Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  12-03-24   3,577  
0
V príjemnom prostredí Regionálneho osvetového strediska v Nových Zámkoch usporiadal Ústav pamäti národa 21. marca 2012 diskusiu "Juh Slovenska po viedenskej arbitráži 1938-1945" spojenú s prezentáciou zborníka z rovnomennej konferencie uskutočnenej v Šuranoch 22.-23. marca 2011.  

 

Predseda správnej rady ÚPN Ivan Petranský vo svojom úvodnom slove uviedol, že ÚPN spustilo svoj projekt "Južné Slovensko 1938-1945" ešte v r. 2007, odvtedy sa snaží zaznamenávať  svedectvá pamätníkov, organizovať konferencie a vydávať odborné publikácie, keďže je presvedčené, že "táto problematika, napriek jej veľkému významu sa doteraz neteší dostatočnému záujmu historikov".


Pohľad na účastníkov diskusného večera

Obecenstvo si ako prvý referát vypočulo prezentáciu Jána Mitáča, pracovníka sekcie vedeckého výskumu ÚPN, zostavovateľa zborníka.  Krátko predstavil zborník a vyzdvihol význam šurianskej konferencie, pričom opäť spomenul nezáujem slovenských historikov o túto problematiku, ktorej príčiny vidí "v neznalosti maďarského jazyka, na druhej strane je to ešte aj dnes veľmi-veľmi ožehavá téma, vieme veľmi dobre tí, čo sa tým zaoberáme, ako to vyzerá" (Z pléna: "Ako??")
Ako ďalší v poradí vystúpil publicista Ferdinand Vrábel, ktorý prítomným priblížil odbornú spisbu venovanú problematike Viedenskej arbitráže.  Podčiarkol význam konferencie v Šuranoch, ktorá bola po 20-tych rokoch prvým pokusom sa "vyrovnať s týmto smutným obdobím pre Slovákov, Čechov, Židov, ale i Maďarov, a ktorá bola i pred 89-m rokom veľmi zanedbávaná". O téme bolo za uplynulých 20 rokov publikovanej málo odb. literatúry, výnimku tvorí monografia L. Deáka a jeho trojzväzkový výber dokumentov.
Pri porovnaní prístupov maď. a slov. historiografie vidí základný rozpor už v samotnom označení toho, k čomu došlo v 38-m roku. Kým maď. historiografia hovorí o späťpripojení, resp. oslobodení územia - "visszacsatolás, felszabadítás", zatiaľ česká a slovenská historiografia hovorí o okupácii...
F. Vrábel súhlasí s doc. Hetényim, ktorý navrhol "korektný a vyvážený" termín "arbitrážne územie". "Ja tento termín vítam, pokiaľ by nehovorili na druhej strane o oslobodení. Ak sa bude hovoriť o oslobodení, tak potom ja budem stále používať termín okupácia... aby to bolo vyvážené..."
Z publikácií slovenských autorov spomenul Bláhu a Vávru, potom Martina Vietora, "ktoré sú stále ešte relevantné, pretože napriek určitej marxistickej terminológii, sa opierajú o dokumenty a archívne materiály". Až o dvadsať rokov neskôr sa objavujú práce L. Deáka a dve monografie a niekoľko štúdií doc. Hetényiho.
Pokiaľ ide o maďarskú historiografiu,  zo starších prác je veľmi významná práca Lóránta Tilkovszkého o juhu Slovenska, ktorý rozobral nielen politické súvisloti, ale aj ekonomické súvislosti ako aj otázku prenasledovania židov, "pretože si treba uvedomiť, že k protižidovským opatreniach došlo na tomto území hneď po viedenskej arbitráži uzavretím židovských podnikov a obmedzení živností pre židov na 6% ich celkového počtu"...
