Úvod / Nyitóoldal
   
 
Oto Psenak  20-06-06   660  
0
V každej komunite sa nájdu záujemcovia zobchodovať svoje pozície za nejakú osobnú výhodu. To novozámockému publiku prizerajúcemu sa dve desaťročia biznisu primátora s poslancami azda ani nemusíme vysvetľovať. Ďalej je to už len o vnútornej sile a morálke daného spoločenstva, či dokáže prekaziť podobný biznis a vynútiť si prvenstvo spoločného záujmu. Alebo sa iba mlčky prizerá šikovníčkom ako prosperujú, prípadne im ticho závidí, ak sa ich rovno nesnaží napodobniť... Séria neúspechov a otrasov, ktoré postihli maďarskú politickú scénu na Slovensku v uplynulom roku paradoxne priniesla ozdravenie a vyrovnanie vnútorných pomerov. Vďaka tomu sme sa v posledných dňoch stali svedkami, ako jedna skupinka prekazila pokus inej skupinky o zobchodovanie pozícií. Že to bolo navonok sprevádzané aj matovičovským výbuchom konfetti, to len dodalo predstaveniu osobitné čaro...  

Predseda OĽANO sa dlhodobo snažil o spoluprácu s nebugárovskou časťou reprezentácie slovenských Maďarov a stále riešil, ako veľmi by jeho hnutiu prospeli tamtie 3% hlasov. Postupne si vytvoril určité väzby na druhosledových ľudí, ktorí neprofitovali dostatočne z podpory prichádzajúcej od Orbána a preto boli veľmi ústretoví.

Dialo sa tak na pozadí masívneho odchodu maďarských voličov z košiara svojich skompromitovaných strán. Mnohí z týchto voličov odchádzali práve k Matovičovi, keďže korupciu a úplatnosť svojich lídrov vnímali ako najväčší problém.

Matovič po vyhratých voľbách v dobrom rozmare pokračoval v kontaktoch, od ktorých si infantilne sľuboval nálepku "najlepších slovensko-maďarských vzťahov v histórii". Jeho biznis s Berényim a spol. bol o to paradoxnejší,  že títo nemohli priniesť nielen žiadne hlasy v parlamente, ale ani nikoho nereprezentovali - Matovič mal zrejme viac maďarských hlasov než jeho partneri... Na jeho kandidátke dokonca uspeli aj nejakí náhodní maďarskí uchádzači, za všetkých spomeňme iba Juraja Gyimesiho, syna voľakedajšieho zakladateľa maďarskej filiálky HZDS pod názvom "Maďarské ľudové hnutie za zmierenie a prosperitu". Tí sa samozrejme okamžite aktívne zapojili do rozdeľovania pozícií...

Už-už sa črtali kontúry dohody, keď tu vznikol nešťastný nápad zvolať na úrade vlády spomienkové stretnutie s maďarskými predstaviteľmi pri príležitosti 100. výročia podpisu trianonskej zmluvy. Mala to byť hrubá čiara za históriou "ktorú sme nepísali my", ale väčšina pozvaných sa v úlohe štatistov necítila dobre. Niektorí dokonca priniesli otrávený darček - spísali malú vtipnú slohovú prácu na štýl martinského Memoranda slovenského národa z r. 1861.

To si premiér v tej-trme vrme ani nevšimol a zo stretnutia odchádzal nadmieru spokojný. Zdalo sa, že vymenovaniu Berényiho do kresla splnomocnenca a jeho kamarátov za prednostov okresných úradov už nič nestojí v ceste. Nové Zámky mal podľa informácií denníka ÚjSzó dostať JUDr. Tibor Nagy, otec býv. viceprimátora Dávida Nagya, Komárno  Róbert Králik, Galantu László Biró, Senec Gábor Klenovics. Memorandum by si nikto ani nebol všimol, nebyť článku vo štvrtkovej Pravde o tom, ako si Maďari v podstate žiadajú autonómiu...

Odtiaľ si vlastne Matovič prečítal, čo mu to jeho hostia vlastne priniesli za darček a zlostne vybuchol na najväčšiu radosť médiám. Možno naozaj netušil, že jeho partneri s ním vyjednávajú bez dohody s vedením SMK, rovnako ako netušil nič o dejinách slovensko-maďarských vzťahov. Memorandum nazval opľutím ruky, čo otvára vskutku nové perspektívy aj pre nazeranie na akciu slovenských luteránov z r. 1861.

Súčasne je to dobrá príležitoť podumať o perspektívach štátu, ktorý ani v 21. storočí stále nedokáže naplniť  štandard menšinových práv z roku 1861. Ibaže by to ani v r. 1861 nebol štandard...
 

Príhovor premiéra začínanajúci skomoleným oslovením a jeho spokojný post po ukončení stretnutia... Všetko sa zdalo byť na najlepšej ceste...
 
 

 

Vo štvrtok 4. júna Pravda svojim neopakovateľným spôsobom nevysvetlila ako sa veci majú... A na pomoc si pribrala rakúskeho publicistu Paula Lendvaia, ktorý vskutku najlepšie môže poradiť menšinovým Maďarom, ako si zachovať identitu - kedysi ešte ako Pál Lendvai začínal v ústrednom straníckom denníku v Budapešti.

A hneď bolo jasné, že bývalý stranícky denník má stále kádre, ktoré ovládajú všetko, čo sa naučili počas štvavých protimaďarských kampaní v r. 1945, 1967, i 1990...
 
 

The index.php: SIZE[b]: 27,591 MODIFIED: 2020.06.02 00:09:45.MD5: c6ad8206bdc603ae024c3c247da15b9c STATUS: FALSE  This window is : x