeme a vôbec, načo robiť reklamu Kremľu. K tomu sa zrazu pridali aj ostatní a bolo vybavené.
Pritom Guriev je naozaj dobrý ekonóm, viedol poprednú ruskú ekonomickú školu, a osobne vôbec nebol prokremeľský - naopak, neskôr, v roku 2013 z Ruska utiekol po tom, ako sa dostal do kolízie s vládou kvôli jeho kritickému pohľadu na to, ako bol pohltený Jukos.
Samozrejme, potom už ho vítali s otvorenou náručou, stal sa na niekoľko rokov šéfekonómom EBRD.
Podobnú skúsenosť som mal ešte v takej drobnosti. Z môjho okolia som bol jediný, kto dával pravidelne interview aj nejakému ruskému médiu. Opäť, vôbec to nebolo niečo prokremeľské, hospodársky RBK Daily je k vláde skôr jemne ale konzistentne kritický. Ale proste nebolo cool babrať sa s nejakými Rusmi.
To je jeden problém, politicko-ekonomicko-úradnícka elita v hlavných mestách EÚ, a v Bruseli dupľom, má veľmi úzky pohľad na svet a záujem oň. Niektoré veci sú cool a trendy a iné nie.
Ďalší problém tejto elity je slabá citlivosť na to, čo sa spoločensky a mocensky vo svete deje. Sú odchovaní na poučkách a frázach, do ktorých sa mnohé z reality sveta nezmestí.
Nechcem to preháňať, napríklad v tom Bruseli stretnete aj veľmi inteligentných ľudí (a už vôbec nechcem posilňovať ľudové mýty o univerzálne skostnatelých euroúradníkoch), ale z toho všeobecne úzkeho obzoru pri elite riadiacej najväčšie hospodárske zoskupenie sveta, vás často mrazí.
Pritom EÚ vzhľadom na svoju obrovskú váhu jednoducho musí mať aktívnu politiku smerom k svojmu blízkemu okoliu.
A ak hovorím o prezieravom vzťahu k Rusku, tak smerom k Ukrajine to bolo vždy ešte horšie. V zásade nulový záujem o tú obrovskú krajinu.
Mimo momentov revolúcií (Oranžová, Euromajdan), keď si všetci dajú do profiloviek vlajky alebo sa inak na chvíľu podľa návodu médií zapoja. A potom zase ticho.
O Európe od Atlantiku po Ural hovoril už de Gaulle a mnohým sovietskym či neskôr ruským predstaviteľom sa to neskôr veľmi páčilo. Ruská elita pritom aj za sovietskych čias, aj neskôr, bola kultúrne veľmi orientovaná na Európu.
Ale reálne sa Západ akurát prizeral megarabovaniu za Jeľcina (do ktorého sa zapojili aj západní investori) a potom otvoril náruč tým, čo si svoje rozprávkové bohatstvo potrebovali zaparkovať na Západe - ruským aj ukrajinským superoligarchom, aj minioligarchom.
To trvá doteraz, napriek silným rečiam nikto v Británii ani Švajčiarsku reálne ani v týchto dňoch na východné peniaze nesiaha, až na pár symbolických obetných baránkov.
To ale aspoň hovoríme o krajinách, ktoré sú dnes mimo EÚ.
Podstatné bolo to vydeľovanie Ukrajiny a špeciálne Ruska z nejakej bohatšej spolupráce.
Pritom bolo a je zjavné, že nadväzovanie mnohorakých vzťahov, s umelcami, akademikmi, študentmi, združeniami, medzi samosprávami, politikmi, môže pomôcť aj v jednej aj druhej krajine vytvoriť nejaké bohatšie podhubie. Pre biznis, politiku, občiansku spoločnosť.
Nedialo sa to a teraz to bude ešte horšie. Odsudzovanie invázie a ruskej vlády je jedna vec. Ale tento všeobecný antiruský rauš je pre budúcu stabilitu a bezpečnosť aj Európy to najhoršie, čo môže byť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3520 / 352 / 31 / 43 ]
Doba je ťažká, treba si privyrobiť. Preto som si založil malú konzultačnú spoločnosť, ktorá bude pomáhať našim orgánom určovať, kto šíri prokremeľskú propagandu.
Ak budete šíriť niektoré z nasledujúcich výrokov, zaradím vás do zoznamu, ktorý bude zdieľaný s ministerstvom vnútra, PZ SR a NBÚ, aby ste boli identifikovaný ako možné ohrozenie Slovenskej republiky.
Chápem, že to môže znieť ako prudký obrat v mojich postojoch, ale, ešte raz: doba je ťažká.
Identifkačné znaky:
USA postupne vypovedali tri kľúčové zmluvy na kontrolu zbrojenia: Zmluvu o antibalistických strelách (Anti-Ballistic Missile Treaty), Zmluvu o raketách stredného doletu (Intermediate Range Nuclear Forces Treaty) a Zmluvu o otvorenom nebi (Open Skies Treaty): proruská propaganda
NATO sa zmluvou s Ruskom v roku 1997 zaviazalo posilňovať bezpečnosť nových členských štátov len zvyšovaním interoperability, nie inštaláciou nových vojenských kapacít: proruská propaganda
Prezident Janukovyč bol od moci odstavený neústavným odvolaním parlamentom, pri ktorom nebol k dispozícii potrebný počet hlasov: proruská propaganda
Ministerstvo zahraničia a ambasáda USA schvaľovali, kto bude v novej ukrajinskej vláde: proruská propaganda
Na Ukrajine po Euromajdane ultranacionalistické strany nominovali viacerých kľúčových predstaviteľov štátu, vrátane generálneho prokurátora: proruská propaganda
Nikdy neboli vyšetrené kľúčové momenty Euromajdanu, vrátane streľby do demonštrujúcich aj policajtov: proruská propaganda
Politickí protivníci boli zastrašovaní fyzicky (vypaľovanie domov, hromadné fyzické útoky na poslancov priamo pred parlamentom), tak zo strany štátnych orgánov (používanie zákona o ochrane teritoriálnej integrity už len za to, že sa niekto stretol s predstaviteľom ruskej vlády) : proruská propaganda
Odtrhnutie Krymu od Ukrajiny je z hľadiska medzinárodného práva to isté, ako odtrhnutie Kosova od Juhoslávie: proruská propaganda
Ukrajinský jazykový zákon zrušil ruské stredné školy a médiá v ruskom jazyku (de facto, keďže napr. noviny môžu vyjsť v ruštine len, ak rovnaký text vyjde v ukrajinčine, čo je ekonomicky neúnosné): proruská propaganda
Vojna na Donbase vytvorila 1,6 mil. utečencov, z čoho polovica utiekla do Ruska: proruská propaganda.
Bolo by dobré mať možnosť si pozerať ako svetové, tak aj ruské médiá: proruská propaganda
Nie je zdravé mať postoj kto nie je s nami, je proti nám: proruská propaganda.
Za toto všetko dostanete čierne body. Ale svoju situáciu môžete trochu zlepšiť, ak budete šíriť správne veci:
Rusi ostreľovali jadrovú elektráreň, ruský tank prešiel auto s dôchodcom, Rusi zabili trinásť pohraničníkov, po tom, ako im tí povedali idi na chuj a pod. (aj keď nič z toho nie je pravda, ale je to prozápadná nepravda, čiže pravda)
Dobrý bod dostanete aj za každé použitie spojenia proruská propaganda, hybridná vojna, prokremeľský postoj a Putinov agent. Len tak dokážete, že máte správnu ideologickú orientáciu a nie ste ohrozením SR.
Ak nebudete mať dosť dobrých bodov, dostanete sa do môjho zoznamu, ktorý, ešte raz, zdieľam s políciou aj NBÚ (a možno ďalšími inštitúciami).
Toto všetko robím z presvedčenia. Všetko, čo za svoju námahu (metodológia mi trvala vytvoriť až dve minúty) chcem, je len milión eur z Plánu obnovy. A vôbec nemusí byť vyplateny naraz.
A hádam mi nebudete tvrdiť, že v tomto urputnom boji to za to nestojí. Môžete mi moju aktivitu vyčítať, môžete sa ma pýtať, či sa nehanbím - ale v tom prípade vás okamžite zaradím na svoj zoznam.
Tak si to dobre rozmyslite.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3593 / 1100 / 236 / 198 ]
Obe strany (Ukrajina a Západ aj Rusko) bojujú aj propagandisticky.
To znamená zahmlievajú, zveličujú a podsúvajú falošné informácie. Pri veľmi veľa správach si človek nemôže byť istý, či sú pravdivé alebo nie.
Ako sa v tej spleti teda vyznať?
- Logika.
Ak vidíme správu, že Rusi tankami ostreľujú bloky jadrovej elektrárne okamžite to znie bizarne. Sú sebevrahovia? Nevedia, že tie budovy pred nimi sú najväčšia jadrová elektráreň v Európe? Namiesto šírenia videa ukrajinského prezidenta, ktorý toto emocionálne kričí, treba byť zdržanlivý.
(Pri tejto správe aj západné médiá po pár hodinách začali uvádzať, že to, čo horelo, bola malá budova mimo areálu samotnej elektrárne. Inak presne nevieme, čo sa stalo, Rusi hovoria o prestrelke s diverzantmi, či je to pravda, nevedno, ale pôvodné správy o vážnom nebezpečí rýchlo vyprchali.)
Podobne: svetové médiá prinášajú správy, že Rusi zabránili obyvateľom Mariupoľa, aby humanitárnymi koridormi mesto opustili. Nedáva to zmysel: prečo iba tam (inde Rusi ľuďom odchádzať nebránia), a načo by tomu Rusi bránili? Potom si prečítate správy z nezávislých či ruských zdrojov, že Mariupoľ je práve mesto, ktoré ovládajú pravicoví radikáli z pluku Azov a podobných. Tí obyvateľom bránia odísť, aby mesto ostalo v ukrajinských rukách. Je skôr toto pravda? Nevieme, ale dáva to zjavne väčšiu logiku a rozhodne aj preto treba byť pri konzumácii správ z väčšinových médií opatrný.
- Obe strany budú zdôrazňovať svoju silu a úspechy, a opačne u protivníka.
Rusi zobrazujú zajatcov v chatrných uniformách a moderné ruské vybavenie. Ukrajinci naopak, tých svojich dobre živených a v pekných uniformách, zajatcov vyzerajúcich biedne. Z toho, že Ukrajinci alebo Rusi ukážu päť zajatcov, neviete, či sa protistrana naozaj vo veľkom vzdáva. Z toho, že jedni alebo druhí ukážu niekoľko zbombardovaných tankov neviete, či naozaj slávia na fronte úspechy alebo nie.
- Obe strany sa snažia vyzerať ako obeť, ktorá musela reagovať.
To bolo vidno už na začiatku. Ruská televízia bola plná správ o diverzantoch údajne prenikajúcich na územie odtrhnutej časti Donbasu a bombardovanie tohto územia, Ukrajinci naopak. Opäť, pomerne zbytočné špekulovať, ktorá z takýchto správ bola či je výmysel a ktorá pravda. Nemáme to ako vedieť.
- Ak niečo vidíme, pozorne si pozrieme, čo to vlastne je.
Úplne typický príklad: tank prešiel auto s ukrajinským dôchodcom. Takto to podával celý rad svetových médií, napriek tomu, že už na prvý pohľad nešlo o tank ale raketový komplex. A potom nastupuje logika: naozaj by sa len tak osamelo túlal nepriateľským mestom? Oveľa pravdepodobnejšie, že to bolo, naopak, ukrajinské vozidlo, ktorého vodič nezládol riadenie, alebo pri riadení došlo k poruche. (Navyše vozidlo nemalo ruský označovací znak.)
- Pozor na emotívne príbehy.
Ďalší typický príklad: ukrajinskí pohraničníci poslali Rusov do p--e, a tí ich bombardovaním zabili. Neskôr Ukrajinci uznali, že to nebola pravda. Ale šíriť takéto príbehy je pre nich výhodné, ohromne to zvyšuje pozornosť o konflikt a vzbudzuje sympatie, a naopak, aj keď sa príbeh neskôr koriguje, veľa ľudí si korekciu nevišmne a dokonca, ak aj všimnú, pamätajú si skôr pekný príbeh ako nudnú korekciu.
To isté platí pre opačnú stranu: Rusi začali teraz spomínať nejaké laboratória pre biologickú a chemickú vojnu, ktoré západné mocnosti údajne na Ukrajine budovali. Ak by to náhodou aj bola v nejakej časti pravda (opäť, nemáme to ako vedieť), samo osebe to nijako nemôže byť dôvodom na inváziu. Ale u ohromne veľa ľudí to bude pôsobiť strašidelne a bezpochyby bude rezonovať.
- Obe strany budú zveličovať.
Západ a Ukrajina predstavuje Putina ako človeka, ktorý sa zbláznil, alebo aspoň rozhoduje odtrhnutý od života. Alebo inak zdôrazňujú základný naratív, že Rusi sú proste expanzívny národ a vedie ich diktátor s imperiálnymi ambíciami.
Rusi zase hovoria o nacistickom režime a denacifikácii, čo je zase výhodné pre nich. Je to jednoduché, emotívne slovo, a mimoriadne účinné špeciálne v ruskom kontexte.
Západ tvrdí, že to je nezmyselný naratív, veď prezidenta majú Žida a ultranacionalitické strany vo voľbách získavajú pár percent.
Pravda je niekde uprostred. Ultranacionalisti sú počtom aj sympatiami relatívne malí, ale mimoriadne vplyvní - veď Euromajdan v zásade vyhrali ich skupinky, dobre organizované a násilné. Takisto je pravda, že na Ukrajine pomerne výrazne uctievajú pamiatku S. Banderu - človeka, ktorého hnutie je zodpovedné za vyvraždenie 100 tisíc Poliakov, židovské pogromy a mnohé iné krvavé udalosti. (Mimochodom, mocenské línie sa tu všelijako prekrývajú, napríklad človek, ktorý financoval Zelenského kampaň, oligarcha Kolomojskij, je síce Žid, ale financoval okrem iného povestný batalión Azov, s jeho neonacistickou symbolikou aj ľudským elementom - minimálne veľká časť členov sú alebo boli pomerne otvorení ultrapravicoví radikáli.)
- Vždy sa treba pýtať na kontext
Typickým obrazom týchto dní sú zbombardované rezidenčné bloky. Akonáhle taký obrázok majú, aj Ukrajinci aj Rusi ho okamžite vytiahnu (Rusi dnes už menej, lebo Ukrajincov zatlačili preč od DNR a LNR, tak neznie veľmi pravdepodobne, že ich tí ešte vedia bombardovať). Nie vždy ale musí ísť o reálne obývané bloky. Niektoré rezidenčné bloky sú priamo v línii konfliktu, môžu byť pri nich či medzi nimi umiestnené raketomety, nepriateľ tam teda v zásade musí páliť.
- Venujte sa kanálom, ktoré sa zdajú spoľahlivé
Už som minule ukazoval napríklad kanál, od Rusa, ktorý má celkom spoľahlivé správy z frontu (dodatočne sa potvrdzujú aj inými zdrojmi).
V západných médiách totiž vidno zaujímavý vývoj. Kým v prvých dvoch dňoch invázie jej rozsah značne preháňali (Rusi sa už vylodili pri Odese a už-už išli bombardovať Kyjev), teraz rozsah postupu Rusov skôr zahmlievajú. Napríklad dnes aj ukrajinské aj ruské weby priniesli správu, že Rusi už dokonca napadli Voznesensk, čo je dosť ďaleko na severe (a môžu tak odrezať Odesu od zvyšku Ukrajiny, ak sa im tento útok podarí a budú pokračovať), podobne tieto zdroje potvrdzujú postup Rusov pomerne ďaleko na juh od Charkova. Západné médiá to ale ešte nemajú.
Podobne sú youtuberi, ktorí z Charkova, Chersonu či Kyjeva prinesú len pár emotívnych správ, aj takí, ktorí pomerne široko a (pri pohľade naspäť) spoľahlivo komentujú, čo sa vlastne v týchto mestách a ich okolí deje.
- Pozor na všetko, čo vidíte na sociálnych sieťach
Ako, koniec-koncov, vždy. A tu hovoríme o krátkych videách, ktoré kolujú kade-tade. Sú emotívne, ale často je tam málo detailov na to, aby sme vedeli posúdiť, či sú pravdivé.
Aj Twitter aj TikTok sú pritom doslova preplnené videami s úplnými hlúposťami: niečo dramatické údajne z Ukrajiny je v skutočnosti prebraté z inej krajiny, niektoré veci dokonca z videohier (ktoré sú dnes veľmi realistické).
Také sa aspoň dajú identifikovať, a už o nich sú články, ale pri iných, realisticky vyzerajúcich videách, tá identifikácia môže byť ťažšia (je táto výpoveď človeka autentická? sú tieto obrazy neupravované, a pod.).
Ako som už hovoril, zaujímavé je vidieť, že vojnu na sociálnych sieťach Rusi naplno prehrávajú. Do určitej miery je to pochopiteľné, napadnutou stranou je Ukrajina, takže ľudia budú primárne zdieľať hocičo, čo je z Ukrajiny. Na druhej strane by som povedal, že aj tieto dni ukazujú, ako nezmyselné boli všetky tie príbehy o údajne vysoko vplyvných ruských trolovacích farmách. Na sieťach je síce kopa nezmyslov, ale tých v prospech Rusov len relatívne málo.
Smutné, že slovenské médiá sa do propagandy zapojili totálne. A najhoršie je, že aj u nás, aj na úrovni EÚ sa veľmi rýchlo presadil príbeh, že sme vo vojnovom stave a nemáme čo obyvateľstvo vystavovať propagande nepriateľa.
Pritom aký-taký reálny obraz toho, čo sa vlastne deje, človek dnes získa len porovnávaním veľmi rôznorodých zdrojov. Skúste to ale vysvetľovať ľuďom v propagandistickom rauši.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7917 / 495 / 117 / 117 ]
Toto ostáva stále najväčším otáznikom toho, čo sa dnes deje.
Aj z pohľadu Ruska úspešná akcia bude mať totiž pre nich bolestivé dôsledky.
Už krátkodobé sankcie v tej podobe, ako ich vidíme dnes, povedú k viditeľnému prepadu životnej úrovne, vrátane obmedzenia životného štandardu mestskej strednej a vyššej triedy, ktorá si zvykla lietať na zahraničné dovolenky a kupovať západné veci.
Rusko tiež napadnutím Ukrajiny stráca obrovské množstvo dobrej vôle vo svete.
A v neposlednom rade nie je ťažké predstaviť si, aký šok vojna znamená aj pre samotných občanov Ruskej federácie. Ničím priamo nevyprovokované napadnutie bratského národa môže ľahko prerásť do prejavov veľmi silnej nespokojnosti s vládou.
Všetko bude ešte násobne horšie, ak konflikt prerastie do latentnej fázy. S nejakým rozdelením Ukrajiny na dve časti, napríklad, alebo dlho sa ťahajúcimi akciami, kde Rusi budú ovládať väčšiu časť Ukrajiny, ale boje budú dlho pokračovať, čo bude mimoriadne nákladné.
A s pokračujúcimi, či ešte tvrdšími sankciami. Rusko je síce dnes už sebestačné vo väčšine potravín a nemá problém dovážať zvyšok, lebo ten ide z krajín, ktoré sankcie neuplatňujú (južná Amerika, juhovýchodná Ázia, Čína). Takisto už nepotrebuje pre svoju modernizáciu výhradne západné technológie, lebo dnes kadečo vyrába Čína, ale tá aspoň krátkodobo nedokáže dodávať úplne všetko a napríklad západné finančné sankcie nie sú pre Rusko vôbec jednoduché.