Z mladších maďarských historikov venujúcich sa sa tomuto obdobiu menoval Miklósa Zeidlera, ktorý napísal vyníkajúcu knihu o revíznom hnutí, kde prehodnocuje prístupy maďarskej politiky k tomuto obdobiu. Snaží sa o veľmi vyvážené hodnotenie a zdôrazňuje, źe súčasna maď. politická elita by sa mala z toho obdobia poučiť... Ďalšie dve veľmi významné poráce sú od Gergeya Sallaiho, ktorý ale materiál zo slovenských archívov použil nevyvážene a tendenčne, a Attilu Simona, pedagóga Selyeho univerzity z Komárna, ktorý popisuje uvedené udalosti z hľadiska maďarskej mešiny. Hoci F. Vrábel pracuje s tými istými archívnymi materiálmi, ako vyśśie uvedení autori, dospieva k iným záverom.
Ďalej pokračoval:  "Na rozdiel od Čechov, ktorí majú Mníchov veľmi podrobne spracovaný, Viedenská arbitráž, ktorá s Mníchovskou dohodou úzko súvisí, nie je tak podrobne spracovaná a ešte sú tam také okruhy otázok, ktoré potrebujú osvetliť, a ktoré by nám priblížili tú ťažkú dobu... Napr. väčšina maď. historikov tvrdí, že vo Viedni došlo ku spravodlivému rieśeniu a k spravodliým etnickým hraniciam, a náprave prehnaných ustanovení mierových zmlúv z Trianonu, kde sa stanovili nespravodlivé hranice. Vám tu v Nových Zámkoch nemusím hovoriť, že nakoľko je toto skreslené napr.  na príklade Šurian a Komjatíc, ale i ďalśích oblastí - Košíc a ďalších... Ani Viedenskou arbitrážou neboli nastolené etnické hranice, ako sa to tvrdí...
A čo je ešte doležitejšie, že to bol len prvý krok, že to nestačilo. Keď v Nových Zámkoch na Hl. námestí gen. Hennyei vyhlásil, že nebude spokojný, kým sa neobnoví Uhorsko. Takisto na Fiľakovskom hrade, alebo v Lučensci boli heslá "Éljen Nagy Magyarország! Mindent vissza! Nech žije veľké Uhosrko, Všetko späť!" Teda Viedenská arbitráž bola zo strany Budapešti len prvým krokom a ďalším krokom mali byť ďalšie územné zisky, až by sa obnovila poľko-maďarská hranica.
Ďalšia vec, ktorá je nedoriešená je, že pred aj po arbitrážnom rozhodnutí odchádzali z južného Slovenska mnohí Česi a Slováci, ale aj mnohí Nemci. Stovky a tisíce. Ako je to možné?"
Posledná vec, na ktorú upozornil, že aj maďarskí autori pracujú väčšinou so slovenskými archívmnymi dokumentmi. "Boli by sme veľmi radi, keby sa zamerali na maďarské archívy, vojenské či civilné. Zo slovenskej strany sa mnohé nezchovali. Máme dokumenty z oblastí Bratislavy, Šale, Šmorína, Galanty, Levíc, ale z Lučenca, Košíc a Nových Zámkov boli vyvezené, alebo zničené..."
Posledný v poradí vystúpil doc. Maroš Hetényi a uviedol, že Viedenská arbitráž bola dôsledkom Mníchovskej dohody a zámeru Hitlera rozbiť Československa. Budapeštianske vlády v medztivojnovom období sledovali revizionistické ciele a nezmierili sa s Trinaonom a tým v r. 1938 prispeli k rozbitiu Československa. V novembri 1938 došlo k nelegitímnemu rozhodnutiu dvoch veľmocí, ktorým sa k Maďarsku pripojilo 850 tisíc obyvateľov, z toho asi 270 tis. Čechov, alebo Slovákov. Zakrátko došlo k ďalšej anexii v rámci Malej vojny na východnom Slovensku.
