Na Apponyiho nikto nespáchal atentát - Masarykov krúžok sa pokúsil len o jeho „character assassination” s cieľom diskreditovať ho (a zajedno s ním i uhorský liberálny režim) v očiach medzinárodnej verejnej mienky.
Či sa diskreditačná kampaň podarila, žiaľ ani po 100 rokoch nevieme s určitosťou povedať - keďže slovenská historiografia polemiku Björnson-Apponyi vedenú na stránkach medzinárodnej tlače zatiaľ nestihla spracovať. Vieme len, že Apponyiho odnárodňovaciu politiku odsúdili okrem Björnsona aj ďalší významní európski činitelia, ako britský publicista R. W. Seton-Watson, švajčiarský spisovateľ W. Ritter a hlavne L. N. Tolstoj, aj keď v prípade posledne menovaného šlo o podvrh.
Vieme, že proti Apponyimu demonštrovali krajanské organizácie počas jeho návśtev v USA, žiaľ ich ohlas v americkej tlači zatiaľ takisto nie je spracovaný.
Určitý informačný deficit sprevádza slovenského záujemcu o Apponyiho permanentne - z nedostatku informácií mu neostáva, než si domýšľať Apponyiho účinkovanie v r. 1918 (ak predpokladá jeho rezistenciu voči Károlyiho vláde a podporu Horthyho, mýli sa).
Fátum neinformovanosti sprevádza slovenského čitateľav súvislosti so starým grófom i neskôr. Ivan Krno vo svojej knihe o Trianonskej zmluve síce plasticky popisuje Apponyiho príjazd do Paríža v r. 1920 i jeho starosti o hodvábne košele v batožine, jeho prejav na mierovej konferencii však opomenie.
Postava starého pána sa tak pre slovenského čitateľa redukuje/transformuje práve na tzv. Apponyiho maďarizačné školské zákony z r. 1907. A pokým si uvedené zákony neprečíta, kontext v ktorom vznikali nespozná a s (česko)slovenskými školskými/jazykovými zákonmi neporovná, tak sa to zrejme ani nezmení...
2013-09-26 10:27:06 Juraj
Kedze ziadne statistiky asi nedostaneme, ulahcime aspon porovnavanie zakonov.
Zakon 122/1920 Sb.:
Par. 2:
...Soudy, úřady a orgány republiky, jichž působnost vztahuje se na okres soudní, v němž podle posledního soupisu lidu obývá alespoň 20 procent státních občanů téhož, však jiného jazyka než československého, jsou ve všech věcech, jichž vyřízení náleží jim na základě toho, že působnost jich vztahuje se na tento okres, povinny přijímati od příslušníků jazyka této menšiny podání v témž jazyku a vydati vyřízení těchto podání nejen v jazyku československém, nýbrž i v jazyku podání....
Par 6:
Vyučování ve všech školách, zřízených pro příslušníky národních menšin, děje se jejich jazykem, rovněž kulturní instituce pro ně zřízené spravují se tímto jazykem (čl. 9. smlouvy St. Germainské).
Pan Psenak, ktora cast sa vam nepozdava?
2013-09-26 09:40:04 Ladislav Moravík
Pánovi Jurajovi môžeme dať odpoveď a porovnať národnostné školstvo v Uhorsku do r.1918 s národnostným školstvom za prvej ČSR:
Po školských zákonoch č. 26 a 27 z roku 1907 (Lex Apponyi) ostalo v r. 1913 na Slovensku 369 ľudových škôl a 0 (slovom nula) gymnázií a reáliek. Slovenských obecných knižníc 0 (nula)
Za slovenskú školu sa pritom považovala taká škola, kde sa slovenčina vyučovala jednu hodinu týždenne. Podľa zákona sa viac hodín vyučovať ani nemohla.
Za ČSR v r. 1921 bolo na území Slovenska 806 maďarský ľudových škôl, 7 gymnázií, 13 meštianskych škôl a 640 maďarských obecných knižníc.
2013-09-26 05:15:29 Juraj
> A pokiaľ si uvedené zákony neprečíta, kontext v ktorom vznikali nespozná
Prosim, vysvetlite nam ten kontext.
> a s (česko)slovenskými školskými/jazykovými zákonmi neporovná
Hor sa do porovnavania. Vedeli by ste uviest nejake statisky o pocte zakladnych a strednych skol Slovaci v Uhorsku vs. Madari v 1. CSR? Dakujem.
2013-09-25 19:39:52 Ladislav Moravík
To je pravda!
V podstate ho ani nemohol, keďže do konca svojho života ho ani neuznával.
2013-09-25 19:34:26 Admin
Apponyi minimálne - na rozdiel od historikov - nevodil slovenský národ za nos...
2013-09-25 14:01:32 Ladislav Moravík
Na Alberta Apponyiho sa pohľady slovenských a maďarských historikov budú zrejme líšiť vždy. Čo je ale prirodzené. História nie je čierno-biela. Isté je však jedno, že slovenský národ grófovi až tak vďačný byť nemá za čo.