Ak aj na druhú stranu misky váh dáme dôvody pre inváziu (nebezpečie plynúce z postupnej nepriateľskej militarizácie Ukrajiny, ochrana ruskojazyčného obyvateľstva, ale aj, dajme tomu, neutešená domáca situácia po tom, ako sa krajiny pomerne výrazne dotkla epidémia covidu) stále to znie ako pomerne slabý dôvod na takú prudkú reakciu.
Sú tri možné vysvetlenia, aj keď ani jedno nie je úplne uspokojivé:
- Ruská vláda si je pomerne istá, že po rýchlom víťazstve sa pomerne rýchlo vrátia do normálu kľúčové vzťahy, aj so Západom.
Nič nenasvedčuje tomu, že by ruské sily v krátkom čase nemali dokončiť ovládnutie všetkých kľúčových bodov krajiny. Čo im ale dáva istotu, že to povedie aj k politickému víťazstvu? Ťažko povedať.
Tým by bolo, keby táto alebo nejaká nová vláda v Kyjeve akceptovala ruské požiadavky. Zároveň by to podľa možností nemala byť zjavne bábková vláda a musela by ju uznať celá Ukrajina.
- Ruská vláda je zmierená s tým, že nastáva nová Studená vojna.
V tomto scenári Rusko bude dodávať Západu suroviny, ale veľká časť hospodárskej aj vojenskej a politickej spolupráce sa presunie smerom k Číne. Tá je dnes takým gigantom, že môže do Ruska dodávať značné objemy investícií, aj vyspelé technológie, a vojensky, kontrolou nerastných surovín či kontrolou výrobnej kapacity mnohých odvetví pôjde o dominantný blok sveta.
Obsadením Ukrajiny, alebo jej východnej časti, si Rusko posilní svoju bezpečnosť a inak sa už o Západ nebude musieť veľmi starať. Naopak, v spolupráci s Čínou už bude mať silnú kontrolu aj nad doteraz nezávislými krajinami strednej Ázie.
Toto je scenár v ktorom Rusko Európe aj USA v pokoji odkazuje idi na chuj, a dosť by som sa ho z nášho pohľadu bál, ale na druhej strane tiež nedáva vo všetkom zmysel. Už len kultúrne: akokoľvek Rusi vychádzajú s Čínou, zjavne by radšej boli blízko Západu. (Každopádne zjašené reakcie typu teraz nebudeme komunikovať so žiadnymi Rusmi tomuto scenáru len napomáhajú.)
- Vojenské nebezpečie bolo pre Rusko také akútne, že museli konať aj napriek rizikám.
Toto je najmenej dôveryhodné vysvetlenie. Akokoľvek rýchlo mohla pokračovať modernizácia ukrajinskej armády, akokoľvek si mohli Američania kadečo na Ukrajine budovať už teraz, znie málo pravdepodobne, že by z toho mohlo už v priebehu krátkej doby, dvoch-troch-štyroch rokov, vyvstať vážne ohrozenie Ruska (príbehy o nebezpečí laboratórií pre biologickú a chemickú vojnu, s ktorými teraz Rusi prišli, by som skôr nechal vo sfére vojnovej propagandy).
Na druhej strane môžeme zabudnúť aj na báchorky o tom, že Rusi zaútočili preto, že Putin je bláznivý diktátor, ktorý nemá čo robiť, alebo, že majú nejaké nekontrolovateľné vnútorné pnutie dobývať územia.
Celý čas komunikujú v zásade racionálne, ruské vedenie je zjavne pomerne jednotné.
Uvidíme. Otázka, ako ruské vedenie myslí, a čo môžeme v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch očakávať, nie je len zaujímavým analytickým cvičením.
Od toho, ako sa Rusko bude ďalej vyvíjať, záleží extrémne veľa vecí. Už dvadsať rokov má Rusko jeden dlhodobý otáznik: Putin. Presnejšie, čo po ňom.
Na jednej strane sa jeho éra spája s nebývalou stabilitou a síce nie práve širokou, ale predsa len rýchlou, viditeľnou a sústavnou modernizáciou krajiny. Na druhej strane je otázka ďalšieho pokračovania režimu viac naliehavou, ako hocikedy predtým. Jeden človek nemôže vládnuť večne.
A hoci má Rusko rôzne zaujímavé postavy ako v opozícii, či v občianskych zoskupeniach, tak vo vládnych kruhoch, nie je vôbec isté, či by sa vedelo narýchlo zoskupiť dosť osobností na preklopenie krajiny do trochu pluralitnejšieho a dostatočne stabilného režimu.
A izolácia krajiny, ktorá môže teraz nastať, vrátane nastolenia akéhosi vnútorného vojnového režimu, môže dlhodobé problémy ešte prehĺbiť.
(V mnohom to platí aj pre nás, pre prípad, že bude blokové napätie pokračovať: už teraz vidíme, akú obrovskú chuť majú demokrati na to, aby sa vysporiadali s vnútorným nepriateľom.)
Jednoducho, dnes vôbec nejde len o to, ako bude o niekoľko mesiacov či rokov vyzerať Ukrajina. Ide o to, ako bude vyzerať Rusko.
A s ním aj svet.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5568 / 343 / 98 / 21 ]
Občas mi niekto venuje poznámku, ktorú považujem za naozaj bizarnú: prečo sa ty navážaš do kaviarne, veď ty si tiež kaviareň! Myslia tým to, že mám západné vzdelanie a venujem sa intelektuálnej práci.
Rozhodne nie som žiadna kaviareň. V prvom rade nie správaním. Ja si vypočujem s pokojom každého, kto má čo zaujímavé povedať, alebo aspoň kto sa niečo snaží logicky alebo fakticky zdôvodniť.
To je priepastný rozdiel oproti kaviarni. Základná črta človeka z kaviarne je, že je hysterický.
Taký človek z ničoho nič začne na vás revať, keď sa dotknete nejakého ideologického základu jeho citlivej duše. Alebo proste v jednom kuse autisticky opakujú nejaké heslá a sú pritom agresívni.
Nie fyzicky, to si práve nikdy netrúfnu, ale narážkami, podsúvaním niečoho. Nemám celkom rád výraz pasívne-agresívny, ale na nich to sedí.
Ešte bizarnejší je názor, že západné vzdelanie rovná sa, že budete hlásať nejaké ideologické heslá. O mne to už duplom nemôže sedieť, ja som nevychodil nejaké ideologické školy. Učiteľov mojej tristo rokov starej britskej školy by asi dosť prekvapil názor, že jej absolvent má byť schopný najmä opakovať to, čo si prečítal v New York Times a vyjadrovať sa v rankingoch a pár heslovitých poučkách o hospodárstve či spoločnosti.
Mojich učiteľov, napríklad, z Yorku, alebo kolegov z Lancasteru by dokonca takýto názor iritoval, keďže mnohí boli z takejto jednoduchej ideologizácie verejného života znechutení.
No a, v neposlednom rade, úprimne, mňa na ľuďoch práveže až tak nezaujíma to, čo obsedantne zaujíma kaviarnikov, napríklad akú školu kto vychodil. Vzdelanie je dôležité, ale že by som si myslel, že diplom rovná sa automaticky aj chytrý, či dokonca múdry človek, tak to ani náhodou.
A úplne najviac ma dojíma, keď si táto minitrieda spoločnosti uzurpuje nálepku západnosti.
Pre mňa západná civlilizácia nie sú poučky nejakej medzinárodnej konferencie usporiadanej úradníkmi nejakej medzinárodnej organizácie.
Západná civilizácia, to je Aristoteles aj atomisti či Thukydides, stredovekí scholastici, Shakespeare, Descartes, Fielding, Smith, Disraeli, Marx, Weber, Einstein, viedenský kruh, pražský kruh, de Saussure, štrukturalizmus, Schumpeter, Solow, Aglietta...
Zjednodušene, Západ, to sú pre mňa tri veci:
Dôraz na racionalitu a analytické myslenie.
Liberalizmus - nie v zmysle toho somárskeho amerického importu, čo teraz toľkí používajú, ale v zmysle tolerancie rôznorodosti postojov a dokonca vyhľadávania a podpory tejto rôznorodosti.
Dôraz na ľudskú individualitu.
A nehovorte mi, že sem kaviareň, s jej omieľaním niekoľkých hesiel a stádovitým napádaním nepriateľa nejako pasuje.
Kaviareň nemá s touto tradíciou hlbšie nič spoločné. Sú to plytkí ľudia hľadajúci, komu slúžiť, akých má každá spoločnosť a každá civilizácia. Kaviareň nie je Západ.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2814 / 498 / 43 / 54 ]
Ako príklad vyberám obrázok, ktorý šíri pán Rizman, ten čo bol pracovne u pani prezidentky, potom u Šeligu a teraz robí niečo pre SME
Samozrejme, nesmie tam chýbať paralela s Hitlerom, to radšej nechajme tak. Z čoho ale dostane človek doslova závrat, je zvolená mierka. Ukrajina naozaj nie je malá krajina, ktorú by ste si na normálnej mape sveta ledva všimli. O počte obyvateľov ani nehovorím.
Najmä však: Rusi nikdy v živote nehovorili, že sa boja toho, že by ich nebodaj Ukrajina vedela konvenčne napadnúť. Prepáčte, to aký výplach mozgu musí človek dostať na to, aby toto šíril?
Rusi (Putin, Lavrov) vždy hovorili, že si nemôžu dovoliť, aby sa Ukrajina stala územím, kde niekto môže, predovšetkým, umiestniť nepriateľskú raketovú techniku.
Paralela, ľuďom, ktorí v škole dávali trochu väčší pozor ako Juraj Rizman, je zjavná: kubánska kríza v roku 1962. USA išli až na hranu jadrovej vojny len preto, aby z Kuby vyplašili rakety schopné niesť jadrové hlavice.
Odvtedy platí, že na Kubu nikto nemôže umiestniť výkonnú raketovú techniku, jadrovú alebo inú. Dodržiaval to Sovietsky zväz, dodržiava to Rusko.
Ja som zatiaľ nikde v tejto tupej propagandistickej smršti nevidel, aby sa niekto zaoberal tým, čo Rusi reálne hovoria.
A tí hovoria, stále: cítime sa ohrození možným umiestnením raketovej techniky na Ukrajine, na príklade Rumunska vidíme, že USA nemá problém takúto techniku k našim hraniciam posúvať, stratili sme možnosť ich umiestňovanie techniky aj kontrolovať, pretože USA vypovedali ako dohodu Open Skies, tak dohodu o ABM a IMRF. Kto toto v tých stovkách článkov aspoň spomína?
K tomu dodávajú fakty o režime v Kyjeve: neústavné vyhnanie Jakukovyča, silná podpora prevratu zo strany USA, kriminalizácia a fyzické útoky voči politickým oponentom, obrovská reálna moc rôznych ozbrojených zoskupení radikálov.
Veci, na základe ktorých Rusko tvrdí, že vládu v Kyjeve nekontroluje ani tak ukrajinský ľud, ako niekto druhý.
Ešte raz: ak mi to uniklo, tak mi ukážte nejakú diskusiu, komentár o tých ruských argumentoch. A najmä tých bezpečnostných. Nie pozitívny, schvaľujúci komentár, ale niečo, kde sa o daných veciach aspoň hovorí.
Žijeme v takej dobe, že stačí povedať ale Rusko hovorí nejaké dosť konkrétne veci... a doslova armády ľudí začnú vrešťať prokremeľský bot, Putinov agent, hybridná vojna, proruská propaganda a nejaké ďalšie nezmysly.
To sme kde? Na prvom stupni základnej školy? V najtvrdšej vlne československej normalizácie? Alebo skôr: v tlupe opíc?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2527 / 1000 / 130 / 184 ]
Podpredseda britskej vlády Domic Raab dnes povedal, že poraziť Putina na Ukrajine bude trvať roky.
Nie je to vôbec dobrý znak. V zásade tým dal najavo, že niektorí západní politici môžu podporovať rozdelenie Ukrajiny na dve časti, po tom, ako je zjavné, že celá východná polovica už je len kúsok od porážky Ruskom.
Niežeby o tom rozhodovala Británia, ale vzhľadom na tesnú blízkosť jej dnešnej vlády k Bielemu domu to treba brať vážne.
Dodávky zbraní majú v zásade slúžiť práve tomuto účelu, obrane západnej časti.
Podľa ruských zdrojov dnes prezident Zelenskyj údajne v rýchlosti vyjadril pripravenosť rokovať o prímerí. Ostáva len dúfať, že je to tak a dosiahne sa rozumné riešenie, aby sa predišlo rozpadu krajiny.
Zelenskyj takisto tvrdšie ako doteraz vyčítal Západu, že pre Ukrajinu nič neurobil. Optimisticky je to možné čítať aj tak, že hovorí tým pádom nemám inú možnosť, ako seriózne rokovať o rýchlom ukončení vojny. Dúfajme, že to tak naozaj je.
Všimnime si, že zo zahraničia prakticky vôbec nevidno signály nejakej diplomatickej iniciatívy, aké sú pri takýchto konfliktoch bežné. Ponúknutie skupiny krajín alebo medzinárodnej organizácie sprostredkovať mier, s načrtnutím možného mierového plánu.
Akoby sa s Ukrajinou časť medzinárodného spoločenstva už nadobro rozlúčila.
Pre nás to vôbec nie je dobrý znak. Ak by sa svet rozpadol znovu do blokov, budeme niečo ako frontová krajina, s tlakom na to, aby sme o sebe rozhodovali menej sami, viac sa podriadili rozumnej politike diktovanej zvonku a militarizovali sa.
Naše médiá a časť politikov sú na tento scenár pripravení, tešia sa.
Jeden rozumný hlas, ktorý dnes zaznel, bol ten od náčelníka britského generálneho štábu, ktorý nepriamo kritizoval výroky ich bláznivej ministerky zahraničia, ktorá podporila, aby Briti, ak chcú, išli individuálne bojovať na Ukrajinu.
Bohužiaľ, žijeme naozaj v bláznivej dobe: pripomínam to, ako ukrajinské úrady pred pár dňami rozdali množstvo zbraní civilom. Len tak, na ulici. Vojenský význam to nemá žiadny, ale k úplne zbytočnému krviprelievaniu to prispieť môže.
A vyzývali obyvateľstvom, aby si pripravovalo zápalné fľaše, ktoré budú hádzať na ruské tanky. Zo zahraničia, napríklad aj zo Slovenska, sa pritom proti takémuto choromyseľnému konaniu naozval žiaden hlas.
Ukrajinské firmy dnes tiež začali vo veľkom z krajiny vyvážať poľnohospodárske produkty, tiež zjavne v príprave na to, že treba zarobiť rýchlo ešte pred pádom Kyjeva.
Každý, kto chce Ukrajincom dobre, by mal teraz vyzývať na čo najrýchlejšie prímerie.
Tiež zachovanie celistvosti krajiny (s nejakou diplomatickou formulkou, že o statuse Krymu sa bude v budúcnosti diskutovať keďže reálne ho Rusko už nikdy nevráti), garanciu, že krajina nebude zbrojiť proti Rusku či proti Rusku spolupracovať s cudzími mocnosťami, európsku pomoc pri rekonštrukcii, rozpustenie ozbrojených skupín ktoré de jure alebo de facto nie sú súčasťou oficiálnych ozbrojených či poriadkových síl (v priamom rozpore s ústavou Ukrajiny) a usporiadanie slobodných volieb.
Teda volieb práve bez kriminalizácie časti politického spektra a fyzického napádania a zastrašovania.
Ale, ešte raz, akoby sa o zachovanie celistvosti Ukrajiny, o jej demokratickú budúcnosť a prosperitu teraz už nikto nesnažil. Je to veľmi bolestivé sledovať.
A, znovu opakujem, ďalší vývoj môže pomerne rýchlo rozhodnúť o tom, aká bude budúcnosť tohto regiónu. Politici, ktorí podporujú rozpad sveta do blokov a vytvorenie dvoch prudko militarizovaných území (východnej a západnej Ukrajiny) priamo v našom susedstve, konajú úplne proti záujmom Slovenskej republiky a poškodzujú budúcnosť každého z nás.
A to si treba do budúcna dobre zapamätať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3770 / 650 / 78 / 113 ]
Máloktorý iný národ môže mať pocit, že veci sa riadia úplne inak, ako sa prezentujú.
Jednoduchý príklad: zvolenie dnešného prezidenta financoval oligarcha Kolomojskij.
Ten po Euromajdane platil napríklad notoricky známy batalión Azov, kam sa zišli rôzni ultrapravicovi radikáli a potom podnikali operácie na východe krajiny.
Ale po čase ktosi zverejnil telefonáty, v ktorých sa Kolomojskij v niektorých veciach koordinuje s bývalým prezidentom Janukovyčom. Dokonca to vyznieva, akoby od neho prijímal príkazy.
Po zvolení Zelenského si Kolomojskij za šéfa prezidentskej kancelárie dosadil svojho blízkeho spolupracovníka. A vrátil sa z Izraela na Ukrajinu - niekoľko rokov tam bol vyšetrovaný za to, že nezákonne vyvádzal peniaze z banky, ktorú vlastnil.
Inými slovami, Ukrajincom na obrazovke tancujú obrázky rôznych politikov: Juščenko, Tymošenková, Jaceňuk, Porošenko... vždy z nich majú po čase ohromné sklamanie. Jediná istota je, že kdesi v pozadí sú veľmi aktívne iné sily, napríklad ich oligarchovia.
A tie manévre sa dejú tak, že to ľuďom pri pohľade zvonku nedáva zmysel. Lebo ten zmysel je často mocenský a obchodný, nemá to s verejne prezentovanými politickými siločiarami veľa spoločného.
Posledným rozčarovaním Ukrajincov je práve terajší prezident Zelenskyj. Volili ho, pretože sľuboval mier a radikálny boj proti korupcii.
Nepočúvali ani na to, že v pozadí stojí práve Kolomojskij, ktorý je všetko iné, len nie uhladený biznismen (často vystupuje ako čistý bandita, s veľmi nepríjemnými vyhrážkami voči ľuďom, ktorí mu stoja v ceste). Ale ľudia chceli zmenu a Zelenskyj, mladý, energický, schopný vcelku plynule a nie nepríťažlivo rozprávať, ju reprezentoval.
Ukrajinci mu dali dokonca takú obrovskú dôveru, že jeho strana totálne vyhrala parlamentné voľby (ktoré vyhlásil asi trochu neústavne, ale to nechajme bokom), získal 254 zo 450 kresiel v parlamente. S úplne novými neskúsenými poslancami, ktorí mali byť zárukou progresu.
A čo urobil s touto obrovskou mocou, keď mal naraz úrad prezidenta aj jednofarebnú vládu? Nič.
Žiadne reformy sa nekonali. Kopu kľúčových postov, najmä silových, dostávali zjavní predstavitelia starých štruktúr. Ukrajinci nijako nevnímali, že by sa riešila korupcia (až na bizarný zákon o deoligarchizácii, ktorý sa bral skôr ako PR krok a mocenský nástroj proti možným oponentom). Vláda zatvárala nezávislé médiá. A pokračovala v nacionalistickej agende (jazykový zákon, ignorovanie Minských dohovorov, ponechanie voľnej ruky radikálnym ozbrojeným zoskupeniam), proti ktorej prezident pritom v predvolebnej kampani vystupoval.