Čo sa stalo s juhom Slovenska? Ľud poskytol ťažký osud. Minority trpeli nielen na základe opatrení vojenskej moci, ktorú po 2-ch mesiacoch vystriedala civilná správa, ale aj pod tlakom rôznych živlov, ktoré vyvíjali nátlak na obyvateľstvo , aby predali majetky a vysťahovali sa. Prečo to štátna moc tolerovala a miestami podporovala?
V oblasti kultúrneho a náboženského života došlo tiež k úpadku.
Tretia oblasť je sociálna a hospodárska, kde bola ťaživá situácia aj pre majoritné maďarské obyvateľstvo. "Či je doležitejšie vrátiť sa symbolicky do nejakej vlasti, alebo žiť kvalitnejší život?" poločil doc. Hetényi rečnícku otázku.
Maďarská vnútorná politika už ani v medzivojnovom období nebola demokratická, maď. pol. systém bol obmedzene pluralitný, ktorý sa ale postupne pritvrdzoval do totalitárnych prvkov... Tento aparát mal veĺké prostriedky a možnosti  na robenie propagandy a rozohrávanie spravodajských hier, ktoré vplývali na nálady obyvateľstva...
V diskusii odzneli otázky ohľadom činnosti novozámockej kancelárie Strany Národnej jednoty vedenej E. Böhmom a J. Kelemenom z Komjatíc. J. Mitáč vyzdvihol prínos tejto strany v tom, "že v tom období dosiahla pre Slovákov takú mieru práv, aké nemali nikdy predtým ani potom. Sami vieme, ako dopadla slovenská menšina v Maďarsku a dá sa povedať , že sa z nej zachovalo iba torzo..."
V diskusii vystúpil aj Ing. Lang, spoluator monograií Holocaust na južnom Slovensku a História novozámockých Židov. Korigoval niektoré tvrdenia predchádzajúcich rečníkov, tak. napr.  o deportáciách Židov z Maďarska, ktoré začali  15. apríl 1944 z Kecskemétu (z Nových Zámkov deportovali 3000 ľudí 11-14. júna 1944) kým Ňilaši prišli k moci až 15-16. októbra 1944.  K vzájomným útekom uviedol, že potom, ako 15. marca  1942 začali deportácie zo Slovenska a vypravili prvý transport s 1000 mladými ženami z Popradu,  prešlo ilegálne hranice do Maďarska 5.000 ľudí. Keď sa po okupácii Maďarska Nemcami po marci 1944 chceli vrátiť, slovenská vláda zdvojnásobila hraničné hliadky a znemožnila návrat týchto ľudí na Slovensko (maximálne sa zachránili desiatky ľudí)...
Uviedol tiež epizódu o tom, ako dr. J. Tiso ako účastník  34. celosvetového Eucharistického kongresu v Budapešti  vo februári roku 1938 hľadal kontakty s maďarskou vládou a zisťoval možnosti a podmienky pričlenenia slovenského územia k Maďarsku. Tiso si kládol 3 podmienky: samostatnú rozpočtovú kapitolu pre Slovensko, zachovanie jazykových práv a zabránenie návratu býv. maď. úradníkov...
K údajnej neprístupnosti maďarských archívov Ing. Lang uviedol, že tieto mu boli plne k dispozícii a informácie o ich neprístupnosti sa zakladajú na omyle.
V diskusii padli tiež otázky na represálie voči slovenskému civilnému obyvateľstvu v Černíku, Máni a Vinodole v marci 1945, kde Ňilaši postrieľali niekoľko ľudí. J. Mitáč uviedol, že v rámci dokumentačného projektu ÚPN zaznamenal aj svedectvá ľudí z Černíka a Vinodolu, podľa ktorých sa tieto represálie udiali v rámci vojenských razií za účelom nájdenia vojnových zbehov, zbehov z verejných prác pri kopaní zákopov a pod.

S najdramatickejším diskusným príspevkom vystúpil prof.  Karol Polák rektor VŠ v Sládkovičove, rodák z Palárikova.