Zelenskyj sám sa prepadal od kontroverzie ku kontroverzii. V niektorých momentoch vyzeral unavený, ale ani nie od alkoholu (možno naozaj len niečo psychické, ale veľmi divne to občas pôsobí). Vyšlo najavo, že má majetok vložený hneď do niekoľkých (dovtedy utajených) offshorových štruktúr.
Minulú jeseň prezidenta doslova na skrutky rozobral Dmitry Gordon, vydavateľ a novinár, jedna z najvyplyvnejších celebrít na Ukrajine. Vo veľkom televíznom rozhovore svojmu niekdajšiemu priateľovi verejne vytkol dlhý rad prehreškov a tvrdo ho odsúdil.
Už predtým bol Zelenského rating zúfalo nízky, schvaľovala ho len tretina voličov.
A potom nastúpilo posledné dejstvo tejto smutnej tragédie. Ukrajinci nemali z krízy absolútne čo získať. Roky im sľubovali nejaké tesnejšie primknutie sa k EÚ, z ktorého ale v zásade nič nebolo.
Namiesto toho sa hovorilo už nie o EÚ, ale o NATO. Napriek tomu, že Rusko vždy, konzistentne dávalo najavo, že tesnejšia vojenská spolupráca Ukrajiny so Západom je pre nich neprípustná.
A už dupľom ich dráždilo o nej hovoriť v dobe, keď NATO zvyšovalo intenzitu cvičení vo východnej Európe (Defender Europe), vrátane nacvičovania leteckých útokov na Kaliningrad a jadrových útokov na Rusko.
Do toho neskúsený prezident, herec, ešte prilieval olej do ohňa výrokmi o tom, ako by sa Ukrajina mohla vrátiť k jadrovým zbraniam.
Bol tak aktívnym pešiačikom v úplne bizarnej kríze, z ktorej, ešte raz, samotná Ukrajina nemohla nijak profitovať. Nikto sa jej nechystal nanovo a silnejšie garantovať hranice, nikto jej neponúkal rýchlejšiu cestu do EÚ. A široké otváranie sa vojenskej spolupráci so Západom mohlo Rusko len podráždiť bez toho, aby krátkodobo Ukrajine umožnilo efektívne zvýšiť obranyschopnosť voči jednej z hlavných vojenských veľmocí sveta.
Ak chceme dať do učebníc medzinárodných vzťahov kapitolu o tom, ako robiť veci úplne zle, pokojne tam môžeme vložiť opis ukrajinskej krízy.
A na tom nič nezmenia online výkriky armády hlupákov, ktorí sa rozhodli povzniesť svoje konformné životy tým, že budú hrdinsky kričať niečo o práve Ukrajiny zaujať sériu nezmyselných póz - na konci ktorých je invázia a úmrtia.
A ako facku na záver im EÚ ešte aj odmietla expresne prijať prihlášku, aspoň ako gesto podpory.
K tomu už naozaj niet čo dodať.
Ukrajine treba zaželať generáciu chytrejších politikov (aj keď to teda bude veľmi ťažké) a tiež väčší záujem zahraničia reálne jej pomôcť riešiť jej nemalé problémy.
A predtým nech čo najskôr skončí tento hnusný konflikt.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5112 / 1200 / 146 / 354 ]
Pred pár dňami som dostával správy, čo so mnou je, keď nejako menej píšem.
Nie, nenaháňali ma odvážni agenti za protištátnu činnosť ? bol som v Bulharsku. Síce vybavovať nejaké vážne veci, ale našiel som si čas napríklad aj na trochu športu.
Predovšetkým na návštevy u môjho známeho, niekoľkonásobného bulharského šampióna Alexeja Ribčeva (ktorý nespokojne zhodnotil, že som zase stratil techniku a ideme to cibriť).
A dokonca som si našiel aj jeden deň na lyžovačku (prvýkrát po štyroch rokoch!!!) v prekrásnych bulharských horách.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 569 / 209 / 7 / 1 ]
Vojna na Ukrajine trochu poprehadzovala verejnú mienku. Pokiaľ viem, nikto sa zatiaľ ľudí v nejakom spoľahlivom prieskume nepýtal na názor na konflikt. Ale osobne pochybujem, že sa nájde veľa takých, ktorí by sa hlásili k tomu, že bezpodmienečne schvaľujú inváziu, veria len Putinovi, a podobne.
(EDIT: upozornili ma, že jeden prieskum, od agentúry AKO, vyšiel. A výsledok je, ako hovorím: 62 percent ľudí za vinníka konfliktu označuje Rusko. 25 percent hovorí, že vinníkom sú USA, pričom respondenti mohli vybrať aj viac odpovedí. Ruskú oficiálnu pozíciu, že za konflikt môže do veľkej miery Ukrajina, vyznáva len málo ľudí, 7,8 percenta.)
Na druhej strane zjavne pomerne veľa ľudí hovorí, že Rusko nie je v konflikte jediným vinníkom, alebo inak ruskej pozícii a Rusku vyjadruje buď sympatie, pochopenie alebo aspoň ruskú stranu nie sú ochotní odsúdiť úplne jednoznačne.
Kto sú títo ľudia? Podľa mňa zdroje týchto sympatií sú nasledovné, a môžu sa navzájom prelínať:
1. Pochopenie pre ruské argumenty ohľadom bezpečnostnej situácie krajiny aj vývoja na Ukrajine
2. Všeobecná sympatia k ruskej kultúre (jazyk, filmy, radosti a strasti bežných ruských ľudí a ich podobnosť s našimi, literatúra, hudba...)
3. Nostalgia za Sovietskym zväzom aj socializmom
4. Sympatie k ruskému režimu ako protipólu skazeného Západu a jeho politiky.
5. Obdiv k tvrdým riešeniam a jednoduchým, ráznym politickým režimom, s jasnou mocenskou pyramídou.
Myslím, že u nás to budú najčastejšie dôvody 2, 3 a 4. (U mňa síce vo všeobecnosti k Rusku hrá veľkú úlohu aj 2. ale v tomto prípade čisto 1.).
Napríklad štvorka je veľmi zaujímavá. Putin bezpochyby fascinuje pomerne veľa ľudí po celom svete a má aj vcelku sympatie napríklad v západných krajinách (špeciálne v USA má zjavne rešpekt až obdiv, ich konzervatívni komentátori ho napríklad často dávajú do protikladu k svojim nemohúcim politikom).
Dôvod? Minimálne budí dojem, že hovorí priamo, bez vytáčok a bez postranných úmyslov. Toto je niečo, čo ľudia v mnohých západných krajinách, naopak, svojim politikom vyčítajú (a vcelku odôvodnene).
Okrem toho je mnohým sympatické to, ako dokáže mocensky zasiahnuť: napríklad postaviť do radu miestnych oligarchov.
Opäť, človek vôbec nemusí mať chuť sa presťahovať do Ruska, ale niečo v týchto scénach preňho jednoducho môže byť príťažlivé.
Potom je tu, samozrejme, osobnosť. Putin pôsobí jednoducho inak, ako popletený Biden, nezdravo excentrický Johnson alebo úradnícky pôsobiaci nemeckí kancelári.
K tomu sa pripája celý ten komplex pocitov, že na Západe je kopa vecí hlboko v neporiadku, a že Rusko možno má svoje vážne problémy, ale je dobré ho mať ako kultúrnu či politickú protiváhu západných kapitalistických spoločností zviazaných korporátnymi pravidlami a zvnútra sa užierajúcich nekonečnými kultúrnymi vojnami.
Bez ohľadu na to, či je človeku ten obraz Ruska a ruského režimu sympatický, nesympatický alebo ho pokladá za nezmysel, samotná existencia týchto protichodných pocitov v spoločnosti je minimálne dôvodom na zamyslenie, čo sa vlastne deje.
A to je celý problém: aj vo svete, a veľmi vyostrene u nás. Zamyslenie? Nula bodov.
Obraz väčšiny médií a intelektuálov je ultra jednoduchý: máme dva tábory: tí dobrí, moderní, prozápadní a chytrí na jednej strane a proruskí blbci na strane druhej.
Prečo tak zjednodušene? U mnohých je to čisto narcisistický popud, je príjemné prijať obraz sveta, kde ja som v tom dobrom tábore a, čo je hlavné, mám možnosť, dokonca sa to odo mňa žiada, to veľmi hlasno kričať.
Druhý popud býva komerčný. Zamýšľať sa nad tým, že ľudia majú rôzne vnútorné popudy, a čo to znamená, je extrémne nevýhodné. Tu treba proste navodiť obraz, že Slovensko má státisíce ľudí, ktorí sú pod vplyvom minimálne desiatok veľmi výkonných agentov. Pracujú na tom, aby nás raz, možno onedlho, obsadilo Rusko.
Je to boj, ktorý treba vyhrať. A to stojí peniaze: na novinárčinu, think tanky, konzultačky. Sem s nimi.
A tie peniaze prichádzajú a nie je ich vôbec málo.
Vojny vedia byť aj veľmi finančne výhodné. Aj tie informačné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4111 / 270 / 20 / 22 ]
Od začiatku roka narástol obchod medzi Ruskom a Čínou o 38,5 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku.
Rusko do Číny vyváža najmä ropu a plyn (tvorí 11 percent čínskeho dovozu plynu a ochvíľu dokončia ďalší plynovod) a, v oveľa menšej miere, ďalšie suroviny (uhlie, guľatinu, nejaké poľnohospodárske suroviny, najmä sóju). Voči Číne má pozitívnu bilanciu. Číňania tiež Rusom poskytujú čoraz viac investičného kapitálu.
Zaujímavé bude sledovať, do akej miery začnú alebo nezačnú Číňania do Ruska exportovať hotové výrobky a technológie.
Ak by sa svet rozpadol do nových blokov, bolo by to smutné z mnohých dôvodov.
Pre Slovensko by to bolo aj ekonomicky málo výhodné (ropa, plyn, železná ruda) aj kultúrne smutné. A, znovu opakujem, zvlášť v prípade dlhodobého konfliktu na Ukrajine na nás bude veľký tlak stať sa politicky menej autonónmymi a viac militarizovanými.
To isté platí pre Rusov. Bez ohľadu na to, prečo prikročili k invázii, z hľadiska nasledujúcich niekoľkých rokov nemajú čo získať.
Konflikt ich môže ťažko poškodiť nielen ekonomicky, ale v mnohom aj kultúrne a politicky.
Je to živšia a rôznorodejšia spoločnosť, ako by sa zdalo z niektorých príspevkov svetových médií, ale na druhej strane si politická stabilizácia ostatných dvoch desaťročí vyžiadala aj svoju daň.
V období perestrojky sa vynorili napríklad v médiách mnohé charizmatické osobnosti a veľmi živo bolo aj v 90. rokoch. Z tohto hľadiska sa ťažko časti moskovskej inteligencie možno čudovať, ak dnes s trpkosťou poukazujú napríklad na pomerne nudné štátom ovládané kanály.
Ak by Rusko prešlo na dlhšiu dobu do vojnového stavu, atmosféra bude ešte značne uniformnejšou a v niečom ťaživejšou.
Ani nehovorím o nepríjemných konzekvenciách toho, byť odtrhnutí od západnej akadémie, kultúry, atď. Aj keď, ironicky, keďže aj Rusko je pomerne konzumná spoločnosť, zvlášť teraz bude okato mnohých najviac štvať, že si nebudú môcť kúpiť západné značky.
Ale veľká výhra to nebude ani pre Západ. Ako som už spomínal, Rusko a Čína majú spoločne obrovskú moc: ako vojenskú (už teraz analytici poukazujú na to, ako by Pentagon nestíhal, ak by zrazu začali niečo vo svojom prihraničí vyvádzať aj Číňania) tak hospodársku (spolu kontrolujú veľké zásoby plynu, ropy, vzácnych nerastov..). A to nielen medzi sebou, ale aj v krajinách, ktoré sú medzi nimi, v strednej Ázii a spoločnej rusko-čínskej spolupráci sa budú musieť podriadiť).
A v Číne sa toho pre Západ vyrába toľko (od gombíkov na nohaviciach po mobily), že aj úplne vzdialená myšlienka na prerušenie obchodu dosť strasie.
Z tejto krízy ďaleko, získavajú najmä dve dominantné veľmoci: USA a Čína. Naopak, stráca Rusko, aj Európa, a najmä východná.
Aj preto, ešte raz, treba dúfať, že sa všetko vyrieši čo najskôr a že vyústením bude nie takýto rozpad do blokov, ale návrat k spolupráci EÚ-Rusko-Ukrajina.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2908 / 408 / 35 / 39 ]
Mestá sa sťažujú, že ich vláda nechala v štichu pri zvládaní ľudí, ktorí prichádzajú z Ukrajiny.
Je úplne zjavné, že takmer všetko vlastne ostáva na samosprávach, mimovládnych organizáciách a individuálnych dobrovoľníkoch.
A to práve táto vláda mala celú zimu vyhlásenia, ako sa bojí Ruska. Keď došlo u susedov na vojnu, vlastne nie je nič pripravené. Ani po dvoch týždňoch.
Chýbajú jasné kontaktné, registračné a informačné body pre ľudí, ktorí chcú ostať na území SR, jasné rozdeľovanie úloh verejným subjektom (napríklad ministerstvo školstva ponúka kopu materiálov ako rozprávať s deťmi o vojne, preboha, ale minimum usmernení, čo so žiakmi z Ukrajiny, to isté sa týka zdravotnej starostlivosti) a najmä chýba nejaká výraznejšia materiálna organizácia (vrátane ubytovania).
Takisto je potrebné, aby vláda začala komunikovať, koľko utečencov budeme vedieť za akých podmienok zvládnuť.
So začleňovaním Ukrajincov asi nebudú väčšie problémy, takisto platí, že je naša morálna povinnosť ako susedov týmto ľuďom pomôcť.
Namiesto toho máme premiéra, ktorý ide do Londýna po inštrukcie, ako sa ideme militarizovať a posielať zbrane (na tom istom stretnutí dnes premiér Johnson Poliakom vnútil to, aby svoje stíhačky dali k dispozícii Ukrajincom, hoci Poliaci sa tohto zjavne boja, lebo Rusi im to asi len tak nezabudnú).
Príznačné: radšej si nechať diktovať niečo o zbraniach a nechať na obete, nech sa o seba postarajú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1487 / 531 / 66 / 84 ]
Načo?
Nepochopiteľný krok. V4 sa mala aktívnejšie zapájať do riešenia krízy. Alebo sa aspoň držať spoločnej pozície EÚ (a nepodkopávať Berlín).
Ísť si po noty do Londýna oslabuje našu pozíciu aj voči Ukrajine aj voči Rusku. A špeciálne pre Rusov je to len jedno z ďalších potvrdení, že politiku voči nim riadia USA (lebo v tejto kríze je Británia len ich prostredníkom).
A čo z toho získame my, ako krajina? Absolútne nič.
Patríme k štátom, ktoré hneď po Ukrajine (samozrejme, s veľkým odstupom) a Rusku majú najviac čo stratiť z celej tejto situácie.
Pri ukrajinskej plynovej kríze v roku 2009 dokázali východoeurópske krajiny vytvoriť efektívnu a tvrdú vyjednávaciu skupinu voči Ukrajine aj Rusku.
Dnes sme len totálnymi bábkami. Až pominie vlna sympatií k Ukrajine a hnevu na Rusko, ostane tu neutešená domáca situácia. A ona neutešená bude aj v optimistickejších scenároch vývoja.
Na zjemnenie dopadov bude treba veľa priateľov, aj veľa politických pák, v Bruseli, Berlíne, v Moskve, čiastočne možno aj v Kyjeve. Ale my všetkým len signalizujeme, že sme handry a akéhokoľvek vplyvu sa dobrovoľne vzdávame.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1212 / 803 / 86 / 155 ]
Našim matkám, ženám, dcéram, kolegyniam, kamarátkam všetko najlepšie k tomuto dňu ? Vážime si vás a pamätáme na to, ako ešte pred pár desaťročiami rovnoprávnosť žien nebola ani tu v Európe vôbec jednoznačná vec, a aj dnes je ešte čo zlepšovať.
Dúfam, že do týchto trochu ponurých dni príležitosť urobiť nejaké galantné gesto alebo obdarovať ženu z vášho okolia prinesie trochu radosti a ľuského tepla.
Fotka Kytica
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 437 / 1000 / 139 / 15 ]
V štandardnej spoločnosti to funguje tak, že masy sa zaoberajú emóciami, jednoduchými obrazmi, a osobnou rovinou (pozitívne či negatívne). Na to je nastavená aj politická komunikácia, aj masové médiá aj komerčná reklama.
Intelektuáli, naopak, sa venujú menej osobným veciam, vzťahom v spoločnosti, a abstrahujúcim, štrukturálnym rovinám: hodnotám, dilemám, schémam správania, logike nejakých výpovedí, atakďalej.
(Dosť kvôli názornosti zjednodušujem, ale hádam si rozumieme.)
Tými intelektuálmi (trochu škaredé slovo, ale iné nemám) nemyslím ani tak filozofov alebo čisto akademických sociológov, ale tých, čo sa venujú fungovaniu aktuálnej spoločnosti. Od ekonomických po politické vzťahy.
Ak by som to mal uviesť na svojom príklade: 99 percent mojich výstupov k spoločenským otázkam je mimo Facebooku a v týchto výstupoch sa veľmi málokedy venujem kokrétnym osobám a už vôbec nie nejakým emocionálnym výlevom. (Či už sú to novinové komentáre, blogy alebo nejaké analytické vystupy.)
Typický bratislavský intelektuál: presný opak. Emócie a osoby. Čo povedal Fico, alebo Heger alebo Sulík, čo si o tom myslia, kto je hlúpy, kto je odporný, kto je dobrý.
Typický novinový komentár nejakej intelektuálnej celebrity obsahuje veľmi málo faktov, veľmi málo rozlišovania medzi rôznymi parametrami reality. Ja tam: dobré, zlé, škaredé, pekné a najmä, opäť, veľa o osobách. Často je to len trochu učesanejšie ohováranie, klebetenie a nadávanie.
To je dosť očividné každému trochu príčetnejšiemu človeku. Táto doba nám ale dáva naplno poznať ešte ďalšiu tvár kaviarne. Akí sú to vlastne mimoriadne neznášanliví a agresívni ľudia. Milujúci možnosť byť v jednotnom dave.
Pre spoločnosť je to pritom obrovský problém. Lebo každá spoločnost potrebuje nejaké centrum, odkiaľ ide určitá populárna osveta, tvorí sa jazyk, ktorým sa vôbec o verejných otázkach rozprávame, dáva sa zrkadlo diskusiám aj spoločenským fenoménom.
U nás síce tridsať rokov akože budujeme demokraciu, ale tej osvety je extrémne málo. Vytvára sa dojem, že demokracia znamená presne to, čo robí rada práve kaviareň: zaujímať pózy. Takto spoločnosť ale v žiadnom prípade nemôže fungovať.
Čo to ale dosahuje, sú neustále polarizácie. Vyčistili domáci priestor od nezávislých osobností, pretože kaviarensko-mediálne filtre vyžadujú, aby sa možné osobnosti vyjadrovali správne ako oni chcú a iné sa tak nemajú šancu verejne vyprofilovať.
Toto ale, spolu s celkovým štýlom rozprávania o veciach verejných, prirodzene hnevá veľkú časť spoločnosti. Tá ale kaviareň nezaujíma, pretože v ponímaní kaviarne je demokracia to, aby každý mohol slobodne hlásať, čo si ona myslí.
Západné spoločnosti prekonali hlboké rozpory (a teda naozaj boli dramatické) povojnového obdobia tak, že väčšinou docielili, napriek štrajkom, protestom, ostrým rozporom, na tej najvyššej politickej úrovni nejaké stredové riešenie. Buď sa dve dominantné strany dohodli na striedaní pri moci (Nemecko), alebo dokonca kooperovali (Rakúsko), alebo tá elita bola v zásade z jednej, technokratickej stajne (Francúzsko).
A to si žiadalo aj nejaké politické manévrovanie.
U nás by niečo takéto kaviarni vyrazilo poistky. Nedokážu to vstrebať, predstaviť si to, myslieť tak.
Dnes sme v situácii, že svoj autoritársky duch predstavujú úplne naplno.
Najbláznivejšie na tom je, že tak vytvárajú situáciu, ktorá ľahko nakoniec požerie aj ich samých. Ale je to ako s tým škorpiónom sediacim na žabe: nemôžu si pomôcť.
Tieto týždne sú politické extrémy utlmené, lebo ľudia sú šokovaní vojnou a to dominuje všetkému. No keď sa vráti starosť o sociálne dopady, keď sa s obrovskou náruživosťou znovu rozhoria rôzne typy kultúrnych vojen, to kyvadlo môže veľmi silno ísť do extrému.
Dnes si samotná kaviareň na seba pletie bič volaním po kriminalizácii doslova kade-koho.
A najmä, spoločnosť je z týchto vojen už tak unavená, že v jeden moment asi prestane mať sympatie k hocikomu, kto tu predstavoval toto besnenie a budú chcieť niečo iné, jednoduchšie.
Držme si palce, aby to niečo iné a jednoduchšie bolo niečo inteligentné a nie hlúpa tvrdá ruka.
Ak to ale príde, kaviareň sa na to, že sa jej nikto nezastane, naozaj nebude mať právo sťažovať.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4234 / 348 / 43 / 47 ]
V britskom Guardiane práve vyšla správa, že západní predstavitelia majú vážne obavy, že Rusko v Kyjeve môže použiť chemické zbrane.
Tak aspoň hovorí titulok a medzititulok. Samotný text v skutočnosti spomína použitie nekonvečných zbraní a potom hneď vysvetľuje, že tým nejaký anonymný zdroj nejakej západnej vlády myslel chemické alebo biologické.
Môžeme to spoľahlivo zaradiť k typickým nástrojom vojnovej propagandy. Rusko sa zjavne snaží minimalizovať civilné straty. A zrazu vraj zaútočí rovno chemickými zbraňami, aby ho na tejto planéte odsúdil ešte aj posledný Eskimák, ktorý inak o vojne na Ukrajine ani nevie.
Ale, samozrejme, ako pri každej propagande, toto nie je mierené na mysliacich ľudí, ale na tých, čo sú už vybičovaní dostatočne na to, aby chceli veriť hocičomu dostatočne hroznému (zaujímavému).
Vidíme to bežne, na veľa príkladoch som už ukázal, ako ľudia bez problémov zdieľajú doslova hocičo. Od úplne nelogických alebo nepodložených farbistých príbehov až po správy ukrajinskej vlády o tom, koľko ruských vojakov už zabili - ešte pár týžnov a týmto tempom vykynožia celú ruskú profesionálnu armádu. Teda, ak by tie čísla boli reálne.
Nezaháľajú ani Rusi. Tento týždeň zintenzívnili príbehy o tom, že Američania mali na Ukrajine údajne tajné laboratóriá na biologické zbrane.
Americké vysvetlenie je také, že existuje vládny program, už od 90. rokov, v rámci ktorého Američania spolupracujú s laboratóriami na území bývalého Sovietskeho zväzu (do roku 2012 aj v Rusku), kde sa nachádzajú nejaké pozostatky bývalého sovietskeho programu na vývoj bio či chemických zbraní a že cieľom je tieto laboratóriá stabilizovať a niektoré zvlášť nebezpečné patogény aj zničiť.
V tomto prípade by som pre zmenu vcelku veril americkej strane. Je, samozrejme, možné, dokonca pravdepodobné, že sa minimálne snažili či snažia získať aj nejaké zaujímavé know-how, ale program samotný je verejne známy a má aj rácio.
Každopádne, na ospravedlňovanie invázie by nejaké podozrenia ohľadom niektorých laboratórií boli extrémne málo. Navyše, ruská propaganda to celé podáva primerane senzačným tónom a so zatajením kľúčových informácií.
Jednoducho, tak to je: je vojna a kopa vecí, ktoré behajú kade-tade médiami, má ešte menšiu spoľahlivosť, ako inokedy.
Treba ich brať skepticky. Niektoré veci človek dokáže logicky zaradiť medzi viac či menej pravdepodobné, pri niektorých ich nemá ako overiť.
A to sa týka aj časti údajných videí priamo z terénu, či hlásení, kde sa čo stalo.
Nebezpečné sú tieto informačné vojny v tom, že pre cynických profesionálov je veľmi príťažlivé vyrábať incidenty, ktoré sa dajú zvaliť na druhú stranu. Treba len dúfať, že k nedôjde k nejakým vážnejším.
Treba si v tom sledovaní informácií zachovať chladnú hlavu. Iste, pre toho, kto má dosť času, aj jazykové vybavenie, je toto asi prvý veľký konflikt, ktorý môže sledovať doslova zo všetkých uhlov.
Videá z Charkova, Odesy či Kyjeva od ľudí podporujúcich jednu či druhú stranu. Alebo takých, ktorí sú skeptickí voči obom vládam.
Videá z ukrajinskej strany frontu, aj od youtuberov sprevádzajúcich ruské (presnejšie, LNR, DNR) jednotky. Vyjadrenia ukrajinských aj ruských politikov, komentátorov.
Ale nie každý má na to čas. Preto hovorím: najmä k mediálnym správam pristupovať s chladnou hlavou.
Pretože toto naozaj je vojna a aj komunikačne sa nasadzujú čoraz ťažšie kalibre.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3480 / 289 / 98 / 34 ]
Už niekoľko dní sa ozývajú naliehavé hlasy, že situácia obyvateľstva je veľmi zlá v Mariupole. Vyše týždňa bez elektriny aj bez vody, dochádza jedlo.
Už niekoľko dní ukrajinská vláda tvrdí, že evakuáciu obyvateľstva vždy preruší ruská strana tým, že začne strieľať počas dohodnutého prímeria.
Ruská strana zase tvrdí, že v Mariupoli, ako jedinom meste, pre ktoré sa organizujú humanitárne koridory, pôsobí smutne známy batalión Azov. Dnes formálne súčasť ukrajinských ozbrojených síl, reálne vraj stále pomerne autonómna, silne nacionalistická sila.
A že práve jeho príslušníci bránia civilom, aby mesto opustili. Pretože potom ich už pred ráznym ruským útokom nemá čo chrániť.
Viac logiky dáva, úprimne, ruské vysvetlenie.
Ak ho ale aj neprijmeme, alebo ak je náhodou pravda nejako komplikovanejšia, to, čo zaráža, je ako málo táto katastrofa zaujíma okolitý svet.
Pretože tu už dávno mali prísť ponuky na vyslanie pozorovateľov, ktorí by na evakuáciu jednoducho dozreli.
Nie je to jednoduché, žiadna medzinárodná organizácia by na to asi tak rýchlo mandát nedostala, ale určite sa niečo zorganizovať dá.
Namiesto toho sa stále hovorí o zbraniach pre Ukrajinu, dať stíhačky, nedať. A čo hovorí na videách prezident Zelenskyj.
Aktívne sa medzinárodné spoločenstvo o to, čo sa vnútri Ukrajiny deje, zaujíma minimálne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1371 / 819 / 291 / 162 ]
Vojensky Rusi len potvrdzujú svoju prevahu, sankcie sú ale tvrdé a je otázka, čo to s hospodárstvom a spoločnosťou urobí. Takisto platí, že napriek relatívne nízkemu počtu obetí Rusko jednoducho je agresorom a má to a bude to mať naňho tvrdé dopady:
Základný fakt je, že Rusi sú veľmi blízko ovládnutiu väčšiny kritických bodov v krajine.
Toto si bežný čitateľ či divák svetových médií neuvedomuje, pretože tie zväčša konflikt opisujú hmlisto, akoby sa bojovalo po celej krajine, a ak sa geograficky na niečo zameriavajú, tak na Kyjev a okolie.
Ale drvivá väčšina bojovej aktivity bola zatiaľ inde: po východnom obvode krajiny. Bez ohľadu na špekulácie, či Rusi pôvodne chceli postupovať rýchlejšie alebo pomalšie, oni postupujú. Začínajú odrezávať od zvyšku Ukrajiny Odesu, popri Dnepri sa posúvať na Záporožie a Dnipro, na dosah majú aj Krivij Rih, a podľa posledných správ sa im po dlho neúspešnom období začina dariť postupovať aj na juh od Charkova.
Pri postupe odrezávajú od sveta mestá a mestečká, lebo tam bývajú opevnení Ukrajinci (preto sa Rusi sťažujú, že používajú civilistov ako živé štíty). Tých poostreľujú, nejaké jednotky nechajú v okolí mesta či mestečka, a idú ďalej. Ukrajinci majú tiež veľké množstvo výkonných zapadných protitankových striel Javelin, takže robia rýchle výpady, kde sa dá, aby Rusom znepríjemnili život.
Ak to Ukrajinci vzdajú, Rusi do mestečka či mesta vtiahnu, aby ho očistili od ozbrojencov, ale inak sa oň nestarajú, nechajú ho, aby si ďalej žilo vlastným životom, v meste vojakov v podstate nevidno.
Vojna je v obrovskej miere aj informačná. Ukrajinci do sveta púšťajú divoké čísla o údajných ruských stratách, momentálne hovoria, že zabili 12 tisíc ruských vojakov. Šéf CIA pritom včera v americkom Kongrese hovoril o 2-4 tisíc.
(U nás panuje tak šibnutá atmosféra, že nielen internetoví aktivisti, ale aj novinári operujú s tými ukrajinskými číslami.)
Ešte zaujímavejší je boj o čísla civilných obetí. Ukrajinci sa snažia naznačovať, že ich je veľa, ale keďže mestá sú stále väčšinou v ich rukách, čiže majú možnosť obete počítať, v tomto je otvorene klamať dosť ťažko. A tak čísla často proste odmietajú hovoriť.
Scény sú teda také, že ukrajinský novinár volá primátorovi Mariupoľa, ten v jednom momente povie máme už tisíce obetí. Tisíce zabitých? pýta sa prekvapený novinár. Tisíce ranených, povie primátor. Novinár sa potom pýta na číslo zabitých, ale primátor to odmietne povedať a nevie ani povedať dôvod. To isté Charkov.
Najbližšie pravde teda asi bude to, čo zatiaľ poctivo zverejňuje ministerstvo zdravotníctva, že mŕtvych civilistov je niečo cez 350.
Západ podľa prepokladov zavádza tvrdé sankcie. Má to dopad aj na samotné západné krajiny. Rusi napríklad dodávajú svetu 20 percent niklu používaného v autobatériách alebo 30 paládia (to sa používa napríklad v katalyzátoroch). Ešte horšie by to bolo, ak by došlo na ropno-plynovú vojnu: stopli by sme odber ruskej ropy a Rusi by nám v odvete začali zastavovať plyn (explicitne už povedali, že sú pripravení vypnúť dodávky plynu do Nemecka). Ropu totiž Európa vie nahradiť, plyn napriek oficiálnym uisteniam ťažšie.
Napriek dopadu na Európu a svet ale hospodárska vojna oveľa tvrdšie dopadá na samotné Rusko.
Navyše určite má aj silný psychologický dopad to, keď Rusi v tieto dni na uliciach vidia, ako sa zatvárajú všetky západné obchody a služby,
Okrem toho v krajine nastupuje pomerne tvrdá cenzúra a propaganda: od dnes je v Rusku vypnutý aj Youtube, televízia je čoraz viac patriotická čo má vo vojne svoj význam, ale veľké časti zvlášť intelektuálnejších Rusov to musí celkom pochopiteľne iritovať.
Vojensky Rusko vyhráva, hospodársky a komunikačne ťahá za kratší koniec.
V najhoršom to potom môže naozaj dopadnúť až tak, že sa od Západu vo veľkej miere odstrihne.
A to by bolo smutné, pre Rusko aj pre nás.
Kľúčové je, čo sa deje vnútri ukrajinskej politiky. Ich oligarchovia, ale aj bežní biznismeni či politici si musia uvedomovať, že ťažko strácajú, celý tento absurdný konflikt ich môže zničiť. Na druhej strane sú ozbrojené skupinky, ktoré dosť otvorene terorizujú každého, kto by sa opovážil chcieť mierové riešenie, a časť Západu, ktorý Ukrajinu hucká do ďalšej vojny (nech je z nej pokojne ďalší Irak či Líbya). Uvidíme, čo z toho všetkého nakoniec vylezie.
Žijeme dni, keď sa rozhoduje o ďalšom osude Európy aj sveta. A stále platí, nikto z nás tu v regióne z toho nezískava: ani Rusko, ani Ukrajina ani my v EÚ.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4483 / 498 / 82 / 93 ]
Bezprostredný šok z vojny na Ukrajine, hnev na Rusko, zmätok v tom, čo sa vlastne deje - to všetko dominuje správam aj diskusiám teraz.
Za horizontom najbližších týždňov ale naozaj číha možnosť, že svet sa rozpadne do blokov.
Po tom, ako sa Západ úplne hospodársky stiahne z Ruska, ako Rusko vyvlastní západný majetok, na druhej strane zavedie doma určitý vojnovejší režim (s tvrdším potieraním akéhokoľvek disentu), odstrihne sa od sveta komunikačne (zatiaľ sa síce neodstrihlo od svetového internetu až tak radikálne, ako niektorí hádali, ale to ešte môže byť)... tak po tom všetkom už bude pomerne ťažko dávať veci znovu dokopy.
A, samozrejme, každý pokračujúci týždeň ukrajinského konfliktu vytvára predpoklad pre vytvorenie latentnej vojny, s nejakou formou rozdelenia Ukrajiny, a vytvorením dlhodobých zón stretu, ktorá by už dokonale zničila možnosť znovunadviazania nejakej formy normálnejších vzťahov.
Niekoho to aj teší (hurá, izolujeme Rusko), ale je to v skutočnosti vo všeobecnosti veľmi nepríjemný výhľad.
Po prvé, svet sa potenciálne stane oveľa nebezpečnejší. Pripomenuli to tohtotýždňové rokovania o Iráne a jeho jadrovom programe. Rusko najprv pokračovalo v spoločnom postupe s ostatnými veľmocami, potom začalo predsa len vytvárať komplikácie.
Nejde len o tento prípad, ale vo všeobecnosti veľmoci už za čias Sovietskeho zväzu, a ešte intenzívnejšie neskôr Ruskej federácie, robili celkom efektívnych svetových policajtov z hľadiska šírenia nebezpečných technológií. Vrátane jadrových, ale nielen tých.
Oslabené Rusko môže znamenať aj výrazne zníženú šancu na vykonávanie takejto policajnej úlohy. A dnes je niečo veľmi nebezpečné vyrobiť oveľa jednoduchšie, ako, napríklad, pred tridsiatimi rokmi.
Vojnové konflikty takisto znamenajú šírenie zbraní. Už dnes ich ide na Ukrajinu veľké množstvo, pod relatívne malou kontrolou. Dnes sú na Ukrajine, zajtra môžu byť niekde inde. A nehovoríme len o samopaloch, ale najmä rôznych raketách, ktoré môže obsluhovať aj jeden človek.
V okolí Ruska sú navyše rôzne zamrznuté konflikty, ktoré môžu obživnúť, ako veľmoci začnú radikálnejšie bojovať o teritóriá: Kyrgyzstan, Tadžikistan, ale aj Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan.
Kde to skončí, nikto nevie: aj Afganistan v 80. rokoch vyzeral ako čisto bojisko dvoch veľmocí (USA sprostredkovane, cez mudžahedínov) a nakoniec to vytvorilo silné podhubie pre rôznych radikálov schopných bojovať za svoju verziu islamu po celom svete.
V neposlednom rade ide aj o náš región. Preklopenie konfliktu do latentnej fázy bude znamenať, že Ukrajina sa možno už nikdy nedá dohromady v dnešnej podobe.
Slovensko bude v tomto scenári frontovou krajinou. Vždy čakajúcou, či pri nejakom momentálnom zintenzívnení konfliktu nepríde práve nasledujúci týždeň či mesiac znovu pár tisíc či desiatok tisíc utečencov.
Výrazne viac militarizovanou, ako doteraz.
A aj bez šance nejako sa povzniesť napríklad efektívnejším využitím ruských trhov. O tomto sa síce od 90. rokov hovorilo skôr naprázdno a nikdy z toho nič výraznejšie nebolo, ale ten potenciál tu doteraz bol.
No a nakoniec - každú chvíľu sa báť, či teda neprestane tiecť plyn či ropa, alebo byť dokonca zrazu odkázaní na to, čo do Európy prinesú tankery z USA a Kataru, to naozaj nie je príjemný výhľad.
Hádam sa to ešte podarí rýchlo vyriešiť. Ale každopádne, v tejto chvíli ide o oveľa, oveľa viac, ako len o konflikt, ako ho vidíme dnes.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3448 / 415 / 88 / 53 ]
Treba spomenúť niečo viac?
Vojna na Ukrajine nie je pre toto domáce prostredie tragédiou, ktorej sa treba postaviť. Je to príležitosť, ako natrieskať tribúnu čo najväčším počtom ľudí z typicky kaviarenského prostredia.
Iritovať a rozdeľovať ľudí vždy a za každú cenu.
Vojna šokovala aj obyvateľov Slovenska. Nepochybne by proti nej bol ochotný vystúpiť široký front osobností. A tak by to malo aj nejaký reálny zmysel. Ale pre túto scénu je tragédia najmä vhodnou politickou zbraňou a príležitosťou predviesť sa.
PS Jednou z požiadaviek protestu je aj okamžité zastavenie odberu ruského plynu. Good luck.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 779 / 622 / 160 / 66 ]
Dnešné stretnutie ministrov zahraničia Ruska a Ukrajiny bolo krátke a v zásade neviedlo nikam.
Minister Lavrov na tlačovej konferencii volil naozaj tvrdé slová, ani nie tak voči Ukrajine, ako voči Západu.
Vrátane toho, že Rusko už nikdy nebude nijako závislé na Západe.
Iste, to, že padajú tvrdé slová teraz, neznamená, že sa prípadne nedohodnú hneď aj zajtra.
Ale v tejto chvíli to naozaj tak nevyzerá.
Rusi toho majú obsadeného dosť na to, aby Ukrajinu v jej doterajšej podobe znefunkčnili. A ukrajinská vláda a Západ pre zmenu vyzerajú byť rozhodnutí ísť do dlhého konfliktu, v ktorom my, ako Západ, budeme krajinu dotovať a posielať jej zbrane. To by znamenalo skutočnú novú Železnú oponu.