Prišiel som zo Sládkovičova, kde vediem školu, kde sú prevažne humanisti... Nehnevajte sa na mňa páni historici - ale ja vám neverím. Pretože história vo svete i na Slovensku je na to, aby klamala... V technických a prírodných vedách platí pravidlo opakovateľnosti a kauzality. Platí to aj tu? V poslednom čase čítam veľa histórie, lebo celý život som sa zaoberal prírodnými vedami, matematikou a pod. Čo ma sem doviedlo? Ja som zo susedného Palárikova... Šurany a Komjatice ste všetci zachraňovali - a nás ste nechali tam? Čo sa týka šípových krížov a fašistov, v Palárikove zastrelili 3 Maďarov, ktorí na kolenách prosili, lebo mali doma 5 detí. Sú tam pochovaní a ja som ako malý chlapec utekal za vozmi, keď už boli vyzutý a zabití ako ich viezli do cintorína... Neskôr idem po ulici, a na druhej strane chodníku ide oproti mne človek, ktorý ich zastrelil a ja sa ho pýtam: pán Gerzon, vy ste už vonku z basy?  A on nato: A čo som také spravil? Mária Kristová! Nepochopím, prečo nie sú fašisti rovnako trestaní v Maďarsku, Slovenskom štáte a v Nemecku?! Nepochopím. Dajte si odpoveď sami.
Čo sa týka patrol na dedine. Naši rodičia schovávali židovskú rodinu Nemčíkovcov. Evička Nemčíková maturovala tu v Nových Zámkoch so mnou, a ešte keď sa nám podarí sa stretnúť na stretávke, vidím aj Evičku. Bol Šico, bola Eva, pán Nemčík a pani Nemčíková. Vykopali sme veľký krecht, dali sme tam slamu. V noci sa prechádzali, cez deň boli schovaní a my ako deti sme tam nosili jedlo. A boli sme zaprisahaní, že to nepovieme. Vedeli sme metličkami aj sneh za sebou pozametať, tak, aby nebolo vidno stopy. A oni sa zachránili, všetci štyria. A viete prečo? Oni neboli takí smelí. Lebo my sme bývali na kraji. Už len rola potom bola. A tam oni nešli, lebo tam sme boli aj my pevní... Viete, ak dáte čvarge priestor, ona sa rozpína.  Ak jej priestor zúžite, ona ďalej nejde. A ja si myslím, že túto rozpínavosť, ktorú tu cítime v Európe, že sa ľudia boja kvôli národnosti, náboženstvu, farbe pleti... ja sa tomu hrozne čudujem.... O akých hraniciach sa rozprávame? Budeme v Európskej únii, alebo už si delíme úniu zase na národné štáty?  Vo výchove voľačo neštimuje... Ja neviem historicky vyprávať , čo vy vyprávate. Ale to čo som prežil, je niečo strašné...




 
Žiaľ prof. Polákovi moderátor diskusie neumožnil dopovedať všetko, čo chcel. Pritom práve v jeho príspevku zarezonoval problém, ktorý má aj ÚPN vo svojej koncepcii zabudovaný- problém nerovnakého metra pri pojednávaní o udalostiach rokov 1938-1945. Autor týchto riadkov v diskusii upozornil aj na pochybnú periodizáciu, keď sa ÚPN selektívne zameriava na obdobie rokov 1938-45 namiesto komplexného pohľadu na roky 1918-1948. Za uvedených 30 rokov prebehli minimálne tri obdobné procesy zmeny etnickej supremácie, ktorých dôsledky a prípadné etnické násilie, ak ich sprevádzalo, sú veľmi didaktické a dobre porovnateľné...
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,787 MODIFIED: 2019.03.31 00:07:53.MD5: a650b108a1ba92dbbd18e8f44ecd3ee4 STATUS: OK  This window is : x