Rozplýva sa sen o Európe od Atlantiku po Ural? O nej hovoril ešte de Gaulle, na začiatku 90. rokov toto spojenie obnovil vtedajší francúzsky prezident Mitterand a viacerým sovietskym a neskôr ruským predstaviteľom sa to veľmi páčilo.
Ak sa znovu rozpadneme do blokov, bude to nepríjemné aj pre nás ako frontovú krajinu, aj pre celkovú spoločenskú atmosféru v Európe, ktorá bude ťaživejšia.
Chýbajú osobnosti, veľké európske politické osobnosti, ktoré by vedeli rázne do krízy vstúpiť, pre dobro kontinentu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1245 / 768 / 121 / 78 ]
Ruské televízie celý deň ukazovali, ako sa na tlačovke začne nekontrolovane smiať po otázke, či sú USA pripravené pomôcť zvládať ukrajinských utečencov a aj nejakých sami prijať.
A niet sa čo diviť. Scéna je naozaj bizarná. Po prvé preto, že viceprezidentka zjavne ani netuší, ako presne USA idú alebo nejdú pomôcť. A po druhé preto, že jej smiech naozaj vyzerá úplne nevhodne.
To nie je zďaleka všetko, aj iné časti jej vystúpení vyzneli hrozne, keď si mýlila či prišla na severné či východné krídlo NATO a podobne.
Prirátajme k tomu Bidenove nedávne zakopnutie, keď si mýlil Iráncov a Ukrajincov, alebo chaotické vystúpenia britskej ministerky zahraničia Trussovej (podľa ktorej napríklad Pobaltie je na brehu Čierneho mora).
Robí to dojem politických bábok, ktoré nemajú šajnu, čo sa vlastne okolo nich deje.
Je to strašné. Ani nie kvôli tým figúrkam, ale práve preto, že toto je extrémne, extrémne vážna situácia.
Najvážnejšia, akú svet pred sebou má od Kubánskej krízy, keď sa žoldnierom USA najprv nepodarilo dobyť Kubu a potom ju začali blokovať kvôli rozmiestňovaniu sovietskej techniky.
Rozhoduje sa o tom, či prežije 40 miliónový štát. Aj o tom, ako svet bude vyzerať na dlhé roky dopredu, ak nie desaťročia. Žijeme so zvýšeným rizikom jadrovej vojny.
A riadia to klauni.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1356 / 1300 / 105 / 306 ]
V tieto dni vidno úplne plasticky, čomu všetkému Rusko kvôli invázii bude čeliť. Najmä ekonomicky.
Airbus aj Boeing prestávajú do Ruska dodávať náhradné diely. Pritom Aeroflot má 177 lietadiel týchto firiem, a len 7 ruských. Vždy sa dá nejako vynájsť, ale lietať na lietadlách doplnených pokútne získanými či vyrobenými náhradnými dielmi, to nie je bohviečo. (Samozrejme, Aeroflot aj tak momentálne nemá veľmi kam lietať, keďže veľkú časť liniek zablokovali sankcie.)
Rusi vyrábajú menšie lietadlá - aj táto výroba má ale v tieto dni problémy, Čína údajne teraz odmieta dodávať časť dielov, ktorými sa na výrobe podieľa.
80 percent automobilov predaných v Rusku je západných značiek a aj Ladu dnes vlastní Renault. Podobné je to ale napríklad v automobilových pneumatikách. Všade ide o technológie, vrátane výrobných, ktoré sa dovážajú.
O pár mesiacov sa môže stať, že vám v ruskej nemocnici nebudú vedieť urobiť CT alebo MRI scan.
Jednoducho, nie je taký nereálny prízrak návratu do sovietskych čias, keď krajina mala špičkovú kozmickú a vojenskú technológiu, ale takmer všekto ostatné, od obalovej techniky po elektrotechniku pri porovnaní so svetovým trendom vyzeralo ako z múzea.
Iste, Rusi majú veľa nerastného bohatstva a odstrihnúť sa od neho je pre svetovú ekonomiku veľmi nepríjemné, ale prakticky všetko sa dá nahradiť z iných zdrojov. Sankcie budú bolieť veľa krajín, najviac Nemecko a naň naviazené ekonomiky (Slovensko), ale na Rusko bude dopad oveľa tvrdší.
Navyše, veľa z tých obchodných vojen dopadne na ruských spojencov. Aj úplne priamo - Rusi ako prvé zastavili dodávky svojho obilia do krajín Strednej Ázie.
To všetko opäť nastoľuje otázku, prečo Rusko išlo do tak ostrého konfliktu. Zvlášť ak k tomu prirátame, ako veľmi si zničilo imidž vo svete.
A môže to byť ešte horšie. V ostatných hodinách urobilo údery na letiská v západnej časti Ukrajiny. A to ďalej zníži podporu Ruska najmä v susednom Rumunsku, Poľsku, prípadne na Slovensku. A každý ďalší postup do miest zvyšuje riziko civilných obetí.
Poukazovať na to, že Američanom sa vždy prepečie oveľa viac, ako to, čo Rusi zatiaľ urobili na Ukrajine, má zmysel v morálnej rovine, ak sa to tak dá povedať, ale nie prakticky. A ruská elita veľmi dobre vie, že v informačnej vojne ťahá za oveľa kratší koniec.
Takisto sa mi zdá málo pravdepodobné, že by podcenili to, ako tvrdo na nich môžu dopadnúť formálne aj neformálne sankcie (treba si uvedomiť, že veľa firiem odchádza z Ruska pod iným tlakom, ako sú zákonné sankcie). Z vyjadrení kľúčových ruských predstaviteľov vidíte, že v takýchto ohľadoch sú veľkí realisti.
Precenili vojenské schopnosti Ruska? To je teória, ktorú teraz šíria svetové médiá, a aj keď v nej môže byť niečo pravdy, neznie to úplne logicky. Či už obsadia niektoré body v deň 3 invázie, alebo v deň 8, aký je to v zásade rozdiel?
Skôr sa zdá, že sa aspoň čiastočne spoliehali na to, že po tom, ako demonštrujú, že vedia ovládnuť strategické body krajiny, to ukrajinská strana racionálne vzdá a rýchlo sa dospeje k nejakej dohode. Pretože, o čo sa teraz formálne bojuje?
O to, aby Ukrajina mohla intenzívne vojensky spolupracovať so Západom, aby ich nemohlo napadnúť Rusko? Absurdnejšie sa to už asi zhrnúť nedá.
A keďže k ústupkom nedochádza, Rusi proste postupujú ďalej. Pretože predpovede svetových médií o mohutných úderoch cez stred krajiny na Kyjev sa nepotvrdili. Všimnime si, ako málo sa zrazu od začiatku invázie spomínajú čísla. Predtým sme každý deň počuli, koľko má Rusko pripravených inváznych jednotiek (aj keď sa tie čísla rozchádzali), teraz len z času načas prenikne nejaké hmlisté vyjadrenie. Ale aj z tých hmlistých vyjadrení vyplýva, že Rusi zaútočili s relatívne malými silami, vo vyšších desiatkach tisíc. Začali obsadzovať to, čo bolo strategicky dôležité. A keďže to nemalo príslušnú odozvu, postupovali ďalej, postupne o niečo zvyšujúc stavy vnútri krajiny.
Považovali inváziu naozaj za úplne nevyhnutnú? Ruské zdroje poukazujú na to, že Západ Ukrajinu naozaj vyzbrojoval veľmi rýchlo, aj trénoval (v krajine vraj pôsobili tisíce západných inštruktorov, Rusi stále poukazujú zvlášť na britské základne, síce malé, ale predsa). To stratégom dávalo dva dôvody: ak treba na Ukrajinu udrieť, aby prestala spolupracovať so Západom, tak teraz. Navyše, ak sa neudrie, udrú onedlho Ukrajinci - na Donbas. To by malo okrem iného veľmi nepríjemné vnútropolitické dôsledky v Rusku, pretože tam sa ľudia z Donbasu berú ako ich.
Dokonca som počul také zaujímavú teóriu, že Rusko a Západ majú svojím spôsobom dohodu (iste, nie formálnu). USA si upevnia postavenie v Európe, v čom im nemá kto zabrániť, a Američania zase rátali s tým, že Rusko si defenzívne zoberie časť Ukrajiny. Len teória, ale svojím spôsobom zaujímavá.
Sám budem zvedavý, až sa mi v budúcnosti pošťastí si sadnúť s kľúčovými ľuďmi zo západnej strany alebo z Ruska, k čomu skôr či neskôr asi dôjde, čo presne budú vedieť o rozhodovaní týchto dní povedať.
Každopádne, jednoducho platí, bez ohľadu na to, aké dôvody k invázii viedli, že na ňu môže silno doplatiť Rusko, ale v žiadnom prípade táto situácia nie je dobrá ani pre Európu.
Najlepšie to ešte pred inváziou zhrnul nemecký kancelár Scholz v rozhovore s nemeckými novinármi po stretnutí so Zelenským a Putinom: hrozí v zásade absurdný konflikt. A takým aj je.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5335 / 259 / 63 / 21 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 79 / 245 / 4 / 3 ]
Je to jeden z hlavných bodov informačnej vojny. Moskva hovorí o nutnej denacifikácii Ukrajiny. Svetové médiá poukazujú na to, že radikálne strany mávajú vo voľbách podporu len pár percent a prezident je Žid.
Ako to už v takýchto vojnách býva, každá strana zdôrazňuje, čo sa jej hodí.
Fakty sú také, že boj o Kyjev v roku 2014 v zásade vyhrali práve dobre organizované ultra nacionalistické skupinky. To nehovorím ja, opísalo to veľa ľudí a v diskusii pripojím link, kde to tvrdí aj dokument BBC.
Niežeby tam nedemonštrovala masa bežných ľudí, ale radikáli boli tí, kto políciu úspešne (a veľmi tvrdo) napádal a vytláčal. Neskôr začali zaberať vládne budovy.
V období tesne po Euromajdane sa vynorilo veľa videí, ktoré ukazovali, ako tieto skupinky potom robia poriadky prepadnutím zasadnutí mestských rád, súdov, policajných staníc a podobne.
Kľúčová bola úloha radikálnych bataliónov ako Azov, Aidar či Donbas v rozpútaní a udržiavaní vojny na Donbase.
Napriek pochodom ulicami a iným prejavom sily majú radikálne pravicové skupiny zjavne pomerne malú podporu obyvateľstva. Ich úloha je ale v inom.
Dlhé obdobie veľmi efektívne čistili politickú scénu zastrašovaním štruktúr strán, ktoré berú ako proruské, a ich predstaviteľov.
Zároveň vždy mali zjavnú ochranu aj spojencov v silových zložkách. Často sú nad zákonom, aj keď sa ich orgány snažili z niečoho obviniť, išlo to do stratena.
Navyše, pre ich dobrú organizovanosť sa k radikálom prívetivo správali (vrátane udeľovania vyznamenaní) aj najvyšší politickí predstavitelia. Vrátane Zelenského, ktorý ich pôvodne veľmi kritizoval.
Sú to neonacisti? Zjavne je to tak, že v týchto skupinách je vždy časť ľudí, ktorí vyznávajú idey ochrany bielej rasy a sťažujúci sa na parazitov: Rusov a Židov.
Potom je tam nejaká časť takých, ktorých tá ideológia až tak emotívne neberie, ale vcelku sa im páčia tie kvázi-nacistické symboly aj dôraz na vojenskú disciplínu a obranu Ukrajiny.
A potom sú tam aj takí, čo tieto zoskupania berú ako nejaký poriadok v chaose, k rasistickejším prejavom sa stavajú vlažne alebo dokonca odmietavo, ale páči sa im ten dôraz na národ.
Ale v propagandistických vojnách je to jedno, Moskve sa hodí zhrnúť to do jedného koša a hovoriť o nacbataliónoch a podobne. Aj vzhľadom na ich históriu nesie označovanie tých, čo na Ukrajine vládnu, za fašistov, extrémny silný náboj.
Ironicky, je to niečo podobné, ako diskusia o extrémistickejších stranách u nás.
U kotlebovcov alebo uhríkovcov je len časť tvrdého jadra taká, že si vďačne vystrihujú pasáže z Mein Kampf a cez deň rozmýšľajú, aký ďalší germánsky symbol si dajú vytetovať na zadok.
Veľkú časť priťahuje len čisto tá kvázi vojenská atmosféra (u Kotlebu) a podieľanie sa na jednoduchých príbehoch o tom, ktoré temné kliky ovládajú svet.
Zvyšní ľudia, čo sa okolo toho pohybujú, to berú ako národné zoskupenie a nejaký spôsob, ako rebelovať proti tomu, čo vnímajú ako politický establišment.
Ale kaviareň je v tomto prípade niečo ako Moskva v opisovaní ukrajinských radikálov: všetko sú to fašisti.
(Toľko o podobnostiach. Iné je to v tom, že tí naši už pochodovanie opustili a aj inak sú vcelku mierumilovní. Dnes sú už opatrní aj v tom, aby ľudí nedráždili svojimi osobnými názormi na Adolfa. Aj preto majú viac volebných úspechov.)
Potom je tu ešte problém toho, že ako radikáli, tak aj časť proste pronárodne orientovanej verejnosti na Ukrajine uznáva ako významnú osobnosť modernej histórie Stepana Banderu (keďže ich veľa v 20. storočí celkom prirodzene nemohli mať, vzhľadom na historické okolnosti). A ten má dosť problematický imidž - napr. bol pomerne výrazný antisemita.
Aj keď historici sa sporia o to, nakoľko je férové s ním spájať genocídu Poliakov alebo (zo strany banderovcov skôr občasné) vraždenie Židov (on sám bol počas masakrov Poliakov zadržiavaný Nemcami, pretože jeho hnutie s nimi malo veľmi napäté vzťahy).
Čiže: áno, ruská propaganda ten nacistický element ukrajinskej politiky roky preháňala. Na druhej strane tváriť sa, že je to len mýtus, je tiež ďaleko od pravdy.
Aj preto je namieste otázka, či sa naozaj nedalo v minulosti urobiť, aj zo strany Západu, viac v tlaku na ukrajinské vlády, aby proti radikálom postupovali radikálnejšie.
Pretože tí výrazne svojím vplyvom prispeli k vyhrocovaniu vzťahov s Ruskom.
Problém ale je, že boli jednoducho užitočnými pešiakmi pre kadekoho. Vrátane ukrajinských oligarchov, ktorí ich financovali.
Radikáli sú veľmi vplyvní aj teraz, vidíme, že mučia či strieľajú ľudí, ktorých upodozrievajú zo sympatií k Rusku alebo na základe hocičoho, čo oni považujú za kolaboráciu.
Keďže teraz informačná vojna zúri naplno úplne všade, o tomto sa vo svetových médiách hovorí veľmi zriedka. A to je zlé. V takej atmosfére, akú dané skupinky vytvárajú, sa k mieru bude dať dospieť dosť ťažko.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 4861 / 668 / 102 / 186 ]
Po všetkých tých správach o tom, ako sa o utečencov starajú takmer výhradne samosprávy a dobrovoľníci a ako štát nevie zorganizovať dokonca, preboha, ani nejaký základný informačný balík pre utečencov a najmä nestresujúcu, ľudskú registráciu, možem len kričať, ako už mnohokrát k tejto vláde:
HANBA, HANBA, HANBA!!! Hanba vám, banda neschopných tlčhubov!!
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 416 / 1000 / 72 / 114 ]
Tiež jedna z kľúčových otázok dneška. Iste, asi to bude dosť silno záležať od toho, či sa vojna tento mesiac uzavrie, alebo sa dostane do vyhnívajúcej, dlhodobej formy. Ale zhruba:
Je asi takmer zbytočné hovoriť, že nejaká otvorená oddanosť Rusku sa tu nebude veľmi nosiť. Ale to v našej politike nikdy nehralo veľkú rolu. Obhajovať Rusko sa bralo skôr ako jedna forma nadávania na Západ a na situáciu po roku 1989, ktorá sa veľa ľudí nepríjemne dotkla.
(Toto je mimo ľudí ako ja, ktorí vždy pristupovali so všetkou serióznosťou napríklad k otázke bezpečnostných garancií Rusku, ale to sú z hľadiska masovej politiky zanedbateľné diskusie).
Zaujímavý bude dopad na vnímanie kotlebovcov a uhríkovcov, pretože tá príbuznosť s ukrajinskými neonacistami bije do očí. Ako som už spomínal, tí naši medzitým opustili pochody s fakľami, a menej ukazujú svoje tetovania. Napriek tomu si to ľudia môžu začať dávať trochu viac dokopy.
Ale na druhej strane, vôbec by som to nebral tak, že zvíťazí tá časť politického spektra, ktorá si teraz predstavuje, že sa bude pohodlne viezť na vlne protiruských nálad. Prípadne bude vo veľkom využívať proti svojim nepriateľom súdy a iné formy kriminalizácie.
Naopak, ak sa na Ukrajine všetko bude vliecť, začnú nás bolieť ekonomické dopady, plus ľudia budú na cestách vidieť viac západnej vojenskej techniky. Tá atmosféra bude nevraživejšia, ako si mnohí vedia dnes ešte predstaviť.
Osobne si myslím že väčšina ľudí sa bude pozerať veľmi podráždene na hocijaké pripomenutie toho, ako tu prezidentka či premiér ľahkovážne huckali do posielania zbraní Ukrajine. A najmä neprejavovali nijaké snahy o zjednotenie stredoeurópskych krajín s cieľom tlačiť na Ukrajinu a Rusko, aby sa dohodli.
Navyše, vieme, že vláda je hlboko neschopná, a toto môže byť oveľa horšia kríza ako pandémia. Vládnym stranám to asi zmätie posledné zvyšky sympatií.
Otázka, čo príde potom. Či to bude podobne zlé, alebo aspoň trochu lepšie.
Treba si uvedomiť, že my si aj teraz vyjeme extrémne zlé politiky minulých rokov.
Príklad: vyše desať rokov ostro upozorňujem na to, že je veľmi zlé nechať rezidenčnú výstavbu, aby sa úplne živelne rozlievala do okolia miest, najmä Bratislavy.
To zaberanie polí na stavanie domov bez ladu a skladu je zlé z mnohých hľadísk (slabé plánovanie priestorov na oddych, sociálnu infraštruktúru ako školky a školy, chodníky, zbytočné zaberanie ornej pôdy, zlá celková estetika) ale jedným z kľúčových problémov je, že sme sa spoliehali na to, že vždy bude beznín a nafta a budú relatívne lacné.
Mohli sme to riešiť, aj poučení tým, ako niektoré chyby robili na Západe a potom ich museli korigovať. Ale nie, my robíme rovnaké chyby, ešte s dvojnásobnou chuťou.
Teraz hrozí, že to na ľudí veľmi tvrdo dopadne. Z politikov, ktorí mohli územné plánovanie rozumne riešiť, sa tomu nevenoval nikto. Pravica, ľavica, modrí či oranžovaní - na riešenia takýchto reálnych problémov tu jednoducho nikdy nebol priestor. V našej tlačovkovej politike, zameranej na emócie a emotívne témy.
A som zvedavý, ako sa vysporiadame so začleňovaním tisícov či dokonca viac ukrajinských detí do nášho školského systému, ak na to dôjde (a pri dlhodobej vojne dôjde), ako polícia bude vedieť riešiť nepokoje, na ktoré je veľmi slabo trénovaná (ako sa jasne ukázalo v lete), alebo ako zvýšený nápor zvládne naše už aj tak schaosené zdravotníctvo.
Doslova si vyžerieme to, že politici na krajinu kašľali a voliči, za obrovského prispenia médií, si zvykli tiež voliť najmä podľa tých najjednoduchších manipulačných šablón.
Správanie voličov a najmä médií asi vojna nezmení, ale uvidíme, ako sa tu začne meniť aspoň vnútro politiky, či sa z chýb poučíme.
A ešte raz: z hľadiska dopadov všetko záleží od toho, ako rýchlo vojna u susedov skončí. Ak to bude zlé tam, bude to zlé aj tu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 3838 / 257 / 24 / 26 ]
Ukrajina predstavuje desať percent svetového exportného trhu pšenice a až polovicu svetového exportného trhu slnečnicových semien.
Medzinárodné organizácie teraz začali varovať, že vojna môže spôsobiť problémy na svetovom trhu s potravinami, ak sa nepodarí na Ukrajine úspešne zasiať.
Netreba to brať úplne dramaticky, bojuje sa v skutočnosti len na malej časti krajiny a ani jedna strana nemá záujem brániť v práci poľnohospodárom, ale problémy s dodávkami osiva, pohonných hmôt či hnojiva sa vyskytnúť môžu.
Máme sa báť? Okrem slnečnicového oleja (ak ho máte radi, tak by som si určite kúpil do zásoby) my v EÚ životne ohrození nie sme. V drvivej väčšine poľnohospodárskej produkcie sme viac ako sebestační.
Týka sa to aj Slovenska, máme síce zruinované ovocinárstvo a slabú domácu produkciu zeleniny, ale obilie aj vyvážame.
Dramaticky nás neohrozí ani možný problém s hnojivami. Rusko a Bielorusko sú síce vo svetovom meradle obrovskí producenti, ale tvoria len menej ako desať percent dovozu do EÚ.
Pravda, niektoré krajiny trpieť budú, napríklad 20 percent kŕmneho obilia spotrebovaného v Španielsku sa dováža práve z Ukrajiny (dá sa to ale vyriešiť tým, že EÚ dočasne pozastaví striktné normy na zvyškové pesticídy, aby sa mohlo doviezť viac obilia z južnej Ameriky).
Na druhej strane, keďže na svetovom trhu budú ceny potravín rásť, priamo kvôli vojne aj nepriamo, kvôli vyšším cenám vstupov, najmä palív a hnojív, bude tendencia výrazne ich zvyšovať aj u nás.
Osobne som zvedavý, ako bude vláda schopná si s týmto poradiť.
Dopad cien potravín bude ale najmä inde. Na ukrajinskej a ruskej produkcii je v obrovskej miere závislý arabský svet. Arabská jar nesúvisela ani tak s nespokojnosťou s nedostatkom demokracie, ale so zúfalstvom z vysokých cien potravín.
Ak naozaj budú problémy s exportom z Ukrajiny a Ruska, dá sa čakať aj veľká ľudová nespokojnosť v Egypte, Maroku, Tunisku... Čo potom znamená nepokoje, a následne napríklad aj prílev migrantov do EÚ.
Čiže okrem východnej ohrozená aj dlhá južná hranica.
Jednoducho, vojna na Ukrajine vôbec, ale vôbec nie je len o Ukrajine. Celé to bude mať obrovský komplex dopadov, z bohatšej časti sveta zvyčajne na nás tu v Európe.
A s výnimkou cien akcií zbrojárskych firiem budú všetky tie dopady negatívne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2310 / 215 / 27 / 25 ]
Dnes ráno dopadla séria rakiet na západnú Ukrajinu. Bombardovaný bol aj Javoriv aj Ivano-Frankivsk, obe lokality sú len približne sto kilometrov od Slovenska.
Už včera varoval ruský viceminister zahraničia Rjabkov, že Rusko bude útočiť aj na dodávky zbraní Ukrajincom. Aj z toho sa dalo čakať, že sa zvýši intenzita úderov aj na lokality blízke západným hraniciam krajiny, teda aj blízko Slovenska.
Toto je presne obdobie, keď záleží na každom dni. Zatiaľ sa prebúdzame s tým, že konflikt je možné, s veľkými stratami pre Ukrajinu aj Rusko, nejako urovnať.
Kľúčové veci, ktoré bude treba sledovať: začne Rusko dosadzovať na obsadených územiach svoje okupačné správy? (Zatiaľ to nerobilo, aj vyhlasovalo, že to robiť nebudú.) Vrhne Rusko na Ukrajinu väčšie sily, vrátane zapojenia Bieloruska?
Ak áno, bude zjavné, že Kremeľ sa rozhodol, že už nemá tvárou v tvár dodávkam zbraní Ukrajine a západným sankciám inú možnosť, ako pripraviť sa na dlhodobý konflikt.
Na Slovensko začne prúdiť ešte viac utečencov. A to výrazne - treba si uvedomiť, že zatiaľ ich vzhľadom na rozmery krajiny neprišlo až tak veľa. Bude prichádzať viac západných ozbrojených síl, čo zmení doslova výzor niektorých lokalít na Slovensku. Zavedú sa aj niektoré prvky policajného štátu.
A budeme žiť dlhodobo s vysokými cenami energií. Ak budú - ak by sa Európa v jeden moment predsa len dohodla na ostrihnutí od ruského plynu a ropy, možno prvýkrát v histórii budeme zažívať momenty, keď prídeme na pumpu a tam nič nebude.
Aj preto človek dúfa každy deň: hádam dnes prídu prvé známky, že sú ochotní sa predsa len nejako dohodnúť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1659 / 648 / 137 / 115 ]
Nemecký minister hospodárstva dnes povedal, že jeho krajina nebude bojkotovať ruský plyn, ropu alebo uhlie.
Ruské uhlie aj plyn tvoria polovicu nemeckej spotreby, pri rope je to tretina. Nemci sa nechystajú okamžite vysadiť ani jedno z toho, pretože v takom prípade by mohla ich ekonomika spadnúť do recesie, povedal minister.
Dá sa to povedať aj takto: v momente, keď veľká časť západnej tlače kričí, že Rusko vyhladzuje obyvateľov Ukrajiny, Nemci povedali, že sa neuskromnia, aby to zastavili.
Sú amorálni?
To ťažko povedať. Každopádne, ani ich spojenci im neponúkli žiadnu kompenzáciu strát. Otázku morálnosti ťažko riešiť pri konflikte, ktorý nemecký kancelár priliehavo nazval absurdným.
Ukrajinská situácia je príklad toho, ako o morálke ľahko hovoriť, alebo skôr kričať, ľuďom, ktorých to vôbec nič nestojí. V skutočnosti práve to je dosť amorálny postoj a čím viac ho vyznávajú ľudia blízki politike, tým je to nebezpečnejšie.
Rozoberme si to trochu podrobnejšie (ak vám bude nasledujúca úvaha dlhá, preskočte na záver) :
Pripomínam ešte raz, o čo tu vlastne išlo. Rusko od Ukrajiny dlhé roky žiadalo tri veci:
- aby krajina dodržiavala to, čo si pri zrode dala do ústavy, teda neutralitu. Aj v zmysle nezapájania sa do NATO, ale najmä v tom, aby reálne neťahala na svoje územie západných špecialistov a techniku. Putin aj Lavrov do úmoru opakovali, že žiadajú len dodržiavanie princípu nezvyšovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti druhého.
- aby dodržiavala európske štandardy ochrany základných práv, v tomto prípade jazykových.
- aby sa vláda vysporiadala s extrémistickými skupinami, ktoré pochodovali ulicami miest, zastrašovali osoby a skupiny ľudí, vrátane politikov a podnikateľov, mali vlastné batalióny v rámci armády a národnej gardy (inými slovami, aby, opäť, dodržiavala európske štandardy).
Pripusťme, že vládcovia Ruska potrebujú ku svojmu šťastiu imperiálny rozmach a Ukrajinu nejako chceli napadnúť. Ak by sa krajina ale zaviazala dodržiavať tri veci, s ktorými by kopa iných krajín nemala väčší problém, Rusko by veľmi ťažko hľadalo inú zámienku (ak teda pripustíme tú domnienku, že Rusi sú proste rozťahovační).
Navyše, ešte je tu druhá strana mince. Ak teda Západ veril, že Rusko chce Ukrajinu napadnúť, mohol VTEDY pohroziť najtvrdšími sankciami: ak napadnete Ukrajinu, ktorej hranice garantovali Británia a Francúzsko v Budapeštskom memorande, okamžite od vás prestaneme odoberať všetko. Ale nič také sa nestalo.
Nikto ma nepresvedčí, že huckať Ukrajinu do úplne otvoreného stretu s Ruskom nebolo vrcholne nezodpovedné - voči Ukrajincom samotným.
Krajina prakticky nemala čo získať, ale mala mnoho čo stratiť.
A teraz si zoberme ľudí, ktorí tvrdia, že to huckanie bolo správne. To, čo na ich postoji irituje, je nielen to, že úplne ignorujú možnosť, že by sa Rusi mohli cítiť ohrození, alebo vykrikujú, že každá krajina má právo vybrať si, či bude v NATO, akoby tu išlo o členstvo v cigarovom klube či kurze paličkovania.
Ale je tu aj ten druhý aspekt: obrovské hrdinstvo - ak je potenciálnou obeťou niekto druhý.
Môj postoj k životu je taký, že si veľmi vážim ľudí, ktorí sú osobne odvážni. Nemám veľmi rád takých, čo majú silné reči a potom robia opak toho, čo tak silno hlásali.
Nikdy by som nepracoval pre jednu z našich finančných skupín - a potom ich vidíte, ako zamestnanie alebo zakázku pre jednu z nich zoberú, lebo treba živiť rodinu.
Nikdy by som sa nezašpinil nejakým kontraktom so štátom - a potom figurujú v nejakom podarenom eurofondovom projekte.
Alebo majú jednoducho silné reči pred každým, len nie pred svojím šéfom.
Podobne si veľmi vážim ľudí, ktorí v živote idú za nejakou konkrétnou víziou. A nenechajú sa zviklať tu ponukou štedrého ale prázdneho korporátneho džobu, tam prácou pre nejakého politika, ktorý predstavuje všetko možné len nie čisté ideály, ale skúsime to v tomto prípade nevidieť.
Napríklad Bratislava je plná ľudí ktorých životy sú plné takýchto kompromisov - ale tu v medzinárodnej politike sú za čo najtvrdšie presadzovanie nejakého princípu.
Alebo aj inak: v autobuse by radšej uvoľnili miesto väčšiemu a silnejšiemu hulvátovi, ale v prípade Ukrajiny napísali aj päť novinových komentárov alebo desat FB statusov o tom, že krajina má právo hlásať, že ide do NATO. Lebo za to im osobne nikto päsťou nedá.
Pritom ono je to presne naopak: hrdinom by sa mal človek snažiť byť v osobnom živote. Teda tam, kde nesie aj náklady. V politike treba zvažovať, či podporovanie nejakej pozície nepredstavuje veľké riziká pre niekoho druhého.
Bohužiaľ, v tomto prípade nešlo o postoj bratislavskej kaviarne, uvádzam ju len ako rukolapný príklad. Problém je celý komplex západných politikov a komentátorov, ktorí sa nechali chytiť do pár veľkohubých fráz a nechali, aby konflikt medzi USA a Ruskom takto eskaloval - na území Ukrajiny.
A náklady si krajiny prísne kontrolujú. V Európe napríklad ruskú ropu bojkotuje len Británia, ktorá je na nej najmenej závislá. (Mimochodom, Borisovi Johnsonovi vojna zachránila politickú kariéru, pred ňou bol už takmer na odchode.)
Vojna na Ukrajine je tragédia. Ale bez ohľadu na to, ako v tej tragédii vnímate pôsobenie Ruska (buď legitímne dôvody alebo neľudská, nenažraná územná chamtivosť), veľmi ťažko možno argumentovať, že proti vypuknutiu vojny sa nedalo urobiť viac.
Ak by západné spoločnosti nehuckali menšieho psíka proti ostrému rotvajlerovi, s tým, že ten malý predsa má právo si trochu zavrčať.
Uznávam, že toto asi bola zložitá úvaha o morálke. Skončím ju jednoducho: ak si myslíte, že nemám pravdu a zbytočne tu riešim nejaké kompromisy, hlásam morálny relativizmus alebo sa snažím oslabiť boj voči nepriateľovi, tak si prosím okamžite odpojte plyn a nevstupujte do žiadneho dopravného prostriedku, ktorý ide na ropné produkty. Na našom území sú aj ropa aj plyn v tejto chvíli len z Ruska.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 5950 / 691 / 50 / 114 ]
Ako som už spomínal, v tieto dni sledujem každé ráno aj večer, čo nové na Ukrajine. Ani nie z fascinácie tým, čo sa tam deje, ale zo sebeckých dôvodov:
Ak sa situácia tam čoskoro nevyrieši, celé to dopadne veľmi zle aj na Slovensko.
Prečo sa toho bojím? Po prvé, bude to mať veľmi zlé sociálne dopady. Celý rad chytrejších ekonómov sa už začína obávať celourópskej stagflácie (vysoká inflácia spojená s ekonomickou stagnáciou) a je to reálne nebezpečenstvo.
Nebude to príjemné ani pre také Nemecko či Rakúsko, ale na Slovensku, kde kopa ľudí nemá úspory ani na dva mesiace, to bude ešte horšie.
Po druhé, my sme nevedeli rozumne investovať do takých vecí ako veda, školstvo či kultúra ani v dobrých časoch. A v časoch, keď bude treba riešiť dávky v nezamestnanosti, integráciu stále prichádzajúcich Ukrajincov (opakujem zatiaľ ich je tu len máličko) a, pravdepodobne, vyššiu zločinnosť spojenú s tými sociálnymi problémami, už voliči aj politici vôbec o také jemnôstky, ako veda a kultúra, nebudú mať záujem. A bez nich už to naozaj budeme môcť nechať celé rozpustiť v jednom kontinentálnom taviacom kotli. Nekultúrnych, rozbitých spoločenstiev je na Zemi dosť.
Aj preto stále dúfam, že sa nedostaneme do bodu, keď už si Rusko a Západ Ukrajinu rozdelí, my sa staneme frontovou krajinou a Európa spadne do dlhodobej recesie.
Dnes Zelenskyj povedal, že si realisticky uvedomujú, ako je im v skutočnosti členstvo v NATO vzdialené, presnejšie, že sa tam nedostanú. Aj niektorí západní komentátori to prijali s úľavou, pretože vzrušenie z toho, že je tu vojna a, napríklad, médiá sa lepšie predávajú, už opadáva a nastáva reálny strach z budúcnosti.
Opäť opakujem: teraz bude veľmi veľa záležať na tom, či sa nájdu politici , ktorí to budú vedieť vymanévrovať tak, aby Ukrajina ostala celá, so šancou na budúci rozvoj, aj Rusko bolo spokojné.
Dosť oceňujem poľského, českého a slovinského premiéra, urobili to, po čom som dlho volal: svojou cestou do Kyjeva vyslali Rusku signál, že susedia za Ukrajinou stoja. Ale zároveň, ako to pri podobných gestách býva, vytvorili priestor na to, aby si aj ľudia vnútri Ukrajiny uvedomili, že musia začať rozmýšľať konštruktívne.
Je to len také malé svetielko na konci tunela, ale treba dúfať, že z toho niečo sľubné v najbližších dňoch vzíde.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2366 / 542 / 87 / 51 ]
Premiéri Česka, Poľska a Slovinska dnes prilietajú do Kyjeva na rozhovory s prezidentom Zelenským.
Príznačne, nikto si pri tejto diplomatickej iniciatíve nespomenul na premiéra Slovenska (Maďarsko je v predvolebnej kampani). A netreba si myslieť, že Heger by bol proti.
Ak by ho pozvali.
Po nástupe novej vlády sme klesli medzi diplomaticky treťotriedne krajiny. Naši predstavitelia sú nemotorní a nemáme žiadne zaujímavé iniciatívy.
Ani nehovorím o tom, ako museli profesionáli omdlievať z Matoviča, keď Merkelovej nosil koláčiky. Macronovi, ktorý práve prechádzal aférou s drahým holičom, sa pred tlačou chválil, že jeho strihá dcéra. A v bruselskom hoteli fotil svoje oprané ponožky.
Je to dosť rozdiel oproti minulosti. Nech už si myslíme o bývalom premiérovi Ficovi, čo chceme, pri plynovej kríze v roku 2009 bol jasným lídrom východoeurópskych krajín, s veľmi diplomatickým, ale dôrazým vystupovaním v Kyjeve aj Moskve.
Slovensko bolo vidno nielen pri bilaterálnych rokovaniach, ale bolo dosť silným hráčom aj v zákulisí, napríklad na pôde medzinárodných organizácií.
Nie nadarmo sa náš nominant dostal do najužšieho výberu kandidátov na post generálneho tajomníka OSN.
Teraz je to bieda. Pritom práve v takýchto krízových chvíľach sa tvoria medzi štátnikmi aj národmi dôležité vzťahy.
A ono to má potom veľmi silný dopad na to, akú dokážete vybaviť v nejakom pre nás kľúčovom momente medzinárodnú podporu, ale aj, napríklad, či viete otvoriť dvere našim podnikateľom pri nejakej kľúčovej investícií.
Telefonáty výkonného štátnika majú niekedy hodnotu aj miliónov eur.
Telefonáty tých našich majú hodnotu akurát tak tých Matovičových vypraných ponožiek.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1682 / 1800 / 129 / 431 ]
Včera sa Úrad vlády pokúsil hasiť trapas s Hegerovou ne-cestou do Kyjeva. Síce potvrdil, čo som hovoril ja, teda že Hegera z európskej úrovne (Európska rada) nikto nepozýval. Ale vraj ho potom pozval poľský premiér.
Heger ale nešiel, lebo mu to kvôli bezpečnosti neodporúčali. Na to sa hneď ozval kto? Áno, jedinečný Igor.
S tým, že ak by mohol ísť on, bol by určite išiel.
Neviem, ako vás, ale mňa predstava, ako Igor blúdi po uliciach Kyjeva a fotí sa pred ozbrojencami a potom ukrajinským predstaviteľom ponúka koláčiky, svojím spôsobom rozosmiala.
Poslať Igora do vojnovej zóny, to by možno na pár hodín mali aj prímerie. Lebo na takého exota by sa podľa mňa ešte aj Rusi chceli prísť pozrieť (vojnová prestávka na humor).
Alebo by si ho prišli špeciálne pozrieť vojenskí odborníci. Pretože Igor, to je niečo ako jadrová zbraň.
Akurát, že funguje len proti vlastnému národu.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 961 / 1300 / 75 / 164 ]
Lavrov potvrdil, že sa rokuje o zabezpečení neutrálneho statusu Ukrajiny. Ukrajinskí vyjednávači to isté povedali, aj keď svojimi slovami, už predtým.
Boris Johnson v priebehu pár hodín už dvakrát zopakoval, že o vstupe Ukrajiny do NATO sa nijak vážne nerozmýšľalo a nerozmýšľa.
(DOPLNENIE: O 15,30 Financial Times priniesli správu, že Rusi a Ukrajinci naozaj rokujú o konkrétnych 15 bodoch možnej mierovej dohody. Podľa nej by Rusi opustili všetky územia, kam vstúpili od začiatku invázie, a Ukrajina by prijala obmedzenia veľkosti svojich ozbrojených síl, vzdala by sa členstva v NATO aj možnosti mať na svojom území cudzie vojenské základne.)
Je to všetko ešte veľmi ďaleko od reálnej dohody, ale aspoň jemný náznak toho, že by sa vojnu predsa len mohlo podariť ukončiť.
Najviac zďaleka trpí Ukrajina a Rusko, ale ani zvyšným európskym krajinám teraz nie je z hľadiska ekonomiky všetko jedno.
Je nešťastie, že ku konfliktu vôbec došlo, aj preto, že v Európe chýbajú štátnici.
Aj tak má kontinent aspoň jedno šťastie: a to, že o celej veci nerozhodujú slovenskí politici a najmä bratislavská kaviareň.
Tí by vo svojej nekonečnej ukričanej tuposti urobili všetko preto, aby tu už dávno bola rovno tretia svetová.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1260 / 869 / 117 / 117 ]
Začnem okľukou. Ruská televízia dnes ukazovala, ako minimálne stovky áut opúšťaju Mariupoľ. Dali sa do pohybu, pretože východnú časť mesta zabrali ruské (donecké) sily. A práve tade začali ľudia z mesta utekať. (Nie všetci utekajú, iní išli po zásoby a s nimi sa do mesta vracajú.)
Už som na to pred pár dňami poukázal. Rusi tvrdili, že ľudia nemôžu Mariupoľ opustiť preto, že v tom bránia ľudia z bataliónu Azov, ktorý mesto ovláda.
Je to naozaj tak? To nevieme, môžu si vymýšľať. Možno hovoria pravdu Ukrajinci, ktorí tvrdia, že Rusi vždy pri pokuse o evakuáciu začali strieľať.
Otázka ale je, načo by to Rusi robili. Vyprázdniť mesto sa im hodí, pretože potom ho môžu, bez civilov, rýchlejšie obsadzovať.
Možno nepoznáme celú pravdu, ale dnešný beh udalostí skôr dával za pravdu ruskej strane.
Každopádne, je neuveriteľné, s akou ľahkosťou sa šíria tie verzie príbehov, ktoré hlási Kyjev.
Napriek tomu, že kopa z nich sa okamžite ukázala ako nepravdivá (vraj zabití vojaci z Ostrova zmijí, vraj dôchodca prejdený ruským tankom, vraj ostreľované bloky záporožskej jadrovej elektrárne, vraj akútne nebezpečenstvo havárie v Černobyle pri vypnutí prúdu...).
A zaujímavé, ako tomu všetkému kopa ľudí nekriticky verí. Napriek tomu, že z minulosti máme kopu prípadov (pred časom som ich opisoval tu, aj v televízii), keď svetové médiá šírili ako súčasť vojnovej propagandy číre bludy.
Je to už rutina: v prípade potreby sa použijú hrubé klamstvá, po čase sa za to príslušní ospravedlnia (zase, New York Times nie sú žiadna sovietska Pravda, treba mať nejaké štandardy) a ide sa ďalej.
Nehovorím to len tak. To, čo ma vyslovene v tieto dni znepokojuje, sú tvrdenia Britov a Američanov, že Rusi podľa nich použijú chemické zbrane.
Logiku to nemá vôbec žiadnu. Rusi majú všetky veľké mestá východnej časti krajiny buď obkľúčené, alebo ich majú relatívne na dosah (Odesa, Krivij Rih, Dnipro, Kyjev). Nepotrebujú robiť nič zúfalé.
Ale najmä, použitie chemických zbraní by najviac poškodilo im. Je to najväčší hriech, aký môže krajina urobiť, mimo použitia jadrových zbraní.
A preto by som sa v tomto prípade naozaj bál, či sa to niekto na nich nepokúsi narafičiť.
Rusi majú svoj diel vojnovej propagandy. Navyše, sú na Ukrajine proste agresorom. Z toho ťažko vyrábať nejaký príbeh, ktorý by vzbudzoval väčší diel sympatií.
Ale v propagandistickej vojne s potenciálne smrteľnými následkami pre množstvo ľudí majú teraz práve oni najviac čo stratiť.
Vedia to tí, ktorí môžu byť dostatočne cynickí na to, aby to využili.
A preto by som sa veľmi bál toho, čo môže prísť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2684 / 1000 / 91 / 258 ]
Prezident Biden nazval Putina vojnovým zločincom a po ňom to dnes povedal aj minister zahraničia Blinken.
Nejeden pozorovateľ si už všimol túto vec: najmenej agresívne sa na washingtonskej scéne vyjadrujú predstavitelia samotných amerických ozbrojených síl.
Ak nerátame dvoch vysoko politických generálov vo výslužbe (W. Clark a D. Petraeus), americkí vojaci, aktívni aj vo výslužbe, majú k ukrajinskej vojne skôr triezvy postoj.
Naopak, mimoriadne agresívne vyjadrenia má časť kongresmenov a niektorí predstavitelia vlády, najviac práve Blinken.
Moja skúsenosť je rovnaká, v osobných rozhovoroch mi práve americkí vojaci, ktorí už videli kus sveta, zvykli zdôrazňovať, že sú unavení z tej superimperiálnej politiky svojej krajiny.
Montovať sa do každej oblasti sveta, ak nie priamo vojensky, tak aspoň diplomaticky a spravodajsky. Plus dodávkami zbraní.
Akurát, že vo Washingtone nerozhodujú vojaci. A tí, čo rozhodujú, na to idú oveľa agresívnejšie. Aj preto, že oni v tých konfliktoch neumierajú.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1150 / 684 / 45 / 125 ]
Včera minister obrany viac-menej potvrdil správu CNN, že Slovensko je pripravené Ukrajine poskytnúť protiletecký komplex S-300.
To sa nesmie stať. Rusko jasne dáva najavo, že sa bude nepriateľsky dívať na dodávky zbraní na Ukrajinu. Jedna vec je bežná výbava, ako nepriestreľné vesty alebo útočné pušky, druhá niečo, čím sa môžu viesť veľké ničivé údery.
Vieme, že Poľsko napriek veľkému tlaku odolalo a Ukrajine nedodalo stíhačky.
Poliaci to urobili veľmi elegantne. Navrhli, že stíhačky odovzdajú NATO, a to ich dá potom Ukrajine.
Vedeli, že to neprejde, lebo proti tomu sa postavia niektoré členské štáty, navyše ani Pentagon nevidí rád hocičo, čo by akoby priamo NATO stavalo voči Rusku.
Ale Poliaci od tej chvíle mohli hovoriť, no ale ponúkli sme. Nie sú vôbec hlúpi.
Ešte raz, aj dosť ostro protiruské Poľsko si netrúflo až takto priamo, dodávkou ničivých zbraní, zasiahnuť do vojny.
A to rozhodne nesmie urobiť ani Slovensko. S-300 je veľmi výkonný, pôvodne sovietsky, systém protivzdušnej obrany, Rusko by sa na to, ako Ukrajine dodávame ich vlastný systém na to najcitlivejšie, boj o prevahu vo vzduchu, pozeralo veľmi zle.
Toto nás môže nepriamo do konfliktu zatiahnuť. Je to nebezpečná hra, ktorú treba okamžite skončiť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1297 / 1300 / 167 / 324 ]
V ich prípade ide okrem iného aj o systém S-300, o ktorom sa uvažuje v našom prípade.
Slovensko je tak jedinou krajinou v regióne, ktorá dnes otvorene dáva najavo, že je ochotná nejaké sofistikované zbrane sovietskej/ruskej výroby dať Ukrajine.
Minister Lavrov dnes okrem iného upozornil, že by to bolo aj porušením zmluvy, ktorú Slovensko s Ruskou federáciou ohľadom prevádzkovania batérie má.
Ešte raz, toto je veľmi nebezpečná hra. Okrem iného by mohlo dôjsť k tomu, že sa Rusi pokúsia systém zničiť čo najskôr, blízko slovenskej hranice, čo bude naozaj aj psychologicky nepríjemné pre obyvateľov východného Slovenska.
Ak náhodou dôjde na komplikované vyjednávania ohľadom dodávok energií, tiež nebudeme môcť čakať, že sa Rusko pretrhne, aby načúvalo slovenským argumentom.
Osobne si myslím, že toto je najmä slovná hra ministra Naďa, ktorý chce dokázať svoju oddanosť. Každopádne ju treba čo najskôr zaraziť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1003 / 975 / 125 / 323 ]
Za nezvládnutie utečeneckej krízy zo strany vlády je zodpovedný najmä rezort vnútra. Ten by to mal totiž mať koordinačne na starosti.
Dopadá to ale zle a verejnou tvárou fiaska sú arogantné odpovede ministra Mikulca na hocijaké otázky ohľadom situácie na hranici.
Od Mikulca ale všetka politická mastnota odpadá ako od kvalitnej teflónovej panvice. Kým iných za zmienky o korupčných konaniach berú vyšetrovatelia, nahrávka, kde jeden z kajúcnikov hovorí o praktikách milovníka drahých vecí ešte z čias šéfovania vojnenskému spravodajstvu rýchlo mediálne upadla do zabudnutia.
Podobne ako to, že mimo rámec svojich kompetencií zasahoval do boja policajtov s inšpekciou. Stálo to kreslo policajného prezidenta, ale minister sa v pohode udržal.
Nijako sa ho nedotklo ani nezvládanie demonštrácií v lete. Alebo protekčné vybavenie povolenia prednostnej jazdy svojej hovorkyni.
Ani to, ako sa vyhrážal použitím protipandemických opatrení voči politickým oponentom, za čo by v normálnej demokracii letel, až by to svišťalo.
Ale Mikulec ostáva. Zjavne si svoje úlohy plní dokonale, od šéfa gangu Igora M. na jeho adresu nikdy nebolo počuť ani pol výčitky.
A tak sa síce zaňho hanbia policajti, nadávajú bežní ľuda dotknutí jeho arogantnosťou, ale teflónovy Mikulec v kresle sedí pevne.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1303 / 560 / 18 / 76 ]
Od konca 2. svetovej vojny sa svet dvakrát dostal do situácie, kde sa obe dominantné vojenské veľmoci cez tretiu krajinu dostali na hranu vojny.
Dnes. A pred 60 rokmi, počas tzv. kubánskej raketovej krízy.
Obe strany vtedy trvali na tom, že majú právo na svojej strane. Američania tvrdili, že umiestnenie sovietskych jadrových hlavíc na Kubu je červená línia a ak bude prekročená, majú právo reagovať.
Sovieti trvali na tom, že jadrovým štítom ochrániť krajinu, ktorú sa len rok predtým USA pokúsili dobyť, na pozvanie samotnej kubánskej vlády, je úplne legitímne. (Na Kubu sa síce vylodili dobrovoľníci bez oficiálneho označenia ozbrojených síl USA, ale celú operáciu koordinovala a logisticky riadila americká vláda.) Neboli v tom sami, snaha Američanov pomstiť sa Castrovi a kubánskemu ľudu za odstránenie jedného z najskorumpovanejších diktátorov kontinentu, ale amerického spojenca, nevyvolala veľa pochopenia.
A tak sa veľmoci postavili zoči-voči, v konfrontácii.
Svet sa dostal z okraja priepaste so značným šťastím. Prezident Kennedy a jeho minister obrany McNamara nevyslyšali jednotné odporúčanie vedenia ozbrojených síl, že Kubu treba zbombardovať a obsadiť.
Ak by tak urobili, zrejme by rozpútali jadrovú vojnu, pretože Sovieti časť jadrových hlavíc na Kube už mali, čo Američania nevedeli. (Mysleli si, že zatiaľ sú tam len rozostavané odpaľovacie zariadenia.) A príkaz sovietskym silám na Kube bol útoku sa brániť. Odvetným úderom.
Aj na druhej strane zasiahol faktor umiernenosti, v iný krízový okamih. Sovietsku ponorku neďaleko Kuby napadli hlbinnými detonáciami americké lietadlá. Podobná situácia: netušili, že ponorka má jadrové hlavice. Dvaja sovietski veliaci dôstojníci došli k názoru, že už vypukla tretia svetová vojna a rakety treba odpáliť. Nesúhlasil tretí dôstojník - a zachránil svet od jadrového konfliktu, keďže na útok bolo treba súhlas všetkých troch.
Aj Kennedy aj sovietsky vodca Chruščov sa po mnohých krízových dňoch rozumne dohodli, že obe strany ustúpia. Američania sa zaviažu, že nikdy Kubu nenapadnú a odstránia svoje rakety z Turecka a južného Talianska. Sovieti výmenou nikdy nepoužijú Kubu ako základňu pre ničivú raketovú techniku.
Pomohli šikovní prostredníci. Najvýznamnejšie mimoriadne uznávaný generálny tajomník OSN U Thant.
Obe krajiny ostali znepriatelené, ale zabezpečili, aby ich nepriateľstvo už neprerástlo do neprehľadnej, ostro konfliktnej situácie, ktorá by obe strany mohla zničiť. A dohody dodržiavali, aj všetky následné uzavreté počas Studenej vojny.
Aká je situácia dnes? Opäť máme konflikt prostredníctvom tretej krajiny, ktorá tvrdí, že sa cíti ohrozená susedom. Tentoraz je to krajina pri Rusku. Ukrajina.
Rusi roky tvrdia, že Ukrajinu nikdy v živote nedovolia militarizovať tak, aby ich to mohlo ohroziť.
Poukazujú na možné umiestňovanie rakiet. USA nikdy neponúkli ani len to, že by s Rusmi uzavreli podobnú dohodu, akú s nimi uzavreli ohľadom Kuby kedysi Sovieti, o neumiestňovaní útočných rakiet pri hraniciach.
Naopak, v priebehu uplynulých 20 rokov roztrhali tri kľúčové zmluvy na kontrolu zbrojenia, ešte zo sovietskych čias. Do Poľska umiestnili permanentne svojich vojakov a základne si vytvorili v Bulharsku, porušujúc tak písomnú dohodu medzi Ruskom a NATO z roku 1997 (Rusko na to opäť upozornilo teraz v decembri). A svoju raketovú techniku umiestnili v Rumunsku. To už je veľmi blízko Rusku, ktoré zúrivo protestovalo. Opäť márne.
Mimochodom, keďže toto je doba, keď je každý odborník, ľudoví stratégovia poukazujú na to, že Američania nepotrebujú Ukrajinu, mohli by rakety umiestniť v Pobaltí. To neplatí ani náhodou.
Rusi môžu na Pobaltie veľmi ľahko uvaliť blokádu v prípade, že by zachytili nejaké manévre, ktoré sa im nepáčia. A zachytili by ich jednoducho, v malom Pobaltí sa veci skryjú oveľa zložitejšie, ako na obrovskej Ukrajine. Navyše Ukrajina je oveľa strategickejšie umiestnená:
Rusi totiž poukazujú aj na to, že z Ukrajiny by sa rádiolokátormi dal veľmi dobré kontrolovať celý priestor európskeho Ruska, až po Ural.
Ani nehovoriac o možnom ohrození Ruska modernou technikou, napríklad drónmi. Veľkými, malými, priznanými aj nepriznanými.
Plus, z Ukrajiny sa ľahko dajú podnikať priame diverzné akcie, aj politická diverzia: provokovanie na Kaukaze.
Tých scenárov, ktoré potom musia strašiť ruských stratégov, je celý rad.
Dekapitačný úder niekoľkými raketami proti Moskve, niekoľkým kľúčovým veliacim centrám na Urale a prípadnému riadiacemu centru v lietadle (opäť, rádiolokátori). Hypersonické, ktoré do Moskvy z Ukrajiny doletia za päť minút. Buď tvoriace súčasť nejakého obranného štítu, aké majú Američania napríklad v tom Rumunsku a kam nikoho nepúšťajú, takže vlastne nevedno, čo tam je. Alebo ukryté niekde v nejakom tréningovom centre v hustých ukrajinských lesoch. Rakety nemusia mať ani jadrové nálože.
Alebo let na ruské územie primerane malým a ťažko zachytiteľným drónom, s následným útokom na nejaké kľúčové výskumné či vojenské centrum. A následné popretie, nie, my, Ukrajina, sme to neboli.
Alebo si predstavme, že Rusi potrebujú urobiť letecký most napríkad do Sýrie, kde vypukne opäť konflikt. Alebo tam poslať raketu. Vzhľadom na pravdepodobné trasy by bolo ľahké ich priamo z Ukrajiny napadnúť, ale netreba ani to, stačí objekty dostatočne kvalitne zameriavať, a útok už prenechať nejakej neznámej rakete vystrelenej niekde z neznámeho dronu patrolujúceho niekde v území nikoho po ceste.
Posledným kamienkom do mozaiky je to, že Ukrajina sa vyzbrojovala tak prudko, že Rusko malo strach, či útok stihne, keď to ešte pôjde spraviť s relatívne malými stratami.
Pripomínam, že preventívne údery nie sú v modernom svete vojny ničím neobvyklým. Izrael zničil iracký jadrový reaktor len keď mal podozrenie, že by program mohol byť využitý proti nemu a vždy si nechával právo zasiahnuť podobne aj v Iráne.
Iste, Rusku by nebolo príjemné ani to, ak by sa im Ukrajina vzdialila hospodársky a politicky. Ale v takom prípade by sa dalo len veľmi ťažko zdôvodniť, svetu, ruskému ľudu aj generalite (nie každý vojak chce armádu len tak poslať do intenzívneho boja), že treba ísť rovno do vojny.
Takýto argument tiež nemá čo byť problém nás na Západe. S tým nech sa Rusi vnútorne vysporiadajú, ako chcú. Ale tie bezpečnostné argumenty sme boli povinní zvážiť.
Bohužiaľ, svet v tomto prípade nakráčal do konfliktu ešte nečakanejšie, ako tomu bolo v prípade kubánskej krízy. A minimálne z jednej strany to riadia oveľa nemohúcnejší politici, ako vtedy: prezident Biden, ktorý pomaly začne mať problémy pamätať si aktuálny dátum, a viceprezidentka s prejavmi infantilnosti, ktoré sa asi stanú legendárnymi.
Ich najbližší spojenci, Briti, prechádzajú hlbokou, hlbokou krízou vládnutia, politickú špičku okrem korupcie nedrží pokope takmer nič. A kompetentnosť katastrofálna.
Samospádu pomáhala aj širšia kríza Západu: moderné politické a intelektuálne špičky často nemajú životnú skúsenosť dostatočne hlbokú na to, aby vedeli oceniť reálne fyzické nebezpečie, pre svoju krajinu a pre svet a aby sa namiesto opakovania pár pohodlných fráz venovali reálnym kalkuláciám
(Úplná katastrofa sú potom lokality ako Bratislava, kde elita sú ľudia s plytkým sebavedomím, chtiví po tom, aby ich niekto mocný ocenil za svedomité zaujímanie správnych póz.)
A tak sme tam, kde sme. Stále viac a viac sa zosúvame kamsi dole a akoby to nemal kto zastaviť.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 7431 / 493 / 38 / 98 ]
Ruská strana dnes oznámila, že ciele na západe Ukrajiny začala zasahovať hypersonickými zbraňami. Tie kvôli ich rýchlosti nemá šancu zachytiť žiadna protiletecká obrana.
Či naozaj, alebo je to len signál vo forme informačného šumu, nevieme, ale posolstvo je jasné: sme pripravení nasadiť to najmodernejšie, čo máme.
Medzníkom je obsadenie Mariupoľa, ktoré je na spadnutie. Rusko si tak na juhu vytvorí dlhý, pohodlný zásobovací pás pre vojská napredujúce ako na Záporožie, tak k Odese. Navyše vojská, ktoré sa viažu na dobývanie mesta, bude môcť vrhnúť inam.
Obsadenie mesta vyšle aj silný psychologický signál zvyšku krajiny.
Otázka je, ako bude teraz reagovať ukrajinská vláda. Škody na infraštruktúre krajiny sú v tejto chvíli malé (stoja mosty, fabriky, železnice, energetické siete).
Rusi takisto doteraz neútočili na vládne ciele. Asi len človek so zníženou inteligenciou (napr. komentátori niektorých denníkov) si môže myslieť, že Rusi, ktorí sú schopní ničiť významné vojenské ciele stovky kilometrov ďaleko, na západe Ukrajiny, by mali nejaký problém trafiť vládne budovy, vrátane prezidentského paláca.
Ale zatiaľ to nerobili. Len pripomeniem, že NATO v Juhoslávii napríklad zbombardovalo aj budovu ministerstva obrany. Okrem toho desiatky mostov, kilometre železničných tratí, 69 škôl, 19 nemocníc, 20 polikliník, 176 historických objektov (plus skvost modernej architektúry, telekomunikačnú Vežu Avala) a poškodilo či zničilo 25 tisíc obytných jednotiek (bytov a domov).
Teraz je ten posledný moment na to, aby sa strany dohodli na ako-tak rozumnom ukončení vojny. Ak sa bude ďalej na Ukrajinu nalievať veľké množstvo zbraní a peňazí na vojnové aktivity, Rusi prakticky nebudú mať na výber a budú musieť prejsť do ďalšej fázy. Už ničivejšej.
Už teraz je to zlé, ale úplne niečo iné, ako to, čo môže prísť.
V tejto chvíli treba nasadiť všetky sily na rozumné riešenie. Ale impotentné ja ako OSN (tridsať rokov už nemalo ako generálneho tajomníka žiadnu reálnu osobnosť), tak Európska únia.
Je to strašné.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2062 / 1200 / 193 / 329 ]
- Scenár prvý: niekedy v dohľadnej dobe, do pár dní, alebo 1-2 týždňov sa uzavrie prímerie a rýchlo sa dospeje aj k mierovej zmluve.
A teda prijme sa nejaká formulácia o neutralite Ukrajiny, pravdepodobne aj s rôznymi podrobnosťami (napríklad aký bude povolený pohyb ozbrojených síl vo východnej časti krajiny, limity na niektoré druhy zbraní, ako sú drony). Krym ostane ruský, zrejme aj s nejakým dočasným predpolím (časť chersonskej oblasti, prípadne celá) aj keď v zmluve sa to ošetrí nejakou formuláciou, že táto otázka ostáva nevyriešená. Uznajú sa práva ruskojazyčného obyvateľstva. Donbas dostane špeciálny status (dve republiky sa formálne zrieknu nezávislosti, fakticky budú silne autonómne, a protektoráty Ruska). Rusko sa možno zaviaže prispieť na obnovu krajiny.
Paralelne sa rýchlo bude musieť vyriešiť otázka napravenia vzťahov so Západom (zrušenie sankcií, rozmrazenie zmrazených aktív, vrátanie vyvlastneného majetku).
Takýto scenár rozhodne musí vyhovovať Ukrajine, ktorá v každom ďalšom scenári už má len čo stratiť, a to výrazne. Aspoň pre dohľadnú dobu môže doma získať Zelenskyj, z ktorého ukrajinské a svetové médiá urobili hviezdu prvej veľkosti. Otázka je, ako by s tým dlhodobo vedel naložiť.
Rusko získa svoje bezpečnostné záruky aj ochranu časti obyvateľstva Ukrajiny, ktorá je kultúrne viac ruská, Putinova domáca pozícia sa aspoň načas posilní, ale ruské ekonomické straty budú pomerne veľké.
Čo môže tomuto scenáru brániť? Situácia vnútri Ukrajiny: ešte raz, Zelenskyj môže teraz len získať, ale otázka je, kto má pod kontrolou rôznych radikálov. Navyše, kým situácia vnútri Ukrajiny nie je politicky stabilizovaná, Rusko nemá záruky, že sa prípadné dohody budú aj dodržiavať.
Druhým problémom je Západ: obrovský prísun zbraní a (o čom sa hovorí menej) peňazí znamená, že vnútri Ukrajiny zrejme existuje dosť ľudí so záujmom na tom, aby konflikt pokračoval. Navyše, ak Západ aj napriek útlmu konfliktu bude pokračovať v sankciách, mieru na Ukrajine to nijako nepomôže.
V neposlednom rade Ukrajina bude chcieť pre zmenu svoje bezpečnostné záruky, ale je otázka, či vybrané západné veľmoci budú chcieť byť ručiteľmi. Navyše, ak sa Ukrajine nebude zo strany Západu ponúkať niečo materiálne (väčšia finančná pomoc, jasnejšie kontúry integrácie do spoločného trhu), veľa ľudí v Kyjeve si môže povedať, že by národu mier nevedeli tak ľahko predať, resp. by ich sociálna situácia rýchlo zmietla, a tak radšej budú hlásať boj, dokiaľ sa len bude dať.
Teoreticky by tu mohla EÚ zohrať naozaj obrovskú úlohu. Vrátane garantora vnútornej demilitarizácie krajiny - teda de facto odzbrojenia militantných skupín, ktoré sú ako prekážkou mieru, tak prekážkou pokroku v politickom vývoji. Len to by EÚ musela mať aspoň nejakú akcieschopnosť.
- Scenár druhý: dlhodobý konflikt. Tvárou v tvár obrovskej militarizácii nepriateľa Rusi nebudú mať na výber, len dokončiť ovládnutie kľúčových oporných bodov. A tak obkľúčia aj Dnipro a Krivij Rih, dokončia odrezávanie Odesy, uzatváranie kotla na východe, a obkľúčenie Kyjeva. Prípadne dokonca ukroja celú východnú časť krajiny, spolu s Kyjevom.
To už z hľadiska vývoja v teréne znamená niečo, čomu sa Rusi snažili čo najviac vyhnúť: obsadzovanie miest, s príslušnými civilnými stratami, a priamejšia konfrontácia vojakov s civilným obyvateľstvom. (Reči o tom, ako Rusi vraj naschvál zabíjajú civilné obyvateľstvo sú typickým propagandistickým pokrmom.)
Toto už je pre Rusko veľmi zlý scenár. Sankcie sa zrejme ešte sprísnia a bude to veľmi cítiť na bežnom živote.
Niekto oželie škótsku whisky alebo francúzske syry, kvalitné druhy rámov na okuliare, iPhone a Mac, západné parfumy či značky oblečenia. Horšie to budú s chýbajúcimi súčiastkami do áut, ešte horšie lietadiel (drvivá väčšina lietadiel v krajine je západnej výroby) či výrobnej techniky, medicínskej techniky, alebo, ak budú chýbať niektoré druhy softvéru (možno aj bežného spotrebiteľského), a postupne rôzne výrobné technológie.
Tie sankcie, formálne a neformálne, určite nebudú dokonalé, aj teraz vidíme, že veľa firiem tlak na odchod ignoruje, a aj v napätom stave je možné, že po čase dôjde k určitej normalizácii, ale pre Rusko to určite jednoduché nebude.
A k tomu ešte treba prirátať obrovské náklady na vojenské operácie.
Ťaživá bude atmosféra v krajine. Zatiaľ je to skôr obraz jednoty, aj keď aj tu už sú prvé lastovičky kritických prominentov. Arkadij Dvorkovič, jeden z najtalentovanejších ľudí nomenklatúry, bývalý vicepremiér, šéf FIDE a až dodnes šéf najväčšej, štátom podporovanej, skupiny startupových fondov v krajine, práve rezignoval. Ale ten okruh sa môže rozšíriť, navyše horšie to bude v prípade sociálnych problémov, ktoré o pár mesiacov môžu ľahko vybuchnúť.
Dobrý scenár toto ale nie je ani pre mnohé ostatné časti sveta, dobre rozhodne nedopadne ani Slovensko.
Vysoké ceny potravín môžu spôsobiť znovu nepokoje v arabskom svete, a s nimi príde tlak na hranice EÚ. USA môžu využiť oslabenie Ruska na rozpútanie novej vojny v Sýrii. Bez spoločného dohľadu policajtov Ruska, USA a Číny, sa môžu rozhorieť niektoré zamrznuté konflikty - minulý týždeň India omylom vystrelila raketu do Pakistanu. Otázka, či naozaj omylom.
V tomto scenári Ukrajina v dnešnej podobe prestane existovať.
- Scenár tretí: jadrová vojna.
Riziko je síce minimálne, obe strany si určite dávajú pozor, keďže ide o stret, ktorý by nemal víťazov, ale v napätej situácii je zrejme možné hocičo.
USA sa úplne zjavne snažia o scenár číslo dva. Politicky je príjemné mať nejakého jasného vonkajšieho nepriateľa, to tlmí diskusiu o domácich problémoch a veľa vecí možno riešiť silovo, prikrývajúc sa potrebou národnej bezpečnosti. Vojenské napätie navyše pomôže z Európy znovu urobiť vazala. Oslabené Rusko tiež dá vybraným americkým biznis klikám možnosť lukratívne sa angažovať v Kazachstane, Turkménsku, Azerbajdžane, a možno, pri modifikácii režimu, aj samotnom Rusku (niečo na štýl 90. rokov).
Veľa teda stratí Európa. Tá je ale bez silných politických osobností (teraz nemyslím len na postoch premiérov či ministrov, ale aj okolo nich) a proste vo vleku udalostí.
Čo ostáva? Nám tu len modliť sa, každé ráno, aby sa naplnil ten prvý scenár.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 6216 / 406 / 45 / 70 ]
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 66 / 262 / 21 / ]
A to vrátane druhej najväčšej strany v krajine. Opozičná platforma - Za život bola doteraz zároveň lídrom opozície.
Ďalšou zrušenou stranou je Opozičný blok. Ten má síce len šesť poslancov, ale dosť populárneho lídra (Murajev).
Netuším, či je tento krok vôbec v súlade s ukrajinskou ústavou, ale oni si s takýmito právnickými drobnosťami rozhodne nerobia veľa starostí.
Tým pádom už v krajine čisto silovo vymazali väčšinu opozície. Presnejšie, je otázne, či by sily, ktoré sú pri moci dnes, vôbec vládli, ak by drsnými metódami nezlikvidovali alternatívy.
Predstaviteľov Strany regiónov, ktorá bola dlho vládnou stranou, zastrašovali čisto fyzicky (jej poslancov napádali pred parlamentom) aj kriminalizovaním. V jeden moment obvinili vyše dvadsať jej poslancov z pokusu o narušenie teritoriálnej integrity Ukrajiny. A to na základe zákona, ktorý sa používa na zastrašovanie hocijakých politikov, novinárov aj bežných občanov s nesprávnymi názormi. Strana nakoniec prestala fungovať.
Dlhodobo veľmi populárnu komunistickú stranu proste len tak zakázali už v roku 2015.
Iste, ak je krajina v nebezpečí, treba prijať aj niektoré opatrenia, ktoré by v bežnom demokratickom živote neprešli.
Ale Ukrajina je už dlho skôr paródiou na demokraciu. Teraz to len vyšpičkovali tým, ako terorizujú, prípadne zastrelia hocikoho, kto sa odváži vybočiť z radu.
A Európa sa roky len v tichosti prizerá.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1479 / 811 / 186 / 251 ]
Veľký európsky mysliteľ Václav Havel ho nazval prvou vojenskou akciou v histórii ľudstva čisto za ideály.
NATO za ideály zbombardovalo celý rad čisto civilných cieľov: triafali mosty, železnice. Pri zásahu štátnej televízie zomrelo 16 jej zamestnancov.
Bombardovali vládne budovy: ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany.
Pri rôznych omyloch zomreli stovky civilistov: NATO priamym zásahom zabilo 70 ľudí utekajúcich pred vojnou neďaleko Djakovice. 80 utečencov pri zásahe dediny Koriša. 17 civilov pri zásahu autobusu v Savine Vode, 40 pri zásahu autobusu v dedine Lužane. Pri zásahu Nišu kazetovou muníciou zase 16 civilov. Troch ľudí pri zásahu nemocnice v Belehrade. 19 ľudí pri zásahu väznice v Dubrave, troch pri zásahu čínskeho veľvyslanectva... Jedna raketa dokonca trafila dom v hlavnom meste susedného Bulharska, našťastie bez obetí.
Zjavne sa netrápili tým, aby používali len naozaj presné strely, mierené na naozaj dobre identifikované ciele.
Celkovo bombardovanie poškodilo 69 škôl, 19 nemocníc, 20 polikliník, 176 historických objektov (plus skvost modernej architektúry, telekomunikačnú Vežu Avala) a poškodilo či zničilo 25 tisíc obytných jednotiek (bytov a domov). Zomrelo vyše 500 civilov a viac ako tisíc príslušníkov juhoslovanských ozbrojených síl. (Medzinárodne uznané čísla, Srbi väčšinou udávajú viac.)
Pripomeniem, že celé bombardovanie sa udialo po tom, ako tisíce albánskych ozbrojencov rozpútalo v Kosove občiansku vojnu. Správy vtedajšej západnej tlače, že by Srbi v odvete zabíjali civilné obyvateľstvo sa nepotvrdili. Sporný ostáva prípad v dedine Račak a niektoré individuálne prípady: v Kosove dokázateľne zabilo viac Albáncov bombardovanie NATO, ktoré vraj bolo na ich ochranu.
Celkovo NATO podniklo na Juhosláviu 10 a pol tisíca (!!!) leteckých úderov.
Bombardovanie bolo zjavným porušením medzinárodného práva, ale Srbi sa už vyše dvadsať rokov márne pokúšajú dosiahnuť cez medzinárodné súdy morálnu a materiálnu satisfakciu.
Západné médiá záhadne neprinášali fotografie ľudí krčiacich sa v krytoch, ani videozáznamy toho, aké je to žiť v meste, kde hučia sirény, počuť výbuchy a na horizonte vidíte plamene a dym.
Ale niekoľko snímok na pripomenutie sa nájsť dá: Fotografie bombardovania Srbska
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 2308 / 369 / 81 / 273 ]
Čast svetových médií už začína korigovať doterajšiu ostrú rétoriku zoči-voči kríze na Ukrajine.
Britský The Guardian sa v dnešnom kmeňovom komentári dokonca pýta, či sa náhodou ich politici nezbláznili. V tom, ako sa začali predbiehať v agresívnej rétorike a militaristických vyhláseniach.
Zaujímavý je ďalší komentár v rovnakom denníku. Upozorňuje na to, že Ukrajina je veľmi chudobná krajina. V HDP na hlavu chudobnejšia ako Albánsko (ešte pred 9 rokmi to bolo podobné).
A teraz ešte vojna. Napriek tomu sa na medzinárodnej úrovni neozval nikto s receptom, ako jej okamžite pomôcť: odpustiť jej aspoň časť dlhov.
Ktoré, mimochodom, Ukrajina vo veľkom naberala od roku 2014: kým v roku 2013 bol pomer jej dlhu k HDP 40 pct, dnes je to 60 pct, a bolo to aj vyššie, ale časť splatili.
Len tento rok by krajina na splátky dlhu mala dať vyše 7 miliárd eur.
Dlh by pritom mohol Medzinárodný menový fond aj Svetová banka odpustiť.
Nejaký (pravda, už oveľa zložitejší) medzinárodný mechanizmus by sa dal nájsť aj na pomoc so splátkami dlhu súkromným veriteľom (s čiastočným defaultom, aby sa na tom podieľali aj tie banky).
Ukrajinské občianske organizácie za to dokonca začínajú lobovať. Ale zatiaľ ich vypočuť nechce nikto.
FB Juraj Draxler: likes/komentárov/zdieľaní [338/73/75]
Niektorí ste už zaregistrovali, že som si založil malú agentúru, ktorá vyhodnocuje, ktoré príspevky sú nepriateľské demokracii.
Pozor, novinka! Moja agentúra odteraz poskytuje aj kurzy správnej argumentácie v týchto náročných časoch.
Príklad:
Fakty sú takéto... takéto... takéto... a takéto. Na základe toho sa môžeme domnievať, že toto.... toto... alebo toto.
Tak to je príklad NESPRÁVNEJ argumentácie.
Správna je takáto:
Ty chumaj, agent, kremeľský bot, zapredaný človek, tak sa odsťahuj do Ruska, keď ti tam má byť dobre, blaha, hybridná vojna, robia kobercové nálety, blaha, strieľajú deti a pijú ich krv. A nie je pravda, že Zelenskyj ukrýva svoje peniaze v offshoroch! Má aj ukrajinský bankový účet. Ha, už ti došli argumenty! Moskva, Don, Jakutsk, Irkutsk, Bajkal. Všade je tam zima, tak si tam choď. Sú to Mongoli, ktorí sú geneticky programovaní na to, aby sa rozťahovali.
Putler.
Takto má vyzerať správna argumentácia, tak to, prosím, odteraz dodržiavajte! Cena tejto lekcie bola 150 eur za osobu.
Nemáte za čo.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1068 / 340 / 29 / 29 ]
Sme tak jediní, kto sa po odmietnutí Grécka (S-300) a Poľska (Mig-29) hlási k tomu, že by po americkom tlaku Ukrajincom dodal vysoko ničivú techniku na použitie v konflikte.
A to má Bulharsko veľmi prozápadnú vládu. Ale takto ostro ísť proti Rusom nechcú.
A keby sme na ten front poslali rovno Naďa? S guľometom, štyrmi granátmi za pásom a obrázkom Bieleho domu na prilbe?
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 422 / 817 / 157 / 99 ]
Čast svetových médií už začína korigovať doterajšiu ostrú rétoriku zoči-voči kríze na Ukrajine.
Britský The Guardian sa v dnešnom kmeňovom komentári dokonca pýta, či sa náhodou ich politici nezbláznili. V tom, ako sa začali predbiehať v agresívnej rétorike a militaristických vyhláseniach.
Zaujímavý je ďalší komentár v rovnakom denníku. Upozorňuje na to, že Ukrajina je veľmi chudobná krajina. V HDP na hlavu chudobnejšia ako Albánsko (ešte pred 9 rokmi to bolo podobné).
A teraz ešte vojna. Napriek tomu sa na medzinárodnej úrovni neozval nikto s receptom, ako jej okamžite pomôcť: odpustiť jej aspoň časť dlhov.
Ktoré, mimochodom, Ukrajina vo veľkom naberala od roku 2014: kým v roku 2013 bol pomer jej dlhu k HDP 40 pct, dnes je to 60 pct, a bolo to aj vyššie, ale časť splatili.
Len tento rok by krajina na splátky dlhu mala dať vyše 7 miliárd eur.
Dlh by pritom mohol Medzinárodný menový fond aj Svetová banka odpustiť.
Nejaký (pravda, už oveľa zložitejší) medzinárodný mechanizmus by sa dal nájsť aj na pomoc so splátkami dlhu súkromným veriteľom (s čiastočným defaultom, aby sa na tom podieľali aj tie banky).
Ukrajinské občianske organizácie za to dokonca začínajú lobovať. Ale zatiaľ ich vypočuť nechce nikto.
FB Juraj Draxler: rozsah/likes/komentárov/zdieľaní [ 1282 / 338 / 73 / 75 ]